27.4.2023   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 146/15


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Podpora vývoja na trhu práce: ako udržať zamestnateľnosť, zvýšiť produktivitu a rozvíjať zručnosti, najmä v MSP

[stanovisko z vlastnej iniciatívy]

(2023/C 146/03)

Spravodajkyňa:

Marija MINČEVA

Žiadosť o konzultáciu

rozhodnutie predsedníctva, 18. 1. 2022

Právny základ

článok 52 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia

20. 1. 2022

Právny základ

článok 52 ods. 2 rokovacieho poriadku

 

stanovisko z vlastnej iniciatívy

Príslušná sekcia

sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo

Prijaté v sekcii

30. 1. 2023

Prijaté v pléne

22. 2. 2023

Plenárne zasadnutie č.

576

Výsledok hlasovania

(za/proti/zdržalo sa)

153/2/2

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky trh práce sa mení a prichádzajú nové výzvy vyplývajúce zo zrýchlenia technologického pokroku a z potreby udržateľného inteligentného rastu, k čomu sa pridávajú klimatické a demografické zmeny, starnutie obyvateľstva, migrácia a digitálna a zelená transformácia. V súvislosti s touto transformáciou treba správne pochopiť, aký druh zručností bude potrebný na budúce transformácie trhu práce, a to aj v MSP, s cieľom udržať zamestnateľnosť, prispieť k vysokej úrovni produktivity a zmenšiť nedostatok pracovnej sily.

1.2.

Rozvoj zručností a účinné uplatňovanie práva na celoživotné vzdelávanie a prístup k nemu musí byť neoddeliteľnou súčasťou obsiahlejších stratégií hospodárskeho rastu a plánov obnovy a odolnosti. Technologická revolúcia má výrazný vplyv na povahu práce a pracovných miest a urýchľuje trendy reštrukturalizácie zamestnanosti. Zamestnateľnosť teda priamo súvisí so schopnosťou zvyšovať kvalifikáciu a rekvalifikovať pracovníkov na podnikovej úrovni, aby boli schopní zvládať zmeny, ako aj s postojom ľudí k novým zručnostiam a príležitostiam a motiváciou rozvíjať ich.

1.3.

Rôzne faktory, ako napríklad starnúca spoločnosť a demografické trendy predstavujú množstvo výziev pri usmerňovaní zmien cyklov v pracovnom živote. Tie sa týkajú spravodlivého a rovnakého zaobchádzania s príslušníkmi rôznych generácií, motivácie a dostupnosti rovnakých možností odbornej prípravy a rozvoja zručností, príležitostí na zvyšovanie kvalifikácie a rekvalifikáciu s cieľom prispieť k vyššej úrovni produktivity, zlepšeniu individuálnych odborných kapacít, zvládaniu generačných rozdielov, spolupráci a vzájomnej podpore generácií na pracovisku. Vzdelávanie dospelých má podstatný význam pri zvyšovaní úrovne zručností dospelých a jeho výsledkom môže byť celý rad osobných, spoločenských, hospodárskych a sociálnych prínosov.

1.4.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) súhlasí s názorom, že „EÚ potrebuje revolúciu v oblasti zručností, ktorá ľuďom zaručí prosperitu“ (1), a vyzýva na mobilizáciu úsilia a účinnú spoločnú činnosť inštitúcií, podnikov, sociálnych partnerov a ostatných zainteresovaných strán v rámci Paktu pre zručnosti a dosiahnutie ambicióznych cieľov stanovených v jeho programe. V tejto súvislosti víta návrh Európskej komisie, „aby bol rok 2023 Európskym rokom zručností“ (2).

1.5.

Sociálni partneri sú kľúčovými aktérmi rozvoja ľudského potenciálu na dosiahnutie udržateľného rozvoja a udržanie zručností zamestnateľnosti. Ich úloha v správnom a efektívnom procese kolektívneho vyjednávania je kľúčová, pokiaľ ide o odstránenie rozdielu medzi ambíciami zamestnancov týkajúcimi sa ich profesionálnej kariéry a potrebami podnikov, ako aj pri uznávaní zručností, ale aj pokiaľ ide o zlepšovanie prepojenia systémov všeobecného a odborného vzdelávania a odbornej prípravy a služieb zamestnanosti s politikami rozvoja inovácií, priemyslu, obchodu a technológií. Sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie sú dôležitými nástrojmi na dosiahnutie týchto cieľov. Organizácie občianskej spoločnosti majú dobré predpoklady na to, aby poskytli priestor na neformálne a informálne vzdelávanie, ako aj zmysluplné zapojenie podnikových dobrovoľníkov do rozvoja kľúčových kompetencií. Dôležitú úlohu zohrávajú aj ďalšie organizácie občianskej spoločnosti, najmä organizácie pôsobiace v sociálnom podnikaní alebo pracujúce s rôznymi ohrozenými skupinami našej spoločnosti.

