<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><JUDGMENT xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.55-20141201.xd"><BIB.JUDGMENT><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>C‑339/16 P</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62016CJ0339</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:384">EU:C:2017:384</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>8</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>8</PAGE.TOTAL><AUTHOR>CJ</AUTHOR></BIB.JUDGMENT><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P>ROZSUD OK ZO <DATE ISO="20170517">17. 5. 2017</DATE> – VEC C 339/16 P</P><P>PORTUGALSKO/KOMISIA</P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Rozsudok Súdneho dvora</HT> (šiesta komora)</P><P>zo <DATE ISO="20170517">17. mája 2017</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="STAR" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk konania: portugalčina.</P></NOTE></P></TI></TITLE><INDEX><KEYWORD>Odvolanie</KEYWORD><KEYWORD>EPZF a EPFRV</KEYWORD><KEYWORD>Vykonávacie rozhodnutie Európskej komisie</KEYWORD><KEYWORD>Oznámenie adresátovi</KEYWORD><KEYWORD>Neskoršia oprava tlačového formátu prílohy</KEYWORD><KEYWORD>Uverejnenie rozhodnutia v <HT TYPE="ITALIC">Úradnom vestníku Európskej únie</HT> </KEYWORD><KEYWORD>Lehota na podanie žaloby</KEYWORD><KEYWORD>Začiatok plynutia</KEYWORD><KEYWORD>Omeškanie</KEYWORD><KEYWORD>Neprípustnosť</KEYWORD></INDEX><JUDGMENT.INIT><P>Vo veci C‑339/16 P,</P><P>ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané <DATE ISO="20160616">16. júna 2016</DATE>,</P></JUDGMENT.INIT><PARTIES><PLAINTIFS><P><HT TYPE="BOLD">Portugalská republika</HT>, v zastúpení: L. Inez Fernandes, M. Figueiredo, J. Saraiva de Almeida a P. Estêvão, splnomocnení zástupcovia,</P><PARTY.STATUS>odvolateľka,</PARTY.STATUS></PLAINTIFS><AGAINST>ďalší účastník konania:</AGAINST><DEFENDANTS><P><HT TYPE="BOLD">Európska komisia</HT>, v zastúpení: D. Triantafyllou a M. França, splnomocnení zástupcovia,</P><PARTY.STATUS>žalovaná v prvostupňovom konaní,</PARTY.STATUS></DEFENDANTS></PARTIES><PREAMBLE><PREAMBLE.INIT><P>SÚDNY DVOR (šiesta komora),</P><P>v zložení: predseda šiestej komory E. Regan, sudcovia J.‑C. Bonichot (spravodajca) a A. Arabadžiev,</P><P>generálna advokátka: E. Sharpston,</P><P>tajomník: A. Calot Escobar,</P></PREAMBLE.INIT><GR.VISA><VISA>so zreteľom na písomnú časť konania,</VISA><VISA>so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálnej advokátky, že vec bude prejednaná bez jej návrhov,</VISA></GR.VISA><PREAMBLE.FINAL>vyhlásil tento</PREAMBLE.FINAL></PREAMBLE><?PAGE NO="2"?><CONTENTS.JUDGMENT><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P>Rozsudok</P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1</NO.P><TXT>Svojím odvolaním Portugalská republika navrhuje zrušenie uznesenia Všeobecného súdu Európskej únie z <DATE ISO="20160419">19. apríla 2016</DATE>, Portugalsko/Komisia (T‑556/15, neuverejnené, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0001" REF.END="QE0001"/>napadnuté uznesenie<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/>, <REF.DOC.ECR><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2016:239">EU:T:2016:239</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), ktorým Všeobecný súd zamietol ako neprípustnú jej žalobu o neplatnosť vykonávacieho rozhodnutia Komisie (EÚ) 2015/1119 z <DATE ISO="20150622">22. júna 2015</DATE>, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú určité výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="182" PAGE.FIRST="39" DATE.PUB="2015">Ú. v. EÚ L 182, 2015, s. 39</REF.DOC.OJ>, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0002" REF.END="QE0002"/>sporné rozhodnutie<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/>), a to v rozsahu, v akom vylučuje niektoré výdavky vynaložené týmto členským štátom.</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P>Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie</P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20150622">22. júna 2015</DATE> Komisia prijala sporné rozhodnutie, ktorým najmä uplatnila voči Portugalskej republike finančnú opravu vo výške rádovo 137 miliónov eur, pokiaľ ide o opatrenie <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0003" REF.END="QE0003"/>Ostatná priama pomoc – plocha<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/> za finančné roky 2010 až 2012.