<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><JUDGMENT xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.58-20161101.xd"><BIB.JUDGMENT><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>C-275/20</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62020CJ0275</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2022:142">EU:C:2022:142</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>11</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>11</PAGE.TOTAL><AUTHOR>CJ</AUTHOR></BIB.JUDGMENT><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P><HT TYPE="SC">Rozsudok z <DATE ISO="20220301">1. 3. 2022</DATE> – Vec C-275/20</HT></P><P><HT TYPE="SC">Komisia/Rada (Dohoda s Kórejskou republikou)</HT></P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Rozsudok Súdneho dvora</HT> (veľká komora)</P><P>z <DATE ISO="20220301">1. marca 2022</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="STAR" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk konania: angličtina.</P></NOTE></P></TI></TITLE><INTERMEDIATE><INDEX IDX.CLOSE="“" SEPARATOR=" – " IDX.OPEN="„"><KEYWORD>Žaloba o neplatnosť</KEYWORD><KEYWORD>Rozhodnutie (EÚ) 2020/470</KEYWORD><KEYWORD>Predĺženie obdobia nároku audiovizuálnych koprodukcií podľa článku 5 Protokolu o kultúrnej spolupráci k Dohode o voľnom obchode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kórejskou republikou na strane druhej</KEYWORD><KEYWORD>Procesnoprávny základ</KEYWORD><KEYWORD>Článok 218 ods. 7 ZFEÚ</KEYWORD><KEYWORD>Uplatniteľný postup a pravidlo hlasovania</KEYWORD></INDEX></INTERMEDIATE><JUDGMENT.INIT><P>Vo veci C‑275/20,</P><P>ktorej predmetom je žaloba o neplatnosť podľa článku 263 ZFEÚ, podaná <DATE ISO="20200623">23. júna 2020</DATE>,</P></JUDGMENT.INIT><PARTIES><PLAINTIFS><P><HT TYPE="BOLD">Európska komisia</HT>, v zastúpení: J.‑F. Brakeland, M. Afonso a D. Schaffrin, splnomocnení zástupcovia,</P><PARTY.STATUS>žalobkyňa,</PARTY.STATUS></PLAINTIFS><AGAINST>proti</AGAINST><DEFENDANTS><P><HT TYPE="BOLD">Rade Európskej únie</HT>, v zastúpení: P. Plaza García a B. Driessen, splnomocnení zástupcovia,</P><PARTY.STATUS>žalovanej</PARTY.STATUS></DEFENDANTS><INTERVENERS><P>ktorú v konaní podporujú:</P><P><HT TYPE="BOLD">Francúzska republika</HT>, v zastúpení: J.‑L. Carré, T. Stehelin, E. de Moustier a A. Daniel, splnomocnení zástupcovia,</P><P><HT TYPE="BOLD">Holandské kráľovstvo</HT>, v zastúpení: M. K. Bulterman, C. S. Schillemans a J. Langer, splnomocnení zástupcovia,</P><PARTY.STATUS>vedľajší účastníci konania,</PARTY.STATUS></INTERVENERS></PARTIES><PREAMBLE><PREAMBLE.INIT><P>SÚDNY DVOR (veľká komora),</P><P>v zložení: predseda K. Lenaerts, podpredseda L. Bay Larsen, predsedovia komôr A. Arabadžiev, A. Prechal, K. Jürimäe, C. Lycourgos, E. Regan, I. Jarukaitis (spravodajca), I. Ziemele a J. Passer, sudcovia M. Ilešič, T. von Danwitz, F. Biltgen, P. G. Xuereb a N. Wahl,</P><P>generálny advokát: J. Richard de la Tour,</P><?PAGE NO="2"?><P>tajomník: A. Calot Escobar,</P></PREAMBLE.INIT><GR.VISA><VISA>so zreteľom na písomnú časť konania,</VISA><VISA>po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní <DATE ISO="20211028">28. októbra 2021</DATE>,</VISA></GR.VISA><PREAMBLE.FINAL>vyhlásil tento</PREAMBLE.FINAL></PREAMBLE><CONTENTS.JUDGMENT><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Rozsudok</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1</NO.P><TXT>Európska komisia sa svojou žalobou domáha zrušenia rozhodnutia Rady (EÚ) 2020/470 z <DATE ISO="20200325">25. marca 2020</DATE>, pokiaľ ide o predĺženie obdobia nároku audiovizuálnych koprodukcií podľa článku 5 Protokolu o kultúrnej spolupráci k Dohode o voľnom obchode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kórejskou republikou na strane druhej (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="101" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2020">Ú. v. EÚ L 101, 2020, s. 1</REF.DOC.OJ>, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0001" ID="QS0001"/>napadnuté rozhodnutie<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/>).</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Právny rámec</HT></P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Protokol o kultúrnej spolupráci</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2</NO.P><TXT>Protokol o kultúrnej spolupráci (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="127" PAGE.FIRST="1418" DATE.PUB="2011">Ú. v. EÚ L 127, 2011, s. 1418</REF.DOC.OJ>, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0002" ID="QS0002"/>protokol<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/>) pripojený k Dohode o voľnom obchode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kórejskou republikou na strane druhej (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="127" PAGE.FIRST="6" DATE.PUB="2011">Ú. v. EÚ L 127, 2011, s. 6</REF.DOC.OJ>, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0003" ID="QS0003"/>dohoda<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/>) stanovuje v článku 5 s názvom <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0004" ID="QS0004"/>Audiovizuálne koprodukcie<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/> nárok audiovizuálnych koprodukcií na využívanie príslušných programov podpory miestneho alebo regionálneho kultúrneho obsahu (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0005" ID="QS0005"/>predmetný nárok<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/>). Tento článok znie takto:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0006" ID="QS0006"/>…</P><PARAG IDENTIFIER="005.