1.6.

Náležite chránené nové formy zamestnania vyplývajúce zo zmien povahy práce môžu ľuďom poskytnúť rozličné príležitostí stať sa podnikateľmi, diverzifikovať svoje príjmy a venovať sa povolaniam a činnostiam, ktoré im boli predtým nedostupné. Na udržanie zamestnateľnosti je v týchto podmienkach potrebná vhodná regulácia, a to aj prostredníctvom kolektívneho vyjednávania, profesionálneho systému odborného vzdelávania schopného rozvíjať podnikateľské a odborné zručnosti podľa potrieb trhu práce, nových motivačných prístupov aj právnej a ekonomickej kultúry.

1.7.

Digitálna transformácia môže byť výzvou, pokiaľ ide o udržanie zamestnateľnosti a úspešnej realizácie veľkej časti našej spoločnosti na trhu práce. Môže tiež predstavovať riziko, že prispeje k znásobeniu nerovností v dôsledku rozdielov vo všeobecnom a odbornom vzdelávaní vrátane základnej a funkčnej gramotnosti, vekových prekážok, prístupu k moderným technológiám a rozsahu, v akom sa používajú v závislosti od zručností a príjmov. Jednou z najdôležitejších výziev v budúcnosti bude nepochybne schopnosť neustále aktualizovať digitálne zručnosti v závislosti od zmien na trhu práce a zavádzania nových technológií. EHSV v tejto súvislosti víta rozsiahle investície plánované v národných plánoch obnovy a odolnosti na podporu zlepšovania digitálnych zručností (3).

1.8.

Na to, aby bola zelená transformácia úspešná, budú potrební ľudia so správnymi zručnosťami a pracovné miesta s vhodným pracovným prostredím a ekologickými výrobnými systémami. Sociálni partneri zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní spravodlivej transformácie vo viacerých hospodárskych odvetviach, v ktorých dôjde k radikálnej transformácii súčasných pracovných miest. Jestvujú štyri skupiny zručností, ktoré sa považujú za osobitne významné pre ekologické povolania: inžinierske a technické zručnosti, vedecké zručnosti, zručnosti prevádzkového riadenia a monitorovacie zručnosti. EHSV podporuje opatrenia, ktoré sa už na úrovni EÚ prijali na podporu vzdelávania o environmentálnej udržateľnosti a zelenej transformácii v EÚ (4), a žiada, aby sa občanom a podnikom v EÚ ponúkli praktické riešenia.

1.9.

Budúce trhy práce si budú čoraz viac vyžadovať pokročilé kognitívne zručnosti vyššej úrovne, ktoré umožnia fungovanie a prijímanie rozhodnutí v nepredvídateľnom, neobvyklom a dynamicky sa meniacom prostredí. Kľúčový význam pre udržanie zamestnateľnosti v súčasných podmienkach majú aj tzv. metazručnosti, ktoré zlepšujú iné zručnosti, aktivujú ich získavanie a sú katalyzátorom rýchlejšieho učenia a úspešného celoživotného zdokonaľovania.

1.10.

V kontexte dynamicky sa meniacich potrieb trhu práce nadobúdajú kľúčovú úlohu informačné, prognostické a klasifikačné systémy pre oblasť zručností. Zároveň treba v jednotlivých krajinách zlepšiť navrhovanie a zavádzanie nástrojov na predvídanie kvalifikačných potrieb, pričom všetky zainteresované strany by mali byť do tohto procesu aktívne zapojené a v plnej miere využívať jeho výsledky.

1.11.

Zaradením zručností a kvalifikácií do centra európskej politickej diskusie sa musí stimulovať:

1.11.1.

mobilizácia vlád, podnikov, sociálnych partnerov a zainteresovaných strán, pokiaľ ide o prípravu a realizáciu moderných komplexných národných a odvetvových kvalifikačných stratégií; vytváranie väčšieho počtu lepších možností vzdelávania a rozvoja; nábor a udržanie talentovaných ľudí, aby sa rozvíjali kľúčové digitálne, zelené a kognitívne schopnosti, tzv. mäkké zručnosti, schopnosť zvládať zmeny a poskytovanie väčších verejných a súkromných investícií;

1.11.2.

využívanie umelej inteligencie v systémoch zosúlaďovania hľadaných a ponúkaných zručností (AI-based skill matching systems) a zvyšovanie povedomia o existujúcich osvedčených postupoch v tejto oblasti, pričom môže ísť o systémy fungujúce vo verejných službách zamestnanosti aj v súkromnom sektore;

1.11.3.

urýchlenie modernizácie a integrácie odborného vzdelávania a prípravy, zvýšenie jeho príťažlivosti a zlepšenie kvality, flexibility a prispôsobivosti potrebám rôznych vekových kategórií a kategórií pracovníkov, potrebám trhu práce a nevyhnutnosti získavať kľúčové zručnosti s cieľom zaistiť zdravé konkurenčné prostredie, udržateľnosť a prechod na ekologické a digitalizované hospodárstvo;

1.11.4.

vytváranie podmienok a motivácia mladých ľudí k účasti na trhu práce prostredníctvom kariérneho poradenstva s cieľom umožniť im prístup k dobrým pracovným podmienkam a skutočnému kariérnemu rastu.