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3</NO.P><TXT>Článok 2 sporného rozhodnutia najmä stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0004" REF.END="QE0004"/>Toto rozhodnutie je určené… Portugalskej republike…<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20150623">23. júna 2015</DATE> bolo sporné rozhodnutie doručené stálemu zastúpeniu Portugalskej republiky pri Európskej únii pod číslom C(2015) 4076.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20150710">10. júla 2015</DATE> bolo sporné rozhodnutie uverejnené v <HT TYPE="ITALIC">Úradnom vestníku Európskej únie</HT>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20150720">20. júla 2015</DATE> bolo stálemu zastúpeniu Portugalskej republiky pri Európskej únii doručené oznámenie obsahujúce nasledujúcu poznámkou v anglickom jazyku:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0005" REF.END="QE0005"/>Z dôvodu technickej chyby môže príloha [sporného rozhodnutia] z <DATE ISO="20150622">22. júna 2015</DATE>, ktoré bolo oznámené <DATE ISO="20150623">23. júna 2015</DATE> spôsobovať problémy pokiaľ ide o tlačový formát. Z tohto dôvodu Vám zasielame prílohu, z ktorej boli odstránené všetky problémy spojené s tlačovým formátom.<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/></P></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P>Žaloba pred Všeobecným súdom a napadnuté uznesenie</P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7</NO.P><TXT>Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu <DATE ISO="20150923">23. septembra 2015</DATE> sa Portugalská republika domáhala zrušenia sporného rozhodnutia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8</NO.P><TXT>Samostatným podaním podaným do kancelárie Všeobecného súdu <DATE ISO="20151008">8. októbra 2015</DATE> Komisia vzniesla námietku neprípustnosti na základe článku 130 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu. Dňa <DATE ISO="20151120">20. novembra 2015</DATE> podala Portugalská republika svoje pripomienky k námietke neprípustnosti vznesenej Komisiou.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9</NO.P><TXT>Opatrením na zabezpečenie priebehu konania zo <DATE ISO="20160204">4. februára 2016</DATE> Všeobecný súd požiadal Komisiu o informácie týkajúce sa problémov s tlačovým formátom, ktorých sa týkalo jej oznámenie z <DATE ISO="20150720">20. júla 2015</DATE>. Listom zo <DATE ISO="20160217">17. februára 2016</DATE> Komisia vyhovela žiadosti Všeobecného súdu a poskytla požadované informácie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10</NO.P><TXT>Napadnutým unesením Všeobecný súd konštatoval, že žaloba Portugalskej republiky bola zjavne podaná po uplynutí stanovenej lehoty, a preto je podaná oneskorene.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="3"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11</NO.P><TXT>V tejto súvislosti Všeobecný súd rozhodol, že lehota na podanie žaloby proti spornému rozhodnutiu začala plynúť od jeho oznámenia Portugalskej republike, ku ktorému došlo <DATE ISO="20150623">23. júna 2015</DATE>. V súlade s Rokovacím poriadkom Všeobecného súdu lehota na podanie žaloby, vrátane lehoty zohľadňujúcej vzdialenosť, uplynula <DATE ISO="20150902">2. septembra 2015</DATE> o polnoci.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12</NO.P><TXT>Všeobecný súd preto zamietol žalobu Portugalskej republiky ako neprípustnú.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P>Návrhy účastníkov konania</P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13</NO.P><TXT>Portugalská republika svojím odvolaním navrhuje, aby Súdny dvor:</TXT><P><LIST TYPE="DASH"><ITEM><P>zrušil napadnuté uznesenie v rozsahu, v akom Všeobecný súd v tomto uznesení vyhovel námietke neprípustnosti vznesenej Komisiou,</P></ITEM><ITEM><P>určil, že žaloba proti spornému rozhodnutiu bola riadne podaná v lehote stanovenej v článku 263 ZFEÚ, a</P></ITEM><ITEM><P>uložil Komisii povinnosť nahradiť všetky trovy konania.</P></ITEM></LIST></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14</NO.P><TXT>Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:</TXT><P><LIST TYPE="DASH"><ITEM><P>vyhlásil odvolanie podané Portugalskou republikou za neprípustné, alebo subsidiárne za nedôvodné, a</P></ITEM><ITEM><P>uložil Portugalskej republike povinnosť nahradiť trovy konania.</P></ITEM></LIST></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P>O odvolaní</P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15</NO.P><TXT>Portugalská republika na podporu svojho odvolania uvádza tri odvolacie dôvody založené na nesprávnom právnom posúdení pri uplatnení článku 263 šiesteho odseku ZFEÚ.