Predbežné znenie

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

DEAN SPIELMANN

prednesené 17. septembra 2026(1)

Vec C‑317/25

Groupe Canal + SAS

proti

Commission nationale de l’informatique et des libertés (CNIL),

za účasti:

Premier ministre,

Syndicat professionnel Data et Marketing France (DMA France),

Association Alliance Digitale,

Syndicat Collectif pour les acteurs du marketing digital (CPA),

Association Le Groupement des éditeurs de contenus et services en ligne (GESTE)

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Conseil d’État (Štátna rada, Francúzsko)]

„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Smernica 2002/58/ES – Spracúvanie osobných údajov a ochrana súkromia v sektore elektronických komunikácií – Článok 13 – Používanie elektronickej pošty na účely priameho marketingu – Ochrana fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov – Nariadenie (EÚ) 2016/679 – Článok 4 bod 11 – Súhlas dotknutej osoby – Článok 12 ods. 1 – Transparentnosť informácií – Článok 13 ods. 1 a článok 14 ods. 1 – Informačná povinnosť prevádzkovateľa – Údaje získavané subjektom vykonávajúcim prvotné získavanie na účely obchodného marketingu elektronickým spôsobom jej ‚partnermi‘ – Súhlas dotknutej osoby – Identifikácia príjemcov získavaných údajov “






 Úvod

1.        Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania predložila francúzska Conseil d’État (Štátna rada, Francúzsko) v rámci žaloby, ktorú podala Groupe Canal + SAS proti uzneseniu Commission nationale de l’informatique et des libertés [Národná komisia pre informatiku a slobody (CNIL)] (ďalej len „uznesenie CNIL“) SAN‑2023‑015 z 12. októbra 2023(2), ktorým bola uvedenej spoločnosti uložená pokuta za vykonávanie obchodného marketingu v zmysle článku 13 smernice 2002/58/ES týkajúcej sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií(3) bez toho, aby získala súhlas dotknutých osôb. Tieto osoby pri získavaní svojich osobných údajov poskytovateľmi prístupu na internet (ďalej len „PPI“) súhlasili s prenosom svojich údajov na účely nevyžiadanej obchodnej komunikácie („spamming“) „partnerom“, ktorí neboli pri získavaní súhlasu identifikovaní.

2.        Prejednávaná vec je teda pre Súdny dvor príležitosťou spresniť, za akých podmienok môže spracovanie osobných údajov, ktoré nasleduje po inom spracovaní iným prevádzkovateľom, byť založené na pôvodnom súhlase udelenom pri získaní týchto údajov.

 Právny rámec

 Právo Únie

 Smernica 2002/58

3.        Odôvodnenie 40 smernice 2002/58 uvádza, že „účastníkom by mala byť poskytnutá ochrana proti narušeniu ich súkromia nevyžiadanými správami na účely priamej reklamy, najmä prostriedkami automatických telefónnych systémov, telefaxov, emailov, vrátane správ sms. Tieto formy nevyžiadaných komerčných správ môžu na jednej strane byť posielané relatívne ľahko a lacno a na druhej strane môžu zaťažovať a/alebo znamenať náklady pre príjemcu. Okrem toho v niektorých prípadoch ich objem môže tiež spôsobiť ťažkosti pre elektronické komunikačné siete a koncové zariadenia. U takých foriem nevyžiadaných správ priamej reklamy je oprávnené požadovať, aby sa pred odoslaním získal predchádzajúci výslovný súhlas príjemcu. Jednotný trh si vyžaduje harmonizovaný prístup k zabezpečeniu jednoduchých pravidiel pre podniky a užívateľov platných v celom spoločenstve.

4.        Podľa článku 2 druhého odseku písm. f) tejto smernice „‚súhlas‘ užívateľa alebo účastníka zodpovedá súhlasu [dotknutej osoby] v súlade so smernicou 95/46/ES[(4)]“.

5.        Článok 13 uvedenej smernice, nazvaný „Nevyžiadané správy“, stanovuje:

„1.      Používanie automatických volacích systémov bez ľudského zásahu (automatické volacie zariadenia), faxov alebo elektronickej pošty na účely priamej reklamy môže byť povolené len s predchádzajúcim súhlasom účastníkov.

2.      Bez ohľadu na odsek 1, keď fyzická alebo právnická osoba získa od zákazníkov ich elektronické kontaktné údaje pre elektronickú poštu v súvislosti s predajom produktu alebo služby, a v súlade so smernicou 95/46/ES, tá istá fyzická alebo právnická osoba môže použiť tieto elektronické kontaktné údaje na priamu reklamu svojich vlastných podobných produktov alebo služieb za predpokladu, že zákazníkom bola jasne a jednoznačne poskytnutá možnosť bezplatne a jednoduchým spôsobom protestovať proti takému použitiu elektronických kontaktných údajov pri ich zhromažďovaní a pri každej správe v prípade, že zákazník také použitie predtým odmietol.

…“

 GDPR

6.        Článok 4 bod 11 GDPR definuje súhlas dotknutej osoby ako akýkoľvek slobodne daný, konkrétny, informovaný a jednoznačný prejav vôle dotknutej osoby, ktorým formou vyhlásenia alebo jednoznačného potvrdzujúceho úkonu vyjadruje súhlas so spracúvaním osobných údajov, ktoré sa jej týka.

7.        Článok 5 GDPR, nazvaný „Zásady spracúvania osobných údajov“, stanovuje:

„1.      Osobné údaje musia byť:

a)      spracúvané zákonným spôsobom, spravodlivo a transparentne vo vzťahu k dotknutej osobe (‚zákonnosť, spravodlivosť a transparentnosť‘);

b)      získavané na konkrétne určené, výslovne uvedené a legitímne účely a nesmú sa ďalej spracúvať spôsobom, ktorý nie je zlučiteľný s týmito účelmi…“

8.        Podľa článku 6 GDPR s názvom „Zákonnosť spracúvania“:

„1.      Spracúvanie je zákonné iba vtedy a iba v tom rozsahu, keď je splnená aspoň jedna z týchto podmienok:

a)      dotknutá osoba vyjadrila súhlas so spracúvaním svojich osobných údajov na jeden alebo viaceré konkrétne účely;

…“

9.        Kapitola III GDPR, ktorá obsahuje články 12 až 23, sa nazýva „Práva dotknutej osoby“. Článok 12 tohto nariadenia, nazvaný „Transparentnosť informácií, oznámenia a postupy výkonu práv dotknutej osoby“, v odseku 1 uvádza:

„Prevádzkovateľ prijme vhodné opatrenia s cieľom poskytnúť dotknutej osobe všetky informácie uvedené v článkoch 13 a 14 a všetky oznámenia podľa článkov 15 až 22 a článku 34, ktoré sa týkajú spracúvania, a to v stručnej, transparentnej, zrozumiteľnej a ľahko dostupnej forme, formulované jasne a jednoducho, a to najmä v prípade informácií určených osobitne dieťaťu. Informácie sa poskytujú písomne alebo inými prostriedkami, vrátane v prípade potreby elektronickými prostriedkami. Ak o to požiadala dotknutá osoba, informácie sa môžu poskytnúť ústne za predpokladu, že sa preukázala totožnosť dotknutej osoby iným spôsobom.“

10.      V článku 13 uvedeného nariadenia s názvom „Informácie, ktoré sa majú poskytovať pri získavaní osobných údajov od dotknutej osoby“ sa stanovuje:

„1.      V prípadoch, keď sa od dotknutej osoby získavajú osobné údaje, ktoré sa jej týkajú, poskytne prevádzkovateľ pri získavaní osobných údajov dotknutej osobe všetky tieto informácie:

a)      totožnosť a kontaktné údaje prevádzkovateľa a v príslušných prípadoch zástupcu prevádzkovateľa;

…

c)      účely spracúvania, na ktoré sú osobné údaje určené, ako aj právny základ spracúvania;

…

e)      príjemcovia alebo kategórie príjemcov osobných údajov, ak existujú;

…

3.      Ak má prevádzkovateľ v úmysle ďalej spracúvať osobné údaje na iný účel ako ten, na ktorý boli získané, poskytne dotknutej osobe pred takýmto ďalším spracúvaním informácie o tomto inom účele a ďalšie relevantné informácie uvedené v odseku 2.

