Predbežné znenie

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora)

z 15. októbra 2026(*)

„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Právny štát – Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ – Nezávislosť sudcov – Nezávislý a nestranný súd zriadený zákonom – Vnútroštátne pravidlá týkajúce sa spôsobu náhodného prideľovania a prerozdeľovania vecí medzi sudcov v rámci jedného súdu – Rozhodnutie kolégia súdu o vylúčení sudcu z rozhodovania o časti vecí v jeho portfóliu na jeho žiadosť – Náhodné prerozdelenie týchto vecí iným sudcom tohto súdu “

Vo veci C‑159/25 [Rowicz](i),

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Sąd Okręgowy w Warszawie (Krajský súd Varšava, Poľsko) zo 6. februára 2025 a doručený Súdnemu dvoru 26. februára 2025, ktorý súvisí s konaním:

B. Ż.,

V. sp. z o.o.

proti

T. SA,

Ł.W.,

SÚDNY DVOR (druhá komora),

v zložení: predsedníčka druhej komory K. Jürimäe (spravodajkyňa), predseda Súdneho dvora K. Lenaerts, vykonávajúci funkciu sudcu druhej komory, sudcovia Z. Csehi, M. Gavalec a F. Schalin,

generálny advokát: D. Spielmann,

tajomník: V. Di Bucci,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–        poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca,

–        Európska komisia, v zastúpení: K. Herrmann a P. Van Nuffel, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 19. marca 2026,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 2 a článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ v spojení s článkami 20 a 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), ako aj s odôvodnením 61 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1689 z 13. júna 2024, ktorým sa stanovujú harmonizované pravidlá v oblasti umelej inteligencie a ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 300/2008, (EÚ) č. 167/2013, (EÚ) č. 168/2013, (EÚ) 2018/858, (EÚ) 2018/1139 a (EÚ) 2019/2144 a smernice 2014/90/EÚ, (EÚ) 2016/797 a (EÚ) 2020/1828 (Ú. v. EÚ L, 2024/1689).

2        Tento návrh bol podaný v rámci dvoch sporov, jednak medzi B. Ż. a T. SA, a jednak medzi V. sp. z o.o. a Ł.W. vo veci zaplatenia súm v súvislosti s obchodnými transakciami.

 Právny rámec

 Právo Únie

3        Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ stanovuje:

„Členské štáty ustanovia v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, prostriedky nápravy potrebné na zabezpečenie účinnej právnej ochrany.“

4        Podľa odôvodnenia 61 nariadenia 2024/1689:

„Niektoré systémy [umelej inteligencie (AI)] určené na výkon spravodlivosti a demokratických procesov by sa mali klasifikovať ako vysokorizikové vzhľadom na ich potenciálne významný vplyv na demokraciu, právny štát, osobné slobody, ako aj právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces. Ako vysokorizikové je vhodné kvalifikovať systémy AI určené na použitie zo strany justičného orgánu alebo v jeho mene na pomoc justičným orgánom pri skúmaní a výklade skutkových okolností a práva a pri uplatňovaní práva na konkrétny súbor skutkových okolností, najmä z dôvodu riešenia rizík možného skreslenia, chýb a nepriehľadnosti. … Používanie nástrojov AI môže podporiť rozhodovaciu právomoc sudcov alebo nezávislosť súdnictva, ale nemalo by ju nahrádzať: konečné rozhodovanie musí zostať ľudskou činnosťou. …“

5        Podľa článku 113 druhého odseku tohto nariadenia sa toto nariadenie „uplatňuje… od 2. augusta 2026“.

 Poľské právo

6        Podľa článku 41 ods. 1 ustawa Prawo o ustroju sądów powszechnych (zákon o organizácii všeobecných súdov) z 27. júla 2001 (Dz. U. č. 98, položka 1070) v znení uplatniteľnom vo veci samej (Dz. U. z roku 2024, položka 334, ďalej len „zákon o organizácii všeobecných súdov“):

„Minister spravodlivosti po porade s Krajowa Rada Sądownictwa (Štátna súdna rada, Poľsko) nariadením stanoví rokovací poriadok [všeobecných] súdov, pričom spresní:

(1)      vnútornú organizáciu a spôsob fungovania súdov;

(2)      podrobné pravidlá prideľovania vecí vrátane:

a)      spôsobov losovania vecí;

b)      pravidiel zloženia viacčlenných rozhodovacích zložení;

c)       (zrušené);

d)      pravidiel týkajúcich sa stanovenia zníženého koeficientu prideľovania vecí z dôvodu vykonávaných funkcií a ospravedlnenej neprítomnosti, ako aj dôvodov dočasného pozastavenia prideľovania vecí;

e)      podmienok účasti na prideľovaní iba určitých kategórií vecí prejednávaných daným oddelením;

…

–        so zreteľom na zásady účinnosti, racionálnosti, hospodárnosti a rýchlosti, ako aj na potrebu zabezpečiť riadne plnenie úloh zverených súdom a na potrebu zabezpečiť rovnomerné a objektívne rozdelenie úloh sudcov, justičných čakateľov a súdnych úradníkov, ďalej zabezpečiť, aby viacerí sudcovia mali podobnú pravdepodobnosť účasti v rozhodovacom zložení, používať IT riešenia na náhodné prideľovanie vecí a iné prostriedky náhodného prideľovania vecí v prípade neexistencie IT riešení.“

7        Podľa článku 47a ods. 1 a 2 zákona o organizácii všeobecných súdov:

„1.      Veci sa sudcom a justičným čakateľom prideľujú náhodným výberom v rámci jednotlivých kategórií vecí s výnimkou pridelenia vecí službukonajúcemu sudcovi.

2.      Veci sa prideľujú rovnomerne v rámci jednotlivých kategórií, pokiaľ nebol ich podiel znížený z dôvodu zastávanej funkcie, účasti na prideľovaní vecí inej kategórie alebo z iných dôvodov stanovených zákonom.“

8        Článok 47b tohto zákona uvádza:

„1.      Zmena v zložení súdu je prípustná len vtedy, ak súd nemôže preskúmať vec vo svojom aktuálnom zložení alebo ak existuje trvalá prekážka prejednania veci týmto súdom v jeho aktuálnom zložení. Ustanovenia článku 47a sa uplatňujú mutatis mutandis.

…

4.      Zmena miesta, kde sudca vykonáva svoju funkciu, alebo jeho delegovanie na iný súd, ako aj ukončenie delegovania nepredstavujú prekážku pre výkon [procesných] úkonov vo veciach, ktoré mu boli pridelené na mieste doterajšieho výkonu funkcie, alebo na mieste doterajšieho výkonu pracovných úloh, až do uzavretia týchto vecí.

