European flag

Úradný vestník
Európskej únie

SK

Séria C


C/2026/5421

16.10.2026

ODPORÚČANIE RADY

z 9. októbra 2026,

ktorým sa schvaľuje národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán Česka na roky 2027 – 2030 a objasňuje sa flexibilita, ktorú umožňuje národná úniková doložka v rokoch 2027 a 2028

(C/2026/5421)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 121,

so zreteľom na nariadenie (EÚ) 2024/1263, a najmä na jeho články 17 a 26,

so zreteľom na odporúčanie Komisie,

keďže:

VŠEOBECNÉ ÚVAHY

(1)

Cieľom rámca správy hospodárskych záležitostí EÚ (1) je podporovať zdravé a udržateľné verejné financie, udržateľný a inkluzívny rast a odolnosť prostredníctvom reforiem a investícií a predchádzať nadmerným deficitom verejných financií. Podporuje sa ním aj preberanie zodpovednosti zo strany členských štátov s dôraznejším zameraním na strednodobý horizont, sprevádzané účinnejším a koherentnejším presadzovaním pravidiel.

(2)

Stredobodom rámca správy hospodárskych záležitostí sú národné strednodobé fiškálno-štrukturálne plány, ktoré predkladajú členské štáty Rade a Komisii. Týmito plánmi sa majú dosiahnuť dva ciele: i) zabezpečiť, okrem iného, aby mal verejný dlh na konci obdobia úprav hodnoverne klesajúcu trajektóriu alebo aby zostal na obozretnej úrovni a aby sa deficit verejných financií znížil pod referenčnú hodnotu 3 % HDP a udržal sa v strednodobom horizonte pod touto hodnotou, a ii) zabezpečiť, aby sa zrealizovali reformy a investície reagujúce na hlavné výzvy identifikované v kontexte európskeho semestra a aby sa riešili spoločné priority Únie. V každom pláne sa má na tento účel uviesť strednodobý záväzok k maximálnym mieram rastu čistých výdavkov (2), ktorým sa účinne stanovuje rozpočtové obmedzenie počas trvania plánu vzťahujúceho sa na štvorročné alebo päťročné obdobie (v závislosti od bežnej dĺžky volebného obdobia v danom členskom štáte). Okrem toho by sa malo v pláne vysvetliť, ako členský štát zabezpečí realizáciu reforiem a investícií reagujúcich na hlavné výzvy identifikované v kontexte európskeho semestra, a to najmä v odporúčaniach pre danú krajinu (vrátane odporúčaní týkajúcich sa postupu pri makroekonomickej nerovnováhe – PMN), a ako členský štát zamýšľa riešiť spoločné priority Únie. Obdobie fiškálnej úpravy sa vzťahuje na štyri roky, pričom toto obdobie možno predĺžiť najviac o tri roky, ak sa členský štát zaviaže, že zrealizuje súbor príslušných reforiem a investícií, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v nariadení (EÚ) 2024/1263.

(3)

Po predložení plánu Komisia posúdi, či plán spĺňa požiadavky nariadenia (EÚ) 2024/1263.

(4)

Na základe odporúčania Komisie má Rada následne prijať odporúčanie, v ktorom stanoví maximálne miery rastu čistých výdavkov dotknutého členského štátu v strednodobom horizonte a v príslušných prípadoch schváli súbor reformných a investičných záväzkov, ktoré tvoria základ pre predĺženie obdobia fiškálnych úprav.

SÚVISIACE POSTUPY VRÁTANE PREDTÝM ODPORÚČANEJ TRAJEKTÓRIE VÝVOJA ČISTÝCH VÝDAVKOV A JEJ POSÚDENIA

(5)

Rada 21. januára 2025 prijala odporúčanie, ktorým sa schvaľuje strednodobý fiškálno-štrukturálny plán Česka (3). Po tom, ako Česko požiadalo o aktiváciu národnej únikovej doložky s cieľom umožniť zvýšenie výdavkov na obranu, Rada 8. júla 2025 prijala odporúčanie (4), ktorým sa Česku umožňuje odchýliť sa v období 2025 – 2028 od maximálnych mier rastu čistých výdavkov stanovených v odporúčaní Rady C/2025/666.

(6)

Komisia 3. júna 2026 v rámci jarného balíka európskeho semestra 2026 posúdila, ako Česko dodržiava maximálne miery rastu čistých výdavkov. (5) Na základe výpočtov Komisie bola kumulatívna miera rastu čistých výdavkov v roku 2025, t. j. pri spoločnom posúdení rokov 2024 a 2025, nižšia ako maximálny rast čistých výdavkov odporúčaný Radou 21. januára 2025. Predpokladaný rast čistých výdavkov v kumulatívnom vyjadrení v rokoch 2024, 2025 a 2026 prekročil v roku 2026 odporúčané maximum o 0,1 % HDP. Predpokladaná odchýlka je však v medziach flexibility stanovenej národnou únikovou doložkou na základe súčasných prognóz výdavkov na obranu (pozri aj tabuľku 3). V súlade s tým bolo Česko vyhodnotené ako krajina, ktorá v roku 2025 dodržala odporúčanú maximálnu mieru rastu čistých výdavkov, pričom sa predpokladá, že ju dodrží aj v roku 2026 (6).

(7)

Rada 8. júla 2025 adresovala Česku súbor odporúčaní v kontexte európskeho semestra (7). Po predložení revidovaného národného strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu posudzovaného v tomto odporúčaní Rada 10. júla 2026 adresovala Česku nový súbor odporúčaní pre danú krajinu (8).

ÚVAHY TÝKAJÚCE SA NÁRODNÉHO STREDNODOBÉHO FIŠKÁLNO-ŠTRUKTURÁLNEHO PLÁNU ČESKA

(8)

Podľa článku 15 ods. 2 nariadenia 2024/1263 môže členský štát v prípade novovymenovanej vlády predložiť revidovaný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán. Po parlamentných voľbách v Česku, ktoré sa uskutočnili 3. a 4. októbra 2025, bola nová vláda vytvorená 15. decembra 2025. Česko predložilo revidovaný národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán (ďalej len „plán“) Rade a Komisii 22. júna 2026. Plán sa vzťahuje na roky 2027 až 2030.

