(1)

Dňa 1. júla 2024 Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu epoxidových živíc s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, Kórejskej republike, na Taiwane a v Thajsku (Čínska ľudová republika, Taiwan a Thajsko sa ďalej považujú za „dotknuté krajiny“) do Európskej únie (ďalej len „Únia“) na základe článku 5 základného nariadenia. Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

(2)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu (ďalej len „podnet“), ktorý 6. júna 2024 podala ad hoc koalícia výrobcov epoxidových živíc (ďalej len „navrhovateľ“). Podnet bol podaný v mene výrobného odvetvia Únie vyrábajúceho epoxidové živice v zmysle článku 5 ods. 4 základného nariadenia. Podnet obsahoval dôkazy o existencii dumpingu a výslednej značnej ujme, ktoré boli dostatočné na odôvodnenie začatia prešetrovania.

(3)

Komisia vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2024/2714 (ďalej len „nariadenie o registrácii“) (3) zaviedla registráciu dovozu dotknutého výrobku.

(4)

V súlade s článkom 19a základného nariadenia Komisia 30. januára 2025 stranám poskytla súhrn navrhovaných ciel a podrobné údaje o výpočte dumpingových rozpätí a rozpätí primeraných na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie. Zainteresované strany boli vyzvané, aby do troch pracovných dní predložili pripomienky k presnosti výpočtov. Spoločnosť Aditya Birla Chemicals (Thailand) Limited (ďalej len „Aditya Birla“) predložila pripomienky k dokumentu v rámci skorého predbežného poskytnutia informácií. Hoci výzva na predloženie pripomienok sa obmedzovala na presnosť výpočtov (4), spoločnosť Aditya Birla predložila niekoľko pripomienok k podstate. Tieto pripomienky boli následne zopakované po predbežnom poskytnutí informácií a sú riešené ďalej.

(5)

Komisia 27. februára 2025 vo vykonávacom nariadením Komisie (EÚ) 2025/393 (5) (ďalej len „predbežné nariadenie“) zverejnila, že sa ukladajú predbežné antidumpingové clá na dovoz epoxidových živíc s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, na Taiwane a v Thajsku.

(6)

Po poskytnutí informácií o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých bolo uložené predbežné antidumpingové clo (ďalej len „predbežné poskytnutie informácií“), thajský vyvážajúci výrobca Aditya Birla, taiwanský vyvážajúci výrobca Nan Ya Plastics Corporation, Výbor Čínskej federácie ropného a chemického priemyslu pre epoxidové živice a aplikácie (ďalej len „výbor pre epoxidové živice“), ktorý koná v mene čínskych výrobcov epoxidových živíc (6), navrhovateľ a dvaja neprepojení dovozcovia QR Polymers a De Monchy predložili písomné podania, v ktorých sa vyjadrili k predbežným zisteniam, v lehote stanovenej v článku 2 ods. 1 predbežného nariadenia.

(7)

Strany, ktoré o to požiadali, dostali možnosť byť vypočuté. Uskutočnili sa vypočutia so spoločnosťami Aditya Birla, Nan Ya, s navrhovateľom, výborom pre epoxidové živice, ako aj so spoločnosťami QR Polymers a De Monchy.

(8)

Komisia pokračovala v získavaní a overovaní všetkých informácií, ktoré považovala za potrebné pre svoje konečné zistenia. Komisia pri práci na svojich konečných zisteniach vzala do úvahy pripomienky predložené zainteresovanými stranami a v náležitých prípadoch zrevidovala svoje predbežné závery.

(9)

Komisia informovala všetky zainteresované strany o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých zamýšľala uložiť konečné antidumpingové clo na dovoz epoxidových živíc s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, na Taiwane a v Thajsku, a o ukončení prešetrovania dovozu epoxidových živíc s pôvodom v Kórejskej republike (ďalej len „konečné poskytnutie informácií“). Všetkým stranám sa poskytla lehota, v rámci ktorej mohli ku konečnému poskytnutiu informácií predložiť pripomienky.

(10)

Stranám, ktoré o to požiadali, sa takisto poskytla možnosť vypočutia. Dňa 23. mája 2025 sa uskutočnili vypočutia so spoločnosťou Aditya Birla.

(11)

Komisia 2. júna 2025 vydala dodatočný konečný informačný dokument, v ktorom vysvetlila úpravy vykonané na základe pripomienok prijatých v reakcii na konečné poskytnutie informácií z 8. mája 2025 a ich odôvodnenie.

(12)

Spoločnosť Aditya Birla predložila pripomienky k dodatočnému konečnému poskytnutiu informácií, v ktorých požiadala Komisiu, aby zabezpečila rovnaké zaobchádzanie so všetkými zainteresovanými stranami a zohľadnila pripomienky predložené v reakcii na konečné poskytnutie informácií. V dodatočnom konečnom poskytnutí informácií sa Komisia zaoberala len úpravami vykonanými v nadväznosti na pripomienky ku konečnému poskytnutiu informácií. Na rozdiel od tvrdenia sa so všetkými zainteresovanými stranami zaobchádzalo rovnako, keďže všetky pripomienky ku konečnému poskytnutiu informácií boli náležite vyriešené.

(13)

Dňa 11. júna 2025 sa uskutočnilo vypočutie so spoločnosťou Aditya Birla a 20. júna 2025 so spoločnosťou QR Polymers.

(14)

Po predbežnom poskytnutí informácií výbor pre epoxidové živice zopakoval svoje tvrdenie uvedené v odôvodneniach 6 až 8 predbežného nariadenia, pričom sa odvolával na závažné porušenie svojich procesných práv na obhajobu z dôvodu nedostatočných zhrnutí, ktoré nemajú dôverný charakter, a chýbajúcej analýzy určitých faktorov ujmy uvedených v článku 3 ods. 3 a 5 základného nariadenia. Spoločnosť Aditya Birla ďalej zopakovala svoje tvrdenie o nadmernej úrovni dôvernosti, ktorú Komisia poskytla navrhovateľovi, a odvolávala sa na porušenie práva na obhajobu a účinnú súdnu ochranu. Spoločnosť Aditya Birla tvrdila, že vzhľadom na nedostatočný prístup k spoľahlivým, neredigovaným informáciám a dôkazom museli spoločnosti konať bez plnej istoty a nemohli si overiť spoľahlivosť údajov, o ktoré sa Komisia opierala pri stanovovaní zistení v predbežnom nariadení.

(15)

Ako sa uvádza v predbežnom nariadení (pozri odôvodnenia 10 až 12 a 14), znenie podnetu, ktoré nemá dôverný charakter, a dôkazy v ňom uvedené vrátane ďalších údajov, ktoré boli po začatí konania vložené do sprístupneného spisu, a napokon rozsiahle predbežné zistenia Komisie v predbežnom nariadení umožnili stranám primerane pochopiť podstatu týchto dokumentov. Okrem toho strany nepreukázali, ako by podrobnejšie zhrnutia, ktoré nemajú dôverný charakter, alebo dodatočná analýza ujmy v podnete ovplyvnili prebiehajúce konanie a chránili procesné práva strán.

(16)

Komisia pred začatím prešetrovania objektívne a rozsiahlo preskúmala tvrdenia predložené navrhovateľom a neskôr vykonala nezávislé prešetrenie na overenie skutočností, ktorého výsledkom boli predbežné zistenia. Komisia sa preto nespoliehala na podnet a tvrdenia v ňom uvedené a namiesto toho dospela v predbežnej aj konečnej fáze k vlastným zisteniam na základe objektívneho preskúmania príslušných údajov získaných nezávisle v priebehu tohto konania. Argumenty výboru pre epoxidové živice a spoločnosti Aditya Birla boli preto zamietnuté.

(17)

V reakcii na predbežné poskytnutie informácií spoločnosť Aditya Birla ďalej tvrdila, že Komisia nevysvetlila, prečo sa spojenie mikroekonomických a makroekonomických ukazovateľov považuje za primerané. Ako už bolo vysvetlené v odôvodnení 10 predbežného nariadenia, vzhľadom na štruktúru výrobného odvetvia Únie Komisia akceptovala rozpätia pre mikroekonomické a makroekonomické ukazovatele. Rozpätia uvedené pre ukazovatele ujmy v každom prípade poskytovali dostatočné podrobnosti na to, aby bolo možné primerane pochopiť podstatu predložených informácií a posúdiť trendy všetkých ukazovateľov ujmy, najmä preto, že pre každý ukazovateľ za posudzované obdobie bol okrem toho uvedený index.

(18)

Po predbežnom poskytnutí informácií spoločnosť Aditya Birla tvrdila, že boli porušené jej práva na obhajobu z dôvodu zmeny obdobia prešetrovania, ktoré sa líši v podnete a v samotnom konaní. Vyvážajúci výrobca konkrétne spochybnil právny základ jednostrannej zmeny obdobia prešetrovania Komisiou. Ako sa uvádza v odôvodnení 42 predbežného nariadenia, v súlade s článkom 6 ods. 1 základného nariadenia musí obdobie prešetrovania bežne trvať najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred začatím konania. V rámci tejto požiadavky má Komisia pri voľbe obdobia prešetrovania priestor na voľné uváženie, pokiaľ takáto voľba umožňuje reprezentatívne zistenie s použitím čo najaktuálnejších informácií, a v základnom nariadení nie je stanovená žiadna právna požiadavka, aby obdobie zvolené na prešetrovanie bolo rovnaké ako obdobie zvolené navrhovateľmi. V tomto prípade Komisia zvolila obdobie prešetrovania, ktoré sa končí tri mesiace pred začatím prešetrovania, čo je v súlade s článkom 6 ods. 1 základného nariadenia, ako aj so zavedenou praxou, pričom to zároveň umožňuje zber údajov z Únie, od vyvážajúcich výrobcov a z iných štatistických zdrojov. Tvrdenie spoločnosti Aditya Birla sa preto zamieta.

(19)

V súvislosti s výberom vzorky neboli doručené žiadne pripomienky. Potvrdili sa preto závery uvedené v odôvodneniach 21 až 34 predbežného nariadenia.

(20)

Spoločnosť Nan Ya po predbežnom poskytnutí informácií požiadala o vylúčenie špeciálnych epoxidových živíc vrátane novolakových epoxidových živíc, brómovaných epoxidových živíc a BPF epoxidových živíc z vymedzenia výrobku. Spoločnosť Nan Ya zopakovala svoju žiadosť aj v reakcii na konečné poskytnutie informácií bez toho, aby v tejto súvislosti poskytla nové dôkazy. Tento taiwanský vyvážajúci výrobca tvrdil, že tieto výrobky sa vyrábajú z odlišných surovín, majú odlišné fyzikálne, technické a chemické vlastnosti (sú chemicky a tepelne stabilnejšie a odolnejšie alebo majú nízky obsah uhlíka), špecializované použitie a obmedzenú zameniteľnosť s bežnými epoxidovými živicami a spotrebitelia ich vnímajú odlišne. Okrem toho spoločnosť Nan Ya požiadala o vylúčenie pevných epoxidových živíc, ktoré sa podľa nej vyrábajú odlišným postupom (pri ktorom sú potrebné ďalšie kroky výroby) a ich zameniteľnosť s bežnými tekutými epoxidovými živicami je obmedzená. Podľa Nan Ya vylúčenie týchto výrobkov z vymedzenia výrobku nebude brániť účinnosti antidumpingových opatrení, pretože predstavujú malý podiel trhu Únie, domácej výroby v Únii a dovozu. Okrem toho spoločnosť De Monchy v reakcii na predbežné poskytnutie informácií uviedla, že Komisia by mala zvážiť rozlišovanie epoxidových živíc z biologického materiálu a špeciálnych tried epoxidových živíc od iných druhov živíc s cieľom umožniť presnejšie zatriedenie a dôsledky pre clá.

(21)

Po prvé, podľa bodu 2 oznámenia o začatí konania sa všetky zainteresované strany, ktoré chceli predložiť informácie týkajúce sa vymedzenia výrobku, vyzvali, aby tak urobili do 10 dní od dátumu uverejnenia oznámenia (t. j. do 11. júla 2024). Ani spoločnosť Nan Ya, ani spoločnosť De Monchy v uvedenej lehote nepredložili žiadne pripomienky alebo podania k tejto záležitosti.

(22)

Po druhé sa na všetky sporné druhy epoxidových živíc vzťahuje definícia výrobku uvedená v článku 1 predbežného nariadenia, ktorú strany nespochybnili. Zdôrazňuje sa a z podnetu, oznámenia o začatí konania, ako aj z predbežného nariadenia jasne vyplýva, že za dotknutý výrobok sa považujú tak bežné epoxidové živice, ako aj špeciálne živice. V tomto prípade sú epoxidové živice vymedzené základným chemickým zložením a použitými surovinami – všetky epoxidové živice vymedzené v článku 1 predbežného nariadenia vrátane špeciálnych živíc alebo pevných epoxidových živíc sú polyméry alebo prepolyméry obsahujúce reaktívne epoxidové skupiny a ako základné prvky používajú epichlórhydrín a alifatickú alebo aromatickú alkoholovú zložku, čo z nich robí dotknutý výrobok.

(23)

Nie je sporné, že druhy epoxidových živíc opísané v odôvodnení 20 môžu mať rôzne použitia a mierne odlišné vlastnosti, že môžu mať ďalšie kroky výroby, vyššiu výkonnosť, lepšiu stabilitu alebo chemickú odolnosť, že sú šetrnejšie k životnému prostrediu alebo že dopyt po týchto živiciach a zodpovedajúcim spôsobom ich domáca výroba a dovoz sú obmedzené. Základné fyzické, chemické a technické vlastnosti rôznych druhov epoxidových živíc sú však podobné, všetky majú termosetické vlastnosti a vyrábajú sa podobným výrobným postupom. Okrem toho od výrobcov nakupujú špeciálne aj základné druhy živíc tí istí zákazníci. Zákazníci tieto druhy výrobku teda vnímajú ako podobné a epoxidové živice by sa zákazníkom predávali prostredníctvom rovnakých alebo podobných predajných kanálov. Ani skutočnosť, že sa špeciálne živice v Únii vyrábajú alebo sa dovážajú v menších množstvách, nestačí na ich vylúčenie z rozsahu konania. V každom prípade spoločnosti Nan Ya a De Monchy neposkytli relevantné a overiteľné údaje, ktoré by Komisii umožnili riadne posúdiť žiadosť o vylúčenie výrobku. Tvrdenia spoločností Nan Ya a De Monchy boli preto zamietnuté ako neopodstatnené.