5.      Kolégium súdu, do ktorého obvodu patrí nové miesto, kde sudca vykonáva svoju funkciu, alebo miesto jeho delegovania, môže na základe žiadosti sudcu alebo z vlastného podnetu úplne alebo čiastočne vylúčiť sudcu z rozhodovania vo veciach, a to najmä z dôvodu značnej vzdialenosti medzi daným súdom a novým miestom, kde sudca vykonáva funkciu, alebo miestom jeho delegovania v závislosti od stavu konania vo veciach, o ktorých sa rozhoduje. Pred prijatím rozhodnutia kolégium súdu uskutoční konzultácie s predsedami príslušných súdov.

6.      Ustanovenia odsekov 4 a 5 sa mutatis mutandis vzťahujú aj na prípad preloženia na iné oddelenie toho istého súdu a na prípad menovania do funkcie sudcu súdu vyššieho stupňa.“

9        Ustanovenie § 2 Rozporządzenie Ministra Sprawiedliwości – Regulamin urzędowania sądów powszechnych (nariadenie ministra spravodlivosti o Rokovacom poriadku všeobecných súdov) z 18. júna 2019 (Dz. U. z roku 2024, položka 867) obsahuje v bode 16 túto definíciu:

„[System Losowego Przydziału Spraw (systém prideľovania vecí náhodným výberom, ďalej len ‚SLPS‘)] – informačný systém určený na prideľovanie vecí a súdnych úloh náhodným výberom pomocou generátora náhodných čísel.“

 Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

10      Dňa 13. a 14. júna 2024 boli na Sąd Okręgowy w Warszawie (Krajský súd Varšava, Poľsko) zapísané do registra dve odvolania (ďalej len „odvolania vo veci samej“) proti prvostupňovým rozsudkom v sporoch týkajúcich sa výziev na zaplatenie v oblasti obchodných transakcií v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách (Ú. v. EÚ L 48, 2011, s. 1).

11      V dňoch 17. a 18. júna 2024 bola na rozhodovanie o týchto odvolaniach určená sudkyňa JD, ktorá v tom čase patrila do dvadsiatej tretej komory tohto súdu, a to náhodným výberom prostredníctvom SLPS, teda IT nástroja založeného na generovaní náhodných čísiel.

12      Následne bola sudkyňa JD preradená do inej komory uvedeného súdu.

13      Rozhodnutím kolégia Sąd Okręgowy w Warszawie (Krajský súd Varšava) bola sudkyňa JD po svojom preradení vylúčená na vlastný návrh od 30. októbra 2024 z rozhodovania v 100 veciach, ktoré jej boli pridelené v priebehu roka 2024, keď pôsobila v dvadsiatej tretej komore tohto súdu. Týmto rozhodnutím uvedené kolégium okrem toho určilo ďalšie veci, ktoré mala sudkyňa JD dokončiť. Uvedené rozhodnutie neobsahovalo odôvodnenie.

14      V nadväznosti na rozhodnutie predsedu dvadsiatej tretej komory Sąd Okręgowy w Warszawie (Krajský súd Varšava) z 10. januára 2025 bolo 13. januára 2025 vykonané prerozdelenie týchto 100 vecí náhodným výberom novým sudcom spravodajcom prostredníctvom SLPS. Losovanie vykonané prostredníctvom uvedeného systému na účely tohto prerozdelenia sa týkalo 17 sudcov tejto komory. Sudkyni Anete Łazarskej bolo pridelených 56 vecí, vrátane tých, ktorých predmetom boli odvolania vo veci samej. Naopak, iní sudcovia dostali len obmedzený počet vecí, prípadne nijakú vec.

15      Sťažnosť, ktorú podala sudkyňa A. Łazarska proti uvedenému prideleniu, predseda Sąd Okręgowy w Warszawie (Krajský súd Varšava) zamietol.

16      Sudkyňa A. Łazarska má prejednať odvolania vo veci samej, ako samosudkyňa Sąd Okręgowy w Warszawie (Krajský súd Varšava), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania. Má pochybnosti o zákonnosti prerozdelenia týchto dvoch vecí z hľadiska článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty a o tom, či takto vytvorené rozhodovacie zloženie s jedným samosudcom je nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Z hľadiska záruk nezávislosti a nestrannosti súdnictva je údajne nevyhnutné, aby sa prideľovanie vecí v rámci súdu uskutočňovalo na základe transparentného procesu, ktorý je založený na objektívnych kritériách a nemožno ho zmanipulovať.

17      V prvom rade predkladajúci vnútroštátny súd zdôrazňuje, že poľské právo stanovuje v článku 47a ods. 1 zákona o organizácii všeobecných súdov zásadu konštantného rozhodovacieho zloženia. Od tejto zásady sa možno odchýliť len v zákonom stanovených prípadoch, a to v súlade s článkom 47b ods. 1 tohto zákona, ak v aktuálnom zložení dotknutého súdu nie je možné vec preskúmať alebo ak existuje pretrvávajúca prekážka jej preskúmania. Prerozdelenie vecí, ktorých predmetom sú odvolania vo veci samej, však nepatrí do žiadnej z týchto hypotéz. Konkrétne vzhľadom na článok 47b ods. 4 až 6 uvedeného zákona zmena pridelenia sudcu z jednej komory do druhej v rámci toho istého súdu nemôže odôvodniť zmenu rozhodovacieho zloženia.

18      V druhom rade má predkladajúci vnútroštátny súd pochybnosti, pokiaľ ide o prideľovanie vecí náhodným výberom prostredníctvom SLPS.

19      Po prvé SLPS je od svojho zavedenia náchylný na chyby. Na jednej strane bolo počas prvých rokov fungovania tohto systému, najmä v roku 2018, zistené množstvo systémových chýb. Na druhej strane sa chýb dopustili aj používatelia uvedeného systému.

20      Po druhé, hoci sa činnosti súvisiace s koncepciou, prevádzkou a fungovaním SLPS považujú za činnosti verejnej povahy, zdrojový kód tohto systému nie je známy. Uverejňujú sa len algoritmus aplikácie a správy o losovaniach uskutočnených uvedeným systémom. Nedostatok transparentnosti, pokiaľ ide o zdrojový kód, vyvoláva pochybnosti o skutočnej nestrannosti fungovania tohto systému.

21      Po tretie osobitné podmienky prideľovania vecí sudcom patria do diskrečnej právomoci ministra spravodlivosti.

22      Po štvrté prideľovanie vecí SLPS náhodným výberom neumožňuje zaručiť rovnomerné rozdelenie pracovného zaťaženia medzi sudcov, čím vzniká riziko prieťahov pri vybavovaní vecí. Mohlo by dokonca ohroziť nezávislosť sudcu, ak sudca pod časovým tlakom vedie „rýchle súdne konania“ a čo najskôr veci uzavrie namiesto toho, aby sa snažil vypracovať spravodlivé rozhodnutia.

23      Predkladajúci vnútroštátny súd dospel k záveru, že zložitosť zavedeného systému, ako aj jeho nedostatok transparentnosti ho robia zraniteľným voči manipulácii, čo môže viesť k riziku svojvoľného zostavenia rozhodovacích zložení.

