<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><CONCLUSION NNC="YES" xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.58-20161101.xd"><BIB.CONCLUSION><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>C-724/18</NO.CASE><NO.CASE>C-727/18</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62018CC0724</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:251">EU:C:2020:251</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>26</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>26</PAGE.TOTAL></BIB.CONCLUSION><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P><HT TYPE="SC">Návrhy generálneho advokáta – M. Bobek – Spojené veci C‑724/18 a C‑727/18</HT></P><P><HT TYPE="SC">Cali Apartments</HT></P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Návrhy generálneho advokáta</HT></P><P><HT TYPE="UC">Michal Bobek</HT></P><P>prednesené <DATE ISO="20200402">2. apríla 2020</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk prednesu: angličtina.</P></NOTE></P></TI><STI><P><HT TYPE="BOLD">Spojené veci C‑724/18 a C‑727/18</HT></P><P>Cali Apartments SCI (C‑724/18)</P><P>HX (C‑727/18)</P><P>proti</P><P>Procureur général près la cour d’appel de Paris,</P><P>Ville de Paris</P><P><HT TYPE="NORMAL">[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour de cassation (Kasačný súd, Francúzsko)]</HT></P></STI></TITLE><INTERMEDIATE><INDEX IDX.CLOSE="“" SEPARATOR=" – " IDX.OPEN="„"><KEYWORD>Návrh na začatie prejudiciálneho konania</KEYWORD><KEYWORD>Sloboda usadiť sa</KEYWORD><KEYWORD>Smernica 2006/123/ES</KEYWORD><KEYWORD>Pôsobnosť</KEYWORD><KEYWORD>Opakovaný prenájom zariadeného priestoru určeného na bývanie na krátke časové obdobia príležitostným zákazníkom, ktorí tam nemajú nahlásený pobyt</KEYWORD><KEYWORD>Vnútroštátna právna úprava a obecné predpisy, na základe ktorých tento prenájom podlieha predchádzajúcemu povoleniu a kompenzácii</KEYWORD><KEYWORD>Odôvodnenie</KEYWORD><KEYWORD>Cieľ spočívajúci v zabezpečení dostatočného počtu dostupných bytov určených na dlhodobý prenájom</KEYWORD><KEYWORD>Primeranosť</KEYWORD></INDEX></INTERMEDIATE><CONTENTS.CONCLUSION><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">I.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Úvod</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1.</NO.P><TXT>Spoločnosti Cali Apartments a HX (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0001" REF.END="QE0001"/>navrhovatelia v konaní o kasačnom opravnom prostriedku<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/>) bola uložená pokuta za nepovolený prenájom ich garsónok v Paríži (Francúzsko). Podľa francúzskeho práva opakovaný prenájom zariadeného priestoru určeného na bývanie na krátke časové obdobia príležitostným zákazníkom, ktorí tam nemajú nahlásený pobyt, podlieha udeleniu povolenia. Navrhovatelia v konaní o kasačnom opravnom prostriedku túto požiadavku na získanie povolenia napadli pred vnútroštátnymi súdmi ako nezlučiteľnú so svojou slobodou poskytovať služby, ktorá je zakotvená v práve EÚ.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2.</NO.P><TXT>Súdny dvor má v prejednávanej veci opäť posúdiť rozsah, v akom sa má právna úprava EÚ v oblasti služieb uplatňovať na rôzne činnosti v hospodárstve <HT TYPE="ITALIC">peer‑to‑peer</HT>, ktoré sú vykonávané prostredníctvom digitálnych platforiem. Na rozdiel od predchádzajúcich vecí, ktoré boli primárne zamerané na povahu činností ponúkaných samotnými platformami,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0002"><P>Pozri najmä rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20191219">19. decembra 2019</DATE>, <NAME.CASE>Airbnb Ireland</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑390/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:1112">EU:C:2019:1112</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), pokiaľ ide o spoločnosť Airbnb, a rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20171220">20. decembra 2017</DATE>, <NAME.CASE>Asociación Profesional Elite Taxi</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑434/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:981">EU:C:2017:981</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180410">10. apríla 2018</DATE>, <NAME.CASE>Uber France</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑320/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:221">EU:C:2018:221</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), pokiaľ ide o spoločnosť Uber.</P></NOTE> sa však prejednávaná vec týka sociálnych a spoločenských účinkov takých služieb na ich príslušné <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0002" REF.END="QE0002"/>trhy<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/>, akým je trh s bývaním v Paríži.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="2"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3.</NO.P><TXT>Prejednávané veci vyvolávajú tri široké zásadné otázky. Odpoveď na prvé dve otázky podľa môjho názoru nie je príliš zložitá: patrí vnútroštátna právna úprava, ktorá podmieňuje prenájom zariadeného priestoru určeného na bývanie na krátke obdobia získaním povolenia, ktoré vydá príslušný starosta, do pôsobnosti smernice 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0003"><P>Smernica Európskeho parlamentu a Rady z <DATE ISO="20061212">12. decembra 2006</DATE> (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="376" PAGE.FIRST="36" DATE.PUB="2006">Ú. v. EÚ L 376, 2006, s. 36</REF.DOC.OJ>).</P></NOTE> (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0003" REF.END="QE0003"/>smernica o službách<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/>)? Ak áno, môže byť zavedenie systému povolení pre tento druh služieb odôvodnené naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu, najmä zabezpečením ponuky dostupného dlhodobého bývania a ochranou mestského životného prostredia?</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4.</NO.P><TXT>Kladná odpoveď na obe tieto otázky, ktorú navrhujem Súdnemu dvoru, však otvára skutočne chúlostivú tretiu otázku, ktorú položil vnútroštátny súd: aké kritériá alebo opatrenia by boli primerané sledovaným cieľom verejného záujmu? Pokiaľ ide o obecné predpisy mesta Paríž, v akom rozsahu môže byť udelenie takého povolenia podmienené kompenzáciou v podobe súbežnej premeny priestorov, ktoré sú určené na iné užívanie, na bývanie?</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">II.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Právny rámec</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">A.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Právo EÚ</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5.</NO.P><TXT>Odôvodnenie 9 smernice o službách stanovuje:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0004" REF.END="QE0004"/>Táto smernica sa uplatňuje len na požiadavky, ktoré majú vplyv na prístup k činnostiam v oblasti služieb alebo na ich výkon. Z tohto dôvodu sa neuplatňuje na požiadavky, ako sú pravidlá cestnej premávky, pravidlá týkajúce sa rozvoja alebo využitia pozemkov, územné plánovanie v mestách a na vidieku, stavebné predpisy, ako ani na správne sankcie uložené za nedodržanie takýchto pravidiel, ktoré konkrétne neupravujú alebo neovplyvňujú činnosti v oblasti služieb, ale ktoré musia poskytovatelia dodržiavať počas vykonávania svojej hospodárskej činnosti rovnako, ako iné súkromné osoby.<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/></P></QUOT.S></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6.</NO.P><TXT>Odôvodnenie 27 znie takto:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0005" REF.END="QE0005"/>Táto smernica by sa nemala vzťahovať na sociálne služby v oblasti bývania… Tieto služby sú nevyhnutnými na zaručenie základného práva na ľudskú dôstojnosť a integritu a sú prejavom zásad sociálnej súdržnosti a solidarity a táto smernica by ich nemala ovplyvňovať.<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/></P></QUOT.S></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7.</NO.P><TXT>Článok 2 vymedzuje pôsobnosť smernice o službách. Stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="002.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0006" REF.END="QE0006"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Táto smernica sa vzťahuje na služby poskytované poskytovateľmi, ktorí sú usadení v členskom štáte.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="002.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA><P>Táto smernica sa nevzťahuje na tieto činnosti:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>služby všeobecného záujmu nehospodárskeho charakteru;</TXT></NP></ITEM></LIST><P>…</P><LIST TYPE="OTHER"><ITEM><NP><NO.P>j)</NO.P><TXT>sociálne služby súvisiace so sociálnym ubytovaním, starostlivosťou o deti a podporou rodín a osôb v trvalej alebo dočasnej núdzi, ktoré sú poskytované štátom, poskytovateľmi poverenými štátom alebo charitatívnymi organizáciami uznanými ako takými štátom;</TXT></NP></ITEM></LIST><P>…<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/></P></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><?PAGE NO="3"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8.</NO.P><TXT>Článok 4 vymedzuje viaceré pojmy použité v smernici o službách:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0007" REF.END="QE0007"/>Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:</P><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>,služba‘ je akákoľvek samostatne zárobková hospodárska činnosť, ktorá je obyčajne poskytovaná za odplatu, v zmysle článku 50 zmluvy;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>,poskytovateľ‘ je každá fyzická osoba, ktorá je štátnym príslušníkom členského štátu, alebo každá právnická osoba v zmysle článku 48 zmluvy a usadená v členskom štáte, ktorá ponúka alebo poskytuje službu;</TXT></NP></ITEM></LIST><P>…</P><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P>6.</NO.P><TXT>,systém udeľovania povolení‘ je každý postup, v rámci ktorého sa od poskytovateľa alebo príjemcu vyžaduje, aby podnikol kroky smerom k získaniu úradného rozhodnutia alebo konkludentného rozhodnutia o prístupe k činnosti v oblasti služieb alebo jej vykonávaní od príslušného orgánu;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>7.</NO.P><TXT>,požiadavka‘ je akákoľvek povinnosť, zákaz, podmienka alebo obmedzenie ustanovené v zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach členských štátov alebo v dôsledku judikatúry, administratívnej praxe, pravidiel profesijných orgánov alebo kolektívnych pravidiel profesijných združení či iných profesijných organizácií, ktoré boli prijaté v rámci výkonu ich právnej autonómie; pravidlá stanovené v kolektívnych zmluvách dohodnuté sociálnymi partnermi sa v zmysle tejto smernice nepovažujú za požiadavky;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>8.</NO.P><TXT>,závažné dôvody týkajúce sa verejného záujmu‘ [naliehavé dôvody všeobecného záujmu – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] sú dôvody uznané ako také v judikatúre Súdneho dvora a zahŕňajú tieto dôvody: verejný poriadok, verejnú bezpečnosť, ochranu verejnosti, verejné zdravie, zachovanie finančnej rovnováhy systému sociálneho zabezpečenia, ochranu spotrebiteľa, príjemcov služieb a pracovníkov, poctivosť obchodných transakcií, boj proti podvodom, ochranu životného prostredia a mestského životného prostredia, zdravie zvierat, duševné vlastníctvo, ochranu národného historického a umeleckého dedičstva, ciele sociálnej politiky a ciele politiky v oblasti kultúry;</TXT></NP></ITEM></LIST><P>…<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/></P></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9.</NO.P><TXT>Článok 9, ktorým sa začína kapitola III smernice o službách venovaná slobode poskytovateľov usadiť sa, upravuje pravidlá v oblasti systémov udeľovania povolení:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="009.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0008" REF.END="QE0008"/>1.</NO.PARAG><ALINEA><P>Členské štáty nepodmieňujú prístup k činnosti v oblasti služieb alebo jej vykonávanie systémom udeľovania povolení, pokiaľ nie sú splnené tieto podmienky:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>systém udeľovania povolení nediskriminuje daného poskytovateľa;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>potreba existencie systému udeľovania povolení je opodstatnená závažným dôvodom týkajúcim sa verejného záujmu [naliehavým dôvodom všeobecného záujmu – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>];</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>sledovaný cieľ nemožno dosiahnuť pomocou menej reštriktívneho opatrenia, najmä v dôsledku skutočnosti, že následná inšpekcia by bola vykonaná príliš neskoro, aby bola skutočne účinná.</TXT></NP></ITEM></LIST><P>…<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/></P></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10.</NO.P><TXT>Článok 10 smernice o službách stanovuje podmienky na udeľovanie povolení:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="010.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0009" REF.END="QE0009"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Systémy udeľovania povolení sa zakladajú na kritériách, ktoré zabraňujú tomu, aby príslušné orgány vykonávali svoju hodnotiacu právomoc svojvoľným spôsobom.</ALINEA></PARAG><?PAGE NO="4"?><PARAG IDENTIFIER="010.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA><P>Kritériá uvedené v odseku 1 musia byť:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>nediskriminačné;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>opodstatnené závažným dôvodom týkajúcim sa verejného záujmu [naliehavým dôvodom všeobecného záujmu – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>];</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>primerané cieľu tohto verejného [všeobecného – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] záujmu;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>d)</NO.P><TXT>jasné a jednoznačné;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>e)</NO.P><TXT>objektívne;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>f)</NO.P><TXT>vopred zverejnené;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>g)</NO.P><TXT>transparentné a dostupné.</TXT></NP></ITEM></LIST><P>…</P></ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="010.007"><NO.PARAG>7.</NO.PARAG><ALINEA>Tento článok nespochybňuje rozdelenie právomocí orgánov členských štátov na miestnej alebo regionálnej úrovni, ktoré udeľujú povolenia.<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11.</NO.P><TXT>Článok 11 smernice o službách sa týka doby platnosti povolenia.</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="011.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0010" REF.END="QE0010"/>1.</NO.PARAG><ALINEA><P>Povolenie sa poskytovateľovi neudeľuje na dobu určitú okrem týchto prípadov:</P><P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>povolenie sa automaticky obnovuje alebo podlieha len kontinuálnemu plneniu požiadaviek;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>počet dostupných povolení je vzhľadom na závažný dôvod týkajúci sa verejného záujmu [naliehavý dôvod všeobecného záujmu – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] obmedzený;</TXT><P>alebo</P></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>obmedzené trvanie povolenia môže byť opodstatnené závažným dôvodom týkajúcim sa verejného záujmu [naliehavým dôvodom všeobecného záujmu – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>].</TXT></NP></ITEM></LIST></P><P>…<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/></P></ALINEA></PARAG></QUOT.S></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12.</NO.P><TXT>Článok 12 smernice o službách, nazvaný <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0011" REF.END="QE0011"/>Výberové konanie v prípade viacerých kandidátov<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/>, sa týka situácií, keď je počet dostupných povolení pre danú činnosť obmedzený. Článok 13 stanovuje pravidlá pre postupy pri udeľovaní povolení. Články 14 a 15 smernice o službách zas stanovujú zakázané požiadavky a požiadavky podliehajúce hodnoteniu.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">B.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Francúzske právo</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">1.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Zákonník cestovného ruchu</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13.</NO.P><TXT>Článok L. 324‑1‑1 code du tourisme (Zákonník cestovného ruchu) stanovuje:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0012" REF.END="QE0012"/>Každá osoba, ktorá ponúka na prenájom turistické ubytovanie bez ohľadu na to, či je alebo nie je klasifikované v zmysle tohto zákonníka, to musí vopred ohlásiť starostovi obce, v ktorej sa ubytovanie nachádza.