<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><JUDGMENT xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.58-20161101.xd"><BIB.JUDGMENT><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>T-789/19</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62019TJ0789</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2021:260">EU:T:2021:260</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>8</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>8</PAGE.TOTAL><AUTHOR>T</AUTHOR></BIB.JUDGMENT><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P><HT TYPE="SC">Rozsudok z <DATE ISO="20210512">12. 5. 2021</DATE> – Vec T-789/19</HT></P><P><HT TYPE="SC">Moerenhout a i./Komisia</HT></P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Rozsudok Všeobecného súdu</HT> (desiata rozšírená komora)</P><P>z <DATE ISO="20210512">12. mája 2021</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="STAR" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk konania: francúzština.</P></NOTE></P></TI></TITLE><INTERMEDIATE><INDEX IDX.CLOSE="“" SEPARATOR=" – " IDX.OPEN="„"><KEYWORD>Inštitucionálne právo</KEYWORD><KEYWORD>Európska iniciatíva občanov</KEYWORD><KEYWORD>Obchodovanie s územiami pod vojenskou okupáciou</KEYWORD><KEYWORD>Zamietnutie registrácie</KEYWORD><KEYWORD>Zjavný nedostatok právomocí Komisie</KEYWORD><KEYWORD>Článok 4 ods. 2 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 211/2011</KEYWORD><KEYWORD>Spoločná obchodná politika</KEYWORD><KEYWORD>Článok 207 ZFEÚ</KEYWORD><KEYWORD>Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika</KEYWORD><KEYWORD>Článok 215 ZFEÚ</KEYWORD><KEYWORD>Povinnosť odôvodnenia</KEYWORD><KEYWORD>Článok 4 ods. 3 nariadenia č. 211/2011</KEYWORD></INDEX></INTERMEDIATE><JUDGMENT.INIT><P>Vo veci T‑789/19,</P></JUDGMENT.INIT><PARTIES><PLAINTIFS><P><HT TYPE="BOLD">Tom Moerenhout</HT>, bydliskom v Humbeek (Belgicko), a ostatní žalobcovia, ktorých mená sú uvedené v prílohe<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NOTE.ID="E0002"><P>Zoznam ďalších žalobcov je pripojený iba k zneniu oznámenému účastníkom konania.</P></NOTE>, v zastúpení: G. Devers, advokát,</P><PARTY.STATUS>žalobcovia,</PARTY.STATUS></PLAINTIFS><AGAINST>proti</AGAINST><DEFENDANTS><P><HT TYPE="BOLD">Európskej komisii</HT>, v zastúpení: I. Martínez del Peral a S. Delaude, splnomocnené zástupkyne,</P><PARTY.STATUS>žalovanej,</PARTY.STATUS></DEFENDANTS></PARTIES><P>ktorej predmetom je návrh podaný na základe článku 263 ZFEÚ na zrušenie rozhodnutia Komisie (EÚ) 2019/1567 zo <DATE ISO="20190904">4. septembra 2019</DATE> o navrhovanej iniciatíve občanov s názvom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0001" REF.END="QE0001"/>Zabezpečenie súladu spoločnej obchodnej politiky so zmluvami EÚ a dodržiavania medzinárodného práva<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/> (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="241" PAGE.FIRST="12" DATE.PUB="2019">Ú. v. EÚ L 241, 2019, s. 12</REF.DOC.OJ>),</P><PREAMBLE><PREAMBLE.INIT><P>VŠEOBECNÝ SÚD (desiata rozšírená komora),</P><P>v zložení: predseda komory S. Papasavvas, sudcovia A. Kornezov, E. Buttigieg, K. Kowalik‑Bańczyk (spravodajkyňa) a G. Hesse,</P><P>tajomník: M. Marescaux, referentka,</P></PREAMBLE.INIT><GR.VISA><VISA>so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní <DATE ISO="20210114">14. januára 2021</DATE>,</VISA></GR.VISA><PREAMBLE.FINAL>vyhlásil tento</PREAMBLE.FINAL></PREAMBLE><?PAGE NO="2"?><CONTENTS.JUDGMENT><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Rozsudok</HT></P></TI></TITLE></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Okolnosti predchádzajúce sporu</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1</NO.P><TXT>Žalobcovia, pán Tom Moerenhout a ďalších šesť občanov, ktorých mená sú uvedené v prílohe, podali návrh európskej iniciatívy občanov s názvom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0002" REF.END="QE0002"/>Zabezpečenie súladu spoločnej obchodnej politiky so zmluvami EÚ a dodržiavania medzinárodného práva<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/> (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0003" REF.END="QE0003"/>návrh EIO<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/>), ktorý bol <DATE ISO="20190705">5. júla 2019</DATE> predložený Európskej komisii na registráciu podľa článku 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 211/2011 zo <DATE ISO="20110216">16. februára 2011</DATE> o iniciatíve občanov (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="065" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2011">Ú. v. EÚ L 65, 2011, s. 1</REF.DOC.OJ>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2</NO.P><TXT>Predmetom návrhu EIO bolo:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0004" REF.END="QE0004"/>Regulovať obchodné transakcie so subjektmi okupantov, ktoré sú usadené alebo pôsobia na okupovaných územiach, zabránením vstupu výrobkov pochádzajúcich z týchto území na trh EÚ.