|
Úradný vestník |
SK Séria L |
|
2025/2600 |
13.12.2025 |
NARIADENIE RADY (EÚ) 2025/2600
z 12. decembra 2025
o núdzových opatreniach na riešenie závažných hospodárskych ťažkostí spôsobených konaním Ruska v súvislosti s útočnou vojnou proti Ukrajine
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 122 ods. 1,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
keďže:
|
(1) |
Prezident Ruskej federácie 24. februára 2022 ohlásil „špeciálnu vojenskú operáciu“ na Ukrajine a ruské ozbrojené sily začali útok na Ukrajinu. Tento útok je flagrantným porušením územnej celistvosti, zvrchovanosti a nezávislosti Ukrajiny. Útočná vojna proti Ukrajine sa odvtedy neustále stupňuje a ruské destabilizačné činnosti a hybridné kampane sa rozšírili na územie členských štátov Únie. |
|
(2) |
Popri ničivom vplyve na ukrajinské hospodárstvo útočná vojna Ruska proti Ukrajine a konanie Ruska proti Únii vytvorili a stále vytvárajú vážne hospodárske výzvy mimo Ukrajiny. Vzhľadom na blízkosť Únie k Rusku a Ukrajine a vzhľadom na útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine, ako aj konanie Ruska voči Únii bolo hospodárstvo Únie postihnuté a očakáva sa, že bude postihnuté aj naďalej, kým bude Rusko pokračovať vo svojej útočnej vojne. Okrem toho sa očakáva, že ak by sa situácia na Ukrajine zhoršila, hospodárstvo Únie by bolo postihnuté ešte výraznejšie. |
|
(3) |
Neopodstatnená a nevyprovokovaná útočná vojna proti Ukrajine vyvolala v hospodárstve Únie otrasy v dôsledku vážneho narušenia dodávok, vyššej miery neistoty, zvýšených rizikových prirážok, nižších investícií a nižšej miery výdavkov spotrebiteľov v Únii. V dôsledku toho bol priemerný ročný rast HDP v rokoch 2022 – 2023 o 1,9 percentuálneho bodu nižší, než sa predpokladalo v prognóze Komisie z jesene 2021 v prípade členského štátu nachádzajúceho sa na štatistickom mediáne. |
|
(4) |
Komplexná vojenská invázia Ruska na Ukrajinu vo februári 2022 spôsobila najmä prudký nárast cien ropy, plynu a potravín v nadväznosti na to, ako sa trhy prispôsobovali strate alebo potenciálnej strate vývozu od dodávateľov dvoch hlavných komodít. Zároveň priamo viedla k narušeniu dodávateľských reťazcov pre dovoz z Ukrajiny do Únie, a to najmä v prípade obilnín a rastlinných olejov, ako aj pre vývoz z Únie na Ukrajinu, čo malo mimoriadne závažný vplyv na odvetvia poľnohospodárstva, potravinárstva, rybolovu a akvakultúry v Únii. V dôsledku vojenskej agresie a odvetných opatrení prijatých Ruskom sa niektoré kovy a suroviny stali nedostatkovými, v dôsledku čoho došlo k zvýšeniu nákladov pre priemyselné odvetvia Únie. |
|
(5) |
Vzhľadom na negatívny vplyv konania Ruska na trhy s energiou členské štáty zaviedli podporné opatrenia pre domácnosti a podniky. Fiškálne opatrenia, ktoré členské štáty prijali v rokoch 2022 až 2024 s cieľom minimalizovať makroekonomický a sociálny vplyv vysokých cien energie, dosiahli objem viac než 365 miliárd EUR. Komisia 17. marca 2023 prijala oznámenie o dočasnom krízovom a prechodnom rámci pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v dôsledku agresie Ruska proti Ukrajine (1), po ktorom 4. júla 2025 nasledovalo oznámenie o rámci pre opatrenia štátnej pomoci na podporu Dohody o čistom priemysle (rámec štátnej pomoci pre Dohodu o čistom priemysle) (2). |
|
(6) |
