European flag

Úradný vestník
Európskej únie

SK

Séria L


2026/1045

13.5.2026

VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2026/1045

z 12. mája 2026,

ktorým sa ukladá predbežné antidumpingové clo na dovoz určitých alkylfosfónových kyselín a ich sodných solí s pôvodom v Čínskej ľudovej republike

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (1) (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 7,

po porade s členskými štátmi,

keďže:

1.   POSTUP

1.1.   Začatie

(1)

Dňa 18. septembra 2025 Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu určitých alkylfosfónových kyselín a ich sodných solí s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „Čína“ alebo „dotknutá krajina“) na základe článku 5 základného nariadenia. Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

(2)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu, ktorý 7. augusta 2025 podala spoločnosť LANXESS Deutschland GmbH (ďalej len „Lanxess“ alebo „navrhovateľ“). Podnet bol podaný výrobným odvetvím Únie vyrábajúcim určité alkylfosfónové kyseliny a ich sodné soli v zmysle článku 5 ods. 4 základného nariadenia. Podnet obsahoval dôkazy o existencii dumpingu a výslednej značnej ujme, ktoré boli dostatočné na odôvodnenie začatia prešetrovania.

1.2.   Registrácia

(3)

Komisia vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2025/2385 (3) (ďalej len „nariadenie o registrácii“) zaviedla registráciu dovozu dotknutého výrobku.

1.3.   Zainteresované strany

(4)

V oznámení o začatí konania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa na ňu obrátili s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho osobitne informovala známych vyvážajúcich výrobcov a čínske orgány, známych dovozcov a používateľov o začatí prešetrovania a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(5)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

1.4.   Pripomienky k začatiu konania

(6)

K začatiu prešetrovania neboli od zainteresovaných strán doručené žiadne pripomienky.

1.5.   Výber vzorky

(7)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

Výber vzorky výrobcov z Únie sa nevykonal

(8)

Vzhľadom na to, že spoločnosť Lanxess je jediným výrobcom z Únie, v tomto prípade nebol výber vzorky potrebný.

Výber vzorky neprepojených dovozcov

(9)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania.

(10)

Traja neprepojení dovozcovia patriaci do tej istej skupiny podnikov poskytli požadované informácie a súhlasili so zaradením do vzorky. Komisia sa vzhľadom na nízky počet odpovedí rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný.

Výber vzorky vyvážajúcich výrobcov

(11)

Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v Číne o poskytnutie informácií uvedených v oznámení o začatí konania, aby mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť. Okrem toho Komisia požiadala zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo iných vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(12)

Piati vyvážajúci výrobcovia v dotknutej krajine poskytli požadované informácie a súhlasili so zaradením do vzorky. V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia vybrala Komisia vzorku troch spoločností na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu do Únie, ktorých bolo možné primerane prešetriť v dostupnom čase. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia konzultovala výber vzorky so všetkými známymi dotknutými vyvážajúcimi výrobcami a orgánmi dotknutej krajiny.

(13)

Spoločnosť Shandong Green Technologies Import and Export Co., Ltd., čínsky vyvážajúci výrobca nezaradený do vzorky, namietala proti svojmu nezaradeniu do vzorky.

(14)

Komisia analyzovala opodstatnenosť námietky. Komisia potvrdila, že objemy vývozu tohto vyvážajúceho výrobcu počas obdobia prešetrovania boli výrazne nižšie ako objemy vývozcov zaradených do vzorky. Komisia navyše zistila, že navrhovaná vzorka predstavovala najväčší reprezentatívny objem vývozu do Únie počas obdobia prešetrovania, ktorý bolo možné primerane prešetriť v rámci dostupného času, ako sa vyžaduje podľa článku 17 ods. 1 základného nariadenia. Komisia teda nenašla žiadny dôvod na zmenu vzorky. Vzorka bola preto zachovaná.

1.6.   Individuálne preskúmanie

(15)

Spoločnosť Shandong Green Technologies Import and Export Co., Ltd., takisto Komisiu informovala, že môže požiadať o individuálne preskúmanie podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia. Tento vyvážajúci výrobca však nepredložil vyplnený dotazník, a teda v konečnom dôsledku nepožiadal o individuálne preskúmanie.

1.7.   Vyplnené dotazníky a overovanie na mieste

(16)

Komisia zaslala vláde Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „čínska vláda“) dotazník týkajúci sa existencie výrazných deformácií v Číne v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia.

(17)

Navrhovateľ okrem toho v podnete poskytol dostatočné dôkazy o deformáciách trhu so surovinami v Číne, pokiaľ ide o dotknutý výrobok. Prešetrovanie sa preto týkalo uvedených deformácií trhu so surovinami, ako bolo uvedené v oznámení o začatí konania, aby bolo možné určiť, či treba vo vzťahu k Číne uplatniť ustanovenia článku 7 ods. 2a a ods. 2b základného nariadenia. Z tohto dôvodu Komisia zaslala čínskej vláde v tejto súvislosti dodatočné dotazníky.

(18)

Komisia zaslala dotazníky spoločnostiam v Číne zaradeným do vzorky. Tie isté dotazníky boli sprístupnené online (4) v deň začatia konania.

(19)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na predbežné stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Overovania na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnili v priestoroch týchto spoločností:

Výrobcovia z Únie:

—

spoločnosť LANXESS Deutschland GmbH, Kolín nad Rýnom, Nemecko,

Neprepojení dovozcovia:

—

spoločnosti Connect Chemicals GmbH, Connect Chemicals Benelux B.V. a Connect Chemicals Italia Srl (ďalej len „Connect“), Ratingen, Nemecko,

Používatelia:

—

spoločnosť Hypred SAS, Dinard, Francúzsko (ďalej len „Hypred“),

Vyvážajúci výrobcovia v Číne:

—

spoločnosť Jiyuan Qingyuan Water Treatment Co., Ltd., Jiyuan, Čína,

—

spoločnosť Nantong Uniphos Chemicals Co., Ltd., Nan-tchung, Čína,

—

spoločnosť Shandong Taihe Technologies Co., Ltd., Cao-čuang, Čína,

Prepojený dovozca v Únii:

—

spoločnosť Uniphos GmbH, Gross-Gerau, Nemecko.

1.8.   Obdobie prešetrovania a posudzované obdobie

(20)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2024 do 30. júna 2025 (ďalej len „obdobie prešetrovania“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2022 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

2.   PREŠETROVANÝ VÝROBOK, DOTKNUTÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

2.1.   Prešetrovaný výrobok

(21)

Prešetrovaným výrobkom je kyselina 2-fosfonobután-1,2,4-trikarboxylová a jej sodná soľ tetranátrium-hydrogen-2-fosfonátobután-1,2,4-trikarboxylát v tuhej forme alebo vo vodnom roztoku, v súčasnosti patriaca pod číselný znak KN 2931 49 80 (kód TARIC 2931 49 80 60) (ďalej len „prešetrovaný výrobok“ alebo „PBTC“).

(22)

Prešetrovaný výrobok zvyčajne patrí pod CAS čísla 37971-36-1 a 66669-53-2 a v Európskej únii je zaregistrovaný pod referenčnými číslami Európskeho spoločenstva (ES) 253-733-5 a 266-442-3, pričom príslušné štatistické čísla colnej únie (čísla „CUS“) v databáze Európskeho colného súpisu chemických látok („ECICS“) sú 0027475-9 a 0087281-1.

(23)

Prešetrovaný výrobok sa vyrába v týchto troch hlavných krokoch. Najprv v reaktore reaguje dimetylfosfit (DMPI) a dimetylester kyseliny maleínovej (MDE) so zásaditým katalyzátorom za vzniku tetrametylesteru kyseliny fosfonosukcinovej (PBS-ester). PBS-ester vytvorený v prvom reaktore sa potom bez izolácie prenesie do druhého reaktora, v ktorom PBS-ester reaguje s metylesterom kyseliny akrylovej (AM) v ďalšej reakcii katalyzovanej zásadou za vzniku pentametylesteru kyseliny 2-fosfonobután-1,2,4-trikarboxylovej (PBTC-ester). PBTC-ester sa potom prenesie do tretieho reaktora. Na vytvorenie PBTC sa PBTC-ester hydrolyzuje vodou. PBTC-Na4 sa vyrába z PBTC neutralizáciou hydroxidom sodným.

(24)

Medzi hlavné oblasti použitia PBTC patria procesy úpravy vody a priemyselné a inštitucionálne čistenie. Dôvodom je jeho optimálna úloha ako inhibítora vodného kameňa a korózie.

2.2.   Dotknutý výrobok

(25)

Dotknutým výrobkom je prešetrovaný výrobok s pôvodom v Číne.

2.3.   Podobný výrobok

(26)

Z prešetrovania vyplynulo, že nasledujúce výrobky majú rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia:

—

dotknutý výrobok pri vývoze do Únie,

—

prešetrovaný výrobok vyrábaný a predávaný na domácom trhu Číny a

—

prešetrovaný výrobok vyrábaný a predávaný v Únii výrobným odvetvím Únie.

(27)

Komisia v tejto fáze rozhodla, že tieto výrobky sú podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

2.4.   Tvrdenia týkajúce sa vymedzenia výrobku

(28)

Komisia nedostala od zainteresovaných strán žiadne podanie ani tvrdenie týkajúce sa vymedzenia výrobku, na ktorý sa prešetrovanie vzťahuje.

3.   DUMPING

3.1.   Postup na určenie normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia

(29)

Keďže pri začatí prešetrovania boli k dispozícii dostatočné dôkazy poukazujúce na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, pokiaľ ide o Čínu, Komisia považovala za vhodné začať prešetrovanie vyvážajúcich výrobcov z tejto krajiny so zreteľom na článok 2 ods. 6a základného nariadenia.

(30)

Komisia preto v záujme zhromaždenia údajov potrebných na prípadné uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia v oznámení o začatí konania vyzvala všetkých vyvážajúcich výrobcov v Číne, aby poskytli informácie o vstupoch používaných na výrobu PBTC. Príslušné informácie predložili štyria vyvážajúci výrobcovia.

(31)

Komisia v snahe získať informácie, ktoré považovala za potrebné na účely svojho prešetrovania v súvislosti s údajnými výraznými deformáciami, zaslala čínskej vláde dotazník. V bode 5.3.2 oznámenia o začatí konania Komisia navyše vyzvala všetky zainteresované strany, aby do 37 dní odo dňa uverejnenia oznámenia o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v súvislosti s uplatnením článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Čínska vláda vyplnený dotazník nedoručila a v stanovenej lehote nebolo doručené ani nijaké podanie od ostatných strán týkajúce sa uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Komisia následne informovala čínsku vládu, že v zmysle článku 18 základného nariadenia použije na stanovenie existencie výrazných deformácií v Číne dostupné skutočnosti.

(32)

V oznámení o začatí konania Komisia takisto uviedla, že vzhľadom na dostupné dôkazy by na účely určenia normálnej hodnoty na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt mohlo byť potrebné vybrať vhodnú reprezentatívnu krajinu podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(33)

Komisia 13. marca 2026 prostredníctvom záznamu (ďalej len „záznam“) informovala zainteresované strany o príslušných zdrojoch, ktoré zamýšľala použiť na účely určenia normálnej hodnoty. Komisia v uvedenom zázname poskytla zoznam všetkých výrobných faktorov, ako sú suroviny, práca a energia, ktoré sa používajú pri výrobe PBTC. Okrem toho Komisia na základe kritérií výberu nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt identifikovala ako vhodnú reprezentatívnu krajinu Brazíliu. Dve zainteresované strany [spoločnosť Shandong Taihe Technologies Co., Ltd. (ďalej len „Taihe“) a spoločnosť Lanxess] predložili pripomienky k záznamu. Pripomienky sa riešia v bode 3.2.

3.2.   Normálna hodnota

(34)

Podľa článku 2 ods. 1 základného nariadenia, „normálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených v bežnom obchode nezávislými zákazníkmi v krajine vývozu“.

(35)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, „ak sa […] zistí, že vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle písmena b) vo vyvážajúcej krajine nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady v tejto krajine, normálna hodnota sa vytvorí výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty“, a táto vytvorená normálna hodnota „musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“.

(36)

Ako sa bližšie vysvetľuje ďalej v texte, Komisia v rámci tohto prešetrovania dospela k záveru, že na základe dostupných dôkazov a vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu zo strany čínskej vlády bolo uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia primerané.

3.2.1.   Existencia výrazných deformácií

(37)

V článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa uvádza, že „výrazné deformácie sú deformácie, ku ktorým dochádza vtedy, keď vykazované ceny alebo náklady vrátane nákladov na suroviny a energiu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády. Pri vyhodnocovaní existencie výrazných deformácií sa prihliada okrem iného na potenciálne dôsledky jedného alebo viacerých z týchto faktorov:

—

príslušný trh zásobovaný do značnej miery podnikmi, ktoré vlastnia, ovládajú, nad ktorými vykonávajú dozor alebo ktoré usmerňujú orgány vyvážajúcej krajiny,

—

prítomnosť štátu vo firmách, ktorá mu umožňuje zasahovať do cien alebo nákladov,

—

diskriminačné verejné politiky alebo opatrenia v prospech domácich dodávateľov alebo iné ovplyvňovanie síl voľného trhu,

—

neexistencia, diskriminačné uplatňovanie alebo nedostatočné presadzovanie predpisov z oblasti konkurzného práva, práva obchodných spoločností alebo majetkového práva,

—

deformácia mzdových nákladov,

—

prístup k finančným prostriedkom poskytovaným inštitúciami, ktoré plnia ciele verejnej politiky alebo iným spôsobom nekonajú nezávisle od štátu.“

(38)

Keďže zoznam v článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je kumulatívny, na zistenie výrazných deformácií nie sú potrebné všetky prvky. Tie isté faktické okolnosti sa navyše môžu použiť na preukázanie existencie jedného alebo viacerých prvkov zo zoznamu.

(39)

Akýkoľvek záver v súvislosti s výraznými deformáciami v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia však musí byť založený na všetkých dostupných dôkazoch. Pri celkovom posúdení existencie deformácií sa môže zohľadniť aj všeobecný kontext a situácia vo vyvážajúcej krajine, najmä ak základné prvky jej hospodárskeho a administratívneho nastavenia dávajú vláde podstatné právomoci zasahovať do hospodárstva takým spôsobom, že ceny a náklady nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl.

(40)

V článku 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia sa stanovuje, že „ak má Komisia informácie o odôvodnených známkach možnej existencie výrazných deformácií uvedených v písmene b) v určitej krajine alebo v určitom odvetví v danej krajine a ak je to vhodné na účinné uplatňovanie tohto nariadenia, Komisia vypracuje, zverejní a pravidelne aktualizuje správu s opisom trhových podmienok uvedených v písmene b) v danej krajine alebo odvetví“.

(41)

Komisia podľa uvedeného ustanovenia vydala správu o krajine týkajúcu sa Číny (ďalej len „správa“) (5), ktorá obsahuje dôkazy o existencii značného zasahovania vlády na mnohých úrovniach hospodárstva vrátane konkrétnych deformácií v prípade mnohých kľúčových výrobných faktorov (ako napr. pozemky, energia, kapitál, suroviny a práca), ako aj vybraných odvetví (napr. chemický priemysel…). Zainteresované strany boli v čase začatia revízneho prešetrovania vyzvané, aby vyvrátili, pripomienkovali alebo doplnili dôkazy vo vyšetrovacom spise. Správa týkajúca sa Číny bola vo fáze začatia prešetrovania vložená do vyšetrovacieho spisu. Navrhovateľ sa opieral o dôkazy obsiahnuté v správe, najmä o osobitnú kapitolu správy, ktorá sa zaoberá deformáciami v chemickom odvetví v Číne (6).

(42)

Navrhovateľ poukázal na to, že čínsky štát je socialistickým trhovým hospodárstvom vytvoreným pod vedením Komunistickej strany Číny, ktoré pokrýva všetky podstatné aspekty štátu vrátane hospodárstva a súdneho systému, keďže čínske inštitúcie sa neriadia zásadou deľby moci. Tvrdil, že Komunistická strana Číny vykonáva mimoriadne prísnu kontrolu na hospodárskej úrovni, čo sa prejavilo vo veľkom význame štátom vlastnených podnikov v čínskom hospodárstve. Komunistická strana Číny je zapojená do vládnych inštitúcií, ako aj do podnikových štruktúr súkromných spoločností aj štátom vlastnených podnikov do takej miery, že môže vykonávať dominantnú a absolútnu kontrolu nad celým čínskym hospodárstvom. Navrhovateľ poukázal na tri hlavné kanály zasahovania čínskej vlády do čínskeho hospodárstva: administratívny, finančný a regulačný (7).

(43)

Podnet takisto obsahoval určité relevantné dôkazy, ktoré správu dopĺňajú. Navrhovateľ sa odvolával aj na zistenia Komisie v niekoľkých nedávnych prešetrovaniach, ktorými sa potvrdila existencia výrazných deformácií v súvislosti s čínskym chemickým odvetvím vrátane prešetrovania týkajúceho sa určitých alkylesterov kyseliny fosforečnej (8), acesulfámu (9), kyseliny citrónovej (10) a glutamanu sodného (11).

(44)

V podnete sa ďalej pripomenuli tieto skutočnosti, ktoré vedú k výrazným deformáciám.

(45)

Po prvé, odvetvie PBTC je do značnej miery zásobované podnikmi, ktoré vlastnia, ovládajú, nad ktorými vykonávajú dozor alebo ktoré usmerňujú štátne orgány. Čínska vláda silno pôsobí na štátom vlastnené podniky aj súkromné spoločnosti, najmä v odvetviach, ktoré sa považujú za strategické alebo podporované, ako je napríklad chemické odvetvie (vrátane PBTC a jej sodnej soli). Čínska vláda vymenúva a kontroluje kľúčových riadiacich pracovníkov prostredníctvom Komunistickej strany Číny a poskytuje štátnom vlastneným podnikom prednostný prístup k dôležitým vstupom (ako sú pôda a kapitál) a iné konkurenčné výhody. Na vnútroštátnej aj miestnej úrovni čínska vláda zriadila komisie pre správu aktív vo vlastníctve štátu a dohľad nad nimi (ďalej len „SASAC“), aby zastupovali záujmy štátnych akcionárov v štátom vlastnených podnikoch. Navrhovateľ takisto uviedol „systém sociálneho kreditu“ ako nový nástroj schválený Komunistickou stranou Číny, ktorý bude čínska vláda používať na monitorovanie, hodnotenie a podmieňovanie správania všetkých domácich a zahraničných spoločností v Číne (12). Napokon, v roku 2021 čínska vláda vydala 14. päťročný plán, ktorého cieľom je zachovať socialistickú politiku a podporiť hospodársky rast Číny prostredníctvom socialistického trhového hospodárstva.