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA>Strany v súlade so svojimi príslušnými právnymi predpismi uľahčujú koprodukcie medzi producentmi zo strany [Európskej únie] a z Kórey aj tým, že umožnia koprodukciám využívať [predmetný nárok].</ALINEA><ALINEA>…</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="005.008"><NO.PARAG>8.</NO.PARAG><ALINEA><P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>[Predmetný nárok] je stanovený na obdobie troch rokov od začatia uplatňovania tohto protokolu. Na radu domácich poradných skupín Výbor pre kultúrnu spoluprácu posúdi šesť mesiacov pred uplynutím uvedeného obdobia výsledky vykonávania nároku, pokiaľ ide o posilnenie kultúrnej rozmanitosti a vzájomne prospešnú spoluprácu pri tvorbe koprodukčných diel.</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>Nárok sa obnoví na obdobie troch rokov a následne bude automaticky obnovovaný na ďalšie rovnako dlhé obdobia, pokiaľ strana neukončí nárok písomným oznámením najmenej tri mesiace pred uplynutím prvého alebo akéhokoľvek nasledovného obdobia. Šesť mesiacov pred uplynutím každého obnoveného obdobia Výbor pre kultúrnu spoluprácu uskutoční posúdenie za rovnakých podmienok, ako sú opísané v písmene a).</TXT></NP></ITEM></LIST></P></ALINEA><ALINEA>…<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="3"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Rozhodnutie 2011/265/EÚ</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3</NO.P><TXT>V odôvodnení 6 rozhodnutia Rady zo <DATE ISO="20100916">16. septembra 2010</DATE> o podpísaní v mene Európskej únie a o predbežnom vykonávaní Dohody o voľnom obchode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kórejskou republikou na strane druhej (2011/265/EÚ) (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="127" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2011">Ú. v. EÚ L 127, 2011, s. 1</REF.DOC.OJ>) sa uvádza:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0007" ID="QS0007"/>Podľa článku 218 ods. 7 [ZFEÚ] je vhodné, aby Rada [Európskej únie] splnomocnila Komisiu na schválenie určitých obmedzených zmien dohody. Komisia by sa mala splnomocniť na ukončenie [predmetného nároku], pokiaľ nerozhodne, že nárok by mal trvať naďalej, a Rada jej rozhodnutie neschváli v rámci osobitného postupu nevyhnutného vzhľadom na citlivý charakter tohto prvku dohody, ako aj na skutočnosť, že dohoda sa má uzavrieť Úniou a jej členskými štátmi. …<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/></P></QUOT.S></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4</NO.P><TXT>Článok 4 ods. 1 tohto rozhodnutia stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0008" ID="QS0008"/>Komisia [Kórejskej republike] oznámi úmysel Únie nepredĺžiť obdobie [uplatňovania predmetného nároku] v nadväznosti na postup stanovený v článku 5 ods. 8 [protokolu], pokiaľ Rada na návrh Komisie štyri mesiace pred koncom tohto obdobia nevyjadrí súhlas s jeho predĺžením. Ak Rada súhlasí s predĺžením nároku, toto ustanovenie sa opäť začne uplatňovať na konci predĺženého obdobia nároku. Na špecifické účely rozhodovania o predĺžení obdobia nároku sa Rada uznáša jednomyseľne.<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Vykonávacie rozhodnutie 2014/226/EÚ</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5</NO.P><TXT>Vykonávacím rozhodnutím Rady zo <DATE ISO="20140414">14. apríla 2014</DATE>, pokiaľ ide o predĺženie obdobia nároku audiovizuálnych koprodukcií podľa článku 5 Protokolu o kultúrnej spolupráci k Dohode o voľnom obchode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kórejskou republikou na strane druhej (2014/226/EÚ) (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="124" PAGE.FIRST="25" DATE.PUB="2014">Ú. v. EÚ L 124, 2014, s. 25</REF.DOC.OJ>) bolo obdobie uplatňovania predmetného nároku predĺžené o tri roky, a to na obdobie od <DATE ISO="20140701">1. júla 2014</DATE> do <DATE ISO="20170630">30. júna 2017</DATE>.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Rozhodnutie (EÚ) 2015/2169</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6</NO.P><TXT>Rozhodnutím Rady (EÚ) 2015/2169 z <DATE ISO="20151001">1. októbra 2015</DATE> o uzavretí Dohody o voľnom obchode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kórejskou republikou a na strane druhej (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="307" PAGE.FIRST="2" DATE.PUB="2015">Ú. v. EÚ L 307, 2015, s. 2</REF.DOC.OJ>) bola uvedená dohoda schválená v mene Únie. Odôvodnenie 6 tohto rozhodnutia je formulované rovnako ako odôvodnenie 6 rozhodnutia 2011/265. Rovnako aj článok 3 ods. 1 rozhodnutia 2015/2169 je formulovaný podobne ako článok 4 ods. 1 rozhodnutia 2011/265.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Rozhodnutie (EÚ) 2017/1107</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7</NO.P><TXT>Rozhodnutím Rady (EÚ) 2017/1107 z <DATE ISO="20170608">8. júna 2017</DATE> o predĺžení obdobia nároku audiovizuálnych koprodukcií podľa článku 5 Protokolu o kultúrnej spolupráci k Dohode o voľnom obchode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kórejskou republikou na strane druhej (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="160" PAGE.FIRST="33" DATE.PUB="2017">Ú. v. EÚ L 160, 2017, s. 33</REF.DOC.OJ>) bolo obdobie uplatňovania predmetného nároku predĺžené o tri roky, a to na obdobie od <DATE ISO="20170701">1. júla 2017</DATE> do <DATE ISO="20200630">30. júna 2020</DATE>.