<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/></P></QUOT.S></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="5"?><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">2.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Zákonník výstavby a bývania</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14.</NO.P><TXT>Článok L. 631‑7 code de la construction et de l’habitation (Zákonník výstavby a bývania) stanovuje, že v mestách s viac ako <FT TYPE="NUMBER">200000</FT> obyvateľmi zmena užívania priestorov určených na bývanie podlieha za podmienok stanovených v článku L. 631‑7‑1 toho istého zákonníka predchádzajúcemu povoleniu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15.</NO.P><TXT>Loi n<HT TYPE="SUP">o</HT> 2014‑366 du 24 mars 2014 pour l’accès au logement et un urbanisme rénové (zákon č. 2014‑366 z <DATE ISO="20140324">24. marca 2014</DATE> o prístupe k bývaniu a obnovenom urbanistickom plánovaní) doplnil do článku L. 631‑7 Zákonníka výstavby a bývania posledný, šiesty odsek. Toto ustanovenie stanovuje, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0013" REF.END="QE0013"/>opakovaný prenájom zariadeného priestoru určeného na bývanie na krátke časové obdobia príležitostným zákazníkom, ktorí tam nemajú nahlásený pobyt, predstavuje zmenu užívania v zmysle tohto ustanovenia.<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16.</NO.P><TXT>Článok L. 631‑7‑1 Zákonníka výstavby a bývania stanovuje spôsoby získania povolenia uvedeného v článku L. 631–7:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0014" REF.END="QE0014"/>Predchádzajúce povolenie na zmenu užívania vydá starosta obce, v ktorej sa nachádza nehnuteľnosť… Vydanie povolenia môže byť podmienené kompenzáciou vo forme súbežnej premeny priestorov, ktoré sú určené na iné užívanie, na priestory určené na bývanie.</P><P>Povolenie na zmenu užívania je osobne viazané. Jeho účinnosť sa skončí v prípade, že sa z akýchkoľvek dôvodov konečnou platnosťou ukončí výkon príjmovej činnosti adresáta povolenia. Ak je však povolenie podmienené kompenzáciou, viaže sa na priestor, a nie na osobu. Priestory ponúkané ako kompenzácia sú uvedené v povolení, ktoré sa uverejní v registri nehnuteľností alebo zapíše v pozemkovej knihe.</P><P>…</P><P>Mestské zastupiteľstvo stanoví uznesením podmienky uplatnenia článku L. 631‑7, podľa ktorých sa udeľujú povolenia a stanovujú kompenzácie pre jednotlivé mestské časti, prípadne obvody, so zreteľom na ciele sociálnej rozmanitosti, najmä v závislosti od charakteristík trhu s obytnými priestormi a potreby nezhoršiť nedostatok nehnuteľností určených na bývanie…<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/></P></QUOT.S></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17.</NO.P><TXT>Systém dočasných povolení môže byť tiež určený mestským zastupiteľstvom na základe článku L. 631‑7‑1‑A toho istého zákonníka, ktorý stanovuje, že uznesenie mestského zastupiteľstva môže stanoviť systém dočasného povolenia zmeny užívania umožňujúci fyzickej osobe prenajímať na krátke časové obdobia priestory určené na bývanie príležitostným zákazníkom, ktorí tam nemajú nahlásený pobyt. Uznesenie určí podmienky vydania tohto dočasného povolenia primátorom mesta, v ktorom sa nachádza nehnuteľnosť. Stanoví aj kritériá tohto dočasného povolenia, ktoré sa môžu týkať dĺžky nájomných zmlúv, fyzických prvkov priestoru, ako aj jeho umiestnenia najmä v závislosti od charakteristík trhov s obytnými priestormi a od potreby nezhoršiť nedostatok obytných priestorov. Tieto kritériá sa môžu meniť v závislosti od počtu povolení pridelených tomu istému majiteľovi.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18.</NO.P><TXT>Podľa článku L. 631‑7‑1‑A Zákonníka výstavby a bývania povolenie na zmenu užívania nie je potrebné, ak priestor predstavuje hlavné bydlisko prenajímateľa v zmysle článku 2 zákona zo <DATE ISO="19890706">6. júla 1989</DATE>, t. j. keď je obydlie obývané najmenej osem mesiacov v roku s výhradou pracovných povinností, zdravotných dôvodov alebo vyššej moci prenajímateľom, jeho manželom alebo manželkou, prípadne nezaopatrenou osobou.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19.</NO.P><TXT>Článok L. 651‑2 Zákonníka výstavby a bývania stanovuje sankcie a opatrenia, ktoré sa uplatnia v prípade nedodržania týchto ustanovení:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0015" REF.END="QE0015"/>Osobe, ktorá poruší ustanovenia článku L. 631‑7 alebo ktorá nesplní podmienky alebo povinnosti uložené na základe tohto článku, bude uložená pokuta vo výške <FT TYPE="NUMBER">25000</FT> eur.<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/></P></QUOT.S></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="6"?><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">3.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Mestské nariadenie prijaté mestským zastupiteľstvom mesta Paríž stanovujúce podmienky na udeľovanie povolení a požiadavky na kompenzáciu</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20.</NO.P><TXT>Článok 2 règlement municipal de la Ville de Paris fixant les conditions de délivrance des autorisations de changement d’usage de locaux d’habitation et déterminant les compensations en application de la section 2 du chapitre 1<HT TYPE="SUP">er</HT> du titre III du livre IV du Code de la construction et de l’habitation (mestské nariadenie mesta Paríž o stanovení podmienok udeľovania povolení na zmenu užívania obytných priestorov a vymedzení požiadaviek na kompenzáciu) stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0016" REF.END="QE0016"/>I – Kompenzácia spočíva v premene priestorov určených k <DATE ISO="19700101">1. januáru 1970</DATE> na iné účely ako na bývanie, alebo pre ktoré bolo po 1. januári 1970 vydané povolenie zmeny užívania stavby meniace účel ich užívania, a ktoré doteraz neboli použité v rámci kompenzácie, na priestory určené na bývanie.</P><P>Priestory navrhované na využitie v rámci kompenzácie musia súčasne spĺňať tieto podmienky:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>zodpovedať bytovým jednotkám a mať porovnateľnú kvalitu a podlahovú plochu ako bytové jednotky, pri ktorých sa navrhuje zmena užívania, pričom jednotlivé prípady sa posudzujú podľa vhodnosti priestorov na účely bývania. Priestory navrhované na využitie v rámci kompenzácie musia spĺňať požiadavky vymedzené vo vyhláške z <DATE ISO="20020130">30. januára 2002</DATE> o vlastnostiach dôstojného bývania.</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>nachádzať sa v tom istom obvode ako obytné priestory, pri ktorých sa navrhuje zmena užívania.</TXT></NP></ITEM></LIST><P>Podlahová plocha sa vypočíta podľa článku R. 111‑2 Zákonníka výstavby a bývania.</P><P>II – V oblasti posilnenej kompenzácie vymedzenej v prílohe č. 1, musia mať ako výnimka z odseku I písm. a) priestory navrhované na využitie v rámci kompenzácie dvakrát väčšiu podlahovú plochu ako priestory, pri ktorých sa navrhuje zmena užívania, pokiaľ sa tieto priestory nezmenia na nájomné sociálne byty, ktoré sú predmetom zmluvy uzavretej podľa článku L. 351‑2 Zákonníka výstavby a bývania najmenej na 20 rokov.</P><P>Ako výnimka z odseku I písm. b) sa v oblasti posilnenej kompenzácie môžu nájomné sociálne byty slúžiace ako kompenzácia za priestory, ktorých užívanie sa mení, nachádzať kdekoľvek v tejto oblasti. Ak sa však priestory, ktorých užívanie sa mení, nachádzajú v 1., 2., 4., 5., 6., 7., 8. alebo 9. obvode, kde je zvlášť výrazný nedostatok nehnuteľností určených na bývanie vo vzťahu k aktivite, predmetom kompenzácie mimo obvodu, v ktorom dochádza k zmene užívania, môže byť najviac 50 % podlahovej plochy, ktorej užívanie sa mení.</P><P>Tieto obvody sa vyznačujú na parížske pomery nadpriemernou úrovňou pomeru počtu zamestnaných osôb k počtu aktívnych rezidentov, ako ho meria INSEE [francúzsky Národný inštitút pre štatistiku a hospodárske štúdie].</P><P>Ak je možné navrhnúť kompenzáciu v celom rozsahu mimo obvodu, v ktorom dochádza k zmene užívania, počet nehnuteľností určených na bývanie navrhovaných na využitie v rámci kompenzácie musí byť prinajmenšom rovnaký ako počet tých, pri ktorých sa ruší určenie na bývanie.</P><P>Ak pri priestoroch, ktorých užívanie sa mení, poskytuje kompenzáciu totožný vlastník v rámci rovnakej pozemkovej jednotky, a to v súvislosti s racionalizáciou obytných plôch tejto jednotky, minimálna vyžadovaná plocha na účely kompenzácie zodpovedá rozsahu plochy priestorov, ktorých užívanie sa mení.<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/></P></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ><?PAGE NO="7"?><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">III.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Skutkový stav, konanie a prejudiciálne otázky</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21.</NO.P><TXT>Každý z navrhovateľov v konaní o kasačnom opravnom prostriedku vlastní garsónku v Paríži.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22.</NO.P><TXT>V roku 2015 príslušné odbory mesta Paríž uskutočnili vyšetrovanie s cieľom určiť, či navrhovatelia v konaní o kasačnom opravnom prostriedku prenajímali svoje garsónky ako krátkodobé ubytovanie v zariadených priestoroch prostredníctvom platformy Airbnb bez povolenia. Procureur de la République (prokurátor) po ukončení tohto vyšetrovania podal návrh na vydanie predbežných opatrení proti navrhovateľom v konaní o kasačnom opravnom prostriedku. Tribunal de grande instance de Paris (Prvostupňový súd, Paríž, Francúzsko) uložil navrhovateľom v konaní o kasačnom opravnom prostriedku pokutu a nariadil im vrátiť priestorom rezidenčné využitie. Mesto Paríž vstúpilo do konania ako vedľajší účastník.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23.</NO.P><TXT>V odvolacom konaní Cour d’appel (Odvolací súd, Paríž, Francúzsko) dvoma rozsudkami z <DATE ISO="20170519">19. mája 2017</DATE> a <DATE ISO="20170615">15. júna 2017</DATE>, ktoré sa týkali jednotlivých navrhovateľov v konaní o kasačnom opravnom prostriedku, potvrdil, že predmetné garsónky boli ponúkané na prenájom príležitostným zákazníkom na krátke časové obdobia prostredníctvom platformy Airbnb bez predchádzajúceho povolenia primátora Paríža, čo je v rozpore s ustanoveniami článku L. 631‑7 Zákonníka výstavby a bývania. Cour d’appel (Odvolací súd) uložil navrhovateľom v konaní o kasačnom opravnom prostriedku, spoločnosti Cali Apartments a HX, pokuty vo výške <FT TYPE="NUMBER">15000</FT> eur a <FT TYPE="NUMBER">25000</FT> eur. Výnos z pokút bol určený pre mesto Paríž.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24.</NO.P><TXT>Navrhovatelia v konaní o kasačnom opravnom prostriedku podali kasačné opravné prostriedky na Cour de cassation (Kasačný súd, Francúzsko), ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania. Podľa navrhovateľov v konaní o kasačnom opravnom prostriedku rozsudky vydané v odvolacom konaní porušujú zásadu prednosti práva EÚ vzhľadom na to, že Cour d’appel (Odvolací súd) nepreukázal naliehavý dôvod všeobecného záujmu, ktorý by mohol odôvodniť obmedzenie slobody poskytovať služby, ktoré dotknutá právna úprava predstavuje. Cour d’appel (Odvolací súd) nepreukázal ani to, že cieľ sledovaný touto právnou úpravou nie je možné dosiahnuť menej reštriktívnym opatrením, ako stanovuje článok 9 písm. b) a c) smernice o službách.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25.</NO.P><TXT>Práve vzhľadom na tieto skutkové a právne okolnosti položil vnútroštátny súd Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><LIST TYPE="OTHER"><ITEM><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0017" REF.END="QE0017"/>1.</NO.P><TXT>Uplatňuje sa [smernica o službách] vzhľadom na definíciu jej predmetu a pôsobnosti v jej článkoch 1 a 2 na prenájom za odplatu, a to aj mimo podnikateľskú činnosť, opakovane a na krátke časové obdobia, zariadeného priestoru na účely bývania, ktorý nepredstavuje hlavné bydlisko prenajímateľa, príležitostným zákazníkom, ktorí tam nemajú nahlásený pobyt, najmä vzhľadom na pojmy ,poskytovatelia‘ a ,služby‘?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>V prípade kladnej odpovede na predchádzajúcu otázku: predstavuje vnútroštátna právna úprava, akou je článok L. 631‑7 [Zákonníka výstavby a bývania], systém udeľovania povolení na vyššie uvedenú činnosť v zmysle článkov 9 až 13 [smernice o službách] alebo iba požiadavku podriadenú ustanoveniam článkov 14 a 15?</TXT><P>V prípade, že články 9 až 13 [smernice o službách] sa uplatnia:</P></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>Má sa článok 9 písm. b) tejto smernice vykladať v tom zmysle, že cieľ smerujúci k boju proti nedostatku prenajímateľných nehnuteľností určených na bývanie predstavuje naliehavý dôvod všeobecného záujmu umožňujúci odôvodniť vnútroštátne opatrenie, ktorým v určitých geografických oblastiach podlieha povoleniu prenájom zariadeného priestoru určeného na bývanie opakovane na krátke časové obdobia príležitostným zákazníkom, ktorí tam nemajú nahlásený pobyt?</TXT></NP></ITEM><?PAGE NO="8"?><ITEM><NP><NO.P>4.</NO.P><TXT>V prípade kladnej odpovede: je takéto opatrenie primerané sledovanému cieľu?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>5.</NO.P><TXT>Bráni článok 10 ods. 2 písm. d) a e) smernice vnútroštátnemu opatreniu, ktoré podriaďuje povoleniu prenájom zariadeného priestoru určeného na bývanie ,opakovane‘, na ,krátke časové obdobia‘ a ,príležitostným zákazníkom, ktorí tam nemajú nahlásený pobyt‘?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>6.</NO.P><TXT>Bráni článok 10 ods. 2 písm. d) až g) smernice systému udeľovania povolení stanovujúcemu, že podmienky vydania povolenia sa stanovujú uznesením mestského zastupiteľstva so zreteľom na ciele sociálnej rozmanitosti najmä v závislosti od charakteristík trhu s obytnými priestormi a potreby predísť zhoršeniu nedostatku bývania?<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/></TXT></NP></ITEM></LIST></QUOT.S></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26.</NO.P><TXT>Uznesením predsedu Súdneho dvora z <DATE ISO="20181218">18. decembra 2018</DATE> boli veci C‑724/18 (Cali Apartments) a C‑727/18 (HX) spojené na účely písomnej a ústnej časti konania, ako aj rozsudku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27.</NO.P><TXT>Písomné pripomienky predložili navrhovatelia v konaní o kasačnom opravnom prostriedku, mesto Paríž, česká a nemecká vláda, Írsko, grécka, španielska, francúzska, holandská a poľská vláda a Európska komisia. Všetky tieto subjekty okrem poľskej vlády sa zúčastnili na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo <DATE ISO="20191119">19. novembra 2019</DATE>.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">IV.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Posúdenie</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28.</NO.P><TXT>Otázky 1 a 2 sa týkajú problematiky uplatniteľnosti smernice o službách v prejednávaných veciach. Zatiaľ čo otázka 1 súvisí s pôsobnosťou smernice, otázka 2 má za cieľ určiť, ktoré konkrétne ustanovenia smernice sa uplatnia v prejednávaných veciach spomedzi ustanovení týkajúcich sa <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0018" REF.END="QE0018"/>systémov udeľovania povolení<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/> a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0019" REF.END="QE0019"/>požiadaviek<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/> v rámci kapitoly III smernice o službách.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29.</NO.P><TXT>Za predpokladu, že pravidlá, podľa ktorých je na prenájom zariadeného priestoru určeného na bývanie na krátke časové obdobia príležitostným zákazníkom potrebné povolenie, predstavujú <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0020" REF.END="QE0020"/>systém udeľovania povolení<QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="201C" ID="QE0020"/>, sa vnútroštátny súd otázkami 3 až 6 následne pýta, či je tento systém v súlade s ustanoveniami venovanými týmto systémom, ktoré sa nachádzajú v článkoch 9 a 10 smernice o službách. Konkrétne otázky 3 a 4 sa týkajú odôvodnenia a primeranosti dotknutých pravidiel. Otázkami 5 a 6 sa vnútroštátny súd pýta, či tieto pravidlá spĺňajú ďalšie podmienky na udelenie povolenia, ktoré stanovuje článok 10 ods. 2 smernice o službách.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30.</NO.P><TXT>Štruktúra týchto návrhov sleduje logiku právnych problémov, ktoré uvádza vnútroštátny súd. Najprv preskúmam, či sa smernica o službách uplatní v prejednávaných veciach (A), a určím relevantné ustanovenia (B). Následne sa budem zaoberať problematikou zlučiteľnosti sporného systému udeľovania povolení, pokiaľ ide o jeho zavedenie i špecifické podmienky, ktoré upravuje, s jednotlivými požiadavkami vyplývajúcimi z článku 9 ods. 1 a článku 10 ods. 2 smernice o službách (C).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31.