24      Pokiaľ ide o veci, ktorých predmetom sú odvolania vo veci samej, tento súd dodáva, že na rozdiel od záverov vyplývajúcich z rozsudku zo 14. novembra 2024, S. (Zmena zloženia súdu) (C‑197/23, EU:C:2024:956), rozhodnutie kolégia Sąd Okręgowy w Warszawie (Krajský súd Varšava) nemôže byť predmetom súdneho preskúmania. Vzhľadom na to, že proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať opravný prostriedok, je vylúčená kontrola pravidla prideľovania vecí, takže konanie vedené predkladajúcim vnútroštátnym súdom je poznačené neplatnosťou.

25      Za týchto okolností Sąd Okręgowy w Warszawie (Krajský súd Varšava) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„S ohľadom na článok 2 a článok 19 ods. 1 druhý pododsek [ZEÚ] v spojení s článkami 20 a 47 [Charty] a odôvodnením 61 nariadenia [2024/1689] je súdom, ktorý je nezávislý, nestranný a zriadený zákonom a ktorý zabezpečuje, aby sa vec prejednala bez zbytočných prieťahov nediskriminačným spôsobom, a zaručuje účinnú právnu ochranu, všeobecný súd posledného stupňa členského štátu, v rámci ktorého zasadá sudca tohto súdu určený generátorom [náhodných] čísel na prejednanie veci na základe správy o losovaní a predchádzajúceho rozhodnutia kolégia [tohto] súdu:

–        keď orgán súdnej správy, akým je kolégium Sąd Okręgowy (krajský súd), v rozpore s vnútroštátnymi právnymi predpismi o prideľovaní vecí svojvoľne vylúčil dovtedajšieho sudcu spravodajcu z rozhodovania vo veciach, ktoré mu boli pridelené, napriek tomu, že neboli splnené vnútroštátne zákonné kritériá na takéto vylúčenie, a v rozpore so zásadou, že k zmene v zložení rozhodovacieho zloženia súdu môže dôjsť len vtedy, ak nie je možné prejednať vec v aktuálnom zložení alebo ak existuje dlhodobá prekážka prejednania veci v aktuálnom zložení,

–        keď sa určenie nového sudcu uskutočnilo za pomoci [SLPS] vytvoreného predstaviteľom výkonnej moci, teda ministrom spravodlivosti, a [po] tom, ako boli pravidlá prideľovania vecí a losovania na súdoch stanovené aktom, ktorý má povahu nariadenia a ktorý vyhlásil tento minister..., v rozpore s právom na nezávislý a nestranný súd a s právom na zákonného sudcu,

–        keď sa určenie nového sudcu uskutočnilo na základe [SLPS] pri neznalosti a nemožnosti overiť fungovanie zdrojového kódu algoritmu, ktorý sa používa pri náhodnom prideľovaní vecí SLPS, a to v situácii, keď sú informácie o tejto aplikácii dostupné len na internetovej stránke Biuletyn Informacji Publicznej (Vestník verejných informácií), pričom takýto systém náhodného prideľovania vecí je náchylný na chyby a manipuláciu, čím sa porušuje právo účastníkov konania na spravodlivý proces,

–        keď sa určenie nového sudcu uskutočnilo za pomoci [SLPS] vytvoreného predstaviteľom výkonnej moci, teda ministrom spravodlivosti, a [po] tom, ako boli pravidlá prideľovania vecí a losovania na súdoch stanovené aktom, ktorý má povahu nariadenia a ktorý vydal ten istý minister…, a to spôsobom, ktorý porušuje zásadu práva účastníkov konania na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, keďže fungovanie SLPS nezaručuje rovnomerné pracovné zaťaženie sudcov, čo diskriminuje účastníkov konania a porušuje zásadu rovnosti pred zákonom,

–        keď sudca rozhoduje v rámci konania, ktoré je neplatné, pretože zloženie tohto súdu je v rozpore so zákonom, pričom účastníkom konania neposkytuje účinnú právnu ochranu,

–        keď neexistuje účinný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, ktorý má sudca k dispozícii proti písomnému rozhodnutiu správneho orgánu [rovnakého] súdu o pridelení veci a o určení zloženia [tohto] súdu, vzhľadom na skutočnosť, že sudcovia nemajú k dispozícii žiadny opravný prostriedok, ktorým by mohli napadnúť takéto písomné rozhodnutie pred nestranným a nezávislým súdom v rámci konania, ktoré spĺňa požiadavky článku 47 [Charty]?“

 O prejudiciálnej otázke

 Úvodné pripomienky

26      Zo znenia položenej otázky vyplýva, že predkladajúci vnútroštátny súd žiada o usmernenie týkajúce sa výkladu článku 2 a článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ, článkov 20 a 47 Charty, ako aj odôvodnenia 61 nariadenia 2024/1689.

27      V tejto súvislosti, pokiaľ ide v prvom rade o odkaz na článok 20 Charty týkajúci sa zásady rovnosti, predkladajúci vnútroštátny súd neuvádza konkrétne dôvody, pre ktoré sa pýta Súdneho dvora na výklad tohto ustanovenia. V tejto súvislosti sa tento súd obmedzuje na konštatovanie, že SLPS nezaručuje, že všetci sudcovia budú mať rovnaké pracovné zaťaženie.

28      V druhom rade, pokiaľ ide o odkaz na odôvodnenie 61 nariadenia 2024/1689, stačí konštatovať, že v súlade s článkom 113 druhým odsekom tohto právneho aktu sa toto nariadenie uplatňuje až od 2. augusta 2026. K prerozdeleniu vecí, ktorých predmetom sú odvolania vo veci samej, však došlo 13. januára 2025. Uvedené nariadenie teda nie je relevantné na účely preskúmania otázky prerozdelenia týchto vecí.

29      V treťom rade, pokiaľ ide o žiadosť o výklad článku 2 ZEÚ, treba pripomenúť, že článok 19 ZEÚ konkretizuje hodnotu právneho štátu uvedenú v článku 2 ZEÚ, takže tento článok 2 nie je potrebné osobitne vykladať.

30      Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ totiž zveruje vnútroštátnym súdom a Súdnemu dvoru úlohu zaručiť plné uplatňovanie práva Únie vo všetkých členských štátoch, ako aj právnu ochranu, ktorá jednotlivcom z tohto práva vyplýva [rozsudky z 2. marca 2021, A.B. a i. (Vymenovanie sudcov na Najvyšší súd – Odvolanie), C‑824/18, EU:C:2021:153, bod 108, ako aj zo 16. novembra 2021, Prokuratura Rejonowa w Mińsku Mazowieckim a i., C‑748/19 až C‑754/19, EU:C:2021:931, bod 59].