Postup pred predložením plánu z júna 2026

(9)

Pred predložením svojho plánu Česko požiadalo o technické informácie (9), ktoré Komisia poskytla 28. mája 2026 podľa článku 15 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2024/1263 a uverejnila 22. júna 2026 (10). V technických informáciách sa uvádza štrukturálne primárne saldo, ktoré podľa projekcií treba dosiahnuť v roku 2030, aby sa v strednodobom horizonte deficit verejných financií udržal pod úrovňou 3 % HDP a aby verejný dlh zostal v strednodobom horizonte pod úrovňou 60 % HDP, ak sa po skončení štvorročného obdobia úprav neprijmú ďalšie rozpočtové opatrenia. Strednodobý horizont je vymedzený ako desaťročné obdobie po skončení obdobia úprav. Technické informácie boli pripravené a zaslané členskému štátu podľa dvoch scenárov: scenár zahŕňajúci súlad s ochranným opatrením týkajúcim sa odolnosti deficitu (11) v súlade s článkom 9 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2024/1263 a scenár bez tohto ochranného opatrenia.

(10)

V technických informáciách určených pre Česko sa stanovuje, že v záujme dosiahnutia súladu s uplatniteľnými fiškálnymi pravidlami počas štvorročného obdobia úprav a na základe predpokladov Komisie by štrukturálne primárne saldo malo byť na konci obdobia úprav na úrovni aspoň 0,5 % HDP (2030; scenár bez ochranného opatrenia týkajúceho sa odolnosti deficitu), ako sa uvádza v tabuľke 1. Pre informáciu uvádzame, že štrukturálne primárne saldo by malo na konci obdobia úprav (2030) dosiahnuť aspoň 0,5 % HDP aj v prípade, že sa vezme do úvahy ochranné opatrenie týkajúce sa odolnosti deficitu. Ochranné opatrenie týkajúce sa odolnosti deficitu sa však v prípade Česka, ktoré spĺňa kritériá na poskytnutie technických informácií, nepožaduje.

Tabuľka 1: Technické informácie, ktoré Komisia poskytla Česku

Posledný rok obdobia úprav

2030

Minimálna hodnota štrukturálneho primárneho salda (% HDP), scenár bez ochranného opatrenia týkajúceho sa odolnosti deficitu

0,5

Len pre informáciu: Minimálna hodnota štrukturálneho primárneho salda (% HDP), scenár s ochranným opatrením týkajúcim sa odolnosti deficitu

0,5

Zdroj: výpočty Komisie.

(11)

V súlade s článkom 12 nariadenia (EÚ) 2024/1263 viedlo Česko v máji a júni 2026 s Komisiou technický dialóg. Technický dialóg bol zameraný na maximálne miery rastu čistých výdavkov, ktoré Česko plánuje, a na ich východiskové predpoklady [najmä prognózy rastu potenciálneho HDP, rast reálneho HDP a nominálnu (implicitnú) úrokovú sadzbu], ako aj na plánovanú realizáciu reforiem a investícií reagujúcich na hlavné výzvy identifikované v kontexte európskeho semestra a spoločné priority Únie v oblasti spravodlivej zelenej a digitálnej transformácie, sociálnej a hospodárskej odolnosti, energetickej bezpečnosti a budovania obranných kapacít.

(12)

Podľa informácií, ktoré Česko poskytlo vo svojom pláne, sa Česko 6. mája 2026 v súlade s článkom 11 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2024/1263 zapojilo do konzultačného procesu s občianskou spoločnosťou, sociálnymi partnermi, regionálnymi orgánmi a ďalšími relevantnými zainteresovanými stranami. Podľa informácií, ktoré Česko poskytlo vo svojom pláne, bola revízia plánu vypracovaná v spolupráci s príslušnými ministerstvami a inými orgánmi verejnej správy vrátane Národnej rozpočtovej rady Česka. Okrem toho sa 6. mája 2026 uskutočnila diskusia za okrúhlym stolom o návrhu plánu so zástupcami zamestnávateľov, odborových zväzov, odborníkov a iných zainteresovaných strán.

ZHRNUTIE PLÁNU A JEHO POSÚDENIE KOMISIOU

(13)

V súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) 2024/1263 Komisia posúdila plán z júna 2026 takto:

Kontext: makroekonomická a fiškálna situácia a výhľad

(14)

Reálny HDP Česka vzrástol v roku 2025 o 2,6 % v dôsledku domáceho aj zahraničného dopytu. Podľa prognózy Európskej komisie z jari 2026 sa očakáva, že hospodárstvo v roku 2026 vzrastie o 1,8 %, čo bude spôsobené vplyvom energetického cenového šoku a záporným príspevkom čistého vývozu. Predpokladá sa, že v roku 2027 sa reálny HDP zvýši o 2,4 %, k čomu prispeje stabilná spotreba domácností a verejnej správy, investície a vyšší príspevok čistého vývozu. Počas prognózovaného obdobia (t. j. 2026 – 2027) sa má podľa očakávaní rast potenciálneho HDP v Česku mierne znížiť z 1,6 % v roku 2025 na 1,5 % v roku 2027, čo má byť spôsobené poklesom miery rastu obyvateľstva v produktívnom veku. Miera nezamestnanosti bola v roku 2025 na úrovni 2,8 % a Komisia predpokladá, že v roku 2026 dosiahne úroveň 3,1 % a v roku 2027 úroveň 3,2 %. Predpokladá sa, že inflácia (deflátor HDP) sa zníži z 3,5 % v roku 2025 na 2,7 % v roku 2026 a v roku 2027 dosiahne 3,1 %.

(15)

Pokiaľ ide o fiškálny vývoj, deficit verejných financií Česka v roku 2025 predstavoval 2,1 % HDP. Podľa prognózy Európskej komisie z jari 2026 má deficit v roku 2026 dosiahnuť úroveň 2,8 % HDP a za predpokladu nezmenených politík sa má v roku 2027 ďalej zvýšiť na 2,9 % HDP. Dátumom uzávierky prognózy Komisie z jari 2026 bol 4. máj 2026, t. j. pred predložením návrhu rozpočtu na rok 2027 národnému parlamentu v septembri 2026. Verejný dlh dosahoval na konci roka 2025 úroveň 44,3 % HDP. Podľa prognózy Európskej komisie z jari 2026 sa má miera zadlženosti na konci roka 2026 zvýšiť na 45,8 % HDP a na konci roka 2027 sa má ďalej zvýšiť na 47,2 % HDP. Podľa zaužívanej praxe sa vo fiškálnej prognóze Komisie záväzky v príslušných oblastiach politiky uvedené v strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánoch nezohľadňujú ako také, pokiaľ nie sú podložené dôveryhodne oznámenými a dostatočne špecifikovanými konkrétnymi opatreniami v príslušných oblastiach politiky.

Maximálne miery rastu čistých výdavkov a hlavné makroekonomické predpoklady v pláne z júna 2026

(16)

Plán sa vzťahuje na obdobie 2027 – 2030 a predstavuje fiškálnu úpravu v priebehu štyroch rokov.

(17)

Plán obsahuje všetky informácie požadované podľa článku 13 nariadenia (EÚ) 2024/1263.