(24)

Spoločnosť QR Polymers v reakcii na predbežné poskytnutie informácií ďalej tvrdila, že Komisia sa vo svojej analýze dopustila chyby, keď nezohľadnila vytvrdzovacie činidlá, pričom vo vytvrdzovacích činidlách sa epoxidová živica používa ako surovina a ponúkajú sa v balení s epoxidovými živicami. Komisia pripomenula, že v oznámení o začatí konania, ako aj v článku 1 predbežného nariadenia sa jasne stanovilo vymedzenie výrobku v rámci prešetrovania. Výrobky v nadväzujúcich článkoch výrobného/distribučného reťazca dotknutého výrobku napriek tomu, že sa v nich používa dotknutý výrobok ako surovina, ani výrobky predávané spolu s dotknutým výrobkom však nie sú predmetom tohto prešetrovania. Spoločnosť QR Polymers po konečnom poskytnutí informácií zopakovala svoje tvrdenie, že vytvrdzovacie činidlá nepredstavujú následné, ale súbežné použitie epoxidových živíc a nie sú len obyčajnou súčasťou náhodného balenia, ale sú nevyhnutné na to, aby živica fungovala, a naopak. Komisia opätovne uviedla, že samotné vytvrdzovacie činidlá nie sú súčasťou vymedzenia výrobku v rámci tohto prešetrovania bez ohľadu na to, či ide o výrobky v ďalšom článku výrobného/distribučného reťazca alebo výrobky používané súbežne s epoxidovými živicami. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa tvrdenia spoločnosti QR Polymer museli zamietnuť.

(25)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa vymedzenia výrobku a podobného výrobku, závery uvedené v odôvodneniach 44 až 55 predbežného nariadenia boli potvrdené.

(26)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky, potvrdili sa zistenia uvedené v bode 3.1.1 predbežného nariadenia.

(27)

Po poskytnutí informácií dostala Komisia pripomienky od výboru pre epoxidové živice. Po prvé výbor pre epoxidové živice tvrdil, že správa nespĺňa normy nestranných a objektívnych dôkazov a nemá dostatočnú dôkaznú hodnotu. Tvrdil, že skutočnosť, že správa bola vypracovaná so zámerným cieľom, a to uľahčiť výrobnému odvetviu Únie podať podnet v oblasti obchodných opatrení, automaticky odstraňuje akúkoľvek pravdepodobnosť nestrannej a objektívnej analýzy čínskeho hospodárstva. Výbor pre epoxidové živice ďalej uviedol, že dôkazná hodnota správy je pochybná, keďže sú v správe zámerne vynechané skutkové okolnosti, prvky a závery, ktoré by boli v rozpore s čiastkovým účelom, na ktorý bola vypracovaná, alebo by ho oslabovali.

(28)

Po druhé, výbor pre epoxidové živice tvrdil, že článok 2 ods. 6a základného nariadenia sa javí ako nezlučiteľný s antidumpingovou dohodou WTO. Tvrdil, že článok 2.2 antidumpingovej dohody WTO nepozná pojem výrazné deformácie a neumožňuje použiť údaje z príslušnej reprezentatívnej krajiny alebo medzinárodné ceny na vytvorenie normálnej hodnoty. Konkrétne v článku 2.2 antidumpingovej dohody WTO sa len povoľuje pri vytváraní normálnej hodnoty použiť výrobné náklady v krajine pôvodu, ktoré sa zvýšia o primeranú sumu na predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk.

(29)

Po tretie, podľa výboru pre epoxidové živice sa zdá, že článok 2 ods. 6a základného nariadenia je nezlučiteľný s článkom 2.2.1.1 antidumpingovej dohody WTO a s jeho výkladom, ktorý poskytol odvolací orgán, vo veci EÚ – bionafta (Argentína) (DS473) (ďalej len „EÚ – bionafta“), v ktorom sa stanovilo, že prešetrujúce orgány musia na výpočet vytvorených normálnych hodnôt použiť náklady na výrobok, ktoré skutočne vznikli výrobcom alebo vývozcom. Výbor pre epoxidové živice preto požiadal Komisiu, aby akceptovala ceny na domácom trhu a náklady oznámené spolupracujúcimi čínskymi vývozcami.

(30)

Pokiaľ ide o tvrdenie výboru pre epoxidové živice, že správa nie je objektívna či nestranná, Komisia poznamenáva, že správa je komplexným dokumentom, ktorý je založený na rozsiahlych objektívnych dôkazoch vrátane právnych predpisov, nariadení a iných oficiálnych politických dokumentov, ktoré uverejňuje čínska vláda, správ tretej strany od medzinárodných organizácií, akademických štúdií a článkov vedeckých odborníkov, ako aj ďalších spoľahlivých nezávislých zdrojov. Správa je verejne prístupná od decembra 2017, aby všetky zainteresované strany mali dostatočnú príležitosť vyvrátiť, doplniť alebo pripomienkovať správu a dôkazy, na ktorých je založená. Komisia odvtedy správu preskúmala a v apríli 2024 uverejnila jej aktualizovanú verziu. Komisia poznamenáva, že výbor pre epoxidové živice nepredložil žiadne námietky týkajúce sa podstaty a podkladov obsiahnutých v správe. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(31)

Komisia ďalej usudzuje, že ustanovenia článku 2 ods. 6a sú plne v súlade so záväzkami Európskej únie v rámci WTO a s judikatúrou, ktorú cituje výbor pre epoxidové živice. Komisia na začiatku poznamenáva, že správa WTO o veci EÚ – bionafta sa netýkala uplatňovania článku 2 ods. 6a základného nariadenia, ale konkrétneho ustanovenia článku 2 ods. 5 základného nariadenia. Právne predpisy WTO, ako ich vykladá porota WTO a odvolací orgán vo veci EÚ – bionafta, v každom prípade umožňujú použiť náležite upravené údaje z tretej krajiny, pokiaľ je takáto úprava nevyhnutná a opodstatnená. Existencia výrazných deformácií vedie k tomu, že náklady a ceny vo vyvážajúcej krajine nie sú vhodné na vytvorenie normálnej hodnoty. Za týchto okolností sa v článku 2 ods. 6a základného nariadenia predpokladá, že náklady na výrobu a predaj sa vytvoria na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt vrátane cien a hodnôt vo vhodnej reprezentatívnej krajine, ktorá má podobnú úroveň rozvoja ako vyvážajúca krajina. Komisia preto toto tvrdenie výboru pre epoxidové živice zamietla ako nepodložené.

(32)

Po predbežnom poskytnutí informácií spoločnosť Aditya Birla napadla rozhodnutie Komisie použiť Malajziu ako zdroj nedeformovanej referenčnej hodnoty pre epichlórhydrín (ECH) a kaustickú sódu, zatiaľ čo Thajsko bolo vybrané ako zdroj pre všetky ostatné výrobné faktory, predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk.

(33)

Komisia objasnila, že len v prípade dvoch výrobných faktorov, t. j. ECH a kaustickej sódy, v prípade ktorých dovoz z Číny predstavoval 75 %, resp. 62 % celkového dovozu, sa Komisia vrátila k Malajzii, keďže ceny týchto dvoch výrobných faktorov do Thajska sa považovali za deformované. Spoločnosť Aditya Birla vo svojich pripomienkach nevysvetlila, prečo by malo ísť o chybu v posúdení, a preto bola táto pripomienka zamietnutá.

(34)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Aditya Birla zopakovala svoje obavy týkajúce sa použitia Malajzie ako zdroja vhodnej referenčnej hodnoty pre ECH a kaustickú sódu, zatiaľ čo Thajsko sa použilo pre ostatné vstupy, predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk. Spoločnosť Aditya Birla tvrdila, že použitím dvoch krajín na stanovenie nedeformovaných referenčných hodnôt sa Komisia dopustila právnej chyby, v dôsledku ktorej sú výsledky celého prešetrovania neplatné. Inými slovami, tvrdila, že ak sa pre určité výrobné faktory musí použiť Malajzia, znamená to, že „hlavná reprezentatívna krajina“ (t. j. Thajsko) nie je vhodnou voľbou.

(35)

Spoločnosť Aditya Birla sa odvolávala na judikatúru týkajúcu sa článku 2 ods. 5 písm. a) nariadenia Rady (EHS) č. 2423/88 (7) o ochrane pred dumpingovými alebo subvencovanými dovozmi, ktoré už nie je účinné a v ktorom sa stanovila metodika uplatniteľná na krajiny s netrhovým hospodárstvom (8) (9). Okrem toho odkazovala na vec T-326/21, v ktorej Súdny dvor zopakoval, že Komisia má pri stanovovaní vhodnosti zvolenej krajiny povinnosť zohľadniť všetky podstatné a relevantné faktory, a zdôraznil, že tieto faktory sa musia preskúmať s náležitou starostlivosťou, aby sa zabezpečilo, aby sa normálna hodnota prešetrovaného výrobku určila vhodným a primeraným spôsobom (10). Na základe toho spoločnosť Aditya Birla uviedla, že Komisia by mala buď pokračovať s inou reprezentatívnou krajinou, alebo ukončiť súčasné prešetrovanie a začať nové.

(36)

Komisia tvrdenie spoločnosti Aditya Birla zamietla. Spoločnosť Aditya Birla nevysvetlila, prečo by na základe článku 2 ods. 6a základného nariadenia nebolo možné použiť na stanovenie referenčnej hodnoty určitých výrobných faktorov druhú krajinu, ak Komisia dospeje k záveru, že uvedené dve krajiny sú v konkrétnom prípade najvhodnejšie. Judikatúra, na ktorú sa Aditya Birla odvoláva, je buď irelevantná, alebo sa v nej nepodporuje jej tvrdenie. Dve veci z 90. rokov 20. storočia, na ktoré sa spoločnosť odvoláva, sa skutočne týkajú článku 2 ods. 5 písm. a) nariadenia (EHS) č. 2423/88 o ochrane pred dumpingovými alebo subvencovanými dovozmi a metodiky, ktorá sa vtedy uplatňovala na krajiny s netrhovým hospodárstvom. Okrem toho Komisia v plnej miere dodržala normu stanovenú Súdnym dvorom vo veci T-326/21: pri výbere reprezentatívnej krajiny dôkladne preskúmala všetky podstatné a relevantné faktory a konala s náležitou starostlivosťou, aby zabezpečila, aby normálna hodnota prešetrovaného výrobku bola stanovená vhodným a primeraným spôsobom. Napokon nie je nezvyčajné, že vybraná vhodná reprezentatívna krajina nemusí byť vhodná pre každý jednotlivý výrobný faktor. Ak by sa preto tvrdenie spoločnosti Aditya Birla prijalo, znamenalo by to, že článok 2 ods. 6a a celá metodika týkajúca sa výrazných deformácií by sa v značnom počte prípadov neuplatňovali. Okrem toho sa v argumente žiadateľa prehliada skutočnosť, že zoznam zdrojov stanovený v článku 2 ods. 6a písm. a) druhom pododseku nie je vyčerpávajúci a že v prvej zarážke uvedeného odseku nie je stanovená požiadavka výberu len jednej vhodnej reprezentatívnej krajiny. Poskytuje skôr usmernenia o tom, ako si vybrať, ak je k dispozícii niekoľko vhodných reprezentatívnych krajín. Tento prípad je iný, keďže Thajsko bolo zjavne nevhodné v prípade ECH, čo spoločnosť Aditya Birla ani nespochybnila.

(37)

Spoločnosť Jiangsu Sanmu po predbežnom poskytnutí informácií uviedla, že Komisia použila dovoz „hydroxidu sodného (kaustická sóda): vo vodnom roztoku (sodný lúh alebo kvapalná sóda)“ do Malajzie podľa údajov databázy GTA ako referenčnú cenu kaustickej sódy. Spoločnosť Jiangsu Sanmu tvrdila, že táto cena presne neodráža dve triedy kaustickej sódy (koncentrácia 32 % a 50 %), ktoré sa používajú v jej procese výroby epoxidových živíc. Namiesto toho navrhla, aby sa použil priemer medzinárodných referenčných cien získaných z analýz poskytovateľov služieb v odvetví, analýz chemického trhu (11) spoločnosti Opis (ďalej len „CMA“), prepojeného podniku spoločnosti Dow Jones, a správ o chemickom trhu spoločnosti Argus (12) (ďalej len „správy spoločnosti Argus“), v ktorých sa uvádza cena nákladov a prepravného pre 100 % triedu, t. j. pevnú kaustickú sódu, v juhovýchodnej Ázii. Cena za rôzne triedy kaustickej sódy sa potom získa vynásobením ceny triedy s koncentráciou 100 % koncentráciou v percentách. Pri použití tejto metódy je cena triedy s koncentráciou 32 % 0,98 CNY/kg a cena triedy s koncentráciou 50 % je 1,53 CNY/kg.

(38)

V odôvodnení 139 predbežného nariadenia Komisia uznala, že z databázy GTA sa poskytla cena za zmes rôznych tried kaustickej sódy, a nie presné referenčné hodnoty pre konkrétne druhy používané vyvážajúcimi výrobcami. Keďže však v tomto štádiu neexistovali presnejšie alternatívy, Komisia sa rozhodla spoliehať sa na databázu GTA. Výhodou metódy navrhovanej spoločnosťou Jiangsu Sanmu bolo určenie cien na základe úrovní koncentrácie s použitím uznávaných referenčných hodnôt chemického sektora, ktoré nezávisle poskytujú takmer identické údaje pre kaustickú sódu. V dôsledku toho Komisia zrevidovala dumpingové rozpätia všetkých čínskych výrobcov zaradených do vzorky na základe referenčných hodnôt uvedených v odôvodnení 37.

(39)

Keďže poskytnuté ceny boli na úrovni CFR (náklady a prepravné), a nie na úrovni CIF (náklady, poistenie, prepravné), ktorá sa používa pri výpočte normálnej hodnoty, Komisia uplatnila úpravu na zohľadnenie poistenia. Podľa verejne dostupných zdrojov sa poistné na náklad prevážaný námornou dopravou zvyčajne pohybuje od 0,2 % do 2 % hodnoty zásielky (13), v závislosti od povahy tovaru. Z overených údajov od vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky vyplýva, že náklady na poistenie pri preprave epoxidových živíc sa pohybovali od 0,1 % do 0,5 % hodnoty zásielky. Vzhľadom na to, že preprava kaustickej sódy je nebezpečnejšia ako preprava epoxidových živíc, Komisia k číselným údajom o nákladoch a prepravnom pripočítala poistné vo výške 1 %, aby získala konečné referenčné hodnoty pre kaustickú sódu na úrovni CIF. Táto sadzba spadá do zaznamenaného rozpätia v odvetví a odráža zvýšené riziko spojené s prepravou korozívnej chemikálie, ako je kaustická sóda, ktorá si vyžaduje zvýšené bezpečnostné opatrenia a prísnejšie postupy pri manipulácii. Poistné vo výške 1 % preto predstavuje konzervatívny, ale primeraný stredný bod, ktorý zabezpečuje spravodlivé a riziku prispôsobené porovnanie a zároveň zabraňuje nadhodnoteniu.

(40)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Sinochem tvrdila, že Komisia nadhodnotila poistné za prepravu kaustickej sódy. Tvrdila, že aj keď je kaustická sóda nebezpečnejšia ako epoxidové živice, táto skutočnosť sama osebe neodôvodňuje vyššie poistné. Skupina Sinochem tvrdila, že poistné uplatňované na kaustickú sódu by malo byť rovnaké ako poistné uplatňované na epoxidové živice, keďže kaustická sóda je surovinou, ktorá sa spotrebúva pri výrobe epoxidových živíc.

