L_2009255SK.01009601.xml

UZNESENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU

z 23. apríla 2009

s poznámkami, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia o absolutóriu za plnenie rozpočtu siedmeho, ôsmeho a deviateho Európskeho rozvojového fondu za rozpočtový rok 2007

EURÓPSKY PARLAMENT,

—	so zreteľom na správu Komisie o následných opatreniach k rozhodnutiam o udelení absolutória za rok 2006 [KOM(2008) 629 a jej prílohu SEK(2008) 2579)],

—	so zreteľom na finančné výkazy a príjmy a výdavky siedmeho, ôsmeho a deviateho Európskeho rozvojového fondu za rozpočtový rok 2007 [KOM(2008) 490 – C6-0296/2008],

—	so zreteľom na správu o finančnom hospodárení 7., 8. a 9. Európskeho rozvojového fondu za rok 2007 [KOM(2008) 224],

—	so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o aktivitách financovaných 7., 8. a 9. Európskym rozvojovým fondom (ERF) za rozpočtový rok 2007 spolu s odpoveďami Komisie (1),

—	so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti vedenia účtov a zákonnosti a správnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov v súlade s článkom 248 Zmluvy o ES (2),

—	so zreteľom na odporúčania Rady z 10. februára 2009 (5042/2009 – C6-0057/2009, 5044/2009 – C6–0058/2009, 5045/2009 – C6–0059/2009),

—	so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, ktorá bola podpísaná 23. júna 2000 v Cotonou (3) a zrevidovaná 25. júna 2005 v Luxemburgu (4),

—	so zreteľom na rozhodnutie Rady 2001/822/ES z 27. novembra 2001 o pridružení zámorských krajín a území k Európskemu spoločenstvu (ďalej len „rozhodnutie o pridružení zámoria“) (5), zmenené a doplnené rozhodnutím Rady 2007/249/ES z 19. marca 2007 (6),

—	so zreteľom na článok 33 vnútornej dohody z 20. decembra 1995 medzi zástupcami vlád členských štátov zasadajúcich v Rade o financovaní a správe pomoci Spoločenstva podľa druhého finančného protokolu k štvrtému dohovoru AKT – ES (7),

—

so zreteľom na článok 32 vnútornej dohody z 18. septembra 2000 medzi zástupcami vlád členských štátov zasadajúcich v Rade o financovaní a správe pomoci Spoločenstva podľa finančného protokolu k Dohode o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi, podpísanej v Cotonou (Benin) 23. júna 2000, a o rozdelení finančnej pomoci pre zámorské krajiny a teritóriá, na ktoré sa vzťahuje štvrtá časť Zmluvy o ES (8),

—	so zreteľom na článok 276 Zmluvy o ES,

—	so zreteľom na článok 74 nariadenia o rozpočtových pravidlách zo 16. júna 1998, ktoré sa vzťahujú na spoluprácu pri financovaní rozvoja podľa štvrtého dohovoru AKT – ES (9),

—	so zreteľom na článok 119 nariadenia o rozpočtových pravidlách z 27. marca 2003, ktoré sa vzťahujú na 9. Európsky rozvojový fond (10),

—	so zreteľom na článok 70, článok 71 tretiu zarážku a prílohu V k rokovaciemu poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanovisko Výboru pre rozvoj (A6-0159/2009),

A.	keďže Európsky rozvojový fond (ERF) je najdôležitejším finančným nástrojom EÚ v oblasti rozvojovej spolupráce s africkými, karibskými a tichomorskými štátmi;

keďže celková suma pomoci poskytovaná prostredníctvom ERF sa počas nasledujúcich rokov značne zvýši, pretože suma pomoci Spoločenstva v rámci desiateho ERF na obdobie rokov 2008 až 2013 sa stanovila na 21 966 000 000 EUR, čo predstavuje 62 % nárast v porovnaní s finančnými prostriedkami vyčlenenými v rámci deviateho ERF;

C.	keďže rozpočtová podpora predstavuje nástroj pomoci, ktorý si vyžaduje zmenu vnímania parlamentného dohľadu, pričom sa treba odkloniť od kontroly vstupov a prejsť na kontrolu výsledkov a výstupov;

D.	keďže Európsky parlament je odhodlaný neustále rozvíjať svoje kontrolné kapacity s cieľom čo najefektívnejšie splniť svoje záväzky ako orgánu udeľujúceho absolutórium;

súhlasí s Komisiou, že „nedostatky vo vnútroštátnej správe“ a „nedostatky v riadení“ v mnohých prijímajúcich krajinách predstavujú významné riziko ovplyvňujúce správne riadenie ERF (odpovede Komisie na body 1 až 5 výročnej správy Dvora audítorov o aktivitách financovaných európskymi rozvojovými fondmi);

vyzýva Komisiu, aby pri „zdokonaľovaní“ svojej stratégie kontroly (body 1 až 5 výročnej správy o ERF) určila stav, v prípade ktorého by si nedostatok výsledkov a náklady kontroly vyžadovali zmenu politiky;

zastáva názor, že stratégia vykonávania 10. ERF (21 966 000 000 EUR na obdobie rokov 2008 až 2013) by sa mala sústrediť na oblasti s kľúčovým významom pre zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja; povzbudzuje Komisiu, aby si stanovila priority a aby zabránila nehospodárnemu zaobchádzaniu;

je presvedčený, že Komisia v snahe stanovovať priority a sústreďovať svoje rozvojové činnosti by mohla hľadať možnosti na zintenzívnenie pomoci krajinám s nízkym príjmom;

poukazuje na to, že je potrebné venovať náležitú pozornosť udržateľnosti zásahov Komisie vrátane stanovenia jasnej stratégie na ukončenie misie a monitorovania implementácie; zastáva názor, že posilnenie hodnotenia výsledkov je rozhodujúcim faktorom pri zabezpečení demokratickej legitimity rozvojovej spolupráce EÚ;