31      Z tohto hľadiska toto ustanovenie uvádza, že členským štátom prináleží vytvoriť systém prostriedkov nápravy a postupov zabezpečujúcich osobám podliehajúcim súdnej právomoci dodržiavanie ich práva na účinnú právnu ochranu v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie.

32      Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ sa týka „oblastí, na ktoré sa vzťahuje právo Únie“, bez ohľadu na okolnosti, za akých členské štáty uplatňujú toto právo v zmysle článku 51 ods. 1 Charty (pozri v tomto zmysle rozsudky z 27. februára 2018, Associação Sindical dos Juízes Portugueses, C‑64/16, EU:C:2018:117, bod 29, ako aj zo 16. novembra 2021, Prokuratura Rejonowa w Mińsku Mazowieckim a i., C‑748/19 až C‑754/19, EU:C:2021:931, bod 62).

33      Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ sa má uplatniť najmä voči všetkým vnútroštátnym orgánom spôsobilým rozhodovať ako súd v otázkach týkajúcich sa uplatňovania alebo výkladu práva Únie, a teda spadajúcich do oblastí, na ktoré sa vzťahuje toto právo (rozsudky z 26. marca 2020, Miasto Łowicz a Prokurator Generalny, C‑558/18 a C‑563/18, EU:C:2020:234, bod 34, ako aj citovaná judikatúra, a z 11. júla 2024, Hann‑Invest a i., C‑554/21, C‑622/21 a C‑727/21, EU:C:2024:594, bod 36).

34      Tak je to v prípade predkladajúceho vnútroštátneho súdu. Ten totiž môže rozhodovať o otázkach týkajúcich sa uplatňovania alebo výkladu práva Únie, a ako „súdny orgán“ v zmysle tohto práva patrí do poľského systému prostriedkov nápravy v „oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie“, v zmysle článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ. Tento súd preto musí spĺňať požiadavky účinnej právnej ochrany (pozri analogicky rozsudok z 11. júla 2024, Hann‑Invest a i., C‑554/21, C‑622/21 a C‑727/21, EU:C:2024:594, bod 37, ako aj citovanú judikatúru).

35      Vo štvrtom a poslednom rade, keďže predkladajúci vnútroštátny súd vo svojej otázke odkázal aj na článok 47 Charty, treba pripomenúť, že podľa článku 51 ods. 1 Charty sú ustanovenia Charty určené členským štátom vtedy, ak vykonávajú právo Únie, pričom toto ustanovenie potvrdzuje ustálenú judikatúru, podľa ktorej sa základné práva zaručené v právnom poriadku Únie majú uplatniť vo všetkých situáciách, ktoré upravuje právo Únie, nie však mimo týchto situácií [rozsudky z 19. novembra 2019, A. K. a i. (Nezávislosť disciplinárneho senátu Najvyššieho súdu), C‑585/18, C‑624/18 a C‑625/18, EU:C:2019:982, bod 78, ako aj citovaná judikatúra, a z 11. júla 2024, Hann‑Invest a i., C‑554/21, C‑622/21 a C‑727/21, EU:C:2024:594, bod 31].

36      V prejednávanej veci predkladajúci vnútroštátny súd uvádza, že odvolania vo veci samej smerujú proti prvostupňovým rozsudkom vyhláseným v sporoch týkajúcich sa žiadostí o platbu v oblasti obchodných transakcií v zmysle smernice 2011/7, pričom však nepredkladá ďalšie spresnenia, pokiaľ ide o to, či sa účastníci týchto sporov dovolávali práv a povinností vyplývajúcich z tejto smernice.

37      Za týchto podmienok sa vzhľadom na informácie, ktoré má Súdny dvor k dispozícii, a s výhradou overenia predkladajúcim vnútroštátnym súdom, nezdá, že by sa článok 47 Charty v spore vo veci samej uplatňoval.

38      Keďže však článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ ukladá všetkým členským štátom povinnosť stanoviť v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, prostriedky nápravy potrebné na zabezpečenie účinnej právnej ochrany najmä v zmysle článku 47 Charty, toto druhé ustanovenie sa musí na účely výkladu článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ náležite zohľadniť [rozsudok z 22. februára 2022, RS (Účinok rozhodnutí Ústavného súdu), C‑430/21, EU:C:2022:99, bod 37, ako aj citovaná judikatúra].

39      Za týchto okolností treba rozhodnúť o výklade článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty.

 O veci samej

40      Svojou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty vykladať v tom zmysle, že za nezávislý a nestranný súd zriadený zákonom treba považovať rozhodovacie zloženie vnútroštátneho súdu, ktorému boli veci náhodne pridelené IT systémom v nadväznosti na vylúčenie sudcu pôvodne povereného rozhodovaním v týchto veciach – pričom ide o vylúčenie, o ktoré tento sudca požiadal –, a to aj v prípade neexistencie akéhokoľvek prostriedku nápravy, ktorý by konkrétne dotknutému sudcovi umožňoval napadnúť toto prerozdelenie.

41      V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že vzhľadom na to, že Charta stanovuje práva, ktoré zodpovedajú právam zaručeným Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaným 4. novembra 1950 v Ríme (ďalej len „EDĽP“), cieľom článku 52 ods. 3 Charty je zabezpečiť potrebnú koherenciu medzi právami obsiahnutými v Charte a zodpovedajúcimi právami zaručenými EDĽP, a to bez toho, aby tým bola narušená autonómia práva Únie. Podľa Vysvetliviek k Charte základných práv (Ú. v. EÚ C 303, 2007, s. 17) článok 47 druhý odsek Charty zodpovedá článku 6 ods. 1 EDĽP. Súdny dvor preto musí dbať na to, aby výklad, ktorý podáva v prejednávanej veci, zabezpečil takú úroveň ochrany, ktorá nie je v rozpore s úrovňou ochrany zaručenou článkom 6 ods. 1 EDĽP, ako ho vykladá Európsky súd pre ľudské práva [rozsudky z 11. júla 2024, Hann‑Invest a i., C‑554/21, C‑622/21 a C‑727/21, EU:C:2024:594, bod 46, ako aj citovaná judikatúra, a zo 6. marca 2025, D. K. (Vylúčenie sudcu z rozhodovania vo veciach, ktoré mu boli pridelené) C‑647/21 a C‑648/21, EU:C:2025:143, bod 64].

42      Na základe tohto spresnenia treba v prvom rade pripomenúť, že každý členský štát musí podľa článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ zabezpečiť, aby orgány, ktoré ako „súdne orgány“ v zmysle práva Únie majú rozhodovať o otázkach týkajúcich sa uplatňovania alebo výkladu tohto práva, a ktoré tak patria do jeho systému prostriedkov nápravy v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, spĺňali požiadavky účinnej právnej ochrany, medzi ktoré patrí aj požiadavka nezávislosti (rozsudok z 1. augusta 2025, Daka a i., C‑422/23, C‑455/23, C‑459/23, C‑486/23 a C‑493/23, EU:C:2025:592, bod 73 a citovaná judikatúra).