4.      Odseky 1, 2 a 3 sa neuplatňujú v rozsahu, v akom dotknutá osoba už má dané informácie.“

11.      Článok 14 GDPR, nazvaný „Informácie, ktoré sa majú poskytnúť, ak osobné údaje neboli získané od dotknutej osoby“, stanovuje:

„1.      Ak osobné údaje neboli získané od dotknutej osoby, prevádzkovateľ poskytne dotknutej osobe tieto informácie:

a)      totožnosť a kontaktné údaje prevádzkovateľa a v príslušných prípadoch zástupcu prevádzkovateľa;

…

c)      účely spracúvania, na ktoré sú osobné údaje určené, ako aj právny základ spracúvania;

…

2.      Okrem informácií uvedených v odseku 1 prevádzkovateľ poskytne dotknutej osobe tieto ďalšie informácie potrebné na zabezpečenie spravodlivého a transparentného spracúvania so zreteľom na dotknutú osobu:

…

c)      existencia práva požadovať od prevádzkovateľa prístup k osobným údajom týkajúcim sa dotknutej osoby a práva na ich opravu alebo vymazanie alebo obmedzenie spracúvania, a práva namietať proti spracúvaniu, ako aj práva na prenosnosť údajov;

d)      ak je spracúvanie založené na článku 6 ods. 1 písm. a) alebo na článku 9 ods. 2 písm. a), existencia práva kedykoľvek svoj súhlas odvolať bez toho, aby to malo vplyv na zákonnosť spracúvania založeného na súhlase udelenom pred jeho odvolaním;

…

f)      z akého zdroja pochádzajú osobné údaje, prípadne informácie o tom, či údaje pochádzajú z verejne prístupných zdrojov;

…

3.      Prevádzkovateľ poskytne informácie uvedené v odsekoch 1 a 2:

a)      v primeranej lehote po získaní osobných údajov, najneskôr však do jedného mesiaca, pričom zohľadní konkrétne okolnosti, za ktorých sa osobné údaje spracúvajú;

b)      ak sa osobné údaje majú použiť na komunikáciu s dotknutou osobou, najneskôr v čase prvej komunikácie s touto dotknutou osobou; alebo

c)      ak sa predpokladá poskytnutie osobných údajov ďalšiemu príjemcovi, najneskôr vtedy, keď sa osobné údaje prvýkrát poskytnú.

4.      Ak má prevádzkovateľ v úmysle ďalej spracúvať osobné údaje na iný účel ako ten, na ktorý boli osobné údaje získané, poskytne dotknutej osobe pred takýmto ďalším spracúvaním informácie o tomto inom účele a akékoľvek ďalšie relevantné informácie uvedené v odseku 2.

5.      Odseky 1 až 4 sa neuplatňujú v rozsahu, v akom:

a)      dotknutá osoba má už dané informácie;

b)      sa poskytovanie takýchto informácií ukáže ako nemožné alebo by si vyžadovalo neprimerané úsilie, najmä v prípade spracúvania na účely archivácie vo verejnom záujme, na účely vedeckého alebo historického výskumu či na štatistické účely, na ktoré sa vzťahujú podmienky a záruky podľa článku 89 ods. 1, alebo pokiaľ je pravdepodobné, že povinnosť uvedená v odseku 1 tohto článku znemožní alebo závažným spôsobom sťaží dosiahnutie cieľov takéhoto spracúvania. V takých prípadoch prijme prevádzkovateľ vhodné opatrenia na ochranu práv a slobôd a oprávnených záujmov dotknutej osoby vrátane sprístupnenia daných informácií verejnosti;

c)      sa získanie alebo poskytnutie výslovne stanovuje v práve Únie alebo v práve členského štátu, ktorému prevádzkovateľ podlieha, a v ktorom sa stanovujú primerané opatrenia na ochranu oprávnených záujmov dotknutej osoby; alebo

d)      prípade, keď osobné údaje musia zostať dôverné na základe povinnosti zachovávania profesijného tajomstva upravenej právom Únie alebo právom členského štátu vrátane povinnosti zachovávať mlčanlivosť vyplývajúcej zo štatútu.“

 Francúzske právo

 Le code des postes et des communications électroniques (Zákonník o poštách a elektronických komunikáciách)

12.      Článok L. 34-5 Zákonníka o poštách a elektronických komunikáciách, ktorým sa do vnútroštátneho práva preberá článok 13 smernice 2002/58 v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej(5), stanovuje:

„Zakazuje sa priama reklama prostredníctvom automatizovaného systému elektronickej komunikácie v zmysle článku L. 32 bodu 6, faxu alebo elektronickej pošty s využitím kontaktných údajov fyzickej osoby, účastníka alebo užívateľa, ktorá vopred nevyjadrila svoj súhlas s prijímaním priameho marketingu týmto spôsobom.

Na účely uplatňovania tohto článku sa pod pojmom súhlas rozumie akékoľvek slobodné, konkrétne a informované prejavenie vôle, ktorým osoba súhlasí s tým, aby sa jej osobné údaje používali na účely priameho marketingu.

Priamym marketingom je zasielanie všetkých správ určených na priamu alebo nepriamu propagáciu tovaru, služieb alebo dobrej povesti osoby predávajúcej tovar alebo poskytujúcej služby. Na účely tohto článku sa za priamy marketing považujú aj hovory a správy, ktorých cieľom je podnietiť účastníka alebo používateľa k volaniu na nadmerne spoplatnené číslo alebo zasielaniu nadmerne spoplatnených textových správ.

Priamy marketing elektronickou poštou je však povolený, ak boli kontaktné údaje príjemcu získané od príjemcu v súlade s ustanoveniami zákona č. 78‑17 zo 6. januára 1978 o informačných technológiách, súboroch a slobodách[(6)] v súvislosti s predajom alebo poskytovaním služieb, ak sa priamy marketing týka podobných výrobkov alebo služieb poskytovaných tou istou fyzickou alebo právnickou osobou a ak sa príjemcovi výslovne a jednoznačne ponúkne možnosť bez platieb okrem tých, ktoré súvisia s prenosom odmietnutia, odmietnuť jednoduchým spôsobom použitie jeho kontaktných údajov v čase ich zhromažďovania a vždy, keď mu bola zaslaná marketingová elektronická pošta, v prípade, že od začiatku neodmietne takéto využitie.

…“

 Zákon č. 78‑17

13.      Článok 4 zákona č. 78‑17 v podstate stanovuje, že osobné údaje musia byť spracované zákonným a spravodlivým spôsobom, získavané na konkrétne, výslovne uvedené a legitímne účely a nesmú sa ďalej spracúvať spôsobom nezlučiteľným s týmito účelmi. Musia byť primerané, relevantné, obmedzené na to, čo je nevyhnutné vzhľadom na účely, na ktoré sa spracúvajú, a presné.

 Spor vo veci samej, prejudiciálne otázky a konanie pred Súdnym dvorom

14.      V priebehu roka 2021 Groupe Canal + nechala vo svojom mene vykonávať obchodný marketing elektronickým spôsobom voči približne 3,9 milióna osôb, ktorých osobné údaje predtým získali dvaja PPI. Na tento účel títo PPI vyzvali svojich užívateľov, aby zaškrtli políčko vo formulári na zber, v ktorom bol uvedený ich súhlas s použitím ich osobných údajov na účely marketingu „partnermi“ uvedených PPI, pričom títo partneri neboli menovite identifikovaní ani vo formulári na zber, ani v zozname prístupnom hypertextovým odkazom alebo iným spôsobom.

15.      CNIL, ktorej boli podané viaceré sťažnosti na obchodný marketing vykonávaný spoločnosťou Groupe Canal +, vykonala v tejto spoločnosti kontroly a uznesením z 12. októbra 2023 užší senát CNIL dospel k záveru, že uvedená spoločnosť si nesplnila povinnosti vyplývajúce z článku L. 34‑5 Zákonníka o poštách a elektronických komunikáciách a článku 7 ods. 1 GDPR, keďže nemala platný súhlas dotknutých osôb s vykonávaním týchto úkonov. Keďže sa CNIL domnievala, že Groupe Canal + si nesplnila povinnosť získať takýto súhlas, uložila jej správnu pokutu vo výške 600 000 eur.

16.      Dňa 15. decembra 2023 Groupe Canal + podala na Conseil d’État (Štátna rada), ktorá je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania, žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia uznesenia CNIL, ako aj jeho zmeny s cieľom znížiť správnu pokutu, ktorá jej bola uložená. Groupe Canal + pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom tvrdí, že súhlas dotknutých osôb, ktorý získali PPI, bol dostatočne informovaný na to, aby mohli prijímať obchodný marketing elektronickými prostriedkami v jej mene, keďže tieto osoby už dali svoj súhlas s použitím svojich osobných údajov partnermi PPI.