<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/></P></QUOT.S></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3</NO.P><TXT>Podľa návrhu EIO jej cieľom bolo:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0005" REF.END="QE0005"/>Komisia ako strážkyňa zmlúv musí zabezpečiť konzistentnosť politiky Únie a dodržiavanie základných práv a medzinárodného práva vo všetkých oblastiach práva [Únie] vrátane spoločnej obchodnej politiky. Musí navrhnúť právne akty, ktoré by zabránili právnickým osobám z [Únie] dovážať výrobky pochádzajúce z nelegálnych osád na okupovaných územiach, ako aj vyvážať na takéto územia, aby sa zachovala integrita vnútorného trhu a nenapomáhal sa vznik ani udržiavanie takýchto protiprávnych situácií.<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/></P></QUOT.S></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4</NO.P><TXT>Žalobcovia ďalej pod názvom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0006" REF.END="QE0006"/>Relevantné ustanovenia Zmlúv a medzinárodného práva<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/> citovali článok 2, článok 3 ods. 5, článok 6 ods. 3 a článok 21 ZEÚ, ako aj článok 2 ods. 1, články 3 a 205 a článok 207 ods. 1 a 2 ZFEÚ. Odkázali tiež na Chartu základných práv Európskej únie, na nariadenie Rady (ES) č. 2368/2002 z <DATE ISO="20021220">20. decembra 2002</DATE>, ktorým sa vykonáva certifikačná schéma Kimberleyského procesu pre medzinárodný obchod s neopracovanými diamantami (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="358" PAGE.FIRST="28" DATE.PUB="2002">Ú. v. ES L 358, 2002, s. 28</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 18/002, s. 30), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/125 zo <DATE ISO="20190116">16. januára 2019</DATE> o obchodovaní s určitým tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="030" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2019">Ú. v. EÚ L 30, 2019, s. 1</REF.DOC.OJ>), na rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19960730">30. júla 1996</DATE>, <NAME.CASE>Bosphorus</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑84/95</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1996:312">EU:C:1996:312</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20100225">25. februára 2010</DATE>, <NAME.CASE>Brita</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑386/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:91">EU:C:2010:91</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), ako aj na niektoré ustanovenia a zdroje medzinárodného práva, a to najmä na rezolúcie Rady bezpečnosti Organizácie spojených národov a stanoviská Medzinárodného súdneho dvora.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5</NO.P><TXT>Rozhodnutím (EÚ) 2019/1567 zo <DATE ISO="20190904">4. septembra 2019</DATE> o navrhovanej iniciatíve občanov s názvom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0007" REF.END="QE0007"/>Zabezpečenie súladu spoločnej obchodnej politiky so zmluvami EÚ a dodržiavania medzinárodného práva<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/> (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="241" PAGE.FIRST="12" DATE.PUB="2019">Ú. v. EÚ L 241, 2019, s. 12</REF.DOC.OJ>, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0008" REF.END="QE0008"/>napadnuté rozhodnutie<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/>) Komisia zamietla registráciu návrhu EIO.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6</NO.P><TXT>Komisia toto zamietnutie odôvodnila v odôvodneniach 5 až 7 napadnutého rozhodnutia takto:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><CONSID><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0009" REF.END="QE0009"/>(5)</NO.P><TXT>Právny akt vzťahujúci sa na predmet [návrhu EIO] by sa mohol prijať len na základe článku 215 ZFEÚ.