(46)

Konkrétne v odvetví PBTC pretrváva značný stupeň vlastníctva čínskej vlády a podľa verejne dostupných informácií sú viacerí kľúčoví výrobcovia PBTC a PBTC-Na4 štátom vlastnené podniky. Napríklad spoločnosť China National Chemical Corporation (ChemChina), ktorej akcionárom je spoločnosť Sinochem Holding Company Limited (13). Podobne aj súkromné spoločnosti sa zdajú pod prísnou kontrolou čínskej vlády (14). Podľa navrhovateľa má čínska vláda takisto v úmysle ďalej investovať a posilniť štátnom vlastnené podniky pôsobiace v odvetví PBTC a PBTC-Na4 (15).

(47)

Po druhé, prítomnosť štátu v spoločnostiach vyrábajúcich PBTC takisto umožňuje štátnym orgánom zasahovať do cien a/alebo nákladov. Prostredníctvom regulačných a politických opatrení čínska vláda ovplyvňuje aj výrobu, ako aj náklady a ceny výrobkov, ako sú PBTC a PBTC-Na4, a to prostredníctvom svojej prítomnosti a zásahov v dodávateľských odvetviach surovín a vstupov potrebných na ich výrobu (16). Čínska vláda napríklad v provincii Šan-tung vytvorila strategické investičné projekty týkajúce sa anhydridu kyseliny maleínovej, kľúčovej suroviny na výrobu PBTC, čo dokazuje cieľ čínskej vlády republiky zvýšiť jeho výrobu a zdôrazňuje význam anhydridu kyseliny maleínovej v čínskom chemickom priemysle (17). Ďalším príkladom je žltý fosfor, kľúčová surovina používaná pri výrobe PBTC a PBTC-Na4. Navrhovateľ poukázal na nedávne antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu určitých alkylesterov kyseliny fosforečnej z Číny, v ktorom Komisia uznala, že čínska vláda zaviedla stratégiu kontroly a zasahovania do výroby žltého fosforu (18). Čínska vláda takisto zachováva vývozné clo na žltý fosfor vo výške 20 %, čo bráni vývozu tejto suroviny a v Číne vedie k vytváraniu obrovských nadmerných kapacít. Navrhovateľ ďalej tvrdil, že takáto vývozná daň predstavuje deformáciu trhu v zmysle článku 7 ods. 2a základného nariadenia, čím umelo znižuje výrobné náklady derivátov fosforu, ako je PBTC a jej soli. Okrem toho vývozná daňová politika čínskej vlády spôsobila aj medzinárodné deformácie týkajúce sa žltého fosforu, ktoré ovplyvnili vietnamských a kazašských dodávateľov tejto suroviny (19).

(48)

Po tretie, čínska vláda uplatňuje diskriminačné verejné politiky alebo opatrenia v prospech domácich dodávateľov alebo inak ovplyvňujúcich sily voľného trhu. Navrhovateľ vysvetlil, že rozvoj čínskeho hospodárstva je určovaný prepracovaným systémom plánovania, v ktorom sa stanovujú priority a určujú ciele, na ktoré sa musia ústredné štátne orgány a miestne samosprávy zamerať a usilovať sa o ich vykonávanie. Čínska vláda vo svojich rôznych politických dokumentoch sústavne kladie veľký dôraz na chemický priemysel a jasne formuje svoje opatrenia tak, aby zvýhodňovala domácich výrobcov chemikálií. V tejto súvislosti pozri najmä rozhodnutie Štátnej rady týkajúce sa vyhlásenia vykonávania dočasných ustanovení o podpore reštrukturalizácie priemyslu (ďalej len „rozhodnutie č. 40“), v ktorom sa jasne uvádza, že čínska vláda podporuje rozvoj priemyslu čistých chemikálií. Navrhovateľ poukázal na rôzne ďalšie vykonávacie plány a politiky čínskej vlády, z ktorých všetkých vyplýva silná podpora čínskeho chemického priemyslu zo strany čínskej vlády, ale najmä rozvoj a zameranie sa na výrobu žltého fosforu, ktorý je kľúčovou surovinou na výrobu PBTC a jej solí [napríklad vykonávací plán na podporu efektívneho a vysokohodnotného využívania zdrojov fosforu (ďalej len „vykonávací plán pre zdroje fosforu“) (20)].

(49)

Po štvrté, podobne ako v ktoromkoľvek inom odvetví čínskeho hospodárstva, aj v chemickom odvetví dochádza k deformáciám vyplývajúcim z diskriminačného uplatňovania alebo nedostatočného presadzovania čínskych pravidiel týkajúcich sa konkurzov, podnikov a vlastníctva. Navrhovateľ tvrdil, že čínsky konkurzný systém nedostatočne plní svoje hlavné ciele, ako je spravodlivé uspokojenie pohľadávok a dlhov a ochrana práv veriteľov a dlžníkov, čo následne ovplyvňuje čínsky finančný a úverový trh. Okrem toho sú nedostatky systému vlastníckych práv obzvlášť zjavné, pokiaľ ide o vlastníctvo pôdy a práva na užívanie pôdy v Číne, t. j. že všetka pôda je vo vlastníctve čínskeho štátu. Podľa navrhovateľa sa preto na výrobcov PBTC a jej solí vzťahujú čínske predpisy v oblasti konkurzného práva, práva obchodných spoločností a majetkového práva, a sú preto vystavení aj deformáciám vyplývajúcim z diskriminačného uplatňovania alebo nedostatočného presadzovania týchto právnych predpisov (21).

(50)

Po piate, v odvetví PBTC a PBTC-Na4 sú deformované aj mzdové náklady. Mzdové náklady nie sú výsledkom bežných trhových síl alebo slobodného kolektívneho vyjednávania, ale v Číne podliehajú výrazným deformáciám. Deformácie mzdových nákladov ešte väčšmi posilňujú dotácie na pracovnú silu, ktoré poskytuje čínsky štát, a to najmä výrobcom PBTC. Podľa navrhovateľa napríklad spoločnosti Shandong Taihe Water Treatment Technologies Co., Ltd. a Henan Qingshuiyuan Technology Co., Ltd. nahlásili niekoľko takýchto dotácií vrátane dotácií na školenia, dotácií na školenie zamestnancov stážistov, dotácií na stabilizáciu pracovných miest v podniku, zavedenie fondov pre talenty a dotácií na zvyšovanie úrovne zručností. Silný vplyv čínskej vlády na mzdové náklady v odvetviach PBTC tak výrazne ovplyvňuje náklady a sily voľného trhu, čo nevyhnutne spôsobuje výrazné deformácie trhu (22).

(51)

Po šieste, navrhovateľ tvrdil, že výrobcovia PBTC majú prístup k finančným prostriedkom poskytovaným inštitúciami, ktoré plnia ciele verejnej politiky alebo iným spôsobom nekonajú nezávisle od štátu. Keďže si štát udržiava vplyv, pokiaľ ide o všetky hlavné aspekty čínskeho finančného systému, prístup podnikových subjektov v Číne ku kapitálu podlieha významným deformáciám. Medzi tieto rôzne deformácie patrí silná prítomnosť vlády vo finančných inštitúciách, ako aj umelo nízke náklady na prijaté úvery a pôžičky s cieľom stimulovať rast investícií, čo prezrádza situáciu, ktorá je neporovnateľná s inými trhovými hospodárstvami. Navrhovateľ sa odvolával aj na viaceré politické dokumenty a právne ustanovenia, v ktorých sa stanovujú zásady preferenčných úverov, vrátane vykonávacieho plánu pre zdroje fosforu, s cieľom preukázať, že odvetvie PBTC a PBTC-Na4 je ovplyvnené výraznými deformáciami spôsobenými zasahovaním čínskej vlády do finančného systému. Okrem toho navrhovateľ tvrdil, že čínski výrobcovia PBTC a PBTC-Na4 priamo využívali preferenčné úvery od štátom vlastnených aj súkromných bánk. Napríklad spoločnosť Henan Qingshuiyan Technology Co., Ltd. dostala úvery od niekoľkých čínskych bánk, ako je Agricultural Bank of China, Bank of China, China Construction Bank, China Merchants Bank a banka CITIC (23).

(52)

Navrhovateľ uviedol, že uvedené deformácie sú systémové. Navrhovateľ napokon argumentoval, že v čínskom odvetví PBTC a PBTC-Na4 sú prítomné výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia a že v dôsledku toho na stanovenie normálnej hodnoty nie je vhodné použiť náklady na domácom trhu. Žiadal, aby Komisia vytvorila normálnu hodnotu na základe zodpovedajúcich výrobných a predajných nákladov vo vhodnej reprezentatívnej krajine (24).

(53)

Komisia preskúmala, či vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia je, resp. nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v Číne. Komisia tak urobila na základe dôkazov dostupných v spise. Dôkazy v spise zahŕňali dôkazy obsiahnuté v správe, ktorá vychádza z verejne dostupných zdrojov.

(54)

Daná analýza zahŕňala preskúmanie značného zasahovania vlády do hospodárstva Číny vo všeobecnosti, ale aj konkrétnej situácie na trhu v príslušnom odvetví vrátane dotknutého výrobku. Komisia tieto dôkazové prvky ďalej doplnila o svoj vlastný výskum týkajúci sa rôznych kritérií relevantných na potvrdenie existencie výrazných deformácií v Číne.

3.2.1.1.   Výrazné deformácie s vplyvom na ceny a náklady na domácom trhu v Číne

(55)

Čínsky hospodársky systém je založený na koncepcii „socialistického trhového hospodárstva“. Táto koncepcia je zakotvená v čínskej ústave a určuje spôsob správy hospodárskych záležitostí v Číne. Hlavnou zásadou je „socialistické verejné vlastníctvo výrobných prostriedkov, t. j. všeľudové vlastníctvo a kolektívne vlastníctvo pracujúceho ľudu“ (25).

(56)

Štátne hospodárstvo sa považuje za „vedúcu silu národného hospodárstva“ a štát má mandát na zabezpečenie jeho „konsolidácie a rastu“ (26). V porovnaní s 13. päťročným plánom komisia SASAC potvrdila, že celkové aktíva ústredných podnikov vzrástli počas 14. päťročného plánu o 44,6 %, čo „účinne stimuluje integrovaný rozvoj dodávateľských a odberateľských podnikov v priemyselnom reťazci a poskytuje silnú podporu pre úspešné dosiahnutie hlavných cieľov a úloh hospodárskeho a sociálneho rozvoja našej krajiny“ (27).

(57)

Celkové nastavenie čínskeho hospodárstva preto nielenže umožňuje značné zasahovanie vlády do hospodárstva, ale takéto zasahovanie je výslovne nariadené. Koncepcia nadradenosti verejného vlastníctva nad súkromným vlastníctvom preniká celým právnym systémom a zdôrazňuje sa ako všeobecná zásada vo všetkých kľúčových právnych predpisoch.

(58)

Najlepším príkladom je čínsky zákon o vlastníctve: odkazuje sa v ňom na primárne štádium socializmu a štát sa v ňom poveruje, aby presadzoval základný hospodársky systém, v ktorom zohráva dominantnú úlohu verejné vlastníctvo. Iné formy vlastníctva sú tolerované, pričom právny poriadok im umožňuje, aby sa rozvíjali popri štátnom vlastníctve (28).

(59)

Podľa čínskeho práva sa socialistické trhové hospodárstvo navyše rozvíja pod vedením Komunistickej strany Číny. Štruktúry čínskeho štátu a Komunistickej strany Číny sú vzájomne prepojené na každej úrovni (právnej, inštitucionálnej a personálnej) a vytvárajú mimoriadne komplexnú štruktúru, v ktorej sa úlohy Komunistickej strany Číny a štátu nedajú oddeliť.

(60)

Po zmene čínskej ústavy v marci 2018 sa na vedúcu úlohu Komunistickej strany Číny kladie ešte väčší dôraz, čo potvrdzuje aj text článku 1 ústavy.

(61)

Za pôvodnú prvú vetu ustanovenia: „[s]ocialistické zriadenie je základným systémom Čínskej ľudovej republiky“, bola doplnená nová veta, ktorá znie takto: „[u]rčujúcim prvkom socializmu charakteristického pre Čínu je vedúca úloha Komunistickej strany Číny (29)“. Je to názorný príklad nespochybňovanej a neustále rastúcej kontroly Komunistickej strany Číny nad hospodárskym systémom v Číne.

(62)

Táto vedúca úloha a kontrola sú neoddeliteľnou súčasťou čínskeho systému a výrazne presahujú to, čo je obvyklé v iných krajinách, v ktorých vlády uplatňujú všeobecnú makroekonomickú kontrolu, v rámci ktorej ale voľne pôsobia trhové sily.

(63)

Čínsky štát uplatňuje intervenčnú hospodársku politiku pri plnení cieľov, ktoré sa zhodujú s politickou agendou stanovenou Komunistickou stranou Číny, a nezohľadňuje prevládajúce hospodárske podmienky na voľnom trhu (30). Intervenčné ekonomické nástroje uplatňované čínskymi orgánmi sú rôznorodé, zahŕňajú aj systém priemyselného plánovania a finančný systém a uplatňujú sa aj na úrovni regulačného prostredia.

(64)

Po prvé, na úrovni celkovej administratívnej kontroly sa smerovanie čínskeho hospodárstva riadi komplexným systémom priemyselného plánovania, ktorý ovplyvňuje všetky hospodárske činnosti v krajine. Všetky tieto plány zahŕňajú komplexnú a zložitú sústavu odvetví a prierezových politík a sú prítomné na všetkých úrovniach štátnej správy.

(65)

Plány na úrovni provincií sú podrobné, zatiaľ čo v národných plánoch sa stanovujú širšie ciele. V plánoch sú vymedzené aj nástroje na podporu príslušných priemyselných odvetví/sektorov a časové rámce, v ktorých sa majú ciele dosiahnuť. Niektoré plány stále obsahujú výslovne stanovené výkonnostné ciele.

(66)

Na základe týchto plánov sa jednotlivé priemyselné odvetvia a/alebo projekty zvolia za (pozitívne alebo negatívne) priority v súlade s prioritami vlády a priradia sa im konkrétne rozvojové ciele (modernizácia priemyslu, expanzia do zahraničia atď.).

(67)

Hospodárske subjekty, tak súkromné, ako aj štátom vlastnené, musia efektívne prispôsobovať svoje podnikateľské činnosti reáliám, ktoré ukladá systém plánovania. Dôvodom nie je len záväznosť plánov, ale aj to, že príslušné čínske orgány na všetkých úrovniach verejnej správy sa pridŕžajú systému plánov a zodpovedajúcim spôsobom využívajú právomoci, ktoré im boli zverené, a nútia tak hospodárske subjekty, aby plnili priority stanovené v plánoch (31).

(68)

Po druhé, pokiaľ ide o prideľovanie finančných zdrojov, finančný systém Číny ovládajú štátom vlastnené komerčné a politicky orientované banky. Tieto banky musia pri vytváraní a vykonávaní svojich úverových politík postupovať v súlade s cieľmi priemyselnej politiky vlády namiesto toho, aby v prvom rade posúdili ekonomické prínosy daného projektu (32).

(69)

To isté platí aj vo vzťahu k ostatným zložkám čínskeho finančného systému, ako napr. akciové trhy, trhy s dlhopismi, trhy so súkromným vlastným kapitálom atď. Ani tieto súčasti finančného sektora, ktoré nepatria k bankovému sektoru, nie sú inštitucionálne a prevádzkovo zriadené tak, aby maximalizovali efektívne fungovanie finančných trhov, ale aby zabezpečovali kontrolu nad systémom a umožňovali zasahovanie zo strany štátu a Komunistickej strany Číny (33).

(70)

Po tretie, pokiaľ ide o regulačné prostredie, zásahy štátu do hospodárstva majú viacero foriem. Napríklad pravidlá verejného obstarávania sa pravidelne používajú na dosahovanie politických cieľov, ktoré sú iné než ekonomická efektívnosť, čím oslabujú trhové zásady v tejto oblasti. V príslušných právnych predpisoch sa konkrétne stanovuje, že verejné obstarávanie sa má vykonávať tak, aby sa uľahčilo dosahovanie cieľov vytýčených v štátnych politikách. Povaha týchto cieľov však nie je presne vymedzená, čo rozhodovacím orgánom ponecháva široký priestor na voľné rozhodovanie (34).

(71)

Podobne aj v oblasti investícií si čínska vláda udržiava značnú kontrolu nad smerovaním a veľkosťou štátnych aj súkromných investícií a značný vplyv v tomto ohľade. Orgány využívajú preverovanie investícií, ako aj rôzne investičné stimuly, obmedzenia a zákazy, ktoré im slúžia ako dôležitý nástroj na podporu cieľov priemyselnej politiky, ako je napr. zachovanie kontroly štátu nad kľúčovými sektormi alebo posilnenie domáceho výrobného odvetvia (35).

(72)

Možno teda zhrnúť, že čínsky hospodársky model sa zakladá na určitých základných axiómach, ktorými sa zaisťuje a podporuje široká škála zásahov vlády. Takéto značné zasahovanie vlády je v rozpore s voľným pôsobením trhových síl, v dôsledku čoho sa deformuje efektívne rozdeľovanie zdrojov v súlade s trhovými zásadami (36).

3.2.1.2.   Výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a písm. b) prvej zarážky základného nariadenia: príslušný trh zásobovaný do značnej miery podnikmi, ktoré vlastnia, ovládajú, nad ktorými vykonávajú dozor alebo ktoré usmerňujú orgány vyvážajúcej krajiny

(73)

Podniky, ktoré vlastní, ovláda a/alebo nad ktorými vykonáva dozor alebo ktoré usmerňuje štát, predstavujú v Číne významnú časť hospodárstva.