1.12.

Je potrebné nabádať MSP, aby pracovali v sieťach, ktoré budú spoločne pôsobiť, spoločne znášať náklady na výskum potrieb zručností a spájať svoje kapacity s cieľom reagovať na výzvy dvojakej transformácie a rozvoja zručností. Na ich udržateľné fungovanie sú mimoriadne dôležité podmienky miestnej komunity, v ktorej pôsobia, regionálne systémy zamestnanosti, podpora zo strany miestnych samospráv, prístup k novým technológiám, inovácie a služby centier odbornej excelentnosti.

1.13.

Hospodárske subjekty a ich zainteresované strany musia vo veľkej miere pracovať na predvídaní zručností. Podpora MSP je potrebná na uľahčenie rozvoja ich opatrení v oblasti odbornej prípravy a rozvoja ľudského kapitálu. Najmä systémy duálnej odbornej prípravy a učenie prácou sú osobitne prispôsobené potrebám MSP. V tejto súvislosti zohrávajú zásadnú úlohu sociálni partneri, a to v rámci sociálneho dialógu v ich odvetviach činnosti.

2.   Všeobecné pripomienky a súvislosti

2.1.

Pandémia COVID-19 nás voviedla do nového prostredia, v ktorom došlo k zmenám v správaní, postojoch a kultúre spoločnosti. Zmenili sa očakávania a správanie spotrebiteľov (viac komunikácie a interakcie on-line), ako aj podnikateľské modely a organizácia práce (viac telepráce a hybridných spôsobov práce). Zelená a digitálna transformácia dáva priestor na úpravu doterajších systémov a postupov vzdelávania a odbornej prípravy tak, aby mohli poskytovať správne vedomosti, zručnosti a kompetencie.

2.2.

Zručnosti, kvalifikácie a zamestnanosť, meniaca sa povaha práce a rozvoj inkluzívneho trhu práce boli predmetom mnohých stanovísk EHSV, ktoré sú ešte stále aktuálne (5). Cieľom tohto stanoviska je analyzovať, aké druhy zručností sú potrebné na budúce transformácie trhu práce, ako udržať zamestnateľnosť a prispieť k vyššej produktivite, a majú sa ním tiež preskúmať účinné stratégie na zlepšenie rozvoja pracovnej sily a odstránenie nedostatku pracovnej sily, a to aj v prípade MSP.

2.3.

Stratégie rozvoja zručností musia byť súčasťou národných stratégií a plánov rastu v súčinnosti s priemyselným výskumom a hospodárskym rozvojom. Členské štáty EÚ by mali podporovať rozvoj odvetví s veľkou pridanou hodnotou, pomáhať pracovníkom a podnikom zvládať zmeny a držať krok s inováciami v technologickej, digitálnej a zelenej oblasti. To si bude vyžadovať ďalšie investície do zdrojov a plánovania, pokiaľ ide o systém vzdelávania a odbornej prípravy, ktorý dokáže reagovať na nové výzvy a môže odstrániť nesúlad na trhu práce.

2.4.

EHSV sa domnieva, že udržanie stabilnej zamestnateľnosti je mnohostranný problém, ktorého hlavnými výzvami sú zmena povahy práce, pracovných miest a povolaní, potreba efektívneho uplatňovania práva na celoživotné vzdelávanie a rozvoj, digitalizácia, rastúci význam úlohy ľudského potenciálu a produktivity práce, zmena organizácie práce, demografické zmeny a potreba zabezpečiť nové modely rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom s pružným pracovným časom a podpora politík v oblasti aktívneho starnutia (6). Je potrebné vytvoriť priaznivé prostredie, aby ľudia chápali a mali správne informácie o význame odbornej prípravy pre ich profesionálny život, boli schopní a motivovaní využívať všetky príležitosti na celoživotné vzdelávanie bez ohľadu na štádium svojho života. V tomto zmysle je schopnosť udržať si zamestnanie priamo spojená s postojom a schopnosťou rozvíjať nové zručnosti v súlade s dynamikou trhu práce.

2.5.

