<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><CONCLUSION NNC="YES" xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.55-20141201.xd"><BIB.CONCLUSION><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>C‑196/15</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62015CC0196</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:851">EU:C:2015:851</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>5</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>5</PAGE.TOTAL></BIB.CONCLUSION><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P>NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY – J. KOKOTT – VEC C‑196/15</P><P>GRANAROLO</P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Návrhy generálnej advokátky</HT></P><P><HT TYPE="UC">Juliane Kokott</HT></P><P>prednesené <DATE ISO="20151223">23. decembra 2015</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk prednesu: nemčina.</P></NOTE></P></TI><STI><P><HT TYPE="BOLD">Vec C‑196/15</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">Granarolo SpA</HT></P><P><HT TYPE="NORMAL">[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour d’appel de Paris, (Odvolací súd Paríž, Francúzsko)]</HT></P></STI></TITLE><INDEX><KEYWORD>Súdna právomoc v občianskych a obchodných veciach</KEYWORD><KEYWORD>Nariadenie (ES) č. 44/2001</KEYWORD><KEYWORD>Osobitné právomoci</KEYWORD><KEYWORD>Článok 5 body 1 a 3</KEYWORD><KEYWORD>Náhle ukončenie obchodného vzťahu</KEYWORD><KEYWORD>Zmluvná alebo mimozmluvná povaha príslušnej žaloby o náhradu škody</KEYWORD></INDEX><CONTENTS.CONCLUSION><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>I –</NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Úvod</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1.</NO.P><TXT>Prejednávaná vec poskytuje Súdnemu dvoru znovu príležitosť na to, aby od seba rozlíšil osobitné právomoci, ktoré sa stanovujú v nariadení (ES) č. 44/2001<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0002"><P>Nariadenie Rady z <DATE ISO="20001222">22. decembra 2000</DATE> o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="012" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2001">Ú. v. ES L 12, 2001, s. 1</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd.: 19/004, s. 42).</P></NOTE> pre uplatňovanie zmluvných a mimozmluvných nárokov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2.</NO.P><TXT>Konkrétne ide o otázku, či je rozhodujúca súdna právomoc podľa iného ako zmluvného vzťahu, keď je žaloba o náhradu škody založená výlučne na náhlom ukončení obchodného vzťahu.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>II –</NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Právny rámec</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>A –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Právo Únie</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3.</NO.P><TXT>V článku 5 nariadenia č. 44/2001 sa stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0001" REF.END="QE0001"/>Osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhom členskom štáte:</P><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>v zmluvných veciach na súde podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby:</TXT><P><LIST TYPE="DASH"><ITEM><P>pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať,</P></ITEM><?PAGE NO="2"?><ITEM><P>pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo mali poskytnúť,</P></ITEM></LIST></P></NP></ITEM></LIST></TXT></NP></ITEM></LIST><P>…</P><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti, na súdoch podľa miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá takýto nárok;</TXT></NP></ITEM></LIST><P>…<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/></P></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>B –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Vnútroštátne právo</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4.</NO.P><TXT>V článku L. 442‑6 francúzskeho obchodného zákonníka (Code de commerce) sa stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0002" REF.END="QE0002"/>… Každý výrobca, obchodník, osoba podnikajúca v priemysle alebo osoba zapísaná v živnostenskom registri zodpovedá a je povinná nahradiť ujmu spôsobenú:</P><P>…</P><NP><NO.P>5.</NO.P><TXT>Náhlym, dokonca aj čiastočným, ukončením stabilného obchodného vzťahu bez predchádzajúcej písomnej výpovede zohľadňujúcej trvanie obchodného vzťahu a rešpektujúcej minimálnu výpovednú lehotu určenú s poukazom na obchodné zvyklosti medziodvetvovými dohodami. … Ak neexistujú takéto dohody, môže sa vyhláškami ministra hospodárstva stanoviť pre každú kategóriu výrobkov so zreteľom na obchodné zvyklosti minimálna výpovedná lehota a vymedziť podmienky ukončenia obchodných vzťahov, najmä v závislosti od ich trvania. Predchádzajúce ustanovenia nebránia ukončeniu zmluvy bez predchádzajúcej výpovede v prípade, ak si druhá zmluvná strana neplní svoje povinnosti, alebo v prípade vyššej moci. …<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/></TXT></NP></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>III –</NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Konanie vo veci samej a prejudiciálne otázky</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5.</NO.P><TXT>Francúzska spoločnosť predávala ako distribútor pre taliansku spoločnosť približne 25 rokov potraviny vo Francúzsku. Stabilný obchodný vzťah nebol založený na rámcovej zmluve a predovšetkým ani na výhradnosti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6.</NO.P><TXT>Talianska spoločnosť <DATE ISO="20121210">10. decembra 2012</DATE> oznámila francúzskej spoločnosti, že daný obchodný vzťah skončí k <DATE ISO="20130101">1. januáru 2013</DATE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7.