(74)

V odvetví dotknutého výrobku pôsobia najmä súkromné spoločnosti, ako spoločnosť Shandong Taihe Technologies Co., Ltd. (37) alebo spoločnosť Jiyuan Qingyuan Water Treatment Co., Ltd. (38), ale aj spoločnosti čiastočne vlastnené štátom, ako spoločnosť Nantong Uniphos Chemicals Co., Ltd. (39), ktorej 67 % vlastní spoločnosť Nantong Jiangshan Agrochemicals and Chemicals Co., Ltd. (40), ktorá je zase z 27 % vlastnená štátom (41). Okrem toho, v dodávateľskom odvetví žltého fosforu, primárnej suroviny používanej na výrobu PBTC, je miera štátneho vlastníctva naďalej významná, pričom viacero výrobcov je čiastočne vlastnených alebo kontrolovaných štátom (42), napríklad spoločnosť Hubei Xingfa Chemicals Group Co., Ltd. (43) (44), ktorej 20 % vlastní spoločnosť Yichang Xingfa Group Co., Ltd., štátom vlastnený podnik kontrolovaný ľudovou vládou mesta I-čchang, alebo spoločnosť Yunnan Phosphorus Group Co., Ltd. (45), dcérska spoločnosť v úplnom vlastníctve (46) spoločnosti Yunnan Yuntianhua, štátom vlastneného podniku, ktorý je v konečnom dôsledku kontrolovaný Komisiou pre správu majetku vo vlastníctve štátu a dohľad nad ním provincie Jün-nan (47).

(75)

V konečnom dôsledku sa zásahy Komunistickej strany Číny do prevádzkového rozhodovania stali normou nielen v štátom vlastnených podnikoch, ale aj v súkromných spoločnostiach (48), pričom Komunistická strana Číny si nárokuje vedúce postavenie prakticky v každom aspekte hospodárstva krajiny. Vzhľadom na to, ako veľmi sa v Číne prelínajú štátne a stranícke štruktúry, vplyv štátu prostredníctvom štruktúr Komunistickej strany Číny v spoločnostiach prakticky znamená, že hospodárske subjekty sú pod kontrolou a politickým dohľadom vlády. Okrem toho celé odvetvie dotknutého výrobku podlieha viacerým vládnym politikám: po prvé, medzi priemyselnými odvetviami, ktoré sa majú podporovať, sú vo vydaní katalógu na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu z roku 2024 (49) uvedené „procesy úpravy fosforového bahna na výrobu žltého fosforu“ s nízkym znečistením, ktoré patria do kategórie chemického a petrochemického priemyslu, čo signalizuje zámery orgánov vytvoriť regulačné prostredie priaznivé pre rozvoj tohto odvetvia a čo takisto potenciálne otvára cestu k prístupu tohto odvetvia k financovaniu. Zároveň sú medzi odvetviami, ktoré majú byť zrušené, uvedení aj výrobcovia žltého fosforu s menšou výrobnou kapacitou, čo svedčí o zámere čínskych orgánov ovplyvniť štruktúru odvetvia fosforu: „jednotky na výrobu žltého fosforu s kapacitou jednej jednotky menšou ako 5 000 ton/rok“ (50). Ostatné vstupy, ako napríklad metanol a metylmetakrylát, ktoré vyrábajú menší výrobcovia, sú takisto uvedené v kategórii obmedzených odvetví (51).

(76)

Okrem toho sa 14. päťročný plán v oblasti surovín (52) priamo zaoberá petrochemickým a chemickým priemyslom, keďže sa v ňom uvádza, že „[v] odvetviach zahŕňajúcich petrochemikálie a chemikálie, oceľ, neželezné kovy a stavebné materiály musíme podporovať niekoľko priekopníckych podnikov priemyselného reťazca, ktoré zohrávajú vedúcu úlohu v ekosystéme a vyznačujú sa kľúčovou konkurencieschopnosťou, (…). Vedúca úloha popredných podnikov v odvetviach chemického priemyslu a stavebných materiálov sa využije na podporu podnikovej reformy a reštrukturalizácie.“ Cieľom plánu je takisto „prísne kontrolovať nové kapacity v odvetviach, ako je [...] žltý fosfor“.

(77)

Okrem toho je formulovaný „vykonávací plán pre zdroje fosforu“ (53) s cieľom „plniť kľúčové úlohy príslušných národných plánov, realizovať efektívne a vysokohodnotné využívanie zdrojov fosforu a zvýšiť konkurenčnú výhodu celého priemyselného reťazca“. Konkrétne je cieľom plánu „urýchliť transformáciu a modernizáciu tradičných odvetví, ako je [...] žltý fosfor, intenzívne rozvíjať vznikajúce odvetvia, ako sú špičkové chemikálie na báze fosforu, urýchliť rozvoj pokročilých výrobných zoskupení a vybudovať špičkové, inteligentné, zelené, integrované a koncentrované systémy chemického priemyslu v oblasti fosforu“.

(78)

Vládnu kontrolu a politický dohľad možno pozorovať aj na úrovni príslušných odvetvových združení (54).

(79)

Napríklad Čínska federácia petrochemického a chemického priemyslu (ďalej len „CPCIF“), odvetvové priemyselné združenie. Podľa článku 3 svojich stanov federácia CPCIF „prijíma profesionálne vedenie, dohľad a riadenie zo strany subjektov poverených registráciou a riadením, subjektov poverených budovaním strany, ako aj príslušných administratívnych útvarov poverených riadením priemyslu“ (55).

(80)

Okrem toho federácia CPCIF zriadila osobitný výbor pre špičkové chemikálie, ktorý sa výslovne zaoberá „prostriedkami na úpravu vody (56)“.

(81)

Spoločnosti Hubei Xingfa Chemicals Group Co., Ltd. a Yunnan Yuntianhua sú členmi CPCIF (57) (58).

(82)

V dôsledku toho sa výrobcom v odvetví dotknutého výrobku, ktorí sú v súkromnom vlastníctve, bráni fungovať za trhových podmienok. Politickému dohľadu a usmerneniu totiž podliehajú verejné, ako aj súkromné podniky v odvetví.

3.2.1.3.   Výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a písm. b) druhej zarážky základného nariadenia: prítomnosť štátu vo firmách, ktorá mu umožňuje zasahovať do cien alebo nákladov

(83)

Čínska vláda môže zasahovať do cien a nákladov prostredníctvom prítomnosti štátu vo firmách. Bunky Komunistickej strany Číny v podnikoch, a to štátom vlastnených, ako aj súkromných, sú skutočne dôležitým kanálom, cez ktorý môže štát zasahovať do obchodných rozhodnutí.

(84)

Podľa práva obchodných spoločností Číny sa má v každej spoločnosti zriadiť podniková organizácia Komunistickej strany Číny (s najmenej troma členmi Komunistickej strany Číny, ako sa uvádza v stanovách strany (59)), pričom daná spoločnosť je povinná zabezpečiť na činnosť tejto straníckej organizácie potrebné podmienky.

(85)

Táto požiadavka podľa všetkého nebola v minulosti vždy dodržiavaná ani striktne presadzovaná. Komunistická strana Číny si však najmenej od roku 2016 uplatňuje svoje požiadavky na kontrolu obchodných rozhodnutí v spoločnostiach s tým, že ide o politickú zásadu (60), vrátane vyvíjania tlaku na súkromné spoločnosti, aby na prvé miesto kládli „patriotizmus“ a dodržiavali stranícku disciplínu (61).

(86)

Už podľa informácií z roku 2017 pôsobili stranícke bunky v 70 % z približne 1,86 milióna súkromných spoločností, pričom sa vyvíja čoraz väčší tlak, aby tieto organizácie Komunistickej strany Číny mali pri obchodných rozhodnutiach spoločností, v ktorých pôsobia, posledné slovo (62). Tieto pravidlá sa uplatňujú všeobecne v celom čínskom hospodárstve, vo všetkých jeho odvetviach vrátane výrobcov dotknutého výrobku a dodávateľov ich vstupov.

(87)

Okrem toho bol 15. septembra 2020 uverejnený dokument s názvom Usmernenia sekretariátu Ústredného výboru Komunistickej strany Číny k zintenzívneniu práce jednotného frontu v súkromnom sektore pre novú éru (63) (ďalej len „usmernenia“), v ktorom sa ešte viac rozšírila úloha straníckych výborov v súkromných podnikoch.

(88)

V bode II.4 usmernení sa uvádza: „[m]usíme zvýšiť celkovú kapacitu strany pri riadení práce jednotného frontu v súkromnom sektore a efektívne zintenzívniť prácu v tejto oblasti“; v oddiele III.6 sa uvádza: „[m]usíme ešte viac zintenzívniť budovanie strany v súkromných podnikoch a zabezpečiť, aby stranícke bunky efektívne plnili svoju úlohu pevnosti a členovia strany svoje povinnosti ako predvoj a priekopníci.“ V usmerneniach sa teda zdôrazňuje úloha Komunistickej strany Číny v spoločnostiach a iných subjektoch súkromného sektora a ich cieľom je túto úlohu posilniť (64).

(89)

Pri prešetrovaní sa potvrdilo, že prieniky medzi manažérskymi pozíciami a členstvom v Komunistickej strane Číny/straníckymi funkciami existujú aj v odvetví PBTC a PBTC-Na4.

(90)

Ako príklad možno uviesť prezidenta spoločnosti Henan Qingshuiyuan Technology Co., Ltd. (65), teda skupiny vlastniacej spoločnosť Jiyuan Qingyuan Water Treatment Co., Ltd., ktorý je zároveň vedúcim generálnej straníckej organizácie skupiny (66).

(91)

Podobne predseda a podpredseda spoločnosti Nantong Jiangshan Agrochemicals and Chemicals Co., Ltd. zastávajú funkcie zástupcu tajomníka a tajomníka straníckeho výboru (67).

(92)

Okrem toho v článku 13 stanov spoločnosti Shandong Taihe Technologies Co., Ltd. (68) sa stanovuje: „V súlade s ustanoveniami stanov Komunistickej strany Číny spoločnosť zakladá organizáciu Komunistickej strany a vykonáva stranícke aktivity. Spoločnosť poskytuje potrebné podmienky na činnosť straníckej organizácie“.

(93)

Zásahy Komunistickej strany Číny do dodávateľského odvetvia vyplývajú z dostupných firemných podaní. Vo výročnej správe spoločnosti Hubei Xingfa Chemicals Group Co., Ltd. za rok 2024 sa uvádza, že predseda predstavenstva spoločnosti, generálny riaditeľ a viacerí riaditelia sú tajomníkom a zástupcami tajomníkov straníckeho výboru holdingovej spoločnosti Yichang Xingfa Group Co., Ltd (69). Počas prešetrovania Komisia zistila, že spoločnosť Yichang Xingfa Group Co. Ltd. sa aktívne podieľa na koordinácii v rámci odvetvia (70), ktorú organizuje a na ktorú dohliada Komunistická strana Číny.

(94)

Rušivý vplyv na trh má aj prítomnosť štátu na finančných trhoch a jeho zasahovanie do nich, ako aj do poskytovania surovín a vstupov (71). Prítomnosť štátu vo firmách v odvetví PBTC a v iných odvetviach (ako je finančný sektor a odvetvie vstupov) preto umožňuje čínskej vláde zasahovať do cien a nákladov.

3.2.1.4.   Výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a písm. b) tretej zarážky základného nariadenia: diskriminačné verejné politiky alebo opatrenia v prospech domácich dodávateľov alebo iné ovplyvňovanie síl voľného trhu

(95)

Smerovanie čínskeho hospodárstva je do značnej miery určované prepracovaným systémom plánovania, v ktorom sa stanovujú priority a určujú ciele, na ktoré sa musia ústredná štátna správa a provinčné a miestne samosprávy zamerať. Príslušné plány pritom existujú na všetkých úrovniach štátnej správy a pokrývajú prakticky všetky hospodárske odvetvia. Ciele stanovené plánovacími nástrojmi sú záväzné a orgány na každej správnej úrovni monitorujú plnenie plánov príslušnými orgánmi štátnej správy na nižšej úrovni.

(96)

Z celkového hľadiska tento systém plánovania v Číne vedie k tomu, že zdroje smerujú do odvetví, ktoré vláda určila za strategické, resp. inak politicky významné, namiesto toho, aby boli prideľované v súlade s trhovými silami (72).

(97)

Čínske orgány zaviedli viaceré politiky, ktoré usmerňujú fungovanie odvetvia dotknutého výrobku.

(98)

Cieľom 14. päťročného plánu v oblasti hospodárskeho a sociálneho rozvoja a perspektív do roku 2035 (73) je „modernizovať tradičné priemyselné odvetvia, podporovať optimalizáciu a štrukturálne úpravy surovinových odvetví, ako sú petrochemický priemysel, oceliarsky priemysel, priemysel neželezných kovov a stavebných materiálov, rozšíriť ponuku vysokokvalitných výrobkov v odvetviach, ako je ľahký priemysel a textilný priemysel, urýchliť transformáciu a modernizáciu podnikov v kľúčových priemyselných odvetviach, ako je chemický priemysel a papierenské odvetvie, a zlepšiť systém ekologickej výroby“ (74).

(99)

Podľa 14. päťročného plánu v oblasti odvetvia surovín (75) sa Čína „zameria na podoblasti alebo kľúčové výrobky s pevnými priemyselnými základmi, výraznými komparatívnymi výhodami a so špičkovými technológiami s cieľom plne využiť vedúcu úlohu popredných podnikov v priemyselnom reťazci [...] a vybudovať skupinu priemyselných klastrov v petrochemickom priemysle. […] V odvetviach vrátane petrochemického a chemického priemyslu, oceliarskeho priemyslu, priemyslu neželezných kovov a stavebných materiálov budeme podporovať niekoľko priekopníckych podnikov, ktoré by mohli viesť ekosystém priemyselného reťazca s kľúčovou konkurencieschopnosťou“ (76).

(100)

Konkrétnejšie sa v 14. päťročnom pláne ekologického rozvoja priemyslu (77) stanovuje, že „nová kapacita by mala byť pod prísnou kontrolou v takých výrobných odvetviach, ako je […] odvetvie žltého fosforu“ (78).

(101)

Okrem toho sa v usmerňujúcom stanovisku k podpore vysokokvalitného rozvoja petrochemického a chemického priemyslu (79) požaduje „posilniť odvetvové politiky a vedecky regulovať rozsah tohto priemyslu: […] zvýšiť kapacitu dodávok špičkových polymérov, špeciálnych chemikálií a iných výrobkov“; […], ako aj „[z]lepšiť podporné politiky: posilniť koordináciu fiškálnej, finančnej, regionálnej, investičnej, dovoznej a vývoznej, energetickej, ekologickej, environmentálnej, cenovej a ďalšej politiky s priemyselnou politikou. Plne využiť úlohu národnej platformy pre spoluprácu medzi priemyslom a financiami […]“.

(102)

Cieľom „vykonávacieho plánu pre zdroje fosforu“ (80) je takisto „zvýšiť konkurenčnú výhodu celého priemyselného reťazca [fosforu]“ a stanovuje sa v ňom povinnosť „urýchliť transformáciu a modernizáciu tradičných priemyselných odvetví, ako sú fosfátové hnojivá a žltý fosfor, intenzívne rozvíjať vznikajúce priemyselné odvetvia, ako sú špičkové chemikálie na báze fosforu, urýchliť rozvoj pokročilých výrobných klastrov a vybudovať špičkový, inteligentný, zelený, integrovaný a koncentrovaný systém chemického priemyslu v oblasti fosforu s cieľom poskytnúť silnú podporu pri presadzovaní novej industrializácie a urýchľovaní budovania výrobnej sily“.

(103)

Na úrovni provincií sa v 14. päťročnom pláne provincie Che-nan v oblasti vysokokvalitného rozvoja výrobného priemyslu požaduje „vybudovať národnú základňu odvetvia solí [a] urýchliť transformáciu chemického priemyslu smerom k čistým chemikáliám a novým chemickým materiálom“ (81). Konkrétnejšie, provincia Che-nan v roku 2017 vydala vykonávací plán pre technologické inovácie (82), ktorého cieľom je „podporovať a modernizovať tradičné priemyselné odvetvia [a zamerať sa na] vývoj kľúčových technológií a účinných kompletných súborov zariadení na pokročilé čistenie priemyselných odpadových vôd“.

(104)

Spoločnosť Jiyuan Qingyuan Water Treatment Co. Ltd. sa nachádza v provincii Che-nan.

(105)

Okrem toho sa v 14. päťročnom pláne provincie Šan-tung v oblasti rozvoja chemického priemyslu (83) požaduje, aby mieste orgány „[z]výšili technologickú transformáciu existujúcich podnikov, zlepšili efektívnosť využívania energie a zdrojov a posilnili kľúčovú konkurencieschopnosť podnikov [a aby] pre podniky vytvorili mechanizmus na opustenie parkov, rázne odstraňovali zastaranú výrobnú kapacitu, prísne kontrolovali obmedzenú výrobnú kapacitu a vykonávali diferencované politiky a opatrenia na účely prideľovania zdrojov, ako sú pôda, elektrina a voda, a tým nútili podniky transformovať sa a rozvíjať sa“. Takisto sa v ňom vyzýva na „[z]výšenie finančnej podpory. Posilňovanie stimulov fiškálnej politiky, koordináciu a využívanie špeciálnych fondov, podporu chemických spoločností pri urýchľovaní technologickej transformácie, inteligentnej transformácie, priemyselných presunov, premiestnení do parkov, odstraňovania zastaraného vybavenia atď. a uplatňovanie oslobodení od dane uplatniteľných na dovoz významného technického vybavenia, vrátenia DPH, politík výskumu a vývoja, ako sú dodatočné odpočítanie výdavkov a náhrada poistného za prvý súbor technického vybavenia. Aktívne usmerňovanie rôznych finančných inštitúcií a sociálneho kapitálu v záujme investovania do chemického priemyslu, využívanie výhod financovania politiky, rozvoj financovania a komerčného financovania a zvyšovanie finančnej podpory kľúčových oblastí technológie chemického priemyslu.“ Konkrétne je cieľom plánu „usmerňovať a rozvíjať chemický priemysel solí smerom k vznikajúcim strategickým priemyselným odvetviam, ako sú nové materiály, nová ochrana životného prostredia a nová energia“.

(106)

Okrem toho sa v trojročnom akčnom pláne provincie Šan-tung pre vysokokvalitný rozvoj ekologického a environmentálneho priemyslu na roky 2023 – 2025 (84) ukladá mestu Cao-čuang povinnosť „rozšíriť a posilniť odvetvie nových chemických materiálov so zameraním predovšetkým na špičkové prostriedky na úpravu vody, prispôsobiť priemyselnú štruktúru a štruktúru dodávok energie v oblasti prostriedkov na úpravu vody, optimalizovať priemyselné usporiadanie, vybudovať priemyselný reťazec špičkových nových materiálov na ochranu životného prostredia a usilovať sa o vytvorenie hlavnej domácej priemyselnej základne pre nové materiály na ochranu životného prostredia (prostriedky na úpravu vody)“. V akčnom pláne sa takisto ukladá povinnosť „aby [mesto Cao-čuang] na základe existujúcich projektov a základov priemyselného reťazca, ako sú spoločnosti Shandong Taihe Technologies Co., Ltd. a Xintai Water Treatment, vybudovalo viac ako desať kľúčových projektov vrátane rozšírenia priemyselného reťazca prostriedkov na úpravu vody, vývoja nových druhov prostriedkov na úpravu vody a zvýšenia podielu výrobkov šetrných k životnému prostrediu a zelených výrobkov na úpravu vody. Do roku 2025 dosiahne výrobná kapacita rôznych nových materiálov na ochranu životného prostredia (prostriedky na úpravu vody) 1 milión ton.“

(107)

Prostredníctvom týchto a ďalších prostriedkov teda čínska vláda usmerňuje a riadi prakticky každý aspekt rozvoja a fungovania odvetvia, ako aj výrobné vstupy.