(18)

Plán predstavuje záväzok k maximálnym mieram rastu čistých výdavkov uvedeným v tabuľke 2, ktoré zodpovedajú priemernému ročnému rastu čistých výdavkov na úrovni 3,2 % v priebehu rokov 2027 – 2030. Technické informácie sú (za predpokladu lineárneho postupu úprav) v súlade s priemerným rastom čistých výdavkov na úrovni 3,2 % počas obdobia úprav (2027 – 2030). Trajektória vývoja čistých výdavkov, ku ktorej sa krajina zaviazala v pláne, má viesť na konci obdobia úprav (2030) k štrukturálnemu primárnemu saldu vo výške 0,3 % HDP. Táto úroveň je nižšia než minimálna úroveň štrukturálneho primárneho salda 0,5 % HDP v roku 2030, ktorú Komisia uviedla v technických informáciách. V pláne sa predpokladá, že rast potenciálneho HDP v roku 2030 klesne na 1,2 % (z 1,6 % v roku 2025). Okrem toho sa v pláne očakáva, že miera rastu deflátora HDP klesne v roku 2027 na 3,3 % (z 3,5 % v roku 2025) a následne v roku 2030 klesne na 2,4 %.

Tabuľka 2: Maximálny rast čistých výdavkov a hlavné predpoklady v pláne Česka (*1)

 

2026

2027

2028

2029

2030

Priemer za obdobie platnosti plánu 2027 – 2030

Rast čistých výdavkov (ročný, v %)

6,4

5,4

2,7

2,4

2,2

3,2

Rast čistých výdavkov (kumulatívny, od základného roka 2025 (*2), v %)

6,4

12,1

15,2

17,9

20,5

Neuvádza sa.

Rast potenciálneho HDP (v %)

1,6

1,5

1,5

1,2

1,2

1,3

Inflácia (rast deflátora HDP) (v %)

2,9

3,3

2,8

2,6

2,4

2,8

Zdroj: strednodobý fiškálno-štrukturálny plán Česka (jún 2026) a výpočty Komisie.

(*1)  V pláne sú uvedené dva súbory makroekonomických predpokladov, ktoré vychádzajú z makroekonomickej prognózy Českej republiky (apríl 2026) a z prognózy Komisie z jari 2026 (máj 2026). Na posúdenie sa používajú tabuľky 3.4 a 3.5 uvedené v pláne.

(*2)  Kumulatívne miery rastu sa vypočítavajú vo vzťahu k základnému roku 2025, ktorý je posledným rokom, za ktorý národný štatistický úrad a Eurostat uverejnili výsledné fiškálne údaje.

(19)

V pláne sa odhaduje miera rastu čistých výdavkov v roku 2026 na úrovni 6,4 %. Táto miera rastu je relevantná pre stanovenie kumulatívnych mier rastu na roky 2027 – 2030 uvedených v tabuľke 2, keďže základným rokom je rok 2025, ktorý je posledným rokom, za ktorý národný štatistický úrad a Eurostat uverejnili výsledné údaje. V porovnaní s odporúčaním Rady z 21. januára 2025 by rast čistých výdavkov na rok 2026 predpokladaný v pláne znamenal na základe výpočtov Komisie kumulatívnu odchýlku vo výške 0,1 % HDP do konca roka 2026, a to pred zohľadnením flexibility stanovenej národnou únikovou doložkou (pozri tabuľku 3). Po zohľadnení flexibility v rámci národnej únikovej doložky by predpokladaná kumulovaná odchýlka bola na úrovni -0,2 % HDP (t. j. po zohľadnení flexibility by bola v roku 2026 pod odporúčanou trajektóriou vývoja výdavkov). Táto úroveň je rovnaká ako v posúdení Komisie, ktoré bolo súčasťou balíka európskeho semestra z jari 2026 (pozri odôvodnenie 6).

Tabuľka 3: Rast čistých výdavkov, ročné a kumulované odchýlky v rokoch 2025 a 2026 (predpokladané) v porovnaní s odporúčaním Rady z 21. januára 2025

 

 

2025

2026

Odporúčané maximálne čisté výdavky, ročné

zmena v %

4,5

2,5

Odporúčanie Rady z 21. januára 2025

 

 

 

 

 

 

 

KOM

Strednodobý plán

Čisté výdavky, ročné

zmena v %

4,9

6,4

6,4

Ročná odchýlka (*3)

% HDP

0,2

1,5

1,5

Kumulovaná odchýlka (*3)

% HDP

-1,4

0,1

0,1

Kumulovaná odchýlka (*3) po uplatnení flexibility v rámci národnej únikovej doložky

% HDP

-1,7

-0,2

-0,2

Odchýlky na rok 2026 vypočítavajú útvary Komisie za predpokladu rastu čistých výdavkov, ako sa očakáva v prognóze Komisie z jari 2026 (KOM) a v strednodobom fiškálno-štrukturálnom pláne Česka (jún 2026) (strednodobý plán).

(*3)  Kladná hodnota znamená, že čisté výdavky sú nad odporúčanou maximálnou mierou rastu; záporná hodnota znamená, že čisté výdavky sú pod odporúčanou maximálnou mierou rastu.

Vplyv záväzkov uvedených v pláne, ktoré sa týkajú čistých výdavkov, na saldo verejných financií

(20)

Na základe maximálnych mier rastu čistých výdavkov a predpokladov uvedených v pláne by sa deficit verejných financií postupne zlepšoval z 2,8 % HDP v roku 2026 na 1,2 % HDP na konci obdobia úprav (2030), ako sa uvádza v tabuľke 4. Podľa plánu by tak saldo verejných financií na konci obdobia úprav (2030) nepresiahlo referenčnú hodnotu 3 % HDP. Okrem toho by deficit verejných financií počas desiatich rokov nasledujúcich po období úprav (t. j. do 2040) nepresiahol 3 % HDP. Na základe záväzkov v príslušných oblastiach politiky a makroekonomických predpokladov plánu je preto trajektória vývoja čistých výdavkov, ktorá je uvedená v pláne, v súlade s požiadavkou na deficit stanovenou v článku 16 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2024/1263.