Sociálni partneri sú kľúčovými aktérmi rozvoja a zachovania zručností zamestnateľnosti. Majú najlepšie predpoklady na podporu konvergencie, pokiaľ ide kariérno-profesionálne ambície zamestnancov a kvalifikačné potreby podnikov. Ich úloha, najmä prostredníctvom procesu správneho a efektívneho kolektívneho vyjednávania je dôležitá pri uznávaní zručností. EHSV sa domnieva, že v záujme zlepšenia celkových výsledkov na trhoch práce sa musí zlepšiť koordinácia systémov všeobecného a odborného vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj služieb zamestnanosti s politikami rozvoja inovácií, priemyslu, obchodu a technológií, a takisto makroekonomickými politikami. To by mohlo byť obzvlášť účinné na miestnej úrovni.

2.6.

Zmeny v povahe práce vedú aj k rozvoju nových a flexibilných foriem pracovnoprávnych vzťahov a neštandardných modelov zamestnávania, ktoré menia štruktúru európskeho trhu práce. Náležite chránené nové formy pracovnej činnosti môžu ľuďom poskytnúť nové príležitosti stať sa podnikateľmi, diverzifikovať svoje príjmy a venovať sa povolaniam a činnostiam, ktoré im boli predtým nedostupné. Na druhej strane by nové formy práce mali poskytovať záruku prístupu k sociálnej ochrane, keďže to priamo súvisí s finančnou udržateľnosťou systémov sociálnej ochrany. Na udržanie zamestnateľnosti je v týchto podmienkach potrebná vhodná regulácia (aj prostredníctvom kolektívneho vyjednávania), nové motivačné prístupy, vhodná právna a ekonomická kultúra a ochota rozvíjať podnikateľské a odborné zručnosti zodpovedajúce meniacim sa okolnostiam.

2.7.

Zavádzanie digitálnych technológií a ich vplyv na povahu a organizáciu práce môže predstavovať vážne výzvy, pokiaľ ide o udržanie zamestnateľnosti na dosiahnutie úspechov na trhu práce. Digitalizácia môže prispieť k riziku znásobeniu súčasných nerovností v dôsledku obrovských rozdielov vo vzdelávaní vrátane základnej a funkčnej gramotnosti, vekových prekážok, prístupu k moderným technológiám, ako aj rozsahu, v akom sa používajú v závislosti od zručností a príjmov. Keďže mladá generácia je v značnej miere digitálne zameraná a starší ľudia majú tendenciu uprednostňovať analogické spôsoby práce, rôzne generácie si môžu byť navzájom prospešné. EHSV víta rozsiahle investície do digitálnych zručností prostredníctvom národných plánov obnovy a odolnosti.

2.8.

Medzi zelené zručnosti patria vedomosti, schopnosti, hodnoty a postoje potrebné na život v udržateľnej spoločnosti efektívne využívajúcej zdroje, na jej rozvoj a podporu (7). Zelená transformácia si bude vyžadovať zmeny vo výrobných procesoch a podnikateľských modeloch a nevyhnutne zmení požadované zručnosti a úlohy spojené s mnohými existujúcimi povolaniami a bude výzvou na programy zvyšovania kvalifikácie a rekvalifikácie pre pracovníkov. Na to, aby bola úspešná, budú potrební ľudia so správnymi zručnosťami. EHSV berie na vedomie politickú reakciu na túto situáciu a žiada, aby sa občanom a podnikom EÚ ponúkli praktické riešenia.

2.9.

Nezvratné demografické tendencie, úbytok pracovnej sily a nárast očakávanej strednej dĺžky života pri narodení si vyžadujú podporu nových politík organizácie práce, medzigeneračných výmenných programov, nových modelov pracovného a súkromného života s dohodnutým pružným pracovným časom a opatrení, ktoré môžu prispieť k lepšej produktivite práce a podporiť aktívne starnutie. V súvislosti so zamestnateľnosťou vzniká pri riadení zmien v pracovnom živote množstvo problémov a výziev. Týkajú sa spravodlivého a rovnakého zaobchádzania s príslušníkmi rôznych generácií na trhu práce, kultúry chápania veku, riadenia v súvislosti s generačnými rozdielmi a sociálnym kapitálom. Prístup k rovnakým príležitostiam pre všetkých, pokiaľ ide o celoživotné vzdelávanie a rozvoj zručností pomáha udržať zamestnateľnosť a prispieva k vyššej produktivite vo všetkých fázach života, zlepšiť spoluprácu a vzájomnú podporu generácií na pracovisku.

2.10.

Dôležitou súčasťou akéhokoľvek budúceho reťazca v ponuke zručností je aj prilákanie migrantov s určitými zručnosťami. Oznámenie Komisie o získavaní zručností a prilákaní talentov do EÚ je pozitívnym krokom týmto smerom.

3.   Zručnosti potrebné na budúce transformácie trhu práce

3.1.

