(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) 4. mája 2018 prijala nariadenie (EÚ) 2018/683 (2), ktorým sa ukladá predbežné antidumpingové clo na dovoz určitých pneumatík, nových alebo protektorovaných, z kaučuku, druhu používaného na autobusy alebo nákladné automobily, s indexom zaťaženia presahujúcim 121 (ďalej len „pneumatiky“ alebo „dotknutý výrobok“), s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“).

(2)

Komisia prijala 18. októbra 2018 vykonávacie nariadenie (EÚ) 2018/1579 (3), ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberá predbežné clo uložené na dovoz určitých pneumatík, nových alebo protektorovaných, z kaučuku, druhu používaného na autobusy alebo nákladné automobily, s indexom zaťaženia presahujúcim 121, s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „pôvodné antidumpingové nariadenie“).

(3)

Komisia prijala 9. novembra 2018 vykonávacie nariadenie (EÚ) 2018/1690 (4), ktorým sa ukladajú konečné vyrovnávacie clá na dovoz určitých pneumatík, nových alebo protektorovaných, z kaučuku, druhu používaného na autobusy alebo nákladné automobily, s indexom zaťaženia presahujúcim 121, s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2018/1579, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberá predbežné clo uložené na dovoz určitých pneumatík, nových alebo protektorovaných, z kaučuku, druhu používaného na autobusy alebo nákladné automobily, s indexom zaťaženia presahujúcim 121, s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie (EÚ) 2018/163 (ďalej len „pôvodné antisubvenčné nariadenie“).

(4)

Na základe žaloby podanej Čínskym združením pre kaučukový priemysel (ďalej len „CRIA“) a Čínskou obchodnou komorou dovozcov a vývozcov kovov, minerálov a chemických látok (ďalej len „CCCMC“) Všeobecný súd Európskej únie 4. mája 2022 vo svojom rozsudku v spojených veciach T-30/19 a T-72/19 (5) (ďalej len „rozsudok Všeobecného súdu“) zrušil pôvodné antidumpingové nariadenie a pôvodné antisubvenčné nariadenie v súvislosti s viacerými vyvážajúcimi výrobcami.

(5)

V nadväznosti na rozsudok Všeobecného súdu Komisia obnovila prešetrovania a 4. apríla 2023 opätovne uložila konečné antidumpingové clo vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2023/737 (6) (ďalej len „druhé antidumpingové nariadenie“) a konečné vyrovnávacie clo vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2023/738 (7) (ďalej len „druhé antisubvenčné nariadenie“).

(6)

Komisia 6. septembra 2024 ukončila dve čiastočné priebežné revízne prešetrovania antidumpingových a vyrovnávacích opatrení uplatniteľných na dovoz určitých pneumatík, nových alebo protektorovaných, z kaučuku, druhu používaného na autobusy alebo nákladné automobily a s indexom zaťaženia presahujúcim 121, s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (8) (9).

(7)

V súčasnosti platné antidumpingové clá sa v eurách na kus pohybujú v rozpätí od 0 EUR do 35,74 EUR za kus.

(8)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti (10) dostala Európska komisia (ďalej len „Komisia“) žiadosť o revízne prešetrovanie podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/1036 (ďalej len „základné nariadenie“).

(9)

Žiadosť o revízne prešetrovanie predložila 19. júla 2023 Koalícia proti nekalému dovozu pneumatík (ďalej len „žiadateľ“) v mene výrobného odvetvia Únie vyrábajúceho určité pneumatiky, nové alebo protektorované, z kaučuku, druhu používaného na autobusy alebo nákladné automobily, s indexom zaťaženia presahujúcim 121, v zmysle článku 5 ods. 4 základného nariadenia. Žiadosť o revízne prešetrovanie bola odôvodnená tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu a k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(10)

Keďže Komisia po porade s výborom zriadeným článkom 15 ods. 1 základného nariadenia stanovila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, 20. októbra 2023 začala na základe článku 11 ods. 2 základného nariadenia revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, pokiaľ ide o dovoz určitých pneumatík, nových alebo protektorovaných, z kaučuku, druhu používaného na autobusy alebo nákladné automobily, s indexom zaťaženia presahujúcim 121, s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „dotknutá krajina“) do Únie. Komisia uverejnila oznámenie o začatí revízneho prešetrovania v Úradnom vestníku Európskej únie (11) (ďalej len „oznámenie o začatí revízneho prešetrovania“).

(11)

Prešetrovanie pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2022 do 30. júna 2023 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2020 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(12)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania boli zainteresované strany vyzvané, aby sa obrátili na Komisiu s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho výslovne informovala žiadateľa, známych výrobcov v Čínskej ľudovej republike, orgány Čínskej ľudovej republiky, známych dovozcov, ako aj združenia, o ktorých je známe, že sa ich to týka, o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(13)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(14)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(15)

Komisia v oznámení o začatí revízneho prešetrovania uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Komisia vybrala vzorku na základe:

(16)

Táto vzorka pozostávala zo šiestich výrobcov z Únie. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali viac ako 25 % odhadovaného celkového objemu výroby a predaja podobného výrobku v Únii.

(17)

Komisia v súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia vyzvala zainteresované strany, aby sa vyjadrili k predbežnej vzorke. Neboli doručené žiadne pripomienky. Vzorka je reprezentatívna pre výrobné odvetvie Únie.

(18)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania.

(19)

Jeden neprepojený dovozca sa Komisii prihlásil, ale neposkytol požadované informácie ani súhlas so zaradením do vzorky. Neprihlásili sa žiadni ďalší neprepojení dovozcovia.

(20)

Aby Komisia mohla rozhodnúť, či je výber vzorky potrebný, a ak áno, aby mohla vzorku vybrať, požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v Čínskej ľudovej republike, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania. Okrem toho Komisia požiadala zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii a združenia vyvážajúcich výrobcov, aby identifikovali a/alebo sa obrátili na iných vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(21)

Traja vyvážajúci výrobcovia alebo skupina vyvážajúcich výrobcov v dotknutej krajine poskytli požadované informácie a súhlasili so zahrnutím do vzorky. V období od júla 2022 do júna 2023 dve skupiny vyvážajúcich výrobcov pokrývali približne 50 % nahláseného objemu vývozu do Európskej únie, zatiaľ čo objem vývozu tretieho vyvážajúceho výrobcu nebol podľa zistení významný. V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala vzorku dvoch skupín vyvážajúcich výrobcov na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu do Únie, ktorý bolo možné v rámci dostupného času primerane prešetriť. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia konzultovala výber vzorky so všetkými známymi dotknutými vyvážajúcimi výrobcami a orgánmi dotknutej krajiny. Neboli predložené žiadne pripomienky.

(22)

V pôvodnom prešetrovaní súhlasilo so zaradením do vzorky 49 vyvážajúcich výrobcov. V tomto revíznom prešetrovaní bolo síce v podnete uvedených vyše 140 vyvážajúcich výrobcov, ale iba traja vyvážajúci výrobcovia alebo skupina vyvážajúcich výrobcov poskytli odpovede na účely výberu vzorky.

(23)

Spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia zabezpečovali približne 50 % celkového objemu dovozu pneumatík z ČĽR do Európskej únie a predstavovali menej ako 2 % celkovej výroby pneumatík v ČĽR. Keďže podiel dovozu z ČĽR na trhu Únie počas obdobia revízneho prešetrovania predstavoval približne 5,4 %, Komisia konštatovala, že na získanie informácií potrebných na posúdenie vývoznej ceny a existencie pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu v období revízneho prešetrovania by postačovala polovica tohto dovozu, a môže sa preto považovať za reprezentatívny z hľadiska celkového dovozu z ČĽR.

(24)

Komisia zaslala vláde Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „čínska vláda“) dotazník týkajúci sa existencie výrazných deformácií v ČĽR v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia.

(25)

Komisia zaslala dotazníky dvom skupinám vývozcov zaradeným do vzorky a šiestim výrobcom z Únie zaradeným do vzorky. Rovnaké dotazníky boli v deň začatia revízneho prešetrovania sprístupnené aj online (13). Komisia poslala dotazník aj žiadateľovi.

(26)

Vyplnené dotazníky doručili dve skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradené do vzorky a šesť výrobcov z Únie. Vyplnený dotazník jedného výrobcu z Únie, spoločnosti Recauchutagem São Mamede, Lda (ďalej len „RSM“), bol neúplný a Komisia požiadala tohto výrobcu o jeho doplnenie. Komisia nedostala žiadny ďalší vyplnený dotazník a informovala spoločnosť RSM, že má v úmysle uplatniť článok 18 základného nariadenia a využiť dostupné skutočnosti. Od tohto výrobcu z Únie neboli doručené žiadne ďalšie pripomienky.

(27)

Komisia preto použila údaje, ktoré poskytlo zvyšných päť výrobcov z Únie. Nezískanie údajov od spoločnosti RSM malo len okrajový vplyv na reprezentatívnosť vzorky. Zvyšní piati výrobcovia z Únie stále predstavovali viac ako 25 % odhadovaného celkového objemu výroby a predaja podobného výrobku v Únii. Táto zostávajúca vzorka piatich výrobcov z Únie sa preto považovala za reprezentatívnu s ohľadom na výrobné odvetvie Únie.

(28)

Od čínskej vlády neboli doručené žiadne vyplnené dotazníky.

(29)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na určenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a ujmy a na stanovenie záujmu Únie. Overovania na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnili v priestoroch týchto spoločností:

(30)

Komisia 11. novembra 2024 poskytla základné skutočnosti a úvahy, na základe ktorých zamýšľa zachovať platné antidumpingové clá. Všetkým stranám sa poskytla lehota, v rámci ktorej mohli k tomuto poskytnutiu informácií predložiť pripomienky.

(31)

Pripomienky zainteresovaných strán Komisia posúdila a v náležitých prípadoch zohľadnila. Strany, ktoré o to požiadali, boli vypočuté. Vypočutie sa uskutočnilo na žiadosť skupiny Giti.

(32)

Výrobkom, ktorý je predmetom tohto revízneho prešetrovania, sú určité pneumatiky, nové alebo protektorované, z kaučuku, druhu používaného na autobusy alebo nákladné automobily, s indexom zaťaženia presahujúcim 121, v súčasnosti patriace pod číselné znaky KN 4011 20 90 a ex 4012 12 00 (kód TARIC 4012 12 00 10). Tieto číselné znaky KN a kódy TARIC sa uvádzajú len pre informáciu a bez toho, aby tým bola dotknutá akákoľvek následná zmena nomenklatúrneho zatriedenia (ďalej len „prešetrovaný výrobok“).

(33)

Prešetrovaným výrobkom sú nové aj protektorované pneumatiky pre autobusy alebo nákladné automobily, ktoré majú rovnaké základné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti. Obidva druhy dotknutého výrobku sú vyrobené z rovnakého vstupného materiálu (aj keď sa použitá technológia môže líšiť) a majú podobnú štruktúru. Rozdiel v surovinách a štruktúre prispieva k odlišným výkonnostným charakteristikám.

(34)

Postup výroby nových pneumatík pre nákladné automobily a autobusy zahŕňa: 1. zlučovanie a zmiešavanie kaučuku; 2. prípravu zložiek pneumatík; 3. tvorbu (surovej) pneumatiky; 4. vytvrdzovanie (vulkanizáciu) a 5. záverečnú kontrolu. Všetky pneumatiky pre nákladné automobily a autobusy sú vyrobené z rovnakých základných surovín, a to z prírodného kaučuku, zo syntetického kaučuku, z ocele, zo sadzí, z iných chemikálií a olejov, ako aj z tkaniny, a majú rovnaké zložky, a to behúňový pás, bočnicu, vnútorný plášť, pätkové drôty, oceľové nárazníky, kordové vlákna, hoci sa môžu vyskytnúť určité rozdiely medzi rôznymi výrobcami tohto výrobku.

(35)

Zistilo sa tiež, že postup výroby nových pneumatík pre nákladné automobily a autobusy zahŕňa rôzne technológie, čo však nemalo vplyv na všeobecné zistenia týkajúce sa zameniteľnosti.

(36)

Protektorovanie je v podstate proces recyklácie, pri ktorom sa opotrebované pneumatiky obnovujú prostredníctvom výmeny behúňa na starom plášti. Plášte sú hlavnými prvkami procesu protektorovania, pričom podstatnou časťou protektorovania je výber a získavanie plášťov vhodných na protektorovanie. Plášte sú teda hlavným vstupom vo výrobnom procese a v závislosti od svojej kvality predstavujú buď skutočný „polovýrobok“, alebo odpad.

(37)

Ako sa už spomínalo, tento postup môže zahŕňať rôzne technológie bez dosahu na zistenia Komisie týkajúce sa zameniteľnosti.

(38)

Pneumatiky pre nákladné automobily a autobusy sa vyrábajú vo veľkom množstve typov a veľkostí, ktoré sa používajú na širokej škále úžitkových vozidiel, od nákladných áut pre miestnu dodávku a autobusov v mestských alebo regionálnych podmienkach až po diaľkové nákladné automobily a autobusy podľa špecifikácií ich veľkosti a indexu zaťaženia. Nie sú vhodné na použitie v osobných vozidlách alebo iných ľahkých úžitkových vozidlách ani v plne terénnych vozidlách, ako sú poľnohospodárske traktory.

(39)

Pneumatiky pre nákladné automobily alebo autobusy sa predávajú v dvoch druhoch a štyroch kategóriách. Tradičnejší je druh pneumatiky s dušou. Jej duša má svoj vlastný ventil umiestnený vnútri pneumatiky. V prípade bezdušovej pneumatiky tvorí pneumatika a ráfik kolesa vzduchotesný uzáver, pričom ventil je pripevnený priamo na ráfiku. Pri prevažnej väčšine pneumatík pre nákladné automobily alebo autobusy, ktoré sa predávajú v Únii, ide o bezdušové pneumatiky. Medzi štyri kategórie pneumatík pre nákladné automobily alebo autobusy patria: vodiace, záberové, návesové pneumatiky a pneumatiky na všetky nápravy. Vodiace pneumatiky sú určené na prednú nápravu, aby pomáhali pri riadení, ale možno ich použiť na všetky nápravy na nákladnom automobile alebo autobuse v závislosti od použitia vozidla. Záberové pneumatiky sú určené pre hnaciu nápravu a poskytujú lepšiu trakciu. Návesové pneumatiky sú určené pre prípojné vozidlá, zatiaľ čo pneumatiky na všetky nápravy sú určené na použitie vo všetkých pozíciách na vozidle v závislosti od jeho využitia.

(40)

Nové alebo protektorované pneumatiky podliehajú rovnakým bezpečnostným požiadavkám na trhu Únie, aké sú stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES (14).

(41)

Z informácií, ktoré zhromaždila a získala Komisia, vyplýva, že trh Únie s pneumatikami pre autobusy a nákladné automobily je rozdelený do troch tried alebo segmentov. Hoci medzi triedami neexistujú jasné deliace línie, zainteresované strany a zistenia Komisie sa vo všeobecnosti zhodujú na tejto kategorizácii.

(42)

Pneumatiky triedy 1 sú vysokokvalitné nové pneumatiky prominentnej značky hlavných výrobcov. Rozpoznanie značky je kľúčovým faktorom pre pneumatiky v tejto triede a odôvodňuje výrazne vyššie ceny za očakávaný vysoký výkon, ako aj obzvlášť veľké marketingové investície. Pneumatiky pôvodného zariadenia pre nákladné automobily a autobusy (ďalej len „PZ1“) sú primárne zaradené do tejto triedy. Kvalita pneumatík triedy 1 zabezpečuje vysokú úroveň protektorovateľnosti pneumatík, ktoré sú navrhnuté tak, aby mali väčšiu životnosť, čo ďalej zvyšuje výrazne vyšší počet najazdených kilometrov pôvodného výrobku (pri normálnom používaní ich možno až trikrát protektorovať). Pneumatiky triedy 1 sa okrem toho spájajú s vyššou úrovňou bezpečnosti a často sú sprevádzané dobrou úrovňou záručného a pozáručného servisu.

(43)

Pneumatiky triedy 2 predstavujú väčšinu kvalitných pneumatík, nových aj protektorovaných, s cenami v rozmedzí približne od 65 % do 80 % ceny pneumatík triedy 1. Pneumatiky pôvodného zariadenia pre výrobcov prípojných vozidiel (ďalej len „PZ2“) môžu byť zaradené do tejto triedy. Aj v tejto triede je dôležité rozpoznanie značky a značky sú obvykle známe pre kupujúcich, ktorí sú okrem toho schopní identifikovať výrobcov pneumatík. Vo všeobecnosti ich možno protektorovať aspoň raz a stále dosahujú dobrý výkon, pokiaľ ide o počet najazdených kilometrov, hoci je to v porovnaní s pneumatikami triedy 1 v obmedzenejšom rozsahu.

(44)

Pneumatiky triedy 3 predstavujú nové aj protektorované pneumatiky s nižším výkonom, pokiaľ ide o počet najazdených kilometrov, a s veľmi obmedzenou možnosťou protektorovania, ak vôbec. Ich ceny obvykle predstavujú menej ako 65 % ceny a výkonu, pokiaľ ide o počet najazdených kilometrov, oproti pneumatikám triedy 1. V uvedenej triede je rozpoznanie značky takmer neexistujúce a pri rozhodovaní zákazníka o kúpe sa rozhodujúcim faktorom stáva cena. Obvykle sa neposkytuje záručný a pozáručný servis.

(45)

Protektorované pneumatiky možno zaradiť do triedy 2 alebo triedy 3. Hoci niektoré čínske pneumatiky možno protektorovať, v Číne sa protektorovanie vykonáva iba veľmi zriedkavo. Protektorovanie je však pomerne rozšírené v Únii a na iných trhoch, napríklad v Brazílii. Proces protektorovania v Únii tvoria:

(46)

Komisia použila rovnaké mapovanie nových a protektorovaných pneumatík podľa značky ako v pôvodnom prešetrovaní. Tieto informácie poskytol aj navrhovateľ a boli sprístupnené všetkým zainteresovaným stranám v deň začatia revízneho prešetrovania.

(47)

Dotknutým výrobkom v tomto prešetrovaní je prešetrovaný výrobok s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „dotknutý výrobok“).

(48)

Ako sa zistilo v pôvodnom prešetrovaní, aj v tomto revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti sa potvrdilo, že tieto výrobky majú rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia:

(49)

Tieto výrobky sa preto považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(50)

Počas obdobia revízneho prešetrovania dovoz prešetrovaného výrobku z Čínskej ľudovej republiky pokračoval, aj keď na nižších úrovniach ako v období prešetrovania počas pôvodného prešetrovania (t. j. od 1. júla 2016 do 30. júna 2017). Podľa Eurostatu dovoz určitých pneumatík, nových alebo protektorovaných, z kaučuku, druhu používaného na autobusy alebo nákladné automobily, s indexom zaťaženia presahujúcim 121, z Čínskej ľudovej republiky predstavoval v období revízneho prešetrovania približne 5,4 % trhu Únie v porovnaní s 21,3 % podielom na trhu počas pôvodného prešetrovania. Tieto údaje sú v absolútnom vyjadrení.

(51)

Ako sa uvádza v odôvodnení 22, pri prešetrovaní spolupracovali tri skupiny vyvážajúcich výrobcov z ČĽR, ktoré predstavujú približne 50 % celkového objemu dovozu pneumatík z ČĽR do Európskej únie.

(52)

Keďže pri začatí prešetrovania boli k dispozícii dostatočné dôkazy, ktoré v súvislosti s ČĽR nasvedčovali existencii výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, Komisia začala prešetrovanie na základe článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(53)

Komisia v dôsledku toho v záujme získania údajov potrebných na možné uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia v oznámení o začatí revízneho prešetrovania vyzvala všetkých vyvážajúcich výrobcov v Číne, aby poskytli informácie o vstupoch používaných na výrobu pneumatík. Príslušné informácie predložili dve skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradené do vzorky.

(54)

Komisia v snahe získať informácie, ktoré považovala za potrebné na účely svojho prešetrovania v súvislosti s údajnými výraznými deformáciami, zaslala čínskej vláde dotazník. V bode 5.3.2 oznámenia o začatí revízneho prešetrovania Komisia navyše vyzvala všetky zainteresované strany, aby do 37 dní odo dňa uverejnenia oznámenia o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v súvislosti s uplatnením článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(55)

Čínska vláda vyplnený dotazník nedoručila a v stanovenej lehote nebolo doručené ani nijaké podanie týkajúce sa uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Komisia následne informovala čínsku vládu, že na stanovenie existencie výrazných deformácií v ČĽR použije dostupné skutočnosti v zmysle článku 18 základného nariadenia.

(56)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia takisto uviedla, že vzhľadom na dostupné dôkazy by na účely určenia normálnej hodnoty na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt mohlo byť potrebné vybrať vhodnú reprezentatívnu krajinu podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(57)

Komisia 23. januára 2024 prostredníctvom záznamu (ďalej len „prvý záznam“) informovala zainteresované strany o príslušných zdrojoch, ktoré zamýšľala použiť na určenie normálnej hodnoty. Komisia v uvedenom zázname poskytla zoznam všetkých výrobných faktorov, ako sú suroviny, práca a energia, ktoré sa používajú pri výrobe prešetrovaného výrobku. Komisia okrem toho na základe kritérií výberu nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt určila možné reprezentatívne krajiny, konkrétne Brazíliu, Indonéziu, Južnú Afriku, Malajziu, Thajsko a Turecko ako vhodnú reprezentatívnu krajinu.

(58)

Komisii boli doručené pripomienky k prvému záznamu od žiadateľa, skupiny Giti a skupiny Hankook.

(59)

Komisia 16. júla 2024 po vykonaní analýzy doručených pripomienok a doplňujúcich informácií, ktoré poskytla skupina Hankook, formou druhého záznamu (ďalej len „druhý záznam“) oznámila zainteresovaným stranám, ktoré relevantné zdroje zamýšľa použiť na určenie normálnej hodnoty, pričom ako reprezentatívnu krajinu použije Turecko.

(60)

Ďalej informovala zainteresované strany, že stanoví predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk na základe dostupných informácií týkajúcich sa spoločností Brisa Bridgestone a Goodyear Lastikleri Turk – výrobcov v reprezentatívnej krajine.

(61)

Komisii boli doručené pripomienky k druhému záznamu od žiadateľa, skupiny Giti a skupiny Hankook. Všetky pripomienky sa podrobne rozoberajú v bode 3.3.

(62)

Komisia preto dospela k záveru, že normálna hodnota by sa mala vytvoriť pomocou metódy stanovenej v článku 2 ods. 6a základného nariadenia a že náklady a ceny v Číne by sa mali zamietnuť.

(63)

Podľa článku 2 ods. 1 základného nariadenia, „normálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených v bežnom obchode nezávislými zákazníkmi v krajine vývozu“ .

(64)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, „ak sa […] zistí, že vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle písmena b) vo vyvážajúcej krajine nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady v tejto krajine, normálna hodnota sa vytvorí výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty“, a táto vytvorená normálna hodnota „musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“.

(65)

Ako sa bližšie vysvetľuje ďalej v texte, Komisia v súčasnom prešetrovaní dospela k záveru, že na základe dostupných dôkazov a vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu zo strany čínskej vlády bolo uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia primerané.