</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O prípustnosti</HT></HT></P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">Argumentácia účastníkov konania</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16</NO.P><TXT>Komisia sa domáha neprípustnosti odvolania z dôvodu, že všetky odvolacie dôvody predložené Portugalskou republikou sú neprípustné, keďže tento členský štát sa obmedzil na to, že spochybnil napadnuté uznesenie na základe tých istých tvrdení, aké uviedol pred Všeobecným súdom, a to bez toho, že by uviedol skutočnosti a dôvody, na základe ktorých sa domnieva, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17</NO.P><TXT>Okrem toho tvrdenie Portugalskej republiky, že Všeobecný súd mal vzhľadom na neexistenciu závažných dôvodov v prospech opačného výkladu uprednostniť taký výklad článku 263 ZFEÚ, ktorý by nespôsobil preklúziu jej žaloby, je podľa nej taktiež neprípustné, keďže sa týka posúdenia skutkových okolností.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18</NO.P><TXT>Portugalská republika popiera námietku neprípustnosti vznesenú Komisiou.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="4"?><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">Posúdenie Súdnym dvorom</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19</NO.P><TXT>V rozsahu, v akom Komisia spochybňuje prípustnosť tejto žaloby z dôvodu, že Portugalská republika navrhuje jednoduché opätovné preskúmanie tvrdení, ktoré už boli uvedené pred Všeobecným súdom, je potrebné pripomenúť, že najmä z ustanovení článku 168 ods. 1 písm. d) a článku 169 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora vyplýva, že v odvolaní musí byť presne uvedené, ktoré časti rozhodnutia, ktorého zrušenie sa navrhuje, sa napádajú, ako aj právne tvrdenia, ktoré tento návrh osobitným spôsobom podporujú. Požiadavky odôvodnenia, ktoré vyplývajú z týchto ustanovení, nespĺňa odvolanie, ktoré len opakuje alebo doslovne preberá dôvody a tvrdenia, ktoré už boli uvedené pred Všeobecným súdom, vrátane tých, ktoré vychádzali zo skutočností výslovne zamietnutých týmto súdom (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20170119">19. januára 2017</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Total a Elf Aquitaine</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑351/15 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:27">EU:C:2017:27</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0030">30</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20</NO.P><TXT>Pokiaľ však odvolateľ spochybňuje výklad alebo uplatnenie práva Únie vykonané Všeobecným súdom, môžu sa právne otázky skúmané na prvom stupni nanovo prejednať v rámci odvolania. Ak by totiž odvolateľ nemohol založiť svoje odvolanie na dôvodoch a tvrdeniach už použitých pred Všeobecným súdom, odvolacie konanie by čiastočne stratilo zmysel (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20170119">19. januára 2017</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Total a Elf Aquitaine</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑351/15 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:27">EU:C:2017:27</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0031">31</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21</NO.P><TXT>V prejednávanej veci odvolanie Portugalskej republiky nesmeruje k jednoduchému opätovnému preskúmaniu žaloby podanej pred Všeobecným súdom, ale snaží sa konkrétne spochybniť výklad článku 263 šiesteho odseku ZFEÚ, ktorý vykonal Všeobecný súd, a právne úvahy, ktoré ho viedli k záveru, že žaloba tohto členského štátu bola zjavne podaná po uplynutí stanovenej lehoty, a preto je podaná oneskorene.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22</NO.P><TXT>Portugalská republika na tento účel dostatočne presne identifikovala časti napadnutého uznesenia, ako aj tvrdenia uvedené na podporu jej návrhov na zrušenie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23</NO.P><TXT>Pokiaľ ide ďalej o prípustnosť tvrdenia, že Všeobecný súd mal vzhľadom na neexistenciu závažných dôvodov v prospech opačného výkladu uprednostniť taký výklad článku 263 ZFEÚ, ktorý by nespôsobil preklúziu jej žaloby, je potrebné konštatovať, že toto tvrdenie sa netýka <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0006" REF.END="QE0006"/>posúdenia skutkových okolností<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/>, ale jeho predmetom sú podmienky uplatňovania tohto ustanovenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24</NO.P><TXT>Preto je odvolanie Portugalskej republiky prípustné.