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><?PAGE NO="4"?><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Napadnuté rozhodnutie</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8</NO.P><TXT>Napadnuté rozhodnutie prijaté na základe článku 3 ods. 1 rozhodnutia 2015/2169 stanovuje, že obdobie uplatňovania predmetného nároku sa predlžuje o tri roky, a to od <DATE ISO="20200701">1. júla 2020</DATE> do <DATE ISO="20230630">30. júna 2023</DATE>.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Návrhy účastníkov konania a konanie na Súdnom dvore</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9</NO.P><TXT>Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zrušil napadnuté rozhodnutie a uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10</NO.P><TXT>Rada navrhuje, aby sa žaloba zamietla a aby bola Komisii uložená povinnosť nahradiť trovy konania. Subsidiárne navrhuje, aby Súdny dvor v prípade, že rozhodnutie zruší, zachoval jeho účinky dovtedy, kým nedôjde k odstráneniu konštatovaných dôvodov na jeho zrušenie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11</NO.P><TXT>Rozhodnutiami predsedu Súdneho dvora zo <DATE ISO="20201207">7. decembra 2020</DATE> sa povolil vstup Francúzskej republiky a Holandského kráľovstva do konania ako vedľajších účastníkov na podporu návrhov Rady.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">O žalobe</HT></P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Argumentácia účastníkov konania</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12</NO.P><TXT>Na podporu svojej žaloby o neplatnosť Komisia uvádza jediný žalobný dôvod založený na tom, že použitie článku 3 ods. 1 rozhodnutia 2015/2169 ako právneho základu napadnutého rozhodnutia je v rozpore so Zmluvami a judikatúrou Súdneho dvora.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13</NO.P><TXT>V rámci tohto jediného žalobného dôvodu Komisia tvrdí, že použitím tohto právneho základu, ktorý vyžaduje, aby sa Rada uznášala jednomyseľne a ktorý vylučuje účasť Európskeho parlamentu, namiesto toho, aby ako procesnoprávny základ použila článok 218 ods. 6 písm. a) bod v) ZFEÚ, ktorý v spojení s článkom 218 ods. 8 prvým pododsekom ZFEÚ stanovuje hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v Rade po udelení súhlasu Parlamentu, ako to navrhovala Komisia, Rada zmenila uplatniteľné pravidlo hlasovania a porušila výsady Parlamentu, pokiaľ ide o predĺženie uplatňovania časti medzinárodnej dohody.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14</NO.P><TXT>Komisia sa domnieva, že článok 3 ods. 1 rozhodnutia 2015/2169 predstavuje <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0009" ID="QS0009"/>odvodený právny základ<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/>, ktorého použitie je podľa nej v rozpore so zásadou zverenia právomocí uvedenou v článku 13 ods. 2 ZEÚ, ako aj so zásadou inštitucionálnej rovnováhy.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15</NO.P><TXT>Okrem toho je podľa tejto inštitúcie nekoherentné vyžadovať, aby Rada o obnovení predmetného nároku rozhodovala jednomyseľne, hoci o jeho vytvorení sa pri prijatí rozhodnutia 2011/265 rozhodlo kvalifikovanou väčšinou, pričom Únia podľa medzinárodného práva súhlasila s tým, že tento nárok bude v zásade obnovovaný automaticky. Uplatňovanie prísnejšieho vnútorného pravidla a požiadavka, aby Rada musela vysloviť súhlas s obnovovaním tohto nároku, sú podľa nej v rozpore s cieľom automatického obnovovania, na ktorom sa dohodli strany dohody, a preto sú aj v rozpore s judikatúrou týkajúcou sa prednosti medzinárodných dohôd pred sekundárnym právom Únie.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="5"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16</NO.P><TXT>Komisia v replike v odpovedi na argumentáciu Rady, podľa ktorej napadnuté rozhodnutie nie je založené na <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0010" ID="QS0010"/>odvodenom právnom základe<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/>, ale na článku 218 ods. 7 ZFEÚ, dodáva, že súhlasí so stanoviskom Rady, podľa ktorého predmetom tohto rozhodnutia je zmena dohody v zmysle tohto ustanovenia, keďže sa ním predlžuje uplatňovanie ustanovenia uvedeného v protokole. Domnieva sa však, že článok 3 ods. 1 rozhodnutia 2015/2169 nemožno považovať za prípad uplatnenia článku 218 ods. 7 ZFEÚ, pretože tento protokol tým, že stanovuje automatické obnovovanie predmetného nároku na ďalšie po sebe nasledujúce obdobia rovnakého trvania, nestanovuje žiadnu osobitnú procesnú etapu obnovovania tohto nároku, takže podľa nej nie je potrebné, aby Rada povoľovala Komisii schválenie tohto obnovovania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17</NO.P><TXT>Okrem toho sú podľa nej procesné podmienky, s ktorými je spojené splnomocnenie údajne priznané Komisii, nezlučiteľné s článkom 218 ZFEÚ a použitie <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0011" ID="QS0011"/>odvodeného právneho základu<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/> vyžadujúceho jednomyseľné hlasovanie v Rade je podľa jej názoru protiprávne.