<TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">B.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O veci samej</HT></HT></TXT></NP></TI>37.V nariadení č. 6/2002 sa zvolil model súdnej špecializácie: v každom členskom štáte sa ustanoví čo najmenší počet vnútroštátnych súdov (ktoré sa označia súdy pre dizajn Spoločenstva) na prijatie rozhodnutí o neplatnosti alebo porušení dizajnov Spoločenstva.38.Toto pravidlo stanovené v článkoch 80 a 81 tohto nariadenia znamená, že bez toho, aby sa v tomto ohľade diskutovalo, vecné riešenie príslušných sporov prináleží výlučne uvedeným súdom pre dizajn Spoločenstva, ako odborníkom v danej oblasti.39.Zdá sa však, že článok 90 ods. 1 uvedeného nariadenia sa riadi inou logikou, pokiaľ ide o predbežné opatrenia vrátane ochranných opatrení, ktorá je viac zameraná na zásadu efektivity než na zásadu súdnej špecializácie.Typológia týchto opatrení nie je harmonizovaná v nariadení č. 6/2002: v každom členskom štáte sa uplatňujú také opatrenia, ktoré sú prípustné podľa ich vlastného práva.
Súdom členského štátu, vrátane súdo[v] pre dizajn spoločenstva, je možné predložiť návrh na [tieto opatrenia], v súvislosti s dizajnom spoločenstva.40.Na prvý pohľad tak výlučnosť uvedená v článku 81 zaniká v článku 90, ktorý umožňuje konanie iných vnútroštátnych súdov, a nielen špecializovaného súdu, aj keď len na vydanie predbežných opatrení vrátane ochranných opatrení. Pokiaľ ide o tieto opatrenia, požiadavka rýchlosti, ktorá je spojená so zásadou efektivity, a väčšia územná blízkosť rôznych príslušných súdov, by skôr odôvodňovali decentralizované riešenie ako riešenie koncentrované na jediný súd.Ako už bolo uvedené, nariadenie č. 6/2002 povoľuje, aby v každom členskom štáte neexistoval len jeden, ale niekoľko (čo najmenší počet) špecializovaných súdov pre dizajn Spoločenstva. Holandsko sa priklonilo k jedinému súdu.
41.Znenie článku 90 ods. 1 nariadenia č. 6/2002 podporuje tento výklad: každý súd členského štátu (treba si uvedomiť, že odkazuje na tie súdy, ktoré v tomto štáte rozhodujú spory o dizajnoch) môže prijať tento druh opatrení. Výraz vrátane súdov pre dizajn spoločenstva potvrdzuje, že nemusí ísť o špecializovaný súd: pokiaľ ide o predbežné opatrenia vrátane ochranných opatrení, súdy pre dizajn Spoločenstva majú rovnaké právomoci ako iné súdy.Inou otázkou je otázka účinnosti týchto opatrení v závislosti od súdu, ktorý ich nariaďuje. Týmto rozlíšením sa budem zaoberať neskôr.
42.Generálny prokurátor,Jeho pripomienky sú zopakovaním pripomienok uvedených v kasačnej sťažnosti v záujme zákona podanej na Hoge Raad (Najvyšší súd, Holandsko).
ako aj holandská vláda však uvádzajú, že článok 90 nariadenia č. 6/2002 nemení pôsobnosť článku 81, ani nepredstavuje výnimku z toho, čo je v ňom uvedené. Podľa ich názoru článok 81 zakladá právomoc špecializovaných súdov pre dizajn Spoločenstva v akejkoľvek fáze konania o neplatnosti alebo porušení dizajnu, vrátane predbežnej fázy. Článok 90 sa podľa nich vzťahuje na iné typy žalôb ako sú žaloby uvedené v článku 81.43.Komisia obhajuje opačné riešenie. Článok 90 ods. 1 nariadenia č. 6/2002 umožňuje domnievať sa, že právomoc nariadiť ochranné opatrenia týkajúce sa dizajnov Spoločenstva prináleží súdom členských štátov, vrátane súdom pre dizajn spoločenstva. To znamená, že ponúka možnosť voľby obrátiť sa buď na (špecializované) súdy pre dizajn spoločenstva, alebo na iné nešpecializované súdy (ale so všeobecnou právomocou rozhodovať spory týkajúce sa dizajnov). Domnievam sa, že toto tvrdenie najlepšie vystihuje výklad daného ustanovenia.44.Generálny prokurátor na podporu svojho stanoviska uvádza Protokol o urovnávaní sporov v oblasti porušovania práv a platnosti patentov Spoločenstva.Ú. v. ES L 401, 1989, s. 34.
