Predbežné znenie

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (deviata komora)

z 22. októbra 2026(*)

„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Vnútorný trh s elektrinou – Nariadenie (EÚ) 2022/1854 – Núdzový zásah s cieľom riešiť vysoké ceny energie – Článok 6 ods. 1 – Strop trhových príjmov získaných výrobcami elektriny využívajúcimi určité zdroje energie – Článok 8 – Skoršie vnútroštátne opatrenie – Vnútroštátny príspevok vypočítaný zo všetkých príjmov výrobcov elektriny, vyberaný na financovanie verejného subjektu povereného zabezpečením finančnej stability a bezpečnosti trhu s energiou – Opatrenie, ktoré nepatrí do pôsobnosti nariadenia 2022/1854 – Smernica (EÚ) 2018/2001 – Podpora používania energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov – Článok 3 ods. 1, 3 a 4 – Nariadenie (EÚ) 2019/943 – Článok 3 písm. a), b), h) a p), ako aj článok 10 ods. 1, 4 a 5 – Smernica (EÚ) 2019/944 – Spoločné pravidlá pre vnútorný trh s elektrickou energiou – Článok 5 ods. 1, 3 a 4 – Nariadenie (EÚ) 2021/1119 – Európsky právny predpis v oblasti klímy – Články 2 a 4 – Nediskriminácia – Proporcionalita – Článok 63 ZFEÚ – Absencia dostatočných spresnení – Neprípustnosť – Charta základných práv Európskej únie – Absencia vykonávania práva Únie – Nedostatok právomoci Súdneho dvora “

Vo veci C‑327/25,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd, Bulharsko) z 13. mája 2025 a doručený Súdnemu dvoru 14. mája 2025, ktorý súvisí s konaním:

„VETS Svoge“ EOOD

proti

Predsedatel na upravitelnia săvet na Fond „Sigurnost na elektroenergijnata sistema“,

SÚDNY DVOR (deviata komora),

v zložení: predsedníčka deviatej komory R. Frendo, predseda štvrtej komory I. Jarukaitis (spravodajca) a sudca M. Condinanzi,

generálny advokát: A. Biondi,

tajomník: V. Di Bucci,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–        „VETS Svoge“ EOOD, v zastúpení: M. Rajkov a L. G. Terzieva, advokati,

–        Predsedatel na upravitelnia săvet na Fond „Sigurnost na elektroenergijnata sistema“, v zastúpení: V. Marinova,

–        Rada Európskej únie, v zastúpení: I. Gurov a L. Vétillard, splnomocnení zástupcovia,

–        Európska komisia, v zastúpení: O. Beynet, T. Scharf a I. Zaloguin, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 8 nariadenia Rady (EÚ) 2022/1854 zo 6. októbra 2022 o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energie (Ú. v. EÚ L 261I, 2022, s. 1), článkov 2 a 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 2021, s. 1) v spojení s článkom 191 ods. 2 ZFEÚ, článku 3 ods. 1, 3 a 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 328, 2018, s. 82), článku 3 písm. a), b), h) a p) a článku 10 ods. 1, 4 a 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/943 z 5. júna 2019 o vnútornom trhu s elektrinou (Ú. v. EÚ L 158, 2019, s. 54) v spojení s odôvodneniami 22 a 23 tohto nariadenia, článkom 5 ods. 1, 3 a 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 z 5. júna 2019 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ (Ú. v. EÚ L 158, 2019, s. 125) a článkom 8 nariadenia 2022/1854, článku 63 ZFEÚ, ako aj článku 17 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

2        Tento návrh bol podaný v rámci sporu, ktorého účastníkmi sú spoločnosť „VETS Svoge“ EOOD (ďalej len „VETS Svoge“) a Predsedatel na upravitelnia săvet na Fond „Sigurnost na elektroenergijnata sistema“ (predseda správnej rady Fondu pre bezpečnosť elektrizačnej sústavy, Bulharsko, ďalej len „správny orgán“) vo veci zákonnosti aktu, ktorým sa konštatuje, že štát má verejnú pohľadávku voči tejto spoločnosti.

 Právny rámec

 Právo Únie

 Charta

3        Článok 17 Charty, nazvaný „Vlastnícke právo“, v odseku 1 stanovuje:

„Každý má právo vlastniť svoj oprávnene nadobudnutý majetok, užívať ho, nakladať s ním a odkázať ho. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku, s výnimkou verejného záujmu, v prípadoch a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon, pričom musí byť včas vyplatená spravodlivá náhrada. …“

4        Článok 51 Charty s názvom „Rozsah pôsobnosti“ v odseku 1 stanovuje:

„Ustanovenia tejto charty sú… určené… pre členské štáty výlučne vtedy, ak vykonávajú právo Únie. …“

 Zmluva o FEÚ

5        Podľa článku 63 ods. 1 ZFEÚ:

„V rámci ustanovení tejto kapitoly sú zakázané všetky obmedzenia pohybu kapitálu medzi členskými štátmi navzájom a členskými štátmi a tretími krajinami.“

6        Článok 191 ods. 2 ZFEÚ znie takto:

„Politika životného prostredia [Európskej únie] sa zameriava na vysokú úroveň jeho ochrany, pričom prihliada na rozmanité situácie v jednotlivých regiónoch Únie. Vychádza zo zásad predchádzania škodám a prevencie, zo zásady nápravy škôd na životnom prostredí prioritne pri zdroji a zo zásady, že náhradu škody hradí znečisťovateľ.

V tomto kontexte opatrenia zosúlaďovania zodpovedajúce požiadavkám ochrany životného prostredia zahŕňajú, ak je to vhodné, ochrannú doložku umožňujúcu členským štátom prijať predbežné opatrenia z ekologických a mimohospodárskych dôvodov, ktoré podliehajú inšpekčnému postupu Únie.“

 Smernica 2018/2001

7        Článok 3 smernice 2018/2001, nazvaný „Celkový záväzný cieľ Únie na rok 2030“, v odsekoch 1, 3 a 4 stanovoval:

„1.      Členské štáty spoločne zabezpečujú, aby podiel energie z obnoviteľných zdrojov v Únii na hrubej konečnej energetickej spotrebe v roku 2030 predstavoval aspoň 32 %. [Európska komisia] posúdi tento cieľ a do roku 2023 predloží legislatívny návrh na účely zvýšenia tohto cieľa, ak dôjde k ďalším výrazným zníženiam nákladov na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, alebo ak to bude potrebné na splnenie medzinárodných záväzkov Únie v oblasti dekarbonizácie, alebo ak bude takéto zvýšenie opodstatnené z dôvodu výrazného zníženia spotreby energie v Únii.

…

3.      Členské štáty zabezpečia, aby sa pri tvorbe ich vnútroštátnych politík… a ich systémov podpory náležite zohľadnila hierarchia odpadového hospodárstva… s cieľom zabrániť zbytočným rušivým účinkom na trhy so surovinami. Členské štáty neudelia podporu na energiu z obnoviteľných zdrojov vyrobenú zo spaľovania odpadu, ak neboli dodržané povinnosti v oblasti triedeného zberu stanovené v uvedenej smernici.

4.      Od 1. januára 2021 nesmie byť podiel energie z obnoviteľných zdrojov v rámci hrubej konečnej energetickej spotreby jednotlivých členských štátov nižší ako základný podiel uvedený v treťom stĺpci tabuľky v časti A prílohy I k tejto smernici. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie dodržania uvedeného základného podielu. Ak členský štát podľa merania počas obdobia jedného roka nedodrží svoj základný podiel, uplatní sa článok 32 ods. 4 prvý a druhý pododsek nariadenia [Európskeho parlamentu a Rady] (EÚ) 2018/1999 [z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 2018, s. 1)].“

 Nariadenie 2019/943

8        Odôvodnenia 22 a 23 nariadenia 2019/943 znejú takto:

„(22)      V základných trhových zásadách by sa malo stanoviť, že ceny elektriny musia byť určované dopytom a ponukou. Tieto ceny by mali odrážať potrebu elektriny a tým poskytovať trhové stimuly pre investície do zdrojov flexibility, ako sú flexibilná výroba, prepojenosť, riadenie odberu alebo uskladňovanie energie.