Finančné vykonávanie

víta dosiahnuté výsledky Komisie za rok 2007 a poznamenáva, že platby vzrástli o 12 % a záväzky o 9 %, keďže nárast nesplatených záväzkov sa obmedzil na 2,8 %; mieru plnenia vo výške 3,7 roka považuje za prijateľnú na základe nárastu účinnosti;

víta skutočnosť, že všetky dostupné prostriedky z 9. ERF v roku 2007 boli zaviazané; vyzýva Komisiu, aby vypracovala odporúčania pre neviazané rozpočtové prostriedky 8. ERF; zdôrazňuje však, že prostriedky by sa nemali viazať rýchlo na úkor kvality projektov;

pripomína, že Komisia sa zaviazala (11) zabezpečiť, aby sa aspoň 20 % pomoci pridelenej v rámci nástroja rozvojovej spolupráce (DCI) použilo na základné a stredoškolské vzdelanie a na základnú zdravotnú starostlivosť; žiada o poskytnutie údajov za ERF vo vzťahu k tej istej referenčnej hodnote;

vyjadruje znepokojenie nad zisteniami, ktoré sú obsiahnuté v osobitnej správe Dvora audítorov č. 10/2008 týkajúcej sa rozvojovej pomoci ES pre zdravotnícke služby v subsaharskej Afrike, ktorá poukazuje na to, že „financovanie sektora zdravotníctva v subsaharskej Afrike ako podiel celkovej rozvojovej pomoci sa napriek záväzkom Komisie, pokiaľ ide o rozvojové ciele tisícročia, a kríze v sektore zdravotníctva v subsaharskej Afrike od roku 2000 nezvýšilo“; vyzýva Komisiu, aby uprednostnila pomoc pre systémy zdravotníctva a aby určila najvhodnejšie nástroje poskytovania pomoci pre túto oblasť;

Finančné hospodárenie Komisie týkajúce sa európskych rozvojových fondov

10.

s uspokojením konštatuje, že podľa stanoviska Dvora audítorov sú vo vyššie uvedenej správe Komisie o finančnom hospodárení siedmeho, ôsmeho a deviateho Európskeho rozvojového fondu za rok 2007 „presne opísané dosiahnuté ciele za rozpočtový rok, finančná situácia aj udalosti, ktoré mali významný vplyv na činnosti uskutočnené v roku 2007“ (bod 13 výročnej správy o ERF);

11.

vyjadruje však poľutovanie nad tým, že nadväzné opatrenia Komisie na základe pripomienok Dvora audítorov sú vo viacerých prípadoch neprimerané; zdôrazňuje, že reakcia Komisie na odporúčania Dvora audítorov predstavuje dôležitý prvok jej zodpovednosti voči orgánu udeľujúcemu absolutórium; víta skutočnosť, že Komisia „podrobnejšie informácie poskytne v budúcnosti“ (bod 13 výročnej správy o ERF);

Vyhlásenie Dvora audítorov o vierohodnosti

Spoľahlivosť účtov

12.

poznamenáva, že v súlade s článkom 1 a článkom 103 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách z 27. marca 2003, ktoré sa vzťahujú na 9. Európsky rozvojový fond, sa vyhlásenie o vierohodnosti nevzťahuje na tú časť prostriedkov deviateho ERF (2 200 000 000 EUR), ktoré spravuje a za ktoré zodpovedá EIB (poznámky pod čiarou 2 a 11 výročnej správy o ERF);

13.

poznamenáva, že podľa názoru Dvora audítorov konečná účtovná závierka siedmeho, ôsmeho a deviateho ERF vyjadruje verne vo všetkých významných hľadiskách finančnú situáciu ERF k 31. decembru 2007 (odsek VI vyhlásenia o vierohodnosti);

14.

poznamenáva, že Dvor audítorov upozornil na skutočnosť, že Komisia nepreukázala relevantnosť predpokladov uplatnených pri odhade rezervy na vzniknuté náklady, ktoré môžu viesť k podhodnoteniu vzniknutých výdavkov a k nadhodnoteniu výšky záruk uvedenej v poznámkach k finančným výkazom (odsek VII vyhlásenia o vierohodnosti);

Zákonnosť a správnosť príslušných operácií

15.

poznamenáva, že:

—

Dvor audítorov zastáva názor, že operácie súvisiace s príjmami a záväzkami za rozpočtový rok sú ako celok zákonné a riadne (odsek VIII vyhlásenia o vierohodnosti), pričom upozorňuje na vysoké fiduciárne riziko v súvislosti s rozpočtovou podporou, ktoré vyplýva z „dynamickej interpretácie“ kritérií oprávnenosti Komisiou (odsek X vyhlásenia o vierohodnosti).

—	Dvor audítorov prostredníctvom svojho auditu odhalil významnú mieru chýb s vplyvom na operácie príslušných platieb (odsek IX vyhlásenia o vierohodnosti).

—	Dvor audítorov zaznamenal zlepšenia, ktoré Komisia zaviedla v systémoch dohľadu a kontroly, a konštatuje, že stále existuje priestor na zlepšenie;

Poznámky k informáciám predostretým Dvorom audítorov na podporu svojho vyhlásenia o vierohodnosti

Rozsah auditu

16.

poznamenáva, že pripomienky Dvora audítorov k zákonnosti a správnosti príslušných operácií sa zakladajú na:

a)	hodnotení systémov dohľadu a kontroly v ústredí úradu EuropeAid a v piatich delegáciách, ktoré schvaľujú výdavky v šiestich štátoch;

b)	audite 90 platieb a 15 jednotlivých právnych záväzkov;

c)	pokiaľ ide o rozpočtovú podporu, na preskúmaní vzorky 30 platieb a 15 finančných záväzkov vybraných štatistickými metódami;

d)	preskúmaní 30 operácií vybraných štatistickými metódami, ktoré boli schválené ústredím úradu EuropeAid;

e)	preskúmaní 30 operácií vybraných štatistickými metódami, ktoré už boli predtým predmetom následnej kontroly ústredia úradu EuropeAid;

f)	preskúmaní 30 finančných záväzkov vybraných štatistickými metódami a

g)	preskúmaní výročnej správy o činnosti a vyhlásenia generálneho riaditeľa úradu EuropeAid (bod 15 výročnej správy o ERF);