(108)

Celkovo možno zhrnúť, že čínska vláda má zavedené opatrenia, ktorými môže subjekty prinútiť, aby sa riadili cieľmi verejnej politiky týkajúcimi sa odvetvia. Takéto opatrenia bránia voľnému fungovaniu trhových síl.

3.2.1.5.   Výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a písm. b) štvrtej zarážky základného nariadenia: neexistencia, diskriminačné uplatňovanie alebo nedostatočné presadzovanie predpisov z oblasti konkurzného práva, práva obchodných spoločností alebo majetkového práva

(109)

Podľa informácií v spise čínsky konkurzný systém nie je dostatočný, pokiaľ ide o plnenie jeho hlavných funkcií, ako napr. spravodlivé uspokojenie pohľadávok a dlhov a zabezpečenie oprávnených nárokov a záujmov veriteľov a dlžníkov. Príčinou je podľa všetkého skutočnosť, že aj keď čínske konkurzné právo formálne vychádza zo zásad podobných tým, ktoré sa uplatňujú v zodpovedajúcich právnych predpisoch v krajinách iných ako Čína, čínsky systém sa vyznačuje systematicky neuspokojivým presadzovaním práva.

(110)

Počet konkurzov zostáva tradične nízky v pomere k veľkosti hospodárstva krajiny, a to v neposlednom rade aj z dôvodu, že insolvenčné konania sú poznačené viacerými nedostatkami, ktoré v praxi pôsobia odrádzajúco pri podávaní žiadosti o konkurz. Okrem toho štát stále zohráva silnú a aktívnu úlohu v insolvenčnom konaní, pričom nezriedka priamo ovplyvňuje jeho výsledok (85).

(111)

Nedostatky v systéme vlastníckych práv sú okrem toho obzvlášť zreteľné vo vzťahu k vlastníctvu pozemkov a k právam na užívanie pôdy v Číne (86). Všetku pôdu vlastní štát (pozemky na vidieku sú v kolektívnom vlastníctve a mestské pozemky vo vlastníctve štátu) a jej prideľovanie závisí výlučne od štátu. V krajine existujú právne ustanovenia, ktorých cieľom je udeľovať práva na užívanie pôdy transparentným spôsobom a za trhové ceny, napr. zavedením ponukových konaní. Tieto ustanovenia sa však často nedodržiavajú a niektorí kupujúci získavajú pôdu zadarmo alebo za sadzby, ktoré sú nižšie ako trhové (87). Okrem toho orgány pri prideľovaní pozemkov často sledujú konkrétne politické ciele vrátane vykonávania hospodárskych plánov (88).

(112)

Na výrobcov dotknutého výrobku sa veľmi podobne ako na iné odvetvia čínskeho hospodárstva vzťahuje všeobecný režim čínskych predpisov z oblasti konkurzného práva, práva obchodných spoločností a majetkového práva. To má za následok, že aj tieto spoločnosti sú vystavené deformáciám zhora, ktoré vyplývajú z diskriminačného uplatňovania alebo nedostatočného presadzovania právnych predpisov o konkurze a majetku. Tieto úvahy sa na základe dostupných dôkazov javia ako úplne uplatniteľné aj v odvetví PBTC a PBTC-Na4. Zo súčasného prešetrovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by tieto zistenia spochybňovali.

(113)

So zreteľom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že došlo k diskriminačnému uplatňovaniu alebo nedostatočnému presadzovaniu predpisov v oblasti konkurzného a majetkového práva v odvetví dotknutého výrobku.

3.2.1.6.   Výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a písm. b) piatej zarážky základného nariadenia: deformácia mzdových nákladov

(114)

Systém miezd založených na trhových princípoch sa v Číne nemôže naplno rozvíjať, pretože pracovníkom a zamestnávateľom sa bráni vo výkone ich práv na kolektívne organizovanie sa. Čína neratifikovala viacero základných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, a to najmä dohovorov súvisiacich so slobodou združovania a s kolektívnym vyjednávaním (89).

(115)

Podľa celoštátneho práva pôsobí len jedna odborová organizácia. Táto organizácia však nie je nezávislá od štátnych orgánov a jej zapájanie sa do kolektívneho vyjednávania a ochrany práv pracovníkov je stále len rudimentárne (90). Mobilitu čínskej pracovnej sily okrem toho sťažuje aj systém registrácie domácností, ktorý obmedzuje prístup k plnej škále dávok sociálneho zabezpečenia a iných dávok len na miestnych obyvateľov v danej správnej oblasti.

(116)

Vedie to zvyčajne k tomu, že pracovníci, ktorí nemajú bydlisko registrované v danej lokalite, majú krehkú pozíciu v zamestnaní a nižší príjem než držitelia miestnej registrácie bydliska (91). Na základe týchto zistení možno konštatovať, že dochádza k deformácii mzdových nákladov v Číne.

(117)

Neboli predložené žiadne dôkazy, podľa ktorých by odvetvie PBTC a PBTC-Na4 nepodliehalo opísanému čínskemu systému pracovného práva. Odvetvie teda ovplyvňujú deformácie mzdových nákladov priamo (pri výrobe dotknutého výrobku alebo hlavných surovín potrebných na jeho výrobu), ako aj nepriamo (pri prístupe ku kapitálu alebo k vstupom od spoločností, ktoré podliehajú rovnakému systému v oblasti pracovného práva v Číne).

3.2.1.7.   Výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia: prístup k finančným prostriedkom poskytovaným inštitúciami, ktoré plnia ciele verejnej politiky alebo iným spôsobom nekonajú nezávisle od štátu

(118)

Prístup obchodných subjektov ku kapitálu v Číne je poznačený rôznymi deformáciami.

(119)

Po prvé, čínsky finančný systém sa vyznačuje silným postavením štátom vlastnených bánk (92), ktoré pri poskytovaní prístupu k financovaniu zohľadňujú iné kritériá než hospodársku životaschopnosť projektu. Podobne ako štátom vlastnené nefinančné podniky, aj banky sú stále prepojené so štátom, a to nielen prostredníctvom vlastníckych, ale aj osobných vzťahov (vrcholové vedenie vo veľkých štátom vlastnených finančných inštitúciách v konečnom dôsledku vymenúva Komunistická strana Číny) (93), a pravidelne vykonávajú verejné politiky, ktoré skoncipovala čínska vláda.

(120)

Banky si takýmto spôsobom plnia svoju výslovnú zákonnú povinnosť vykonávať svoju podnikateľskú činnosť v súlade s potrebami národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja a na základe usmernení priemyselných politík štátu (94). Aj keď treba uznať, že rôzne právne ustanovenia odkazujú na nutnosť dodržiavať obvyklé bankové postupy a prudenciálne pravidlá, ako napr. nutnosť posúdenia úverovej bonity dlžníka, z veľmi presvedčivých dôkazov vrátane zistení v rámci prešetrovaní na ochranu obchodu vyplýva, že tieto ustanovenia zohrávajú pri uplatňovaní týchto rôznych právnych nástrojov len vedľajšiu úlohu.

(121)

Nedávny vývoj ďalej ilustruje rozsah vplyvu vlády na finančné inštitúcie v Číne. V marci 2025 čínska vláda oznámila emisiu štátnych dlhopisov v hodnote 500 miliárd jüanov s cieľom poskytnúť významnú finančnú podporu významným bankám vrátane Bank of China, China Construction Bank, Bank of Communications a Postal Savings Bank of China. Cieľom tohto zásahu bola stabilizácia týchto inštitúcií v podmienkach klesajúcej ziskovosti a rekordne nízkych čistých úrokových marží, čo poukazuje na proaktívne opatrenia štátu na udržanie hospodárskej stability (95).

(122)

Čínska vláda takisto objasnila, že Komunistická strana Číny musí dohliadať aj na rozhodnutia súkromných komerčných bánk, ktoré musia zostať v súlade s národnými politikami. Jedným z troch zastrešujúcich cieľov štátu vo vzťahu k riadeniu bánk je v súčasnosti posilniť vedúcu úlohu strany v odvetví bankovníctva a poisťovníctva, a to aj vo vzťahu k otázkam prevádzky a riadenia (96). V prípade kritérií na hodnotenie výkonu komerčných bánk sa teraz takisto musí zohľadňovať, ako subjekty „slúžia cieľom národného rozvoja a reálnej ekonomike“, a najmä ako „slúžia strategickým a vznikajúcim odvetviam“ (97).

(123)

Okrem toho, pokiaľ ide o úroveň prideľovania finančných prostriedkov, prostredníctvom niekoľkých opatrení na ďalšiu podporu rozvoja súkromných investícií (98) sa čínska vláda usiluje „zvýšiť centrálne rozpočtové prostriedky na podporu kvalifikovaných súkromných investičných projektov a aktívne zohrávať usmerňujúcu a vedúcu úlohu“. Vláda má takisto v úmysle „dobre využiť nové politické finančné nástroje [a] podporiť množstvo kvalifikovaných súkromných investičných projektov v dôležitých priemyselných odvetviach a kľúčových oblastiach“ (99).

(124)

Dlhopisové a úverové ratingy sú navyše často skreslené, a to z viacerých dôvodov, okrem iného aj preto, že posúdenie rizika je ovplyvnené strategickým významom firmy pre čínsku vládu a silou implicitnej vládnej záruky (100). Túto situáciu ešte zhoršujú ďalšie pravidlá, na základe ktorých sa financie smerujú do odvetví, ktoré vláda označila za podporované alebo inak významné (101). To má za následok zvýhodnené poskytovanie úverov štátom vlastneným podnikom, veľkým a náležite prepojeným súkromným firmám a firmám v kľúčových priemyselných odvetviach, čo znamená, že dostupnosť kapitálu a náklady naň nie sú rovnaké pre všetky subjekty na trhu.

(125)

Po druhé, náklady na prijaté úvery a pôžičky sa v snahe podporiť rast investícií udržiavali na umelo nízkej úrovni. To viedlo k nadmernému využívaniu kapitálových investícií s čoraz nižšou návratnosťou investícií. Túto skutočnosť dokladá nárast zadlženosti podnikov v štátnom sektore napriek výraznému poklesu ziskovosti, čo svedčí o tom, že mechanizmy uplatňované v bankovom systéme nefungujú štandardným komerčným spôsobom.

(126)

Po tretie, hoci v októbri 2015 sa dosiahla liberalizácia nominálnych úrokových sadzieb, cenové signály stále nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, ale sú ovplyvnené vládou vyvolanými deformáciami. Podiel úverov poskytnutých pri referenčnej úrokovej miere, resp. pod ňou, predstavoval ku koncu roka 2018 aj naďalej najmenej jednu tretinu zo všetkých poskytnutých úverov (102). Oficiálne médiá v Číne nedávno informovali o tom, že Komunistická strana Číny vyzvala na „znižovanie trhovej úrokovej sadzby úverov“ (103). Umelo nízke úrokové sadzby vedú k podhodnocovaniu ceny kapitálu a následne k jeho nadmernému užívaniu.

(127)

Celkový nárast úverov v Číne poukazuje na zhoršujúcu sa efektívnosť prideľovania kapitálu bez akýchkoľvek náznakov sprísnenia úverových podmienok, ktoré by sa dalo očakávať v nedeformovanom trhovom prostredí. Výsledkom je, že sa prudko zvýšilo množstvo nesplácaných úverov, pričom čínska vláda sa viackrát rozhodla buď vyhnúť sa úverovým zlyhaniam, v dôsledku čoho vznikli tzv. zombie spoločnosti, alebo previesť vlastníctvo dlhu (napr. prostredníctvom fúzií alebo konverzie dlhu na kapitál) bez toho, aby sa nutne odstránil celkový problém s dlhom alebo riešili jeho hlavné príčiny.

(128)

Aj napriek nedávnym krokom, ktoré sa podnikli s cieľom liberalizovať trh, je systém poskytovania úverov pre podnikových klientov v Číne poznačený výraznými deformáciami, ktoré vyplývajú z pretrvávajúcej všadeprítomnej úlohy štátu na kapitálových trhoch. Značné zasahovanie vlády do finančného systému preto vedie k závažnému ovplyvňovaniu trhových podmienok na všetkých úrovniach.

(129)

Pri tomto prešetrovaní nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že odvetvie dotknutého výrobku neovplyvňujú zásahy vlády do finančného systému v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia. Značné zasahovanie vlády do finančného systému preto vedie k závažnému ovplyvňovaniu trhových podmienok na všetkých úrovniach.

3.2.1.8.   Systémový charakter opísaných deformácií

(130)

Komisia poznamenala, že deformácie opísané v aktualizovanej správe sú pre čínske hospodárstvo charakteristické. Z dostupných dôkazov vyplýva, že skutočnosti a črty čínskeho systému, ako boli opísané v predchádzajúcom texte, ako aj v časti I aktualizovanej správy, platia pre celú krajinu a pre všetky odvetvia hospodárstva. To isté platí aj pre opis výrobných faktorov uvedený v časti II aktualizovanej správy.

(131)

Komisia pripomína, že na výrobu dotknutého výrobku sú potrebné určité vstupy. Keď výrobcovia dotknutého výrobku nakupujú/kontrahujú tieto vstupy, ceny, ktoré platia (a ktoré sa zaznamenávajú ako ich náklady), sú jednoznačne vystavené rovnakým systémovým deformáciám, aké už boli spomenuté. Napríklad dodávatelia vstupov zamestnávajú pracovnú silu, ktorá je ovplyvnená týmito deformáciami. Môžu si požičať peniaze, ktoré podliehajú deformáciám vo finančnom sektore, resp. pri prideľovaní kapitálu. Okrem toho podliehajú systému plánovania, ktorý sa uplatňuje na všetkých úrovniach štátnej správy a vo všetkých odvetviach. Tieto deformácie sú podrobne opísané v predchádzajúcom texte. Komisia poukázala na to, že regulačné usporiadanie, ktoré je základom týchto deformácií, je všeobecne rozšírené, pričom výrobcovia PBTC a PBTC-Na4 podliehajú týmto pravidlám ako každý iný hospodársky subjekt v Číne. Tieto deformácie majú preto priamy vplyv na štruktúru nákladov dotknutého výrobku.

(132)

V dôsledku toho nielenže nie je vhodné použiť v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia ceny predaja dotknutého výrobku na domácom trhu, ale dotknuté sú aj všetky náklady na vstupy (vrátane surovín, energie, pozemkov, financovania, práce atď.), pretože ich cenotvorba je ovplyvnená značným zasahovaním vlády, ako sa uvádza v častiach I a II aktualizovanej správy.

(133)

Zásahy vlády opísané v súvislosti s prideľovaním kapitálu, pôdou, prácou, energiou a surovinami sú totiž prítomné v celej Číne. To napríklad znamená, že vstup, ktorý bol sám osebe vyrobený v Číne kombináciou rôznych výrobných faktorov, je vystavený výrazným deformáciám. To isté platí aj pre vstupy používané na výrobu takéhoto vstupu atď.

(134)

Čínska vláda ani vyvážajúci výrobcovia v rámci tohto prešetrovania nepredložili žiadne dôkazy ani argumenty, ktoré by preukazovali opak.

3.2.2.   Reprezentatívna krajina

3.2.2.1.   Všeobecné poznámky

(135)

Výber reprezentatívnej krajiny bol založený na týchto kritériách v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia:

—

úroveň hospodárskeho rozvoja podobná Číne. Komisia na tento účel použila krajiny, ktoré majú podľa databázy Svetovej banky podobný hrubý národný dôchodok na obyvateľa ako Čína (104),

—

výroba prešetrovaného výrobku v danej krajine,

—

existencia príslušných ľahko dostupných údajov v reprezentatívnej krajine,

—

ak je možných reprezentatívnych krajín viac, v relevantnom prípade sa uprednostnila krajina s náležitou úrovňou sociálnej a environmentálnej ochrany.

(136)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 33, Komisia 13. marca 2026 vydala záznam do spisu týkajúci sa zdrojov na určenie normálnej hodnoty. V zázname sú opísané skutočnosti a dôkazy, z ktorých vychádzajú príslušné kritériá, a zainteresované strany sa ním informujú o zámere Komisie považovať v tomto prípade za vhodnú reprezentatívnu krajinu Brazíliu, ak by sa potvrdila existencia výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

3.2.3.   Úroveň hospodárskeho rozvoja podobná Číne

(137)

V zázname o výrobných faktoroch Komisia vysvetlila, že okrem Číny sa prešetrovaný výrobok podľa všetkého vyrába len v Európskej únii (Nemecko) a v Indii, pričom ani jedna z týchto krajín nemá úroveň hospodárskeho rozvoja podobnú Číne v súlade s kritériami uvedenými v odôvodnení 135.

(138)

Keďže všetky krajiny, kde sa PBTC vyrába (Nemecko a India), majú odlišnú úroveň hospodárskeho rozvoja než Čína, Komisia posudzovala výrobu výrobku z rovnakej všeobecnej kategórie a/alebo rovnakého odvetvia ako prešetrovaný výrobok. Komisia preto uviedla, že na stanovenie vhodnej reprezentatívnej krajiny na účely uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia použije „ostatné organo-anorganické zlúčeniny“ ako všeobecnú kategóriu výrobkov, do ktorej PBTC patrí.

(139)

V zázname o výrobných faktoroch Komisia identifikovala Brazíliu, Kolumbiu, Indonéziu a Malajziu ako krajiny s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja ako Čína podľa Svetovej banky, čo znamená, že Svetová banka všetky uvedené krajiny klasifikuje ako krajiny na základe hrubého národného dôchodku s „vyšším stredným príjmom“, pričom sa zohľadňuje výroba výrobku v rovnakej všeobecnej kategórii a/alebo rovnakom odvetví ako tie, do ktorých patrí prešetrovaný výrobok.

(140)

K úrovni hospodárskeho rozvoja identifikovaných krajín neboli doručené žiadne pripomienky.