(41)

Skupina Sinochem však nepredložila žiadny dôkaz na podporu tvrdenia, že aj keď je kaustická sóda nebezpečnejšia ako epoxidové živice, náklady na poistenie prepravy oboch výrobkov sú rovnaké. Okrem toho je všeobecne známou skutočnosťou, že suroviny môžu mať v porovnaní s finálnymi výrobkami odlišné fyzikálno-chemické vlastnosti, napríklad korozívnosť, a že pri zvýšenej korozívnosti môže byť potrebné vyššie poistné (14). Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(42)

Spoločnosť Sanmu po predbežnom poskytnutí informácií napadla referenčnú hodnotu nákladov práce pre Thajsko, ktorú navrhla Komisia (rovnajúcu sa 10,2 % hodinovej mzdy) a pozostávajúcu z 5,2 % odvodov zamestnávateľa a 5 % odvodov zamestnanca. Hoci spoločnosť Sanmu súhlasila s tým, že odvody zamestnávateľa skutočne predstavujú 5,2 %, tvrdila, že dodatočné odvody zamestnanca nenesie zamestnávateľ, a preto by sa mali vylúčiť z výpočtu nedeformovanej referenčnej hodnoty práce.

(43)

Komisia súhlasila s tým, že bude brať do úvahy len sociálne odvody, ktoré priamo znáša zamestnávateľ (t. j. 5,2 %), a zodpovedajúcim spôsobom upravila výpočet nedeformovanej referenčnej hodnoty práce.

(44)

Spoločnosť Sanmu po predbežnom poskytnutí informácií zopakovala svoju pripomienku uvedenú v odôvodnení 146 predbežného nariadenia, že predpoklad týždenného pracovného času 40 hodín podhodnocuje skutočný pracovný čas, v ktorom by sa mali zohľadňovať aj nadčasy. Na doplnenie tohto tvrdenia spoločnosť Sanmu odkázala na štatistickú databázu Medzinárodnej organizácie práce, konkrétne na súbor údajov z prieskumu pracovnej sily „Labor Force Survey“ zameraný na výrobný sektor v Thajsku (15). Na základe tohto zdroja by mal byť priemerný týždenný pracovný čas vo výrobnom sektore v Thajsku 47,2 hodiny.

(45)

Komisia vzala na vedomie listinné dôkazy spoločnosti Sanmu a zmenila výpočet nedeformovanej referenčnej hodnoty pre náklady práce tak, že zohľadnila 47,2 hodiny týždenne pre Thajsko.

(46)

V dôsledku zmien uvedených v odôvodneniach 43 a 45 sa revidovaná referenčná hodnota pre náklady práce rovná 15,01 CNY/hod.

(47)

Spoločnosť Sanmu ďalej tvrdila, že nedeformovaná referenčná hodnota pre elektrickú energiu, ktorú stanovila Komisia, zahŕňa 7 % DPH (16). Spoločnosť Sanmu uviedla, že v Thajsku sa priemyselným používateľom vracia DPH v plnej výške a podniky si môžu nárokovať vrátenie DPH zaplatenej na vstupoch (17). Z tohto dôvodu spoločnosť Sanmu požiadala Komisiu, aby odpočítala 7 % DPH od nedeformovanej referenčnej hodnoty pre elektrickú energiu.

(48)

Komisia toto tvrdenie zamietla. Je všeobecne známe, že ceny elektrickej energie v Thajsku sa uvádzajú bez DPH. Tvrdenie spoločnosti Sanmu je založené na nesprávnych informáciách, ktoré pravdepodobne vznikli nesprávnym prekladom do angličtiny. Na oficiálnych webových sídlach oboch štátnych poskytovateľov elektrickej energie – Metropolitného úradu pre elektrickú energiu a Provinciálneho úradu pre elektrickú energiu – ako aj Energetickej regulačnej komisie sa jasne uvádza, že uvedené tarify sú bez DPH. Tieto webové sídla slúžia ako dôveryhodné zdroje informácií o cenách elektrickej energie v Thajsku. Skutočnosť, že na týchto platformách sa výslovne uvádza, že DPH nie je zahrnuté, je verejne prístupná.

(49)

Po predbežnom poskytnutí informácií spoločnosť Sanmu tvrdila, že Komisia pri stanovovaní nedeformovanej referenčnej hodnoty pre elektrickú energiu v Thajsku neodôvodnila svoje rozhodnutie zohľadniť tarifný plán č. 4 (t. j. „všeobecná služba pre veľkých odberateľov“) podľa príslušného thajského nariadenia, ktorý zodpovedá najvýznamnejšej spotrebe energie (priemerná spotreba energie presahujúca 250 000 kWh mesačne) a vyššej základnej cene elektrickej energie. Spoločnosť Sanmu požiadala Komisiu, aby ako referenčnú hodnotu použila najvhodnejšiu kategóriu spotreby elektrickej energie na základe overených objemov spotreby thajskej spoločnosti Aditya Birla Chemicals (Thailand) Co., Ltd., zaradenej do vzorky.

(50)

Na základe informácií dostupných v spise Komisia dospela k záveru, že je vhodné zaradiť výrobcov epoxidových živíc do skupiny spotrebiteľov „všeobecných služieb pre veľkých odberateľov“. Objemy spotreby elektrickej energie všetkých vyvážajúcich výrobcov v Číne zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania totiž potvrdili, že výber tarifného plánu č. 4 – t. j. „všeobecných služieb pre veľkých odberateľov“ bol primeraný.

(51)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Sinochem namietala proti použitiu úrovne napätia „4.2.3: 22 kV“ pri výpočte nákladov na elektrickú energiu, pričom sa odvolávala na dôkazy predložené už počas overovania, že jej vyvážajúci výrobcovia sú pripojení na 110 kV sústavu. Skupina Sinochem požiadala o úpravu, aby sa namiesto toho použila úroveň napätia „4.2.1: 69 kV a viac“.

(52)

Komisia toto tvrdenie akceptovala a zodpovedajúcim spôsobom zrevidovala referenčnú hodnotu elektrickej energie pre dotknutých vyvážajúcich výrobcov.

(53)

Po predbežnom poskytnutí informácií spoločnosť Sanmu zistila chybu v písaní pri výpočte váženej priemernej sadzby za elektrickú energiu (THB/CNY za kWh).

(54)

Na základe pripomienky predloženej spoločnosťou Sanmu a po oprave výpočtu sa Komisia rozhodla využiť podrobné údaje o spotrebe elektrickej energie, ktoré poskytli všetci vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky. Namiesto použitia všeobecného váženého priemeru Komisia stanovila referenčnú sadzbu za elektrickú energiu pre konkrétnu spoločnosť. Pre každého vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky sa táto referenčná hodnota vypočítala na základe jeho príslušnej spotreby elektrickej energie v čase špičky a mimo špičky, ak boli takéto údaje k dispozícii. Nahlásená spotreba sa potom primerane priradila k platným sadzbám v čase špičky a mimo špičky. V prípadoch, keď výrobca nerozlišoval medzi spotrebou v čase špičky a mimo špičky, Komisia uplatnila sadzbu počas špičky, pričom predpokladala, že sadzba mimo špičky nie je pre daného vyvážajúceho výrobcu k dispozícii.

(55)

Okrem toho sa Komisia rozhodla zahrnúť do referenčnej sadzby za elektrickú energiu poplatok za odber aj poplatok za služby, aby sa v plnej miere zohľadnili náklady na elektrinu v reprezentatívnej krajine. Poplatok za služby bol vyjadrený pevnou sumou za mesiac, zatiaľ čo poplatok za odber bol stanovený v kW na základe konzervatívneho výpočtu odberu elektrickej energie. Táto hodnota sa stanovila vydelením celkovej spotrebovanej energie počas špičky počtom výrobných hodín.

(56)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Sinochem namietala proti metóde Komisie, v rámci ktorej sa priraďujú špecifické kategórie elektrickej energie spoločnosti k spotrebe v čase špičky a mimo špičky, a požiadala o preklasifikovanie niektorých kategórií.

(57)

Komisia toto tvrdenie akceptovala a v odôvodnených prípadoch zmenila kategórie elektrickej energie.

(58)

Po konečnom poskytnutí informácii spoločnosti Sanmu a Sinochem namietali, že Komisia považovala celú spotrebu elektrickej energie týchto spoločností za spotrebu v čase špičky, pričom nerozlišovala medzi spotrebou v čase špičky a mimo nej. Spoločnosť Sanmu tvrdila, že Thajská investičná rada poskytla verejné informácie (18) o čase špičky. Na druhej strane skupina Sinochem navrhla, aby sa na spoločnosť, ktorá tieto informácie neuviedla, uplatnil priemer spotreby v čase špičky a mimo špičky na základe údajov spoločností jej skupiny, ktoré tieto informácie uviedli.

(59)

Komisia preskúmala toto tvrdenie a súhlasila s tým, že vzhľadom na nepretržitú 24-hodinovú povahu výrobného procesu bolo rozumné priradiť spotrebu elektrickej energie v súlade s tarifou na základe času využívania (TOU). Harmonogram času špičky v rámci systému TOU zverejňuje Metropolitný úrad pre elektrickú energiu (19), ktorý vymedzuje čas špičky ako čas od 9.00 do 22.00 hod., od pondelka do piatku. To predstavuje 13 hodín denne počas piatich dní v týždni, čo je približne 38,7 % z celkového počtu hodín v týždni.

(60)

Preto v prípade spoločností, ktoré neposkytli rozpis spotreby elektrickej energie podľa časových úsekov, Komisia priradila 38,7 % celkovej spotreby elektrickej energie spotrebe v čase špičky. Tento podiel sa tesne zhoduje s podielom spotreby v čase špičky, ktorý uviedli spoločnosti, ktoré predložili podrobné údaje o spotrebe.

(61)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Sinochem namietala proti metodike, ktorú Komisia použila na výpočet špičkového zaťaženia. Podľa spoločnosti Sinochem by sa špičkové zaťaženie malo vypočítať na základe skutočných údajov respondentov, a nie odhadom podľa metódy vysvetlenej v odôvodnení 62.

(62)

Komisia stanovila špičkové zaťaženie v kW (t. j. najvyšší dopyt po elektrickej energii v danom okamihu) ako podiel celkovej spotreby v čase špičky a priemerného počtu pracovných hodín v čase špičky. Pri výpočte spotreby v čase špičky sa vychádzalo buď z údajov poskytnutých respondentmi, alebo v prípade spoločností, ktoré nerozlišovali medzi spotrebou v čase špičky a mimo nej, z metódy priraďovania opísanej v odôvodnení 59. Komisia dospela k záveru, že táto metodika je spoľahlivá a konzistentná pre všetky spoločnosti. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(63)

Na základe pripomienok analyzovaných v odôvodneniach 49 až 59 Komisia prepočítala referenčnú hodnotu elektrickej energie individuálne pre každého vyvážajúceho výrobcu.

(64)

Po dodatočnom konečnom poskytnutí informácií skupina Sinochem objasnila svoje tvrdenie už opísané v odôvodnení 61 týkajúce sa používania spotrebovanej elektriny (v kWh) na určenie poplatku za dopyt. Komisia toto tvrdenie preskúmala a dospela k záveru, že jeho prijatie by nemalo žiadny vplyv na dumpingové rozpätie skupiny Sinochem. Táto pripomienka bola preto bezpredmetná.

(65)

Podobne ako v odôvodnení 47 sa spoločnosť Sanmu pýtala, či nedeformovaná referenčná hodnota pre zemný plyn stanovená Komisiou zahŕňa 7 % DPH.

(66)

Komisia vypočítala nedeformovanú referenčnú hodnotu pre zemný plyn na základe údajov o spotrebe, ktoré poskytlo thajské ministerstvo energetiky (20). Celkovú hodnotu zemného plynu spotrebovaného v Thajsku v roku 2023 vydelila zodpovedajúcim celkovým objemom. Výsledná jednotková hodnota nezahŕňala DPH. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(67)

Po predbežnom poskytnutí informácií spoločnosť Sanmu zopakovala svoju žiadosť o prístup k úplnému súboru účtovných závierok spoločnosti vybranej na stanovenie nedeformovanej hodnoty predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku v Thajsku (Aditya Birla). Spoločnosť Sanmu tvrdila, že výkazy ziskov a strát za roky 2023 a 2024 neobsahovali žiadne sprievodné poznámky ani vysvetlenia, čo neumožnilo stranám pochopiť, ako boli vypočítané predajné, všeobecné a administratívne náklady. Spoločnosť Sanmu konkrétne uviedla, že Komisia by mala od predajných, všeobecných a administratívnych nákladov odpočítať všetky priame predajné náklady, ako sú náklady na dopravu, provízie atď.

(68)

Komisia požiadala spoločnosť Aditya Birla o povolenie použiť náklady na dopravu uvedené v dotazníku vývozcov a odpočítať tieto náklady od vypočítaných predajných, všeobecných a administratívnych nákladov. Komisia preto zmenila nedeformovanú a primeranú úroveň predajných, všeobecných a administratívnych nákladov použitú pri stanovení normálnej hodnoty z 18,0 % na 12,6 %.

(69)

Po skorom predbežnom poskytnutí informácií spoločnosť Jiangsu Ruiheng tvrdila, že Komisia nadhodnotila režijné náklady použité pri výpočte dumpingového rozpätia. Konkrétne spoločnosť tvrdila, že Komisia priradila k epoxidovým živiciam všetky režijné náklady na kroky výroby na predchádzajúcom stupni dodávateľského reťazca namiesto toho, aby ich rozdelila na základe skutočnej spotreby potrebnej na výrobu epoxidových živíc.

(70)

Na rozdiel od tvrdenia spoločnosti Jiangsu Ruiheng však Komisia rozdelila režijné náklady, ktoré vznikli v jednotlivých fázach vertikálne integrovaného procesu, úmerne k výstupom použitým na výrobu epoxidových živíc, čím zabezpečila presné rozdelenie nákladov bez nadhodnotenia. Toto posúdenie sa vykonalo počas overovania na mieste v spolupráci so spoločnosťou a výsledné náklady sa použili na výpočet dumpingového rozpätia bez ďalších úprav. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(71)

Po skorom predbežnom poskytnutí informácií spoločnosť JKYC tvrdila, že jeden z druhov výrobku, v prípade ktorého chybne uviedla priame výrobné náklady, nie je dotknutým výrobkom a nevyváža sa do Únie. Spoločnosť JKYC preto požiadala Komisiu, aby prepočítala dumpingové rozpätie s vylúčením tohto druhu výrobku.

(72)

Po preskúmaní overeného spisu týkajúceho sa priamych výrobných nákladov použitého na stanovenie predbežného dumpingového rozpätia Komisia potvrdila, že na jeden druh výrobku sa nevzťahuje definícia dotknutého výrobku. Komisia preto prepočítala dumpingové rozpätie s vylúčením tohto druhu výrobku.

(73)

Komisia sa zaoberala všetkými pripomienkami týkajúcimi sa normálnej hodnoty a v prípade potreby revidovala svoje zistenia, ako bolo uvedené. Zostávajúce zistenia uvedené v bode 3.1.2 predbežného nariadenia sa potvrdzujú.