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O veci samej</HT></HT></P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">O druhom a treťom odvolacom dôvode</HT></P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P>–</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Argumentácia účastníkov konania</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25</NO.P><TXT>Portugalská republika tvrdí, že Všeobecný súd sa pri výklade článku 263 šiesteho odseku ZFEÚ dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení, a to najmä v bode 31 napadnutého uznesenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26</NO.P><TXT>Zo znenia tohto ustanovenia jednak vyplýva, že pre lehotu na podanie žaloby je určujúce uverejnenie sporného rozhodnutia v úradnom vestníku. Výraz <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0007" REF.END="QE0007"/>[podľa okolností]<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/> totiž znamená, že moment, od ktorého začína plynúť lehota na podanie žaloby, sa má určiť podľa poradia spôsobov uverejnenia, ktoré sa nachádza v tomto ustanovení. Z toho vyplýva, že oznámenie je vo vzťahu k uverejneniu subsidiárne, a to aj v prípade rozhodnutí, ktorých uverejnenie nie je povinné. Tento výklad podporuje aj rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19980310">10. marca 1998</DATE>, <NAME.CASE>Nemecko/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑122/95</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1998:94">EU:C:1998:94</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), pričom umožňuje dodržať zásadu právnej istoty a vyhnúť sa akejkoľvek diskriminácii medzi členskými štátmi.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="5"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27</NO.P><TXT>Okrem toho Portugalská republika uvádza, že Všeobecný súd mal uprednostniť taký výklad článku 263 ZFEÚ, ktorý by nespôsobil preklúziu jej žaloby, pričom sa v tejto súvislosti odvoláva na rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130926">26. septembra 2013</DATE>, <NAME.CASE>PPG a SNF/ECHA</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑625/11 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:594">EU:C:2013:594</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28</NO.P><TXT>Portugalská republika na podporu tohto tvrdenia odkazuje aj na rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19970122">22. januára 1997</DATE>, <NAME.CASE>Opel Austria/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>T‑115/94</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:1997:3">EU:T:1997:3</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0124">124</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), z ktorého vyplýva, že zásada právnej istoty vyžaduje, aby bol každý akt oznámený dotknutej osobe takým spôsobom, aby táto osoba vedela s istotou rozpoznať okamih, od ktorého dotknutý akt vyvoláva právne účinky. Z rovnakého rozsudku vyplýva, že táto požiadavka právnej istoty sa uplatňuje s osobitným dôrazom v prípade, keď ide o akt, ktorý môže mať finančné dôsledky, aby sa dotknutým osobám umožnilo spoľahlivo poznať rozsah povinností, ktoré im tento akt ukladá.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29</NO.P><TXT>Portugalská republika ďalej tvrdí, že Všeobecný súd v bode 37 napadnutého uznesenia postupoval v rozpore s dôsledkami vyplývajúcimi z ustálenej praxe Komisie, ktorá v úradnom vestníku uverejňuje rozhodnutia o zúčtovaní výdavkov vynaložených členskými štátmi v rámci EPZF a EPFRV.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30</NO.P><TXT>V tejto súvislosti z rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19980310">10. marca 1998</DATE>, <NAME.CASE>Nemecko/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑122/95</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1998:94">EU:C:1998:94</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), vyplýva, že Portugalská republika sa mohla oprávnene spoliehať na to, že sporné rozhodnutie bude uverejnené v úradnom vestníku a že lehota na podanie žaloby bude plynúť od dátumu uverejnenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31</NO.P><TXT>Okrem toho Všeobecný súd porušil právne účinky plynúce z toho, že Komisia uverejňuje rozhodnutia o zúčtovaní výdavkov v sérii L úradného vestníka.