EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli4. 6. 2025
COM(2025) 616 final
Odporúčanie
ODPORÚČANIE RADY,
ktorým sa schvaľuje národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán Litvy
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli4. 6. 2025
COM(2025) 616 final
Odporúčanie
ODPORÚČANIE RADY,
ktorým sa schvaľuje národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán Litvy
Odporúčanie
ODPORÚČANIE RADY,
ktorým sa schvaľuje národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán Litvy
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 121,
so zreteľom na nariadenie (EÚ) 2024/1263, a najmä na jeho článok 17,
so zreteľom na odporúčanie Komisie,
keďže:
VŠEOBECNÉ ÚVAHY
(1)Zreformovaný rámec správy hospodárskych záležitostí EÚ nadobudol účinnosť 30. apríla 2024. Hlavným prvkom zreformovaného rámca správy hospodárskych záležitostí EÚ je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1263 o účinnej koordinácii hospodárskych politík a mnohostrannom rozpočtovom dohľade 1 spolu so zmeneným nariadením (ES) č. 1467/97 o vykonaní postupu pri nadmernom schodku 2 a zmenenou smernicou Rady 2011/85/EÚ o rozpočtových rámcoch členských štátov 3 . Cieľom rámca je zabezpečiť prostredníctvom reforiem a investícií udržateľnosť verejného dlhu a udržateľný a inkluzívny rast. Podporuje sa v ňom preberanie zodpovednosti zo strany členských štátov s dôraznejším zameraním na strednodobý horizont, sprevádzané účinným a koherentným presadzovaním pravidiel.
(2)Stredobodom nového rámca správy hospodárskych záležitostí sú národné strednodobé fiškálno-štrukturálne plány, ktoré predkladajú členské štáty Rade a Komisii. Týmito plánmi sa majú dosiahnuť dva ciele: i) zabezpečiť, aby mal verejný dlh na konci obdobia úprav hodnoverne klesajúcu trajektóriu alebo aby zostal na obozretnej úrovni a aby sa deficit verejných financií znížil pod referenčnú hodnotu 3 % HDP a udržal sa v strednodobom horizonte pod touto hodnotou, a ii) zabezpečiť, aby sa zrealizovali reformy a investície reagujúce na hlavné výzvy identifikované v kontexte európskeho semestra a aby sa riešili spoločné priority EÚ. V každom pláne sa má na tento účel predstaviť strednodobý záväzok k trajektórii vývoja čistých výdavkov 4 , ktorý účinne stanovuje rozpočtové obmedzenie počas trvania plánu vzťahujúceho sa na štvorročné alebo päťročné obdobie (v závislosti od bežnej dĺžky volebného obdobia v danom členskom štáte). Okrem toho by sa malo v pláne vysvetliť, ako členský štát zabezpečí realizáciu reforiem a investícií reagujúcich na hlavné výzvy identifikované v kontexte európskeho semestra, a to najmä v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny [vrátane odporúčaní týkajúcich sa prípadného postupu pri makroekonomickej nerovnováhe (ďalej len „PMN“)], a ako budú členské štáty riešiť v pláne spoločné priority Únie. Obdobie fiškálnej úpravy sa vzťahuje na obdobie štyroch rokov, ktoré možno predĺžiť najviac o tri roky, ak sa členský štát zaviaže, že zrealizuje súbor príslušných reforiem a investícií, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v nariadení (EÚ) 2024/1263.
(3)Po predložení plánu má Komisia posúdiť, či plán spĺňa požiadavky nariadenia (EÚ) 2024/1263.
(4)Na základe odporúčania Komisie má Rada následne prijať odporúčanie, v ktorom stanoví trajektóriu vývoja čistých výdavkov dotknutého členského štátu a v príslušných prípadoch schváli súbor reformných a investičných záväzkov, ktoré tvoria základ pre predĺženie obdobia fiškálnych úprav.