(74)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky, zistenia týkajúce sa vývoznej ceny a porovnania uvedené v predbežnom nariadení sa potvrdzujú.

(75)

Ako je opísané v bode 3.1.2, Komisia na základe tvrdení zainteresovaných strán zrevidovala dumpingové rozpätia.

(76)

Konečné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF (náklady, poistenie a prepravné) na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

(77)

Navrhovateľ po predbežnom poskytnutí informácií uviedol, že dvaja kórejskí vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky, ktorí podľa jeho odhadu zodpovedajú za 85 – 95 % kórejskej výroby epoxidových živíc, zrejme poskytli nepresné informácie o zdroji svojich dodávok epichlórhydrínu (ďalej len „ECH“). Vzhľadom na to, že 28 – 32 % ECH používaného v Kórei na výrobu epoxidových živíc sa dováža z Číny a títo vývozcovia boli zodpovední za výrobu takmer všetkých epoxidových živíc v Kórei, bolo matematicky nepravdepodobné, aby sa vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky vyhli používaniu čínskeho ECH.

(78)

Navrhovateľ ďalej tvrdil, že normálna hodnota v Kórei by sa nemala zakladať na cenách na domácom trhu, ktoré boli výrazne znížené v dôsledku deformácií pochádzajúcich z Číny, čím sa v Kórei vytvorila osobitná situácia na trhu v zmysle článku 2 ods. 3 základného nariadenia. V dôsledku toho by sa normálna hodnota mala vytvoriť na základe nákladov a cena ECH v Kórei by sa mala nahradiť vhodnou referenčnou hodnotou. Navrhovateľ navrhol, aby sa použila severoamerická alebo západoeurópska cena ECH.

(79)

Komisia potvrdila, že po overení nákupných transakcií surovín vrátane určenia krajín pôvodu tovaru zistila, že Čína nie je hlavným zdrojom dodávok ECH dvoch vývozcov zaradených do vzorky. Okrem toho sa zistilo, že nákupná cena ECH z Číny je v súlade s priemernou nákupnou cenou vývozcov v období prešetrovania vrátane nákupnej ceny vývozcov z rôznych zdrojových krajín iných ako Čína, napríklad z Európskej únie.

(80)

Pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa existencie osobitnej situácie na trhu, Komisia uviedla, že Čína nebola hlavným svetovým vývozcom ECH, ale bolo ním Thajsko, ktoré počas obdobia prešetrovania vyviezlo celosvetovo viac ako 108 000 t v porovnaní s 58 000 t vyvezených z Číny. Thajsko bolo aj hlavným vývozcom v ázijskom regióne. Okrem toho priemerná vývozná cena ECH z Thajska sa pohybovala v rovnakom rozmedzí ako cena ECH z Číny. Preto Čína aj Thajsko vzhľadom na svoje výrobné kapacity a vývozné stratégie pravdepodobne zohrávali kľúčovú úlohu pri určovaní cien ECH v celom ázijskom regióne. Okrem toho mohli ceny ECH v Ázii ovplyvniť viaceré ďalšie faktory vrátane dopytu z priemyselných odvetví, ako je stavebníctvo a odvetvie náterov (21). Navyše k udržaniu konkurenčných cien mohla prispieť intenzívna hospodárska súťaž medzi výrobcami v regióne. V dôsledku toho pripisovanie úrovne cien ECH v Kórei výlučne čínskemu dovozu nemusí úplne vystihovať zložitosť dynamiky trhu v ázijskom regióne.

(81)

Na základe toho a informácií poskytnutých navrhovateľom Komisia nemohla dospieť k záveru, že nadmerná kapacita Číny v oblasti ECH viedla k umelo nízkym cenám ECH na susedných trhoch vrátane Kórey, čím bola schopná vytvoriť osobitnú situáciu na trhu. Zistila tak, že podmienky na úpravu nákladov podľa článku 2 ods. 3 základného nariadenia neboli splnené.

(82)

Po zamietnutí uvedeného tvrdenia Komisia potvrdila zistenia uvedené v predbežnom nariadení týkajúce sa normálnej hodnoty pre Kóreu.

(83)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky, odôvodnenia 207 až 208 predbežného nariadenia sa potvrdzujú.

(84)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky, odôvodnenia 209 až 214 predbežného nariadenia sa potvrdzujú.

(85)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky, odôvodnenia 215 až 220 predbežného nariadenia sa potvrdzujú.

(86)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky, odôvodnenie 221 predbežného nariadenia sa potvrdzuje.

(87)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky, odôvodnenia 223 až 224 predbežného nariadenia sa potvrdzujú.

(88)

Po predbežnom poskytnutí informácií spoločnosť Nan Ya uviedla, že normálna hodnota a vývozná cena nie sú porovnateľné z dôvodu rozdielov v množstvách v rámci jednotlivých objednávok na domácom taiwanskom trhu a na vývoznom trhu Únie.

(89)

Počas prešetrovania spoločnosť Nan Ya neposkytla ani nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by naznačovali, že medzi domácim a vývozným trhom existujú rôzne úrovne obchodu alebo že množstvo objednané v rámci konkrétnej objednávky je relevantným faktorom pri stanovovaní cien. Okrem toho spoločnosť Nan Ya nepredložila žiadne dôkazy o množstevných zľavách ani iné dôkazy na podporu tvrdenia, že väčšie objemy predaja by nevyhnutne viedli k zníženiu cien.

(90)

Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(91)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky, odôvodnenia 231 až 233 predbežného nariadenia sa potvrdzujú.

(92)

Spoločnosť Aditya Birla po predbežnom poskytnutí informácií uviedla, že Komisia nezohľadnila pripomienky spoločnosti Aditya Birla ku skorému predbežnému poskytnutiu informácií v predbežnom nariadení. Spoločnosť Aditya Birla zopakovala svoje pripomienky aj v dvoch samostatných podaniach ku konečnému poskytnutiu informácií. V obidvoch podaniach sa prevažne opakovali tie isté argumenty, ktoré už boli predložené po predbežnom poskytnutí informácií, bez predloženia nových dôkazov, ktorými by sa menili závery konečného poskytnutia informácií.

(93)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 4, prípustné pripomienky ku skorému predbežnému poskytnutiu informácií sa obmedzujú na presnosť výpočtov. Uvádzalo sa to aj v dokumentoch v rámci skorého predbežného poskytnutia informácií, ktoré boli poskytnuté zainteresovaným stranám. Pripomienky, ktoré predložila spoločnosť Aditya Birla ku skorému predbežnému poskytnutiu informácií, prekračovali tento rozsah a zaoberali sa otázkami, ktoré by sa mali nastoliť a riešiť až po uložení predbežných opatrení. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(94)

Po predbežnom poskytnutí informácií spoločnosť Aditya Birla uviedla, že Komisia nesprávne použila skutočné percentuálne podiely zisku na domácom trhu pre druhy výrobkov (PCN), ktoré sa predávali na domácom trhu v množstvách, ktoré nespĺňali 5 % prah stanovený v článku 2 ods. 2 základného nariadenia, čo by podľa spoločnosti Birla znamenalo, že tieto predaje neprebiehali v bežnom obchode. Podľa spoločnosti Aditya Birla to bolo v rozpore s článkom 2 ods. 3 uvedeného nariadenia a Komisia mala namiesto toho použiť ziskové rozpätie založené na všetkých predajoch uskutočnených v bežnom obchode na domácom trhu bez ohľadu na dotknuté číselné kódy výrobku (PCN). Spoločnosť Aditya Birla zopakovala svoje pripomienky aj v dvoch podaniach po konečnom poskytnutí informácií, pričom zopakovala predchádzajúce argumenty, ale nepredložila nové dôkazy, ktorými by sa menili závery, ku ktorým sa dospelo v konečnom poskytnutí informácií.

(95)

Komisia poznamenala, že na rozdiel od tvrdenia spoločnosti Aditya Birla sa objem predaja na domácom trhu, ktorý nepredstavuje 5 % alebo viac vývozu toho istého druhu výrobku, nepovažuje za predaj, ktorý nie je uskutočnený v bežnom obchode. V článku 2 ods. 3 základného nariadenia sa totiž odkazuje na „nedostatočný predaj podobného výrobku v bežnom obchode“. (Zvýraznenie bolo doplnené). Všetky transakcie, na základe ktorých sa určil skutočný zisk z predaja príslušných PCN použitých pri vytvorení normálnych hodnôt podľa článku 2 ods. 3 základného nariadenia, boli ziskové, a teda uskutočnené v bežnom obchode. Predpoklad, že Komisia použila zisk založený na transakciách, ktoré sa neuskutočnili v bežnom obchode, je teda fakticky nesprávny.

(96)

Vo svojich pripomienkach predložených po predbežnom poskytnutí informácií si spoločnosť Aditya Birla zjavne zamenila predaj, ktorý sa neuskutočnil v bežnom obchode (článok 2 ods. 4 základného nariadenia), s predajom, ktorý neprešiel testom reprezentatívnosti podľa článku 2 ods. 2 uvedeného nariadenia. To, že sa predaj uskutočnil v nedostatočnom množstve podľa článku 2 ods. 2 základného nariadenia, neznamená, že sa neuskutočnil v bežnom obchode. Ako sa uvádza v odôvodnení 95, príslušné predajné transakcie, ktoré sa použili na výpočet skutočného zisku pre príslušné PCN, sa skutočne uskutočnili v bežnom obchode.

(97)

Pokiaľ ide o podnet, že zisk použitý pri vytvorení normálnej hodnoty pre príslušné PCN bol založený na predajných transakciách, ktoré celkovo neprekročili 5 % prah z článku 2 ods. 2 základného nariadenia, Komisia uviedla nasledujúce informácie.

(98)

Ak v bežnom obchode nie je dostatočný predaj na domácom trhu (t. j. jeho objem je menší ako 5 % objemu predaja posudzovaného výrobku do Únie), ako to bolo v prípade príslušných PCN, normálna hodnota sa môže vypočítať buď na základe výrobných nákladov v krajine pôvodu plus primeraná suma za predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk alebo na základe reprezentatívnych vývozných cien (22). Článok 2 ods. 3 základného nariadenia v tomto smere nadväzuje na ustanovenia článku 2.2 antidumpingovej dohody WTO.

(99)

Pokiaľ ide o predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk, ktoré sa majú použiť pri vytvorení podľa článku 2 ods. 3, v článku 2 ods. 6 základného nariadenia a článku 2.2.2 antidumpingovej dohody WTO sa okrem iného stanovuje, že sumy predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku sa zakladajú na skutočných údajoch týkajúcich sa výroby a predaja podobného výrobku prešetrovaným vývozcom alebo výrobcom v bežnom obchode. Ak sa tieto sumy nedajú určiť, uvádzajú sa tri alternatívne spôsoby ich získania.

(100)

Keďže v článku 2 ods. 3 a článku 2 ods. 6 základného nariadenia sa z veľkej časti odzrkadľujú články 2.2 a 2.2.2 antidumpingovej dohody WTO, mali by sa v čo najväčšej miere vykladať v súlade s dohodou (23).

(101)

Ako uviedol odvolací orgán vo veci ES – príslušenstvo na rúry a rúrky (24), „v článku 2.2.2 sa stanovujú […] kritériá na určenie ‚primeranej sumy‘ predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku pri výpočte vytvorenej normálnej hodnoty podľa článku 2.2“. Odvolací orgán pokračoval takto: „Pri skúmaní textu úvodnej časti článku 2.2.2 konštatujeme, že v tomto ustanovení sa ukladá prešetrujúcemu orgánu všeobecná povinnosť (,musí‘) používať ‚skutočné údaje týkajúce sa výroby a predaja v bežnom obchode‘ pri určovaní súm predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku. Iba ‚keď tieto sumy nemožno určiť na tomto základe‘, môže prešetrujúci orgán použiť jednu z ďalších troch metód uvedených v pododsekoch i) až iii). Podľa nášho názoru znenie úvodnej časti naznačuje, že prešetrujúci orgán sa pri určovaní predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku podľa článku 2.2.2 musí najprv pokúsiť o takéto určenie pomocou ‚skutočných údajov týkajúcich sa výroby a predaja v bežnom obchode‘. Ak pre vývozcu a podobný prešetrovaný výrobok existujú skutočné údaje o predajných, všeobecných a administratívnych nákladoch a zisku z predaja v bežnom obchode, prešetrujúci orgán je povinný použiť tieto údaje na účely vytvorenia normálnej hodnoty; nesmie vypočítať vytvorenú normálnu hodnotu pomocou údajov o predajných, všeobecných a administratívnych nákladoch a zisku s odkazom na iné údaje alebo pomocou alternatívnej metódy“ (25).

(102)

Z toho vyplýva, že ak sa predmetné predaje uskutočnili v bežnom obchode, ako to bolo v tomto prípade, ich objem je nepodstatný. Ako poznamenal odvolací orgán, „z absencie akéhokoľvek bližšieho vymedzenia pojmu malých množstiev v článku 2.2.2 vyplýva, že výnimka pre predaj v malých objemoch by sa v rámci výkladu článku 2.2.2 nemala pripúšťať“ (26). V súlade s touto judikatúrou, ak existujú údaje o skutočnom zisku týkajúce sa predaja uskutočneného vyvážajúcim výrobcom v bežnom obchode, Komisia nielen môže, ale aj musí použiť tieto údaje o skutočnom zisku pri vytváraní normálnej hodnoty. Táto povinnosť platí bez ohľadu na objem predaja, ktorého sa predmetné transakcie týkajú.

(103)

Z uvedených dôvodov bolo tvrdenie spoločnosti Aditya Birla o stanovení normálnej hodnoty zamietnuté.

(104)

Spoločnosť Aditya Birla tvrdila, že náklady na technické služby, z ktorých sa hradia náklady na služby poskytované zákazníkom, ktorí používajú epoxidové živice na nové aplikácie, koncové použitia alebo pri zmenených okolnostiach, by sa mali priradiť výlučne k predaju na domácom trhu. Spoločnosť Aditya Birla sa preto domnievala, že tieto výdavky by nemali byť zahrnuté do všeobecných výdavkov spoločnosti. Spoločnosť Aditya Birla zopakovala svoje pripomienky aj v reakcii na konečné poskytnutie informácií.

(105)

Komisia s týmto názorom nesúhlasila. Technická pomoc je služba, ktorá sa vo všeobecnosti ponúka zákazníkom na domácom trhu. Podľa článku 2 ods. 6 základného nariadenia sú sumy zodpovedajúce výške predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku založené na skutočných údajoch, ktoré sa týkajú výroby a predaja podobného výrobku v bežnom obchode vývozcom alebo výrobcom, ktorý podlieha prešetrovaniu. Komisia preto usúdila, že tieto náklady predstavujú náklady všeobecnej povahy a že by mali byť zahrnuté do všeobecných nákladov spoločnosti, čo viedlo k zamietnutiu tohto tvrdenia.