Vplyv záväzkov uvedených v pláne, ktoré sa týkajú čistých výdavkov, na verejný dlh

(21)

Ak sa maximálne miery rastu čistých výdavkov, ku ktorým sa krajina zaviazala v pláne, a východiskové predpoklady naplnia, verejný dlh by sa podľa plánu zvýšil zo 45,8 % v roku 2026 na 46,6 % HDP na konci obdobia úprav (2030), ako sa uvádza v tabuľke 4. Podľa plánu sa očakáva, že v strednodobom horizonte (t. j. do roku 2040) bude miera zadlženosti do roku 2032 do veľkej miery stabilizovaná a následne bude rásť, pričom v roku 2040 dosiahne úroveň 52,9 % HDP. Podľa plánu by tak verejný dlh v strednodobom horizonte zostal pod referenčnou hodnotou 60 % HDP stanovenou v zmluve. Na základe záväzkov v príslušných oblastiach politiky a makroekonomických predpokladov plánu sú preto maximálne miery rastu čistých výdavkov uvedené v pláne v súlade s požiadavkou na dlh stanovenou v článku 16 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2024/1263.

Tabuľka 4: Vývoj verejného dlhu a salda verejných financií v pláne Česka

 

2025

2026

2027

2028

2029

2030

2040

Verejný dlh (% HDP)

44,3

45,8

46,9

46,6

46,8

46,6

52,9

Saldo verejných financií (% HDP)

-2,1

-2,8

-2,8

-2,0

-1,6

-1,2

-3,0

Zdroj: strednodobý fiškálno-štrukturálny plán Česka (jún 2026)

Makroekonomické predpoklady plánu

(22)

Plán vychádza zo súboru predpokladov, ktorý sa líši od predpokladov Komisie zaslaných Česku 28. mája 2026. Konkrétne sa v pláne používajú odlišné predpoklady pre šesť premenných, a to rast deflátora HDP, rast reálneho HDP, nominálnu (implicitnú) úrokovú sadzbu, fiškálny multiplikátor, zosúladenie dlhu a deficitu a jednorazové opatrenia. Rozdiely v predpokladoch s najvýznamnejším vplyvom na priemerný maximálny rast čistých výdavkov sú uvedené a posúdené ďalej v texte.

Plán sa od predbežných usmernení Komisie líši v dvoch aspektoch, ktoré sa týkajú rastu deflátora HDP. Po prvé, na základe vyššieho predpokladaného rastu deflátora domáceho dopytu plán zahŕňa rast deflátora HDP na rok 2027, ktorý je o 0,2 percentuálneho bodu vyšší než v technických informáciách poskytnutých Komisiou a na základe prognózy z jari 2026. Tento predpoklad sa nepovažuje za riadne odôvodnený. Komisia nemá informácie o zverejnených ani aktualizovaných údajoch, ktoré by odôvodňovali rozsiahlu revíziu odhadu deflátora HDP na rok 2027 smerom nahor v porovnaní s odhadom uvedeným v technických informáciách. Okrem toho najnovší makroekonomický vývoj (t. j. rýchlejší pokles cien energetických komodít v roku 2026, než sa očakávalo) poukazuje na menej výrazný pokles dovozných cien tovaru v roku 2027, v dôsledku čoho by sa znížili odhady deflátora HDP na rok 2027. Po druhé, od roku 2028 rast deflátora HDP konverguje rýchlejšie a k nižšej úrovni (2,0 %), než sa predpokladá v spoločnom rámci analýzy udržateľnosti dlhovej služby (2,3 %). Tento opatrnejší predpoklad než v technických informáciách sa v pláne vysvetľuje predpokladom, že inflácia meraná indexom spotrebiteľských cien bude do roku 2032 postupne konvergovať k cieľu Českej národnej banky na úrovni 2 %, ako aj predpokladom, že rast deflátora HDP bude do roku 2032 konvergovať k tejto hodnote a následne zostane počas zvyšku prognózovaného obdobia stabilný na hodnotách z roku 2032. Celkovo je priemerný rast deflátora HDP počas celého prognózovaného obdobia (2027 – 2040) v pláne nižší než v predpokladoch Komisie, a to na úrovni 2,2 % v porovnaní s 2,6 %. Na účely prípravy strednodobého plánu sa preto predpoklad priemerného rastu deflátora HDP počas celého prognózovaného obdobia (2027 – 2040) považuje za obozretný a riadne odôvodnený.

—

V pláne sa predpokladá, že nominálna (implicitná) úroková sadzba bude počas prognózovaného obdobia v priemere o 0,2 percentuálneho bodu nižšia ako predpoklad Komisie. V kontexte strednodobého plánu nižšie úroky umožňujú vyšší priemerný rast čistých primárnych výdavkov počas obdobia úprav. Táto odchýlka v nominálnej (implicitnej) úrokovej sadzbe vyplýva z nižších predpokladov týkajúcich sa krátkodobých a dlhodobých trhových úrokových sadzieb počas obdobia úprav, a to o 0,6 percentuálneho bodu, resp. o 0,8 percentuálneho bodu, čo sú optimistickejšie predpoklady než predpoklady Komisie. Možno to vysvetliť zahrnutím podrobnejších údajov, ako aj použitím odlišnej metódy prognózovania, ktorá sa zakladá na očakávaní stabilizácie úrokových sadzieb v súlade s vývojom základnej sadzby národnej banky. Tento prístup nie je v súlade so spoločným rámcom analýzy udržateľnosti dlhovej služby.

Zvyšné rozdiely v predpokladoch nemajú veľký vplyv na priemerný rast čistých výdavkov v porovnaní s predpokladmi Európskej komisie. Celkovo možno konštatovať, že vplyv opatrnejších predpokladov vo veľkej miere neutralizuje vplyv rozdielov v predpokladoch, ktoré nie sú v súlade s rámcom analýzy udržateľnosti dlhovej služby. Celkovo všetky rozdiely v predpokladoch, ak sa posudzujú spoločne, zodpovedajú priemernému maximálnemu rastu čistých výdavkov na rovnakej úrovni, ako je priemerný maximálny rast čistých výdavkov vyplývajúci z technických informácií. Európska komisia zohľadní uvedené posúdenie predpokladov plánu pri svojich budúcich posúdeniach súladu s maximálnymi mierami rastu čistých výdavkov.

Fiškálna stratégia plánu

(23)

Podľa orientačnej fiškálnej stratégie uvedenej v pláne sa záväzky, ktoré sa vzťahujú na čisté výdavky, splnia predovšetkým obmedzovaním výdavkov, ako aj diskrečným zvyšovaním príjmov. Podľa plánu by pozitívny vplyv na verejné príjmy mal vyplývať zo zvýšenia efektívnosti výberu daní a obmedzenia tieňovej ekonomiky. Vďaka digitalizácii a zefektívneniu verejnej správy by sa mal znížiť rast verejných výdavkov. Napokon možno konštatovať, že zvýšenie hospodárskeho rastu prostredníctvom vyšších investícií, inovácií a modernizácie infraštruktúry by malo podporiť fiškálnu konsolidáciu v nominálnom vyjadrení. Jedným z najvýznamnejších očakávaných opatrení je pripravovaný systém EET 2.0, t. j. modernizovaná elektronická evidencia tržieb, ktorá by mala obmedziť daňové úniky.