ÚVAHY TÝKAJÚCE SA NÁRODNÉHO STREDNODOBÉHO FIŠKÁLNO-ŠTRUKTURÁLNEHO PLÁNU LITVY
(5)Litva svoj národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán predložila Rade a Komisii 30. apríla 2025. Predložila ho po predĺžení lehoty stanovenej v článku 36 nariadenia (EÚ) 2024/1263, ku ktorému došlo po dohode s Komisiou vzhľadom na dôvody uvedené Litvou. Predĺženie bolo dohodnuté po voľbách do národného parlamentu, ktoré sa konali 13. a 27. októbra 2024, po ktorých nasledovalo niekoľko mesiacov koaličných rokovaní a konzultácií o programe novej vlády a príslušnom pláne vykonávania 5 .
Postup pred predložením plánu
(6)Pred predložením svojho plánu Litva požiadala o technické informácie 6 , ktoré Komisia poskytla 31. januára 2025 a uverejnila 30. apríla 2025 7 . V technických informáciách sa uvádza, akú úroveň štrukturálneho primárneho salda je potrebné dosiahnuť v 2028, aby sa v strednodobom horizonte deficit verejných financií udržal pod úrovňou 3 % HDP a aby verejný dlh zostal v strednodobom horizonte pod úrovňou 60 % HDP, ak sa neprijmú ďalšie rozpočtové opatrenia po skončení štvorročného obdobia úprav. Strednodobý horizont je vymedzený ako desaťročné obdobie po skončení obdobia úprav. Technické informácie boli pripravené a zaslané členským štátom podľa dvoch scenárov: scenár zahŕňajúci súlad s ochranným opatrením týkajúcim sa odolnosti deficitu 8 v súlade s článkom 9 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2024/126 a scenár bez tohto ochranného opatrenia.
V technických informáciách určených Litve sa stanovuje, že ak sa má dosiahnuť súlad s platnými fiškálnymi pravidlami počas štvorročného obdobia úprav a na základe predpokladov Komisie, štrukturálne primárne saldo by malo byť na úrovni aspoň 0,3 % HDP na konci obdobia úprav (2028; scenár bez ochranného opatrenia týkajúceho sa odolnosti deficitu), ako sa uvádza v nasledujúcej tabuľke. Pre informáciu uvádzame, že štrukturálne primárne saldo by malo na konci obdobia úprav (2028) dosiahnuť aspoň 0,3 % HDP v prípade, že sa vezme do úvahy ochranné opatrenie týkajúce sa odolnosti deficitu. Ochranné opatrenie týkajúce sa odolnosti deficitu sa však v prípade Litvy, ktorá spĺňa kritériá na poskytnutie technických informácií, nepožaduje.
Tabuľka 1: Technické informácie, ktoré Komisia poskytla Litve
|
Posledný rok obdobia úprav |
2028 |
|
Minimálna hodnota štrukturálneho primárneho salda (% HDP), scenár bez ochranného opatrenia týkajúceho sa odolnosti deficitu |
0,3 |
|
Len pre informáciu: Minimálna hodnota štrukturálneho primárneho salda (% HDP), scenár s ochranným opatrením týkajúcim sa odolnosti deficitu |
0,3 |
Zdroj: výpočty Komisie.
(7)V súlade s článkom 12 nariadenia (EÚ) 2024/1263 viedla Litva v apríli 2025 s Komisiou technický dialóg. Dialóg bol zameraný na trajektóriu vývoja čistých výdavkov, ktorú Litva plánuje, jej východiskové predpoklady (najmä deflátor HDP, miera rastu potenciálneho HDP, zosúladenie dlhu a deficitu, podiel dlhodobého dlhu, ktorý je splatný každý rok, a dlhodobé úrokové sadzby) a vplyv výsledných údajov za rok 2024 – z ktorých Eurostat 22. apríla 2025 uverejnil štatistiku deficitu verejných financií a dlhu verejnej správy – v porovnaní s údajmi, z ktorých vychádzajú technické informácie, ako aj predpokladané uskutočnenie reforiem a investícií reagujúcich na hlavné výzvy identifikované v rámci európskeho semestra a spoločných priorít Únie v oblasti spravodlivej zelenej a digitálnej transformácie, sociálnej a hospodárskej odolnosti, energetickej bezpečnosti a budovania obranných spôsobilostí.
(8)Od novembra 2024 do februára 2025 bola Litva podľa informácií, ktoré poskytla vo svojom pláne, zapojená do konzultačného procesu s občianskou spoločnosťou, so sociálnymi partnermi, s regionálnymi orgánmi a ďalšími príslušnými zainteresovanými stranami, a to v súlade s článkom 11 ods. 3 a článkom 36 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) 2024/1263.