Podľa generálneho prokurátora článok 90 nariadenia č. 6/2002 vychádza zo vzoru článku 36 tohto protokolu, ktorého cieľom bolo umožniť, aby sa prijali ochranné opatrenia tak vo vzťahu k vnútroštátnym patentom, ako aj k patentom Spoločenstva. Cieľom uvedeného článku 36 nebolo stanoviť výnimku z pravidiel vnútroštátnej právomoci podľa protokolu, ale z pravidiel týkajúcich sa medzinárodnej právomoci.Protokol sa zaoberá medzinárodnou právomocou v článku 14 a vnútroštátnou právomocou v článku 15.
45.Nemyslím si, že tento odkaz na systém sporov týkajúcich sa patentu Spoločenstva (ktorý nebol konkretizovaný v stálom mechanizme) slúži v jednom alebo druhom smere na výklad článku 90 nariadenia č. 6/2002 o dizajnoch. Je pravda, že holandský zákonodarca prejavil svoj zámer koncentrovať všetku právomoc týkajúcu sa ochrany patentu Spoločenstva do jediného súdu, ktorá sa aj naďalej riadi ustanoveniami protokolu, ale toto rozhodnutie neobjasňuje pochybnosti o pôsobnosti článku 90 v spojení s článkom 81 nariadenia č. 6/2002.46.Väčšiu váhu má argument o štruktúre nariadenia č. 6/2002, na ktorú sa odvoláva generálny prokurátor a holandská vláda. Z ich pohľadu predstavuje článok 90 všeobecné ustanovenie vo vzťahu k predbežným opatreniam vrátane ochranných opatrení, ktoré by sa malo doplniť v závislosti od druhu sporu, v ktorom sa tieto opatrenia požadujú:v prípade žalôb týkajúcich sa porušenia a platnosti dizajnu spoločenstva (článok 81) môžu iba špecializované súdy nariadiť príslušné predbežné opatrenia vrátane ochranných opatrení, pretože len tieto súdy majú výlučnú právomoc v týchto konaniach,
v prípade iných žalôb, ktoré sú odlišné od žalôb uvedených v článku 81, nadobúda zmysel znenie článku 90 ods. 1, ktoré stanovuje, že každý súd členského štátu, vrátane špecializovaných súdov, môže nariadiť predbežné opatrenia, ktoré zahŕňajú aj ochranné opatrenia. To by lepšie vysvetľovalo problematické alebo nejednoznačnéPripomienky generálneho prokurátora, bod 3.23.
znenie.
47.S týmto názorom však nesúhlasím. V jeho neprospech svedčí štruktúra hlavy IX nariadenia č. 6/2002 upravujúca Právomoc a postup v právnych konaniach týkajúcich sa dizajnov spoločenstva, ktorá je rozdelená do troch oddielov:oddiel 1 stanovuje to, čo by sa dalo charakterizovať ako pozadie určenia vnútroštátneho súdu príslušného na rozhodnutie sporu. Uplatňujú sa pravidlá uvedené v Dohovore o právomoci a výkone rozhodnutia [Bruselský dohovor]Konsolidované znenie v Ú. v. EÚ L 147, 2009, s. 5. Aj keď zmienku o tomto dohovore treba považovať za odkaz na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 351, 2012, s. 1) (ďalej len nariadenie Brusel Ia).
, pokiaľ v nariadení č. 6/2002 nie je uvedené inak,
oddiel 2 zahŕňa výnimky z uplatnenia nariadenia Brusel Ia. Zavádza pravidlá medzinárodnej právomoci (článok 82) a stanovuje, ktoré súdy sú príslušné na rozhodovanie sporov týkajúcich sa dizajnov Spoločenstva, ako aj žaloby, o ktorých tieto súdy rozhodujú (články 80 a 81).Okrem toho upravuje určité osobitosti o rozsahu a účinkoch podania žalôb o porušení alebo neplatnosti, a obsahuje okrem iného ustanovenia o rozhodnom práve, súvisiacich žalobách a o právomoci v druhej inštancii (články 82 až 89, 91 a 92).