(66)

V článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa stanovuje, že „výrazné deformácie sú deformácie, ku ktorým dochádza vtedy, keď vykazované ceny alebo náklady vrátane nákladov na suroviny a energiu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády. Pri vyhodnocovaní existencie výrazných deformácií sa prihliada okrem iného na potenciálne dôsledky jedného alebo viacerých z týchto faktorov:

(67)

Keďže zoznam v článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je kumulatívny, pri zisťovaní výrazných deformácií sa nemusia poskytnúť všetky prvky. Tie isté faktické okolnosti sa navyše môžu použiť na preukázanie existencie jedného alebo viacerých prvkov zo zoznamu.

(68)

Akýkoľvek záver v súvislosti s výraznými deformáciami v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia však musí byť založený na všetkých dostupných dôkazoch. Pri celkovom posúdení existencie deformácií sa môže zohľadniť aj všeobecný kontext a situácia vo vyvážajúcej krajine, najmä ak základné prvky jej hospodárskeho a administratívneho nastavenia dávajú vláde podstatné právomoci zasahovať do hospodárstva takým spôsobom, že ceny a náklady nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl.

(69)

V článku 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia sa stanovuje, že „[a]k má Komisia informácie o odôvodnených známkach možnej existencie výrazných deformácií uvedených v písmene b) v určitej krajine alebo v určitom odvetví v danej krajine a ak je to vhodné na účinné uplatňovanie tohto nariadenia, Komisia vypracuje, zverejní a pravidelne aktualizuje správu s opisom trhových podmienok uvedených v písmene b) v danej krajine alebo odvetví“.

(70)

Komisia podľa uvedeného ustanovenia vydala správu o krajine týkajúcu sa Číny (ďalej len „správa“) (15), ktorá obsahuje dôkazy o existencii značného zasahovania vlády na mnohých úrovniach hospodárstva vrátane konkrétnych deformácií v prípade mnohých kľúčových výrobných faktorov (ako napr. pozemky, energia, kapitál, suroviny a práca), ako aj vybraných odvetví (ako je chemický priemysel…). Zainteresované strany boli v čase začatia revízneho prešetrovania vyzvané, aby vyvrátili, pripomienkovali alebo doplnili dôkazy vo vyšetrovacom spise. Správa týkajúca sa Číny bola vložená do vyšetrovacieho spisu vo fáze začatia revízneho prešetrovania. Žiadosť takisto obsahovala určité relevantné dôkazy, ktoré správu dopĺňajú.

(71)

Žiadateľ sa opieral o dôkazy uvedené v správe a tvrdil, že samotné čínske odvetvie pneumatík, ako aj ďalšie dodávateľské odvetvia, ktoré majú pre výrobu pneumatík zásadný význam, ako napríklad kaučukový, energetický a oceliarsky priemysel, ako aj odberateľský automobilový priemysel, sú vážne ovplyvnené všadeprítomnosťou čínskej vlády, čo vedie k výraznej deformácii cien a nákladov. Žiadateľ zdôrazňuje prítomnosť a vplyv Komunistickej strany Číny na hospodárstvo, pričom sa opiera o „Rozhodnutie Ústredného výboru Komunistickej strany Číny o prehĺbení reformy straníckych a štátnych inštitúcií“ z roku 2018, prejav čínskeho prezidenta na 20. celoštátnom zjazde Komunistickej strany, nariadenie Ústredného výboru Komunistickej strany Číny z roku 2020, v ktorom sa výslovne deklaruje zámer posilniť prítomnosť štátu v súkromných spoločnostiach a vyzýva sa na politické a ideologické vzdelávanie riaditeľov súkromných spoločností. Žiadateľ uviedol, že intervencionizmus čínskej vlády má niekoľko foriem, ktoré možno v zásade rozdeliť do troch rôznych osí: administratívnej, finančnej a regulačnej.

(72)

Žiadateľ poukázal na to, že plány sa vydávajú na rôznych úrovniach verejnej správy – štát, provincie, obce – a dopĺňajú ich odvetvové plány. Tieto plány sú právne záväzné, musia sa vykonávať na všetkých úrovniach a v dôsledku toho prinášajú veľmi priame dôsledky, pokiaľ ide o prístup k financovaniu, systémy zdaňovania alebo rozhodnutia prijímané v podnikoch. Odvolával sa najmä na 14. päťročný plán platný na roky 2021 – 2025, na základe ktorého usúdil, že aktívna úloha štátu v hospodárstve jednoznačne vyplýva napríklad zo stanovenia jeho úlohy „podporovať“, „posilňovať“ alebo „budovať“ celé segmenty čínskeho hospodárstva. Žiadateľ dospel k záveru, že ďalším cieľom štvorročných plánov je vybudovať silnejšie prepojenie medzi čínskou vládou a štátom vlastnenými podnikmi a ešte viac posilniť systém dohľadu nad aktívami vo vlastníctve štátu. To môže mať rôzne formy vrátane účinného predchádzania stratám v prípade aktív vo vlastníctve štátu.

(73)

Žiadateľ zdôrazňuje, že v čínskom finančnom systéme prevláda prítomnosť štátom vlastnených bánk, ktoré nefungujú podľa trhových zásad, ale musia sa prispôsobovať vládnym politikám. Uviedol aj, že regulačné zásahy čínskej vlády sa uskutočňujú najmä prostredníctvom regulácie verejného obstarávania a investičných pravidiel.

(74)

Žiadateľ poukázal aj na zistenia Komisie v niekoľkých nedávnych prešetrovaniach týkajúcich sa odvetvia oceliarstva a petrochemického odvetvia v Číne, ktorými sa potvrdila existencia výrazných deformácií, pokiaľ ide o kľúčové vstupy na výrobu dotknutého výrobku, konkrétne v prešetrovaniach týkajúcich sa plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena (16), výrobkov z elektrolyticky pochrómovanej ocele (17), valcovaného drôtu (18), určitých grafitových elektródových systémov (19), kremíka (20) a vysokopevnostnej priadze z polyesterov (21).

(75)

V žiadosti sa ďalej pripomenuli nasledujúce skutočnosti, ktoré vedú k výrazným deformáciám.

(76)

Po prvé, odvetvie pneumatík je do značnej miery zásobované podnikmi, ktoré pôsobia pod vlastníctvom, kontrolou alebo politickým dohľadom či vedením štátnych orgánov.

(77)

Žiadateľ uviedol, že v dodávateľskom odvetví dotknutého výrobku pretrváva podstatná miera vlastníctva čínskej vlády, ako je to aj v prípade týchto spoločností a spoločností v skupine:

(78)

Žiadateľ takisto uviedol, že vo výrobnom odvetví dotknutého výrobku pretrváva podstatná miera vlastníctva čínskej vlády, ako je to aj v prípade týchto spoločností a spoločností v skupine:

(79)

Žiadateľ ďalej uviedol, že v odberateľskom odvetví dotknutého výrobku pretrváva podstatná miera vlastníctva čínskej vlády, ako je to aj v prípade týchto spoločností a spoločností v skupine:

(80)

Žiadateľ preto poznamenal, že čínska vláda riadi a kontroluje spoločnosti čínskeho odvetvia pneumatík na základe netrhových zásad, čo vedie k výrazným deformáciám v celom odvetví.

(81)

Po druhé, prítomnosť štátu v spoločnostiach vyrábajúcich pneumatiky takisto umožňuje štátnym orgánom zasahovať do cien a/alebo nákladov.

(82)

Podľa žiadosti sa kontrola nad čínskym hospodárstvom vykonáva prostredníctvom zavádzania buniek Komunistickej strany Číny v podnikoch, a to súkromných aj štátnych, s dominantnou úlohou v pôsobení spoločnosti a jej zamestnancov. Žiadateľ takisto zdôraznil, že v posledných rokoch bolo prijatých niekoľko právnych úprav zameraných buď na štátom vlastnené podniky, alebo na súkromné spoločnosti s cieľom zabezpečiť silnejšie a účinnejšie presadzovanie práva. Patrí sem právna úprava práce miestnych organizácií Čínskej komunistickej strany v štátom vlastnených podnikoch z roku 2020, a najmä jej článok 11, ktorým sa bunke Komunistickej strany Číny v podnikoch udeľujú významné výkonné právomoci. To sa odráža v stanovách spoločností, ako je Aeolus. V žiadosti sa ďalej uvádza, že podobné požiadavky boli vznesené aj voči súkromným spoločnostiam. Od roku 2016 sú spoločnosti pod čoraz väčším tlakom, aby Komunistickej strane Číny priznali väčšiu úlohu v rámci svojho rozhodovania. Konkrétne už v kódexe správy a riadenia spoločností z roku 2018 sa kótované spoločnosti vyzývali, aby v rámci svojich interných pravidiel priznali určitú úlohu Komunistickej strane Číny. Žiadateľ sa odvolával aj na podpredsedu Celočínskeho združenia priemyslu a obchodu Je Čchinga, ktorý vysvetlil pojem „moderný podnikový systém s čínskymi charakteristikami“ tak, že zahŕňa tri osi kontroly vykonávanej stranou prostredníctvom i) mechanizmu ľudských zdrojov; ii) činnosti dohľadu a auditu a iii) odborových organizácií. Uviedol aj, že Komunistická strana Číny bežne využíva prax zdvojenej funkcie, keď jedna osoba zastáva niekoľko funkcií v rôznych štruktúrach.

(83)

Žiadateľ skonštatoval, že schopnosť čínskych spoločností slobodne určovať svoje ceny (čo následne ovplyvňuje aj náklady) je priamo ovplyvnená netrhovými hľadiskami z dôvodu ich lojality voči štátu a strane a z toho vyplývajúcej povinnosti presadzovať politické ciele štátu a strany.

(84)

Okrem toho sa v žiadosti uvádza, že vplyv Komunistickej strany Číny na zamestnancov spoločnosti je mimoriadne rozsiahly a zahŕňa najmä vymenovanie kľúčových vedúcich pracovníkov. Uvádza sa v nej aj to, že medzi Komunistickou stranou Číny a čínskymi podnikmi dochádza k výraznému prelínaniu a že kľúčové vedúce pozície aj pozície v oblasti ľudských zdrojov v štátom vlastnených podnikoch musia zastávať členovia Komunistickej strany Číny. Súkromným spoločnostiam sa takisto odporúča sa vytvoriť mechanizmus dohľadu pod vedením straníckej bunky s disciplinárnymi právomocami.

(85)

Žiadateľ preto dospel k záveru, že prostredníctvom svojej prítomnosti na rôznych úrovniach riadenia spoločností, verejných, ako aj súkromných, má Komunistická strana Číny a čínska vláda možnosť presadzovať významné a priame rozhodnutia týkajúce sa obchodného styku spoločností, ktoré sa odchyľujú od zásad voľného trhu a sú v súlade s politickými a odvetvovými cieľmi stanovenými na úrovni štátu alebo strany. To vedie k tomu, že náklady a ceny sú výrazne ovplyvňované netrhovými silami.

(86)

Žiadateľ tvrdil, že nad rozvojom spoločností má priamu kontrolu Národná komisia pre rozvoj a reformy, a to najmä preto, že je zodpovedná za vypracovanie strategických plánov rozvoja. Plánovanie hospodárstva má priamy vplyv na podniky, ktoré sú povinné vykonávať záväzné usmernenia stanovené v rôznych plánoch. Národná komisia pre rozvoj a reformy teda nemá na starosti len usmerňovanie podnikov, ale priamo ovplyvňuje ich manažérske rozhodnutia. V týchto rôznych plánoch je zakotvené rešpektovanie ideológie Komunistickej strany Číny a čínske podniky sa nimi musia následne riadiť. Tieto zásady sa presadzujú prostredníctvom buniek Komunistickej strany Číny pôsobiacich v podnikoch.

(87)

Žiadateľ ďalej tvrdil, že štát je v odvetví pneumatík prítomný prostredníctvom odvetvových združení. V tejto súvislosti je Čínske združenie pre kaučukový priemysel (CRIA) národným združením zodpovedným za celý čínsky kaučukový priemysel vrátane jeho výrobkov v ďalšom článku výrobného reťazca, ako sú pneumatiky. Keďže združenie CRIA je pod dohľadom Komisie Štátnej rady pre správu aktív vo vlastníctve štátu a dohľad nad nimi a v rámci svojho fungovania víta zásady Komunistickej strany Číny, Komunistická strana Číny priamo ovplyvňuje odvetvie pneumatík prostredníctvom svojho odvetvového združenia, ktoré má vzájomné väzby aj s manažérmi výrobcov pneumatík. Okrem združenia CRIA sa v žiadosti uvádza vplyv štátu prostredníctvom komory CCCMC a CAAM, ktoré umožňujú štátu a strane kontrolu nad celým reťazcom výroby pneumatík, čo má za následok, že ceny a náklady sa neriadia zásadami voľného trhu.

(88)

V žiadosti sa ďalej uvádza, že Komunistická strana Číny bežne vymenúva členov strany za kľúčových vedúcich pracovníkov v spoločnostiach pôsobiacich v odvetví pneumatík. Týka sa to najmä prípadov štátom vlastnených podnikov, ako je spoločnosť Aeolus, ale aj podnikov, ktoré zjavne nie sú štátom vlastnenými podnikmi, ako sú Prinx Changshan, Zhongce Rubber Group Co., Ltd., a Sailun Group Co., ktoré majú takisto v správnej alebo dozornej rade členov Komunistickej strany Číny.

(89)

Po tretie, čínska vláda uplatňuje diskriminačné verejné politiky alebo opatrenia v prospech domácich dodávateľov alebo iné spôsoby ovplyvňovania síl voľného trhu.

(90)

Žiadateľ predovšetkým uviedol, že na odvetvie pneumatík sa zameriavajú priaznivé politiky prostredníctvom príspevkov na petrochemické výrobky, kaučuk, ako aj prostredníctvom politík, ktoré zvýhodňujú dôležité zložky nákladov, ako je oceľ, energie či textilné výrobky. V tejto súvislosti sa odvoláva na skutočnosť, že výroba a predaj prírodného kaučuku sa uskutočňuje v súlade s usmerneniami združenia CRIA. Poukázal aj na trojročný akčný plán vlády provincie Jün-nan na modernizáciu poľnohospodárstva, v ktorom sa odvetvie prírodného kaučuku zaraďuje medzi „kľúčové odvetvia“ a oblasti rozvoja. Cieľom plánu je „rozšír[enie] výroby špeciálneho kaučuku na výrobu pneumatík“. Aj dlhodobé ciele kraja Sanmen do roku 2035 sa zameriavajú na kaučukový priemysel a ich cieľom je vybudovať národné centrum na kontrolu a testovanie kaučuku.

(91)

Pokiaľ ide o oceľ, žiadateľ konštatuje, že 14. štvorročný plán sa zaoberá aj podporou a modernizáciou oceliarskeho priemyslu a odkazuje sa v ňom na vydanie usmerňujúcich stanovísk na podporu vysokokvalitného rozvoja železiarskeho a oceliarskeho priemyslu začiatkom roka 2022 s cieľom vykonávať 14. štvorročný plán a 14. päťročný plán rozvoja odvetvia surovín. Kontrola trhu s oceľou sa vykonáva prostredníctvom Čínskej asociácie pre železo a oceľ, nad ktorou vykonáva dohľad agentúra pre budovanie strany, ktorou nie je nik iný ako stranícky výbor Komisie Štátnej rady pre správu aktív vo vlastníctve štátu a dohľad nad nimi (ďalej len „SASAC“).

(92)

Pokiaľ ide o energie a textilné výrobky, žiadateľ poukázal na nedávne antidumpingové prešetrovania Komisie a USA týkajúce sa čínskych výrobkov, v ktorých sa preukázala existencia stanovovania cien v prípade elektriny, pričom cenu elektriny stanovuje provinčná Národná komisia pre rozvoj a reformy. Textilný priemysel je zahrnutý v 14. štvorročnom pláne. Ministerstvo priemyslu a informačných technológií následne vydalo oznámenie o spustení činností v oblasti textilného a odevného priemyslu na rok 2022 s názvom Optimalizácia dodávok a podpora modernizácie. Podľa tohto oznámenia je za plánovanie a realizáciu úloh zodpovedná Čínska národná rada pre textilný a odevný priemysel, ktorá podlieha „obchodnému vedeniu, dohľadu a riadeniu Komisie Štátnej rady pre správu aktív vo vlastníctve štátu a dohľad nad nimi“.

(93)

Pneumatiky sú zahrnuté do kaučukového priemyslu v rámci usmerňujúcich stanovísk o podpore vysokokvalitného rozvoja petrochemického a chemického priemyslu v rámci 14. päťročného plánu, v ktorých sa požaduje „zvýšiť podiel ekologických výrobkov v priemyselných odvetviach, ako je výroba pneumatík“, a podporovať digitálnu transformáciu v oblasti výroby pneumatík. Odvetvie pneumatík sa ďalej riadi usmerneniami združenia CRIA. Druhou oblasťou rozvoja v 14. štvorročnom pláne, ktorú využívajú výrobcovia pneumatík, je podpora výskumných a vývojových činností, najmä prostredníctvom Národného centra inžinierskeho výskumu pre vyspelé zariadenia a kľúčové materiály pre pneumatiky. Okrem toho žiadateľ zdôraznil, že ministerstvo priemyslu a informačných technológií vybralo aj skupinu Sailun do svojej prvej skupiny „národných pilotných demonštračných podnikov inteligentnej výroby“ a ‚národných pilotných demonštračných podnikov priemyselného internetu‘ v odvetví, ako aj do prvej skupiny „charakteristickej platformy priemyselného internetu pre kľúčové odvetvia“.

(94)

Okrem niekoľkých provinčných politík sa žiadateľ opieral o viaceré ďalšie opatrenia, napr.:

(95)

Pokiaľ ide o odberateľské odvetvia, v žiadosti sa uvádza:

(96)

Pokiaľ ide o finančné opatrenia, žiadateľ predovšetkým uviedol, že:

(97)

V žiadosti sa ďalej uvádza, že okrem opatrení vo forme rozsiahlej finančnej podpory čínska vláda prostredníctvom svojich miestnych subjektov zasahovala do riadenia spoločností presadzovaním fúzií a reorganizácií.

(98)

Napokon žiadateľ poukázal na politiky globálnej expanzie v prospech odvetvia pneumatík, vrátane vytvorenia odbytísk prostredníctvom iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta, nepriamej vývoznej podpory v oblasti prepravy, skutočnosti, že iniciatíva Jedno pásmo, jedna cesta je vo veľkej miere diskriminačná a v podstate je skrytým prostriedkom financovania čínskych spoločností v zahraničí na úkor zúčastnených krajín.

(99)

Po štvrté, odvetvie pneumatík je podobne ako iné odvetvia čínskeho hospodárstva vystavené deformáciám vyplývajúcim z diskriminačného uplatňovania alebo nedostatočného presadzovania čínskych predpisov v oblasti konkurzného práva, práva obchodných spoločností a majetkového práva.

(100)

Po piate, v odvetví pneumatík sú deformované aj mzdové náklady.

(101)

Podľa žiadateľa existujú dôkazy o tom, že vedúce pozície v odborovej organizácii sú obsadené vysokými straníckymi funkcionármi v štátom vlastnených podnikoch alebo manažérmi v neštátnych podnikoch, čím sa jej schopnosť účinne zastupovať pracovníkov presúva len do teoretickej roviny. V správe sa ďalej uvádza, že ČĽR stále neratifikovala niekoľko najdôležitejších medzinárodných dohovorov o práci, a poukazuje sa na existenciu inštitucionálnych obmedzení, ktoré bránia voľnému stanovovaniu miezd. Žiadateľ je okrem toho presvedčený, že na čínsku pracovnú silu má vplyv tzv. systém registrácie domácností, a uviedol, že k existencii deformácie miezd prispieva využívanie nútenej práce v regióne Sin-jang, keďže z nej pravdepodobne majú prospech výrobcovia pneumatík so zariadeniami v regióne, ako napríklad štátom vlastnený podnik Double Coin (Xinjiang) Kunlun Engineering Tire Co., Ltd, a to priamo alebo prostredníctvom subjektov v dodávateľskom odvetví.

(102)

Po šieste, výrobcovia pneumatík majú prístup k finančným prostriedkom poskytovaným inštitúciami, ktoré plnia ciele verejnej politiky alebo iným spôsobom nekonajú nezávisle od štátu.

(103)

Žiadateľ uviedol, že uvedené deformácie sú systematické, keďže čínska vláda zasahuje na všetkých úrovniach dodávateľského reťazca pneumatík, čím vytvára situáciu, v ktorej sú vstupy, vstupy týchto vstupov atď. tak či onak ovplyvnené vládnymi deformáciami.

(104)

Na záver žiadateľ vyhlásil, že v odvetví pneumatík dochádza k výrazným deformáciám podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(105)

Komisia preskúmala, či vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia je, resp. nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v Číne. Komisia tak urobila na základe dôkazov dostupných v spise. Dôkazy v spise zahŕňali dôkazy uvedené v správe, ako aj v jej aktualizovanej verzii (ďalej len „aktualizovaná správa“) (22), ktorá sa opiera o verejne dostupné zdroje.

(106)

Uvedená analýza bola zameraná na preskúmanie značného zasahovania vlády do hospodárstva Číny vo všeobecnosti, ale aj konkrétnej situácie na trhu v danom odvetví vrátane dotknutého výrobku. Komisia tieto dôkazové prvky ďalej doplnila svojím vlastným výskumom týkajúcim sa rôznych kritérií relevantných na potvrdenie existencie výrazných deformácií v Číne.

(107)

Čínsky hospodársky systém je založený na koncepcii „socialistického trhového hospodárstva“. Táto koncepcia je zakotvená v čínskej ústave a určuje spôsob správy hospodárskych záležitostí v Číne. Hlavnou zásadou je „socialistické verejné vlastníctvo výrobných prostriedkov, t. j. všeľudové vlastníctvo a kolektívne vlastníctvo pracujúceho ľudu“ (23).

(108)

Štátne hospodárstvo sa považuje za „vedúcu silu národného hospodárstva“ a štát má mandát na „zabezpečenie jeho konsolidácie a rastu“ (24). Celkové nastavenie čínskeho hospodárstva preto nielenže umožňuje značné zasahovanie vlády do hospodárstva, ale takéto zasahovanie je výslovne nariadené. Koncepcia nadradenosti verejného vlastníctva nad súkromným vlastníctvom preniká celým právnym systémom a zdôrazňuje sa ako všeobecná zásada vo všetkých kľúčových právnych predpisoch.

(109)

Najlepším príkladom je čínsky zákon o vlastníctve: odkazuje sa v ňom na primárne štádium socializmu a štát sa v ňom poveruje, aby presadzoval základný hospodársky systém, v ktorom zohráva dominantnú úlohu verejné vlastníctvo. Iné formy vlastníctva sú tolerované, pričom právny poriadok im umožňuje, aby sa rozvíjali popri štátnom vlastníctve (25).