(23)      Zatiaľ čo dekarbonizácia odvetvia elektrickej energie je jedným z cieľov energetickej únie, pričom sa energia z obnoviteľných zdrojov stáva hlavnou súčasťou trhu, je dôležité, aby boli z trhu odstránené existujúce prekážky cezhraničného obchodu a aby trh podnecoval k investíciám do podpornej infraštruktúry, napríklad do flexibilnejšej výroby, prepojení, riadenia odberu a uskladňovania energie. Na podporu tohto posunu smerom k variabilnej a decentralizovanej výrobe a na zabezpečenie toho, aby zásady trhu s elektrinou boli základom budúcich trhov s elektrinou v Únii, je kľúčové, aby sa pozornosť opäť zamerala na krátkodobé trhy a na tvorbu cien pri nedostatočnej ponuke.“

9        Článok 3 uvedeného nariadenia, nazvaný „Zásady týkajúce sa fungovania trhov s elektrinou“, stanovuje:

„Členské štáty, regulačné orgány, prevádzkovatelia prenosových sústav, prevádzkovatelia distribučných sústav, organizátori trhu a delegovaní prevádzkovatelia zabezpečia, aby trhy s elektrinou fungovali v súlade s týmito zásadami:

a)      ceny sa musia tvoriť na základe dopytu a ponuky;

b)      trhové pravidlá musia podporovať voľnú tvorbu cien a musia predchádzať opatreniam, ktoré bránia tvorbe cien na základe dopytu a ponuky;

…

h)      musia sa postupne odstrániť prekážky pre cezhraničné toky elektriny medzi ponukovými oblasťami alebo členskými štátmi a cezhraničné transakcie na trhoch s elektrinou a trhoch so súvisiacimi službami;

…

p)      trhové pravidlá musia uľahčovať obchodovanie s výrobkami v celej Únii a regulačné zmeny musia zohľadňovať vplyvy na krátkodobé aj dlhodobé trhy a produkty s forwardmi a futuritami;

…“

10      Článok 10 toho istého nariadenia s názvom „Technické ponukové limity“ stanovuje:

„1.      Nesmie existovať ani maximálny ani minimálny limit veľkoobchodnej ceny elektriny. Toto ustanovenie sa uplatňuje okrem iného na ponuky a zúčtovania vo všetkých časových rámcoch a vzťahuje sa aj na ceny regulačnej energie a ceny odchýlok bez toho, aby boli dotknuté technické cenové limity, ktoré sa môžu uplatňovať v časovom rámci vyrovnávania a v dennom a vnútrodennom časovom rámci, v súlade s odsekom 2.

…

4.      Regulačné orgány alebo v prípade, ak členský štát určí iný príslušný orgán na uvedený účel, takéto určené orgány identifikujú politiky a opatrenia uplatňované na svojom území, ktoré by mohli prispievať k nepriamemu obmedzeniu tvorby veľkoobchodných cien vrátane obmedzení ponúk týkajúcich sa aktivácie regulačnej energie, kapacitných mechanizmov, opatrení prevádzkovateľov prenosových sústav, opatrení určených na spochybnenie fungovania trhu alebo zamedzenie zneužívania dominantného postavenia alebo neefektívneho vymedzenia ponukových oblastí.

5.      Ak regulačný orgán alebo iný určený príslušný orgán identifikuje politiku alebo opatrenie, ktoré by mohlo obmedzovať tvorbu veľkoobchodných cien, prijme všetky primerané opatrenia s cieľom odstrániť uvedenú politiku alebo opatrenie, alebo ak to nie je možné, zmierniť vplyv uvedenej politiky alebo opatrenia na ponukové správanie. Členské štáty predložia Komisii do 5. januára 2020 správu, v ktorej podrobne uvedú opatrenia, ktoré prijali alebo sa chystajú prijať.“

 Smernica 2019/944

11      Článok 5 smernice 2019/944, nazvaný „Trhové ceny dodávky“, stanovuje:

„1.      Dodávatelia majú voľnosť v určovaní ceny, za ktorú dodávajú elektrinu odberateľom. Členské štáty prijmú primerané kroky na zabezpečenie účinnej hospodárskej súťaže medzi dodávateľmi.

…

3.      Odchylne od odsekov 1 a 2 môžu členské štáty uplatňovať verejné zásahy do stanovovania cien dodávok elektriny pre energeticky chudobných alebo zraniteľných odberateľov elektriny v domácnosti. Na takéto verejné zásahy sa vzťahujú podmienky uvedené v odsekoch 4 a 5.

4.      Verejné zásahy do stanovovania cien dodávok elektriny:

a)      musia sledovať všeobecný hospodársky záujem a nepresahovať rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie všeobecného hospodárskeho záujmu;

b)      musia byť jasne vymedzené, transparentné, nediskriminačné a overiteľné;

c)      elektroenergetickým firmám z Únie musia zaručovať rovnocenný prístup k odberateľom;

d)      musia byť časovo obmedzené a primerané z hľadiska príjemcov;

e)      účastníkom trhu nesmú spôsobovať dodatočné diskriminačné náklady;

…“

 Nariadenie 2021/1119

12      Článok 2 nariadenia 2021/1119, nazvaný „Zámer dosiahnuť klimatickú neutralitu“, stanovuje:

„1.      Najneskôr do roku 2050 sa v Únii musí zabezpečiť rovnovážny stav medzi emisiami skleníkových plynov a ich odstraňovaním v celej Únii, ako je regulované v práve Únie, vďaka čomu sa do uvedeného termínu podarí znížiť emisie a dosiahnuť nulovú bilanciu emisií a následne sa Únia bude usilovať o dosiahnutie záporných emisií.

2.      Príslušné inštitúcie Únie a členské štáty prijmú potrebné opatrenia na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni, vďaka ktorým bude možné kolektívne splniť zámer dosiahnuť klimatickú neutralitu stanovený v odseku 1, a to s prihliadnutím na význam podpory spravodlivosti a solidarity medzi členskými štátmi, ako aj nákladovej efektívnosti pri plnení tohto zámeru.“

13      Článok 4 tohto nariadenia s názvom „Strednodobé ciele Únie v oblasti klímy“ stanovuje:

„1.      V záujme splnenia zámeru dosiahnuť klimatickú neutralitu, ktorý sa stanovuje v článku 2 ods. 1, je záväzným cieľom Únie v oblasti klímy do roku 2030 zníženie domácich čistých emisií skleníkových plynov (emisie po odpočítaní ich odstraňovania) do roku 2030 minimálne o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990.

…

2.      Komisia do 30. júna 2021 preskúma príslušné právne predpisy Únie s cieľom umožniť dosiahnutie cieľa stanoveného v odseku 1 tohto článku a zámeru dosiahnuť klimatickú neutralitu stanoveného v článku 2 ods. 1 a zváži prijatie potrebných opatrení v súlade so zmluvami vrátane prijatia legislatívnych návrhov.

…

3.      V záujme splnenia zámeru dosiahnuť klimatickú neutralitu stanoveného v článku 2 ods. 1 tohto nariadenia sa stanoví cieľ v oblasti klímy pre celú Úniu na rok 2040. …

…

5.      Pri navrhovaní cieľa Únie v oblasti klímy na rok 2040 v súlade s odsekom 3 Komisia prihliada na:

…

g)      energetickú efektívnosť a zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti, cenovú dostupnosť energie a bezpečnosť dodávok;

…

7.       Ustanovenia tohto článku sa preskúmavajú na základe medzinárodného vývoja a [vyvíjaného úsilia]…“

 Nariadenie 2022/1854

14      Odôvodnenia 25, 40 a 41 nariadenia 2022/1854 stanovovali:

„(25)      V situácii, keď sú spotrebitelia vystavení extrémne vysokým cenám, ktoré zároveň poškodzujú hospodárstvo Únie, je potrebné dočasne obmedziť mimoriadne trhové príjmy výrobcov s nižšími marginálnymi nákladmi prostredníctvom uplatnenia stropu trhových príjmov dosiahnut[ých] predajom elektriny v rámci Únie.

…

(40)      Vzhľadom na to, že výrobný mix a nákladová štruktúra zariadení na výrobu elektriny sa v členských štátoch značne líšia, malo by sa im umožniť zachovať alebo zaviesť vnútroštátne krízové opatrenia za osobitných podmienok.