</NO.P><TXT>Francúzska spoločnosť následne podala proti talianskej spoločnosti na Tribunal de commerce Marseille (Obchodný súd Marseille) žalobu o náhradu škody z dôvodu náhleho ukončenia obchodného vzťahu. Svoju žalobu opierala o článok L. 442‑6 obchodného zákonníka. Pretože sa obchodný súd domnieva, že predmetom žaloby je nedovolené konanie, podľa článku 5 bodu 3 nariadenia č. 44/2001 potvrdil svoju právomoc.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8.</NO.P><TXT>Odvolanie talianskej spoločnosti smeruje proti právomoci francúzskych súdov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9.</NO.P><TXT>Na základe toho Cour d’appel de Paris (Odvolací súd Paríž), ktorý sa odvolaním zaoberá, prerušil konanie a rozhodol predložiť Súdnemu dvoru návrh na začatie prejudiciálneho konania týkajúci sa týchto otázok:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><LIST TYPE="OTHER"><ITEM><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0003" REF.END="QE0003"/>1.</NO.P><TXT>Má sa článok 5 bod 3 nariadenia č. 44/2001 chápať tak, že žaloba o náhradu škody z dôvodu ukončenia stabilných obchodných vzťahov spočívajúcich v dodávaní tovaru distribútorovi počas niekoľkých rokov bez rámcovej zmluvy alebo výhradnosti patrí do oblasti náhrady škody z iného ako zmluvného vzťahu?</TXT></NP></ITEM><?PAGE NO="3"?><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>V prípade zápornej odpovede na prvú otázku: Uplatňuje sa článok 5 bod 1 písm. b) tohto nariadenia na určenie miesta plnenia povinnosti, ktoré slúži ako základ pre návrh v prípade uvedenom v bode 1?<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/></TXT></NP></ITEM></LIST></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>IV –</NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Právne posúdenie</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>A –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O prvej prejudiciálnej otázke</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10.</NO.P><TXT>Svojou prvou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd chce dozvedieť predovšetkým to, či je pre žalobu o náhradu škody, o akú ide v konaní vo veci samej, relevantná súdna právomoc v mimozmluvných veciach podľa článku 5 bodu 3 nariadenia č. 44/2001.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11.</NO.P><TXT>Hranicu medzi súdnou právomocou na základe mimozmluvnej a zmluvnej zodpovednosti Súdny dvor v roku 2014 spresnil vo veci Brogsitter.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0003"><P>Rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Brogsitter</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑548/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:148">EU:C:2014:148</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>Rozsudok Brogsitter</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12.</NO.P><TXT>V danej veci sa Súdny dvor zaoberal otázkou, či sa majú žaloby na určenie občianskoprávnej zodpovednosti, ktoré majú povahu mimozmluvnej zodpovednosti vo vnútroštátnom práve, vzhľadom na zmluvu spájajúcu účastníkov konania považovať za žaloby spadajúce do <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0004" REF.END="QE0004"/>zmluvných vecí<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/> v zmysle článku 5 bodu 1 písm. a) nariadenia č. 44/2001.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0004"><P>Rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Brogsitter</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑548/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:148">EU:C:2014:148</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0016">16</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13.</NO.P><TXT>Súdny dvor vychádzal pri vymedzení súdnej právomoci z iného ako zo zmluvného vzťahu a v zmluvných veciach v rozhodujúcej miere z toho, či <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0005" REF.END="QE0005"/>sa výklad zmluvy medzi žalovaným a žalobcom zdá ako nevyhnutný na preukázanie… protiprávneho charakteru… vytýkaného správania žalovaného<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0005"><P>Rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Brogsitter</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑548/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:148">EU:C:2014:148</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0025">25</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Taký výklad zmluvy je nevyhnutný vtedy, keď <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0006" REF.END="QE0006"/>predmetom žalôb… je návrh na náhradu škody, pri ktorej sa možno odôvodnene domnievať, že jej príčinou bolo porušenie zmluvných práv a povinností medzi stranami vo veci samej, čo by bolo nevyhnutné zohľadniť pri rozhodnutí žaloby<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0006"><P>Rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Brogsitter</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑548/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:148">EU:C:2014:148</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0026">26</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14.</NO.P><TXT>Keď je nutný výklad zmluvy, do úvahy teda prichádza súdna právomoc v zmluvných veciach podľa článku 5 ods. 1, inak súdna právomoc z iného ako zmluvného vzťahu podľa článku 5 ods. 3 nariadenia č. 44/2001.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Uplatnenie zásad vyplývajúcich z rozsudku Brogsitter na prejednávaný prípad</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15.