(1)

Dňa 14. februára 2014 bola Komisii doručená sťažnosť (ďalej len „sťažnosť“), ktorú podala spoločnosť CABB GmbH (ďalej len „sťažovateľ“) a v ktorej tvrdila, že Poľská republika (ďalej len „Poľsko“) poskytla spoločnosti PCC MCAA Sp. z o. o. neoprávnenú štátnu pomoc. (2) (ďalej len „PCC“) na účel zriadenia nového podniku na výrobu kyseliny chlóroctovej (ďalej len „MCAA“) v Dolnom Sliezsku. Sťažovateľ tvrdil, že uvedená pomoc nie je zlučiteľná s vnútorným trhom.

(2)

Komisia 28. marca 2014 postúpila Poľsku verziu sťažnosti, ktorá nemala dôverný charakter. Poľské orgány 23. júla 2014 poskytli pripomienky k sťažnosti.

(3)

Komisia 23. septembra 2014 zaslala sťažovateľovi predbežné posúdenie údajnej štátnej pomoci. Sťažovateľ predložil ďalšie pripomienky 23. októbra 2014, 13. mája 2015, 25. augusta 2016 a 7. júna 2018.

(4)

Komisia požiadala Poľsko o doplňujúce informácie 9. februára 2015, 2., 11. a 24. marca 2015, 23. júna 2015, 9. októbra 2015, 20. novembra 2015, 4. septembra 2017, 14. septembra 2018 a 7. decembra 2018. Poľsko predložilo ďalšie informácie 5., 16. a 30. marca 2015, 20. júla 2015, 13. novembra 2015, 21. decembra 2015, 12. januára 2016, 20. januára 2017, 12. júla 2017, 8. marca 2018, 8., 21. a 28. mája 2018, 30. októbra 2018, 5. novembra 2018, 13., 14. a 19. marca 2019.

(5)

Dňa 25. marca 2015 sa uskutočnilo stretnutie Komisie so sťažovateľom.

(6)

Dňa 27. januára 2017 sa uskutočnilo stretnutie Komisie s poľskými orgánmi.

(7)

Rozhodnutím z 31. októbra 2019 Komisia informovala poľské orgány, že sa v súvislosti s pomocou rozhodla začať formálne vyšetrovacie konanie stanovené v článku 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“).

(8)

Rozhodnutie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie 30. apríla 2020 (3). Komisia vyzvala ostatné zainteresované strany, aby do jedného mesiaca predložili svoje pripomienky.

(9)

Po uverejnení rozhodnutia o začatí konania bolo Komisii doručených 26 dokumentov s pripomienkami. Dňa 13. mája 2020 predložila pripomienky spoločnosť Seda Group Sp. z o. o. Dňa 14. mája 2020 predložili pripomienky zamestnanec spoločnosti PCC (predložil pripomienky 25 zamestnancov PCC), samospráva okresu Wołów, spoločnosť ARA Pneumatik L.T.M. Kościelniak Sp. j., inštitút Główny Instytut Górnictwa, výskumná sieť Łukasiewicz – PORT Poľské centrum technologického rozvoja a Poľská komora chemického priemyslu. Dňa 15. mája 2020 predložili pripomienky spoločnosť Rinnen Polska Sp. z o. o. Spedycja Międzynarodowa, Proton SC, Obecný úrad Miękinia, spoločnosti VTU Engineering GmbH, ABB Sp. z o. o., Bulk Tainer Logistics Limited, PC Logistic Sp. z o. o. a PCC Autochem Sp. z o. o. V uvedený deň predložil dva dokumenty s pripomienkami Obecný úrad Brzeg Dolny. Dňa 18. mája 2020 boli Komisii doručené pripomienky od experta na technológie prípravkov na ochranu rastlín, spoločnosti PCC Exol SA, dva dokumenty s pripomienkami od predstavenstva dolnosliezskeho odborového zväzu NSZZ Solidarność, univerzity Politechnika Wrocławska, Obecného úradu Wołów, spoločnosti PCC SE v Nemecku, úradu maršalka Dolnosliezskeho vojvodstva a spoločnosti PCC. Dňa 1. júla 2020 Komisia postúpila tieto pripomienky Poľsku (4); jeho pripomienky dostala v odpovedi listom z 3. augusta 2020 (opätovne predložené v angličtine listom zaevidovaným Komisiou 15. septembra 2020).

(10)

Po uverejnení rozhodnutia o začatí konania sťažovateľ nepredložil pripomienky.

(11)

Dňa 11. augusta 2020 sa uskutočnila telekonferencia útvarov Komisie s poľskými orgánmi.

(12)

Dňa 16. októbra 2020 Komisia dostala ďalšie pripomienky od spoločnosti PCC.

(13)

Komisia požiadala Poľsko o ďalšie informácie 18. mája a 16. júla 2021, 7. a 8. apríla a 13. a 16. mája, 23. júna a 6. júla 2022. Poľsko predložilo informácie 16. júna a 1. septembra 2021, 21. marca, 4. a 10. mája, 14 a 6. júna a 6. júla 2022.

(14)

Dňa 29. septembra 2022 a 9. januára 2023 predložila spoločnosť PCC Komisii ďalšie informácie. Dňa 28. marca 2023 Komisia požiadala spoločnosť PCC o informácie, ktoré jej spoločnosť PCC poskytla 24. apríla 2023. Dňa 17. mája 2023 Komisia postúpila poľským orgánom verziu dokumentu s pripomienkami spoločnosti PCC, ktorá nemala dôverný charakter, a požiadala ich o ďalšie informácie. Poľské orgány predložili svoje odpovede 28. júna a 10. júla 2023.

(15)

Dňa 22. septembra 2023 Komisia požiadala Poľsko o ďalšie informácie, ktoré jej boli poskytnuté 30. októbra 2023.

(16)

Príjemcom pomoci je spoločnosť PCC, podnik patriaci do skupiny PCC SE (ďalej len „PCC Group“). Spoločnosť PCC sa považuje za veľký podnik a bola založená v roku 2010 na účel realizovania investície do výstavby závodu na výrobu ultračistej MCAA.

(17)

PCC Group je medzinárodná skupina pôsobiaca vo viacerých odvetviach vrátane chemického priemyslu, logistiky a energetiky. PCC Group má 3 300 zamestnancov a pobočky v 17 krajinách (5).

(18)

Projekt sa týka počiatočnej investície do nového závodu na výrobu ultračistej MCAA v meste Brzeg Dolny v Dolnom Sliezsku, ktoré sa nachádza v regióne PL51 Dolnośląskie (ďalej len „projekt“). Oprávnené náklady na projekt pozostávali z nákladov na nový hmotný majetok, konkrétne na obstaranie pozemkov, budov a zariadení.

(19)

Projekt sa nachádza v osobitnej hospodárskej zóne Wałbrzych.

(20)

Cieľom projektu bolo vytvoriť inovatívne výrobné zariadenie na výrobu ultračistej MCAA, formy MCAA s obsahom až 90 ppm kyseliny dichlóroctovej (ďalej len „DCAA“), s teoretickou maximálnou („menovitou“) ročnou výrobnou kapacitou 42 kt.

(21)

MCAA je medziprodukt, ktorý sa používa v mnohých procesoch organickej syntézy vrátane výroby prípravkov na ochranu rastlín, hnojív, plastov, detergentov, farieb, kozmetických výrobkov a výrobkov osobnej hygieny. MCAA sa primárne používa na výrobu karboxymetylcelulózy (ďalej len „CMC“), ktorá sa používa napríklad pri výrobe lepidiel, detergentov, mydiel, zahusťovadiel emulzných farieb a zahusťovadiel, emulgátorov a stabilizátorov potravín. Používa sa aj pri výrobe betaínov (amfotérne povrchovo aktívne látky používané v kozmetických výrobkoch na vlasy), ako je kyselina tioglykolová (ďalej len „TGA“), v agrochemickom priemysle a rôznymi inými spôsobmi (6).

(22)

V rokoch 2012 a 2013 poľské orgány poskytli spoločnosti PCC dve samostatné opatrenia pomoci na projekt, jedno vo forme priameho grantu a druhé vo forme oslobodenia od dane (ďalej len „opatrenia pomoci“, jednotlivo „opatrenie pomoci“). Cieľom projektu bolo podporiť rozvoj regiónu, ktorý bol v čase poskytnutia opatrení pomoci oblasťou oprávnenou na pomoc podľa článku 107 ods. 3 písm. a) zmluvy. Podľa mapy regionálnej pomoci platnej v rokoch 2012 a 2013 (ďalej len „poľská mapa regionálnej pomoci na roky 2007 – 2013“) (7) bola maximálna intenzita pomoci pre príslušný región 40 % pre veľké podniky.

(23)

Poľské ministerstvo hospodárstva 4. apríla 2012 poskytlo spoločnosti PCC pomoc vo forme priameho grantu vo výške 66 995 311,50 PLN (16 124 798,18 EUR (8)) v diskontovanej hodnote na investičný projekt s oprávnenými nákladmi vo výške 223 317 705 PLN (53 749 327 EUR (9)) v diskontovanej hodnote (ďalej len „grant“).

(24)

Grant bol údajne poskytnutý na základe schémy štátnej pomoci (ďalej len „grantová schéma“), ktorej cieľom bolo uľahčiť poskytovanie finančnej pomoci na investície s veľkým významom pre hospodárstvo v rámci Operačného programu Inovatívne hospodárstvo 2007 – 2013 (ďalej len „OPIH“). Táto grantová schéma bola zavedená ako opatrenie regionálnej investičnej pomoci podľa článku 13 nariadenia Komisie (ES) č. 800/2008 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 87 a 88 zmluvy (ďalej len „nariadenie č. 800/2008“) (10).

(25)

Vnútroštátnym právnym základom grantovej schémy bola ministerská vyhláška z 8. mája 2009 o poskytovaní finančnej pomoci na investície veľkého hospodárskeho významu v rámci Operačného programu Inovatívne hospodárstvo (ďalej len „vyhláška o OPIH“) (11). V paragrafe 19 vyhlášky o OPIH sa uvádza, že nadobudne účinnosť dňom jej uverejnenia. Vyhláška bola uverejnená a nadobudla účinnosť 20. mája 2009. V grantovej schéme sú stanovené podmienky uplatniteľné na príspevky z OPIH, ako napríklad počet pracovných miest, ktoré sa majú vytvoriť prostredníctvom projektu, a maximálna dostupná intenzita pomoci.

(26)

Podľa článku 9 ods. 1 nariadenia č. 800/2008 členský štát zašle Komisii súhrnné informácie týkajúce sa schémy pomoci do 20 pracovných dní po nadobudnutí účinnosti schémy pomoci.

(27)

Listom ministerstva hospodárstva z 29. júla 2009 poľské orgány zaslali Komisii súhrnné informácie o grantovom programe. Komisia zaregistrovala grantovú schému 29. júla 2009 pod číslom SA.29131 (X 656/2009) na obdobie od 20. mája 2009 do 31. decembra 2013.

(28)

Ministerskou vyhláškou z 2. marca 2010 (ďalej len „vyhláška, ktorou sa mení vyhláška o OPIH“) (12) poľské orgány zmenili vyhlášku o OPIH, okrem iného s cieľom znížiť minimálny počet pracovných miest, ktoré sa musia vytvoriť v rámci investícií vo výrobnom sektore, z 200 na 150 a zvýšiť maximálnu intenzitu pomoci dostupnú pre projekty realizované vo výrobnom sektore z 25 % na 30 %.

(29)

V paragrafe 3 vyhlášky, ktorou sa mení vyhláška o OPIH, sa uvádza, že nadobudne účinnosť dňom jej uverejnenia. Vyhláška, ktorou sa mení vyhláška o OPIH, bola uverejnená a nadobudla účinnosť 16. marca 2010. Poľsko nezaslalo Komisii aktualizované súhrnné informácie o zmenenej schéme (ďalej len „zmenená grantová schéma“).

(30)

Spoločnosť PCC 15. decembra 2010 (13) požiadala o grant na projekt v rámci zmenenej grantovej schémy. V žiadosti o grant sa uvádzalo, že oprávnené náklady na projekt budú vo výške 223 317 705 PLN a požaduje sa pomoc vo výške 66 995 311,50 PLN. Spoločnosť PCC vo formulári žiadosti uviedla, že grant umožní „úplnú realizáciu projektu na území Európskej únie – Poľska“. Projekt bol kvalifikovaný ako „veľký projekt“ v zmysle nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 (14) (ďalej len „nariadenie č. 1083/2006“). Spoločnosť PCC v rámci svojej žiadosti predložila vyhlásenia, že nespĺňa kritériá podniku v ťažkostiach. Poľské orgány pri posudzovaní žiadosti spoločnosti PCC overili jej finančnú situáciu. Ako poľské orgány v priebehu formálneho vyšetrovania objasnili, 2. marca 2011 napísali spoločnosti PCC, že sa rozhodli udeliť grant. Poľské orgány v uvedenom liste spoločnosť PCC požiadali, aby „poskytla úplnú dokumentáciu na potvrdenie pomoci Európskou komisiou“ (15).

(31)

Poľské orgány 4. apríla 2012 udelili spoločnosti PCC grant prostredníctvom uzatvorenia dohody o grante (16) (ďalej len „dohoda o grante“). V preambule dohody o grante sa okrem iného pripomínajú ustanovenia vyhlášky o OPIH (v znení zmien) a nariadenia č. 800/2008. V oddiele 1 ods. 1 dohody o grante sa uvádza, že projekt sa bude realizovať v rámci podopatrenia 4.5.1 OPIH „Podpora na investície do výrobného sektora“. V oddiele 5 ods. 27 dohody o grante sa uvádza, že ak príjemca pomoci realizuje veľký projekt (17) v zmysle vyhlášky o OPIH (v znení vyhlášky, ktorou sa mení vyhláška o OPIH), grant sa vyplatí pod podmienkou, že Komisia schválila – alebo sa predpokladá, že schválila – pomoc v súlade s nariadením Rady (ES) č. 659/1999 (ďalej len „nariadenie č. 659/1999“) (18). V oddiele 4 ods. 3 dohody o grante sa uvádza, že ak by sa náklady na projekt zvýšili nad rámec uvedených oprávnených nákladov vo výške 223 317 705 PLN (53 749 327 EUR), prostriedky predstavujúce takéto zvýšenie by neboli oprávnené na podporu a znášala by ich spoločnosť PCC.

(32)

Projekt s oprávnenými nákladmi presahujúcimi 50 miliónov EUR predstavuje veľký investičný projekt v zmysle článku 2 ods. 12 (19) nariadenia č. 800/2008. Podľa článku 9 ods. 4 uvedeného nariadenia boli členské štáty povinné poskytnúť Komisii súhrnné informácie o regionálnej pomoci pre veľké investičné projekty, ktorá bola poskytnutá na základe schémy, do 20 pracovných dní odo dňa poskytnutia pomoci. Poľské orgány predložili Komisii súhrnné informácie týkajúce sa grantu 25. júna 2012 (20).

(33)

Komisia v roku 2014 v rámci každoročného monitorovania ex post vzorky opatrení pomoci, ktoré členské štáty vykonávajú podľa nariadenia č. 800/2008, preskúmala zmenenú grantovú schému a jej uplatňovanie vo vzťahu k niekoľkým príjemcom pomoci (21). Komisia v tom čase nezistila žiadne obavy, pokiaľ ide o súlad zmenenej grantovej schémy s nariadením č. 800/2008.

(34)

Dňa 25. septembra 2014 Komisia schválila finančný príspevok na projekt z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ďalej len „EFRR“) (ďalej len „rozhodnutie o veľkom projekte“). (22)

(35)

Komisia počas predbežného preskúmania sťažnosti zistila, že Poľsko poskytlo spoločnosti PCC v súvislosti s projektom druhé opatrenie pomoci (ďalej len „oslobodenie od dane“) na základe schémy štátnej pomoci na uľahčenie investícií do poľských osobitných hospodárskych zón (ďalej len „OHZ“) (ďalej len „schéma oslobodenia od dane“).

(36)

Vnútroštátnym právnym základom schémy oslobodenia od dane bola vyhláška Rady ministrov z 10. decembra 2008 o verejnej pomoci pre podnikateľov, ktorí vykonávajú činnosť na základe povolenia na vykonávanie hospodárskej činnosti v osobitných hospodárskych zónach (ďalej len „vyhláška o OHZ“) (23), ktorá nadobudla účinnosť 30. decembra 2008, spolu so zákonom o osobitných hospodárskych zónach z 20. októbra 1994 (ďalej len „zákon o OHZ“) (24) a zákonom o dani z príjmov právnických osôb z 15. februára 1992 (25). Ako sa uvádza v článkoch 2 a 3 zákona o OHZ, OHZ sa môže zriadiť v neobývaných častiach Poľska s cieľom urýchliť hospodársky rozvoj časti krajiny. Podľa článku 12 a článku 16 ods. 1 zákona o OHZ a článku 17 ods. 1 bodu 34 zákona o dani z príjmov právnických osôb by hospodárske činnosti vykonávané v OHZ na základe povolenia boli oprávnené na oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb.

(37)

Schéma oslobodenia od dane bola zavedená ako opatrenie regionálnej investičnej pomoci podľa článku 13 nariadenia č. 800/2008. Poľské orgány predložili Komisii súhrnné informácie o schéme, ako sa požaduje v článku 9 ods. 1 nariadenia č. 800/2008 (odôvodnenie 26), listom ministerstva hospodárstva z 12. februára 2009.

(38)

Komisia zaregistrovala schému oslobodenia od dane 12. februára 2009 pod číslom SA.27752 (X 193/2009) na obdobie od 1. januára 2007 do 31. decembra 2013.

(39)

Spoločnosť Wałbrzyska Specjalna Strefa Ekonomiczna IP Sp. z o. o. (ďalej len „správca OHZ“) 15. januára 2013 uverejnila výzvu na predkladanie žiadostí o povolenie na vykonávanie hospodárskych činností v zóne WSSE „Invest-Park“, ktoré sa vydá na základe rokovacieho konania (ďalej len „výzva na predkladanie ponúk“). Vo výzve na predkladanie ponúk sa uvádzalo, že povolenia sa budú vydávať na základe zákona o OHZ a vyhlášky o OHZ a budú sa na ne vzťahovať podmienky uvedené v špecifikáciách (ďalej len „špecifikácie obstarávania“). V špecifikáciách obstarávania sa uvádzalo, že rokovania sa uskutočnia okrem iného na základe zákona o OHZ, zákona z 30. apríla 2004, ktorým sa stanovujú pravidlá postupu pre štátnu pomoc (ďalej len „zákon o štátnej pomoci“) (26), vyhlášky o OHZ, nariadenia č. 800/2008, usmernení pre národnú regionálnu pomoc na roky 2007 – 2013 (ďalej len „usmernenia z roku 2007“) (27) a vyhlášky Rady ministrov z 13. októbra 2006 o vytvorení máp regionálnej pomoci (28) (ďalej len „vyhláška o mape regionálnej pomoci“).

(40)

Spoločnosť PCC 11. februára 2013 predložila správcovi OHZ žiadosť o povolenie na realizáciu projektu v OHZ, ktoré by ju oprávňovalo na oslobodenie od dane. Spoločnosť PCC vo formulári žiadosti uviedla, že oprávnené náklady projektu budú vo výške 200 000 000 PLN, zatiaľ čo v podnikateľskom pláne, ktorý bol predložený spolu so žiadosťou, uviedla, že oprávnené náklady budú minimálne vo výške 200 000 000 PLN a maximálne oprávnené náklady budú vo výške 300 000 000 PLN. Vo finančnej analýze predloženej spolu so žiadosťou sa uvádzajú investičné náklady vo výške 301 478 910 PLN. Spoločnosť PCC poskytla aj ďalšie finančné informácie, aby preukázala, že nespĺňa kritériá podniku v ťažkostiach. Spoločnosť PCC v žiadosti uviedla, že získala grant v maximálnej výške 66,9 milióna PLN. Uviedla, že poskytne finančný príspevok na projekt vo výške viac ako 25 % oprávnených nákladov vo forme, ktorá je oslobodená od akejkoľvek verejnej podpory. Spoločnosť PCC takisto vyhlásila, že pred podaním žiadosti nezačala pracovať na projekte a že bez výhrad prijíma podmienky rokovaní a špecifikácie obstarávania.

(41)

Dňa 12. februára 2013 sa uskutočnili rokovania medzi spoločnosťou PCC a rokovacím výborom zriadeným správcom OHZ v súvislosti so žiadosťou spoločnosti PCC o povolenie. Z rokovania bol vypracovaný záznam (ďalej len „správa o rokovaní“), v ktorom sa uvádza, že sa dohodlo, že sa spoločnosti PCC udelí povolenie na realizáciu projektu v OHZ. Náklady na projekt by boli vyššie ako 200 000 000 PLN a maximálne oprávnené náklady by boli 300 000 000 PLN. V správe o rokovaní sa uvádza, že spoločnosť PCC bola informovaná o tom, že podmienky poskytovania štátnej pomoci sú stanovené v poľskom práve a práve Únie, najmä v zákone o štátnej pomoci, vo vyhláške o mape regionálnej pomoci, vo vyhláške o OHZ, v nariadení č. 800/2008 a v usmerneniach z roku 2007.