</TXT></NP></CONSID><CONSID><NP><NO.P>(6)</NO.P><TXT>Predpokladom prijatia právneho aktu na základe článku 215 ZFEÚ je však rozhodnutie prijaté v súlade s hlavou V kapitolou 2 Zmluvy o [EÚ], v ktorej sa stanovuje [stanovujúce – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] prerušenie alebo čiastočné či úplné obmedzenie hospodárskych a finančných vzťahov s príslušnou treťou krajinou. Komisia nemá právomoc predkladať návrhy takéhoto rozhodnutia.<?PAGE NO="3"?> Ak neexistuje príslušné rozhodnutie prijaté v súlade s hlavou V kapitolou 2 Zmluvy o [EÚ], Komisia nemá právomoc predložiť návrh právneho aktu, ktorý sa má prijať na základe článku 215 ZFEÚ.</TXT></NP></CONSID><CONSID><NP><NO.P>(7)</NO.P><TXT>[Návrh EIO] je preto zjavne mimo rámca právomocí Komisie predložiť návrh právneho aktu Únie na účely vykonávania zmlúv v zmysle článku 4 ods. 2 písm. b) nariadenia [č. 211/2011] v spojení s… článkom 2 bodom 1 [tohto nariadenia].<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/></TXT></NP></CONSID></QUOT.S></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Konanie a návrhy účastníkov konania</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7</NO.P><TXT>Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu <DATE ISO="20191114">14. novembra 2019</DATE> podali žalobcovia žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8</NO.P><TXT>Komisia podala svoje vyjadrenie k žalobe <DATE ISO="20200130">30. januára 2020</DATE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9</NO.P><TXT>Žalobcovia predložili repliku <DATE ISO="20200420">20. apríla 2020</DATE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10</NO.P><TXT>Komisia predložila dupliku <DATE ISO="20200709">9. júla 2020</DATE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11</NO.P><TXT>Všeobecný súd rozhodol podľa článku 28 svojho rokovacieho poriadku na návrh desiatej komory o postúpení veci rozšírenému rozhodovaciemu zloženiu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12</NO.P><TXT>Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky položené Všeobecným súdom boli vypočuté na pojednávaní <DATE ISO="20210114">14. januára 2021</DATE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13</NO.P><TXT>Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd:</TXT><P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>zrušil napadnuté rozhodnutie,</P></ITEM><ITEM><P>uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.</P></ITEM></LIST></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14</NO.P><TXT>Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:</TXT><P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>zamietol žalobu,</P></ITEM><ITEM><P>uložil žalobcom povinnosť nahradiť trovy konania.</P></ITEM></LIST></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Právny stav</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15</NO.P><TXT>Na podporu svojej žaloby uvádzajú žalobcovia štyri žalobné dôvody. Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 41 ods. 1 Charty základných práv, ako aj článku 4 ods. 1 a 2 nariadenia č. 211/2011, keďže Komisia skreslila návrh EIO tým, že nezohľadnila jeho skutočný účel, ktorý sa týkal opatrenia v oblasti spoločnej obchodnej politiky. Druhý žalobný dôvod je založený na porušení článku 4 ods. 3 druhého pododseku tohto nariadenia, keďže Komisia nesplnila svoju povinnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Tretí žalobný dôvod je založený na porušení článku 4 ods. 2 písm. b) uvedeného nariadenia, keďže Komisia sa nesprávne domnievala, že akt požadovaný v návrhu EIO by sa mohol prijať len na základe článku 215 ZFEÚ. Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení článku 4 ods. 2 písm. b) toho istého nariadenia, keďže Komisia nezohľadnila iné právne základy, s ktorými sa návrh EIO zjavne spája.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16</NO.P><TXT>Všeobecný súd považuje za vhodné preskúmať najprv druhý žalobný dôvod založený na tom, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="4"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17</NO.P><TXT>V rámci tohto žalobného dôvodu žalobcovia v podstate uvádzajú tri výhrady týkajúce sa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18</NO.P><TXT>Po prvé Komisia nevysvetlila dôvod, pre ktorý sa domnievala, že článok 207 ods. 2 ZFEÚ nepredstavuje vhodný právny základ pre činnosť požadovanú v návrhu EIO, napriek tomu, že toto ustanovenie, ako aj nariadenie 2019/125 sa v uvedenom návrhu výslovne uvádza. Žalobcovia sa totiž domnievajú, že z návrhu EIO vyplýva, že sa týka opatrenia patriaceho do spoločnej obchodnej politiky.