Zručnosti sú základom schopnosti spoločnosti, podnikov a jednotlivcov prosperovať v čoraz prepojenejšom a rýchlo sa meniacom svete. Budúcnosť práce bude odlišná pre ľudí s rozdielnymi úrovňami vzdelania a kvalifikácie. Dopyt po pracovných miestach vyžadujúcich nízku kvalifikáciu bude postupne klesať, hoci pomerne veľa sa ich zachová. Niektoré pracovné úlohy súvisiace s fyzickými schopnosťami, manuálnymi zručnosťami, numerickými zručnosťami alebo schopnosťami obsluhovať zákazníkov sú najviac ohrozené transformáciou alebo zánikom z dôvodu zavádzania automatizácie a inteligentných systémov. Remeselné alebo umelecké povolania však zostanú zachované a zvyšovanie zodpovedajúcej kvalifikácie je nevyhnutné na účasť na hospodárskom a sociálnom rozvoji. Z dôvodu digitálnej a zelenej transformácie bude dopyt po vysokej úrovni vzdelania a zručností značne stúpať, zatiaľ čo pracovné miesta vyžadujúce strednú úroveň kvalifikácie zostanú dočasne stabilné, ale veľká časť z nich sa zmení v súlade s potrebami trhu práce.

3.2.

V kontexte dynamicky sa meniacich potrieb trhu práce nadobúdajú kľúčovú úlohu informačné, prognostické a klasifikačné systémy pre oblasť zručností. EHSV víta tendenciu vytvárania a rozvoja európskych taxonómií a slovníkov zručností a kompetencií, ako je ESCO, rámec digitálnych kompetencií DigComp 2.2, DigCompEdu, rámec elektronických kompetencií, DISCO, EU Occupation, GreenComp atď., ktoré významne prispievajú k transparentnosti dopytu po zručnostiach na trhu práce, prenosnosti kvalifikácií a prijatiu kompetenčného prístupu v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a rozvoja ľudských zdrojov. Výbor zároveň zastáva názor (8), že navrhovanie a zavádzanie nástrojov na predvídanie kvalifikačných potrieb v jednotlivých krajinách nie je na požadovanej úrovni a nie všetky zainteresované strany sú do tohto procesu aktívne zapojené alebo nie vždy v plnej miere využívajú jeho výsledky.

3.3.

Sociálni partneri zohrávajú zásadnú úlohu pri vymedzovaní stratégií rozvoja zručností na základe údajov z odborných a územných monitorovacích stredísk. Preto je sociálnych partnerov nevyhnutné zapájať od začiatku procesu, aby sa zabránilo nesúladu medzi skutočnými potrebami európskych zamestnávateľov a zamestnancov.

3.4.

Digitálne zručnosti budú v budúcnosti nepochybne patriť medzi najdôležitejšie zručnosti. Vo všetkých odvetviach európskeho hospodárstva výrazne rastie potreba špecializovaných a vysoko rozvinutých digitálnych zručností.

3.5.

Rastie aj dopyt po zručnostiach získaných vo vedeckých, technologických, inžinierskych a matematických študijných odboroch (STEM) a po interdisciplinárnych kombináciách zručností, čiže po tzv. hybridných, prierezových a medzifunkčných zručnostiach. Čoraz viac sa budú oceňovať odborné znalosti, výskumné a prognostické zručnosti, schopnosť komplexnej analýzy a výkladu komplexných informácií, ako aj technologické zručnosti. Podľa Všeobecného indexu zelených zručností jestvujú štyri skupiny zručností, ktoré sú osobitne významné pre ekologické povolania: inžinierske a technické zručnosti, vedecké zručnosti, zručnosti prevádzkového riadenia a monitorovacie zručnosti (9).

3.6.

Budúce ekonomiky a trhy práce si budú čoraz viac vyžadovať pokročilé kognitívne zručnosti vyššej úrovne, ktoré umožnia fungovanie a prijímanie rozhodnutí v nepredvídateľnom, neobvyklom a dynamicky sa meniacom prostredí. Najčastejšie ide o analytické, tvorivé, inovatívne, neštandardné, systémové, koncepčné, strategické, abstraktné, autonómne a kritické myslenie. Kľúčový význam pri udržiavaní zamestnateľnosti v súčasných podmienkach majú aj tzv. metazručnosti, ktoré zlepšujú iné zručnosti, aktivujú ich získavanie a sú katalyzátorom rýchlejšieho učenia a úspešného celoživotného zdokonaľovania.

3.7.

Stroje a algoritmy nenahradia na trhu práce potrebu netechnických osobnostných zručností (soft skills). Budúcnosť práce a zmena profilov pracovných miest si budú vyžadovať množstvo sociálno-komunikačných a behaviorálnych zručností a schopností, z ktorých najnáročnejšími budú: emocionálna inteligencia, empatia, budovanie vzťahov, udržiavanie kontaktov, účinná komunikácia, asertívnosť, práca v kolektíve, štýl a organizácia práce, podnikateľská etiketa, medzikultúrna tolerancia, vedenie rokovaní, zvládanie konfliktov a iné.