(110)

Okrem toho sa podľa čínskeho právneho poriadku socialistické trhové hospodárstvo rozvíja pod vedením Komunistickej strany Číny. Štruktúry čínskeho štátu a Komunistickej strany Číny sú vzájomne prepojené na každej úrovni (právnej, inštitucionálnej a personálnej) a vytvárajú mimoriadne komplexnú štruktúru, v ktorej sa úlohy Komunistickej strany Číny a štátu nedajú oddeliť.

(111)

Po zmene čínskej ústavy v marci 2018 sa na vedúcu úlohu Komunistickej strany Číny kladie ešte väčší dôraz, čo potvrdzuje aj text článku 1 ústavy.

(112)

Za pôvodnú prvú vetu ustanovenia: „[s]ocialistické zriadenie je základným systémom Čínskej ľudovej republiky“, bola doplnená nová veta, ktorá znie takto: „[u]rčujúcim prvkom socializmu charakteristického pre Čínu je vedúca úloha Komunistickej strany Číny“. (26) Je to názorný príklad nespochybňovanej a neustále rastúcej kontroly Komunistickej strany Číny nad hospodárskym systémom v Číne.

(113)

Táto vedúca úloha a kontrola je neoddeliteľnou súčasťou čínskeho systému a výrazne presahuje to, čo je obvyklé v iných krajinách, v ktorých vlády uplatňujú všeobecnú makroekonomickú kontrolu, v rámci ktorej ale voľne pôsobia trhové sily.

(114)

Čínsky štát uplatňuje intervenčnú hospodársku politiku pri plnení cieľov, ktoré sa zhodujú s politickou agendou stanovenou Komunistickou stranou Číny, a nezohľadňuje prevládajúce hospodárske podmienky na voľnom trhu (27). Intervenčné ekonomické nástroje uplatňované čínskymi orgánmi sú rôznorodé, zahŕňajú aj systém priemyselného plánovania a finančný systém a uplatňujú sa aj na úrovni regulačného prostredia.

(115)

Po prvé, na úrovni celkovej administratívnej kontroly sa smerovanie čínskeho hospodárstva riadi komplexným systémom priemyselného plánovania, ktorý ovplyvňuje všetky hospodárske činnosti v krajine. Všetky tieto plány zahŕňajú komplexnú a zložitú sústavu odvetví a prierezových politík a sú prítomné na všetkých úrovniach štátnej správy.

(116)

Plány na úrovni provincií sú podrobné, zatiaľ čo v národných plánoch sa stanovujú širšie ciele. V plánoch sú vymedzené aj nástroje na podporu príslušných priemyselných odvetví/sektorov a časové rámce, v ktorých sa majú ciele dosiahnuť. Niektoré plány stále obsahujú výslovne stanovené výkonnostné ciele.

(117)

Na základe týchto plánov sa jednotlivé priemyselné odvetvia a/alebo projekty zvolia za (pozitívne alebo negatívne) priority v súlade s prioritami vlády a priradia sa im konkrétne rozvojové ciele (modernizácia priemyslu, expanzia do zahraničia atď.).

(118)

Hospodárske subjekty, tak súkromné, ako aj štátom vlastnené, musia efektívne prispôsobovať svoje podnikateľské činnosti reáliám, ktoré ukladá systém plánovania. Dôvodom nie je len záväznosť plánov, ale aj to, že príslušné čínske orgány na všetkých úrovniach verejnej správy sa pridŕžajú systému plánov a zodpovedajúcim spôsobom využívajú právomoci, ktoré im boli zverené, a tak nútia hospodárske subjekty, aby plnili priority stanovené v plánoch (28).

(119)

Po druhé, pokiaľ ide o prideľovanie finančných zdrojov, finančný systém Číny ovládajú štátom vlastnené komerčné a politicky orientované banky. Tieto banky musia pri vytváraní a vykonávaní svojich úverových politík postupovať v súlade s cieľmi priemyselnej politiky vlády namiesto toho, aby v prvom rade posúdili ekonomické prínosy daného projektu (29).

(120)

To isté platí aj vo vzťahu k ostatným zložkám čínskeho finančného systému, ako napr. akciové trhy, trhy s dlhopismi, trhy so súkromným vlastným kapitálom atď. Ani tieto súčasti finančného sektora, ktoré nepatria k bankovému sektoru, nie sú inštitucionálne a prevádzkovo zriadené tak, aby maximalizovali efektívne fungovanie finančných trhov, ale aby zabezpečovali kontrolu nad systémom a umožňovali zasahovanie zo strany štátu a Komunistickej strany Číny (30).

(121)

Po tretie, pokiaľ ide o regulačné prostredie, zásahy štátu do hospodárstva majú viacero foriem. Napríklad pravidlá verejného obstarávania sa pravidelne používajú na dosahovanie politických cieľov, ktoré sú iné než ekonomická efektívnosť, čím oslabujú trhové zásady v tejto oblasti. V príslušných právnych predpisoch sa konkrétne stanovuje, že verejné obstarávanie sa má vykonávať tak, aby sa uľahčilo dosahovanie cieľov vytýčených v štátnych politikách. Povaha týchto cieľov však nie je presne vymedzená, čo rozhodovacím orgánom ponecháva široký priestor na voľné rozhodovanie (31).

(122)

Podobne aj v oblasti investícií si čínska vláda udržiava značnú kontrolu nad smerovaním a veľkosťou štátnych aj súkromných investícií a značný vplyv v tomto ohľade. Orgány využívajú preverovanie investícií, ako aj rôzne investičné stimuly, obmedzenia a zákazy, ktoré im slúžia ako dôležitý nástroj na podporu cieľov priemyselnej politiky, ako je napr. zachovanie kontroly štátu nad kľúčovými sektormi alebo posilnenie domáceho výrobného odvetvia (32).

(123)

Možno teda zhrnúť, že čínsky hospodársky model sa zakladá na určitých základných axiómach, ktorými sa zaisťuje a podporuje široká škála zásahov vlády. Takéto značné zasahovanie vlády je v rozpore s voľným pôsobením trhových síl, v dôsledku čoho sa deformuje efektívne rozdeľovanie zdrojov v súlade s trhovými zásadami (33).

(124)

Podniky, ktoré vlastní, ovláda a/alebo nad ktorými vykonáva dozor alebo ktoré usmerňuje štát, predstavujú v Číne podstatnú časť hospodárstva.

(125)

Odvetvie dotknutého výrobku zásobujú hlavne štátom vlastnené podniky, ako sú: China National Tyre & Rubber Co. Ltd (CNRC), ktorú vlastní spoločnosť SINOCHEM (štátom vlastnený podnik kontrolovaný komisiou SASAC) (34), spoločnosť Aeolus Tyre, ktorej 57,5 % vlastní štátom vlastnený podnik CNRC (35), a spoločnosť Shuangqian (Double Coin) Tire Group Co., Ltd, v ktorej štát vlastní 58,57 % podiel (36).

(126)

Okrem toho aj v prípade ďalších spoločností predstavuje štátne vlastníctvo významný podiel, vrátane spoločnosti Qingdao Doublestar, v ktorej štát vlastní 42,4 % podiel (37), a spoločnosti Guizhou Tyre Co., Ltd, v ktorej štát vlastní 26,47 % podiel (38).

(127)

Zásahy Komunistickej strany Číny do prevádzkového rozhodovania sa však stali normou nielen v štátom vlastnených podnikoch, ale aj v súkromných spoločnostiach (39), pričom Komunistická strana Číny si nárokuje vedúcu úlohu v podstate vo všetkých aspektoch hospodárstva krajiny. Vzhľadom na to, ako veľmi sa v Číne prelínajú štátne a stranícke štruktúry, vplyv štátu prostredníctvom štruktúr Komunistickej strany Číny v podnikoch účinne vedie k tomu, že hospodárske subjekty sú pod kontrolou a politickým dohľadom vlády.

(128)

Okrem toho sa na odvetvie dotknutého výrobku vzťahujú viaceré vládne politiky, ako napríklad usmerňujúce stanovisko ministerstva priemyslu a informačných technológií týkajúce sa podpory vysokokvalitného rozvoja chemického a petrochemického priemyslu počas 14. štvorročného plánu, v ktorom sa v oddiele II.3 stanovuje zavádzanie „opatrení na zlepšenie kvality dodávok chemických látok. Zameriavanie sa na strategické novovznikajúce odvetvia […] a urýchľovanie vývoja […] vysokovýkonných kaučukových a plastových materiálov, […]. Zvýšenie podielu ekologických výrobkov v priemyselných odvetviach, ako sú […] pneumatiky, […]. Podporovanie podnikov, aby zlepšovali kvalitu výrobkov a vytvárali a podporovali značky.“ Okrem toho sa v oddiele V uvedeného usmerňujúceho stanoviska stanovuje vybudovanie „monitorovania odvetvového reťazca cez internet vzťahujúceho sa na voľne ložené výrobky, ako sú hnojivá a pneumatiky“ (40).

(129)

Na odvetvie pneumatík sa vzťahujú aj politiky na úrovni provincií, ako napríklad 14. štvorročný plán rozvoja chemického priemyslu provincie Šan-tung, v ktorom sa osobitne pre „odvetvie pneumatík“ stanovuje toto: „Prísne vykonávať odvetvové politiky a odvetvové normy, integrovať a stiahnuť z činnosti podniky s ročnou výrobnou kapacitou nižšou ako 1,2 milióna celooceľových radiálnych pneumatík (okrem pneumatík pre strojové zariadenia, pneumatík používaných v letectve a bezdušových pneumatík so širokým profilom) a s kapacitou nižšou ako 5 miliónov polooceľových radiálnych pneumatík (okrem dojazdových pneumatík, špičkových pretekárskych pneumatík a pneumatík s ultranízkym profilom ). […] V súlade s vývojom špičkových a segmentovaných trhov vyvíjať špičkové výrobky, ako sú pneumatiky s ultranízkym profilom, pneumatiky s plochým profilom, pneumatiky s nízkym valivým odporom, pneumatiky s nízkou hlučnosťou a dojazdové pneumatiky, rozšíriť výskum a vývoj a výrobu vysokovýkonných radiálnych pneumatík, ako sú inteligentné pneumatiky, bezpečnostné pneumatiky, pneumatiky s nízkym valivým odporom a pneumatiky vysoko odolné voči opotrebovaniu, aby sa zvýšila pridaná hodnota výrobkov a ich podiel na trhu . Posilniť odvetvové klastre výroby pneumatík na polostrove Šan-tung, ako aj v severnom Šan-tungu, posilniť prepojenia so zariadeniami poskytujúcimi podporu odvetviu, rozvinúť odvetvový klaster výroby kaučukových aditív v západnom Šan-tungu a rozšíriť odvetvový klaster zariadení na spracovanie kaučuku vo východnom Šan-tungu . Komplexne zlepšiť digitalizáciu, rozvoj siete a inteligentný rozvoj odvetvia pneumatík, podporiť výstavbu inteligentných tovární v odvetví pneumatík v celej provincii a vytvoriť internetovú cloudovú platformu pre odvetvie výroby pneumatík . Aktívne podporovať procesy výroby ekologických pneumatík, ako je chemická rafinácia kaučuku a technológia predvulkanizácie žiarením, podporovať druhotné používanie pneumatík, podporovať ekologickú pyrolýzu a technológiu regenerácie sadze z odpadových pneumatík a podporovať ekologický obehový rozvoj odvetvia . […] Do roku 2025 dosiahne hodnota výroby odvetvia pneumatík 200 miliárd jüanov; osem spoločností vyrábajúcich pneumatiky zaznamená tržby vyššie ako 10 miliárd jüanov, pričom tržby viac ako dvoch z nich prekročia 20 miliárd jüanov a jedna až dve spoločnosti sa dostanú do prvej desiatky v celosvetovom odvetví pneumatík “ (41).

(130)

Vládnu kontrolu a politický dohľad možno pozorovať aj na úrovni príslušných odvetvových združení (42).

(131)

Napríklad Čínske združenie pre kaučukový priemysel (CRIA), ktorého členmi sú spoločnosti CNRC, Aeolus Tyre, Qingdao Doublestar, Shuangqian (Double Coin) Tire Group Co., Ltd, a Guizhou Tyre Co., Ltd (43), uvádza v článku 3 svojich stanov, že „sa pridŕža celkového vedenia Komunistickej strany Číny. V súlade s ustaveniami stanov Komunistickej strany Číny združenie zriaďuje organizáciu Komunistickej strany Číny, vykonáva stranícku činnosť a zabezpečuje potrebné podmienky pre činnosť straníckej organizácie. Registračným a riadiacim orgánom združenia je ministerstvo pre občianske veci a orgánom zodpovedným za budovanie strany je stranícky výbor Komisie Štátnej rady pre správu aktív vo vlastníctve štátu a dohľad nad nimi. Združenie prijíma obchodné vedenie, dohľad a riadenie zo strany orgánu zodpovedného za registráciu a riadenie a orgánu zodpovedného za budovanie strany, ako aj príslušného administratívneho útvaru zodpovedného za riadenie odvetvia.“ (44) V článku 36 sa ďalej uvádza, že osoby poverené vedením združenia musia spĺňať podmienky, ako napríklad „podriadiť sa vedeniu Komunistickej strany Číny, podporovať socializmus s čínskymi charakteristikami, rozhodne uplatňovať líniu, zásady a politiky strany a vyznačovať sa dobrými politickými kvalitami“ (45).

(132)

Okrem toho združenie CRIA má 15 pobočiek a odborných výborov, z ktorých najväčšou je pobočka odvetvia pneumatík. Má vyše 270 členských jednotiek, najmä výrobcov pneumatík, a zvyšok tvoria výskumné ústavy, výrobcovia strojových zariadení na výrobu kaučuku, výrobcovia surovín a pomocných materiálov a distribučné spoločnosti spojené s výrobou pneumatík. Pobočka združenia CRIA pre pneumatiky sa riadi ustanoveniami stanov združenia, za svoj cieľ považuje slúžiť členom, pôsobí ako most medzi vládou a podnikmi a pod vedením generálneho združenia vykonáva rôzne úlohy (46).

(133)

Výroba pneumatík členských spoločností predstavuje približne 80 % čínskej domácej výroby pneumatík. Združenie má 62 riadiacich jednotiek, predsedníckou jednotkou je Zhongce Rubber Group Co., Ltd, a podpredsedníckymi jednotkami sú Sailun Group Co., Ltd, Linglong Tire Co., Ltd, SHUANGQIAN Tire Group Co., Ltd, Triangle Tire Co., Ltd, Michelin (China) Investment Co., Ltd, a ďalšie známe domáce a zahraničné spoločnosti vyrábajúce pneumatiky (47).

(134)

Samotné združenie zdôrazňuje vplyv svojich politík na trh a uvádza najmä, že „[v roku 2023] mali ceny hlavných surovín v prvej polovici roka klesajúci trend a v treťom štvrťroku pokračovali v raste, čo viedlo k vlne zvyšovania cien v odvetví pneumatík. Napriek tomu za prvých desať mesiacov zisky zo sadzí, z kaučukových aditív a oceľových kordov stále vykazovali výrazný medziročný pokles, z toho zisky zo sadzí klesli o 14,99 %, z aditív o 7,45 % a z konštrukčných materiálov o 2,90 %“. Združenie zdôrazňuje aj vplyv politík na vývoznú výkonnosť odvetvia pneumatík a uvádza, že „zahraničný vývozný trh je mimoriadne priaznivý, vyrovnáva výpadok domácej spotreby a stáva sa dôležitou hnacou silou na podporu zvýšenia predaja. Podľa štatistiky združenia China Rubber Association predstavovala miera vývozu tohto odvetvia od januára do októbra 37,5 % (z hľadiska hodnoty). Počas tohto obdobia si vývoz pneumatík udržal vysoký rastový trend a miera vývozu (hodnota) zostala niekoľko mesiacov za sebou nad 50 %. (…). Zo štatistických údajov Všeobecnej správy colných úradov vyplýva, že od januára do novembra sa z našej krajiny vyviezlo približne 564 miliónov nových pneumatík z kaučuku, čo predstavuje nárast o 11,4 %; objem vývozu predstavoval približne 7,86 milióna ton, čo je nárast o 16,8 %; hodnota obchodu pri vývoze dosiahla 137,51 miliardy jüanov, čo predstavuje nárast o 20,3 %.“ (48).

(135)

Spoločnosti vyrábajúce pneumatiky takisto výslovne uvádzajú vplyv Komunistickej strany Číny na svoje konanie. Napríklad spoločnosť Qingdao Doublestar vo svojej výročnej správe za rok 2023 uvádza, že: „[v] roku 2023 spoločnosť naďalej považovala budovanie strany za smerodajné, vysokokvalitný rozvoj za cieľ, aktívne vykonávala stratégiu ‚štyroch nových modernizácií‘, t. j. v oblasti ekológie, špičkových technológií, lokalizácie a digitalizácie, zameriavala sa na dve hlavné línie, ktorými sú zlepšenie podnikania a prelomové inovácie“, a zdôraznila „[n]ové úspechy, pokiaľ ide o vedenie budovania strany: Podriadiť sa vedeniu budovania strany, sústrediť sa na hlavné zodpovednosti a hlavnú činnosť, rozvíjať a prehlbovať vzdelávanie zamerané na Si Ťin-pchingovu myšlienku o socializme s čínskymi charakteristikami pre novú éru, posilňovať politickú výstavbu, upevňovať miestne budovanie strany zdola a naplno využívať úlohu výborov odborov v pracovných skupinách a úlohu členov strany v prvej línii“ (49). Podobne aj spoločnosť Shuangqian (Double Coin) Tire Group Co., Ltd uvádza, že „[p]od silným vedením straníckeho výboru a predstavenstva spoločnosti sa posilnila sebadôvera všetkých kádrov a zamestnancov, pričom čelili výzvam, prekonali vplyv poklesu priemyselného cyklu a dosiahli stabilný pokrok vo výrobe a v prevádzke spoločnosti, neustále zlepšovali jej kľúčovú konkurencieschopnosť a zrýchľovali tempo budovania podniku svetovej triedy.“ (50) A napokon Guizhou Tyre Co., Ltd. uviedla, že „[a]ko štátom vlastnená holdingová spoločnosť sa spoločnosť vždy riadi ‚neochvejným vedením strany nad štátom vlastnenými podnikmi‘ “. V stanovách sa potvrdzuje právne postavenie straníckej organizácie v správe a riadení spoločnosti a integruje sa vedenie strany do všetkých aspektov správy a riadenia spoločnosti. (51)

(136)

V dôsledku toho sa výrobcom v odvetví dotknutého výrobku, ktorí sú v súkromnom vlastníctve, bráni v prevádzke za trhových podmienok. Verejné aj súkromné podniky v tomto odvetví totiž podliehajú politickému dohľadu a usmerneniu.

(137)

Čínska vláda môže zasahovať do cien a nákladov prostredníctvom prítomnosti štátu vo firmách. Bunky Komunistickej strany Číny v podnikoch, a to štátnych, ako aj súkromných, sú totiž dôležitým kanálom, cez ktorý môže štát zasahovať do obchodných rozhodnutí.

(138)

Podľa práva obchodných spoločností Číny sa má v každej spoločnosti zriadiť podniková organizácia Komunistickej strany Číny (s najmenej tromi členmi Komunistickej strany Číny, ako sa uvádza v stanovách strany (52)), pričom daná spoločnosť je povinná vytvoriť potrebné podmienky na činnosť tejto straníckej organizácie.

(139)

Táto požiadavka podľa všetkého nebola v minulosti vždy dodržiavaná ani striktne presadzovaná. Komunistická strana Číny si však najmenej od roku 2016 uplatňuje svoje požiadavky na kontrolu obchodných rozhodnutí v spoločnostiach s tým, že ide o politickú zásadu (53), vrátane vyvíjania tlaku na súkromné spoločnosti, aby na prvé miesto kládli „patriotizmus“ a dodržiavali stranícku disciplínu (54).

(140)

Už podľa informácií z roku 2017 pôsobili stranícke bunky v 70 % z približne 1,86 milióna súkromných spoločností, pričom sa vyvíja čoraz väčší tlak, aby tieto organizácie Komunistickej strany Číny mali pri obchodných rozhodnutiach spoločností, v ktorých pôsobia, posledné slovo (55). Podobné odhady sa uvádzali v roku 2022 (56). Tieto pravidlá sa uplatňujú všeobecne v celom čínskom hospodárstve, vo všetkých jeho odvetviach vrátane výrobcov dotknutého výrobku a dodávateľov ich vstupov.

(141)

Okrem toho bol 15. septembra 2020 uverejnený dokument s názvom Usmernenia sekretariátu Ústredného výboru Komunistickej strany Číny k zintenzívneniu práce jednotného frontu v súkromnom sektore pre novú éru (ďalej len „usmernenia“) (57), v ktorom sa ešte viac rozšírila úloha straníckych výborov v súkromných podnikoch.

(142)

V oddiele II.4 usmernení sa uvádza: „[m]usíme zvýšiť celkovú kapacitu strany pri riadení práce jednotného frontu v súkromnom sektore a efektívne zintenzívniť prácu v tejto oblasti“; v oddiele III.6 sa uvádza: „[m]usíme ešte viac zintenzívniť budovanie strany v súkromných podnikoch a zabezpečiť, aby stranícke bunky efektívne plnili svoju úlohu pevnosti a členovia strany svoje povinnosti ako predvoj a priekopníci.“ V usmerneniach sa teda zdôrazňuje úloha Komunistickej strany Číny v spoločnostiach a iných subjektoch súkromného sektora a ich cieľom je túto úlohu posilniť (58).

(143)

Pri prešetrovaní sa potvrdilo, že prieniky medzi manažérskymi pozíciami a členstvom v Komunistickej strane Číny/straníckymi funkciami existujú aj v odvetví pneumatík. Napríklad viacerí manažéri a/alebo členovia predstavenstiev spoločností China National Tyre & Rubber Co. Ltd, Qingdao Doublestar, Shuangqian (Double Coin) Tire Group Co., Ltd, a Guizhou Tyre Co., Ltd, sú členmi Komunistickej strany Číny a zastávajú funkcie v sekretariáte straníckeho výboru. (59) To platí aj pre predsedu predstavenstva, generálneho riaditeľa a členov predstavenstva spoločnosti Aeolus, pričom treba poznamenať, že jeden člen predstavenstva pôsobí aj ako finančný riaditeľ spoločnosti China National Chemical Rubber Co., Ltd. (60)

(144)

Na trh má ďalej rušivý vplyv prítomnosť štátu na finančných trhoch a jeho zasahovanie do nich, ako aj do poskytovania surovín a vstupov (61). Prítomnosť štátu vo firmách v odvetví pneumatík a v iných odvetviach (ako je finančný sektor a odvetvie vstupov) preto umožňuje čínskej vláde zasahovať do cien a nákladov.

(145)

Smerovanie čínskeho hospodárstva je do značnej miery určované prepracovaným systémom plánovania, v ktorom sa stanovujú priority a určujú ciele, na ktoré sa musia ústredné štátne orgány a provinčné a miestne samosprávy zamerať. Príslušné plány pritom existujú na všetkých úrovniach štátnej správy a pokrývajú prakticky všetky hospodárske odvetvia. Ciele stanovené plánovacími nástrojmi sú záväzné a orgány na každej správnej úrovni monitorujú plnenie plánov príslušnými orgánmi štátnej správy na nižšej úrovni.