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19</NO.P><TXT>Po druhé vzhľadom na to, že Komisia sa domnievala, že len článok 215 ZFEÚ týkajúci sa opatrení prijatých v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) môže predstavovať vhodný právny základ pre návrh EIO, mala vysvetliť dôvody, pre ktoré zastávala názor, že prevažujúcim cieľom uvedeného návrhu je skôr opatrenie v oblasti SZBP než opatrenie týkajúce sa spoločnej obchodnej politiky.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20</NO.P><TXT>Po tretie Komisia nerozlišovala medzi dvoma odsekmi článku 215 ZFEÚ. Celkový odkaz na tento článok ako na právny základ opatrenia uvedeného v návrhu EIO neumožňuje poznať dôvod, pre ktorý by zákaz zamýšľaný v uvedenom návrhu mal patriť skôr do reštriktívnych opatrení voči krajinám (na základe odseku 1 uvedeného článku) než k reštriktívnym opatreniam voči osobám (na základe odseku 2 toho istého článku).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21</NO.P><TXT>Komisia spochybňuje argumentáciu žalobcov, pričom v podstate tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je dostatočne odôvodnené.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22</NO.P><TXT>V tejto súvislosti treba pripomenúť, že pokiaľ ide o postup registrácie návrhu EIO podľa článku 4 nariadenia č. 211/2011, Komisii prináleží preskúmať, či takýto návrh spĺňa podmienky registrácie uvedené najmä v odseku 2 tohto článku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23</NO.P><TXT>Konkrétne spomedzi uvedených podmienok článok 4 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 211/2011 stanovuje, že Komisia zaregistruje navrhovanú iniciatívu občanov za predpokladu, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0010" REF.END="QE0010"/>nie je zjavne mimo rámca právomocí Komisie predložiť návrh právneho aktu Únie na účely vykonávania zmlúv<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/>. V dôsledku toho len v prípade, ak je navrhovaná iniciatíva občanov vzhľadom na svoj predmet a svoje ciele, ako vyplývajú z informácií, ktoré sú povinné alebo prípadne doplňujúce a ktoré poskytli organizátori na základe prílohy II tohto nariadenia, zjavne mimo rámca právomocí, na základe ktorých môže Komisia predložiť návrh právneho aktu Európskej únie na účely uplatňovania Zmlúv, môže Komisia zamietnuť registráciu tejto navrhovanej iniciatívy občanov na základe toho ustanovenia (rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20170912">12. septembra 2017</DATE>, <NAME.CASE>Anagnostakis/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑589/15 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:663">EU:C:2017:663</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0050">50</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190307">7. marca 2019</DATE>, <NAME.CASE>Izsák a Dabis/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑420/16 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:177">EU:C:2019:177</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0054">54</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24</NO.P><TXT>Podľa článku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia č. 211/2011, ak Komisia zamietne zaregistrovať navrhovanú iniciatívu občanov, informuje organizátorov o dôvodoch tohto zamietnutia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25</NO.P><TXT>Podľa ustálenej judikatúry skutočnosť, že navrhovaná iniciatíva občanov nebola zaregistrovaná, môže ovplyvniť samotnú efektivitu práva občanov predložiť iniciatívu občanov, ktoré je zakotvené v článku 24 prvom odseku ZFEÚ. Takéto rozhodnutie preto musí jasne vyjadrovať dôvody odôvodňujúce uvedené zamietnutie (pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20170203">3. februára 2017</DATE>, <NAME.CASE>Minority SafePack – one million signatures for diversity in Europe/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑646/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2017:59">EU:T:2017:59</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0017">17</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26</NO.P><TXT>Občan, ktorý predloží navrhovanú iniciatívu občanov, totiž musí rozumieť dôvodom, pre ktoré táto navrhovaná iniciatíva nebola Komisiou zaregistrovaná, takže Komisia, ktorá skúma tento návrh, ho má posúdiť, ale aj definovať jednotlivé dôvody zamietavého rozhodnutia vzhľadom na vplyv tohto rozhodnutia na účinný výkon práva zakotveného v Zmluve. Vyplýva to z povahy tohto práva, ktoré, ako sa uvádza v odôvodnení 1 nariadenia č. 211/2011, by malo viesť k posilneniu európskeho<?PAGE NO="5"?