(9)Národný kontrolný úrad, ktorý plní funkciu fiškálnej inštitúcie (ďalej len „NKÚ FI“), vydal stanovisko k makroekonomickej prognóze, z ktorej vychádza viacročná trajektória vývoja čistých výdavkov. NKÚ FI schválil makroekonomickú prognózu a dospel k záveru, že je založená na dôveryhodných makroekonomických predpokladoch a je v súlade s prognózami, ktoré vypracoval NKÚ FI.
(10)Plán bol predložený výboru národného parlamentu pre európske záležitosti a neskôr 30. apríla 2025 ho schválila litovská vláda.
Iné súvisiace procesy
(11)Litva predložila 25. októbra 2024 svoj návrh rozpočtového plánu na rok 2025. Komisia prijala stanovisko k tomuto návrhu rozpočtového plánu 26. novembra 2024 9 .
(12)Litva 2. mája 2025 požiadala o aktiváciu národnej únikovej doložky s cieľom zohľadniť vyššie výdavky na obranu v súlade s článkom 26 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2024/1263 a v nadväznosti na oznámenie Komisie [C(2025) 2000 final] z 19. marca 2025. Rada [8. júla 2025] na základe odporúčania Komisie prijala odporúčanie, ktorým sa aktivuje národná úniková doložka pre Litvu 10 .
(13)Rada 21. októbra 2024 adresovala Litve súbor odporúčaní v rámci cyklu európskeho semestra 2024 11 . Rada [8. júla 2025] adresovala Litve súbor odporúčaní v rámci cyklu európskeho semestra 2025 12 .
ZHRNUTIE PLÁNU A JEHO POSÚDENIE KOMISIOU
(14)V súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) 2024/1263 Komisia posúdila plán takto:
Kontext: makroekonomická a fiškálna situácia a výhľad
(15)Hospodárska činnosť v Litve v roku 2024 vzrástla o 2,8 %, a to vďaka výraznému nárastu súkromnej spotreby, dynamickému vývozu služieb a napriek poklesu investícií. Podľa prognózy Európskej komisie z jari 2025 sa predpokladá, že hospodárstvo zaznamená v roku 2025 nárast o 2,8 %, ku ktorému prispeje zrýchlenie rastu spotreby a mierne oživenie investícií. V roku 2026 by sa rast reálneho HDP mal opäť zrýchliť na 3,1 %, keďže sa posilní rast investícií. V horizonte prognózy (t. j. v rokoch 2025 – 2026) sa očakáva mierne zvýšenie rastu potenciálneho HDP v Litve z 2,7 % v roku 2024 na 2,8 % v roku 2025 a jeho pokles na 2,2 % v roku 2026 v dôsledku prirodzeného úbytku obyvateľstva a poklesu počtu osôb v Litve, ktoré utekajú pred vojnou na Ukrajine. Miera nezamestnanosti bola v roku 2024 na úrovni 7,1 % a Komisia predpokladá, že dosiahne úroveň 6,8 % v roku 2025 a 6,6 % v roku 2026. Predpokladá sa, že inflácia (deflátor HDP) sa zvýši z 3,4 % v roku 2024 na 3,6 % v roku 2025 a v roku 2026 sa opäť zníži na úroveň 2,4 %.
(16)Pokiaľ ide o fiškálny vývoj, deficit verejných financií Litvy v roku 2024 predstavoval 1,3 % HDP. Podľa prognózy Európskej komisie z jari 2025 sa má v roku 2025 zvýšiť na 2,3 % HDP a pri nezmenenej politike sa v roku 2026 ustáli na úrovni 2,3 %. Verejný dlh dosahoval na konci roka 2024 úroveň 38,2 % HDP. Podľa prognózy Európskej komisie z jari 2025 sa predpokladá, že miera zadlženosti sa na konci roka 2025 zvýši na 41,2 % HDP a na konci roka 2026 na 43,9 % HDP. Vo fiškálnej prognóze Komisie sa záväzky uvedené v strednodobých plánoch nezohľadňujú, pokiaľ nie sú podložené dôveryhodne oznámenými a dostatočne špecifikovanými konkrétnymi opatreniami v príslušných oblastiach politiky.
