V Bruseli19. 1. 2018

COM(2018) 36 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Správa o všeobecnom systéme preferencií za obdobie rokov 2016 – 2017

{SWD(2018) 23 final}
{SWD(2018) 24 final}
{SWD(2018) 25 final}
{SWD(2018) 26 final}
{SWD(2018) 27 final}
{SWD(2018) 28 final}
{SWD(2018) 29 final}
{SWD(2018) 30 final}
{SWD(2018) 31 final}
{SWD(2018) 32 final}


1.Úvod

V tejto správe a v sprievodnom pracovnom dokumente útvarov Komisie 1 sa hodnotia účinky všeobecného systému preferencií (ďalej len „VSP“) v období rokov 2016 – 2017 so zameraním na výkon zvýhodnených krajín podľa VSP+. Podľa nariadenia o VSP 2 sa táto správa Európskemu parlamentu a Rade predkladá každé dva roky.

Vďaka VSP zostáva EÚ dôležitým hráčom, ktorý sprevádza rozvojové krajiny na ceste k dosiahnutiu trvalo udržateľného rozvoja pomocou hospodárskej hybnej sily obchodu. Ako nástroj na podporu univerzálnych hodnôt ľudských práv, sociálnej spravodlivosti a ochrany životného prostredia sú obchodné preferencie neoddeliteľnou súčasťou stratégie Komisie pod názvom Obchod pre všetkých 3 . Veľkorysý prístup na trh EÚ umožňuje zvýhodneným krajinám podľa VSP vytvárať dodatočné príjmy prostredníctvom medzinárodného obchodu a prispieva k ich úsiliu vynakladanému na zníženie chudoby a podporu trvalo udržateľného rozvoja, ľudských práv a dobrej správy vecí verejných.

1.1.Tri opatrenia v rámci VSP

Systém VSP má tri rôzne opatrenia obchodných preferencií, ktoré boli podrobne opísané v správe o VSP z roku 2016 4 a ktoré sú zhrnuté tu:

−Na základe všeobecného opatrenia (ďalej len „štandardný VSP“) sa krajinám s nízkymi alebo nižšími strednými príjmami 5 , ktoré nevyužívajú iný preferenčný obchodný prístup na trh EÚ, udeľuje zníženie cla pri približne 66 % všetkých colných položiek EÚ. Vo vykazovanom období rokov 2016 – 2017 bolo 23 príjemcov štandardného VSP (pozri tabuľku 1 ).

−V rámci osobitného stimulačného opatrenia pre trvalo udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných (ďalej len „VSP+“) sa oprávneným krajinám, ktoré sú zraniteľné z hľadiska hospodárskej diverzifikácie a objemov vývozu, poskytuje úplné pozastavenie cla pri tých istých približne 66 % colných položkách ako pri štandardnom VSP. Zvýhodnené krajiny musia na oplátku ratifikovať a účinne vykonávať 27 hlavných medzinárodných dohovorov v oblasti ľudských a pracovných práv, ochrany životného prostredia a dobrej správy vecí verejných, ktoré sa uvádzajú v nariadení o VSP. Vo vykazovanom období rokov 2016 – 2017 bolo 10 príjemcov VSP+ (pozri tabuľku 2).

−V zmysle osobitného opatrenia „Všetko okrem zbraní“ (ďalej len „EBA“, z angl. Everything But Arms) sa krajinám, ktoré OSN klasifikuje ako najmenej rozvinuté krajiny, udeľuje plný bezcolný a bezkvótový prístup na všetky výrobky okrem zbraní a streliva. Na rozdiel od štandardného VSP a VSP+ zvýhodnené krajiny po uzatvorení dohody o voľnom obchode s EÚ nestrácajú status EBA. Vo vykazovanom období rokov 2016 – 2017 využívalo opatrenie EBA 49 príjemcov (pozri tabuľku 3 ).

V roku 2016 sa VSP využil pri dovozoch do EÚ v hodnote 62,6 miliardy EUR takto: 31,6 miliardy EUR z krajín zvýhodnených v rámci VSP, približne 7,5 miliardy EUR z krajín zvýhodnených v rámci VSP+ a 23,5 miliardy EUR z krajín zvýhodnených v rámci EBA (podrobnosti sa uvádzajú v tabuľkách 4 až 7) 6 .

V grafoch 1 a 2 sa uvádza prehľad dovozu v rámci troch opatrení VSP.

Ako sa uvádza v grafe 3, spomedzi krajín zvýhodnených v rámci VSP majú najväčší podiel na dovoze do EÚ (vrátane dovozu, ktorý nepodlieha systému VSP) India a Vietnam, pričom obidve krajiny sú zvýhodnené v rámci štandardného VSP. Tretím najväčším dovozcom je Bangladéš, krajina zvýhodnená v rámci EBA.

Ako sa uvádza v grafe 4, India, Bangladéš a Vietnam predstavujú aj tri krajiny s najväčším podielom spomedzi zvýhodnených krajín výhradne na základe preferenčného dovozu v rámci systému VSP.



2.Štandardné opatrenie VSP

India

Od roku 2014 bolo z VSP vyňatých niekoľko tried výrobkov vrátane textílií, keďže už nespĺňajú kritériá pre systém VSP. Napriek tomuto vyňatiu zostáva India najväčším vývozcom do EÚ v rámci VSP. V roku 2016 India do EÚ vyviezla textil a odevy v hodnote 7,6 miliardy EUR, z čoho bolo 5,7 miliardy EUR v rámci štandardného VSP.