(141)

Spoločnosť Taihe vo svojich pripomienkach k záznamu súhlasila s Komisiou, že prešetrovaný výrobok, sa vyrába len v EÚ, Indii a Číne a že „ostatné organo-anorganické zlúčeniny“ by mali byť všeobecnou kategóriou výrobkov, do ktorej PBTC patrí.

3.2.4.   Existencia príslušných ľahko dostupných údajov v reprezentatívnej krajine

(142)

V zázname Komisia identifikovala krajiny, v ktorých existuje výroba „ostatných organo-anorganických zlúčenín“, t. j. Brazília, Kolumbia, Indonézia a Malajzia. Okrem toho Komisia zistila, že všetky štyri potenciálne reprezentatívne krajiny majú dostatočný počet ziskových spoločností vyrábajúcich „ostatné organo-anorganické zlúčeniny“, čo by Komisii umožnilo stanoviť nedeformovanú a primeranú sumu za predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisky.

(143)

Komisia analyzovala aj dovoz hlavných výrobných faktorov do Brazílie, Kolumbie, Indonézie a Malajzie.

(144)

Komisia zistila, že žiadna z týchto krajín nedováža DMPI, hlavnú surovinu na výrobu PBTC. Komisia preverila ďalšie potenciálne krajiny, ale dospela k záveru, že do krajín s vyššími strednými príjmami sa nedováža takmer žiadny DMPI. Komisia sa preto na stanovenie nedeformovanej medzinárodnej referenčnej hodnoty pre DMPI rozhodla použiť údaje o dovoze zo všetkých krajín do všetkých krajín podľa databázy Global Trade Atlas (ďalej len „GTA“). Keď zistila, že ceny dovozu DMPI z Číny sú oveľa nižšie ako ceny dovozu z iných zdrojov (a teda pravdepodobne ovplyvnené deformáciami zistenými v tomto prípade), Komisia vylúčila z výpočtu referenčnej hodnoty dovoz DMPI s pôvodom v Číne.

(145)

Komisia ďalej preskúmala dovoz metylakrylátu (AM), anhydridu kyseliny maleínovej (MA), metanolu (MeOH), IBC kontajnerov a plastových vedier do Brazílie, Kolumbie, Indonézie a Malajzie. Z analýzy údajov o dovoze vyplynulo, že dovoz niektorých hlavných výrobných faktorov do Kolumbie, Indonézie a Malajzie z iných zdrojov ako z Číny nebol dostatočný, a preto sa Kolumbiu, Indonéziu ani Malajziu nebolo možné za vhodnú reprezentatívnu krajinu. Z analýzy najmä vyplynulo, že v prípade Kolumbie podiel dovozu metylakrylátu z Číny predstavoval 77 % celkového dovozu. Tento dovoz bol v priemere o 20 % lacnejší ako dovoz z iných zdrojov ako z Číny (a teda pravdepodobne ovplyvnený deformáciami zistenými v Číne). Okrem toho 62 % dovozu IBC kontajnerov pochádzalo z Číny a ich ceny boli o 44 % nižšie ako ceny z iných zdrojov. V prípade Indonézie dovoz anhydridu kyseliny maleínovej z Číny predstavoval 91 % celkového dovozu a bol v priemere o 22 % lacnejší ako dovoz z iných zdrojov ako z Číny a dovoz IBC kontajnerov a plastových vedier z Číny predstavoval 84 %, resp. 61 % celkového dovozu, ktorý bol v priemere o 44 %, resp. 26 % lacnejší ako dovoz z iných zdrojov ako z Číny. V prípade Malajzie predstavoval podiel dovozu metylakrylátu z Číny 87 % celkového dovozu a jeho cena bola v priemere o 36 % nižšia ako cena z iných zdrojov ako z Číny. Aj dovoz anhydridu kyseliny maleínovej a plastových vedier z Číny predstavoval 73 % celkového dovozu, ktorý bol v priemere o 73 %, resp. 18 % lacnejší ako dovoz z iných zdrojov ako z Číny. Naopak, v prípade Brazílie bol jedinou hlavnou surovinou, ktorej dôležitým zdrojom bol dovoz z Číny (58 %), anhydrid kyseliny maleínovej. Priemerná dovozná cena z Číny bola porovnateľná (v skutočnosti o 3,6 % vyššia) s cenami z iných zdrojov, a preto je nepravdepodobné, že by bola ovplyvnená deformáciami.

(146)

Z analýzy preto vyplynulo, že Brazília by sa mohla použiť ako vhodná reprezentatívna krajina, keďže dovoz hlavných výrobných faktorov bol dostatočný z hľadiska množstva a nebol podstatne ovplyvnený dovozom z Číny alebo z niektorej z krajín uvedených v prílohe I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 (105). Najmä dovoz do Brazílie z iných zdrojov ako z Číny predstavoval v prípade metylakrylátu 71 %, metanolu 100 %, IBC kontajnerov 85 % a plastových vedier 57 %.

(147)

Vzhľadom na uvedené úvahy Komisia informovala zainteresované strany o tom, že zamýšľa použiť Brazíliu ako vhodnú reprezentatívnu krajinu a spoločnosti Unipar Carbocloro S.A, Videolar-Innova S/A, Sika S A, Braskem Green S.A, Basequimica S.A. a Birla Carbon Brasil LTDA v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) prvou zarážkou základného nariadenia na získanie nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt na výpočet normálnej hodnoty. Zainteresované strany boli vyzvané, aby vyjadrili svoje pripomienky.

(148)

Spoločnosť Taihe argumentovala, že ako reprezentatívna krajina by sa namiesto Brazílie malo použiť Turecko. Spoločnosť Taihe tvrdila, že v prípade niektorých výrobných faktorov, konkrétne anhydridu kyseliny maleínovej, plastového vedra a IBC kontajnerov (posledné dva uvedené výrobky sa používajú ako baliaci materiál), dovážalo Turecko z Číny menej ako Brazília.

(149)

Hoci v prípade niektorých výrobných faktorov dovážalo Turecko z Číny menej ako Brazília, Komisia zistila, že verejne dostupné údaje (databáza Orbis) za tureckých výrobcov „ostatných organo-anorganických zlúčenín“ vykazovali neprimerane vysokú mieru predajných, všeobecných a administratívnych nákladov (59 %). Turecko sa preto nepovažovalo za vhodnú reprezentatívnu krajinu.

(150)

Spoločnosť Taihe takisto tvrdila, že Komisia nemala na stanovenie medzinárodnej trhovej ceny DMPI použiť údaje z databázy GTA o dovoze zo všetkých krajín do všetkých krajín, ale namiesto toho mala použiť výlučne vývoznú cenu z Malajzie.

(151)

Komisia s uvedeným tvrdením nesúhlasila. Keďže Komisia zistila, že žiadne krajiny s vyššími strednými príjmami nedovážajú DMPI, rozhodla, že v tomto prípade je nedeformovaná medzinárodná referenčná hodnota vhodnejšia ako vývoz z Malajzie, ktorá sa v tomto prípade nepovažuje za vhodnú reprezentatívnu krajinu. Okrem toho Komisia poznamenala, že množstvá vyvážané z Malajzie boli malé (50 400 ton z 867 115 ton celkového svetového vývozu okrem Číny), čo potvrdzuje, že v medzinárodná referenčná hodnota je v tomto prípade vhodnejšia. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(152)

Nakoniec spoločnosť Taihe tvrdila, že tri zo šiestich brazílskych spoločností vybraných na výpočet nedeformovanej referenčnej hodnoty pre predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk by sa nemali použiť, pretože „ostatné organo-anorganické zlúčeniny“ nepredstavovali ich hlavnú obchodnú činnosť. Išlo o spoločnosti: UNIPAR CARBOCLORO S.A, SIKA S A a BIRLA CARBON BRASIL LTDA. Komisia analyzovala toto tvrdenie a potvrdila, že dve zo spoločností (SIKA S A a BIRLA CARBON BRASIL LTDA) mali iné hlavné obchodné činnosti ako „ostatné organo-anorganické zlúčeniny“. V prípade tretej spoločnosti, UNIPAR CARBOCLORO S.A., sa však takéto dôkazy nenašli.

(153)

Komisia zohľadnila tieto informácie pri určovaní zoznamu spoločností, ktorých finančné údaje sa použili na stanovenie nedeformovaných referenčných hodnôt pre predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk, a revidovaného zoznamu spoločností v Brazílii, ktorých finančné údaje za rok 2024 vykazujú kladnú ziskovosť:

—

UNIPAR CARBOCLORO S.A.,

—

VIDEOLAR-INNOVA S/A,

—

BRASKEM GREEN S.A.,

—

BASEQUIMICA S.A.

3.2.5.   Úroveň sociálnej a environmentálnej ochrany

(154)

Po určení Brazílie ako vhodnej reprezentatívnej krajiny na základe všetkých týchto prvkov nebolo potrebné vykonať posúdenie úrovne sociálnej a environmentálnej ochrany v súlade s poslednou vetou článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky základného nariadenia.

3.2.5.1.   Záver

(155)

Vzhľadom na predchádzajúcu analýzu Brazília vyhovuje kritériám uvedeným v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia, aby sa mohla považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu.

3.2.5.2.   Výrobné faktory

(156)

Na základe všetkých informácií predložených zainteresovanými stranami a zhromaždených počas overovaní na mieste boli identifikované tieto výrobné faktory a ich zdroje na účely určenia normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia:

Tabuľka 1

Výrobné faktory v prípade PBTC

Výrobný faktor

Kód tovaru

Nedeformovaná hodnota (CNY)

Merná jednotka

SUROVINY

Zdroj údajov:

IHS Markit Global Trade Atlas (GTA) (106) pre dovoz a Market Access Map, Medzinárodné obchodné centrum (MacMap) (107) pre clá

Dimetylfosfit (DMPI)

2920 21 00

42 099,04

MT

Metylakrylát (metylestery kyseliny akrylovej) (AM)

2916 12 10

14 023,20

MT

anhydrid kyseliny maleínovej (MA)

2917 14 00

8 672,81

MT

Metanol (metylalkohol) MeOH

2905 11 00

3 300,10

MT

Stredne veľké kontajnery na voľne ložený náklad (IBC kontajnery)

—

* z polymérov: 3925 10 00

—

* z ocele alebo nehrdzavejúcej ocele:

7309 00

7310 10

42 455,19

MT

Plastové vedrá

3923 90 90

3926 90

67 003,64

MT

 

 

 

 

PRÁCA

neuvádza sa

neuvádza sa

23,01

osobohodina

ENERGIA

Zdroje údajov:

elektrická energia: Ministério de Minas e Energia v Brazílii (108), voda: Sanel Brazil (109), plyn: Ministério de Minas e Energia v Brazílii (110), metodika navrhnutá ministerstvom energetiky USA (111) na základe nákladov na plyn potrebných na jeho výrobu

Elektrina

neuvádza sa

1,08

kWh

Voda

neuvádza sa

13,36

m3

Para

neuvádza sa

206 – 252

MT

VEDĽAJŠIE PRODUKTY

Metanol (metylalkohol) MeOH

2905 11 00

3 300,10

kg

(106)  https://connect.spglobal.com/.

(107)  www.macmap.org.

(108)  https://www.gov.br/mme/pt-br/assuntos/secretarias/sntep/publicacoes/boletins-mensais-de-energia/boletins%20anos%20anteriores/2024/english.

(109)  https://www.sanel.eco.br/legislacao-e-tarifas/.

(110)  https://www.gov.br/mme/pt-br/assuntos/secretarias/sntep/publicacoes/boletins-mensais-de-energia/boletins%20anos%20anteriores/2024/english.

(111)  https://www1.eere.energy.gov/manufacturing/tech_assistance/pdfs/steam15_benchmark.pdf. Metodika sa vzťahuje na náklady na nasýtenú paru pri typických hodnotách prevádzkového tlaku a teploty napájacej vody. Pri uplatňovaní metodiky sa použil výpočet na základe použitia tlaku a teploty v každej spoločnosti.

(157)

Komisia zahrnula hodnotu režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté v uvedených výrobných faktoroch. Na stanovenie tohto množstva Komisia vyjadrila režijné náklady spojené s výrobou, ktoré vznikli vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky pri výrobe prešetrovaného výrobku, ako percentuálny podiel skutočných nákladov na použité suroviny a potom ten istý percentuálny podiel uplatnila na nedeformované náklady na tie isté suroviny, čím získala nedeformované režijné náklady spojené s výrobou. Komisia usúdila, že pomer medzi nákladmi vyvážajúceho výrobcu na suroviny a vykázanými režijnými nákladmi by sa mohol v rámci tohto prešetrovania oprávnene použiť ako indikátor na účely odhadu nedeformovaných režijných nákladov spojených s výrobou.

3.2.5.3.   Suroviny

(158)

S cieľom stanoviť nedeformovanú cenu surovín na úrovni dodania do závodu výrobcovi z reprezentatívnej krajiny Komisia použila ako základ vážený priemer dovozných cien do reprezentatívnej krajiny, ako bol vykázaný v databáze GTA, ku ktorému pripočítala dovozné clá a náklady na dopravu. Dovozná cena v reprezentatívnej krajine bola stanovená ako vážený priemer jednotkových cien dovozu zo všetkých tretích krajín okrem Číny a krajín, ktoré nie sú členskými krajinami WTO a ktoré sú uvedené v prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2015/755 (112). Komisia sa rozhodla vyňať dovoz z Číny do reprezentatívnej krajiny, keďže v odôvodneniach 132 a 133 dospela k záveru, že z dôvodu existencie výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v Číne. Keďže neexistujú žiadne dôkazy o tom, že tie isté deformácie nemajú rovnaký vplyv aj na výrobky určené na vývoz, Komisia usúdila, že tie isté deformácie ovplyvňujú aj vývozné ceny.

(159)

V prípade viacerých výrobných faktorov predstavovali skutočné náklady, ktoré vznikli spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom v období revízneho prešetrovania, zanedbateľný podiel (menej ako 2 %) celkových nákladov na suroviny. Keďže hodnota, ktorá sa v týchto prípadoch použila, nemala bez ohľadu na použitý zdroj žiadny citeľný vplyv na výpočet dumpingového rozpätia, Komisia sa rozhodla, že tieto náklady zahrnie do spotrebných materiálov.

(160)

Na účely stanovenia nedeformovanej ceny surovín v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) prvou zarážkou základného nariadenia Komisia použila hodnotu CIF zaznamenanú v štatistike dovozu reprezentatívnej krajiny, ako je dostupná v databáze GTA. K hodnotám CIF sa pripočítali príslušné dovozné clá, ktoré sú k dispozícii v databáze MacMap.

(161)

Komisia vyjadrila náklady na dopravu, ktoré vznikli spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom pri dodávke surovín, ako percentuálny podiel skutočných nákladov na takéto suroviny, a potom ten istý percentuálny podiel uplatnila na nedeformované náklady tých istých surovín, aby získala nedeformované náklady na dopravu. Komisia usúdila, že pomer medzi nákladmi vyvážajúceho výrobcu na suroviny a vykázanými nákladmi na dopravu by sa mohol v rámci tohto prešetrovania oprávnene použiť ako indikátor na účely odhadu nedeformovaných nákladov na dopravu surovín pri ich dodaní do závodu spoločnosti.

3.2.5.4.   Práca

(162)

Medzinárodná organizácia práce (ďalej len „MOP“) uverejňuje podrobné informácie o mzdách v rôznych hospodárskych odvetviach v Brazílii. Komisia použila najnovšie dostupné štatistiky za rok 2024 pre priemerné náklady práce z databázy ILOSTAT v odvetví výroby v Brazílii zodpovedajúce štatistickej klasifikácii ekonomických činností, bežne označovanej ako NACE, ktoré zahŕňajú náklady na prácu pri výrobe ostatných základných organických chemikálií (113).

(163)

V nadväznosti na tento záznam spoločnosť Lanxess uviedla, že pre referenčnú hodnotu práce v Brazílii by sa namiesto údajov databázy ILOSTAT mali používať oficiálne vnútroštátne štatistiky Brazílie, ktoré uverejňuje Instituto Brasileiro de Geografia e Estatística (IBGE). Komisia preskúmala údaje, ktoré predložila spoločnosť Lanxess, a zistila, že dostupné štatistické informácie IBGE sa neprekrývajú s obdobím prešetrovania, a preto sa považovali za menej vhodné ako údaje z databázy ILOSTAT z roku 2024, ktoré pokrývajú aspoň polovicu obdobia prešetrovania. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

3.2.5.5.   Elektrina

(164)

Cenu elektriny pre spoločnosti (priemyselných odberateľov) v Brazílii uverejňuje brazílske Ministério de Minas e Energia. Komisia použila údaje o priemyselných cenách elektriny v príslušnom pásme spotreby v BRL/kWh, ktoré boli uverejnené 14. júla 2025 a vzťahujú sa na rok 2024 (114).

3.2.5.6.   Voda

(165)

Komisia použila priemernú cenu vody v Brazílii, ktorú účtuje spoločnosť Sanel Brazil (115) na rok 2025, t. j. 13,36 CNY/m3.

3.2.5.7.   Para

(166)

Komisia vypočítala cenu pary v Brazílii za obdobie prešetrovania pomocou metodiky navrhnutej ministerstvom energetiky USA (116) na základe nákladov na plyn potrebný na jej výrobu. Výsledná priemerná cena za obdobie prešetrovania sa pohybovala v rozmedzí 206 – 252 CNY za tonu.

3.2.5.8.   Vedľajšie produkty

(167)

Na stanovenie referenčnej hodnoty týkajúcej sa vedľajších produktov Komisia použila pomer medzi hodnotou vedľajších produktov a hodnotou pôvodnej suroviny, ako je zaznamenaná v účtovnom systéme vyvážajúcich výrobcov, a tento pomer uplatnila na referenčnú hodnotu získanú z databázy GTA.

3.2.5.9.   Režijné náklady spojené s výrobou, predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk

(168)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia „vytvorená normálna hodnota musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“. Okrem toho sa musí stanoviť hodnota režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté vo výrobných faktoroch uvedených predtým v texte.

(169)

Režijné náklady spojené s výrobou, ktoré vznikli spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, boli vyjadrené ako podiel na priamych výrobných nákladoch, ktoré vyvážajúcim výrobcom skutočne vznikli. Tento percentuálny podiel sa uplatnil na nedeformované priame výrobné náklady.

(170)

Pri stanovení nedeformovanej a primeranej výšky predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku Komisia vychádzala z finančných údajov za rok 2024 v prípade spoločností uvedených v odôvodnení 153, ktoré získala z databázy Orbis.

