|
18.5.2020 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 155/3 |
VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2020/658
z 15. mája 2020,
ktorým sa po priebežnom revíznom prešetrovaní podľa článku 19 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1037 mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2015/309, ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo a s konečnou platnosťou vyberá dočasné clo uložené na dovoz niektorých pstruhov dúhových s pôvodom v Turecku
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1037 z 8. júna 2016 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (1) (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 19,
keďže:
1. POSTUP
1.1. Predchádzajúce prešetrovania a platné opatrenia
|
(1) |
Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2015/309 (ďalej len „pôvodné nariadenie“) (2) Komisia uložila konečné vyrovnávacie clo na dovoz niektorých pstruhov dúhových s pôvodom v Turecku (ďalej len „platné opatrenia“). Clo sa pohybovalo v rozsahu od 6,9 % do 9,5 %. |
|
(2) |
Po čiastočnom priebežnom revíznom prešetrovaní týkajúcom sa subvencovania všetkých vyvážajúcich výrobcov sa Komisia 4. júna 2018 rozhodla ponechať v platnosti pôvodne stanovené opatrenia [vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/823 (3)]. Konštatovala, že legislatívna zmena tureckých právnych predpisov o subvenciách pre výrobcov pstruhov, ktorá bola predmetom revízneho prešetrovania, neodôvodňuje revíziu vyrovnávacieho cla v prípade všetkých výrobcov pstruhov v Turecku. Zistilo sa však, že vplyv legislatívnej zmeny sa líšil na úrovni jednotlivých spoločností a závisel od konkrétnej situácie každej zo spoločností (4). |
1.2. Žiadosť o čiastočné priebežné revízne prešetrovanie
|
(3) |
Dňa 5. júna 2018 jeden z vyvážajúcich výrobcov v Turecku, „BAFA Su Ürünleri Yavru Üretim Merkezi Sanayi Ticaret AŞ“, ktorý je súčasťou Kiliç Group (ďalej len „žiadateľ“), podal žiadosť o čiastočné priebežné revízne prešetrovanie obmedzené na preskúmanie subvencovania, pokiaľ ide o neho. |
|
(4) |
Žiadateľ tvrdil, že okolnosti týkajúce sa subvencovania v Turecku, na ktorých boli založené existujúce opatrenia, ktoré sa ho týkajú, sa zmenili a že zmeny, pokiaľ ide o žiadateľa, majú trvalý charakter. |
1.3. Začatie čiastočného priebežného revízneho prešetrovania
|
(5) |
Po informovaní členských štátov a následnom zistení, že existujú dostatočné dôkazy pre začatie čiastočného priebežného revízneho prešetrovania, Komisia 22. mája 2019 na základe oznámenia zverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie (ďalej len „oznámenie o začatí revízneho prešetrovania“) (5) informovala o začatí čiastočného priebežného revízneho prešetrovania podľa článku 19 ods. 1 základného nariadenia, rozsahom obmedzeného na preskúmanie subvencovania, pokiaľ ide o žiadateľa. |
1.4. Obdobie revízneho prešetrovania
|
(6) |
Obdobie revízneho prešetrovania (ďalej len „ORP“) predstavovalo obdobie od 1. januára 2018 do 31. decembra 2018. |
1.5. Zainteresované strany
|
(7) |
V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa na prešetrovaní zúčastnili. Okrem toho osobitne informovala žiadateľa, dané odvetvie Únie (združenie výrobcov) a turecké orgány o začatí čiastočného priebežného revízneho prešetrovania. |
|
(8) |
Zainteresované strany dostali príležitosť písomne sa vyjadriť a požiadať o vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí revízneho prešetrovania. |
|
(9) |
Dánske združenie akvakultúry (Danish Aquaculture Association, ďalej len „DZA“), združenie výrobcov, ktoré zastupovalo navrhovateľa v pôvodnom prešetrovaní, predložilo svoje stanovisko. Zastávalo názor, že zmeny, ktoré turecké orgány vykonali v právnom rámci, nemožno považovať za trvalé a že výška subvencií pre výrobcov pstruhov vrátane žiadateľa je stále vysoká. Takisto sa domnievalo, že žiadateľ nemôže požiadať Komisiu, aby prešetrila jeho mieru subvencií odvolávajúc sa výlučne na znehodnotenie tureckej líry, a že Komisia by mala zohľadniť iné schémy subvencovania pre výrobcov pstruhov, ktoré by žiadateľ mohol využívať. DZA sa domnievalo, že Komisia by mala zohľadniť aj iné faktory, ako napríklad skutočnosť, že turecké dovozné ceny výrazne podhodnotili ceny v Únii. |
|
(10) |