Vo vykazovanom období rokov 2016 – 2017 VSP využilo 23 zvýhodnených krajín (tabuľka 1). V tomto období opustilo štandardný VSP päť krajín v dôsledku zmien ich prístupu na trh EÚ (pokrytý dohodou o voľnom obchode) alebo ich hospodárskeho postavenia (klasifikácia Svetovou bankou ako krajina s vyšším stredným príjmom alebo vyšším príjmom počas troch po sebe nasledujúcich rokov). V grafe 5 sa uvádza rozdelenie preferenčného dovozu 7 do EÚ v rámci štandardného VSP v roku 2016.

Vietnam

V roku 2016 predstavoval podiel Vietnamu na celkovom dovoze zo všetkých krajín, ktoré sú zvýhodnené podľa štandardného VSP, 23 %. Pokiaľ ide len o dovoz v rámci VSP z Vietnamu, obuv predstavovala takmer 40 %.

Zoznam tried výrobkov pochádzajúcich z krajín zvýhodnených podľa štandardného VSP sa reviduje každé tri roky. Posledná revízia sa uskutočnila v roku 2016, čo viedlo k revidovanému zoznamu tried výrobkov, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2017 8 . Výrobky, pri ktorých už nie je potrebná podpora preferenciami v rámci VSP, boli vyňaté zo zoznamu výrobkov.

3.Opatrenie EBA

Opatrenie EBA je hlavný obchodný nástroj EÚ, ktorého cieľom je pomôcť najchudobnejším a najslabším krajinám vo svete – najmenej rozvinutým krajinám – využiť obchodné príležitosti. Počas vykazovacieho obdobia rokov 2016 – 2017 EBA využívalo 49 zvýhodnených krajín (pozri tabuľku 3).

V grafe 6 sa uvádza rozpis hodnoty a percentuálneho podielu preferenčného dovozu z krajín zvýhodnených v rámci EBA v roku 2016. Najväčší podiel dovozu spomedzi krajín zvýhodnených v rámci EBA sa zaznamenal z Bangladéša (66 %), za ním nasledovala Kambodža (18 %).

3.1.Rozšírená spolupráca s niektorými krajinami zvýhodnenými v rámci EBA

Mjanmarsko

Mjanmarsko bolo v roku 2013 znovu zaradené medzi zvýhodnené krajiny v rámci EBA, čo je uznaním jeho úsilia o začatie ambicióznych politických, sociálnych a pracovných reforiem. Nedávny vývoj v oblasti humanitárnych a ľudských práv v Jakchainskom štáte je mimoriadne vážny. Európska únia naliehavo vyzýva vládu Mjanmarska, aby poskytla plný humanitárny prístup a umožnila bezpečný, dobrovoľný a dôstojný návrat všetkých utečencov. Európska únia vyzvala Mjanmarsko, aby našlo dlhodobé riešenie štrukturálnych problémov v Jakchainskom štáte v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami a s cieľom dodržať požiadavky systému EBA.

Ako sa uvádza v stratégii Komisie Obchod pre všetkých, EÚ môže za výnimočných okolností dočasne odstúpiť od štandardného VSP alebo EBA, najmä v prípadoch vážneho a systematického porušovania zásad stanovených v dohovoroch o ľudských a pracovných právach uvedených v nariadení o VSP.

Európska únia prostredníctvom intenzívnejšej spolupráce posilnila dialóg s niektorými krajinami EBA s cieľom presadzovať konkrétne kroky a trvalé riešenia vážnych nedostatkov pri rešpektovaní základných ľudských a pracovných práv. Ak tento dialóg neprinesie výsledky, EÚ je pripravená začať ako poslednú možnosť postup zrušenia VSP s náležitým zohľadnením hospodárskeho a sociálneho vplyvu takéhoto zrušenia.

Bangladéš

Opatrenie EBA prispieva k sociálno-ekonomickému rozvoju tým, že vytvára milióny pracovných príležitostí v odvetví konfekčných odevov, v ktorom veľkú väčšinu pracovníkov tvoria ženy. To však musí ísť ruka v ruke s rešpektovaním základných ľudských a pracovných práv, najmä slobody združovania, s cieľom prispieť k väčšej prosperite a dôstojnej práci. Európska únia potrebuje vidieť skutočné a trvalé zlepšenia, len tak bude možné vyhnúť sa ďalším krokom.

Pokiaľ ide o Mjanmarsko, EÚ je spolu so Spojenými štátmi, Japonskom, Dánskom a Medzinárodnou organizáciou práce (MOP) zapojená do Iniciatívy na zlepšenie pracovných práv a postupov v Mjanmarsku, ktorej cieľom je podporiť dodržiavanie medzinárodných pracovných noriem a zodpovedných obchodných postupov MOP. Toto medzinárodné fórum zainteresovaných strán prioritne pomáha reformovať pracovné právo v Mjanmarsku a posilňovať vzťahy medzi sociálnymi partnermi.

Po zhoršení situácie v oblasti ľudských a pracovných práv v Bangladéši a Kambodži sa Komisia a ESVČ v týchto dvoch krajinách aktívnejšie angažovali a zapojili príslušné zainteresované strany vrátane mimovládnych organizácií, organizácií občianskej spoločnosti, medzinárodných organizácií, sociálnych partnerov a podnikov.

Kambodža

Európska únia spolupracuje s Kambodžou na riešení otázok ľudských práv týkajúcich sa pozemkových sporov vyplývajúcich z koncesií na pestovanie cukrovej trstiny a otázok pracovných práv, najmä slobody združovania. Európska únia potrebuje vidieť skutočné a trvalé zlepšenia, len tak bude možné vyhnúť sa ďalším krokom.