17.      Predkladajúci vnútroštátny súd sa pýta, či súhlas, ktorý získali PPI ako osoby vykonávajúce primárny zber s cieľom využitia osobných údajov dotknutých osôb na účely obchodného marketingu partnermi týchto poskytovateľov, umožňuje spoločnosti Groupe Canal + vykonávať svoje činnosti obchodného marketingu. Konkrétne sa pýta, či Groupe Canal +, ktorá nebola menovite identifikovaná ako jeden z partnerov PPI a ktorej totožnosť teda dotknutým osobám nebola známa, mala alebo nemala získať nový osobitný súhlas od týchto osôb pred uskutočnením svojich činností obchodného marketingu. Okrem toho, ak súhlas, ktorý získali PPI, možno považovať za informovaný v zmysle ustanovení GDPR a smernice 2002/58, pýta sa na stupeň presnosti pojmu „kategória“ príjemcov.

18.      Za týchto okolností Conseil d’État (Štátna rada) rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.      Má sa článok 4 [bod] 11 GDPR, v spojení s článkami 13 a 14 GDPR a článkom 13 smernice [2002/58] vykladať v tom zmysle, že súhlas dotknutej osoby, udelený subjektu vykonávajúcemu prvotné získavanie údajov, s použitím jej údajov kategóriou príjemcov, akými sú v prejednávanej veci ‚partneri‘ PPI, možno považovať za slobodný, konkrétny, informovaný a jednoznačný súhlas umožňujúci ktorejkoľvek osobe patriacej do tejto kategórie vykonávať operácie obchodného marketingu elektronickými prostriedkami bez toho, aby musela žiadať o nový súhlas, alebo kombinácia týchto ustanovení v takomto prípade znamená, že ktorýkoľvek príjemca získaných osobných údajov, ak jeho totožnosť nebola dotknutej osobe známa v čase, keď poskytla svoj súhlas subjektu vykonávajúcemu prvotné získavanie údajov, musí získať súhlas tejto dotknutej osoby predtým, ako voči nej bude môcť vykonávať obchodný marketing ako nový prevádzkovateľ?

2.      Ak súhlas, ktorý dotknutá osoba udelila subjektu vykonávajúcemu prvotné získavanie údajov, aby jej údaje boli použité kategóriou príjemcov na účely vykonávania obchodného marketingu elektronickými prostriedkami, možno považovať za informovaný súhlas v zmysle uvedených ustanovení, je dôležitý stupeň presnosti pojmu ‚kategória‘ príjemcov, alebo sa môže, ako v prejednávanej veci, jednoducho vzťahovať na akéhokoľvek ‚partnera‘ subjektu vykonávajúceho prvotné získavanie údajov?“

19.      Písomné pripomienky predložili Groupe Canal +, Európska komisia a francúzska, španielska a talianska vláda. Na verejnom pojednávaní 2. júla 2026 predniesli svoje ústne pripomienky Groupe Canal +, Syndicat professionnel Data et Marketing France, Komisia, francúzska a španielska vláda.

 Analýza

 O prvej prejudiciálnej otázke

20.      Predkladajúci vnútroštátny súd sa pýta, či súhlas poskytnutý užívateľmi PPI pri získavaní ich osobných údajov umožňoval spoločnosti Groupe Canal + použiť tieto údaje na účely obchodného marketingu bez toho, aby získala nový súhlas.

21.      Groupe Canal + v podstate tvrdí, že nebola povinná získať od dotknutých osôb nový súhlas na vykonávanie činností obchodného marketingu elektronickými prostriedkami. Ostatné zainteresované strany sa naopak domnievajú, že súhlas, ktorý získali PPI na základe jednoduchého informovania „kategórií príjemcov“, ktorým sa prenášajú údaje získavané pri prvom spracovaní, nestačí na preukázanie existencie súhlasu nevyhnutného na druhé spracovanie spočívajúce v činnostiach obchodného marketingu elektronickými prostriedkami vykonávaných spoločnosťou Groupe Canal +.

22.      Po pripomenutí ustanovení uplatňujúcich sa na spor vo veci samej preskúmam rozsah súhlasu udeleného dotknutými osobami pri získavaní ich osobných údajov s cieľom určiť, či tento súhlas mohol predstavovať právny základ priameho marketingu spoločnosťou Groupe Canal +.

 Pripomenutie príslušných ustanovení

–       Nevyhnutnosť súhlasu podľa článku 13 ods. 1 smernice 2002/58/ES

23.      V prvom rade pripomínam, že konanie vo veci samej sa týka činností priameho marketingu zo strany spoločnosti Groupe Canal +. Cieľom článku 13 smernice 2002/58, nazvaného „Nevyžiadané správy“, je v súlade s tým, čo sa uvádza v jej odôvodnení 40, najmä chrániť účastníkov pred porušovaním ich súkromného života nevyžiadanými správami na účely priamej reklamy. Ako sa uvádza v článku 1 ods. 2 tejto smernice v spojení s odôvodnením 173 GDPR, smernica 2002/58 slúži ako lex specialis, ktorý dopĺňa GDPR (lex generalis).(7) Článok 13 smernice 2002/58 je teda uplatniteľný na spor vo veci samej a posúdenie zákonnosti spracúvania spočívajúceho v použití dotknutých osobných údajov spoločnosťou Groupe Canal + sa preto musí vykonať s prihliadnutím na podmienky stanovené touto smernicou.

24.      Ďalej poznamenávam, že článok 13 ods. 1 uvedenej smernice umožňuje používanie rôznych druhov komunikácie, a to automatizovaných systémov volaní bez ľudského zásahu (automatické volacie zariadenia), faxov alebo elektronickej pošty, na účely priameho marketingu pod podmienkou, že sa týka užívateľov, ktorí vyjadrili predchádzajúci súhlas. Na účely uplatnenia tohto ustanovenia treba teda overiť po prvé, či druh komunikácie používanej na účely priameho marketingu patrí medzi tie, na ktoré sa vzťahuje uvedené ustanovenie, po druhé, či je účelom takejto komunikácie priamy marketing, teda či sleduje obchodný účel a je priamo a osobne adresovaná spotrebiteľovi, a po tretie, či bola dodržaná požiadavka získať predchádzajúci súhlas používateľa.(8)

25.      V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že prvé dve podmienky sú splnené. Predkladajúci vnútroštátny súd sa totiž výslovne odvoláva na „činnosti obchodného marketingu elektronickými prostriedkami“ vykonávané vo vzťahu k dotknutým osobám spoločnosťou Groupe Canal +.

26.      Naproti tomu otázka predchádzajúceho súhlasu dotknutých osôb, ktoré sú adresátmi nevyžiadaných správ na účely obchodného marketingu, je stredobodom diskusií.

27.      Nediskutuje sa o nevyhnutnosti súhlasu na odôvodnenie ďalšieho spracúvania pri priamom marketingu. V tejto súvislosti spresňujem, že v spore vo veci samej nie sú splnené podmienky výnimky zo súhlasu upravenej v článku 13 ods. 2 smernice 2002/58.(9) Medzi účastníkmi konania je sporné, či vzhľadom na to, že totožnosť prevádzkovateľa ďalšieho spracovania pri priamom marketingu nebola známa, postačoval súhlas užívateľov pri prvom získaní údajov, alebo či mal byť udelený druhý súhlas, čo ma privádza k pojmu „informovaný súhlas“.

–       Informovaný súhlas v zmysle GDPR

28.      Súhlas v zmysle smernice 2002/58, a najmä jej článku 13 ods. 1, treba chápať v zmysle súhlasu podľa GDPR. Na jednej strane totiž článok 2 druhý odsek písm. f) tejto smernice v spojení s jej odôvodnením 17(10) definuje „súhlas“ používateľa alebo účastníka ako súhlas, ktorý zodpovedá „súhlasu dotknutej osoby“ uvedenému v smernici 95/46, a na druhej strane článok 94 ods. 2 GDPR stanovuje, že odkazy na smernicu 95/46, ktorá bola zrušená GDPR, sa považujú za odkazy na GDPR.

29.      Z týchto ustanovení vyplýva, že súhlas musí spĺňať požiadavky vyplývajúce z článku 4 bod 11 GDPR v znení, ktoré sa ratione temporis uplatňuje na spor vo veci samej a ktoré definuje „súhlas dotknutej osoby“ v tom zmysle, že vyžaduje „akýkoľvek slobodne daný, konkrétny, informovaný a jednoznačný“ prejav vôle dotknutej osoby, ktorým formou vyhlásenia alebo „jednoznačného potvrdzujúceho úkonu“ vyjadruje súhlas so spracúvaním osobných údajov, ktoré sa jej týka.(11)

30.      V prejednávanej veci sa nespochybňuje slobodná, špecifická a jednoznačná povaha súhlasu udeleného pri prvom získaní. Nezhoda medzi účastníkmi konania sa sústreďuje na otázku, či súhlas poskytnutý dotknutými osobami bol dostatočne informovaný na to, aby odôvodnil spracúvanie pri priamom marketingu.