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32</NO.P><TXT>Portugalská republika sa tiež odvoláva na uznesenie z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20071127">27. novembra 2007</DATE>, <NAME.CASE>Diy‑Mar Insaat Sanayi ve Ticaret a Akar/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑163/07 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:717">EU:C:2007:717</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0032">32</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0036">36</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a tvrdí, že Komisia <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0008" REF.END="QE0008"/>konala takým spôsobom, že toto konanie mohlo vyvolať akceptovateľný omyl v úsudku osoby podliehajúcej súdnej právomoci a konajúcej v dobrej viere<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/>, pričom Súdny dvor pripúšťa, že niektoré situácie možno pokladať za <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0009" REF.END="QE0009"/>náhodnú okolnosť alebo vyššiu moc, takže voči dotknutým osobám nemôže byť namietaný žiaden zánik práva založený na uplynutí lehoty<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33</NO.P><TXT>Komisia navrhuje druhý a tretí odvolací dôvod zamietnuť.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P>–</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Posúdenie Súdnym dvorom</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34</NO.P><TXT>V zmysle článku 263 šiesteho odseku ZFEÚ sa žaloba o neplatnosť musí podať v lehote do dvoch mesiacov, a to podľa okolností od zverejnenia daného opatrenia alebo jeho oznámenia žalobcovi, alebo ak toto chýba, odo dňa, keď sa o ňom žalobca dozvedel.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35</NO.P><TXT>Okrem toho z článku 297 ods. 2 tretieho pododseku ZFEÚ vyplýva, že na rozdiel od aktov, ktoré musia byť uverejnené v úradnom vestníku, sa najmä rozhodnutia, ktoré uvádzajú, komu sú určené, oznamujú tomu, komu sú určené, a týmto oznámením nadobúdajú účinnosť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36</NO.P><TXT>Z týchto ustanovení Zmluvy o FEÚ v ich vzájomnej súvislosti vyplýva, že pokiaľ ide o žaloby o neplatnosť, dátumom, ktorý je potrebné zohľadniť na určenie začiatku plynutia lehoty na podanie žaloby, je jednak dátum uverejnenia, keďže toto uverejnenie, ktoré je podmienkou nadobudnutia účinnosti aktu, je stanovené touto zmluvou, a jednak dátum oznámenia v ostatných prípadoch uvedených v článku 297 ods. 2 treťom pododseku ZFEÚ, medzi ktorými sa nachádza aj prípad rozhodnutí uvádzajúcich, komu sú určené.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37</NO.P><TXT>Súdny dvor potvrdil tento výklad článku 263 šiesteho odseku ZFEÚ, keď konštatoval, že v prípade aktu uvádzajúceho jeho adresátov je záväzné len jeho znenie, ktoré im bolo oznámené, aj keby bol tento akt zároveň uverejnený aj v úradnom vestníku (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19660713">13. júla 1966</DATE>, <NAME.CASE>Consten a Grundig/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>56/64 a 58/64</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1966:41">EU:C:1966:41</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>, s. 491).</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="6"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0038"><NO.P>38</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že v rozpore s tým, čo uvádza Portugalská republika, oznámenie aktu nemá subsidiárnu povahu vo vzťahu k jeho uverejneniu v úradnom vestníku, pokiaľ ide o určenie začiatku plynutia lehoty na podanie žaloby, ktorá sa uplatňuje na toho, komu je tento akt určený.