V Bangladéši Komisia vzniesla obavy v súvislosti s pracovnými právami, najmä slobodou združovania a vykonávaním spoločnej iniciatívy známej ako Pakt udržateľnosti pre trvalé zlepšovanie pracovných práv a bezpečnosti tovární v odvetví konfekčných a pletených odevov v Bangladéši. Európska únia poukázala najmä na zosúladenie bangladéšskeho zákona o pracovnom práve a zákona o vývoznej spracovateľskej zóne s dohovormi MOP o pracovných právach, čo by malo byť jedným z prioritných opatrení.

Pokiaľ ide o Kambodžu, EÚ naliehala na vládu, aby vytvorila nezávislý a transparentný mechanizmus na riešenie nárokov na kompenzácie vyplývajúce z udeľovania koncesií na hospodárske pozemky na plantáže cukrovej trstiny.

Zvýšená angažovanosť je založená primárne na dostupných odporúčaniach a záveroch MOP a iných orgánov OSN, ktoré monitorujú dohovory o ľudských a pracovných právach. Použitie týchto odporúčaní a záverov umožňuje objektívne a transparentné posúdenie plnenia prijatých medzinárodných záväzkov.

V rámci tohto procesu sa vytvoril tlak na vlády, aby riešili problematické oblasti, pričom došlo k určitému pozitívnemu vývoju. Uvedené otázky sa zároveň koherentným a koordinovaným spôsobom riešili prostredníctvom všetkých príslušných kanálov (ako sú výbory pre obchod, dialógy o politických alebo ľudských právach).

Pokrok je povzbudivý. Napriek tomu je EÚ pripravená začať postup zrušenia VSP ako poslednú možnosť v prípade, že naše konštruktívne úsilie prostredníctvom dialógov neprinesie uspokojivé výsledky. Pri takomto rozhodnutí sa náležite zohľadnia negatívne hospodárske, sociálne a ľudské dôsledky súvisiace s možným zrušením VSP.

4.Opatrenie VSP+

Systém VSP+ je jedným z hlavných nástrojov EÚ na podporu trvalo udržateľného rozvoja v zraniteľných rozvojových krajinách. Krajiny VSP+ profitujú z jednoduchšieho obchodu s EÚ za podmienky, že účinne vykonávajú 27 hlavných medzinárodných dohovorov o ľudských a pracovných právach, ochrane životného prostredia a dobrej správe vecí verejných.

4.1.Zvýhodnené krajiny podľa VSP+

Vykazovacie obdobie rokov 2016 – 2017 sa vzťahuje na 10 zvýhodnených krajín podľa VSP+: Arménsko, Bolíviu, Filipíny, Gruzínsko, Kapverdskú republiku, Kirgizsko, Mongolsko, Pakistan, Paraguaj a Srí Lanku (pozri tabuľku 2).

Gruzínsko od 1. januári 2017 prestalo využívať výhody systému VSP+, pretože získalo preferenčný prístup na trh v rámci prehĺbenej a komplexnej dohody o voľnom obchode (DCFTA) s EÚ. Kirgizsko sa stalo zvýhodnenou krajinou podľa VSP+ krátko po začiatku vykazovacieho obdobia (v januári 2016). Srí Lanka sa do VSP+ vrátila v máji 2017 po tom, ako bolo zo systému v roku 2010 vyňatá. Paraguaj opustí systém VSP+ 1. januára 2019, keďže Svetová banka ho tri roky po sebe zaradila medzi krajiny s vyšším stredným príjmom.

V grafe 7 sa uvádza hodnota preferenčného dovozu 9 z krajín VSP+ v roku 2016. Najväčší podiel pochádza z Pakistanu, ktorý predstavoval 74 % celého dovozu v rámci VSP+.

4.2.Monitorovanie VSP+

Bolívia

Aj napriek celkovej sociálno-ekonomickej situácii Bolívia v rokoch 2016 – 2017 naďalej výrazne napredovala pri účinnom plnení záväzkov v oblasti ľudských práv. Zameriavala sa najmä na odstránenie chudoby, zlepšenie prístupu k vzdelaniu, zdravotníctvu, potravinám a bývaniu, ako aj na riešenie problémov v oblasti reprodukčného zdravia. Veľkým problémom však zostáva minimálny vek prijatia do zamestnania, ktorý nie je zlučiteľný s dohovorom MOP č. 138.

Systém VSP+ je založený na trvalo udržateľnom rozvoji. Vstupom do systému VSP+ sa zvýhodnené krajiny zaväzujú účinne vykonávať 27 základných dohovorov, za čo získajú lepší prístup na trh EÚ.

Očakáva sa, že zvýhodnené krajiny podľa VSP+ preukážu zodpovednosť a politické odhodlanie a – čo je najdôležitejšie – budú vytrvalo zlepšovať dodržiavanie uvedených záväzkov aj napriek zisteným nedostatkom.

Pakistan

V Pakistane došlo k pozitívnemu vývoju pri posilňovaní rámca v oblasti ľudských práv a legislatívnych opatrení v oblasti práv žien, detí, menšín a pracovných práv, pričom sa pripravujú právne predpisy týkajúce sa, okrem iného, mučenia, justície mladistvých a práv transsexuálov. Uvedené oblasti, ako aj využívanie mučenia, uplatňovanie trestu smrti, častý výskyt detskej práce a otázka slobody prejavu však vyvolávajú vážne obavy. Celková situácia v oblasti ľudských práv je preto zmiešaná a Pakistan musí zintenzívniť svoje úsilie na presadzovanie a vykonávanie právnych predpisov.

Európska únia so zvýhodnenou krajinou spolupracuje na monitorovaní VSP+ vo všetkých oblastiach, v ktorých je vykonávanie neuspokojivé.