(146)

Z celkového hľadiska tento systém plánovania v Číne vedie k tomu, že zdroje smerujú do odvetví, ktoré vláda určila za strategické, resp. inak politicky významné, namiesto toho, aby boli prideľované v súlade s trhovými silami (62).

(147)

Čínske orgány zaviedli viaceré politiky, ktoré usmerňujú fungovanie odvetvia dotknutého výrobku.

(148)

Cieľom 14. štvorročného plánu rozvoja odvetvia surovín (63) je dosiahnuť prelomové inovácie v kľúčových kategóriách surovín „[z]ameriavaním sa na kľúčové oblasti použitia, ako je […] bionický syntetický kaučuk“ (64). Ďalšie ustanovenia špecifické pre odvetvie pneumatík sú zahrnuté aj do usmerňujúceho stanoviska ministerstva priemyslu a informačných technológií týkajúceho sa podpory vysokokvalitného rozvoja chemického a petrochemického priemyslu počas 14. štvorročného plánu a do 14. štvorročného plánu rozvoja chemického priemyslu provincie Šan-tung, ako sa uvádza v odôvodneniach 128 a 129.

(149)

Podobne na provinčnej úrovni majú podľa 14. štvorročného plánu rozvoja odvetvia nových materiálov provincie An-chuej (65) vládne orgány za úlohu vytvoriť priemyselnú štruktúru tohto odvetvia takto: „[z]ameriavaním sa na odvetvia automobilov, elektroniky vysokorýchlostných železníc, letectva, kozmonautiky a jadrovej energetiky a využívaním priemyselných základní v An-čchingu, Chuaj-nane a na ďalších miestach, ako aj zvyšovaním intenzity výskumu a vývoja a inovácií a intenzívnym vyvíjaním výrobkov z kaučukového materiálu so špeciálnymi vlastnosťami a procesmi, ako je odolnosť voči vysokým a nízkym teplotám, odolnosť voči starnutiu, odolnosť voči ablácii, odolnosť voči chemickým médiám, odolnosť voči poveternostným vplyvom, odolnosť voči ozónu, odolnosť voči elektrickému oblúku atď.“ V zozname kľúčových výrobkov sa uvádza aj „hydrogenovaný nitrilový kaučuk, brómovaný nitrilový kaučuk, roztokom polymerizovaný styrén-butadiénový kaučuk, izoprénový kaučuk a jeho monoméry, akrylátový kaučuk, špeciálny kaučuk obsahujúci fluór, fluórsilikónový kaučuk, silikónový kaučuk izolujúci elektrinu“ a v zozname prelomových technológií „technológia hydrogenácie nitrilového kaučuku, technológia prípravy karboxylového nitrilového kaučuku, technológia výroby funkcionalizovaného S-SBR, energeticky úsporná technológia sušenia syntetického kaučuku, technológia koncentrácie emulznej polymerizácie, technológia náhrady aditív šetrná k životnému prostrediu atď.“. (66)

(150)

Podobne 14. štvorročný plán rozvoja odvetvia surovín provincie Kan-su (67) obsahuje oddiel o „priemysle čistých chemikálií“, v ktorom sa stanovuje, že „[d]o roku 2025 bude snahou dosiahnuť priemyselnú výrobu tohto odvetvia v celkovej hodnote 50 miliárd jüanov“ a že v oblasti syntetického kaučuku je cieľom „[o]pierať sa o nosné podniky [a] intenzívne vyvíjať ekologicky šetrné kaučukové aditíva, urýchľovače vulkanizácie kaučuku radu CBS/MBS, sírouhlík, nerozpustnú síru, vysokokvalitné sadze a iné výrobky “ a v oblasti nových pokročilých petrochemických materiálov „[o]pierať sa o nosné podniky [a] zlepšiť úroveň a kapacitu provincie Kan-su v oblasti špeciálnych technických plastov, špeciálneho syntetického kaučuku [atď.]“ a „[i]ntenzívne vyvíjať kľúčové strategické nové materiály“. V oblasti petrochemických výrobkov „vyvíjať technické plasty, špeciálny syntetický kaučuk , špeciálne vlákna, biologicky rozložiteľné vysokovýkonné materiály a vysokovýkonné kompozitné materiály“.

(151)

V 14. štvorročnom pláne provincie Kan-su sa v zozname kľúčových projektov uvádza aj petrochemická spoločnosť PetroChina Lanzhou Petrochemical Company a výstavba novej špeciálnej jednotky na výrobu nitrilového kaučuku s kapacitou 35 000 ton ročne, ktorá zahŕňa najmä jednotku chemickej prípravy, polymerizačnú jednotku, jednotku na regeneráciu monoméru, skladovanie suspenzie, miešanie a koagulačné sušenie a balenie atď. v celkovej hodnote investícií viac ako 84 miliónov jüanov (68).

(152)

V 14. štvorročnom pláne vysokokvalitného rozvoja petrochemického priemyslu provincie Ťiang-si (69) sa uvádza, že „[budeme…] rozširovať rozsah použitia […] organokremičitých výrobkov, ako je silikónový olej, silikónový kaučuk , […] a  biele sadze . Posilníme výskum, vývoj a výrobu nových chemických materiálov a budeme intenzívne vyvíjať špičkové nové materiály, ako je špeciálny kaučuk […]“. V súvislosti so špeciálnym kaučukom sa v pláne stanovuje aj to, že vláda sa bude „zameriavať na vývoj roztokového styrén-butadiénového kaučuku (S-SBR), hydrogenovaného nitrilového kaučuku, halogénovaného butylového kaučuku, hydrogenovaných styrénových termoplastických elastomérov (HSBC), izoprénového kaučuku (IR), termoplastického vulkanizátu, etylén-propylénového kaučuku (EPR) atď.“

(153)

Napokon v 14. štvorročnom pláne rozvoja petrochemického priemyslu provincie Ťi-lin (70) sa stanovuje, že vláda bude „plne podporovať rozvoj priemyslu nových chemických materiálov, ako sú technické plasty, špeciálny syntetický kaučuk a vysokovýkonné vlákna, rozšíri rozsah použitia nových chemických materiálov v oblasti automobilov , železničnej dopravy, letectva a kozmonautiky atď. a podnieti kvalitný rozvoj systému petrochemického priemyslu v našej provincii“, ako aj „[p]odporí desať nosných výrobkov, t. j. polyetylén, ABS, akrylonitril, metylmetakrylát, fenol/acetón, benzén, butyl oktanol, etylénoxid, etylénpropylénový kaučuk a palivový etanol, vylepší špeciálne uhlíkové vlákna, vysoko aktívny polyizobutylén, špeciálne kaučukové a plastové materiály a iné špeciálne výrobky, […] a vytvorí tri hlavné konkurencieschopné odvetvia , syntetických živíc, syntetického kaučuku a základných organických chemických surovín , zvýši konkurencieschopnosť a endogénnu dynamiku rozvoja petrochemického priemyslu a pomôže kultivovať klastre výroby konkurencieschopných výrobkov a špecifické výrobné reťazce“.

(154)

Vo výročných správach hlavných spoločností vyrábajúcich pneumatiky sa uvádza aj existencia štátnych subvencií alebo podpory. Napríklad vo výročnej správe spoločnosti Aeolus Tyre sa uvádza, že spoločnosť v roku 2023 získala 9,4 milióna jüanov vo forme štátnych subvencií a v roku 2022 získala 11 miliónov jüanov (71). Spoločnosť Qingdao získala v roku 2023 štátne subvencie vo výške 105,6 milióna jüanov a v roku 2022 získala 625 miliónov jüanov (72). Spoločnosť Shuangqian (Double Coin) Tire Group Co., Ltd., uviedla 163 miliónov jüanov v roku 2023 a 760,8 milióna jüanov v roku 2022 (73). Napokon z výročnej správy spoločnosti Guizhou Tyre Co., Ltd, vyplýva, že spoločnosť v roku 2023 získala štátne subvencie súvisiace s obchodnou činnosťou vo výške 25,2 milióna jüanov a v roku 2022 vo výške 19,8 milióna jüanov (74).

(155)

Prostredníctvom týchto a ďalších prostriedkov teda čínska vláda usmerňuje a riadi prakticky každý aspekt rozvoja a fungovania odvetvia, ako aj výrobné vstupy.

(156)

Celkovo možno zhrnúť, že čínska vláda má zavedené opatrenia, ktorými môže hospodárske subjekty prinútiť, aby sa riadili cieľmi verejnej politiky týkajúcimi sa odvetvia. Takéto opatrenia bránia voľnému fungovaniu trhových síl.

(157)

Podľa informácií v spise čínsky konkurzný systém nie je dostatočný, pokiaľ ide o plnenie jeho hlavných funkcií, ako napr. spravodlivé uspokojenie pohľadávok a dlhov a zabezpečenie oprávnených nárokov a záujmov veriteľov a dlžníkov. Príčinou je podľa všetkého skutočnosť, že aj keď čínske konkurzné právo formálne vychádza zo zásad podobných tým, ktoré sa uplatňujú v zodpovedajúcich právnych predpisoch v krajinách iných ako Čína, čínsky systém sa vyznačuje systematicky neuspokojivým presadzovaním práva.

(158)

Počet konkurzov zostáva tradične nízky v pomere k veľkosti hospodárstva krajiny, a to v neposlednom rade aj z dôvodu, že insolvenčné konania sú poznačené viacerými nedostatkami, ktoré v praxi pôsobia odrádzajúco pri podávaní žiadosti o konkurz. Okrem toho štát stále zohráva silnú a aktívnu úlohu v insolvenčnom konaní, pričom nezriedka priamo ovplyvňuje jeho výsledok (75).

(159)

Nedostatky v systéme vlastníckych práv sú okrem toho obzvlášť zreteľné vo vzťahu k vlastníctvu pozemkov a k právam na užívanie pôdy v Číne (76). Všetku pôdu vlastní štát (pozemky na vidieku sú v kolektívnom vlastníctve a mestské pozemky vo vlastníctve štátu) a jej prideľovanie závisí výlučne od štátu. V krajine existujú právne ustanovenia, ktorých cieľom je udeľovať práva na užívanie pôdy transparentným spôsobom a za trhové ceny, napr. zavedením ponukových konaní. Tieto ustanovenia sa však často nedodržiavajú a niektorí kupujúci získavajú pôdu zadarmo alebo za sadzby, ktoré sú nižšie ako trhové (77). Okrem toho orgány pri prideľovaní pozemkov často sledujú konkrétne politické ciele vrátane vykonávania hospodárskych plánov (78).

(160)

Na výrobcov dotknutého výrobku sa veľmi podobne ako na iné odvetvia čínskeho hospodárstva vzťahuje všeobecný režim čínskych predpisov v oblasti konkurzného práva, práva obchodných spoločností a majetkového práva. To má za následok, že aj tieto spoločnosti sú vystavené deformáciám zhora, ktoré vyplývajú z diskriminačného uplatňovania alebo nedostatočného presadzovania právnych predpisov o konkurze a majetku. Tieto úvahy sa na základe dostupných dôkazov javia ako úplne uplatniteľné aj v priemyselnom odvetví pneumatík. Zo súčasného prešetrovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by tieto zistenia spochybňovali.

(161)

So zreteľom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že došlo k diskriminačnému uplatňovaniu alebo nedostatočnému presadzovaniu predpisov v oblasti konkurzného a majetkového práva v odvetví dotknutého výrobku.

(162)

Systém miezd založených na trhových princípoch sa v Číne nemôže naplno rozvíjať, pretože pracovníkom a zamestnávateľom sa bráni vo výkone ich práv na kolektívne organizovanie sa. Čína neratifikovala viacero základných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, a to najmä dohovorov súvisiacich so slobodou združovania a s kolektívnym vyjednávaním (79).

(163)

Podľa celoštátneho práva pôsobí len jedna odborová organizácia. Táto organizácia však nie je nezávislá od štátnych orgánov a jej zapájanie sa do kolektívneho vyjednávania a ochrany práv pracovníkov je stále len rudimentárne (80). Mobilitu čínskej pracovnej sily okrem toho sťažuje aj systém registrácie domácností, ktorý obmedzuje prístup k plnej škále dávok sociálneho zabezpečenia a iných dávok len na miestnych obyvateľov v danej správnej oblasti.

(164)

Vedie to zvyčajne k tomu, že pracovníci, ktorí nemajú bydlisko registrované v danej lokalite, majú krehkú pozíciu v zamestnaní a nižší príjem než držitelia miestnej registrácie bydliska (81). Na základe týchto zistení možno konštatovať, že dochádza k deformácii mzdových nákladov v Číne.

(165)

Neboli predložené žiadne dôkazy, podľa ktorých by odvetvie pneumatík nepodliehalo opísanému čínskemu systému pracovného práva. Odvetvie teda ovplyvňujú deformácie mzdových nákladov priamo (pri výrobe dotknutého výrobku alebo hlavných surovín potrebných na jeho výrobu), ako aj nepriamo (pri prístupe ku kapitálu alebo k vstupom od spoločností, ktoré podliehajú rovnakému systému v oblasti pracovného práva v Číne).

(166)

Prístup obchodných subjektov ku kapitálu v Číne je poznačený rôznymi deformáciami.

(167)

Po prvé, čínsky finančný systém sa vyznačuje silným postavením štátom vlastnených bánk (82), ktoré pri poskytovaní prístupu k financovaniu zohľadňujú iné kritériá než hospodársku životaschopnosť projektu. Podobne ako štátom vlastnené nefinančné podniky, aj banky sú naďalej prepojené so štátom, a to nielen prostredníctvom vlastníckych, ale aj osobných vzťahov (vrcholové vedenie vo veľkých štátom vlastnených finančných inštitúciách vymenúva v konečnom dôsledku Komunistická strana Číny) (83), a pravidelne vykonávajú verejné politiky, ktoré skoncipovala čínska vláda.

(168)

Banky si takýmto spôsobom plnia svoju výslovnú zákonnú povinnosť vykonávať svoju podnikateľskú činnosť v súlade s potrebami národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja a na základe usmernení priemyselných politík štátu (84). Aj keď treba uznať, že rôzne právne ustanovenia odkazujú na nutnosť dodržiavať obvyklé bankové postupy a prudenciálne pravidlá, ako napr. nutnosť posúdenia úverovej bonity dlžníka, z veľmi presvedčivých dôkazov vrátane zistení v rámci prešetrovaní na ochranu obchodu vyplýva, že tieto ustanovenia zohrávajú pri uplatňovaní týchto rôznych právnych nástrojov len vedľajšiu úlohu.

(169)

Napríklad čínska vláda objasnila, že Komunistická strana Číny musí dohliadať aj na rozhodnutia súkromných komerčných bánk, ktoré musia zostať v súlade s národnými politikami. Jedným z troch zastrešujúcich cieľov štátu vo vzťahu k riadeniu bánk je v súčasnosti posilniť vedúcu úlohu strany v odvetví bankovníctva a poisťovníctva, a to aj vo vzťahu k otázkam prevádzky a riadenia (85). V prípade kritérií na hodnotenie výkonu komerčných bánk sa teraz takisto musí zohľadňovať, ako subjekty „slúžia cieľom národného rozvoja a reálnej ekonomike“, a najmä ako „slúžia strategickým a novovznikajúcim odvetviam“ (86).

(170)

Dlhopisové a úverové ratingy sú navyše často skreslené, a to z viacerých dôvodov, okrem iného aj preto, že posúdenie rizika je ovplyvnené strategickým významom firmy pre čínsku vládu a silou implicitnej vládnej záruky (87). Túto situáciu ešte zhoršujú ďalšie pravidlá, na základe ktorých sa financie smerujú do odvetví, ktoré vláda označila za podporované alebo inak významné (88). To má za následok zvýhodnené poskytovanie úverov štátom vlastneným podnikom, veľkým a náležite prepojeným súkromným firmám a firmám v kľúčových priemyselných odvetviach, čo znamená, že dostupnosť kapitálu a náklady naň nie sú rovnaké pre všetky subjekty na trhu.

(171)

Po druhé, náklady na prijaté úvery a pôžičky sa v snahe podporiť rast investícií udržiavali na umelo nízkej úrovni. To viedlo k nadmernému využívaniu kapitálových investícií s čoraz nižšou návratnosťou investícií. Túto skutočnosť dokladá nárast zadlženosti podnikov v štátnom sektore napriek výraznému poklesu ziskovosti, čo svedčí o tom, že mechanizmy uplatňované v bankovom systéme nefungujú štandardným komerčným spôsobom.

(172)

Po tretie, hoci v októbri 2015 sa dosiahla liberalizácia nominálnych úrokových sadzieb, cenové signály stále nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, ale sú ovplyvnené vládou vyvolanými deformáciami. Podiel úverov poskytnutých pri referenčnej úrokovej miere, resp. pod ňou, predstavoval ku koncu roka 2018 aj naďalej najmenej jednu tretinu zo všetkých poskytnutých úverov (89). Oficiálne médiá v Číne nedávno informovali o tom, že Komunistická strana Číny vyzvala na „znižovanie trhovej úrokovej sadzby úverov (90)“. Umelo nízke úrokové sadzby vedú k podhodnocovaniu ceny kapitálu a následne k jeho nadmernému užívaniu.

(173)

Celkový nárast úverov v Číne poukazuje na zhoršujúcu sa efektívnosť prideľovania kapitálu bez akýchkoľvek náznakov sprísnenia úverových podmienok, ktoré by sa dalo očakávať v nedeformovanom trhovom prostredí. Výsledkom je, že sa prudko zvýšilo množstvo nesplácaných úverov, pričom čínska vláda sa viackrát rozhodla buď vyhnúť sa úverovým zlyhaniam, v dôsledku čoho vznikli tzv. zombie spoločnosti, alebo previesť vlastníctvo dlhu (napr. prostredníctvom fúzií alebo konverzie dlhu na kapitál) bez toho, aby sa nutne odstránil celkový problém s dlhom alebo riešili jeho hlavné príčiny.

(174)

Aj napriek nedávnym krokom, ktoré sa podnikli s cieľom liberalizovať trh, je systém poskytovania úverov pre podnikových klientov v Číne poznačený výraznými deformáciami, ktoré vyplývajú z pretrvávajúcej všadeprítomnej úlohy štátu na kapitálových trhoch. Značné zasahovanie vlády do finančného systému preto vedie k závažnému ovplyvňovaniu trhových podmienok na všetkých úrovniach.

(175)

Pri tomto prešetrovaní nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že odvetvie dotknutého výrobku neovplyvňujú zásahy vlády do finančného systému v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia. Značné zasahovanie vlády do finančného systému preto vedie k závažnému ovplyvňovaniu trhových podmienok na všetkých úrovniach.

(176)

Z výročnej správy a verejne dostupných zdrojov vyplýva, že hlavné spoločnosti pôsobiace v odvetví pneumatík získali podporu od politicky orientovaných bánk. Vo verejných zdrojoch sa napr. uvádza, že „pobočka banky Export-Import Bank of China v provincii Che-nan aktívne vykonávala novú koncepciu rozvoja, riadila sa zodpovednosťou a poslaním finančných služieb pre reálnu ekonomiku a  poskytla spoločnosti Aeolus Tyre Co., Ltd (ďalej len „Aeolus Tyre“) úver vo výške 1 miliardy jüanov a pôžičku vo výške 300 miliónov jüanov, aby pomohla spoločnosti rozvíjať jej činnosť orientovanú na vývoz a ďalej zlepšovať jej konkurencieschopnosť na medzinárodnom trhu “ (91). Podobne médiá informovali, že „[s]kupina Doublestar Group a pobočka banky Industrial and Commercial Bank of China v meste Čching-tao 12. augusta usporiadali slávnostné podpísanie strategickej spolupráce v Globálnom modelovom a trhovom inovačnom centre spoločnosti Doublestar, čím sa model spolupráce ‚spoločného rozvoja a spoločného rastu‘ medzi bankami a podnikmi posunul na novú úroveň. Čchaj Jungsen, tajomník straníckeho výboru a predseda skupiny Doublestar, Čang Ťunchua, zástupca tajomníka straníckeho výboru a riaditeľ, Cchaj Čchien, tajomník straníckeho výboru a riaditeľ pobočky banky Industrial and Commercial Bank of China v meste Čching-tao, Li Sia, člen straníckeho výboru a zástupca riaditeľa, a ďalší vedúci predstavitelia sa zúčastnili na slávnostnom ceremoniáli“ a že „pobočka banky ICBC v meste Čching-tao bude naďalej poskytovať kvalitné finančné služby, zvyšovať rozsah úverov a pôžičiek pre skupinu Doublestar a plne podporovať rýchly rozvoj skupiny Doublestar“ , alebo že „[r]ozvoj skupiny Doublestar je neoddeliteľne spojený s výraznou podporou banky ICBC“ (92). Silné väzby s bankami Bank of Communications a Bank of China sa spomínali aj v článkoch, v ktorých sa uvádza, že „pobočka Bank of Communications v meste Čching-tao získala skupinu Doublestar ako kľúčového zákazníka a v súvislosti s budúcim rozvojom skupiny Doublestar bude poskytovať výraznú podporu pri investíciách a financovaní úverových liniek, pri projektoch modernizácie kapacít vyspelej výroby spoločnosti Kumho Tire v zahraničí a v ďalších aspektoch s cieľom pomôcť ‚tretej oblasti podnikania‘ skupiny Doublestar a podporovať skupinu, aby sa čo najskôr stala podnikom svetovej triedy z hľadiska vyspelých technológií, digitalizácie a sociálnej zodpovednosti“, a že „Ju Čchun, tajomník straníckeho výboru a riaditeľ pobočky Bank of China v meste Čching-tao, vyhlásil, že bude plne podporovať rozvoj reálnej ekonomiky v meste Čching-tao a zvýši úver a bodové hodnotenie kreditného rizika skupiny Doublestar, aby podporil jej rýchly rozvoj. Po podpise budú obe strany pokračovať v rozširovaní obchodnej spolupráce, vychádzajúc z celkových potrieb budúceho rozvoja spoločnosti Doublestar, s cieľom dosiahnuť spoločný rozvoj a rast, spoločne podporovať prelomové objavy v oblasti ich podnikania a dosiahnuť obojstranne prospešnú situáciu vzájomnej podpory medzi bankami a podnikmi.“ (93).

(177)

Komisia poznamenala, že deformácie opísané v aktualizovanej správe sú pre čínske hospodárstvo charakteristické. Z dostupných dôkazov vyplýva, že skutočnosti a črty čínskeho systému, ako boli opísané tu aj v časti I aktualizovanej správy, sa vzťahujú na celú krajinu a na všetky odvetvia hospodárstva. To isté platí aj pre opis výrobných faktorov uvedený v predchádzajúcom texte a v časti II aktualizovanej správy.

(178)

Komisia pripomína, že na výrobu dotknutého výrobku sú potrebné určité vstupy. Keď výrobcovia dotknutého výrobku nakupujú/zazmluvňujú tieto vstupy, ceny, ktoré platia (a ktoré sa zaznamenávajú ako ich náklady), sú jednoznačne vystavené rovnakým systémovým deformáciám, aké už boli spomenuté. Napríklad dodávatelia vstupov zamestnávajú pracovnú silu, ktorá je ovplyvnená týmito deformáciami. Môžu si požičať peniaze, ktoré podliehajú deformáciám vo finančnom sektore, resp. pri prideľovaní kapitálu. Okrem toho podliehajú systému plánovania, ktorý sa uplatňuje na všetkých úrovniach štátnej správy a vo všetkých odvetviach. Tieto deformácie už boli podrobne opísané, najmä v odôvodneniach 66 a 106. Komisia poukázala na to, že regulačné usporiadanie, ktoré je základom týchto deformácií, je všeobecne rozšírené, pričom výrobcovia pneumatík podliehajú týmto pravidlám ako každý iný hospodársky subjekt v Číne. Tieto deformácie majú preto priamy vplyv na štruktúru nákladov dotknutého výrobku.