(41)      Členským štátom by sa mala predovšetkým ponechať možnosť ďalej obmedziť príjmy výrobcov, na ktorých sa vzťahuje strop trhových príjmov, a stanoviť osobitný strop trhových príjmov získaných z predaja elektriny vyrobenej z čierneho uhlia, ktorého cena môže byť v niektorých členských štátoch výrazne nižšia ako cena marginálnych technológií. S cieľom zabezpečiť právnu istotu by členské štáty mali mať možnosť zachovať alebo zaviesť vnútroštátne krízové opatrenia, ktoré obmedzujú trhové príjmy výrobcov, na ktorých sa nevzťahuje celoúnijný strop trhových príjmov.“

15      Článok 1 tohto nariadenia, nazvaný „Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti“, stanovoval:

„Týmto nariadením sa stanovuje núdzový zásah, ktorým sa majú prostredníctvom výnimočných, cielených a časovo obmedzených opatrení zmierniť účinky vysokých cien energie. Cieľom uvedených opatrení je znížiť spotrebu elektriny, zaviesť strop trhových príjmov, ktoré určití výrobcovia získavajú z jej výroby, a cielene [ich] prerozdeliť koncovým odberateľom elektriny…“

16      Článok 6 uvedeného nariadenia, nazvaný „Povinný strop trhových príjmov“, v odseku 1 stanovoval:

„Trhové príjmy výrobcov získané z výroby elektriny zo zdrojov uvedených v článku 7 ods. 1 sa obmedzia na maximálnu výšku 180 [eur] za [megawatthodinu (MWh)] vyrobenej elektriny.“

17      Článok 7 toho istého nariadenia s názvom „Uplatňovanie stropu trhových príjmov na výrobcov elektriny“ v odseku 1 spresňoval, že strop trhových príjmov stanovený v článku 6 toho istého nariadenia sa vzťahuje na trhové príjmy získané z predaja elektriny vyrobenej zo zdrojov energie vymenovaných v uvedenom odseku 1.

18      Článok 8 nariadenia 2022/1854, nazvaný „Vnútroštátne krízové opatrenia“, stanovoval:

„1.      Členské štáty môžu:

a)      zachovať alebo zaviesť opatrenia, ktorými sa ďalej obmedzujú trhové príjmy výrobcov, ktorí vyrábajú elektrinu zo zdrojov uvedených v článku 7 ods. 1, vrátane možnosti rozlišovať medzi technológiami, ako aj trhové príjmy iných účastníkov trhu vrátane tých, ktorí pôsobia v oblasti obchodovania s elektrinou;

b)      stanoviť vyšší strop trhových príjmov pre výrobcov, ktorí vyrábajú elektrinu zo zdrojov uvedených v článku 7 ods. 1, za predpokladu, že ich investície a prevádzkové náklady presahujú maximálnu sumu stanovenú v článku 6 ods. 1;

c)      zachovať alebo zaviesť vnútroštátne opatrenia na obmedzenie trhových príjmov výrobcov vyrábajúcich elektrinu zo zdrojov, ktoré nie sú uvedené v článku 7 ods. 1;

d)      stanoviť osobitný strop trhových príjmov získaných z predaja elektriny vyrobenej z čierneho uhlia;

e)      uložiť strop trhových príjmov vodným elektrárňam, ktoré nie sú uvedené v článku 7 ods. 1 písm. d), alebo zachovať či zaviesť takéto opatrenia, ktorými sa ešte viac obmedzujú ich trhové príjmy, vrátane možnosti rozlišovať medzi technológiami.

2.      Opatrenia uvedené v odseku 1 v súlade s týmto nariadením:

a)      musia byť primerané a nediskriminačné;

b)      nesmú ohrozovať investičné signály;

c)      zabezpečujú pokrytie investícií a prevádzkových nákladov;

d)      nenarúšajú fungovanie veľkoobchodných trhov s elektrinou, a najmä neovplyvňujú hodnotové poradie a tvorbu cien na veľkoobchodnom trhu;

e)      musia byť v súlade s právom Únie.“

19      Podľa článku 22 ods. 2 písm. c) tohto nariadenia sa články 6 až 8 tohto nariadenia uplatňovali od 1. decembra 2022 do 30. júna 2023.

 Bulharské právo

 Zákon o energetike

20      Zakon za energetikata (zákon o energetike) (DV č. 107 z 9. decembra 2003) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „zákon o energetike“) v článku 36f stanovuje:

„1.      Mesačný príspevok do [Fond „Sigurnost na elektroenergijnata sistema“ (Fond pre bezpečnosť elektrizačnej sústavy, Bulharsko) (ďalej len ‚FSES‘)] vo výške 5 % sú povinní platiť:

(1)      výrobcovia elektrickej energie z príjmov z predaja elektriny bez [dane z pridanej hodnoty (DPH)], pričom tí z výrobcov, ktorí poberajú prémiu podľa Zakon za energiata ot văzobnovjaemi iztočnici [zákon o energii z obnoviteľných zdrojov, ďalej len ‚zákon o energii z obnoviteľných zdrojov‘], tiež z príjmov z tejto prémie bez [DPH]. …;

…

2.      Osoby uvedené v odseku 1 s výnimkou výrobcov uvedených v článku 30 ods. 2 zákona o energii z obnoviteľných zdrojov sú povinné do 20. dňa bežného mesiaca:

…

(2)      zaplatiť do [FSES] zodpovedajúci príspevok podľa odseku 1 za predchádzajúci mesiac.

3.      Výrobcovia elektriny uvedení v článku 30 ods. 2 [zákona o energii z obnoviteľných zdrojov] sú povinní každoročne do 31. marca:

…

(2)      uhradiť do [FSES] zodpovedajúce príspevky podľa odseku 1 za predchádzajúci kalendárny rok.

…

5.      Na účely zdanenia sa príspevky zaplatené do [FSES] považujú za bežné prevádzkové náklady.“

 Nariadenie o zdrojoch FSES

21      Naredba za reda i načina za nabiraneto, razhodvaneto, otčitaneto i kontrola na sredstvata na fond „Sigurnost na elektroenergijnata sistema“ (nariadenie o postupe a spôsobe obstarávania, využívania, zúčtovania a kontroly prostriedkov FSES) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „nariadenie o zdrojoch FSES“) v článku 5 stanovuje:

„[FSES] je financovaný:

(1)      z príspevkov vo výške 5 % príjmov výrobcov elektrickej energie pochádzajúcich z predaja elektriny bez DPH;

…“

22      Článok 8 tohto nariadenia stanovuje:

„1.      Príjmami v zmysle článku 5 bodu 1 sú všetky príjmy z predaja elektriny vyrobenej osobou povinnou platiť príspevok, účtované za regulované alebo voľne dohodnuté ceny, vrátane:

(1)      príjmov z predaja aktívnej elektriny;

(2)      príjmov z dodávok regulačnej energie na základe zmluvy…;

(3)      čistého výsledku vyrovnávania na základe zmluvy…

2.      Na účely výpočtu príjmov v zmysle článku 5 bodu 1 sa deklarované náklady na nevyrobenú regulačnú energiu odpočítajú v rámci regulácie „na výstupe“.

3.      Ak je čistý výsledok vyrovnávania v zmysle odseku 1 bodu 3 záporný, jeho suma sa na účely výpočtu príjmov v zmysle článku 5 bodu 1 odpočíta od sumy príjmov.

…“

 Vykonávací zákon o rozpočte na rok 2022

23      Zakon za prilagane na razporedbi na Zakona za dăržavnia bjudžet na Republika Bălgarija za 2022 g., Zakona za bjudžeta na dăržavnoto obštestveno osigurjavane za 2022 g. i Zakona za bjudžeta na Nacionalnata zdravnoosiguritelna kasa za 2022 g. (zákon o uplatňovaní ustanovení zákona o štátnom rozpočte Bulharskej republiky na rok 2022, zákona o rozpočte štátneho sociálneho zabezpečenia na rok 2022 a zákona o rozpočte štátnej zdravotnej poisťovne na rok 2022) (DV č. 104 z 30. decembra 2022), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „zákon o uplatňovaní rozpočtu na rok 2022“), v § 8 prechodných a záverečných ustanovení stanovuje:

„1.      Výrobcovia elektriny, ktorí majú zariadenia na výrobu elektriny s inštalovaným výkonom viac ako 1 [megawatt (MW)], ktorých trhové príjmy boli dosiahnuté predajom elektriny vyrobenej zo zdrojov uvedených v článku 7 ods. 1 [nariadenia 2022/1854],… platia do [FSES] účelovo viazané príspevky predstavujúce kladný rozdiel medzi trhovými príjmami bez [DPH] a stanoveným príjmovým stropom, vypočítaným na základe hodnôt pre zodpovedajúci druh výrobcu v dodávacom období od 1. decembra 2022 do 30. júna 2023…. Výška účelovo viazaných príspevkov sa vypočítava pre každú transakciu.