Agresia Ruska voči Ukrajine a jeho využívanie dodávok energie ako zbrane takisto zintenzívnilo naliehavosť toho, aby Únia znížila svoju závislosť od fosílnych palív urýchlením zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov, dekarbonizáciou priemyslu a zavádzaním kapacít v odvetviach, ktoré sú strategické pre prechod na emisne neutrálne hospodárstvo, a to aj vzhľadom na globálne výzvy, pre ktoré hrozí odklonenie investícií mimo týchto odvetví v prospech tretích krajín mimo EHP. Únia na svojej úrovni prijala niekoľko opatrení, ktorými reagovala na energetickú krízu, vrátane plánu REPowerEU, ktorého cieľom bolo urýchliť prechod na zelenú energiu a zvýšiť energetickú nezávislosť Únie. V rámci plánu REPowerEU sa členským štátom prostredníctvom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 (3) sprístupnilo na účely riešenia energetickej krízy vyplývajúcej z vplyvu útočnej vojny Ruska ďalších 20 miliárd EUR. |
|
(7) |
Negatívny vplyv Ruska na hospodárstvo a podnikanie Únie sa navyše prejavuje aj prostredníctvom zaisťovania, konfiškácie alebo núteného predaja hospodárskych aktív, ktoré sa nachádzajú na území Ruska a patria investorom z Únie. Uvedený negatívny vplyv sa prejavuje nad rámec toho, že Rusko už od subjektov a investorov Únie vyžaduje osobitné platby a uvalilo na nich osobitné dane, pričom zároveň uplatňuje významné obmedzenia voľného pohybu kapitálu, čo zase deformuje investície a negatívne ovplyvňuje spoločnosti a trhy. Riziká ďalšieho zaisťovania aktív sú vzhľadom na existujúce expozície a neschopnosť investorov z Únie opustiť ruský trh naďalej značné. V tejto súvislosti prezident Ruskej federácie 30. septembra 2025 podpísal dekrét o zrýchlenom predaji aktív po ich zaistení. |
|
(8) |
Popri zastavení hospodárskeho rastu a strate kúpnej sily spôsobilo konanie Ruska členským štátom značné priame fiškálne náklady. Stalo sa tak v čase, keď sa financie členských štátov ešte stále zotavujú z krízy spôsobenej ochorením COVID-19. Značná časť rozpočtu Únie musela byť presmerovaná aj na opatrenia zamerané na riešenie priamych a nepriamych dôsledkov útočnej vojny Ruska proti Ukrajine. |
|
(9) |
Z uvedených rozličných aspektov vyplýva, že útočná vojna Ruska proti Ukrajine už mala – a naďalej má – pre hospodárstvo Únie priame a nepriame dôsledky, pričom výrazne ovplyvnila fiškálnu situáciu členských štátov. Napriek všetkým opatreniam, ktoré boli prijaté na úrovni Únie a členských štátov, účinky narušení spôsobených útočnou vojnou Ruska proti Ukrajine a iným konaním Ruska na území Únie priamo a nepriamo ovplyvnili hospodársku výkonnosť Únie a výrazne ovplyvnili fiškálnu situáciu členských štátov. |
|
(10) |
Táto bezprecedentná naliehavá situácia je výsledkom vonkajších faktorov, ktoré sú mimo kontroly členských štátov, a vážne ovplyvňuje ich hospodárstva. Hrozí, že ich ovplyvní ešte viac, ak sa neprijmú okamžité opatrenia, aby sa obmedzila schopnosť Ruska zintenzívniť hybridné útoky na území Únie. Preto je potrebná rýchla a koordinovaná reakcia na úrovni Únie. Takéto opatrenia by sa mali prijímať v duchu solidarity medzi členskými štátmi, aby sa zabránilo nerovnomerným dôsledkom, ktorými by zvýšenie hrozby zo strany Ruska ohrozilo členské štáty, a najmä na tie, ktoré sa nachádzajú najbližšie k hraniciam Ruska a Ukrajiny. Touto reakciou nie sú dotknuté vhodné opatrenia, ktoré Rada prijala v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky v súvislosti s reštriktívnymi opatreniami voči Rusku. |
|
(11) |
Potreba naliehavých opatrení vyplýva z nedávneho výrazného zhoršenia bezpečnostnej situácie na Ukrajine a v členských štátoch, čo predstavuje skutočnú hrozbu pre stabilitu hospodárskej situácie Únie a vo veľkej miere závisí práve od rozličných parametrov a ich priebežného vývoja. |
