(1)

Smernicou (EÚ) 2024/1275 sa Komisia splnomocňuje prijať delegované akty s cieľom stanoviť rámec porovnávacej metodiky na výpočet nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov a prvkov budov a na revíziu nákladovo optimálnych úrovní.

(2)

V smernici (EÚ) 2024/1275 sa od členských štátov vyžaduje, aby stanovili minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov a prvkov budov s cieľom dosiahnuť aspoň nákladovo optimálne úrovne. Členské štáty majú takisto zabezpečiť, aby požiadavky, ktoré stanovujú pre technické systémy budov, dosahovali aspoň najnovšie nákladovo optimálne úrovne. Je na členských štátoch, aby rozhodli, či vnútroštátna referenčná hodnota, na určenie ktorej sa použije konečný výsledok výpočtov nákladovej optimálnosti, bude vypočítaná z makroekonomického hľadiska (v rámci ktorého sa vnímajú náklady na investície do energetickej hospodárnosti a ich prínosy pre spoločnosť ako celok), alebo z prísne finančného hľadiska (zohľadňujúceho len samotné investície). Vnútroštátne minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť nesmú byť o viac ako 15 % miernejšie ako výsledky výpočtov nákladovej optimálnosti, ktoré sa prijmú ako vnútroštátna referenčná hodnota. Nákladovo optimálna úroveň sa musí nachádzať v rozsahu úrovní hospodárnosti, pre ktoré je analýza nákladov a výnosov počas životného cyklu pozitívna.

(3)

V smernici (EÚ) 2024/1275 sa podporuje znižovanie potreby energie v zastavanom prostredí, ale zároveň sa v nej zdôrazňuje, že sektor budov je hlavným zdrojom emisií skleníkových plynov a je zodpovedný za približne polovicu primárnych emisií jemných tuhých častíc (PM2,5) v Únii, ktoré spôsobujú predčasné úmrtia a choroby.

(4)

Hospodárnosť samostatných zložiek patrí do rozsahu pôsobnosti predpisov týkajúcich sa konkrétnych výrobkov. V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1781 (2) sa stanovujú minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť takmer všetkých kategórií hmotného tovaru vrátane energeticky významných výrobkov. Pri stanovovaní vnútroštátnych požiadaviek na technické systémy budov musia členské štáty zohľadniť vykonávacie opatrenia stanovené v uvedenom nariadení a existujúce opatrenia prijaté podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES (3). Parametre stavebných výrobkov, ktoré sa majú použiť na výpočty podľa tohto nariadenia, by sa mali určiť v súlade s ustanoveniami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/3110 (4), ako aj s existujúcimi opatreniami prijatými podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 (5).

(5)

Cieľ nákladovo optimálnych úrovní energetickej hospodárnosti by za určitých okolností mohol oprávňovať členské štáty na stanovenie nákladovo optimálnych požiadaviek na prvky budov, ktoré by v praxi vytvorili prekážky pre niektoré konštrukčné riešenia budov alebo technické možnosti a zároveň podporili využívanie energeticky významných výrobkov s lepšou energetickou hospodárnosťou a prípadne emisnými parametrami. Podľa článku 2 bodu 32 smernice (EÚ) 2024/1275 sa pri určovaní nákladovo optimálnych úrovní majú zohľadniť environmentálne a zdravotné externality potreby energie, ako aj náklady na emisné kvóty skleníkových plynov ako súčasť nákladov na energiu.

(6)

Kroky, ktoré tvoria rámec porovnávacej metodiky, sa uvádzajú v prílohe VII k smernici (EÚ) 2024/1275 a patrí medzi ne stanovenie referenčných budov, určenie opatrení energetickej efektívnosti a opatrení založených na obnoviteľných zdrojoch energie, ktoré sa majú uplatniť na tieto referenčné budovy, posúdenie celkovej potreby primárnej energie a emisií vyplývajúcich z týchto opatrení a výpočet nákladov na tieto opatrenia (t. j. ich čistej súčasnej hodnoty).

(7)

Spoločný rámec pre výpočet energetickej hospodárnosti, ako sa stanovuje v prílohe I k smernici (EÚ) 2024/1275, sa uplatňuje aj na rámcovú metodiku nákladovej optimálnosti pri všetkých jej krokoch, najmä pri výpočte energetickej hospodárnosti a emisných parametrov budov a prvkov budov. Výroba energie na mieste s využitím miestne dostupných obnoviteľných zdrojov energie (napr. teplo z okolitého prostredia, geotermálne teplo, slnečná tepelná energia, fotovoltika atď.) nahrádza dodanú energiu zo siete a znižuje vplyv budovy na energetickú sieť. Na vyjadrenie týchto prínosov sa vplyv vlastnej spotreby energie z obnoviteľných zdrojov vyrobenej na mieste nemá započítavať do celkovej potreby primárnej energie. Členské štáty môžu pri výpočte primárnej energie budovy využiť flexibilitu a rozhodnúť sa, ako započítajú energiu z obnoviteľných zdrojov vyrobenú na mieste, ktorá sa používa na účely nesúvisiace s energetickou hospodárnosťou budov alebo ktorá sa odvádza do siete.