2.      Hodnoty, ktoré slúžia ako základ pre výpočet príjmového stropu pre zodpovedajúci druh výrobcu podľa bodu 1, sa určia rozhodnutím Ministerski săvet [Rada ministrov, Bulharsko].

3.      Výrobcovia so zariadeniami na výrobu elektriny s inštalovaným výkonom viac ako 1 MW, ktorí uzavreli zmluvu o kompenzácii s prémiami, platnú k 8. októbru 2022 a ktorých trhové príjmy boli dosiahnuté predajom elektriny zo zdrojov uvedených v článku 7 ods. 1 nariadenia [2022/1854], platia do FSES účelovo viazané príspevky z trhových príjmov bez DPH z každej transakcie, ktorá bola vykonaná za voľne dohodnuté ceny v období od 1. decembra 2022 do 30. júna 2023, s výnimkou transakcií týkajúcich sa regulačnej energie. Výška účelovo viazaných príspevkov za každú transakciu zodpovedá:

(1)      kladnému rozdielu medzi trhovými príjmami z voľne dohodnutých cien (dosiahnutá trhová cena) bez DPH zo zodpovedajúcich transakcií a stanoveným príjmovým stropom, vypočítaným na základe odhadovanej trhovej ceny podľa rozhodnutia Komisia za energijno i vodno regulirane (Komisia pre reguláciu energetiky a vodného hospodárstva, Bulharsko) týkajúceho sa určenia cien, ktorým sa určila platná prémia pre daného výrobcu, a to v prípade výrobcov, pre ktorých výška tejto prémie nie je 0,00 BGN za MWh bez [DPH], a

(2)      90 % kladného rozdielu medzi trhovými príjmami z voľne dohodnutých cien (dosiahnutá trhová cena) z príslušnej transakcie bez [DPH] a stanoveným príjmovým stropom, vypočítaným na základe zvýhodnenej ceny určenej rozhodnutím Komisie pre reguláciu energetiky a vodného hospodárstva v súlade so zmluvou o kompenzácii s prémiami, a to v prípade výrobcov, pre ktorých je stanovená výška platnej prémie 0,00 BGN za MWh bez [DPH].

…

11.      Účelovo viazané príspevky podľa bodov 1, 3, 4 a 5 sa na účely zdanenia výrobcov, obchodníkov s elektrinou a verejných dodávateľov považujú za bežné prevádzkové náklady.

…

15.      Účelovo viazané príspevky podľa bodov 1, 3, 4 a 5 sú verejnými pohľadávkami štátu, pričom príspevky, ktoré neboli zaplatené v stanovenej lehote, sa stanovia a vymáhajú v súlade s Danăčno‑osiguritelnia procesualen kodex [procesný kódex v oblasti daní a poistného na sociálne zabezpečenie]…

…“

 Zákon o rozpočte na rok 2023

24      Ustanovenie § 3 prechodných a záverečných ustanovení Zakon za dăržavnia bjudžet na Republika Bălgarija za 2023 g. (zákon o štátnom rozpočte Bulharskej republiky na rok 2023) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „zákon o rozpočte na rok 2023“) stanovuje:

„1.      Výrobcovia elektriny so zariadeniami na výrobu elektriny s inštalovaným výkonom vyšším ako 1 MW, ktorých trhové príjmy boli dosiahnuté predajom elektriny vyrobenej z veternej energie, slnečnej energie (slnečnej tepelnej a slnečnej fotovoltickej energie), geotermálnej energie, vodnej energie bez nádrže, biopalív (pevných a plynných, s výnimkou biometánu), odpadu, jadrovej energie, hnedého uhlia, ropných výrobkov a rašeliny, ako aj elektriny vyrobenej z čierneho uhlia a vodných elektrární, platia do [FSES] účelovo viazané príspevky zodpovedajúce kladnému rozdielu medzi trhovými príjmami bez [DPH] a stanoveným príjmovým stropom, vypočítaným na základe hodnôt pre zodpovedajúci druh výrobcu v dodávacom období od 1. júla do 31. decembra 2023,… Výška účelovo viazaných príspevkov sa vypočítava pre každú transakciu.

2.      Hodnoty, ktoré slúžia ako základ pre výpočet príjmového stropu pre zodpovedajúci druh výrobcu podľa ods. 1, sa určia rozhodnutím Rady ministrov.

3.      Výrobcovia so zariadeniami na výrobu elektriny s inštalovaným výkonom vyšším ako 1 MW, ktorí uzavreli zmluvu o kompenzácii s prémiami, platnú k 8. októbru 2022 a ktorých trhové príjmy boli dosiahnuté predajom elektriny vyrobenej z veternej energie, slnečnej energie (slnečnej tepelnej a slnečnej fotovoltickej energie), geotermálnej energie, vodnej energie bez nádrže, biopalív (pevných a plynných, s výnimkou biometánu), odpadu, jadrovej energie, hnedého uhlia, ropných výrobkov a rašeliny, platia do [FSES] účelovo viazané príspevky z trhových príjmov bez [DPH] z každej transakcie, ktorá bola vykonaná za voľne dohodnuté ceny v období od 1. júla 2023 do 31. decembra 2023, s výnimkou transakcií týkajúcich sa regulačnej energie. Výška účelovo viazaného príspevku z každej transakcie sa vypočíta [podľa tej istej metódy, aká bola stanovená v § 8 prechodných a záverečných ustanovení vykonávacieho zákona o rozpočte na rok 2022].

…“

25      Body 11 a 15 tohto § 3 doslovne preberajú ustanovenia bodov 11 a 15 § 8 prechodných a záverečných ustanovení vykonávacieho zákona o rozpočte na rok 2022.

 Zákon o rozpočte na rok 2024

26      Ustanovenie § 3 prechodných a záverečných ustanovení Zakon za dăržavnia bjudžet na Republika Bălgarija za 2024 g. (zákon o štátnom rozpočte Bulharskej republiky na rok 2024) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „zákon o rozpočte na rok 2024“) preberá ustanovenia § 3 prechodných a záverečných ustanovení zákona o rozpočte na rok 2023, pokiaľ ide o elektrinu dodanú od 1. januára do 31. decembra 2024.

 Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

27      VETS Svoge je spoločnosť založená podľa bulharského práva, ktorá vlastní päť vodných elektrární. Je výrobcom elektriny a je uvedená na zozname platiteľov, na ktorých sa vzťahuje článok 7 nariadenia o zdrojoch FSES. Podľa článku 36f ods. 1 zákona o energetike je povinná platiť mesačný príspevok vo výške 5 % z príjmov z predaja jej elektriny (ďalej len „príspevok vo výške 5 %“).

28      Rozhodnutím správneho orgánu z 8. apríla 2024 sa začalo správne konanie o prijatí aktu, ktorým sa konštatuje existencia verejnej pohľadávky štátu. Podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania mala VETS Svoge k tomuto dátumu splatné a nezaplatené dlhy z dôvodu príspevkov podľa článku 36f ods. 1 zákona o energetike za január a február 2024, vo výške 86 828,39 BGN (približne 44 395 eur), čo predstavuje 5 % príjmov vypočítaných v súlade s článkom 8 nariadenia o zdrojoch FSES.

29      Táto spoločnosť predložila svoje pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania listom zo 14. apríla 2024. Uviedla, že tieto pohľadávky uhradila v stanovenej lehote, pričom priložila zodpovedajúce platobné príkazy.

30      Listom zo 17. apríla 2024 správny orgán uvedenej spoločnosti oznámil, že svoje príspevky podľa tohto článku 36f nevypočítala a nezaplatila správne za december 2022, ako aj za január, február, marec, apríl, september a október 2023, keďže od príjmov, z ktorých sa počíta príspevok vo výške 5 %, bez právneho základu odpočítala účelovo viazané príspevky, ktoré zaplatila na základe prechodných a záverečných ustanovení vykonávacieho zákona o rozpočte na rok 2022 a prechodných a záverečných ustanovení zákona o rozpočte na rok 2023.