Komisia pripomenula, že žiadosť o priebežné revízne prešetrovanie sa nezakladá len na skutočnosti, že došlo k znehodnoteniu tureckej líry, ako tvrdí DZA. Hlavným dôvodom žiadosti o začatie prešetrovania bolo skôr tvrdenie, že po legislatívnej zmene v Turecku v roku 2016 sa úroveň subvencií poskytovaných žiadateľovi znížila. Komisia ďalej takisto uviedla, že revízne prešetrovanie bolo rozsahom obmedzené na posúdenie úrovne subvencovania, pokiaľ ide o žiadateľa. Miera podhodnotenia (súvisiaca s posúdením ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie) nebola predmetom tohto prešetrovania. V súlade s tým Komisia posúdila výšku subvencií, pokiaľ ide o žiadateľa, ako aj trvalý charakter zmien, v odôvodneniach 30 až 57. |
|
(11) |
Po poskytnutí informácií a doplňujúcom poskytnutí informácií DZA opätovne potvrdilo svoj názor, že kolísanie meny nemožno považovať za zmenu trvalého charakteru a že Komisia mala zvážiť, do akej miery znehodnotenie ovplyvnilo vývoj úrovne subvencovania. |
|
(12) |
Komisia akceptovala, že výmenný kurz pre menu v Turecku od obdobia pôvodného prešetrovania kolísal a že toto kolísanie výmenného kurzu ako také nemožno považovať za zmenu trvalého charakteru. Nesúhlasila však s DZA, že mala považovať výmenný kurz z obdobia pôvodného prešetrovania za „referenčný“ na účely posúdenia vplyvu jeho kolísania na výpočet výšky subvencií. Zatiaľ čo kolísanie meny nevyhnutne ovplyvňuje nový výpočet subvencie pre žiadateľa, dôvodom prepočítania je vplyv legislatívnej zmeny z roku 2016 na žiadateľa. Komisia preto uvedené tvrdenie odmietla. |
1.6. Dotazník a overovanie na mieste
|
(13) |
Komisia získavala a overovala všetky informácie považované za potrebné na vyhodnotenie vplyvu zmeny v právnych predpisoch o vykonávaní schémy priamych subvencií na žiadateľa. |
|
(14) |
Komisia zaslala žiadateľovi (vrátane prepojených spoločností) a tureckým orgánom dotazník. Od všetkých uvedených strán boli doručené vyplnené dotazníky. Informácie poskytnuté vo vyplnenom dotazníku Komisia overila v priestoroch žiadateľa. |
1.7. Poskytnutie informácií
|
(15) |
Komisia 27. februára 2020 informovala všetky zainteresované strany o základných skutočnostiach a hľadiskách, na základe ktorých má v úmysle navrhnúť zmenu colnej sadzby uplatniteľnej na žiadateľa. Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa do 12. marca 2020 a požiadať o vypočutie pred Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach. Pripomienky zainteresovaných strán Komisia zvážila a v prípade potreby zohľadnila. Po poskytnutí informácií uskutočnila Komisia 12. marca 2020 vypočutie so žiadateľom. |
|
(16) |
Po posúdení pripomienok, ktoré strany predložili po poskytnutí informácií, Komisia 3. apríla 2020 poskytla doplňujúce informácie. Informovala všetky zainteresované strany o svojom úmysle zmeniť colnú sadzbu uplatniteľnú na žiadateľa navrhnutú v pôvodnom všeobecnom informačnom dokumente. Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k novonavrhovaným skutočnostiam a úvahám do 8. apríla 2020 a požiadať o vypočutie pred Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach. Nové pripomienky zainteresovaných strán Komisia zvážila a v prípade potreby zohľadnila. |
2. PREŠETROVANÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK
2.1. Prešetrovaný výrobok
|
(17) |
Prešetrovaným výrobkom je pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss):
|
|
(18) |
Tak ako pri pôvodnom prešetrovaní, Komisia skonštatovala, že výrobky vyrábané v Únii a výrobky vyrábané v Turecku sú podobnými výrobkami v zmysle článku 2 písm. c) základného nariadenia. |
3. VÝSLEDKY PREŠETROVANIA
3.1. Pôvodné prešetrovanie
|
(19) |
Subvencie na výrobu pstruhov v Turecku sa upravujú dekrétom, ktorý každoročne prijíma turecká vláda. V dekréte sa stanovujú základné podmienky a výšky subvencií pre produkciu akvakultúry v Turecku. Postupy a zásady týkajúce sa vykonávania dekrétu sa bližšie určujú v oznámení, ktoré každý rok vydáva ministerstvo pre potravinárstvo, poľnohospodárstvo a dobytok. |
|
(20) |
V pôvodnom prešetrovaní boli subvencie poskytované na základe dekrétu č. 2013/4463 zo 7. marca 2013 o poľnohospodárskych subvenciách v roku 2013 a uverejnené vo vestníku č. 28612 z 8. apríla 2013 (ďalej len „dekrét z roku 2013“). Tento dekrét sa týkal pstruhov vyprodukovaných v roku 2013. |
|
(21) |
Na základe dekrétu boli subvencie udelené všetkým výrobcom pstruhov, ktorí mali platnú výrobnú licenciu pre hospodárstvo na chov rýb. Výrobná licencia sa mohla vzťahovať na výrobu v mori, v priehrade alebo na výrobu umiestnenú vo vnútrozemí. Výrobca pstruhov mohol mať viaceré výrobné licencie (hospodárstva na chov rýb) v rovnakej priehrade alebo rovnakej oblasti v mori. |
|
(22) |
Výroba v rámci každej z týchto licencií bola oprávnená na subvencie do týchto limitov: 0,65 TL (turecká líra) za kg pstruhov na výrobu do 250 ton ročne; na výrobu od 251 do 500 ton polovicu sumy (0,325 TL/kg). Na výrobu nad 500 ton nebolo možné dostať žiadnu subvenciu. |