|
(12) |
Vzhľadom na naliehavosť uvedenej situácie je vhodné, aby sa dočasne zakázali akékoľvek priame alebo nepriame prevody aktív a rezerv Centrálnej banky Ruska alebo akejkoľvek právnickej osoby, subjektu alebo orgánu, ktoré konajú v mene alebo podľa pokynov Centrálnej banky Ruska, ako je Ruský národný investičný fond (ďalej len „Centrálna banka Ruska alebo prepojené subjekty“), a to s cieľom zabezpečiť, aby sa aktíva a rezervy Centrálnej banky Ruska alebo prepojených subjektov nepreviedli na Centrálnu banku Ruska alebo prepojené subjekty alebo v ich prospech a v konečnom dôsledku na Rusko alebo v jeho prospech. |
|
(13) |
Aby sa obmedzili škody, ktoré by mohlo utrpieť hospodárstvo Únie, malo by byť naliehavo potrebné zabrániť prevodu dodatočných finančných prostriedkov do Ruska. Hnacou silou silného rastu Ruska sú od roku 2022 vo veľkej miere vojenské výdavky, no tempo jeho hospodárskej expanzie sa v roku 2025 výrazne spomalilo. Spomalenie je okrem iného odzrkadlením nepriaznivého vplyvu nahromadených nerovnováh, najmä vysokej inflácie a úrokových sadzieb. Fiškálna situácia Ruska sa v roku 2025 ešte viac zhoršila, keďže ceny ropy klesli, rubeľ sa zhodnotil a západné úsilie v oblasti sankcií sa opäť zintenzívnilo. Vzhľadom na fiškálnu pozíciu Ruska možno očakávať, že všetky prijaté dodatočné zdroje budú priamo použité na financovanie jeho neopodstatnenej a nevyprovokovanej útočnej vojny proti Ukrajine so závažnými dôsledkami pre Európsku úniu a jej členské štáty. |
|
(14) |
Hospodárstvu Únie by to spôsobilo vážne ťažkosti z dvoch hlavných dôvodov. |
|
(15) |
Po prvé, prevod dodatočných zdrojov do Ruska by zvýšil riziko eskalácie hybridných nepriateľských činností zameraných proti členským štátom a na území členských štátov, čo by spôsobilo ďalšie hospodárske narušenia a fiškálne a hospodárske náklady, pričom by sa zvýšila hospodárska neistota. Európska rada vo svojich záveroch z 26. júna 2025 dôrazne odsúdila všetky druhy hybridných činností, najmä pokračujúcu hybridnú kampaň Ruska vrátane sabotáže, narúšania kritickej infraštruktúry, kybernetických útokov, manipulácie s informáciami a zasahovania a pokusov o oslabenie demokracie, a to aj vo volebnom procese. Európska rada v týchto záveroch konštatovala, že Únia a členské štáty budú naďalej posilňovať svoju odolnosť, predchádzať hybridným hrozbám Ruska, odrádzať od nich a reagovať na ne. |
|
(16) |
Hybridné činnosti Ruska sa čoraz viac využívajú v snahe destabilizovať nielen Ukrajinu, ale aj členské štáty a Úniu (napríklad prostredníctvom sabotáží, dronov, priemyselnej špionáže, zasahovania do volebných procesov a dezinformačných kampaní). V tejto súvislosti sú to Únia a jej členské štáty a podniky, kto pri riešení hybridnej kampane Ruska znáša priame náklady. |
|
(17) |
Keďže neexistuje zákaz prevodu aktív a rezerv Centrálnej banky Ruska alebo prepojených subjektov, je pravdepodobné, že tieto zdroje by sa mohli použiť na podporu hybridnej kampane Ruska, čím by sa prehĺbili hospodárske ťažkosti v Únii. Napríklad v posledných týždňoch došlo k narušeniu vzdušného priestoru nad Belgickom, Holandskom, Poľskom, Rumunskom, Dánskom, Estónskom, Nemeckom, Litvou a Lotyšskom. Uvedené incidenty nie sú náhodné, ale plánované, a hrozí, že sa zhoršia v prípade prevodu aktív a rezerv na Centrálnu banku Ruska alebo prepojené subjekty alebo v ich prospech a v konečnom dôsledku na Rusko alebo v jeho prospech. |