</NO.P><TXT>Skôr než začnem posúdenie, musím objasniť predmet celkovej analýzy. Mám analýzu uskutočniť vzhľadom na vnútroštátne ustanovenia (uvedené v bodoch 13 až 19 vyššie), obecné predpisy mesta Paríž (bod 20 vyššie) alebo oboje vo vzájomnom spojení?</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="9"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32.</NO.P><TXT>Je pravda, že vnútroštátny súd kladie otázky len vo vzťahu k vnútroštátnym ustanoveniam, podľa ktorých opakovaný prenájom zariadeného priestoru určeného na bývanie na krátke pobyty podlieha vydaniu povolenia zo strany príslušného orgánu/starostu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0004"><P>Články L. 631‑7 a L. 631‑7‑1 Zákonníka výstavby a bývania.</P></NOTE> Vnútroštátna právna úprava však stanovuje len celkový rámec pre také povolenia. Obecné zastupiteľstvá oprávňuje, aby prijali pravidlá na vykonanie tohto rámca.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0005"><P>Zatiaľ čo vnútroštátna právna úprava stanovuje všeobecnú podmienku predchádzajúceho povolenia na krátkodobý prenájom zariadených obytných priestorov, obecné predpisy ju majú zhmotniť v súlade s článkom L. 631‑7‑1 štvrtým odsekom Zákonníka výstavby a bývania. Tento článok dáva mestskému zastupiteľstvu právomoc stanoviť podmienky na udeľovanie povolení a určiť požiadavky na kompenzáciu v rámci mestskej časti a prípadne obvodu.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33.</NO.P><TXT>Mesto Paríž pri výkone týchto právomocí prijalo špecifické pravidlá upravené v obecných nariadeniach, ktoré stanovujú podmienky na udeľovanie povolení a určovanie požiadaviek na kompenzáciu. Práve obecné predpisy do určitej miery dávajú konkrétny obsah všeobecnému vnútroštátnemu rámcu. Obecné predpisy sú vo Francúzsku dôležité aj z praktického hľadiska, lebo výnos z pokút za nepovolený krátkodobý prenájom zariadeného priestoru určeného na bývanie podľa všetkého predstavuje v plnom rozsahu príjem rozpočtu obce, v ktorej sa priestory nachádzajú.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34.</NO.P><TXT>V rámci smernice o službách normotvorca EÚ uznal význam zohľadňovania <HT TYPE="ITALIC">miestnych</HT> dojednaní, pokiaľ ide o príslušné orgány vydávajúce povolenia, prinajmenšom dvojakým spôsobom. Po prvé samotný rámec analýzy vyplývajúcej z článku 10 ods. 2 smernice o službách si vyžaduje preskúmanie <HT TYPE="ITALIC">konkrétnych</HT> systémov udeľovania povolení, teda príslušných systémov zavedených miestnymi a vnútroštátnymi predpismi.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0006"><P>Pozri ďalej body 81 až 85 nižšie.</P></NOTE> Po druhé článok 10 ods. 7 smernice o službách jasne stanovuje, že podmienky na udeľovanie povolení nesmú spochybňovať rozdelenie právomocí medzi orgány členských štátov vydávajúce povolenia na miestnej alebo regionálnej úrovni.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35.</NO.P><TXT>Zhrniem to tak, že systém udeľovania povolení, ktorý je predmetom tejto veci, je balíkom vnútroštátnych <HT TYPE="ITALIC">a</HT> obecných predpisov. Pri posudzovaní zlučiteľnosti takého legislatívneho balíka s právom EÚ je potrebné preskúmať celý jeho obsah, nielen jeho jednotlivé úrovne. To by bol napokon aj pohľad každého potenciálneho poskytovateľa služieb v Paríži, na ktorého by sa logicky uplatnili obe úrovne právnych predpisov, nielen tá vnútroštátna. Tento prístup použijem aj v týchto návrhoch.</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">A.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Uplatniteľnosť smernice o službách</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36.</NO.P><TXT>Uplatní sa smernica o službách na prenájom na krátke časové obdobia za odplatu, a to aj mimo podnikateľskú činnosť, opakovane a na krátke časové obdobia, zariadeného priestoru na účely bývania, ktorý nepredstavuje hlavné bydlisko prenajímateľa, príležitostným zákazníkom, ktorí tam nemajú nahlásený pobyt?</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37.</NO.P><TXT>Všetci účastníci konania s výnimkou nemeckej vlády a Írska sa domnievajú, že smernica o službách sa uplatní na prejednávané veci.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0038"><NO.P>38.</NO.P><TXT>Podľa nemeckej vlády článok L. 631‑7 Zákonníka výstavby a bývania neupravuje službu, ale zmenu použitia obytných priestorov. Toto ustanovenie sa neuplatní len na poskytovateľov, ktorí chcú svoje priestory prenajímať príležitostným zákazníkom na krátke obdobia, ale na každého jednotlivca, ktorý chce zmeniť použitie obytných priestorov. Taká zmena by mohla spočívať napríklad v tom, že priestory sa budú používať ako bývanie pre ľudí bez domova alebo pre utečencov. Odôvodnenia 9 a 27 a článok 2 ods. 2 písm. j) výslovne vylučujú tieto činnosti z pôsobnosti smernice. To isté by malo platiť pre pravidlá zmeny použitia, ktoré majú zabezpečiť dostatočný počet dostupných bytov.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="10"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39.</NO.P><TXT>Írsko sa domnieva, že Zákonník výstavby a bývania obsahuje ustanovenia upravujúce rozvoj a využitie pozemkov, najmä obytných nehnuteľností. Článok L. 631‑7 Zákonníka výstavby a bývania stanovuje podrobné pravidlá, ktoré sa týkajú zmeny použitia a zmiešaného použitia obytných nehnuteľností. Vzhľadom na odôvodnenie 9 smernice o službách, ktoré stanovuje, že smernica sa neuplatní na <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0021" REF.END="QE0021"/>pravidlá týkajúce sa rozvoja alebo využitia pozemkov, územné plánovanie v mestách a na vidieku [alebo] stavebné predpisy<QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="201C" ID="QE0021"/>, sa smernica nevzťahuje na článok L. 631‑7 Zákonníka výstavby a bývania. Cieľom francúzskej právnej úpravy je riešiť nedostatok nájomných bytov, ktoré sú dôležitým cieľom sociálnej politiky, prostredníctvom účinnej regulácie využitia pozemkov a územného plánovania v mestách, a nie ovplyvniť prístup k určitej činnosti alebo jej vykonávanie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0040"><NO.P>40.</NO.P><TXT>Podľa môjho názoru je poskytovanie služieb krátkodobého prenájmu za odplatu službou jednoznačne hospodárskej povahy. Získanie povolenia na zmenu použitia obytných nehnuteľností je iba požiadavkou, ktorá ovplyvňuje poskytovanie tejto konkrétnej služby.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0041"><NO.P>41.</NO.P><TXT>Je pomerne jasné, že vo vzťahu k predmetnej činnosti sa neuplatní ani jedna z výnimiek upravených v článku 2 ods. 2 a 3 smernice o službách.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0042"><NO.P>42.</NO.P><TXT>Článok 2 ods. 2 písm. j) smernice o službách, ktorý vylučuje sociálne služby týkajúce sa sociálneho bývania a na ktorý sa odvoláva nemecká vláda, sa na prejednávanú vec jednoznačne neuplatní. Tvrdenie založené na tom, že tie isté pravidlá, ktoré musí majiteľ dodržať, ak chce nehnuteľnosť použiť na hospodárske účely, by sa potenciálne mohli uplatniť na zmenu použitia nehnuteľnosti na iné, nehospodárske účely, akým je sociálne bývanie, je vzhľadom na jasné skutkové okolnosti tejto veci vysoko špekulatívne a nie je potrebné sa ním podrobne zaoberať.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0043"><NO.P>43.</NO.P><TXT>Rovnako vzhľadom na ziskovosť protihodnoty za službu<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0007"><P>Francúzska vláda na pojednávaní uviedla, pričom ani jeden z ďalších účastníkov konania jej v tomto smere neprotirečil, že krátkodobý prenájom zariadených priestorov určených na bývanie je v priemere 1,8‑krát ziskovejší než dlhodobý prenájom zariadených priestorov určených na bývanie.</P></NOTE> dotknutú činnosť jednoznačne nemožno považovať za službu nehospodárskeho charakteru vo všeobecnom záujme v zmysle článku 2 ods. 2 písm. a) smernice o službách. Ani táto výnimka sa preto neuplatní.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0044"><NO.P>44.</NO.P><TXT>Skôr sa zdá, že prenájom ubytovania mal patriť do pôsobnosti smernice rovnako ako akákoľvek iná služba v oblasti cestovného ruchu. Smernica o službách síce neobsahuje výslovnú zmienku v tomto zmysle, jej odôvodnenie 33 však stanovuje, že smernica sa vzťahuje aj na <HT TYPE="ITALIC">služby v oblasti nehnuteľností</HT> a služby pre spotrebiteľov, akými sú služby v <HT TYPE="ITALIC">oblasti cestovného ruchu</HT>. Okrem toho <HT TYPE="ITALIC">Príručka</HT> Európskej komisie <HT TYPE="ITALIC">o uplatňovaní smernice o službách</HT> síce určite nie je záväzná,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0008"><P>Má však výkladovú hodnotu. Pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20151223">23. decembra 2015</DATE>, <NAME.CASE>Hiebler</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑293/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:843">EU:C:2015:843</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0032">32</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> rovnako však potvrdzuje, že činnosti v oblasti prenájmu patria medzi činnosti, ktoré sa považujú za služby.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0009"><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0022" REF.END="QE0022"/>Členské štáty budú musieť zabezpečiť, aby sa ustanovenia smernice o službách uplatnili na široké spektrum činností bez ohľadu na to, či sa poskytujú podnikom alebo spotrebiteľom… [akými sú]… služby v oblasti prenájmu a leasingu… atď.<QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="201C" ID="QE0022"/> [<HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] Európska komisia (Generálne riaditeľstvo pre vnútorný trh a služby), Úrad pre vydávanie úradných publikácií Európskych spoločenstiev, 2007, s. 10.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0045"><NO.P>45.</NO.P><TXT>Ďalšie tvrdenie nemeckej vlády a najmä Írska, ktoré sa odvoláva na odôvodnenie 9, si zaslúži hlbšiu úvahu. Toto odôvodnenie stanovuje: <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0023" REF.END="QE0023"/>Táto smernica sa uplatňuje len na požiadavky, ktoré majú vplyv na prístup k činnostiam v oblasti služieb alebo na ich výkon. Z tohto dôvodu sa neuplatňuje na požiadavky, ako sú pravidlá cestnej premávky, pravidlá týkajúce sa rozvoja alebo využitia pozemkov, územné plánovanie v mestách a na vidieku, stavebné predpisy, ako ani na správne sankcie uložené za nedodržanie takýchto pravidiel, ktoré konkrétne neupravujú alebo neovplyvňujú činnosti v oblasti služieb, ale ktoré musia poskytovatelia dodržiavať počas vykonávania svojej hospodárskej činnosti rovnako, ako iné súkromné osoby.<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="201C" ID="QE0023"/></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0046"><NO.P>46.</NO.P><TXT>Považujem za užitočné uviesť na tomto mieste plné znenie odôvodnenia 9. Zo znenia tohto odôvodnenia v celom rozsahu vrátane jeho prvej vety, ako aj druhej polovice druhej vety je jasné, prečo tvrdenia Írska a nemeckej vlády nie sú presvedčivé.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="11"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0047"><NO.P>47.</NO.P><TXT>Po prvé treba pripomenúť, že odôvodnenie 9 je len odôvodnením.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0010"><P>Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Szpunar v spojených veciach <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>X a Visser</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑360/15 a C‑31/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:397">EU:C:2017:397</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0130">130</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0139">139</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Smernica o službách neobsahuje zodpovedajúce platné ustanovenie, ktoré by upravovalo blokovú výnimku na spôsob článku 2 ods. 2 a 3 smernice. Podľa môjho názoru odôvodnenie samo osebe bez zodpovedajúceho ustanovenia v texte nemôže zaviesť novú blokovú výnimku, ktorá sa neodráža na nijakom inom mieste vlastného znenia opatrenia EÚ.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0011"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20050712">12. júla 2005</DATE>, <NAME.CASE>Alliance for Natural Health a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑154/04 a C‑155/04</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2005:449">EU:C:2005:449</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0059">59</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111221">21. decembra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Ziolkowski a Szeja</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑424/10 a C‑425/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:866">EU:C:2011:866</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0043">43</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pokiaľ však ide o veľkorysejší prístup k normatívnej hodnote odôvodnenia, pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180725">25. júla 2018</DATE>, <NAME.CASE>Confédération paysanne a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑528/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:583">EU:C:2018:583</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0044">44</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0046">46</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0051">51</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0048"><NO.P>48.</NO.P><TXT>Po druhé aj keby sa analýza na tomto mieste neskončila, čo by sa podľa môjho názoru mohla a mala, môžem ďalej uviesť, že odôvodnenie 9 sa v každom prípade týka inej problematiky ako je problematika týkajúca sa stanovenia ďalšej odvetvovej výnimky z pôsobnosti smernice.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0049"><NO.P>49.</NO.P><TXT>Prvá veta odôvodnenia 9 sa začína potvrdením pravidla, že smernica sa uplatňuje na požiadavky, ktoré ovplyvňujú prístup k činnosti v oblasti služieb. Všetky pravidlá v akejkoľvek oblasti, ktoré stanovujú podmienku prístupu k určitej službe, vrátane požiadaviek, ktoré sa týkajú zmeny použitia nehnuteľnosti, teda patria do pôsobnosti smernice. Je tu však stanovená kvalifikácia: smernica sa uplatňuje <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0024" REF.END="QE0024"/>len<QUOT.END REF.START="QS0024" CODE="201C" ID="QE0024"/> na také požiadavky.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0050"><NO.P>50.</NO.P><TXT>Preto sa druhá veta začína výrazom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0025" REF.END="QE0025"/>z tohto dôvodu<QUOT.END REF.START="QS0025" CODE="201C" ID="QE0025"/> a obsahuje zoznam, ktorý je uvedený ilustratívnym <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0026" REF.END="QE0026"/>ako sú<QUOT.END REF.START="QS0026" CODE="201C" ID="QE0026"/>. Táto časť druhej vety však zďaleka nepridáva odvetvové blokové výnimky z pôsobnosti smernice, ale len potvrdzuje, že prípadní poskytovatelia služieb nemôžu napadnúť všeobecne záväzný regulačný rámec s odôvodnením, že im bráni v neobmedzenej slobode poskytovať služby. Takí poskytovatelia preto nemôžu požadovať osobitný regulačný režim, ktorý by sa líšil od režimu platného pre <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0027" REF.END="QE0027"/>iné súkromné osoby<QUOT.END REF.START="QS0027" CODE="201C" ID="QE0027"/>, ako uzatvára odôvodnenie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0051"><NO.P>51.</NO.P><TXT>Jednoducho povedané, odôvodnenie 9 len opäť potvrdzuje, že smernica o službách sa nedotýka všeobecne záväzných pravidiel, ktoré špecificky neregulujú služby a platia rovnako pre všetkých, jednotlivcov i poskytovateľov služieb. Toto potvrdenie platí pre každú oblasť (regulačných) predpisov. Práve preto je logické, že zoznam je len ilustratívny, začína sa výrazom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0028" REF.END="QE0028"/>ako sú<QUOT.END REF.START="QS0028" CODE="201C" ID="QE0028"/> a mohol by obsahovať aj iné oblasti,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0012"><P>V opačnom prípade by skutočne išlo prinajmenšom o pomerne jedinečný prístup k návrhu právneho predpisu, keby sa tento zoznam mal vykladať ako zoznam (blokových) výnimiek z pôsobnosti smernice, ktorý by mohol byť ľubovoľne dopĺňaný a bol by bez všeobecných smerodajných kritérií, pokiaľ ide o povahu výnimiek.</P></NOTE> akými sú napríklad normy v oblasti životného prostredia alebo pravidlá potravinovej bezpečnosti. Nakoniec práve to je aj dôvod, pre ktorý ani jeden z článkov smernice neobsahuje zodpovedajúce platné ustanovenie, ktoré by odrážalo obsah odôvodnenia 9: toto odôvodnenie nikdy nemalo vylúčiť z pôsobnosti smernice konkrétnu oblasť (oblasti). Jeho cieľom bolo len ubezpečiť, že ustanovenia smernice nie je možné použiť spôsobom, ktorý by narušil alebo zbavil zmyslu všeobecne záväzný regulačný režim v členskom štáte.