31.      Pripomínam, že požiadavka „informovaného“ súhlasu v zmysle článku 4 bodu 11 GDPR, ktorý je nevyhnutný na to, aby spracúvanie údajov bolo zákonné, závisí okrem iného od toho, či táto osoba predtým získala informácie vzhľadom na všetky okolnosti súvisiace so spracúvaním predmetných údajov, na ktoré mala právo a ktoré jej umožnili, pokiaľ ide o použitie jej údajov a poskytnutie jej súhlasu, rozhodnúť sa „autodeterminovaným“ spôsobom s plnou znalosťou veci.(12)

32.      Ako totiž vyplýva z článku 12 GDPR, ktorý je vyjadrením zásady transparentnosti, prevádzkovateľ musí prijať vhodné opatrenia na poskytnutie všetkých informácií uvedených v článkoch 13 a 14 tohto nariadenia. V tejto súvislosti musí dotknutej osobe poskytnúť informáciu vzhľadom na všetky okolnosti súvisiace so spracúvaním údajov v zrozumiteľnej a ľahko dostupnej forme, formulovanú jasne a jednoducho, pričom táto osoba musí okrem druhu údajov, ktoré sa majú spracúvať, poznať aj dĺžku a spôsoby tohto spracúvania, ako aj účely, ktoré toto spracúvanie sleduje, a totožnosť prevádzkovateľa. Takáto informácia musí uvedenej osobe umožniť jednoducho určiť dôsledky súhlasu, ktorý môže poskytnúť, a zabezpečiť, že tento súhlas bude poskytnutý s plnou znalosťou veci.(13) Právo na informácie ako základný kameň zásady transparentnosti tak zaručuje transparentnosť akéhokoľvek spracovania v kontexte GDPR.(14)

33.      Ako navyše zdôraznil Súdny dvor, povinnosť prevádzkovateľa poskytovať dotknutým osobám informácie o spracúvaní osobných údajov predstavuje „dôsledok práva na informácie, ktoré týmto osobám priznávajú články 12 a 13 GDPR“(15).

34.      Porušenie práva dotknutých osôb byť dostatočne informované o všetkých okolnostiach spracúvania osobných údajov, najmä o totožnosti prevádzkovateľa, môže byť prekážkou toho, aby poskytli informovaný súhlas v zmysle článku 4 bodu 11 GDPR, čo môže spôsobiť nezákonnosť tohto spracúvania v zmysle článku 5 ods. 1 tohto nariadenia.(16) Právo dotknutej osoby na informácie teda prispieva k existencii súhlasu, ktorý môže odôvodniť zákonnosť spracúvania údajov, a totožnosť dotknutého prevádzkovateľa je v tejto súvislosti osobitne nevyhnutná na to, aby bol súhlas informovaný.

35.      Okrem toho povinnosti týkajúce sa získania súhlasu a poskytnutia informácií, ktoré sú potrebné na to, aby bol tento súhlas informovaný, prislúchajú dotknutému prevádzkovateľovi, teda osobe, ktorá „určí účely a prostriedky [tohto] spracúvania“(17).

36.      V rámci sporu vo veci samej, keď ide o štádium získavania osobných údajov zo strany PPI a prenosu týchto údajov ich partnerom, sa na PPI uplatňuje článok 13 GDPR týkajúci sa informačných povinností, ktorý umožňuje, aby boli uvedené len kategórie príjemcov.(18) PPI teda nemajú povinnosť špecifikovať príjemcu údajov, inak by výraz „kategória príjemcov“ stratil svoj zmysel.

37.      Naopak, vo fáze obchodného marketingu používa osobné údaje, ktoré nepriamo získali PPI, Groupe Canal +(19) a informácie, ktoré sa majú poskytnúť dotknutým osobám v tomto štádiu, sú tie, ktoré sú uvádené v článku 14 GDPR, prijatom s cieľom reagovať na situácie, v ktorých prevádzkovateľ nie je v priamom kontakte s dotknutou osobou.(20) V týchto situáciách, na ktoré sa vzťahuje článok 14 GDPR, ako rozhodol Súdny dvor, prevádzkovateľ získava osobné údaje z iného zdroja, v dôsledku čoho poskytnutie informácií, na ktoré sa vzťahuje toto ustanovenie, v okamihu ich získania je v praxi sťažené, či dokonca nemožné. Nepriama povaha takéhoto získavania teda odôvodňuje, aby toto posledné uvedené ustanovenie upravovalo možnosť „odkladu splnenia informačnej povinnosti“, ktorá prislúcha prevádzkovateľovi.(21) Všeobecným pravidlom však je, že prevádzkovateľ, ktorý získal osobné údaje nepriamo, poskytne informácie v primeranej lehote po získaní týchto údajov, najneskôr však do jedného mesiaca, pričom sa zohľadnia konkrétne okolnosti, za ktorých sa uvedené údaje spracúvajú.(22) Navyše, ak sa tie isté údaje majú použiť na komunikáciu s dotknutou osobou, prevádzkovateľ musí poskytnúť informácie najneskôr v čase prvej komunikácie s uvedenou osobou.(23)

38.      Práve v tomto kontexte vzniká otázka, či v rámci sporu vo veci samej súhlas, ktorý získali PPI, mohol predstavovať právny základ ďalšieho spracúvania pri priamom marketingu spoločnosti Groupe Canal + bez nevyhnutnosti získať nový súhlas, čo znamená, že teraz sa treba zaoberať rozsahom súhlasu, ktorý získali PPI.

 O rozsahu súhlasu udeleného v prejednávanej veci

39.      Možno sa domnievať, že skutočnosť, že používateľ PPI zaškrtne políčko formulára, ktorým vyjadruje súhlas s použitím svojich osobných údajov na účely marketingu „partnermi“ tohto PPI, predstavuje súhlas s prenosom jeho údajov uvedeným partnerom s cieľom neskôr byť predmetom komunikačnej činnosti, ktorá má obchodný účel a je mu priamo a osobne určená.(24) Z toho podľa môjho názoru vyplýva súhlas s prenosom údajov na účel priameho marketingu uvedený pri získavaní ich osobných údajov.

40.      Ako však zdôraznila najmä francúzska vláda, takýto súhlas nevyhnutne neznamená, že dotknuté osoby súhlasili s tým, aby sa spracovanie pri priamom marketingu vzťahovalo na kohokoľvek.

41.      Rovnako ako Komisia a vlády, ktoré sú účastníkmi konania, sa však domnievam, že na to, aby tento súhlas mohol byť právnym základom uvedeného marketingu, musí sa týkať najmä totožnosti prevádzkovateľa pri priamom marketingu.(25) Kým to tak nie je, spracúvanie pri priamom marketingu sa nemôže začať bez nového riadne informovaného súhlasu, pokiaľ ide o totožnosť prevádzkovateľa pri tomto spracovaní na marketing.

42.      Takýto výklad podľa môjho názoru vyplýva zo znenia príslušných ustanovení, z kontextu, do ktorého patria, a z cieľov sledovaných právnou úpravou, ktorej sú súčasťou.(26)

43.      V prvom rade článok 13 ods. 1 smernice 2002/58 implikuje predchádzajúci súhlas, ktorý sa vo fáze priameho marketingu analyzuje z hľadiska požiadaviek článku 14 GDPR, ak boli údaje získané nepriamo, čo podľa znenia jeho odseku 1 písm. a) zahŕňa znalosť totožnosti prevádzkovateľa uvedeného marketingu.(27) Článok 14 ods. 3 písm. b) GDPR okrem toho stanovuje, že ak sa osobné údaje majú použiť na účely komunikácie s dotknutou osobou, prevádzkovateľ musí poskytnúť uvedené informácie vrátane totožnosti prevádzkovateľa najneskôr v čase prvej komunikácie s uvedenou osobou.

44.      V druhom rade kontext, do ktorého tieto ustanovenia patria, potvrdzuje tento výklad.

45.      Po prvé totiž z odôvodnenia 42 GDPR vyplýva, že na to, „aby sa zaistilo, že súhlas bude informovaný, dotknutá osoba by si mala byť vedomá aspoň identity prevádzkovateľa a zamýšľaných účelov spracúvania osobných údajov“.