> občianstva a zlepšeniu demokratického fungovania Únie prostredníctvom účasti občanov na demokratickom zriadení Únie (pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20170203">3. februára 2017</DATE>, <NAME.CASE>Minority SafePack – one million signatures for diversity in Europe/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑646/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2017:59">EU:T:2017:59</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0018">18</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27</NO.P><TXT>Uskutočnenie cieľov pripomenutých v odôvodnení 2 nariadenia č. 211/2011, ktoré spočívajú v podpore účasti občanov na demokratickom živote a v sprístupnení Únie, by bolo vážne ohrozené, ak by v rozhodnutí o zamietnutí chýbalo úplné odôvodnenie (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20170203">3. februára 2017</DATE>, <NAME.CASE>Minority SafePack – one million signatures for diversity in Europe/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑646/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2017:59">EU:T:2017:59</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0029">29</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28</NO.P><TXT>Povinnosť informovať organizátorov o dôvodoch zamietnutia registrácie ich návrhu EIO, ako je stanovená v článku 4 ods. 3 druhom pododseku nariadenia č. 211/2011, predstavuje, pokiaľ ide o európsku iniciatívu občanov, osobitný výraz povinnosti odôvodnenia právnych aktov zakotvenej v článku 296 ZFEÚ (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20170912">12. septembra 2017</DATE>, <NAME.CASE>Anagnostakis/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑589/15 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:663">EU:C:2017:663</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0028">28</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29</NO.P><TXT>Podľa ustálenej judikatúry musí byť odôvodnenie vyžadované týmto posledným uvedeným ustanovením prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznačne vyplývať úvahy inštitúcie, ktorá akt prijala, umožňujúce zúčastneným osobám pochopiť dôvody prijatia opatrenia a príslušnému súdu preskúmať ho. Požiadavka odôvodnenia musí byť hodnotená vzhľadom na okolnosti daného prípadu, najmä na obsah aktu, charakter uvádzaných dôvodov a záujem, ktorý môžu mať na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt určený, alebo ďalšie osoby priamo a osobne dotknuté takýmto aktom. Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie špecifikovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, keďže otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 296 ZFEÚ, sa musí posudzovať nielen s ohľadom na jeho znenie, ale aj s ohľadom na jeho kontext a na všetky právne predpisy, ktoré upravujú dotknutú oblasť (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19980402">2. apríla 1998</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Sytraval a Brink’s France</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑367/95 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1998:154">EU:C:1998:154</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0063">63</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>; pozri takisto rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080701">1. júla 2008</DATE>, <NAME.CASE>Chronopost a La Poste/UFEX a i</NAME.CASE>., <NO.CASE>C‑341/06 P a C‑342/06 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:375">EU:C:2008:375</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0088">88</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30</NO.P><TXT>Hoci je pravda, že inštitúcie nie sú v odôvodnení rozhodnutí, ktoré prijímajú, povinné vyjadriť sa ku všetkým tvrdeniam, ktoré dotknuté osoby pred nimi uvádzajú v priebehu správneho konania, nič to nemení na tom, že musia opísať