(42)

Správca OHZ 19. februára 2013 vydal spoločnosti PCC povolenie na vykonávanie hospodárskej činnosti v osobitnej hospodárskej zóne Wałbrzych (ďalej len „povolenie OHZ“) (29). To spoločnosť PCC oprávňuje na oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb v súvislosti s projektom. V povolení OHZ sa uvádza, že na to, aby bol projekt oslobodený od dane, okrem iného sa naň musia vynaložiť oprávnené náklady v minimálnej výške 200 000 000 PLN (47 985 796 EUR) (30) (nominálna hodnota) a v maximálnej výške 300 000 000 PLN (71 978 694 EUR) (31) (nominálna hodnota). Poľské orgány informovali Komisiu, že maximálne oprávnené náklady projektu v diskontovanej hodnote ku dňu vydania povolenia OHZ dosahovali výšku 271 513 408 PLN (65 143 935 EUR)) (32).

(43)

V povolení OHZ sa nešpecifikuje výška pomoci, na ktorú by spoločnosť PCC mala nárok v dôsledku oslobodenia od dane, ani sa v ňom neuvádza, že spoločnosť PCC získala grant, ani výška tohto grantu.

(44)

Keďže projekt predstavuje veľký investičný projekt v zmysle nariadenia č. 800/2008 (odôvodnenie 30), poľské orgány boli podľa článku 9 ods. 4 uvedeného nariadenia povinné predložiť Komisii súhrnné informácie do 20 dní odo dňa poskytnutia pomoci. Poľsko predložilo súhrnné informácie 16. júla 2015 (33), t. j. viac ako dva roky po vydaní povolenia OHZ.

(45)

Poľské orgány v uvedených súhrnných informáciách uviedli, že maximálna výška pomoci na projekt by bola 95 797 682 PLN (23 086 560 EUR) (34) v diskontovanej hodnote. Takisto uviedli, že by sa mala zohľadniť suma 66 995 311,50 PLN (16 124 798,18 EUR) (odôvodnenie 23) pomoci, ktorá už bola poskytnutá na projekt, čo znamená, že oslobodenie od dane by predstavovalo maximálne 28 802 370 PLN (6 910 523 EUR) (35) v diskontovanej hodnote, t. j. rozdiel medzi týmito dvoma sumami.

(46)

Poľské orgány počas predbežného vyšetrovania Komisie vyjadrili názor, že oslobodenie od dane bolo udelené v rozpore s článkom 8 ods. 2 nariadenia č. 800/2008, podľa ktorého musí príjemca pomoci požiadať o pomoc pred začatím prác na podporovanom projekte. Poľsko sa domnievalo, že spoločnosť PCC začala práce na projekte 14. septembra 2012, hoci o oslobodenie od dane požiadala až 11. februára 2013. Následne 31. marca 2016 poľský minister rozvoja a financií začal vyšetrovanie týkajúce sa neoprávnenosti oslobodenia od dane a neskôr začal z úradnej moci konanie o zrušení povolenia OHZ. Minister rozvoja a financií rozhodnutím č. 290/DI/16 z 30. decembra 2016 zrušil povolenie OHZ z dôvodu, že pomoc nemala stimulačný účinok.

(47)

Spoločnosť PCC 23. januára 2017 požiadala o preskúmanie rozhodnutia o zrušení a tvrdila, že pred podaním žiadosti o povolenie OHZ vykonala len „štúdie uskutočniteľnosti“ a nezačala s prácami. Na základe tejto žiadosti ministerstvo pre podnikanie a technológie prípad preskúmalo a 6. marca 2018 vydalo rozhodnutie č. 46/DI/18, ktorým zrušenie potvrdilo.

(48)

Dňa 11. apríla 2018 podala spoločnosť PCC odvolanie proti tomuto rozhodnutiu na Vojvodský správny súd vo Varšave. Dňa 28. novembra 2018 Vojvodský správny súd zrušil rozhodnutie o zrušení povolenia OHZ (36). Dňa 25. februára 2019 podali poľské orgány proti tomuto rozsudku odvolanie na Najvyšší správny súd.

(49)

Dňa 22. septembra 2022 Najvyšší správny súd zamietol odvolanie podané poľskými orgánmi a potvrdil zrušenie rozhodnutí poľských orgánov z rokov 2016 a 2018 (37) (ďalej len „rozsudok Najvyššieho správneho súdu“). Povolenie OHZ je preto v súčasnosti v plnej platnosti a účinnosti (38).

(50)

Sťažovateľ je spoločnosť vyrábajúca chemické látky so sídlom v Nemecku, ktorá okrem iného prevádzkuje zariadenia na výrobu MCAA v Únii a na medzinárodnej úrovni. Sťažovateľ je priamym konkurentom spoločnosti PCC na trhu s MCAA, a preto sa považuje za „zainteresovanú stranu“ v zmysle článku 1 písm. h) nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 (39) (ďalej len „nariadenie 2015/1589“) a článku 1 písm. h) nariadenia č. 659/1999, ktoré bolo platné v čase predloženia sťažnosti Komisii.

(51)

Sťažnosť sa týkala výlučne grantu. Sťažovateľ tvrdí, že grant bol udelený neoprávnene a je nezlučiteľný s vnútorným trhom. Sťažovateľ najmä uviedol, že grant nemal stimulačný účinok a bol zameraný na trh s nadmernou kapacitou. Sťažovateľ v tejto súvislosti tvrdil, že relevantný produktový trh je trh pre ultračistú MCAA, nie MCAA ako celok, a že relevantný geografický trh je EHP, najmä preto, že vysoké náklady na dopravu znamenajú, že vývoz do USA nie je ziskový. Sťažnosť je podrobne zhrnutá v rozhodnutí o začatí konania, najmä v odôvodneniach 20 až 30.

(52)

Komisia začala formálne vyšetrovacie konanie 31. októbra 2019. V rozhodnutí o začatí konania, ktoré bolo prijaté v tento deň, uviedla predbežné posúdenie podpory, ktorú poľské orgány poskytli spoločnosti PCC.

(53)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 57 až 62 rozhodnutia o začatí konania, Komisia dospela k záveru, že poskytnutie pomoci a oslobodenie od dane predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy, čo poľské orgány nespochybnili (odôvodnenie 62 rozhodnutia o začatí konania). Komisia potom vyjadrila pochybnosti v súvislosti so súladom opatrení pomoci s príslušnými nariadeniami o skupinových výnimkách a o ich zlučiteľnosti s vnútorným trhom podľa platných usmernení.

(54)

Komisia sa usúdila, že vyhláška, ktorou sa mení vyhláška o OPIH, priniesla podstatné zmeny grantovej schémy, a keďže Poľsko nepredložilo aktualizované súhrnné informácie ani neinformovalo o zmenenej grantovej schéme podľa článku 108 ods. 3 zmluvy, uvedená schéma sa od 2. marca 2010, keď boli prijaté zmeny, uplatňovala neoprávnene (odôvodnenia 65 až 70 rozhodnutia o začatí konania).

(55)

Grant bol udelený na základe zmenenej grantovej schémy. V dôsledku toho a vzhľadom na to, že sa neuplatňuje článok 13 ods. 1 nariadenia č. 800/2008 o doplnkovej regionálnej pomoci ad hoc, vzťahovala sa na ňu oznamovacia povinnosť podľa článku 108 ods. 3 zmluvy, a keďže Poľsko o nej neinformovalo, Komisia ju považovala za neoprávnenú (odôvodnenia 71 až 73 rozhodnutia o začatí konania).

(56)

Komisia na doplnenie konštatovala, že aj keby mala zmeniť svoj predbežný záver o zmenenej grantovej schéme, stále by sa domnievala, že grant nepatrí do rozsahu pôsobnosti nariadenia č. 800/2008, keďže akt o poskytnutí pomoci neobsahoval výslovné odkazy požadované v článku 3 ods. 1 nariadenia č. 800/2008 a Poľsko nepredložilo v súvislosti s grantom súhrnné informácie, ako sa vyžaduje v článku 9 ods. 4 (odôvodnenie 30) (odôvodnenia 74 až 78 rozhodnutia o začatí konania).

(57)

Komisia konštatovala, že Poľsko síce nepredložilo súhrnné informácie o schéme oslobodenia od dane do 20 pracovných dní, ako sa požaduje v článku 9 ods. 1 nariadenia č. 800/2008, ale došlo k náprave uvedeného nedostatku od 12. februára 2009. Podľa Komisie nič nenasvedčovalo tomu, že by neboli splnené ostatné uplatniteľné podmienky nariadenia č. 800/2008 (odôvodnenie 81 rozhodnutia o začatí konania).

(58)

Komisia vzala na vedomie stanovisko Poľska, že oslobodenie od dane nie je v súlade s článkom 8 ods. 2 nariadenia č. 800/2008, keďže spoločnosť PCC začala práce na projekte skôr, ako požiadala o túto pomoc (odôvodnenie 46). Komisia s týmto posúdením predbežne súhlasila, ale konštatovala, že následné zrušenie povolenia OHZ zatiaľ nenadobudlo účinnosť, keďže ho spoločnosť PCC napadla a bolo predmetom prebiehajúceho vnútroštátneho súdneho konania (odôvodnenie 82 rozhodnutia o začatí konania).

(59)

Komisia však vyjadrila ďalšie pochybnosti o tom, či bolo oslobodenie od dane v súlade s nariadením č. 800/2008. Po prvé, Komisia vyjadrila pochybnosti v súvislosti s tým, či Poľsko overilo, či by sa projekt realizoval v regióne bez pomoci, ako sa to vyžaduje v článku 8 ods. 3 písm. d) uvedeného nariadenia, a konštatovala, že výnimka z tejto požiadavky stanovená v článku 8 ods. 4 sa neuplatňuje (odôvodnenia 85 až 87 rozhodnutia o začatí konania).

(60)

Po druhé, Komisia konštatovala, že povolenie OHZ oprávňuje spoločnosť PCC využiť oslobodenie od dane v súvislosti s oprávnenými nákladmi do maximálnej výšky 271,5 milióna PLN (65,4 milióna EUR) v diskontovanej hodnote (40), zatiaľ čo oprávnené výdavky uvedené v žiadosti o grant dosahovali výšku 223 miliónov PLN (56,2 milióna EUR) v diskontovanej hodnote. Zdá sa, že uvedené zvýšenie nákladov nevyplývalo zo zväčšenia veľkosti alebo rozsahu projektu (odôvodnenie 88 rozhodnutia o začatí konania).

(61)

Po tretie, keďže v povolení OHZ nebola uvedená maximálna výška poskytnutej pomoci, nebolo v ňom uvedené, že bol udelený grant, a nebol v ňom stanovený strop kumulácie, nebolo v súlade s článkom 7 ods. 1 nariadenia č. 800/2008 (odôvodnenie 89 rozhodnutia o začatí konania).

(62)

Po štvrté, Komisia nemohla vylúčiť, že oslobodenie od dane by bolo doplnkom ku grantu, čo by v prípade pomoci mohlo viesť k prekročeniu maximálnej povolenej intenzity pomoci podľa poľskej mapy regionálnej pomoci na roky 2007 – 2013 a článku 13 ods. 3 nariadenia č. 800/2008 (odôvodnenie 90 rozhodnutia o začatí konania).

(63)

Po piate, zdalo sa, že takáto výška kumulovanej pomoci presahuje individuálny strop vymedzujúci notifikačnú povinnosť, čo viedlo k porušeniu článku 6 ods. 2 nariadenia č. 800/2008 (odôvodnenie 90 rozhodnutia o začatí konania).

(64)

Po šieste, Poľsko nepredložilo formulár súhrnných informácií v súvislosti s oslobodením od dane do 16. júla 2015 (odôvodnenie 44), čím porušilo článok 9 ods. 4 nariadenia č. 800/2008 (odôvodnenie 91 rozhodnutia o začatí konania).

(65)

Nakoniec, akt o poskytnutí pomoci na oslobodenie od dane (t. j. povolenie OHZ) neobsahoval povinné výslovné odkazy požadované v článku 3 ods. 2 nariadenia č. 800/2008 (odôvodnenie 92 rozhodnutia o začatí konania).

(66)

Komisia na doplnenie konštatovala, že článok 13 ods. 1 nariadenia č. 800/2008 sa neuplatňuje (odôvodnenie 93 rozhodnutia o začatí konania).

(67)

Komisia preto predbežne dospela k záveru, že na oslobodenie od dane sa nemohla vzťahovať skupinová výnimka podľa nariadenia č. 800/2008 a bolo poskytnuté neoprávnene (odôvodnenie 93 rozhodnutia o začatí konania).

(68)

Komisia zvažovala, či by sa na grant a oslobodenie od dane mohlo vzťahovať retroaktívne uplatňovanie nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (ďalej len „nariadenie č. 651/2014“) (41) podľa jeho článku 58 ods. 1.

(69)

V článku 14 ods. 12 nariadenia č. 651/2014 sa uvádza, že intenzita pomoci v ekvivalente hrubého grantu (ďalej len „GGE“) nesmie prekročiť maximálnu intenzitu pomoci, ktorá platila v danej oblasti v čase poskytnutia pomoci. Zatiaľ čo v prípade samotného grantu bol dodržaný strop podľa poľskej mapy regionálnej pomoci na roky 2007 – 2013, nebolo jasné, či bol dodržaný v prípade kombinácie grantu a oslobodenia od dane (odôvodnenie 96 rozhodnutia o začatí konania).

(70)

Komisia okrem toho a v súlade so svojou predchádzajúcou rozhodovacou praxou (42) usúdila, že v článku 14 ods. 2 v spojení s článkom 2 bodom 27 nariadenia č. 651/2014 sa vyžaduje, aby sa dodržiavala aj intenzita pomoci uvedená v poľskej mape regionálnej pomoci na roky 2014 – 2020 (43). Štandardný strop pre veľké podniky v regióne PL51 Dolnośląskie bol na roky 2014 – 2020 znížený na 25 % GGE. Výsledkom uplatnenia aktualizovaného stropu regionálnej pomoci spolu so vzorcom na znižovanie, ktorý sa uplatňuje na veľké investičné projekty, na oprávnené náklady uvedené v žiadosti o grant bola maximálna povolená výška pomoci 12 968 666 EUR (intenzita pomoci 24,13 %). Poľsko poskytlo pomoc v diskontovanej hodnote najmenej 23 086 560 EUR (intenzita pomoci 38,6 %). V dôsledku toho sa na kombináciu grantu a oslobodenia od dane nemohlo vzťahovať retroaktívne uplatňovanie nariadenia č. 651/2014 (odôvodnenia 96 až 99 rozhodnutia o začatí konania).

(71)

Keďže Komisia predbežne dospela k záveru, že nariadenie č. 800/2008 sa na zmenenú grantovú schému neuplatňuje a že ani nariadenie č. 800/2008, ani nariadenie č. 651/2014 sa neuplatňujú na grant ani na oslobodenie od dane, usúdila, že relevantným základom pre posúdenie ich zlučiteľnosti sú usmernenia z roku 2007 (odôvodnenia 100 a 101 rozhodnutia o začatí konania).

(72)

Komisia vykonala predbežné preskúmanie zlučiteľnosti zmenenej grantovej schémy a opatrení pomoci podľa usmernení z roku 2007.

(73)

Komisia konštatovala, že nemôže potvrdiť, že zmenená grantová schéma je v súlade s bodmi 38 alebo 74 usmernení z roku 2007. Preto zaujala predbežné stanovisko, že zmenenú grantovú schému nemožno vyhlásiť za zlučiteľnú s vnútorným trhom (odôvodnenia 102 až 107 rozhodnutia o začatí konania).

(74)

Komisia mala pochybnosti o súlade opatrení pomoci poskytnutých spoločnosti PCC (44) s bodmi 38, 67 a 71 usmernení z roku 2007.

(75)

Pokiaľ ide o bod 38, Komisia konštatovala, že sa zdá, že príslušný poľský orgán nevydal „vyhlásenie o úmysle poskytnúť pomoc, podmienené schválením opatrenia zo strany Komisie“ pred začatím prác na projekte, a to ani v prípade grantu, ani v prípade oslobodenia od dane (odôvodnenia 108 až 112 rozhodnutia o začatí konania).

(76)

Pokiaľ ide o bod 67, Komisii nebolo jasné, prečo spoločnosť PCC uviedla inú sumu oprávnených nákladov v žiadosti o grant ako v žiadosti o oslobodenie od dane. Komisia použila sumu uvedenú v prípade grantu [223 317 710 PLN (53 749 328 EUR) v diskontovanej hodnote] a vypočítala maximálnu intenzitu pomoci vo výške 38,6 %. Komisia mala pochybnosti, či sa v prípade opatrení kumulovanej pomoci dodrží uvedený strop (odôvodnenia 113 až 123 rozhodnutia o začatí konania).

(77)

Komisia sa v súvislosti s bodom 71 domnievala, že dodržiavanie pravidiel kumulácie by mali príslušné orgány poskytujúce pomoc zabezpečiť v čase poskytnutia pomoci, a nie až pri jej vyplatení, čo – ako sa zdá – nie je prípad oslobodenia od dane. Komisia mala pochybnosti o tom, či sa dodržia stropy kumulácie (odôvodnenia 124 a 125 rozhodnutia o začatí konania).

(78)

Komisia preto predbežne dospela k záveru, že kombinované opatrenia pomoci nie sú na základe usmernení z roku 2007 zlučiteľné s vnútorným trhom. Konštatovala však, že samotné poskytnutie grantu by mohlo byť zlučiteľné, ak by sa dal preukázať jeho súlad s bodom 38 (odôvodnenia 126 a 127 rozhodnutia o začatí konania).

(79)

Komisia v odôvodnení 129 rozhodnutia o začatí konania konštatovala, že nemohla vylúčiť, že na pomoc na projekt sa vzťahuje bod 68 usmernení z roku 2007 (45), a nemohla dospieť k záveru v súvislosti s identifikáciou relevantných produktových a geografických trhov (odôvodnenia 132 až 146 rozhodnutia o začatí konania). Okrem toho nemohla vylúčiť, že budú splnené prahové hodnoty uvedené v bode 68 písm. a) a b), a teda nemohla vylúčiť potrebu vykonať podrobné overenie, či je pomoc nevyhnutná na zabezpečenie stimulačného účinku pre investíciu a či prínosy pomoci prevažujú nad výsledným narušením hospodárskej súťaže a vplyvom na obchod medzi členskými štátmi (odôvodnenia 147 až 160 rozhodnutia o začatí konania).

(80)

Komisia takisto konštatovala, že aj keby nemusela vykonať testy uvedené v bode 68 alebo keby si výsledok uvedených testov nevyžadoval dôkladné posúdenie, nemohla by preukázať, že pozitívne účinky pomoci jednoznačne prevažujú nad negatívnymi účinkami pomoci a že pomoc neviedla k neprijateľným narušeniam hospodárskej súťaže (odôvodnenia 161 a 162 rozhodnutia o začatí konania).

(81)

V tomto oddiele sa uvádza zhrnutie pripomienok k rozhodnutiu o začatí konania predložených Komisii spoločnosťou PCC a 24 ďalšími tretími stranami.

(82)

Spoločnosť PCC predložila zásadné právne pripomienky, ktoré sa do značnej miery prekrývali s pôvodnými pripomienkami k rozhodnutiu o začatí konania, ktoré predložilo Poľsko. Ostatné tretie strany sa väčšinou vyjadrili k prínosom, ktoré mal projekt pre región.

(83)

Pokiaľ ide o zmenenú grantovú schému, spoločnosť PCC konštatovala, že v usmerneniach z roku 2007 sa nestanovuje minimálny počet pracovných miest, ktoré sa majú investíciou vytvoriť. Zníženie počtu pracovných miest, ktoré musia byť vytvorené investíciou, uvedené vo vyhláške, ktorou sa mení vyhláška o OPIH (odôvodnenie 28), bolo preto malou zmenou a nemalo vplyv na zlučiteľnosť zmenenej grantovej schémy s usmerneniami z roku 2007.

(84)

Spoločnosť PCC nesúhlasí s tým, že v zmenenej grantovej schéme sa nevyžadovalo, aby riadiaci orgán po podaní žiadosti o pomoc písomne potvrdil, že projekt po podrobnom overení v zásade spĺňa podmienky oprávnenosti stanovené v schéme. Uvedená požiadavka je stanovená v podmienkach upravujúcich postup podávania žiadostí o pomoc a navyše spoločnosť PCC dostala takéto potvrdenie listom z 3. januára 2011. Okrem toho bola spoločnosti PCC pred začatím prác na projekte pomoc skutočne poskytnutá.

(85)

Spoločnosť PCC vysvetlila, prečo vo svojich žiadostiach o grant a oslobodenie od dane uviedla rôzne výšky oprávnených nákladov na projekt (odôvodnenie 60).

(86)

Spoločnosť PCC vysvetlila, že pred projektom PCC Group zistila vážne nedostatky na trhu s MCAA, ktoré boli z veľkej časti spôsobené nedostatkom inovácií zo strany veľkých etablovaných výrobcov pôsobiacich na trhu. PCC Group sa pri zvažovaní, či investovať do nového výrobného závodu, rozhodla pre nový závod založený na inovatívnej technológii, najmä vzhľadom na štátnu pomoc, ktorá by bola k dispozícii na jeho podporu. Pôvodný odhad nákladov na projekt sa pohyboval približne vo výške 223 000 000 PLN.

(87)

Keďže PCC Group nemala skúsenosti s takýmito komplexnými investíciami, najala si externého poradcu, spoločnosť Siemens Group (ďalej len „Siemens“), aby potvrdil výšku kapitálových výdavkov a pomohol pri rozhodovaní o konkrétnych technických prístupoch. Spoločnosť Siemens na základe analýzy odporučila, že výška minimálnych potrebných kapitálových výdavkov by sa mala zvýšiť približne na 300 000 000 PLN. Keďže návratnosť investície by bola príliš nízka, spoločnosť PCC sa rozhodla požiadať okrem grantu aj o oslobodenie od dane. Spoločnosť PCC uvádza, že od momentu, keď si bola vedomá potreby zvýšiť výšku výdavkov na projekt, uvádzala vo všetkej korešpondencii s poľskými orgánmi a Komisiou vyššiu sumu.