(8)

Na účely tohto nariadenia sa emisné parametre vzťahujú na prevádzkové emisie skleníkových plynov vyprodukované na mieste (priame emisie), ako aj na emisie z výroby energie mimo miesta využívanej v budove (nepriame emisie). Pri výpočte nákladovo optimálnych minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť by mohli členské štáty zohľadniť aj potenciál globálneho otepľovania počas životného cyklu.

(9)

Na účely prispôsobenia rámca porovnávacej metodiky vnútroštátnym okolnostiam by členské štáty mali určiť odhadovaný ekonomický životný cyklus budovy a/alebo prvku budovy, príslušné náklady na nosiče energie, výrobky, systémy, údržbu, náklady spojené s užívaním budovy a náklady práce, konverzné faktory obnoviteľnej a neobnoviteľnej primárnej energie alebo váhové koeficienty jednotlivých energetických nosičov, konverzné faktory emisií skleníkových plynov, predpokladaný vývoj ceny energie, pokiaľ ide o palivá, ktoré sa v ich vnútroštátnom kontexte používajú na výrobu energie používanej v budovách, v prípade potreby s prihliadnutím na náklady na emisné kvóty skleníkových plynov a vývoj ceny uhlíka. Pokiaľ ide o vývoj cien energie a uhlíka, členské štáty by mali zohľadniť informácie poskytnuté Komisiou, ako aj nový systém obchodovania s emisiami z palív spaľovaných v odvetviach budov, cestnej dopravy a ďalších odvetviach (6). Členské štáty môžu do svojich výpočtov nákladovej optimálnosti zahrnúť aj peňažné vyjadrenie viacerých prínosov opatrení energetickej efektívnosti, napríklad vrátane súkromného a verejného odvetvia zdravotníctva a hrubého domáceho produktu (HDP).

(10)

Diskontná sadzba do určitej miery odráža nielen politické priority (pri makroekonomických výpočtoch), ale aj rozličné prostredia financovania a hypotekárne podmienky. Výber diskontnej sadzby by mohol mať významný vplyv na výsledok výpočtov rámca porovnávacej metodiky a členské štáty musia po posúdení citlivosti určiť najvhodnejšiu diskontnú sadzbu pre každý výpočet. Preto by členské štáty mali určiť aj diskontnú sadzbu, ktorá sa má použiť tak na makroekonomické, ako aj na finančné výpočty, po vykonaní analýzy citlivosti aspoň dvoch diskontných sadzieb pre každý výpočet.

(11)

V súlade s národnými záväzkami znižovania emisií stanovenými pre hlavné látky znečisťujúce ovzdušie podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 (7) a s prísnejšími normami kvality ovzdušia stanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/2881 (8) sa do makroekonomického výpočtu zavádzajú emisie látok znečisťujúcich ovzdušie. Širší pohľad, ktorý poskytuje makroekonomický výpočet požadovaný v tomto nariadení, vrátane peňažného vyjadrenia vplyvov na zdravie a životné prostredie spojených s emisiami PM2,5 a NOx, ako aj nákladov na emisie skleníkových plynov, poskytuje informácie, ktoré by mohli byť užitočné aj nad rámec výpočtu nákladovej optimálnosti, napríklad na stanovenie dodatočných požiadaviek, a to aj z hľadiska emisných parametrov, a širších cieľov politiky v oblasti klímy, životného prostredia a verejného zdravia.

(12)

Na zabezpečenie jednotného prístupu k uplatneniu rámca porovnávacej metodiky členskými štátmi by Komisia mala stanoviť kľúčové rámcové podmienky potrebné na výpočet čistej súčasnej hodnoty, ako je počiatočný rok výpočtov, kategórie nákladov, ktoré sa majú vziať do úvahy, a výpočtové obdobie, ktoré sa má použiť. Týmto nariadením by sa mal nahradiť existujúci rámec porovnávacej metodiky stanovený v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) č. 244/2012 (9).

(13)

Určenie spoločného výpočtového obdobia nie je v rozpore s právom členských štátov stanoviť odhadovaný ekonomický životný cyklus budov alebo prvkov budov, pretože ten by mohol byť aj dlhší alebo kratší než stanovené výpočtové obdobie. Odhadovaný ekonomický životný cyklus budovy alebo prvku budovy má len obmedzený účinok na výpočtové obdobie, pretože to je určené skôr cyklom obnovy budovy, ktorým je časové obdobie, po ktorom budova prechádza významnou obnovou.