(106)

V tej istej súvislosti spoločnosť Aditya Birla spomenula dohodu o licenčných poplatkoch, v ktorej sa vyžaduje, aby spoločnosť Aditya Birla platila uvedenej spoločnosti provízie. Spoločnosť Aditya Birla tvrdila, že tieto provízie sa týkajú len špecifických výrobkov a predaja a nemali by byť zahrnuté do predajných, všeobecných a administratívnych nákladov.

(107)

Napriek tomu, že spoločnosť Aditya Birla spomína dohodu o licenčných poplatkoch v súvislosti s výdavkami na technické služby, ide o odlišné otázky a zdá sa, že spoločnosť Aditya Birla ich neúmyselne spojila. Komisia nepriradila príspevky vykázané spoločnosťou Aditya Birla na základe dohody o licenčných poplatkoch k predajným, všeobecným a administratívnym nákladom, čo viedlo k zamietnutiu tvrdenia týkajúceho sa dohody o licenčných poplatkoch.

(108)

Spoločnosť Aditya Birla po predbežnom poskytnutí informácií uviedla, že Komisia nemala upravovať predajnú cenu epoxidových živíc v prípadoch, keď sa vytvrdzovadlo a epoxidová živica predávali spolu za rovnakú nominálnu jednotkovú cenu. Spoločnosť Aditya Birla uviedla, že v týchto prípadoch Komisia nesprávne považovala kombinovaný predaj epoxidovej živice a vytvrdzovadla za predaj systému alebo súpravy. Spoločnosť Aditya Birla zopakovala svoje pripomienky aj v reakcii na konečné poskytnutie informácií.

(109)

Podľa názoru Komisie, keď spoločnosť Aditya Birla uvádza rovnakú nominálnu predajnú cenu epoxidu a vytvrdzovadla, skutočná cena epoxidovej živice je v skutočnosti nižšia ako cena uvedená na faktúre a neodráža hospodársku realitu. Je to preto, že vytvrdzovadlá a epoxidové živice majú podstatne odlišné výrobné náklady a pri samostatnom predaji sa vytvrdzovadlá predávajú za podstatne vyššiu cenu ako epoxidové živice. Komisia preto považovala za potrebné upraviť nominálnu predajnú cenu pre predaj, pri ktorom bola uvedená rovnaká cena pre epoxidovú živicu aj vytvrdzovadlo, aby sa zohľadnili rozdiely v príslušných nákladoch na vytvrdzovadlo a epoxidové živice. Tým sa predajné ceny zosúladili s transakciami, pri ktorých sa epoxidové živice a vytvrdzovadlá predávali samostatne.

(110)

Komisia preto s tvrdením spoločnosti Aditya Birla nesúhlasila. Bez ohľadu na to, či sa predaj považuje za predaj súpravy alebo systému, kombinovaný predaj vytvrdzovadiel a epoxidových živíc s rovnakou nominálnou predajnou cenou neodráža z vysvetlených dôvodov hospodársku realitu. V takýchto prípadoch je oprávnená úprava a najlepším dostupným základom pre túto úpravu boli príslušné náklady na jednotlivé zložky podľa analógie situácií, keď sa vytvrdzovadlá a epoxidové živice predávajú ako súpravy.

(111)

Okrem toho spoločnosť Aditya Birla netvrdila ani neposkytla dôkazy o tom, že vysoké predajné ceny uvádzané v prípadoch kombinovaného predaja by sa dosiahli, ak by sa epoxidová živica predávala samostatne, alebo že by sa rovnaké nízke ceny vytvrdzovadiel uplatňovali pri ich samostatnom predaji.

(112)

Komisia preto tvrdila, že v prípadoch, keď sa epoxidové živice a vytvrdzovadlá predávajú v kombinácii za rovnakú nominálnu cenu, je úprava nominálnych predajných cien epoxidových živíc oprávnená, a tvrdenie zamietla.

(113)

Spoločnosť Aditya Birla ďalej uviedla, že Komisia nesprávne uplatnila úpravu predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku jej nemeckej dcérskej spoločnosti CTP Advance Materials GmbH (ďalej len „CTP“) na predajné ceny spoločnosti Aditya Birla na trhu Únie. Úprava vychádzala z celkových predajných, všeobecných a administratívnych nákladov spoločnosti CTP a hypotetického zisku.

(114)

Komisia s týmto tvrdením čiastočne súhlasí. Komisia síce trvala na tom, že spoločnosť CTP pôsobila ako sprostredkovateľ pre celý predaj spoločnosti Aditya Birla v Únii, ale uznala, že úprava zisku stanovená v odôvodnení 244 predbežného nariadenia zahŕňala predajné, všeobecné a administratívne náklady súvisiace so spracovateľskými činnosťami. V dôsledku toho Komisia vykonala úpravu predajných, všeobecných a administratívnych nákladov smerom nadol a upravila zisk v prípade predaja, pri ktorom spoločnosť CTP vystupovala len ako sprostredkovateľ. Napriek úprave vykonanej po predbežnom poskytnutí informácií spoločnosť Aditya Birla zopakovala svoje pripomienky aj v odpovediach na konečné poskytnutie informácií, pričom zopakovala predchádzajúce argumenty, ale nepredložila nové dôkazy, ktorými by sa zmenili závery, ku ktorým sa dospelo v konečnom poskytnutí informácií.

(115)

Spoločnosť Aditya Birla ďalej nesúhlasila s metódou priraďovania, ktorú Komisia uplatnila v prípadoch, keď sa epoxidová živica pred ďalším predajom ďalej spracúva v CTP. Po prvé, spoločnosť Aditya Birla tvrdila, že Komisia nemala priradiť náklady na spracovanie na rôzne zložky (epoxidová živica a iné látky) na základe objemu. Po druhé, spoločnosť Aditya Birla tvrdila, že Komisia nesprávne priradila predajnú cenu spracovaných výrobkov k zložkám na základe ich príslušnej kúpnej ceny, ako sa uvádza v odôvodnení 238 predbežného nariadenia.

(116)

Komisia nesúhlasila ani s jedným z argumentov. Po prvé povaha spracovania spoločnosťou CTP, ktorá zahŕňala miešanie epoxidovej živice s inými látkami, znamenala, že hlavným faktorom nákladov je objem spracovaných výrobkov, a nie ich hodnota. Preto by sa náklady na spracovanie mali priradiť na základe objemu zložiek.

(117)

Po druhé, predajná cena spracovaného výrobku by sa mala priradiť k zložkám na základe ich príslušných výrobných nákladov alebo kúpnej ceny. Z tejto metódy priradenia vyplýva, že rôzne zložky spracovaného výrobku majú rovnaké ziskové rozpätie, čo je primeraný predpoklad, ktorý spoločnosť nepoprela.

(118)

Vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií spoločnosť Aditya Birla ďalej tvrdila, že Komisia pri výpočtoch dumpingu nezohľadnila niektoré predajné transakcie.

(119)

Transakcie, na ktoré spoločnosť Aditya Birla odkazovala, sa uskutočnili mimo obdobia prešetrovania, predstavovali predaj mimo Únie alebo predmetný tovar nevyrobila spoločnosť Aditya Birla. Preto boli tieto transakcie správne vylúčené z výpočtov dumpingu.

(120)

Z uvedených dôvodov preto Komisia tvrdenia týkajúce sa metódy priraďovania nákladov na spracovanie a predajnej ceny zamietla.

(121)

Spoločnosť Aditya Birla ďalej uviedla, že Komisia pri výpočte ceny CIF dovozu na určenie rozpätia ujmy nesprávne uplatnila predajnú cenu spoločnosti Aditya Birla na CTP. Podľa spoločnosti Aditya Birla mala Komisia namiesto toho použiť cenu vypočítanú spätne z predajnej ceny spracovaných výrobkov, ako sa uvádza v odôvodnení 237 predbežného nariadenia. Spoločnosť Aditya Birla zopakovala svoje pripomienky aj reakcii na konečné poskytnutie informácií, pričom zopakovala predchádzajúce argumenty, ale nepredložila nové dôkazy, ktorými by sa menili závery, ku ktorým sa dospelo v konečnom poskytnutí informácií.

(122)

Komisia toto tvrdenie zamietla. Na rozdiel od toho, čo tvrdila spoločnosť Aditya Birla, Komisia vytvorila ceny CIF na základe predajných cien neprepojeným nezávislým zákazníkom v Únii.

(123)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky, odôvodnenia 239 až 244 predbežného nariadenia sa potvrdzujú.

(124)

Po úprave opísanej v odôvodnení 114 sa dumpingové rozpätie upravuje z 32,8 % na 29,9 %.

(125)

Konečné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

(126)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa definície výrobného odvetvia Únie a výroby v Únii, potvrdili sa závery uvedené v odôvodneniach 249 až 254 predbežného nariadenia.

(127)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa spotreby v Únii, závery uvedené v odôvodneniach 255 až 258 predbežného nariadenia boli potvrdené.

(128)

Po predbežnom poskytnutí informácií spoločnosť Nan Ya nesúhlasila s rozhodnutím Komisie vyhodnotiť dovoz z Taiwanu súhrnne s dovozom z ostatných dotknutých krajín a tvrdila, že podmienky hospodárskej súťaže medzi dovozom z Taiwanu a ostatnými dotknutými krajinami, ako aj medzi dovozom z Taiwanu a domácim podobným výrobkom sa zásadne líšia. Podľa vývozcu boli objemy dovozu z Taiwanu a podiel dovozu z Taiwanu do Únie na trhu v porovnaní s dovozom z ostatných dotknutých krajín nepatrné a vyvíjali sa úplne inak ako dovoz z ostatných dotknutých krajín. Spoločnosť Nan Ya tvrdila, že taiwanský dovoz do Únie stratil od roku 2022 do obdobia prešetrovania podiel na trhu, a preto výrobné odvetvie Únie stratilo svoj podiel na trhu v prospech dovozu z ostatných dotknutých krajín, a nie v prospech taiwanských vyvážajúcich výrobcov. A napokon spoločnosť Nan Ya tvrdila, že dovoz z Taiwanu vstupoval na trh Únie v oveľa menšom objeme a za vyššie ceny ako z ostatných dotknutých krajín a že aj počas obdobia prešetrovania zostali ceny dovozu z Taiwanu do Únie o 7 % vyššie ako v roku 2020.

(129)

Po prvé, ako sa uvádza v odôvodnení 260 predbežného nariadenia, objem dovozu z Taiwanu nebol zanedbateľný v zmysle článku 5 ods. 7 základného nariadenia. Po druhé, v súlade s vývojom podielu ostatných dotknutých krajín na trhu sa dovoz z Taiwanu počas posudzovaného obdobia zvýšil o 4 795 ton a dosiahol podiel na trhu 3,3 % (z 1,7 % v roku 2020). Okrem toho bol v prípade taiwanských vyvážajúcich výrobcov zistený dumping. A napokon, ako sa vysvetľuje v bode 4.3.1 predbežného nariadenia, podmienky hospodárskej súťaže medzi dumpingovým dovozom z Číny, Taiwanu a Thajska a medzi dumpingovým dovozom z dotknutých krajín a podobným výrobkom Únie boli podobné a spoločnosť Nan Ya nepredložila žiadny dôkaz o opaku. Všetky kritériá stanovené v článku 3 ods. 4 základného nariadenia teda boli splnené na to, aby sa dovoz z Taiwanu vyhodnotil súhrnne s dovozom z Číny a Thajska na účely stanovenia ujmy. Tvrdenie spoločnosti Nan Ya sa preto muselo zamietnuť.

(130)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa súhrnného vyhodnotenia účinkov dovozu z dotknutých krajín, Komisia potvrdila svoje závery o týchto bodoch uvedené v odôvodneniach 259 až 265 predbežného nariadenia.

(131)

Výbor pre epoxidové živice tvrdil, že štatistické údaje o dovoze, ktoré použila Komisia, sú neúplné a nespoľahlivé, pretože sa v nich opierala výlučne o číselný znak KN 3907 30 00 a nezohľadnila iné príslušné číselné znaky KN (2910 90 00 , 3824 99 92 a 3824 99 93 ) bez primeraného overenia a odôvodnenia vylúčenia určitých číselných znakov KN z posúdenia. Výbor pre epoxidové živice ďalej spochybnil, že Komisia sa opiera o komerčne získané údaje z informácií spoločnosti S&P Global, ktoré nie sú verejne dostupné a nemusia predstavovať nesporný dôkaz.

(132)

Po prvé, Komisia v odôvodnení 267 predbežného nariadenia jasne a jednoznačne vysvetlila svoju metodiku identifikácie dovozu z dotknutých krajín a dôvody, pre ktoré vylúčila určité „spoločné“ kódy tovaru, ktoré zahŕňajú viacero iných výrobkov, než sú epoxidové živice. Výbor pre epoxidové živice v tejto súvislosti vo svojom stanovisku nezdôvodnil, prečo by sa takýto prístup mal vyhlásiť za neplatný a ako by akýkoľvek alternatívny prístup i) poskytol presnejšie výsledky, pokiaľ ide o dovoz z dotknutých krajín; a/alebo ii) spôsobil neplatnosť analýzy Komisie. Po druhé, údaje o dovoze, na ktoré sa Komisia odvoláva, pochádzajú výlučne z Eurostatu, verejne dostupnej databázy s overiteľnými údajmi, a nie sú doplnené žiadnymi súkromnými informáciami o trhu. Komisia len uviedla, že údaje Eurostatu sú v súlade s informáciami spoločnosti S&P Global, bez toho, aby na nich založila svoju analýzu alebo závery. Okrem toho na rozdiel od toho, čo tvrdí výbor pre epoxidové živice, sú informácie spoločnosti S&P Global službou založenou na predplatnom, ktorá sa v odvetví epoxidových živíc široko využíva. Je primerané domnievať sa, že výbor pre epoxidové živice a/alebo jeho členovia by mali záujem o prístup k údajom, ktoré sú popredným a najkomplexnejším zdrojom údajov v odvetví epoxidových živíc. Bez ohľadu na to je nesporné, že Komisia získala údaje o dovoze, ktoré použila pre svoje zistenia, z verejne dostupnej databázy Eurostatu. Tvrdenie výboru pre epoxidové živice sa preto zamietlo.

(133)

V nadväznosti na konečné poskytnutie informácií výbor pre epoxidové živice tvrdil, že Komisia selektívne využívala informácie spoločnosti S&P Global. Podľa výboru pre epoxidové živice Komisia používala údaje nedôsledne, keď sa o ne opierala pri neoverených údajoch o makroekonomickej ujme, a nie pri skúmaní dovozu.

(134)

V rozpore s tvrdením výboru pre epoxidové živice Komisia nepoužila sporné údaje selektívne. Zatiaľ čo Komisia využila informácie S&P Global ako primárny zdroj údajov, aby získala úplný obraz o makroekonomických ukazovateľoch výrobného odvetvia Únie, použitie údajov S&P Global ako primárneho zdroja jednoducho nebolo na identifikáciu dovozu z dotknutých krajín potrebné, keďže úplné údaje boli k dispozícii v Eurostate. V každom prípade sú údaje S&P v súlade s údajmi Eurostatu, pokiaľ ide o štatistiku dovozu. Zvolený prístup v žiadnom prípade neznamená, že metodika Komisie je selektívna a chybná. Tvrdenie výboru pre epoxidové živice sa preto zamietlo.