43      Táto požiadavka nezávislosti súdov, ktorá je neoddeliteľne spojená s poslaním súdnictva, vychádza z podstaty práva na účinnú právnu ochranu a základného práva na spravodlivý proces, ktoré majú zásadný význam ako záruka ochrany všetkých práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Únie, a ako záruka zachovania spoločných hodnôt členských štátov uvedených v článku 2 ZEÚ, najmä hodnoty právneho štátu (rozsudok z 1. augusta 2025, Daka a i., C‑422/23, C‑455/23, C‑459/23, C‑486/23 a C‑493/23, EU:C:2025:592, bod 74 a citovaná judikatúra).

44      Uvedená požiadavka nezávislosti má dve hľadiská. Prvé, vonkajšie hľadisko, vyžaduje, aby dotknutý orgán vykonával svoje úlohy samostatne, nikomu hierarchicky nepodliehal ani nebol nikomu podriadený a od nikoho neprijímal príkazy alebo inštrukcie, bez ohľadu na ich pôvod, čím je chránený pred vonkajšími zásahmi alebo tlakmi, ktoré by mohli ohroziť nezávislosť rozhodovania jeho členov a ovplyvniť ich rozhodnutia. Druhé, vnútorné hľadisko, sa spája s pojmom „nestrannosť“ a týka sa rovnakého odstupu od účastníkov konania a ich jednotlivých záujmov vo vzťahu k predmetu sporu. Toto hľadisko vyžaduje rešpektovanie objektívnosti a neexistenciu akéhokoľvek záujmu na vyriešení sporu mimo striktného uplatnenia právneho predpisu (rozsudok z 1. augusta 2025, Daka a i., C‑422/23, C‑455/23, C‑459/23, C‑486/23 a C‑493/23, EU:C:2025:592, bod 75 a citovaná judikatúra).

45      Hoci „vonkajšia“ zložka nezávislosti má v podstate za cieľ zachovať nezávislosť súdov od zákonodarnej a výkonnej moci v súlade so zásadou deľby moci, ktorou sa vyznačuje fungovanie právneho štátu, jej cieľom je aj ochrana sudcov pred neprimeranými vplyvmi pochádzajúcimi zvnútra dotknutého súdu (rozsudok z 1. augusta 2025, Daka a i., C‑422/23, C‑455/23, C‑459/23, C‑486/23 a C‑493/23, EU:C:2025:592, bod 76 a citovaná judikatúra).

46      Treba tiež zdôrazniť, že výkon sudcovskej funkcie musí byť chránený nielen pred akýmkoľvek priamym vplyvom vo forme inštrukcií, ale aj pred formami vplyvu, ktoré sú viac nepriame a mohli by ovplyvniť súdne rozhodnutia [rozsudky zo 6. marca 2025, D. K. (Vylúčenie sudcu z rozhodovania vo veciach, ktoré mu boli pridelené), C‑647/21 a C‑648/21, EU:C:2025:143, bod 69, ako aj citovaná judikatúra, a z 1. augusta 2025, Daka a i., C‑422/23, C‑455/23, C‑459/23, C‑486/23 a C‑493/23, EU:C:2025:592, bod 77].

47      Tieto záruky nezávislosti a nestrannosti vyžadujú existenciu pravidiel týkajúcich sa najmä zloženia dotknutého orgánu, ktoré umožňujú odstrániť akékoľvek oprávnené pochybnosti osôb podliehajúcich súdnej právomoci, pokiaľ ide o neovplyvniteľnosť tohto orgánu z vonkajšieho hľadiska a jeho neutralitu vo vzťahu k protichodným záujmom (rozsudok z 1. augusta 2025, Daka a i., C‑422/23, C‑455/23, C‑459/23, C‑486/23 a C‑493/23, EU:C:2025:592, bod 78 a citovaná judikatúra).

48      Okrem toho, ako Súdny dvor uviedol v bode 71 rozsudku zo 6. marca 2025, D. K. (Vylúčenie sudcu z rozhodovania vo veciach, ktoré mu boli pridelené) (C‑647/21 a C‑648/21, EU:C:2025:143), Európsky súd pre ľudské práva tiež zdôraznil, že prvoradý význam najmä súdnej nezávislosti a právnej istoty pre právny štát vyžaduje osobitnú jasnosť pravidiel, ktoré sa uplatňujú v každom prípade, a jasné záruky na zabezpečenie objektívnosti a transparentnosti, a najmä na zabránenie akémukoľvek dojmu svojvôle pri prideľovaní konkrétnych vecí sudcom (rozsudok ESĽP, 5. októbra 2010, DMD GROUP, a. s. v. Slovensko, CE:ECHR:2010:1005JUD001933403, bod 66).

49      V druhom rade článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ vyžaduje tiež existenciu súdu „zriadeného zákonom“, vzhľadom na neoddeliteľné väzby, ktoré existujú medzi prístupom k takémuto súdu a zárukami nezávislosti a nestrannosti sudcov [rozsudky zo 6. marca 2025, D. K. (Vylúčenie sudcu z rozhodovania vo veciach, ktoré mu boli pridelené), C‑647/21 a C‑648/21, EU:C:2025:143, bod 72, ako aj citovaná judikatúra, a z 1. augusta 2025, Daka a i., C‑422/23, C‑455/23, C‑459/23, C‑486/23 a C‑493/23, EU:C:2025:592, bod 79].

50      Odkaz na „súd zriadený zákonom“, ktorý sa nachádza aj v článku 47 druhom odseku Charty, odráža pritom najmä zásadu právneho štátu a týka sa nielen právneho základu samotnej existencie súdu, ale aj zloženia súdu v každej veci, ako aj každého iného ustanovenia vnútroštátneho práva, ktorého nedodržanie spôsobuje protiprávnosť účasti jedného alebo viacerých sudcov na preskúmaní veci. Pravidlá prideľovania a prerozdeľovania vecí sú teda súčasťou pojmu súd „zriadený zákonom“ [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. marca 2025, D. K. (Vylúčenie sudcu z rozhodovania vo veciach, ktoré mu boli pridelené), C‑647/21 a C‑648/21, EU:C:2025:143, body 73 a 74, ako aj citovanú judikatúru].

51      Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ z tohto dôvodu vyžaduje tiež to, aby pravidlá upravujúce zostavenie rozhodovacích zložení mali takú povahu, aby mohli vylúčiť akýkoľvek neprimeraný zásah do rozhodovacieho procesu týkajúceho sa danej veci zo strany osôb, ktoré nie sú členmi rozhodovacieho zloženia rozhodujúceho o tejto veci a pred ktorými účastníci konania nemohli uplatniť svoje tvrdenia (rozsudok z 1. augusta 2025, Daka a i., C‑422/23, C‑455/23, C‑459/23, C‑486/23 a C‑493/23, EU:C:2025:592, bod 81 a citovaná judikatúra).