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18</NO.P><TXT>Navyše článok 3 ods. 1 rozhodnutia 2015/2169 podľa názoru Komisie neudeľuje splnomocnenie na schválenie zmien dohody v mene Únie v zmysle článku 218 ods. 7 ZFEÚ, ale len odráža právomoc Komisie zabezpečiť v prípade rozhodnutia v neprospech obnovenia predmetného nároku zastupovanie Únie navonok v súlade s článkom 17 ZEÚ, pričom právomoc rozhodovať o tomto obnovení má naďalej Rada. Podľa Komisie teda nedošlo ku skutočnému preneseniu rozhodovacej právomoci, spojenému s osobitnými podmienkami, v prospech Komisie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19</NO.P><TXT>Rada, ktorú podporujú Francúzska republika a Holandské kráľovstvo, namieta proti argumentácii Komisie, pričom v zásade tvrdí, že postup použitý pri prijímaní napadnutého rozhodnutia je založený na článku 218 ods. 7 ZFEÚ, ako to jednoznačne vyplýva z výslovného odkazu na toto ustanovenie v odôvodnení 6 rozhodnutia 2015/2169, a že tento postup je v súlade s uvedeným ustanovením Zmluvy o FEÚ.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20</NO.P><TXT>Rada totiž tvrdí, že podmienky uplatniteľnosti článku 218 ods. 7 ZFEÚ boli splnené, keďže jednak obnovenie predmetného nároku predstavuje zmenu osobitnej a nezávislej časti dohody vykonanú prostredníctvom zjednodušeného postupu stanoveného v článku 5 ods. 8 protokolu. Komisia je podľa nej ako vyjednávač splnomocnená zmeniť predmetný nárok jeho zrušením na konci prebiehajúceho trojročného obdobia a oznámiť toto rozhodnutie Kórejskej republike. Okrem toho podľa Rady postup stanovený v článku 3 ods. 1 rozhodnutia 2015/2169 pripojil k tomuto splnomocneniu udelenému Komisii platné podmienky.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21</NO.P><TXT>Podľa jej názoru totiž, pokiaľ ide o požiadavku jednomyseľného hlasovania v rámci Rady, predstavuje obnovenie predmetného nároku výnimku zo všeobecného pravidla, v zmysle ktorého v prípade neexistencie opačného rozhodnutia dôjde k zrušeniu predmetného nároku, čo podľa nej odôvodňuje použitie prísnejších podmienok.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22</NO.P><TXT>Rada subsidiárne uvádza, že v prípade, že by Súdny dvor rozhodol, že v rámci podmienok podľa článku 218 ods. 7 ZFEÚ nie je možné stanoviť takéto jednomyseľné hlasovanie, neplatnou by bola len povinnosť rozhodovať jednomyseľne. Keďže však napadnuté rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne, podľa jej názoru nevyhnutne získalo kvalifikovanú väčšinu v rámci Rady, a preto by sa malo považovať za platne prijaté.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23</NO.P><TXT>Rada vo svojej duplike osobitne namieta proti tvrdeniu Komisie, podľa ktorého Únia môže obnoviť predmetný nárok bez použitia vnútorného postupu, pokiaľ je úmyslom Komisie obnoviť ho, zatiaľ čo na jeho ukončenie je potrebný rozhodovací postup. Podľa jej názoru totiž automatická povaha obnovenia predmetného nároku vo vzťahu ku každej zo strán dohody nemôže vylúčiť akýkoľvek<?PAGE NO="6"?> druh vnútorného rozhodovacieho postupu, keďže dĺžka uplatniteľnosti tohto nároku je obmedzená na tri roky a každé tri roky je potrebné prijať rozhodnutie podľa príslušných a potrebných vnútorných rozhodovacích postupov. Pri nerešpektovaní týchto rozhodovacích postupov by podľa Rady došlo k narušeniu autonómie právneho poriadku Únie, ako aj narušeniu inštitucionálnej rovnováhy stanovenej autormi Zmlúv.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24</NO.P><TXT>Rada tvrdí, že článok 218 ods. 7 ZFEÚ je vhodným právnym základom pre postup stanovený v článku 3 ods. 1 rozhodnutia 2015/2169. Osobitne zdôrazňuje, že článok 5 ods. 8 protokolu zavádza zjednodušený postup na zmenu tohto protokolu tým, že stanovuje implicitný súhlas s obnovením predmetného nároku a predchádzajúce oznámenie na účely ukončenia tohto nároku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25</NO.P><TXT>Francúzska republika tvrdí, že napadnutým rozhodnutím sa vykonáva postup založený na článku 218 ods. 7 ZFEÚ, pričom v dôsledku toho Komisia nesprávne uvádza, že Rada založila toto rozhodnutie na právnom základe, ktorý nie je upravený v Zmluve o FEÚ. V prvom rade sa Francúzska republika domnieva, že podmienky obnovenia predmetného nároku predstavujú prípad uplatnenia tohto ustanovenia Zmluvy o FEÚ. Podľa nej totiž jednak obnovenie predmetného nároku rozširuje časovú pôsobnosť ustanovení týkajúcich sa tohto nároku, ktoré predstavujú osobitnú a samostatnú súčasť protokolu, a naopak, neobnovenie uvedeného nároku by v podstate viedlo k tomu, že tieto ustanovenia by boli zbavené právnych účinkov. Obnovenie predmetného nároku teda podľa nej predstavuje zmenu tohto protokolu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26</NO.P><TXT>Okrem toho sa má automatické obnovovanie predmetného nároku s tichým súhlasom strán podľa tohto členského štátu považovať za spadajúce do kategórie ustanovení, ktoré sa odchyľujú od bežného revízneho postupu medzinárodných dohôd, ktorého zjednodušenie tento prípad predstavuje.