(179)

V dôsledku toho nielenže nie je vhodné použiť v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia ceny predaja dotknutého výrobku na domácom trhu, ale dotknuté sú aj všetky náklady na vstupy (vrátane surovín, energie, pozemkov, financovania, práce atď.), pretože ich cenotvorba je ovplyvnená značným zasahovaním vlády, ako sa uvádza v častiach I a II aktualizovanej správy.

(180)

Zásahy vlády opísané v súvislosti s prideľovaním kapitálu, pôdou, prácou, energiou a surovinami sú totiž prítomné v celej Číne. To napríklad znamená, že vstup, ktorý bol sám osebe vyrobený v Číne kombináciou rôznych výrobných faktorov, je vystavený výrazným deformáciám. To isté platí aj pre vstupy používané na výrobu takéhoto vstupu atď.

(181)

Čínska vláda ani vyvážajúci výrobcovia v rámci tohto prešetrovania nepredložili žiadne dôkazy ani argumenty, ktoré by preukazovali opak.

(182)

Výber reprezentatívnej krajiny bol založený na týchto kritériách v zmysle článku 2 ods. 6a základného nariadenia:

(183)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 57 a 59, Komisia vyhotovila dva záznamy do spisu týkajúce sa zdrojov na určenie normálnej hodnoty: prvý záznam zo 14. januára 2024 a druhý záznam zo 16. júla 2024.

(184)

V týchto záznamoch sa opisujú skutočnosti a dôkazy, z ktorých vychádzajú relevantné kritériá, a rozoberajú sa v nich pripomienky, ktoré k týmto prvkom a k relevantným zdrojom strany doručili.

(185)

V druhom zázname Komisia informovala zainteresované strany o svojom zámere považovať v tomto prípade Turecko za vhodnú reprezentatívnu krajinu, ak by sa potvrdila existencia výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(186)

Na základe prvotných podaní od vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky sa Komisia rozhodla zoskupiť suroviny podľa ich váhy z hľadiska výrobných nákladov. Boli vymedzené tri kategórie: hlavné suroviny, ktoré predstavujú celkovo viac ako 35 % celkových nákladov, druhotné suroviny, ktoré predstavujú celkovo viac ako 10 %, a posledná kategória s ostatnými surovinami z hľadiska výrobných nákladov. Tieto kategórie boli následne preskúmané na základe databázy dovozu Global Trade Atlas (95), aby sa zabezpečila ich reprezentatívnosť.

(187)

Komisia ďalej preskúmala, či suroviny podliehajú obmedzeniam, a to na základe Inventára OECD o vývozných obmedzeniach pre priemyselné suroviny (96), databázy Global Trade Alert (97) a mapy Market Access Map (98). V prípade Turecka neboli zistené žiadne obmedzenia.

(188)

V prvom zázname Komisia určila Brazíliu, Indonéziu, Južnú Afriku, Malajziu, Thajsko a Turecko za krajiny s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja ako ČĽR podľa Svetovej banky, (t. j. krajiny s „vyššími strednými príjmami“ na základe hrubého národného dôchodku), v ktorých sa podľa dostupných informácií vyrába prešetrovaný výrobok.

(189)

Na základe prvotných podaní od vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky Komisia dospela k záveru, že Brazília a Turecko mali dostatočný dovoz v prípade väčšiny surovín a celkový dovoz nebol významne ovplyvnený dovozom s pôvodom v Číne.

(190)

Pokiaľ ide o druhé kritérium, Komisia identifikovala ľahko dostupné podrobné účtovné závierky v Brazílii a v Turecku: Vipal Borrachas S.A. (99) v Brazílii a Brisa Bridgestone Sabanci Lastik Sanayi Ve Ticaret AŞ (100) v Turecku. Spoločnosť Vipal Borrachas je výrobcom materiálov na protektorovanie, zatiaľ čo Bridgestone vyrába nové pneumatiky.

(191)

Skupina Giti tvrdila, že Komisia nepredložila žiadny dôkaz pre predpoklad, že úroveň čínskeho dovozu môže ovplyvniť priemerné dovozné ceny z iných ako čínskych zdrojov.

(192)

Komisia dospela k záveru, že výber Brazílie je vhodnejší, pretože sa tam vyrábajú aj nové pneumatiky pre nákladné automobily.

(193)

Tvrdenia predložené za každú potenciálnu reprezentatívnu krajinu po vydaní prvého záznamu

(194)

Komisii boli doručené pripomienky od skupiny Giti, skupiny Hankook a Koalície proti nekalému dovozu pneumatík.

(195)

Komisia posúdila toto tvrdenie a dospela k záveru, že vzhľadom na úroveň čínskeho dovozu do Malajzie tento objem dovozu nemožno považovať za reprezentatívny, pretože je pravdepodobné, že bude ovplyvnený deformáciami, ak sa v konečnom poskytnutí informácií potvrdia výrazné deformácie v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia. Vzhľadom na toto riziko a skutočnosť, že čínsky dovoz do Turecka bol výrazne nižší, Komisia toto tvrdenie zamietla a potvrdila výber Turecka.

(196)

Skupina Giti tvrdila, že keďže brazílsky výrobca navrhnutý ako zdroj finančných údajov (predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk) nevyrábal nové pneumatiky, nemôže sa použiť na výpočet normálnej hodnoty. Navrhnutý brazílsky výrobca navyše po vylúčení sumy zodpovedajúcej vlastnému imaniu z výkazu ziskov a strát vykázal za rok 2022 prevádzkovú stratu.

(197)

Komisia tvrdenie posúdila a potvrdila, že navrhnutý výrobca vykázal za rok 2022 straty. Komisia preto aj na základe uvedenej analýzy, v ktorej sa preukázalo, že do Brazílie sa nedovážali štyri výrobky z druhej kategórie, aj po zvážení skutočnosti, že neboli k dispozícii žiadne alternatívne finančné údaje, dospela k záveru, že Brazília nie je vhodnou reprezentatívnou krajinou.

(198)

Skupina Giti tvrdila, že Indonézia by sa nemala považovať za nerelevantnú z dôvodu nedostatočného alebo žiadneho dovozu s kódmi HS 4001 21 , 4001 22 a 4002 80 , keďže príslušné hodnoty by sa mohli nahradiť použitím medzinárodnej referenčnej hodnoty (t. j. zo Singapurskej komoditnej burzy). Skupina Giti nevysvetlila, prečo by Indonézia mohla byť potenciálnou vhodnou reprezentatívnou krajinou a prečo je Singapurská komoditná burza spoľahlivým zdrojom údajov. Komisia preto dospela k záveru, že toto tvrdenie nie je podložené.

(199)

Komisia usúdila, že v situácii, keď neexistuje spoľahlivá dovozná hodnota pre určitú surovinu (t. j. kód HS 4001 22 ), môže použiť hodnoty získané z iných zdrojov. V tomto konkrétnom prípade sa však údaje o dovoze uvedených surovín získali z iných potenciálnych reprezentatívnych krajín.

(200)

Skupina Giti ďalej tvrdila, že zohľadnenie určitého kódu HS nebolo v jej prípade relevantné, keďže takúto surovinu nepoužívala.

(201)

Komisia pripomína, že zoznam výrobných faktorov zostavila na základe podaní predložených všetkými skupinami vyvážajúcich výrobcov zaradenými do vzorky, keďže analýza sa musela vzťahovať na všetky.

(202)

Vzhľadom na absenciu údajov o dovoze z Indonézie v prípade príslušných kódov a dostupnosť takýchto údajov v iných potenciálnych reprezentatívnych krajinách Komisia preto nemôže Indonéziu považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu.

(203)

Skupina Giti tvrdila, že Malajziu ako hlavnú zástupnú krajinu použilo aj ministerstvo obchodu Spojených štátov amerických (101) v prípade rovnakého typu výrobkov. Malajzia je navyše jedinou krajinou, v prípade ktorej existuje významný dovoz za reprezentatívne ceny všetkých surovín hlavnej kategórie. Dovozné ceny surovín pre druhú kategóriu sú takisto reprezentatívne, keďže sú v súlade s dovoznými cenami v iných krajinách, v prípade ktorých Komisia nevzniesla žiadne otázky týkajúce sa reprezentatívnosti alebo spoľahlivosti. Okrem toho Malajzia na rozdiel od Turecka netrpí vysokou infláciou, devalváciou ani vysokými úrokovými sadzbami. Strana navrhla použiť finančné údaje spoločnosti Toyo Tyre Malaysia, ktoré použilo aj ministerstvo obchodu Spojených štátov amerických.

(204)

Pokiaľ ide o výrobcu navrhnutého stranou, Komisia poznamenala, že na základe firemného webového sídla spoločnosť Toyo Tyre Malaysia nevyrába pneumatiky pre nákladné automobily (102), ale pneumatiky pre ľahké nákladné automobily (t. j. pre SUV vozidlá a vozidlá s pohonom 4x4), keďže uvedené konanie v USA sa netýkalo pneumatík pre nákladné automobily.

(205)

Komisia konštatovala, že vzhľadom na značný objem dovozu hlavných vstupov z Číny do Malajzie sa dovoz nemôže považovať za reprezentatívny, pretože je pravdepodobné, že bude ovplyvnený deformáciami, ak sa v konečnom poskytnutí informácií potvrdia výrazné deformácie v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia.

(206)

Vzhľadom na toto riziko Komisia tvrdenie zamietla.

(207)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Giti zopakovala, že Malajzia má stabilné hospodárske podmienky s nízkou mierou inflácie 3,3 % v roku 2022 a miernou devalváciou meny na úrovni 10 %, čo z nej robí vhodnejšiu reprezentatívnu krajinu.

(208)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 222, Komisia usúdila, že hospodárska situácia potenciálnej reprezentatívnej krajiny by sa nemala považovať za rozhodujúci negatívny faktor. Je to z toho dôvodu, že hospodárska situácia krajiny nemá na stanovenie referenčných hodnôt priamy vplyv. Komisia pri stanovovaní referenčných hodnôt vychádza z dovozných cien surovín a používa aj percentuálne podiely predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku, ktoré pomáhajú kompenzovať interné kolísanie. Náklady na energiu sa navyše prepočítavajú na čínsky jüan (CNY) pomocou výmenného kurzu, ktorý odráža vývoj miestnej meny voči jüanu. Vzhľadom na tieto skutočnosti Komisia považovala Turecko za vhodnú reprezentatívnu krajinu. Toto tvrdenie sa zamietlo.

(209)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Giti tvrdila, že spoločnosti Brisa Bridgestone aj Goodyear Lastikleri vyrábajú predovšetkým pneumatiky pre osobné automobily a ľahké nákladné automobily, ktoré sú podobné prešetrovanému výrobku. Navrhované referenčné hodnoty predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku boli teda vo veľkej miere založené na pneumatikách pre osobné automobily a ľahké nákladné automobily, a preto bola spoločnosť Toyo Tyre Malaysia vhodnou referenčnou spoločnosťou.

(210)

Komisia pri hľadaní reprezentatívnej krajiny zistila, že v žiadnej krajine nepôsobí spoločnosť, ktorá by vyrábala výlučne pneumatiky pre nákladné automobily. Ako sa uvádza v odôvodnení 204, spoločnosť Toyo Tyre Malaysia nevyrábala pneumatiky pre nákladné automobily, zatiaľ čo spoločnosti Brisa Bridgestone a Goodyear Lastikleri vyrábali pneumatiky pre nákladné automobily vo svojich tureckých závodoch. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa Komisia rozhodla pri stanovovaní referenčných hodnôt predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku uprednostniť spoločnosti, ktoré vyrábajú pneumatiky pre nákladné automobily. Týmto prístupom sa zabezpečuje, aby referenčné hodnoty boli pre príslušné odvetvie relevantnejšie a reprezentatívnejšie.

(211)

Skupina Giti tvrdila, že najvhodnejšou voľbou spomedzi krajín, ktoré Komisia zvažovala, by malo byť Thajsko. Skupiny Giti a Hankook tvrdili, že Thajsko by sa nemalo považovať za nerelevantné z dôvodu nedostatočného alebo žiadneho dovozu s kódmi HS 4001 21 , 4001 22 a 4002 80 , keďže príslušné hodnoty by sa mohli nahradiť použitím medzinárodnej referenčnej hodnoty (t. j. zo Singapurskej komoditnej burzy alebo z platformy Statista), a že v základnom nariadení neexistujú žiadne ustanovenia, v ktorých by sa vyžadovalo použitie údajov o dovoze. Skupina Giti ďalej uviedla, že zohľadnenie kódu HS 4001 21 nebolo v jej prípade relevantné, pretože takúto surovinu nepoužívala. Tá istá strana poskytla zoznam troch výrobcov pneumatík pre nákladné automobily.

(212)

Komisia poznamenala, že skupina Giti svoje tvrdenie nepodložila a nevysvetlila, prečo je Thajsko najvhodnejšou voľbou pre reprezentatívnu krajinu, ani prečo sú Singapurská komoditná burza alebo platforma Statista (103) spoľahlivými zdrojmi informácií. Komisia pripomína, že zoznam výrobných faktorov zostavila na základe podaní predložených všetkými skupinami vyvážajúcich výrobcov zaradenými do vzorky, keďže analýza sa musela vzťahovať na všetky z nich. Komisia ďalej konštatovala, že v situácii, keď sa jeden z hlavných vstupov z uvedenej hlavnej kategórie takmer vôbec nedováža, Thajsko nemožno považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu.

(213)

Koalícia proti nekalému dovozu tvrdila, že Komisia nezohľadnila skutočnosť, že Turecko dovážalo značné množstvo vstupov z Ruska. Obchodné toky z Ruska boli vážne ovplyvnené sankciami v reakcii na inváziu na Ukrajinu vo februári 2022 a veľké objemy výrobkov boli presmerované na trhy mimo EÚ za obchodných podmienok, ktoré nemôžu zabezpečiť zachovanie podmienok voľného trhu. Preto podľa Koalície proti nekalému dovozu nemožno Turecko považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu.

(214)

Komisia posúdila toto tvrdenie a zistila, že do Turecka sa z Ruska dovážali značné objemy výrobkov, na ktoré sa vzťahujú dva kódy HS z hlavnej kategórie (ako sú vymedzené v prvom zázname: 2803 00 a 4002 19 ). Strana však nepredložila dôkazy o tom, že dovoz z Ruska môže spôsobiť nespoľahlivosť údajov o dovoze do Turecka. Komisia nezaznamenala dôkazy o žiadnom neobvyklom kolísaní cien pri dovoze z Ruska do Turecka v prípade dvoch kódov HS, ktoré sa nepredávali so značnou zľavou v porovnaní s priemernou dovoznou cenou tohto vstupného materiálu v Turecku. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(215)

Skupina Giti tvrdila, že Turecko zaviedlo antidumpingové opatrenia na ochranu svojho oceliarskeho priemyslu, a preto tieto opatrenia viedli k deformácii dovozných cien oceľového drôtu (vstupný materiál na výrobu pneumatík) a že okrem toho miestnym výrobcom pneumatík sa poskytovala značná ochrana, t. j. antidumpingové opatrenia na pneumatiky, čo viedlo k umelo zvýšeným ziskom. Komisia dospela k záveru, že cieľom uloženia antidumpingových opatrení nebolo chrániť miestnych výrobcov pred konkurenciou, ale naopak, obnoviť normálnu situáciu hospodárskej súťaže. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(216)

V nadväznosti na konečné poskytnutie informácií skupina Giti tvrdila, že Komisia sa nezaoberala tvrdením predloženým po poskytnutí druhého záznamu o výrobných faktoroch, a to, že oceľový drôt použitý v prešetrovanom výrobku je základným výrobkom z ocele, ktorý sa zvyčajne získava na domácom trhu, zatiaľ čo dovoz by mal odrážať skôr špecializované výrobky než všeobecné trhové trendy. Táto deformácia sa prejavila pri porovnaní vývoznej ceny Turecka s dovoznou cenou, ktorá bola približne o polovicu nižšia ako dovozná cena.

(217)

Skupina Giti tvrdila, že pri výrobe pneumatík pre nákladné automobily sa používa špecifický typ oceľového drôtu, nepredložila však žiadne dôkazy na podporu tohto tvrdenia. Vzhľadom na chýbajúce dôkazy Komisia považovala toto tvrdenie za špekulatívne, a preto ho nezohľadnila.

(218)

Pokiaľ ide o Turecko, skupina Hankook tvrdila, že konsolidovaná účtovná závierka spoločnosti Brisa Bridgestone zahŕňala dcérske spoločnosti patriace spoločnosti Arvento, ktoré sa zaoberajú vývojom a výrobou mobilných technológií. Spoločnosť Brisa Bridgestone sa preto považovala za zjavne nereprezentatívnu na účely stanovenia normálnej hodnoty. Strana navrhla použiť spoločnosť Goodyear Lastikleri Turk (104), ktorá by bola vhodnejšia ako Brisa Bridgestone, keďže v jej prípade sa nevykonávala konsolidácia s inými typmi činností.

(219)

Pokiaľ ide o spoločnosti Brisa Bridgestone a Arvento, Komisia konštatovala, že strana svoje tvrdenie nepodložila, najmä pokiaľ ide o vplyv obratu spoločnosti Arvento na konsolidovanú účtovnú závierku. Komisia preto dospela k záveru, že finančné údaje spoločnosti Brisa Bridgestone sú stále vhodným zdrojom na stanovenie percentuálnych podielov predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku. Komisia ďalej zvážila tvrdenie týkajúce sa spoločnosti Goodyear Lastikleri Turk a dospela k záveru, že okrem údajov spoločnosti Brisa Bridgestone by zdrojom na stanovenie percentuálnych podielov predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku na vytvorenie normálnej hodnoty v Turecku mohli byť aj finančné údaje tohto výrobcu pneumatík. Finančné údaje spoločnosti Goodyear Lastikleri Turk sú totiž ľahko dostupné a jej účtovná závierka je auditovaná. Na základe oboch výrobcov možno považovať váženú priemernú mieru predajných, všeobecných a administratívnych nákladov vyjadrenú ako percentuálny podiel na úrovni 22,0 % a v prípade zisku na úrovni 10,8 % za primeranú pre takéto výrobné odvetvie.

(220)

Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(221)

Skupiny Giti a Hankook tvrdili, že turecké hospodárstvo ovplyvňujú hospodárske podmienky (napr. vysoká inflácia, devalvácia tureckej líry, zvýšenie úverových sadzieb alebo cien energií) a že na náklady práce malo vplyv politické rozhodovanie. Podľa ich názoru by to mohlo ovplyvniť spoľahlivosť nepriamych výdavkov a narušiť spoľahlivosť normálnej hodnoty.

(222)

Komisia dospela k záveru, že dovozné ceny neboli ovplyvnené devalváciou tureckej líry, ďalej, že akékoľvek zvýšenie sa prejaví zvýšením celkových nákladov na predaný tovar a/alebo predajných, všeobecných a administratívnych nákladov, a teda znížením ziskového rozpätia reprezentatívneho výrobcu. Keďže rozpätie predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a ziskové rozpätie boli vyjadrené ako percentuálny podiel, nemalo to žiadny vplyv na výpočet normálnej hodnoty. Pokiaľ ide o infláciu v prípade niektorých špecifických nákladov, ako sú náklady na prácu alebo elektrinu, Komisia dospela k záveru, že inflácia vykázaná v Turecku je do značnej miery tlmená vývojom výmenného kurzu tureckej líry a jüanu. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(223)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Giti tvrdila, že Komisia vo svojom prístupe k výpočtu predajných, všeobecných a administratívnych nákladov nezohľadnila významný vplyv devalvácie meny na vývoz a dovoz denominovaný v cudzích menách. Skupina Giti konkrétne uviedla, že požiadavku Komisie, aby sa rozlišovalo medzi realizovanými kurzovými ziskami/stratami a kurzovými ziskami/stratami z prepočtu nebolo možné splniť, keďže vo finančných údajoch tureckých spoločností sa neposkytovali podrobností na takejto úrovni.

(224)

Komisia preskúmala aj potenciálny vplyv kurzových ziskov alebo strát na rozpätie predajných, všeobecných a administratívnych nákladov, v spise však nenašla žiadne dôkazy, ktoré by naznačovali, že je významný. V každom prípade je zrejmé, že akékoľvek zmeny celkovej sumy predajných, všeobecných a administratívnych nákladov by mali zodpovedajúci vplyv na celkovú sumu zisku, a preto by neovplyvnili konečné určenie dumpingových rozpätí. V dôsledku toho sa toto tvrdenie zamietlo.

(225)

Pokiaľ ide o Južnú Afriku, skupina Giti súhlasí s Komisiou, že Južná Afrika sa nezdá byť vhodnou reprezentatívnou krajinou z dôvodu zanedbateľného dovozu všetkých výrobných faktorov.

(226)

Komisia bude preto považovať Turecko za reprezentatívnu krajinu.

(227)

Po zverejnení prvého záznamu skupina Hankook niekoľkokrát zrevidovala svoje prvotné podanie týkajúce sa výrobných faktorov. V dôsledku toho Komisia zrevidovala zoznam kódov HS v každej kategórii opísanej v odôvodnení 186 a v pôvodnej analýze. Po revízii predstavovala hlavná kategória v druhom zázname približne 64 % priamych nákladov na suroviny a druhá kategória výrobkov predstavovala približne 22 % priamych nákladov na suroviny.

(228)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Giti tvrdila, že Komisia neposkytla vysvetlenia týkajúce sa preradenia kódu HS 4002 80 z kategórie A do kategórie B.

(229)

Ako sa uvádza v odôvodnení 227, zoznam kódov HS v každej kategórii bol zrevidovaný po revízii výrobných faktorov skupiny Hankook. Metodika použitá na vymedzenie jednotlivých kategórií vychádzala z váhy jednotlivých kódov HS, ako je opísané v odôvodnení 186. Komisia preto usúdila, že použitá metodika bola zainteresovaným stranám výslovne oznámená. Toto tvrdenie sa zamietlo.

(230)

Ako sa uvádza v odôvodnení 219, v reakcii na revíziu výrobných faktorov skupiny Hankook Komisia zrevidovala zoznam kódov HS v každej kategórii. Táto revízia bola vykonaná v súlade s metodikou opísanou v odôvodnení 186, ktorá je založená na váhe každého kódu HS. Komisia túto metodiku výslovne oznámila zainteresovaným stranám, a preto dospela k záveru, že toto tvrdenie je neopodstatnené. V dôsledku toho sa toto tvrdenie zamietlo.