skutkové okolnosti a právne úvahy, ktoré majú zásadný význam v rámci štruktúry rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080710">10. júla 2008</DATE>, <NAME.CASE>Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑413/06 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:392">EU:C:2008:392</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0169">169</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120906">6. septembra 2012</DATE>, <NAME.CASE>Storck/ÚHVT</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑96/11 P</NO.CASE>, neuverejnený, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:537">EU:C:2012:537</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0021">21</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31</NO.P><TXT>Vo svetle týchto zásad je potrebné preskúmať, či Komisia v napadnutom rozhodnutí poskytla dostatočné odôvodnenie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32</NO.P><TXT>V prejednávanej veci, ako bolo pripomenuté v bode 6 vyššie, Komisia v napadnutom rozhodnutí konštatovala, že právny akt vzťahujúci sa na predmet návrhu EIO by sa mohol prijať len na základe článku 215 ZFEÚ (odôvodnenie 5) a že nemá právomoc predložiť návrh právneho aktu na tomto základe (odôvodnenie 6). Vysvetlila, že návrh EIO je preto zjavne mimo rámca jej právomocí v zmysle článku 4 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 211/2011 v spojení s článkom 2 bodom 1 uvedeného nariadenia (odôvodnenie 7).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33</NO.P><TXT>Z odôvodnenia uvedeného v napadnutom rozhodnutí tak vyplýva, že Komisia založila svoje zamietnutie na dôvode založenom v podstate na tom, že nemá právomoc predložiť návrh právneho aktu, ktorý by mohol zodpovedať predmetu návrhu EIO, keďže jediným uplatniteľným právnym základom je podľa Komisie článok 215 ZFEÚ.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34</NO.P><TXT>Treba však konštatovať, ako tvrdia žalobcovia, že napadnuté rozhodnutie nespresňuje dôvody, pre ktoré sa Komisia domnievala, že len akt prijatý na základe článku 215 ZFEÚ môže zodpovedať cieľu návrhu EIO. Navyše aj keď zo znenia napadnutého rozhodnutia implicitne vyplýva, že Komisia sa domnievala,<?PAGE NO="6"?> že ostatné ustanovenia, na ktoré sa žalobcovia odvolávajú vo svojom návrhu EIO, najmä článok 207 ZFEÚ, nemôžu predstavovať vhodný právny základ pre opatrenie uvedené v návrhu EIO, Komisia neuviedla svoje odôvodnenie ani v tejto súvislosti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35</NO.P><TXT>Dostatočnosť takéhoto odôvodnenia obsiahnutého v napadnutom rozhodnutí sa teda musí posúdiť s ohľadom na nasledujúce úvahy.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36</NO.P><TXT>Po prvé napadnuté rozhodnutie bolo založené na zjavnej neexistencii právomoci Komisie predložiť návrh právneho aktu, ktorý by mohol zodpovedať predmetu a cieľom návrhu EIO. Túto zjavnú neexistenciu právomoci možno vysvetliť tým, že Komisia sa domnievala, že navrhovaná činnosť patrí výlučne do SZBP.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37</NO.P><TXT>Preto posúdenie Komisie, pokiaľ ide o predmet a ciele návrhu EIO v súlade s judikatúrou citovanou v bode 23 vyššie, a v dôsledku toho, pokiaľ ide o uplatniteľný právny základ, malo v štruktúre napadnutého rozhodnutia zásadnú dôležitosť v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 30 vyššie. Z toho vyplýva, že na rozdiel od tvrdení Komisie, mala Komisia v napadnutom rozhodnutí poskytnúť vysvetlenie týkajúce sa jej analýzy vhodného právneho základu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0038"><NO.P>38</NO.P><TXT>Je zjavné, že odôvodnenie poskytnuté Komisiou v napadnutom rozhodnutí, ktoré sa v podstate obmedzuje na uvedenie článku 215 ZFEÚ ako jediného možného právneho základu aktu umožňujúceho zodpovedať predmetu návrhu EIO, neumožňuje pochopiť úvahy týkajúce sa výberu tohto právneho základu. Zmienka v odôvodnení 6 napadnutého rozhodnutia o tom, že Komisia nemá právomoc prijať <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0011" REF.END="QE0011"/>[rozhodnutie stanovujúce] prerušenie alebo čiastočné či úplné obmedzenie hospodárskych a finančných vzťahov s príslušnou treťou krajinou<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/>, ktorá preberá znenie článku 215 ods. 1 ZFEÚ, v žiadnom prípade nepodporuje toto posúdenie. Treba totiž pripomenúť, že Komisia nevysvetlila, prečo sa domnievala, že opatrenie zamýšľané v návrhu EIO sa musí nevyhnutne a výlučne chápať tak, že sa týka aktu stanovujúceho prerušenie alebo obmedzenie obchodných vzťahov s jednou alebo viacerými tretími krajinami v zmysle článku 215 ods. 1 ZFEÚ.