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0052"><NO.P>52.</NO.P><TXT>Na pojednávaní Európska komisia ako príklad cieľa odôvodnenia 9 uviedla hypotetickú sťažnosť vodiča, ktorý pochádza z krajiny, kde sa jazdí na pravej strane cesty, proti vnútroštátnemu pravidlu cestnej premávky v členskom štáte, kde sa jazdí vľavo, ako požiadavke obmedzujúcej jeho prístup k poskytovaniu služieb v inom členskom štáte. Nechcem sa púšťať do bezpochyby vzrušujúcej diskusie o tom, v akom rozsahu by sa článok 56 ZFEÚ alebo smernica o službách vlastne mohli uplatniť na dopravné služby, uvedený príklad je však pomerne výrečný. Dalo by sa uviesť veľa takých príkladov: potenciálny poskytovateľ služieb, ktorý napadne územný plán mesta alebo iné ustanovenia v oblasti urbanizmu, sťažnosti proti spôsobu, akým sa podávajú daňové priznania, akým sa spravujú registre trestov alebo akým sa prijímajú predpisy v oblasti životného prostredia o emisiách a znečistení, atď. Vnútroštátne ustanovenia v každom z týchto všeobecne záväzných regulačných režimov by mohli byť zakaždým napadnuté pomocou toho istého tvrdenia, a to že samotná existencia týchto ustanovení predstavuje obmedzenie absolútnej slobody poskytovať služby.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="12"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0053"><NO.P>53.</NO.P><TXT>Ako je stanovené v odôvodnení 9, presne to sa malo vylúčiť. Spoločným menovateľom všetkých týchto príkladov je nesúvislosť a sprostredkovanosť. Ustanovenia upravujúce službu (prístup k nej) patria do pôsobnosti smernice, zatiaľ čo všeobecne záväzné predpisy, ktoré nijako nerozlišujú medzi poskytovateľmi a inými jednotlivcami, do nej nepatria. Ako to potvrdzuje prvá veta odôvodnenia 9, požiadavky týkajúce sa podmienok prístupu k poskytovaniu služby sú jednoznačne zahrnuté, a to <HT TYPE="ITALIC">bez ohľadu na to, z ktorej oblasti práva</HT> vychádzajú.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0054"><NO.P>54.</NO.P><TXT>Táto logika sa veľmi líši od tvrdenia Írska a nemeckej vlády, ktoré v podstate navrhujú vykladať formuláciu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0029" REF.END="QE0029"/>pravidlá týkajúce sa rozvoja alebo využitia pozemkov, územné plánovanie v mestách a na vidieku<QUOT.END REF.START="QS0029" CODE="201C" ID="QE0029"/> ako ďalšiu blokovú výnimku z pôsobnosti smernice. Všetky vnútroštátne predpisy týkajúce sa využitia pozemkov alebo územného plánovania v mestách a na vidieku by teda nikdy nemohli patriť do pôsobnosti smernice. Nie je to však tak a ani to tak byť nemôže.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0055"><NO.P>55.</NO.P><TXT>Po tretie a v podobnom zmysle sa Súdny dvor už v rozsudku Visser<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0013"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180130">30. januára 2018</DATE>, <NAME.CASE>X a Visser</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑360/15 a C‑31/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:44">EU:C:2018:44</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>) (ďalej len rozsudok <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0030" REF.END="QE0030"/>Visser<QUOT.END REF.START="QS0030" CODE="201C" ID="QE0030"/>).</P></NOTE> zaoberal rozlišovaním medzi pravidlami týkajúcimi sa majetku, z ktorých vychádza odôvodnenie 9, v závislosti od toho, či osobitne upravujú určitú činnosť v oblasti služieb alebo ovplyvňujú prístup k nej, prípadne jej výkon.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0056"><NO.P>56.</NO.P><TXT>Vo veci Visser išlo o pravidlá obsiahnuté v územnom pláne mesta, ktoré zakazovali činnosť maloobchodného predaja nízkoobjemného tovaru v zemepisných oblastiach mimo centra jedného holandského mesta. V tejto súvislosti sa Súdny dvor v rámci posudzovania územného plánu zameral na dotknutú hospodársku činnosť, a nie na povahu samotného plánu ako opatrenia, ktoré sa týka územného plánovania a využitia pôdy v meste. Súdny dvor najmä poukázal na to, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0031" REF.END="QE0031"/>cieľom pravidiel, o ktoré ide vo veci samej, je… zachovať udržateľný rozvoj centra mesta a predísť neobsadenosti obchodných priestorov v mestskej zóne v rámci politiky územného plánovania, ich osobitným účelom zároveň je určenie zemepisných oblastí, v ktorých možno umiestniť niektoré činnosti v oblasti maloobchodného predaja.<QUOT.END REF.START="QS0031" CODE="201C" ID="QE0031"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0014"><P>Tamže, bod 124.</P></NOTE> Na základe toho Súdny dvor konštatoval, že tieto pravidlá sú určené len pre osoby, ktoré uvažujú o rozvoji týchto činností v uvedených zemepisných oblastiach, a nie pre jednotlivcov konajúcich ako súkromné osoby.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0057"><NO.P>57.</NO.P><TXT>Z uvedeného rozsudku vyplýva, že keď ide o pravidlá týkajúce sa majetku, ktorý sa používa na ziskové účely, Súdny dvor rozlišuje medzi <HT TYPE="ITALIC">osobitným účelom</HT> a celkovým <HT TYPE="ITALIC">cieľom</HT> dotknutých pravidiel. Skutočnosť, že (hlavný) cieľ sa primárne týka územného plánovania v meste, nebráni tomu, aby sa na tieto pravidlá vzťahovala smernica o službách, pokiaľ je ich osobitným účelom hospodárska činnosť. V súlade s odôvodnením 9 sa smernica o službách uplatňuje na ustanovenia, ktoré upravujú alebo špecificky ovplyvňujú začatie alebo výkon činnosti v oblasti služieb.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0015"><P>Tamže, body 123 a 124.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0058"><NO.P>58.</NO.P><TXT>Z rozsudku Visser teda vyplýva, že pravidlá týkajúce sa užívania majetku patria do pôsobnosti smernice o službách v rozsahu, v akom sa dotýkajú hospodárskych činností, v dôsledku čoho ovplyvňujú prístup na trh so službami alebo výkon činnosti v oblasti služieb.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0016"><P>Pokiaľ ide o dôraz na prístup k činnosti v oblasti služieb alebo jej výkon, pozri okrem prvej vety odôvodnenia 9 aj článok 4 bod 6 a článok 9 ods. 1 smernice o službách.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0059"><NO.P>59.</NO.P><TXT>V prejednávaných veciach majú dotknuté pravidlá rovnako ako vo veci Visser dvojakú povahu. Sú súčasťou súboru pravidiel, ktoré podmieňujú <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0032" REF.END="QE0032"/>zmeny použitia<QUOT.END REF.START="QS0032" CODE="201C" ID="QE0032"/> nehnuteľnosti určenej na bývanie získaním povolenia, čo naznačuje úzku súvislosť s využitím pôdy alebo územným plánovaním v meste. Tieto pravidlá sú však zároveň kľúčové pre prístup k danej činnosti v oblasti služieb a jej výkon.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="13"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0060"><NO.P>60.</NO.P><TXT>Po štvrté a nakoniec však má prejednávaná vec jednu zvláštnosť, ktorou sa odlišuje od veci Visser a pravdepodobne odráža výhrady nemeckej vlády a Írska, aj keď možno iným spôsobom. Vo veci Visser sa síce pravidlá uplatňovali bez rozdielu, dá sa však povedať, že vzhľadom na svoju povahu boli zamerané na určitú špeciálnu skupinu poskytovateľov. Hospodársku činnosť, na ktorú sa v skutočnosti zameriaval dotknutý územný plán, mohla primerane vykonávať iba osobitná a na to určená skupina poskytovateľov služieb.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0061"><NO.P>61.</NO.P><TXT>V prejednávanej veci na rozdiel od veci Visser nie je jasne určená (podnikateľská) skupina poskytovateľov služieb. Zároveň nie je možné jednoznačne vymedziť skupinu príjemcov služieb. Obe strany sú nepodnikateľmi.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0062"><NO.P>62.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti súhlasím s tým, že pravidlá zmeny v užívaní majetku sa istým spôsobom uplatnia bez rozdielu na všetky zmeny v užívaní majetku a nie sú automaticky obmedzené na krátkodobý prenájom zariadeného priestoru určeného na bývanie. Čiastočne je to však z dôvodu samotnej povahy hospodárstva <HT TYPE="ITALIC">peer‑to‑peer</HT>, v ktorom sa zotiera hranica medzi poskytovateľmi – podnikateľmi a poskytovateľmi – nepodnikateľmi.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0017"><P>Pokiaľ ide o výzvy, ktoré hospodárstvo <HT TYPE="ITALIC">peer‑to‑peer</HT> prináša zákonnej regulácii vo všeobecnosti, pozri napríklad Conseil d’État, <HT TYPE="ITALIC">Puissance publique et plateformes numériques: accompagner l’<QUOT.START CODE="201C" ID="QS0033" REF.END="QE0033"/>ubérisation</HT><QUOT.END REF.START="QS0033" CODE="201C" ID="QE0033"/>, Étude annuelle 2017, La Documentation Française, 2017.</P></NOTE> V takom prostredí je v skutočnosti uvedené činnosti často možné regulovať iba pomocou všeobecne záväzných ustanovení. Inými slovami, ak je poskytovateľom služieb každý, potom kritérium, podľa ktorého sú jediné použiteľné pravidlá tie, ktoré sú špecificky zamerané na nejakú činnosť v oblasti služieb (a nie tie, ktoré sa uplatnia na všetkých ostatných jednotlivcov konajúcich ako súkromné osoby), stráca veľkú časť svojej rozlišovacej schopnosti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0063"><NO.P>63.</NO.P><TXT>Zhrniem to tak, že je postačujúce, ak všeobecne záväzné pravidlá akejkoľvek povahy regulujú alebo ovplyvňujú prístup k poskytovaniu služby, čo znamená návrat k základnému tvrdeniu prvej vety odôvodnenia 9. Jednoznačne to platí v prejednávanej veci, v ktorej vnútroštátny zákonodarca rozhodol, že schválenie zmeny v užívaní nehnuteľnosti bude kľúčovou podmienkou prístupu k určitému druhu jednoznačne hospodárskej služby: krátkodobému prenájmu zariadeného priestoru určeného na bývanie. Podľa môjho názoru preto taká vnútroštátna právna úprava jednoznačne patrí do pôsobnosti smernice o službách.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">B.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Relevantné ustanovenia smernice o službách</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">1.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Systém udeľovania povolení alebo požiadavka</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0064"><NO.P>64.</NO.P><TXT>Otázkou 2 sa vnútroštátny súd v podstate pýta, ktoré ustanovenia smernice o službách by sa mali uplatniť v spore vo veci samej: je to v rámci kapitoly III oddiel 1 (články 9 až 13) týkajúci sa povolení, ktorý sa zaoberá systémami udeľovania povolení a príslušnými podmienkami, alebo oddiel 2 (články 14 a 15), ktorý sa týka zakázaných požiadaviek alebo požiadaviek podliehajúcich hodnoteniu?</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0065"><NO.P>65.</NO.P><TXT>Článok 4 bod 6 smernice o službách vymedzuje <HT TYPE="ITALIC">systém udeľovania povolení</HT> ako <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0034" REF.END="QE0034"/>každý postup, v rámci ktorého sa od poskytovateľa alebo príjemcu vyžaduje, aby podnikol kroky smerom k získaniu úradného rozhodnutia alebo konkludentného rozhodnutia o prístupe k činnosti v oblasti služieb alebo jej vykonávaní od príslušného orgánu<QUOT.END REF.START="QS0034" CODE="201C" ID="QE0034"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0066"><NO.P>66.</NO.P><TXT>Podľa článku 4 bodu 7 je <HT TYPE="ITALIC">požiadavka</HT> <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0035" REF.END="QE0035"/>akákoľvek povinnosť, zákaz, podmienka alebo obmedzenie ustanovené v zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach členských štátov alebo v dôsledku judikatúry, administratívnej praxe, pravidiel profesijných orgánov alebo kolektívnych pravidiel profesijných združení či iných profesijných organizácií<QUOT.END REF.START="QS0035" CODE="201C" ID="QE0035"/>.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="14"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0067"><NO.P>67.</NO.P><TXT>Systémy udeľovania povolení a požiadavky stanovené členskými štátmi majú spoločné to, že smernica o službách – alebo Zmluvy<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0018"><P>Pokiaľ ide osobitne o systémy povolení v zmysle ustanovení Zmlúv, pozri napríklad rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110324">24. marca 2011</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Španielsko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑400/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:172">EU:C:2011:172</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0065">65</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0070">70</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20170622">22. júna 2017</DATE>, <NAME.CASE>Unibet International</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑49/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:491">EU:C:2017:491</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0033">33</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a tam citovanú judikatúru).</P></NOTE> – v zásade obe zakazujú, lebo tieto systémy alebo požiadavky sa považujú za obmedzenie prístupu k činnosti v oblasti služieb alebo jej výkonu. Líšia sa však povahou príslušného obmedzenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0068"><NO.P>68.</NO.P><TXT>Systém udeľovania povolení môže znamenať, že bude vydané predchádzajúce <HT TYPE="ITALIC">individuálne rozhodnutie</HT> pre žiadateľa v podobe, ako uviedol Súdny dvor v rozsudku Visser, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0036" REF.END="QE0036"/>úradného rozhodnutia vydaného na základe úkonu, ktorý by takíto [poskytovatelia služieb] boli na tento účel povinní vykonať<QUOT.END REF.START="QS0036" CODE="201C" ID="QE0036"/>, aby mohli rozvíjať svoje hospodárske činnosti.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0019"><P>Pozri rozsudok Visser, bod 115.</P></NOTE> Môže to byť napríklad povolenie, ktoré si určitá osoba vyžiada na prevádzkovanie výletných plavieb alebo na prevádzkovanie podniku s prostitútkami vo výklade;<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0020"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20151001">1. októbra 2015</DATE>, <NAME.CASE>Trijber a Harmsen</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑340/14 a C‑341/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:641">EU:C:2015:641</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), kde sa považovalo za preukázané, že oba dotknuté súbory pravidiel predstavujú systémy udeľovania povolení.</P></NOTE> koncesia udelená verejnými orgánmi na majetok týkajúci sa podnikateľských činností v oblasti rekreácie;<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0021"><P>Pozri rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160714">14. júla 2016</DATE>, <NAME.CASE>Promoimpresa a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑458/14 a C‑67/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:558">EU:C:2016:558</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0041">41</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> povolenie na uskladnenie pyrotechnických výrobkov určených na maloobchodný predaj<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0022"><P>Pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180926">26. septembra 2018</DATE>, <NAME.CASE>Van Gennip a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑137/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:771">EU:C:2018:771</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> alebo povolenie na udeľovanie určitých univerzitných titulov.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0023"><P>Pozri rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190704">4. júla 2019</DATE>, <NAME.CASE>Kirschstein</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑393/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:563">EU:C:2019:563</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0064">64</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0069"><NO.P>69.</NO.P><TXT>Naopak, existencia <HT TYPE="ITALIC">požiadavky</HT> si nevyžaduje predchádzajúce individuálne rozhodnutie udeľujúce subjektívne právo. Požiadavka je všeobecným a neosobným pravidlom, ktoré existuje a uplatňuje sa na každého poskytovateľa služieb bez ohľadu na to, aké opatrenia alebo postupy sa uskutočnia na účely získania požadovaného typu individuálneho rozhodnutia, ktorým sa povoľuje jeho zamýšľaná činnosť. Môže ísť napríklad ako vo veci Visser o zákaz činnosti maloobchodného predaja tovaru v určitej časti mesta, ktorý stanovuje územný plán prijatý mestským zastupiteľstvom,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0024"><P>Pozri rozsudok Visser, body 119 a 120.</P></NOTE> ako aj o akékoľvek iné všeobecné pravidlo alebo obmedzenie, ktoré sa <HT TYPE="ITALIC">ex lege</HT> uplatní na určitý druh činnosti v oblasti služieb.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0070"><NO.P>70.