|
(18) |
Po druhé, dostupnosť dodatočných finančných prostriedkov na útočnú vojnu Ruska znamená, že existuje riziko predlžovania a prehlbovania hospodárskej neistoty, v dôsledku čoho by na podporu Ukrajiny a hospodárstva Únie bola potrebná ešte väčšia fiškálna reakcia Únie a jej členských štátov. |
|
(19) |
V záveroch Európskej rady z 23. októbra 2025 sa uznáva, že útočná vojna Ruska proti Ukrajine a jej dôsledky pre európsku a globálnu bezpečnosť v meniacom sa prostredí predstavujú pre Úniu existenčnú výzvu. V spoločnom oznámení vysokej predstaviteľky a Komisie s názvom Zachovanie mieru – Plán obrannej pripravenosti do roku 2030 (4) sa uvádza, že Ukrajina zostáva prvou obrannou líniou Európy a je neoddeliteľnou súčasťou európskej obrannej a bezpečnostnej architektúry. |
|
(20) |
V tejto súvislosti treba poznamenať, že ak by útočná vojna Ruska pokračovala, možno očakávať, že dôsledky pre hospodárstvo Únie by boli ešte závažnejšie, ak by Ukrajina nebola schopná znášať fiškálne úsilie, ktoré je potrebné na pokračovanie jej vojnového úsilia. Porážka Ukrajiny by bola spojená aj so zvýšeným rizikom agresie, a to aj prostredníctvom hybridných aktivít, Ruska voči niektorému z členských štátov alebo voči krajine v susedstve Ukrajiny vrátane kandidátskych krajín, čo by malo okamžité priame i nepriame dôsledky bezprecedentného rozsahu na bezpečnostnú a hospodársku situáciu v Únii. Takáto situácia by ešte viac zvýšila mieru neistoty pre hospodárske subjekty. Uvedený vplyv by bol pravdepodobne závažnejší v členských štátoch, ktoré sú bližšie k hraniciam Ukrajiny, Ruska a Bieloruska. Z nedávnej ekonometrickej analýzy Komisie vyplýva, že v dôsledku vojny bol rast HDP v rokoch 2022 – 2023 v porovnaní s priemerom Únie už o 1,4 – 1,8 percentuálneho bodu nižší v tých členských štátoch, ktoré majú spoločnú hranicu s bojujúcimi krajinami, pričom straty sa po extrapolácii do roku 2024 len zľahka zmiernili. |
|
(21) |
V októbri a novembri 2025 sa ešte viac zintenzívnili ruské letecké útoky zamerané na dopravné siete, obytné oblasti a energetickú infraštruktúru na Ukrajine. Rusko spustilo sedem rozsiahlych kombinovaných raketových útokov a útokov bezpilotných lietadiel s dlhým doletom, ktoré spôsobili vážne narušenie ukrajinskej výroby energie a viedli k potrebe ďalšieho dovozu plynu na vykurovaciu sezónu. K najničivejším útokom došlo počas noci 7. novembra, keď bolo zapojených viac než 500 dronov a riadených striel, a počas noci 24. novembra, keď bolo zapojených 464 dronov a 22 riadených striel. Podľa údajov, ktoré predložila misia OSN na monitorovanie ľudských práv na Ukrajine 25. novembra 2025, sa počet civilných obetí vo veľkých mestách v roku 2025 (od januára do októbra) v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšil o 26 %, zatiaľ čo počet zranených civilistov sa za rovnaké obdobie zvýšil o 75 %. Od začiatku komplexnej vojenskej invázie Ruska bolo zabitých najmenej 14 534 civilistov vrátane 745 detí, pričom zranených bolo 38 472 osôb vrátane 2 349 detí. |
|
(22) |