Trajektória vývoja čistých výdavkov a hlavné makroekonomické predpoklady v pláne
(17)Národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán Litvy sa vzťahuje na obdobie 2025 – 2029 a predstavuje fiškálne úpravy v priebehu štyroch rokov.
(18)Plán obsahuje všetky informácie požadované podľa článku 13 nariadenia (EÚ) 2024/1263.
(19)V pláne sa krajina zaväzuje k trajektórii vývoja čistých výdavkov uvedenej v tabuľke 2, ktorá zodpovedá priemernému rastu čistých výdavkov o 5,0 % za obdobie rokov 2025 – 2029 a o 5,2 % za obdobie úprav v rokoch 2025 – 2028.
(20)Technické informácie sú (za predpokladu lineárneho postupu úprav) v súlade s priemerným rastom čistých výdavkov o 4,2 % za obdobie rokov 2025 – 2029 a o 4,3 % za obdobie rokov 2025 – 2028. Trajektória vývoja čistých výdavkov, ku ktorej sa krajina zaviazala v pláne, má viesť na konci obdobia úprav (2028) k štrukturálnemu primárnemu saldu vo výške 0,3 % HDP. To znamená, že sa rovná minimálnej úrovni štrukturálneho primárneho salda 0,3 % HDP v roku 2028, ktorú Komisia poskytla v technických informáciách 31. januára 2025.
(21)V pláne sa predpokladá, že rast potenciálneho HDP sa zníži na 1,8 % v roku 2029 (z 2,8 % v roku 2024). Okrem toho sa v pláne očakáva, že miera rastu deflátora HDP stúpne na 3,4 % v roku 2025 (z 2,8 % v roku 2024), a potom klesne na 2,5 % v roku 2028.
Tabuľka 2: Trajektória vývoja čistých výdavkov a hlavné predpoklady v pláne Litvy
|
2024 |
2025 |
2026 |
2027 |
2028 |
2029 |
Priemer za obdobie platnosti plánu 2025 – 2029 |
Priemer za obdobie úprav 2025 – 2028 |
|
|
Rast čistých výdavkov
|
neuvádza sa |
6,1 |
5,2 |
4,8 |
4,5 |
4,3 |
5,0 |
5,2 |
|
Rast čistých výdavkov
|
neuvádza sa |
6,1 |
11,6 |
17,0 |
22,3 |
27,5 |
Neuvádza sa. |
Neuvádza sa. |
|
Rast potenciálneho HDP (%) |
2,8 |
2,5 |
2,3 |
2,1 |
2,0 |
1,8 |
2,4 |
2,3 |
|
Inflácia (rast deflátora HDP) (%) |
2,8 |
3,4 |
2,8 |
2,6 |
2,5 |
2,5 |
2,8 |
2,8 |
Zdroj: strednodobý fiškálno-štrukturálny plán Litvy a výpočty Komisie.
Vplyv záväzkov čistých výdavkov plánu na verejný dlh
(22)Ak sa trajektória vývoja čistých výdavkov, ku ktorej sa Luxembursko zaviazalo v pláne, a východiskové predpoklady naplnia, verejný dlh by sa podľa plánu postupne zvyšoval z 38,5 % v roku 2024 na 43,7 % HDP na konci obdobia úprav (2028), ako sa uvádza v nasledujúcej tabuľke. Po úprave sa do roku 2031 plánuje mierny pokles verejného dlhu, po ktorom bude v strednodobom horizonte nasledovať opätovný nárast a v roku 2038 dosiahne úroveň 48,4 %.
Tabuľka 3: Vývoj verejného dlhu a salda verejných financií v pláne Litvy
|
2024 |
2025 |
2026 |
2027 |
2028 |
2029 |
2038 |
|
|
Verejný dlh (% HDP) |
38,5 |
41,0 |
42,5 |
43,5 |
43,7 |
43,2 |
48,4 |
|
Saldo verejných financií (% HDP) |
−1,3 |
−1,3 |
−1,3 |
−1,3 |
−1,2 |
−1,4 |
−3,0 |
Zdroj: strednodobý fiškálno-štrukturálny plán Litvy.