31      Hoci VETS Svoge uskutočnila určité platby na úhradu istiny príspevkov splatných podľa článku 36f zákona o energetike za rok 2023, ako aj na úhradu časti príspevku splatného za mesiac január 2024, správny orgán dospel k záveru, že táto spoločnosť v plnej miere nesplnila svoje povinnosti týkajúce sa platby príspevkov vo výške 5 % a zodpovedajúcich úrokov z omeškania. Tento orgán teda 22. apríla 2024 prijal akt, ktorým sa konštatuje verejná pohľadávka štátu, pričom celková výška dlhov spoločnosti VETS Svoge bola stanovená na 55 671,89 BGN (približne 28 465 eur), tzn. 41 971,86 BGN (približne 21 460 eur), čo zodpovedá príspevkom vo výške 5 % z príjmov z predaja elektriny bez DPH za január a február 2024, pokiaľ ide o istinu, a 13 700,03 BGN (približne 7 005 eur), pokiaľ ide o úroky z omeškania splatné z príspevkov vo výške 5 % za obdobie od 1. augusta 2021 do 22. apríla 2024, ktoré neboli zaplatené v stanovenej lehote.

32      VETS Svoge podala na Administrativen săd Sofija‑grad (Správny súd Sofia‑mesto, Bulharsko) žalobu, ktorou napadla zákonnosť tohto aktu.

33      Rozsudkom z 9. októbra 2024 tento súd túto žalobu zamietol. Konštatoval najmä, že za marec 2022, ako aj za január, február, marec, apríl, september a október 2023 táto spoločnosť v prípade každej zo svojich piatich elektrární vykonala odpočty zo svojich príjmov z predaja elektriny uvedených na faktúrach, ktoré sama vystavila, a tak zaplatila nižší príspevok podľa článku 36f zákona o energetike, než mala podľa tohto článku zaplatiť.

34      Uvedený súd v tejto súvislosti konštatoval, že príspevky splatné podľa uvedeného článku a účelovo viazané príspevky splatné podľa § 8 prechodných a záverečných ustanovení vykonávacieho zákona o rozpočte na rok 2022, prijatého na základe nariadenia 2022/1854, ako aj príspevky splatné podľa § 3 prechodných a záverečných ustanovení zákona o rozpočte na rok 2023 a § 3 prechodných a záverečných ustanovení zákona o rozpočte na rok 2024 sa predovšetkým týkajú odlišných sociálnych vzťahov a sú upravené odlišnými legislatívnymi aktmi, medzi ktorými neexistuje súvislosť, okrem toho majú odlišné mechanizmy výpočtu, vyplácania a stanovenia a napokon boli prijaté na účely kompenzácie výdavkov odlišnej povahy a výšky. Dodal, že bulharský zákonodarca prijatím týchto dvoch príspevkov sledoval odlišné ciele. Uviedol tiež, že žiadne z prechodných ustanovení nezmenilo článok 36f zákona o energetike ani spôsob výpočtu príspevku vo výške 5 % stanoveného v tomto článku.

35      Ten istý súd preto dospel k záveru, že správny orgán dôvodne konštatoval, že VETS Svoge príspevky splatné podľa uvedeného článku 36f vypočítala a zaplatila nesprávne, keď odpočítala účelovo viazané príspevky od príjmov, na základe ktorých sa tieto príspevky vypočítavajú.

36      VETS Svoge podala kasačný opravný prostriedok na Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd, Bulharsko), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania. Na podporu tohto kasačného opravného prostriedku uvádza, že zistenia prvostupňového súdu sú v rozpore jednak so zákonom o energetike, s vykonávacím zákonom o rozpočte na rok 2022, so zákonmi o rozpočte na roky 2023 a 2024, s nariadením o zdrojoch FSES, ako aj so základnými zásadami a slobodami zakotvenými v Konstitucija na Republika Bălgarija (Ústava Bulharskej republiky), keďže výrobcom elektriny ukladajú neodôvodnenú a neprimeranú finančnú záťaž, a jednak s právom Únie.

37      V tejto súvislosti predkladajúci vnútroštátny súd po prvé uvádza, že najmä z nariadenia 2022/1854 vyplýva, že príjmy výrobcov elektriny, ktorí prekračujú príjmový strop stanovený týmto nariadením, sa nepovažujú za príjmy dotknutých výrobcov, ale predstavujú príjmy v prospech členských štátov, ktoré sa prerozdelia medzi konečných spotrebiteľov s cieľom obmedziť negatívne účinky zvyšovania cien. Uvádza tiež, že podľa uvedeného nariadenia je zavedenie alebo zachovanie opatrení, ktoré ešte viac obmedzujú trhové príjmy zo strany členských štátov, možné len pri dodržaní podmienok uvedených v tom istom nariadení. Z toho vyplýva, že dodatočné opatrenie možno považovať za primerané len vtedy, ak nespôsobuje výrobcom ujmu a neohrozuje hospodársku súťaž.

38      Po druhé tento súd uvádza, že na účely výpočtu príspevku vo výške 5 % stanoveného v článku 36f zákona o energetike sú príjmy z predaja elektriny tvorené všetkými príjmami z predaja účtovanými za regulované alebo voľne dohodnuté ceny, pričom jedinými nákladmi, ktoré možno odpočítať, sú náklady súvisiace s nedostatkom dodávok. Opatrenie uvedené v tomto článku 36f preto nespĺňa podmienky stanovené nariadením 2022/1854, pretože je neprimerané, nezohľadňuje prevádzkové, výrobné a investičné náklady výrobcov elektriny a obmedzuje ich činnosť. Toto nariadenie ako nástroj práva Únie má prednosť pred vnútroštátnou právnou úpravou, a teda vylučuje súbežnú existenciu príspevku uvedeného v článku 36f zákona o energetike – ktorý vo výsledku tiež predstavuje príjmový strop – s povinným príjmovým stropom zavedeným týmto nariadením.

39      Okrem toho aj za predpokladu, že by posledný uvedený strop a príspevok stanovený v uvedenom článku 36f mohli existovať súbežne, by bolo potrebné konštatovať, že suma vyberaná ako účelovo viazané príspevky nepredstavuje z pohľadu dotknutého výrobcu príjem. V dôsledku toho je nezákonné, aby sa v rámci uplatnenia článku 36f zákona o energetike príspevok vo výške 5 %, ktorý sa má zaplatiť podľa tohto ustanovenia, vypočítaval aj zo sumy účelovo viazaných príspevkov. To by navyše viedlo k dvojitému zdaneniu rovnakej hodnoty. Je to tiež neprimerané a v rozpore s cieľmi nariadenia 2022/1854, spočívajúcimi v obmedzení nie fiktívnych príjmov, ale skutočne dosiahnutých príjmov.

40      V tejto súvislosti uvedený súd dodáva, že v súlade s § 8 bodom 11 prechodných a záverečných ustanovení vykonávacieho zákona o rozpočte z roku 2022 sa účelovo viazané príspevky považujú za bežné prevádzkové náklady výrobcov elektriny. Ich posudzovanie ako príjmov výlučne na účely ich zdanenia podľa uvedeného článku 36f by predstavovalo svojvoľný zásah štátu, ktorý je nezlučiteľný so zásadami solidarity a proporcionality, zakotvenými v práve Únie. Okrem toho aj za predpokladu, že by takéto opatrenie bolo zákonné z hľadiska vnútroštátneho práva, bolo by na základe zásady lex posterior derogat legi priori potrebné zohľadniť implicitné zrušenie uvedeného článku 36f, keďže pojem „príjmy“ treba chápať v zmysle tohto § 8 prechodných a záverečných ustanovení.

41      Po tretie povinnosť zaplatiť príspevok vo výške 5 % zo sumy účelovo viazaných príspevkov odrádza od výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov a vedie k zastaveniu investícií, ako aj k nútenému obmedzeniu výroby tohto druhu elektriny vzhľadom na vzniknuté straty. Okrem toho je tento príspevok nezlučiteľný s politikou Únie v oblasti ochrany životného prostredia a podpory klimatickej neutrality, ktorú sleduje nariadenie 2021/1119.

42      Po štvrté je uvedený príspevok nezlučiteľný s voľným pohybom kapitálu, pretože vystavuje výrobcov, ktorí chcú vstúpiť na bulharský trh s elektrinou alebo pokračovať v činnosti na tomto trhu, nadmernému zdaneniu, čo navyše obmedzuje slobodu usadiť sa a porušuje článok 17 Charty.

43      Za týchto okolností Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.      Má sa článok 8 nariadenia (EÚ) 2022/1854 vykladať v tom zmysle, že vnútroštátne opatrenie, akým je príspevok vo výške 5 % z príjmov z predaja elektrickej energie, stanovený v článku 36f zákona o energetike, môže byť zachované a súbežne môže existovať povinný strop pre trhové príjmy výrobcov elektrickej energie?