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27</NO.P><TXT>Francúzska republika sa v druhom rade domnieva, že opatrením stanoveným v článku 3 ods. 1 rozhodnutia 2015/2169 sa správne vykonáva článok 218 ods. 7 ZFEÚ v rozsahu, v akom sa ním stanovuje, že rozhodnutie Komisie neoznámiť ukončenie predmetného nároku musí schváliť Rada. V tejto súvislosti poznamenáva, že článok 3 ods. 1 rozhodnutia 2015/2169 zveruje Komisii skutočnú rozhodovaciu právomoc, pokiaľ ide o rozhodnutie, ktoré sa má uskutočniť každé tri roky, pričom k tomuto splnomocneniu pripája osobitné podmienky v zmysle článku 218 ods. 7 ZFEÚ. Toto obmedzenie je podľa Francúzskej republiky legitímne vzhľadom na to, že toto posledné uvedené ustanovenie predstavuje výnimku z článku 218 ods. 5, 6 a 9 ZFEÚ a obnovenie predmetného nároku je súčasťou aktov, ktorými sa vymedzujú politiky Únie a uskutočňuje jej vonkajšia činnosť. Jednomyseľné hlasovanie podľa jej názoru predstavuje len spôsob, akým Rada uskutočňuje schválenie rozhodnutia Komisie o nevznesení nesúhlasu s obnovením tohto nároku, pričom zákonnosť alebo nezákonnosť tohto spôsobu nemá vplyv na platnosť požiadavky takéhoto schválenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28</NO.P><TXT>V treťom a poslednom rade Francúzska republika tvrdí, že v každom prípade vzhľadom na zásadu autonómie právneho poriadku Únie predmetný nárok nemohol byť obnovený bez existencie aktu Únie, ktorý by to špecificky stanovoval, a to nezávisle od skutočnosti, že takéto výslovné obnovenie nie je v medzinárodnom právnom poriadku nevyhnutné.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29</NO.P><TXT>Holandské kráľovstvo vyhlasuje, že sa plne stotožňuje so stanoviskom Rady a všetkými tvrdeniami uvedenými na jeho podporu.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="7"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Posúdenie Súdnym dvorom</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30</NO.P><TXT>Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že toto rozhodnutie bolo prijaté na základe článku 3 ods. 1 rozhodnutia 2015/2169, ktorý podobne ako článok 4 ods. 1 rozhodnutia 2011/265 okrem iného stanovuje, že Komisia oznámi Kórejskej republike zámer nepredĺžiť obdobie uplatňovania predmetného nároku, pokiaľ Rada na návrh Komisie a štyri mesiace pred uplynutím tohto obdobia uplatňovania jednomyseľne nerozhodne o predĺžení jeho uplatňovania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31</NO.P><TXT>Komisia na podporu jediného žalobného dôvodu tvrdí, že Rada tým, že napadnuté rozhodnutie založila na článku 3 ods. 1 rozhodnutia 2015/2169, použila protiprávne <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0012" ID="QS0012"/>odvodený právny základ<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32</NO.P><TXT>V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že pravidlá tvorby vôle inštitúcií Únie sú stanovené Zmluvami a členské štáty ani tieto samotné inštitúcie nimi nemôžu disponovať. Iba Zmluvy môžu preto v osobitných prípadoch splnomocniť niektorú inštitúciu na zmenu rozhodovacieho postupu, ktorý stanovujú. Pokiaľ by sa niektorej inštitúcii priznala možnosť vytvárať odvodené právne základy, či už v zmysle sprísnenia, alebo v zmysle zjednodušenia podmienok prijímania aktu, bola by jej tým priznaná normotvorná právomoc prekračujúca medze toho, čo stanovujú Zmluvy. To by tiež viedlo k tomu, že by sa tejto inštitúcii umožnilo ohroziť zásadu inštitucionálnej rovnováhy, z ktorej vyplýva, že každá z inštitúcií berie pri vykonávaní svojich právomocí ohľad na právomoci ostatných inštitúcií (pozri v tomto zmysle rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080506">6. mája 2008</DATE>, <NAME.CASE>Parlament/Rada</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑133/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:257">EU:C:2008:257</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0054">54</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0057">57</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160922">22. septembra 2016</DATE>, <NAME.CASE>Parlament/Rada</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑14/15 a C‑116/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:715">EU:C:2016:715</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0047">47</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33</NO.P><TXT>V prejednávanej veci z odôvodnenia 6 rozhodnutia 2015/2169 vyplýva, že právnym základom rozhodovacieho postupu stanoveného v článku 3 ods. 1 tohto rozhodnutia je článok 218 ods. 7 ZFEÚ, keďže toto odôvodnenie uvádza, že v súlade s týmto ustanovením Zmluvy o FEÚ môže Rada splnomocniť Komisiu na schválenie určitých obmedzených zmien dohody a že je potrebné umožniť Komisii rozhodnúť o skončení predmetného nároku, pokiaľ sa nerozhodne predĺžiť jeho uplatniteľnosť, čo schváli Rada v súlade s osobitným postupom, a to jednak vzhľadom na citlivý charakter tohto prvku dohody, ako aj na skutočnosť, že túto dohodu majú uzavrieť Únia a jej členské štáty.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že jediný žalobný dôvod uvedený Komisiou je potrebné zamietnuť v prípade, že postup zavedený v článku 3 ods. 1 rozhodnutia 2015/2169, vykonaný napadnutým rozhodnutím, patrí do pôsobnosti článku 218 ods. 7 ZFEÚ a je v súlade s článkom 218 ZFEÚ v rozsahu, v akom na obnovenie predmetného nároku vyžaduje jednomyseľné hlasovanie v Rade.