Podľa plánu by tak verejný dlh v strednodobom horizonte zostal pod referenčnou hodnotou 60 % HDP stanovenou v zmluve. Na základe záväzkov v príslušných oblastiach politiky a makroekonomických predpokladov plánu je preto trajektória vývoja čistých výdavkov, ktorá je uvedená v pláne, v súlade s požiadavkou na dlh stanovenou v článku 16 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2024/1263.
Vplyv záväzkov čistých výdavkov plánu na saldo verejných financií
(23)Na základe trajektórie vývoja čistých výdavkov a predpokladov uvedených v pláne by deficit verejných financií klesal z 1,3 % HDP na 1,2 % HDP na konci obdobia úprav (2028). Podľa plánu by tak saldo verejných financií nepresiahlo referenčnú hodnotu 3 % HDP na konci obdobia úprav (2028).
(24)Okrem toho počas desiatich rokov nasledujúcich po období úprav (t. j. do 2038) by deficit verejných financií nepresiahol 3 % HDP. Na základe záväzkov v príslušných oblastiach politiky a makroekonomických predpokladov plánu je preto trajektória vývoja čistých výdavkov, ktorá je uvedená v pláne, v súlade s požiadavkou na deficit stanovenou v článku 16 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2024/1263.
Makroekonomické predpoklady plánu
(25)Plán vychádza zo súboru predpokladov, ktorý sa líši od predpokladov Komisie zaslaných Litve 31. januára 2025. Konkrétne sa v pláne ako dátum uzávierky, pokiaľ ide o údaje a iné informácie zohľadnené v makroekonomických a rozpočtových projekciách, uvádza 28. február 2025. V pláne sa nezohľadňujú najnovšie výsledky rozpočtového hospodárenia za rok 2024, ktoré Eurostat uverejnil v apríli 2025. Rozdiely medzi údajmi za rok 2024 použitými v pláne na výpočet úpravy a údajmi uverejnenými Eurostatom sú však malé a nemajú podstatný vplyv na potrebu úpravy. Okrem neskorého dátumu uzávierky, pokiaľ ide o údaje a ďalšie informácie, sa v pláne používajú aj rozdielne predpoklady pre ďalších deväť premenných, a to potenciálny HDP, deflátor HDP, implicitné úrokové sadzby a trhové úrokové sadzby, pružnosť príjmov za rok 2025, zosúladenie dlhu a deficitu a jednorazové opatrenia, zloženie dlhu a profil splatnosti. Tieto rozdiely v predpokladoch treba dôkladne posúdiť, a to najmä preto, že priemerný rast čistých výdavkov v pláne je vyšší ako rast vyplývajúci z technických informácií. Ďalej v texte sú uvedené rozdiely v predpokladoch, ktoré majú najväčší vplyv na priemerný rast čistých výdavkov, pričom sa každý rozdiel posudzuje samostatne.
–Plán vychádza z novších štatistických údajov a odhadov makrofiškálnych premenných na rok 2024. Tento rozdiel je riadne odôvodnený, pretože sa zohľadňujú novšie informácie. Treba poznamenať, že deficit verejných financií sa ukázal nižší, než sa predpokladalo v technických informáciách Komisie, čo umožňuje lepšiu východiskovú rozpočtovú pozíciu. To prispieva k vyššiemu priemernému rastu čistých výdavkov počas platnosti plánu, než predpokladala Komisia.
–V pláne sa používa vyrovnaný rast potenciálneho produktu, čo takisto prispieva k vyššiemu priemernému rastu čistých výdavkov počas platnosti plánu oproti predpokladom Komisie. Článkom 36 ods. 1 písm. f) nariadenia (EÚ) 2024/1263 sa poskytuje možnosť použiť alternatívne predpoklady potenciálneho rastu, a to za predpokladu, že kumulatívny rast v prognózovanom období (t. j. do roku 2038) je vo všeobecnosti v súlade s predpokladmi Komisie, čo daný plán spĺňa. Tento predpoklad sa preto považuje za riadne odôvodnený.