4.2.1.Spolupráca so zainteresovanými stranami

Srí Lanka

Srí Lanka podnikla dôležité kroky na zlepšenie správy vecí verejných a dodržiavania ľudských práv. Srí Lanka dobre spolupracuje so systémom OSN. Vláda však zatiaľ nevykonala niekoľko dôležitých reforiem, ktoré majú priamy vplyv na účinné vykonávanie dohovorov o ľudských právach v rámci VSP+, a to najmä zrušenie zákona o predchádzaní terorizmu, zabezpečenie základných právnych záruk a riešenie používania mučenia.

Dôkazné bremeno týkajúce sa dodržiavania záväzkov v rámci VSP+ spočíva na zvýhodnenej krajine 10 . Zvýhodnené krajiny by mali poskytnúť všetky informácie potrebné na to, aby EÚ mohla posúdiť dodržiavanie ich záväzkov v rámci systému VSP+. Posúdenie EÚ sa opiera predovšetkým o najnovšie správy a odporúčania medzinárodných monitorovacích orgánov, ako napríklad MOP a OSN. Európska únia s týmito medzinárodnými organizáciami aktívne spolupracuje; napríklad správy OSN sa podávajú každých 4 až 5 rokov, teda v dlhšom intervale ako je dvojročný cyklus podávania správ o VSP+. Stretnutia s monitorovacími orgánmi OSN a MOP a ich miestnymi zástupcami sa uskutočňujú pred monitorovacími misiami EÚ v rámci programu VSP+ a počas nich.

Európska únia využíva aj širokú škálu ďalších informácií a stretáva sa s organizáciami občianskej spoločnosti vrátane odborových zväzov, obhajcov ľudských práv, podnikov a zamestnávateľov pred monitorovacími misiami a počas nich, a to v EÚ aj v zvýhodnenej krajine. V júni 2017 sa uskutočnil dialóg s občianskou spoločnosťou s cieľom konzultovať s týmito organizáciami a zozbierať od nich vstupné informácie a ich názory 11 .

Európsky parlament a Rada sa aktívne podieľajú na vykonávaní VSP+ a na monitorovaní dodržiavania záväzkov zvýhodnených krajín. Pravidelné stretnutia s členskými štátmi sa organizujú vo forme expertnej skupiny pre VSP a pracovnej skupiny Rady pre VSP. Otázky prerokované s odborníkmi členských štátov zahŕňali odpovede zvýhodnených krajín podľa VSP+ na hodnotiace tabuľky a správy o monitorovacích misiách VSP+.

Mongolsko

Dialóg o VSP+ a podpora projektu MOP financovaného EÚ povzbudili Mongolsko pri revízii pracovného práva. Mongolsko schválilo národný program pre rodovú rovnosť, ktorého cieľom je vypracovať do roku 2021 politiky zohľadňujúce rodový aspekt. Novoprijatý trestný zákon obsahuje vymedzenie pojmu „mučenie“, ktoré je v súlade s Dohovorom proti mučeniu. Možné opätovné zavedenie trestu smrti a rozšírenie korupcie, ktoré má hlboký vplyv na situáciu v oblasti ľudských práv, predstavujú vážny problém.

Počas obdobia rokov 2016 – 2017 zorganizoval Výbor pre medzinárodný obchod (INTA) Európskeho parlamentu niekoľko výmen názorov o VSP vrátane diskusií o pokroku krajín zvýhodnených podľa VSP+, monitorovacích návštevách a úlohe organizácií občianskej spoločnosti v aplikáciách VSP+. Komisia a ESVČ využili aj účasť delegácií Európskeho parlamentu na misiách do konkrétnych krajín VSP+.

4.2.2.Monitorovacie misie VSP+

Filipíny

Filipíny dosiahli pokrok v oblastiach ako rodová rovnosť, obchodovanie s ľuďmi, pracovné práva, zdravie, vzdelávanie, sociálno-ekonomické práva, boj proti korupcii a ochrana životného prostredia. Prezident Duterte podpísal Dohodu o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Filipínami, ktorú teraz čaká schválenie senátom. Vážnym problémom však zostávajú mimosúdne popravy, najmä v rámci boja proti nelegálnym drogám, ako aj beztrestnosť v tejto veci, a takisto možné opätovné zavedenie trestu smrti a zníženie veku trestnej zodpovednosti.

Pri monitorovaní VSP+ sa využívajú dva navzájom súvisiace nástroje. Prvým je hodnotiaca tabuľka, ktorá je zoznamom najvýznamnejších nedostatkov zistených príslušnými medzinárodnými monitorovacími orgánmi (alebo akýmkoľvek iným presným a spoľahlivým zdrojom) pri vykonávaní jednotlivých dohovorov. Všetky zvýhodnené krajiny v rámci programu VSP+ dostanú každoročne takúto hodnotiacu tabuľku s tým, aby reagovali na uvedené nedostatky.

Druhým nástrojom je „dialóg VSP+“ vrátane monitorovacích misií VSP+, prostredníctvom ktorých EÚ spolupracuje s orgánmi na úprimnej a otvorenej diskusii o zistených nedostatkoch a nápravných opatreniach. Počas vykazovacieho obdobia 2016 – 2017 Komisia a ESVČ vykonali monitorovacie misie v Arménsku, Bolívii, na Filipínach, v Kapverdskej republike, Kirgizsku, Mongolsku, Pakistane, Paraguaji a na Srí Lanke.

Monitorovacie misie VSP+ umožnili priame kontakty na vysokej úrovni s vládami, ministerstvami a agentúrami, ako aj s podnikmi, miestnymi mimovládnymi organizáciami a s organizáciami občianskej spoločnosti. Vykonali sa koordinačné stretnutia s medzinárodnými organizáciami OSN a MOP, ktoré majú zastúpenie v daných krajinách, ako je Úrad Vysokého komisára OSN pre ľudské práva, Rozvojový program OSN (UNDP) a Úrad OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC). Na základe toho sa zlepšila celková znalosť systému VSP+ medzi zainteresovanými stranami a konkrétneho záväzku každej zvýhodnenej krajiny podľa VSP+, čo uľahčilo aj zhromažďovanie vstupov na mieste od kľúčových zainteresovaných strán.