3.8.

Z hľadiska potrieb na trhu práce do popredia vystupujú aj mnohé medzifunkčné a behaviorálne zručnosti súvisiace s osobnou efektívnosťou. Najhľadanejšie sú v tejto súvislosti podnikateľské zručnosti a schopnosť pracovať v kolektíve, schopnosť rozhodovania a riešenia problémov, orientácia na výsledky, práca na viacerých úlohách zároveň, flexibilita a prispôsobivosť, iniciatívnosť, vynaliezavosť, zodpovednosť, sebakontrola, rozvážnosť, cit pre detaily, zvládanie nejednoznačnosti, napätia a stresu, časový manažment atď.

4.   Rozvoj pracovnej sily pre inkluzívny trh práce a vysokú produktivitu

4.1.

Na to, aby európsky trh práce mohol zvládnuť budúce výzvy, musí byť v prvom rade inkluzívny, zabezpečovať rovnaké podmienky a vytvoriť podmienky pre investície do dobre fungujúcich systémov zamestnanosti, ktoré by mohli prispieť k vyššej produktivite a usmerniť efektívne politiky v oblasti odbornej prípravy a zručností, spolu so spoľahlivými politikami trhu práce. Napriek rozdielnym tradíciám a zvyklostiam v členských štátoch sa EHSV domnieva, že je potrebné:

4.1.1.

optimalizovať systémy monitorovania, analyzovania a prognózovania potrieb zručností na trhu práce,

4.1.2.

zintenzívniť zapojenie sociálnych partnerov a ostatných zainteresovaných strán, pričom osobitnú pozornosť treba venovať schopnosti podnikov vypracovávať interné postupy na identifikáciu kvalifikačných nedostatkov, potrieb odbornej prípravy a prijatia opatrení na zvyšovanie kvalifikácie a rekvalifikácie vlastnej pracovnej sily;

4.1.3.

uplatňovať moderné prístupy a informačné technológie na upevňovanie a systematizáciu vo všetkých odvetviach a regiónoch a poskytovať dostupné analytické údaje o zručnostiach s cieľom zabezpečovať odbornú prípravu a získavanie kvalifikácie zodpovedajúco potrebám trhu práce; napr. platformy na získavanie informácií o talentoch (talent intelligence platforms) môžu na jednej strane integrovať rôzne informácie o pracovníkoch (ich zručnosti, schopnosti, skúsenosti, želania odborného rozvoja, demografia, potreby odbornej prípravy, príležitosti na rozvoj) a potrebách zamestnávateľov;

4.1.4.

spolu so sociálnymi partnermi vykonávať strategické posúdenie výziev a dôsledkov pre pracovné miesta, povolania, kvalifikácie, činnosti a zručnosti súvisiace s prechodom na ekologické a digitalizované hospodárstvo a rozvíjať vhodné formy kvalifikácie a rekvalifikácie a investície do rozvoja zručností a podpory ľudí postihnutých zmenou alebo prechodom na ekologické pracovné miesta;

4.1.5.

analyzovať prekážky, ktoré mladých ľudí odrádzajú od získania kvalifikácie a zručností v odboroch STEM, prijímať cielené opatrenia na zatraktívnenie vzdelávania a kariéry v týchto odboroch u dievčat a žien;

4.1.6.

prijať opatrenia na vytvorenie flexibilných operatívnych a odolných systémov OVP, ktoré dokážu obstáť v budúcnosti a pritiahnuť mladých ľudí a podporiť ich vstup na meniaci sa trh práce a zároveň zabezpečia, aby aj dospelí mali prístup k programom odbornej prípravy, ktoré budú prispôsobené ekologickej a digitálnej transformácii;

4.1.7.

zabezpečiť, aby sociálni partneri zohrávali aktívnejšiu strategickú úlohu pri urýchľovaní cyklu vytvárania a ponuky nových kvalifikácií, aktualizácii učebných plánov, mechanizmov financovania a auditu kvality; venovať osobitnú pozornosť mikrokvalifikáciám, ich normám kvality a možnostiam ich uznávania a začlenenia do sietí obsiahlejších kvalifikácií a rozšíreniu praxe vytvárania odvetvových výborov, aj na územnej úrovni s účasťou sociálnych partnerov a vzdelávacích inštitúcií s cieľom odstrániť nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami a pružne vytvárať mikrokvalifikácie, ktoré budú uspokojovať potreby podnikov v oblasti odbornej prípravy;

4.1.8.