|
(23) |
V pôvodnom období prešetrovania mal žiadateľ 13 hospodárstiev na chov rýb (ďalej len „hospodárstvo“) (čo zodpovedá 13 licenciám). Využíval dotácie určené pre 11 jeho hospodárstiev. |
3.2. Zistenia z vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2018/823
|
(24) |
Komisia vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2018/823 posúdila legislatívnu zmenu z roku 2016 a jej vplyv na celkovú úroveň subvencovania výrobcov pstruhov v Turecku. |
|
(25) |
Dospela k záveru, že v roku 2016 boli subvencie výrobcom pstruhov udelené na základe dekrétu č. 2016/8791 (6) o poľnohospodárskych subvenciách poskytovaných v roku 2016 (ďalej len „dekrét z roku 2016“). V oznámení č. 2016/33 (7) o podpore pre akvakultúru sa ďalej bližšie určili podmienky poskytovaných subvencií. |
|
(26) |
Aj keď výška subvencie v TL/kg zostala na úrovniach z roku 2013, v novom článku 4.16 dekrétu z roku 2016 sa zo subvencií vyňali hospodárstva s licenciami, ktoré „sa nachádzali v rovnakej možnej oblasti určenej ministerstvom, rovnakej priehradnej nádrži alebo v regionalizovanej priehradnej nádrži nachádzajúcej sa v rovnakej zóne“. |
|
(27) |
Podľa uvedeného článku a v rozpore so situáciou počas pôvodného prešetrovania v prípade, že výrobca pstruhov mal viac ako jednu výrobnú licenciu (alebo viac „hospodárstiev na chov rýb“) v rovnakej možnej zóne v mori podľa vymedzenia ministerstva, v rovnakej nádrži (priehrade) alebo v rovnakých nádržiach nachádzajúcich sa v rovnakých regiónoch, ktoré patrili rovnakej osobe či rovnakému podniku/spoločnosti, tieto licencie alebo hospodárstva na chov rýb sa považovali za jednu licenciu alebo jedno hospodárstvo tejto spoločnosti a priama subvencia sa vyplácala podľa uvedeného výkladu. |
|
(28) |
Komisia však dospela k záveru, že toto obmedzenie neovplyvnilo v podstatnej miere celkovú úroveň dotácií prijatých pre významnú časť výrobcov pstruhov v Turecku ako celku. Keďže turecká vláda zaviedla nové subvencie na základe rozpočtovej prognózy na nasledujúce roky, Komisia dospela k záveru, že zníženie celkových dotácií môže byť len dočasné a nemôže sa považovať za trvalú zmenu. |
|
(29) |
Komisia zároveň zistila, že vplyv sa líšil na úrovni jednotlivých spoločností v závislosti od konkrétnej situácie každej spoločnosti týkajúcej sa výroby. Výroba pstruhov v Turecku je založená na rodinných podnikoch a je fragmentovaným sektorom, ktorý pozostáva najmä z malých a stredných podnikov. V prípade týchto malých spoločností, ak mali v tej istej oblasti jedno alebo viaceré malé hospodárstva, počet licencií, na ktoré by mohli získať subvencie, by zostal rovnaký. Spoločnosti, ktoré mali viac ako jednu licenciu v rovnakom regióne alebo rovnakej zóne v rámci starého režimu, mohli však od roku 2016 získať priame subvencie len pre jednu z nich. Hoci sa reforma z roku 2016 dotkla väčšiny (malých) spoločností len v obmedzenom rozsahu alebo sa ich nedotkla vôbec, spoločnosti alebo skupiny spoločností, medzi ktoré patrí aj žiadateľ, boli zmenou pravdepodobne podstatnejšie ovplyvnené. |
3.3. Vplyv legislatívnej zmeny na žiadateľa a iné subvencie prijaté žiadateľom v období revízneho prešetrovania (ďalej len „ORP“)
3.3.1. Priame subvencie pre žiadateľa
|
(30) |
V roku 2018 boli subvencie výrobcom pstruhov udelené na základe dekrétu č. 2018/11460 (8) o poľnohospodárskych subvenciách poskytovaných v roku 2018 (ďalej len „dekrét z roku 2018“). V oznámení č. 2018/24 (9) o podpore pre akvakultúru sa ďalej bližšie určili podmienky poskytovaných subvencií. Ako sa potvrdilo pri pôvodnom prešetrovaní, uvedené opatrenia predstavujú napadnuteľné subvencie [pozri odôvodnenia 61 až 62 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 1195/2014 (10)]. Komisia zrevidovala výšku subvencovania udeleného žiadateľovi počas ORP. |
|
(31) |
Žiadateľ mal počas ORP (2018) 11 hospodárstiev. Hospodárstva sa nachádzali v 3 rôznych regiónoch. Pred legislatívnou zmenou by žiadateľ bol oprávnený na získanie subvencií pre všetkých svojich 11 hospodárstiev (pozri odôvodnenie 22). V dôsledku legislatívnej zmeny v roku 2016 a v súlade s právnymi predpismi platnými počas ORP však bolo oprávnené na získanie subvencií v súvislosti s prešetrovaným výrobkom len jedno jeho hospodárstvo za každý región. |
|
(32) |
Počas ORP teda žiadateľ získal subvencie len pre 2 zo svojich 11 hospodárstiev (11), a to až do výšky limitov uvedených v dekréte z roku 2018 (v porovnaní s 11 hospodárstvami, ktoré by boli oprávnené na subvencie podľa právnych predpisov platných pred rokom 2016). |