(231)

Skupina Hankook vo svojich pripomienkach zopakovala svoje tvrdenie, že konsolidovanú účtovnú závierku nemožno použiť (pozri odôvodnenie 218) a Komisia neposkytla žiadne dôkazy, na základe ktorých by sa spoločnosť Brisa Bridgestone mohla považovať za spoľahlivý zdroj. Skupina Hankook sa preto domnievala, že finančné údaje spoločnosti Brisa Bridgestone boli nesprávne a neodôvodnené.

(232)

Komisia konštatovala, že skupina Hankook nepodložila novými dôkazmi svoje tvrdenie, že vstrebanie spoločnosti Arvento ovplyvnilo ziskové rozpätie spoločnosti Brisa Bridgestone. Výsledkom konsolidácie účtovných závierok spoločností Brisa Bridgestone a Goodyear Lastikleri Turk bolo primerané ziskové rozpätie na úrovni 10,8 %, a preto by sa malo považovať za najvhodnejšiu dostupnú referenčnú hodnotu.

(233)

Skupina Giti vo svojich pripomienkach zopakovala svoje tvrdenie, že Malajzia by sa nemala prehliadať, keďže túto krajinu si v nedávnych prípadoch vybrala Komisia a ministerstvo obchodu Spojených štátov amerických. Skupina Giti sa domnievala, že Malajzia predstavuje oveľa vhodnejšiu reprezentatívnu krajinu, keďže hlavné vstupy sa dovážajú v dostatočnom množstve. Okrem toho, pokiaľ ide o výber výrobcu v reprezentatívnej krajine, skupina Giti vyjadrila presvedčenie, že spoločnosť Toyo Tyre Malaysia by sa stále mohla považovať za vhodnú, aj keď vyrába len pneumatiky pre SUV vozidlá. Dôvodom bola skutočnosť, že turecký výrobca, spoločnosť GoodYear Lastikleri Turk, nevyrábal výhradne pneumatiky pre nákladné automobily. V prvom štvrťroku 2023 tvorili pneumatiky pre osobné automobily 85 % počtu pneumatík predaných vyvážajúcim výrobcom v Únii.

(234)

Komisia tvrdenie zamietla, pretože spoločnosť Toyo Tyre Malaysia vôbec nevyrábala prešetrovaný výrobok.

(235)

Pokiaľ ide o Turecko, skupina Giti zopakovala svoje tvrdenia o inflácii a devalvácii tureckej líry, o tom, že ceny elektriny alebo náklady práce sú ovplyvnené politickými faktormi a že antidumpingové opatrenia sa uplatňovali na pneumatiky rôzneho pôvodu.

(236)

Keďže skupina Giti nepredložila žiadne ďalšie dôkazy, toto tvrdenie sa nepovažovalo za relevantné.

(237)

Po tom, čo sa na základe všetkých uvedených prvkov stanovilo, že Turecko je jedinou vhodnou reprezentatívnou krajinou, nebolo potrebné vykonať posúdenie úrovne sociálnej a environmentálnej ochrany v súlade s poslednou vetou článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky základného nariadenia.

(238)

Vzhľadom na uvedenú analýzu a v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) prvou zarážkou základného nariadenia Komisia považovala Turecko za najvhodnejšiu reprezentatívnu krajinu a konsolidovanú účtovnú závierku spoločnosti Brisa Bridgestone a účtovnú závierku spoločnosti Goodyear Lastikleri Turk za vhodný a primeraný zdroj finančných údajov.

(239)

V prvom zázname Komisia uviedla zoznam výrobných faktorov, ako sú suroviny, energia a práca, ktoré vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky spotrebujú pri výrobe prešetrovaného výrobku, a vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky a navrhli ľahko dostupné informácie o nedeformovaných hodnotách ku každému výrobnému faktoru uvedenému v danom zázname.

(240)

V druhom zázname Komisia následne uviedla, že s cieľom vytvoriť normálnu hodnotu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia použije údaje z databázy Global Trade Atlas (ďalej len „GTA“) na stanovenie nedeformovaných nákladov pre väčšinu výrobných faktorov, najmä pre suroviny. Komisia okrem toho uviedla, že na jednej strane na stanovenie nedeformovaných nákladov na prácu, zemný plyn, skvapalnený zemný plyn (ďalej len „LNG“) a paru využije Turecký štatistický úrad (105) a na strane druhej na stanovenie nedeformovaných nákladov na elektrinu použije štatistické údaje poskytnuté Regulačným orgánom pre trh s energiou (106). Na stanovenie nedeformovaných nákladov na vodu Komisia použije štatistické údaje, ktoré poskytla kancelária prezidenta Tureckej republiky – Úrad pre investície (107).

(241)

Komisia informovala, že vypočíta percentuálny podiel spotrebného materiálu na celkových nákladoch na suroviny a tento podiel použije na prepočítanie nákladov na suroviny, keď použije stanovené nedeformované referenčné hodnoty vo vhodnej reprezentatívnej krajine.

(242)

Na základe všetkých informácií predložených zainteresovanými stranami a zhromaždených počas overovaní na mieste boli identifikované tieto výrobné faktory a ich zdroje na účely určenia normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia:

Tabuľka 1

Výrobné faktory

(243)

S cieľom stanoviť nedeformovanú cenu surovín na úrovni dodania do závodu výrobcovi z reprezentatívnej krajiny Komisia použila ako základ vážený priemer dovozných cien do reprezentatívnej krajiny, ako bol vykázaný v databáze GTA, ku ktorému pripočítala dovozné clá a náklady na dopravu. Dovozná cena v reprezentatívnej krajine bola stanovená ako vážený priemer jednotkových cien dovozu zo všetkých tretích krajín okrem ČĽR a krajín, ktoré nie sú členskými krajinami WTO a ktoré sú uvedené v prílohe 1 k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 (109). Komisia sa rozhodla vyňať dovoz z ČĽR do reprezentatívnej krajiny, keďže v bode 3.2 dospela k záveru, že z dôvodu existencie výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR. Keďže neexistujú žiadne dôkazy o tom, že tie isté deformácie nemajú rovnaký vplyv aj na výrobky určené na vývoz, Komisia usúdila, že tie isté deformácie ovplyvňujú aj vývozné ceny. Po vylúčení dovozu z ČĽR do reprezentatívnej krajiny zostal objem dovozu z iných tretích krajín reprezentatívny.

(244)

Komisia vyjadrila náklady na dopravu, ktoré vznikli spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom pri dodávke surovín, ako percentuálny podiel skutočných nákladov na takéto suroviny, a potom ten istý percentuálny podiel uplatnila na nedeformované náklady tých istých surovín, aby získala nedeformované náklady na dopravu. Komisia usúdila, že pomer medzi nákladmi vyvážajúceho výrobcu na suroviny a vykázanými nákladmi na dopravu by sa mohol v rámci tohto prešetrovania oprávnene použiť ako indikátor na účely odhadu nedeformovaných nákladov na dopravu surovín pri ich dodaní do závodu spoločnosti.

(245)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Giti tvrdila, že Komisia nesprávne nezohľadnila jej nákupy prírodného kaučuku, keď boli priamo dovezené a fakturované v cudzích menách.

(246)

Komisia poznamenala, že aj keby použila náklady na nákup prírodného kaučuku pri jeho priamom dovoze a fakturácii v cudzích menách, dumpingové rozpätie by sa znížilo len približne o 2 %, pričom by zostalo výrazne nad úrovňou de minimis, a preto by sa celkové zistenie o pokračovaní dumpingu nezmenilo. Komisia sa preto týmto tvrdením ďalej nezaoberala.

(247)

Turecký štatistický úrad zverejňuje podrobné informácie o mzdách v rôznych hospodárskych odvetviach v Turecku (110). Komisia stanovila referenčnú hodnotu na základe najnovších dostupných štatistických údajov za rok 2022, pokiaľ ide o priemerné hodinové náklady práce, v prípade hospodárskej činnosti „Výroba gumených pneumatík a duší“, kód NACE C.22 podľa klasifikácie NACE Rev.2, a kategórie počtu zamestnaných osôb viac ako 1 000 zamestnancov. Hodnoty boli ďalej upravené o infláciu na základe indexu nákladov práce uverejneného Tureckým štatistickým úradom (111), aby odrážali náklady v období prešetrovania.

(248)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Giti tvrdila, že použitá referenčná hodnota sa v porovnaní s inými nedávnymi prípadmi javí ako nadhodnotená.

(249)

Komisia tvrdenie preskúmala a nenašla žiadne dôkazy o pochybeniach vo výpočtoch. Odkazy strany na iné prípady v rôznych odvetviach, ako sú oceľové laná a káble, melamín a karbid volfrámu, neposkytli základ na spochybnenie výpočtov Komisie. Rozdiely pozorované v týchto prípadoch možno pripísať odlišným charakteristikám jednotlivých odvetví. Toto tvrdenie sa zamietlo.

(250)

Cenu elektriny pre spoločnosti (priemyselných odberateľov) v Turecku zverejňuje turecký Regulačný orgán pre trh s energiou (ďalej len „EMRA“) (112). Komisia použila údaje o cenách priemyselnej elektriny, ktoré orgán EMRA nariadil uplatňovať od 1. januára 2023, bez DPH, keďže tureckí výrobcovia prešetrovaného výrobku majú nárok na jej vrátenie.

(251)

Cenu zemného plynu pre priemyselných odberateľov v Turecku zverejňuje Turecký štatistický úrad. Komisia použila cenu dostupnú za druhý polrok 2021 a prvý polrok 2022, ktorá zodpovedala pásmu spotreby 2 610 000 – 26 100 000 m3 (113). Táto cena bola ďalej upravená o infláciu na základe indexu cien domácich výrobcov uverejneného Tureckým štatistickým úradom (114), aby odrážali cenu v období prešetrovania. DPH, ktorá je súčasťou uverejnenej ceny, bola odpočítaná, keďže tureckí výrobcovia prešetrovaného výrobku majú nárok na jej vrátenie.

(252)

V prípade pary referenčná hodnota odvodená z referenčnej hodnoty pre zemný plyn pomocou konverzného pomeru. Konkrétne sa odhaduje, že za štandardných podmienok sa na výrobu 1 tony pary spotrebuje približne 0,421 tony zemného plynu.

(253)

Kancelária prezidenta Tureckej republiky – Úrad pre investície (115) zverejnil náklady na vodu na priemyselné použitie. Komisia použila cenu platnú v roku 2023 pre región Balikesir, kde sa nachádza spoločnosť Sisecam Elyaf, bez DPH, keďže tureckí výrobcovia prešetrovaného výrobku majú nárok na jej vrátenie.

(254)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia „vytvorená normálna hodnota musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“. Okrem toho sa musí stanoviť hodnota režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté vo výrobných faktoroch uvedených predtým v texte.

(255)

Režijné náklady spojené s výrobou, ktoré vznikli spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, boli vyjadrené ako percentuálny podiel na výrobných nákladoch, ktoré vyvážajúcim výrobcom skutočne vznikli. Tento percentuálny podiel sa uplatnil na nedeformované priame výrobné náklady.

(256)

Na stanovenie nedeformovanej a primeranej výšky predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku Komisia použila ľahko dostupné finančné údaje za obdobie revízneho prešetrovania tureckých výrobcov Brisa Bridgestone a Goodyear Lastikleri Turk uvedené v odôvodnení 238.

(257)

Na základe konsolidovanej účtovnej závierky spoločnosti Brisa Bridgestone a účtovnej závierky spoločnosti Goodyear Lastikleri je vážená priemerná miera predajných, všeobecných a administratívnych nákladov vyjadrená ako percentuálny podiel z nákladov na predaný tovar na úrovni 22,0 % a v prípade zisku na úrovni 10,8 %. Tieto hodnoty sa považovali za primerané pre odvetvie pneumatík.

(258)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Giti tvrdila, že Komisia použila ako ziskové rozpätie referenčnú hodnotu, ktorá odráža zisk spoločností vyrábajúcich pneumatiky triedy 1, a preto nemôže predstavovať primeranú referenčnú hodnotu.

(259)

Ako sa uvádza v odôvodnení 257, Komisia vychádzala z dostupných informácií a stanovila rozpätie na úrovni 8,1 % (vyjadrené ako percentuálny podiel celkových výnosov). Hoci nebolo možné vykonať výpočet na základe všetkých troch tried, Komisia dospela k záveru, že toto rozpätie sa blíži váženému priemeru medzi triedou 1 a triedou 2, keďže spoločnosti Bridgestone a Goodyear nevyrábajú len pneumatiky pre nákladné automobily triedy 1, ale pod rôznymi značkami aj pneumatiky pre nákladné automobily triedy 2. Komisia však usúdila, že táto referenčná hodnota je primeraná na účely revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti. Je to preto, že pri takomto preskúmaní sa nevyžaduje presné rozpätie. V dôsledku toho sa toto tvrdenie zamietlo.

(260)

Po poskytnutí informácií skupina Hankook zopakovala, že na výpočet dumpingu by sa nemala použiť účtovná závierka spoločnosti Brisa Bridgestone a že skupina Hankook predložila argumenty v rôznych fázach prešetrovania. Skupina Hankook sa domnievala, že Komisia sa nezaoberala jej argumentmi, a tým skupine obmedzila jej právo na obhajobu, keďže jej tvrdenie zjavne nebolo posúdené v súlade so základnými zásadami dobrej správy vecí verených.

(261)

Skupina Hankook tvrdila, že dôvody, na ktoré sa Komisia odvoláva, aby odôvodnila použitie spoločnosti Brisa Bridgestone, sú len špekulácie nepodporené dôkazmi a že Komisia nepodložila svoj vlastný výber a nepredložila požadované štandardné dôkazy na určenie reprezentatívnej hodnoty predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku, ako sa stanovuje v článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(262)

Všeobecný súd nedávno túto zásadu potvrdil, keď zopakoval základnú zásadu, že strana, ktorá sa chce dovolávať tvrdenia, znáša zodpovedajúce dôkazné bremeno (116). V tomto konkrétnom prípade, keďže príslušné predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisky nie sú nákladmi a ziskami skupiny Hankook, Komisia musí preukázať, že tieto údaje sú „vhodné“, ako sa vyžaduje v článku 2 ods. 6a. Je teda úlohou Komisie poskytnúť konzistentné dôkazy o tom, že výber Turecka ako reprezentatívnej krajiny a výber, okrem iného, spoločnosti Brisa Bridgestone ako reprezentatívneho miestneho výrobcu je vhodný a odôvodnený podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia, a nie je úlohou zainteresovaných strán dokázať opak.

(263)

Skupina Hankook tvrdila, že Komisia sa rozhodla vylúčiť malajzijského výrobcu z toho dôvodu, že pôsobí aj v iných odvetviach.

(264)

Skupina Hankook tvrdila, že je úlohou Komisie preukázať, že jej výber reprezentatívneho miestneho výrobcu je vhodný podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia, a nie je úlohou zainteresovaných strán dokázať opak.

(265)

Konsolidované údaje spoločnosti Brisa Bridgestone sa týkali rôznych výrobkov vrátane niektorých, ktoré zjavne nesúvisia s prešetrovaním, a preto nie sú reprezentatívne v zmysle článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(266)

Skupina Hankook tvrdila, že Komisia nevysvetlila, prečo bolo potrebné použiť účtovnú závierku spoločnosti Brisa Bridgestone. Okrem toho skupina Hankook objasnila, že použitie účtovnej závierky spoločnosti Goodyear Lastikleri nebolo nikdy spochybnené, a preto nebolo potrebné pridať ďalšiu spoločnosť.

(267)

Tieto tvrdenia museli byť zamietnuté. Komisia usúdila, že spoločnosť Brisa Bridgestone je reprezentatívnym výrobcom v reprezentatívnej krajine, keďže i) vyrába dotknutý výrobok; ii) má k dispozícii finančné údaje za posudzované obdobie a iii) jej predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk sa nezdajú byť neprimerane vysoké, a preto sa považujú za vhodné. Naopak, skupina Hankook neposkytla žiadne dôkazy o tom, že konsolidácia ostatných činností v účtovnej závierke spoločnosti Brisa Bridgestone viedla k nezvyčajným predajným, všeobecným a administratívnym nákladom a zisku. Komisia mala k dispozícii finančné údaje týkajúce sa dvoch výrobcov dotknutého výrobku v Turecku, pričom nenašla žiadne prvky, na základe ktorých by bolo potrebné jedného či druhého vylúčiť.

(268)

Pokiaľ ide o argument o vylúčení malajzijského výrobcu, ako je vysvetlené v odôvodnení 234, tento výrobca na rozdiel od uvedených dvoch výrobcov identifikovaných v Turecku dotknutý výrobok vôbec nevyrábal.

(269)

Skupiny Hankook a Giti tvrdili, že Komisia nesprávne stanovila predajné, všeobecné a administratívne náklady, keďže niektoré výdavky, ako napríklad náklady na dopravu a skladovanie, neboli z celkovej sumy predajných, všeobecných a administratívnych nákladov vylúčené. Okrem toho skupiny Hankook a Giti tvrdili, že z predajných, všeobecných a administratívnych nákladov by sa mali vylúčiť aj iné druhy nákladov, ako sú náklady na provízie alebo marketingové náklady.

(270)

Komisia tieto tvrdenia preskúmala a skonštatovala, že percentuálny podiel predajných, všeobecných a administratívnych nákladov treba zrevidovať. Pokiaľ ide o použitú metodiku, Komisia použila na stanovenie percentuálneho podielu predajných, všeobecných a administratívnych nákladov bez nákladov na dopravu svoju štandardnú metodiku: z celkových výnosov sa vylúčili náklady na predaný tovar a zisk, potom sa odpočítali náklady na dopravu.

(271)

Na základe dostupnej účtovnej závierky Komisia z celkovej sumy predajných, všeobecných a administratívnych nákladov (stanovenej na základe uvedenej metodiky) vylúčila náklady na dopravu. Vzhľadom na chýbajúce štvrťročné informácie Komisia odhadla výdavky na dopravu počas obdobia revízneho prešetrovania na základe účtovnej závierky za január až jún 2023. Odhadované náklady na dopravu predstavovali určitý percentuálny podiel celkovej sumy predajných, všeobecných a administratívnych nákladov. V dôsledku tejto revízie sa percentuálny podiel predajných, všeobecných a administratívnych nákladov znížil z 22,0 % na 18,5 %, ak je vyjadrený ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar (na 13 %, ak je vyjadrený ako percentuálny podiel celkových výnosov).

(272)

Na základe uvedených skutočností Komisia vytvorila normálnu hodnotu pre jednotlivé druhy výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(273)

Ako prvé Komisia stanovila nedeformované priame výrobné náklady. Komisia použila nedeformované jednotkové náklady na skutočnú spotrebu jednotlivých výrobných faktorov spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov. Tieto údaje o jednotkovej spotrebe poskytnuté spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami boli overené na mieste. Komisia vynásobila hodnoty jednotkovej spotreby nedeformovanými jednotkovými nákladmi zistenými v reprezentatívnej krajine, ako sa opisuje v bode 3.3.14.

(274)

Po stanovení nedeformovaných priamych výrobných nákladov Komisia uplatnila režijné náklady spojené s výrobou, ako je opísané v odôvodnení 255.

(275)

Komisia potom pripočítala predajné, všeobecné a administratívne náklady vo výške 18,5 % a zisk vo výške 10,8 %, ako je vysvetlené v odôvodnení 271.

(276)

Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky vyvážali do Únie buď priamo nezávislým zákazníkom a/alebo prostredníctvom prepojených podnikov, ktoré pôsobili ako dovozcovia.

(277)

Ak vyvážajúci výrobcovia vyvážajú prešetrovaný výrobok priamo nezávislým zákazníkom v Únii, vývozná cena bola v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia cena prešetrovaného výrobku skutočne zaplatená alebo splatná za výrobok pri jeho predaji na vývoz do Únie.

(278)

Keď vyvážajúci výrobcovia vyvážajú prešetrovaný výrobok do Únie prostredníctvom prepojených podnikov pôsobiacich ako dovozcovia, vývozná cena bola v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia stanovená na základe ceny, za ktorú bol dovážaný výrobok prvýkrát predaný nezávislým zákazníkom v Únii. V tomto prípade bola cena upravená o všetky náklady, ktoré vznikli medzi dovozom a ďalším predajom, vrátane predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a o dosiahnuté zisky.

(279)

Keďže neprepojený dovozca nespolupracoval, Komisia vychádzala zo zisku stanoveného počas pôvodného prešetrovania týkajúceho sa neprepojeného dovozcu, t. j. 6,7 %.

(280)

Komisia v prípade jednotlivých druhov výrobku porovnala vytvorenú normálnu hodnotu stanovenú podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia a vývoznú cenu vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky na základe ceny zo závodu, ktorá bola stanovená, ako sa uvádza v predchádzajúcom texte.

(281)

Ak to bolo odôvodnené potrebou zabezpečiť spravodlivé porovnanie, Komisia v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a ich porovnateľnosť. Vykonali sa úpravy vzhľadom na náklady na prepravu v Únii, clá, množstevné zľavy, úverové náklady a bankové poplatky.

(282)

V prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia porovnala vážený priemer normálnej hodnoty každého druhu podobného výrobku s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu prešetrovaného výrobku vzťahujúcou sa na všetky vývozné transakcie.

(283)

Na základe toho sa vážený priemer dumpingových rozpätí vyjadrených ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, pohyboval v rozpätí približne od 7 % do 22 % v prípade spolupracujúcich výrobcov zaradených do vzorky. Dospelo sa preto k záveru, že počas obdobia revízneho prešetrovania dumping pokračoval.

(284)

V nadväznosti na zistenie existencie dumpingu počas obdobia revízneho prešetrovania Komisia v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia prešetrila, či existuje pravdepodobnosť pokračovania dumpingu v prípade zrušenia opatrení.

(285)

Analyzovali sa tieto ďalšie prvky: výrobná kapacita a voľná kapacita v ČĽR, vzťah medzi vývoznými cenami do tretích krajín a úrovňou cien v Únii a atraktívnosť trhu Únie.

(286)

Vzhľadom na neexistenciu spolupráce Komisia stanovila výrobnú kapacitu a voľnú kapacitu v ČĽR na základe informácií poskytnutých v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti.

(287)

Podľa údajov, ktoré žiadateľ poskytol v žiadosti, združenie CRIA uviedlo, že v roku 2021 bola výroba na úrovni 122,39 milióna pneumatík pri odhadovanej výrobnej kapacite 141,76 milióna pneumatík v tom istom roku, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom predstavuje nárast počtu vyrobených pneumatík o 2,72 milióna. Miery využitia kapacity odvodené z týchto údajov by predstavovali približne 86 %. V roku 2022 už pribudla dodatočná výrobná kapacita pneumatík najmenej 1,5 milióna jednotiek, ako uvádza združenie CRIA. Celková výrobná kapacita pneumatík tak v roku 2022 dosahovala približne 143,25 milióna jednotiek. Ak by sa použila rovnaká miera využitia kapacity ako v roku 2021, dosiahla by sa výroba na úrovni približne 123,67 milióna vyrobených pneumatík. Dostupná nevyužitá kapacita v Číne v roku 2022 preto predstavovala takmer 20 miliónov jednotiek, čo sa takmer rovná celkovej spotrebe na trhu EÚ (117).