2.      V prípade kladnej odpovede na prvú otázku: Má sa článok 8 nariadenia [2022/1854] vykladať v tom zmysle, že je prípustné, aby sa príspevok vo výške 5 % z príjmov z predaja elektrickej energie vypočítal a platil zo súm, ktoré presahujú povinný príjmový strop, ktoré sú výrobcovia elektrickej energie povinní odvádzať do [FSES] a ktoré nepredstavujú ich príjem? Možno pri výklade týchto ustanovení vychádzať z toho, že príspevok vo výške 5 % z príjmov z predaja elektrickej energie nepredstavuje diskrimináciu, aj keď pre niektorých výrobcov elektrickej energie znamená dvojité zaťaženie [tých istých príjmov]?

3.      S ohľadom na výklad

–        článku 2 ods. 1 a 2 a článku 4 nariadenia 2021/1119 v spojení s článkom 191 ods. 2 ZFEÚ, ktoré upravujú zásadný význam prechodu členských štátov na energetický systém založený na obnoviteľných zdrojoch,

–        článku 3 ods. 1, 3 a 4 smernice 2018/2001, ktorý upravuje záväzný cieľ Európskej únie dosiahnuť do roku 2030 určitý podiel energie z obnoviteľných zdrojov a povinnosť členských štátov zabezpečiť dosiahnutie tohto podielu,

–        článku 3 písm. a), b), h) a p) a článku 10 ods. 1, 4 a 5 nariadenia 2019/943 v spojení s odôvodneniami 22 a 23 uvedeného nariadenia a článkom 5 ods. 1, 3 a 4 smernice 2019/944 a článkom 8 nariadenia 2022/1854, ktoré upravujú zásady týkajúce sa tvorby cien na trhu s energiou:

bráni právo Únie tomu, aby bulharský štát ukladal výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov povinnosť platiť – a vyberal od nich – príspevky, ako je príspevok podľa článku 36f zákona o energetike, zo súm presahujúcich povinný príjmový strop, ktoré majú výrobcovia elektriny odvádzať do [FSES] a ktoré pre nich nepredstavujú príjem? Možno s prihliadnutím na výklad týchto ustanovení považovať takéto zaobchádzanie za primerané, aj keď nezohľadňuje skutočné prevádzkové náklady výrobcov elektriny?

4.      Majú sa článok 63 ZFEÚ a článok 17 [Charty] vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave a vnútroštátnej praxi, ako sú tie, o ktoré ide v tejto veci, podľa ktorých sa na sumy, ktoré výrobca elektriny zaplatil štátu (sumy presahujúce povinný strop pre príjmy výrobcov energie), vzťahuje ďalšia verejná pohľadávka (vo výške 5 % podľa článku 36f zákona o energetike)?“

 O prejudiciálnych otázkach

 O prvej otázke

44      Prvou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 8 nariadenia 2022/1854 vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, podľa ktorej sú výrobcovia elektriny povinní platiť mesačný príspevok vo výške 5 % ich príjmov z predaja elektriny, ktorý slúži na financovanie verejnoprávneho subjektu, ktorého cieľom je zabezpečiť finančnú stabilitu odvetvia energetiky, ako aj bezpečnosť elektrizačnej sústavy tohto členského štátu a ktorá existuje súbežne s opatrením zastropovania príjmov výrobcov elektriny, stanoveným týmto nariadením.

45      V tejto súvislosti treba na úvod uviesť, že podľa skutočností uvedených v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktoré prináleží overiť predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu, sa spor vo veci samej týka mesačného príspevku stanoveného v článku 36f ods. 1 zákona o energetike, splatného z dôvodu predaja elektriny uskutočneného spoločnosťou VETS Svoge v období od 1. augusta 2021 do 22. apríla 2024.

46      Treba teda v prvom rade pripomenúť, že podľa článku 22 ods. 2 písm. c) nariadenia 2022/1854 sa články 6 až 8 tohto nariadenia uplatňovali od 1. decembra 2022 do 30. júna 2023. Z toho vyplýva, že v každom prípade článok 8 tohto nariadenia nemožno vykladať tak, že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, aká je opísaná v bode 44 tohto rozsudku, pokiaľ ide o obdobie, počas ktorého sa tento článok neuplatňoval (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. januára 2026, Secab, C‑423/23, EU:C:2026:32, bod 38), teda obdobie pred 1. decembrom 2022 a obdobie po 30. júni 2023.

47      V druhom rade, pokiaľ ide o obdobie, počas ktorého sa tieto články 6 až 8 uplatňovali, treba pripomenúť, že článok 6 ods. 1 nariadenia 2022/1854 stanovuje, že trhové príjmy výrobcov získané z výroby elektriny zo zdrojov uvedených v článku 7 ods. 1 sa obmedzia na maximálnu výšku 180 eur za MWh vyrobenej elektriny. Podľa tohto posledného uvedeného ustanovenia sú týmito zdrojmi veterná energia, slnečná energia, geotermálna energia, vodná energia bez nádrže, palivo z biomasy okrem biometánu, odpad, jadrová energia, hnedé uhlie, ropné produkty a rašelina.

48      Pokiaľ ide o článok 8 tohto nariadenia, ten v odseku 1 spresňuje rôzne iné opatrenia, ktoré môžu členské štáty prijať. V podstate ide o zachovanie alebo zavedenie opatrení, ktorými sa ďalej obmedzujú trhové príjmy výrobcov, ktorí vyrábajú elektrinu zo zdrojov uvedených v článku 7 ods. 1 tohto nariadenia; stanovenie vyššieho stropu trhových príjmov pre týchto výrobcov za predpokladu, že ich investície a prevádzkové náklady presahujú maximum stanovené v článku 6 ods. 1 uvedeného nariadenia; zachovanie alebo zavedenie vnútroštátnych opatrení na obmedzenie trhových príjmov výrobcov vyrábajúcich elektrinu zo zdrojov, ktoré nie sú uvedené v tomto článku 7 ods. 1; stanovenie osobitného stropu trhových príjmov získaných z predaja elektriny vyrobenej z čierneho uhlia a stanovenie stropu trhových príjmov vodným elektrárňam, ktoré nie sú uvedené v článku 7 ods. 1 písm. d), alebo zachovanie či zavedenie opatrení, ktorými sa ešte viac obmedzujú ich trhové príjmy. Článok 8 ods. 2 toho istého nariadenia vymenúva podmienky, ktoré musia spĺňať opatrenia uvedené v tomto článku 8 ods. 1.

49      Okrem toho podľa článku 1 nariadenia 2022/1854 toto nariadenie stanovuje núdzový zásah, ktorým sa majú prostredníctvom výnimočných, cielených a časovo obmedzených opatrení zmierniť účinky vysokých cien energie, pričom cieľom týchto opatrení je najmä zaviesť strop trhových príjmov, ktoré určití výrobcovia získavajú z výroby elektriny, a cielene ich prerozdeliť koncovým odberateľom elektriny.

50      Odôvodnenie 25 tohto nariadenia tak spresňuje, že v situácii, keď sú spotrebitelia vystavení extrémne vysokým cenám, ktoré zároveň poškodzujú hospodárstvo Únie, je potrebné dočasne obmedziť mimoriadne trhové príjmy výrobcov s nižšími marginálnymi nákladmi prostredníctvom uplatnenia stropu trhových príjmov dosiahnutých predajom elektriny v rámci Únie. V tomto zmysle aj odôvodnenie 41 uvedeného nariadenia uvádza, že členským štátom by sa mala predovšetkým ponechať možnosť ďalej obmedziť príjmy výrobcov, na ktorých sa vzťahuje strop trhových príjmov, a to – v súlade s odôvodnením 40 toho istého nariadenia – vzhľadom na to, že výrobný mix a nákladová štruktúra zariadení na výrobu elektriny sa v členských štátoch značne líšia.

51      Treba však konštatovať, že taký vnútroštátny príspevok, o aký ide vo veci samej, ktorý je uložený všetkým výrobcom elektriny predávajúcim elektrinu na území tohto členského štátu a ktorého cieľom je financovať verejný subjekt poverený zabezpečovaním finančnej stability energetického sektora a bezpečnosti elektrizačnej sústavy uvedeného členského štátu, na jednej strane nepredstavuje opatrenie zastropovania príjmov stanovené v článku 6 ods. 1 nariadenia 2022/1854. Na druhej strane nemôže spadať ani medzi opatrenia, ktoré môžu členské štáty prijať na základe článku 8 ods. 1 tohto nariadenia. Účel takéhoto príspevku totiž zjavne nesúvisí s cieľom sledovaným týmto nariadením a jeho osobná pôsobnosť navyše vôbec nezodpovedá pôsobnosti opatrení uvedených v tomto článku 8.