(24)

Špecifikácia opatrení v príslušných oblastiach politiky, ktoré sa majú prijať, sa potvrdí alebo upraví a vyčísli sa v ročných rozpočtoch. Zároveň je vykonávanie orientačnej fiškálnej stratégie uvedenej v pláne ohrozené rizikami, ktoré vyplývajú z časového rozloženia úpravy s dôrazom na neskoršie obdobie, volebného cyklu a nedostatku informácií o plánovanej fiškálnej stratégii v neskorších rokoch plánu (ako sa posudzuje vyššie).

Zámery týkajúce sa reforiem a investícií uvedené v pláne, ktorými sa reaguje na hlavné výzvy identifikované v kontexte európskeho semestra a ktorými sa riešia spoločné priority Únie

(25)

V pláne sa opisujú zámery v príslušných oblastiach politiky týkajúce sa reforiem a investícií, ktorých cieľom je reagovať na hlavné výzvy identifikované v kontexte európskeho semestra, ako sa stanovuje najmä v odporúčaniach pre danú krajinu na rok 2025, a v súlade s prioritami oznámenia „Kompas konkurencieschopnosti pre EÚ“ (12). Plán zahŕňa reformy a investície, z ktorých väčšina je finančne podporovaná buď z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, alebo z fondov politiky súdržnosti. Reformy a investície uvedené v pláne vychádzajú z existujúceho vládneho strategického dokumentu [Economic Strategy „Czech Republic: A Country for the Future 2.0“ (Hospodárska stratégia „Česká republika: Krajina pre budúcnosť 2.0“)]. Ako už bolo uvedené, po predložení plánu v júni 2026 Rada prijala odporúčania pre danú krajinu na rok 2026 (13), ktoré sa preto v pláne ešte nemohli zohľadniť.

(26)

Pokiaľ ide o spoločnú prioritu, ktorá spočíva v spravodlivej zelenej a digitálnej transformácii vrátane klimatických cieľov stanovených v nariadení (EÚ) 2021/1119, plán obsahuje opatrenia, z ktorých niektoré sú podporované z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Opatrenia týkajúce sa výziev zelenej transformácie sú zahrnuté v národnom energetickom a klimatickom pláne Českej republiky. Medzi najdôležitejšie opatrenia patrí modernizácia distribučných sústav zameraná na zvýšenie kapacity na pripojenie nových zdrojov a inštaláciu veľkokapacitných batérií, zavedenie podpornej infraštruktúry vrátane energetického dátového centra, vytvorenie osobitných zón pre uskladňovanie energie a infraštruktúru sústav, modernizácia priemyslu a odvetvia vykurovania prostredníctvom programu „HEAT“ a vytvorenie komplexného právneho rámca pre zriadenie a rozvoj trhu s vodíkom a vodíkovej infraštruktúry v Česku (LEX VODÍK). V oblasti dekarbonizácie budov sa zavedie nová energetická norma pre plánovanú výstavbu a nová databáza energetickej hospodárnosti s možnosťami online prezerania. Pokiaľ ide o energetickú efektívnosť, programy Nová zelená úsporám a Nová zelená úsporám Light, ktorými sa podporuje hĺbková obnova budov, sa menia s cieľom zvýšiť ich finančnú udržateľnosť a pákový efekt a zamerať sa na osoby s nízkymi príjmami. Medzi ďalšie relevantné opatrenia patrí elektrifikácia železničných tratí, výmena vozidiel za vozidlá, ktoré sú úspornejšie z hľadiska emisií, a podpora nadobúdania a prevádzky vozidiel s nulovými emisiami. Tieto opatrenia sa týkajú odporúčaní pre danú krajinu v oblastiach politiky, ktoré zahŕňajú energiu z obnoviteľných zdrojov, energetickú infraštruktúru a siete, energetickú efektívnosť a udržateľnú dopravu. Pokiaľ ide o výzvy spojené s digitálnou transformáciou, medzi najdôležitejšie opatrenia patrí rozvoj vysokokapacitných digitálnych sietí, pokračujúce zavádzanie digitálnych verejných služieb a podpora digitalizácie podnikov. Tieto opatrenia sa týkajú odporúčaní pre danú krajinu na rok 2025 v oblastiach politiky, ktoré zahŕňajú verejnú správu, prístup k financovaniu a financovanie rastu.

(27)

Pokiaľ ide o spoločnú prioritu spočívajúcu v sociálnej a hospodárskej odolnosti vrátane Európskeho piliera sociálnych práv, plán obsahuje opatrenia, z ktorých niektoré sú podporované z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a fondu ESF+. Pokiaľ ide o výzvy v oblasti inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, medzi najdôležitejšie opatrenia patria programy na podporu výskumu, vývoja a inovácií v podnikoch so zameraním na kritické a novo vznikajúce strategické technológie – najmä umelú inteligenciu – a zavádzanie inovácií do podnikateľskej praxe v malých a stredných podnikoch. Ďalšie programy sú zamerané na pomoc pri rozvoji potenciálu existujúcich startupov s cieľom posilniť inovatívnu spoluprácu medzi českými startupmi a poprednými svetovými ekosystémami startupov. Vláda takisto vykonáva zmeny v hodnotení výskumných organizácií a uľahčuje ich spoluprácu. Tieto opatrenia sa týkajú odporúčaní pre danú krajinu na rok 2025 v oblasti politiky výskumu a inovácií.

Pokiaľ ide o výzvy v oblasti sociálnej a územnej súdržnosti, medzi najdôležitejšie opatrenia patrí zvýšenie primeranosti dôchodkov, zjednodušenie a zmena parametrov systému sociálnych dávok a zvýšenie účasti rodičov – najmä žien – a znevýhodnených skupín na trhu práce prostredníctvom podpory sociálneho hospodárstva. Medzi ďalšie relevantné opatrenia patrí plánovaná zmena stavebného zákona zameraná na urýchlenie výstavby bývania, reforma trhu s nájomným bývaním a oživenie výstavby sociálneho bývania. Tieto opatrenia sa týkajú odporúčaní pre danú krajinu na rok 2025 v oblastiach politiky, ktoré zahŕňajú aktívne politiky trhu práce, stimuly k práci a účasť na trhu práce, nediskrimináciu a rovnaké príležitosti a bývanie.