(14)

Výpočty nákladov a výhľady s mnohými predpokladmi a neistotami, vrátane napríklad vývoja ceny energie za istý čas, sa vo všeobecnosti dopĺňajú analýzou citlivosti s cieľom zhodnotiť spoľahlivosť kľúčových vstupných parametrov. Na účely výpočtov nákladovej optimálnosti by sa analýza citlivosti mala zaoberať aspoň vývojom ceny energie a diskontnou sadzbou.

(15)

Výhľadové faktory primárnej energie alebo váhové koeficienty a emisné faktory skleníkových plynov primerane zohľadnené počas obdobia výpočtu umožňujú, aby sa pri výpočte zohľadnila postupná dekarbonizácia elektrizačnej sústavy a sietí účinného centrálneho zásobovania teplom v súlade s cieľmi zníženia emisií a klimatickej neutrality do roku 2030 stanovenými v národných energetických a klimatických plánoch predložených Komisii podľa článku 14 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 (10). Takéto faktory by sa mali primerane špecifikovať, napríklad zohľadnením situácie v prvom roku výpočtu a očakávaného pokroku v priebehu životnosti budovy. Tieto faktory by sa mali preskúmať a v prípade potreby aktualizovať vždy, keď sa vykoná nový výpočet nákladovej optimálnosti. Môžu sa zhodovať s faktormi stanovenými na výpočet energetickej hospodárnosti budov stanovený v súlade s prílohou I k smernici (EÚ) 2024/1275. Pri výpočte by sa mali použiť výhľadové faktory primárnej energie alebo váhové koeficienty, zatiaľ čo použitie výhľadových emisií skleníkových plynov je odporúčané.

(16)

Rámec porovnávacej metodiky by mal členským štátom umožniť porovnanie výsledkov výpočtov nákladovej optimálnosti s platnými minimálnymi požiadavkami na energetickú hospodárnosť a použitie výsledku tohto porovnania na zabezpečenie toho, aby sa minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť stanovovali s cieľom dosiahnuť aspoň nákladovo optimálne úrovne a v relevantných prípadoch prísnejšie referenčné hodnoty, ako napríklad požiadavky na budovy s takmer nulovou potrebou energie a požiadavky na budovy s nulovými emisiami. Tieto úrovne by mali byť v súlade s národným smerovaním stanoveným v národných energetických a klimatických plánoch predložených Komisii podľa článku 14 nariadenia (EÚ) 2018/1999. Členské štáty by takisto mali mať možnosť zvážiť stanovenie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť na nákladovo optimálnej úrovni pre tie kategórie budov, v ktorých doteraz neexistovali žiadne minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť.

(17)

Metodika nákladovej optimálnosti je technologicky neutrálna a nezvýhodňuje jedno technologické riešenie na úkor iného. Zabezpečuje konkurenciu v oblasti opatrení, balíkov opatrení alebo variantov počas odhadovanej životnosti budovy alebo prvku budovy.

(18)

Na minimalizovanie administratívnej záťaže by členské štáty mali mať možnosť znížiť počet výpočtov stanovením referenčných budov, ktoré sú charakteristické pre viac ako jednu kategóriu budov, bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov podľa smernice (EÚ) 2024/1275 týkajúce sa stanovovania minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť určitých kategórií budov.

(19)

Nákladovo optimálne úrovne sú relevantné aj pre novú normu „budova s nulovými emisiami“ vymedzenú v článku 2 bode 2 smernice (EÚ) 2024/1275, keďže maximálne prahové hodnoty potreby primárnej energie sa majú stanoviť s cieľom dosiahnuť aspoň nákladovo optimálne úrovne a majú sa preskúmať pri každej revízii nákladovo optimálnych úrovní. V súlade s vymedzením pojmu budovy s nulovými emisiami nemožno pri výpočtoch nákladovej optimálnosti pre budovy s nulovými emisiami zohľadniť opatrenia, pri ktorých sa na mieste produkujú emisie uhlíka z fosílnych palív.

(20)

Delegované nariadenie (EÚ) č. 244/2012 by sa preto malo zrušiť.

(21)

Konzultácie s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi sa uskutočnili v súlade s článkom 32 ods. 4 smernice (EÚ) 2024/1275,

1.

„celkové náklady“ sú súčet súčasných hodnôt počiatočných investičných nákladov, bežných nákladov a nákladov na výmenu (vztiahnuté k počiatočnému roku), ako aj prípadných nákladov na nakladanie s odpadom a na účely výpočtu na makroekonomickej úrovni zahŕňajú náklady na emisie skleníkových plynov, ako aj zdravotné a environmentálne externality potreby energie;

2.