Miestne zainteresované strany zohrávajú dôležitú úlohu pri vytváraní tlaku na regionálne a ústredné orgány s cieľom splnenia záväzkov týchto orgánov v rámci VSP+. Najmä preto, že podnikom priamo plynú výhody z colných preferencií, očakáva sa od nich, že budú orgány podporovať pri vykonávaní príslušných 27 dohovorov.

Misia VSP+ v Kirgizsku (jún 2016)

Keďže Kirgizsko sa k systému VSP+ pripojilo až v januári 2016, misia sa venovala zavádzaniu systému VSP+ a predbežnému monitorovaniu. Na seba nadväzujúce monitorovacie návštevy VSP+ a dialóg o ľudských právach sa ukázali ako veľmi účinné, keďže dialóg sa týkal aj otázok súvisiacich s VSP+, ako je prevencia mučenia a zlého zaobchádzania v zariadeniach určených na zaistenie a práca na zlepšení vzťahov medzi etnikami, boj proti diskriminácii, zastavenie únosov neviest a zlepšovanie práv detí. Podniky sa zaujímali o hospodárske výhody systému VSP+.

Misia VSP+ v Bolívii (jún 2016)

V rámci diskusií bola vysokou prioritou otázka detskej práce s osobitným zameraním na zníženie pracovného veku detí. S ohľadom na najväčší podiel pôvodného obyvateľstva v Južnej Amerike (približne 66 % celkovej populácie) sa poukázalo aj na právo pôvodných obyvateľov na predchádzajúcu konzultáciu a informovaný súhlas, pokiaľ ide o prístup k pôde.

Misia VSP+ v Kapverdskej republike (júl 2017)

Celkový výkon Kapverdskej republiky v oblasti ľudských práv je naďalej pozitívny. Pretrvávajúce problémy sa týkajú násilia založeného na rodovej príslušnosti, práv dieťaťa a oneskorení pri podávaní správ. Pokiaľ ide o poslednú oblasť, Kapverdská republika vynakladá značné úsilie na riešenie tohto problému v úzkej spolupráci s MOP v rámci projektu zameraného na budovanie kapacít, ktorý financuje EÚ.

Misia VSP+ v Paraguaji (jún 2016)

Medzi pozitívne iniciatívy v oblasti ľudských práv patrí zriadenie systému monitorovania medzinárodných odporúčaní v oblasti ľudských práv (SIMORE) s podporou OHCHR. Detská práca, ktorá bola spojená najmä s praxou „criadazgo“ (domáca práca), sa počas misie prerokúvala ako jeden z hlavných problémov.

Misia VSP+ v Pakistane (november 2016)

Druhá misia VSP+ zaznamenala pozitívny inštitucionálny (napr. zriadenie národnej komisie pre ľudské práva a prijatie národného akčného plánu pre ľudské práva) a legislatívny vývoj (napr. prijatie zákona proti znásilňovaniu a zákona proti vraždám zo cti). Súčasne pretrvávajú vážne problémy vrátane práv žien, detí a menšín, otázky slobody prejavu, uplatňovania trestu smrti, mučenia a kapacity zavádzať právne predpisy a presadzovať ich.

Misia VSP+ na Filipínach (január – február 2017)

Na Filipínach sa zaznamenal pozitívny vývoj v oblastiach ako rodová rovnosť, obchodovanie s ľuďmi, pracovné práva, reprodukčné zdravie a ochrana životného prostredia. Pokrok v kľúčových otázkach závisí od právnych predpisov, ktoré sa ešte stále prerokúvajú v kongrese. Pretrvávajú vážne obavy týkajúce sa spôsobu boja proti nelegálnym drogám, najmä pokiaľ ide o právo na život, právne záruky, účinné vyšetrovanie a stíhanie, spoluprácu s mechanizmami OSN, ako aj možné znovuzavedenie trestu smrti a možné znížene veku trestnej zodpovednosti.

Misia VSP+ v Mongolsku (marec 2017)

Pri prvej monitorovacej návšteve VSP+ sa zaznamenal pozitívny legislatívny vývoj, ako napríklad nadobudnutie účinnosti nového trestného zákona, revidovaného zákona o domácom násilí, zákona o ochrane detí a zákona o právach detí. Prostredníctvom projektu financovaného EÚ Mongolsko dosiahlo značný pokrok v oblasti podávania správ MOP. Mongolsko chce zároveň zlepšiť svoju schopnosť plne využívať obchodné výhody plynúce zo systému VSP+.

Misia VSP+ v Arménsku (jún 2017)

Prerokovali sa najdôležitejšie otázky, ktoré má Arménsko riešiť, vrátane účinného vykonávania akčných plánov v oblasti ľudských práv na roky 2014 – 2016 a 2017 – 2019, predloženia nového súdneho poriadku, trestného zákona a trestného poriadku parlamentu, samostatného zákona proti domácemu násiliu a komplexného antidiskriminačného zákona v súlade s medzinárodnými normami, potreby (opätovne) zriadiť systém inšpekcie práce a pokročiť smerom k dosiahnutiu statusu kategórie 1 v rámci dohovoru CITES.