(88)

Spoločnosť PCC tvrdí, že realizovať projekt sa rozhodla až po tom, ako vo februári 2013 dostala potvrdenie, že jej bude poskytnuté oslobodenie od dane.

(89)

Spoločnosť PCC spochybnila posúdenie Poľska, s ktorým sa Komisia predbežne stotožnila (odôvodnenie 58), že začala práce na projekte pred podaním žiadosti o oslobodenie od dane. Spoločnosť PCC uviedla, že stavebné práce sa začali 5. apríla 2013 (46) a že 16. augusta 2013 prijala prvý nepodmienený záväzok objednať zariadenie súvisiace s projektom (47). Pred uvedenými krokmi vykonala len prípravné štúdie uskutočniteľnosti projektu, čo je bežná obchodná prax.

(90)

Spoločnosť PCC zdôraznila inovatívnu povahu výrobnej metódy, ktorá by sa zaviedla po realizácii projektu. Od roku 2008 spolupracuje s externými konzultantmi na vývoji pôvodnej koncepcie. Metóda výroby zahŕňa niekoľko procesov, ktoré nie je možné riadne modelovať bez empirického testovania, okrem iného z dôvodu ich zložitosti a vplyvu viacerých premenných. Jediný spôsob, ako zhromaždiť potrebné údaje, je preto v laboratórnych podmienkach. […]. Usúdilo sa, že vykonanie testov v priemyselnom závode […] sa spája s nadmerným rizikom. […] (48) […]. Spoločnosť PCC sa preto na základe odporúčania spoločnosti Siemens rozhodla vykonať práce na polotechnickej úrovni použitím pilotného zariadenia, ktoré by poskytovalo podmienky podobné tým v priemyselných reaktoroch, aby sa otestovala uskutočniteľnosť projektu […].

(91)

Spoločnosť PCC vysvetlila, že samotné pilotné zariadenie tvoril súbor niekoľkých malých zariadení namontovaných na dvoch oceľových rámoch vysokých približne dva metre, ktoré zaberali malú plochu (1 meter × 2 metre a 1 × 1 meter) v jednej z miestností určených na výskum. Nebolo natrvalo pripevnené k zemi a dalo sa ľahko demontovať a premiestniť inde. Jeho uvedenie do prevádzky si nevyžadovalo žiadne stavebné práce. Všetky komponenty pilotného zariadenia boli v skutočnosti okamžite po dodaní do spoločnosti PCC odovzdané spoločnosti Siemens v Nemecku.

(92)

Celkové náklady na pilotné zariadenie predstavovali približne 150 000 EUR, čo je podľa vyjadrenia spoločnosti PCC zanedbateľná časť celkových nákladov na projekt. Spoločnosť PCC 17. októbra 2012 zakúpila len niekoľko menších prvkov pilotného zariadenia v hodnote 23 854,19 PLN (5 814 EUR) (vrátane dane z pridanej hodnoty) (49); väčšina nákladov vznikla až po vydaní povolenia OHZ.

(93)

Spoločnosť PCC konštatovala, že ak by výsledky pilotného projektu neboli uspokojivé, mohla by od projektu odstúpiť, pričom by jej vznikli len malé náklady na prípravné práce. Okrem toho spoločnosť PCC zvažovala, že v takom prípade by sa zbavila práv duševného vlastníctva súvisiacich s pilotným projektom, aby znížila alebo eliminovala prípadné straty. Spoločnosť PCC uviedla, že preto na svojich analytických účtoch zaznamenala všetky náklady súvisiace s pilotným projektom ako samostatnú položku, aby mohla svoje výrobné náklady prepojiť s minimálnou predajnou cenou, ktorú by požadovala za toto duševné vlastníctvo.

(94)

Spoločnosť PCC uviedla, že najmä v súlade s usmerneniami z roku 2007 a nariadením č. 651/2014 nemožno vykonanie štúdií uskutočniteľnosti ani pilotné zariadenie považovať za začatie prác.

(95)

Okrem toho spoločnosť PCC po rozsudku Najvyššieho správneho súdu (odôvodnenie 49) uviedla, že poľský štát zaujal oficiálne stanovisko, že povolenie OHZ by nemalo byť zrušené z dôvodu nesplnenia formálnej požiadavky na stimulačný účinok. Keďže Komisia v rozhodnutí o začatí konania nevzniesla v tejto súvislosti žiadne vlastné pochybnosti, mala by preto dospieť k podobnému záveru.

(96)

Spoločnosť PCC uviedla, že nebolo potrebné vykonať dôkladné posúdenie podľa bodu 68 usmernení z roku 2007, keďže nebola splnená žiadna z prahových hodnôt stanovených v tomto bode.

(97)

Spoločnosť PCC konštatuje, že na to, aby sa uplatnil bod 68 usmernení z roku 2007, musí celková výška pomoci zo všetkých zdrojov presiahnuť 75 % maximálnej výšky pomoci, ktorá by mohla byť na investíciu s oprávnenými výdavkami vo výške 100 miliónov EUR prijatá, uplatňujúc platný štandardný strop pomoci pre veľké podniky v rámci schválenej mapy regionálnej pomoci ku dňu, kedy má byť pomoc udelená (ďalej len „prahová hodnota 75 %“). Spoločnosť PCC takisto konštatuje, že nie je sporné, že príslušná suma v čase poskytnutia grantu aj oslobodenia od dane dosahovala výšku 30 miliónov EUR (50). Spoločnosť PCC zdôrazňuje, že samotná výška grantu je oveľa nižšia ako táto suma.

(98)

Spoločnosť PCC ďalej tvrdí, že oslobodenie od dane je obmedzené zákonom, takže opatrenia pomoci nemôžu spolu dosiahnuť túto sumu. Spoločnosť PCC poznamenáva, že v paragrafe 4 ods. 5 vyhlášky o OHZ sa uvádza, že: „Ak by celková hodnota regionálnej pomoci poskytnutej zo všetkých zdrojov presiahla 75 % maximálnej výšky pomoci, ktorú možno poskytnúť na realizáciu investícií s oprávnenými nákladmi vo výške 100 miliónov EUR, pričom sa použijú štandardné stropy štátnej pomoci platné pre veľké podniky v schválenej mape regionálnej pomoci v deň poskytnutia pomoci, projekt individuálnej pomoci sa musí oznámiť Európskej komisii.“

(99)

Spoločnosť PCC ďalej konštatuje, že podľa paragrafu 1 vyhlášky o OHZ by sa štátna pomoc mohla poskytnúť v rámci schémy oslobodenia od dane len v súlade s podmienkami nariadenia č. 800/2008. Suma presahujúca prahovú hodnotu 75 %, na ktorú sa podľa uvedeného nariadenia nemohla vzťahovať skupinová výnimka, teda nemohla byť v rámci uvedenej schémy poskytnutá. Spoločnosť PCC ako ďalší dôkaz uvádza, že v článku 17 ods. 1 bode 34 zákona o dani z príjmov právnických osôb (51) sa uvádza, že „výška štátnej pomoci poskytnutej prostredníctvom [schémy oslobodenia od dane] nesmie presiahnuť výšku štátnej pomoci pre podnik[,] ktorá je k dispozícii v najvyššej možnej výške[,] pre oblasti oprávnené na pomoc v súlade s osobitnými ustanoveniami“. Tieto „osobitné ustanovenia“ zahŕňajú vyhlášku o OHZ vrátane prahovej hodnoty 75 %. Podľa spoločnosti PCC je dôsledkom vyhlášky o OHZ a zákona o dani z príjmov právnických osôb to, že keď pomoc dosiahne prahovú hodnotu 75 %, investor zo zákona stráca nárok na akékoľvek ďalšie oslobodenie od dane v súvislosti s projektmi realizovanými v OHZ.

(100)

Spoločnosť PCC ďalej zdôrazňuje, že obmedzenie prahových hodnôt stanovených v práve Únie sa do poľských právnych predpisov dostalo ako súčasť významnej reformy osobitných hospodárskych zón v rámci pristúpenia Poľska k Únii. Predtým boli oslobodenia od dane obmedzené len časovo, a nie z hľadiska výšky.

(101)

Spoločnosť PCC uvádza, že keďže prahová hodnota 75 % vyplýva priamo zo všeobecne platného ustanovenia zákona, ktoré prijal príslušný orgán a ktoré bolo riadne vyhlásené, je plne transparentná a prístupná všetkým zainteresovaným stranám. Každý podnikateľ by si tak mal byť vedomý, že bez ohľadu na ustanovenia konkrétneho povolenia na vykonávanie hospodárskych činností v OHZ sa uplatňuje prahová hodnota 75 %. Podnikateľ, ktorý by si aj napriek tomu nárokoval oslobodenie od dane nad tento limit, by neoprávnene podhodnotil výšku splatnej dane a daňový orgán by mal právo vymáhať daňové nedoplatky aj s úrokmi. Úmyselné požadovanie nadmerných súm môže mať dokonca za následok trestnú zodpovednosť.

(102)

Spoločnosť PCC v tejto súvislosti pripomína, že podniky musia informovať o svojom oslobodení od dane v ročnom daňovom priznaní a sú povinné viesť záznamy týkajúce sa oslobodenia od dane. Daňové orgány majú účinné právne, procesné a IT nástroje na zabezpečenie účinného overovania výšky oslobodenia od dane, na ktoré má podnik nárok, vrátane práva auditovať podniky, ktoré využívajú oslobodenie od dane.

(103)

Spoločnosť PCC tvrdí, že pri uplatnení vzorca na znižovanie by maximálna výška pomoci, ktorú by mohla dostať na projekt, bola 23 086 560 EUR, čo je menej ako prahová hodnota 75 %, ktorá by viedla k uplatneniu bodu 68. Spoločnosť PCC uvádza, že Komisia už predtým prijala (52) jednoduchý záväzok členského štátu, že sa budú uplatňovať pravidlá znižovania podľa usmernení z roku 2007, a preto by bolo neprimerané dospieť k záveru, že pravidlo poľského práva spolu s rôznymi procesnými zárukami podporenými finančnými a trestnými sankciami by nepostačovalo na zabezpečenie súladu.

(104)

Bez ohľadu na to, že spoločnosť PCC nedostala pomoc presahujúcu prahovú hodnotu 75 %, tvrdí, že prahové hodnoty stanovené v bode 68 písm. a) a b) neboli splnené. Spoločnosť PCC na určenie tejto skutočnosti identifikovala tieto relevantné produktové a geografické trhy.

(105)

Spoločnosť PCC uviedla, že výrobok, ktorého sa projekt týka, je MCAA ako taká, a nie jej špecifická variácia, a súhlasila s tvrdeniami uvedenými v rozhodnutí o začatí konania (53), ktoré toto stanovisko podporujú. Spoločnosť PCC konštatovala, že v rámci projektu sa ponúka celý rad tried čistoty, vlastností a funkcií MCAA v závislosti od potrieb kupujúcich a nepovažujú sa za samostatné výrobky. DCAA, základný chemický prvok MCAA, sa vyskytuje v MCAA každej triedy, a preto MCAA každej triedy prechádza podobnými chemickými reakciami, ktoré vedú k podobným výsledkom. Výber konkrétnej triedy čistoty závisí od technológie a obchodných rozhodnutí klientov; nie je pravda, že vývoj určitých výrobkov si vyžaduje určité triedy čistoty. Takisto nie je nevyhnutne pravda, že triedy s vyššou čistotou stoja viac ako MCAA technickej akostnej triedy, pretože ceny sa určujú na základe potrieb a profilov zákazníkov.

(106)

Spoločnosť PCC konštatovala, že podľa usmernení z roku 2007 relevantný produktový trh zahŕňa výrobok a jeho náhrady, ktoré sú ako také uznané spotrebiteľom alebo výrobcom, a to vďaka flexibilite výrobných zariadení (54). Zariadenia v rámci projektu poskytujú spoločnosti PCC takmer neobmedzenú flexibilitu pri prechode z výroby jednej triedy čistoty na inú. Spoločnosť PCC pripomenula, že sťažovateľ takisto uznal, že jej závody aj závody spoločnosti Akzo Nobel ponúkajú úplnú flexibilitu, pokiaľ ide o možnosť výroby všetkých tried čistoty MCAA (55).

(107)

Spoločnosť PCC ďalej uviedla, že v usmerneniach z roku 2007 (56) sa uvádza, že na účely bodu 68 predaj a zdanlivá spotreba bude vymedzená na vhodnej úrovni klasifikácie Prodcom (57). Príslušný kód klasifikácie Prodcom sa vzťahuje nielen na všetky úrovne čistoty MCAA, ale aj na iné rôzne množné kyseliny chlóroctové, takže je oveľa širší (58).

(108)

Spoločnosť PCC ďalej uviedla, že v predchádzajúcich rozhodnutiach Komisie bol trh s MCAA vymedzený ako jeden trh (59).

(109)

Spoločnosť PCC tvrdí, že relevantným geografickým trhom je trh s MCAA, ktorý zahŕňa prinajmenšom Európsky hospodársky priestor (ďalej len „EHP“), Severnú Ameriku a Južnú Ameriku, a že v súlade s bodom 70 usmernení z roku 2007 trh EHP nie je vhodný a že existujú ľahko dostupné štatistické údaje týkajúce sa správnej segmentácie trhu (60). Spoločnosť PCC so súhlasom berie na vedomie, že Komisia identifikovala rozpor v tvrdení sťažovateľa, že trhom je EHP, zatiaľ čo samotný sťažovateľ sa odvoláva na čínsky dovoz do EHP a v obchodných štatistikách sa uvádza európsky vývoz do USA (61).

(110)

Spoločnosť PCC tvrdí, že dopyt po MCAA v EHP, Severnej Amerike a Južnej Amerike sa týka najmä výrobkov s relatívne vysokou triedou čistoty, ktoré vyrábajú len európski výrobcovia (a v malej miere miestni severoamerickí výrobcovia). Ázijskí výrobcovia ich nevyrábajú.

(111)

Regióny Severnej a Južnej Ameriky sa tradične vyznačujú veľkým nedostatkom v dodávkach MCAA, čo vedie zákazníkov k tomu, aby hľadali MCAA primeranej kvality u európskych duopolných subjektov, sťažovateľa a spoločnosti Akzo Nobel. Sťažovateľ má dominantné postavenie na trhu s MCAA bez ohľadu na región a v roku 2006 mal podiel 47 % v EHP, 40 % v Severnej Amerike a 55 % v Južnej Amerike. Spoločnosť Akzo Nobel mala medzitým na uvedených trhoch podiely 39 %, 23 % a 14 % (62). Duopolná štruktúra trhu je preto charakteristická a spoločná pre celý geografický trh, ktorý zahŕňa EHP, Severnú a Južnú Ameriku (63). Vzhľadom na to, že samotný sťažovateľ má taký veľký podiel na trhoch Severnej a Južnej Ameriky, spoločnosť PCC uvádza, že tvrdenia sťažovateľa, že tieto regióny sú oddelené od EHP a európski výrobcovia ich nemôžu reálne obsluhovať, nemožno podporiť.

(112)

Spoločnosť PCC ďalej uviedla, že by sa dokonca dalo argumentovať, že relevantným geografickým trhom je celosvetový trh, keďže ázijskí výrobcovia v určitej miere dodávajú MCAA nižšej čistoty do EHP, Severnej a Južnej Ameriky (Čína a India sú čistými vývozcami MCAA). Uvedení ázijskí výrobcovia sa však najviac zameriavajú na územia, ako je Turecko a Austrália. Za správny geografický trh preto považuje EHP a Severnú a Južnú Ameriku.

(113)

V bode 68 písm. a) usmernení z roku 2007 sa stanovuje, že dôkladné posúdenie sa môže požadovať, ak „príjemca pomoci dosahuje na príslušnom trhu (príslušných trhoch) viac než 25 %-nú úroveň predaja dotknutého výrobku (dotknutých výrobkov) pred investíciou alebo úroveň prevyšujúcu 25 % dosiahne po investícii“.

(114)

Spoločnosť PCC pripomína, že relevantným trhom je trh s MCAA všetkých tried čistoty, ktorý zahŕňa prinajmenšom EHP a Severnú a Južnú Ameriku. Spoločnosť PCC uvádza, že po dokončení projektu by nedosiahla 25 % podiel predaja na uvedenom trhu a že je to zrejmé aj z informácií, ktoré poskytla Komisia v rozhodnutí o začatí konania na základe nezávislých údajov (64). Z týchto informácií v skutočnosti takisto vyplýva, že spoločnosť PCC by nedosiahla takýto podiel predaja, ani keby sa geografický trh obmedzil na EHP (65). Spoločnosť PCC tvrdí, že výpočty sťažovateľa (66) nie sú správne.

(115)

Spoločnosť PCC preto tvrdí, že v tomto prípade sa nevyžaduje dôkladné posúdenie podľa bodu 68 písm. a) usmernení z roku 2007.

(116)

Podľa bodu 68 písm. b) usmernení z roku 2007 sa dôkladné posúdenie pomoci môže požadovať, ak výrobná kapacita vytvorená v rámci projektu zodpovedá viac než 5 % trhu, pri použití údajov o zdanlivej spotrebe (výroba plus dovoz mínus vývoz) dotknutého výrobku, okrem prípadu, keď priemerná ročná miera rastu zjavnej spotreby za posledných päť rokov je vyššia než priemerná ročná miera rastu hrubého domáceho produktu (ďalej len „HDP“) EHP.

(117)

Spoločnosť PCC nesúhlasí s metodikou, ktorú Komisia použila v rozhodnutí o začatí konania na výpočet mier rastu trhu, pretože nie je v súlade s požiadavkami usmernení z roku 2007 a použité údaje nie sú podložené inými nezávislými údajmi. V každom prípade spoločnosť PCC tvrdí, že metodika zloženej ročnej miery rastu nezohľadňuje výkyvy, ku ktorým dochádza počas obdobia, a zohľadňuje len hraničné roky. V tomto prípade môže použitie uvedenej metodiky bez dodatočných predpokladov viesť k nesprávnym záverom o vnútornej dynamike trhu. Roky 2011 a 2012, ktoré predchádzali poskytnutiu opatrení individuálnej pomoci spoločnosti PCC, neboli bežnými rokmi v rámci normálne sa vyvíjajúceho hospodárskeho cyklu, ale boli súčasťou prechodného obdobia medzi finančnou krízou a oživením. Hodnota zdanlivej spotreby v hraničných rokoch preto nie je spoľahlivou referenčnou hodnotou na posúdenie trhu s MCAA. Spoločnosť PCC sa domnieva, že vzhľadom na to, že referenčné obdobie bolo narušené bezprecedentnou hospodárskou krízou, je dôležitejšie predpovedať dynamický rast trhu na konci uvedeného obdobia.

(118)

Spoločnosť PCC preto tvrdí, že v tomto prípade sa nevyžaduje dôkladné posúdenie podľa bodu 68 písm. b) usmernení z roku 2007.

(119)

Spoločnosť PCC pripomína judikatúru vo veci Smurfit Kappa (67), podľa ktorej Komisia môže vykonať test vyváženosti v súvislosti s pomocou, ak nie je jasné, či jej pozitívne účinky prevažujú nad negatívnymi. V tejto súvislosti spoločnosť PCC zdôrazňuje, že Komisia musí dôkladne a nestranne preskúmať sporné opatrenia pomoci, aby mala pri prijímaní konečného rozhodnutia k dispozícii čo možno najúplnejšie a najspoľahlivejšie informácie na uvedený účel. V tejto súvislosti tvrdí, že Komisia nemôže konštatovať nezlučiteľnosť štátnej pomoci len na základe negatívnej domnienky vyplývajúcej z nedostatku informácií, ktoré by umožnili zistiť opak. Komisia preto nemôže konštatovať, že trh s MCAA klesal alebo bol nadmerne zásobovaný z dôvodu, že Poľsko ani iná strana nepredložili dôkazy o opaku. V záujme právnej istoty musí byť Komisia schopná svoje zistenia odôvodniť, a nie sa spoliehať len na domnienky.

(120)

Spoločnosť PCC dodáva, že za predpokladu, že nie je možné predložiť hodnoverné, konkrétne a spoľahlivé dôkazy o trhu s MCAA v rokoch 2006 – 2011, je rozumné a odôvodnené preskúmať aj údaje po roku 2011, ktoré ilustrujú skutočný vývoj trhu s MCAA po uvedenom období. Komisia nie je pri vykonávaní testu vyváženosti obmedzená na skúmanie období pred investíciou a môže použiť ex post informácie na overenie skutočného vplyvu štátnej pomoci na relevantný trh (68).

(121)

Spoločnosť PCC zastáva názor, že pozitívne účinky štátnej pomoci na projekt výrazne prevyšujú akýkoľvek potenciálny negatívny vplyv uvedenej pomoci.

(122)

Spoločnosť PCC opakuje svoje stanovisko, že pomoc mala formálny stimulačný účinok. Konštatuje, že pomoc je primeraná, keďže rešpektuje platný strop regionálnej pomoci vrátane mechanizmu znižovania.