Pokiaľ ide o výzvy v oblasti zdravia a hospodárskej, sociálnej a inštitucionálnej odolnosti, medzi najdôležitejšie opatrenia patria plány na posilnenie kapacít a efektívnosti verejnej správy a skvalitnenie verejných služieb, zvýšenie odolnosti, efektívnosti a digitalizácie a zabezpečenie dostatočného počtu zamestnancov v sektore zdravotnej starostlivosti, ako aj ďalší rozvoj dlhodobej starostlivosti. Prioritou vlády je aj obmedzenie nelegálnej a nedeklarovanej práce. Tieto opatrenia sa týkajú odporúčaní pre danú krajinu na rok 2025 v oblastiach politiky, ktoré zahŕňajú verejnú správu, digitalizáciu verejnej správy a verejných služieb, ako aj rozpočtový rámec a fiškálne riadenie.

Pokiaľ ide o politiky pre ďalšiu generáciu, medzi najdôležitejšie opatrenia patrí zvýšenie dostupnosti a kvality predškolského vzdelávania, posilnenie kvality učiteľského povolania a riadenia škôl a zvýšenie relevantnosti sekundárneho vzdelávania pre potreby trhu práce. V oblasti terciárneho vzdelávania medzi najdôležitejšie opatrenia patrí zvýšenie miery úspešnosti študentov, rozvoj strategicky dôležitých študijných programov a lepšie prepojenie univerzít so sektormi výskumu a inovácií. Tieto opatrenia sa týkajú odporúčaní pre danú krajinu na rok 2025 v oblastiach politiky, ktoré zahŕňajú vzdelávanie, nediskrimináciu a rovnaké príležitosti.

(28)

Pokiaľ ide o spoločnú prioritu spočívajúcu v energetickej bezpečnosti, plán zahŕňa opatrenia, z ktorých niektoré sú podporované z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Medzi najdôležitejšie opatrenia patrí zmena zákona o energetike zameraná na urýchlenie výstavby elektrární využívajúcich iné zdroje energie s cieľom nahradiť uhoľné elektrárne, ktoré sa postupne vyraďujú z prevádzky. Grantový program „Strategické investície pre klimaticky neutrálne hospodárstvo“ bude okrem iného podporovať dva rozsiahle projekty týkajúce sa výroby batérií a ťažby surovín, ktoré sú nevyhnutné na dekarbonizáciu hospodárstva a posilnenie energetickej bezpečnosti. Tieto opatrenia sa týkajú odporúčaní pre danú krajinu na rok 2025 v oblasti politiky energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej infraštruktúry a sietí. Vláda pokračuje aj v plánovanom rozširovaní jadrovej elektrárne Dukovany.

(29)

Pokiaľ ide o spoločnú prioritu spočívajúcu v obranných spôsobilostiach, plán obsahuje prijatý zákon o financovaní obrany a zmenený zákon o rozpočtových pravidlách, v ktorých sa vyžaduje, aby vláda vyčleňovala aspoň 2 % HDP na výdavky na obranu, a ktoré umožňujú vláde zvýšiť výdavky na obranu v rokoch 2026 až 2033 nad úroveň 2 % HDP, pričom môže dôjsť aj k prekročeniu schváleného rámca rozpočtových výdavkov. Česko takisto požiadalo o aktiváciu národnej únikovej doložky, ktorá umožňuje flexibilitu na zvýšenie výdavkov na obranu v rokoch 2025 – 2028 o 1,5 % HDP. Tieto opatrenia sa týkajú odporúčaní pre danú krajinu na rok 2025 v oblasti politiky rozpočtového rámca a fiškálneho riadenia.

(30)

V pláne sa uvádzajú informácie o súlade a v náležitých prípadoch o komplementárnosti s fondmi politiky súdržnosti, ako aj s plánom obnovy a odolnosti Česka. Veľká časť opatrení zahrnutých v pláne je financovaná z fondov politiky súdržnosti. V pláne (a príslušnej prílohe) sú okrem toho načrtnuté reformy a investície týkajúce sa fondov politiky súdržnosti a plánu obnovy a odolnosti.

(31)

V pláne sa uvádza prehľad potrieb Česka v oblasti verejných investícií z hľadiska spoločných priorít Únie. Pokiaľ ide o spoločnú prioritu spočívajúcu v spravodlivej zelenej a digitálnej transformácii vrátane súladu s európskym právnym predpisom v oblasti klímy, medzi investičné potreby patrí transformácia odvetvia energetiky, rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, zníženie spotreby energie a emisií budov, ako aj rozvoj infraštruktúry mobilných sietí 5G. V záujme zabezpečenia sociálnej a hospodárskej odolnosti Česko plánuje rozšíriť ponuku digitálnych verejných služieb, investovať do inovačných startupov a rastúcich spoločností a zvýšiť efektívnosť zdravotnej starostlivosti. S cieľom zvýšiť energetickú bezpečnosť má Česko v úmysle investovať do čistých zdrojov energie.

Záver posúdenia Komisie

(32)

Komisia celkovo zastáva názor, že plán Česka z júna 2026 spĺňa požiadavky nariadenia (EÚ) 2024/1263.

CELKOVÝ ZÁVER RADY K REVIDOVANÉMU PLÁNU ČESKA A K FLEXIBILITE STANOVENEJ NÁRODNOU ÚNIKOVOU DOLOŽKOU

(33)

Rada víta strednodobý fiškálno-štrukturálny plán Česka a domnieva sa, že jeho úplné vykonávanie by prispelo k zabezpečeniu zdravých verejných financií a podpore udržateľnosti verejného dlhu, ako aj udržateľného a inkluzívneho rastu.

(34)

Rada berie na vedomie posúdenie plánu zo strany Komisie. Rada však opakuje svoju žiadosť Komisii, aby predložila svoje posúdenie plánov v samostatnom dokumente, ktorý neobsahuje odporúčania Komisie na odporúčania Rady.

(35)

Rada berie na vedomie posúdenie Komisie týkajúce sa trajektórie vývoja čistých výdavkov a hlavných makroekonomických predpokladov v pláne, ako aj dôsledky trajektórie vývoja čistých výdavkov uvedenej v pláne pre deficit verejných financií a verejný dlh. Rada berie na vedomie posúdenie Komisie, že makroekonomické a fiškálne predpoklady, hoci sa v niektorých prípadoch líšia od predpokladov Komisie, sú celkovo riadne odôvodnené a podložené spoľahlivými hospodárskymi argumentmi. Rada víta, že pred predložením plánu sa na vnútroštátnej úrovni nadviazali kontakty s príslušnými zainteresovanými stranami a že sa plán predložil národnému parlamentu.

(36)

Rada očakáva, že Česko bude pripravené upraviť svoju fiškálnu stratégiu podľa potreby s cieľom zabezpečiť dodržanie trajektórie vývoja čistých výdavkov. Rada sa rozhodla pozorne monitorovať hospodársky a fiškálny vývoj vrátane vývoja, z ktorého vychádza scenár plánu.