46.      Je pravda, že Súdny dvor mohol v niektorých konkrétnych reťazcoch spracúvania pripustiť, že opakovanie súhlasu nie je potrebné. Tak je to najmä v prípade, keď je účel po sebe nasledujúcich spracúvaní rovnaký.(28) Toto osobitné riešenie z judikatúry je však obmedzené na súhlas predpokladaný v rámci článku 12 smernice 2002/58. Okrem toho Súdny dvor starostlivo pripomenul, že ako sa uvádza v odôvodnení 39 tejto smernice, ak si strana, ktorá získavala tieto údaje od účastníka, alebo ktorákoľvek tretia strana, ktorej boli poskytnuté, želajú tieto údaje použiť na iné účely, než je uverejnenie verejného telefónneho zoznamu, uvedená strana alebo tretia osoba bude musieť opäť získať súhlas účastníka.(29)

47.      Domnievam sa teda, že Groupe Canal + sa nemôže účinne odvolávať na túto judikatúru, ktorú nemožno uplatniť na konanie vo veci samej. Naopak, takáto judikatúra môže podporiť výklad, podľa ktorého je za okolností sporu vo veci samej nový súhlas nevyhnutný na právne odôvodnenie spracúvania pri priamom marketingu, keďže sa osobné údaje využívajú na iné účely než tie, na ktoré boli získané.

48.      Po druhé zásady transparentnosti a spravodlivého spracúvania údajov stanovené v článku 5 ods. 1 písm. a) GDPR v spojení s odôvodneniami 60 a 61 tohto nariadenia(30) podľa môjho názoru odôvodňujú, aby boli dotknuté osoby informované čo najskôr o zmenách ovplyvňujúcich kategóriu príjemcov ich údajov. Takouto informáciou sa dotknutej osobe zaručí, že jej „neujde“ prípadná zmena týkajúca sa príjemcov jej osobných údajov a poskytne sa jej primeraný čas na to, aby mohla posúdiť povahu a vplyv zmeny a prípadne uplatniť svoje práva podľa GDPR v súvislosti so zmenou (napr. odvolať súhlas alebo namietať proti spracúvaniu).(31)

49.      Dodávam, že odkaz na odhlásenie umožňujúci odvolanie súhlasu pri prvej komunikácii, na ktorý Groupe Canal + odkázala na pojednávaní, patrí do rámca výkonu týchto práv a na tento účel zostáva nevyhnutný najmä podľa článku 13 ods. 4 smernice 2002/58, ale a posteriori nenapráva chýbajúci predchádzajúci súhlas týkajúci sa totožnosti prevádzkovateľa pri marketingu, ktorého cieľom je práve zabezpečiť zákonnosť tohto spracúvania pred jeho uskutočnením.

50.      Okrem toho by sa táto aktualizácia informácií, ktorá môže spôsobiť, že súhlas bude informovaný, mala vykonať bez ich aktívnej žiadosti odôvodnenej ich právom na prístup podľa článku 15 GDPR. V tejto súvislosti sa domnievam, že tvrdenie spoločnosti Groupe Canal + týkajúce sa rozdielu medzi povinnosťami v oblasti informácií upravenými v článkoch 13 a 14 GDPR na jednej strane a funkčnou úlohou práva na prístup upraveného v článku 15 GDPR(32) na druhej strane neoslabuje povinnosť predchádzajúceho informovania za okolností prejednávanej veci. Právo na prístup zodpovedá konkrétnej žiadosti dotknutej osoby,(33) zatiaľ čo informácie poskytnuté podľa článkov 13 a 14 GDPR, ktoré zahŕňajú aktívne správanie prevádzkovateľa, sú určené všetkým dotknutým osobám a sú všeobecnejšie. Bez ohľadu na existenciu práva na prístup, ktoré si dotknuté osoby môžu zvoliť uplatniť alebo neuplatniť, však nedostatočné informácie poskytnuté podľa článkov 13 alebo 14 GDPR vedú len k súhlasu, ktorého rozsah je obmedzený a ktorý sám osebe nestačí na to, aby sa umožnilo spracúvanie uvedených osobných údajov na účely marketingu bez toho, aby bola známa totožnosť prevádzkovateľa.

51.      Po tretie uvádzam, že výnimky z povinnosti poskytnúť informácie stanovené v textoch, a najmä totožnosť prevádzkovateľa, sú taxatívne vymenované v článku 14 ods. 5 GDPR.

52.      Tieto výnimky sa však v prejednávanej veci neuplatňujú.

53.      Konkrétne výnimka uvedená v článku 14 ods. 5 písm. a) GDPR, ktorá sa týka prípadu, keď dotknuté y už majú predmetné informácie, sa neuplatňuje, keďže sa predpokladá, že totožnosť prevádzkovateľa pri marketingu ešte nebola oznámená.

54.      Rovnako sa domnievam, že poskytnutie informácie o totožnosti prevádzkovateľa pri marketingu si nevyžaduje neprimerané úsilie v zmysle článku 14 ods. 5 písm. b) GDPR. Ako totiž navrhli niektoré zainteresované strany, Groupe Canal + by mohla zmluvne poveriť PPI získavaním súhlasu nevyhnutného na spracúvanie pri priamom marketingu, a to buď uvedením totožnosti príjemcov, alebo ak ešte nie sú pri získavaní známe, napríklad vedením aktualizovaného zoznamu všetkých podstatných zmien týkajúcich sa spracovania osobných údajov alebo predtým poskytnutých informácií.(34) V opačnom prípade by Groupe Canal + mohla získať súhlas ešte pred uskutočnením priameho marketingu v pravom zmysle slova, teda najneskôr v okamihu prvej komunikácie s dotknutou osobou, čo je navyše predpoklad uvedený v článku 14 ods. 3 písm. b) GDPR.

55.      V treťom rade treba vykladať príslušné ustanovenia v takom zmysle, ktorý je v súlade s cieľmi sledovanými smernicou 2002/58, ako sú uvedené v jej odôvodneniach 2 a 40, ktorými je zabezpečiť najmä úplné dodržanie práv uvedených v článkoch 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie a na tento účel poskytnúť účastníkom ochranu proti narušeniu ich súkromia nevyžiadanými správami na účely priameho marketingu.

56.      Ako v tejto súvislosti vyplýva z odôvodnenia 40 smernice 2002/58, komunikácia na účely priameho marketingu prostredníctvom elektronickej pošty „môže byť pomerne ľahká a lacná“, pričom sa príjemcovi ukladá zaťaženie a/alebo náklady a niekedy môže preťažovať elektronické komunikačné siete a koncové zariadenia. Preto je osobitne odôvodnené vyžadovať od prevádzkovateľa priameho marketingu (odosielateľa priamej komunikácie), aby pred odoslaním získal predchádzajúci súhlas príjemcu (ktorému je určená priama komunikácia).

57.      Vzhľadom na zásah do súkromnej sféry, ktorým je marketing elektronickou poštou alebo inými prostriedkami priamej a individuálnej komunikácie,(35) sa domnievam, že požiadavka predchádzajúceho informovaného súhlasu, pokiaľ ide o totožnosť prevádzkovateľa pri marketingu, je ešte naliehavejšia pred takýmto marketingom, pretože inak by bol ohrozený potrebný účinok článku 13 ods. 1 smernice 2002/58 a umožnilo by sa obchádzanie tejto podmienky zákonnosti spracúvania pri priamom marketingu.

58.      Navyše vzhľadom na existenciu značných výziev spojených s druhotným používaním osobných údajov, najmä zo strany sprostredkovateľov údajov („data brokers“),(36) nie som naklonený takému výkladu predpisov v oblasti súhlasu, ktorý by v tejto súvislosti oslabil ochranu osobných údajov.

59.      Vzhľadom na tieto úvahy tvrdenie spoločnosti Groupe Canal + týkajúce sa „únavy zo súhlasu“(37) nepovažujem za presvedčivé a navyše nemôže zbaviť prevádzkovateľov (či už ide o PPI pri prenose údajov alebo spoločnosť Groupe Canal + pri prvom priamom marketingu) ich povinností týkajúcich sa predchádzajúceho a informovaného súhlasu.

60.      Z toho vyplýva, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Groupe Canal +, sa domnievam, že vzhľadom na to, že súhlas udelený dotknutými osobami pri prvom získaní údajov sa nevzťahuje na totožnosť prevádzkovateľa pri priamom marketingu, má obmedzený rozsah, ktorý neumožňuje spoločnosti Groupe Canal + vykonávať obchodný marketing bez získania nového súhlasu, a to najneskôr v okamihu prvej komunikácie s dotknutými osobami.

61.      Zastávam preto názor, že na prvú otázku treba odpovedať tak, že článok 4 bod 11 GDPR v spojení s článkami 13 a 14 tohto nariadenia, ako aj s článkom 13 smernice 2002/58 sa má vykladať v tom zmysle, že súhlas dotknutej osoby, udelený subjektu vykonávajúcemu prvotné získavanie jej osobných údajov, s tým, aby boli použité kategóriou príjemcov označených ako „partneri“ tohto subjektu, ale ktorých totožnosť dotknutá osoba v čase, keď udelila svoj súhlas subjektu vykonávajúcemu prvotné získavanie, nepoznala, nemožno považovať za informovaný súhlas umožňujúci komukoľvek patriacemu do tejto kategórie príjemcov vykonávať činnosti obchodného marketingu elektronickými prostriedkami bez toho, aby musel požiadať dotknuté osoby o nový súhlas pred tým, ako u nich pristúpi k takýmto činnostiam obchodného marketingu.

62.      V dôsledku toho nie je potrebné odpovedať na druhú prejudiciálnu otázku. Touto otázkou sa teda budem nižšie zaoberať len subsidiárne.

 O druhej prejudiciálnej otázke

63.      Ak by si Súdny dvor neosvojil môj návrh odpovede na prvú otázku, domnievam sa, že pri odpovedi na druhú otázku prichádzajú do úvahy dva prístupy, ktoré sa týkajú stupňa presnosti pojmu „kategória“ príjemcov a jeho súvislosti s dostatočne informovanou povahou súhlasu.

64.      Prvý prístup by spočíval v tom, že neexistuje súvislosť medzi dostatočne informovanou povahou súhlasu na jednej strane a stupňom presnosti pojmu „kategória“ príjemcov na druhej strane. V tomto prípade sa totožnosť prevádzkovateľa pri priamom marketingu nezdá byť podmienkou platnosti súhlasu s takýmto spracúvaním pri priamom marketingu. Preto súhlas udelený dotknutou osobou subjektu, vykonávajúcemu prvotné získavanie, s tým, aby boli jej údaje použité kategóriou príjemcov na vykonávanie obchodného marketingu elektronickými prostriedkami, by sa mohol považovať za dostatočne informovaný súhlas bez ohľadu na mieru presnosti pojmu „kategória“ príjemcov. Bolo by teda možné domnievať sa, že totožnosť prevádzkovateľa pri priamom marketingu by mala byť známa len na účely výkonu práv, ako je právo na prístup k osobným údajom, ich opravu alebo vymazanie alebo právo namietať proti spracúvaniu. Súhlas by sa potom považoval za dostatočne informovaný bez ohľadu na to, či by uvedená kategória príjemcov bola alebo nebola presná. V tomto prípade by teda Groupe Canal + mohla vykonávať marketing bez toho, aby sa vyžadoval nový súhlas, a to bez ohľadu na presnosť kategórie príjemcov uvedenej pri prvotnom získavaní.

65.      Druhý prístup, ktorý by som uprednostnil, by mohol viesť k záveru, že existuje súvislosť medzi dostatočne informovanou povahou súhlasu na jednej strane a stupňom presnosti pojmu „kategória“ príjemcov na druhej strane. V tomto prípade by aj v prípade chýbajúcich informácií o konkrétnej totožnosti prevádzkovateľa pri marketingu bola možnosť jeho identifikácie predsa len nevyhnutná na to, aby bolo možné vykonávať priamy marketing bez získania nového súhlasu. Miera presnosti pojmu „kategória príjemcov“ by potom mohla mať svoj význam.

66.      V takom prípade by „kategória“ príjemcov mala byť spresnená subjektom vykonávajúcim prvotné získavanie, v dôsledku čoho by vzhľadom na kontext a okolnosti v čase získavania údajov dotknutá osoba mohla dôvodne očakávať, že jej osobné údaje použije osoba, ktorá ju kontaktuje, na účely obchodného marketingu. Inými slovami, dotknutá osoba by nemala byť prekvapená priamym marketingom od spoločnosti Groupe Canal + a mala by vedieť, že s ním súhlasila, keď jej PPI získaval jej osobné údaje, napríklad vzhľadom na presnosť uvedenej kategórie príjemcov alebo kontext získavania údajov a činnosti subjektu vykonávajúceho prvotné získavanie (v tomto prípade PPI).(38)

67.      V prejednávanej veci však pojem „partneri“ PPI zostáva na základe „kategórie“ príjemcov veľmi vágnym pojmom v kontexte získavania osobných údajov zo strany PPI. Na rozdiel od toho, čo tvrdí Groupe Canal +, sa domnievam, že použitie pojmu „partner“, a to ani v spojení s účelom obchodného marketingu elektronickými prostriedkami, nemôže stačiť na informovanie dotknutej osoby tým spôsobom, že by ju bolo možné považovať za osobu, ktorá udelila svoj súhlas s úplnou znalosťou veci na to, aby bola kontaktovaná spoločnosťou Groupe Canal +. Aj za predpokladu, že by užívatelia PPI mohli mať predstavu o tom, čo Groupe Canal + nazýva „obchodný ekosystém“ ich poskytovateľa, podľa môjho názoru to neumožňuje spresniť pojem „partner“, ani identifikovať, čo môže zahŕňať to, že je niekto „partnerom“ uvedeného poskytovateľa, pokiaľ ide o dotknuté tovary alebo služby.(39) Jediným náznakom je, že ide o subjekt, ktorý má zmluvný a obchodný vzťah s PPI, čo je kategória, ktorá síce nie je nekonečná, ale nie je vymedzená. Hypoteticky totiž prenos údajov od PPI k príjemcovi najčastejšie zahŕňa takýto vzťah.

68.      Okrem toho v kontexte sporu vo veci samej sa mi zdá, že tento pojem „partner“ nie je vymedzený do takej miery, že účastník PPI tým, že udelí svoj súhlas vo fáze získavania, by musel naopak očakávať, že bude presnejšie informovaný o totožnosti tohto partnera vo vhodnom čase, t. j. pri prenose jeho údajov uvedenému partnerovi a najneskôr pred obchodným marketingom. Okrem toho poznamenávam, že podľa pracovnej skupiny „Článok 29“, ak sa oznamujú len „kategórie príjemcov“, informácie by mali byť čo najkonkrétnejšie a mali by napríklad uvádzať druh príjemcu podľa činností, ktoré vykonáva, priemysel, odvetvie a pododvetvie, ako aj umiestnenie dotknutých príjemcov.(40)

69.      Z toho podľa môjho názoru vyplýva, že ak sa akceptuje, že súhlas udelený za prítomnosti „kategórie príjemcov“ môže z právneho hľadiska odôvodniť priamy marketing jedným z týchto príjemcov bez toho, aby bol identifikovaný, jeho identifikácia vo vhodnom čase ako príjemcu od PPI uskutočňujúcich prvotné získavanie údajov by mala byť napriek tomu primerane možná.(41) Teda čím väčšia je nepresnosť týkajúca sa týchto kategórií príjemcov vo fáze prvotného získavania údajov, tým menej môže viesť k súhlasu, ktorý môže odôvodniť použitie získaných osobných údajov na účely priameho marketingu iným prevádzkovateľom.

70.      Za okolností sporu vo veci samej sa domnievam, že pojem „partner“ PPI vykonávajúcich prvotné získavanie údajov nemôže viesť k „reťazcu súhlasov“, ktorý uvádza Groupe Canal +. V rámci tohto druhého prístupu je teda získanie nového súhlasu, umožňujúceho identifikovať príjemcu údajov, naďalej nevyhnutné pred použitím dotknutých osobných údajov na účely obchodného marketingu.

 Návrh

71.      Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor jednak rozhodol, že nie je potrebné odpovedať na druhú prejudiciálnu otázku, ktorú položila Conseil d’État (Štátna rada, Francúzsko), a jednak, aby odpovedal na prvú prejudiciálnu otázku takto:

Článok 4 bod 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES, v spojení s článkami 13 a 14 tohto nariadenia, ako aj článok 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúcej sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách),

sa má vykladať v tom zmysle, že:

súhlas dotknutej osoby, udelený subjektu vykonávajúcemu prvotné získavanie jej osobných údajov, s tým, aby boli použité kategóriou príjemcov označených ako „partneri“ tohto subjektu, ale ktorých totožnosť dotknutá osoba v čase, keď udelila svoj súhlas subjektu vykonávajúcemu prvotné získavanie, nepoznala, nemožno považovať za informovaný súhlas umožňujúci komukoľvek patriacemu do tejto kategórie príjemcov vykonávať činnosti obchodného marketingu elektronickými prostriedkami bez toho, aby musel požiadať dotknuté osoby o nový súhlas pred tým, ako u nich pristúpi k takýmto činnostiam obchodného marketingu.


1      Jazyk prednesu: francúzština.


2      Dostupné na tejto adrese: https://www.legifrance.gouv.fr/cnil/id/CNILTEXT000048222771.


3      Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 12. júla 2002 (Ú. v. ES L 201, 2002, s. 37; Mim. vyd. 13/029, s. 514). Od návrhu nariadenia „ePrivacy“ sa upustilo [pozri prílohy k oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov. Pracovný program Komisie na rok 2025. Spoločne za odvážnejšiu, jednoduchšiu a rýchlejšiu Európu (COM/2025/45 final), s. 26, č. 29].


4      Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 1995, s. 31; Mim. vyd. 13/015, s. 355). Táto smernica bola nahradená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 1, ďalej len „GDPR“), ktorého článok 94 s názvom „Zrušenie smernice 95/46/ES“ v odseku 2 stanovuje, že odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na toto nariadenie.


5      Zmenený článkom 8 zákona č. 2020‑901 z 24. júla 2020 (JORF z 25. júla 2020, č. 181).


6      JORF zo 7. januára 1978, č. 6 (ďalej len „zákon č. 78‑17“).


7      Pozri rozsudok z 13. novembra 2025, Inteligo Media (C‑654/23, EU:C:2025:871, body 66 až 68). Pozri tiež stanovisko Európskeho výboru pre ochranu údajov (EDPB) č. 5/2019 z 12. marca 2019 o interakciách medzi smernicou o súkromí a elektronických komunikáciách a všeobecným nariadením o ochrane údajov, najmä pokiaľ ide o právomoc, úlohy a právomoci orgánov pre ochranu osobných údajov, s. 12 a nasl., k dispozícii na tejto adrese: https://www.edpb.europa.eu/system/files/documents/files/file1/201905_edpb_opinion_eprivacydir_gdpr_interplay_fr.pdf.


8      Pozri rozsudok z 25. novembra 2021, StWL Städtische Werke Lauf a.d. Pegnitz (C‑102/20, EU:C:2021:954, bod 37). Pokiaľ ide o „širokú a zámerne technologicky neutrálnu“ definíciu pojmu „elektronická pošta“, pozri pracovnú skupinu „Článok 29“, stanovisko 5/2004 z 27. februára 2004 o nevyžiadaných priamych marketingových správach podľa článku 13 smernice 2002/58/ES, WP 90, bod 3.1, dostupné na tejto adrese: https://ec.europa.eu/justice/article‑29/documentation/opinion‑recommendation/files/2004/wp90_fr.pdf.


9      Výnimku z pravidla predchádzajúceho súhlasu možno vysvetliť okolnosťou, že v rámci existujúceho vzťahu medzi zákazníkom a dodávateľom je rozumné povoliť podniku, ktorý v súlade s GDPR získal elektronické kontaktné údaje svojich zákazníkov, využívať tieto kontaktné údaje, ale výlučne tomuto podniku, a len na účely ponúkania podobných výrobkov alebo služieb zákazníkom (pozri odôvodnenie 41 smernice 2002/58). To však nie je prípad sporu vo veci samej, keďže činnosti obchodného marketingu nepochádzajú od PPI, ktorí ako prví získali osobné údaje, s cieľom ponúkať podobné výrobky alebo služby. Výnimka zo súhlasu stanovená v článku 13 ods. 2 tejto smernice sa preto neuplatňuje.


10      Toto odôvodnenie uvádza, že na účely tejto smernice súhlas užívateľa alebo účastníka, bez ohľadu na to či je účastník fyzickou alebo právnickou osobou, by mal mať rovnaký význam ako súhlas dotknutej osoby definovaný a ďalej špecifikovaný v smernici 95/46/ES.


11      Toto ustanovenie GDPR tak možno považovať za prísnejšie ako ustanovenie vyplývajúce zo smernice 95/46, ktorej článok 2 písm. h), podľa ktorého „súhlas dotknutej osoby“ znamená slobodne poskytnutú a informovanú indikáciu je[j] prianí, ktorou [dotknutá osoba] prejaví svoj súhlas, aby sa osobné údaje, ktoré sa [jej] týkajú, spracovali“ (pozri rozsudok z 1. októbra 2019, Planet49 (C‑673/17, EU:C:2019:801, bod 61). Pozri aj usmernenia EDPB 5/2020 zo 4. mája 2020 o súhlase v zmysle nariadenia (EÚ) 2016/679, verzia 1.1, bod 1, k dispozícii na tejto adrese: https://www.edpb.europa.eu/documents/guideline/guidelines‑052020‑on‑consent‑under‑regulation‑2016679_fr.


12      Pozri rozsudky z 11. júla 2024, Meta Platforms Ireland (Žaloba v zastúpení) (C‑757/22, ďalej len „rozsudok Meta Platforms Ireland“, EU:C:2024:598, bod 60), a analogicky zo 4. septembra 2025, EDPB/CRU (Pojem osobné údaje) (C‑413/23 P, EU:C:2025:645, bod 106).


13      Pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. novembra 2020, Orange Romania (C‑61/19, EU:C:2020:901 bod 40), a Meta Platforms Ireland (body 55, 56, 59 a 60). Pokiaľ ide o úzku súvislosť medzi ochranou údajov a transparentnosťou, zdôraznenú v článku 12 GDPR, pozri BYGRAVE, L. A., TOSONI, L.: Article 4(11). Consent. In: KUNER, C., BYGRAVE, L. A., DOCKSEY, C., a DRECHSLER, L. (dir.): The EU General Data Protection Regulation (GDPR). A Commentary. Oxford: Oxford University Press, 2020, s. 184. Pozri tiež TAMBOU, O.: Manuel de droit européen de la protection des données à caractère personnel. Bruxelles: Bruylant, 2020, s. 129, č. 141 a nasl., najmä s. 134, č. 144, a DIX, A.: Art. 12. Transparent information, communication and modalities for the exercise of the rights of the data subject. In: General Data Protection Regulation. Article‑by‑Article Commentary. Baden-Baden: Nomos, 2023, s. 434 – 447.


14      Pozri návrhy generálneho advokáta Cruz Villalón vo veci Bara a i. (C‑201/14, EU:C:2015:461, bod 74) a návrhy generálnej advokátky Medina vo veci Storstockholms Lokaltrafik (C‑422/24, EU:C:2025:623, bod 1).


15      Pozri rozsudok Meta Platforms Ireland (bod 58).


16      Pozri rozsudok Meta Platforms Ireland (bod 59).


17      Ako taký je vymedzený v článku 4 ods. 7 GDPR. Pokiaľ ide o spoločnú zodpovednosť, pozri tiež rozsudok z 29. júla 2019, Fashion ID (C‑40/17, EU:C:2019:629, bod 106).


18      V tejto fáze nie je identifikácia príjemcu vždy možná a pojem „kategória príjemcov“ umožňuje získať všeobecnejší súhlas.


19      Otázka subdodávateľov spoločnosti Groupe Canal +, ktorí v jej mene vykonávajú tento obchodný marketing, nie je predmetom prejednávanej veci.


20      Pozri rozsudok z 18. decembra 2025, Storstockholms Lokaltrafik (C‑422/24, ďalej len „rozsudok Storstockholms Lokaltrafik“, EU:C:2025:980, bod 39). Pokiaľ ide o pôsobnosť článku 14 GDPR, pozri tiež rozsudok z 28. novembra 2024, Másdi (C‑169/23, EU:C:2024:988, bod 55).


21      Pozri rozsudok Storstockholms Lokaltrafik (bod 39).


22      Pozri článok 14 ods. 3 písm. a) GDPR. Pozri tiež pracovnú skupinu „Článok 29“, Usmernenia k transparentnosti podľa nariadenia (EÚ) 2016/679, 11. apríl 2018, WP 260, rev. 01, bod 28 (ďalej len „usmernenia o transparentnosti“), dostupnú na tejto adrese: https://www.edpb.europa.eu/documents/guideline/article‑29‑working‑party‑guidelines‑on‑transparency‑under‑regulation‑2016679_fr.


23      Pozri článok 14 ods. 3 písm. b) GDPR.


24      K pojmu „priamy marketing“ pozri rozsudok z 25. novembra 2021, StWL Städtische Werke Lauf a.d. Pegnitz (C‑102/20, EU:C:2021:954, bod 47). Pokiaľ ide o širokú povahu pojmu „priamy marketing“, pozri tiež stanovisko pracovnej skupiny „Článok 29“ 5/2004 z 27. februára 2004 týkajúce sa nevyžiadaných správ priameho marketingu podľa článku 13 smernice 2002/58/ES, WP 90, bod 3.3.


25      Pozri usmernenia EDPB 5/2020 zo 4. mája 2020 o súhlase podľa nariadenia (EÚ) 2016/679, verzia 1.1, bod 65, v ktorom sa uvádza, že „ak má požadovaný súhlas slúžiť ako základ pre viacerých (spoločných) prevádzkovateľov alebo ak údaje majú byť prenesené alebo spracúvané inými prevádzkovateľmi, ktorí sa chcú spoliehať na pôvodný súhlas, všetky tieto organizácie by mali byť vymenované“.


26      Pozri, pokiaľ ide o tento spôsob výkladu Súdneho dvora, najmä rozsudok Storstockholms Lokaltrafik (bod 28 a citovaná judikatúra).


27      Pozri v tomto zmysle to, čo bolo pripomenuté v bodoch 31 až 35 týchto návrhov.


28      Pozri rozsudky z 5. mája 2011, Deutsche Telekom (C‑543/09, EU:C:2011:279, body 64 až 66), a z 27. októbra 2022, Proximus (Verejné telefónne zoznamy) (C‑129/21, EU:C:2022:833, body 48 až 50).


29      Pozri rozsudok z 27. októbra 2022, Proximus (Verejné telefónne zoznamy) (C‑129/21, EU:C:2022:833, bod 50).


30      Odôvodnenie 60 GDPR okrem iného uvádza, že zásady spravodlivého a transparentného spracúvania si vyžadujú, aby dotknutá osoba bola informovaná o existencii spracovateľskej operácie a jej účeloch. Prevádzkovateľ by mal dotknutej osobe poskytnúť všetky ďalšie informácie, ktoré sú potrebné na zaručenie spravodlivého a transparentného spracúvania, pričom sa zohľadnia konkrétne okolnosti a kontext, v ktorom sa osobné údaje spracúvajú. Odôvodnenie 61 tohto nariadenia najmä spresňuje, že „informácie súvisiace so spracúvaním osobných údajov týkajúcich sa dotknutej osoby by sa mali dotknutej osobe poskytnúť v čase získavania osobných údajov od dotknutej osoby, alebo ak sa osobné údaje získali z iného zdroja, v primeranej lehote v závislosti od okolností prípadu. Ak možno osobné údaje legitímne poskytnúť inému príjemcovi, dotknutá osoba by mala byť informovaná o tom, kedy boli osobné údaje prvýkrát poskytnuté tomuto príjemcovi. Ak má prevádzkovateľ v úmysle spracúvať osobné údaje na iný účel ako ten, na ktorý boli získané, mal by dotknutej osobe pred takýmto ďalším spracúvaním poskytnúť informácie o tomto inom účele a ďalšie potrebné informácie“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát).


31      Pozri analogicky rozsudok z 1. októbra 2015, Bara a i. (C‑201/14, EU:C:2015:638, bod 34), v ktorom Súdny dvor zdôraznil, že požiadavka spravodlivého spracovania osobných údajov ukladá verejnej inštitúcii napríklad povinnosť informovať dotknuté osoby o prenose týchto údajov inej verejnej inštitúcii „na to, aby ich táto inštitúcia spracovala ako ich príjemca“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát). Pozri tiež bod 30 usmernení o transparentnosti.


32      Článok 15 GDPR totiž zohráva „funkčnú úlohu“ a umožňuje dotknutej osobe vykonávať iné práva stanovené v GDPR [pozri v tomto zmysle návrhy generálneho advokáta Pitruzzella vo veci Österreichische Post (Informácie o príjemcoch osobných údajov) (C‑154/21, EU:C:2022:452, bod 33); pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 12. januára 2023, Österreichische Post (Informácie o príjemcoch osobných údajov) (C‑154/21, EU:C:2023:3, body 38 a 39), ako aj z 22. júna 2023, Pankki S (C‑579/21, EU:C:2023:501, bod 58)].


33      Niektorí autori tak poukázali na „pasívnu“ transparentnosť pre prevádzkovateľa v rámci článku 15 GDPR, keďže žiadosť prináleží dotknutej osobe [pozri ZANFIR-FORTUNA, G.: Article 15. Right of access by the data subject. In: KUNER, C., BYGRAVE, L. A., DOCKSEY,
C., DRECHSLER, L. (dir.): The EU General Data Protection Regulation (GDPR). A Commentary. Oxford: Oxford University Press, 2020, s. 449 – 467]. Právo na informácie je „stredobodom ochranného mechanizmu“, pretože dotknutá osoba nemôže uplatniť svoje práva (najmä právo na prístup podľa článku 15 GDPR), ak nevie, či sa jej údaje spracúvajú alebo nie (pozri CASTETS-RENARD, C.: Titre 1 – Protection des données personnelles. In: Droit du marché unique numérique et intelligence artificielle. Bruxelles: Bruylant, 2020, 1re éd., s. 221 – 300, najmä s. 270, č. 341).


34      V uznesení CNIL sa tiež spomína táto možnosť v bode 27, v ktorom sa uvádza taxatívny a aktualizovaný zoznam „poskytnutý osobám v čase získania ich súhlasu, napríklad priamo na nosiči alebo, ak je príliš dlhý, prostredníctvom hypertextového odkazu na uvedený zoznam a politiky dôvernosti poskytovateľov a dodávateľov“.


35      Pozri v tejto súvislosti návrhy generálneho advokáta Richard de la Tour vo veci StWL Städtische Werke Lauf a.d. Pegnitz (C‑102/20, EU:C:2021:518, bod 57).


36      Pozri najmä RUSCHEMEIER, H.: Data Brokers and European Digital Legislation. In: EDPL, vol. 9, no 1, 2023, s. 27 – 38.


37      Ide tu o únavu používateľa, ktorý v dôsledku priveľkého počtu žiadostí napokon mechanicky udeľuje súhlas bez rozmýšľania, alebo naopak upustí od ďalšieho používania stránky. V tejto súvislosti pozri najmä iniciatívu Komisie „záväzok proti cookies“ (cookies pledge), najmä pokiaľ ide o zníženie potreby, aby spotrebitelia neustále prijímali alebo odmietali súbory cookie a iné sledovacie nástroje, dostupnú na tejto adrese: https://commission.europa.eu/topics/consumers/consumer‑rights‑and‑complaints/enforcement‑consumer‑protection/cookie‑pledge_en.


38      Tu sa inšpirujem bodom 49 dôvodovej správy Rady Európy z 18. mája 2018 k Protokolu z 10. októbra 2018, ktorým sa mení Dohovor o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov („Dohovor 108+“), podľa ktorého s cieľom zistiť, či je účel ďalšieho spracúvania v súlade s účelom, na ktorý boli osobné údaje pôvodne získané, by mal prevádzkovateľ po splnení všetkých požiadaviek zákonnosti pôvodného spracúvania zohľadniť okrem iného akékoľvek prepojenie medzi týmito účelmi a účelmi zamýšľaného ďalšieho spracúvania; kontext, v ktorom sa osobné údaje získali, najmä primerané očakávania dotknutých osôb vyplývajúce z ich vzťahu k prevádzkovateľovi, pokiaľ ide o ich ďalšie použitie; povahu osobných údajov; následky zamýšľaného ďalšieho spracúvania pre dotknuté osoby; a existenciu primeraných záruk v pôvodných aj zamýšľaných operáciách ďalšieho spracúvania (kurzívou zvýraznil generálny advokát) (dostupné na tejto adrese: https://rm.coe.int/16808ac91b).


39      Sťažnosti, ktoré sú základom sporu vo veci samej, sú toho dôkazom.


40      Pozri v tejto súvislosti usmernenia o transparentnosti, konkrétne tabuľku v prílohe.


41      Porovnanie, ktoré uskutočnila Groupe Canal + medzi používateľom internetu a primerane pozorným a obozretným priemerným európskym spotrebiteľom, by sa mohlo ukázať ako relevantné [pozri v tomto zmysle návrhy generálneho advokáta Szpunara vo veci Planet49 (C‑673/17, EU:C:2019:246, bod 113); pozri tiež, pokiaľ ide o vzájomné vzťahy medzi ochranou osobných údajov a spotrebiteľským právom, návrhy generálneho advokáta Richard de la Tour vo veci Meta Platforms Ireland (C‑319/20, EU:C:2021:979, body 80 a 81)], pričom sa zdôrazňuje vysoká úroveň ochrany spotrebiteľa voči podnikateľovi.