Výpočet

(171)

Na základe uvedených skutočností Komisia vytvorila normálnu hodnotu pre jednotlivé druhy výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(172)

Komisia použila nedeformované jednotkové náklady na skutočnú spotrebu jednotlivých výrobných faktorov spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu. Tieto miery spotreby boli overené počas overovania. Komisia vynásobila jednotkové spotreby výrobných faktorov nedeformovanými jednotkovými nákladmi zistenými v reprezentatívnej krajine, ako sa opisuje v bode 3.2.5.3.

(173)

Po stanovení nedeformovaných výrobných nákladov Komisia uplatnila režijné náklady spojené s výrobou, predajné, všeobecné a administratívne náklady, zisk a odpisovanie, ako sa uvádza v odôvodneniach 169 až 170.

(174)

Predajné, všeobecné a administratívne náklady vyjadrené ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar a uplatnené na nedeformované výrobné náklady predstavovali 21,0 %. Zisk vyjadrený ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar a uplatnený na nedeformované výrobné náklady predstavoval 20,0 %.

(175)

Na tomto základe Komisia vytvorila normálnu hodnotu pre jednotlivé druhy výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

3.3.   Vývozná cena

(176)

Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky vyvážali do Únie buď priamo nezávislým zákazníkom, alebo prostredníctvom prepojených spoločností, ktoré pôsobili ako dovozcovia.

(177)

V prípade vyvážajúcich výrobcov, ktorí vyvážali dotknutý výrobok priamo nezávislým zákazníkom v Únii, preto vývozná cena bola skutočne zaplatená cena alebo splatná cena za dotknutý výrobok pri jeho predaji na vývoz do Únie v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(178)

V prípade vyvážajúceho výrobcu, ktorý vyvážal dotknutý výrobok do Únie prostredníctvom prepojenej spoločnosti konajúcej ako dovozca, bola vývozná cena v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia stanovená na základe ceny, za ktorú bol dovážaný výrobok prvýkrát predaný nezávislým zákazníkom v Únii. V tomto prípade bola cena upravená o všetky náklady, ktoré vznikli medzi dovozom a ďalším predajom, vrátane predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a o dosiahnuté zisky (4,6 %), ktoré predstavujú zisk spolupracujúceho neprepojeného dovozcu.

3.4.   Porovnanie

(179)

Podľa článku 2 ods. 10 základného nariadenia musí Komisia spravodlivo porovnať normálnu hodnotu a vývoznú cenu na tej istej úrovni obchodu s prihliadnutím na rozdiely vo faktoroch, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien. V tomto prípade sa Komisia rozhodla porovnať normálnu hodnotu a vývoznú cenu vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky na úrovni obchodu zo závodu. Ako sa podrobnejšie vysvetľuje ďalej, v prípade potreby boli normálna hodnota a vývozná cena upravené s cieľom: i) očistiť ich späť na úroveň ceny zo závodu a ii) vykonať úpravy vzhľadom na rozdiely vo faktoroch, pri ktorých sa tvrdí alebo sa preukáže, že ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien.

3.4.1.   Úpravy normálnej hodnoty

(180)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 171, normálna hodnota bola stanovená na úrovni obchodu zo závodu pomocou výrobných nákladov spoločne so sumami na predajné, všeobecné a administratívne náklady a na zisk, ktoré sa považovali za primerané pre túto úroveň obchodu. Na účely vyjadrenia normálnej hodnoty v čistej hodnote na úrovni zo závodu sa preto nemuseli vykonať žiadne úpravy.

3.4.2.   Úpravy vývoznej ceny

(181)

S cieľom očistiť vývoznú cenu späť na úroveň obchodu zo závodu boli vykonané úpravy vzhľadom na: náklady na dopravu, poistenie, manipuláciu a nakladanie.

(182)

Úpravy sa vykonali vzhľadom na tieto faktory ovplyvňujúce ceny a porovnateľnosť cien: úverové náklady a bankové poplatky.

3.5.   Dumpingové rozpätia

(183)

V prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia porovnala vážený priemer normálnej hodnoty každého druhu podobného výrobku s váženým priemerom vývozných cien zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku.

(184)

Na základe toho sú predbežné vážené priemery dumpingových rozpätí vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

Spoločnosť

Predbežné dumpingové rozpätie (v %)

Jiyuan Qingyuan Water Treatment Co., Ltd.

210,4

Nantong Uniphos Chemicals Co., Ltd.

219,4

Shandong Taihe Technologies Co., Ltd.

182,9

(185)

V prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky Komisia vypočítala vážené priemerné dumpingové rozpätie vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky v súlade s článkom 9 ods. 6 základného nariadenia.

(186)

Na tomto základe predstavuje predbežné dumpingové rozpätie spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky 210,4 %.

(187)

V prípade všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v Číne Komisia stanovila dumpingové rozpätie na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Na tento účel Komisia určila úroveň spolupráce vyvážajúcich výrobcov. Úroveň spolupráce je objem vývozu spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov do Únie vyjadrený ako podiel na celkovom objeme dovozu z dotknutej krajiny do Únie počas obdobia prešetrovania, ktorý bol stanovený na základe informácií od navrhovateľa.

(188)

Úroveň spolupráce je v tomto prípade vysoká, pretože vývoz spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v OP predstavoval viac ako 80 % celkového dovozu. Komisia sa na základe toho rozhodla, že dumpingové rozpätie pre nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov stanoví na úrovni spolupracujúcej spoločnosti zaradenej do vzorky s najvyšším dumpingovým rozpätím; 219,4 %.

(189)

Predbežné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

Spoločnosť

Predbežné dumpingové rozpätie (v %)

Jiyuan Qingyuan Water Treatment Co., Ltd.

210,4

Nantong Uniphos Chemicals Co., Ltd.

219,4

Shandong Taihe Technologies Co., Ltd.

182,9

Spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia nezaradení do vzorky

200,4

Všetci ostatní čínski vyvážajúci výrobcovia

219,4

4.   UJMA

4.1.   Definícia výrobného odvetvia Únie a výroby v Únii

(190)

Podobný výrobok vyrábal v Únii počas obdobia prešetrovania jediný výrobca, a to spoločnosť Lanxess. Táto spoločnosť teda predstavovala „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(191)

Celková výroba v Únii počas obdobia prešetrovania bola stanovená približne na [7 200 – 9 600] ton. Komisia pri tomto údaji vychádzala z overeného vyplneného dotazníka navrhovateľa.

4.2.   Spotreba v Únii

(192)

Komisia pri tomto údaji vychádzala z overeného vyplneného dotazníka navrhovateľa a z odpovedí na účely výberu vzorky poskytnutých spolupracujúcimi čínskymi výrobcami, ktoré predstavovali celkový objem čínskeho dovozu počas posudzovaného obdobia.

(193)

Spotreba v Únii (117) sa vyvíjala takto:

Tabuľka 2

Spotreba v Únii (v tonách)

 

2022

2023

2024

Obdobie prešetrovania

Celková spotreba v Únii

[12 100 – 16 200 ]

[11 500 – 15 300 ]

[12 200 – 16 300 ]

[11 300 – 15 000 ]

Index

100

95

100

93

Zdroj:

spolupracujúci čínski vyvážajúci výrobcovia.

(194)

Spotreba v Únii sa od roku 2022 do roku 2023 znížila o 5 % a do roku 2024 sa vrátila na takmer rovnakú úroveň ako v roku 2022. Spotreba potom v období prešetrovania klesla na úroveň zaznamenanú v roku 2023. Kolísanie v rokoch 2022 a 2023 odráža vplyv narušenia obchodu po pandémii ochorenia COVID-19. V roku 2022 si používatelia PBTC z Únie vytvorili zásoby, aby predišli nedostatku dodávok, čo viedlo k umelému a dočasnému zvýšeniu spotreby.

(195)

Zatiaľ čo spotreba PBTC v Únii klesla v období prešetrovania o 7 % pod úroveň roku 2022, takýto vývoj v období prešetrovania poukazuje skôr na návrat k normálu, keďže úrovne spotreby v roku 2022 sú výsledkom zvýšených zásob vyvolaných pandémiou ochorenia COVID-19.

(196)

V každom prípade z celkového obrazu za posudzované obdobie vyplýva, že spotreba v Únii zostala relatívne stabilná, pričom rozdiely medzi jednotlivými rokmi súviseli najmä s nárastom zásob alebo vyskladňovaním materiálu.

4.3.   Dovoz z Číny

4.3.1.   Objem dovozu z Číny a jeho podiel na trhu

(197)

Dovoz dotknutého výrobku je zaradený pod číselný znak KN 2931 49 80 . Ide však o zostatkový číselný znak pre „ostatné organo-anorganické zlúčeniny“, ktorý zahŕňa široký rad chemických zlúčenín, ktoré vo veľkej miere presahujú výrobok, ktorého sa týka toto prešetrovanie. Keďže neexistovali podrobné štatistiky ani iné spoľahlivé referenčné hodnoty na odhad objemu čínskeho dovozu, Komisia použila ako základ pre objem dovozu údaje o predaji na vývoz za posudzované obdobie, ktoré poskytli čínski vyvážajúci výrobcovia spolupracujúci pri prešetrovaní vo svojich odpovediach na účely výberu vzorky. Komisia dospela k záveru, že úroveň spolupráce bola v tomto prípade vysoká, pretože vykázané objemy boli vyššie ako objemy dovozu odhadované navrhovateľom.

(198)

Podiel čínskeho dovozu na trhu bol stanovený na rovnakom základe ako objem dovozu.

(199)

Dovoz z Číny do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 3

Množstvo dovozu a podiel na trhu

 

2022

2023

2024

Obdobie prešetrovania

Množstvo dovozu z Číny (v tonách)

6 742

9 318

9 703

9 290

Index

100

138

144

138

Podiel na trhu (v %)

[38 – 51 ]

[56 – 75 ]

[55 – 74 ]

[57 – 76 ]

Index

100

146

143

148

Zdroj:

odpovede spolupracujúcich čínskych vyvážajúcich výrobcov na účely výberu vzorky.

(200)

V absolútnom vyjadrení sa dovoz z Číny počas posudzovaného obdobia zvýšil o viac ako 2 500 ton, čo predstavuje [18 – 20] % celkovej spotreby v Únii v období prešetrovania. Celkový podiel čínskeho dovozu na trhu sa zvýšil z už vysokých [38 – 51] % v roku 2022 na zarážajúcich [57 – 76] % v období prešetrovania. Celkovo sa dovoz z Číny v období prešetrovania zvýšil v porovnaní s rokom 2022 o 38 %.

4.4.   Ceny dovozu z Číny, cenové podhodnotenie a stlačenie cien

(201)

Komisia stanovila ceny dovozu na základe odpovedí čínskych vyvážajúcich výrobcov spolupracujúcich pri prešetrovaní na účely výberu vzorky. Cenové podhodnotenie dovozu počas obdobia prešetrovania sa stanovilo na základe vyplnených dotazníkov, ktoré poskytli vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky a výrobca z Únie, ako aj na základe odpovedí od neprepojených dovozcov (pokiaľ ide o náklady po dovoze).

(202)

Vážený priemer cien dovozu do Únie z Číny sa vyvíjal takto:

Tabuľka 4

Dovozné ceny (v EUR/t)

 

2022

2023

2024

Obdobie prešetrovania

Dovoz z Číny

2 134

1 229

1 011

976

Index

100

58

47

46

Zdroj:

odpovede spolupracujúcich čínskych vyvážajúcich výrobcov na účely výberu vzorky.

(203)

Priemerná cena čínskeho dovozu sa prudko znížila z 2 134 EUR/t v roku 2022 na 1 229 EUR/t v roku 2023, pričom v roku 2024 klesla ešte viac, a to na 1 011 EUR/t, a v období prešetrovania na 976 EUR/t.

(204)

Počas posudzovaného obdobia sa priemerná jednotková cena dumpingového dovozu z Číny znížila o 54 %. Už na začiatku posudzovaného obdobia boli ceny dovozu z Číny nižšie ako zaznamenané predajné ceny Únie, ako sa uvádza v tabuľke 4 a tabuľke 8. Od roku 2023 a nepretržite až do konca posudzovaného obdobia sa však cenový rozdiel ešte viac zvýraznil (napríklad v období prešetrovania boli čínske ceny o [35 – 45] % nižšie ako predajné ceny v Únii.

(205)

Komisia určila cenové podhodnotenie počas obdobia prešetrovania tak, že porovnala:

a)

vážený priemer predajných cien jednotlivých druhov výrobku výrobcu z Únie účtovaných neprepojeným zákazníkom na trhu Únie, upravených na úroveň cien zo závodu, a

b)

zodpovedajúce vážené priemery cien podľa druhu dovážaného výrobku od spolupracujúcich čínskych výrobcov zaradených do vzorky pre prvého nezávislého zákazníka na trhu Únie, stanovené na základe cien na náklady, poistenie a prepravné (CIF) s primeranými úpravami zohľadňujúcimi clá a náklady po dovoze.

(206)

Cenové porovnanie sa uskutočnilo podľa jednotlivých druhov výrobku pri transakciách na rovnakej úrovni obchodu. Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel teoretického obratu výrobcu z Únie počas obdobia prešetrovania. Z porovnania vyplynulo, že dovoz z Číny vykazuje na trhu Únie vážený priemer rozpätia podhodnotenia ceny v rozmedzí 20 % až 40 %.

(207)

Komisia okrem toho poznamenala, že dumpingový dovoz takisto viedol k značnému stlačeniu cien (ako ho odráža strata ziskovosti) počas obdobia prešetrovania, keď výrobné odvetvie Únie predávalo PBTC pod úrovňou svojich výrobných nákladov.

4.5.   Hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie

4.5.1.   Všeobecné poznámky

(208)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia preskúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo hodnotenie všetkých ekonomických ukazovateľov, ktoré mali počas posudzovaného obdobia vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(209)

Na účely určenia ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe údajov z overenej odpovede, ktorú predložil jediný výrobca z Únie. Komisia takisto vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov z vyplneného dotazníka od jediného výrobcu z Únie.

(210)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu.

(211)

Mikroekonomické ukazovatele sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

4.5.2.   Makroekonomické ukazovatele

4.5.2.1.   Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(212)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

 

2022

2023

2024

Obdobie prešetrovania

Množstvo výroby (v tonách)

[10 600 – 14 200 ]

[5 900 – 7 800 ]

[7 600 – 10 100 ]

[7 200 – 9 600 ]

Index

100

55

71

68

Výrobná kapacita (v tonách)

[15 700 – 21 100 ]

[15 400 – 20 600 ]

[15 500 – 20 800 ]

[15 500 – 20 700 ]

Index

100

98

99

98

Využitie kapacity (v %)

[60 – 70 ]

[32 – 42 ]

[40 – 50 ]

[38 – 48 ]

Index

100

57

72

69

Zdroj:

spoločnosť Lanxess.

(213)

Výroba podobného výrobku v Únii vykazovala jasný klesajúci trend pri porovnaní roku 2022 so zvyškom posudzovaného obdobia, pričom v období od roku 2023 do obdobia prešetrovania sa výroba znížila približne o 30 % až 45 %. Úroveň výroby sa síce v období od roku 2024 do obdobia prešetrovania v porovnaní s rokom 2023 zlepšila, ale to možno pripísať skutočnosti, že spotreba sa zvýšila po tom, ako používatelia v roku 2023 spotrebovali veľkú časť zásob, ktoré si vytvorili v roku 2022. V každom prípade v období od roku 2024 do obdobia prešetrovania dosiahla úroveň výroby výrobného odvetvia Únie len približne 70 % objemu výroby zaznamenaného na začiatku posudzovaného obdobia.

(214)

Výrobná kapacita zostala počas posudzovaného obdobia stabilná, pričom v období od roku 2023 do obdobia prešetrovania došlo len k miernemu poklesu o 1 – 2 %, čo poukazuje na skutočnosť, že jediný výrobca z Únie nevykonával žiadne odstávky ani neinštaloval dodatočné kapacity.

(215)

Využitie kapacity v súlade s vývojom výroby (pozri odôvodnenie 213) vykázalo po roku 2022 výrazný pokles a zostalo trvalo nízke až do obdobia prešetrovania. Využitie kapacity v roku 2023 kleslo výrazne pod 50 % a v období prešetrovania zostalo na úrovni [38 – 48] %.

4.5.2.2.   Objem predaja a podiel na trhu

(216)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie a jeho podiel na trhu sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Množstvo predaja a podiel na trhu

 

2022

2023

2024

Obdobie prešetrovania

Celkové množstvo predaja na trhu Únie (v tonách)

[6 500 – 8 700 ]

[3 700 – 5 000 ]

[4 100 – 5 500 ]

[3 500 – 4 700 ]

Index

100

57

63

54

Podiel na trhu (v %)

[45 – 60 ]

[27 – 36 ]

[28 – 37 ]

[26 – 35 ]

Zdroj:

spoločnosť Lanxess.

(217)

Objem predaja výrobcu z Únie vykazuje značný pokles medzi začiatkom posudzovaného obdobia (2022) a zvyškom posudzovaného obdobia (2023 – obdobie prešetrovania). Zatiaľ čo v roku 2022 bol objem predaja na úrovni [6 500 – 8 700] ton, v nasledujúcich rokoch prudko klesol, pričom množstvo predaja v období prešetrovania predstavovalo len približne polovicu množstiev, ktoré výrobca z Únie predal v roku 2022.

(218)

Pokiaľ ide o vývoj podielu výrobného odvetvia Únie na trhu, celkový nepriaznivý trend bol jasne viditeľný počas celého posudzovaného obdobia, pričom strata podielu na trhu bola najvýraznejšia na ročnom základe od roku 2022 do zvyšku posudzovaného obdobia, keď sa podiel výrobného odvetvia Únie na trhu znížil zo [45 – 60] % (2022) na [27 – 35] % v období od roku 2023 do obdobia prešetrovania.

(219)

Strata podielu na trhu sprevádzaná poklesom úrovne výroby a miery využitia prevádzkových kapacít bola dôsledkom dumpingového dovozu PBTC z Číny, ktorý si získal podiel na trhu (pozri odôvodnenie 200) na úkor jediného výrobcu z Únie.

4.5.2.3.   Rast

(220)

Zatiaľ čo spotreba v Únii sa v posudzovanom období znížila o 7 %, objem predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie sa znížil v oveľa väčšej miere, a to o 46 %. V dôsledku toho výrobné odvetvie Únie prišlo o podiel na trhu v prospech čínskeho dovozu, ktorý v súčasnosti dominuje.