–V pláne sa používa aktualizovaná konvergenčná hodnota deflátora HDP na základe očakávaní trhu. V porovnaní s predpokladmi Komisie sa v pláne tiež predpokladá mierne nižší deflátor HDP na rok 2025 a o niečo vyšší na rok 2026. Tieto hodnoty prispievajú k vyššiemu priemernému rastu čistých výdavkov počas platnosti plánu. Rozdiely sú čiastočne spôsobené novšími informáciami, a to vývojom inflácie meranej indexom spotrebiteľských cien v prvých mesiacoch roka 2025, najmä v prípade cien energií a potravín. Na druhej strane, v pláne sa predpokladá rýchlejšia konvergencia k hodnote konvergencie v porovnaní s tým, čo by vyplývalo z lineárneho konvergenčného pravidla, čím sa čiastočne vyrovnáva vplyv ostatných rozdielov v predpokladoch deflátora HDP na maximálny rast čistých výdavkov. Hoci sa v predpoklade deflátora na rok 2026 nezohľadňuje deflačný vývoj na komoditných trhoch od apríla 2025, v kombinácii s prudším poklesom v rokoch 2027 až 2028 sa rozdiel v predpoklade deflátora HDP považuje za riadne odôvodnený.
–Záväzok rastu čistých výdavkov uvedený v pláne na rok 2025 naznačuje, že Litva na daný rok predpokladá vyššiu než jednotkovú pružnosť príjmov. To prispieva k tomu, že priemerný rast čistých výdavkov počas platnosti plánu je vyšší, než predpokladala Komisia. Tento predpoklad nie je v súlade so spoločným rámcom analýzy udržateľnosti dlhovej služby.
–V porovnaní s technickými informáciami Komisie sa v pláne používajú opatrnejšie predpoklady, pokiaľ ide o implicitné a trhové úrokové sadzby, ako aj zosúladenie dlhu a deficitu. Tieto hodnoty prispievajú k nižšiemu priemernému rastu čistých výdavkov v časovom horizonte plánu. Tento rozdiel je motivovaný obozretnou tvorbou rozpočtovej politiky, a preto je riadne odôvodnený.
Zvyšné rozdiely v predpokladoch nemajú veľký vplyv na priemerný rast čistých výdavkov v porovnaní s predpokladmi Komisie. Po dôkladnej úvahe možno konštatovať, že vplyv na priemerný rast čistých výdavkov v dôsledku opatrnejšieho predpokladu, pokiaľ ide o úrokové sadzby a zosúladenie dlhu a deficitu, vyrovnáva vplyv odlišného predpokladu pružnosti príjmov v roku 2025. Z toho následne vyplýva, že rozdiel medzi trajektóriou vývoja čistých výdavkov uvedenou v pláne a tou, ktorá je v súlade s technickými informáciami, je vysvetlený predpokladmi, ktoré Komisia považuje za riadne odôvodnené. Celkovo všetky rozdiely v predpokladoch spolu vedú k priemernému rastu čistých výdavkov v pláne, ktorý je vyšší než priemerný rast čistých výdavkov vyplývajúci z technických informácií. Na základe uvedeného hodnotenia plán spĺňa požiadavky podľa článku 13 písm. b) nariadenia (EÚ) 2024/1263. Komisia zohľadní uvedené posúdenie predpokladov plánu pri svojich budúcich posúdeniach súladu s trajektóriou vývoja čistých výdavkov.
Fiškálna stratégia plánu
(26)Podľa orientačnej fiškálnej stratégie uvedenej v pláne sa záväzky, ktoré sa vzťahujú na čisté výdavky, splnia obmedzovaním výdavkov aj diskrečným zvyšovaním príjmov. Fiškálna stratégia zahŕňa zmeny daňovej politiky zamerané na zlepšenie progresívnosti dane z príjmov fyzických osôb, podporu investícií prostredníctvom revízie dane z príjmov právnických osôb, rozšírenie daňového základu a zníženie daňových únikov pomocou inteligentnejšej správy a medzinárodnej spolupráce. Okrem toho sa v nej zdôrazňujú budúce úspory vo verejnom sektore prostredníctvom nulového rozpočtovania, znižovania výdavkov s nízkou prioritou a každoročného preskúmania verejných výdavkov s cieľom zvýšiť efektívnosť a umožniť prerozdelenie finančných prostriedkov do oblastí s vyššou prioritou, ako je napríklad národná obrana. Špecifikácia politických opatrení, ktoré sa majú prijať, sa potvrdí alebo upraví a vyčísli v ročných rozpočtoch. Niektoré opatrenia boli špecifikované v rozpočte na rok 2025, ktorý prijal národný parlament 19. decembra 2024, zatiaľ čo iné by sa mali potvrdiť v nadchádzajúcich rozpočtoch. Medzi opatrenia plánované na rok 2025 patrí na strane príjmov s pozitívnym fiškálnym vplyvom zvýšenie spotrebných daní, najmä zo znečisťujúcich palív, a zvýšenie sadzby dane z príjmov právnických osôb. Úpravy oslobodenia od dane z príjmov fyzických osôb (nezdaniteľnej sumy) spôsobia zníženie príjmov. Na strane výdavkov sa plánuje zvýšenie výdavkov na mzdy vo verejnej správe, obranu a dôchodky. V súvislosti s realizáciou orientačnej fiškálnej stratégie uvedenej v pláne zároveň existujú riziká, keďže ďalšie konkrétne opatrenia ešte neboli vypracované, úroveň dodatočných príjmov vyplývajúcich z opatrení na boj proti daňovým únikom je vo všeobecnosti ťažko predvídateľná a je potrebné vytvoriť dodatočný fiškálny priestor na zvýšenie financovania zdravotnej starostlivosti, sociálnej ochrany a ďalších verejných služieb, ako to odporučila aj Rada.