(135)

Spoločnosť QR Polymers je výhradným distribútorom spoločnosti Nan Ya pre Grécko a po predbežnom poskytnutí informácií uviedla, že cenové podhodnotenie, ktoré Komisia podľa svojich tvrdení zistila, sa v Grécku nevyskytuje. Komisia s odkazom na bod 4.3.3 predbežného nariadenia pripomenula, že podhodnotenie sa vypočítalo na základe údajov o predaji na vývoz do Únie z overených vyplnených dotazníkov, ktoré poskytli vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky vrátane spoločnosti Nan Ya, a o predaji v Únii, ktorý uskutočnili výrobcovia z Únie zaradení do vzorky pre trh Únie posudzovaný ako celok (na rozdiel od vybranej krajiny alebo krajín), v dôsledku čoho sa tvrdenie spoločnosti QR Polymers stalo bezpredmetným.

(136)

Keďže neboli predložené ďalšie pripomienky týkajúce sa objemu, trhového podielu ani ceny dovozu z dotknutých krajín, Komisia potvrdila svoje závery o týchto bodoch uvedené v odôvodneniach 266 až 276 predbežného nariadenia.

(137)

Výbor pre epoxidové živice po predbežnom poskytnutí informácií tvrdil, že posúdenie ujmy sa zakladá na makroekonomických a mikroekonomických údajoch získaných nielen z vyplnených dotazníkov výrobcov z Únie, ale aj z údajov odhadovaných v informáciách spoločnosti S&P Global. Podľa výboru pre epoxidové živice takýto prístup vyvoláva značné obavy, pokiaľ ide o presnosť, spoľahlivosť a reprezentatívnosť týchto ukazovateľov.

(138)

Mikroekonomické ukazovatele vychádzajú výlučne z overených vyplnených dotazníkov výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Makroekonomické údaje vychádzali z informácií predložených navrhovateľmi a overených Komisiou, ktoré sa týkali viac ako 70 % výroby v Únii, a ďalej boli doplnené o najlepšie dostupné údaje od spoločnosti S&P Global, aby sa získali údaje za celé výrobné odvetvie Únie. Takéto údaje sú preto dostatočne reprezentatívne pre mikro a makroekonomické trendy výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia. Výbor pre epoxidové živice nezdôvodnil, prečo by to tak nemalo byť, a preto sa jeho tvrdenie zamieta.

(139)

Po konečnom poskytnutí informácií výbor pre epoxidové živice zopakoval svoje tvrdenie, že použitie roku 2020 ako referenčného roku pre posúdenie trendov ujmy vedie k zveličovaniu následného zhoršenia situácie výrobného odvetvia Únie. Výbor pre epoxidové živice namiesto toho tvrdil, že použitie roku 2019 alebo 2021 ako referenčného roku pre posúdenie trendov by prinieslo vyváženejšiu analýzu.

(140)

Po prvé, ako sa uvádza v odôvodnení 43 predbežného nariadenia, Komisia v súlade so svojou štandardnou praxou zvolila obdobie celých troch rokov, ako aj obdobie prešetrovania na preskúmanie makroekonomických a mikroekonomických trendov a ukazovateľov. Po druhé, posúdenie ujmy Komisiou zahŕňa dynamické posúdenie hospodárskych faktorov v priebehu posudzovaného obdobia, a nie iba podmienky na začiatku a na konci posudzovaného obdobia. Po tretie, v tejto súvislosti sa bez ohľadu na prvý rok posudzovaného obdobia analýzou Komisie jasne preukázala značná ujma spôsobená výrobnému odvetviu Únie počas obdobia prešetrovania. Zmena posudzovaného obdobia by preto nemala za následok neplatnosť ani by inak neviedla k zmene zistení o ujme uvedených v tomto nariadení.

(141)

Keďže neboli predložené pripomienky k makroekonomickým ukazovateľom, závery uvedené v odôvodneniach 282 až 296 predbežného nariadenia boli potvrdené.

(142)

V reakcii na predbežné poskytnutie informácií spoločnosť Nan Ya tvrdila, že Komisia nemôže ignorovať skutočnosť, že výrobné odvetvie Únie bolo stratové aj v roku 2020, keď bol objem dovozu z dotknutých krajín veľmi nízky. Spoločnosť Nan Ya ďalej tvrdila, že trendy ziskovosti výrobného odvetvia Únie, najmä od roku 2022, súviseli so zvýšenými výrobnými nákladmi, ktoré vznikli výrobcom z Únie, a ich schopnosťou (alebo jej nedostatkom) preniesť tieto náklady na spotrebiteľov vzhľadom na samotnú povahu trhu.

(143)

Po prvé, ako sa uvádza v odôvodnení 306 predbežného nariadenia, stratová situácia výrobcov z Únie v roku 2020 bola spôsobená počiatočnou reakciou trhu na pandémiu COVID-19 a až po roku 2022 sa prejavili škodlivé účinky zvýšeného objemu dumpingového dovozu. Ako sa podrobnejšie opisuje v odôvodnení 321 predbežného nariadenia, v roku 2023 a v období prešetrovania sa tlak zvyšujúceho sa objemu dovozu za dumpingové ceny, ktoré boli výrazne nižšie ako výrobné náklady výrobcov z Únie, stal pre výrobné odvetvie Únie neudržateľným. Práve v dôsledku tejto nekalej hospodárskej súťaže dumpingového dovozu nebolo výrobné odvetvie Únie schopné zvýšiť svoje predajné ceny, aby mohlo preniesť na zákazníkov zvyšujúce sa náklady na suroviny. S cieľom zmierniť straty objemu výroby a podielu na trhu boli výrobcovia z Únie následne nútení znížiť ceny na úkor svojej ziskovosti. Tvrdenie spoločnosti Nan Ya bolo preto zamietnuté.

(144)

Keďže neboli predložené ďalšie pripomienky k mikroekonomickým ukazovateľom, závery uvedené v odôvodneniach 297 až 310 predbežného nariadenia boli potvrdené.

(145)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia potvrdzuje svoje zistenia uvedené v odôvodneniach 311 až 317 predbežného nariadenia.

(146)

Po konečnom poskytnutí informácií výbor pre epoxidové živice uviedol, že Komisia nestanovila ucelenú časovú os, ktorá by spájala dumpingový dovoz s údajnou ujmou. Podľa výboru pre epoxidové živice k najstrmšiemu nárastu dovozu došlo v rokoch 2020 – 2022, keď ziskovosť Únie dosiahla vrchol, zatiaľ čo pokles od roku 2022 do obdobia prešetrovania nastal v rovnakom čase ako mimoriadna inflácia nákladov na energie a suroviny.

(147)

Ako sa uvádza v predbežnom nariadení (najmä jeho odôvodneniach 321, 326 a 348), súhrnný dovoz z dotknutých krajín sa každý rok posudzovaného obdobia (teda nielen v rokoch 2020 – 2022) neustále a značným tempom zvyšoval (pozri tabuľku 3 predbežného nariadenia), zatiaľ čo podiel výrobcov z Únie na trhu klesal a celkový dovoz z ostatných krajín bol stabilný. Hoci v rokoch 2021 – 2022 sa výrobcom z Únie napriek nekalej hospodárskej súťaži podarilo dosiahnuť primerané zisky vďaka prudkému nárastu dopytu po výrobkoch obsahujúcich epoxidové živice, škodlivý vplyv dumpingového dovozu sa prejavil v roku 2023 a v období prešetrovania, keď dovoz z dotknutých krajín neustále zvyšoval svoj podiel na trhu Únie, ktorý sa zmenšoval. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(148)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa vplyvu dumpingového dovozu, odôvodnenia 319 až 328 predbežného nariadenia sa potvrdzujú.

(149)

Výbor pre epoxidové živice po predbežnom poskytnutí informácií, ako aj vo svojej odpovedi na konečné poskytnutie informácií uviedol, že v rozpore s článkom 3 ods. 7 základného nariadenia nebol vplyv dovozu z Kórey na výrobné odvetvie Únie izolovaný a riadne posúdený. Podľa výboru pre epoxidové živice Komisia neposkytla presvedčivé vysvetlenie, prečo by sa tento dovoz nemal považovať za významný faktor, ktorý prispel k ujme.

(150)

Po prvé, vplyv dovozu z iných tretích krajín, a najmä z Kórey, bol riadne a samostatne posúdený v odôvodnení 332 predbežného nariadenia. Okrem toho Komisia na rozdiel od tvrdenia výboru pre epoxidové živice dospela k záveru, že dovoz z Kórey prispel k značnej ujme výrobného odvetvia Únie. Tento príspevok však nebol taký, aby oslabil príčinnú súvislosť medzi ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a dumpingovým dovozom z dotknutých krajín z dôvodov, ktoré už boli uvedené v odôvodneniach 334 a 356 predbežného nariadenia.

(151)

V nadväznosti na konečné poskytnutie informácií výbor pre epoxidové živice ďalej tvrdil, že Kórea mala byť zahrnutá do súhrnnej analýzy Komisie a že selektívna kumulácia, pri ktorej sa vylučuje kórejský dovoz, skresľuje makroekonomický obraz. Komisia s odkazom na článok 3 ods. 4 základného nariadenia, ako aj na bod 4.3.1 predbežného nariadenia konštatovala, že účinky kórejského dovozu sa nemohli posúdiť súhrnne, keďže pre Kóreu nebolo zistené žiadne dumpingové rozpätie. Tvrdenie výboru pre epoxidové živice sa preto zamietlo. V každom prípade, vplyv dovozu z Kórey potenciálne spôsobujúci ujmu sa analyzoval v bode 5.2.1, a najmä v odôvodnení 332 predbežného nariadenia.

(152)

Podobne spoločnosť Nan Ya v reakcii na predbežné poskytnutie informácií tvrdila, že záver Komisie, že dovoz Únie z Kórey nezmiernil príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z Taiwanu a ujmou, je neprimeraný, a spoločnosť Nan Ya požiadala Komisiu, aby svoje rozhodnutie prehodnotila. Spoločnosť Nan Ya tvrdila, že Kórea zodpovedala počas posudzovaného obdobia za veľkú časť celkového dovozu, zatiaľ čo dovoz Únie z Taiwanu mal počas posudzovaného obdobia naďalej veľmi obmedzený význam (a počas väčšiny obdobia klesal) a Taiwan si udržal zanedbateľný podiel na trhu v porovnaní s výrobným odvetvím Únie a Kóreou.

(153)

Ako sa uvádza v bode 4.3.1 predbežného nariadenia, taiwanský dovoz sa na účely tohto prípadu posudzuje súhrnne s dovozom z Číny a Thajska. Dotknuté krajiny zvýšili svoj podiel na celkovom dovoze do Únie z menej ako 11 % na viac ako 35 %, zatiaľ čo podiel kórejského dovozu na celkovom dovoze sa počas posudzovaného obdobia znížil o 2 percentuálne body. Dokonca aj pri individuálnom posudzovaní vývoja taiwanského dovozu sa tento dovoz v posudzovanom období zvýšil o 73 %. Preto, ako sa uvádza v odôvodnení 332 predbežného nariadenia, vzhľadom na objemy a ceny dumpingového dovozu z dotknutých krajín a ich vývoj počas posudzovaného obdobia nebolo možné dospieť k záveru, že dovoz z Kórey mohol zmierniť príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z dotknutých krajín a značnou ujmou, ktorú spôsobil výrobnému odvetviu Únie. Tvrdenie spoločnosti Nan Ya sa preto musí zamietnuť.

(154)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, odôvodnenia 329 až 334 predbežného nariadenia sa potvrdzujú.

(155)

Výbor pre epoxidové živice po predbežnom poskytnutí informácií uviedol, že neschopnosť výrobného odvetvia Únie udržať objem vývozu a ceny bola kľúčovým faktorom, ktorý prispel k jeho celkovo sa zhoršujúcej finančnej situácii. Podľa výboru pre epoxidové živice tento pokles vývoznej výkonnosti nemožno pri posudzovaní príčinných súvislostí ignorovať ani zľahčovať.

(156)

Komisia vývoznú výkonnosť riadne vyhodnotila. Ako sa uvádza v bode 5.2.2 a v odôvodnení 357 predbežného nariadenia, Komisia vo svojom posúdení vývoznú výkonnosť neignorovala ani nezľahčovala. V skutočnosti dospela k záveru, že vývozná výkonnosť prispela k nepriaznivej situácii výrobcov z Únie, ale nie v takom rozsahu, aby oslabila príčinnú súvislosť medzi dovozom z dotknutých krajín a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Tvrdenie výboru pre epoxidové živice sa preto zamieta.

(157)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, odôvodnenia 335 až 340 predbežného nariadenia sa potvrdzujú.

(158)

Po predbežnom poskytnutí informácií výbor pre epoxidové živice opätovne uviedol, že zhoršovanie výkonnosti sa začalo v roku 2022 a súviselo skôr s rastúcimi cenami energií a surovín ako so zvýšeným dovozom. Výbor pre epoxidové živice ďalej uviedol, že rozhodnutie výrobcov z Únie znížiť objem výroby a využitie kapacity nebolo v súlade s bežnými konkurenčnými reakciami, ktoré sa očakávajú na komoditnom trhu. Podľa výboru pre epoxidové živice mala Komisia overiť, či toto prudké zníženie výroby nebolo výsledkom úmyselných strategických rozhodnutí prijatých v očakávaní tohto antidumpingového konania.

(159)

Výbor pre epoxidové živice vo svojich pripomienkach po konečnom poskytnutí informácií tvrdil, že Komisia nepreukázala nespornými dôkazmi, že hlavnou príčinou ujmy výrobného odvetvia Únie bol dumpingový dovoz, a nie prudký nárast nákladov na energiu a určité suroviny.

(160)

Komisia v skutočnosti analyzovala účinok zvýšených výrobných nákladov a prudkého nárastu nákladov na energiu v odôvodneniach 341, 342 a 358 predbežného nariadenia a dospela k záveru, že ak by neexistoval cenový tlak dumpingového dovozu, výrobné odvetvie Únie by bolo schopné preniesť zvýšenie nákladov a primerane reagovať na meniace sa trhové podmienky.

(161)

Spoločnosť Nan Ya po predbežnom poskytnutí informácií ďalej tvrdila, že výrobné náklady zostali počas posudzovaného obdobia mimoriadne vysoké, čo vysvetľuje, prečo výrobné odvetvie Únie nemohlo preniesť dodatočné náklady na svojich zákazníkov na zmenšujúcom sa trhu Únie.