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39</NO.P><TXT>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19980310">10. marca 1998</DATE>, <NAME.CASE>Nemecko/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑122/95</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1998:94">EU:C:1998:94</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), neumožňuje dospieť k odlišnému záveru. V bode 35 tohto rozsudku totiž Súdny dvor rozhodol, že zo samotného znenia článku 263 šiesteho odseku ZFEÚ vyplýva, že dátum oboznámenia sa s aktom má ako kritérium pre začiatok plynutia lehoty na podanie žaloby subsidiárny charakter vo vzťahu ku kritériu uverejnenia alebo oznámenia aktu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0040"><NO.P>40</NO.P><TXT>Vzhľadom na všetky uvedené úvahy je potrebné konštatovať, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď najmä v bode 36 napadnutého uznesenia konštatoval, že na účely počítania lehoty na podanie žaloby je potrebné zohľadniť oznámenie sporného rozhodnutia Portugalskej republike, a nie uverejnenie tohto rozhodnutia v úradnom vestníku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0041"><NO.P>41</NO.P><TXT>Ostatné tvrdenia uvádzané Portugalskou republikou v rámci jej druhého a tretieho odvolacieho dôvodu nemôžu spochybniť toto konštatovanie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0042"><NO.P>42</NO.P><TXT>Platí to pre tvrdenie Portugalskej republiky, podľa ktorého mal Všeobecný súd uprednostniť taký výklad článku 263 šiesteho odseku ZFEÚ, ktorý by nespôsobil preklúziu jej žaloby, keďže rozsah tohto ustanovenia vykladaného v spojení s článkom 297 ods. 2 tretím pododsekom ZFEÚ je jasný a jeho formulácia nevyvoláva žiadne pochybnosti o jeho výklade.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0043"><NO.P>43</NO.P><TXT>Z rovnakého dôvodu nemôže Portugalská republika tvrdiť, že by Komisia uverejňovaním rozhodnutia o zúčtovaní výdavkov vynaložených členskými štátmi v rámci poľnohospodárskych fondov konala tak, že tým vyvolala <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0010" REF.END="QE0010"/>omyl v úsudku osoby podliehajúcej súdnej právomoci a konajúcej v dobrej viere<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/>, že jej výklad článku 263 šiesteho odseku ZFEÚ predstavuje ospravedlniteľný omyl (pozri v tomto zmysle uznesenie zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20020517">17. mája 2002</DATE>, <NAME.CASE>Nemecko/Parlament a Rada</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑406/01</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2002:304">EU:C:2002:304</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0021">21</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), alebo že by bol výklad tohto ustanovenia, ku ktorému dospel Všeobecný súd, v rozpore so zásadou právnej istoty.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0044"><NO.P>44</NO.P><TXT>Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že druhý a tretí odvolací dôvod je potrebné zamietnuť.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">O prvom odvolacom dôvode</HT></P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P>–</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Argumentácia účastníkov konania</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0045"><NO.P>45</NO.P><TXT>Portugalská republika tvrdí, že po oznámení sporného rozhodnutia, ku ktorému došlo <DATE ISO="20150623">23. júna 2015</DATE> a ktoré označuje za <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0011" REF.END="QE0011"/>predbežné<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/>, jej bolo toto rozhodnutie <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0012" REF.END="QE0012"/>definitívne<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/> oznámené <DATE ISO="20150720">20. júla 2015</DATE>. Posledný uvedený dátum predstavuje začiatok plynutia lehoty na podanie žaloby, keďže v rozpore s tým, čo vyplýva z bodu 42 napadnutého uznesenia jej oznámenie vykonané <DATE ISO="20150623">23. júna 2015</DATE> neumožňovalo plne sa oboznámiť so sporným rozhodnutím, čo potvrdila aj Komisia, keď priznala, že toto oznámenie nebolo ani bezchybné a ani úplné. Preto bola jej žaloba podaná včas.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0046"><NO.P>46</NO.P><TXT>Komisia navrhuje, aby bol prvý odvolací dôvod zamietnutý.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P>–</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Posúdenie Súdnym dvorom</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0047"><NO.P>47</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o zákonnosť oznámenia aktov Únie, Súdny dvor mal príležitosť spresniť, že rozhodnutie je riadne oznámené v okamihu, keď bolo svojmu adresátovi doručené a ten mal možnosť sa o ňom dozvedieť (pozri uznesenie z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20141002">2. októbra 2014</DATE>, <NAME.CASE>Page Protective Services/ESVČ</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑501/13 