Misia VSP+ na Srí Lanke (september 2017)

Prvá monitorovacia misia, ktorá sa uskutočnila po tom, ako bol Srí Lanke v máji 2017 udelený VSP+, a ktorá zahŕňala aj návštevu Džafny, dospela k záveru, že Srí Lanka dosahuje celkový pokrok pri vykonávaní 27 dohovorov. Je však potrebné vynaložiť viac úsilia na zrušenie zákona o predchádzaní terorizmu, riešenie rozšíreného využívania mučenia, vysvetlenie nútených zmiznutí, vrátenie pôdy v bývalých oblastiach konfliktu a na boj proti diskriminácii odborov a nekalým postupom v oblasti práce.

4.3.Technická pomoc a rozvojové projekty

Počas vykazovacieho obdobia Komisia a MOP vykonali konkrétne projekty VSP+ 12 na podporu dodržiavania povinností týkajúcich sa podávania správ MOP a vykonávacích povinností v ďalších krajinách VSP+. Išlo konkrétne o tieto krajiny: Arménsko, Filipíny, Kapverdy, Mongolsko, Pakistan a Paraguaj. Tieto projekty budú pokračovať počas nasledujúcich dvoch rokov.

V Arménsku, v Paraguaji a na Filipínach sa úsilie zameriavalo na posilnenie schopnosti verejnej správy účinne uplatňovať základné dohovory MOP. Na Kapverdách MOP podporila miestnu správu pri predkladaní správ pre MOP, ktoré boli po lehote odovzdania. V Pakistane bolo hlavným cieľom podporiť vypracovanie právnych predpisov a súvisiacich vykonávacích iniciatív na odstránenie detskej práce a nútenej práce. V Mongolsku MOP okrem vytvárania kapacít na včasné podávanie správ pomáhala pri zosúlaďovaní právnych predpisov s Dohovorom MOP o práve organizovať sa a kolektívne vyjednávať.

Najdôležitejšie udalosti projektov EÚ a MOP v krajinách VSP+

Kapverdy

Na Kapverdách sa prostredníctvom opatrení EÚ v rámci VSP+ zlepšilo povedomie o základných dohovoroch MOP medzi tripartitnými zložkami (vláda, zamestnávatelia a pracovníci). Takisto podporili tripartitné diskusie o právnych predpisoch s ohľadom na pripomienky orgánov dohľadu v rámci MOP. Kapverdská republika načas podala všetky svoje správy o dohovoroch č. 87 a 98 týkajúcich sa slobody združovania a práva organizovať sa a kolektívne vyjednávať. Sociálni partneri si lepšie uvedomujú svoju úlohu a sú lepšie vybavení na riešenie pripomienok dozorných orgánov MOP.

Mongolsko

Projekt EÚ–MOP pomohol Mongolsku zlepšiť dodržiavanie medzinárodných pracovných noriem a podávanie správ. V rámci projektu sa preskúmal mongolský preklad základných dohovorov MOP a Mongolsku bola poskytnutá pomoc s cieľom lepšie pochopiť svoje záväzky. Výsledkom projektu boli aj trojstranné konzultácie o revízii pracovného práva, ktoré je teraz lepšie zosúladené so základnými zásadami a právami na pracovisku. Vláda, organizácie pracovníkov a zamestnávateľov posilnili svoje porozumenie základných zásad a práv v práci prostredníctvom politického dokumentu o ILS a obchode v angličtine a mongolčine, ako aj dialógov a seminárov na vysokej úrovni. Vďaka technickej pomoci Mongolsko aktuálne nie je v omeškaní so svojimi správami o dodržiavaní medzinárodných pracovných noriem.

Pakistan

Vďaka iniciatíve financovanej EÚ, ktorá je zameraná na budovanie kapacít, sa federálnym a provinčným útvarom ministerstva práce umožnilo zlepšiť podávanie správ o ratifikovaných dohovoroch MOP. Semináre MOP, ktoré sa konali v januári, vo februári a v apríli 2017, prispeli k posilneniu sociálneho dialógu vo federálnych a provinčných tripartitných poradných výboroch. Na seminároch sa útvary ministerstva práce stretli so zamestnávateľskými a pracovnými organizáciami s cieľom zlepšiť ich pochopenie základných pracovných noriem.

Ako súčasť opatrení EÚ v rámci systému VSP+ a v reakcii na novo delegované legislatívne povinnosti MOP zároveň ponúkla vláde Balúčistanu osobitnú technickú podporu pri príprave súboru revidovaných pracovných zákonov. Uskutočnili sa konzultácie so sociálnymi partnermi tak, aby sa zabezpečilo lepšie zosúladenie zákonov s princípmi MOP.

Filipíny

Činnosti EÚ v rámci VSP+ na Filipínach sa zameriavali na vytvorenie prostredia, ktoré napomáha slobode združovania a kolektívneho vyjednávania, a to na základe odporúčaní priamej kontaktnej misie MOP vo februári 2017. Činnosťou EÚ v rámci VSP+ sa umožnili diskusie medzi ministerstvom práce a sociálnymi partnermi, ktoré viedli k trojstrannému manifestu, v ktorom sa zaviazali k účinnému vykonávaniu zásad slobody združovania a kolektívneho vyjednávania a k vytvoreniu národného akčného plánu na tento účel.

Okrem toho sa v roku 2017 vo všetkých krajinách zvýhodnených v rámci VSP+ začali projekty zamerané na podporu miestnych organizácií občianskej spoločnosti 13 a na účasť sociálnych partnerov na programe VSP+. Projektové tímy v priebehu roka 2017 uskutočnili prieskumné misie s cieľom určiť kľúčové otázky pre svoje projekty, ktoré sa uskutočnia s miestnymi organizáciami občianskej spoločnosti. V nasledujúcom vykazovanom období bude Komisia naďalej zvažovať spôsoby podpory zvýhodnených krajín s využitím odborných znalostí, technickej pomoci a osobitných projektov na budovanie kapacít.