</NO.P><TXT>Aby som sa vrátil k prejednávaným veciam, musím na úvod poukázať na to, že kapitola III smernice o službách, ktorá obsahuje ustanovenia o systémoch udeľovania povolení a o relevantných požiadavkách, sa uplatní na skutkové okolnosti sporu vo veci samej napriek tomu, že neobsahujú cezhraničný prvok. Ako totiž uviedol Súdny dvor, ustanovenia kapitoly III sa uplatnia aj na čisto vnútroštátne situácie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0025"><P>Pozri rozsudok Visser, bod 110.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0071"><NO.P>71.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o ustanovenia kapitoly III, ktoré sa špecificky uplatnia na prejednávané veci, je pomerne jasné, že dotknutá právna úprava predstavuje systém udeľovania povolení, a nie požiadavku. Majitelia nehnuteľností, ktorí by chceli prenajímať svoje zariadené obytné priestory na krátke obdobia, musia absolvovať správny postup, aby od primátora po splnení určitých podmienok získali formálne administratívne povolenie. Toto povolenie im umožňuje ponúknuť ich priestory na trhu na krátkodobý prenájom zariadeného ubytovania, inými slovami, umožňuje im vykonávať činnosti v oblasti služieb.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0072"><NO.P>72.</NO.P><TXT>Vnútroštátna právna úprava spolu s dotknutými vykonávacími obecnými predpismi teda predstavuje systém udeľovania povolení v zmysle článku 4 bodu 6 smernice o službách. Z toho vyplýva, že prejednávané veci je potrebné preskúmať z hľadiska oddielu 1 kapitoly III týkajúceho sa povolení, najmä článkov 9 a 10.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="15"?><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">2.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Články 9 a 10 ako rámec pre analýzu</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0073"><NO.P>73.</NO.P><TXT>Otázky 3 a 4 sa týkajú článku 9 ods. 1, zatiaľ čo otázky 5 a 6 sú zamerané na článok 10 ods. 2 Aby som na tieto otázky odpovedal, musím určiť pôsobnosť článkov 9 a 10 a vzťah medzi nimi.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0074"><NO.P>74.</NO.P><TXT>Článok 9 ods. 1 smernice o službách zakazuje členským štátom podmieniť prístup k činnosti v oblasti služieb alebo jej výkon systémom udeľovania povolení, pokiaľ nie sú splnené tieto podmienky: a) systém udeľovania povolení nediskriminuje dotknutého poskytovateľa, b) potreba systému udeľovania povolení je odôvodnená naliehavým dôvodom všeobecného záujmu, c) sledovaný cieľ nie je možné dosiahnuť pomocou menej reštriktívneho opatrenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0075"><NO.P>75.</NO.P><TXT>Článok 10 ods. 2 zas špecifikuje kritériá, na ktorých majú byť systémy udeľovania povolení založené, s cieľom zabrániť príslušným orgánom v svojvoľnom výkone hodnotiacej právomoci. Kritériá musia byť a) nediskriminačné, b) odôvodnené naliehavým dôvodom všeobecného záujmu, c) primerané tomuto cieľu všeobecného záujmu, d) jasné a jednoznačné, e) objektívne, f) vopred zverejnené a g) transparentné a dostupné.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0076"><NO.P>76.</NO.P><TXT>Spomedzi účastníkov konania na Súdnom dvore, ktorí výslovne zaujali stanovisko k pôsobnosti článku 9 ods. 1 a článku 10 ods. 2 smernice o službách, nemecká, španielska a francúzska vláda v podstate tvrdia, že článok 10 sa uplatní na obecnej úrovni (uznesenie mestského zastupiteľstva) v protiklade k vnútroštátnej právnej úprave, ktorá umožňuje prijímanie opatrení na obecnej úrovni. Z hľadiska kritérií stanovených v článku 10 ods. 2 preto treba posudzovať iba obecné predpisy.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0077"><NO.P>77.</NO.P><TXT>Írsko a Komisia sa domnievajú, že zatiaľ čo článok 9 sa týka zákonnosti systému povolení, článok 10 odkazuje na podmienky, ktoré je potrebné splniť s cieľom získať také povolenie v rámci systému udeľovania povolení, ktorý je sám osebe odôvodnený (t. j. individuálne uplatnenie systému). Keďže navrhovatelia v konaní o kasačnom opravnom prostriedku v rámci konania vo veci samej nepožiadali o povolenie, článok 10 nie je na vyriešenie týchto sporov relevantný.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0078"><NO.P>78.</NO.P><TXT>Holandská vláda zas tvrdí, že článok 9 sa uplatní na samotný systém udeľovania povolení, zatiaľ čo článok 10 sa týka individuálnych, často miestnych podmienok na udelenie povolenia. Keďže však vnútroštátna právna úprava <HT TYPE="ITALIC">i</HT> obecné predpisy stanovujú podmienky na získanie povolenia, obe treba posudzovať z hľadiska článku 10.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0079"><NO.P>79.</NO.P><TXT>Domnievam sa, že neistota v týchto otázkach je čiastočne vyvolaná tým, že ako som už zdôraznil vyššie, pravidlá majú pôvod v dvoch úrovniach riadenia a vnútroštátny súd kladie svoje otázky iba z hľadiska vnútroštátnej úrovne pravidiel,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0026"><P>Body 31 až 35 vyššie.</P></NOTE> zatiaľ čo sa odvoláva na viacero ustanovení smernice o službách.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0080"><NO.P>80.</NO.P><TXT>Navyše článok 9 ods. 1 a článok 10 ods. 2 smernice o službách sa do určitej miery z hmotnoprávneho hľadiska skutočne prekrývajú. Pripúšťam, že hoci je možné určiť abstraktný, pojmový rozdiel medzi týmito dvoma článkami, pri analýze zameranej na podrobnosti a najmä pri oddelenom skúmaní kritérií alebo podmienok v rámci systému udeľovania povolení sa deliaca čiara medzi týmito ustanoveniami stáva pomerne nejasnou.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0081"><NO.P>81.</NO.P><TXT>S prihliadnutím na uvedené výhrady sa však domnievam, že článok 9 je zameraný na <HT TYPE="ITALIC">odlišnú fázu</HT> procesu udeľovania povolení než článok 10. článok 9 sa týka otázky, či vôbec môže existovať systém udeľovania povolení pre daný druh služby.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0027"><P>Odráža teda aj celkový princíp, podľa ktorého pokiaľ to nie je absolútne nevyhnutné, prístup k poskytovaniu služieb by nemal byť podmienený systémom udeľovania povolení (pozri bod 67 vyššie).</P></NOTE> Článok 10 ide o krok ďalej. Keď je splnené kritérium článku 9 a je preukázaná potreba zavedenia systému udeľovania povolení, článok 10 sa zameriava na osobitné kritériá, ktoré musia spĺňať konkrétne systémy udeľovania povolení. Článok 10 jasne<?PAGE NO="16"?> stanovuje, že systém udeľovania povolení musí byť navrhnutý tak, aby spĺňal všetkých sedem kritérií upravených v jeho druhom odseku.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0028"><P>Niektoré z týchto kritérií Súdny dvor spomenul aj v súvislosti s ustanoveniami primárneho práva o slobode poskytovať služby a slobode usadiť sa. Pozri v tomto zmysle napríklad rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20100603">3. júna 2010</DATE>, <NAME.CASE>Sporting Exchange</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑203/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:307">EU:C:2010:307</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0050">50</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a tam citovanú judikatúru), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140213">13. februára 2014</DATE>, <NAME.CASE>Sokoll‑Seebacher</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑367/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:68">EU:C:2014:68</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0027">27</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), v ktorých Súdny dvor konštatoval, že predchádzajúce systémy udeľovania povolení musia byť založené na objektívnych, nediskriminačných kritériách, ktoré dotknuté podniky poznajú vopred.</P></NOTE> Skutočnosť, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0037" REF.END="QE0037"/>systémy udeľovania povolení <HT TYPE="ITALIC">sa zakladajú na kritériách</HT><QUOT.END REF.START="QS0037" CODE="201C" ID="QE0037"/>, potvrdzuje, že článok 10 sa primárne týka konkrétnej koncepcie systémov udeľovania povolení. Tieto systémy musia byť upravené tak, aby príslušné orgány pri rozhodovaní o jednotlivých žiadostiach o povolenie nemohli svoju hodnotiacu právomoc vykonávať svojvoľne, ako stanovuje článok 10 ods. 1.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0082"><NO.P>82.</NO.P><TXT>V súvislosti s článkom 9 je otázka v skratke takáto: <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0038" REF.END="QE0038"/>je vôbec potrebný systém udeľovania povolení pre tento typ činnosti v oblasti služieb?<QUOT.END REF.START="QS0038" CODE="201C" ID="QE0038"/> Na druhej strane je otázkou v súvislosti s článkom 10 to, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0039" REF.END="QE0039"/>aké kritériá a podmienky patria do tohto systému udeľovania povolení<QUOT.END REF.START="QS0039" CODE="201C" ID="QE0039"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0083"><NO.P>83.</NO.P><TXT>Vzhľadom na toto rozdelenie úloh medzi uvedené dva články je otázka, z akej úrovne pravidlá pochádzajú (vnútroštátna, regionálna alebo miestna), nepodstatná. V praxi je to pravdepodobne tak, že pokiaľ ide o právnu úpravu v členských štátoch, vyššia úroveň riadenia stanoví celkový rámec (vrátane stanovenia potreby prvotného systému udeľovania povolení) a nižšie alebo miestne úrovne riadenia majú za úlohu zhmotniť alebo prispôsobiť miestnym pomerom podrobnosti (vrátane detailných či dodatočných podmienok systémov udeľovania povolení).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0084"><NO.P>84.</NO.P><TXT>Toto rozdelenie úloh je logické. Je však aj úplne závislé od okolností. Nedá sa celkom vylúčiť, že článok 9 by sa mohol uplatniť na ustanovenia miestneho pôvodu, zatiaľ čo článok 10 by sa mohol uplatniť na ustanovenia celoštátneho pôvodu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0029"><P>Ako tiež potvrdzuje <HT TYPE="ITALIC">Príručka</HT> Komisie <HT TYPE="ITALIC">o uplatňovaní smernice o službách</HT>, na s. 26: <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0040" REF.END="QE0040"/>Kritériá stanovené v článku 10 ods. 2 by sa mali uplatňovať na systémy udeľovania povolení upravujúce prístup k činnostiam v oblasti služieb a ich výkon <HT TYPE="ITALIC">na všetkých úrovniach</HT>.<QUOT.END REF.START="QS0040" CODE="201C" ID="QE0040"/> [<HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] Kurzívou zvýraznil generálny advokát.</P></NOTE> Kľúčovou otázkou je obsah právnej úpravy, nie jej pôvod.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0085"><NO.P>85.</NO.P><TXT>V súvislosti s prejednávanou vecou treba otázku, či je potrebný prvotný systém udeľovania povolení, preskúmať z hľadiska troch podmienok uvedených v článku 9 ods. 1 Konkrétne podmienky, ktoré musia byť splnené, aby mohlo byť vydané povolenie, najmä požiadavka na kompenzáciu, ktorú stanovilo mesto Paríž, však treba preskúmať z hľadiska podmienok článku 10 ods. 2.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">C.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Zlučiteľnosť systému udeľovania povolení so smernicou o službách</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0086"><NO.P>86.</NO.P><TXT>V tejto časti návrhov sa budem zaoberať naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu, ktoré boli použité na odôvodnenie systému udeľovania povolení (1), a potom sa budem venovať kľúčovej problematike primeranosti (2). Na záver uvediem niekoľko poznámok k ďalším podmienkam, ktoré musia systémy udeľovania povolení spĺňať podľa článku 10 ods. 2 smernice o službách (3).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0087"><NO.P>87.</NO.P><TXT>Ešte predtým je však užitočné pripomenúť celkový kontext prejednávaných vecí. V tejto súvislosti sú zvlášť dôležité dve práva vyplývajúce z Charty základných práv Európskej únie (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0041" REF.END="QE0041"/>Charta<QUOT.END REF.START="QS0041" CODE="201C" ID="QE0041"/>): článok 16 (sloboda podnikania) a článok 17 (vlastnícke právo).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0088"><NO.P>88.</NO.P><TXT>Z ustálenej judikatúry vyplýva, že ochrana priznaná článkom 16 Charty sa vzťahuje na slobodu vykonávať hospodársku alebo obchodnú činnosť.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0030"><P>Pozri napríklad rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130122">22. januára 2013</DATE>, <NAME.CASE>Sky Österreich</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑283/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:28">EU:C:2013:28</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20131017">17. októbra 2013</DATE>, <NAME.CASE>Schaible</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑101/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:661">EU:C:2013:661</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0025">25</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160504">4. mája 2016</DATE>, <NAME.CASE>Pillbox 38</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑477/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:324">EU:C:2016:324</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0155">155</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Sloboda podnikania nie je absolútna, ale treba ju posudzovať s ohľadom na jej spoločenskú funkciu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0031"><P>Pozri rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130122">22. januára 2013</DATE>, <NAME.CASE>Sky Österreich</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑283/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:28">EU:C:2013:28</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0045">45</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a tam citovanú judikatúru), zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20131017">17. októbra 2013</DATE>, <NAME.CASE>Schaible</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑101/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:661">EU:C:2013:661</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0028">28</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20161221">21. decembra 2016</DATE>, <NAME.CASE>AGET Iraklis</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑201/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:972">EU:C:2016:972</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0085">85</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Sloboda podnikania tak môže byť podriadená veľkému rozsahu zásahov verejnej moci, ktoré sú schopné vo verejnom záujme obmedziť výkon<?PAGE NO="17"?> hospodárskej činnosti. Vo všeobecnosti platí, že v súlade s článkom 52 ods. 1 Charty musí byť akékoľvek obmedzenie výkonu práv a slobôd upravených v tejto Charte ustanovené zákonom, musí rešpektovať podstatu týchto práv a slobôd a musí byť, za predpokladu dodržiavania zásady proporcionality, nevyhnutné a skutočne zodpovedať cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Európskou úniou, alebo potrebe ochrany práv a slobôd iných.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0032"><P>Pozri napríklad rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130122">22. januára 2013</DATE>, <NAME.CASE>Sky Österreich</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑283/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:28">EU:C:2013:28</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0046">46</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0048">48</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20171220">20. decembra 2017</DATE>, <NAME.CASE>Polkomtel</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑277/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:989">EU:C:2017:989</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0051">51</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0089"><NO.P>89.</NO.P><TXT>Článok 17 Charty je ustanovenie určené na to, aby zakladalo práva jednotlivcov.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0033"><P>Pozri napríklad rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190521">21. mája 2019</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Maďarsko (Užívanie poľnohospodárskych pozemkov)</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑235/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:432">EU:C:2019:432</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0068">68</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a tam citovanú judikatúru).</P></NOTE> Ani vlastnícke právo zakotvené v tomto článku však nie je absolútne a jeho výkon môže podliehať obmedzeniam odôvodneným dôvodmi všeobecného záujmu, ktoré sleduje Európska únia.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0034"><P>Pozri napríklad rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20170613">13. júna 2017</DATE>, <NAME.CASE>Florescu a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑258/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:448">EU:C:2017:448</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0051">51</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a tam citovanú judikatúru).