nabádať k využívaniu kolektívneho vyjednávania na zabezpečenie prístupu k celoživotnému vzdelávaniu a na uľahčenie začlenenia do trhu práce, a to aj prostredníctvom individuálnych vzdelávacích účtov, preskúmania možností na platené študijné voľno podľa vnútroštátnej praxe a stanovenia minimálneho počtu hodín odbornej prípravy za rok; poskytovať stimuly na zvyšovanie kvalifikácie a rekvalifikáciu, zabezpečiť uznávanie kvalifikácií vo všetkých členských štátoch EÚ; rozvoj systémov riadenia znalostí na úrovni organizácie, uzatváranie zmlúv o mentorstve so skúsenými zamestnancami na dôchodku atď.;

4.1.9.

rozvíjať politiky zabezpečujúce rovnaké možnosti vzdelávania a rozvoja, čoho predpokladom je:

4.1.9.1.

uskutočnenie troch krokov stanovených v odporúčaní EÚ z roku 2016 s názvom Získavanie nových zručností – nové príležitosti pre dospelých: hodnotenie zručností; poskytovanie individualizovanej ponuky vzdelávania; potvrdzovanie a uznávanie nadobudnutých zručností;

4.1.10.

venovať osobitnú pozornosť tým kategóriám pracovníkov, ktorí sú najčastejšie vylúčení zo vzdelávania, ale ho práve z tohto dôvodu najviac potrebujú: ľudia s nízkou kvalifikáciou; ľudia vo veku nad 45 rokov; ľudia so zdravotným postihnutím; ženy, ktoré sa vracajú do práce po dlhej neprítomnosti z dôvodu rodinných a opatrovateľských povinností; migranti a utečenci. Organizácie občianskej spoločnosti a sociálne podniky zohrávajú kľúčovú úlohu pri poskytovaní pomoci týmto zraniteľným skupinám s ich potrebami v oblasti odbornej prípravy.

5.   Výzvy, ktorým MSP čelia pri rozvoji zručností potrebných na budúce transformácie trhu práce

5.1.

Mikropodniky, malé a stredné podniky tvoria 99 % všetkých podnikov v EÚ. Približne 24 miliónov MSP vytvára pridanú hodnotu viac ako 4 bilióny EUR a zamestnáva viac ako 90 miliónov ľudí, čo predstavuje veľmi dôležitý zdroj podnikateľského ducha a inovácií, ktoré majú rozhodujúci význam, pokiaľ ide o udržateľný rozvoj a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu (10). Význam MSP sa vždy uznával, ale pandémia COVID-19 ukázala, nakoľko na ne pôsobia vonkajšie vplyvy, najmä v kontexte krízy, ktorá je príčinou neistej finančnej situácie obrovského počtu MSP a ohrozuje milióny pracovných miest.

5.2.

MSP čelia rovnakým výzvam ako ostatné podniky, ale majú osobitné problémy v súvislosti so zlepšovaním prístupu na trhy a k financovaniu, zavádzaním inovácií, digitalizáciou, prechodom na klimaticky neutrálne podnikateľské modely a prechodom z lineárnej na obehovú výrobu.

5.3.

V dôsledku obmedzených zdrojov, nedostatočných odborných znalostí a regionálneho charakteru svojich prevádzok má prevažná väčšina MSP vážne ťažkosti pri získavaní talentov, výbere, odbornej príprave, rozvoji, motivovaní a udržaní zamestnancov. Len približne 40 % MSP má vypracované písomné stratégie a plány riadenia ľudských zdrojov. Vzhľadom na svoje obmedzené finančné kapacity a ťažkosti so zastupovaním zamestnancov neprítomných počas externej odbornej prípravy majú MSP v porovnaní s priemerom EÚ nižší podiel vo využívaní prezenčných foriem odborného vzdelávania.

5.4.

Prevažná väčšina MSP pôsobí na určitých špecializovaných trhoch a/alebo v netradičných hospodárskych odvetviach, kde si povaha práce vyžaduje osobitné odborné zručnosti, ktoré je potrebné získavať a rozvíjať v reálnom praktickom prostredí. Pre obmedzené ľudské zdroje je často potrebné mať také pracovné miesta, ktoré si vyžadujú širšiu špecializáciu a prenosné hybridné zručnosti, čo súvisí s potrebou zosúladiť väčší okruh funkčných povinností.

5.5.

Osobitné potreby v oblasti zručností v MSP sa týkajú najmä technologického podnikania, rozpoznávania podnikateľských príležitostí, posudzovania a riadenia rizík, zdrojov financovania, vypracovania podnikových stratégií, podnikateľských projektov a plánov, uplatňovania inovačných obchodných modelov, využívania digitálnych technológií, digitálnych značiek a digitálneho marketingu, konania v súlade s normatívnym rámcom, personálneho riadenia, ekologického hospodárstva, využívania obnoviteľných zdrojov energie a obehového hospodárstva.