(123)

Spoločnosť PCC pred podaním žiadosti o pomoc vypočítala investičný výhľad projektu a dospela k záveru, že bez opatrení pomoci by investícia priniesla zápornú čistú súčasnú hodnotu vo výške –[1,3 – 1,5] milióna PLN a finančnú mieru návratnosti vo výške –[6,8 – 7,9] %. S opatreniami pomoci by projekt dosiahol čistú súčasnú hodnotu približne [62 – 72] miliónov PLN a finančnú mieru návratnosti vo výške [12,7 – 15] %. Ak by spoločnosť PCC nezískala opatrenia pomoci, investíciu by obmedzila na výstavbu jednoduchého rozpúšťacieho zariadenia s odhadovanými nákladmi [48 – 58] miliónov PLN, s čistou súčasnou hodnotou približne [15 – 18] miliónov PLN a s finančnou mierou návratnosti vo výške [8,6 – 10,2] %. Spoločnosť PCC konštatuje, že skutočná výška štátnej pomoci vyplývajúca z oslobodenia od dane závisí od jej ziskovosti, čo ďalej dokazuje, že nepresahuje rámec toho, čo je potrebné na realizáciu projektu.

(124)

Spoločnosť PCC poznamenáva, že prevažne pozitívny účinok pomoci overila a potvrdila samotná Komisia v priebehu postupu schvaľovania finančného príspevku na projekt z EFRR (odôvodnenie 34).

(125)

V čase, keď bola pomoc poskytnutá spoločnosti PCC, tvorili sťažovateľ a spoločnosť Akzo Nobel duopol na trhu s MCAA a boli pod veľmi malým tlakom zo strany konkurentov. Komisia zistila, že v rokoch 1984 až 1999 pôsobili ako súčasť kartelu pre MCAA (ďalej len „rozhodnutie týkajúce sa kartelu“) (69). Tým, že by sa prostredníctvom pomoci uľahčil vstup nového konkurenta, by preto táto pomoc priniesla pozitívne účinky na trh. Okrem toho spoločnosť Akzo Nobel získala štátnu pomoc vo výške približne 64 miliónov EUR – oveľa viac než suma poskytnutá spoločnosti PCC – na premiestnenie výrobných zariadení na výrobu chlóru a MCAA v Holandsku, ktorú Komisia schválila v roku 2004 (70). Spoločnosť PCC sa domnieva, že sťažovateľ proti nej podal sťažnosť výlučne s cieľom narušiť jej činnosť a vyradiť nového účastníka na trhu s MCAA.

(126)

Spoločnosť PCC ďalej konštatuje, že duopolistický charakter trhu znamená, že spotrebitelia sú nezriedka viazaní na konkrétneho dodávateľa a v prípade nedostatočnej výrobnej kapacity nemajú iné možnosti. Výroba MCAA je zložitá a vo výrobných jednotkách často dochádza k nevyhnutným prerušeniam z dôvodu údržby. To má za následok pravidelný nedostatok dodávok, najmä preto, že sťažovateľ a spoločnosť Akzo Nobel majú obmedzené skladovacie priestory, prostredníctvom ktorých sa môžu zabezpečiť pre prípad takýchto prerušení. Prítomnosť spoločnosti PCC prostredníctvom projektu pomáha zmierniť tento problém a stabilizovať trh. Spoločnosť PCC v skutočnosti uvádza, že od uvedenia projektu do prevádzky samotný sťažovateľ požiadal spoločnosť PCC, aby mu dodala MCAA, keďže v zariadení sťažovateľa došlo k prerušeniu výroby z dôvodu údržby.

(127)

Spoločnosť PCC ďalej tvrdí, že zákazníci MCAA uprednostňujú kvalitu jej zákazníckych služieb pred službami etablovaných duopolných subjektov, pretože poskytuje otvorenejšie a lepšie prispôsobené služby spolu s inovatívnym prístupom.

(128)

Pokiaľ ide o otázku nadmernej kapacity, spoločnosť PCC uvádza, že dopyt po MCAA neustále rastie, a to aj v súvislosti s výrobou betaínov (prostriedky na osobnú starostlivosť a čistiace prostriedky) a CMC (používa sa ako zahusťovadlo v potravinách, vo farmaceutických výrobkoch, v prostriedkoch na osobnú starostlivosť a na frakovanie); spoločnosť PCC bez určenia zdrojov uvádza, že zložená ročná miera rastu týchto sektorov presahuje [3,3 – 4] – [5,8 – 7] %. Očakáva sa, že najmä po betaínoch (skupina povrchovo aktívnych látok) bude dopyt rásť, pričom spoločnosť PCC uvádza predpokladanú spotrebu v objeme [98 – 118] kt/rok na trhu USA. Za predpokladu, že spotreba MCAA pri výrobe betaínov je približne na úrovni [11,4 – 12,8] %, by to znamenalo spotrebu MCAA v objeme [11,5 – 12,7] kt/rok len pre uvedenú špecifickú časť trhu s povrchovo aktívnymi látkami. Výroba CMC je pritom druhým najväčším používateľom MCAA a očakávalo sa, že do roku 2023 zaznamená výrazný rast (71). Spoločnosť PCC konštatovala, že vývoz CMC z Únie sa zvyšuje (72), čo naznačuje rastúci dopyt po MCAA pôvodom z Únie a je v rozpore s tvrdeniami sťažovateľa o klesajúcom alebo stagnujúcom trhu s MCAA.

(129)

Spoločnosť PCC zdôrazňuje, že stabilný rastúci trend na trhu s MCAA je súčasťou všeobecnejšieho modelu celého chemického odvetvia, ktoré po silnom poklese v roku 2009 vykazuje stabilný a dlhodobý rast (73). Spoločnosť PCC takisto zdôrazňuje, že v prípade trhu USA, ktorý je významným predajným trhom pre výrobcov MCAA v Únii (74), sa očakáva, že sa bude neustále zvyšovať.

(130)

Spoločnosť PCC tvrdí, že keď navrhovateľ naznačuje, že úroveň ponuky MCAA prevyšuje dopyt, údaje interpretuje nesprávne. Sťažovateľ tvrdí, že od roku 2010 do roku 2016 sa na európskom trhu vyrobilo 200 kt/rok MCAA, ale spotrebovalo sa len približne 144 – 147 kt/rok, čo znamená, že 42 kt/rok vyrobených spoločnosťou PCC po projekte je nadbytočných (pozri odôvodnenia 26 a 27 rozhodnutia o začatí konania). Spoločnosť PCC tvrdí, že zjednodušená metodika sčítania maximálnych menovitých kapacít výrobných zariadení neodráža skutočnosť, že vo výrobných závodoch dochádza k systémovým, pravidelným a nevyhnutným prerušeniam výroby, ktoré sú bežnou súčasťou ich procesu údržby: skutočná výrobná kapacita je bližšie k úrovni 80 – 90 % menovitej kapacity (75). Spoločnosť PCC predpokladá, že v prípade Európy a USA by bol celkový dopyt na trhu s MCAA približne v objeme [255 – 305] kt/rok, zatiaľ čo ponuka je na úrovni [215 – 258] kt/rok – nedostatok [34 – 40] kt/rok zodpovedá skutočnej dodávateľskej kapacite – na rozdiel od menovitej kapacity – projektu.

(131)

Spoločnosť PCC poznamenáva, že vlastné konanie sťažovateľa je v rozpore s jeho údajným výkladom trhu. Sťažovateľ vo svojich oficiálnych marketingových správach opakovane prezentoval trh s MCAA ako sľubný trh s dynamickým rastom a zároveň zdôrazňoval svoju neschopnosť uspokojiť dopyt zákazníkov (správa za rok 2013). V roku 2018 takisto oznámil, že rozšíri svoje výrobné a skladovacie kapacity (76).

(132)

Pokiaľ ide o výhľad trhu, spoločnosť PCC konštatuje, že spoločnosť Akzo Nobel aj sťažovateľ v posledných rokoch oznámili investície do MCAA (77). Spoločnosť PCC tvrdí, že to dokazuje, že opatreniami pomoci sa trhová kapacita etablovaných subjektov neznížila. Okrem toho v auguste 2020 spoločnosť Nouryon (predtým Akzo Nobel) oznámila, že rozšíri svoju kapacitu výroby MCAA v Holandsku, pričom uviedla, že MCAA slúži najmä pre rýchlo rastúce odvetvia vrátane prípravkov na ochranu rastlín v Severnej a Južnej Amerike a farmaceutických výrobkov v Indii a na ďalších rozvíjajúcich sa trhoch. Spoločnosť PCC tvrdí, že hnacou silou uvedenej investície bol ten istý zjavný dynamický dopyt na trhu, ktorý bol základom projektu. Spoločnosť PCC takisto konštatuje, že oznámenie spoločnosti Nouryon potvrdzuje vlastný názor spoločnosti PCC, že trh s MCAA sa skladá prinajmenšom z EHP a USA, ak nie je dokonca celosvetovým trhom.

(133)

Spoločnosť PCC zdôrazňuje, že preskúmala relevantné údaje, ktoré boli k dispozícii v čase, keď sa rozhodla investovať do projektu. Podľa správy spoločnosti Tecnon Orbichem o spotrebe MCAA v rokoch 2008 – 2018 (ďalej len „správa spoločnosti Tecnon Orbichem“) sa predpokladalo, že zložená ročná miera rastu spotreby MCAA bude v Európe a v Severnej a Južnej Amerike v rokoch 2005 – 2015 dosahovať úroveň [2 – 2,4] %, pričom celosvetovo by mohla dosahovať úroveň [2,5 – 3] % – [3 – 3,6] %. V správe vypracovanej v roku 2010 spoločnosť Kline & Company predpovedala veľký nárast objemu ročnej výroby CMC ([3 – 3,6] %) a TGA ([2,5 – 3] %) v Európe – hlavné využitia MCAA. V správe spoločnosti SRI Consulting z roku 2011 (ďalej len „správa spoločnosti SRI z roku 2011“) (78) sa medzitým uvádza, že v Severnej Amerike mal na spotrebu MCAA najväčší vplyv trh s povrchovo aktívnymi látkami, zvýšil sa dopyt po CMC v petrochemickom priemysle a veľmi dobrá situácia je v priemysle zameranom na polyvinylchlorid (ďalej len „PVC“), v ktorom sa používa TGA. Podľa správy sa v období rokov 2004 – 2008 v USA pravidelne zvyšovala spotreba kyselín, ktorú narušila až svetová hospodárska kríza v roku 2009. Spoločnosť Tecnon Orbichem uviedla podobné zistenia pre európsky trh, a to nárast spotreby MCAA v prípade povrchovo aktívnych látok ([2,5 – 3] % – [3 – 3,6] % ročne), CMC ([1,9 – 2,3] % ročne) a TGA ([0,9 – 1,1] – [1,9 – 2,3] % ročne). Aj trhové údaje spoločnosti SRI ukázali výrazný nárast dopytu po MCAA v strednej a vo východnej Európe (zložená ročná miera rastu v rokoch 2002 – 2010 dosahovala úroveň [8,2 – 9,5] %).

(134)

Spoločnosť PCC zdôrazňuje, že hlavným dôvodom projektu bolo rozšírenie existujúceho hodnotového reťazca chlóru v rámci PCC Group o látky so sľubným výhľadom na trhu. MCAA sa považovala za vhodnú pre túto stratégiu, keďže chlór je kľúčovou surovinou na jej výrobu a trh s MCAA sa považoval za trh s obmedzenou volatilitou vzhľadom na jeho širokú rozmanitosť na koncových trhoch, pričom na kľúčových z týchto trhov sa prejavovala tendencia globálneho rastu. Vzhľadom na duopolnú štruktúru trhu s MCAA, dobre využité kapacity členov duopolu na trhoch EÚ a USA, neustále rastúci dopyt po MCAA, ktorý je do veľkej miery odolný voči krátkodobým a strednodobým hospodárskym výkyvom, a primerané vnútorné dodávky chlóru v rámci PCC Group sa projekt považoval za legitímnu a rozumnú investíciu.

(135)

Spoločnosť PCC pripomína, že investícia sa nachádza v oblasti oprávnenej na regionálnu pomoc podľa článku 107 ods. 3 písm. a) zmluvy, ktorá mala v rokoch 2007 – 2013 HDP na obyvateľa vo výške len 47,52 % priemeru EÚ 25. Uvedená oblasť zostala na obdobie rokov 2014 – 2021 oblasťou „a“ s HDP na obyvateľa vo výške 65,33 % priemeru EÚ 25. Okrem toho je konkrétna oblasť, v ktorej sa projekt nachádza, ešte viac znevýhodnená než oblasť ako celok a v období pred investíciou mala mieru nezamestnanosti 21,6 %, z toho 46 % boli dlhodobo nezamestnaní.

(136)

Projekt viedol k vytvoreniu 150 priamych pracovných miest vrátane miest pre vysokokvalifikovaných inžinierov a vedúcich pracovníkov vo výrobe. Výsledkom bolo aj vytvorenie približne 600 nepriamych pracovných miest, a to aj pre miestnych dodávateľov. Pracovné podmienky v spoločnosti PCC sú lepšie ako štandardný profil v danej oblasti, napr. vďaka prístupu k odbornej príprave a vecným dávkam.

(137)

Spoločnosť PCC úzko spolupracuje s univerzitami a so študentskými komunitami, a to aj prostredníctvom poskytovania stáží, seminárov, odbornej prípravy, partnerstva v súťažiach, ponuky praktickej odbornej prípravy, bonusov za výsledky vzdelávania, vytvárania patronátnych programov s miestnymi školami a účasti na širokej škále spoločenských podujatí.

(138)

Spoločnosť PCC uvádza, že projekt podnietil vedľajšie investície v regióne zo strany iných firiem, ktoré sú prepojené so zariadením na výrobu MCAA, najmä pokiaľ ide o spoločnosti v rámci PCC Group, ale aj niektoré iné externé spoločnosti (napr. externí poskytovatelia logistických služieb). Okrem toho boli hlavné inovačné ciele projektu východiskom pre ďalšie činnosti v oblasti výskumu a vývoja v rámci spoločnosti PCC a zo strany spoločnosti PCC v spolupráci so sieťou vedeckých pracovísk a odborných firiem zaoberajúcich sa výskumom a vývojom, napríklad […], čím dochádzalo k presahovaniu vedomostí. Projekt bol takisto odrazovým mostíkom pre ďalšie projekty v oblasti výskumu a vývoja, ktoré boli vybrané na samostatnú podporu financovanú EÚ.

(139)

Okrem toho projekt poskytuje platformu pre činnosti zamerané na zmiernenie vplyvu výroby MCAA na životné prostredie, napríklad prostredníctvom nízkej spotreby energie v inovatívnom výrobnom procese.

(140)

Prostredníctvom projektu sa vytvorili významné synergie s inými závodmi spoločnosti PCC a regionálnymi činnosťami, čo je prospešné pre životné prostredie a čím sa zamedzuje preprave nebezpečných materiálov po cestách.

(141)

Projekt viedol k významným daňovým prevodom do verejného rozpočtu a k zlepšeniu priemyselnej infraštruktúry v oblasti v prospech všetkých miestnych podnikov.

(142)

PCC SE, holdingová spoločnosť PCC Group, konštatovala, že od dokončenia závodu (nábeh výroby a komerčný predaj MCAA sa začal koncom roka 2016) spoločnosť PCC […]. Chlór, ktorý spoločnosť PCC používa vo svojom výrobnom procese, dodáva spoločnosť PCC Rokita, ktorá sa nachádza na tom istom mieste, a tá zasa poskytuje […] MCAA, ktorú potrebuje na výrobu povrchovo aktívnych látok. Spoločnosť PCC úzko spolupracuje s logistickými dcérskymi spoločnosťami PCC Autochem Sp. z o. o. a PCC Intermodal SA.

(143)

Spoločnosť PCC SE uvádza, že PCC je jednou z iba troch spoločností na svete, ktoré majú vlastnú technológiu na výrobu MCAA najvyššej kvality, a inovatívne výrobné zariadenie je jediné svojho druhu vo východnej Európe. Spoločnosť PCC dostáva vynikajúcu spätnú väzbu od zákazníkov a získala ocenenia za udržateľnosť (rovnako ako spoločnosť PCC Exol). Spoločnosť PCC SE opisuje pozitívny vplyv závodu PCC Rokita v regióne a konštatuje, že projekt predstavuje pokračovanie, konsolidáciu a posilnenie […] úspechu. Spoločnosť PCC SE žiada Komisiu, aby zohľadnila synergie, efektívnosť a pozitívny vplyv investícií spoločnosti PCC v Dolnom Sliezsku, ktoré by sa bez predmetnej pomoci neuskutočnili.

(144)

Spoločnosť PCC SE ďalej opätovne predložila svoje pripomienky zo 14. marca 2019, ktoré poskytla v súvislosti s predbežným preskúmaním opatrení pomoci Komisiou, pričom uviedla, že zostávajú relevantné. V uvedených pripomienkach poukázala najmä na duopolný charakter trhu s MCAA, výhody, ktoré priniesla spoločnosť PCC, a na svoje obavy, že sťažovateľ podal Komisii neúprimnú sťažnosť v snahe využiť pravidlá štátnej pomoci na vyvinutie nátlaku na nového konkurenta.

(145)

Firma PCC Autochem Sp. z o. o., ktorá sa špecializuje na cestnú a intermodálnu prepravu kvapalných chemikálií, uviedla výhody, ktoré jej priniesla spolupráca so spoločnosťou PCC, vrátane zvýšenia bezpečnosti pracovníkov (napríklad prostredníctvom zvýšenia odbornej prípravy zamestnancov na prepravu výrobkov spoločnosti PCC), zvýšenia konkurencieschopnosti (napríklad prostredníctvom väčšej viditeľnosti a dôveryhodnosti značky PCC Autochem), stability trhovej sily a rozvoja skúseností.

(146)

Firma PCC Exol SA, výrobca povrchovo aktívnych látok pre priemysel, […]. Zdôrazňuje, že spoločnosť PCC je spoľahlivým a transparentným obchodným partnerom, ktorý dodáva MCAA najvyššej kvality a čistoty, čo je obzvlášť dôležité pre […], keďže ide o zložky kozmetických výrobkov a výrobkov osobnej starostlivosti.

(147)

Dvadsaťšesť zamestnancov spoločnosti PCC predložilo svedectvá, v ktorých vyzdvihli význam projektu pre región. Zdôraznili, že spoločnosť PCC poskytuje stabilné a obohacujúce zamestnanie v oblasti, ktorá trpí nedostatkom pracovných miest. Zapája množstvo vysokokvalifikovaných mladých ľudí a umožňuje im využívať možnosti odbornej prípravy a rozvíjať svoju kariéru a zároveň poskytuje istotu pre rodiny v tejto oblasti. Projekt je neoddeliteľnou súčasťou hospodárskej a sociálnej štruktúry regiónu a v prípade zrušenia opatrení pomoci by to mohlo mať pre túto oblasť vážne dôsledky.

(148)

Predstavenstvo dolnosliezskeho odborového zväzu NSZZ Solidarność konštatovalo, že spoločnosť PCC realizovala projekt podľa požiadaviek a vynaložila pritom veľké množstvo finančných prostriedkov. To by bez opatrení pomoci nebolo možné. Spoločnosť PCC a projekt sú dôležité pre miestnu komunitu, pretože vedú k zvýšeniu priamej a nepriamej zamestnanosti a vyšším miestnym daňovým príjmom, ktoré sa môžu použiť na rozvoj regiónu. Strata štátnej pomoci by mala katastrofálne dôsledky pre spoločnosť PCC, PCC Group a zamestnancov PCC a ich rodiny.

(149)

Poľská stavebná firma SEDA Group Sp. z o. o., ktorá spolupracovala so spoločnosťou PCC na projekte, uviedla, že v spoločnosti PCC získala nového zákazníka, s ktorým úspešne spolupracuje. Spolupráca s PCC jej umožnila zvýšiť zamestnanosť a poskytnúť vybavenie a odbornú prípravu pre zamestnancov.

(150)

Firma ARA Pneumatik L. T. M. Kościelniak Sp. j., dodávateľ spoločnosti PCC, uviedla, že projekt jej umožnil zvýšiť predaj a zamestnanosť, ako aj mať vplyv na jej miestnych partnerov. Strata spoločnosti PCC ako stabilného zákazníka by bola veľmi významná.

(151)

Ústredný banský inštitút (Główny Instytut Górnictwa) poskytoval spoločnosti PCC analytické a výskumné služby, čo uľahčilo prenos poznatkov a skúseností pre inštitút aj jeho Oddelenie monitorovania životného prostredia (Zakład Monitoringu Środowiska GIG). Zdôrazňuje inovatívnosť projektu a to, že prispel k dosiahnutiu významných výsledkov v oblasti výskumu a vývoja.

(152)

Firma Proton SC, dodávateľ spoločnosti PCC, konštatuje, že vďaka stabilnej spolupráci so spoločnosťou PCC sa jej podarilo rozvinúť svoje činnosti a zvýšiť obrat.

(153)

Firma ABB Sp. z o. o., ktorá dodala spoločnosti PCC riadiace a meracie zariadenia, uviedla, že spolupráca so spoločnosťou PCC jej poskytuje stabilného zákazníka a umožnila jej rozvíjať výrobu špecializovaných zariadení, zvyšovať obrat predaja a zlepšovať technické vedomosti svojich zamestnancov.

(154)

Dopravná firma Rinnen Polska Sp. z o. o. Spedycja Międzynarodowa uvádza, že dopravné zákazky, ktoré jej zadala spoločnosť PCC, viedli k optimalizácii prevádzky, čo sa priamo prejavilo vo zvýšení ziskovosti a v znížení spotreby paliva a emisií. Odhaduje, že jej spolupráca so spoločnosťou PCC viedla k zvýšeniu zamestnanosti vo firme v podobe nových pracovných miest v počte 3,5, ako aj k nepriamym prínosom pre mnohé odvetvia automobilového priemyslu, ako sú dodávatelia prevádzkových dielov.