4.5.2.4.   Zamestnanosť a produktivita

(221)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Zamestnanosť a produktivita

 

2022

2023

2024

Obdobie prešetrovania

Počet zamestnancov

[45 – 50 ]

[30 – 35 ]

[30 – 35 ]

[30 – 35 ]

Index

100

69

71

70

Produktivita (v jednotkách na zamestnanca)

[200 – 300 ]

[150 – 250 ]

[200 – 300 ]

[200 – 300 ]

Index

100

80

101

97

Zdroj:

spoločnosť Lanxess.

(222)

Počas posudzovaného obdobia sa zamestnanosť v Únii znížila o 30 %, zatiaľ čo produktivita sa za posudzované obdobie znížila len o 3 %, keďže pokles úrovne zamestnanosti v podstate zodpovedal klesajúcej výrobe počas tohto obdobia (s výnimkou roku 2023, keď prudký pokles výroby ešte nebol sprevádzaný znižovaním počtu zamestnancov).

4.5.2.5.   Veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu

(223)

Všetky dumpingové rozpätia boli výrazne nad úrovňou de minimis. Vplyv veľkosti skutočných dumpingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie bol vzhľadom na objem a ceny dovozu z Číny podstatný.

(224)

Ide o prvé antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dotknutého výrobku. Neboli preto k dispozícii žiadne údaje na posúdenie vplyvu možného minulého dumpingu.

4.5.3.   Mikroekonomické ukazovatele

4.5.3.1.   Ceny a faktory ovplyvňujúce ceny

(225)

Vážený priemer jednotkových predajných cien výrobcu z Únie účtovaných neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 8

Predajné ceny v Únii

 

2022

2023

2024

Obdobie prešetrovania

Priemerná jednotková predajná cena v Únii (v EUR/tona)

[2 300 – 3 000 ]

[1 800 – 2 300 ]

[1 400 – 1 900 ]

[1 400 – 1 900 ]

Index

100

78

61

62

Jednotkové výrobné náklady (EUR/tona)

[2 300 – 3 100 ]

[2 400 – 3 200 ]

[1 900 – 2 600 ]

[2 000 – 2 700 ]

Index

100

102

83

88

Zdroj:

spoločnosť Lanxess.

(226)

V uvedenej tabuľke je vyjadrený vývoj jednotkovej predajnej ceny na trhu Únie v porovnaní so zodpovedajúcimi výrobnými nákladmi.

(227)

Priemerné predajné ceny boli nižšie ako priemerné jednotkové výrobné náklady už v roku 2022. Po vyskladnení zásob zo strany odvetvia používateľov a ďalšom tlaku vyvíjanom dumpingovým dovozom sa situácia u výrobcu z Únie ešte viac zhoršila. Takéto zhoršenie malo za následok stlačenie predajných cien výrobcu z Únie, pričom ceny boli výrazne nižšie ako výrobné náklady, najmä v období od roku 2023 do obdobia prešetrovania.

(228)

K tomuto stlačeniu cien došlo za okolností, keď sa síce po roku 2023, keď energetická kríza ustúpila, výrobné náklady upravili, ale predajná cena klesla ešte výraznejšie, ako sa uvádza v tabuľke 8. Celkovo sa v období prešetrovania a v porovnaní s rokom 2022 výrobné náklady znížili o 12 %, zatiaľ čo priemerná predajná cena klesla s väčším rozpätím, a to o 38 %. V dôsledku toho výrobca z Únie hospodáril v období od roku 2023 do obdobia prešetrovania so značnými stratami.

4.5.3.2.   Náklady práce

(229)

Priemerné náklady práce výrobcu z Únie sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Priemerné náklady práce na zamestnanca

 

2022

2023

2024

Obdobie prešetrovania

Priemerné náklady práce na zamestnanca (EUR)

[64 000 – 85 500 ]

[61 000 – 81 600 ]

[62 500 – 83 600 ]

[63 600 – 85 100 ]

Index

100

95

98

99

Zdroj:

spoločnosť Lanxess.

(230)

Priemerné náklady práce na zamestnanca boli počas celého posudzovaného obdobia relatívne stabilné, pričom v rokoch 2023 – 2024 klesli o 5 %, resp. 2 % v porovnaní s rokom 2022, pričom sa následne v období prešetrovania v podstate vrátili na úroveň z roku 2022.

4.5.3.3.   Zásoby

(231)

Úroveň zásob výrobcu z Únie sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 10

Zásoby

 

2022

2023

2024

Obdobie prešetrovania

Konečný stav zásob (v tonách)

[600 – 700 ]

[700 – 1 000 ]

[800 – 1 000 ]

[1 000 – 1 300 ]

Index

100

134

140

177

Konečný stav zásob ako percentuálny podiel výroby (v %)

5

13

10

14

Zdroj:

spoločnosť Lanxess.

(232)

Konečný stav zásob ako percentuálny podiel výroby ku koncu roka sa zvýšil z 5 % v roku 2022 na 13 % v roku 2023 a dokonca na 14 % v období prešetrovania, keď sa v posudzovanom období najviac prejavil vplyv dumpingového dovozu z Číny.

4.5.3.4.   Ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získať kapitál

(233)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcu z Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 11

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

 

2022

2023

2024

Obdobie prešetrovania

Ziskovosť predaja v Únii neprepojeným zákazníkom (v % z obratu z predaja)

[0 – 4 ]

[-24 ] – [-32 ]

[-27 ] – [-36 ]

[-32 ] – [-42 ]

Peňažný tok (v EUR)

[450 000 – 550 000 ]

[-3 500 000 ] – [-4 500 000 ]

[-4 000 000 ] – [-5 000 000 ]

[-5 000 000 ] – [-6 000 000 ]

Investície (v EUR)

[300 000 – 400 000 ]

[240 000 – 340 000 ]

[90 000 – 130 000 ]

[40 000 – 80 000 ]

Index

100

81

30

16

Návratnosť investícií (v %)

[-7 ] – [-10 ]

[- 138 ] – [- 184 ]

[- 154 ] – [- 206 ]

[- 200 ] – [- 267 ]

Zdroj:

spoločnosť Lanxess.

(234)

Komisia stanovila ziskovosť jediného výrobcu z Únie tak, že čistý zisk z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii pred zdanením vyjadrila ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja. V roku 2022 narušenie dodávateľských reťazcov ovplyvnilo čínsky vývoz a obmedzilo ponuku PBTC. V roku 2022, keď už spoločnosť Lanxess čelila značnému objemu dovozu z Číny, vykázala len malý zisk. Následne od roku 2023 sa situácia pre výrobcu z Únie stala neudržateľnou, keďže zaznamenal pokles objemu predaja a cien hlboko pod výrobnými nákladmi, čo viedlo k vysokej strate v období od roku 2023 do obdobia prešetrovania.

(235)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcu z Únie samostatne financovať svoje činnosti. Z analýzy čistého peňažného toku vyplynul výrazný prepad v roku 2023, ktorý pretrvával až do konca posudzovaného obdobia, v súlade s trendom pozorovaným pri ostatných hlavných ukazovateľoch ujmy.

(236)

Rovnako investície vykazovali od roku 2023 klesajúci trend. Celkovo sa investície spoločnosti Lanxess počas posudzovaného obdobia prudko znížili (o 84 %) a súviseli najmä s údržbou strojov. Prudký pokles investícií v období od roku 2023 do obdobia prešetrovania odrážal stratový vývoj predaja PBTC v Únii.

(237)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. Vzhľadom na uvedený vývoj sa od roku 2022 do konca posudzovaného obdobia neustále znižovala.

(238)

Pokiaľ ide o schopnosť získavať kapitál, v dôsledku zhoršujúceho sa podnikateľského prostredia sa získavanie kapitálu pre výrobné odvetvie Únie stalo výrazne nákladnejším a ťažším. V každom prípade sa Komisia nedomnieva, že by schopnosť získavať kapitál akýmkoľvek spôsobom ovplyvnila posúdenie ujmy v tomto prípade.

4.6.   Záver o ujme

(239)

Hlavné makroukazovatele v posudzovanom období vykazujú negatívny trend: objem výroby v Únii klesol o 32 %, využitie kapacity o 31 %, objem predaja v Únii o 46 % a zamestnanosť o 30 %. Uvedené ukazovatele prudko klesali najmä od roku 2023 a tento negatívny trend pretrvával aj počas zvyšku posudzovaného obdobia.

(240)

Podobný záver možno vyvodiť v súvislosti s mikroukazovateľmi. Ziskovosť predaja v Únii bola (mierne) kladná len v roku 2022, ale potom klesala a od roku 2023 sa výrobné odvetvie Únie stalo stratovým. Podobne peňažný tok, ktorý bol na začiatku posudzovaného obdobia kladný, sa od roku 2023 stal záporným. Konečný stav zásob ku koncu roka ako percentuálny podiel výroby sa od roku 2023 vyšplhal nad 10 %, keď sa vplyv rastúceho dovozu z Číny stal pre výrobné odvetvie Únie neudržateľným.

(241)

Objem dovozu z Číny sa za posudzované obdobie zvýšil o 38 %. V kontexte poklesu ročnej spotreby o viac ako 1 000 ton v posudzovanom období sa ročný dovoz z Číny za to isté obdobie zvýšil o viac ako 2 500 ton, čo viedlo k tomu, že vývoz z Číny zodpovedajúcim spôsobom zvýšil svoj podiel na trhu (zahŕňajúci spoločnosť Lanxess a čínskych vývozcov), keďže čínske ceny počas posudzovaného obdobia výrazne podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie. Počas obdobia prešetrovania boli rozpätia podhodnotenia ceny v prípade vývozcov z dotknutej krajiny značné a pohybovali sa v rozmedzí 20 – 40 % (ako sa uvádza v odôvodnení 206).

(242)

Dumpingový dovoz za nízke ceny z Číny spôsobil aj výrazné stlačenie cien výrobného odvetvia Únie. V dôsledku toho výrobné odvetvie Únie nebolo schopné predávať ani za ceny pokrývajúce jeho výrobné náklady (napriek klesajúcej tendencii nákladov po roku 2023) a od roku 2023 bolo stratové.

(243)

Počas posudzovaného obdobia sa čisté investície znížili o závratných 84 % a návratnosť investícií, ako aj peňažný tok sa od roku 2023 stali zápornými, zatiaľ čo počet zamestnancov počas posudzovaného obdobia klesol o 30 %. Z toho vyplýva, že výrobné odvetvie Únie čelí existenčnému ohrozeniu v dôsledku zvýšeného toku dumpingového dovozu, pričom spoločnosť Lanxess už výrazne znížila počet svojich zamestnancov.

(244)

Negatívny vývoj finančných ukazovateľov, ako je zisk, peňažný tok a návratnosť investícií, ovplyvnil schopnosť výrobného odvetvia Únie realizovať akékoľvek významné investície, čo bránilo jeho rastu.

(245)

Na základe uvedeného Komisia v tejto fáze dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

5.   PRÍČINNÁ SÚVISLOSŤ

(246)

V súlade s článkom 3 ods. 6 základného nariadenia Komisia skúmala, či dumpingový dovoz z Číny spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. V súlade s článkom 3 ods. 7 základného nariadenia Komisia takisto preskúmala, či výrobnému odvetviu Únie mohli v rovnakom čase spôsobiť ujmu aj iné známe faktory. Komisia sa uistila, že žiadna prípadná ujma spôsobená inými faktormi ako dumpingovým dovozom z Číny nie je pripísaná tomuto dumpingovému dovozu. Týmito faktormi boli dovoz z iných tretích krajín, vývozná výkonnosť výrobcu z Únie, účinky zmien v nákladoch na suroviny a dopyt na trhu Únie.

5.1.   Vplyv dumpingového dovozu

(247)

Objemy dovozu z Číny sa v posudzovanom období zvýšili o 38 %, a to zo 6 742 ton v roku 2022 na 9 290 ton v období prešetrovania. Tento podstatný nárast, ako je vysvetlené v odôvodnení 200, sa časovo zhodoval s poklesom domácej spotreby o 7 %, zatiaľ čo predaj výrobcu z Únie na domácom trhu za to isté obdobie klesol o 46 %.

(248)

V dôsledku toho sa v posudzovanom období čínsky podiel na trhu zvýšil z [38 – 51] % na [57 – 76] %. Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu sa medzitým znížil o rovnaký podiel (vzhľadom na to, že trh Únie sa zásobuje v podstate len u spoločnosti Lanxess a čínskych vyvážajúcich výrobcov), a to zo [45 – 60] % na [26 – 35] % v období prešetrovania.

(249)

Už na začiatku posudzovaného obdobia musel výrobca z Únie napriek narušeniam dodávateľských reťazcov a mimoriadnej úrovni zásob na strane kupujúcich čeliť značnému čínskemu dovozu. Účinky dumpingového dovozu sa od roku 2023 ešte viac prehlbovali, keďže tento dovoz neustále zvyšoval svoj podiel na trhu a vyvíjal čoraz väčší cenový tlak na trpiace výrobné odvetvie Únie. Zatiaľ čo v roku 2022 sa výrobcovi z Únie stále darilo dosahovať skromné zisky, tlak zvyšujúceho sa objemu dovozu za dumpingové ceny v nasledujúcom období, ktoré boli výrazne nižšie ako výrobné náklady výrobcu z Únie, sa stal pre výrobné odvetvie Únie neudržateľným. Výrobné odvetvie Únie nebolo schopné zvýšiť svoju predajnú cenu tak, aby pokryla výrobné náklady, pretože čelilo nekalej konkurencii zo strany čínskeho dovozu PBTC. S cieľom zmierniť straty v objeme výroby a podiele na trhu bol výrobca z Únie nútený znížiť ceny na úkor svojej ziskovosti. Od roku 2023 sa výrobné odvetvie Únie stalo vysoko stratovým. Dumpingový dovoz z Číny teda spôsobil stlačenie cien výrobného odvetvia Únie v zmysle článku 3 ods. 3 základného nariadenia.

(250)

Vzhľadom na uvedené úvahy Komisia predbežne konštatovala, že značná ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, bola zapríčinená dumpingovým dovozom z Číny v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia. Táto ujma mala vplyv na objem aj cenu.

5.2.   Vplyv ostatných faktorov

5.2.1.   Dovoz z tretích krajín

(251)

Podľa podnetu došlo v období prešetrovania okrem dovozu z Číny k zanedbateľnému dovozu (približne 0,1 % spotreby v Únii) z Indie. Čínsky dovoz preto v podstate predstavuje jediný alternatívny zdroj dodávok prešetrovaného výrobku v Únii. Vzhľadom na to, že objemy dovozu z tretích krajín v podstate neexistujú, podľa všetkého nemohli ovplyvniť príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a značnou ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Únie.

5.2.2.   Vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie

(252)

Objem vývozu výrobcu z Únie sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 12

Vývozná výkonnosť výrobcu z Únie

 

2022

2023

2024

Obdobie prešetrovania

Objem vývozu (v tonách)

[500 – 700 ]

[300 – 400 ]

[350 – 450 ]

[350 – 450 ]

Index

100

63

59

61

Priemerná cena (EUR/tona)

[2 400 – 3 200 ]

[2 100 – 2 800 ]

[1 400 – 1 900 ]

[1 400 – 1 900 ]

Index

100

88

59

58

Zdroj:

spoločnosť Lanxess.

(253)

Podobne ako objemy výroby a predaja na domácom trhu, aj objemy vývozu výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia výrazne znížili, a to najmä od roku 2023. Okrem toho sa vývozné ceny vyvíjali rovnako ako ceny na trhu Únie.

(254)

Vývoz neprepojeným zákazníkom však predstavoval len približne [7 – 10] % celkového predaja výrobného odvetvia Únie, čo v posudzovanom období predstavovalo približne 5 % jeho výroby. Komisia preto predbežne dospela k záveru, že zatiaľ čo vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie prispela k značnej ujme, neoslabila príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z Číny a zistenou ujmou.

5.2.3.   Dopyt v Únii

(255)

Trh Únie sa počas posudzovaného obdobia skutočne zmenšil o 7 %, hoci v rokoch pred obdobím prešetrovania býval zväčša stabilný. Za bežných podmienok hospodárskej súťaže by na zmenšujúcom sa trhu klesli objemy predaja všetkých účastníkov trhu viac-menej rovnako. V tomto prípade však čínsky dovoz získal v posudzovanom období ďalších [20 – 25] percentuálnych bodov podielu na trhu Únie na úkor výrobného odvetvia Únie, ktorého podiel na trhu sa v rovnakom období znížil. Dospelo sa preto k záveru, že príčinou značnej ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie v tomto prípade nebol pokles dopytu.

5.2.4.   Zmeny v nákladoch na suroviny

(256)

Ceny surovín nevyhnutne ovplyvňujú tvorbu cien akéhokoľvek výrobku. V tomto prípade bol výrobca z Únie schopný zvýšiť predajné ceny, aby kompenzoval rastúce výrobné náklady a dosiahol určitú úroveň zisku na začiatku posudzovaného obdobia. Od roku 2023 však bola spoločnosť Lanxess napriek postupnému poklesu cien surovín nútená predávať PBTC pod úrovňou nákladov v dôsledku zvýšeného prílevu čínskeho PBTC ponúkaného za agresívne nízke ceny. Neschopnosť preniesť zvýšené náklady a prudký pokles ziskovosti boli len prejavom ujmy spôsobenej dumpingovým dovozom, a nie dôsledkom vlastného zhoršenia výkonnosti. Kolísanie nákladov na suroviny počas posudzovaného obdobia preto nemožno považovať za faktor, ktorý by zmierňoval príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

5.3.   Záver o príčinnej súvislosti

(257)

Bola preukázaná príčinná súvislosť medzi dumpingovým dovozom z Číny na jednej strane a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, na druhej strane. Medzi výrazným zvýšením objemu dumpingového dovozu a jeho podielu na trhu a zhoršením výkonnosti výrobného odvetvia Únie, ktoré bolo zrejmé najmä od roku 2023, existovala časová zhoda. Na trhu so zníženým dopytom zvýšený objem dumpingového dovozu mieru oslabil využitia prevádzkových kapacít výrobného odvetvia Únie a jeho schopnosť stanovovať ceny na úrovni, ktorá by kompenzovala výrobné náklady, čo jasne preukazuje existenciu stlačenia cien. Táto situácia viedla k tomu, že od roku 2023 bol výrobca z Únie v strate.

(258)

Komisia preskúmala ďalšie možné faktory, ktoré mohli mať vplyv na situáciu výrobného odvetvia Únie. Komisia rozlíšila a oddelila vplyv týchto faktorov na situáciu výrobného odvetvia Únie od vplyvu dumpingového dovozu spôsobujúceho ujmu.