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0090"><NO.P>90.</NO.P><TXT>Podľa článku 52 ods. 3 Charty je pri výklade článku 17 potrebné zohľadniť judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0042" REF.END="QE0042"/>ESĽP<QUOT.END REF.START="QS0042" CODE="201C" ID="QE0042"/>) týkajúcu sa článku 1 protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0043" REF.END="QE0043"/>EDĽP<QUOT.END REF.START="QS0043" CODE="201C" ID="QE0043"/>) ako minimálnu úroveň ochrany.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0035"><P>Pozri napríklad rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20170315">15. marca 2017</DATE>, <NAME.CASE>Al Chodor</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑528/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:213">EU:C:2017:213</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0037">37</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20170613">13. júna 2017</DATE>, <NAME.CASE>Florescu a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑258/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:448">EU:C:2017:448</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0049">49</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190212">12. februára 2019</DATE>, <NAME.CASE>TC</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑492/18 PPU</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:108">EU:C:2019:108</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0057">57</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0091"><NO.P>91.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti článok 1 druhý odsek protokolu č. 1 k EDĽP oprávňuje štáty <HT TYPE="ITALIC">upraviť užívanie majetku</HT> v súlade so všeobecným záujmom. Osobitne to platí v oblasti bývania ako ústrednej témy sociálnej a hospodárskej politiky. Podľa ESĽP ak sa majú také politiky vykonávať, zákonodarca musí mať širokú mieru voľnej úvahy z hľadiska existencie problému vo verejnom záujme, ktorý si vyžaduje kontrolné opatrenia, ako aj z hľadiska voľby podrobných pravidiel na vykonávanie takých opatrení. Zásahom sa však musí dosiahnuť spravodlivá rovnováha medzi požiadavkami všeobecného záujmu spoločenstva a požiadavkami ochrany základných práv jednotlivca. Možná existencia alternatívnych riešení sama osebe nespôsobuje, že sporná právna úprava je neopodstatnená. Táto právna úprava však nesmie majiteľom ukladať takú neprimeranú a nadmernú záťaž, že bude mimo rámca voľnej úvahy štátu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0036"><P>Pozri napríklad rozsudky ESĽP z <DATE ISO="19891219">19. decembra 1989</DATE>, Mellacher a i. v. Rakúsko (CE:ECHR:1989:1219JUD001052283, body 45, 48, 53 a 55), ktorý sa týka zníženia nájmu, ktoré štát nanútil majiteľom na sociálne účely, čím im odoprel časť ich príjmov z majetku; z <DATE ISO="20060619">19. júna 2006</DATE>, Hutten‑Czapska v. Poľsko (CE:ECHR:2006:0619JUD003501497, body 167, 224 a 225), ktorým sa konštatovala neprimeranosť záťaže, ktorú pre majiteľov pozemkov predstavoval štátny systém kontroly nájmu, ktorého cieľom bolo najmä bojovať proti nedostatku dostupných nájomných bytov s dostupným nájomným v Poľsku; z <DATE ISO="20060926">26. septembra 2006</DATE>, Fleri Soler a Camilleri v. Malta (CE:ECHR:2006:0926JUD003534905, body 60, 68 a 75), ktorý sa týkal štátneho opatrenia, podľa ktorého majetok sťažovateľov podliehal trvalému prenájmu, a z <DATE ISO="20120612">12. júna 2012</DATE>, Lindheim a i. v. Nórsko (CE:ECHR:2012:0612JUD001322108, body 134 a 135), ktorým sa konštatovala neprimeranosť sociálnej a finančnej záťaže pre prenajímateľa v dôsledku toho, že nájomcovia mohli požadovať neobmedzené predĺženie zmlúv o prenájme pôdy s nezmenenými podmienkami namiesto jej odkúpenia.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0092"><NO.P>92.</NO.P><TXT>Chcel by som zdôrazniť tri body, ktoré sú podľa môjho názoru kľúčové pre celú nasledujúcu analýzu zlučiteľnosti z hľadiska určenia naliehavého dôvodu všeobecného záujmu i (predovšetkým) z hľadiska posúdenia primeranosti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0093"><NO.P>93.</NO.P><TXT>Po prvé sloboda podnikania ani vlastnícke právo nie sú absolútne napriek tomu, že sa vzhľadom na štruktúru vecí, ktoré prejednáva Súdny dvor, posudzujú z hľadiska smernice o službách a slobody usadiť sa. Práve naopak: obe môžu byť obmedzené. Najmä už citovaná judikatúra štrasburského súdu sa vyznačuje vysokou mierou múdrosti pri uplatnení osobitnej ľahkosti, pokiaľ ide o vnútroštátne opatrenia, ktoré sa týkajú len <HT TYPE="ITALIC">úpravy užívania</HT> (nehnuteľného) majetku. Inými slovami, pokiaľ úprava užívania nie je natoľko prísna a obmedzujúca, že sa <HT TYPE="ITALIC">de facto</HT> rovná nepriznanému vyvlastneniu alebo znehodnoteniu majetku, sú prípustné aj značné obmedzenia týchto práv.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="18"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0094"><NO.P>94.</NO.P><TXT>Po druhé sa to prejavuje v intenzite skúmania. Podľa môjho názoru je v oboch fázach – určenie naliehavého dôvodu všeobecného záujmu a najmä primeranosti – možných niekoľko riešení. Nemusí to byť vždy tak, že jediným primeraným riešením je to, ktoré je pre jednotlivého vlastníka majetku najmenej nákladné; je to iba jeden z faktorov, ktoré treba vziať do úvahy v pomerne zložitej rovnici. Neexistuje len jedno riešenie, ale celá škála možných riešení, ktoré by splnili kritérium primeranosti: nielen jeden nevyhnutný výsledok, ale celý rad, zóna možných riešení, ktoré obsahujú celú škálu výsledkov, ktoré sa dajú považovať za primerané.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0095"><NO.P>95.</NO.P><TXT>Po tretie existuje ďalšia úroveň zložitosti z hľadiska celkovej rovnováhy, ktorú treba dosiahnuť v prípadoch, keď sloboda podnikania nie je pre každého obmedzená rovnako v mene záujmu spoločnosti alebo spoločenstva. V takom prípade niektorí jednotlivci môžu slobodne podnikať v oblasti, ktorú si vybrali, zatiaľ čo iní nie. Práva a záujmy prípadných poskytovateľov určitých služieb sa posudzujú (a potenciálne obmedzujú) nielen vo vzťahu k sociálnym záujmom spoločenstva, ale aj horizontálne vo vzťahu k presne tým istým právam iných jednotlivcov. Sloboda poskytovať služby jednej osoby tak súťaží so záujmom iných osôb, ktoré chcú poskytovať presne takú istú službu. Vo svete obmedzených zdrojov, kapacít a povolení môže byť cenou za poskytnutie prístupu jednej osobe často odopretie toho istého prístupu jej susedovi.</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">1.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Naliehavý dôvod všeobecného záujmu</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0096"><NO.P>96.</NO.P><TXT>Článok 9 ods. 1 písm. b) smernice o službách stanovuje, že potreba systému udeľovania povolení musí byť odôvodnená naliehavým dôvodom všeobecného záujmu. Článok 10 ods. 2 písm. b) stanovuje, že samotné kritériá, na ktorých sú systémy udeľovania povolení založené, musia byť odôvodnené takým naliehavým dôvodom. Vzhľadom na to, že v tomto konkrétnom ohľade majú obe ustanovenia presne to isté znenie, som presvedčený, že existenciu prijateľného všeobecného záujmu možno posudzovať spoločne na oba účely: na účely potreby zaviesť systém udeľovania povolení podľa článku 9, ako aj kritérií, ktoré obsahuje, podľa článku 10.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0097"><NO.P>97.</NO.P><TXT>Navrhovatelia v konaní o kasačnom opravnom prostriedku sa domnievajú, že neexistuje naliehavý dôvod všeobecného záujmu, ktorý by mohol predmetné ustanovenia odôvodniť. Ďalší účastníci konania na Súdnom dvore uviedli niekoľko možných dôvodov, konkrétne boj proti nedostatku bytov, ponuku dostatočného počtu dostupných bytov, politiku sociálneho bývania, ochranu mestského životného prostredia, odolávanie tlaku dopytu, ochranu spotrebiteľov, účinnosť daňových kontrol, spravodlivý obchod a ochranu príjemcov služieb v oblasti bývania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0098"><NO.P>98.</NO.P><TXT>Podľa mesta Paríž a francúzskej vlády je cieľom dotknutých ustanovení predovšetkým boj proti nedostatku bytov (a v tejto súvislosti proti stúpajúcim cenám) v určitých lokalitách (zvyčajne miesta vyhľadávané turistami), ktorý je prinajmenšom sčasti spôsobený tým, že majitelia majú tendenciu uprednostňovať krátkodobý prenájom svojich obytných priestorov pred dlhodobým.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0037"><P>Môžem pripomenúť, že francúzska vláda na pojednávaní uviedla, že krátkodobý prenájom zariadených priestorov je výrazne ziskovejší ako dlhodobý prenájom (pozri poznámku pod čiarou 7 vyššie).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0099"><NO.P>99.</NO.P><TXT>Nechcem síce nijako komentovať ani podceňovať ďalšie ciele uvedené v tomto konaní, bez váhania však súhlasím s tým, že boj proti štrukturálnemu nedostatku bytov na jednej strane a ochranu mestského životného prostredia na druhej strane skutočne možno uviesť s cieľom odôvodniť, spolu alebo osobitne, zavedenie systému udeľovania povolení – v zmysle článku 9 ods. 1 písm. b) –, ako aj jeho konkrétnu podobu a podmienky, ktoré stanovuje – v zmysle článku 10 ods. 2 písm. b).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0100"><NO.P>100.</NO.P><TXT>Článok 4 bod 8 smernice o službách výslovne uznáva ochranu mestského životného prostredia a ciele sociálnej politiky za naliehavé dôvody všeobecného záujmu. Tieto ciele sú už tak široko formulované, že určite môžu zahrnúť konkrétnejšie ciele, ktoré pod ne patria.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="19"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0101"><NO.P>101.</NO.P><TXT>Navyše odôvodnenie 40 smernice o službách jasne stanovuje, že pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0044" REF.END="QE0044"/>závažné dôvody týkajúce sa verejného záujmu [naliehavé dôvody všeobecného záujmu – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>]<QUOT.END REF.START="QS0044" CODE="201C" ID="QE0044"/> vyvinul Súdny dvor a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0045" REF.END="QE0045"/>je možné, že sa bude naďalej vyvíjať<QUOT.END REF.START="QS0045" CODE="201C" ID="QE0045"/>. V tomto smere Súdny dvor prijal množstvo možných dôvodov, ktoré sú relevantné v prejednávaných veciach, hoci to bolo v kontexte voľného pohybu kapitálu. Predovšetkým výslovne akceptoval dôvody spojené s politikou bývania s cieľom odolať rôznym druhom tlaku dopytu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0038"><P>Pozri napríklad rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20030923">23. septembra 2003</DATE>, <NAME.CASE>Ospelt a Schlössle Weissenberg</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑452/01</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2003:493">EU:C:2003:493</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0039">39</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), kde Súdny dvor najmä konštatoval, že podpora a primerané využitie dostupnej pôdy prostredníctvom odolávania tlaku dopytu je oprávneným sociálnym cieľom, a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20091001">1. októbra 2009</DATE>, <NAME.CASE>Woningstichting Sint Servatius</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑567/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:593">EU:C:2009:593</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0029">29</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0030">30</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a tam citovanú judikatúru), kde Súdny dvor pripomenul, že vnútroštátne právne predpisy môžu obmedziť voľný pohyb s cieľom bojovať proti tlaku dopytu alebo s cieľom udržať stále obyvateľstvo vo vidieckych oblastiach v rámci územného plánovania.</P></NOTE> Súdny dvor akceptoval aj požiadavky zaručujúce dostatok bývania pre určité kategórie miestneho obyvateľstva alebo pre horšie situovaných<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0039"><P>Pozri napríklad rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130508">8. mája 2013</DATE>, <NAME.CASE>Libert a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑197/11 a C‑203/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:288">EU:C:2013:288</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0049">49</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0052">52</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> a vnútroštátne ustanovenia zamerané na zachovanie udržateľného rozvoja centra mesta v záujme správneho územného plánovania v meste a na vidieku.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0040"><P>Pozri rozsudok Visser, body 134 a 135.</P></NOTE> Súdny dvor už tiež zohľadnil aj <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0046" REF.END="QE0046"/>niektor[é] osobitos[ti], ktorými sa vyznačuje situácia na trhu členského štátu dotknutom vo veci samej, akým je napríklad štrukturálny nedostatok bytových jednotiek a mimoriadne vysoká hustota obyvateľstva<QUOT.END REF.START="QS0046" CODE="201C" ID="QE0046"/>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0041"><P>Pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20091001">1. októbra 2009</DATE>, <NAME.CASE>Woningstichting Sint Servatius</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑567/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:593">EU:C:2009:593</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0030">30</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), pokiaľ ide o požiadavku na predchádzajúce povolenie na investovanie do stavebného projektu. Pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20091015">15. októbra 2009</DATE>, <NAME.CASE>Busley a Cibrian Fernandez</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑35/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:625">EU:C:2009:625</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0032">32</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0102"><NO.P>102.</NO.P><TXT>Skutočnosť, že judikatúra Súdneho dvora už poskytuje dostatočnú podporu akceptovania cieľov spočívajúcich v boji proti štrukturálnemu nedostatku bytov a ochrane mestského životného prostredia, by nemala odviesť pozornosť od toho, že oba tieto ciele sú legitímne aj bez ohľadu na existenciu takej judikatúry. Ako som už uviedol, kategória <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0047" REF.END="QE0047"/>naliehavých dôvodov všeobecného záujmu<QUOT.END REF.START="QS0047" CODE="201C" ID="QE0047"/> rovnako ako akákoľvek iná kategória <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0048" REF.END="QE0048"/>legitímnych cieľov<QUOT.END REF.START="QS0048" CODE="201C" ID="QE0048"/> nepredstavuje statický, uzavretý zoznam. V kontexte smernice o službách článok 4 bod 8 jednoznačne predstavuje iba príklad, pred ktorým je uvedený výraz <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0049" REF.END="QE0049"/>zahŕňajú tieto dôvody<QUOT.END REF.START="QS0049" CODE="201C" ID="QE0049"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0103"><NO.P>103.</NO.P><TXT>Stručne povedané, boj proti nedostatku bytov a úsilie zabezpečiť dostatočný počet dostupného (dlhodobého) bývania (najmä vo veľkých mestách), ako aj ochrana mestského životného prostredia sú oprávnené dôvody na zavedenie systémov udeľovania povolení, ktoré sa vo veľkej miere zakladajú na sociálnej politike. Také dôvody je možné použiť aj na odôvodnenie kritérií systému povolení.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0104"><NO.P>104.</NO.P><TXT>Keďže sa však francúzska vláda i mesto Paríž odvolávajú predovšetkým na cieľ spočívajúci v boji proti (dlhodobému) nedostatku bytov v niektorých oblastiach, jednak pokiaľ ide o potrebu zaviesť systém udeľovania povolení ako taký a jednak pokiaľ ide o jednotlivé jeho podmienky, najmä spornú požiadavku na kompenzáciu v Paríži, teraz sa budem venovať skúmaniu primeranosti zvolených prostriedkov z hľadiska tohto konkrétneho cieľa.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">2.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Primeranosť</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0105"><NO.P>105.</NO.P><TXT>Podľa článku 9 ods. 1 písm. c) smernice o službách je zavedenie systému povolení v súlade so zákonom, pokiaľ sledovaný cieľ nie je možné dosiahnuť pomocou menej reštriktívneho opatrenia, najmä ak by následná inšpekcia bola vykonaná príliš neskoro na to, aby bola skutočne účinná. Podľa článku 10 ods. 2 písm. c) musia byť podmienky alebo kritériá na udelenie povolenia primerané sledovanému cieľu všeobecného záujmu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0106"><NO.P>106.