Spoľahlivosť účtov

17.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia stále nie je schopná predložiť úplné účtovné informácie pre technické ťažkosti; berie na vedomie odpoveď Komisie, podľa ktorej „zavedenie nového účtovného systému od roku 2009 prekoná súčasné obmedzenia“ (bod 16 výročnej správy o ERF); víta zavedenie systému ABAC-ERF vo februári 2009;

18.

berie na vedomie opakovanú poznámku Dvora audítorov týkajúcu sa relevantnosti štatistického prístupu Komisie týkajúceho sa odhadov rezerv na náklady, ktoré vznikli v účtovnom období a za ktoré do konca roka neboli prijaté žiadne faktúry; ďalej berie na vedomie, že táto rezerva predstavuje 2 087 000 000 EUR, resp. 83 % celkových záväzkov (bod 17 výročnej správy o ERF); vyzýva Komisiu, aby pokračovala v zdokonaľovaní a vylepšovaní svojho prístupu;

Zákonnosť a správnosť príslušných operácií

19.

berie na vedomie rozdielne názory Komisie a Dvora audítorov, pokiaľ ide o termín „vypracovania“ a „podpísania“ dohôd o financovaní (bod 19 výročnej správy o ERF); vyjadruje poľutovanie nad nejasnou správou zaslanou orgánu udeľujúcemu absolutórium a vyzýva Komisiu na objasnenie, aby všetky strany – Komisia a štáty AKT – chápali „vypracovanie“ rovnako;

20.

poznamenáva, že organizácie OSN v súvislosti s dvoma platbami (z jedenástich vybraných) neposkytli Dvoru audítorov v rámci kontroly operácií príslušnú podpornú dokumentáciu; preto žiada Komisiu, aby zabezpečila, že finančná a administratívna rámcová dohoda sa plne dodržiava;

21.

konštatuje, že Dvor audítorov na základe svojich výsledkov auditu (body 32 až 47 výročnej správy o ERF) prišiel k záveru, že systémy dohľadu a kontroly Európskych rozvojových fondov úradu EuropeAid sú len „čiastočne účinné“ (bod 53 výročnej správy o ERF);

22.

ďalej berie na vedomie, že z deviatich prvkov systému vnútornej kontroly na úrovni ústredia úradu je šesť účinných, dva sú čiastočne účinné a jeden prvok – množstvo monitorovacích pracovných ciest – je neúčinný a že z piatich prvkov systému vnútornej kontroly na úrovni delegácií sú dva účinné a tri len čiastočne účinné (tabuľka 3 výročnej správy o ERF);

23.

berie na vedomie, že Komisia sa domnieva, že „vzhľadom na materiálne, finančné a ľudské zdroje, ktorými Komisia disponuje, […] vytvorila systémy kontroly, ktoré umožňujú poskytnúť primeranú záruku“ (bod 53 výročnej správy o ERF);

24.

domnieva sa, že reakcie Komisie nie sú uspokojujúce, pretože nedokazujú ochotu Komisie prehodnotiť nástroje, ktoré zaviedla, a vyzýva Komisiu, aby poskytla presnejšie informácie, pokiaľ ide o pojem „primeraná záruka“, a najmä pokiaľ ide o skutočný pomer nákladov a prínosov v súvislosti s kontrolami a skutočnú chybovosť, ako aj rozpis, v ktorom sa uvedie, ktoré dodatočné ľudské a finančné zdroje sú potrebné na zlepšenie systému kontroly s cieľom umožniť Dvoru audítorov v rámci celkového posúdenia ohodnotiť kontroly ako „účinné“;

25.

berie na vedomie, že Dvor audítorov upozorňuje na neadekvátnosť kontrol vykonaných dozornými úradníkmi alebo audítormi, čo naznačuje nedostatky v systémoch dohľadu a kontroly; preto vyzýva Komisiu, aby posilnila kontroly a aby zaviedla najmä nástroj na prehodnotenie správ o externom audite s cieľom presvedčiť sa o ich kvalite;

Záväzky a platby v súvislosti s rozpočtovou podporou

26.

berie na vedomie, že v piatich z 15 preskúmaných záväzkov v súvislosti s rozpočtovou podporou Dvor audítorov zistil:

—	„vážne nedostatky vnútornej kontroly rozpočtu, účtovných systémov, opatrení v súvislosti s verejným obstarávaním a bojom proti korupcii“,

—	že medzi „vážne problémy“ patrí aj neschopnosť včas vypracúvať skontrolované účty a neúčinnosť vonkajšej kontroly,

—	že s poskytovaním rozpočtovej podpory v takýchto podmienkach súvisí „veľmi vysoké fiduciárne riziko“ (bod 26 výročnej správy o ERF);

27.

zdôrazňuje, že Dvor audítorov zastáva názor, že v týchto piatich prípadoch sa nesplnili požiadavky dohody z Cotonou týkajúce sa dostatočnej transparentnosti, povinnosti zodpovedať sa a účinnosti hospodárenia s verejnými financiami;

28.

pripomína, že „fiduciárne riziko“ znamená hrozbu, že peniaze európskych daňových poplatníkov sa nevyužívajú na plánované účely, nevynakladajú sa finančne najvýhodnejším spôsobom ani nie sú riadne zúčtované;

29.