„počiatočné investičné náklady“ sú všetky náklady vynaložené do okamihu, keď sa budova alebo prvok budovy dodá zákazníkovi pripravené na použitie. Takéto náklady zahŕňajú konštrukčný návrh, nákup stavebných prvkov, pripojenie na účely dodávok, inštaláciu a postupy uvedenia do prevádzky;

3.

„náklady na energiu“ sú ročné náklady na energiu vrátane ceny energie, kapacitných poplatkov a sieťových poplatkov a vnútroštátnych daní, pričom sa zohľadňujú náklady na emisné kvóty skleníkových plynov;

4.

„prevádzkové náklady“ sú všetky náklady spojené s prevádzkou budovy vrátane ročných nákladov na poistenie, náklady na verejné služby a ostatné stále poplatky a dane;

5.

„náklady na údržbu“ sú ročné náklady na opatrenia na zachovanie a obnovenie požadovanej kvality budovy alebo prvku budovy vrátane ročných nákladov na prehliadky, čistenie, úpravy, opravy a spotrebný tovar;

6.

„bežné náklady“ sú ročné náklady na údržbu, prevádzkové náklady a náklady na energiu;

7.

„náklady na nakladanie s odpadom“ sú náklady na budovu alebo prvok budovy na konci jej životnosti vrátane demontáže, odstránenia prvkov budovy, ktorých životnosť ešte neskončila, dopravy, zneškodňovania odpadu a recyklácie;

8.

„reprodukčné náklady“ sú náhradné investície na prvok budovy v súlade s odhadovaným ekonomickým životným cyklom počas výpočtového obdobia;

9.

„ročné náklady“ sú súčet bežných nákladov a reprodukčných nákladov vyplatených za rok;

10.

„náklady na emisie skleníkových plynov“ sú peňažná hodnota škôd na životnom prostredí spôsobených emisiami CO2 v súvislosti s potrebou energie v budovách;

11.

„environmentálne a zdravotné externality potreby energie“ sú okrem iného peňažná hodnota škôd na zdraví a životnom prostredí spôsobených emisiami PM2,5 a oxidov dusíka (NOx) v súvislosti s potrebou energie v budovách;

12.

„referenčná budova“ je hypotetická alebo skutočná budova, ktorá predstavuje typický geometrický tvar a systémy budovy, typickú energetickú hospodárnosť tak obalových konštrukcií budovy, ako aj jej systémov, typickú funkčnosť a typickú nákladovú štruktúru v členskom štáte a ktorá je charakteristická pre klimatické podmienky a geografickú polohu;

13.

„diskontná sadzba“ je špecifická hodnota na porovnanie reálnej hodnoty peňazí v rôznych obdobiach;

14.

„diskontný koeficient“ je násobiteľ, ktorý sa používa na prevod peňažného toku, ku ktorému došlo v danom časovom bode, na jeho ekvivalentnú hodnotu v počiatočnom bode, a ktorý je odvodený od diskontnej sadzby;

15.

„počiatočný rok“ je rok, od ktorého sa určuje výpočtové obdobie;

16.

„výpočtové obdobie“ je obdobie obyčajne vyjadrené v rokoch, ktoré sa berie do úvahy pri výpočte;

17.

„zostatková hodnota budovy“ je súčet zostatkových hodnôt prvkov budovy na konci výpočtového obdobia;

18.

„vývoj ceny“ je chronologický vývoj cien energie, výrobkov, systémov budov, služieb, práce, údržby a iných nákladov, ktorý sa môže líšiť od miery inflácie;

19.

„opatrenie energetickej efektívnosti“ je zmena budovy alebo prvku budovy, ktorej výsledkom je zníženie konečnej potreby energie budovy;

20.

„balík opatrení“ je súbor opatrení energetickej efektívnosti alebo opatrení založených na obnoviteľných zdrojoch energie, ktoré sa použili na referenčnú budovu, alebo oboje;

21.

„variant“ je celkový výsledok a opis úplného súboru opatrení alebo balíkov opatrení použitých na budovu, ktorý môže pozostávať z kombinácie opatrení týkajúcich sa obalových konštrukcií budovy, pasívnych techník, opatrení týkajúcich sa systémov budov alebo opatrení založených na obnoviteľných zdrojoch energie alebo z kombinácie týchto opatrení;

22.

„podkategórie budov“ sú kategórie typov budov, ktoré sú vzhľadom na veľkosť, vek, stavebné materiály, spôsob využívania, podnebné pásmo alebo iné kritériá viac diferencované než tie, ktoré sú uvedené v bode 6 prílohy I k smernici (EÚ) 2024/1275 a pre ktoré sa vo všeobecnosti stanovujú referenčné budovy.