5.6.

Vzhľadom na technickú povahu povolaní vykonávaných vo veľkom počte MSP s jedinečným know-how najmä na špecializovaných trhoch, je odborná príprava na pracovisku primeranou odpoveďou na ich potreby zručností. Rovnako nevyhnutná je aj odborná príprava na pracovisku, aby bolo možné zvládnuť výzvy digitálnej a zelenej transformácie. Tento druh odbornej prípravy uľahčuje rozvoj zručností v MSP vďaka zjednodušenej organizácii internej odbornej prípravy a odovzdávaniu vedomostí v rámci podniku. Na riešenie problému zachovania úrovne výroby počas neprítomnosti pracovníkov, ktorí sa zúčastňujú na kurzoch odbornej prípravy, by zamestnávatelia mali mať k dispozícii vhodné formy odbornej prípravy a nástroje ad hoc, ako napríklad spoločné využívanie programov odbornej prípravy na odvetvovej alebo územnej úrovni, kto podporujú synergie medzi MSP, pričom by zároveň mali mať aj prístup k cieleným opatreniam finančnej podpory.

5.7.

Hospodárske subjekty a ich zainteresované strany musia vo veľkej miere pracovať na predvídaní zručností. V súvislosti s týmto očakávaním musia v odvetviach a profesijných sektoroch kľúčovú úlohu zohrávať sociálni partneri prostredníctvom sociálneho dialógu.

V Bruseli 22. februára 2023

Predsedníčka Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Christa SCHWENG


(1)  Európsky program v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť, COM(2020) 274 final.

(2)  Pozri prejav predsedníčky Ursuly von der Leyenovej o stave Únie 2022, https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/SPEECH_22_5493.

(3)  https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/assets/thematic_analysis/scoreboard_thematic_analysis_digital_skills.pdf

(4)  GreenComp: the European sustainability competence framework.

Odporúčanie Rady zo 16. júna 2022 týkajúce sa zabezpečenia spravodlivého prechodu na klimatickú neutralitu (2022/C 243/04).

Odporúčanie Rady zo 16. júna 2022 o vzdelávaní zameranom na zelenú transformáciu a udržateľný rozvoj (2022/C 243/01).

(5)  Štúdia strediska pre monitorovanie práce na tému Budúcnosť práce: zabezpečenie celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy zamestnancov z roku 2022 a stanoviská: Budúcnosť práce – získanie primeraných vedomostí a zručností potrebných pre pracovné miesta v budúcnosti z roku 2017, Udržateľné financovanie celoživotného vzdelávania a rozvoja zručností v kontexte nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily z roku 2019, Meniaci sa svet práce a dlhovekosť/starnutie obyvateľstva – predpoklady na to, aby starší pracovníci zostávali aktívni v novom svete práce z roku 2019, Digitalizácia, umelá inteligencia a rovnosť – ako posilniť EÚ v celosvetovej súťaži v oblasti zručností a vzdelávania budúcnosti a zároveň zabezpečiť sociálne začlenenie z roku 2019, Odborná príprava: efektívnosť systémov na účely predvídania a zosúladenia zručností a potrieb trhu práce a úloha sociálnych partnerov a jednotlivých zainteresovaných strán z roku 2020, Návrh odporúčania Rady týkajúce sa odborného vzdelávania a prípravy (OVP) pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť z roku 2020, Ako prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy propagovať z hľadiska celoživotného vzdelávania zručnosti, ktoré Európa potrebuje na vytvorenie spravodlivejšej, súdržnejšej, udržateľnejšej, digitálnejšej a odolnejšej spoločnosti z roku 2020, Stratégia pre MSP pre udržateľnú a digitálnu Európu z roku 2020, Priemyselné ekosystémy, strategická autonómia a dobré životné podmienky z roku 2021, Zmiešané učenie z roku 2021, Balík opatrení v oblasti vysokoškolského vzdelávania z roku 2022 a iné.

(6)  https://www.eurofound.europa.eu/observatories/eurwork/industrial-relations-dictionary/active-ageing

http://erc-online.eu/wp-content/uploads/2017/03/With-signatures_Framework-agreement-on-active-ageing.pdf

(7)  Organizácia OSN pre priemyselný rozvoj

(8)  Pozri napr. Skill needs anticipation: systems and approaches. Analysis of stakeholder survey on skill needs assessment and anticipation. MOP – Ženeva, 2017, ISBN: 978-92-2-130248-3 (https://www.cedefop.europa.eu/files/2223_en.pdf).

Uznesenie Rady o novom európskom programe vzdelávania dospelých na roky 2021 – 2030, (2021/C 504/02).

(9)  http://www.nber.org/papers/w21116

(10)  https://www.europarl.europa.eu/factsheets/sk/sheet/63/small-and-medium-sized-enterprises