(162)

Komisia s odkazom na svoju analýzu príčinných súvislostí v bodoch 5.2.3 a 5.2.5 predbežného nariadenia uviedla, že faktory, ako sú obchodné rozhodnutia výrobcov z Únie, ceny energie a nárast cien surovín, boli riadne preskúmané a posúdené. Ako sa uvádza v odôvodneniach 306 a 314 predbežného nariadenia, práve dumpingový dovoz za nízke ceny z dotknutých krajín spôsobil po roku 2022 výrazný pokles cien výrobného odvetvia Únie. V dôsledku tohto dumpingového dovozu (a nie iných faktorov, ako sú obchodné rozhodnutia výrobcov z Únie energetická kríza alebo rastúce ceny surovín) nebolo výrobné odvetvie Únie schopné predávať za ceny pokrývajúce jeho výrobné náklady a v roku 2023 a v období prešetrovania bolo stratové. Nebyť cenového tlaku dumpingového dovozu, výrobné odvetvie Únie by bolo dokázalo absorbovať zvyšujúce sa náklady na výrobu a primerane reagovať na meniace sa trhové podmienky. Pokiaľ ide o vývoj nákladov a predajných cien, ako vyplýva z tabuľky 8 („Predajné ceny v Únii“) predbežného nariadenia, zatiaľ čo výrobné náklady v Únii sa od roku 2022 do obdobia prešetrovania znížili o 20 percentuálnych bodov, predajné ceny v Únii v rovnakom období klesli o 90 percentuálnych bodov. Tvrdenia výboru pre epoxidové živice a spoločnosti Nan Ya sa preto zamietajú.

(163)

Okrem toho spoločnosť Aditya Birla vo svojej odpovedi na predbežné poskytnutie informácií tvrdila, že Komisia riadne nezohľadnila deformujúce účinky pandémie COVID-19 na posúdenie ujmy. Podľa vývozcu založenie výpočtov ujmy na údajoch z rokov 2020 až 2021 bez dostatočných úprav spája hospodárske deformácie so skutočnou ujmou, čo vedie k zjavnej chybe v analýze príčinnej súvislosti a nepripísania. Po prvé, výpočty ujmy (vrátane predaja pod cenu a podhodnotenia) vychádzajú z obdobia prešetrovania, a nie z obdobia pandémie COVID-19, ktoré tomuto obdobiu predchádzalo o niekoľko rokov. Okrem toho a vo všeobecnejšej rovine sa v posúdení ujmy Komisiou zohľadňujú údaje za posudzované obdobie, pričom sa vykonáva dynamické posúdenie makroekonomických a mikroekonomických ukazovateľov výrobného odvetvia Únie za uvedené obdobie vrátane rokov 2020 – 2021. Ako vyplýva z odôvodnení 257, 258, 288, 306, 321, 345 a 364 predbežného nariadenia a v rozpore s tvrdením spoločnosti Aditya Birla, Komisia vo svojom posúdení ujmy riadne zohľadnila vplyv pandémie COVID-19 na situáciu výrobného odvetvia Únie. A napokon spoločnosť Aditya Birla nezdôvodnila, ako by účinky pandémie COVID-19 oslabili príčinnú súvislosť alebo inak zneplatnili posúdenie príčinnej súvislosti, ktoré vykonala Komisia. Tvrdenie spoločnosti Aditya Birla sa preto zamieta.

(164)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a absenciu ďalších pripomienok Komisia potvrdzuje svoje zistenia uvedené v odôvodneniach 341 až 353 predbežného nariadenia.

(165)

Závery o príčinnej súvislosti, ku ktorým sa dospelo v odôvodneniach 354 až 360 predbežného nariadenia, boli potvrdené.

(166)

Navrhovateľ po predbežnom poskytnutí informácií tvrdil, že Komisia podcenila cieľový zisk výrobného odvetvia epoxidových živíc Únie, keď za základ vzala minimálne ziskové rozpätie 6 %. Navrhovateľ navrhol, že primerané ziskové rozpätie by malo byť aspoň [10 – 20] %, čo je priemerné ziskové rozpätie v rokoch 2020 až 2022. Podľa navrhovateľa by úprava cieľového zisku nad hranicu 6 % bola v súlade aj s nedávnou praxou Komisie, keď výrobné odvetvie Únie pred posudzovaným obdobím dosiahlo ziskovosť vyššiu ako 6 % a Komisia ju akceptovala.

(167)

Po prvé, odkazuje sa na odôvodnenie 364 predbežného nariadenia, v ktorom sa poskytlo vyčerpávajúce vysvetlenie týkajúce sa stanovenia cieľového zisku v súlade s článkom 7 ods. 2c základného nariadenia. Po druhé, hoci navrhovateľ argumentoval v prospech použitia priemerného ziskového rozpätia v rokoch 2020 až 2022, sám navrhovateľ bagatelizoval takúto voľbu tým, že uznal, že „hoci úroveň zisku v roku 2021 bola výrazne vyššia ako očakávaný cieľový zisk, 6 % ziskové rozpätie vykázané v rokoch 2020 a 2022 takisto neslúži ako reprezentatívna referenčná hodnota“. Okrem toho, ako sa uvádza v predbežných zisteniach Komisie, ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky za obdobie pred posudzovaným obdobím nebolo možné zmysluplne posúdiť vzhľadom na nedostatok spoľahlivých údajov alebo veľkú volatilitu ziskov v uvedenom období. Tvrdenie navrhovateľa sa preto musí zamietnuť.

(168)

Okrem toho navrhovateľ v reakcii na predbežné poskytnutie informácií tvrdil, že pri stanovovaní cieľovej ceny by Komisia mala uplatniť štandardné náklady na dodržiavanie predpisov na výrobné odvetvie (s odkazom na správu Komisie o posúdení nákladov v chemickom priemysle Únie uverejnenú v roku 2016), keďže neexistujú konkrétne kvantitatívne údaje z vyplnených dotazníkov výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(169)

Po prvé, ako potvrdil navrhovateľ vo svojom podaní, Komisia vyžaduje pre svoje výpočty budúcich nákladov na dodržiavanie predpisov kvantifikovateľné a overiteľné údaje, ktoré výrobcovia z Únie zaradení do vzorky, ako sa uvádza v odôvodneniach 364 až 365 predbežného nariadenia, v tomto prípade nepredložili. Okrem toho výpočet ceny, ktorá nespôsobuje ujmu (vrátane nákladov na výskum a vývoj, inovácie a budúce dodržiavanie predpisov), zahŕňa individuálne údaje výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Preto by v rámci tohto úkonu nebolo možné nahradiť údaje za jednotlivé spoločnosti údajmi za jednotlivé odvetvia. Z uvedených dôvodov sa tvrdenie navrhovateľa musí zamietnuť.

(170)

A napokon navrhovateľ uviedol, že čínski výrobcovia podľa všetkého prijali synchronizovanú stratégiu stanovovania cien, keďže rozpätia ujmy vypočítané pre čínskych vývozcov zaradených do vzorky vykazujú takmer identické zosúladenie, čo vyvoláva obavy z možných praktík narúšajúcich hospodársku súťaž. Keďže navrhovateľ neposkytol žiadne podložené dôkazy na podporu svojho tvrdenia (ktoré v každom prípade nepatrí do rozsahu pôsobnosti základného nariadenia), Komisia ho nemohla preskúmať, a preto ho musela zamietnuť. Navrhovateľ toto tvrdenie zopakoval po konečnom poskytnutí informácií, ale stále bez podporných dôkazov.

(171)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 113 až 114, vývozná cena pre thajskú spoločnosť bola opravená a Komisia následne revidovala rozpätie ujmy pre Thajsko. Konečná úroveň odstránenia ujmy pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov a všetky ostatné spoločnosti je preto takáto:

(172)

V nadväznosti na uvedené posúdenie by konečné antidumpingové clá mali byť v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia stanovené takto:

(173)

Výbor pre epoxidové živice tvrdil, že vysoká úroveň ciel bude brániť prístupu dovozu z Číny do Únie, a zopakoval, že znížená dostupnosť epoxidových živíc za konkurencieschopné ceny by mohla viesť k vyšším nákladom pre odberateľské odvetvia, ktoré sa spoliehajú na tieto vstupy. Tvrdenie výboru pre epoxidové živice sa s odkazom na bod 7.4 predbežného nariadenia, a najmä na odôvodnenia 391 až 392, zamieta. Po konečnom poskytnutí informácií výbor pre epoxidové živice zopakoval svoje argumenty, pričom považoval analýzu záujmu Únie za nevyváženú a požadoval osobitné posúdenie vplyvu na ďalšie články výrobného/distribučného reťazca bez toho, aby predložil akékoľvek dôkazy alebo nové argumenty.

(174)

Okrem toho spoločnosť Aditya Birla tvrdila, že zavedenie antidumpingových ciel by malo negatívny vplyv na ciele Únie v oblasti čistej energie a energetickej bezpečnosti, pretože by viedlo k vyšším nákladom, zníženiu bezpečnosti dodávok a ohrozeniu kľúčových politík EÚ v oblasti klímy a energetiky, čo by v konečnom dôsledku bolo v rozpore s cieľmi Únie týkajúcimi sa zvýšenia využívania obnoviteľných zdrojov energie a elektrifikácie. Vývozca rovnako uviedol, že uloženie opatrení by viedlo aj k zatvoreniu výrobných zariadení spoločnosti CTP, ktorá je prepojeným podnikom spoločnosti Aditya Birla v Únii.

(175)

Na rozdiel od tvrdenia spoločnosti Aditya Birla a v súlade s odôvodnením 388 predbežného nariadenia by absencia opatrení (a nie ich uloženie) ohrozila existenciu výrobného odvetvia epoxidových živíc Únie a stabilitu dodávok pre odvetvia používateľov. Spoliehanie sa na dumpingový dovoz by v skutočnosti oslabilo úsilie Únie o rozvoj vlastnej spoľahlivej priemyselnej základne na dosiahnutie cieľov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a uhlíkovej neutrality. V nadväznosti na činnosť prepojeného podniku spoločnosti Aditya Birla v Únii sa pripomína, že okrem dostatočnej kapacity, ktorá je k dispozícii u výrobcov z Únie, existujú aj iné veľké vyvážajúce krajiny, napríklad India, Kórea alebo Švajčiarsko, a ich výrobcovia (vrátane spoločnosti Aditya Birla a indického výrobcu prepojeného so spoločnosťou CTP) predstavujú alternatívne zdroje dodávok a predstavujú zdravú hospodársku súťaž pre výrobné odvetvie Únie. Po druhé, čínskemu, thajskému a taiwanskému dovozu sa nebude brániť vo vstupe do Únie, ale bude do nej vstupovať za spravodlivé ceny tým, že sa bude sa platiť clo. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa tvrdenie spoločnosti Aditya Birla zamieta.

(176)

V reakcii na konečné poskytnutie informácií spoločnosť Nan Ya tvrdila (aj v súvislosti s vyhlásením vyššej moci v závode spoločnosti Westlake v súvislosti s jedným z druhov výrobku), že opatrenia by pravdepodobne nechránili výrobu v Únii, ale umožnili by spoločnostiam, ktoré podali podnet, nahradiť svoju výrobu epoxidovej živice v Únii vlastným dovozom zo Spojených štátov, kde sú výrobné náklady výrazne nižšie. Spoločnosť Nan Ya ďalej uviedla, že opatrenia zvýšili riziko protisúťažného správania najväčších výrobcov z Únie, pričom poukázala na predchádzajúcu účasť spoločnosti Westlake na karteli v Únii a v Spojenom kráľovstve.

(177)

K tvrdeniam spoločnosti Nan Ya neboli priložené dôkazy, a preto sa považovali za čisto špekulatívne. Vývozca nezdôvodnil, ako by dočasné vyhlásenie vyššej moci týkajúce sa konkrétneho druhu výrobku alebo minulé protisúťažné správanie výrobcov z Únie mohlo spochybniť celkový záujem na uložení opatrení na ochranu obchodu zameraných na obnovenie rovnakých podmienok v odvetví epoxidových živíc alebo nad ním prevážiť. Tvrdenia spoločnosti Nan Ya sa preto zamietli.

(178)

V reakcii na predbežné poskytnutie informácií neprepojený dovozca De Monchy, ktorý distribuuje živice spoločnosti Nan Ya, opätovne vyjadril svoj nesúhlas s antidumpingovými clami zavedenými na taiwanský dovoz. Podľa dovozcu by obmedzené dodávky od spoločnosti Nan Ya v dôsledku opatrení mohli mať negatívny vplyv na koncových používateľov, zvýšiť úroveň cien konečných výrobkov a mohli by mať za následok aj stratu obchodu a zamestnancov dovozcu.

(179)

Okrem toho sa po predbežnom poskytnutí informácií prihlásil ďalší neprepojený dovozca živíc od taiwanskej spoločnosti Nan Ya a zároveň aj používateľ (spoločnosť QR Polymers), ktorý žiadal o prehodnotenie predbežných zistení. Spoločnosť QR Polymers uviedla, že na rozdiel od predbežného záveru Komisie uvedeného v odôvodnení 389 predbežného nariadenia spoločnosť nedosiahla úroveň zisku, ktorú uviedla Komisia, podiel nákladov na epoxidové živice na celkových nákladoch spoločnosti nie je obmedzený a alternatívne zdroje dodávok neexistujú alebo nie sú pripravené dodávať množstvá epoxidových živíc, ktoré bude spoločnosť QR Polymers potrebovať. Spoločnosť QR po konečnom poskytnutí informácií opätovne predložila svoje tvrdenie a dodala, že poskytla Komisii podrobné kvantitatívne údaje o svojej finančnej výkonnosti, o svojich nákupoch, o podiele dovozu na svojich nákupoch a o svojom predaji. Podľa spoločnosti QR Polymer mala Komisia k dispozícii všetky údaje potrebné na posúdenie situácie spoločnosti QR Polymer. Spoločnosť QR ďalej zdôraznila, že škoda spôsobená spoločnosti QR Polymers sa bude šíriť v rámci reťazca, a predložila Komisii podporné listy od zákazníka spoločnosti QR Polymers, dodávateľa, výrobcu pracujúceho na zákazku a jedného z jej distribútorov.

(180)

Po prvé, keďže ani spoločnosť De Monchy, ani spoločnosť QR Polymers nevyplnili osobitný dotazník Komisie overiteľnými údajmi, ktorými by sa kvantifikoval účinok, ktorý by mali clá na tieto príslušné spoločnosti, vznesené tvrdenia sú čisto špekulatívne a nemožno ich posúdiť z vecného hľadiska. Spoločnosť QR Polymers nepreukázala, že by nebola zisková, a nezdôvodnila tvrdenia, že by sa nemohla obrátiť na iných dodávateľov ako spoločnosť Nan Ya, ani to, ako by 11 % clo uložené spoločnosti Nan Ya ovplyvnilo jej obchodnú výkonnosť. Spoločnosť QR Polymers rovnako predstavuje len zlomok výrobného odvetvia epoxidových živíc v Únii a jej situácia by nemohla zmeniť analýzu záujmu Únie a celkové závery, ku ktorým Komisia dospela v predbežných zisteniach alebo v tomto nariadení. Okrem toho sa v listoch poskytnutých na podporu jej argumentov vyjadrujú len všeobecné obavy týkajúce sa dôsledkov antidumpingových opatrení proti spoločnosti Nan Ya a boli poskytnuté len v dôvernej podobe. V každom prípade takéto všeobecné tvrdenia nemohli v tomto prípade spôsobiť neplatnosť analýzy záujmu Únie, ktorú vykonala Komisia. Ďalej sa pripomína, že spoločnosť QR Polymers nepredložila žiadne podložené dôkazy o tom, prečo by sa jej malo poskytnúť osobitné individuálne zaobchádzanie (pozri odôvodnenia 189 a 190). Po druhé, ako sa uvádza v odôvodnení 393 predbežného nariadenia, opatrenia budú mať pravdepodobne len zanedbateľný vplyv (ak vôbec nejaký) na dovozcov, pretože tí môžu pokračovať v dovoze epoxidovej živice za spravodlivé ceny z dotknutých krajín (a od ich vývozcov, ako je Nan Ya) alebo z iných tretích krajín. Hoci antidumpingové opatrenia môžu viesť k zvýšeniu cien epoxidových živíc a môžu mať nepriaznivý vplyv na dovozcov a používateľov, ako sa uvádza v odôvodnení 391 predbežného nariadenia, predpokladá sa, že v dôsledku ciel dôjde len k miernemu zvýšeniu cien. Okrem toho by akákoľvek cenová korekcia bola len prejavom obnovenia spravodlivého obchodu v situácii, keď boli ceny výrobného odvetvia Únie znížené tlakom na ich pokles v dôsledku dumpingového dovozu. Tvrdenia strán sa preto zamietajú.