|
(33) |
Výška subvencií počas ORP bola takáto: na výrobu do 250 ton bola subvencia stanovená vo výške 0,75 TL/kg, od 250 ton do 500 ton sa subvencia stanovila na úrovni 0,375 TL/kg a na výrobu nad 500 ton sa neposkytovali žiadne subvencie (12). |
|
(34) |
Podľa tej istej metodiky, ktorá bola stanovená v pôvodnom prešetrovaní, v prípade vlastných chovaných rýb celkové zvýhodnenie pre žiadateľa zodpovedalo priemernej výške priamej subvencie, ktorú dostal počas ORP. V prípade kúpených rýb sa zvýhodnenie vypočítalo na základe celkových subvencií poskytnutých tureckými orgánmi, pričom sa získaná hodnota vydelila celkovým objemom výroby pstruhov v Turecku. Výsledkom výpočtu zvýhodnenia bola miera subvencií ad valorem vo výške 1,44 %. |
|
(35) |
Po poskytnutí informácií žiadateľ tvrdil, že schéma podpory pre „správnu poľnohospodársku prax“ bola ukončená v roku 2019 a že Komisia by ju preto nemala brať pri výpočte nepriamej subvencie do úvahy. Žiadateľ takisto tvrdil, že výška administratívneho poplatku, ktorý sa má odpočítať od výšky subvencie, nebola 0,2 %, ale 2 %. |
|
(36) |
Komisia tieto dve tvrdenia akceptovala a podľa toho prepočítala miery subvencií. Výsledkom výpočtu zvýhodnenia bola nová miera subvencií ad valorem vo výške 1,42 %. |
|
(37) |
Žiadateľ takisto tvrdil, že Komisia mala zvážiť, že kritériá oprávnenosti sa v roku 2019 zmenili. Podľa nových podmienok by poľnohospodár mohol získať 0,75 TL/kg na maximálne 350 ton produkcie. V porovnaní s rokom 2018 sa celková maximálna suma na jednu licenciu na chov rýb teda znížila. Komisia zastávala názor, že svoje výpočty by mala založiť len na overených údajoch z ORP. Preto toto tvrdenie odmietla. |
|
(38) |
Po poskytnutí informácií DZA takisto poukázalo na nové podmienky oprávnenosti na priame subvencie v roku 2019. Podľa DZA mohol v roku 2019 poľnohospodár vyrábajúci od 250 do 350 ton dostať viac subvencií ako v roku 2018. DZA preto požiadalo Komisiu, aby určila, či žiadateľ mohol v roku 2019 nakúpiť ryby od týchto poľnohospodárov, a tým nepriamo získať viac subvencií ako v roku 2018. |
|
(39) |
Po prvé, Komisia pripomenula, že v roku 2019 sa znížila maximálna výška subvencie na jednu licenciu na chov rýb (pozri odôvodnenie 37). Poľnohospodári produkujúci viac ako 350 ton pstruhov dostali preto menej subvencií na jednu licenciu na chov rýb. Ak by žiadateľ nakúpil ryby od týchto poľnohospodárov, získal by menej subvencií než v roku 2018. Po druhé, rovnako ako počas ORP musel výpočet nepriamych subvencií vychádzať z priemernej subvencie na tonu nakúpených rýb. Tento priemer nemohol odrážať situáciu každého jednotlivého poľnohospodára, od ktorého žiadateľ nakúpil ryby. Komisia preto uvedené tvrdenie odmietla. |
3.3.2. Podpora na chov pstruhov v liahňach chránených pred chorobami
|
(40) |
Turecké orgány v roku 2018 zaviedli novú schému podpory na chov pstruhov v liahňach chránených pred chorobami. Táto nová schéma nebola počas pôvodného prešetrovania skúmaná. Podmienky a výška podpory boli spresnené v dekréte z roku 2018 a v oznámení č. 2018/24 (pozri odôvodnenie 30). |
|
(41) |
Ak spoločnosť prevádzkuje liaheň pstruhov, ktorá spĺňa určité bezpečnostné kritériá, mohla by získať subvencie vo výške 60 TL na kus pre maximálne 10 000 kusov (maximálna výška subvencie predstavovala 600 000 TL ročne). |
|
(42) |
Komisia usúdila, že podpora (vo forme priameho grantu) predstavuje subvencie na výrobu pstruhov podobné priamym subvenciám, konkrétne ide o finančný príspevok predstavujúci poskytnutie výhody podľa článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Keďže podpora bola poskytnutá výrobcom pstruhov, Komisia dospela k záveru, že schéma bola špecifická v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia. Výhoda pozostávala z priamych grantov pre výrobcov pstruhov spĺňajúcich kritériá oprávnenosti. |
|
(43) |
Komisia preto dospela k záveru, že túto podporu možno považovať za napadnuteľnú subvenciu. |
|
(44) |
Počas overovania na mieste výrobný manažér spoločnosti uviedol, že spoločnosť investovala a chcela by aj naďalej investovať do zariadenia, aby sa mohla stať oprávnenou na získanie subvencií aj v nasledujúcich rokoch. Generálny riaditeľ spoločnosti a právni zástupcovia však tieto informácie vyvrátili a tvrdili, že takéto rozhodnutie podlieha schváleniu členov predstavenstva a v žiadnom prípade sa s ním nepočíta. |
|
(45) |