(155)

Firma VTU Engineering GmbH, ktorá je súčasťou skupiny VTU Group, ktorá navrhuje zariadenia pre spracovateľský priemysel, uviedla, že od svojho založenia nadviazala so spoločnosťou PCC dlhodobú spoluprácu, ktorá umožnila vzájomný rozvoj v oblasti vedy a výskumu. Tím firmy VTU, ktorý sa zaoberá projektmi spoločnosti PCC, sídli prevažne v Rakúsku a Taliansku, čo má pozitívny vplyv na ostatné oblasti jej podnikania. Vďaka projektu sa zvyšujú inovácie a dochádza k prenosu poznatkov do mesta Brzeg Dolny.

(156)

Výskumná sieť „Łukasiewicz“ – „PORT“ Poľské centrum technologického rozvoja zdôraznilo pozitívny vplyv projektu na rozvoj regiónu, a to aj prostredníctvom rozšírenia trhu práce, rozvoja spolupráce s podnikmi a stimulácie podnikania. Opatrenia pomoci sú potrebné na podporu rozvoja spoločnosti PCC a na prenos jej inovácií na trh.

(157)

Spoločnosť Bulk Tainer Logistics Limited, prevádzkovateľ cisterien, konštatuje, že od začiatku spolupráce so spoločnosťou PCC v roku 2016 dosiahla väčšiu stabilitu v regióne vďaka pravidelnej preprave MCAA do Poľska a z Poľska, čo umožňuje výrazne zvýšiť konkurencieschopnosť jej opatrení a zvýšiť počet miestnych subdodávateľov. Jej značka je na miestnom trhu lepšie rozpoznateľná a dôveryhodná. Spolupráca so spoločnosťou PCC jej umožnila zvýšiť počet pracovných miest, zlepšiť skúsenosti a rozvíjať dopravné technológie.

(158)

Samospráva okresu Wołów konštatovala, že zriadenie OHZ Wałbrzych viedlo k prílevu cenných investícií, ktoré mali veľký vplyv na hospodársky a sociálny rozvoj okresu. Je spokojná s tým, že sa dosiahli všetky očakávané prínosy projektu, najmä zníženie nezamestnanosti vytvorením 170 pracovných miest, z ktorých 120 je obsadených obyvateľmi okresu Wołów. Investícia je takisto stimulom na podporu podnikania v regióne a má priamy vplyv na rozvoj inovatívnych technológií v oblasti chemického inžinierstva.

(159)

Obecný úrad Wołów konštatuje, že má časť OHZ Wałbrzych a že sa aktívne podieľa na jej rozvoji, čo má pozitívny vplyv na obec, zamestnanosť a podnikanie.

(160)

Maršalek Dolnosliezskeho vojvodstva zdôrazňuje, že projekt sa nachádza v oblasti s pretrvávajúcou depriváciou a každá investícia v tomto regióne viditeľne prispieva k zlepšeniu jeho podmienok. Chemické odvetvie bolo v regióne označené za kľúčové odvetvie s potenciálom pre významné inovácie a implementáciu a zlepšenie prepojení medzi súkromným sektorom a výskumnou komunitou. Projekt je v súlade s regionálnou a národnou stratégiou a politikou Únie, poskytuje atraktívne pracovné miesta a vedie k prenosu poznatkov do Poľska.

(161)

Obecný úrad Miękinia, obce susediacej s miestom realizácie projektu, potvrdzuje jeho pozitívny vplyv na sociálno-hospodársky rozvoj regiónu prostredníctvom vytvorenia viac ako 150 nových pracovných miest, čo viedlo aj k zvýšeniu rozmanitosti a obohateniu ponuky pracovníkov a vytvoreniu ďalších nepriamych pracovných miest. Prítomnosť rozsiahleho pracoviska vo vysoko technologickej oblasti ponúka obrovské možnosti rozvoja pre miestny trh práce a podporuje investície v obci Miękinia. Lepšie pracovné podmienky zlepšujú kvalitu života v komunite a pomáhajú budovať pocit sociálnej identity.

(162)

Obecný úrad Brzeg Dolny vyjadril obavy, že by sa mohli stratiť pozitívne účinky projektu na zamestnanosť, inovácie a miestne daňové príjmy, hospodárstvo a podnikanie.

(163)

Univerzita Politechnika Wrocławska tvrdí, že projekt má pre Dolné Sliezsko značný význam, pretože prispieva k rozvoju výskumu a vývoja a vzdelávania, k propagácii Dolného Sliezska ako výrobcu kvalitných výrobkov na medzinárodnom trhu, k zníženiu nezamestnanosti a k zlepšeniu regionálnej, národnej a medzinárodnej spolupráce.

(164)

Poľská komora chemického priemyslu zdôraznila význam projektu pre Poľsko, Európu a chemický priemysel, pretože sa v rámci neho vyrábajú výrobky vynikajúcej kvality v inovatívnom zariadení, ktoré je zaujímavé pre príjemcov MCAA na celom svete. Na trh s MCAA prináša nového účastníka a vytvára nové a udržateľné pracovné miesta v regióne (a v Nemecku). Realizáciou investície v Poľsku sa zabraňuje presunu investícií z Európy do Číny alebo Indie. Projektom sa eliminuje preprava chlóru (80), čím sa zlepšuje ochrana životného prostredia. Chemickému priemyslu je jasné, že vzhľadom na to, že projekt bol riskantný, náročný na realizáciu a veľmi inovatívny, nebolo možné ho úplne realizovať bez verejnej pomoci. Od vstupu spoločnosti PCC na trh s MCAA sa situácia na ňom výrazne zlepšila, a to tak z hľadiska dostupnosti a bezpečnosti dodávok, ako aj kvality služieb. Odňatie pomoci predstavuje pre projekt a spoločnosť PCC vážnu hrozbu.

(165)

Spoločnosť PC Logistic Sp. z o. o. konštatuje, že spolupráca so spoločnosťou PCC ako dopravcom jej okrem iného pomohla zlepšiť procesy, odbornú prípravu zamestnancov a vybavenie. To viedlo k zvýšeniu rozpoznávania značky a zlepšeniu jej postavenia na trhu.

(166)

Občan, ktorý tvrdí, že je odborníkom v oblasti technológie prípravkov na ochranu rastlín, vyzdvihuje inovatívnosť práce spoločnosti PCC a konštatuje, že projekt umožnil rozšíriť balík moderných chemických prípravkov, ktoré budú mať významný vplyv na konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva. Konštatuje, že s nariadením REACH (81) sa zvýšili náklady spoločností, a preto spoločnosti ako PCC štátnu pomoc potrebujú na vývoj nových výrobkov. […]. Existujúce […] v Poľsku by boli nútené prepravovať ho na dlhé vzdialenosti, čím by sa zvýšili náklady a environmentálne riziká a emisie. To by mohlo viesť aj k výraznému narušeniu nerovnomerného priemyselného rozvoja Únie.

(167)

Tretie strany uvádzajú, že zrušenie opatrení pomoci by malo značné negatívne dôsledky pre miestne hospodárstvo a obyvateľstvo.

(168)

Okrem tretích strán, ktoré predložili Komisii pripomienky, boli k odpovedi spoločnosti PCC na rozhodnutie o začatí konania pripojené aj vyhlásenia spoločnosti GEA Process Engineering Sp. z o. o. a Univerzity Márie Curie-Skłodowskej v Lubline, ktoré chválili svoju spoluprácu so spoločnosťou PCC.

(169)

V tomto oddiele sa opisujú pripomienky Poľska k rozhodnutiu o začatí konania. Uvedené pripomienky zahŕňajú poznámky Poľska k pripomienkam tretích strán, ktoré boli Poľsku predložené vo formáte, ktorý nemá dôverný charakter. Tento oddiel obsahuje aj ďalšie informácie predložené Poľskom v reakcii na osobitné otázky Komisie.

(170)

Predtým, ako sa Poľsko zaoberalo otázkami uvedenými v rozhodnutí o začatí konania, vyjadrilo svoje stanovisko, že analýza, ktorú Komisia vykonala pred vydaním rozhodnutia o veľkom projekte, už mala zmierniť väčšinu jeho obáv v súvislosti s projektom. Komisia podľa Poľska nemôže ignorovať svoje vlastné posúdenie v rámci rozhodnutia o veľkom projekte. Komisia v rámci uvedeného posúdenia preskúmala povahu a štruktúru dotknutého trhu. Okrem toho sa v súlade s článkom 41 ods. 1 nariadenia č. 1083/2006 vyžadovalo, aby uvedené posúdenie potvrdilo súlad projektu s politikou súdržnosti a inými politikami vrátane politiky hospodárskej súťaže (82). Poľsko síce pripúšťa, že postup podľa nariadenia č. 1083/2006 nie je rovnaký ako postup podľa článku 108 ods. 3 zmluvy, napriek tomu však považuje za rozumné predpokladať, že závery Komisie, ku ktorým dospela v rozhodnutí o veľkom projekte, by sa mali vzťahovať aj na iné postupy vrátane kontrol súladu s pravidlami štátnej pomoci.

(171)

Poľsko takisto konštatuje, že zmenená grantová schéma bola predmetom auditu, ktorý sa týkal jej súladu s politikou štátnej pomoci. Komisia 4. apríla 2017 (83) informovala poľské orgány o výsledkoch auditu a nevzniesla námietky týkajúce sa správnosti pomoci poskytnutej v rámci uvedenej schémy (84).

(172)

Za týchto okolností sa Poľsko domnieva, že zamietavé rozhodnutie týkajúce sa grantu by bolo v rozpore so zásadami oprávneného očakávania a právnej istoty, pokiaľ ide o Poľsko aj spoločnosť PCC. Posúdenie relevantného trhu a konkurenčnej situácie Komisiou, ktoré Komisia schválila v rámci postupu vedúceho k rozhodnutiu o veľkom projekte, by pre ňu malo byť záväzné aj pri posudzovaní oslobodenia od dane.

(173)

Poľské orgány predložili pripomienky k súladu opatrení pomoci s nariadením č. 800/2008.

(174)

Poľsko nesúhlasí s predbežným záverom Komisie, že zmenená grantová schéma sa od 2. marca 2010, keď bola prijatá vyhláška, ktorou sa mení vyhláška o OPIH, uplatňovala neoprávnene, pretože namieta, že malo poskytnúť aktualizovaný formulár súhrnných informácií týkajúci sa uvedenej schémy v súlade s článkom 9 ods. 1 nariadenia č. 800/2008. Uvádza, že jediná zmena zavedená vyhláškou, ktorou sa mení vyhláška o OPIH, ktorá sa týkala nariadenia č. 800/2008, bolo zvýšenie maximálnej prípustnej intenzity pomoci z úrovne 25 % na úroveň 30 % a že uvedená intenzita neprekročila maximálnu hodnotu stanovenú v poľskej mape regionálnej pomoci na roky 2007 – 2013.

(175)

Poľsko konštatuje, že Komisia v rozhodnutí o začatí konania navrhuje, aby sa zmena grantovej schémy posudzovala podobne ako zmena existujúcej pomoci v zmysle nariadenia č. 659/1999. V článku 4 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004 (85) sa špecifikuje, že zmena existujúcej pomoci je akákoľvek zmena okrem zmien čisto formálneho alebo administratívneho charakteru, ktoré nemôžu ovplyvniť posúdenie zlučiteľnosti opatrenia pomoci.

(176)

Poľsko však pripomína, že schémy pomoci, na ktoré sa vzťahuje skupinová výnimka, nie sú „existujúcou pomocou“ v zmysle nariadenia č. 659/1999 a neposudzujú sa z hľadiska zlučiteľnosti ex ante. Potreba a cieľ poskytovania formulára súhrnných informácií by sa preto mali posudzovať len z hľadiska súladu s nariadením č. 800/2008. V tom je rozdiel oproti zmene existujúcej pomoci, pri ktorej sa zlučiteľnosť už predtým posúdila, takže v prípade každej zmeny by sa muselo potvrdiť, že je naďalej v súlade s kritériami zlučiteľnosti.

(177)

Podľa poľských orgánov súdy Únie nerozhodli o otázke uplatňovania článku 9 ods. 1 nariadenia č. 800/2008. Generálny advokát Wahl však uviedol, že jeho účelom je Komisii umožniť efektívne a v krátkej lehote overiť, či daný členský štát spĺňa podmienky oslobodenia od notifikačnej povinnosti (86). Poľsko zdôrazňuje, že zmenená grantová schéma splnila podmienky oslobodenia od notifikačnej povinnosti, keďže zvýšenie intenzity pomoci nepresiahlo maximálnu povolenú výšku. Okrem toho informácie, ktoré boli predtým uverejnené o grantovej schéme v Úradnom vestníku Európskej únie, zostali v platnosti. Poľsko v každom prípade konštatuje, že Komisia zmenenú grantovú schému monitorovala a nevzniesla žiadne obavy týkajúce sa jej súladu s nariadením č. 800/2008 (odôvodnenie 33).

(178)

Poľsko sa vzhľadom na svoje stanovisko uvedené v odôvodneniach 174 až 177 nedomnieva, že je grant neoprávnený z dôvodu, že bol poskytnutý v rámci neoprávnenej schémy. Poľsko takisto tvrdí, že akt o poskytnutí pomoci obsahoval povinné odkazy požadované v článku 3 ods. 2, keďže v odôvodnení 7 preambuly dohody o grante sa odkazuje na nariadenie č. 800/2008 a uvádza sa odkaz na jeho uverejnenie. V dohode o grante sa odkazuje aj na vyhlášku o OPIH, ktorá obsahuje výslovný odkaz na nariadenie č. 800/2008, najmä na jeho kapitolu I a článok 13. Poľsko ďalej uvádza, že dohoda o grante obsahuje kópiu žiadosti o grant, ktorá takisto obsahuje odkaz na nariadenie č. 800/2008 a jeho článok 13.

(179)

Pokiaľ ide o predloženie súhrnných informácií týkajúcich sa individuálnej pomoci na veľký investičný projekt, ktoré sa vyžadujú podľa článku 9 ods. 4 nariadenia č. 800/2008, Poľsko konštatuje, že tieto informácie boli Komisii zaslané 21. júna 2012. Poľsko navrhuje, aby sa všetky nedostatky súvisiace s jeho oneskoreným predložením informácií odstránili odo dňa, keď Komisia tieto informácie dostala. Pred predložením informácií nebola spoločnosti PCC poskytnutá žiadna pomoc, najmä preto, že jej konečné právo na získanie pomoci záviselo od schválenia spolufinancovania z EFRR Komisiou.

(180)

Poľsko popiera, že by spoločnosť PCC uvedením rôznych výšok oprávnených nákladov na projekt v rámci žiadosti o grant a žiadosti o oslobodenie od dane uviedla orgány poskytujúce granty do omylu.

(181)

Po prvé, Poľsko uvádza, že pravidlá oprávnenosti výdavkov v rámci operačných programov, ako je OPIH, sú prísnejšie ako pravidlá štátnej pomoci týkajúce sa oprávnených nákladov (ktoré sa uplatnili na oslobodenie od dane). Niektoré náklady oprávnené na podporu v podobe štátnej pomoci preto nemusia byť klasifikované ako oprávnené náklady na financovanie z prostriedkov Únie.

(182)

Po druhé, Poľsko zopakovalo tvrdenie spoločnosti PCC (odôvodnenia 86 a 87), že žiadosť o grant bola podaná na základe prognóz dostupných k danému dátumu. Pôvodný odhad vo výške približne 223 miliónov PLN (54 miliónov EUR) (diskontovaná hodnota) v nasledujúcich rokoch revidovala po overení technologických a finančných aspektov projektu spoločnosť Siemens Group. Výsledkom jej analýzy (87), ktorej kópiu Poľsko poskytlo, bolo zvýšenie nákladov na projekt na hodnotu približne 300 miliónov PLN (72 miliónov EUR) (nominálna hodnota), čo by malo za následok nižšiu návratnosť investície, než sa požadovalo. Keďže postupy vyplácania prostriedkov z OPIH znemožňovali zvýšiť sumu grantového financovania projektu (88), nebolo potrebné aktualizovať oprávnené náklady zaznamenané v súvislosti s grantom. Aktualizovaná výška oprávnených nákladov bola namiesto toho uvedená v žiadosti o oslobodenie od dane.

(183)

Poľsko okrem toho uvádza, že v tomto odvetví je obchodnou praxou, že odhady investičných nákladov sa časom vyvíjajú. Podľa odporúčania (89) Združenia pre rozvoj nákladového inžinierstva (Association for the Advancement of Cost Engineering, ďalej len „AACE International“) sa v procese odhadu investičných nákladov rozlišuje najmenej päť úrovní presnosti odhadu, od piatej triedy (najnižšia úroveň presnosti na začiatku investičného plánovania) až po prvú triedu (najvyššia úroveň presnosti na konci investičného plánovania). Poľsko konštatuje, že technologické a finančné overenie projektu, ktoré vykonala spoločnosť Siemens, zahŕňalo prechod zo štvrtej triedy (štúdie alebo štúdie uskutočniteľnosti) do tretej triedy (zostavovanie rozpočtu, schvaľovanie alebo kontrola). Zvýšenie medzi štvrtou a treťou triedou bolo plne v súlade s trhovými normami.

(184)

Poľsko zdôrazňuje, že skutočnosť, že spoločnosť PCC získala právo na grant, neznamená, že prevzala definitívny záväzok realizovať projekt, ktorý by ho robil nezvratným; ak by odmietla pokračovať, jediným dôsledkom by bolo odmietnutie pomoci. Preto bola vzhľadom na zvýšené odhady nákladov oprávnená požiadať o ďalšiu pomoc. Skutočnosť, že samotný grant by spoločnosti PCC nestačil na realizáciu projektu, vyplýva z dokumentov, ktoré spoločnosť predložila spolu so žiadosťou o oslobodenie od dane.

(185)

Poľsko konštatuje, že rozsudok Najvyššieho správneho súdu (odôvodnenie 49) je konečný a spor sa ním rieši v prospech spoločnosti PCC. Povolenie OHZ je preto platné a účinné.

(186)

Poľsko takisto poznamenáva, že spoločnosť PCC musela pri podávaní žiadosti o povolenie OHZ preukázať, že oslobodenie od dane spĺňa podmienky stanovené v článku 8 ods. 3 nariadenia č. 800/2008.

(187)

Poľsko odmieta, že skutočnosť, že v povolení OHZ sa neuvádza maximálna výška poskytnutej pomoci a neodkazuje sa v ňom na grant, znamená, že by pomoc bola poskytnutá nad rámec povolených obmedzení.

(188)

Poľsko vysvetľuje, že povolenie OHZ nie je samostatným aktom a že rozsah pomoci a podmienky jej použitia sú stanovené v zákone o OHZ a vo vyhláške o OHZ. Vo vyhláške o OHZ sa stanovili maximálne intenzity pomoci (90), maximálna prípustná výška pomoci pre veľké investičné projekty (91) a požiadavky, že oslobodenie od dane spolu s akoukoľvek inou pomocou nesmie prekročiť maximálne úrovne podpory povolené v rámci regionálnej pomoci (92). Stanovili sa v nej aj obmedzenia kumulácie pomoci.

(189)

Poľsko ďalej vysvetľuje, že neoddeliteľnou súčasťou aktu o poskytnutí pomoci je aj správa o rokovaní. V uvedenej správe sa určuje maximálna výška pomoci povolená pre projekt, a to uvedením maximálnej výšky nákladov na projekt a odkazom na vyhlášku o mape regionálnej pomoci. Výška dostupnej pomoci sa určí vynásobením maximálnej úrovne intenzity pomoci a výšky oprávnených nákladov, čo sa porovná s už získanou štátnou pomocou (grantom), pričom sa použijú diskontované údaje. Dostupná suma predstavuje hornú hranicu súčtu všetkých výhod získaných vo forme regionálnej pomoci pre projekt; ak sa na investíciu realizovanú v OHZ získajú iné formy pomoci, mali by sa dodržiavať pravidlá kumulácie pomoci z rôznych zdrojov.

(190)

Poľsko okrem toho konštatuje, že spoločnosť PCC pri podaní žiadosti o oslobodenie od dane prijala podmienky rokovaní a špecifikácie základných podmienok rokovaní. V týchto špecifikáciách sú uvedené právne základy, ktoré sa vzťahujú na rokovania, vrátane zákona o OHZ, zákona o štátnej pomoci, vyhlášky o OHZ, usmernení z roku 2007 a nariadenia č. 800/2008. Vo výzve na predkladanie ponúk, ktorá bola uverejnená pred podaním žiadosti, sa uvádza, že na každé udelené povolenie sa bude vzťahovať zákon o OHZ a vyhláška o OHZ.

(191)

V povolení OHZ sa uvádza minimálna a maximálna výška oprávnených nákladov v nominálnych hodnotách 200 miliónov PLN (približne 48 miliónov EUR) a 300 miliónov PLN (približne 72 miliónov EUR). Podľa zákona o OHZ (93) sa v povolení musí vymedziť rozsah oprávnených nákladov, pričom pomoc je obmedzená stanovením maximálnej výšky oprávnených nákladov (v záujme ochrany pred kolísaním cien, výmennými kurzmi alebo inými faktormi, ktoré môžu prispieť k zvýšeniu alebo zníženiu celkovej sumy). Maximálna výška oprávnených nákladov v diskontovanej hodnote bola 271 513 408 PLN (65 143 935 EUR) (94). Vzhľadom na to by sa spolu s grantom mohla stanoviť horná hranica štátnej pomoci, ktorú by bolo možné získať na základe povolenia OHZ. Uvedená suma nikdy neprekročí povolené intenzity pomoci.