ďalej berie na vedomie, že Komisia „nesúhlasí s hodnotením Dvora audítorov“, že záväzky sa podľa Komisie prijali po vyhodnotení „dostatočného pozitívneho pokroku dosiahnutého v systémoch hospodárenia s verejnými financiami“, že príslušné krajiny následne „naďalej vykazovali pokrok“ a že „boli oprávnené na získanie ďalšej podpory z rozpočtu“ (bod 26 výročnej správy o ERF);

30.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že odpoveď Komisie neodráža závažnosť zistení Dvora audítorov („vážne problémy“, „veľmi vysoké fiduciárne riziko“); používanie otvorených výrazov a výrazov nesmerujúcich k výsledku ako „dostatočný“, „pokrok“ a „na správnej ceste“ považuje v tomto vážnom kontexte za neadekvátne, ak nie povrchné;

31.

vyzýva Komisiu, aby predložila dôkazy, z ktorých vychádzajú jej závery, a aby ich prezentovala takým spôsobom, z ktorého bude jasné, aký pokrok sa dosiahol (odkiaľ pokiaľ) a prečo sa tento pokrok považoval za „dostatočný“;

32.

berie na vedomie, že v siedmich z 33 kontrolovaných dohôd o financovaní Dvor audítorov zistil, že ustanovenia dohôd o financovaní v súvislosti s rozpočtovou podporou boli neúplné alebo nejasné, neobsahovali všeobecné podmienky rozpočtovej podpory ani v nich neboli metódy výpočtu súm na vyplatenie definované jednoznačne alebo sa odvolávali na záväzky vzniknuté vláde bez toho, aby bol stanovený dátum splatnosti a dôsledky v prípade nesplnenia záväzkov (bod 27 výročnej správy o ERF); tiež berie na vedomie, že Komisia „sa bude […] v rámci 10. ERF usilovať ďalej zvýšiť kvalitu dohôd o financovaní“;

33.

berie na vedomie, pokiaľ ide o platby v súvislosti s rozpočtovou podporou, príslušné operácie „ovplyvnené významnou mierou chýb“ [bod 52 písm. b) výročnej správy o ERF] z dôvodu:

—	výpočtu súm na vyplatenie založeného na kladnom závere, pokiaľ ide o pokrok v hospodárení s verejnými financiami, ktorý nie je v súlade s príslušným hodnotením situácie,

—	použitia metódy výpočtu, ktorá nie je stanovená v dohode o financovaní,

—	vykonania platieb bez aktuálnych správ o hospodárení s verejnými financiami (bod 28 výročnej správy o ERF);

34.

tiež berie na vedomie tieto zistenia Dvora audítorov v súvislosti so šiestimi z 30 preskúmaných platieb:

—	neschopnosť Komisie preukázať v štruktúrovanej a formalizovanej podobe, či boli splnené podmienky na vykonanie platieb v súvislosti s hospodárením s verejnými financiami,

—	neprimerane optimistické hodnotenia pokroku alebo hodnotenia založené na neaktuálnych alebo nevhodných informáciách,

—	závery, ktoré neboli doložené príslušnými informáciami,

—	spoliehanie sa na budúce udalosti namiesto minulých,

—	nepresné hodnotenie ukazovateľov (bod 29 výročnej správy o ERF);

35.

berie na vedomie odpoveď Komisie, podľa ktorej „Komisia […] pri prijímaní kvalifikovaného rozhodnutia zohľadňuje dosiahnutý pokrok, politickú vôľu uskutočniť reformu a ostatné dôležité oblasti“ (odpoveď Komisie na bod 29 výročnej správy o ERF);

36.

je znepokojený zisteniami Dvora audítorov, no ešte viac odpoveďami Komisie, ktoré svedčia o tom, že Komisia sa veľmi zdráha predkladať informácie, z ktorých vychádzajú jej rozhodnutia o rozpočtovej podpore;

Účinný parlamentný dohľad

37.

je presvedčený, že rozhodnutie o využití rozpočtovej podpory ako nástroja rozvojovej pomoci plne spadá medzi výkonné právomoci a že operácie rozpočtovej podpory by si nemali vyžadovať predchádzajúce parlamentné schválenie;

38.

poznamenáva, že parlamentné posúdenie rozpočtovej podpory by sa nemalo zameriavať len na riziká, ale aj na prínosy, ako aj na riziká a prínosy alternatívneho poskytovania pomoci; ďalej konštatuje, že tradičné prístupy k riadeniu projektov, využívané niekoľko desaťročí, nesplnili očakávania;

39.

je presvedčený, že absolútnym cieľom parlamentného dohľadu je dosiahnuť účinnosť pomoci, čo znamená účelné, hospodárne, zákonné a riadne využitie pomoci s cieľom dosiahnuť trvalo udržateľný rozvoj, a považuje dohľad nad rozpočtovou podporou za súčasť svojej všeobecnej snahy o kontrolu účinnosti a výsledkov celkových výdavkov na rozvoj;

40.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že nemá dostatočne využiteľné, komplexné a spoľahlivé informácie na uskutočňovanie účinnej kontroly výsledkov rozpočtovej podpory;

41.

žiada ukončenie predchádzajúceho systému po sebe nasledujúcich ERF prostredníctvom úplnej konsolidácie financovania spolupráce AKT – EÚ v rámci rozpočtu EÚ s cieľom zabezpečiť parlamentnú kontrolu prideľovania finančných prostriedkov v rámci fondov ERF;

Výročná správa o využití rozpočtovej podpory

42.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala výročnú správu o využití rozpočtovej podpory, a svoj Výbor pre kontrolu rozpočtu, aby vypracoval vlastnú iniciatívnu správu k tejto výročnej správe vrátane využiteľných, komplexných, spoľahlivých, analytických a hodnotiteľných informácií, a nielen opisných informácií o:

—	plánovanej a vyplatenej rozpočtovej podpore,

—	dosiahnutí očakávaných výsledkov podľa cieľov darcov a stratégií krajín,

—	existencii a kvalite komplementárnych podmienok,

—	účinnosti dialógu, stave harmonizácie darcov, uskutočnenom komplementárnom vytváraní kapacít a účinku vytvárania kapacít,

—	dosiahnutom zlepšení systémov v krajine,

—	zodpovedných inštitúciách, inštitúciách pre hospodárenie s verejnými financiami, monitorovacích a vyhodnocovacích inštitúciách,

—	výške a miere neoprávnených výdavkov,

—	analýze kategórií nezrovnalostí zistených v priebehu kontrol a auditov (systematických a nesystematických),

—	prijatých nápravných opatreniach;

43.