Vzhľadom na jasné a jednoznačné informácie získané od výrobného manažéra o investičných opatreniach prijatých v minulosti a vzhľadom na rozporuplné vyhlásenia zástupcov spoločnosti počas overovania na mieste Komisia dospela k záveru, že je pravdepodobné, že spoločnosť v budúcnosti bude túto schému využívať a vypočítala maximálnu možnú sumu výhody vyjadrenú ako mieru subvencií ad valorem vo výške 0,72 %. Svoj zámer oznámila stranám vo všeobecnom informačnom dokumente. |
|
(46) |
Po poskytnutí informácií turecké orgány a žiadateľ namietali proti zámeru Komisie vyrovnať účinky schémy vyjadrenému v informačnom dokumente. Tvrdili, že žiadateľ nebol oprávnený pre túto schému a nepodal vláde v súvislosti s touto schémou žiadnu žiadosť. Ani vláda neposkytla žiadateľovi v rámci schémy žiadnu platbu v roku 2018 ani v roku 2019. Turecká vláda tiež poukázala na to, že schéma je v každom prípade obmedzená na tri roky. |
|
(47) |
Žiadateľ ďalej zaslal 23. marca 2020 oficiálny list s cieľom vyvrátiť pochybnosti Komisie o tom, či by mohol v budúcnosti získať subvencie v rámci schémy. Žiadateľ sa zaviazal, že do roku 2025 nebude realizovať žiadne investície, ktoré by mu umožnili stať sa oprávneným pre túto schému. Okrem toho v prípade, že uskutoční takúto investíciu v roku 2025 alebo neskôr, žiadny prepojený podnik skupiny Kiliç nepodá žiadosť v rámci tejto schémy. |
|
(48) |
Po zaslaní listu žiadateľom DZA uviedlo, že list predstavuje dôkaz, ktorý si žiadateľ vytvoril sám, a Komisia by ho nemala zohľadniť. Okrem toho tvrdilo, že žiadateľ neprijal žiadne záväzky, pokiaľ ide o iné schémy subvencovania. |
|
(49) |
Na základe vyššie uvedených skutočností Komisia opätovne posúdila, či je pravdepodobné, že žiadateľ v budúcnosti získa podporu zo schémy. Pripomienky vlády ju ubezpečili, že žiadateľ nebol oprávnený pre túto schému, ani nepodal žiadosť počas ORP či v roku 2019. Okrem toho vzala na vedomie list spoločnosti z 23. marca 2020 obsahujúci záväzok, že sa nestane oprávnenou minimálne do roku 2025. Pokiaľ ide o tvrdenie DZA, podľa ktorého predstavuje tento list dôkaz, ktorý si žiadateľ vytvoril sám, a prišiel až po poskytnutí informácií, Komisia dospela k záveru, že tento list bol predložený v reakcii na poskytnutie informácií, t. j. v primeranej lehote na výkon práv žiadateľa, a teda jeho obsah nemožno ignorovať. Okrem toho je Komisia povinná zodpovedne posúdiť všetky doručené pripomienky, inak by bol účel poskytnutia informácií zmarený. List predstavuje pevný záväzok žiadateľa a týka sa posúdenia pravdepodobnosti prijatia kompenzačných výhod v rámci tejto schémy v budúcnosti. Preto skutočnosť, že sa v liste neuvádzajú iné schémy subvencovania, nie je relevantná. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa Komisia rozhodla, že proti účinkom tejto schémy nebude konať. |
|
(50) |
Po doplňujúcom poskytnutí informácií DZA opätovne tvrdilo, že Komisia má povinnosť zohľadniť skutočnosti týkajúce sa obdobia nasledujúceho po období prešetrovania a že Komisia mala potvrdiť svoje pôvodné posúdenie zahrnutím podpory do výpočtu. DZA osobitne namietalo proti rozhodnutiu Komisie považovať list od žiadateľa za spoľahlivý dôkaz. Tvrdilo, že rozhodnutie predstavenstva nie je záväzné a mohlo by sa kedykoľvek zmeniť. Podľa jeho názoru ide o porušenie základnej právnej zásady, podľa ktorej spoločnosť nesmie vytvárať dôkazy v jej prospech a používať ich proti informáciám získaným počas overovania na mieste o investičnom opatrení, ktoré bolo prijaté v minulosti. |
|
(51) |
Komisia dospela k záveru, že rozhodnutie o nevyrovnaní účinkov schémy nebolo založené výhradne na liste obsahujúcom záväzok žiadateľa, ale aj na iných faktických dôkazoch, ako sú informácie od vlády, že žiadateľ nepožiadal o podporu ani nebol oprávnený na podporu v rámci schémy. Komisia zopakovala, že je jej povinnosťou posúdiť všetky informácie a dôkazy získané po poskytnutí informácií a že teda v tejto súvislosti skutočnosť, že žiadateľ prijal účelový záväzok, nebola pre posúdenie pravdepodobnosti, či žiadateľ bude mať v budúcnosti zo schémy prospech, rozhodujúca. Ďalej pripomenula, že je nesporné, že žalobca neuskutočnil všetky potrebné investície na to, aby sa stal oprávneným na získanie podpory v rámci tejto schémy. Komisia preto uvedené tvrdenie odmietla. |
|
(52) |
Keďže sa otázka vyrovnávania účinkov podpory na chov pstruhov v liahňach chránených pred chorobami stala bezpredmetnou, Komisia sa viac nevyjadrila k pripomienkam DZA k správnemu výpočtu budúcich výhod plynúcich zo schémy. |
3.3.3. Subvencované úvery
|
(53) |