52      Z toho vyplýva, že vnútroštátna právna úprava ukladajúca taký príspevok, o aký ide vo veci samej, nepatrí do pôsobnosti nariadenia 2022/1854, a najmä jeho článkov 6 až 8.

53      Okrem toho Súdny dvor už rozhodol, že z nijakého ustanovenia tohto nariadenia nevyplýva, že by sa uplatňovalo na opatrenie príjmového stropu zavedené vnútroštátnou právnou úpravou na obdobie pred nadobudnutím účinnosti uvedeného nariadenia, a že ak neexistuje právny predpis Únie v tejto oblasti, uplatniteľný ratione temporis, nemožno sa domnievať, že členské štáty sú zbavené možnosti vykonávať svoje právomoci v tejto súvislosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. decembra 2025, Electrabel a i., C‑633/23, EU:C:2025:991, bod 58).

54      Posledné uvedené konštatovanie pritom musí a fortiori platiť aj v prípade vnútroštátnej právnej úpravy stanovujúcej taký príspevok, o aký ide vo veci samej, ktorý vzhľadom na svoju samotnú povahu nepatrí do pôsobnosti nariadenia 2022/1854. Konkrétne zo žiadneho ustanovenia tohto nariadenia nevyplýva, že počas obdobia jeho pôsobnosti ratione temporis by členské štáty boli zbavené svojej právomoci ukladať povinné odvody na financovanie verejných subjektov poverených úlohami vo verejnom záujme, akými sú v prejednávanej veci zabezpečenie finančnej stability odvetvia energetiky a bezpečnosť vnútroštátnej elektrizačnej sústavy.

55      V tejto súvislosti je pravda, že podľa ustálenej judikatúry musia členské štáty vykonávať svoje právomoci v súlade s právom Únie, a teda spôsobom, ktorý zachováva najmä potrebný účinok ustanovení uvedeného nariadenia (rozsudok z 18. decembra 2025, Electrabel a i., C‑633/23, EU:C:2025:991, bod 40, ako aj citovaná judikatúra). Vzhľadom na charakteristické črty príspevku, o aký ide vo veci samej, a to najmä jeho účel a pôsobnosť, však tento príspevok v žiadnom prípade nemôže narušiť uvedený potrebný účinok a okrem toho nič nenasvedčuje tomu, že by iným spôsobom bol v rozpore s právom Únie.

56      Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 8 nariadenia 2022/1854 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni právnej úprave členského štátu, podľa ktorej sú výrobcovia elektriny povinní platiť mesačný príspevok vo výške 5 % ich príjmov z predaja elektriny, ktorý slúži na financovanie verejnoprávneho subjektu, ktorého cieľom je zabezpečiť finančnú stabilitu odvetvia energetiky, ako aj bezpečnosť elektrizačnej sústavy tohto členského štátu a ktorá existuje súbežne s opatrením zastropovania príjmov výrobcov elektriny, stanoveným týmto nariadením.

 O druhej otázke

57      Druhou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 8 nariadenia 2022/1854, najmä podmienka nediskriminácie stanovená v tomto článku 8 ods. 2 písm. a), vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že mesačný príspevok, ktorý sú povinní platiť výrobcovia elektriny podľa tejto právnej úpravy a ktorý slúži na financovanie verejného subjektu, ktorého cieľom je zabezpečiť finančnú stabilitu energetického sektora, ako aj bezpečnosť elektrizačnej sústavy tohto členského štátu, sa vypočítava a vyberá na základe všetkých príjmov získaných z predaja elektriny týmito výrobcami na území uvedeného členského štátu.

58      V tejto súvislosti stačí na jednej strane pripomenúť, ako bolo uvedené v bode 46 tohto rozsudku, že tento článok 8 nemožno vykladať tak, že bráni takejto vnútroštátnej právnej úprave, pokiaľ ide o obdobie, počas ktorého sa uvedený článok 8 neuplatňoval. Na druhej strane, ako bolo konštatované v bode 52 tohto rozsudku, takáto vnútroštátna právna úprava nepatrí do pôsobnosti tohto nariadenia. Z toho vyplýva, že ten istý článok 8 nemôže brániť tomu, aby bol taký príspevok, aký je opísaný v predchádzajúcom bode, vypočítaný a vyberaný na základe všetkých príjmov pochádzajúcich z predaja elektrickej energie týmito výrobcami na území uvedeného členského štátu.

59      Na druhú otázku treba teda odpovedať tak, že článok 8 nariadenia 2022/1854, najmä podmienka nediskriminácie stanovená v tomto článku 8 ods. 2 písm. a), sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že mesačný príspevok, ktorý sú povinní platiť výrobcovia elektriny podľa tejto právnej úpravy a ktorý slúži na financovanie verejného subjektu, ktorého cieľom je zabezpečiť finančnú stabilitu energetického sektora, ako aj bezpečnosť elektrizačnej sústavy tohto členského štátu, sa vypočítava a vyberá na základe všetkých príjmov získaných z predaja elektriny týmito výrobcami na území uvedeného členského štátu.

 O tretej otázke

60      Treťou otázkou predkladajúci vnútroštátny súd v podstate žiada o výklad po prvé článku 2 ods. 1 a 2, ako aj článku 4 nariadenia 2021/1119 v spojení s článkom 191 ods. 2 ZFEÚ, po druhé článku 3 ods. 1, 3 a 4 smernice 2018/2001 a po tretie článku 3 písm. a), b), h) a p), ako aj článku 10 ods. 1, 4 a 5 nariadenia 2019/943 v spojení s jeho odôvodneniami 22 a 23, článkom 5 ods. 1, 3 a 4 smernice 2019/944, ako aj článkom 8 nariadenia 2022/1854.

61      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v súlade s ustálenou judikatúrou, v rámci postupu spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi zakotvenej v článku 267 ZFEÚ, prináleží iba vnútroštátnemu súdu, ktorý prejednáva spor a ktorý nesie zodpovednosť za súdne rozhodnutie, aby so zreteľom na osobitosti prípadu posúdil tak nevyhnutnosť podania návrhu na začatie prejudiciálneho konania na účely prijatia svojho rozsudku, ako aj dôležitosť otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru. Preto pokiaľ sa predložené otázky týkajú výkladu alebo platnosti právneho predpisu Únie, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť (pozri rozsudky z 21. apríla 1988, Pardini, 338/85, EU:C:1988:194, bod 8; z 24. júla 2023, Lin, C‑107/23 PPU, EU:C:2023:606, bod 61, a z 11. júna 2026, OTP banka, C‑81/24, EU:C:2026:470, bod 26, ako aj citovanú judikatúru).

62      Pri otázkach týkajúcich sa výkladu práva Únie položených vnútroštátnym súdom totiž v rámci právnej úpravy a skutkových okolností, ktoré tento súd vymedzí na vlastnú zodpovednosť a ktorých správnosť Súdnemu dvoru neprináleží preverovať, platí prezumpcia relevantnosti. Súdny dvor tak môže odmietnuť rozhodnúť o návrhu na začatie prejudiciálneho konania predloženom vnútroštátnym súdom len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými ani právnymi okolnosťami potrebnými na poskytnutie užitočnej odpovede na otázky, ktoré mu boli položené (rozsudky zo 16. decembra 2008, Cartesio, C‑210/06, EU:C:2008:723, bod 67 a citovaná judikatúra, ako aj z 11. júna 2026, OTP banka, C‑81/24, EU:C:2026:470, bod 27 a citovaná judikatúra).

63      Z článku 94 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora a z ustálenej judikatúry však vyplýva, že na to, aby bolo možné dospieť k výkladu práva Únie, ktorý bude pre predkladajúci vnútroštátny súd užitočný, musí návrh na začatie prejudiciálneho konania po prvé obsahovať stručné zhrnutie predmetu sporu vo veci samej, ako aj relevantné skutočnosti, ako ich zistil predkladajúci vnútroštátny súd, alebo aspoň zhrnutie skutkového stavu, z ktorého prejudiciálne otázky vychádzajú. Po druhé musí obsahovať znenie vnútroštátnych predpisov, ktoré možno v danom prípade použiť, a prípadne príslušnú vnútroštátnu judikatúru. Po tretie musí predkladajúci vnútroštátny súd uviesť dôvody, pre ktoré sa rozhodol položiť otázku o výklade alebo platnosti určitých ustanovení práva Únie, ako aj súvislosti, ktoré predkladajúci vnútroštátny súd vidí medzi týmito ustanoveniami a vnútroštátnou právnou úpravou uplatniteľnou vo vnútroštátnom konaní (pozri uznesenie predsedu Súdneho dvora z 12. júna 2014, Municipiul Piatra Neamț, C‑13/14, EU:C:2014:2000, bod 10 a citovanú judikatúru, ako aj rozsudok zo 4. júna 2026, Darašev, C‑312/24, EU:C:2026:449, bod 56).