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35</NO.P><TXT>Článok 218 ods. 7 ZFEÚ stanovuje, že odchylne od odsekov 5, 6 a 9 tohto článku môže Rada pri uzavretí dohody splnomocniť vyjednávača na schválenie zmien dohody v mene Únie, ak táto dohoda ustanovuje, že tieto zmeny majú byť prijaté zjednodušeným postupom alebo orgánom zriadeným touto dohodou. Uvedené ustanovenie tiež stanovuje, že Rada môže k tomuto splnomocneniu pripojiť osobitné podmienky.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36</NO.P><TXT>V dôsledku toho je v prvom rade potrebné preskúmať, či článok 3 ods. 1 rozhodnutia 2015/2169 splnomocňuje Komisiu schváliť v mene Únie zmenu protokolu a či tento protokol stanovuje, že takáto zmena sa má prijať zjednodušeným postupom alebo orgánom zriadeným dohodou alebo týmto protokolom.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="8"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37</NO.P><TXT>Pokiaľ ide jednak o otázku, či Rada článkom 3 ods. 1 rozhodnutia 2015/2169 splnomocňuje Komisiu schváliť v mene Únie zmenu protokolu, je potrebné uviesť, že z článku 5 ods. 8 písm. a) a b) protokolu vyplýva, že strany dohody, a teda aj protokolu, musia každé tri roky po posúdení Výboru pre kultúrnu spoluprácu zriadeného podľa článku 3 ods. 1 tohto protokolu vyhodnotiť, či majú alebo nemajú v úmysle obnoviť predmetný nárok na ďalšie trojročné obdobie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0038"><NO.P>38</NO.P><TXT>Článok 3 ods. 1 rozhodnutia 2015/2169 v tejto súvislosti stanovuje vnútorný postup Únie, a to v tom zmysle, že priznáva Komisii právomoc ukončiť dotknutý nárok na konci každého trojročného obdobia, alebo, ak sa domnieva, že tento nárok má byť obnovený, predložiť v tomto zmysle návrh Rade pred uplynutím každého obdobia. Ako pritom uviedol generálny advokát v bode 60 svojich návrhov, neobnovenie uvedeného nároku vedie k zrušeniu nároku zavedeného protokolom, ktorý sa v zásade mlčky a automaticky obnovuje každé tri roky, pričom takéto zrušenie sa musí považovať za zmenu tohto protokolu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39</NO.P><TXT>Preto hoci rozhodnutie, akým je napadnuté rozhodnutie, ktorého cieľom je obnovenie predmetného nároku na obdobie troch rokov, nemôže byť samo osebe považované za rozhodnutie smerujúce k zmene protokolu, nič to nemení na tom, že postup stanovený v článku 3 ods. 1 rozhodnutia 2015/2169, ktorý sa uplatňuje na prijatie takéhoto rozhodnutia, splnomocňuje Komisiu, aby každé tri roky posúdila, či je potrebné obnoviť tento nárok alebo rozhodnúť o jeho uplynutí, a to tak, že sama rozhodne o tomto uplynutí alebo sa obráti na Radu na účely obnovenia uvedeného nároku. Tento postup teda splnomocňuje Komisiu na prijatie rozhodnutí týkajúcich sa zmeny tohto protokolu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0040"><NO.P>40</NO.P><TXT>V dôsledku toho je potrebné dospieť k záveru, že článok 3 ods. 1 rozhodnutia 2015/2169, ktorý bol vykonaný napadnutým rozhodnutím, predstavuje splnomocnenie udelené Komisii Radou pri uzatváraní dohody, a teda aj pri uzatváraní protokolu pripojeného k tejto dohode, na schválenie <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0013" ID="QS0013"/>zmien dohody<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/> v mene Únie v zmysle článku 218 ods. 7 ZFEÚ.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0041"><NO.P>41</NO.P><TXT>Pokiaľ ide ďalej o otázku, či protokol stanovuje, že jeho zmeny majú byť prijaté zjednodušeným postupom alebo orgánom zriadeným dohodou alebo protokolom, ako to vyžaduje článok 218 ods. 7 ZFEÚ, je potrebné na jednej strane konštatovať, že článok 5 ods. 8 písm. a) a b) protokolu nepriznáva Výboru pre kultúrnu spoluprácu právomoc zmeniť protokol, ale ako vyplýva z bodu 37 tohto rozsudku, zveruje mu iba úlohu vykonať posúdenie výsledkov vykonávania predmetného nároku. Na druhej strane toto posledné uvedené ustanovenie skutočne stanovuje zjednodušený postup, keďže ako uviedol generálny advokát v bode 67 svojich návrhov, na ukončenie tohto nároku stačí, aby tak zmluvná strana tejto dohody urobila prostredníctvom písomného oznámenia doručeného tri mesiace pred uplynutím pôvodného alebo akéhokoľvek ďalšieho obdobia, pričom tento nárok sa v opačnom prípade automaticky obnoví.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0042"><NO.P>42</NO.P><TXT>Okrem toho je potrebné dodať, že pravidlá stanovené v článku 3 ods. 1 rozhodnutia 2015/2169 je možné považovať za pravidlá, ktorými sa uplatňuje možnosť stanovená v článku 218 ods. 7 ZFEÚ, aby Rada k splnomocneniu udelenému Komisii pripojila osobitné podmienky, pretože toto ustanovenie rozhodnutia 2015/2169 vyžaduje, aby Komisia v prípade, že dospeje k záveru, že predmetný nárok by sa nemal ukončiť, ale mal by sa obnoviť o tri roky, predložila v tomto zmysle návrh Rade štyri mesiace pred uplynutím práve prebiehajúceho obdobia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0043"><NO.P>43</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, postup zavedený v článku 3 ods. 1 rozhodnutia 2015/2169, ktorý sa vykonáva napadnutým rozhodnutím, patrí do pôsobnosti článku 218 ods. 7 ZFEÚ, takže toto rozhodnutie nemuselo byť prijaté v súlade s postupom stanoveným v článku 218 ods. 6 písm. a) ZFEÚ.