Do tohto oddielu je vložený článok 90 (Predbežné opatrenia vrátane ochranných opatrení),
oddiel 3 pod názvom Ostatné spory týkajúce sa dizajnov spoločenstva odkazuje na článok 79 ods. 1 a 4 na účely určenia príslušného vnútroštátneho súdu,Ak neexistuje súd príslušný podľa pravidiel uvedených v článku 79 ods. 1 a 4, určuje súdy krajiny, v ktorej má svoje sídlo Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory).
a určuje vnútornú právomoc vo vzťahu k žalobám, ktoré sú odlišné od žalôb uvedených v článku 81. Konkrétne právomoc priznáva súdom, ktoré sú miestne a vecne príslušné vo vzťahu k žalobám týkajúcim sa práva na národný dizajn v príslušnom štáte (článok 93).
48.Systematický výklad hlavy IX nariadenia č. 6/2002 potvrdzuje, že zámerom normotvorcu bolo rozdielne pristupovať na jednej strane k žalobám týkajúcich sa porušenia a neplatnosti dizajnov spoločenstva a na druhej strane k inými žalobám. Prvé žaloby sú upravené v oddiele 2, do ktorého je vložený článok 90. Je preto ťažké pripustiť, že tento článok 90 má iný účel než všetky ustanovenia (oddiel 2), s ktorými súvisí. Inými slovami, článok 90 sa uplatňuje aj na predbežné opatrenia vrátane ochranných opatrení v konaniach týkajúcich sa porušení a neplatnosti dizajnov Spoločenstva.49.Holandská vláda ako ďalší argument uvádza, že umiestnenie článku 90 v oddiele 2 sa zdá byť oddelené od článkov 80 a 81 nariadenia č. 6/2002. Vloženie článkov 82 až 89, ktoré sa vzťahujú na iné druhy otázok, medzi ne naznačuje mierny nesúlad medzi týmito článkami.50.Domnievam sa, že toto tvrdenie nemožno prijať. Znenie článkov 82 až 89 nariadenia č. 6/2002 obsahuje odkazy na žaloby uvedené v článku 81, čo potvrdzuje, že sa riadia tou istou logikou, ktorá odôvodňuje zahrnutie všetkých týchto ustanovení do oddielu 2 hlavy IX. Rovnaká logika vysvetľuje, prečo sa článok 90 nachádza v tom istom oddiele, čo posilňuje myšlienku, že ochranné opatrenia, na ktoré odkazuje, zodpovedajú konaniam uvedeným v článku 81, a nie konaniam uvedeným v článku 93, ktorý sa nachádza v oddiele 3.51.Kritériá doslovného a systematického výkladu teda poskytujú odlišné riešenie, ako navrhuje generálny prokurátor a holandská vláda. Na toto riešenie poukazuje logika duálneho systému špecializovaných súdov a iných príslušných súdov v rámci každého členského štátu, ak sa kombinuje s rôznymi funkciami na jednej strane predbežných opatrení vrátane ochranných opatrení a na druhej strane súdneho rozhodnutia o veci samej.52.Špecializácia súdov pre dizajn spoločenstva nepochybne prispieva k jednotnosti judikatúry a k jednotnému uplatňovaniu pravidiel týkajúcich sa, pokiaľ ide o vec samu, žalôb o porušenie a neplatnosť. Tento pohľad na úlohu súdu, ktorý koná vo veci samej, ovplyvňuje systém nariadenia č. 6/2002: ak jeho článok 80 koncentruje právomoc na obmedzený počet súdov vo vzťahu k žalobám uvedeným v článku 81, jeho cieľom je vývoj jednotnej interpretácie požiadaviek, ktoré riadia platnosť dizajnov spoločenstva (odôvodnenie 28).53.Tento účel sa však nemusí uplatniť v súvislosti s predbežnými opatreniami vrátane ochranných opatrení, ktorých poskytnutie je z podstaty veci časovo obmedzené a neovplyvňuje (nesmie ovplyvňovať) konečné rozhodnutie sporu.54.Bez spochybnenia praktického významu, ktorý môže mať v určitých prípadoch rozhodnutie o predbežnom opatrení, toto rozhodnutie je podmienené pokračovaním konania vo veci samej,Sudca súdu v Amsterdame príslušný na rozhodovanie o predbežných opatreniach vrátane ochranných opatrení preto vo svojom rozhodnutí z 12. januára 2017 stanovil lehotu na podanie žaloby vo veci samej.