(37)

Rada berie na vedomie opis Komisie týkajúci sa reforiem a investičných potrieb a zámerov, ktoré reagujú na hlavné výzvy identifikované v kontexte európskeho semestra, a zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť realizáciu takýchto reforiem a investícií. Rada na základe správ predložených Komisiou posúdi takéto reformy a investície a bude monitorovať ich vykonávanie v rámci európskeho semestra.

(38)

Rada so záujmom očakáva výročné správy Česka o pokroku, ktoré majú obsahovať najmä informácie o pokroku pri implementácii trajektórie vývoja čistých výdavkov stanovenej Radou a pri vykonávaní širších reforiem a investícií v kontexte európskeho semestra.

(39)

Týmto odporúčaním sa nahrádza odporúčanie z 21. januára 2025, pokiaľ ide o roky 2027 a 2028. Maximálne miery rastu čistých výdavkov na rok 2026 v ročnom a kumulatívnom vyjadrení uvedené v prílohe I k uvedenému odporúčaniu sú naďalej relevantné na účely posúdenia súladu do roku 2026 (vrátane). Komisia posúdi súlad za rok 2026 v kontexte svojho jesenného balíka 2026 týkajúceho sa dohľadu a na základe výsledných údajov na jar 2027.

(40)

V súlade s článkom 17 nariadenia (EÚ) 2024/1263 by Rada mala Česku odporučiť maximálne miery rastu čistých výdavkov, ku ktorým sa Česko zaviazalo v pláne z júna 2026.

(41)

Pokiaľ ide o odporúčanie Rady z 8. júla 2025, v súčasnom odporúčaní sa objasňuje výška flexibility povolenej v rámci národnej únikovej doložky na zvýšenie výdavkov na obranu (14), ktorá sa uplatňuje v rokoch 2027 a 2028. Na tento účel by sa celková maximálna flexibilita dostupná v rokoch 2027 a 2028 mala obmedziť na flexibilitu, ktorá sa nevyužila v súvislosti s nahradeným odporúčaním z 21. januára 2025.

(42)

Vo všeobecnosti platí, že ak členský štát už využil flexibilitu, ktorú poskytuje národná úniková doložka v súvislosti s výdavkami na obranu, v zostávajúcich rokoch, na ktoré sa vzťahuje národná úniková doložka, sa smie flexibilita využiť len pre tú časť zvýšenia výdavkov na obranu vyjadreného ako percentuálny podiel HDP od referenčného roka, ktorá presahuje už využitú flexibilitu. Okrem toho by sa v takýchto prípadoch mala dostupná maximálna flexibilita vo výške 1,5 % HDP znížiť o sumu predtým využitej flexibility. V prípade Česka je príslušným rokom na meranie využitej flexibility rok 2026, t. j. posledný rok, na ktorý sa vzťahuje odporúčanie z 21. januára 2025. Podľa Komisie sa čisté výdavky v roku 2026 pred zohľadnením flexibility, ktorú poskytuje národná úniková doložka, odchýlili od maximálnej trajektórie vývoja čistých výdavkov odporúčanej Radou 21. januára 2025 o 0,1 % HDP v kumulatívnom vyjadrení (pozri odôvodnenie 6). Podľa prognózy Komisie z jari 2026 sa predpokladá, že výdavky Česka na obranu financované z vnútroštátnych zdrojov sa v rokoch 2021 až 2026 zvýšia o 0,3 percentuálneho bodu HDP. Na základe týchto prognóz sa preto očakáva, že predpokladaná odchýlka na rok 2026 bude v medziach flexibility národnej únikovej doložky. To zodpovedá predpokladanému využitiu flexibility v roku 2026 na úrovni 0,1 % HDP. Skutočne využitú flexibilitu v roku 2026 relevantnú pre toto odporúčanie však bude možné určiť až vtedy, keď budú k dispozícii výsledné údaje, a to na jar 2027. Komisia vypočíta a oznámi dostupnú maximálnu flexibilitu na základe výsledných údajov na jar 2027,

TÝMTO ODPORÚČA:

1.

Česko by malo zabezpečiť, aby rast čistých výdavkov nepresiahol maximálne hodnoty stanovené v prílohe k tomuto odporúčaniu.

2.

Česku by do roku 2028 malo byť umožnené odchýliť sa od maximálnych mier rastu čistých výdavkov stanovených v bode 1 tohto odporúčania a prekročiť ich, pokiaľ čisté výdavky nad rámec týchto maximálnych mier rastu nepresahujú minimálnu výšku:

a)

rozdielu medzi zvýšením výdavkov na obranu v percentách HDP od roku 2021 a flexibilitou využitou do roku 2026 podľa odporúčaní z 21. januára 2025 a 8. júla 2025 a

b)

rozdielu medzi 1,5 % HDP a flexibilitou využitou do roku 2026 podľa odporúčaní z 21. januára 2025 a 8. júla 2025.

Flexibilitu využitú do roku 2026 Komisia vypočíta a oznámi na jar 2027 na základe výsledných údajov za rok 2026.

3.

Česku by v období po roku 2028 malo byť naďalej umožnené odchýliť sa od maximálnych mier rastu čistých výdavkov stanovených v odporúčaní Rady v súlade s článkami 17, 19 alebo 20 nariadenia (EÚ) 2024/1263 a prekročiť ich, pokiaľ čisté výdavky nad rámec týchto maximálnych mier rastu súvisia s dodávkami vojenského vybavenia, ktoré boli zmluvne dohodnuté pred koncom roka 2028, a pokiaľ zostávajú v rámci celkového stropu uvedeného v bode 2.

4.

V súlade s článkom 22 ods. 7 nariadenia (EÚ) 2024/1263 sa odchýlky od maximálnych mier rastu čistých výdavkov stanovených Radou, ktoré sú povolené týmto odporúčaním, na kontrolnom účte Česka nebudú zaznamenávať ako záporné zostatky.

5.

Česko by v snahe zabezpečiť správne zaznamenávanie dodatočných výdavkov malo zahrnúť skutočné a plánované údaje o celkových výdavkoch na obranu (oddiel COFOG 02) vrátane investícií do obrany (oddiel COFOG 02 P.51) a všetkých výdavkov, ktoré majú byť financované z úverov v rámci nástroja SAFE a ktoré nie sú zahrnuté v oddiele COFOG 02:

a)

za roky T-4, T-3, T-2 a T-1 (pričom rok T je aktuálny rok) vo vykazovaní pre Komisiu (Eurostat) v súlade s nariadením Rady (ES) č. 479/2009 (15);

b)

za roky 2021 až do roku T (aktuálny rok) v národných strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánoch a vo výročných správach o pokroku v súlade s článkom 11 ods. 1, článkom 15 a článkom 21 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2024/1263.