(181)

Okrem toho spoločnosť De Monchy vo svojej odpovedi na predbežné poskytnutie informácií tvrdila, že mnohé staršie výrobné závody v Únii potrebujú značnú údržbu, čo vedie k možným oneskoreniam alebo nedostatku dodávok pre koncových používateľov. Ako sa uvádza v odôvodnení 387 predbežného nariadenia, okrem dostatočnej kapacity výrobcov z Únie a dotknutých krajín (ktorých dovoz môže vstúpiť do Únie za spravodlivé ceny) existujú aj ďalšie veľké krajiny vyvážajúce epoxidové živice do Únie, napríklad India, Kórea alebo Švajčiarsko. Spoločnosť De Monchy navyše neposkytla žiadne podložené dôkazy o tom, že by výrobcovia z Únie nedokázali uspokojiť dopyt používateľov z Únie. Tvrdenie spoločnosti De Monchy sa preto zamieta. V nadväznosti na konečné poskytnutie informácií spoločnosť QR Polymers tvrdila, že vyššia moc, ktorú spoločnosť Westlake vyhlásila v súvislosti s výrobou bisfenolu F, a zastavenie výroby ECH spoločnosťou Westlake dokladá skutočnosť, že zavedením opatrení by sa situácia v oblasti výroby epoxidových živíc v Európe zhoršila, a nie zlepšila. Tvrdenie spoločnosti QR Polymers bolo zamietnuté z dôvodu, že dočasná vyššia moc v prípade jedného z druhov výrobku alebo zastavenie výroby vstupnej suroviny jedným z výrobcov z Únie nemôže podstatne ovplyvniť situáciu v oblasti dodávok v Únii, najmä ak sa uskutočňujú dodávky od iných výrobcov v Únii (napr. Olin), prípadne z dotknutých krajín (napr. Taiwan alebo Thajsko) za spravodlivé ceny alebo z iných tretích krajín. Spoločnosti QR Polymers a De Monchy ďalej s odkazom na oznámenie spoločnosti Westlake o zatvorení závodu na výrobu tekutej epoxidovej živice v Holandsku v roku 2025 tvrdili, že situácia na trhu s epoxidovou živicou v Európe sa radikálne zmenila, čo viedlo k okamžitému nedostatku dostupnosti epoxidových živíc vyrábaných v Európe pre potreby trhu Únie. Podľa týchto dovozcov sa strata kapacity spoločnosti Westlake v Európe musí kompenzovať dovozom z Taiwanu a Komisia by mala opätovne preskúmať svoje rozhodnutie týkajúce sa taiwanského dovozu, aby sa minimalizovali škody na európskom trhu s epoxidovou živicou. Zdôrazňuje sa, že opatrenia sú zamerané na ochranu oprávnených záujmov celého výrobného odvetvia Únie (zahŕňajúceho šesť skupín výrobcov, ako sa uvádza v odôvodnení 249 predbežného nariadenia), nielen záujmov konkrétnej spoločnosti, ako je spoločnosť Westlake. Zatvorenie jedného zo závodov nemôže vyvrátiť záver Komisie, že situácia v oblasti dodávok pre používateľov a dovozcov v Únii nie je ohrozená vzhľadom na zostávajúcu značnú kapacitu v Únii a existenciu zdrojov dodávok v tretích krajinách vrátane dotknutých krajín za spravodlivé ceny. Okrem toho dané oznámenie o ukončení výroby je len prejavom ničivých účinkov, ktoré mal dumpingový dovoz z dotknutých krajín (vrátane Taiwanu) na jedného z výrobcov epoxidovej živice z Únie, a ešte zvyšuje potrebu uložiť opatrenia s cieľom chrániť zamestnanosť a výrobu v Únii. Dodatočné tvrdenia spoločností QR Polymers a De Monchy sa preto musia zamietnuť.

(182)

V reakcii na konečné poskytnutie informácií sa spoločnosť Akzo Nobel obrátila na Komisiu, aby znížila úroveň cla, ktoré sa má uložiť spoločnosti Chang Chun Plastics Co (CCP), alebo ho zrušila. Podľa tohto používateľa by takáto úroveň cla ohrozila stabilitu dodávok, znížila efektívnosť výroby a oslabila konkurencieschopnosť odvetvia náterov v Únii.

(183)

Po prvé, antidumpingové rozpätie spoločnosti CCP nie je neúnosné a nebráni spoločnosti Akzo Nobel naďalej odoberať epoxidové živice od spoločnosti CCP za spravodlivé ceny. Okrem toho má spoločnosť Akzo Nobel k dispozícii iné dostupné zdroje dodávok z Únie alebo mimo nej. Po druhé odkazuje sa na odôvodnenie 380 predbežného nariadenia, pričom sa zistilo, že používatelia v odvetví náterov (vrátane spoločnosti Akzo Nobel) i) mali veľké ziskové rozpätia; ii) podiel nákladov na epoxidové živice na ich výrobných nákladoch bol obmedzený a iii) ich príjmy z výrobkov obsahujúcich epoxidové živice sú obmedzené, čím sa ďalej znižuje vplyv opatrení na odvetvie náterov. Tvrdenie spoločnosti Akzo Nobel bolo preto zamietnuté ako neopodstatnené.

(184)

V nadväznosti na konečné poskytnutie informácií výbor pre epoxidové živice tvrdil, že Komisia selektívne vykladala miery využitia kapacity výrobného odvetvia Únie. Podľa výboru pre epoxidové živice Komisia uvádza dve vzájomne nezlučiteľné tvrdenia, ktoré nemôžu byť súčasne pravdivé – na jednej strane výrobnú kapacitu výrobcov z Únie, ktorej nízke využitie je dôkazom značnej ujmy, a na druhej strane tú istú kapacitu prezentuje ako záruku spoľahlivých dodávok po zavedení ciel.

(185)

Vo vlastných zisteniach Komisie nie je žiadny rozpor ani nezlučiteľnosť. Využitie kapacity je v skutočnosti jedným z ukazovateľov skúmaných v rámci analýzy ujmy. Nízka miera využitia kapacity vyplývajúca z tlaku dumpingového dovozu nie je v rozpore so zistením, že v Únii je k dispozícii dostatočná výrobná kapacita a že po uložení opatrení je možné potenciálne zvýšiť dodávky pre odberateľské odvetvia. Argument výboru pre epoxidové živice sa preto zamietol.

(186)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, Komisia potvrdila svoj záver uvedený v odôvodnení 394 predbežného nariadenia, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody, pre ktoré by nebolo v záujme Únie uložiť opatrenia na dovoz epoxidových živíc s pôvodom v Číne, na Taiwane a v Thajsku.

(187)

Vzhľadom na skutočnosť, že v súvislosti s dovozom z Kórey nebol zistený žiadny dumping, konanie týkajúce sa dovozu s pôvodom v Kórei sa ukončí.

(188)

Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo, pokiaľ ide o dumping, ujmu, príčinnú súvislosť, úroveň opatrení a záujem Únie, a v súlade s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia by sa mali uložiť konečné antidumpingové opatrenia, aby sa predišlo tomu, že dumpingový dovoz dotknutého výrobku spôsobí výrobnému odvetviu Únie ďalšiu ujmu.

(189)

Po predbežnom poskytnutí informácií požiadala spoločnosť QR Polymers Komisiu o udelenie oslobodenia od uplatňovania antidumpingových opatrení v režime konečné použitie epoxidových živíc dovážaných spoločnosťou QR Polymers od spoločnosti Nan Ya. Spoločnosť QR po konečnom poskytnutí informácií zopakovala svoje tvrdenie, ale nepredložila žiadne nové dôkazy.

(190)

Spoločnosť QR Polymers vo svojej žiadosti nezdôvodnila, na základe čoho a na aké konečné použitie by sa na druhy epoxidovej živice dovážané od spoločnosti Nan Ya malo vzťahovať oslobodenie od uplatňovania antidumpingových opatrení v režime konečné použitie. Tvrdenie spoločnosti QR Polymers sa preto musí zamietnuť.

(191)

Na základe uvedených skutočností by sadzby konečného antidumpingového cla, vyjadrené ako cena CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, mali byť takéto:

(192)

Individuálne antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení v rámci tohto prešetrovania. Odzrkadľujú preto situáciu zistenú počas tohto prešetrovania, pokiaľ ide o tieto spoločnosti. Tieto colné sadzby sú teda uplatniteľné výlučne na dovoz prešetrovaného výrobku s pôvodom v dotknutej krajine, ktorý vyrábajú uvedené právnické osoby. Na dovoz dotknutého výrobku vyrobeného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá nie je osobitne uvedená v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s danými osobitne uvedenými subjektmi, sa tieto sadzby nemôžu použiť a mala by sa naň uplatňovať sadzba cla vzťahujúca sa na „všetok ostatný dovoz“ s pôvodom v príslušnej dotknutej krajine.

(193)

Ak spoločnosť následne zmení názov svojho subjektu, môže požiadať o uplatňovanie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb. Táto žiadosť musí byť adresovaná Komisii (27). Žiadosť musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré umožnia preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, v Úradnom vestníku Európskej únie sa uverejní nariadenie o zmene názvu.

(194)

S cieľom minimalizovať riziko obchádzania vzhľadom na rozdiel v colných sadzbách je potrebné prijať osobitné opatrenia, ktorými sa zabezpečí riadne uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel. Uloženie individuálnych antidumpingových ciel sa uplatňuje len po predložení platnej obchodnej faktúry colným orgánom členských štátov. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia. Kým sa takáto faktúra nepredloží, na dovoz by sa malo vzťahovať antidumpingové clo uplatniteľné na „všetok ostatný dovoz“ s pôvodom v príslušnej dotknutej krajine.

(195)

Hoci je predloženie tejto faktúry nevyhnutné na to, aby colné orgány členských štátov mohli na dovoz uplatňovať individuálne sadzby antidumpingového cla, nejde o jediný prvok, ktorý majú zohľadňovať. Colné orgány členských štátov by totiž aj v prípade, že sa tovar predkladá s faktúrou spĺňajúcou všetky požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia, mali vykonať svoje zvyčajné kontroly a môžu si podobne ako vo všetkých ostatných prípadoch vyžiadať ďalšie doklady (prepravné doklady atď.), aby mohli overiť správnosť údajov uvedených vo vyhlásení a zabezpečiť, že následné uplatnenie colnej sadzby je odôvodnené v súlade s colnými predpismi.

(196)

Ak by sa najmä po uložení príslušných opatrení výrazne zvýšil objem vývozu jednej zo spoločností, na ktoré sa vzťahujú nižšie individuálne colné sadzby, takéto zvýšenie objemu by sa mohlo samo osebe považovať za zmenu v štruktúre obchodu v dôsledku uloženia opatrení v zmysle článku 13 ods. 1 základného nariadenia. Za takýchto okolností možno začať prešetrovanie obchádzania, pokiaľ sú na to splnené podmienky. V tomto prešetrovaní sa môže okrem iného preskúmať potreba odňatia individuálnej colnej sadzby (sadzieb) a následného uloženia cla pre celú krajinu.

(197)

S cieľom zabezpečiť riadne presadzovanie antidumpingových ciel by sa antidumpingové clo na všetok ostatný dovoz s pôvodom v príslušnej dotknutej krajine nemalo vzťahovať iba na vyvážajúcich výrobcov, ktorí pri tomto prešetrovaní nespolupracovali, ale aj na výrobcov, ktorí počas obdobia prešetrovania nevyvážali do Únie.

(198)

Vyvážajúci výrobcovia v Čínskej ľudovej republike, ktorí v období prešetrovania nevyvážali dotknutý výrobok do Únie, by mali mať možnosť požiadať Komisiu, aby sa na nich vzťahovala sadzba antidumpingového cla pre spolupracujúce spoločnosti nezaradené do vzorky. Komisia by mala takejto žiadosti vyhovieť za predpokladu, že sú splnené tri podmienky. Nový vyvážajúci výrobca by musel preukázať, že: i) nevyvážal dotknutý výrobok do Únie počas OP; ii) nie je prepojený so žiadnym vyvážajúcim výrobcom, ktorý v OP dotknutý výrobok do Únie vyvážal, a iii) následne vyvážal dotknutý výrobok do Únie alebo prijal neodvolateľný zmluvný záväzok vyviezť do Únie značné množstvo tohto výrobku.

(199)

Vzhľadom na zistené dumpingové rozpätia a so zreteľom na úroveň ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie by sa sumy zabezpečené prostredníctvom predbežných antidumpingových ciel, ktoré boli uložené predbežným nariadením, mali vybrať s konečnou platnosťou až do úrovní stanovených podľa tohto nariadenia.

(200)

Ako sa uvádza v bode 1.2, Komisia zaviedla registráciu dovozu prešetrovaného výrobku.

(201)

Počas konečnej fázy prešetrovania sa posúdili údaje, ktoré boli zhromaždené v rámci registrácie. Komisia analyzovala, či boli splnené kritériá podľa článku 10 ods. 4 základného nariadenia, pokiaľ ide o retroaktívny výber konečných ciel.

(202)

Komisia na základe údajov z databázy Surveillance analyzovala, či nedošlo k ďalšiemu podstatnému zvýšeniu dovozu nad úroveň dovozu, ktorý spôsobil ujmu počas obdobia prešetrovania, ako sa stanovuje v článku 10 ods. 4 písm. d) základného nariadenia. V rámci tejto analýzy Komisia porovnala:

(203)

Zo žiadneho zo štyroch opísaných porovnaní nevyplynulo ďalšie podstatné zvýšenie dovozu v porovnaní s úrovňou dovozu, ktorý spôsobil ujmu počas obdobia prešetrovania.

(204)

V dôsledku toho Komisia dospela k záveru, že nie sú splnené podmienky na retroaktívny výber.

(205)

Podľa článku 109 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2024/2509 (28), ak sa má v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vrátiť určitá suma, sadzbou úroku, ktorý sa má zaplatiť, by mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca.

(206)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036,