Vojenská agresia Ruska proti Ukrajine už navyše viedla aj k veľkému vysídľovaniu ukrajinských občanov, či už v rámci krajiny alebo do susedných štátov, a k bezprecedentnému prílevu vysídlených osôb z Ukrajiny do Únie, čo má vážne humanitárne a hospodárske dôsledky pre členské štáty. Únia a jej členské štáty predovšetkým v súvislosti s prijímaním vysídlených osôb z Ukrajiny museli a naďalej musia vynakladať značné fiškálne úsilie. Invázia Ruska na Ukrajinu prinútila milióny ľudí utiecť zo svojej krajiny do bezpečia, najmä do členských štátov. Do konca septembra 2025 získalo dočasnú ochranu podľa smernice Rady (EÚ) 2001/55/EÚ (5) celkovo 4,3 milióna občanov krajín mimo EÚ, ktorí utiekli z Ukrajiny. Od roku 2022 sa hrubé fiškálne náklady Únie spojené s prijímaním vysídlených osôb z Ukrajiny odhadujú približne na 0,2 % HDP ročne, pričom z rôznych odhadov vyplýva, že výsledné fiškálne náklady pre členské štáty v rokoch 2022 až 2025 by mohli dosiahnuť viac než 155 miliárd EUR. Ďalšia eskalácia útočnej vojny Ruska by mohla viesť k riziku náhleho a hromadného prílevu vysídlených osôb z Ukrajiny alebo osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu. |
|
(23) |
V dôsledku konania Ruska na Ukrajine, ktoré predstavuje priame ohrozenie bezpečnostnej situácie v Únii, musela Únia a jej členské štáty výrazne zvýšiť svoje investície do obranných spôsobilostí. Od začiatku útočnej vojny Ruska proti Ukrajine vo februári 2022 sa pomer výdavkov Únie na obranu k HDP zvýšil približne o 0,25 percentuálneho bodu a v roku 2024 dosiahol 1,5 % HDP (teda približne 270 miliárd EUR). Rada 28. mája 2025 prijala, ako núdzové opatrenie, nariadenie Rady (EÚ) 2025/1106 (6), ktorého cieľom je poskytnúť finančnú pomoc členským štátom, aby mohli podporiť pripravenosť svojho obranného priemyslu. V prognóze Komisie z jesene 2025 sa predpokladá ďalšie zvyšovanie výdavkov na obranu približne o 0,5 percentuálneho bodu do roku 2027, keď majú dosiahnuť 2,0 % HDP (teda približne 405 miliárd EUR). Nad rámec uvedených ekonomických dôsledkov pre hospodárstvo Únie spôsobených útočnou vojnou Ruska proti Ukrajine má Rusko samotné v dôsledku svojho konania priamy hospodársky vplyv na hospodárstvo Únie. Táto situácia by sa náhle a drasticky zhoršila, ak by Rusko malo prístup k dodatočným finančným prostriedkom v prípade neexistencie zákazu prevodu prostriedkov. |
|
(24) |
Vzhľadom na uvedené úvahy možno konštatovať, že zabezpečenie zákazu prevodu aktív a rezerv Centrálnej banky Ruska alebo prepojených subjektov na Centrálnu banku Ruska alebo v jej prospech a na prepojené subjekty alebo v ich prospech a v konečnom dôsledku na Rusko alebo v jeho prospech, je opatrením, ktoré je vhodné na to, aby sa predišlo ďalším dôsledkom bezprecedentného rozsahu pre hospodársku situáciu Únie spôsobeným konaním Ruska. Keďže takýto zákaz by bol časovo obmedzený a zvratný, nejde nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie príslušného cieľa. |
|
(25) |
Okrem toho je za súčasných okolností vhodné, aby finančné inštitúcie, ktoré majú v držbe aktíva a rezervy Centrálnej banky Ruska alebo prepojených subjektov, oddelene spravovali peňažné zostatky, ktoré sa akumulovali v dôsledku splatnosti aktív. |
|
(26) |
Osobitnými opatreniami stanovenými v tomto nariadení nie sú dotknuté aktíva Centrálnej banky Ruska, ktoré pozostávajú z pohľadávky voči finančným inštitúciám Únie, na ktorú sa vzťahujú obmedzenia prevodu. Na vlastníctvo uvedených aktív nemajú opatrenia stanovené v tomto nariadení vplyv. Peňažné zostatky akumulované v súvahách finančných inštitúcií, ktoré majú v držbe aktíva a rezervy Centrálnej banky Ruska v dôsledku zákazu prevodov na Centrálnu banku Ruska alebo v jej prospech, nepatria Centrálnej banke Ruska a nepredstavujú štátne aktíva. Zákaz prevodov aktív a rezerv Centrálnej banky Ruska alebo prepojených subjektov je dočasný, zvrátiteľný a podlieha pravidelnému preskúmaniu. |
|
(27) |