P</NO.CASE>, neuverejnené, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2259">EU:C:2014:2259</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0030">30</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="7"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0048"><NO.P>48</NO.P><TXT>V tejto súvislosti z bodov 26 a 27 napadnutého uznesenia vyplýva, že sporné rozhodnutie bolo <DATE ISO="20150623">23. júna 2015</DATE> oznámené Portugalskej republike, ktorá mala možnosť oboznámiť sa s obsahom tohto rozhodnutia, ako aj s dôvodmi, na ktorých sa zakladá. Okrem toho v bode 42 tohto uznesenia Všeobecný súd konštatoval, že jediným cieľom neskoršieho oznámenia z <DATE ISO="20150720">20. júla 2015</DATE> bolo zmeniť tlačový formát číselných tabuliek v prílohe sporného rozhodnutia, pričom toto oznámenie sa netýkalo portugalskej jazykovej verzie, ktorá neprešla žiadnou zmenou, a to tak pokiaľ ide o obsah, ako aj spôsob zobrazenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0049"><NO.P>49</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o tvrdenia Portugalskej republiky založené na tom, že Všeobecný súd v tejto súvislosti skreslil skutkové okolnosti a dôkazy, postačuje uviesť, že všetky dôkazy uvedené v spornom rozhodnutí, ktoré sa týkajú Portugalskej republiky, jasne vyplývajú z tej verzie tohto rozhodnutia, ktorá bola oznámená <DATE ISO="20150623">23. júna 2015</DATE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0050"><NO.P>50</NO.P><TXT>Z toho, čo bolo uvedené, vyplýva, že sporné rozhodnutie bolo Portugalskej republike riadne oznámené <DATE ISO="20150623">23. júna 2015</DATE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0051"><NO.P>51</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o oznámenie z <DATE ISO="20150720">20. júla 2015</DATE>, z judikatúry Súdneho dvora v každom prípade vyplýva, že tak ako je to zjavne aj v tomto prípade, ak sa rozhodnutie obmedzuje len na to, že potvrdzuje skoršie rozhodnutie, nevyvoláva začiatok plynutia novej lehoty na podanie žaloby, keďže žaloba o neplatnosť proti rozhodnutiu, ktorým sa len potvrdzuje skoršie rozhodnutie, ktoré nebolo v lehote napadnuté, je neprípustná (pozri v tomto zmysle uznesenie z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19901121">21. novembra 1990</DATE>, <NAME.CASE>Infortec/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑12/90</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1990:415">EU:C:1990:415</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0010">10</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0052"><NO.P>52</NO.P><TXT>Vzhľadom na predchádzajúce úvahy sa Všeobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 27 napadnutého uznesenia rozhodol, že oznámenie sporného rozhodnutia, ku ktorému došlo <DATE ISO="20150623">23. júna 2015</DATE> umožnilo Portugalskej republike oboznámiť sa s obsahom tohto rozhodnutia, ako aj s dôvodmi, na ktorých sa zakladá, a keď v bode 44 napadnutého rozhodnutia rozhodol, že lehota na podanie žaloby proti spornému rozhodnutiu začala plynúť od jeho oznámenia Portugalskej republike, ku ktorému došlo <DATE ISO="20150623">23. júna 2015</DATE>, a nie od oznámenia z <DATE ISO="20150720">20. júla 2015</DATE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0053"><NO.P>53</NO.P><TXT>Prvý odvolací dôvod musí byť v dôsledku toho zamietnutý.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0054"><NO.P>54</NO.P><TXT>Zo všetkých prechádzajúcich úvah vyplýva, že odvolanie treba zamietnuť v celom rozsahu.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P>O trovách</P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0055"><NO.P>55</NO.P><TXT>Podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0056"><NO.P>56</NO.P><TXT>Podľa článku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatniteľného na základe článku 184 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0057"><NO.P>57</NO.P><TXT>Keďže Komisia navrhla uložiť Portugalskej republike povinnosť nahradiť trovy konania a Portugalská republika nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><JURISDICTION><INTRO>Z týchto dôvodov Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol a vyhlásil:</INTRO><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Odvolanie sa zamieta.</HT></TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Portugalská republika je povinná nahradiť trovy konania.</HT></TXT></NP></ITEM></LIST></JURISDICTION></CONTENTS.JUDGMENT><?PAGE NO="8"?><SIGNATURE.CASE><SIGNATORY><P>Podpisy</P></SIGNATORY></SIGNATURE.CASE></JUDGMENT>