ďalej vyzýva Komisiu, aby pri uskutočňovaní rozpočtovej podpory s absolútnou dôslednosťou určila krajiny alebo otázky, v prípade ktorých by sa osobitná parlamentná pozornosť ukázala ako užitočná na zlepšenie zodpovednosti darcov;

44.

taktiež vyzýva Komisiu, aby zaviedla ročné monitorovanie tohto rizika;

Posúdenie a riadenie rizík

45.

poznamenáva, že poskytovanie financií prostredníctvom systémov v rozvojových krajinách, ktoré sú slabé, vytvára riziko neefektívnosti a plytvania, a preto že je absolútne nevyhnutné uskutočniť komplexné posúdenie fiduciárneho rizika pred začatím programov rozpočtovej podpory;

46.

pripomína, že Komisia nepoužíva systém, v ktorom posudzovanie rizika vedie k jasnému limitu hodnôt, pri ktorých nedosiahnutí by sa podpora nemala udeliť, ale skôr „dynamický prístup“, v ktorom je oveľa vyšší stupeň subjektívneho rozhodovania;

47.

zastáva názor, že vyšší stupeň subjektívneho rozhodovania pri rozhodnutiach v rámci „dynamického prístupu“ o rozpočtovej podpore musí byť vyvážený rovnako vysokým stupňom transparentnosti; preto vyzýva Komisiu, aby sprístupnila parlamentnému Výboru pre kontrolu rozpočtu a Výboru pre rozvoj informácie, z ktorých vychádzajú jej posúdenia;

48.

očakáva najmä, že získa jasné informácie o tom, akým spôsobom Komisia posudzuje riziko, uskutočňuje analýzy vládnych systémov v rozvojových krajinách, posudzuje významnosť nedostatkov systému týkajúcich sa prípadných neefektívností a plytvania pomoci a odhadov týchto faktorov, pokiaľ možno čo najviac kvantifikovaných, ako aj informácie o prijatých opatreniach alebo budúcich opatreniach s cieľom zmierniť zistené riziko;

Rétorika alebo skutočnosť

49.

poznamenáva, že zodpovedný člen Komisie Louis Michel v brožúre s názvom Rozpočtová podpora – otázka vzájomnej dôvery (12) konštatuje, že „… rozpočtová podpora a viac tejto podpory je jedinou odpoveďou. Z tohto dôvodu som sa rozhodol zvýšiť podiel rozpočtovej podpory z 20 % nášho financovania na 50 %“;

50.

vyzýva uvedeného člena Komisie, aby prehodnotil tieto zámery, kým sa rétorika nenahradí skutočnosťou a kým nebudú k dispozícii dôkazy, ktoré budú svedčiť o rozsahu, v ktorom rozpočtová podpora poskytla efektívnejšie využitie prostriedkov než iné nástroje pomoci alebo mala vplyv na príjmovú chudobu;

51.

berie na vedomie list a oznámenie člena Komisie Louisa Michela adresované pánu Jacekovi Uczkiewiczovi, členovi Európskeho dvora audítorov, s kópiou pre pána Herberta Böscha, predsedu Výboru pre rozpočtovú kontrolu, z 9. januára 2009 [DR/amw/S(08)0418], v ktorých uvádza, že:

—	existuje priestor na to, aby Komisia zlepšila formuláciu a vykonávanie programov rozpočtovej podpory v súlade s pripomienkami EDA prostredníctvom transparentnejšieho, štruktúrovanejšieho a formalizovanejšieho prístupu, a

—

existuje priestor na systematickejšie zohľadnenie riadenia rizika a zváženie príslušných ochranných opatrení alebo podmienok (strana 9 v oznámení Reakcia na návrh Európskeho dvora audítorov uplatňovať základné požiadavky pre riadenie verejných financií pri určovaní oprávnenosti rozpočtovej podpory, ktoré bolo prílohou listu);

52.

víta skutočnosť, že Komisia prijala pripomienky Dvora audítorov, ako aj zámery Komisie, a očakáva, že bude informovaný o podrobnej štruktúre a plnení tohto „rozšíreného prístupu“ (tamže, s. 1);

Európsky dvor audítorov

53.

vyzýva Dvor audítorov, aby informoval Európsky parlament, v akej kvalite Komisia posudzuje a riadi riziko, a privítal by viac auditov výkonnosti, ktoré by posúdili výsledky nákladov na rozvojovú pomoc vo všeobecnosti a osobitne rozpočtovej podpory;

Parlamenty prijímateľských krajín

54.

vyzýva svoj Výbor pre kontrolu rozpočtu, aby nadviazal priame kontakty so sesterskými výbormi v parlamentoch vybraných prijímateľských krajín s cieľom povzbudiť a podporiť ich úlohu pri zabezpečovaní účinnosti pomoci prostredníctvom činností parlamentného dohľadu;

55.

vyzýva Komisiu, aby stanovila priority pre podporu určenú partnerským krajinám pri budovaní kapacít parlamentnej kontroly a auditu, najmä ak sa pomoc poskytuje formou rozpočtovej kontroly, a vyzýva Komisiu na pravidelné podávanie správ o dosiahnutom pokroku;

56.