Uvedenými dodatočnými opatreniami sa vytvárajú nové povinnosti pre finančné inštitúcie, ktoré majú v držbe aktíva a rezervy Centrálnej banky Ruska alebo prepojených subjektov, a to v snahe zmierniť hospodárske dôsledky ruskej útočnej vojny voči Ukrajine pre Úniu. Vzhľadom na kontext, v ktorom sa uvedené opatrenia prijímajú, a na skutočnosť, že uvedené opatrenia sledujú cieľ verejnej politiky, ktorým je zabránenie zhoršeniu hospodárstva Únie v situácii bezpečnostnej krízy, uvedené opatrenia plne rešpektujú základné práva a slobody uznané v Charte základných práv, najmä v jej článku 17 v spojení s jej článkom 52, keďže sú odôvodnené a primerané sledovaným cieľom. |
|
(28) |
Opatrenia spojené so zákazom prevodov aktív alebo rezerv Centrálnej banky Ruska alebo prepojených subjektov by mali zostať dočasné. Mali by sa zachovať dovtedy, kým sprístupnenie značných finančných a iných zdrojov Rusku na pokračovanie v jeho činnostiach v súvislosti s jeho útočnou vojnou proti Ukrajine predstavuje vážne hospodárske ťažkosti v rámci Únie a členských štátov alebo hrozí, že ich bude predstavovať, a kým pretrváva riziko ďalšieho vážneho zhoršenia hospodárskej situácie v Únii a v členských štátoch. Je preto vhodné ukončiť opatrenia stanovené v tomto nariadení, ak Rusko ukončí svoju útočnú vojnu proti Ukrajine, poskytne Ukrajine reparácie v rozsahu potrebnom na umožnenie rekonštrukcie bez hospodárskych a finančných dôsledkov pre Úniu a ak konanie Ruska v súvislosti s jeho útočnou vojnou proti Ukrajine objektívne prestalo predstavovať vážne riziko závažných ťažkostí pre hospodárstvo Únie a jej členských štátov. Na tento účel by mala Rada na návrh Komisie, v ktorom by sa mala zohľadniť správa Komisie na základe ročného preskúmania tohto nariadenia, zmeniť toto nariadenie, a to aj stanovením vhodných, nevyhnutne potrebných a dočasných ustanovení o ukončení ochrany oprávnených záujmov hospodárskych subjektov Únie a členských štátov vrátane vhodného časového rámca na splnenie povinností po ukončení opatrení. V snahe zabezpečiť právnu istotu a riadne postupné rušenie by sa mali stanoviť najmä pravidlá týkajúce sa harmonogramu a spôsobov refundácie peňažných zostatkov. |
|
(29) |
Pri uplatňovaní tohto nariadenia by sa mala zohľadniť potreba zabezpečiť finančnú stabilitu Únie a chrániť systémový význam centrálnych depozitárov cenných papierov pre fungovanie trhov s cennými papiermi. |
|
(30) |
Vzhľadom na rozsah krízy, úroveň jej sociálneho, hospodárskeho a finančného vplyvu a potrebu konať čo najrýchlejšie by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr, a to dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. |
|
(31) |
Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Predmet
Týmto nariadením sa stanovujú výnimočné a dočasné núdzové opatrenia na riešenie závažných hospodárskych ťažkostí v rámci Únie spôsobených konaním Ruska v súvislosti s jeho útočnou vojnou proti Ukrajine a rizikom ďalšieho zhoršenia hospodárskej situácie v Únii. Cieľom týchto opatrení je zamedziť vážnemu zhoršeniu hospodárskej stability v Únii a jej členských štátoch tým, že sa zabráni tomu, aby sa Rusku sprístupnili značné zdroje na pokračovanie v jeho konaní v kontexte útočnej vojny proti Ukrajine.
Článok 2
Zákaz prevodov
1. Zakazujú sa všetky priame alebo nepriame prevody aktív alebo rezerv Centrálnej banky Ruska alebo akejkoľvek právnickej osoby, subjektu alebo orgánu, ktoré konajú v mene alebo na pokyn Centrálnej banky Ruska, ako je Ruský národný investičný fond.