Počas ORP žiadateľ získal šesť preferenčných úverov na financovanie prevádzkového kapitálu. Úvery poskytla Poľnohospodárska banka Tureckej republiky (Türkiye Cumhurriyetti Ziraat bankasi alebo „Ziraat Bankasi“) ako úvery týkajúce sa osobitne poľnohospodárskej výroby a Türk Eximbank (13) ako úvery spojené s vývoznými činnosťami. V súlade so zisteniami pôvodného prešetrovania (14) a vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne dôkazy o tom, že sa situácia zmenila, Komisia zistila, že obe banky vykonávajú štátnu politiku a sú verejnými orgánmi v zmysle základného nariadenia. |
|
(54) |
Relevantným právnym základom bol dekrét č. 2018/11188 (nízkoúrokové investície Ziraat Bank a prevádzkový úver na poľnohospodársku výrobu) a rediskontný program spoločnosti Türk Eximbank (15). |
|
(55) |
Výhoda pre žiadateľa spočívala v poskytnutí nižších úrokových sadzieb, než je obvyklé na trhu. Komisia priradila výhodu plynúcu v súvislosti s rediskontným programom k predaju na vývoz, zatiaľ čo ostatné subvencované úvery poskytnuté celej výrobe v rámci skupiny priradila k celkovému predaju. Celkové zvýhodnenie v dôsledku poskytnutia šiestich úverov zodpovedá miere subvencií ad valorem vo výške 0,15 %. |
|
(56) |
Po poskytnutí informácií žiadateľ tvrdil, že v prípade jedného zo sporných úverov musel zaplatiť províziu, zatiaľ čo referenčný úver bol bez provízie. Tvrdil, že Komisia mala primerane znížiť výhodu. Komisia dospela k názoru, že na účely spravodlivého porovnania musia byť výpočty založené len na porovnaní úrokových sadzieb bez zohľadnenia akýchkoľvek iných bankových poplatkov účtovaných ktorejkoľvek strane, a to v prípade skutočného alebo referenčného úveru. Komisia preto uvedené tvrdenie odmietla. |
|
(57) |
Žiadateľ ďalej namietal, že Komisia použila rovnakú referenčnú hodnotu na stanovenie výhody pre dva z napadnutých úverov, ktoré boli poskytnuté v rôznych obdobiach. Okrem toho uviedol, že úroková sadzba pre jeden z napadnutých úverov bola stanovená na mesačnom (a nie na ročnom) základe, a preto bola úroková sadzba, ktorá sa uplatnila v prípade žiadateľa, stanovená na úrovni trhovej sadzby. Komisia obidve tvrdenia akceptovala. Výsledkom bola nová miera subvencií ad valorem vo výške 0,13 % pre tieto úvery. |
3.4. Nové sadzby vyrovnávacieho cla pre žiadateľa
|
(58) |
Celkové zvýhodnenie žiadateľa zodpovedá miere subvencií ad valorem vo výške 1,55 %:
|
|
(59) |
Uvedené závery sa týkajú osobitne situácie žiadateľa, a teda neovplyvňujú miery subvencií pre spoločnosti uvedené v prílohe k pôvodnému nariadeniu. |
|
(60) |
Po poskytnutí informácií a doplňujúcom poskytnutí informácií turecké orgány tvrdili, že Komisia mala prepočítať mieru subvencií na „všetky ostatné spoločnosti“. Komisia tento argument odmietla. Zopakovala, že čiastočné priebežné revízne prešetrovanie a jeho zistenia o výraznom znížení úrovne subvencie sa týka len žiadateľa. Komisia tiež pripomenula, že zistenia týkajúce sa všetkých ostatných tureckých výrobcov pstruhov zostali nezmenené. V tejto súvislosti Komisia ďalej uviedla, že, ako sa uvádza v oznámení o začatí revízneho prešetrovania (oddiel 5), ak sa niektorá zainteresovaná strana domnieva, že je opodstatnené vykonať revízne prešetrovanie opatrení, ktoré sa na ňu vzťahujú, môže oň požiadať podľa článku 19 základného antisubvenčného nariadenia. |
|
(61) |
Turecké orgány po poskytnutí informácií uviedli, že ak Komisia nezohľadnila výhodu vyplývajúcu z „podpory na chov pstruhov v liahňach chránených pred chorobami“, celková miera subvencií ad valorem je minimálna. Toto tvrdenie zopakovali po doplňujúcom poskytnutí informácií. Komisia pripomenula, že minimálny prah je 1 %, ale pre rozvojové krajiny sú to 2 %. Ďalej pripomenula, že na účely uplatňovania článku 14 ods. 5 sa krajina považuje za rozvojovú krajinu, ak je uvedená v prílohe II k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 978/2012 z 25. októbra 2012, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií a zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 732/2008 (Ú. v. EÚ L 303, 31.10.2012, s. 1) (16). Keďže Turecko nie je zahrnuté do zoznamu oprávnených krajín podľa uvedeného nariadenia, Komisia toto tvrdenie odmietla. |
3.5. Významná zmena v okolnostiach a trvalý charakter legislatívnej zmeny
|
(62) |
Uvedené zistenia týkajúce sa osobitnej situácie žiadateľa potvrdili zistenia uvedené vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2018/823, zhrnuté v odôvodneniach 24 až 29. V uvedenom nariadení sa posudzovala celková situácia vo vzťahu ku všetkým výrobcom pstruhov v Turecku (t. j. situácia priemerného výrobcu pstruhov) a dospelo sa v ňom k záveru, že po legislatívnej zmene v roku 2016 niektorí výrobcovia pstruhov dostali podstatne menšie subvencie [odôvodnenie 49 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2018/823]. |