(288)

Čínski výrobcovia v súlade s uvedenými priemyselnými politikami čínskej vlády a Komunistickej strany Číny od pôvodného obdobia prešetrovania naďalej zvyšovali svoje už aj tak nadmerne rozvinuté výrobné kapacity. Nedávne prešetrovania na ochranu zahraničného obchodu poukázali na významnosť existujúcej výrobnej kapacity v Číne. Na existenciu významných výrobných kapacít sa upozornilo už v brazílskom antidumpingovom prešetrovaní uverejnenom v máji 2021, v ktorom sa predložili dôkazy o viacerých investíciách najväčších spoločností do výrobných kapacít, ktoré by boli schopné prevýšiť brazílsku spotrebu (118). V juhoafrickom antidumpingovom prešetrovaní uverejnenom v auguste 2022 sa takisto zohľadnili významné výrobné kapacity čínskych výrobcov, ktorí by dokázali zvýšiť svoju výrobu pre vývozný dopyt (119).

(289)

Komisia prešetrovala, či je pravdepodobné, že by v prípade uplynutia platnosti opatrení vyvážajúci výrobcovia z ČĽR pokračovali v predaji na vývoz na trhu Únie za dumpingové ceny. Pri zisťovaní toho, či je trh Únie atraktívny z pohľadu úrovní cien, Komisia preto analyzovala úroveň cien čínskeho vývozu na trhy tretích krajín a porovnala ju s úrovňou cien čínskeho vývozu na trh Únie.

(290)

Komisia preskúmala úroveň cien počas obdobia revízneho prešetrovania, ktoré uviedli vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky, a zistila, že pri porovnateľných transakciách (t. j. obchodná faktúra vystavená podľa podmienok Incoterms FOB – vyplatené na loď) predstavovala jednotková cena pneumatík pre nákladné automobily vyvážaných do tretích krajín približne 80 % ich jednotkovej ceny v EÚ. Okrem toho o atraktívnosti trhu Únie svedčila skutočnosť, že napriek platným antidumpingovým opatreniam zostali objemy čínskeho vývozu do Únie počas pôvodného prešetrovania na úrovni približne 30 % objemu dovozu.

(291)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že trh Únie predstavuje pre čínskych vyvážajúcich výrobcov pneumatík pre nákladné automobily atraktívny trh z hľadiska cien, ako aj veľkosti.

(292)

Okrem uvedených skutočností Komisia zistila, že opatrenia na ochranu obchodu týkajúce sa vývozu prešetrovaného výrobku z ČĽR platia v Arménsku, Botswane, Brazílii, Egypte, Eswatini, Južnej Afrike, Kazachstane, Kirgizskej republike, Lesothe, Namíbii, Ruskej federácii, Spojenom kráľovstve, Spojených štátoch amerických a Turecku (120). V dôsledku toho sú tieto trhy tretích krajín, ktoré sú významnými spotrebiteľmi pneumatík pre nákladné automobily, pre čínskych vyvážajúcich výrobcov menej atraktívne. Toto predstavuje dodatočný prvok, ktorým sa podporuje zistenie, že súčasná výrobná kapacita ČĽR by v prípade zrušenia opatrení s najväčšou pravdepodobnosťou skončila na trhu Únie.

(293)

Z prešetrovania vyplynulo, že počas obdobia revízneho prešetrovania dovoz z ČĽR naďalej vstupoval na trh Únie vo veľkých objemoch (v porovnaní s veľkosťou trhu) za dumpingové ceny.

(294)

Okrem toho voľná kapacita v ČĽR bola v porovnaní so spotrebou v Únii (odôvodnenie 301) počas obdobia revízneho prešetrovania značná. Atraktívnosť trhu Únie z hľadiska veľkosti a cien navyše poukazuje na pravdepodobnosť, že v prípade uplynutia platnosti opatrení by čínsky vývoz smeroval na trh Únie a voľná kapacita by sa využila aj na zvýšenie výroby a vývozu do Únie.

(295)

Komisia preto dospela k záveru, že existuje pravdepodobnosť, že uplynutie platnosti antidumpingových opatrení by viedlo k výraznému zvýšeniu dumpingového dovozu prešetrovaného výrobku z ČĽR do Únie z dôvodu rozsiahlej voľnej kapacity v ČĽR a úrovne cien na trhu Únie v porovnaní s inými vývoznými destináciami.

(296)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že uplynutie platnosti antidumpingových opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu dumpingu.

(297)

Podobný výrobok vyrábalo v Únii počas posudzovaného obdobia viac ako 400 výrobcov. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(298)

Celková výroba v Únii v období revízneho prešetrovania bola stanovená približne na 18 miliónov pneumatík. Komisia stanovila celkový údaj o výrobe v Únii na základe informácií poskytnutých združením európskych výrobcov pneumatík a kaučuku (ďalej len „ETRMA“), žiadateľom a na základe štatistík Eurostatu. Ako sa uvádza v odôvodnení 27, päť výrobcov z Únie v konečnej vzorke predstavuje viac ako 25 % výroby a predaja podobného výrobku v Únii. Mikroekonomické ukazovatele boli preto preskúmané na základe údajov získaných z vyplnených dotazníkov týchto piatich výrobcov z Únie.

(299)

Zistilo sa, že niektorí výrobcovia zaradení do vzorky dovážali dotknutý výrobok z ČĽR a opätovne ho predávali na trhu Únie. Pri porovnaní s ich celkovým predajom však bol tento dovoz okrajový (menej ako 1 % ich celkového predaja) a nemal vplyv na ich označenie ako výrobcov z Únie.

(300)

Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe informácií poskytnutých združením ETRMA a Eurostatom.

(301)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 2

Spotreba v Únii (v kusoch)

(302)

Spotreba na trhu Únie sa počas posudzovaného obdobia zvýšila o 11 %. V rokoch 2020 až 2022 bol zaznamenaný výrazný nárast. Tento nárast pravdepodobne súvisí so zotavovaním sa z krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a vysvetľuje sa skutočnosťou, že spotreba pneumatík je neoddeliteľne spojená s najazdenými kilometrami vozového parku, čo zase veľmi závisí od celkovej hospodárskej činnosti, a najmä od objemu tovaru prepravovaného po ceste. Nárast spotreby dosiahol vrchol v roku 2022 a počas obdobia revízneho prešetrovania sa spomalil.

(303)

Komisia stanovila objem dovozu na základe údajov Eurostatu. Podiel dovozu na trhu sa stanovil na základe spotreby v Únii v tabuľke 1.

(304)

Dovoz z dotknutej krajiny do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 3

Objem dovozu (v kusoch) a podiel na trhu

(305)

Komisia stanovila objem dovozu na základe údajov Eurostatu. Podiel dovozu na trhu založený na spotrebe v Únii je uvedený v tabuľke 3.

(306)

Objemy dovozu z ČĽR sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 22 %, a to približne z 900 000 pneumatík v roku 2020 približne na 1,1 milióna pneumatík v období prešetrovania. Nárast čínskeho dovozu bol mimoriadne výrazný v roku 2022, keď Všeobecný súd Európskej únie čiastočne zrušil pôvodné opatrenia, ako sa uvádza v odôvodnení 4. Objemy dovozu zostali na rovnakej úrovni aj počas obdobia revízneho prešetrovania napriek poklesu dopytu. To viedlo k zvýšeniu podielu čínskeho dovozu na trhu zo 4,9 % na 5,4 % počas posudzovaného obdobia.

(307)

Komisia stanovila ceny dovozu na základe údajov Eurostatu.

(308)

Vážený priemer ceny dovozu z dotknutej krajiny do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 4

Dovozné ceny (EUR/kus)

(309)

V posudzovanom období sa priemerné ceny čínskeho dovozu do Únie (vo všetkých triedach) zvýšili o 61 %.

(310)

Keďže vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky vyvážali prevažne pneumatiky triedy 1 a triedy 2, Komisia nemala podrobné informácie o čínskom vývoze pneumatík triedy 3, kde sa počas pôvodného prešetrovania vyskytla primárna ujma, ktorá následne vyvolala obrátený kaskádový vplyv na zvyšné dve triedy.

(311)

Z tohto dôvodu Komisia odhadla cenové podhodnotenie pre celý dovoz na základe štatistiky o dovoze.

(312)

Komisia teda porovnala:

(313)

Na základe tohto porovnania sa ukázalo, že priemerná frankocena dovozu na hranici Únie po preclení (270 EUR za kus) bola nižšia ako priemerná predajná cena výrobného odvetvia Únie (281 EUR za kus) a len o trochu vyššia ako priemerné výrobné náklady výrobného odvetvia Únie (260 EUR za kus). Keby sa frankocena na hranici Únie po preclení stanovila bez antidumpingových ciel, jej výška by bola 254 EUR za kus, čo by predstavovalo výrazné cenové podhodnotenie priemernej predajnej ceny výrobného odvetvia Únie a táto hodnota by takisto bola nižšia ako výrobné náklady výrobného odvetvia Únie.

(314)

Komisia preto dospela k záveru, že z celkového hľadiska boli ceny čínskeho dovozu nižšie ako priemerná predajná cena výrobného odvetvia Únie.

(315)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Hankook tvrdila, že v porovnaní s pôvodným prešetrovaním Komisia nesprávne zmenila svoju metodiku výpočtu cenového podhodnotenia. Skupina Hankook tvrdila, že namiesto odhadu cenového podhodnotenia pre celý dovoz na základe štatistiky o dovoze mala Komisia vykonať analýzu na základe jednotlivých typov alebo tried. V dôvernej verzii svojho podania skupina Hankook predložila aj údaje o svojich vývozných objemoch a cenách a tvrdila, že na základe týchto údajov mohla Komisia odvodiť dovozné ceny pre všetky triedy a vykonať analýzu cenového podhodnotenia podľa jednotlivých tried.

(316)

Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasila. Po prvé, z dôvodu nespolupráce čínskych vyvážajúcich výrobcov pôsobiacich v triede 3, a ako sa uvádza v odôvodnení 310, Komisia nemala podrobné informácie o čínskom vývoze, najmä v triede 3, a nemohla vykonať analýzu cenového podhodnotenia podľa jednotlivých tried. Podkladové údaje, ktoré mala Komisia k dispozícii, sa teda zmenili. Po druhé, údaje predložené skupinou Hankook o jej vlastných objemoch vývozu a cenách neboli dostatočné na vykonanie akejkoľvek ďalšej analýzy cenového podhodnotenia. Dokonca aj podľa týchto údajov stále platí, že v triedach 1, 2 a 3 pôsobia ďalšie hospodárske subjekty, o ktorých nie sú k dispozícii žiadne podrobné informácie, a na rozdiel od toho, čo tvrdí skupina Hankook, tieto údaje nie sú dostatočné na to, aby priniesli akékoľvek ďalšie informácie o cenovom podhodnotení na úrovni jednotlivých tried alebo aby vyvrátili akékoľvek výsledky analýzy cenového podhodnotenia, ktorú vykonala Komisia. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(317)

Dovoz pneumatík z tretích krajín iných ako Čína pochádzal najmä z Thajska, Turecka a Vietnamu.

(318)

Objem dovozu do Únie, ako aj podiel na trhu a cenové trendy dovozu pneumatík z iných tretích krajín sa vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Dovoz z tretích krajín

(319)

Počas posudzovaného obdobia sa dovoz z iných tretích krajín zvýšil približne o 2 milióny kusov, t. j. o 41 %. Tento nárast prekonal rast spotreby v Únii a viedol k zvýšeniu podielu na trhu z 26,5 % na 33,5 %.

(320)

Najväčší nárast zaznamenal dovoz z Thajska (856 000 kusov), Turecka (590 000 kusov) a Vietnamu (486 000 kusov). V prípade ostatných tretích krajín bol nárast len mierny (53 000 kusov).

(321)

Úroveň dovozných cien z iných tretích krajín, najmä z Thajska a Vietnamu, bola výrazne nižšia ako predajné ceny výrobného odvetvia Únie.

(322)

Posúdenie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie zahŕňalo vyhodnotenie všetkých ekonomických ukazovateľov, ktoré mali počas posudzovaného obdobia vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(323)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 15 až 17, na posúdenie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie sa použil výber vzorky.

(324)

Na účely určenia ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe údajov uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie, štatistike Eurostatu a podaniach združenia ETRMA. Údaje sa týkali všetkých výrobcov z Únie. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov z vyplnených dotazníkov od výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Údaje sa týkali výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Konštatovalo sa, že obidva súbory týchto údajov sú reprezentatívne z pohľadu hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie.

(325)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu.

(326)

Mikroekonomické ukazovatele sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

(327)

Hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie sa v pôvodnom prešetrovaní analyzovala na agregovanom základe a v prípade určitých mikroekonomických ukazovateľov vzhľadom na segmentáciu trhu Únie aj na úrovni tried. V súčasnom prešetrovaní Komisia najprv analyzovala hospodársku situáciu výrobného odvetvia Únie na agregovanom základe.

(328)

Komisia vykonala analýzu určitých ukazovateľov aj na úrovni tried. Ako sa uvádza v odôvodneniach 370 až 377, v tejto analýze sa potvrdzuje, že trendy pre dotknutý výrobok posudzovaný ako celok všeobecne zodpovedajú trendom pre jednotlivé triedy.

(329)

V pôvodnom prešetrovaní Komisia zvážila výsledky výrobcov z Únie zaradených do vzorky na základe ich podielu na celkovom predaji v Únii uskutočnenom výrobcami z Únie, aby zabezpečila zastúpenie MSP podľa ich podielu na celkovom predaji v Únii vo všetkých mikroukazovateľoch. Keďže MSP pôsobia iba v segmente triedy 3, priamym následkom tejto úpravy bolo zvýšenie podielu triedy 3 na predaji v rámci súboru údajov získaných od výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(330)

V súčasnom prešetrovaní Komisia usúdila, že pôvodné váženie nebolo na účely objektívneho posúdenia stavu výrobného odvetvia Únie v súvislosti s revíznym prešetrovaním pred uplynutím platnosti potrebné. Pri prešetrovaní sa totiž zistilo, že stav ujmy MSP pôsobiacich len v segmente triedy 3 bol ešte horší ako stav ujmy v segmente triedy 3 z celkového hľadiska. Komisia okrem toho aj bez váženia údajov výrobcov z Únie zaradených do vzorky zistila, že výrobné odvetvie Únie utrpelo ujmu vo všetkých triedach (pozri odôvodnenia 370 až 377). Z toho teda logicky vyplýva, že akýmkoľvek vážením by sa len zvýšili negatívne trendy pozorované v súčasnosti v rámci celkového stavu ujmy.

(331)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(332)

Súbežne s rastom trhu a predaja na trhu Únie sa v rokoch 2020 až 2021 zvýšili objemy výroby. Potom sa výroba v roku 2022 znížila a v období revízneho prešetrovania ešte viac klesla. Zníženie objemov výroby sa pripisovalo zníženiu objemov predaja, čo zase súviselo s poklesom spotreby v Únii a viedlo k strate podielu výrobného odvetvia Únie na trhu. V období revízneho prešetrovania sa objemy výroby výrobného odvetvia Únie vrátili na rovnakú úroveň ako v roku 2020. Výrobné odvetvie Únie však dokázalo prispôsobiť svoju kapacitu zmenám v objemoch výroby, čím sa zmiernilo kolísanie miery využitia kapacity, ktorá sa počas celého posudzovaného obdobia dokonca mierne zvýšila (o 3 %).

(333)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie a jeho podiel na trhu sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Objem predaja a podiel na trhu

(334)

Objemy predaja výrobného odvetvia Únie sa v rokoch 2020 až 2021 na rastúcom trhu zvýšili. V roku 2022 sa objemy predaja výrobného odvetvia Únie napriek rastu trhu znížili a v období revízneho prešetrovania ďalej klesali. V období revízneho prešetrovania sa objemy predaja výrobného odvetvia Únie vrátili na rovnakú úroveň ako v roku 2020. Keďže predaj výrobného odvetvia Únie v roku 2022 zaostával za rastom trhu a v období revízneho prešetrovania sa zhoršoval rýchlejšie ako trh, podiel na trhu klesol počas posudzovaného obdobia zo 69 % na 61 %.

(335)

Skupina Hankook vo svojich pripomienkach k začatiu revízneho prešetrovania tvrdila, že predaj výrobného odvetvia Únie, ako aj jeho podiel na trhu zostali počas posudzovaného obdobia v podstate stabilné a že mierny pokles od roku 2022 do obdobia revízneho prešetrovania možno vysvetliť poklesom spotreby.

(336)

Zistenia prešetrovania toto tvrdenie nepotvrdzujú. Hoci predaj výrobného odvetvia Únie bol v období revízneho prešetrovania v porovnaní s rokom 2020 na rovnakej úrovni, od roku 2022 do obdobia revízneho prešetrovania výrazne klesol (13 %). Okrem toho podiel výrobného odvetvia Únie na trhu sa v posudzovanom období znížil zo 69 % na 61 %.

(337)

Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(338)

Spotreba v Únii sa najprv v rokoch 2020 až 2022 zvýšila v súlade s rastom hospodárskej činnosti po kríze spôsobenej ochorením COVID-19. Nárast spotreby dosiahol vrchol v roku 2022 a počas obdobia revízneho prešetrovania sa spomalil, čo viedlo k celkovému nárastu o 11 % počas posudzovaného obdobia. Predaj výrobného odvetvia Únie nasledoval pozitívny vývoj trhu len v roku 2021. V roku 2022 predaj výrobného odvetvia Únie nerástol rovnakým tempom ako trh a v období revízneho prešetrovania sa zhoršoval rýchlejšie ako trh. To viedlo k poklesu podielu na trhu počas posudzovaného obdobia o 8 percentuálnych bodov (zo 69 % na 61 %).

(339)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Zamestnanosť a produktivita

(340)

Počas posudzovaného obdobia bolo vo výrobnom odvetví Únie zrušených viac ako 2 700 priamych pracovných miest. Keď sa v rokoch 2020 až 2021 zvýšili objemy výroby výrobného odvetvia Únie, zvýšila sa aj zamestnanosť. Napriek tomu, že sa výrobnému odvetviu Únie podarilo zvýšiť aj svoju produktivitu, zamestnanosť sa nezvyšovala rovnakým tempom ako objemy výroby. Klesajúce objemy výroby od roku 2021 do obdobia revízneho prešetrovania mali za následok pokles počtu pracovných miest a aj určitú stratu produktivity.

(341)

Zistené individuálne dumpingové rozpätia v prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov boli počas obdobia revízneho prešetrovania stále značné (pozri odôvodnenie 283).

(342)

Napriek tomu, že stále existoval dumping z Číny, z analýzy ukazovateľov ujmy však vyplýva, že zavedené opatrenia mali na začiatku posudzovaného obdobia na výrobné odvetvie Únie pozitívny vplyv. Táto pozitívna situácia sa však zmenila v roku 2022, keď sa situácia výrobného odvetvia Únie opäť zhoršila.

(343)

Priemerné jednotkové predajné ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtované neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Predajné ceny a výrobné náklady v Únii (EUR/kus)

(344)

Predajné ceny pneumatík neprepojeným zákazníkom na trhu Únie sa v posudzovanom období zvýšili o 25 %. V rokoch 2020 až 2021 sa zvýšenie cien časovo zhodovalo so zvýšením dopytu. V tejto situácii mohlo výrobné odvetvie Únie zvýšiť svoje predajné ceny výraznejšie (o 7 %), ako sa zvýšili výrobné náklady (o 4 %).

(345)

Táto priaznivá situácia sa zmenila v roku 2022, po ktorom výrobné odvetvie Únie nedokázalo preniesť zvýšenie nákladov do svojich predajných cien. Hoci sa predajné ceny od roku 2021 do obdobia revízneho prešetrovania zvýšili o 18 percentuálnych bodov, toto zvýšenie cien nebolo úmerné k zvýšeniu výrobných nákladov.

(346)

Celkovo výrobné náklady počas posudzovaného obdobia vzrástli o 40 %. K najvýraznejšiemu nárastu došlo v rokoch 2021 až 2022, keď sa výrobné náklady zvýšili o 30 %.

(347)

Hlavné ukazovatele ujmy sa analyzovali aj s ohľadom na tri triedy.

(348)

V triede 1 sa priemerná jednotková predajná cena zvýšila o 55 EUR, zatiaľ čo jednotkové náklady sa v rovnakom období zvýšili o 75 EUR. V posudzovanom období sa priemerná predajná cena zvýšila o 24 %, zatiaľ čo výrobné náklady sa zvýšili o 39 %.

Tabuľka 10

Predajné ceny a výrobné náklady v Únii (EUR/kus) – trieda 1

(349)

V triede 2 sa priemerná jednotková predajná cena zvýšila o 60 EUR, zatiaľ čo jednotkové náklady sa v rovnakom období zvýšili o 68 EUR. V posudzovanom období sa priemerná predajná cena zvýšila o 29 %, zatiaľ čo výrobné náklady sa zvýšili o 39 %.

Tabuľka 11

Predajné ceny a výrobné náklady v Únii (EUR/kus) – trieda 2

(350)

V triede 3 sa priemerná jednotková predajná cena zvýšila o 40 EUR, zatiaľ čo jednotkové náklady sa v rovnakom období zvýšili o 58 EUR. V posudzovanom období sa priemerná predajná cena zvýšila o 24 %, zatiaľ čo výrobné náklady sa zvýšili o 34 %.

Tabuľka 12

Predajné ceny a výrobné náklady v Únii (EUR/kus) – trieda 3

(351)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 13

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(352)

Priemerné náklady práce na zamestnanca sa od roku 2020 do roku 2021 zvýšili o 9 % a následne od roku 2021 do roku 2022 o 20 %, pričom v období revízneho prešetrovania zostali na rovnakej úrovni.

(353)

Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 14

Zásoby

(354)

V porovnaní s výrobou zostal konečný stav zásob v rokoch 2020 až 2022 na rovnakej úrovni (14 % – 16 % objemu výroby). Pri porovnaní konečného stavu zásob na konci obdobia prešetrovania (30. júna 2023) so stavom zásob na konci roka počas obdobia 2020 – 2022 sa zaznamenal nárast (na 21 % objemu výroby). Tento nárast sa však do veľkej miery vysvetľuje sezónnosťou. V druhej polovici roka sa predávajú vyššie objemy pneumatík v porovnaní s prvou polovicou roka, zatiaľ čo výroba je menej ovplyvnená sezónnosťou. Vzhľadom na túto sezónnosť sú objemy zásob zvyčajne koncom júna vyššie v porovnaní s koncom decembra. Preto zjavné zvýšenie stavu zásob počas obdobia revízneho prešetrovania ako také nevypovedá o finančnej situácii výrobcov z Únie.

(355)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 15

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(356)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky tak, že čistý zisk z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii pred zdanením vyjadrila ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja.

(357)

Celková ziskovosť sa prvýkrát zlepšila v rokoch 2020 až 2021, keď sa dopyt po pneumatikách zvýšil po zotavení cestnej dopravy z krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a keď sa celkový dovoz ešte nezvýšil v takom rozsahu ako neskôr. Ako je vysvetlené v odôvodnení 344, výrobné odvetvie Únie bolo schopné zvýšiť svoje predajné ceny v roku 2021 nad rámec nárastu výrobných nákladov, čo prispelo k zvýšeniu ziskového rozpätia zo 7,9 % na 13,4 %.