Toto odporúčanie je určené Česku.

V Luxemburgu 9. októbra 2026

Za Radu

predseda

S. HARRIS


(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1263 z 29. apríla 2024 o účinnej koordinácii hospodárskych politík a mnohostrannom rozpočtovom dohľade (Ú. v. EÚ L, 2024/1263, 30.4.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1263/oj) spolu s nariadením Rady (ES) č. 1467/97 zo 7. júla 1997 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku (Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 6, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/1997/1467/2024-04-30) a so smernicou Rady 2011/85/EÚ z 8. novembra 2011 o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov (Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 41, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2011/85/2024-04-30).

(2)  Ide o čisté výdavky v zmysle vymedzenia v článku 2 nariadenia (EÚ) 2024/1263, t. j. výdavky verejnej správy bez i) úrokových výdavkov, ii) diskrečných príjmových opatrení, iii) výdavkov na programy Únie plne kryté príjmami z fondov Únie, iv) vnútroštátnych výdavkov na spolufinancovanie programov financovaných Úniou, v) cyklických prvkov výdavkov na dávky v nezamestnanosti a vi) jednorazových a iných dočasných opatrení.

(3)  Odporúčanie Rady z 21. januára 2025, ktorým sa schvaľuje národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán Česka (Ú. v. EÚ C, C/2025/666, 10.2.2025, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/666/oj).

(4)  Odporúčanie Rady z 8. júla 2025, ktorým sa Česku umožňuje odchýliť sa od maximálnych mier rastu čistých výdavkov stanovených Radou podľa nariadenia (EÚ) 2024/1263 (aktivácia národnej únikovej doložky) (Ú. v. EÚ C, C/2025/3962, 20.8.2025, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/3962/oj).

(5)  Keďže Česko využíva flexibilitu v rámci národnej únikovej doložky, posudzovanie súladu sa zameriavalo na porovnanie rastu čistých výdavkov s maximálnymi mierami rastu čistých výdavkov odporučenými Radou v kumulatívnom vyjadrení.

(6)  COM(2026) 200 final a pracovný dokument útvarov Komisie SWD(2026) 200 s názvom Fiscal statistical tables providing background data relevant for the assessment of the budgetary policies of the Member States (Fiškálne štatistické tabuľky poskytujúce podkladové údaje relevantné pre posúdenie rozpočtových politík členských štátov), 3.6.2026.

(7)  Odporúčanie Rady k hospodárskej, sociálnej, štrukturálnej a rozpočtovej politike a politike zamestnanosti Česka (Ú. v. EÚ C, C/2025/3977, 20.8.2025, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/3977/oj).

(8)  Odporúčanie Rady k hospodárskej, sociálnej, štrukturálnej a rozpočtovej politike a politike zamestnanosti Česka (Ú. v. EÚ C, C/2026/3916, 1.9.2026, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2026/3916/oj).

(9)  Predbežné usmernenia zaslané členským štátom a Hospodárskemu a finančnému výboru zahŕňajú technické informácie i) bez predĺženia obdobia úprav a s predĺžením obdobia úprav (v trvaní štyroch, resp. siedmich rokov) a ii) s ochranným opatrením týkajúcim sa odolnosti deficitu a bez neho. Zahŕňajú aj pôvodné hlavné podmienky a východiskové predpoklady použité v rámci, ktorý Komisia stanovila pre strednodobú projekciu verejného dlhu. Technické informácie boli vypočítané na základe metodiky opísanej v dokumente Komisie s názvom Debt Sustainability Monitor 2023 (Monitor udržateľnosti dlhovej služby 2023) (https://economy-finance.ec.europa.eu/publications/debt-sustainability-monitor-2023_en) a ich následné upresnenie bolo dohodnuté na úrovni pracovnej skupiny pre analýzu udržateľnosti dlhovej služby (DSA). Vychádza sa v nich z prognózy Európskej komisie z jari 2026 a jej strednodobého predĺženia až do roku 2035, pričom dlhodobý rast HDP a náklady spojené so starnutím obyvateľstva sú v súlade so spoločnou správou Komisie a Rady o starnutí obyvateľstva z roku 2024 (https://economy-finance.ec.europa.eu/publications/2024-ageing-report-economic-and-budgetary-projections-eu-member-states-2022-2070_en).

(10)   https://economy-finance.ec.europa.eu/economic-surveillance-eu-member-states/country-pages-including-country-reports/czechia/fiscal-surveillance-czechia_en.

(11)  V ochrannom opatrení týkajúcom sa odolnosti deficitu stanovenom v článku 8 nariadenia (EÚ) 2024/1263 sa stanovuje, že ročné zlepšenie štrukturálneho primárneho salda predstavuje 0,4 percentuálneho bodu HDP (alebo 0,25 percentuálneho bodu v prípade predĺženia obdobia úprav), až kým štrukturálny deficit neklesne pod 1,5 % HDP.

(12)  Pozri oznámenie Komisie z 29. januára 2025 s názvom Kompas konkurencieschopnosti pre EÚ, COM(2025) 30 final.

(13)  Odporúčanie Rady k hospodárskej, sociálnej, štrukturálnej a rozpočtovej politike a politike zamestnanosti Česka (Ú. v. EÚ C, C/2026/3916, 1.9.2026, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2026/3916/oj).

(14)  Výdavky verejnej správy na obranu podľa Medzinárodnej štatistickej klasifikácie výdavkov verejnej správy (COFOG).

(15)  Nariadenie Rady (ES) č. 479/2009 z 25. mája 2009 o uplatňovaní Protokolu o postupe pri nadmernom schodku, ktorý tvorí prílohu Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 145, 10.6.2009, s. 1 , ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2009/479/2014-09-01).


PRÍLOHA

Maximálne miery rastu čistých výdavkov (ročná a kumulatívna miera rastu, v nominálnom vyjadrení)

Česko

Roky

2027

2028

2029

2030

Miery rastu (%)

ročná

5,4

2,7

2,4

2,2

kumulatívna (*1)

12,1

15,2

17,9

20,5

(*1)  Kumulatívne miery rastu sa vypočítajú vo vzťahu k základnému roku 2025. Kumulatívne miery rastu sa používajú pri ročnom monitorovaní súladu ex post na kontrolnom účte. Poznámka: Na rok 2026 sú maximálne ročné a kumulatívne miery rastu čistých výdavkov stanovené v odporúčaní Rady z 21. januára 2025 naďalej relevantné a Komisia bude posudzovať súlad s týmito mierami na základe výsledných údajov.


ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2026/5421/oj

ISSN 1977-1037 (electronic edition)