(192)

Poľsko navyše konštatuje, že na základe príjmov, ktoré získala spoločnosť PCC v rokoch 2018 – 2022, získala pomoc vo forme oslobodenia od dane vo výške 18 386 294 PLN (4 411 405 EUR) (95), čo je oveľa menej než maximum, ktoré by bolo prípustné.

(193)

Poľsko sa preto domnieva, že oslobodenie od dane spĺňa podmienky stanovené v článku 6 ods. 2 a článku 7 ods. 1 nariadenia č. 800/2008.

(194)

Hoci Poľsko uznáva, že súhrnné informácie o oslobodení od dane predložilo veľmi neskoro (16. júla 2015), domnieva sa, že predložením informácií sa napriek tomu odstránili všetky nezrovnalosti, takže oslobodenie od dane je v súlade s článkom 9 ods. 4 nariadenia č. 800/2008. Poľsko ako dodatočnú okolnosť uvádza, že rozhodnutie o udelení oslobodenia od dane spoločnosti PCC bolo uverejnené na webovom sídle správcu OHZ bezprostredne po vydaní povolenia OHZ.

(195)

Pokiaľ ide o otázku, či povolenie OHZ obsahovalo výslovné odkazy požadované v článku 3 ods. 2 nariadenia č. 800/2008, Poľsko pripomenulo, že povolenie OHZ nie je samostatným aktom. Poľsko uviedlo, že správa o rokovaní obsahuje odkazy na zákon o OHZ, vyhlášku o OHZ a nariadenie č. 800/2008 vrátane príslušných údajov o uverejnení a odkazu na Úradný vestník Európskej únie.

(196)

Poľské orgány predložili pripomienky k zlučiteľnosti pomoci podľa usmernení z roku 2007.

(197)

Poľsko nesúhlasí so stanoviskom Komisie uvedeným v odôvodnení 103 rozhodnutia o začatí konania, že zmenená grantová schéma neobsahuje výslovný odkaz na druhú podmienku stanovenú v bode 38 usmernení z roku 2007.

(198)

Poľsko konštatuje, že pomoc bola poskytnutá na projekty, ktoré získali najvyšší počet bodov podľa vopred stanovených kritérií, pričom pravidlá výberového konania boli uverejnené spolu s oznámeniami o výzvach na predkladanie návrhov. Najskôr sa skontroloval súlad žiadostí s formálnymi kritériami a potom sa žiadosti podrobili vecnému posúdeniu. Žiadatelia boli informovaní, či ich projekty spĺňajú formálne kritériá, a tie, ktoré ich spĺňali, boli podrobené vecnému posúdeniu. Projekty, ktoré získali pozitívny výsledok a dostatočne vysoký počet bodov, boli vybrané na financovanie. Žiadatelia dostali písomné pokyny. Poľsko poskytlo kópiu pravidiel výberového konania s uvedením ich častí, v ktorých je tento postup opísaný. Poľsko tvrdí, že na rozdiel od iných jazykových verzií usmernení z roku 2007 (96) v poľskej verzii sa nevyžaduje, aby sa pred začatím prác predložilo písomné potvrdenie, že projekt v zásade spĺňa kritériá oprávnenosti.

(199)

Poľsko takisto nesúhlasí so stanoviskom Komisie uvedeným v odôvodnení 104 rozhodnutia o začatí konania, že zmenená grantová schéma nespĺňa podmienky kontroly kumulácie stanovené v bode 74 usmernení z roku 2007.

(200)

Poľsko tvrdí, že v poľskom práve sa uplatňuje horizontálny prístup a že všetky schémy pomoci sa riadia jednotným súborom pravidiel stanovených v zákone o štátnej pomoci a jeho vykonávacích pravidlách. V zákone o štátnej pomoci sa vyžaduje, aby žiadatelia o pomoc vo svojich žiadostiach o pomoc poskytli informácie o prijatej štátnej pomoci. Poľsko tvrdí, že v článku 6 zákona o štátnej pomoci sa uvádza, že informácie predložené žiadateľmi následne overujú orgány poskytujúce pomoc na základe údajov v systéme plánovania, registrácie a monitorovania verejnej pomoci. Rozsah, v akom možno pomoc kumulovať, je individuálne vymedzený v rámci každej schémy pomoci. Poľsko konštatuje, že v dohode o grante sa odkazuje na vyhlášku o OPIH vrátane jej paragrafu 12 o kumulácii pomoci z rôznych zdrojov.

(201)

Poľsko poskytlo svoje stanovisko k zlučiteľnosti opatrení pomoci s usmerneniami z roku 2007.

(202)

V odôvodnení 112 rozhodnutia o začatí konania Komisia spochybnila, či grant považovaný za pomoc ad hoc mimo schémy spĺňa požiadavku stimulačného účinku stanovenú v bode 38 usmernení z roku 2007. Poľsko v tejto súvislosti uviedlo, že 2. marca 2011 poskytlo spoločnosti PCC vyhlásenie o úmysle udeliť jej grant a zaslalo jeho kópiu.

(203)

Pokiaľ ide o oslobodenie od dane, po vynesení rozsudku Najvyššieho správneho súdu už Poľsko netvrdilo, že spoločnosť PCC nepožiadala o oslobodenie od dane pred začatím prác na projekte. Povolenie OHZ bolo vydané 19. februára 2013. Spoločnosť PCC tvrdí, že práce na projekte začala 5. apríla 2013.

(204)

Pokiaľ ide o pochybnosti Komisie, že opatrenia kumulovanej pomoci zostali v rámci prípustných limitov intenzity pomoci v súlade s bodom 67 usmernení z roku 2007 (pozri odôvodnenia 113 až 123 rozhodnutia o začatí konania), Poľsko odkázalo na svoje tvrdenia uvedené v odôvodneniach 180 až 184 a 187 až 191.

(205)

Pokiaľ ide o oslobodenie od dane, Poľsko konštatovalo, že vo vyhláške o OHZ sa stanovuje, že pomoc je obmedzená na maximálnu prípustnú výšku podľa mapy regionálnej pomoci (97), že nárok na pomoc sa uplatňuje len do dosiahnutia maximálnych výšok (98) a že pomoc presahujúca prahovú hodnotu 75 % musí byť oznámená Komisii (99). Podobné obmedzenia existujú aj v zákone o dani z príjmov právnických osôb (100). Poľsko takisto poznamenáva, že spoločnosť PCC pri podaní žiadosti o oslobodenie od dane vyhlásila, že grant dostala, čo znamená, že sa to zohľadní pri výpočte maximálnej prípustnej výšky pomoci.

(206)

Poľsko sa preto domnieva, že maximálna výška pomoci, ktorá bola poskytnutá spoločnosti PCC prostredníctvom opatrení pomoci, dosahovala 23 086 560 EUR (95 797 682 PLN (101)) v diskontovanej hodnote, čo je v rámci povolených limitov intenzity pomoci.

(207)

Poľsko vysvetlilo, že kumuláciu pomoci vo forme oslobodenia od dane s inými formami pomoci monitorujú a kontrolujú príslušné daňové orgány. Od roku 2015 sa ročné daňové priznania podávajú v elektronickej podobe (102). Príjemcovia oslobodenia od dane vydaného na hospodárske činnosti vykonávané v OHZ musia k daňovému priznaniu priložiť prílohu dane z príjmov právnických osôb CIT/8S. Uvedená príloha CIT/8S obsahuje konkrétne informácie týkajúce sa oslobodenia od dane v OHZ, ako sú oprávnené náklady vynaložené na príslušnú investíciu, výška pomoci, ktorá už bola použitá v rámci oslobodenia od dane, a výška akejkoľvek inej pomoci prijatej na investíciu. Prístup k týmto informáciám v elektronickej podobe znamená, že daňové orgány môžu ľahko určiť výšku štátnej pomoci, na ktorú má daňovník nárok, so zreteľom na skutočne vynaložené oprávnené náklady a výšku už prijatej pomoci. Daňovníci sú povinní viesť záznamy počas celej premlčacej lehoty vzťahujúcej sa na vrátenie štátnej pomoci. Národné orgány finančnej správy pravidelne overujú správnosť informácií uvedených vo vybraných prílohách CIT/8S, aby sa zabezpečil súlad so zákonom o dani z príjmov právnických osôb. V prípade nesúladu sa môžu uplatniť sankcie. Poľsko preto tvrdí, že orgány daňovej a fiškálnej kontroly majú prostriedky na účinné overenie toho, či sa pomoc nepožaduje nad rámec nároku, a na tento účel pravidelne vykonávajú kontroly.

(208)

Pokiaľ ide o možné uplatnenie bodu 68 usmernení z roku 2007, Poľsko najprv konštatovalo, že keďže sa domnieva, že opatrenia pomoci nepresahujú prahovú hodnotu 75 % (odôvodnenia 204 až 206), tento bod sa nemôže uplatniť.

(209)

Po druhé, pri posudzovaní, či sa na opatrenia pomoci uplatňuje odsek 68 písm. a) alebo b), Poľsko v každom prípade súhlasilo s názormi spoločnosti PCC (odôvodnenia 105 až 112) a dospelo k záveru, že produktový trh je celkový trh s MCAA bez ohľadu na stupeň čistoty a geografický trh je prinajmenšom EHP a Severná a Južná Amerika (103). Poľsko sa takisto stotožnilo so záverom spoločnosti PCC (odôvodnenia 113 až 118), že bod 68 písm. a) a b) sa na opatrenia pomoci nevzťahuje.

(210)

Poľsko tvrdí, že pozitívne účinky opatrení pomoci prevažujú nad ich negatívnymi účinkami. Poľsko podobne ako spoločnosť PCC (odôvodnenie 124) zdôrazňuje, že Komisia pozitívne účinky pomoci overila a potvrdila prostredníctvom schválenia finančného príspevku na projekt z EFRR.

(211)

Poľsko zdôrazňuje, že projekt priniesol 160 priamych pracovných miest vrátane pracovných miest pre vysokokvalifikovaných odborníkov, ako aj nepriame pracovné miesta vo veľmi znevýhodnenej oblasti. Nielenže je táto oblasť oprávnená na regionálnu pomoc podľa článku 107 ods. 3 písm. a) zmluvy, ale okres Wołów, v ktorom sa projekt realizuje, je podstatne viac znevýhodnený než celá oblasť. Pracovné podmienky v spoločnosti PCC sú výrazne lepšie než podmienky, ktoré sú v regióne štandardom.

(212)

Výsledkom investície je zavedenie nových procesov a organizačných riešení, ako aj ďalší výskum technológií na výrobu MCAA a výrobných uplatnení. V rámci intenzívnej spolupráce s miestnymi vzdelávacími inštitúciami, absolventmi a študentmi boli sprístupnené aj výsledky výskumných a vývojových činností spoločnosti PCC, ktoré by sa realizovali aj bez pomoci.

(213)

Poľsko takisto konštatuje, že projekt viedol k vzniku synergií s ostatnými závodmi spoločnosti PCC Rokita a k regionálnym činnostiam, a najmä umožnil bezpečnejšiu a ekologickejšiu prepravu chlóru (104), a to vďaka blízkosti dodávateľského závodu. Inovatívny proces, ktorý používa spoločnosť PCC, zvyšuje energetickú účinnosť a bez tejto pomoci by nebol možný.

(214)

Poľsko konštatovalo, že pripomienky, ktoré Komisii predložili tretie strany (odôvodnenia 142 až 167), skôr potvrdzujú názory poľských orgánov na účinky projektu.

(215)

Poľsko sa ďalej stotožňuje s názorom spoločnosti PCC (odôvodnenia 125 a 126), že projekt vďaka vstupu nového konkurenta na duopolný trh viedol k zlepšeniu hospodárskej súťaže a bezpečnosti dodávok.

(216)

Poľsko poukazuje na to, že trh s MCAA rastie. Komisia v rozhodnutí týkajúcom sa kartelu konštatovala rast objemu aj hodnoty v rokoch 1996 – 1998 a uviedla, že rastie stabilným priemerným tempom. Poľsko podobne ako spoločnosť PCC (odôvodnenie 129) tvrdí, že uvedený stabilný rastúci trend sa prejavuje v chemickom priemysle ako celku, s výnimkou poklesu v roku 2009, najmä vzhľadom na rastúci trh USA, pre ktorý boli obmedzené miestne dodávky. Poľsko takisto opakuje pripomienky spoločnosti PCC (odôvodnenie 131), keď konštatuje, že konanie sťažovateľa podľa všetkého neodráža jeho tvrdenia o nadmernej kapacite na trhu.

(217)

Poľsko predložilo niekoľko správ, ktoré boli k dispozícii v čase poskytnutia pomoci, aby ilustrovalo vtedajšie trhové podmienky. Uvedené správy poskytovali kombináciu zistených údajov a prognóz.

(218)

Po prvé, v správe spoločnosti SRI z roku 2011, ktorú mala Komisia k dispozícii v čase rozhodnutia o začatí konania, boli uvedené údaje o spotrebe za roky 2007 a 2010, ako aj prognózy na rok 2015.

Tabuľka 1

Správa spoločnosti SRI z roku 2011, údaje o spotrebe MCAA v kt/rok (2007 – 2015)  (105)

(219)

Poľsko po rozhodnutí o začatí konania poskytlo Komisii správu spoločnosti Tecnon Orbichem, ktorá obsahovala údaje za rok 2007, ako aj prognózy na roky 2010, 2014 a 2015.

Tabuľka 2

Správa spoločnosti Tecnon Orbichem, údaje o spotrebe MCAA v kt/rok (2007 – 2015)

(220)

Poľsko takisto predložilo správu z mája 2011, ktorú pre spoločnosť PCC vypracovala firma Roland Berger Strategy Consultants a v ktorej sa predpokladá, že kombinovaná miera rastu dopytu po MCAA v rokoch 2010 – 2015 v Európe a Severnej Amerike by mohla byť [1,9 – 2,3] – [3 – 3,6] % (106). Okrem toho Poľsko poskytlo správu, ktorú pre spoločnosť PCC v júni 2010 vypracovala firma KlineGroup a v ktorej sa predpokladá, že v Európe a Severnej Amerike sa v prípade hlavných výrobkov, v ktorých sa používa MCAA, očakáva výrazný ročný nárast objemu spotreby v priemere na úrovni [1,9 – 2,3] % a až na úrovni [3 – 3,6] %.

(221)

Poľsko konštatuje, že z poskytnutých údajov vyplýva, že trh s MCAA v príslušnom období rástol a že jeho rast prevyšoval priemernú ročnú mieru rastu v EHP. Trh s MCAA nebol v absolútnom poklese (t. j. nemal zápornú mieru rastu) a Poľsko tvrdí, že nebol v relatívnom poklese, keďže trh v období rokov 2010 – 2015 rástol podstatne viac než HDP EHP.

(222)

Poľsko okrem toho navrhuje, že vzhľadom na to, že prvým rokom prevádzky projektu bude rok 2016, by bolo vhodné vziať za základ pre posúdenie kapacity trhu s MCAA roky 2010 – 2016 (alebo dokonca dlhšie obdobie). Poľsko naznačuje, že za predpokladu ročnej miery rastu na úrovni [2 – 2,4] % v prípade trhu Európy a Severnej a Južnej Ameriky v tomto období by rast takmer zodpovedal kapacite pridanej projektom.

(223)

Poľsko ďalej konštatuje, že sťažovateľ a spoločnosť Akzo Nobel (teraz Nouryon) prijali rozhodnutia investovať do trhu s MCAA (107), čím potvrdili prognózy spoločnosti PCC o zvýšení spotreby MCAA po roku 2016. Nie je preto správne tvrdiť, že súkromné investície boli v dôsledku pomoci pre spoločnosť PCC odklonené z trhu alebo že kapacita vytvorená projektom vytlačila trh.

(224)

Poľsko navyše súhlasí s tvrdením spoločnosti PCC (odôvodnenie 130), že prístup sťažovateľa, ktorý jednoducho sčítal menovité kapacity, aby mohol tvrdiť, že trh s MCAA je nadmerne zásobovaný, je nesprávny a že na trhu Európy a USA v skutočnosti chýba približne toľko objemu kapacity, koľko sa vytvorilo projektom. Poľsko objasnilo, že hoci menovitá kapacita projektu bola 42 kt/rok, jeho skutočná kapacita by bola najviac [34 – 40] kt/rok (108), z čoho približne […].

(225)

Komisia v odôvodnení 62 rozhodnutia o začatí konania dospela k záveru, že opatrenia pomoci predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy (odôvodnenie 53). Poľské orgány tento fakt nepopreli.

(226)

Komisia preto potvrdzuje, že opatrenia pomoci predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

(227)

Komisia považuje za vhodné začať svoje konečné posúdenie preskúmaním zlučiteľnosti opatrení pomoci na základe usmernení z roku 2007.

(228)

Komisia v rozhodnutí o začatí konania vyjadrila pochybnosti o zlučiteľnosti opatrení pomoci, ktoré boli považované za pomoc ad hoc, s bodmi 38, 67 a 71 usmernení z roku 2007 (odôvodnenia 74 až 78). Komisia takisto vyjadrila pochybnosti o tom, či bola povinná uplatniť na opatrenia pomoci testy stanovené v bode 68 usmernení alebo či by výsledky uvedených testov viedli k potrebe vykonať dôkladné posúdenie (odôvodnenie 79). Okrem toho Komisia konštatovala, že aj keby nemusela vykonať uvedené testy alebo keby si výsledok uvedených testov nevyžadoval dôkladné posúdenie, nemohla by preukázať, že pozitívne účinky opatrení pomoci jednoznačne prevažujú nad negatívnymi (odôvodnenie 80).

(229)

Komisia považuje za vhodné začať svoje konečné posúdenie preskúmaním zlučiteľnosti opatrení pomoci na základe uvedených odsekov.

(230)

V bode 38 (109) usmernení z roku 2007 sa stanovuje, že v prípade pomoci ad hoc musí príslušný orgán pred začatím prác na projekte vydať vyhlásenie o úmysle poskytnúť pomoc, ktoré je podmienené schválením opatrenia Komisiou. Ak práce na projekte začnú pred splnením podmienok stanovených v tomto bode, na poskytnutie pomoci nebude oprávnený celý projekt.

(231)

Na určenie, či opatrenia pomoci boli v súlade s bodom 38 usmernení z roku 2007, je potrebné najprv určiť, kedy spoločnosť PCC začala práce na projekte.

(232)

Komisia berie na vedomie spor medzi spoločnosťou PCC a Poľskom, pokiaľ ide o začatie prác (odôvodnenia 46 až 48). Komisia okrem toho berie na vedomie stanovisko vyjadrené v rozsudku Najvyššieho správneho súdu (odôvodnenie 49), ktoré bolo prijaté po udalostiach opísaných v odôvodneniach 46 až 48. Komisia v tejto súvislosti pripomína, že má výlučnú právomoc posudzovať zlučiteľnosť opatrení pomoci s vnútorným trhom (110), a musí vykonať vlastné posúdenie. Komisia môže zohľadniť stanovisko, ktoré zaujal Najvyšší správny súd v rozsudku.

(233)

Na účely bodu 38 usmernení z roku 2007 „začatie práce“ znamená začatie stavebných prác alebo prvý záväzok firmy na objednávku zariadenia, okrem predbežnej realizačnej štúdie (111).

(234)

Spoločnosť PCC tvrdí, že pred podaním žiadosti o oslobodenie od dane vykonala len predbežné štúdie uskutočniteľnosti. Komisia konštatuje, že spoločnosť PCC vysvetlila, že vzhľadom na inovatívnu a komplexnú povahu projektu sa rozhodla zriadiť pilotné zariadenie na otestovanie uskutočniteľnosti projektu predtým, ako sa zaviaže k jeho realizácii (odôvodnenie 90). Uvedené pilotné zariadenie zaberalo malú plochu, nebolo natrvalo pripevnené, dalo sa ľahko demontovať, nevyžadovalo si stavebné práce a v skutočnosti bolo ihneď po prevzatí odovzdané spoločnosti Siemens (odôvodnenie 91). Celkové náklady na pilotný projekt predstavovali 150 000 EUR, z čoho 5 814 EUR (23 854,19 PLN) vzniklo v októbri 2012 (odôvodnenie 92). Ak by výsledky pilotného projektu neboli uspokojivé, spoločnosť PCC by mohla od projektu odstúpiť a získať svoje náklady späť (odôvodnenie 93). Komisia počas vyšetrovania nedostala žiadne informácie, ktoré by spochybnili pravdivosť pripomienok predložených spoločnosťou PCC.

(235)

Za týchto okolností sa Komisia domnieva, že práca na pilotnom zariadení by sa nemala považovať za začatie prác. Komisia berie na vedomie najmä skutočnosť, že hoci pilotné zariadenie bolo potrebné na otestovanie uskutočniteľnosti projektu a na identifikáciu vhodného katalyzátora, nebolo neoddeliteľnou súčasťou projektu. Pilotné zariadenie zaberalo malú plochu, nebolo natrvalo pripevnené a po prevzatí bolo premiestnené do priestorov spoločnosti Siemens v Nemecku. Komisia konštatuje, že spoločnosť PCC mala plán na prevod duševného vlastníctva súvisiaceho s pilotným zariadením, ak by sa rozhodla nepokračovať v projekte (odôvodnenie 93). Okrem toho boli náklady na pilotné zariadenie v porovnaní s nákladmi na celý projekt len zanedbateľné. Komisia sa nedomnieva, že zriadením pilotného zariadenia sa spoločnosť PCC zaviazala k realizácii celej investície. Pilotné zariadenie by sa preto malo považovať za predbežnú štúdiu uskutočniteľnosti projektu, ktorá neznamená „začatie prác“ na účely bodu 38 usmernení z roku 2007.