52      Na otázku predkladajúceho vnútroštátneho súdu treba odpovedať s prihliadnutím na tieto pripomienky. Tento súd sa konkrétne pýta na zlučiteľnosť prerozdelenia veci rozhodovaciemu zloženiu, ak k tomuto prerozdeleniu po prvé dôjde po vylúčení pôvodne určeného sudcu, po druhé sa uskutoční prostredníctvom náhodného systému prideľovania vecí, a po tretie nemôže byť predmetom opravného prostriedku zo strany sudcu, ktorého sa predmetné prerozdelenie týka, s požiadavkami vyplývajúcimi z článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ, ako sú pripomenuté v bodoch 41 až 51 tohto rozsudku.

 O vylúčení sudcu z rozhodovania o časti jeho vecí

53      Podľa judikatúry Súdneho dvora, ak rozhodovacie zloženie, ktorému bola vec pôvodne pridelená, bolo vylúčené z rozhodovania v tejto veci za okolností nezlučiteľných s požiadavkami pripomenutými v bodoch 41 až 51 tohto rozsudku, rozhodovacie zloženie, ktorému bola uvedená vec prerozdelená, je povinné zdržať sa rozhodovania o tejto veci [pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. júla 2023, YP a i. (Zbavenie imunity a pozastavenie výkonu funkcie sudcu), C‑615/20 a C‑671/20, EU:C:2023:562, body 76 a 77, ako aj citovanú judikatúru].

54      Pokiaľ ide konkrétne o vylúčenie sudcu z rozhodovania vo veciach, Súdny dvor rozhodol, že článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej orgán vnútroštátneho súdu môže vylúčiť sudcu tohto súdu z rozhodovania v niektorých alebo vo všetkých veciach, ktoré mu boli pridelené, bez toho, aby táto právna úprava stanovovala kritériá, ktorými sa tento orgán musí riadiť pri prijímaní takéhoto rozhodnutia o vylúčení sudcu z rozhodovania, a ukladala povinnosť odôvodniť toto rozhodnutie [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. marca 2025, D. K. (Vylúčenie sudcu z rozhodovania vo veciach, ktoré mu boli pridelené), C‑647/21 a C‑648/21, EU:C:2025:143, bod 86].

55      Aby sa neprenechal priestor svojvôli, ktorá by mohla vyplynúť z netransparentného postupu ohrozujúceho zásady nezávislosti a neodvolateľnosti sudcov, je dôležité, aby vnútroštátne pravidlá upravujúce vylúčenie sudcu z rozhodovania v pridelených veciach stanovovali jasne určené objektívne kritériá, na základe ktorých môže byť sudca vylúčený z rozhodovania vo veciach, ktoré mu boli pridelené, ako aj povinnosť odôvodniť rozhodnutia o vylúčení sudcu z rozhodovania, najmä v prípade vylúčenia dotknutého sudcu z rozhodovania bez jeho súhlasu, s cieľom zabezpečiť, aby nezávislosť sudcov nebola ohrozená neoprávnenými vonkajšími vplyvmi [rozsudok zo 6. marca 2025, D. K. (Vylúčenie sudcu z rozhodovania vo veciach, ktoré mu boli pridelené), C‑647/21 a C‑648/21, EU:C:2025:143, bod 85].

56      V prejednávanej veci sa s výhradou overení, ktoré prináleží vykonať predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu, zdá, že článok 47b odsek 1 zákona o organizácii všeobecných súdov stanovuje, že zmena zloženia súdu je prípustná, pokiaľ existuje „trvalá prekážka prejednania veci“. Podľa odseku 6 tohto istého článku 47b má kolégium súdu možnosť vylúčiť sudcu z rozhodovania, a to na jeho žiadosť alebo z vlastného podnetu, v prípade preloženia tohto sudcu do inej komory tohto súdu.

57      V tejto súvislosti Súdny dvor v bode 77 rozsudku zo 6. marca 2025, D. K. (Vylúčenie sudcu z rozhodovania vo veciach, ktoré mu boli pridelené) (C‑647/21 a C‑648/21, EU:C:2025:143), rozhodol, že vnútroštátna právna úprava, akou je článok 47b ods. 1 a ods. 4 až 6 zákona o organizácii všeobecných súdov, nestanovuje presné a objektívne kritériá vymedzujúce možnosť vylúčiť sudcu z rozhodovania v jednej alebo vo viacerých veciach, ktoré mu boli pridelené, a umožňuje kolégiu dotknutého súdu vylúčiť sudcu z rozhodovania v týchto veciach bez toho, aby bolo takéto rozhodnutie odôvodnené.

58      Toto posúdenie však bolo vykonané v rámci veci týkajúcej sa vylúčenia sudcu z rozhodovania vo veci, ktorá mu bola pridelená, bez jeho súhlasu, pričom toto vylúčenie nasledovalo po tom, čo bol tento sudca bez svojho súhlasu preradený na iné oddelenie súdu, ku ktorému patril.

59      Zo skutočností uvedených v spise, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, pritom vyplýva, že v prejednávanej veci bola sudkyňa JD vylúčená z rozhodovania o časti svojich vecí rozhodnutím, ktoré bolo prijaté na jej vlastnú žiadosť. S výhradou overenia predkladajúcim vnútroštátnym súdom sa zdá, že takéto vylúčenie na žiadosť dotknutého sudcu patrí, ako uvádza Európska komisia vo svojich písomných pripomienkach, medzi prípady stanovené v článku 47b ods. 6 zákona o organizácii všeobecných súdov.

60      Okrem toho z vysvetlení predkladajúceho vnútroštátneho súdu vyplýva, že k tomuto vylúčeniu došlo v dôsledku preloženia sudkyne JD v rámci súdu, ku ktorému patrila. Z týchto vysvetlení v žiadnom prípade nevyplýva, že by s týmto preložením nebol vyjadrený súhlas, alebo že by bolo dokonca svojvoľné, ani že žiadosť o vylúčenie bola dôsledkom vonkajších vplyvov, ktorým bola táto sudkyňa vystavená a mohli by spochybniť jej nezávislosť.

61      S výhradou overení, ktoré prináleží vykonať predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu, preto treba konštatovať, že pokiaľ o toto vylúčenie slobodne požiadala sudkyňa JD, nemôže takéto čiastočné vylúčenie z rozhodovania u osôb podliehajúcich súdnej právomoci vyvolať oprávnené pochybnosti, pokiaľ ide o jej nezávislosť. Za týchto podmienok treba dodať, že vzhľadom na to, že sa nezdá, že by uvedená sudkyňa bola vylúčená z rozhodovania vo veciach, ktorých predmetom sú odvolania vo veci samej, za okolností nezlučiteľných s požiadavkami pripomenutými v bodoch 41 až 51 tohto rozsudku, nemožno sa na základe judikatúry citovanej v bode 53 tohto rozsudku domnievať, že rozhodovacie zloženie, ktorému boli tieto veci prerozdelené, je povinné zdržať sa rozhodovania o uvedených veciach.