</NO.P><TXT>Navrhovatelia v konaní o kasačnom opravnom prostriedku tvrdia, že predmetný systém udeľovania povolení nie je vhodný na dosiahnutie cieľa spočívajúceho v boji proti nedostatku bytov, keďže nevyhnutne neodrádza majiteľov od toho, aby ponúkali svoje zariadené priestory na krátkodobý prenájom. Navrhovatelia v konaní o kasačnom opravnom prostriedku sa domnievajú, že v Paríži je požiadavka na kompenzáciu nadmerne reštriktívna a sťažuje alebo dokonca znemožňuje prenájom<?PAGE NO="20"?> zariadených priestorov turistom. Mohlo sa uvažovať o zavedení menej reštriktívneho právneho mechanizmu, akým je daň. Mesto Paríž sa domnieva, že nijakým menej nákladným opatrením by sa sledovaný cieľ nedosiahol, či už by išlo o deklaratívny systém alebo o obmedzenie počtu nocí, na ktorý by bolo možné prenajímať zariadené priestory na krátke obdobia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0107"><NO.P>107.</NO.P><TXT>Vlády členských štátov, ktoré zaujali postoj k primeranosti, sa domnievajú, že dotknuté ustanovenia sú vhodné a primerané.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0108"><NO.P>108.</NO.P><TXT>Komisia sa domnieva, že vnútroštátny súd neposkytol dostatočné informácie na to, aby bolo možné určiť, či sú dotknuté (vnútroštátne) predpisy primerané. Určité informácie však naznačujú, že niektoré ustanovenia môžu byť skutočne primerané, napríklad vylúčenie hlavného bydliska majiteľa z ich pôsobnosti, mechanizmus kompenzácie, uplatňovanie na obecnej úrovni a rozhodnutie zaviesť dočasné povolenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0109"><NO.P>109.</NO.P><TXT>Primeranosť znamená, že dotknuté opatrenia sú vhodné na zabezpečenie dosiahnutia sledovaného cieľa, že nejdú nad rámec toho, čo je na jeho dosiahnutie nevyhnutné, a že iné, menej reštriktívne opatrenia neumožňujú dosiahnutie toho istého výsledku.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0042"><P>Pokiaľ ide o nedávnu judikatúru, pozri napríklad rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20181107">7. novembra 2018</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Maďarsko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑171/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:881">EU:C:2018:881</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0080">80</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0110"><NO.P>110.</NO.P><TXT>Podľa môjho názoru je síce zavedenie systému udeľovania povolení podľa článku 9 ods. 1 smernice o službách primerané, primeranosť požiadavky na kompenzáciu, ktorá je kľúčovou podmienkou na udelenie povolenia, je trochu viac otázna z hľadiska článku 10 ods. 2.</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">a)</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Primeranosť potreby získania povolenia v zmysle článku 9 ods. 1 písm. c)</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0111"><NO.P>111.</NO.P><TXT>Po prvé ako je uvedené v článku 9 ods. 1 písm. c) smernice o službách, systém udeľovania povolení je obvykle primeraný, ak následná inšpekcia nie je postačujúca na dosiahnutie sledovaného cieľa.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0112"><NO.P>112.</NO.P><TXT>Po druhé aby bol systém udeľovania povolení primeraný, určovanie jeho potreby musí byť založené na konkrétnych údajoch týkajúcich sa trhu s bývaním v mestách, kde sa uvažuje o zavedení systému udeľovania povolení. Komisia na pojednávaní uviedla, že vnútroštátne systémy musia byť založené na konkrétnych dôkazoch situácie na trhu s bývaním. Súhlasím. Nechcem síce podceňovať význam takých dôkazov v prípade celoštátnych dojednaní, no zásadné sú na miestnej úrovni najmä na to, aby sa našlo primerané riešenie vzhľadom na špecifické miestne okolnosti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0113"><NO.P>113.</NO.P><TXT>Po tretie systémy udeľovania povolení musia byť spravodlivé a otvorené pre všetkých z hľadiska prístupu na krátkodobý trh s bývaním. Ako stanovuje článok 9 ods. 1 písm. a), systémy udeľovania povolení nesmú byť diskriminačné. Diskriminácia z dôvodu štátnej príslušnosti<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0043"><P>Čiže medzi domácimi a zahraničnými poskytovateľmi služieb. Pozri napríklad rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20010220">20. februára 2001</DATE>, <NAME.CASE>Analir a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑205/99</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2001:107">EU:C:2001:107</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0025">25</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a tam citovanú judikatúru).</P></NOTE> nie je jedinou formou diskriminácie, ktorá je vylúčená. Skutočnosť, že smernica sa uplatňuje na čisto vnútroštátne situácie (v rámci kapitoly III), naznačuje, že kritériá zákazu diskriminácie sa uplatnia všeobecnejšie na iné dôvody, akými sú dôvody uvedené v článku 21 ods. 1 Charty.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0114"><NO.P>114.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti nevidím nič, čo by spochybňovalo potrebu zaviesť systém udeľovania povolení ako taký z hľadiska sledovaného cieľa spočívajúceho v boji proti nedostatku bytov a v zachovaní trhu s dlhodobým bývaním.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="21"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0115"><NO.P>115.</NO.P><TXT>Po prvé pokiaľ je cieľom zachovať dostupnosť určitých tovarov alebo služieb na určitom trhu (trhu s dlhodobým bývaním), následné inšpekcie, v čase ktorých by sa nevyhnutne konštatovalo, že tieto tovary alebo služby daný trh opustili a presunuli sa na iný, zjavne ziskovejší trh (trh s krátkodobým bývaním), by určite neboli účinné. Ak je teda cieľom regulácia alebo zabránenie odchodom z trhu, predchádzajúce povolenia na opustenie trhu sú nevyhnutné.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0116"><NO.P>116.</NO.P><TXT>Po druhé hoci nemusí panovať zhoda, pokiaľ ide o závery, aké sa majú vyvodiť z údajov zozbieraných francúzskou vládou a mestom Paríž, nemožno poprieť, že existuje problém. Francúzska republika pripravila riešenie problému, v ktorom je zapracovaná primeranosť, pokiaľ ide o potrebu uložiť majiteľom nehnuteľností povinnosť zúčastniť sa na systéme udeľovania povolení. Obsahuje niekoľko mechanizmov flexibility. Predovšetkým je jeho územná pôsobnosť obmedzená na mestá s viac ako <FT TYPE="NUMBER">200000</FT> obyvateľmi<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0044"><P>Článok L. 631‑7 prvý odsek Zákonníka výstavby a bývania. Zatiaľ čo v týchto mestách je získanie povolenia povinné, zdá sa, že právna úprava nebráni menším mestám v zavedení systému udeľovania povolení, pokiaľ si to situácia na ich trhu s bývaním vyžaduje.</P></NOTE> a povolenie nie je potrebné na prenájom hlavného bydliska.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0045"><P>Článok L. 631‑7‑1‑A piaty odsek Zákonníka výstavby a bývania. Aby sa obydlie považovalo za hlavné bydlisko prenajímateľa, musí byť obývané aspoň osem mesiacov v roku s výhradou pracovných povinností, zdravotných dôvodov alebo vyššej moci prenajímateľom, jeho manželom alebo manželkou, prípadne nezaopatrenou osobou.</P></NOTE> Okrem toho sa zdá, že mestá môžu zaviesť aj systém dočasných povolení, ktorý nemôže byť podmienený kompenzáciou a ktorý fyzickým osobám umožňuje prenajímať obytné priestory na krátke časové obdobia príležitostným zákazníkom, ktorí tam nemajú nahlásený pobyt.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0117"><NO.P>117.</NO.P><TXT>Po tretie nebolo nijakým spôsobom naznačené, že systém udeľovania povolení sa vzťahuje len na niektorých majiteľov nehnuteľností, v dôsledku čoho by bol samotný systém udeľovania povolení diskriminačný. Systém udeľovania povolení sa vzťahuje na každého, kto chce krátkodobo prenajímať v Paríži.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0118"><NO.P>118.</NO.P><TXT>Je pravda, že okrem zavedenia systému povolení by k dosiahnutiu cieľa sledovaného vnútroštátnou právnou úpravou určite prispel aj celý rad iných opatrení. Mesto, ktoré bojuje s nedostatkom dlhodobého bývania v dôsledku prenajímania zariadených priestorov na krátke obdobia, by sa mohlo rozhodnúť vyrubiť majiteľom alebo nájomcom daň za priestory, ktoré sa prenajímajú na niekoľko dní alebo týždňov, mohlo by stanoviť hornú hranicu prenocovaní za rok alebo maximálny podiel priestorov, ktorý je možné prenajímať na krátke obdobia, atď.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0119"><NO.P>119.</NO.P><TXT>Nie som si však istý, že niektoré z týchto riešení by bolo svojou podstatou účinnejšie než surovo jednoduchý systém predchádzajúcich povolení. Ak je totiž cieľom obmedziť (alebo presmerovať) ponuku a zachovať určitý kritický počet bytov na trhu s dlhodobým prenájmom prostredníctvom odopierania povolení na krátkodobý prenájom, čo by mohlo byť účinnejšie než systém udeľovania povolení? Zaťaženie nežiaducej služby (pravdepodobne vysokou) daňou? Taká daň by bola zrejme okamžite napadnutá ako (neprimerané) obmedzenie práva. Navyše by bola spôsobilá ďalej narušiť iné trhy, pričom by jednoducho nevyriešila prvotný problém: bezprostredný nedostatok dlhodobého bývania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0120"><NO.P>120.</NO.P><TXT>Skrátka systémy udeľovania povolení jednoznačne predstavujú prostriedok, ktorý smernica o službách povoľuje.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0046"><P>Pozri príklady uvedené v bode 68 vyššie.</P></NOTE> V špecifickom kontexte prejednávaných vecí nevidím nič, čo by spôsobovalo neprimeranosť systému udeľovania povolení ako takého. Nakoniec všeobecne s výnimkou prípadu, že jednoducho nie je možné rozumne vysvetliť, prečo bol systém udeľovania povolení zavedený, alebo že je jednoznačne diskriminačný, také systémy, a to najmä v osobitnej sfére sociálnych rozhodnutí v oblasti politiky bývania, sa pravdepodobne budú jednoznačne nachádzať v prípustnom rámci primeraných výsledkov.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0047"><P>Body 92 až 95 vyššie.</P></NOTE></TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="22"?><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">b)</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Primeranosť požiadavky na kompenzáciu v zmysle článku 10 ods. 2.</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0121"><NO.P>121.</NO.P><TXT>Na úvod treba poukázať na to, že zo štrukturálneho hľadiska vnútroštátna právna úprava systémov udeľovania povolení umožňuje, aby veľké francúzske mestá zaviedli primerané systémy udeľovania povolení. Skutočnosť, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0050" REF.END="QE0050"/>[uznesenie mestského zastupiteľstva stanoví] podmienky… so zreteľom na ciele sociálnej rozmanitosti najmä v závislosti od charakteristík trhu obytných priestorov a od potreby nezhoršiť nedostatok obytných priestorov<QUOT.END REF.START="QS0050" CODE="201C" ID="QE0050"/>,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0048"><P>Článok L. 631‑7‑1 štvrtý odsek Zákonníka výstavby a bývania.</P></NOTE> zdôrazňuje oprávnenie na miestnej úrovni. Požiadavka zohľadnenia špecifických vlastností miestneho trhu s bývaním je spôsobilá zaručiť, že každý systém udeľovania povolení je ušitý na miestnu situáciu, takže teoreticky by nemal ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutné na boj proti nedostatku bytov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0122"><NO.P>122.</NO.P><TXT>Je však ťažké posúdiť skutočnú primeranosť konkrétneho systému udeľovania povolení, ktorý je predmetom prejednávanej veci, a najmä kritérií a podmienok, na ktorých je tento systém založený v zmysle článku 10 ods. 2 smernice o službách.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0123"><NO.P>123.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd sa v návrhu na začatie prejudiciálneho konania zameriava na vnútroštátne predpisy a obecnú úroveň ponecháva bokom. Navyše návrh na začatie prejudiciálneho konania ako celok je pomerne úsporný, pokiaľ ide o množstvo poskytnutých informácií a mieru podrobnosti. Súdny dvor má k dispozícii málo informácií o fungovaní osobitných predpisov mesta Paríž. V dôsledku toho je Súdny dvor zle vybavený na to, aby určil, či sú splnené kritériá článku 10 ods. 2 smernice o službách.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0124"><NO.P>124.</NO.P><TXT>Je teda predovšetkým na vnútroštátnom súde, aby vzhľadom na rozdelenie úloh medzi Súdny dvor a vnútroštátne súdy posúdil zlučiteľnosť podmienok na vydanie povolenia v zmysle vnútroštátneho práva s článkom 10 ods. 2 smernice o službách.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0049"><P>Pozri napríklad rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190704">4. júla 2019</DATE>, <NAME.CASE>Kirschstein</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑393/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:563">EU:C:2019:563</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0066">66</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0082">82</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Všeobecné usmernenie, ktoré môže Súdny dvor poskytnúť s cieľom pomôcť vnútroštátnemu súdu na základe dokumentov, ktoré sa týkajú sporu vo veci samej, a na základe písomných a ústnych pripomienok predložených Súdnemu dvoru,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0050"><P>Pozri napríklad rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180926">26. septembra 2018</DATE>, <NAME.CASE>Van Gennip a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑137/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:771">EU:C:2018:771</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0079">79</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0081">81</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a tam citovanú judikatúru).</P></NOTE> bude nevyhnutne úmerné úrovni informácií, ktoré poskytol vnútroštátny súd.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0125"><NO.P>125.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o podmienky a kritériá systému udeľovania povolení, ktoré môžu byť relevantné, vyplýva pomerne jasne z obecných predpisov mesta Paríž len jedna taká podmienka: požiadavka na kompenzáciu. Zlučiteľnosť tejto požiadavky so smernicou o službách v špecifickej podobe, v akej ju prijalo mesto Paríž, bude musieť posúdiť vnútroštátny súd. Na základe tvrdení predložených Súdnemu dvoru sa zdá, že osobitnú pozornosť bude potrebné venovať súladu požiadavky na kompenzáciu s článkom 10 ods. 2 písm. c) (primeranosť), ale aj s článkom 10 ods. 2 písm. a) (zákaz diskriminácie).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0126"><NO.P>126.</NO.P><TXT>Z písomných pripomienok navrhovateľov v konaní o kasačnom opravnom prostriedku a mesta Paríž, ako aj z prednesov na pojednávaní vyplýva, že v Paríži je kompenzácia <HT TYPE="ITALIC">povinná</HT>, ak chce niekto získať povolenie na prenájom zariadených ubytovacích priestorov na krátke obdobia. S výhradou overenia vnútroštátnym súdom to v praxi vyzerá tak, že osoba, ktorá chce svoj zariadený byt krátkodobo prenajať napríklad Američanovi v Paríži, musí kúpiť komerčné priestory (nie hocikde v Paríži, ale v rovnakom obvode, či dokonca v susedstve) s rovnakou rozlohou ako byt (alebo dokonca s dvojnásobnou rozlohou v niektorých oblastiach, kde je tlak na bývanie) a zmeniť ich na obytné priestory.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="23"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0127"><NO.P>127.</NO.P><TXT>Na prvý pohľad je spôsob, akým je povinná kompenzácia upravená, veľmi účinný na dosiahnutie sledovaného cieľa: udržať zhruba rovnaký počet obytných priestorov na trhu s dlhodobým bývaním. Je však možno natoľko účinný, že určitým spôsobom robí úplne bezpredmetnou prvotnú žiadosť o povolenie. Ak má majiteľ nahradiť byt, ktorý chce stiahnuť z trhu s dlhodobým bývaním, tým, že poskytne na ten istý trh rovnaký alebo zjavne aj vyšší počet štvorcových metrov, prečo by sa obťažoval tým, že prvý byt najprv z tohto trhu stiahne? Dá sa taká podmienka považovať za primeranú?</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0128"><NO.P>128.</NO.P><TXT>Ako na pojednávaní uviedlo mesto Paríž, pre majiteľa mnohých nehnuteľností alebo realitného developera by nemalo byť splnenie požiadavky na kompenzáciu príliš ťažké. Takže pokiaľ ide o nich, taká požiadavka pravdepodobne nespôsobuje neprimeranosť systému udeľovania povolení mesta Paríž.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0129"><NO.P>129.</NO.P><TXT>Táto pripomienka však vyvoláva inú otázku: je požiadavka na kompenzáciu, ktorú stanovilo mesto Paríž, primeraná aj vo vzťahu k <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0051" REF.END="QE0051"/>majiteľom – nepodnikateľom<QUOT.END REF.START="QS0051" CODE="201C" ID="QE0051"/>, ktorými sú väčšinou fyzické osoby vlastniace iba jeden byt navyše, a k podmienkam ich prístupu na trh s krátkodobým prenájmom zariadených ubytovacích priestorov?