(236)

Komisia konštatuje, že spoločnosť PCC poskytla dôkazy o tom, že stavebné práce začala 5. apríla 2013 a prvý nepodmienený záväzok objednať zariadenie súvisiace s projektom prijala 16. augusta 2013 (odôvodnenie 89). Zo žiadnych informácií získaných v rámci dôkladného vyšetrovania nevyplýva, že by spoločnosť PCC okrem pilotného zariadenia prijala akékoľvek iné záväzky súvisiace s projektom, ktoré by predchádzali predloženiu žiadosti o pomoc. Komisia sa preto domnieva, že „začatie práce“ na projekte nastalo 5. apríla 2013.

(237)

Komisia v odôvodnení 112 rozhodnutia o začatí konania konštatovala, že podmienka stanovená v bode 38 usmernení z roku 2007 sa v prípade grantu, ktorý sa považuje za pomoc ad hoc, nezdá splnená.

(238)

Komisia konštatuje, že spoločnosť PCC predložila svoju žiadosť o grant 15. decembra 2010. Ako sa v priebehu formálneho vyšetrovania zistilo, poľské orgány 2. marca 2011 písomne informovali spoločnosť PCC o svojom úmysle udeliť jej grant (odôvodnenie 202). Poľské orgány v uvedenom liste spoločnosť PCC požiadali, aby poskytla dokumentáciu „na potvrdenie pomoci Európskou komisiou“ (odôvodnenie 30). Poľské orgány 12. apríla 2012 uzavreli so spoločnosťou PCC dohodu o grante, v ktorej sa uvádza, že v prípade „veľkých projektov“ bude vyplatenie grantu podliehať schváleniu alebo predpokladanému schváleniu Komisiou podľa nariadenia č. 659/1999 (odôvodnenie 31). V dohode o grante sa okrem iného uvádza aj odkaz na vyhlášku o OPIH (v znení zmien) a nariadenie č. 800/2008 (odôvodnenie 31).

(239)

Komisia sa preto domnieva, že pred začatím prác na projekte poľské orgány nielenže vydali vyhlásenie o úmysle udeliť spoločnosti PCC grant, ale vydali aj samotný akt o udelení grantu.

(240)

V liste z 2. marca 2011 poľské orgány uviedli, že pomoc musí potvrdiť Komisia. V dohode o grante sa pripomína vyhláška o OPIH (v znení zmien), v ktorej sa uvádza, že ak by sa na projekt získala pomoc presahujúca hodnotu 30 miliónov EUR, mal by sa oznámiť Komisii (odôvodnenie 31). To znamená, že ak by sa na projekt získala nižšia výška pomoci, nebolo by potrebné ho oznámiť. To zodpovedá požiadavkám uvedeným v článku 6 ods. 2 nariadenia č. 800/2008, na ktorý sa takisto odkazuje v dohode o grante (odôvodnenie 31). Za týchto okolností sa Komisia domnieva, že poľské orgány spoločnosti PCC oznámili, že udelenie grantu podlieha schváleniu Komisie, pokiaľ to vyžaduje právo Únie. Poľské orgány preto v tejto súvislosti postupovali v súlade s bodom 38 usmernení z roku 2007.

(241)

Komisia v každom prípade konštatuje, že podľa judikatúry Únie má Komisia v záujme posúdenia existencie vyhlásenia o úmysle v zmysle bodu 38 usmernení z roku 2007 posúdiť okolnosti každého jednotlivého prípadu s cieľom určiť, či bola vyhliadka na poskytnutie pomoci dostatočne pravdepodobná na to, aby bolo splnené kritérium týkajúce sa stimulu. Komisia musí pri posudzovaní existencie stimulačného prvku zohľadniť najmä presnú formu a povahu aktov pochádzajúcich od príslušných národných orgánov a ďalšie relevantné okolnosti (112).

(242)

Komisia sa na základe tejto úvahy domnieva, že kľúčovou otázkou na určenie toho, či sú v tomto prípade splnené požiadavky bodu 38 usmernení z roku 2007, je, či možno dospieť k záveru, že spoločnosť PCC nezačala práce na projekte, kým nebola presvedčená, že získanie grantu je primerane pravdepodobné. Komisia v tejto súvislosti konštatuje, že spoločnosť PCC začala práce na projekte 5. apríla 2013 (odôvodnenie 236), teda takmer celý rok po tom, ako od poľských orgánov dostala nielen vyhlásenie o úmysle, ale aj samotný nástroj na poskytnutie pomoci (odôvodnenie 239).

(243)

Komisia preto dospela k záveru, že poľské orgány vydali vyhlásenie o úmysle udeliť grant spoločnosti PCC pred začatím prác 5. apríla 2013, ako sa vyžaduje v bode 38.

(244)

Komisia preto dospela k záveru, že grant spĺňa podmienky bodu 38 usmernení z roku 2007.

(245)

Komisia v odôvodneniach 109 až 111 rozhodnutia o začatí konania konštatovala, že podmienka stanovená v bode 38 usmernení z roku 2007 sa v prípade oslobodenia od dane, ktoré sa považuje za pomoc ad hoc, nezdá splnená.

(246)

Komisia pripomína, že Poľsko sa v čase rozhodnutia o začatí konania domnievalo, že spoločnosť PCC začala práce na projekte pred podaním žiadosti o oslobodenie od dane (odôvodnenia 46 a 47), a Komisia s týmto záverom predbežne súhlasila (odôvodnenie 57).

(247)

Komisia po preskúmaní poskytnutých informácií dospela k záveru, že práce na projekte sa začali 5. apríla 2013 (odôvodnenie 236).

(248)

Spoločnosť PCC 11. februára 2013 požiadala o povolenie na vykonávanie hospodárskych činností v OHZ s cieľom získať oslobodenie od dane (odôvodnenie 40). Správca OHZ 12. februára 2013 súhlasil s udelením povolenia OHZ spoločnosti PCC, ako sa uvádza v správe o rokovaní (odôvodnenie 41). Správca OHZ 19. februára 2013 vydal povolenie OHZ, ktorým sa spoločnosti PCC udelilo oslobodenie od dane (odôvodnenie 42).

(249)

Za týchto okolností poľské orgány nielenže vydali vyhlásenie o úmysle (a potvrdili oprávnenosť spoločnosti PCC na pomoc) udeliť spoločnosti PCC oslobodenie od dane pred začatím práce na projekte, ale vydali aj samotný akt o poskytnutí pomoci.

(250)

Komisia konštatuje, že ani v správe o rokovaní, ani v povolení OHZ sa neuvádza, že úmysel poľských orgánov poskytnúť pomoc bol podmienený schválením pomoci Komisiou. Komisia však berie na vedomie stanovisko poľských orgánov, že povolenie OHZ nie je samostatným aktom a že prostredníctvom odkazov sú v ňom zahrnuté rôzne právne základy (odôvodnenia 188 až 190).

(251)

Komisia v tejto súvislosti pripomína, že vo výzve na predkladanie ponúk, na ktorú spoločnosť PCC reagovala žiadosťou o oslobodenie od dane, sa uvádza, že povolenie OHZ sa vydá na základe zákona o OHZ a vyhlášky o OHZ. Spoločnosť PCC pri podaní svojej žiadosti prijala podmienky rokovaní a špecifikácie obstarávania bez výhrad (odôvodnenie 40). V špecifikáciách obstarávania sa uvádza, že rokovania sa uskutočnia okrem iného na základe zákona o OHZ a vyhlášky o OHZ. Okrem toho správa o rokovaní potvrdzuje, že spoločnosť PCC bola informovaná o tom, že povolenie OHZ bude vydané okrem iného na základe vyhlášky o OHZ a nariadenia č. 800/2008 (odôvodnenie 41).

(252)

Komisia preto súhlasí s tým, že povolenie OHZ nebolo samostatným aktom a že uvedené právne akty – najmä zákon o OHZ a vyhláška o OHZ – boli do neho začlenené prostredníctvom odkazu. Ustanovenia uvedených aktov sa preto vzťahovali na oslobodenie od dane udelené spoločnosti PCC.

(253)

Komisia v tejto súvislosti konštatuje, že v paragrafe 4 ods. 5 vyhlášky o OHZ sa špecifikuje, že ak pomoc na veľký investičný projekt presiahne 75 % maximálnej pomoci, ktorú možno poskytnúť na investície s oprávnenými nákladmi vo výške 100 miliónov EUR, pričom sa uplatnia štandardné stropy pomoci platné pre veľké podniky v schválenej mape regionálnej pomoci v deň poskytnutia pomoci, musí sa táto pomoc oznámiť Komisii. To znamená, že ak by sa na projekt získala nižšia výška pomoci, nebolo by potrebné ho oznámiť. To zodpovedá požiadavke oznámiť pomoc na veľké investičné projekty stanovenej v článku 6 ods. 2 nariadenia č. 800/2008. Za týchto okolností sa Komisia domnieva, že povolenie OHZ bolo vydané so súhlasom Komisie, pokiaľ sa takýto súhlas vyžadoval podľa práva Únie.

(254)

Komisia navyše pripomína, že kľúčovou otázkou na určenie toho, či sú splnené požiadavky bodu 38 usmernení z roku 2007, je, či možno dospieť k záveru, že spoločnosť PCC nezačala práce na projekte, kým nebola presvedčená, že je primerane pravdepodobné, že získa oslobodenie od dane (odôvodnenie 242). Komisia v tejto súvislosti konštatuje, že keď spoločnosť PCC 5. apríla 2013 začala práce na projekte (odôvodnenie 236), od poľských orgánov dostala nielen vyhlásenie o úmysle poskytnúť pomoc, ale aj samotný nástroj na poskytnutie pomoci (odôvodnenie 249).

(255)

Komisia preto dospela k záveru, že poľské orgány vydali vyhlásenie o úmysle udeliť spoločnosti PCC oslobodenie od dane pred začatím prác 5. apríla 2013, ako sa vyžaduje v bode 38.

(256)

Komisia preto dospela k záveru, že oslobodenie od dane spĺňa podmienky požadované v bode 38 usmernení z roku 2007.

(257)

Komisia sa na záver domnieva, že opatrenia pomoci (grant aj oslobodenie od dane) poskytnuté spoločnosti PCC spĺňajú podmienky požadované v bode 38 usmernení z roku 2007 (odôvodnenia 244 a 256).

(258)

V bode 67 (113) usmernení z roku 2007 sa stanovuje upravený strop regionálnej pomoci pre veľké investičné projekty. Na určenie toho, či sú opatrenia pomoci v súlade s uvedeným stropom, je potrebné po prvé stanoviť výšku oprávnených nákladov, ktoré by sa mali zohľadniť pri výpočte intenzity pomoci, a po druhé overiť, či je v prípade opatrení pomoci uvedený strop dodržaný.

(259)

Komisia v rozhodnutí o začatí konania konštatovala, že nie je jasné, prečo spoločnosť PCC uviedla inú sumu oprávnených nákladov na projekt v žiadosti o grant ako v žiadosti o oslobodenie od dane, a usúdila, že suma uvedená v žiadosti o grant je primeraná (odôvodnenie 76).

(260)

Komisia berie na vedomie vysvetlenia Poľska (odôvodnenia 180 až 184) a spoločnosti PCC (odôvodnenia 85 až 88), prečo sa oprávnené náklady, na základe ktorých spoločnosť PCC podala žiadosť o grant, líšili od nákladov uvedených v žiadosti o oslobodenie od dane. Poľsko a spoločnosť PCC v podstate tvrdia, že medzi podaním žiadosti o grant a žiadosti o oslobodenie od dane dostala spoločnosť PCC odporúčanie od tretej strany, ktoré ju viedlo k zvýšeniu odhadovaných nákladov. Keďže projekt by vzhľadom na uvedené zvýšenie nebol dostatočne ziskový, spoločnosť PCC požiadala o ďalšiu pomoc vo forme oslobodenia od dane.

(261)

Komisia pripomína, že spoločnosť PCC začala práce na projekte 5. apríla 2013 (odôvodnenie 236) a o oslobodenie od dane požiadala 11. februára 2013 (odôvodnenie 40). Keďže spoločnosť PCC v čase podania žiadosti o oslobodenie od dane ešte práce nezačala, mohla požiadať o ďalšiu pomoc na projekt.

(262)

Komisia uznáva, že keď spoločnosť PCC podala žiadosť o grant, uviedla, že grant bude postačovať na realizáciu projektu v Poľsku (odôvodnenie 30). Komisia okrem toho konštatuje, že spoločnosť PCC pri podpise dohody o grante 4. apríla 2012 súhlasila s tým, že akékoľvek zvýšenie nákladov na projekt nebude oprávnené na podporu a bude ho znášať spoločnosť PCC (odôvodnenie 31).

(263)

Komisia v tejto súvislosti súhlasí s Poľskom (odôvodnenie 184), že nadobudnutie práva na grant zo strany spoločnosti PCC ju nezaväzovalo k realizácii projektu. Komisia sa navyše nedomnieva, že dohoda o grante bránila spoločnosti PCC v tom, aby v prípade zvýšených nákladov vôbec žiadala o akúkoľvek inú štátnu pomoc, ale skôr uviedla, že podľa podmienok dohody o grante by v takomto prípade z OPIH nebola poskytnutá žiadna ďalšia pomoc.

(264)

Poľsko predložilo kópiu správy, ktorú spoločnosť Siemens poskytla spoločnosti PCC (odôvodnenie 182), v ktorej sa uvádza, že náklady na projekt by sa mali zvýšiť na [66 340 000 – 80 340 000 EUR] ([72 290 000 – 87 500 000 EUR], ak by sa zahrnula rezerva na nepredvídané udalosti) (114). Komisia v tejto súvislosti konštatuje, že Poľsko vysvetlilo, že v odvetví je zvykom odhady nákladov na takéto projekty v priebehu času revidovať (odôvodnenie 183). Komisia poznamenáva, že vo finančnej analýze, ktorú spoločnosť PCC predložila spolu so žiadosťou o oslobodenie od dane, sa uvádzajú investičné náklady vo výške 301 478 910 PLN (odôvodnenie 40). V uvedenej žiadosti a v jej podpornom podnikateľskom pláne boli uvedené oprávnené náklady v maximálnej výške 300 000 000 PLN (odôvodnenie 40). Hoci tieto sumy nie sú totožné, zostávajú v rovnakom rozsahu (bez ohľadu na rezervu na nepredvídané udalosti uvedenú v správe spoločnosti Siemens (115)); Komisia takisto konštatuje, že sumy boli vyjadrené v rôznych menách, čo mohlo viesť k rozdielom v závislosti od použitých výmenných kurzov. Maximálna výška pomoci, o ktorú sa žiadalo a ktorá bola poskytnutá v povolení OHZ (116), je podložená správou spoločnosti Siemens a finančnou analýzou predloženou spolu so žiadosťou o oslobodenie od dane.

(265)

Komisia sa preto domnieva, že pri posudzovaní toho, či kombinovaná maximálna výška pomoci poskytnutej spoločnosti PCC bola v súlade s platným stropom, by sa mala zohľadniť výška uvedená v povolení OHZ.

(266)

Po stanovení oprávnených nákladov sa musí určiť maximálna výška pomoci, ktorá je k dispozícii pre projekt, a to podľa vzorca uvedeného v bode 67 usmernení z roku 2007: maximálna výška pomoci = R × (50 + 0,50 × B + 0,34 × C), kde R je neupravený strop regionálnej pomoci, B predstavuje oprávnené výdavky od sumy 50 miliónov EUR do 100 miliónov EUR a C predstavuje oprávnené výdavky nad 100 miliónov EUR.

(267)

Pri maximálnej výške oprávnených nákladov 271 513 408 PLN (65 143 935 EUR) (v diskontovanej hodnote) sa musí použiť tento vzorec: 40 % × (50 miliónov + 0,5 × 15 143 935 + 0,34 × 0). Výsledkom je maximálna výška pomoci 23 028 787 EUR (95 981 681 PLN) (117). Vyjadrené ako intenzita pomoci to predstavuje 35 % oprávnených nákladov.

(268)

Komisia musí zistiť, či sa v prípade opatrení pomoci dodržal uvedený strop. Pokiaľ ide o grant, ten jednoznačne zostáva pod uvedeným stropom. V samotnom povolení OHZ sa neuvádza zmienka o predchádzajúcom opatrení pomoci a povolenie OHZ neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by zabránili tomu, aby celková výška regionálnej investičnej pomoci pre projekt (vo forme oslobodenia od dane a grantu) prekročila príslušný strop.

(269)

Komisia však konštatuje, že spoločnosť PCC pri podaní žiadosti o oslobodenie od dane vyhlásila, že grant dostala (odôvodnenie 40). Poľské orgány teda vedeli, že spoločnosť PCC už využila grant, keď sa rozhodli udeliť jej oslobodenie od dane.

(270)

Okrem toho povolenie OHZ nie je samostatným aktom a prostredníctvom odkazu sú do neho začlenené rôzne iné právne ustanovenia, najmä vyhláška o OHZ (odôvodnenie 252). Komisia v tejto súvislosti konštatuje, že vo vyhláške o OHZ sa stanovili maximálne intenzity pomoci, maximálna prípustná výška pomoci pre veľké investičné projekty a požiadavky, že oslobodenie od dane spolu s akoukoľvek inou pomocou nesmie prekročiť maximálne úrovne podpory povolené v rámci regionálnej pomoci (odôvodnenie 188). Obmedzenia pomoci v uvedených ustanoveniach vyhlášky o OHZ sú v súlade s obmedzeniami pomoci stanovenými v usmerneniach z roku 2007. Komisia sa preto domnieva, že uvedené ustanovenia, ktoré sú začlenené do povolenia OHZ, by mali fungovať tak, aby sa zabezpečilo, že maximálna výška pomoci poskytnutá na základe povolenia OHZ neprekročí maximálnu výšku povolenú v usmerneniach z roku 2007.

(271)

Za týchto okolností Komisia konštatuje, že výška pomoci, ktorú môže spoločnosť PCC získať vo forme oslobodenia od dane, by sa mala chápať ako maximálna výška pomoci, ktorá je k dispozícii pre projekt na základe oprávnených nákladov stanovených v povolení OHZ (odôvodnenie 267), znížená o sumu získanú vo forme grantu (odôvodnenie 31).

(272)

Vzhľadom na toto zistenie, ktoré potvrdili poľské orgány, celková výška regionálnej investičnej pomoci poskytnutej na projekt vo forme grantu a oslobodenia od dane nepresahuje maximálnu prípustnú výšku pomoci podľa usmernení z roku 2007.

(273)

Komisia na základe úvah uvedených v odôvodneniach 259 až 272 dospela k záveru, že opatrenie pomoci spĺňa podmienky uvedené v bode 67 usmernení z roku 2007.

(274)

V bode 71 (118) usmernení z roku 2007 sa uvádza, že ak je pomoc poskytovaná súčasne v rámci niekoľkých regionálnych programov alebo v kombinácii s ad hoc pomocou, stropy intenzity pomoci sa týkajú celkovej pomoci.

(275)

Komisia vzhľadom na zistenia uvedené v odôvodneniach 271 a 272 konštatuje, že grant a oslobodenie od dane boli spoločnosti PCC udelené len v rozsahu, v akom neprekročili maximálne prípustné intenzity pomoci podľa usmernení z roku 2007. Kumuláciu pomoci vo forme oslobodenia od dane s inými formami pomoci monitorujú a kontrolujú príslušné daňové orgány, ktoré majú prostriedky na účinné overenie toho, či sa nepožaduje nadmerná pomoc, a na uloženie sankcií v prípade nesúladu (odôvodnenie 207). Komisia na doplnenie podotýka, že spoločnosť PCC doteraz dostala oveľa nižšiu sumu pomoci, než je maximálna možná výška pomoci vo forme oslobodenia od dane (odôvodnenie 192), čo nenaznačuje žiadne osobitné obavy, pokiaľ ide o monitorovanie kumulácie pomoci pre spoločnosť PCC.

(276)

Komisia preto dospela k záveru, že opatrenia pomoci spĺňajú podmienky bodu 71 usmernení z roku 2007.

(277)

Komisia preto dospela k záveru, že opatrenia pomoci spĺňajú podmienky uvedené v bodoch 38, 67 a 71 usmernení z roku 2007 (odôvodnenia 257, 273 a 276). Komisia pripomína, že v rozhodnutí o začatí konania vyjadrila pochybnosti len o súlade opatrení pomoci s uvedenými bodmi (odôvodnenie 228). Keďže nevyjadrila pochybnosti o súlade opatrení pomoci s ostatnými ustanoveniami uvedených usmernení, nepriamo uznala, že v tejto súvislosti nemá pochybnosti (119). Aby sa však predišlo pochybnostiam, Komisia konštatuje, že sa domnieva, že opatrenia pomoci spĺňajú ostatné požiadavky usmernení z roku 2007 takto:

(278)

Komisia preto dospela k záveru, že opatrenia pomoci sú v súlade s požiadavkami per se na zlučiteľnosť uvedenými v usmerneniach z roku 2007.

(279)

Keďže Komisia dospela k záveru, že opatrenia pomoci spĺňajú požiadavky per se uvedené v usmerneniach z roku 2007 (odôvodnenie 278), musí teraz posúdiť, či sa podľa bodu 68 uvedených usmernení vyžaduje dôkladné posúdenie opatrení pomoci.