4.4.Príloha k tejto správe – Pracovný dokument útvarov Komisie o VSP+

Ako k správe o VSP v roku 2016 sa aj k tejto druhej dvojročnej správe o VSP pripája pracovný dokument útvarov Komisie o VSP+. V pracovnom dokumente útvarov Komisie sa poskytuje komplexné posúdenie plnenia záväzkov zo strany krajín zvýhodnených v rámci VSP+ podľa týchto klastrov: ľudské práva, pracovné práva, životné prostredie a dobrá správa vecí verejných. Posudzuje sa v nej pokrok, nedostatky, budúce opatrenia a priority s cieľom dosiahnuť účinné vykonávanie 27 hlavných dohovorov.

4.5.Správa o priebežnom hodnotení

V súlade s nariadením o VSP 14 Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o hodnotení uplatňovania nariadenia o VSP v polovici trvania, a to päť rokov po nadobudnutí účinnosti nariadenia o VSP. V tejto strednodobej hodnotiacej správe sa posúdi, či sa naplnili ciele nariadenia o VSP. Závery tejto správy sa zohľadnia pri návrhu ďalšieho systému VSP. Očakáva sa, že správa bude prijatá v prvom polroku roku 2018.

5.Záver

V dvojročnej správe o VSP sa sleduje vykonávanie súčasného systému VSP, keďže jeho tarifné preferencie sa začali uplatňovať v januári 2014. V sprievodnom dokumente útvarov Komisie sa opisuje situácia v oblasti ľudských práv, sociálna a environmentálna situácia v krajinách zvýhodnených v rámci VSP+ a poskytuje sa platforma na spoluprácu s občianskou spoločnosťou krajín zvýhodnených v rámci tohto systému.

Počas súčasného monitorovacieho cyklu boli príjemcovia VSP+ naliehavo vyzývaní, aby postupne preberali zodpovednosť za vykonávanie 27 dohovorov a boli proaktívnejší pri riešení problémov uvedených v hodnotiacich tabuľkách a nastolených počas monitorovacích misií VSP+.

V tejto správe sa prvýkrát uvádza Kirgizsko, ktoré do VSP+ vstúpilo v januári 2016. Srí Lanka sa v máji 2017 opätovne pripojila k systému VSP+, monitorovacie obdobie sa teda vzťahuje na menej ako 6 mesiacov. V Arménsku sa monitorovacia misia ukázala byť cenným nástrojom na zapojenie miestnej občianskej spoločnosti. Z dôvodu chýbajúcich posledných správ pre OSN a MOP mala monitorovacia misia na Kapverdách rozhodujúci význam pre zhromaždenie informácií potrebných na posúdenie EÚ. Monitorovacia misia na Filipíny bola pre EÚ príležitosťou, aby vyjadrila svoje obavy z nedávneho vývoja v oblasti ľudských práv a zároveň uznala pokrok v oblasti pracovných práv a sociálno-ekonomických politík. V Paraguaji a Bolívii sa otvorene diskutovalo o otázke detskej práce za účasti všetkých príslušných zainteresovaných strán vrátane MOP a UNICEF. Gruzínsko sa v tejto správe uvádza poslednýkrát, pretože postupne ukončilo systém VSP+ vďaka svojej dohode DCFTA s EÚ.

Vďaka celkovému monitorovaniu VSP+ vznikol štruktúrovaný prístup a pevný základ na posúdenie každého príjemcu VSP+ na základe zistení monitorovacích orgánov OSN a MOP a informácií poskytnutých tretími stranami vrátane občianskej spoločnosti, sociálnych partnerov, Európskeho parlamentu a Rady. Monitorovanie VSP+ je plne začlenené do bilaterálneho rámca a dialógov EÚ vrátane dialógov o ľudských právach. Prostredníctvom VSP+ sa konkrétne podporili krajiny ako Pakistan, Srí Lanka, Mongolsko a Bolívia na účely zintenzívnenia dialógov s EÚ o ľudských právach. Dialógy o ľudských právach zároveň poskytli platformu na diskusiu o otázkach súvisiacich s ľudskými právami v rámci systému VSP+. Systém VSP+ viedol k zlepšeniu synergického účinku a k posilneniu vzájomného pákového účinku oboch nástrojov.

Hoci je VSP dôležitým nástrojom umožňujúcim riešiť otázky ľudských práv a práce vo zvýhodnených krajinách, EÚ je odhodlaná využívať všetky príslušné politiky a nástroje na podporu dosahovania ich cieľov trvalo udržateľného rozvoja a dobrého riadenia. Vzhľadom na povahu týchto otázok a potrebu štrukturálnych a trvalých riešení si spolupráca na základe VSP vyžaduje pevný a dlhodobý záväzok zo strany EÚ aj zvýhodnených krajín.

Ďalšie vykazovacie obdobie rokov 2018 a 2019 sa začne v prvej polovici roku 2018 novým dvojročným cyklom hodnotiacich tabuliek a monitorovacích misií. Komisia do konca roka 2019 predloží Európskemu parlamentu a Rade svoju tretiu dvojročnú správu o VSP, v ktorej sa bude klásť osobitný dôraz na hodnotenie trendov u všetkých zvýhodnených krajín podľa VSP+.

6.Zvýhodnené krajiny podľa štandardného VSP a podľa schémy EBA

Tabuľka 1 – Zvýhodnené krajiny podľa štandardného VSP v rokoch 2016 – 2017

Zvýhodnené krajiny podľa štandardného VSP počas vykazovacieho obdobia 2016 – 2017

Zmeny postavenia zvýhodnených krajín počas rokov 2016 – 2017

1.

Kamerun

Systém opustil 1. januára 2017.