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="9"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0044"><NO.P>44</NO.P><TXT>Pokiaľ ide v druhom rade o otázku, či je postup zavedený v článku 3 ods. 1 rozhodnutia 2015/2169 v súlade s článkom 218 ZFEÚ v rozsahu, v akom na obnovenie predmetného nároku vyžaduje jednomyseľné hlasovanie v Rade, je potrebné uviesť, že článok 218 ods. 7 ZFEÚ nestanovuje pre Radu žiadne pravidlo hlasovania na prijatie rozhodnutí, v súvislosti s ktorými si Rada v rámci splnomocnenia udeleného Komisii na základe tohto ustanovenia zachováva svoju právomoc.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0045"><NO.P>45</NO.P><TXT>Za týchto podmienok je uplatniteľné pravidlo hlasovania potrebné určiť v každom konkrétnom prípade odkazom na článok 218 ods. 8 ZFEÚ. Vzhľadom na použitie výrazu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0014" ID="QS0014"/>počas celého postupu<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/> v prvom pododseku tohto ustanovenia a na druhej strane vzhľadom na výraz <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0015" ID="QS0015"/>však<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/> v úvode druhého pododseku uvedeného ustanovenia je potrebné dospieť k záveru, že vo všeobecnosti sa Rada uznáša kvalifikovanou väčšinou, pričom jednomyseľne rozhoduje iba v prípadoch uvedených v tomto druhom pododseku. Za týchto podmienok musí byť uplatniteľné pravidlo hlasovania v každom jednotlivom prípade určené podľa toho, či spadá alebo nespadá pod posledné uvedené prípady [(pozri analogicky rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20210902">2. septembra 2021</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Rada (Dohoda s Arménskom)</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑180/20</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2021:658">EU:C:2021:658</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0029">29</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>)].</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0046"><NO.P>46</NO.P><TXT>Osobitne prvý prípad, ktorý je ako jediný relevantný v prejednávanom prípade a v ktorom článok 218 ods. 8 druhý pododsek ZFEÚ vyžaduje, aby sa Rada uznášala jednomyseľne, sa týka situácie, keď sa dohoda týka oblasti, v ktorej sa na prijatie aktu Únie vyžaduje jednomyseľnosť, čím stanovuje spojitosť medzi hmotnoprávnym základom rozhodnutia prijatého na základe uvedeného článku a pravidlom hlasovania uplatniteľným pre jeho prijatie [pozri v tomto zmysle rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180904">4. septembra 2018</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Rada (Dohoda s Kazachstanom)</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑244/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:662">EU:C:2018:662</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0029">29</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>].</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0047"><NO.P>47</NO.P><TXT>Takto zabezpečená spojitosť medzi hmotnoprávnym základom rozhodnutí prijatých v rámci dohody a pravidlom hlasovania uplatniteľným pri prijímaní takýchto rozhodnutí prispieva k zachovaniu symetrie medzi postupmi týkajúcimi sa vnútornej činnosti Únie a postupmi týkajúcimi sa jej vonkajšej činnosti, pri dodržaní inštitucionálnej rovnováhy stanovenej autormi Zmlúv [pozri v tomto zmysle rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180904">4. septembra 2018</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Rada (Dohoda s Kazachstanom)</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑244/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:662">EU:C:2018:662</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0030">30</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>].</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0048"><NO.P>48</NO.P><TXT>Takáto symetria sa teda musí zabezpečiť aj vtedy, keď sa prijíma rozhodnutie týkajúce sa zmeny dohody, ako je upravené v článku 218 ods. 7 ZFEÚ.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0049"><NO.P>49</NO.P><TXT>Keďže predmetný nárok nepatrí do oblasti, v ktorej sa na prijatie aktu Únie vyžaduje jednomyseľné hlasovanie v rámci Rady, postup zavedený v článku 3 ods. 1 rozhodnutia 2015/2169 nie je, na rozdiel od toho, čo tvrdí Rada, v súlade s článkom 218 ZFEÚ v rozsahu, v akom vyžaduje takéto jednomyseľné hlasovanie. Pravidlom hlasovania uplatniteľným na prijatie rozhodnutí, akým je napadnuté rozhodnutie, preto musí byť pravidlo stanovené v článku 218 ods. 8 prvom pododseku ZFEÚ, teda hlasovanie v Rade kvalifikovanou väčšinou.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0050"><NO.P>50</NO.P><TXT>Keďže v odôvodnení 6 rozhodnutia 2015/2169 sa uvádza, že predĺženie uplatňovania predmetného nároku schvaľuje Rada v súlade s osobitným postupom vzhľadom na citlivý charakter tohto prvku dohody, ako aj na skutočnosť, že dohodu majú uzavrieť Únia a jej členské štáty, je potrebné dodať, že jednak citlivá povaha dotknutej oblasti nemôže odôvodňovať prijatie odvodeného právneho základu stanovujúceho osobitný postup (pozri v tomto zmysle rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080506">6. mája 2008</DATE>, <NAME.CASE>Parlament/Rada</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑133/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:257">EU:C:2008:257</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0059">59</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Okrem toho takéto úvahy nemôžu odôvodniť to, že Rada nebude dodržiavať procesné pravidlá a pravidlá hlasovania stanovené v článku 218 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150428">28. apríla 2015</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Rada</NAME.CASE>,<?PAGE NO="10"?