(358)

Situácia sa zmenila v roku 2022, keď výrobné odvetvie Únie nedokázalo zvyšovať svoje ceny úmerne so zvyšovaním nákladov. V dôsledku toho ziskovosť výrobného odvetvia Únie klesla na nízke úrovne (1,8 % v roku 2022 a 1,3 % v období revízneho prešetrovania).

(359)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie samostatne financovať svoje činnosti. Čistý peňažný tok vykazoval počas celého posudzovaného obdobia klesajúci trend. Vplývali naň dva hlavné faktory. Na jednej strane na začiatku posudzovaného obdobia celková ziskovosť výrobného odvetvia Únie pozitívne prispela k peňažnému toku. Tento príspevok sa po poklese ziskovosti v roku 2022 prakticky vyčerpal. Na druhej strane zvýšenie objemov výroby a konečného stavu zásob absorbovalo prevádzkový kapitál, a tak malo už od roku 2021 negatívny vplyv na peňažný tok. Celkovo sa peňažný tok počas posudzovaného obdobia znížil z kladných 96 miliónov EUR na záporných 95 miliónov EUR.

(360)

V posudzovanom období sa investície zvýšili z 50 miliónov EUR na 66 miliónov EUR, t. j. o 32 %. Celkovo ich úroveň zostala počas celého posudzovaného obdobia pod 10 % celkového obratu.

(361)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. V rokoch 2020 až 2021 sa najprv zvýšila z –2,1 % na 3,9 % v súlade s vyššou ziskovosťou. Potom, keď sa celková ziskovosť výrobného odvetvia Únie zhoršila, návratnosť investícií klesla na –15,2 % v roku 2022 a na –16,3 % v období revízneho prešetrovania.

(362)

Výrobné odvetvie Únie je roztrieštené medzi veľké skupiny nadnárodných spoločností a viac ako 400 malých a stredných podnikov v celej Únii a je rôznorodé, pokiaľ ide o ich schopnosť získavať kapitál.

(363)

V prípade všetkých troch tried sa vykonala samostatná analýza ziskovosti na základe rovnakej metodiky, aká bola opísaná v predchádzajúcom texte.

(364)

Vývoj ziskovosti v triede 1 bol počas posudzovaného obdobia podobný ako kolísanie ziskovosti výrobného odvetvia Únie posudzovaného ako celok. V rokoch 2020 až 2021 sa najprv zlepšila a potom klesla na nízke úrovne (1,9 % v roku 2022 a 1,3 % v období revízneho prešetrovania).

(365)

Čistý peňažný tok v triede 1 klesol počas posudzovaného obdobia z kladných 85 miliónov EUR na záporných 56 miliónov EUR. Návratnosť investícií sa najprv zvýšila z 1,1 % na 7,6 % a potom v období revízneho prešetrovania klesla na –14,0 %.

Tabuľka 16

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií – trieda 1

(366)

Vývoj ziskovosti v triede 2 sa počas posudzovaného obdobia v rokoch 2020 až 2021 najprv zlepšil, potom v roku 2022 klesol na 3,5 % a v období revízneho prešetrovania klesol ďalej na 2,5 %.

(367)

Čistý peňažný tok v triede 2 klesol počas posudzovaného obdobia z kladných 5,5 milióna EUR na záporných 34,5 milióna EUR. Návratnosť investícií sa znížila z 15,8 % v roku 2020 na –28,0 % počas obdobia revízneho prešetrovania.

Tabuľka 17

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií – trieda 2

(368)

Trieda 3 bola počas celého posudzovaného obdobia stratová. Počas posudzovaného obdobia sa situácia zhoršila a záporná ziskovosť vo výške –1,6 % v roku 2020 sa v období revízneho prešetrovania znížila na –3,5 %. Situácia bola ešte horšia v prípade MSP pôsobiacich v segmente triedy 3, ktorých ziskovosť v posudzovanom období kolísala v rozpätí od 4,6 % do –7,0 %. Miernym „zlepšením“ medzi rokom 2022 a obdobím revízneho prešetrovania sa preukázal obmedzený úspech úsilia výrobného odvetvia prispôsobiť sa zložitej situácii.

(369)

Čistý peňažný tok v triede 3 klesol počas posudzovaného obdobia z kladných 5,3 milióna EUR na záporných 4,2 milióna EUR. Návratnosť investícií bola počas celého posudzovaného obdobia záporná, pričom počas posudzovaného obdobia klesla z –5,9 % na –20,0 %.

Tabuľka 18

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií – trieda 3

(370)

Prešetrovaním sa zistilo, že výrobné odvetvie Únie ako celok vykazovalo v roku 2021 zotavenie z minulého dumpingu. Od roku 2022 do obdobia revízneho prešetrovania došlo k zvráteniu tohto oživenia.

(371)

Toto je obzvlášť viditeľné na nižšej ziskovosti výrobného odvetvia Únie, strate jeho podielu na trhu a jeho neschopnosti zvýšiť ceny úmerne so zvyšovaním nákladov. Okrem toho sa zhoršili aj ukazovatele súvisiace so ziskovosťou, ako je peňažný tok a návratnosť investícií. Je to vidno najmä v prípade výrobcov pneumatík triedy 3, ktorí sú osobitne vystavení tlaku na ceny spôsobenému dovozom za nízke ceny, čo zas nepriaznivo ovplyvňuje vyššie triedy pneumatík prostredníctvom obráteného káskádového efektu opísaného v pôvodnom prešetrovaní (121).

(372)

Komisia na základe uvedených skutočností dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 1 základného nariadenia.

(373)

Počas posudzovaného obdobia výrobné odvetvie Únie stratilo svoj podiel na trhu v prospech dovozu z iných krajín, najmä z Thajska, Vietnamu, Turecka a aj Číny.

(374)

Zhoršenie podielu výrobného odvetvia Únie na trhu bolo čiastočne spôsobené nárastom čínskeho dovozu po čiastočnom zrušení antidumpingových ciel, a najmä nárastom dovozu z iných krajín za nízke ceny. V prostredí zvýšených nákladov bolo pre dovoz za nižšie ceny pre výrobné odvetvie Únie ťažšie zvýšiť ceny a udržať si podiel na trhu.

(375)

Po začatí útočnej vojny Ruska proti Ukrajine sa výrazne zvýšili ceny vstupných materiálov a energií, čo viedlo k rýchlemu nárastu výrobných nákladov. Zároveň sa zvýšili objemy dovozu a od roku 2022 výrobné odvetvie Únie nedokázalo preniesť zvýšenie nákladov do svojich predajných cien. Hoci sa predajné ceny od roku 2021 do obdobia revízneho prešetrovania zvýšili o 18 %, tieto zvýšenia cien neboli dostatočné na kompenzáciu zvýšenia výrobných nákladov.

(376)

V dôsledku toho Komisia ďalej konštatuje, že situácia spôsobujúca ujmu, v ktorej sa nachádza výrobné odvetvie Únie, vznikla v čase, keď sa vyskytli ďalšie faktory, ako je výrazné zvýšenie nákladov a podstatný nárast dovozu za nízke ceny z iných krajín, najmä z Thajska, Vietnamu a Turecka. Ako je uvedené v odôvodneniach 317 až 321, dovoz z Thajska a Vietnamu sa výrazne zvýšil a úrovne dovozných cien boli podstatne nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie.

(377)

Z tohto dôvodu Komisia dospela k záveru, že dumpingový dovoz z Číny prispel v období revízneho prešetrovania k značnej ujme výrobného odvetvia Únie. Ďalšie faktory, najmä zvýšenie nákladov a dovozu z iných krajín však boli schopné vyvolať pochybnosti o skutočnom vzťahu medzi dumpingovým dovozom a účinkom na výrobné odvetvie Únie. Komisia sa preto rozhodla podrobnejšie posúdiť, či by sa ujma spôsobená dumpingovým dovozom z Číny pravdepodobne opätovne vyskytla, ak by sa platnosť opatrení nechala uplynúť.

(378)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Hankook tvrdila, že ujmu, ktorú trpí výrobné odvetvie Únie, nespôsobil čínsky dovoz. Skupina Hankook tvrdila, že čínsky dovoz nepodhodnocuje ceny výrobného odvetvia Únie v triede 3 ani v triede 1. Na podporu svojho tvrdenia skupina Hankook predložila dôverné údaje o svojich vývozných cenách a objemoch.

(379)

Komisia s týmto tvrdením nesúhlasila. Ako sa uvádza v odôvodnení 316, údaje poskytnuté skupinou Hankook nie sú dostatočné na vykonanie ďalšej analýzy cenového podhodnotenia, pretože neobsahujú dostatočné informácie o ďalších hospodárskych subjektoch pôsobiacich v triedach 1, 2 a 3. Tieto údaje preto nemohli vyvrátiť žiadne výsledky analýzy cenového podhodnotenia, ktorú vykonala Komisia. Komisia preto dospela k záveru, že predpoklad, o ktorý sa toto tvrdenia opiera, t. j. že v triede 1 alebo 3 nedochádza k cenovému podhodnoteniu, je nesprávny, a preto sa toto tvrdenie zamieta.

(380)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Hankook takisto tvrdila, že ujmu, ktorú trpí výrobné odvetvie Únie, nespôsobil čínsky dovoz, ale pneumatiky dovážané z iných tretích krajín.

(381)

Ako sa uvádza v odôvodnení 377, Komisia dospela k záveru, že dumpingový dovoz z Číny prispel k značnej ujme spôsobenej výrobnému odvetviu Únie, ale ďalšie faktory, najmä zvýšenie nákladov a dovozu z iných krajín boli schopné vyvolať pochybnosti o skutočnom vzťahu medzi dumpingovým dovozom a účinkom na výrobné odvetvie Únie. Komisia sa teda domnieva, že toto tvrdenie nevyvracia uvedený záver, a preto sa zamieta.

(382)

Komisia v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia posúdila, či by bol pravdepodobný opätovný výskyt ujmy spôsobenej dumpingovým dovozom z Číny, ak by sa platnosť opatrení nechala uplynúť.

(383)

V tejto súvislosti Komisia analyzovala tieto prvky: výrobnú kapacitu a voľnú kapacitu v Číne, atraktívnosť trhu Únie a vývozné ceny na trhy tretích krajín a vzťah medzi cenami v Únii a v Číne, možnú absorpčnú kapacitu trhov tretích krajín, pravdepodobné cenové úrovne dovozu z Číny v prípade neexistencie antidumpingových opatrení a ich vplyv na výrobné odvetvie Únie vrátane cenového podhodnotenia a úrovne spôsobujúcej ujmu a zvýšenia čínskeho dovozu po dočasnom zrušení antidumpingových ciel.

(384)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 286 až 288, v Číne existuje značná výrobná kapacita a voľná kapacita na rýchle zvýšenie vývozu na trh Únie, ak by sa platnosť antidumpingových opatrení nechala uplynúť. Ako sa uvádza v odôvodnení 287, dostupná nevyužitá kapacita v Číne v roku 2022 predstavovala takmer 20 miliónov jednotiek, čo sa takmer rovná celkovej spotrebe na trhu EÚ.

(385)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 289 až 291, trh Únie, ktorý je po Spojených štátoch amerických druhým najväčším trhom na svete, je atraktívnym trhom z hľadiska cien aj veľkosti. V roku 2023 bola úroveň cien čínskeho vývozu do Únie v porovnaní s čínskymi priemernými vývoznými cenami do iných hlavných destinácií vrátane Spojených štátov amerických výrazne vyššia. Navyše napriek platným antidumpingovým opatreniam zostal čínsky dovoz do Únie počas pôvodného prešetrovania na úrovni približne 30 % objemu dovozu.

(386)

Ako sa uvádza v odôvodnení 292, na väčšine trhov tretích krajín, ktoré sú významnými spotrebiteľmi pneumatík pre nákladné automobily, platia opatrenia na ochranu obchodu týkajúce sa vývozu podobného výrobku z ČĽR. V dôsledku toho sú tieto trhy pre čínskych vyvážajúcich výrobcov menej atraktívne. Toto predstavuje dodatočný prvok, ktorým sa podporuje zistenie, že súčasná výrobná kapacita ČĽR by sa v prípade zrušenia opatrení s najväčšou pravdepodobnosťou zamerala na trh Únie.

(387)

Ako je znázornené v tabuľke 4, dovozné ceny do Únie z Číny predstavovali počas obdobia revízneho prešetrovania 218 EUR za kus, čo je podstatne menej než priemerná predajná cena výrobného odvetvia Únie na úrovni 281 EUR za kus, ako je znázornené v tabuľke 9, a takisto pod úrovňou jeho výrobných nákladov na úrovni 260 EUR za kus.

(388)

Je preto pravdepodobné, že bez existencie antidumpingových ciel by čínsky dovoz významne podhodnotil ceny Únie.

(389)

Ako sa uvádza v tabuľke 3 a v odôvodnení 306, nárast čínskeho dovozu bol zvlášť výrazný v roku 2022, keď Všeobecný súd Európskej únie čiastočne zrušil pôvodné opatrenia.

(390)

To naznačuje, že čínski vyvážajúci výrobcovia majú naďalej záujem o trh Únie a v prípade zrušenia opatrení by sa dovoz pravdepodobne opäť zvýšil.

(391)

Skupina Hankook vo svojich pripomienkach k začatiu revízneho prešetrovania tvrdila, že dovozné trendy naznačujú, že nehrozí pokračovanie ani opätovný výskyt ujmy. Podľa skupiny Hankook by súčasný podiel čínskeho dovozu na trhu nemohol mať významný vplyv na budúcnosť výrobného odvetvia Únie. Skupina Hankook takisto tvrdila, že zvýšená čínska výrobná kapacita nie je určená pre trh Únie, ale pre iné trhy.

(392)

Komisia s týmto názorom nesúhlasila. Aj keď súčasné clá do určitej miery chránia výrobné odvetvie Únie pred dumpingovým dovozom z ČĽR, podiel čínskeho dovozu na trhu sa počas posudzovaného obdobia napriek tomu zvýšil. Vzhľadom na úroveň čínskych cien bez cla a voľnú kapacitu dostupnú v Číne je pravdepodobné, že ak by sa platnosť opatrení nechala uplynúť, podiel čínskeho dovozu na trhu by sa výrazne zvýšil. Navyše tvrdenie, že zvýšená čínska kapacita bola v posudzovanom období určená najmä pre iné trhy, bolo nepodložené. Aj keby bolo správne, Komisia sa domnieva, že trh Únie je pre čínsky dovoz aj naďalej atraktívny.

(393)

Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté.

(394)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Hankook tvrdila, že neexistujú dostatočné dôkazy o pravdepodobnosti opätovného výskytu ujmy. Skupina Hankook najmä tvrdila, že zvýšenie dovozu v roku 2022 nemôže súvisieť s čiastočným zrušením opatrení v roku 2022 a nevypovedá o správaní čínskych vyvážajúcich výrobcov. Skupina Hankook ďalej tvrdila, že v triede 3 nedochádzalo k cenovému podhodnoteniu, že čínski výrobcovia by v prípade uplynutia platnosti opatrení skôr zvýšili svoje zisky, ako by znížili ceny, a že vzhľadom na to, že trh Únie predstavuje len 4 % celkového objemu čínskeho vývozu, trh Únie nemožno považovať za atraktívny.

(395)

Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasila. Po prvé, čiastočné zrušenie opatrení Všeobecným súdom vyslalo na trh signál o možnosti čiastočného zrušenia a následného vrátenia cla, čím sa dovoz stal potenciálne atraktívnejším. Po druhé, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 316 a 379, predpoklad pre toto tvrdenie, že v triede 3 nedochádza k cenovému podhodnoteniu, je nesprávny. Po tretie, skupina Hankook nepredložila žiadne dôkazy na podporu svojho tvrdenia, že čínski výrobcovia by v prípade uplynutia platnosti opatrení skôr zvýšili svoje zisky, ako by znížili svoje ceny. A napokon súčasná úroveň čínskeho vývozu do Únie, keď sú clá v platnosti, nemôže vyvrátiť skutočnosť, že trh Únie je z dôvodov uvedených v odôvodneniach 289 – 291 a v odôvodnení 385 naďalej atraktívny. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(396)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne malo za následok výrazný nárast dumpingového dovozu z Číny pri úrovniach cien spôsobujúcich ujmu, a preto by sa ním ešte viac zhoršila situácia spôsobujúca ujmu výrobnému odvetviu Únie.

(397)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia preskúmala, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení bolo v rozpore so záujmom Únie ako celku. Určenie záujmu Únie bolo založené na vyhodnotení všetkých jednotlivých dotknutých záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a koncových používateľov.

(398)

Pri prešetrovaní spolupracovali výrobcovia z Únie, ktorí predstavujú viac ako 25 % objemu výroby v Únii.

(399)

Prešetrovaním sa preukázalo, že výrobné odvetvie Únie bolo v zraniteľnej situácii, v ktorej nedokázalo v plnej miere preniesť zvýšenie nákladov do svojich predajných cien a jeho ziskové rozpätie sa znížilo.

(400)

Komisia dospela k záveru, že vzhľadom na to, že výrobné odvetvie Únie už trpí ujmu a že v prípade uplynutia platnosti opatrení existuje veľká pravdepodobnosť zvýšenia dumpingového dovozu z Číny pri úrovniach cien spôsobujúcich ujmu, došlo by k zvýšeniu tlaku na ceny na trhu Únie a k ďalšiemu prehĺbeniu ujmy, ktorú trpí výrobné odvetvie Únie.

(401)

Pokračovanie opatrení je preto jednoznačne v záujme výrobného odvetvia Únie.

(402)

Pri prešetrovaní nespolupracovali žiadni dovozcovia ani používatelia.

(403)

V pôvodnom prešetrovaní sa dospelo k záveru, že hoci opatrenia neboli v záujme dovozcov, ktorí sa spoliehajú najmä na dovoz veľmi lacných pneumatík z Číny, dovozcovia so širším portfóliom pravdepodobne nebudú obnovením spravodlivej hospodárskej súťaže vážne ovplyvnení.

(404)

Keďže neexistujú nové dôkazy, Komisia podobne ako v pôvodnom prešetrovaní dospela k záveru, že pokračovanie opatrení neovplyvní dovozcov ani používateľov významnou mierou.

(405)

V pôvodnom prešetrovaní sa zistilo, že opatrenia na ochranu výrobcov „prémiových“ pneumatík vo výrobnom odvetví Únie, ktorí vyrábajú nové pneumatiky vysokej kvality navrhnuté tak, aby mali dlhý životný cyklus a aby ich bolo možné protektorovať, a takisto na ochranu výrobcov protektorovaných pneumatík pôsobiacich na trhu s pneumatikami triedy 3 sú v záujme politiky Únie zameranej na zníženie množstva odpadu a udržateľné nakladanie so surovinami. Okrem toho vzhľadom na to, že v odvetví protektorovania pôsobia väčšinou MSP, uloženie opatrení by bolo aj v súlade s dôležitým cieľom Komisie zameraným na podporu MSP (122).

(406)

V pôvodnom prešetrovaní dodávatelia behúňov predložili podania na podporu uloženia antidumpingových opatrení, pričom tvrdili, že takéto opatrenia sú nevyhnutné na to, aby odvetvie protektorovania prežilo, a uviedli, že bez činností súvisiacich s protektorovaním bude ich podnikanie vážne ovplyvnené. Komisia následne dospela k záveru, že opatrenia budú v záujme dodávateľov behúňov.

(407)

Keďže neboli predložené nové dôkazy, Komisia dospela k záveru, že podobne ako v pôvodnom prešetrovaní opatrenia budú v záujme dodávateľov behúňov.

(408)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody podľa článku 21 základného nariadenia, pre ktoré by nebolo v záujme Únie zachovať existujúce opatrenia na dovoz pneumatík s pôvodom v Čínskej ľudovej republike.

(409)

Na základe záverov Komisie v súvislosti s pokračovaním dumpingu, opätovným výskytom ujmy a záujmom Únie by sa antidumpingové opatrenia týkajúce sa pneumatík z Číny mali zachovať.

(410)

S cieľom minimalizovať riziko obchádzania súvisiace s rozdielom v colných sadzbách je potrebné prijať osobitné opatrenia, ktorými sa zabezpečí uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel. Uloženie individuálnych antidumpingových ciel sa uplatňuje len po predložení platnej obchodnej faktúry colným orgánom členských štátov. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v článku [1 ods. 3] tohto nariadenia. Až do predloženia takejto faktúry by mal dovoz podliehať antidumpingovému clu uplatniteľnému na „všetky ostatné spoločnosti“.

(411)

Hoci je predloženie tejto faktúry nevyhnutné na to, aby colné orgány členských štátov mohli na dovoz uplatňovať individuálne sadzby antidumpingového cla, nejde o jediný prvok, ktorý majú zohľadňovať. Colné orgány členských štátov totiž aj v prípade, že sa tovar predkladá s faktúrou spĺňajúcou všetky požiadavky stanovené v článku [1 ods. 3] tohto nariadenia, musia vykonať svoje zvyčajné kontroly a môžu si podobne ako vo všetkých ostatných prípadoch vyžiadať ďalšie doklady (prepravné doklady atď.), aby mohli overiť správnosť údajov uvedených vo vyhlásení a zabezpečiť, že následné uplatnenie nižšej colnej sadzby je odôvodnené v súlade s colnými predpismi.

(412)

Ak by sa po uložení príslušných opatrení výrazne zvýšil objem vývozu jednej zo spoločností, na ktoré sa vzťahujú nižšie individuálne colné sadzby, takéto zvýšenie objemu by sa mohlo samo osebe považovať za zmenu v štruktúre obchodu v dôsledku uloženia opatrení v zmysle článku 13 ods. 1 základného nariadenia. Za takýchto okolností a za predpokladu splnenia podmienok sa môže začať prešetrovanie obchádzania opatrení. V tomto prešetrovaní sa môže okrem iného preskúmať potreba odňatia individuálnych colných sadzieb a následného uloženia cla pre celú krajinu.

(413)

Individuálne antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti uvedené v tomto nariadení sú uplatniteľné výlučne na dovoz prešetrovaného výrobku s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, ktorý vyrábajú vymenované právnické osoby. Na dovoz prešetrovaného výrobku vyrobeného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s osobitne uvedenými subjektmi, by sa mala uplatňovať sadzba cla vzťahujúca sa na „všetky ostatné spoločnosti“. Nemala by sa na ne uplatňovať žiadna z individuálnych antidumpingových colných sadzieb.

(414)

Ak spoločnosť následne zmení názov svojho subjektu, môže požiadať o uplatňovanie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb. Táto žiadosť musí byť adresovaná Komisii (123). Žiadosť musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré umožnia preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, v Úradnom vestníku Európskej únie sa uverejní nariadenie o zmene názvu.

(415)

Všetky zainteresované strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, o ktoré sa opieral zámer odporučiť zachovanie existujúcich opatrení. Po poskytnutí týchto informácií im takisto bola poskytnutá lehota na predloženie stanovísk.

(416)

Podľa článku 109 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2024/2509, ak sa má vrátiť suma v dôsledku rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, sadzbou úroku, ktorý sa má zaplatiť, by mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca.

(417)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036,