pričom nesmie zasahovať do podstaty veci samej. Nariadenie č. 6/2002 výslovne vyhradzuje rozhodovanie o zložitých otázkach, ktoré ovplyvňujú podstatu veci (ako je porušenie alebo neplatnosť dizajnu) špecializovaným súdom.55.Tak je to napríklad v prípade protinávrhu, ktorý podľa článku 85 ods. 1 musí žalovaný predložiť, ak chce spochybniť platnosť dizajnu spoločenstva, ktorého je žalobca majiteľom v prípade, ak žalobca podal žalobu na základe článku 81 nariadenia č. 6/2002. Na druhej strane, v procesnom štádiu konania o predbežných opatreniach vrátane ochranných opatrení postačuje, ak žalovaný predloží len námietku neplatnosti (článok 90 ods. 2 nariadenia č. 6/2002).Španielska verzia tohto odseku nevhodným spôsobom používa výraz demanda de nulidad, zatiaľ čo z procesného hľadiska ide v skutočnosti o námietku, a nie o návrh. Potvrdzujú to aj iné jazykové verzie, ktorými som sa zaoberal: exception de nullité vo francúzskej verzii; plea v anglickej verzii; eccezioni di nullità v talianskej verzii; excepção de nulidade v portugalskej verzii; Einwand der Nichtigkeit v nemeckej verzii.
56.Toto dvojité zaobchádzanie naznačuje, že rozhodnutie o predbežnom opatrení má pre normotvorcu Únie práve z dôvodu jeho dočasnej povahy a do vydania rozhodnutia vo veci samej, obmedzenú účinnosť. Neznamená to, že by sa sudca príslušný na rozhodovanie o predbežných opatreniach vrátane ochranných opatrení nemohol pri svojom posúdení fumus boni iuris alebo iných uvedených žalobných dôvodoch odvolať na tvrdenie žalovaného (formou námietky) o platnosti dizajnu žalobcu, ale keďže tento súdny spor nie je ukončený, nevyžaduje sa protinávrh ani zásah zo strany špecializovaného súdu, ktorý v konečnom dôsledku musí prijať rozhodnutie v tejto veci.57.Okrem toho je potrebné vziať do úvahy, že hoci je znalosť tejto oblasti zo strany súdov pre dizajn spoločenstva nesporná, táto znalosť nechýba ani iným vnútroštátnym súdom.58.Systém ochrany dizajnov je v skutočnosti založený na koexistencii súdov s dosahom v rámci celého Spoločenstva a súdov len s vnútroštátnou pôsobnosťou, ktorá sa premieta do vzájomného rozdelenia súdnych právomocí.59.Ochrana národných dizajnov prináleží vnútroštátnym súdom (nešpecializovaným v zmysle nariadenia č. 6/2002), ktoré stanovujú pravidlá každého členského štátu, čo im poskytuje nepochybnú spätosť s danou oblasťou. V týchto sporoch môžu nariadiť rovnaké predbežné opatrenia, ktoré sa prípadne uplatnia na spory týkajúce sa dizajnov Spoločenstva.Ako som už uviedol (poznámka pod čiarou 8 vyššie), nariadenie č. 6/2002 neobsahuje osobitné ustanovenia týkajúce sa typológie týchto opatrení, ktorých režim, pokiaľ ide o národné dizajny, je stanovený právnymi predpismi každého členského štátu.
60.Okrem toho tieto (nešpecializované) vnútroštátne súdy majú právomoc tiež rozhodovať o určitých sporoch týkajúcich sa dizajnov Spoločenstva v zmysle článku 93 nariadenia č. 6/2002. V týchto sporoch môžu tiež nariadiť predbežné opatrenia vrátane ochranných opatrení.61.Súdy, ktoré nespadajú do právomoci uvedenej v článku 81 nariadenia č. 6/2002, vykonávajú činnosť v oblasti, ktorá je im známa bez toho, aby boli oprávnené rozhodovať spor vo veci samej týkajúci sa porušenia alebo neplatnosti dizajnu spoločenstva.62.Nezdá sa mi teda, že by tvrdenie o (väčšej) špecializácii súdov pre dizajn Spoločenstva odôvodňovalo obmedzenie právomoci iných vnútroštátnych súdov, pokiaľ ide o predbežné opatrenia vrátane ochranných opatrení.63.Holandská vláda vykladá článok 90 ods. 1 nariadenia č. 6/2002 v tom zmysle, že ponecháva členským štátom voľnosť vybrať si spôsob organizácie konania o nariadení predbežného opatrenia, pričom však nevyhnutne príslušným musí byť súd pre dizajn Spoločenstva.64.V tejto súvislosti uvádza, že