> <NO.CASE>C‑28/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:282">EU:C:2015:282</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0055">55</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a konkrétne to, že sa od nich Rada odchýli v rámci osobitných podmienok, ktoré môže pripojiť k splnomocneniu udelenému vyjednávačovi podľa článku 218 ods. 7 ZFEÚ.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0051"><NO.P>51</NO.P><TXT>Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy je potrebné jedinému žalobnému dôvodu, ktorý uviedla Komisia, vyhovieť a v dôsledku toho zrušiť napadnuté rozhodnutie.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">O zachovaní účinkov napadnutého rozhodnutia</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0052"><NO.P>52</NO.P><TXT>Rada navrhuje, aby Súdny dvor v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia zachoval účinky tohto rozhodnutia dovtedy, kým nebudú odstránené konštatované dôvody na jeho zrušenie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0053"><NO.P>53</NO.P><TXT>Podľa článku 264 druhého odseku ZFEÚ môže Súdny dvor, ak to považuje za potrebné, uviesť, ktoré účinky aktu vyhláseného za neplatný sa musia považovať za konečné.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0054"><NO.P>54</NO.P><TXT>V tejto súvislosti z judikatúry Súdneho dvora vyplýva že vzhľadom na dôvody týkajúce sa právnej istoty možno účinky takéhoto aktu zachovať okrem iného vtedy, ak by okamžité účinky jeho zrušenia mali pre dotknutých účastníkov závažné negatívne dôsledky [pozri analogicky rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20210902">2. septembra 2021</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Rada (Dohoda s Arménskom)</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑180/20</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2021:658">EU:C:2021:658</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0062">62</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru].</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0055"><NO.P>55</NO.P><TXT>V prejednávanej veci by zrušenie napadnutého rozhodnutia bez zachovania jeho účinkov mohlo spochybniť záväzok Únie predĺžiť obdobie uplatňovania predmetného nároku na obdobie troch rokov od <DATE ISO="20200701">1. júla 2020</DATE> do <DATE ISO="20230630">30. júna 2023</DATE>, a tým brániť riadnemu vykonávaniu dohody [pozri analogicky rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20210902">2. septembra 2021</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Rada (Dohoda s Arménskom)</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑180/20</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2021:658">EU:C:2021:658</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0063">63</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra].</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0056"><NO.P>56</NO.P><TXT>Z dôvodu právnej istoty je preto potrebné zachovať účinky napadnutého rozhodnutia, ktoré sa týmto rozsudkom zrušuje, až kým nebudú odstránené konštatované dôvody na jeho zrušenie.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">O trovách</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0057"><NO.P>57</NO.P><TXT>Podľa článku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla uložiť Rade povinnosť nahradiť trovy konania a Rada nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0058"><NO.P>58</NO.P><TXT>V súlade s článkom 140 ods. 1 rokovacieho poriadku členské štáty, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci konania, znášajú svoje vlastné trovy konania. Je preto potrebné vyhlásiť, že Francúzska republika a Holandské kráľovstvo znášajú svoje vlastné trovy konania.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><JURISDICTION><INTRO>Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto:</INTRO><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">1.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Rozhodnutie Rady (EÚ) 2020/470 z <DATE ISO="20200325">25. marca 2020</DATE>, pokiaľ ide o predĺženie obdobia nároku audiovizuálnych koprodukcií podľa článku 5 Protokolu o kultúrnej spolupráci k Dohode o voľnom obchode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kórejskou republikou na strane druhej, sa zrušuje.</HT></TXT></NP></ITEM><?PAGE NO="11"?><ITEM><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">2.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Účinky rozhodnutia 2020/470 zostávajú zachované dovtedy, kým nebudú odstránené konštatované dôvody na jeho zrušenie.</HT></TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">3.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Rada Európskej únie je povinná nahradiť trovy konania.</HT></TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">4.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Francúzska republika a Holandské kráľovstvo znášajú svoje vlastné trovy konania.</HT></TXT></NP></ITEM></LIST></JURISDICTION></CONTENTS.JUDGMENT><SIGNATURE.CASE><SIGNATORY><P>Podpisy</P></SIGNATORY></SIGNATURE.CASE></JUDGMENT>