domnieva sa, že je nevyhnutné zapojiť vnútroštátne parlamenty, občiansku spoločnosť a miestne orgány v partnerských krajinách, aby sa zabezpečila skutočná zodpovednosť za tento proces; nalieha na Komisiu, aby vyvíjala maximálne úsilie o zlepšenie dialógu s týmito orgánmi na všetkých úrovniach procesu programovania;

Zapojenie štátov AKT

57.

je znepokojený „nedostatočnou zainteresovanosťou štátov AKT“ pri zabezpečovaní účinnej kontroly výdavkov ERF a je znepokojený, že delegácie „sa môžu spoliehať na kontroly vykonávané správami národného povoľujúceho úradníka (NAO) len v obmedzenej miere“ (bod 36 výročnej správy ERF);

58.

poznamenáva, že je povinné, aby v AKT boli NAO, no v rozvojových krajinách v súvislosti s RELEX neexistujú; vyzýva Komisiu, aby informovala Európsky parlament o výhodách a nevýhodách prístupu v súvislosti s ERF a aby posúdila osvedčené postupy v štátoch AKT s cieľom zlepšiť kontrolu výdavkov ERF prostredníctvom administratív NAO;

59.

ďalej berie na vedomie, že „problémy, o ktorých delegácie pravidelne informujú“ ústredie úradu EuropeAid, „sa týkajú nedostatočných kapacít a zdrojov v administratívach národného povoľujúceho úradníka“ (bod 41 výročnej správy o ERF); vyzýva Komisiu, aby informovala o spätnej väzbe adresovanej delegáciám v tejto otázke;

Ľudské zdroje

60.

berie na vedomie, že podľa Dvora audítorov sa počet zamestnancov Komisie v porovnaní s viazanými prostriedkami znižuje a že napriek plánovanému nárastu záväzkov v rámci desiateho ERF sa neočakáva zvýšenie počtu zamestnancov (bod 33 výročnej správy o ERF);

61.

úplne súhlasí s Dvorom audítorov, že môže „vzniknúť riziko, že nedostatok alebo neprimerané rozdelenie zamestnancov alebo nedostatok zamestnancov s konkrétnymi zručnosťami alebo znalosťami bude mať vplyv na kvalitu kontrol, overovania a monitorovania“ (bod 33 výročnej správy o ERF);

62.

vyzýva Komisiu, aby vysvetlila, ako mieni riešiť napätie, ak nie rozpory medzi potrebami dodatočných ľudských zdrojov v delegáciách a jej záväzkami „s cieľom zachovať stabilnú úroveň personálu, hneď ako sa integrujú všetci zamestnanci v súvislosti s rozšírením s tým, že sa nebudú požadovať žiadne nové pracovné miesta na obdobie 2009 – 2013“, a „s cieľom splniť nové personálne potreby v kľúčových politických oblastiach výlučne prostredníctvom presunu zamestnancov v rámci oddelení a medzi oddeleniami“ (13);

63.

zastáva názor, že dodatočné ľudské zdroje by sa mohli nájsť odbúraním rozdelenia zodpovednosti za rozvojovú politiku medzi GR RELEX a DEV; vyzýva súčasnú Komisiu, aby podnikla potrebné kroky s cieľom urýchliť túto reorganizáciu v novej Komisii; je presvedčený, že súčasné rozdelenie práce v súvislosti s rozvojovou spoluprácou medzi GR DEV a RELEX neumožňuje Komisii plne sa zúčastňovať na vyvíjaní medzinárodného úsilia pri podpore súdržnosti rozvoja a účinnosti pomoci; ďalej vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že rozvojová spolupráca bude jednoznačne zameraná na primárny cieľ odstránenia chudoby;

64.

vyzýva Komisiu, aby prijala potrebné opatrenia zamerané na prispôsobenie počtu zamestnancov pridelených pre systém riadenia a kontroly ERF a pritom zohľadnila predvídateľný nárast objemu záväzkov v rámci desiateho ERF;

Poznámky k záverom a odporúčaniam Dvora audítorov

65.

s uspokojením berie na vedomie, že Dvor audítorov uznal úsilie úradu EuropeAid rozvíjať stratégiu kontroly; zastáva názor, že cieľom účinnej stratégie kontroly je predchádzať chybám ex ante, a nie primárne vymáhať neoprávnene vyplatené prostriedky ex post; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v rozvoji svojej stratégie kontroly v zmysle tohto prístupu, ktorý predstavuje prioritu pre orgán udeľujúci absolutórium;

66.

plne súhlasí s odporúčaniami Dvora audítorov uvedenými v bode 55 písm. a) až g) a bode 56 písm. a) až f) výročnej správy o ERF; žiada Komisiu, aby svoju pozornosť upriamila najmä na odporúčanie uvedené v bode 56 písm. a), že:

„na dodržiavanie dohody z Cotonou by sa mal použiť porovnávací štandard v podobe základných požiadaviek, ako napríklad dostupnosť účtov uverejnených a skontrolovaných včas, ktoré by sa mali splniť pred udelením rozpočtovej podpory“;

a v bode 56 písm. d), že:

„úrad EuropeAid by sa mal pred začatím programu rozpočtovej podpory uistiť, že bolo vypracované jasné a úplné posúdenie hospodárenia s verejnými financiami a že prijímateľská krajina predložila spoľahlivý a relevantný program reformy na riešenie všetkých dôležitých nedostatkov podľa predvídateľného harmonogramu“;

preto vyzýva Komisiu, aby udelila rozpočtovú podporu, len ak je riadenie verejných výdavkov dostatočne transparentné, zodpovedné a efektívne alebo také aspoň pravdepodobne bude pri plnení v krátkodobom rámci reformného programu; ďalej poukazuje na to, že výber spôsobu financovania pre konkrétny sektor by mal byť priamo spojený s jeho efektívnosťou v danej oblasti, pre ktorú sa poskytujú prostriedky;

67.

vyzýva Komisiu, aby si ako prioritu stanovila rýchle vykonanie týchto odporúčaní, ktorým orgán udeľujúci absolutórium priraďuje osobitný význam, pretože jasné a schválené vymedzenie rozsahu subjektívneho rozhodovania v rámci vykonávacej právomoci je nevyhnutné pre zmysluplný parlamentný dohľad;

Nový prístup k novej situácii

68.

zdôrazňuje, že využitie prostriedkov prijímateľskou krajinou poskytnutých v rámci rozpočtovej podpory je mimo priamej kontroly Komisie (a ostatných darcov), pretože je výsostným právom príslušnej prijímateľskej krajiny spravovať svoj rozpočet v súlade s vlastnými osobitnými pravidlami a vnútroštátnymi rozpočtovými postupmi;

69.

pripomína, že finančné hospodárenie verejného sektora, úlohy vnútornej kontroly a vonkajšieho auditu sú v niektorých prijímateľských krajinách často nedostatočne spoľahlivé na zabezpečenie toho, aby sa prostriedky darcov adekvátne spravovali a využili na plánované účely;

70.

je presvedčený, že Komisia v zmysle zvýšenej pozornosti venovanej otázke zodpovednosti a zvyšujúceho sa záujmu daňových poplatníkov darcovských krajín o konkrétne výsledky rozvojovej pomoci má značný záujem spoznať pri udeľovaní rozpočtovej podpory predpokladané riziká a podeliť sa o tieto informácie s orgánom udeľujúcim absolutórium, ktorému je zodpovedná;

71.

ďalej je presvedčený, že Komisia by mala informovať administratívy prijímateľských krajín o svojich záväzkoch v súvislosti so zodpovednosťou a vyžadovať od tých, čo spravujú prostriedky na nižšej úrovni, aby sa na nich vzťahovala podobná zodpovednosť;

Vyhlásenie krajiny o vierohodnosti

72.

preto zastáva názor, že rozvojová pomoc vo všeobecnosti a osobitne rozpočtová podpora by mali byť zviazané s následným vyhlásením o vierohodnosti, ktoré by vydávala vláda prijímateľskej krajiny a ktoré by podpisoval minister financií, pričom by sa týkalo vybraných oblastí, ktoré ovplyvňujú štruktúru riadenia a zodpovednosti v prijímateľskej krajine;

73.

je pevne presvedčený, že vlastné posúdenie a pochopenie nedostatkov kontroly prijímateľskej krajiny poskytne väčšiu motiváciu na zlepšovanie než audity a kontroly, ktoré v prijímateľskej krajine realizujú orgány zvonka;

74.

zastáva názor, že vyhlásenie krajiny o vierohodnosti posilní transparentnosť a zodpovednosť a poskytne medzinárodným darcom cenné informácie určené na vydanie podloženého posúdenia celkovej transparentnosti a spoľahlivosti štruktúry riadenia a zodpovednosti prijímateľskej krajiny;

75.

vyzýva Komisiu, aby prevzala iniciatívu a predložila návrh ostatným medzinárodným darcom, najmä Svetovej banke, s cieľom vyvinúť a implementovať takýto nástroj so súhlasom ostatných darcov; zdôrazňuje, že osobitná pozornosť sa musí venovať charakteru sankcií za zámerne zavádzajúce vyhlásenia o vierohodnosti;

76.

vyzýva Komisiu, aby informovala Európsky parlament o možnom časovom harmonograme týchto rokovaní;

Začlenenie rozpočtu ERF do všeobecného rozpočtu EÚ

77.

víta záväzok Komisie „opätovne predložiť návrh na úplné začlenenie ERF do rozpočtu počas rokovaní o nasledujúcom finančnom rámci“ (14); vyzýva Komisiu, aby poskytovala parlamentnému Výboru pre kontrolu rozpočtu všetky informácie súvisiace s prípravou tejto iniciatívy;

78.

opätovne potvrdzuje svoju podporu začleneniu ERF do všeobecného rozpočtu EÚ, domnieva sa, že zahrnutie ERF do rozpočtu by umožnilo posilniť súdržnosť, transparentnosť a efektívnosť ERF, ako aj nástroj jeho kontroly;

Prispôsobenie parlamentného dohľadu nástroju

79.

zastáva názor, že úlohou Európskeho parlamentu v súvislosti s rozpočtovou podporou je dbať na zodpovednosť Komisie za výsledky vynaložených výdavkov a že rozpočtová podpora predstavuje nástroj pomoci, ktorý si vyžaduje zmenu vnímania dohľadu, pričom sa treba odkloniť od kontroly vstupov a prejsť na kontrolu výsledkov na základe ukazovateľov;

80.

je presvedčený, že je povinný rozvíjať svoj súčasný spôsob práce s cieľom dosiahnuť tieto ciele; zastáva názor, že podvýbor pre dohľad nad rozpočtovou podporou zriadený Výborom pre kontrolu rozpočtu by bol účinným nástrojom na zabezpečenie toho, že vynaložená podpora zvýhodní obyvateľstvo prijímateľskej krajiny a že príspevky daňových poplatníkov na náklady na pomoc sa nespreneveria;

Investičný nástroj

81.

pripomína, že v odsekoch 20 až 24 svojho uznesenia z 22. apríla 2008 o absolutóriu za plnenie rozpočtu šiesteho, siedmeho, ôsmeho a deviateho Európskeho rozvojového fondu za rozpočtový rok 2006 (15) vyjadril obavy z toho, že riadenie investičného nástroja Európskou investičnou bankou (EIB) je vyňaté z absolutória; ďalej pripomína, že zdroje ERF sú verejné prostriedky z príspevkov európskych daňových poplatníkov, a nie z finančných trhov;

82.

vyjadruje poľutovanie, rovnako ako ho vyjadril Dvor audítorov vo svojom stanovisku č. 9/2007 k návrhu nariadenia Rady o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na 10. Európsky rozvojový fond (16), nad vytvorením dvoch samostatných oblastí riadenia, pretože to obmedzuje rozsah absolutória, vytvára dodatočné potreby na koordináciu medzi Komisiou a EIB a vytvára ťažkosti pri získavaní celkového obrazu dosiahnutých výsledkov;

83.

poznamenáva, že výročná správa EIB o investičnom nástroji obsahuje hlavne finančné informácie a veľmi málo – ak vôbec – informácií o výsledkoch rozličných financovaných programov;

84.

vyzýva EIB, aby sa zamerala na svoje predkladanie výsledkov a aby prezentovala kompletné, relevantné a objektívne informácie, pokiaľ ide o výsledky, stanovené ciele, dosiahnuté ciele a dôvody prípadných odchýlok, ako aj uskutočnené vyhodnotenia a prehľad výsledkov hodnotenia;

85.

zdôrazňuje, že EIB pôsobí v krajinách AKT v rámci dohody z Cotonou, ktorej primárnym cieľom je odstránenie chudoby a podpora udržateľného rozvoja, a preto EIB musí dodržiavať tieto ciele, pokiaľ ide o jej úverovú politiku voči týmto krajinám;

86.

vyzýva Komisiu, aby informovala Európsky parlament o osobitných postupoch, ktoré vytvorila s EIB s cieľom koordinovať úsilie týchto dvoch inštitúcií o dosiahnutie rozvojových cieľov EÚ, ako aj účinnosť týchto postupov;

87.

je znepokojený imidžom EIB, ktorá sa považuje za najmenej transparentnú, najmenej sa zodpovedajúcu a najmenej demokraticky kontrolovanú inštitúciu spomedzi všetkých orgánov, ktorým sa zverilo vykonávanie politík EÚ, ako aj verejných finančných inštitúcií;

88.

vyzýva EIB, aby v záujme EÚ a jej hodnôt a s cieľom zlepšiť verejné vnímanie EIB ako inštitúcie predložila dôkazy:

—

o tom, ako postupuje v duchu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o verejnom prístupe k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (17) a Aarhuského dohovoru z 25. júna 1998 o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia,

—	o tom, ako dodržiava globálne rozvojové záväzky EÚ a štandardy stanovené ostatnými multilaterálnymi rozvojovými bankami,

—	o tom, ako jej financovanie kapitálovo náročných projektov v oblastiach ťažby prispieva k odstráneniu chudoby,

—	o usmerneniach, ktoré vytvorila pre investovanie do energetiky, lesného hospodárstva, dopravy, vodného a odpadového hospodárstva, a o tom, ako sú jej investičné rozhodnutia plne v súlade s týmito usmerneniami,

—	o tom, že nízky počet environmentálnych odborníkov zamestnaných na plný úväzok v rámci personálu zodpovedného za preskúmanie celkového úverového portfólia a zabezpečenie zhody s príslušnými politikami je dostatočný,

—	o účinnosti jej mechanizmu podávania sťažností pre občanov s ujmou, ku ktorému by občania mimo EÚ tiež mali mať prístup,

—	o účinnosti opatrení prijatých s cieľom boja proti korupcii a praniu špinavých peňazí,

—	o jej kritériách na poskytovanie úverov súkromnému sektoru, ktoré zachádzajú ďalej, než sú základné finančné štandardy a úplnosť zoznamov konečných prijímateľov v prípade úverov poskytnutých súkromnému sektoru;

89.

vyzýva Komisiu, aby podrobne sledovala vykonávanie investičného nástroja s cieľom zabezpečiť, že tento nástroj napĺňa svoj cieľ rozvojového nástroja, a aby pravidelne informovala parlamentný Výbor pre rozpočtovú kontrolu o svojich zisteniach;

90.

vyzýva svoj Výbor pre kontrolu rozpočtu, aby posilnil svoje činnosti súvisiace s kontrolou finančných aktivít EIB, ktoré plne spadajú do zodpovednosti tohto výboru v súlade prílohou VI kapitolou V bodom 3 rokovacieho poriadku.

(1) Ú. v. EÚ C 286, 10.11.2008, s. 273.

(2) Ú. v. EÚ C 277, 31.10.2008, s. 243.

(3) Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3.

(4) Ú. v. EÚ L 287, 28.10.2005, s. 1.

(5) Ú. v. ES L 314, 30.11.2001, s. 1, a Ú. v. ES L 324, 7.12.2001, s. 1.

(6) Ú. v. EÚ L 109, 26.4.2007, s. 33.

(7) Ú. v. ES L 156, 29.5.1998, s. 108.

(8) Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 355.

(9) Ú. v. ES L 191, 7.7.1998, s. 53.

(10) Ú. v. EÚ L 83, 1.4.2003, s. 1.

(11) Vyhlásenie Komisie v súvislosti s článkom 5 DCI, príloha k oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu z 24. októbra 2006 [KOM(2006) 628].

(12) ISBN 978-92-79-10115-1; k dispozícii na internetovej adrese: http://ec.europa.eu/development/icenter/repository/LM_budget_support_fr.pdf

(13) Správa Komisie. Plánovanie a optimálne využívanie ľudských zdrojov Komisie so zreteľom na priority EÚ [SEK(2007) 530], s. 3, na adrese: http://www.europarl.europa.eu/meetdocs/2004_2009/documents/dv/sec_2007_5/sec_2007_530.pdf

(14) Pracovný dokument útvarov Komisie [SEK(2008) 2579]. Príloha k správe Komisie pre Európsky parlament o následných opatreniach k rozhodnutiam o absolutóriu za rok 2006, s. 86.

(15) Ú. v. EÚ L 88, 31.3.2009, s. 253.

(16) Ú. v. EÚ C 23, 28.1.2008, s. 3.

(17) Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43.