62      Čiastočné vylúčenie sudcu z rozhodovania v jednej alebo viacerých z jeho vecí totiž nemôže ohroziť jeho nezávislosť, ak k nemu dochádza na jeho žiadosť a bez akéhokoľvek dôkazu, ktorý by naznačoval, že o toto vylúčenie dotknutý sudca slobodne nepožiadal.

 O prerozdelení vecí prostredníctvom náhodného systému prideľovania

63      Podľa judikatúry Súdneho dvora systém prideľovania vecí v rámci vnútroštátnych súdov, ktorý je založený na zásade náhodného výberu rozhodovacieho zloženia spojeného s určitými výnimkami, nemôže sám osebe vystaviť rozhodovacie zloženia neprimeranému vplyvu v zmysle judikatúry pripomenutej v bodoch 45 a 46 tohto rozsudku (pozri v tejto súvislosti rozsudok z 27. februára 2025, Sinalov, C‑16/24, EU:C:2025:116, bod 51).

64      Vzhľadom na judikatúru pripomenutú v bodoch 41 až 51 tohto rozsudku však treba dodať, že fungovanie takéhoto systému musí byť založené na transparentných, objektívnych a vopred známych pravidlách, ktoré umožňujú vylúčiť akékoľvek svojvoľné využívanie tohto systému a akýkoľvek neprimeraný zásah osôb nepatriacich do rozhodovacieho zloženia do rozhodovacieho procesu týkajúceho sa danej veci.

65      Vzhľadom na to, že konečné posúdenie skutkového stavu, ako aj uplatnenie a výklad vnútroštátneho práva prináleží v rámci konania upraveného v článku 267 ZFEÚ výlučne predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu, úlohou tohto súdu je tiež s konečnou platnosťou určiť, či fungovanie SLPS, najmä v rámci prerozdeľovania vecí, ktorých predmetom sú odvolania vo veci samej, je v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ. V súlade s ustálenou judikatúrou však Súdny dvor môže na základe skutočností uvedených v spise, ktorý má k dispozícii, poskytnúť tomuto vnútroštátnemu súdu výkladové prvky práva Únie, ktoré môžu byť pre tento súd na tento účel užitočné [rozsudky zo 6. októbra 2021, W.Ż. (Senát Najvyššieho súdu pre mimoriadne preskúmanie a veci verejné – Vymenovanie), C‑487/19, EU:C:2021:798, bod 133, ako aj z 13. júla 2023, YP a i. (Zbavenie imunity a pozastavenie výkonu funkcie sudcu), C‑615/20 a C‑671/20, EU:C:2023:562, bod 66].

66      V tejto súvislosti z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že predkladajúci vnútroštátny súd má pochybnosti o zlučiteľnosti SLPS s týmito požiadavkami zo štyroch dôvodov, ktoré sa v podstate týkajú po prvé nedostatočnej transparentnosti tohto systému, po druhé úlohy ministra spravodlivosti pri určovaní pravidiel fungovania uvedeného systému, po tretie chýb, ktoré mohlo spôsobiť jeho uplatnenie, a po štvrté nerovnováhy pracovnej záťaže sudcov, ktorú spôsobuje.

67      Po prvé treba konštatovať, že uvedené požiadavky, a najmä požiadavky uvedené v bode 64 tohto rozsudku, sú splnené predovšetkým vtedy, ak fungovanie náhodného systému prideľovania dotknutých vecí spočíva na vopred určených a verejných parametroch, ak je tento systém ohraničený transparentnou právnou úpravou stanovujúcou spôsoby a kritériá prideľovania a prerozdeľovania vecí, je navrhnutý – najmä prostredníctvom úplne automatizovaného losovania – tak, aby sa zabránilo prideleniu veci sudcovi zvolenému na základe voľnej úvahy, a ak sa správy o losovaniach zverejňujú. Takéto skutočnosti totiž predstavujú primerané záruky, že sa zabráni akémukoľvek zdaniu svojvôle pri prideľovaní alebo prerozdeľovaní konkrétnych vecí sudcom, ako aj akýmkoľvek neprimeraným zásahom osôb mimo rozhodovacieho zloženia, ktoré rozhoduje o danej veci, do rozhodovacieho procesu týkajúceho sa tejto veci.

68      Zo skutočností uvedených v spise, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, pritom vyplýva, že fungovanie SLPS sa riadi právnou úpravou, ktorá stanovuje kritériá a spôsoby prideľovania alebo prerozdeľovania vecí sudcom. Okrem toho sa losovanie uskutočňuje automaticky. Napokon sa zverejňuje tak úplný algoritmus tohto systému, ako aj správy o losovaniach. V tomto kontexte samotná okolnosť, že zdrojový kód uvedeného systému, ktorý v programovacom jazyku odráža pokyny tvoriace tento systém, nie je verejne dostupný, nemôže viesť k riziku vplyvu, ktorý by mohol usmerňovať súdne rozhodnutia, alebo k riziku svojvoľnej manipulácie s prideľovaním a prerozdeľovaním vecí. Naopak, ako uviedla poľská vláda vo svojich písomných pripomienkach, sprístupnenie zdrojového kódu SLPS by mohlo uľahčiť kybernetický útok na tento systém.

69      Po druhé, pokiaľ ide o pochybnosti súvisiace s úlohou ministra spravodlivosti pri určovaní pravidiel fungovania SLPS, treba pripomenúť, že ako vyplýva z bodov 47 a 51 tohto rozsudku, záruky nezávislosti a nestrannosti, ako aj požiadavka „súdu zriadeného zákonom“ vyžadujú existenciu pravidiel týkajúcich sa najmä zostavenia rozhodovacích zložení, ktoré umožňujú odstrániť akékoľvek oprávnené pochybnosti osôb podliehajúcich súdnej právomoci, pokiaľ ide o neovplyvniteľnosť tohto orgánu vonkajšími faktormi a jeho neutralitu vo vzťahu k protichodným záujmom.

70      V tejto súvislosti v súlade so zásadou deľby moci, ktorou sa vyznačuje fungovanie právneho štátu, musí byť zaručená nezávislosť súdov vo vzťahu k zákonodarnej a výkonnej moci [rozsudky z 19. novembra 2019, A. K. a i. (Nezávislosť disciplinárneho senátu Najvyššieho súdu), C‑585/18, C‑624/18 a C‑625/18, EU:C:2019:982, bod 124, ako aj z 24. marca 2026, Rzecznik Praw Obywatelskich (Vylúčenie sudcu všeobecného súdu), C‑521/21, EU:C:2026:242, bod 72].