(280)

V bode 68 (120) usmernení z roku 2007 sa stanovuje, že ak celková výška pomoci zo všetkých zdrojov presiahne prahovú hodnotu 75 % (odôvodnenie 97), Komisia musí uplatniť testy stanovené v bode 68 písm. a) a b). Ak pomoc spĺňa podmienky stanovené v bode 68 písm. a) alebo b), pomoc sa môže schváliť až po dôkladnom posúdení.

(281)

Prahová hodnota 75 %, ktorá sa v tomto prípade uplatňuje, je 30 miliónov EUR. Ako spoločnosť PCC uviedla, táto skutočnosť nie je sporná (odôvodnenie 97). Maximálna výška pomoci poskytnutej spoločnosti PCC v súvislosti s projektom dosahovala 23 028 787 EUR (95 981 681 PLN) (odôvodnenia 267 až 272). Celková výška pomoci zo všetkých zdrojov pre projekt preto nepresahuje prahovú hodnotu 75 %.

(282)

Komisia preto dospela k záveru, že bod 68 sa neuplatňuje bez toho, aby bolo potrebné vykonať testy stanovené v bode 68 písm. a) a b) usmernení z roku 2007. Nie je preto potrebné vykonať dôkladné posúdenie pomoci pre spoločnosť PCC v súlade s kritériami stanovenými v bode 68.

(283)

Komisia preto dospela k záveru, že opatrenia pomoci spĺňajú podmienky uvedené v bodoch 38 (odôvodnenie 257), 67 (odôvodnenie 273) a 71 (odôvodnenie 276) usmernení z roku 2007. Preto spĺňajú požiadavky na zlučiteľnosť per se uvedené v týchto usmerneniach. Komisia okrem toho dospela k záveru, že opatrenia pomoci nevyvolávajú potrebu vykonať dôkladné posúdenie podľa bodu 68 usmernení z roku 2007 (odôvodnenie 282).

(284)

Na to, aby Komisia mohla dospieť k záveru o zlučiteľnosti opatrení pomoci podľa usmernení z roku 2007, musí bez ohľadu na výsledok testov podľa bodu 68 určiť, či pozitívne účinky pomoci prevažujú nad negatívnymi, ak má v tejto súvislosti pochybnosti (121).

(285)

Komisia konštatuje, že Poľsko udelilo grant v apríli 2012 a oslobodenie od dane vo februári 2013. Je preto vhodné analyzovať skutkové okolnosti a dostupné údaje v ich vtedajšom stave.

(286)

Komisia konštatuje, že projekt významne pozitívne prispieva k regionálnemu rozvoju, čo je cieľom regionálnej štátnej pomoci, akou sú skúmané opatrenia pomoci. Komisia berie na vedomie najmä tieto výhody projektu, ktoré bolo možné predvídať v čase poskytnutia opatrení pomoci:

(287)

Komisia konštatuje, že sťažovateľ tvrdí, že projekt bol zameraný na trh s nadmernou kapacitou (odôvodnenie 51).

(288)

Na posúdenie toho, či sa projekt zameriava na trh s nadmernou kapacitou, a ak áno, aký vplyv by to malo na test vyváženosti, je najprv potrebné určiť relevantné produktové a geografické trhy.

(289)

Komisia konštatuje, že sťažovateľ tvrdí, že relevantný produktový trh je trh s ultračistou MCAA (odôvodnenie 51 a odôvodnenia 135 a 136 rozhodnutia o začatí konania), zatiaľ čo Poľsko a spoločnosť PCC tvrdia, že je to trh s MCAA ako celok (odôvodnenia 105 až 108 a 209).

(290)

Komisia pripomína, že v bode 69 usmernení z roku 2007 sa uvádza, že relevantný produktový trh „zahŕňa dotknutý výrobok a jeho náhrady, z pohľadu spotrebiteľa (z dôvodu charakteristických znakov výrobku, cien a použitia, na ktoré je určený) alebo výrobcu (na základe flexibility výrobných zariadení)“(zdôraznenie bolo pridané). Komisia sa preto domnieva, že ak spotrebiteľ alebo výrobca považuje rôzne triedy čistoty MCAA za nahraditeľné, mali by sa považovať za súčasť toho istého produktového trhu.

(291)

Komisia po prvé konštatuje, že v rôznych správach o trhu, ktoré poskytlo Poľsko (odôvodnenia 217 až 219), sa nerozlišuje medzi triedami čistoty, ale skôr sa v nich trh s MCAA posudzuje ako celok. Navyše v rámci informácií o trhu, ktoré poskytol sťažovateľ vo fáze predbežného preskúmania (pozri odôvodnenie 26 rozhodnutia o začatí konania), sa nerozlišuje medzi triedami čistoty, ale vzťahujú sa na trh s MCAA ako celok. Komisia vo svojej predchádzajúcej rozhodovacej praxi zistila, že zrejme neexistujú dostatočné indície, že rôzne triedy čistoty odôvodňujú segmentáciu produktového trhu, a trh s MCAA považovala za celok (122).

(292)

Pokiaľ ide o stranu dopytu, Komisia konštatuje, že sťažovateľ tvrdí, že pre výrobky MCAA existujú najmenej dva odlišné trhy: jeden pre dva najvyššie stupne čistoty a jeden pre dva najnižšie stupne čistoty (odôvodnenie 136 rozhodnutia o začatí konania), zatiaľ čo spoločnosť PCC tvrdí, že použitie stupňa čistoty MCAA závisí od rozhodnutia zákazníkov, a nie od obmedzení súvisiacich s jeho vlastnosťami, cenou a zamýšľaným použitím (odôvodnenie 105). Komisia konštatuje, že všeobecné použitie MCAA (odôvodnenie 21) je do veľkej miery rovnaké bez ohľadu na čistotu. Pri niektorých špecifických použitiach MCAA môžu zákazníci uprednostniť triedu vyššej čistoty.

(293)

Pokiaľ ide o stranu ponuky, Komisia v každom prípade konštatuje, že sťažovateľ, spoločnosť Nouryon (predtým Akzo Nobel) a spoločnosť PCC majú prostredníctvom svojich výrobných zariadení plnú flexibilitu pri výrobe MCAA všetkých tried čistoty (odôvodnenie 106). Zdá sa teda, že na strane ponuky by sa rôzne stupne čistoty MCAA mali považovať za náhrady. V dôsledku toho Komisia dospela k záveru, že vzhľadom na vysoký stupeň nahraditeľnosti na strane ponuky a neexistenciu významných ukazovateľov nedostatočnej nahraditeľnosti na strane dopytu nie je vhodné ďalej deliť trh s MCAA a že relevantným produktovým trhom je trh s MCAA bez ohľadu na stupeň čistoty.

(294)

Komisia konštatuje, že sťažovateľ tvrdí, že relevantným geografickým trhom je EHP (odôvodnenie 51), zatiaľ čo Poľsko a PCC tvrdia, že ide prinajmenšom o oblasť zahŕňajúcu EHP a Severnú a Južnú Ameriku (odôvodnenia 109 až 112 a 209).

(295)

Komisia konštatuje, že jej predchádzajúca rozhodovacia prax nie je v tomto smere jednoznačná. Zatiaľ čo vo svojom rozhodnutí týkajúcom sa fúzie spoločností Akzo a Nobel Industries z roku 1994 (123) Komisia považovala za vhodné preskúmať západoeurópsky trh s MCAA, v roku 2020 Komisia uviedla, že uvedený trh už nemusí byť relevantný a ponechala vymedzenie geografického trhu s MCAA otvorené (124).

(296)

Komisia v prvom rade konštatuje, že samotný sťažovateľ, ktorý má sídlo v Únii, je zrejme významným vývozcom prinajmenšom na trhy Severnej a Južnej Ameriky (odôvodnenie 111). To sa zdá byť v rozpore s jeho tvrdením, že trh je obmedzený na EHP.

(297)

Komisia konštatuje, že medzi Európou a USA podľa všetkého prebieha intenzívny obchod s MCAA. V správe spoločnosti SRI z roku 2011 sa uvádza, že (125) v roku 2010 43 % spotreby MCAA v USA pochádzalo z dovozu, z čoho Nemecko dodalo 69 % a Holandsko 24 % (126). Existujú aj dôkazy o tom, že medzi Európou a zvyškom Severnej Ameriky prebieha významný obchod. V správe spoločnosti SRI z roku 2011 sa uvádza, že Kanada, ktorá nemala žiadnych domácich výrobcov MCAA, dováža zo Švédska, z Holandska a Nemecka (127), zatiaľ čo aj Mexiko tradične dováža z Nemecka (128). Okrem toho sa zdá, že krajiny Strednej a Južnej Ameriky takisto dovážajú značné množstvá MCAA z Európy. Napríklad v roku 2010 pochádzalo 34 % argentínskeho dovozu z Nemecka a aj Brazília a Kolumbia dovážali MCAA (129).

(298)

Ako Poľsko a spoločnosť PCC naznačujú (odôvodnenia 112 a 209), možno by bolo tiež vhodné tvrdiť, že geografický trh je ešte širší ako Európa a Severná a Južná Amerika. V správe spoločnosti SRI z roku 2011 sa napríklad uvádza, že v roku 2006 pochádzala väčšina dovozu do západnej Európy z Japonska (41 %) a Indie (39 %), zatiaľ čo od roku 2008 pochádza takmer všetok dovoz z Indie; takýto dovoz do západnej Európy však zostáva celkom okrajový. V roku 2010 smerovala veľká časť západoeurópskeho vývozu do USA, Argentíny a Južnej Afriky (130). V správe spoločnosti Tecnon Orbichem sa medzitým naznačuje, že trh s MCAA je globálnym trhom (131). Ako spoločnosť PCC a Poľsko uviedli (odôvodnenia 112 a 209), ázijskí výrobcovia môžu zamerať svoju pozornosť mimo európskych a amerických trhov. Je však zrejmé, že minimálne medzi Európou a Severnou a Južnou Amerikou existuje stabilný obchod s MCAA.

(299)

Komisia dospela k záveru, že trh s MCAA nie je obmedzený na EHP. Komisia však konštatuje, že na vykonanie svojho posúdenia nemusí dospieť k záveru o presnom relevantnom geografickom trhu (okrem skutočnosti, že tento relevantný trh je širší ako EHP), pretože miera, do akej relevantný geografický trh siaha mimo EHP, nemá podstatný vplyv na výsledky analýzy vývoja na relevantnom trhu, ktorú vykonala Komisia (odôvodnenia 301 až 305).

(300)

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti tvrdil, že trh s MCAA trpí nadmernou kapacitou a že projektom by sa táto nadmerná kapacita ešte zvýšila.

(301)

Komisia po prvé konštatuje, že údaje poskytnuté sťažovateľom (pozri rozhodnutie o začatí konania, odôvodnenie 26) nepodporujú tvrdenie o štrukturálnej nadmernej kapacite na trhu MCAA v rokoch, ktoré predchádzali investičnému rozhodnutiu spoločnosti PCC. Z predložených údajov skôr vyplýva trh s relatívne stabilným dopytom (s výhradou bezprostredných účinkov finančnej krízy v roku 2008), relatívne vysokou a stabilnou úrovňou vývozu z Únie do tretích krajín a veľmi nízkym dovozom. Úroveň výroby v Európe zostala v pomere k celkovej kapacite stabilná. Komisia konštatuje, že skutočnosť, že dopyt zostáva nižší ako absolútna výrobná kapacita, sama osebe nenaznačuje štrukturálnu nadmernú kapacitu, najmä vzhľadom na skutočnosť – ako zdôraznili spoločnosť PCC a Poľsko –, že účinná kapacita je nižšia ako menovitá kapacita (odôvodnenia 130 a 224) (132). Podobne okolnosť, že európsky dopyt ako taký bol nižší ako účinná výroba alebo kapacita, nie je znakom štrukturálnej nadmernej kapacity, keďže značná časť európskej výroby sa každoročne vyvážala na relatívne stabilnej úrovni. Komisia sa preto nedomnieva, že údaje poskytnuté sťažovateľom sú dôkazom nadmernej kapacity na trhu v čase, keď spoločnosť PCC uskutočnila svoju investíciu.

(302)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že projektom by sa zvýšila nadmerná kapacita, Komisia po prvé konštatuje, že, ako sa uvádza vyššie, trh sa pred investíciou nevyznačoval štrukturálnou nadmernou kapacitou. Komisia však posúdila, či by investícia mohla spôsobiť nadmernú kapacitu.

(303)

Komisia pripomína, že projekt bol navrhnutý s ročnou menovitou výrobnou kapacitou v objeme 42 kt (odôvodnenie 18). Jeho skutočná výrobná kapacita sa však odhaduje na [34 – 40] kt/rok (odôvodnenia 130 a 224). Je správne tvrdenie, že pri rovnakom miestnom dopyte a vývoze by sa tým výrazne zvýšila kapacita na trhu. Ako však spoločnosť PCC a Poľsko zdôraznili, pridanie kapacity sa musí posudzovať vzhľadom na perspektívny dopyt na trhu v čase investície (133).

(304)

V nezávislých správach, ktoré poskytlo Poľsko a ktoré boli k dispozícii v čase poskytnutia opatrení pomoci, sa uvádzajú prognózy na rok 2015. V správe spoločnosti SRI z roku 2011 sa uvádza, že od roku 2010 do roku 2015 by došlo k absolútnemu nárastu ročnej spotreby MCAA na všetkých kľúčových trhoch, konkrétne k nárastu o [14 – 16,5] kt v samotnej Európe, [18 – 22] kt v Európe a USA spolu, [20 – 24] kt v Európe a Severnej Amerike spolu, [22 – 27] kt v Európe a Severnej a Južnej Amerike spolu a [150 – 180] kt vo svete (odôvodnenie 218). To znamená, že v rokoch 2010 – 2015 sa na základe objemu očakáva zložená ročná miera rastu vo výške [1,4 – 1,6] % v prípade Európy, [1,4 – 1,6] % v prípade Európy a USA, [1,4 – 1,6] % v prípade Európy a Severnej Ameriky, [1,4 – 1,6] % v prípade Európy a Severnej a Južnej Ameriky a [3,2 – 3,7] % v prípade celého sveta.

(305)

V správe spoločnosti Tecnon Orbichem sa zatiaľ uvádzajú prognózy na roky 2010 až 2015, ktoré naznačujú nárast spotreby MCAA podľa objemu ročne o [14 – 15,2] kt v Európe, [22 – 26] kt v Európe a Severnej Amerike, [30 – 33] kt v Európe a Severnej a Južnej Amerike a [90 – 105] kt vo svete (odôvodnenie 219). To znamená, že v rokoch 2010 – 2015 sa očakáva zložená ročná miera rastu vo výške [1,3 – 1,5] % v prípade Európy, [1,4 – 1,6] % v prípade Európy a Severnej Ameriky, [1,7 – 1,9] % v prípade Európy a Severnej a Južnej Ameriky a [2,6 – 2,8] % v prípade celého sveta. V tej istej správe sa uvádza pozitívna zložená ročná miera rastu v rokoch 2010 – 2014 vo výške [1,2 – 1,4] % v prípade Európy, [1,4 – 1,6] % v prípade Európy a Severnej Ameriky, [1,6 – 1,9] % v prípade Európy a Severnej a Južnej Ameriky a [2,7 – 3] % v prípade celého sveta.

(306)

Komisia konštatuje, že prognózy rastu trhu v čase poskytnutia opatrení pomoci boli nevyhnutne založené na odhadoch. Komisia pripomína, že hoci sa už v správach uvedených v odôvodneniach 304 a 305 predpovedal rast trhu, iné správy boli v tomto ohľade ešte optimistickejšie. V správach vypracovaných pre spoločnosť PCC v čase investičného rozhodnutia sa napríklad uvádzal ešte vyšší očakávaný rast [1,9 – 2,3] – [3 – 3,6] % v prípade trhu s MCAA v Európe a Severnej Amerike v rokoch 2010 – 2015, ako aj podobné miery rastu v prípade trhov s jej nadväzujúcimi výrobkami (odôvodnenie 220).

(307)

Komisia takisto konštatuje, že v čase, keď spoločnosť PCC začala realizovať projekt, bol trh s MCAA považovaný za atraktívny pre investície, keďže sťažovateľ aj spoločnosť Akzo Nobel oznámili investície do zvýšenia svojej výrobnej kapacity v rokoch predchádzajúcich a nasledujúcich po začatí prác na projekte (odôvodnenia 132 a 223). To teda potvrdzuje, že sa očakával rast trhov s MCAA a jej nadväzujúcimi výrobkami a to, že výrobná kapacita pridaná na trh sa absorbuje (odôvodnenia 129, 131, 133, 133 a 217 až 220).

(308)

Komisia sa preto na základe úvah uvedených v odôvodneniach 301 až 307 domnieva, že bez ohľadu na to, ktorý geografický trh sa posudzuje, sa v rokoch nasledujúcich po investícii očakával rast dopytu po MCAA. V čase poskytnutia opatrení pomoci spoločnosti PCC sa teda trh s MCAA nenachádzal v absolútnom poklese ani v stave štrukturálnej nadmernej kapacity a vzhľadom na prognózu rastu trhu, ktorá bola podložená dôkazmi, sa neočakávalo, že by sa v budúcnosti nachádzal v absolútnom poklese alebo v stave štrukturálnej nadmernej kapacity, a to aj vzhľadom na kapacitu vytvorenú projektom.

(309)

Komisia nakoniec pri posudzovaní vyváženosti pozitívnych a negatívnych účinkov pomoci konštatuje, že sťažovateľ a spoločnosť Akzo Nobel mali významné podiely na trhu bez ohľadu na príslušný región. V správe spoločnosti SRI z roku 2011 sa uvádza, že v roku 2010 tvorili sťažovateľ a spoločnosť Akzo Nobel približne 97 % výrobnej kapacity v Európe, 74 % v Európe a Severnej Amerike a 73 % v Európe a Severnej a Južnej Amerike. Dominantné postavenie týchto dvoch účastníkov trhu bolo uznané aj v správe spoločnosti Tecnon Orbichem, v ktorej bola spoločnosť Akzo Nobel označená za „celosvetovo vedúceho účastníka“ a sťažovateľ za „druhého najväčšieho účastníka“. V uvedenej správe sa uvádza, že na obdobie rokov 2012 – 2013 (keď boli na projekt poskytnuté opatrenia pomoci) sa predpokladalo, že sťažovateľ a spoločnosť Akzo Nobel budú mať spolu 92 % podiel na európskom trhu, 73 % podiel na európskom a severoamerickom trhu a 71 % podiel na trhu v Európe, Severnej Amerike a Južnej Amerike. Komisia konštatuje, že sťažovateľ a spoločnosť Akzo Nobel v minulosti (134) viedli kartel na trhu s MCAA (odôvodnenie 125). Projekt umožnil spoločnosti PCC vstúpiť na trh s MCAA, ktorému predtým dominoval duopol sťažovateľa a spoločnosti Akzo Nobel. Vstup spoločnosti PCC na trh mal preto reálny potenciál zlepšiť podmienky hospodárskej súťaže pre zákazníkov MCAA (odôvodnenia 125, 126 a 215).

(310)

Komisia preto konštatuje, že v čase, keď sa spoločnosť PCC zaviazala realizovať projekt a bola jej naň poskytnutá pomoc, trh s MCAA nebol v absolútnom poklese a predpokladalo sa, že v krátkodobom horizonte bude rásť. To sa odráža v nezávislých správach z obdobia, keď boli opatrenia pomoci poskytnuté, a dokazuje to skutočnosť, že ostatní účastníci trhu v tom čase investovali do dodatočnej výrobnej kapacity. Projekt nielenže priniesol významné výhody pre región, ale vďaka nemu sa takisto zlepšili trhové podmienky tým, že umožnil vstup nového účastníka na duopolný trh s MCAA. Komisia konštatuje, že etablované duopolné subjekty predtým pôsobili na trhu s MCAA ako kartel.

(311)

Komisia preto dospela k záveru, že pozitívne účinky opatrení pomoci prevažujú nad negatívnymi účinkami, ktoré by tieto opatrenia mohli mať na hospodársku súťaž a obchod, a že opatrenia pomoci nebudú viesť k neprijateľnému narušeniu hospodárskej súťaže.

(312)

Komisia dospela k záveru, že opatrenia pomoci spĺňajú kritériá zlučiteľnosti per se uvedené v usmerneniach z roku 2007 a nevedú k potrebe dôkladného posúdenia podľa bodu 68 uvedených usmernení (odôvodnenie 283). Komisia takisto dospela k záveru, že pozitívne účinky pomoci prevažujú nad negatívnymi (odôvodnenie 311). Komisia preto dospela k záveru, že opatrenia pomoci sú zlučiteľné s vnútorným trhom na základe článku 107 ods. 3 písm. a) zmluvy, ako sa vykladá v usmerneniach z roku 2007.

(313)

Keďže Komisia dospela k záveru, že opatrenia pomoci sú zlučiteľné podľa usmernení z roku 2007, nie je potrebné posudzovať, či spĺňajú kritériá stanovené v iných základoch zlučiteľnosti, ako je napríklad nariadenie č. 800/2008.

(314)

Komisia konštatuje, že grant a oslobodenie od dane, ktoré Poľsko poskytlo spoločnosti PCC v súvislosti s projektom, sú zlučiteľné s vnútorným trhom na základe článku 107 ods. 3 písm. a) zmluvy, ako sa vykladá v usmerneniach z roku 2007.