|
(63) |
Komisia dospela k záveru, že k nim patrí aj žiadateľ. Uviedla, že novovypočítaná miera subvencie ad valorem vo výške 1,55 % predstavuje výrazný pokles v porovnaní s mierou 9,5 % zistenou v rámci pôvodného prešetrovania. |
|
(64) |
Žiadateľ nemohol využiť ani mnohé iné schémy subvencovania, aby v plnej miere kompenzoval zníženie priamej subvencie (17). |
|
(65) |
V roku 2016 bola vykonaná legislatívna zmena, ktorá viedla k zníženiu počtu hospodárstiev na chov rýb, ktorá platila aj počas ORP (2018) a v roku 2019 (18), t. j. je v platnosti už 4 roky. Turecká vláda neoznámila Komisii žiadne plány na opätovné zavedenie kritérií oprávnenosti platných pred rokom 2016. Komisia preto považovala túto zmenu z roku 2016 za trvalú zmenu v zmysle článku 19 ods. 4 základného nariadenia. |
|
(66) |
Po poskytnutí informácií a doplňujúcom poskytnutí informácií DZA spochybnilo zistenie Komisie, že zníženie subvencií, ktoré žiadateľ dostal, má trvalý charakter. Podľa jeho názoru Komisia mala posúdiť trvalý charakter schémy subvencovania ako celku a nemala sa zameriavať len na zmenu jednej zo schém subvencovania z roku 2016. DZA ďalej tvrdilo, že turecké orgány pokračovali po roku 2016 v zavádzaní nových schém subvencovania s cieľom kompenzovať pokles subvencovania v dôsledku zmeny z roku 2016, konkrétne subvencií na výrobu v uzavretých systémoch, subvencií na výrobu pstruhov nad 1 kg, subvencií na správnu poľnohospodársku prax a subvencií na označovanie rýb. DZA takisto tvrdilo, že Komisia vo svojom výpočte nezohľadnila nové podmienky oprávnenosti na „podporu na chov pstruhov v liahňach chránených pred chorobami“ ani zvýšenie maximálnej sumy, ktorá sa má prijať, vykonané v roku 2019. Okrem toho sa DZA domnievalo, že akákoľvek nová investícia žiadateľa vykonaná na účely získania podpory bude uskutočnená s pomocou subvencovaného štátneho úveru. |
|
(67) |
Ako už bolo vysvetlené vyššie, Komisia posúdila nielen vplyv legislatívnej zmeny z roku 2016 na žiadateľa, ale aj akúkoľvek inú schému subvencovania, ktorú žiadateľ mohol využiť počas ORP a neskôr. Zistila, že žiadateľ nebol oprávnený získať žiadne subvencie na výrobu v uzavretých systémoch, pretože jeho výroba pstruhov sa realizovala v priehradných nádržiach, a nie v uzavretom systéme, ktorý spĺňa požiadavky oprávnenosti. Komisia takisto dospela k záveru, že subvencie na označovanie rýb boli ukončené v roku 2018 a subvencie na správnu poľnohospodársku prax v roku 2019. Okrem toho Komisia zistila a overila, že subvencia na výrobu pstruhov nad 1 kg mala poskytovať výhodu v prípade pstruhov nad 1,2 kg, t. j. pstruhov, na ktoré sa nevzťahuje definícia dotknutého výrobku. Ako je vysvetlené v odôvodneniach 40 až 52, žiadateľ nezískal podporu na chovné liahne chránené pred chorobami počas ORP a nebolo pravdepodobné, že by takúto podporu získal do roku 2025. Vzhľadom na opätovné posúdenie nových informácií, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 46 a 47, Komisia dospela k záveru, že žiadateľ by v budúcnosti nemal prospech zo žiadnej subvencie zo schémy „podpory na chov pstruhov v liahňach chránených pred chorobami“. |
|
(68) |
Komisia tiež zastávala názor, že tvrdenie, že žiadateľ bude financovať prípadné nové zariadenie zo subvencovaného úveru, je založené skôr na možnosti ako na akýchkoľvek konkrétnych dôkazoch. Komisia preto toto tvrdenie odmietla. |
|
(69) |
Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že podľa článku 19 ods. 4 základného nariadenia a na základe vyššie uvedených zistení sa okolnosti subvencovania, pokiaľ ide o žiadateľa, výrazne zmenili a pokles priamych subvencií má trvalý charakter. |
3.6. Záver
|
(70) |
Z uvedených skutočností vyplýva, že vyrovnávacie clo pre žiadateľa by sa malo zmeniť tak, ako sa uvádza v oddiele 3.4. |
|
(71) |
Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 (19), |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Článok 1 ods. 2 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/309 sa v súvislosti so žiadateľom mení takto:
|
Spoločnosť |
Vyrovnávacie clo |
Doplnkový kód TARIC |
|
BAFA Su Ürünleri Yavru Üretim Merkezi Sanayi Ticaret AŞ |
1,5 % |
B965 |
Článok 2
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 15. mája 2020
Za Komisiu
Predsedníčka
Ursula VON DER LEYEN
(1) Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 55.