71      Podľa ustálenej judikatúry tak cieľom požiadavky „súdu zriadeného zákonom“ v zmysle práva Únie je zabrániť tomu, aby bola organizácia súdneho systému ponechaná na voľnú úvahu výkonnej moci, a zabezpečiť, aby sa táto oblasť spravovala zákonom prijatým zákonodarnou mocou spôsobom, ktorý je v súlade s normami vymedzujúcimi výkon jej právomoci [pozri v tomto zmysle rozsudky z 26. marca 2020, Preskúmanie Simpson/Rada a HG/Komisia, C‑542/18 RX‑II a C‑543/18 RX‑II, EU:C:2020:232, bod 73 a citovanú judikatúru, ako aj z 24. marca 2026, Rzecznik Praw Obywatelskich (Vylúčenie sudcu všeobecného súdu), C‑521/21, EU:C:2026:242, bod 73].

72      Táto požiadavka je splnená, ak je minister spravodlivosti na základe legislatívneho splnomocnenia, akým je splnomocnenie stanovené v článku 41 zákona o organizácii všeobecných súdov, oprávnený prijať všeobecné pravidlá prideľovania vecí a definovať všeobecné parametre fungovania náhodného systému prideľovania vecí, akým je SLPS. Okrem toho prijatie takýchto všeobecných pravidiel týmto ministrom nemôže samo osebe vyvolať pochybnosti, pokiaľ ide o nezávislosť a nestrannosť sudcov.

73      Po tretie Súdny dvor rozhodol, že nesprávne uplatnenie pravidiel prideľovania vecí nevyhnutne neznamená existenciu vplyvu, ktorý by mohol usmerňovať súdne rozhodnutia alebo svojvoľnú manipuláciu právomocí (pozri v tejto súvislosti rozsudok z 27. februára 2025, Sinalov, C‑16/24, EU:C:2025:116, bod 51). V tomto kontexte samotná okolnosť uvedená predkladajúcim vnútroštátnym súdom, že fungovanie náhodného systému prideľovania vecí mohlo byť poznačené chybami, nemôže sama osebe odhaliť v neskoršom okamihu nenáležité vplyvy v rozhodovacom procese týkajúcom sa konkrétnych vecí. Platí to tým viac, že ako zdôraznila poľská vláda vo svojich písomných pripomienkach, kritika fungovania SLPS, na ktorú poukazuje predkladajúci vnútroštátny súd, má zrejme čisto historickú povahu, keďže všetky uvedené poruchy nastali v priebehu roka 2018.

74      Po štvrté, pokiaľ ide o okolnosť, že náhodný systém prideľovania vecí môže viesť k nerovnomernému rozdeleniu pracovného zaťaženia medzi sudcami súdu, treba poznamenať, že predkladajúci vnútroštátny súd v podstate odkazuje na počet vecí pridelených rôznym sudcom. Jednoduchá nerovnováha v počte pridelených vecí, ktorá môže byť opodstatnená dôvodmi riadneho výkonu spravodlivosti, však nevyhnutne neznamená nerovnováhu pracovného zaťaženia.

75      V každom prípade okolnosť, že náhodný systém prideľovania vecí môže viesť k nerovnomernému rozdeleniu pracovného zaťaženia medzi sudcami súdu, nemôže spôsobiť riziko neprimeraného zasahovania do rozhodovacieho procesu týkajúceho sa danej veci ani kontrolu nad obsahom súdnych rozhodnutí.

 O súdnom preskúmaní prerozdelení vecí

76      Pokiaľ ide o súdne preskúmanie uplatnenia náhodného systému prideľovania vecí, treba pripomenúť, že možnosť overiť dodržanie záruk spojených s pojmom „nezávislý a nestranný súd zriadený zákonom“ je nevyhnutná vzhľadom na dôveru, ktorú musia súdy demokratickej spoločnosti vzbudzovať u osoby podliehajúcej súdnej právomoci [pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. mája 2024, Asociaţia „Forumul Judecătorilor din România“ (Združenia sudcov a prokurátorov), C‑53/23, EU:C:2024:388, bod 55, a z 27. februára 2025, Sinalov, C‑16/24, EU:C:2025:116, bod 53].

77      Dodržiavanie pravidiel vnútroštátneho práva týkajúcich sa prideľovania a prerozdeľovania vecí, prípadne prostredníctvom náhodného systému prideľovania vecí, tak musí byť možné podrobiť súdnemu preskúmaniu na žiadosť účastníka konania alebo ex offo v prípade vážnych pochybností, s cieľom určiť, či rozhodovacie zloženie, ktorému bola daná vec pridelená alebo prerozdelená, predstavuje nezávislý a nestranný súd zriadený zákonom [pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. novembra 2024, S. (Zmena zloženia súdu), C‑197/23, EU:C:2024:956, body 65 a 67, ako aj z 27. februára 2025, Sinalov, C‑16/24, EU:C:2025:116, body 54 a 55].

78      Keďže teda vnútroštátny súd, ktorý začal konanie, môže preskúmať zákonnosť svojho zloženia s cieľom rozhodnúť vo veci, ktorá mu bola predložená, nie je potrebné na tento účel stanoviť samostatný opravný prostriedok v prospech sudcu, ktorého sa týka toto prerozdelenie (pozri, analogicky, rozsudok z 1. augusta 2025, Daka a. i., C‑422/23, C‑455/23, C‑459/23, C‑486/23 a C‑493/23, EU:C:2025:592, bod 99).

79      V tomto prípade veci, ktorých predmetom sú odvolania vo veci samej, presne ilustrujú, že predkladajúci vnútroštátny súd môže preskúmať zákonnosť svojho zloženia s cieľom rozhodnúť o týchto odvolaniach.

80      Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty sa má vykladať v tom zmysle, že za nezávislý a nestranný súd zriadený zákonom treba považovať rozhodovacie zloženie vnútroštátneho súdu, ktorému boli veci náhodne pridelené IT systémom v nadväznosti na vylúčenie sudcu pôvodne povereného rozhodovaním v týchto veciach – pričom ide o vylúčenie, o ktoré tento sudca požiadal –, a to aj v prípade neexistencie akéhokoľvek prostriedku nápravy, ktorý by dotknutému sudcovi konkrétne umožňoval napadnúť toto prerozdelenie.

 O trovách

81      Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:

Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie

sa má vykladať v tom zmysle, že:

za nezávislý a nestranný súd zriadený zákonom treba považovať rozhodovacie zloženie vnútroštátneho súdu, ktorému boli veci náhodne pridelené IT systémom v nadväznosti na vylúčenie sudcu pôvodne povereného rozhodovaním v týchto veciach – pričom ide o vylúčenie, o ktoré tento sudca požiadal –, a to aj v prípade neexistencie akéhokoľvek prostriedku nápravy, ktorý by dotknutému sudcovi konkrétne umožňoval napadnúť toto prerozdelenie.

Podpisy


*      Jazyk konania: poľština.


i      Názov prejednávanej veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.