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39</NO.P><TXT>Po druhé obsah návrhu EIO predstavuje relevantný kontext v zmysle judikatúry citovanej v bode 29 vyššie na účely posúdenia dostatočnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20170912">12. septembra 2017</DATE>, <NAME.CASE>Anagnostakis/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑589/15 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:663">EU:C:2017:663</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0029">29</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0036">36</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0039">39</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0040"><NO.P>40</NO.P><TXT>V prejednávanej veci žalobcovia vo svojom návrhu EIO výslovne a viackrát odkázali na spoločnú obchodnú politiku, ako aj na ustanovenia týkajúce sa tejto oblasti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0041"><NO.P>41</NO.P><TXT>Na jednej strane totiž žalobcovia v časti návrhu EIO týkajúcej sa jeho cieľa uviedli, že Komisia musí zabezpečiť <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0012" REF.END="QE0012"/>konzistentnosť politiky Únie a dodržiavanie základných práv a medzinárodného práva vo všetkých oblastiach práva [Únie] vrátane spoločnej obchodnej politiky<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/> (bod 3 vyššie) a v časti týkajúcej sa predmetu uvedeného návrhu, prijatie opatrenia s cieľom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0013" REF.END="QE0013"/>regulovať obchodné transakcie<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/> s okupovanými územiami (bod 2 vyššie).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0042"><NO.P>42</NO.P><TXT>Na druhej strane v časti <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0014" REF.END="QE0014"/>Relevantné ustanovenia Zmlúv a medzinárodného práva<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/> návrhu EIO žalobcovia citovali viaceré ustanovenia týkajúce sa spoločnej obchodnej politiky (bod 4 vyššie). Poukázali najmä na článok 207 ods. 1 a 2 ZFEÚ, ktorý najmä stanovuje, že opatrenia vymedzujúce rámec pre uskutočňovanie obchodnej politiky Únie prijme Európsky parlament a Rada prostredníctvom nariadení v súlade s riadnym legislatívnym postupom, ako aj na článok 3 ZFEÚ, z ktorého vyplýva, že spoločná obchodná politika je oblasť výlučnej právomoci Únie. Okrem toho poukázali na dve nariadenia prijaté v oblasti spoločnej obchodnej politiky, ktoré upravujú obchodovanie s určitými druhmi výrobkov pochádzajúcimi z tretích krajín, pričom toto obchodovanie je podmienené najmä systémom povolení, ako aj na dva rozsudky Súdneho dvora týkajúce sa uplatňovania aktov Únie, ktoré patria do tejto oblasti.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="7"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0043"><NO.P>43</NO.P><TXT>Z informácií obsiahnutých v návrhu EIO teda vyplývalo, že žalobcovia chceli, aby Komisia predložila návrh aktu spoločnej obchodnej politiky na základe článku 207 ZFEÚ.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0044"><NO.P>44</NO.P><TXT>Komisia správne uvádza, že v napadnutom rozhodnutí nebola povinná poukázať na irelevantnosť každého z údajných ustanovení a zdrojov práva, ktoré žalobcovia uviedli v návrhu EIO.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0045"><NO.P>45</NO.P><TXT>Vzhľadom na výslovné a opakované odkazy na spoločnú obchodnú politiku v návrhu EIO a najmä na článok 207 ZFEÚ však Komisia mala v prejednávanej veci vysvetliť dôvody, ktoré ju viedli k implicitnému záveru, že opatrenie uvedené v návrhu EIO vzhľadom na svoj predmet a svoje ciele nepatrí do tejto oblasti, a preto nemôže byť prijaté na základe článku 207 ZFEÚ. Napadnuté rozhodnutie však v tejto súvislosti neobsahuje žiadne odôvodnenie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0046"><NO.P>46</NO.P><TXT>Okrem toho, keďže napadnuté rozhodnutie bolo v podstate založené na úvahe, že návrh EIO zjavne nepatrí do právomocí Komisie, posúdenie, podľa ktorého uvedený návrh nemôže súvisieť so spoločnou obchodnou politikou, má v štruktúre napadnutého rozhodnutia zásadný význam. Na rozdiel od SZBP je totiž spoločná obchodná politika oblasťou, v ktorej je Komisia oprávnená formulovať návrh aktu Únie na základe článku 207 ZFEÚ.