2.

Cookove ostrovy

3.

Pobrežie Slonoviny

4.

Fidži

Systém opustilo 1. januára 2017.

5.

Ghana

6.

India

7.

Indonézia

8.

Irak

Systém opustil 1. januára 2017.

9.

Keňa

10.

Marshallove ostrovy

Systém opustili 1. januára 2017.

11.

Mikronézske federatívne štáty

12.

Nauru

13.

Nigéria

14.

Niue

15.

Konžská republika

16.

Srí Lanka

Systém opustila 18. mája 2017 v nadväznosti na status VSP+.

17.

Svazijsko

18.

Sýria

19.

Tadžikistan

20.

Tonga

21.

Ukrajina

Systém opustí 1. januára 2018.

22.

Uzbekistan

23.

Vietnam

Zvýhodnené krajiny podľa VSP+ vo vykazovacom období 2016 – 2017

Zmeny v postavení zvýhodnených krajín podľa VSP+ v období 2016 – 2017

1.

Arménsko

2.

Bolívia

3.

Kapverdy

4.

Gruzínsko

Systém opustilo 1. januára 2017.

5.

Kirgizsko

Do systému vstúpilo 27. januára 2016.

6.

Mongolsko

7.

Pakistan

8.

Paraguaj

9.

Filipíny

10.

Srí Lanka

Do systému vstúpila 18. mája 2017.

Tabuľka 2 – Zvýhodnené krajiny podľa VSP+ v období 2016 – 2017

Zvýhodnené krajiny podľa EBA počas vykazovacieho obdobia 2016 – 2017

1.

Afganistan

27.

Mauritánia

2.

Angola

28.

Malawi

3.

Bangladéš

29.

Mjanmarsko/Barma

4.

Bhután

30.

Mozambik

5.

Burkina Faso

31.

Nepál

6.

Burundi

32.

Niger

7.

Benin

33.

Rwanda

8.

Kambodža

34.

Samoa

9.

Čad

35.

Sierraleonská republika

10.

Konžská demokratická republika

36.

Senegal

11.

Stredoafrická republika

37.

Šalamúnove ostrovy

12.

Komorské ostrovy

38.

Somálsko

13.

Džibutsko

39.

Južný Sudán

14.

Eritrea

40.

Sudán

15.

Etiópia

41.

Svätý Tomáš a Princov ostrov

16.

Gambia

42.

Tanzánia

17.

Guinea

43.

Východný Timor

18.

Rovníková Guinea

44.

Togo

19.

Guinea-Bissau

45.

Tuvalu

20.

Haiti

46.

Uganda

21.

Kiribati

47.

Vanuatu

22.

Laoská ľudovodemokratická republika

48.

Jemen

23.

Libéria

49.

Zambia

24.

Lesotho

25.

Madagaskar

26.

Mali

Tabuľka 3 – Zvýhodnené krajiny podľa EBA 2016 – 2017

7.Tabuľky so štatistickými údajmi o krajinách, ktoré k 1. decembru 2016 využívali VSP

Tabuľka 4 – Hodnota preferenčného dovozu pre všetky krajiny VSP (v tis. EUR)

Tabuľka 5 – Hodnota preferenčného dovozu do EÚ v rámci štandardného VSP podľa krajiny (v tis. EUR)


Tabuľka 6 – Hodnota preferenčného dovozu do EÚ v rámci EBA podľa krajiny (v tis. EUR)*

*„Celkový dovoz“ zahŕňa všetok dovoz vrátane výrobkov, pri ktorých sa automaticky využíva doložka najvyšších výhod, teda nulové sadzby. V položke „oprávnený dovoz v rámci EBA“ sa uvádzajú len výrobky v rámci schémy EBA, na ktoré sa inak nulové sadzby doložky najvyšších výhod nevzťahujú.



Tabuľka 6 (pokračovanie) – Hodnota preferenčného dovozu do EÚ v rámci EBA podľa krajiny (v tis. EUR)*

Tabuľka 7 – Hodnota preferenčného dovozu do EÚ podľa krajín VSP+ (v tis. EUR)*

(1) Prvá dvojročná správa o VSP pokrývajúca roky 2014 a 2015 bola uverejnená v januári 2016: http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:52016DC0029 .
(2) Nariadenie (EÚ) č. 978/2012, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií.
(3) http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2016/january/tradoc_154150.pdf.
(4) http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2016/january/tradoc_154180.pdf.
(5) http://databank.worldbank.org/data/download/site-content/CLASS.xls.
(6)      Zdroj pre všetky štatistické údaje v tomto prehľade: údaje Eurostatu zo septembra 2017. Celkový dovoz z tretích krajín môže byť nižší ako skutočný celkový dovoz z dôvodu vylúčenia: obchodu chráneného obchodným tajomstvom, tovaru kapitoly 99 KN, ktorý nie je súčasťou dohôd o VSP, a obchodu v rámci colného režimu pre aktívny a pasívny zušľachťovací styk.
(7)      Preferenčný dovoz je oprávnený dovoz, pri ktorom sa VSP skutočne využil.
(8)      Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/330 z 8. marca 2016 (Ú. v. EÚ L 62, 9.3.2016, s. 9).
(9)      Preferenčný dovoz je oprávnený dovoz, pri ktorom sa preferencie podľa VSP+ skutočne využili.
(10) Článok 15 ods. 2 nariadenia o VSP [nariadenie (EÚ) č. 978/2012].
(11) http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2017/august/tradoc_155993.07.17 %20report%20for%20web%20page.pdf.
(12)   http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2017/july/tradoc_155843.pdf.
(13)   http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2017/july/tradoc_155843.pdf.
(14) Nariadenie (EÚ) č. 978/2012, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií.