|
Úradný vestník |
SK Séria L |
|
2024/856 |
24.4.2024 |
DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2024/856
z 1. decembra 2023,
ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy, v ktorých sa upresňujú šokové scenáre dohľadu, spoločné modelovacie a parametrické predpoklady a to, čo predstavuje veľký pokles
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (1), a najmä na jej článok 98 ods. 5a tretí pododsek,
keďže:
|
(1) |
Šokové scenáre dohľadu stanovil Bazilejský výbor pre bankový dohľad (BCBS) (2) a sú zohľadnené v usmerneniach Európskeho orgánu pre bankovníctvo týkajúcich sa riadenia úrokového rizika vyplývajúceho z činností mimo obchodnej knihy (3), ktoré sa uplatňujú od 30. júna 2019. Je vhodné, aby šokové scenáre dohľadu stanovené v tomto nariadení vychádzali z uvedenej špecifikácie a metodiky. |
|
(2) |
Na účely výpočtu ekonomickej hodnoty vlastného imania a čistého príjmu z úrokov je potrebné špecifikovať spoločné modelovacie a parametrické predpoklady, ktoré by inštitúcie mali používať. Na tento účel by sa pri výpočte čistého príjmu z úrokov mal použiť predpoklad konštantnej súvahy za obdobie jedného roka, zatiaľ čo pri výpočte ekonomickej hodnoty vlastného imania by sa mal použiť predpoklad amortizácie súvahy, ak sa nenahrádzajú pozície s blížiacou sa splatnosťou. Cieľom týchto predpokladov je zabezpečiť vhodnú rovnováhu z hľadiska presnosti výpočtu, spoľahlivosti odhadov a operačnej zložitosti. |
|
(3) |
Na dosiahnutie správnej rovnováhy medzi zabezpečením porovnateľnosti výsledkov a poskytnutím flexibility potrebnej z dôvodu dlhodobého horizontu a inherentnej operačnej zložitosti by sa do výpočtu čistého príjmu z úrokov mali zahrnúť obchodné marže a zložky rozpätia, ale pri výpočte ekonomickej hodnoty vlastného imania by inštitúcie mali postupovať v súlade so svojím interným prístupom k riadeniu a meraniu úrokového rizika mimo obchodnej knihy. |
|
(4) |
Podľa noriem BCBS by sa pri každom teste na odľahlé hodnoty, ktorý sa vyžaduje popri teste ekonomickej hodnoty vlastného imania, mala na identifikáciu bánk s odľahlými hodnotami použiť prahová hodnota, ktorá je aspoň taká prísna ako tá, ktorá sa použila pri teste ekonomickej hodnoty vlastného imania (15 % kapitálu Tier 1). Táto prahová hodnota by mala skutočne odzrkadľovať súčasné prostredie, a to prudenciálne spoľahlivým a primeraným spôsobom, čím by sa prispelo k právnej istote a dosiahnutiu harmonizácie v celej Únii, a to aj so zreteľom na skutočnosť, že prekročenie prahových hodnôt pre testy na odľahlé hodnoty vlastného imania a čistého príjmu z úrokov si nevyhnutne nevyžaduje, aby inštitúcie upravili svoje vnútorné opatrenia, procesy alebo mechanizmy a zodpovedajúce modely a prístupy, ani neznamená automatické vykonávanie právomocí dohľadu, ak je riadenie úrokového rizika vyplývajúceho z činností, ktoré nie sú v obchodnej knihe, zo strany inštitúcie primerané a úmerné obchodnému modelu, pričom inštitúcia nie je nadmerne vystavená takémuto riziku. |
|
(5) |
S cieľom zabezpečiť harmonizované metodiky pre test na odľahlé hodnoty na účely dohľadu, pokiaľ ide o to, čo predstavuje veľký pokles čistého príjmu z úrokov v dôsledku náhlej a neočakávanej zmeny úrokových sadzieb, by sa mala zaviesť referenčná prahová hodnota, ktorá by bola aspoň taká prísna ako prahová hodnota pre test na odľahlé hodnoty na účely dohľadu v prípade ekonomickej hodnoty vlastného imania, ako aj špecifikácia výpočtu čistého príjmu z úrokov. |
|
(6) |
Toto nariadenie vychádza z návrhu regulačných technických predpisov, ktorý Komisii predložil Európsky orgán pre bankovníctvo. |
|
(7) |
Európsky orgán pre bankovníctvo uskutočnil otvorené verejné konzultácie o návrhu regulačných technických predpisov, z ktorého vychádza toto nariadenie, analyzoval možné súvisiace náklady a prínosy a požiadal o poradenstvo Skupinu zainteresovaných strán v bankovníctve vytvorenú v súlade s článkom 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (4), |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Šokové scenáre dohľadu
1. Šiestimi šokovými scenármi dohľadu uvedenými v článku 98 ods. 5 druhom pododseku písm. a) smernice 2013/36/EÚ sú tieto šokové scenáre dohľadu:
|
a) |
paralelný šok smerom nahor, pri ktorom dochádza k paralelnému posunu výnosovej krivky smerom nahor s rovnakým kladným úrokovým šokom pre všetky splatnosti; |
|
b) |
paralelný šok smerom nadol, pri ktorom dochádza k paralelnému posunu výnosovej krivky smerom nadol s rovnakým záporným úrokovým šokom pre všetky splatnosti; |
|
c) |
šok zostrmenia, pri ktorom dochádza k prudšiemu posunu výnosovej krivky so zápornými úrokovými šokmi pri kratších splatnostiach a s kladnými úrokovými šokmi pri dlhších splatnostiach; |
|
d) |
šok sploštenia, pri ktorom dochádza k posunu v podobe sploštenia výnosovej krivky s kladnými úrokovými šokmi pri kratších splatnostiach a so zápornými úrokovými šokmi pri dlhších splatnostiach; |
|
e) |
šok pri krátkodobých sadzbách smerom nahor s väčšími kladnými úrokovými šokmi pri kratších splatnostiach s cieľom priblížiť sa k základnému scenáru pre dlhšie splatnosti; |
|
f) |
šok pri krátkodobých sadzbách smerom nadol s väčšími zápornými úrokovými šokmi pri kratších splatnostiach s cieľom priblížiť sa k základnému scenáru pre dlhšie splatnosti. |
2. Dva šokové scenáre dohľadu uvedené v článku 98 ods. 5 druhom pododseku písm. b) smernice 2013/36/EÚ sú tieto:
|
a) |
paralelný šok smerom nahor, pri ktorom dochádza k paralelnému posunu výnosovej krivky smerom nahor s rovnakými kladnými úrokovými šokmi pre všetky splatnosti; |
|
b) |
paralelný šok smerom nadol, pri ktorom dochádza k paralelnému posunu výnosovej krivky smerom nadol s rovnakými zápornými úrokovými šokmi pre všetky splatnosti. |
3. Inštitúcie určujú šokové scenáre dohľadu uvedené v odsekoch 1 a 2 na základe úrokových šokov špecifických pre jednotlivé meny stanovených v časti A prílohy alebo v prípade mien, ktoré v nej nie sú uvedené, na základe úrokových šokov kalibrovaných v súlade s časťou B prílohy.
Inštitúcie vykonávajú kalibráciu úrokových šokov v súlade s časťou B prílohy aspoň každých päť rokov.
4. Šokové scenáre dohľadu uvedené v odsekoch 1 a 2 sa uplatňujú na expozíciu inštitúcií voči úrokovému riziku vyplývajúcemu z činností, ktoré nie sú v obchodnej knihe, denominovanú osobitne v každej mene, v ktorej má inštitúcia relevantné pozície, t. j. ak účtovná hodnota finančných aktív alebo záväzkov denominovaných v danej mene predstavuje jednu z týchto hodnôt:
|
a) |
5 % alebo viac celkových finančných aktív alebo záväzkov mimo obchodnej knihy; |
|
b) |
menej ako 5 % celkových finančných aktív alebo záväzkov mimo obchodnej knihy, ak je súčet finančných aktív alebo záväzkov zahrnutých do výpočtu nižší ako 90 % celkových finančných aktív – s výnimkou hmotného majetku – alebo záväzkov mimo obchodnej knihy. |
Článok 2
Špecifikácia šokových scenárov dohľadu
Pri každej mene c sa vzhľadom na špecifikovanú veľkosť paralelných šokov, ako aj šokov pri krátkodobých a dlhodobých sadzbách v súvislosti s „bezrizikovou“ úrokovou sadzbou uplatňujú tieto parametre šiestich šokových scenárov dohľadu:
|
1. |
Paralelný šok v súvislosti s menou c: konštantný paralelný šok smerom nahor alebo nadol vo všetkých časových skupinách:
|
|
2. |
Šok pri krátkodobých sadzbách v súvislosti s menou c:
kde tk je stredný bod (v čase) časovej skupiny k th . |
|
3. |
Šok pri dlhodobých sadzbách v súvislosti s menou c:
|
|
4. |
Rotačné šoky v súvislosti s menou c:
|
Článok 3
Zmeny ekonomickej hodnoty vlastného imania inštitúcie
1. Inštitúcie pri svojich výpočtoch ekonomickej hodnoty vlastného imania zohľadnia spoločné modelovacie a parametrické predpoklady stanovené v odsekoch 2 až 10.
2. Inštitúcie do svojich výpočtov ekonomickej hodnoty vlastného imania zahrnú:
|
a) |
všetky pozície mimo obchodnej knihy v rámci nástrojov citlivých na úrokové sadzby; |
|
b) |
činnosti v obchodnej knihe s menším rozsahom v zmysle článku 94 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (5), pokiaľ ich úrokové riziko nie je zachytené v inej miere rizika; |
|
c) |
automatické a behaviorálne opcie; |
|
d) |
dôchodkové záväzky a aktíva dôchodkového plánu, pokiaľ ich úrokové riziko nie je zachytené v inej miere rizika; |
|
e) |
peňažné toky z nástrojov citlivých na úrokové sadzby, ktoré zahŕňajú akúkoľvek splátku istiny, akékoľvek precenenie istiny a akékoľvek súvisiace úrokové platby; |
|
f) |
horné hranice a dolné hranice úrokových sadzieb pre jednotlivé nástroje. |
Na účely písmena c) inštitúcie prispôsobia kľúčové behaviorálne predpoklady modelovania nástrojov citlivých na úrokové sadzby charakteristikám rôznych scenárov úrokových sadzieb, pričom zohľadnia prahy proporcionality a významnosti stanovené v článku 8 ods. 10, článku 9 ods. 2, článku 10 ods. 4, článku 12 ods. 2 a článku 23 ods. 1 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2024/857 (6).
3. Z výpočtov sa vylúčia všetky nástroje vlastného kapitálu Tier 1 a iné trvalé vlastné zdroje bez akýchkoľvek dátumov uplatnenia kúpnej opcie.
4. Inštitúcie s podielom problémových expozícií 2 % alebo viac zahŕňajú problémové expozície ako nástroje citlivé na všeobecné úrokové sadzby, ktorých modelovanie by malo odrážať očakávané peňažné toky a ich načasovanie. Problémové expozície sa zahŕňajú po odpočítaní rezerv. Na tieto účely sa problémové expozície určujú pomocou dlhových cenných papierov, úverov a preddavkov klasifikovaných ako problémové v súlade s článkom 47a ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, zatiaľ čo podiel problémových expozícií sa vypočítava ako výška problémových expozícií vydelená sumou celkových hrubých dlhových cenných papierov, úverov a preddavkov vypočítaných na úrovni inštitúcie.