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0047"><NO.P>47</NO.P><TXT>Po tretie dostatočnosť, resp. nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia musí byť tiež posúdená vzhľadom na ciele článku 11 ods. 4 ZEÚ, článku 24 prvého odseku ZFEÚ a nariadenia č. 211/2011, ktoré spočívajú v podpore účasti občanov na demokratickom živote a v sprístupnení Únie. Ako bolo pripomenuté v bodoch 25 až 27 vyššie, z dôvodu týchto cieľov musí Komisia jasne uviesť dôvody na zamietnutie registrácie navrhovanej iniciatívy občanov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0048"><NO.P>48</NO.P><TXT>Vzhľadom na to, že odôvodnenie nebolo úplné, je podanie nového návrhu EIO, ktorý by zohľadňoval námietky Komisie v súvislosti s prípustnosťou návrhu, vážne ohrozené rovnako ako dosiahnutie cieľov pripomenutých v odôvodnení 2 nariadenia č. 211/2011, ktoré spočívajú v podpore účasti občanov na demokratickom živote a sprístupnení Únie (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20170203">3. februára 2017</DATE>, <NAME.CASE>Minority SafePack – one million signatures for diversity in Europe/Commission</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑646/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2017:59">EU:T:2017:59</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0029">29</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). V súlade s článkom 11 ods. 4 ZEÚ a článkom 24 prvým odsekom ZFEÚ, ako aj cieľmi nariadenia č. 211/2011 totiž Komisia splní cieľ podporovať účasť občanov na demokratickom živote len tým, že vhodným spôsobom uvedie dôvody, ktoré ju viedli k záveru, že opatrenie uvedené v návrhu EIO patrí výlučne do SZBP a nesúvisí so spoločnou obchodnou politikou.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0049"><NO.P>49</NO.P><TXT>Vzhľadom na predchádzajúce úvahy a bez toho, aby bolo potrebné preskúmať otázku, či Komisia mala v napadnutom rozhodnutí takisto spresniť, ktorý odsek článku 215 ZFEÚ sa uplatňuje na opatrenie uvedené v návrhu EIO, treba dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje dostatok informácií umožňujúcich žalobcom oboznámiť sa s dôvodmi zamietnutia registrácie návrhu EIO a Všeobecnému súdu vykonať svoje preskúmanie zákonnosti tohto zamietnutia. V dôsledku toho toto rozhodnutie nespĺňa povinnosť odôvodnenia vyplývajúcu z článku 296 ZFEÚ a článku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia č. 211/2011.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0050"><NO.P>50</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že treba vyhovieť druhému žalobnému dôvodu a zrušiť napadnuté rozhodnutie bez toho, aby bolo potrebné preskúmať ďalšie žalobné dôvody uvádzané žalobcami.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">O trovách</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0051"><NO.P>51</NO.P><TXT>Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhom žalobcov.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="8"?><JURISDICTION><INTRO><P>Z týchto dôvodov</P><P>VŠEOBECNÝ SÚD (desiata rozšírená komora)</P><P>rozhodol takto:</P></INTRO><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">1.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/1567 zo <DATE ISO="20190904">4. septembra 2019</DATE> o navrhovanej iniciatíve občanov s názvom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0015" REF.END="QE0015"/>Zabezpečenie súladu spoločnej obchodnej politiky so zmluvami EÚ a dodržiavania medzinárodného práva<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/> sa zrušuje.</HT></TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">2.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Európska komisia je povinná nahradiť trovy konania.</HT></TXT></NP></ITEM></LIST></JURISDICTION></CONTENTS.JUDGMENT><SIGNATURE.CASE><SIGNATORY><P>Papasavvas</P></SIGNATORY><SIGNATORY><P>Kornezov</P></SIGNATORY><SIGNATORY><P>Buttigieg</P></SIGNATORY><SIGNATORY><P>Kowalik‑Bańczyk</P></SIGNATORY><SIGNATORY><P>Hesse</P></SIGNATORY><P>Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu <DATE ISO="20210512">12. mája 2021</DATE>.</P><SIGNATORY><P>Podpisy</P></SIGNATORY></SIGNATURE.CASE></JUDGMENT>