k presunu procesnej autonómie členských štátov dochádza len vtedy, ak existujú výslovné ustanovenia, na základe ktorých je konkrétny súd poverený určitými právomocami (ako to stanovujú články 80 a 81 nariadenia č. 6/2002). V dôsledku toho by nič nebránilo štátu rozhodnúť, že výlučná právomoc v prípade žalôb o porušenie alebo neplatnosti dizajnu, vrátane predbežnej fázy týchto konaní, prináleží špecializovaným súdom pre dizajn Spoločenstva.65.Tento názor je založený na pochopení článku 90 ods. 1 nariadenia č. 6/2002 ako čisto splnomocňujúceho ustanovenia: členské štáty môžu využiť možnosť priznať právomoc nariadiť predbežné opatrenia jedným alebo druhým súdom (s už uvedeným obmedzením, ktoré v každom prípade vyžaduje zahrnúť súdy pre dizajn Spoločenstva).66.Domnievam sa však, že použitie výrazu je možné v tomto ustanovení má iný význam, ktorý viac zodpovedá účelu normy. Možnosť voľby sa nevzťahuje na členské štáty, ale na účastníkov konania. A práve z dôvodov, ktoré sa týkajú ochrany záujmov účastníkov konania a blízkosti súdov, ktoré im musia poskytnúť naliehavú,Tak to vykladá Komisia, pričom zdôrazňuje, že dotknutá osoba musí mať z geografického hľadiska blízky súd, od ktorého môže žiadať naliehavú ochranu, z čoho vyplýva, že špecializácia ustupuje do úzadia. Ako príklady uvádza potrebu zachovania dôkazov, pri ktorých hrozí riziko zániku alebo riziko šírenia falšovaných výrobkov z určitého distribučného bodu, napríklad z prístavu alebo závodu.
hoci len predbežnú a dočasnú odpoveď, sa im umožňuje obrátiť sa buď na špecializované súdy, alebo na všeobecné súdy.67.Znenie ustanovenia sa preto má vykladať z pohľadu majiteľov práv týkajúcich sa dizajnov spoločenstva, ktorí sa domáhajú svojej súdnej ochrany. V konečnom dôsledku sa presadzuje veľkorysejší postup predbežnej ochrany, v ktorom prevláda efektívnosť,V oblasti duševného vlastníctva zohrávajú predbežné opatrenia zásadnú úlohu v tom, aby pri práve na obhajobu druhej strany mali vlastníci práv k dispozícii primerané prostriedky nápravy pred vydaním rozhodnutia vo veci samej [odôvodnenie 22 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (Ú. v. EÚ L 157, 2004, s. 45; Mim. vyd. 17/002, s. 32)].
zatiaľ čo pokiaľ ide o vec samu, sa na rozhodnutie o žalobách o porušení alebo neplatnosti uprednostňuje špecializácia.68.Mohlo by sa zdať, že v tomto prípade by zahrnutie súdov pre dizajny Spoločenstva bolo nadbytočné, ale nie je to tak. Riešenie je uvedené v článku 90 ods. 3, podľa ktorého:ak sa dotknutá osoba prikláňa k tomu, že o nariadenie predbežného opatrenia vrátane ochranného opatrenia požiada súd pre dizajn Spoločenstva, opatrenia prijaté týmto súdom sú uplatniteľné na území akéhokoľvek členského štátu,
ak sa dotknutá osoba prikláňa k tomu, že tento návrh adresuje iným vnútroštátnym súdom, než sú špecializované súdy, účinnosť predbežného opatrenia prijatého týmito súdmi sa obmedzuje na dotknutý členský štát.
69.Práve posledná veta článku 90 ods. 3 nariadenia č. 6/2002 potvrdzuje to, čo sa doteraz uviedlo. Nebolo by potrebné stanoviť, že žiaden iný súd [ktorý je odlišný od súdov pre dizajn Spoločenstva] nemá takúto právomoc [rozšíriť účinnosť svojich predbežných opatrení vrátane ochranných opatrení na územie akéhokoľvek členského štátu], ak by ostatné súdy mali právomoc nariadiť predbežné opatrenie v rámci žalôb o neplatnosť alebo porušenie dizajnov Spoločenstva.70.Stručne povedané, nariadením predbežného opatrenia zo strany vnútroštátnych súdov (v už vysvetlenom zmysle) sa priznáva súdna ochrana, ktorá je spojená s týmto druhom konania a ktorá sa vyznačuje naliehavosťou bez toho, a to zdôrazňujem, aby sa v tomto štádiu konania mohlo ukončiť posúdenie merita veci, ktoré prináleží výlučne súdom pre dizajny Spoločenstva.