5. S obchodnými maržami a inými zložkami rozpätia v úrokových platbách, pokiaľ ide o ich vylúčenie z peňažných tokov alebo ich zahrnutie do peňažných tokov, sa zaobchádza v súlade s interným prístupom inštitúcií k riadeniu a meraniu úrokového rizika mimo obchodnej knihy. Ak sú obchodné marže a iné zložky rozpätia vylúčené, inštitúcie:
|
a) |
používajú transparentnú metodiku na určenie bezrizikovej sadzby pri vzniku každého nástroja; |
|
b) |
používajú metodiku, ktorá sa uplatňuje jednotne vo všetkých obchodných útvaroch; |
|
c) |
zabezpečia, aby vylúčenie obchodných marží a iných zložiek rozpätia z peňažných tokov bolo v súlade so spôsobom, akým inštitúcia riadi a hedžuje úrokové riziko vyplývajúce z činností, ktoré nie sú v obchodnej knihe; |
|
d) |
oznámia ich vylúčenie príslušnému orgánu. |
6. Zmena ekonomickej hodnoty vlastného imania sa vypočíta s použitím predpokladu amortizácie súvahy, pri ktorom existujúce pozície dosiahnu splatnosť a nenahrádzajú sa.
7. Dolná hranica úrokovej sadzby po šoku závislá od splatnosti sa uplatňuje pre každú menu počnúc –150 bázickými bodmi v prípade okamžitej splatnosti. Toto dolné ohraničenie sa zvyšuje o 3 bázické body ročne, pričom nakoniec dosiahne 0 % pri splatnostiach 50 rokov a viac. Ak sú zistené úrokové sadzby nižšie ako dolná hranica úrokovej sadzby po šoku, inštitúcie uplatňujú nižšiu zistenú úrokovú sadzbu.
8. Inštitúcie pri výpočte súhrnnej zmeny pre každý šokový scenár v súvislosti s úrokovými sadzbami spočítajú všetky záporné a kladné zmeny, ku ktorým došlo pri každej mene. Meny iné ako mena vykazovania sa prepočítajú na menu vykazovania, pričom sa použije spotový výmenný kurz Európskej centrálnej banky platný k referenčnému dátumu. Kladné zmeny sa v prípade mien v rámci mechanizmu výmenných kurzov ERM II s formálne dohodnutým fluktuačným pásmom užším ako štandardné pásmo +/– 15 % vážia koeficientom 50 % alebo koeficientom 80 %. Vážené zisky sa vykazujú do výšky a) absolútnej hodnoty záporných zmien v EUR alebo v menách ERM II a b) výsledku uplatnenia koeficientu 50 % na kladné zmeny mien ERM II alebo EUR podľa toho, ktorá hodnota je vyššia.
9. Pri diskontovaní sa na každú menu uplatňuje vhodná všeobecná „bezriziková“ výnosová krivka. Táto výnosová krivka nezahŕňa kreditné rozpätia ani rozpätia likvidity špecifické pre jednotlivé nástroje, sektory alebo subjekty.
10. Pri posudzovaní rizika produktov citlivých na úrokové sadzby, ktoré súvisia s infláciou alebo inými trhovými faktormi, sa uplatňujú obozretné predpoklady. Tieto predpoklady sa zakladajú na súčasnej/poslednej pozorovanej hodnote, prognózach renomovaného ekonomického výskumného ústavu alebo na iných všeobecne uznávaných trhových postupoch a sú vo všeobecnosti nezávislé od scenára.
Článok 4
Zmeny čistého príjmu inštitúcie z úrokov
1. Inštitúcie zohľadňujú pri svojich výpočtoch čistého príjmu z úrokov spoločné modelovacie a parametrické predpoklady stanovené v článku 3 ods. 2, 3 a 4 a v článku 3 ods. 7 až 10. Inštitúcie okrem toho zohľadňujú pri svojich výpočtoch čistého príjmu z úrokov spoločné modelovacie a parametrické predpoklady stanovené v odsekoch 2 až 4 tohto článku.
2. Inštitúcie zohľadňujú pri svojich výpočtoch príjmy z úrokov a úrokové náklady za obdobie jedného roka bez ohľadu na splatnosť a účtovné zaobchádzanie s príslušnými nástrojmi mimo obchodnej knihy citlivými na úrokové sadzby.
3. Inštitúcie zahrnú do svojich výpočtov obchodné marže a iné zložky rozpätia.
4. Inštitúcie vypočítavajú zmenu čistého príjmu z úrokov za predpokladu konštantnej súvahy, pri ktorom sa jej celková veľkosť a zloženie vrátane súvahových a podsúvahových položiek udržiavajú nahradením nástrojov s blížiacou sa splatnosťou alebo precenením peňažných tokov prostredníctvom nových nástrojov, ktoré majú porovnateľné vlastnosti, pokiaľ ide o menu, hodnotu a obdobie precenenia nástrojov vytvárajúcich peňažné toky z precenenia. Marže nových nástrojov sú založené na maržiach z nedávno kúpených alebo predaných produktov s podobnými vlastnosťami. V prípade nástrojov s pozorovateľnými trhovými cenami sa použijú aktuálne trhové rozpätia, a nie historické trhové rozpätia.
Článok 5
Veľký pokles
1. Veľký pokles na účely článku 98 ods. 5 druhého pododseku písm. b) smernice 2013/36/EÚ je pokles ročného čistého príjmu inštitúcie z úrokov o viac ako 5 % jej kapitálu Tier 1 v dôsledku náhlej a neočakávanej zmeny úrokových sadzieb, ako sa stanovuje v ktoromkoľvek z dvoch šokových scenárov dohľadu stanovených v článku 1 ods. 2
2. Veľký pokles uvedený v odseku 1 sa vypočíta na základe tohto vzorca:
Článok 6
Nadobudnutie účinnosti
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 1. decembra 2023
Za Komisiu
predsedníčka
Ursula VON DER LEYEN
(1) Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338.
(2) SRP – proces preskúmania orgánmi dohľadu, SRP31 – úrokové riziko v bankovej knihe (odkaz).
(3) EBA/GL/2018/02 z 18. júla 2018 (odkaz).
(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).
(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).
(6) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2024/857 z 1. decembra 2023, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy, v ktorých sa spresňuje štandardizovaná metodika a zjednodušená štandardizovaná metodika na hodnotenie rizík vyplývajúcich z možných zmien úrokových sadzieb, ktoré ovplyvňujú ekonomickú hodnotu vlastného imania a čisté príjmy z úrokov z činností inštitúcie v neobchodnej knihe (Ú. v. EÚ L, 2024/857, 24.4.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_del/2024/857/oj).
PRÍLOHA
Časť A: Úrokové šoky
|
|
ARS |
AUD |
BGN |
BRL |
CAD |
CHF |
CNY |
CZK |
DKK |
EUR |
GBP |
|
Paralelný šok |
400 |
300 |
250 |
400 |
200 |
100 |
250 |
200 |
200 |
200 |
250 |
|
Šok pri krátkodobých sadzbách |
500 |
450 |
350 |
500 |
300 |
150 |
300 |
250 |
250 |
250 |
300 |
|
Šok pri dlhodobých sadzbách |
300 |
200 |
150 |
300 |
150 |
100 |
150 |
100 |
150 |
100 |
150 |
|
|
HKD |
HUF |
IDR |
INR |
JPY |
KRW |
MXN |
PLN |
RON |
RUB |
SAR |
|
Paralelný šok |
200 |
300 |
400 |
400 |
100 |
300 |
400 |
250 |
350 |
400 |
200 |
|
Šok pri krátkodobých sadzbách |
250 |
450 |
500 |
500 |
100 |
400 |
500 |
350 |
500 |
500 |
300 |
|
Šok pri dlhodobých sadzbách |
100 |
200 |
350 |
300 |
100 |
200 |
300 |
150 |
250 |
300 |
150 |
|
|
SEK |
SGD |
TRY |
USD |
ZAR |
|
Paralelný šok |
200 |
150 |
400 |
200 |
400 |
|
Šok pri krátkodobých sadzbách |
300 |
200 |
500 |
300 |
500 |
|
Šok pri dlhodobých sadzbách |
150 |
100 |
300 |
150 |
300 |
|
ARS |
argentínske peso |
INR |
indická rupia |
|
AUD |
austrálsky dolár |
JPY |
japonský jen |
|
BGN |
bulharský lev |
KRW |
juhokórejský won |
|
BRL |
brazílsky real |
MXN |
mexické peso |
|
CAD |
kanadský dolár |
PLN |
poľský zlotý |
|
CHF |
švajčiarsky frank |
RON |
rumunský leu |
|
CNY |
čínsky jüan |
RUB |
ruský rubeľ |
|
CZK |
česká koruna |
SAR |
saudský rial |
|
DKK |
dánska koruna |
SEK |
švédska koruna |
|
EUR |
euro |
SGD |
singapurský dolár |
|
GBP |
britská libra |
TRY |
turecká líra |
|
HKD |
hongkonský dolár |
USD |
americký dolár |
|
HUF |
maďarský forint |
ZAR |
juhoafrický rand |
|
IDR |
indonézska rupia |
|
|
Časť B: Kalibrácia úrokových šokov v prípade mien, ktoré nie sú uvedené v časti A
|
1. |
Inštitúcie najprv vypočítajú dennú priemernú úrokovú sadzbu tak, že pre každú menu v prípade splatností 3 mesiace, 6 mesiacov, 1 rok, 2 roky, 5 rokov, 7 rokov, 10 rokov, 15 rokov a 20 rokov zhromaždia 16-ročný časový rad denných „bezrizikových“ úrokových sadzieb bez kreditných rozpätí alebo rozpätí likvidity špecifických pre daný nástroj alebo konkrétny subjekt a následne vypočítajú aritmetický priemer úrokovej sadzby pre každú menu c v rámci všetkých pozorovaní v časových radoch a pre všetky splatnosti. Výsledkom je jedna miera pre každú menu. |
|
2. |
Ak je priemerná úroková sadzba vypočítaná v súlade s bodom 1 za prvých sedem rokov vyššia ako 700 bázických bodov, použijú sa údaje za posledných 10 rokov v závislosti od ich dostupnosti. Ak sa priemerná úroková sadzba vypočítaná v súlade s bodom 1 za prvých sedem rokov rovná 700 bázickým bodom alebo je nižšia, použije sa celý 16-ročný časový rad údajov. |
|
3. |
Paralelný úrokový šok, ako aj šok pri krátkodobých úrokových sadzbách a šok pri dlhodobých úrokových sadzbách za každú menu sa odvodzuje z uplatnenia príslušného globálneho šokového parametra z tabuľky 1 na priemernú úrokovú sadzbu vypočítanú v súlade s bodmi 1 a 2.
Tabuľka 1 Základné globálne parametre úrokových šokov
|
|
4. |
Inštitúcie uplatňujú dolnú hranicu 100 bázických bodov, ako aj variabilné horné hranice 500 bázických bodov pre šok pri krátkodobých sadzbách, 400 bázických bodov pre paralelný šok a 300 bázických bodov pre šok pri dlhodobých sadzbách. |
|
5. |
Súbor úrokových šokov podľa meny sa potom zaokrúhli na najbližších 50 bázických bodov. |
ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_del/2024/856/oj
ISSN 1977-0790 (electronic edition)