2. Peňažné zostatky zodpovedajúce aktívam a rezervám uvedeným v odseku 1 sa spravujú oddelene.
Článok 3
Oznamovanie
1. Pokiaľ sa to už nevyžaduje v iných ustanoveniach práva Únie a bez ohľadu na uplatniteľné pravidlá týkajúce sa oznamovania, dôvernosti a služobného tajomstva, fyzické a právnické osoby, subjekty a orgány vrátane Európskej centrálnej banky, národných centrálnych bánk, subjektov finančného sektora v zmysle vymedzenia v článku 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (7), poisťovní a zaisťovní v zmysle vymedzenia v článku 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES (8), centrálnych depozitárov cenných papierov v zmysle vymedzenia v článku 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 (9) a centrálnych protistrán v zmysle vymedzenia v článku 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 (10) poskytnú Komisii do 14. marca 2026 informácie o aktívach a rezervách uvedených v článku 2 tohto nariadenia, ktoré majú v držbe alebo kontrolujú alebo pri ktorých sú protistranou. Takéto informácie sa musia aktualizovať každé tri mesiace a musia obsahovať aspoň:
|
a) |
informácie, ktorými sa identifikujú fyzické alebo právnické osoby, subjekty alebo orgány, ktoré vlastnia, majú v držbe alebo kontrolujú takéto aktíva a rezervy, vrátane názvu, adresy a registračného čísla pre DPH alebo daňového identifikačného čísla; |
|
b) |
sumu alebo trhovú hodnotu takýchto aktív a rezerv k dátumu ich oznámenia; |
|
c) |
druhy aktív alebo rezerv, ako aj kryptoaktív a iných príslušných kategórií aktív vrátane nepeňažných aktív. Pre každú z týchto kategórií (a ak sú k dispozícii) sa uvádzajú príslušné prvky, ako je množstvo, umiestnenie, mena, splatnosť a zmluvné podmienky medzi oznamujúcim subjektom a vlastníkom aktív. |
2. Ak oznamujúca fyzická alebo právnická osoba, subjekt alebo orgán zistili mimoriadnu a nepredvídateľnú stratu alebo poškodenie aktív a rezerv uvedených v článku 2, tieto informácie sa bezodkladne oznámia Komisii.
3. Členské štáty, ako aj fyzické a právnické osoby, subjekty a orgány, na ktoré sa vzťahuje oznamovacia povinnosť stanovená v tomto článku, spolupracujú s Komisiou pri každom overovaní prijatých informácií. Komisia môže požiadať o akékoľvek dodatočné informácie, ktoré potrebuje na vykonanie takéhoto overovania. Ak je takáto žiadosť adresovaná fyzickej alebo právnickej osobe, subjektu alebo orgánu, Komisia ju súčasne zašle príslušnému orgánu relevantného členského štátu. Všetky informácie, ktoré Komisia dostane, sa sprístupnia relevantnému členskému štátu.
4. Všetky informácie, ktoré boli poskytnuté Komisii a príslušným orgánom členských štátov alebo ktoré Komisia a príslušné orgány členských štátov získali v súlade s týmto článkom, použije Komisia a príslušné orgány členských štátov len na účely, na ktoré boli poskytnuté alebo získané.
5. Každé spracovanie osobných údajov sa vykonáva v súlade s týmto nariadením a nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (11) a (EÚ) 2018/1725 (12) iba v rozsahu nevyhnutnom na uplatňovanie tohto nariadenia a s cieľom zabezpečiť pri uplatňovaní tohto nariadenia účinnú spoluprácu medzi členskými štátmi, ako aj s Komisiou.
Článok 4
Záruky
1. Neuznajú sa žiadne nároky v súvislosti so žiadnou zmluvou alebo transakciou, ktorých plnenie bolo priamo alebo nepriamo, úplne alebo čiastočne dotknuté opatreniami uloženými podľa tohto nariadenia, vrátane nárokov na náhradu škody alebo akýchkoľvek iných nárokov tohto druhu, ako je napríklad nárok na kompenzáciu alebo pohľadávka v rámci záruky, predovšetkým nárok na predĺženie platnosti alebo úhradu dlhopisu, záruky alebo sľubu odškodnenia, najmä finančnej záruky alebo finančného zabezpečenia v akejkoľvek forme, ak ich predloží Ruská federácia, právnické osoby, subjekty a orgány uvedené v článku 2 alebo osoby konajúce v ich mene alebo podľa ich pokynov. Počas platnosti tohto nariadenia sa v Únii neuzná, nesplní ani nevykoná žiadne súdne, rozhodcovské alebo správne rozhodnutie, ktoré dosiahla Ruská federácia, právnické osoby, orgány a subjekty uvedené v článku 2 alebo osoby konajúce v ich mene alebo podľa ich pokynov v súvislosti s opatreniami uvedenými v článku 2.
2. V akomkoľvek konaní vedenom na účely vymáhania nároku je dôkazné bremeno preukázania, že uspokojenie tejto pohľadávky nie je na základe odseku 1 zakázané, na osobe, ktorá tento nárok vymáha.
3. Odsekom 1 nie je dotknuté právo právnických osôb, subjektov a orgánov uvedených v odseku 1 na súdne preskúmanie zákonnosti neplnenia zmluvných záväzkov v súlade s týmto nariadením.
Článok 5
Preskúmanie
Komisia do 31. decembra 2026 a potom každých 12 mesiacov vykoná preskúmanie tohto nariadenia a predloží Rade správu o hlavných zisteniach uvedeného preskúmania. V uvedenom preskúmaní sa posúdi aj to, či sprístupnenie značných zdrojov Rusku na pokračovanie v konaní Ruska v súvislosti s jeho útočnou vojnou proti Ukrajine naďalej predstavuje vážne hospodárske ťažkosti v rámci Únie a členských štátov alebo hrozí, že ich bude predstavovať, a či pretrváva riziko ďalšieho vážneho zhoršenia hospodárskej situácie v Únii a členských štátoch.
Článok 6
Dočasné uplatňovanie opatrení
1. Opatrenia v článkoch 2 až 4 sú dočasné. Zachovajú sa dovtedy, kým sprístupňovanie značných zdrojov Rusku na pokračovanie v jeho konaní v súvislosti s jeho útočnou vojnou proti Ukrajine predstavuje vážne hospodárske ťažkosti v rámci Únie a členských štátov alebo hrozí, že ich bude predstavovať, a kým pretrváva riziko ďalšieho vážneho zhoršenia hospodárskej situácie v Únii a v členských štátoch. Na tento účel sa opatrenia stanovené v tomto nariadení prestanú uplatňovať, ak sú splnené tieto podmienky:
|
a) |
Rusko ukončí svoju útočnú vojnu proti Ukrajine; |
|
b) |
Rusko poskytne Ukrajine reparácie v rozsahu potrebnom na umožnenie rekonštrukcie bez nepriaznivých hospodárskych alebo finančných dôsledkov pre Úniu a |
|
c) |
konanie Ruska v súvislosti s jeho útočnou vojnou proti Ukrajine objektívne prestalo predstavovať vážne riziko závažných ťažkostí pre hospodárstvo Únie a jej členských štátov. |
2. Na účely zabezpečenia dočasnej povahy opatrení uvedených v článkoch 2 až 4 v súlade s podmienkami stanovenými v odseku 1 Rada na návrh Komisie a po zohľadnení správy uvedenej v článku 5 zmení toto nariadenie, a to aj prijatím vhodných, nevyhnutne potrebných a dočasných ustanovení na zabezpečenie riadneho ukončenia týchto opatrení, pričom zohľadní potrebu chrániť oprávnené záujmy hospodárskych subjektov Únie a členských štátov.
Článok 7
Záverečné ustanovenie
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 12. decembra 2025
Za Radu
Predsedníčka
M. BJERRE
(1) (2023/C 101/03).
(2) (C/2025/3602).
(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 z 12. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (Ú. v. EÚ L 57, 18.2.2021, s. 17, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2021/241/oj).
(4) JOIN(2025) 27 final.
(5) Smernica Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov (Ú. v. EÚ L 212, 7.8.2001, s. 12, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2001/55/oj).
(6) Nariadenie Rady (EÚ) 2025/1106 z 27. mája 2025, ktorým sa zriaďuje Nástroj bezpečnostnej akcie pre Európu posilnením európskeho obranného priemyslu (SAFE) (Ú. v. EÚ L, 2025/1106, 28.5.2025, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2025/1106/oj).
(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2013/575/oj).
(8) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2009/138/oj).
(9) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 z 23. júla 2014 o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii, centrálnych depozitároch cenných papierov a o zmene smerníc 98/26/ES a 2014/65/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 236/2012 (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2014/909/oj).
(10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2012/648/oj).
(11) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2016/679/oj).
(12) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2018/1725/oj).
ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2025/2600/oj
ISSN 1977-0790 (electronic edition)