(2) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/309 z 26. februára 2015, ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo a s konečnou platnosťou vyberá dočasné clo uložené na dovoz niektorých pstruhov dúhových s pôvodom v Turecku (Ú. v. EÚ L 56, 27.2.2015, s. 12).
(3) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/823 zo 4. júna 2018, ktorým sa ukončuje čiastočné priebežné revízne prešetrovanie vyrovnávacích opatrení uplatniteľných na dovoz niektorých pstruhov dúhových s pôvodom v Tureckej republike (Ú. v. EÚ L 139, 5.6.2018, s. 14).
(4) Odôvodnenie 49 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2018/823.
(5) Oznámenie o začatí čiastočného priebežného revízneho prešetrovania vyrovnávacích opatrení uplatniteľných na dovoz niektorých pstruhov dúhových s pôvodom v Tureckej republike (Ú. v. EÚ C 176, 22.5.2019, s. 24).
(6) Turecký dekrét č. 2016/8791 o poľnohospodárskych subvenciách v roku 2016 z 25. apríla 2016 (vykonávaný so spätnou účinnosťou od 1. januára 2016).
(7) Oznámenie s názvom Oznámenie o podpore pre akvakultúru s číslom 2016/33 týkajúce sa vykonávania dekrétu č. 2016/8791 bolo v úradnom vestníku uverejnené 3. augusta 2016.
(8) Turecký dekrét č. 2018/11460 o poľnohospodárskych subvenciách v roku 2018 z 2. februára 2018 (vykonávaný so spätnou účinnosťou od 1. januára 2018).
(9) Oznámenie s názvom Oznámenie o podpore pre akvakultúru s číslom 2018/24 týkajúce sa vykonávania dekrétu č. 2018/11460 bolo v úradnom vestníku uverejnené 29. mája 2018.
(10) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1195/2014 z 29. októbra 2014, ktorým sa ukladá dočasné vyrovnávacie clo na dovoz niektorých pstruhov dúhových s pôvodom v Turecku (Ú. v. EÚ L 319, 6.11.2014, s. 1).
(11) V jednom z regiónov žiadateľ choval pstruhy s hmotnosťou presahujúcou 1,2 kg (výrobok nezahrnutý do prešetrovania) a dané hospodárstvo nevyužíval na chov pstruhov patriacich do rozsahu dotknutého výrobku. Z tohto dôvodu získal subvencie pre 2 z 3 oprávnených regiónov.
(12) Stropy boli zavedené právnymi predpismi prijatými v roku 2017.
(13) Program môže realizovať priamo Türk Eximbank alebo sa môže uskutočniť s účasťou súkromných bánk.
(14) Pozri odôvodnenia 67 a 69 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 1195/2014.
(15) Podrobné informácie sa poskytujú v rámci dokumentu „Implementation Principles and Circular on Export and Foreign Exchange Earning Services Rediscount Credits (Rediscount Programme)“.
(16) Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2014/918/EÚ zo 16. decembra 2014, ktorým sa ukončuje antisubvenčné konanie týkajúce sa dovozu polyesterových strižných vlákien s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, Indii a vo Vietname (Ú. v. EÚ L 360, 17.12.2014, s. 65), odôvodnenie 76, poznámka pod čiarou č. 3.
(17) Ako bolo vysvetlené v odôvodneniach 32 až 41, výhoda plynúca z podpory na chov pstruhov v liahňach chránených pred chorobami a zo subvencovaných úverov zvýšila mieru subvencie pre Kiliç Group len o 0,72 %, a teda nekompenzovala zníženie priamych subvencií.
(18) V roku 2019 bola maximálna výška subvencií na jednu licenciu 0,75 TL/kg na maximálne 350 000 kg. V porovnaní s rokom 2018 to predstavuje zníženie celkovej maximálnej sumy na jednu licenciu na chov rýb.
(19) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 21).