</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0130"><NO.P>130.</NO.P><TXT>Napadá mi príklad majiteľa – nepodnikateľa, ktorý vlastní garsónku s rozlohou 20 m<HT TYPE="SUP">2</HT> v centre Paríža, ktorá nie je jeho hlavným bydliskom, lebo tento jednotlivec žije na predmestí. Keďže systém udeľovania povolení a jeho kľúčová podmienka poskytnutia kompenzácie sa vzťahuje na všetkých majiteľov, aj takýto majiteľ musí kúpiť komerčné priestory v tej istej štvrti s rovnakou alebo dvojnásobnou rozlohou a zmeniť ich na (dlhodobé) obytné priestory, aby mohol prenajať malú garsónku na trhu, ktorý si zvolí. Je taká požiadavka primeraná aj vo vzťahu k takýmto majiteľom nehnuteľností?</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0131"><NO.P>131.</NO.P><TXT>Táto posledná otázka sa dotýka skutočného problému, ktorý podľa všetkého vyplýva z podmienok systému udeľovania povolení. Túto problematiku je možné skúmať buď z hľadiska primeranosti požiadavky na kompenzáciu pre určité sociálne skupiny [podľa článku 10 ods. 2 písm. c)], alebo z hľadiska diskriminácie [podľa článku 10 ods. 2 písm. a)]. Ako som už uviedol vyššie,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0051"><P>Bod 113 vyššie.</P></NOTE> nie je dôvod chápať zákaz diskriminácie v článku 10 ods. 2 písm. a) v tom zmysle, že zahŕňa iba diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti poskytovateľa služieb. Môže ísť aj o diskrimináciu z iných dôvodov, najmä tých, ktoré sú už uvedené v článku 21 ods. 1 Charty. Majetok je jedným z dôvodov, ktoré sú už uvedené v zozname.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0132"><NO.P>132.</NO.P><TXT>Všetko toto vrátane skutočného uplatňovania požiadavky na kompenzáciu bude musieť overiť vnútroštátny súd. Ja sa však domnievam, že by bolo pomerne ťažké vysvetliť, prečo by mal byť prístup na zjavne dosť ziskový trh s určitým druhom služieb v skutočnosti vyhradený iba pre bohatších, ktorí dokážu splniť požiadavku na kompenzáciu, pričom zväčša ide o právnické osoby alebo realitných developerov, ako uviedlo mesto Paríž. Pokiaľ to skutočne nebol zámer, s ktorým boli tieto predpisy prijaté,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0052"><P>V takom nepravdepodobnom prípade by toto tvrdenie, hoci možno trochu cynicky uviesť, že taká podmienka je v skutočnosti primeraná tomuto <HT TYPE="ITALIC">špecifickému</HT> cieľu, zrejme vyvolalo lavínu ďalších otázok.</P></NOTE> prečo by mal byť účinný prístup k takým službám<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0053"><P>Keď z povahy služby, na ktorú sa má vydávať povolenie, nevyplývajú rozumné požiadavky týkajúce sa kapitálu alebo držby majetku, je možné takú požiadavku vymyslieť. Samozrejme, existujú iné druhy činností v oblasti služieb, pre ktoré by boli požiadavky týkajúce sa kapitálu, postavenia alebo držby majetku úplne primerané.</P></NOTE> vyhradený, metaforicky povedané, pre tých, ktorí už Monopoly hrajú (<HT TYPE="ITALIC">grandeur nature</HT>)?</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="24"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0133"><NO.P>133.</NO.P><TXT>Všetkými týmito prvkami sa musí v konečnom dôsledku zaoberať vnútroštátny súd z hľadiska článku 10 ods. 2 smernice o službách. Na záver tejto časti však chcem uviesť jednu všeobecnú poznámku. Hoci navrhovatelia v konaní o kasačnom opravnom prostriedku na pojednávaní tvrdili, že požiadavka na kompenzáciu môže byť v digitálnom hospodárstve zastaraná a nevhodná, ja s týmto názorom nesúhlasím. Vo všeobecnosti požiadavka na kompenzáciu môže ako taká skutočne predstavovať spôsob riešenia problému s nedostatkom bytov. Nedá sa povedať, že taká požiadavka je sama osebe nezlučiteľná s článkom 10 ods. 2 písm. c) smernice o službách.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0134"><NO.P>134.</NO.P><TXT>Viem si predstaviť niekoľko situácií, v ktorých môže byť taká požiadavka primeraná na obecnej úrovni, najmä ak sa z nej stanovia určité výnimky, akou je obmedzenie požiadavky na kompenzáciu na priestory, ktorých rozloha prekračuje určitú hodnotu; alebo jej obmedzenie na majiteľov viacerých nehnuteľností určených na bývanie; alebo vydávanie dočasných povolení, pri ktorých nie je potrebná kompenzácia a ktoré by sa pravidelne preskúmavali a prípadne prerozdeľovali.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0135"><NO.P>135.</NO.P><TXT>Nakoniec celková logika rámca primeraných výsledkov<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0054"><P>Body 92 až 95 vyššie.</P></NOTE> by sa mala uplatniť aj v tomto prípade, a to predovšetkým keď sa posudzuje primeranosť jednotlivých podmienok. Ak nebude ponechaný dostatočný priestor na lokálne prispôsobené riešenia, ktorúkoľvek z týchto podmienok je v konečnom dôsledku možné napadnúť, lebo budú nevyhnutne niekomu nepohodlné. Výsledkom je celková spoločenská spravodlivosť a prijímanie nediskriminačných opatrení na základe rozhodnutí založených na dôkazoch a transparentných právnych predpisov, ako aj konzultácií v rámci dotknutého spoločenstva.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0136"><NO.P>136.</NO.P><TXT>V takom rámci je miestna rôznorodosť, pokiaľ ide o podmienky konkrétneho povolenia, nielen prípustná, ale dokonca žiaduca. Ak vychádzam z toho, že miestna úroveň si môže prispôsobiť pravidlá a dať reálnu podobu podmienkam systémov udeľovania povolení,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0055"><P>Pozri článok 10 ods. 2 v spojení s článkom 10 ods. 7.</P></NOTE> primeranosť takých pravidiel bude pravdepodobne závisieť od zohľadnenia miestnych okolností a špecifík. Určite je pravda, že také miestne rozdiely spôsobia odlišnosti v rámci členského štátu, pokiaľ ide o prístup a systémy platné na miestnej úrovni, pričom najmä Komisia na pojednávaní vyjadrila určité intelektuálne znepokojenie touto myšlienkou.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0056"><P>Hoci nebolo úplne jasné, či z dôvodu primeranosti alebo skôr z dôvodu jasnosti a jednoznačnosti takých miestnych predpisov.</P></NOTE> Je to však nevyhnutná cena za Úniu, ktorá rešpektuje regionálnu a miestnu samosprávu v členských štátoch v súlade s článkom 4 ods. 2 ZEÚ.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">3.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Splnenie ďalších kritérií článku 10 ods. 2 smernice o službách</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0137"><NO.P>137.</NO.P><TXT>Otázkami 5 a 6 sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sú obe vnútroštátne ustanovenia, ktoré sa týkajú predmetného systému udeľovania povolení, v súlade so <HT TYPE="ITALIC">špecifickými</HT> povinnosťami vyplývajúcimi z článku 10 ods. 2 smernice o službách.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0138"><NO.P>138.</NO.P><TXT>Otázkou 5 sa vnútroštátny súd najmä pýta, či je pojem opakovaný prenájom zariadeného priestoru určeného na bývanie na krátke časové obdobia príležitostným zákazníkom, ktorí tam nemajú nahlásený pobyt,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0057"><P>Článok L. 631‑7 šiesty odsek Zákonníka výstavby a bývania.</P></NOTE> založený na jasných, jednoznačných a objektívnych kritériách [článok 10 ods. 2 písm. d) a e) smernice o službách]. Okrem aspektu primeranosti, ktorým som sa práve zaoberal, z otázky 6 vyvodzujem, že vnútroštátny súd chce určiť, či je vnútroštátne ustanovenie, ktoré dáva mestských zastupiteľstvám právomoc stanoviť konkrétne podmienky na udelenie povolenia,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0058"><P>Článok L. 631‑7 štvrtý odsek Zákonníka výstavby a bývania.</P></NOTE> založené na kritériách, ktoré sú samy osebe jasné a jednoznačné, objektívne, vopred zverejnené, transparentné a dostupné [článok 10 ods. 2 písm. d) až g) smernice o službách].</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="25"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0139"><NO.P>139.</NO.P><TXT>Navrhovatelia v konaní o kasačnom opravnom prostriedku tvrdia, že znenie dotknutého právneho predpisu je príliš nepresné, a to konkrétne výrazy <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0052" REF.END="QE0052"/>krátke časové obdobia<QUOT.END REF.START="QS0052" CODE="201C" ID="QE0052"/> a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0053" REF.END="QE0053"/>príležitostní zákazníci, ktorí tam nemajú nahlásený pobyt<QUOT.END REF.START="QS0053" CODE="201C" ID="QE0053"/>. Navyše podmienky na získanie povolenia nie sú dostatočne jasné. Dotknutá právna úprava tým, že sa odvoláva na cieľ sociálnej rôznorodosti alebo na potrebu zabrániť zhoršeniu nedostatku bytov, umožňuje obciam na základe voľnej úvahy rozhodnúť o podmienkach, za akých budú vydávať povolenia. Navrhovatelia v konaní o kasačnom opravnom prostriedku ďalej tvrdia, že v praxi je ťažké získať prístup k uzneseniam mestského zastupiteľstva napriek tomu, že sú uverejnené na radnici a online. Buď je potrebné ísť na radnicu, alebo pozrieť si internetovú stránku, ktorá však nie je vždy aktualizovaná a nie je užívateľsky príjemná, takže to môže byť nedostatočné.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0140"><NO.P>140.</NO.P><TXT>Mesto Paríž a francúzska vláda sa domnievajú, že podmienky sú objektívne, vopred známe a plne dostupné viacerými spôsobmi. Francúzska vláda poukazuje najmä na to, že v čase skutkových okolností bol pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0054" REF.END="QE0054"/>príležitostní zákazníci, ktorí tam nemajú nahlásený pobyt<QUOT.END REF.START="QS0054" CODE="201C" ID="QE0054"/>, vymedzený v článku D. 324‑1 Zákonníka cestovného ruchu ako zákazníci, ktorí si prenajímajú ubytovanie na jeden deň, jeden týždeň alebo jeden mesiac.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0141"><NO.P>141.</NO.P><TXT>Komisia sa domnieva, že pojmy použité vo francúzskej právnej úprave nie sú dostatočne presné a transparentné vzhľadom na ťažkopádny administratívny postup, ktorý táto úprava stanovuje.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0142"><NO.P>142.</NO.P><TXT>Informácie a podrobnosti, ktoré vnútroštátny súd poskytol k problematike, ktorou som sa už v týchto návrhoch zaoberal, sú síce skúpe, musím však uviesť, že pokiaľ ide o tieto konkrétne otázky vnútroštátneho súdu, návrh na začatie prejudiciálneho konania k nim neuvádza v podstate takmer nič. Z tvrdení jednotlivých účastníkov tohto konania, ktorí sa k tejto problematike vyjadrili, ďalej vyplýva, že sa nezhodnú na tom, ktoré predpisy (vnútroštátne alebo obecné) sú relevantné na posúdenie plnenia špecifických povinností vyplývajúcich z článku 10 ods. 2 písm. d) až g) smernice o službách. Zatiaľ čo niektorí z nich sa zaoberajú údajnou vágnosťou pojmov vo vnútroštátnej právnej úprave, iní spochybňujú spôsob zverejňovania miestnych nariadení.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0143"><NO.P>143.</NO.P><TXT>Za týchto okolností môžem uviesť iba zopár pomerne vágnych a abstraktných poznámok. Pojem <HT TYPE="ITALIC">jasné</HT> v článku 10 ods. 2 chápem v tom zmysle, že odkazuje na to, že kritériá musia byť ľahko zrozumiteľné pre každého, takže ich jazyk nesmie byť dvojznačný. <HT TYPE="ITALIC">Objektívne</HT> kritériá majú zabezpečiť, že so všetkými hospodárskymi subjektmi sa bude zaobchádzať spravodlivo a nestranne a že žiadosti sa budú posudzovať vecne. <HT TYPE="ITALIC">Transparentnosť</HT>, <HT TYPE="ITALIC">dostupnosť</HT> a <HT TYPE="ITALIC">uverejňovanie</HT> zaručujú, že systém udeľovania povolení bude zrozumiteľný pre všetkých potenciálnych žiadateľov a že jednotlivé kroky postupu budú vopred známe.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0059"><P>Pozri tiež v tomto zmysle príručku Európskej komisie o uplatňovaní smernice o službách, s. 25.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0144"><NO.P>144.</NO.P><TXT>Je pravda, že článok L. 631‑7 šiesty odsek Zákonníka výstavby a bývania (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0055" REF.END="QE0055"/>opakovaný<QUOT.END REF.START="QS0055" CODE="201C" ID="QE0055"/> prenájom zariadeného priestoru určeného na bývanie na <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0056" REF.END="QE0056"/>krátke časové obdobia<QUOT.END REF.START="QS0056" CODE="201C" ID="QE0056"/> <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0057" REF.END="QE0057"/>príležitostným zákazníkom, ktorí tam nemajú nahlásený pobyt<QUOT.END REF.START="QS0057" CODE="201C" ID="QE0057"/>) obsahuje pomerne vágne pojmy. Je to však úplne pochopiteľné vzhľadom na skutočnosť, že má ponechať určitý priestor pre mestské zastupiteľstvá, aby ďalej špecifikovali význam týchto pojmov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0145"><NO.P>145.</NO.P><TXT>Nemyslím si, že Súdny dvor by sa mal púšťať do abstraktných esejí o tom, čo by mohol primerane znamenať pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0058" REF.END="QE0058"/>krátke časové obdobia<QUOT.END REF.START="QS0058" CODE="201C" ID="QE0058"/>,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0060"><P>Na pojednávaní navrhovatelia v konaní o kasačnom opravnom prostriedku uviedli, že francúzske mestá definovali pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0059" REF.END="QE0059"/>krátke časové obdobia<QUOT.END REF.START="QS0059" CODE="201C" ID="QE0059"/> rôznym spôsobom, a to od troch alebo ôsmich po sebe idúcich mesiacov až po takmer jeden rok.</P></NOTE> ktorý je kľúčový na účely vecí, ktoré sa týkajú <HT TYPE="ITALIC">krátkodobého</HT> prenájmu zariadeného priestoru určeného na bývanie. Môžem len uviesť, že zatiaľ čo niekoľko dní alebo niekoľko týždňov zjavne patrí pod prirodzený význam výrazu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0060" REF.END="QE0060"/>krátke časové obdobia<QUOT.END REF.START="QS0060" CODE="201C" ID="QE0060"/>, neplatí to zrejme pre obdobia dlhšie ako niekoľko mesiacov a už vôbec nie pre celý rok. Je pravdepodobné, že čím<?PAGE NO="26"?> je obdobie dlhšie, tým menej je systém udeľovania povolení vhodný. Nad rámec určitého obdobia mám pochybnosti o tom, či je taký systém naďalej vhodný na dosiahnutie cieľa spočívajúceho v boji proti nedostatku <HT TYPE="ITALIC">dlhodobého</HT> bývania. Sú však, samozrejme, úplne prípustné mnohé (odlišné) riešenia v rámci toho, čo je rozumné, a teda primerané.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0146"><NO.P>146.</NO.P><TXT>Nakoniec pokiaľ ide o dostupnosť a uverejnenie, nerozumiem, prečo navrhovatelia v konaní o kasačnom opravnom prostriedku tvrdia, že nie je postačujúce, ak sú obecné predpisy uverejnené na radnici a online na internetovej stránke mesta Paríž. Nad rámec tohto všeobecného tvrdenia nie je úlohou Súdneho dvora, aby sa stal náhradným správcom siete (alebo <HT TYPE="ITALIC">arbiter webelegantiae</HT>) pre internetovú stránku mesta Paríž tým, že sa pustí do diskusií o tom, či toto rozhranie je alebo nie je dostatočne aktualizované a dostupné pre každého, najmä pre potenciálnych žiadateľov o povolenie.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">V.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Návrh</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0147"><NO.P>147.</NO.P><TXT>Navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázky, ktoré položil Cour de cassation (Kasačný súd, Francúzsko), takto:</TXT><P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z <DATE ISO="20061212">12. decembra 2006</DATE> o službách na vnútornom trhu sa uplatní na vnútroštátne a obecné predpisy, ktoré upravujú prístup k službe spočívajúcej v opakovanom prenájme ubytovania na krátke časové obdobia za odplatu, a to aj mimo podnikateľskú činnosť, príležitostným zákazníkom, ktorí tam nemajú nahlásený pobyt.</P></ITEM><ITEM><P>Pokiaľ také vnútroštátne a obecné predpisy upravujú postup na získanie rozhodnutia umožňujúceho prístup k poskytovaniu takých služieb, tieto ustanovenia predstavujú systém udeľovania povolení podľa článkov 9 až 13 smernice 2006/123.</P></ITEM><ITEM><P>Článok 9 ods. 1 písm. b) smernice 2006/123 sa má vykladať v tom zmysle, že cieľ spočívajúci v boji proti nedostatku dlhodobého ubytovania predstavuje naliehavý dôvod všeobecného záujmu, ktorý môže odôvodniť vnútroštátne opatrenie, podľa ktorého je v určitých zemepisných oblastiach potrebné získať povolenie na opakovaný prenájom ubytovania na krátke časové obdobia príležitostným zákazníkom, ktorí tam nemajú nahlásený pobyt.</P></ITEM><ITEM><P>Smernica 2006/123 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnym a obecným predpisom, ktoré podmieňujú opakovaný prenájom zariadeného priestoru určeného na bývanie na krátke časové obdobia príležitostným zákazníkom, ktorí tam nemajú nahlásený pobyt, získaním povolenia, pokiaľ sú tieto ustanovenia v súlade s požiadavkami článku 10 ods. 2 smernice 2006/123, najmä s podmienkou primeranosti a zákazu diskriminácie, čo musí overiť vnútroštátny súd.</P></ITEM></LIST></P></NP.ECR></GR.SEQ></CONTENTS.CONCLUSION></CONCLUSION>