64      Je pravda, že v prejednávanej veci predkladajúci vnútroštátny súd uviedol znenie vnútroštátnych ustanovení uplatniteľných na spor vo veci samej, ako aj predmet tohto sporu. Okrem toho v súvislosti s treťou otázkou uviedol, že príspevok vo výške 5 % odrádza od výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov, vedie k zastaveniu investícií, ako aj k nútenému obmedzeniu výroby tohto druhu elektriny, a že je nezlučiteľný s politikou Únie v oblasti ochrany životného prostredia a podpory klimatickej neutrality.

65      Okrem týchto všeobecných tvrdení – a ako tiež uviedol správny orgán – však tento súd nijako neuviedol dôvody, prečo sa pýta na výklad ustanovení práva Únie, ktorých sa týka táto otázka, ani súvislosť, ktorú vidí medzi týmito ustanoveniami a vnútroštátnou právnou úpravou uplatniteľnou v spore vo veci samej.

66      V tejto súvislosti z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že tento spor sa týka spôsobov výpočtu príspevku zavedeného bulharským zákonodarcom, určeného na financovanie verejného subjektu, ktorého cieľom je zabezpečiť finančnú stabilitu odvetvia energetiky, ako aj bezpečnosť elektrizačnej sústavy tohto členského štátu. Uvedený súd však nijako nevysvetlil súvislosť, ktorú vidí medzi vnútroštátnou právnou úpravou týkajúcou sa tohto príspevku a spôsobov jeho výpočtu na jednej strane a ustanoveniami, ktorých výklad požaduje treťou otázkou, na druhej strane. Hoci predkladajúci vnútroštátny súd všeobecne uvádza nariadenie 2021/1119, v návrhu na začatie prejudiciálneho konania nie je uvedený žiadny iný právny akt ani žiadne z ustanovení, na ktoré sa vzťahuje jeho tretia otázka.

67      Za týchto podmienok Súdny dvor nedisponuje podkladmi potrebnými na to, aby poskytol užitočnú odpoveď na tretiu otázku. Táto otázka je preto neprípustná v súlade s judikatúrou uvedenou v bodoch 62 a 63 tohto rozsudku.

 O štvrtej otázke

68      Štvrtou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa majú článok 63 ZFEÚ a článok 17 Charty vykladať v tom zmysle, že bránia právnej úprave členského štátu, podľa ktorej výrobcovia elektriny, ktorí predávajú elektrinu na území tohto členského štátu, sú povinní platiť mesačný príspevok vo výške 5 % určený na financovanie verejného subjektu, ktorého cieľom je zabezpečiť finančnú stabilitu odvetvia energetiky, ako aj bezpečnosť elektrizačnej sústavy tohto členského štátu, ktorý sa vypočítava zo všetkých ich príjmov získaných z tohto predaja.

69      V tejto súvislosti treba na jednej strane uviesť, že okrem všeobecného tvrdenia, že takýto príspevok obmedzuje voľný pohyb kapitálu, predkladajúci vnútroštátny súd nijako nevysvetlil dôvody, prečo sa pýta na výklad článku 63 ZFEÚ, ani súvislosť, ktorú vidí medzi týmto ustanovením a sporom vo veci samej. Preto v rozsahu, v akom sa táto štvrtá otázka týka tohto ustanovenia, je neprípustná na základe judikatúry uvedenej v bodoch 62 a 63 tohto rozsudku.

70      Na druhej strane v rozsahu, v akom predkladajúci vnútroštátny súd žiada o výklad článku 17 Charty, treba pripomenúť, že rozsah pôsobnosti Charty je vymedzený v jej článku 51 ods. 1, podľa ktorého sú v súvislosti s konaním členských štátov ustanovenia Charty určené pre členské štáty výlučne vtedy, ak vykonávajú právo Únie.

71      Základné práva zaručené v právnom poriadku Únie sa tak uplatnia vo všetkých situáciách, ktoré upravuje právo Únie, avšak nie mimo týchto situácií (rozsudky z 26. februára 2013, Åkerberg Fransson, C‑617/10, EU:C:2013:105, bod 19, a z 29. júla 2024, protectus, C‑185/23, EU:C:2024:657, bod 41).

72      Naopak, ak právna situácia nespadá do pôsobnosti práva Únie, Súdny dvor nemá právomoc o nej rozhodnúť a prípadne uvádzané ustanovenia Charty nemôžu samy osebe založiť túto právomoc (pozri rozsudky z 26. februára 2013, Åkerberg Fransson, C‑617/10, EU:C:2013:105, bod 22, a z 21. mája 2026, 24.hu, C‑843/24, EU:C:2026:426, bod 28).

73      Pojem „vykonávanie práva Únie“ v zmysle článku 51 ods. 1 Charty predpokladá existenciu súvislosti medzi aktom práva Únie a dotknutým vnútroštátnym opatrením, ktorá presahuje podobnosť dotknutých oblastí alebo nepriame vplyvy jednej oblasti na inú (rozsudok z 29. júla 2024, protectus, C‑185/23, EU:C:2024:657, bod 42 a citovaná judikatúra).

74      Preto na určenie toho, či sa na vnútroštátnu právnu úpravu vzťahuje pojem „vykonávanie práva Únie“ v zmysle článku 51 ods. 1 Charty, treba spomedzi iných kritérií preskúmať, či je cieľom dotknutej vnútroštátnej právnej úpravy vykonanie ustanovenia práva Únie, aká je povaha tejto právnej úpravy a či táto právna úprava sleduje iné ciele než tie, ktoré zahŕňa právo Únie, hoci môže toto právo nepriamo ovplyvniť, ako aj to, či existuje osobitná právna úprava Únie v tejto oblasti alebo taká, ktorá by ju mohla ovplyvniť (rozsudok z 29. júla 2024, protectus, C‑185/23, EU:C:2024:657, bod 43 a citovaná judikatúra).

75      V prejednávanej veci na jednej strane z analýzy prvej otázky vyplýva, že vnútroštátna právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, nepatrí do pôsobnosti nariadenia 2022/1854. Na druhej strane z návrhu na začatie prejudiciálneho konania nevyplýva existencia súvislosti medzi touto právnou úpravou a iným aktom práva Únie. Preto nemožno dospieť k záveru, že cieľom uvedenej právnej úpravy je vykonávať právo Únie v zmysle článku 51 ods. 1 Charty.

76      V dôsledku toho Súdny dvor nemá právomoc odpovedať na štvrtú otázku v rozsahu, v akom sa týka výkladu článku 17 Charty.

 O trovách

77      Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (deviata komora) rozhodol takto:

1.      Článok 8 nariadenia Rady (EÚ) 2022/1854 zo 6. októbra 2022 o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energie

sa má vykladať v tom zmysle, že:

nebráni právnej úprave členského štátu, podľa ktorej sú výrobcovia elektriny povinní platiť mesačný príspevok vo výške 5 % ich príjmov z predaja elektriny, ktorý slúži na financovanie verejnoprávneho subjektu, ktorého cieľom je zabezpečiť finančnú stabilitu odvetvia energetiky, ako aj bezpečnosť elektrizačnej sústavy tohto členského štátu a ktorá existuje súbežne s opatrením zastropovania príjmov výrobcov elektriny, stanoveným týmto nariadením.

2.      Článok 8 nariadenia 2022/1854, najmä podmienka nediskriminácie stanovená v tomto článku 8 ods. 2 písm. a)

sa má vykladať v tom zmysle, že:

nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že mesačný príspevok, ktorý sú povinní platiť výrobcovia elektriny podľa tejto právnej úpravy a ktorý slúži na financovanie verejného subjektu, ktorého cieľom je zabezpečiť finančnú stabilitu energetického sektora, ako aj bezpečnosť elektrizačnej sústavy tohto členského štátu, sa vypočítava a vyberá na základe všetkých príjmov získaných z predaja elektriny týmito výrobcami na území uvedeného členského štátu.

Podpisy


*      Jazyk konania: bulharčina.