</NO.P><TXT>V prejednávanej veci ide o podobný problém ako vo veci Brogsitter.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16.</NO.P><TXT>Aj v tomto prípade vychádza vnútroštátny súd z toho, že uplatnené nároky na náhradu škody treba podľa vnútroštátnej právnej úpravy<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0007"><P>To, že právny spor vo veci samej sa spravuje francúzsky právom, vnútroštátny súd ďalej nepovažuje za problém. Nie je však evidentné a z tohto dôvodu by to v zásade bolo potrebné zistiť pomocou relevantných ustanovení kolíznej úpravy alebo imperatívnych noriem, na ktoré sa vnútroštátny súd nepýta a na ich vysvetlenie chýba v návrhu na začatie prejudiciálneho konania dostatok informácií.</P></NOTE> klasifikovať ako nároky z mimozmluvnej zodpovednosti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17.</NO.P><TXT>V prejednávanom prípade – na rozdiel od veci Brogsitter – však neexistuje nutná súvislosť s výkladom zmluvy medzi účastníkmi konania, ktorá by mohla založiť súdnu právomoc zo zmluvného vzťahu.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="4"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18.</NO.P><TXT>Nárok na náhradu škody nadväzuje na náhle ukončenie stabilného obchodného vzťahu, počas ktorého sa uskutočnilo množstvo dodávok tovaru francúzskej spoločnosti. Neexistovala však rámcová zmluva, ktorou by sa upravoval obchodný vzťah medzi účastníkmi konania ako celok. Z hľadiska rozhodujúcej otázky, či bola pri ukončení obchodného vzťahu dodržaná primeraná lehota, preto nie je dôležité posudzovať dohodu medzi účastníkmi konania.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0008"><P>Z hľadiska uvedeného základu nároku, ako francúzska vláda uvádza s odkazom na judikatúru najvyšších súdov, nie je dokonca relevantné, či už prišlo k uzatvoreniu zmlúv alebo či sa obchodné vzťahy nachádzali ešte v predzmluvnom štádiu prípravy zmluvy.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19.</NO.P><TXT>Návrh na náhradu škody je na základe svojej povahy skôr nezávislý od toho, čo sa deje na základe zmluvy. Jeho základ nepredstavujú zmluvné podmienky dohodnuté zmluvnými stranami, ale predpis so silou zákona, ktorý v záujme usporiadaného hospodárskeho života nesúhlasí s akýmkoľvek náhlym ukončením obchodných vzťahov a v takých prípadoch stanovuje nároky niekdajšieho obchodného partnera na náhradu škody.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20.</NO.P><TXT>Situácia, o ktorú ide v tomto prípade, teda do istej miery predstavuje opak situácie v rozsudku Brogsitter: tam išlo o nárok na náhradu škody, ktorý v podstate spočíval v porušení existujúcej zmluvy. Na rozdiel od toho nie sú základom nároku na náhradu škody v prejednávanom prípade existujúce <HT TYPE="ITALIC">zmluvy</HT>, ale skôr <HT TYPE="ITALIC">zamietnutie ďalšieho uzatvárania zmluvy</HT> po náhlom ukončení obchodného vzťahu. Nejde teda o porušenie zmluvy, ale o neochotu bývalého obchodného partnera uzavrieť zmluvu. Pokiaľ ide o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0007" REF.END="QE0007"/>dôvod<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/> nároku na náhradu škody, zmluvné vzťahy teda absentujú.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21.</NO.P><TXT>O zmluvných súvislostiach možno (hypoteticky) hovoriť v prípade, keď by sa subjekt, ktorý sa dopustil ukončenia obchodného vzťahu, namietal proti prípadnému predošlému porušeniu zmluvy zo strany veriteľa, aby tým odôvodnil ukončenie obchodných vzťahov a vyhol sa svojej povinnosti nahradiť škodu. Také tvrdenie – aj keby bolo uplatnené formou námietky (na to však neexistuje žiadna opora) – by však nezmenilo podstatu nároku na náhradu škody a nezmenilo by ho na zmluvný nárok.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22.</NO.P><TXT><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0008" REF.END="QE0008"/>Zmluva alebo zmluvné nároky<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/> teda nie sú predmetom prebiehajúceho konania, a preto súdna právomoc podľa článku 5 bodu 1 nariadenia č. 44/2001 nemôže byť v tomto prípade relevantná.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23.</NO.P><TXT>Na základe jeho povahy treba nárok, o aký ide v konaní vo veci samej, klasifikovať ako nárok z iného ako zo zmluvného vzťahu, ako to Súdny dvor už urobil v prípade nárokov z dôvodu zavineného prerušenia rokovaní o zmluve.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0009"><P>Rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Tacconi</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑334/00</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2002:499">EU:C:2002:499</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Tieto nároky sú s nárokom, o ktorý ide v prejednávanej veci, porovnateľné do takej miery, do akej aj v tom prípade chýbajú <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0009" REF.END="QE0009"/>záväzky, ktoré dobrovoľne prevzala… jedna strana voči druhej strane<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0010"><P>Rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Tacconi</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑334/00</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2002:499">EU:C:2002:499</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0027">27</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); v tejto súvislosti pozri aj rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Kolassa</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑375/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:37">EU:C:2015:37</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0039">39</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>, a napokon uplatnený nárok je založený na námietke, že obchodný partner konal v rozpore s dobrou vierou.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0011"><P>Rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Tacconi</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑334/00</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2002:499">EU:C:2002:499</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0027">27</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24.</NO.P><TXT>Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na prvú prejudiciálnu otázku odpovedať, že žaloba o náhradu škody z dôvodu ukončenia existujúcich obchodných vzťahov bez rámcovej zmluvy alebo výhradnosti sa týka nedovoleného konania alebo konania, ktoré sa považuje za rovnocenné s nedovoleným konaním, a preto spadá pod článok 5 bod 3 nariadenia č. 44/2001.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>B –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O druhej prejudiciálnej otázke</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25.</NO.P><TXT>Keďže odpoveď na prvú prejudiciálnu otázku je kladná, netreba odpovedať na druhú otázku, ktorou sa vnútroštátny súd v prípade popretia súdnej právomoci z iného ako zo zmluvného vzťahu chce dozvedieť, či je článok 5 bod 1 písm. b) nariadenia č. 44/2001 relevantný pre určenie miesta plnenia záväzku, ktorý je predmetom sporu.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="5"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26.</NO.P><TXT>Pre všetky prípady sa treba krátko venovať tejto druhej otázke a poukázať na rozsudok Súdneho dvora Corman‑Collins<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0012"><P>Rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Corman‑Collins</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑9/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:860">EU:C:2013:860</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>, v ktorom bola predložená otázka, či sa na účely práv distribútora na náhradu škody súvisiacu s ukončením ústnej zmluvy o výhradnom predaji<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0013"><P>Rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Corman‑Collins</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑9/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:860">EU:C:2013:860</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0014">14</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>): v tom spočíva rozhodujúci rozdiel k prejednávanej veci, v ktorej podľa zistení vnútroštátneho súdu chýba akákoľvek rámcová zmluva.</P></NOTE> uplatní ustanovenie článku 5 bodu 1 písm. b) nariadenia č. 44/2001.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27.</NO.P><TXT>Súdny dvor v tejto súvislosti konštatoval, že zmluvu o výhradnom predaji, ktorá je <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0010" REF.END="QE0010"/>charakterizovaná rámcovou dohodou, ktorej predmetom je záväzok dodávania a zásobovania uzavretý do budúcna dvoma hospodárskymi subjektmi, týkajúci sa osobitných zmluvných podmienok v súvislosti s distribúciou tovaru… zo strany výhradného predajcu<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0014"><P>Rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Corman‑Collins</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑9/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:860">EU:C:2013:860</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0036">36</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>, treba klasifikovať ako zmluvu o poskytnutí služieb [v zmysle článku 5 bodu 1 písm. b) druhej zarážky]. Na rozdiel od toho treba v prípade, že ide o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0011" REF.END="QE0011"/>trvalý obchodný vzťah medzi dvoma hospodárskymi subjektmi, ak sa tento vzťah obmedzuje na nadväzujúce zmluvy, pričom predmetom každej z nich je dodanie a prevzatie tovaru<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/>, myslieť najskôr na článok 5 bod 1 písm. b) prvú zarážku.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0015"><P>Rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Corman‑Collins</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑9/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:860">EU:C:2013:860</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0035">35</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0036">36</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28.</NO.P><TXT>Na prejednávaný prípad nemožno tieto úvahy preniesť už z dôvodu neexistencie rámcovej zmluvy medzi účastníkmi konania. Okrem toho predmetom sporu v konaní vo veci samej nie je <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0012" REF.END="QE0012"/>predaj tovaru<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/> v zmysle článku 5 ods. 1 písm. b) prvej zarážky nariadenia č. 44/2001, ale skôr náhle ukončenie obchodného vzťahu bez toho, aby bol relevantný konkrétny obsah zmluvy. Článok 5 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 44/2001 preto nemôže byť relevantný.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>V –</NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Návrh</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29.</NO.P><TXT>Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálnu otázku takto:</TXT><P>Žaloba o náhradu škody z dôvodu ukončenia stabilných obchodných vzťahov bez rámcovej zmluvy alebo výhradnosti sa týka nedovoleného konania alebo konania, ktoré sa považuje za rovnocenné s nedovoleným konaním, a preto sa na ňu vzťahuje článok 5 bod 3 nariadenia č. 44/2001.</P></NP.ECR></GR.SEQ></CONTENTS.CONCLUSION></CONCLUSION>