Zámery týkajúce sa reforiem a investícií uvedené v pláne, ktorými sa reaguje na hlavné výzvy identifikované v kontexte európskeho semestra a ktorými sa riešia spoločné priority Únie.
(27)V pláne sa opisujú zámery týkajúce sa reforiem a investícií s cieľom reagovať na hlavné výzvy identifikované v kontexte európskeho semestra, najmä v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny, a s cieľom riešiť spoločné priority Únie. Plán zahŕňa približne 60 reforiem a investícií, z ktorých 11 je finančne podporovaných z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a 25 z fondov politiky súdržnosti. Reformy a investície uvedené v pláne vychádzajú z existujúceho strategického dokumentu vlády (Plán realizácie 19. vládneho programu Litovskej republiky).
(28)Pokiaľ ide o spoločnú prioritu spravodlivej zelenej a digitálnej transformácie vrátane klimatických cieľov stanovených v nariadení (EÚ) 2021/1119, plán obsahuje reformy a investície zamerané na zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie zabezpečením ich integrácie do elektrizačných sústav, zvýšenie energetickej efektívnosti systémov diaľkového vykurovania, prípravy teplej vody a chladenia, ako aj na rozvoj nabíjacej a čerpacej infraštruktúry pre alternatívne palivá. V pláne sa tiež uvádzajú opatrenia na podporu dekarbonizácie litovského priemyslu a zlepšenie stimulov na efektívnejšie predchádzanie vzniku odpadu, nakladanie s ním a zhodnocovanie druhotných surovín. A napokon, v pláne sa uvádzajú aj opatrenia, ktoré sú súčasťou rozširovania pokrytia krajiny ultrarýchlym širokopásmovým prístupom, na navrhnutie mobilnej infraštruktúry potrebnej na prevádzku na území najmenej piatich litovských krajov. Tieto a ďalšie opatrenia uvedené v pláne prispievajú k plneniu odporúčaní pre Litvu z rokov 2023, 2022 a 2020, ktoré sa týkajú zmierňovania zmeny klímy a udržateľnosti, najmä dekarbonizácie a rozširovania výroby energie z obnoviteľných zdrojov, ale aj energetickej efektívnosti a rozvoja udržateľnej dopravy. Opatrenia takisto prispievajú k plneniu odporúčaní pre Litvu v oblasti rozširovania vysokokapacitného širokopásmového pripojenia.
(29)Pokiaľ ide o spoločnú prioritu sociálnej a hospodárskej odolnosti vrátane Európskeho piliera sociálnych práv, plán obsahuje reformy a investície zamerané na úpravu režimu indexácie základných súm sociálnych dávok s cieľom zabezpečiť, aby lepšie odrážali vývoj cien a priemerných miezd, na úpravu indexácie dôchodkov zo sociálneho poistenia, zlepšenie vykonávania opatrení na podporu zamestnanosti, zavedenie udržateľného modelu financovania vzdelávania dospelých založeného na rozpočte a vytvorenie siete regionálnych kariérnych centier v celej krajine. Plán obsahuje aj reformy a investície zamerané na zavedenie požiadaviek na kvalitu sociálneho bývania a vymedzenie, zavedenie, uplatňovanie a udržiavanie požiadaviek na kvalitu sociálnych služieb. A napokon, cieľom plánu je zlepšiť prístup k zdravotnej starostlivosti a jej kvalitu, znížiť nedostatok zdravotníckych pracovníkov a posilniť prevenciu chorôb. Tieto reformy a investície prispievajú k plneniu odporúčaní pre Litvu z rokov 2023, 2020 a 2019, ktoré sa týkajú zlepšenia plánovania a poskytovania sociálnych služieb, zlepšenia vykonávania aktívnych politík trhu práce, posilnenia odolnosti systému zdravotníctva, ako aj znižovania nerovnosti, chudoby a sociálneho vylúčenia.
(30)Pokiaľ ide o spoločnú prioritu energetickej bezpečnosti, plán zahŕňa dokončenie projektu strategického harmonického prepojenia medzi Litvou a Poľskom a posilnenie odolnosti energetických systémov v strategických lokalitách inštaláciou protidronových systémov, skladovacích zariadení alebo výstavbou bezpečnostných stien. Tieto reformy a investície prispievajú k plneniu odporúčania pre Litvu z roku 2023 v oblasti energetickej bezpečnosti.
(31)Pokiaľ ide o spoločnú prioritu obranných spôsobilostí, plán obsahuje reformy a investície zamerané na rozvoj národnej pešej divízie a jej podporných vojenských jednotiek, rozvoj infraštruktúry potrebnej na umiestnenie nemeckej brigády v Litve, posilnenie litovského obranného priemyslu a na podporu vedecko-technického pokroku.
(32)V pláne sa uvádzajú informácie o súlade a v náležitých prípadoch o komplementarite s fondmi politiky súdržnosti, ako aj s plánom obnovy a odolnosti Litvy. Plán zahŕňa opatrenia z plánu obnovy a odolnosti, ako je zavedenie výroby obnoviteľných palív a rozvoj infraštruktúry na ich využívanie v odvetví dopravy alebo zlepšenie opatrení na podporu zamestnanosti. Plánom sa takisto podporujú rovnaké ciele ako plánom obnovy a odolnosti.
(33)Cieľom plánu je prispieť k plneniu potrieb Litvy v oblasti verejných investícií, ktoré súvisia so spoločnými prioritami Únie. Investičné potreby sa zväčša týkajú investícií uvedených v časti o reformách a investíciách. Pokiaľ ide o obranu, v pláne sa vysvetľuje, že litovská rada pre obranu štátu vyjadrila ambíciu prideliť v rokoch 2026 až 2030 na obranu 28 miliárd EUR, čo zodpovedá úrovni 5 – 6 % HDP ročne. Je to nad referenčným cieľom NATO, ktorý predstavuje 2 % HDP.
Záver posúdenia Komisie
(34)Komisia celkovo zastáva názor, že plán Litvy spĺňa požiadavky nariadenia (EÚ) 2024/1263.
CELKOVÝ ZÁVER
(35)V súlade s článkom 17 nariadenia (EÚ) 2024/1263 by Rada mala Litve odporučiť trajektóriu vývoja čistých výdavkov, ako sa stanovuje v pláne,
TÝMTO ODPORÚČA Litve:
1.Zabezpečiť, aby rast čistých výdavkov nepresiahol maximálnu hodnotu stanovenú v prílohe I k tomuto odporúčaniu.
PRÍLOHA I
Maximálna miera rastu čistých výdavkov
(ročná a kumulatívna miera rastu, v nominálnom vyjadrení)
Litva
|
Roky |
2025 |
2026 |
2027 |
2028 |
2029 |
|
|
Miera rastu (%) |
ročná |
6,1 |
5,2 |
4,8 |
4,5 |
4,3 |
|
|
kumulatívna (*) |
6,1 |
11,6 |
17,0 |
22,3 |
27,5 |
|
(*) Kumulatívna miera rastu sa vypočíta vo vzťahu k základnému roku 2024. Kumulatívne miery rastu sa používajú pri ročnom monitorovaní súladu ex post na kontrolnom účte. |
||||||
V Bruseli
Za Radu
predseda/predsedníčka