(259)

Pokiaľ ide o účinky dovozu z iných tretích krajín, Komisia dospela k záveru, že s výnimkou zanedbateľného dovozu z Indie dovoz z tretích krajín neexistoval (pozri odôvodnenie 251). Tento faktor teda podľa všetkého nemohol spôsobiť výrobnému odvetviu Únie žiadnu ujmu. Podobne vývoz neprepojeným zákazníkom predstavoval len obmedzenú časť celkového predaja výrobného odvetvia Únie (pozri odôvodnenie 254) a hoci vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie mohla prispieť k značnej ujme, neoslabila príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z Číny a zistenou ujmou.

(260)

Nakoniec, ani kolísanie cien surovín, ani mierny pokles spotreby v Únii počas posudzovaného obdobia nespôsobili vznik značnej ujmy. Tlak vyvíjaný dumpingovým dovozom na predajné ceny sa prejavil v tom, že výrobné odvetvie Únie nebolo schopné preniesť dokonca ani klesajúce výrobné náklady. Okrem toho výrazná strata podielu výrobného odvetvia Únie na trhu Únie napriek len mierne klesajúcemu dopytu je skôr dôkazom stlačenia cien spôsobeného rastúcim objemom čínskeho dovozu za nízke ceny a ujmy utrpenej v dôsledku tohto dumpingového dovozu.

(261)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že dumpingový dovoz z Číny spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu a že ostatné faktory (dovoz z iných krajín, vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie, kolísanie nákladov na suroviny a pokles dopytu), či už posudzované jednotlivo alebo spoločne, neoslabili ani nenarušili príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a značnou ujmou. Ujma spočíva v zníženom podiele na trhu, zníženej výrobe, zníženom využití výrobnej kapacity, zníženej úrovni zamestnanosti, zníženej ziskovosti, zníženom konečnom stave zásob a peňažnom toku, ako aj v zníženej návratnosti investícií. Okrem toho, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 249, výrobné odvetvie Únie utrpelo stlačenie cien spôsobené dumpingovým dovozom z Číny.

6.   ÚROVEŇ OPATRENÍ

6.1.   Rozpätie predaja pod cieľovú cenu

(262)

Ujma by sa odstránila, keby výrobné odvetvie Únie dokázalo získať cieľový zisk predajom za cieľovú cenu v zmysle článku 7 ods. 2c a 2d základného nariadenia.

(263)

V súlade s článkom 7 ods. 2c základného nariadenia Komisia pri určovaní cieľového zisku zohľadnila tieto faktory: úroveň ziskovosti pred zvýšením dovozu z krajiny, ktorá je predmetom prešetrovania, úroveň ziskovosti potrebnú na pokrytie celkových nákladov a investícií, výskum a vývoj a inovácie, ako aj úroveň ziskovosti, ktorú možno očakávať za bežných podmienok hospodárskej súťaže. Takéto ziskové rozpätie by nemalo byť nižšie ako 6 %.

(264)

Zisk jediného výrobcu z Únie bol počas celého posudzovaného obdobia nižší ako 6 % a za obdobie predchádzajúce tomuto obdobiu neboli predložené žiadne podložené údaje o ziskovosti. Ani v jednom z týchto rokov preto nebolo možné dosiahnuť cieľový zisk v súlade s článkom 7 ods. 2c základného nariadenia. Okrem toho výrobca z Únie nepredložil žiadne podložené tvrdenie týkajúce sa nezrealizovaných investícií alebo nákladov na výskum a vývoj a inovácie. Vzhľadom na tieto skutočnosti Komisia na účely stanovenia ceny nespôsobujúcej ujmu použila minimálny 6 % cieľový zisk, ktorý sa pripočítal k skutočným výrobným nákladom výrobného odvetvia Únie.

(265)

Keďže navyše neboli predložené žiadne podložené tvrdenia podľa článku 7 ods. 2d týkajúce sa súčasných alebo budúcich nákladov vyplývajúcich z mnohostranných environmentálnych dohôd a protokolov k nim alebo z uvedených dohovorov MOP, k takto stanovenej cene nespôsobujúcej ujmu neboli pripočítané žiadne ďalšie náklady.

(266)

Komisia potom určila úroveň rozpätia predaja pod cieľovú cenu na základe porovnania váženého priemeru dovoznej ceny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v Číne zaradených do vzorky, ktorá bola stanovená na účely výpočtov cenového podhodnotenia, s váženým priemerom ceny podobného výrobku nespôsobujúcej ujmu, ktorý výrobca z Únie predával počas obdobia prešetrovania na trhu Únie. Akýkoľvek rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania sa vyjadril ako percentuálny podiel váženej priemernej hodnoty CIF dovozu.

(267)

Rozpätie predaja pod cieľovú cenu v prípade „ostatných spolupracujúcich spoločností“ a v prípade „všetkého ostatného dovozu s pôvodom v dotknutej krajine“ je vymedzené rovnako ako dumpingové rozpätie pre tieto spoločnosti a dovoz v bode 3.5.

Spoločnosť

Rozpätie predaja pod cieľovú cenu (v %)

Jiyuan Qingyuan Water Treatment Co., Ltd.

105,6

Nantong Uniphos Chemicals Co., Ltd.

119,0

Shandong Taihe Technologies Co., Ltd.

104,9

Spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia nezaradení do vzorky

109,7

Všetci ostatní čínski vyvážajúci výrobcovia

119,0

(268)

V tomto prípade navrhovateľ tvrdil, že existujú deformácie trhu so surovinami v zmysle článku 7 ods. 2a základného nariadenia. Na vykonanie posúdenia vhodnej úrovne opatrení preto Komisia najskôr stanovila výšku cla potrebnú na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, pri neexistencii narušení podľa článku 7 ods. 2a základného nariadenia. Následne preskúmala, či by dumpingové rozpätie vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky bolo vyššie ako ich rozpätie predaja pod cieľovú cenu.

6.2.   Deformácie trhu so surovinami

(269)

Navrhovateľ v podnete poskytol dostatočné dôkazy o tom, že pokiaľ ide o dotknutý výrobok, v Číne existujú deformácie trhu so surovinami v zmysle článku 7 ods. 2a základného nariadenia. Podľa dôkazov uvedených v podnete sa na chlorid fosforitý (ďalej len „PCl3“), ktorý predstavuje viac ako 17 % výrobných nákladov na dotknutý výrobok, v Číne vzťahuje 0 % vrátenie DPH.

(270)

Ako bolo oznámené v oznámení o začatí konania, Komisia teda v súlade s článkom 7 ods. 2a základného nariadenia preskúmala údajné narušenie a všetky ďalšie narušenia v Číne, na ktoré sa vzťahuje článok 7 ods. 2a základného nariadenia.

(271)

Komisia najprv identifikovala hlavné suroviny, ktoré každý vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky používa pri výrobe dotknutého výrobku. Traja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky nepoužívajú PCl3 ako surovinu na výrobu PBTC. Namiesto toho kupujú DMPI, čo je chemikália vyrábaná z PCl3 a metanolu. PCl3 je teda vstupnou surovinou pre PBTC, pretože je surovinou obsiahnutou v DMPI, ktorý je hlavnou surovinou pre PBTC. Preto aj keď vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky nenakupujú PCl3, majú prospech z prípadnej deformácie trhu so surovinami týkajúcej sa PCl3.

(272)

Suroviny, ktorých sa týkajú deformácie podľa článku 7 ods. 2a, boli definované ako tie, ktoré predstavujú najmenej 17 % výrobných nákladov dotknutého výrobku. Komisia najprv identifikovala výrobné faktory každého vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky. Najskôr Komisia stanovila, koľko PCl3 treba na výrobu jednej tony DMPI, a to na základe údajov, ktoré navrhovateľ poskytol z vlastného výrobného procesu DMPI, vrátane surovín, energie, práce a režijných nákladov. Následne Komisia na základe jednotkovej spotreby, ktorú poskytli vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky, a s použitím nedeformovaných cien v Brazílii pre každý výrobný faktor určila, aký podiel predstavoval DMPI vo výrobných nákladoch každého vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky. Komisia napokon uplatnila percentuálny podiel PCl3 vo výrobných nákladoch DMPI na percentuálny podiel DMPI vo výrobných nákladoch PBTC. Na základe toho zistila, že PCl3 predstavuje pre každého z troch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky viac než 17 % výrobných nákladov PBTC.

(273)

Komisia následne preskúmala, či je cena PCl3 deformovaná niektorým z opatrení uvedených v článku 7 ods. 2a základného nariadenia: režimy dvojakého oceňovania, vývozné dane, vývozné prirážky, vývozné kvóty, zákaz vývozu, fiškálna daň na vývoz, licenčné požiadavky, minimálna vývozná cena, zníženie alebo zrušenie vrátenia dane z pridanej hodnoty (DPH), obmedzenie týkajúce sa miesta colného konania pre vývozcov, zoznam spôsobilých vývozcov, povinnosť poskytnúť stanovenú časť produktov na domácom trhu, ťažba surovín na vlastnú spotrebu. Na tento účel Komisia použila webové sídlo o čínskych sadzbách DPH (118), na ktorom sa potvrdilo, že PCl3 podliehal 13 % DPH a vrátenie DPH pri vývoze bolo počas obdobia prešetrovania 0 %.

(274)

Komisia následne porovnala cenu PCl3 s cenami na reprezentatívnom medzinárodnom trhu. Keďže žiadny z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky nenakupoval PCl3, Komisia použila verejne dostupné údaje o čínskych cenách chemikálií (119), z ktorých vyplynulo, že čínske ceny PCl3 počas obdobia prešetrovania boli v priemere 5 714 CNY. Komisia porovnala túto cenu so štatistikami z databázy GTA týkajúcimi sa dovozu PCl3 zo všetkých krajín do všetkých krajín v období prešetrovania, z ktorých vyplynula vážená priemerná cena 11 136 CNY. Keďže čínske ceny PCl3 predstavovali 51 % medzinárodných dovozných cien, Komisia dospela k záveru, že ceny v Číne boli výrazne nižšie ako ceny na reprezentatívnom medzinárodnom trhu.

(275)

Komisia dospela k záveru, že PCl3 bol predmetom deformácie v zmysle článku 7 ods. 2a základného nariadenia.

6.2.1.   Záujem Únie podľa článku 7 ods. 2b základného nariadenia

(276)

Komisia v súlade s článkom 7 ods. 2a základného nariadenia preskúmala, či môže jednoznačne dospieť k záveru, že určenie výšky predbežných ciel v súlade s článkom 7 ods. 2a základného nariadenia je v záujme Únie. Určenie záujmu Únie bolo založené na vyhodnotení všetkých relevantných informácií týkajúcich sa tohto prešetrovania vrátane údajov o voľných kapacitách vo vyvážajúcej krajine, hospodárskej súťaži v oblasti surovín a vplyve na dodávateľské reťazce spoločností z Únie.

(277)

Komisia aktívne od zainteresovaných strán vyhľadala informácie, ktoré by jej umožnila určiť, či sa uplatňuje odsek 2 alebo 2a základného nariadenia. Všetky zainteresované strany boli vyzvané, aby poskytli relevantné informácie podľa oznámenia o začatí konania. Osobitný dotazník bol adresovaný čínskej vláde a o informácie bolo požiadané aj prostredníctvom dotazníkov dostupných všetkým zainteresovaným stranám po začatí konania.

6.2.1.1.   Voľné kapacity vo vyvážajúcej krajine

(278)

Vyvážajúci výrobcovia majú voľnú kapacitu PBTC presahujúcu 25 kt, čo bol takmer dvojnásobok spotreby v Únii v období prešetrovania. Existuje preto potenciál a motivácia, aby dumpingový dovoz PBTC z Číny naďalej vstupoval na trh Únie vo významných množstvách, aj keď sa výška cla stanoví podľa článku 7 ods. 2a základného nariadenia.

6.2.1.2.   Hospodárska súťaž v oblasti surovín

(279)

Posúdenie konkurencie v oblasti surovín bolo zamerané na chlorid fosforitý (PCl3). Suroviny potrebné na výrobu PCl3 sú žltý fosfor (P4) a chlór (Cl2). Kľúčový vstup používaný pri výrobe PCl3 je žltý fosfor, ktorý je výrobným vstupom pri výrobe PBTC v Únii aj v Číne. A práve na úrovni žltého fosforu existuje silná konkurencia, pokiaľ ide o suroviny. Žltý fosfor sa na svete vyrába len v niekoľkých regiónoch, kde existujú dostupné zásoby fosfátu, teda v Číne, Kazachstane a Spojených štátoch amerických.

(280)

Zatiaľ čo v Číne je fosfor dostupný na domácom trhu, výrobcovia z Únie nemajú domáci zdroj a musia ho dovážať z tretích krajín, hlavne z Kazachstanu a Číny, a kupovať ho na voľnom trhu, kde ceny závisia od dynamiky globálnej ponuky a dopytu, nákladov na energiu a geopolitických faktorov. Na rozdiel od čínskych výrobcov výrobcovia z Únie nemajú výhody z vývozných obmedzení, ktoré by ich chránili pred cenovou volatilitou. Táto štrukturálna nevýhoda v oblasti dodávok stavia následných používateľov fosforu v Únii vrátane navrhovateľa do výrazne nevýhodnejšej pozície ako čínskych vyvážajúcich výrobcov. Platí to aj v prípade, keď títo čínski výrobcovia nenakupujú žltý fosfor priamo, ale získavajú ho nepriamo – už ako súčasť PCl3 a následne dimetylfosfitu, ktorý je bezprostredným výrobným vstupom pre výrobu PBTC.

6.2.1.3.   Vplyv na dodávateľské reťazce spoločností z Únie

(281)

Vzhľadom na to, že neboli k dispozícii informácie o dodávateľskom reťazci spoločností z Únie v súvislosti s fosforom, potenciálny vplyv opatrení na úrovni dumpingového rozpätia sa analyzoval len pre nadväzujúci dodávateľský reťazec – odvetvie používateľov PBTC.

(282)

Všetkých 25 známych používateľov bolo vyzvaných, aby poskytli informácie vrátane posúdenia vplyvu na dodávateľské reťazce v prípade uloženia opatrení. Veľmi obmedzená spolupráca zo strany odvetvia používateľov (menej ako 10 % trhu Únie s PBTC) naznačuje, že používatelia neočakávajú, že by v dôsledku uloženia ciel došlo k podstatnému narušeniu napriek tomu, že dvaja spolupracujúci používatelia by očakávali nižšiu dostupnosť PBTC, zvýšenie cien a prípadnú potrebu prejsť vo svojom výrobnom procese na alternatívnu chemickú látku.

(283)

Dostatočná voľná kapacita výrobného odvetvia Únie, ktorá pokrýva celý objem spotreby v Únii, je považovaná za záruku bezpečnosti dodávok PBTC z dlhodobého hľadiska.

(284)

Bez prítomnosti dumpingového dovozu by sa od výrobného odvetvia Únie očakávalo, že zvýši produkciu a zlepší využitie kapacity, čo by znížilo jednotkové náklady a výrobnému odvetviu umožnilo udržať si ziskovosť pri nižších predajných cenách. Pre následných užívateľov by sa tak zvýšila dostupnosť materiálov z miestnych zdrojov, zmenšila ich závislosť od dodávateľských reťazcov tretej krajiny a posilnila sa odolnosť ich dodávok.

6.2.2.   Záver o záujme Únie podľa článku 7 ods. 2b základného nariadenia

(285)

Po posúdení všetkých relevantných informácií týkajúcich sa tohto prešetrovania Komisia dospela k záveru, že je v záujme Únie určiť výšku predbežných ciel v súlade s článkom 7 ods. 2a základného nariadenia.

6.3.   Záver o úrovni opatrení

(286)

V nadväznosti na uvedené posúdenie by predbežné antidumpingové clá mali byť v súlade s článkom 7 ods. 2a základného nariadenia stanovené takto:

Spoločnosť

Predbežné dumpingové rozpätie (v %)

Jiyuan Qingyuan Water Treatment Co., Ltd.

210,4

Nantong Uniphos Chemicals Co., Ltd.

219,4

Shandong Taihe Technologies Co., Ltd.

182,9

Spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia nezaradení do vzorky

200,4

Všetci ostatní čínski vyvážajúci výrobcovia

219,4

7.   ZÁUJEM ÚNIE

(287)

Keďže sa Komisia rozhodla, že uplatní článok 7 ods. 2a základného nariadenia, v súlade s článkom 21 základného nariadenia preskúmala aj to, či môže dospieť k jednoznačnému záveru, že v tomto prípade nie je napriek zisteniu existencie dumpingu spôsobujúceho ujmu v záujme Únie prijať opatrenia. Určenie záujmu Únie bolo založené na vyhodnotení všetkých jednotlivých dotknutých záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov.

7.1.   Záujem výrobného odvetvia Únie

(288)

Ako sa uvádza v odôvodnení 190, PBTC počas obdobia prešetrovania vyrábal v Únii jediný výrobca, a to spoločnosť Lanxess.

(289)

V situácii, keď objem výroby a predaj v Únii počas posudzovaného obdobia výrazne klesol a keď výrobné odvetvie Únie utrpelo veľké straty, pričom čelilo prílevu dumpingového čínskeho dovozu PBTC, sa očakáva, že uloženie antidumpingových ciel obnoví podmienky spravodlivého obchodu na trhu Únie s PBTC. Obnovenie rovnakých podmienok by ukončilo stláčanie cien a umožnilo by výrobnému odvetviu Únie zotaviť sa a zlepšiť svoju ziskovosť a udržať si pracovnú silu.

(290)

V prípade neprijatia opatrení je veľmi pravdepodobné, že hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie sa bude ďalej zhoršovať. Bez účinného nápravného opatrenia hrozí jedinému výrobcovi z Únie vážne riziko úplného ukončenia výroby. To by zase znamenalo, že používatelia PBTC v Únii by nemali inú možnosť, ako byť úplne závislí od čínskeho dovozu.

(291)

Okrem toho akýkoľvek potenciálny negatívny vplyv opatrení na dovozcov alebo používateľov by bol obmedzený (pozri body 7.2 a 7.3) a v tomto prípade by ho prevážil záujem výrobného odvetvia Únie.

(292)

Komisia tak dospela k záveru, že uložiť antidumpingové clá je v záujme výrobného odvetvia Únie.

7.2.   Záujem neprepojených dovozcov

(293)

Pokiaľ ide o neprepojených dovozcov, jedna skupina spoločností (Connect Chemicals) zahŕňajúca troch dovozcov spolupracovala pri tomto prešetrovaní a poskytla vyplnený dotazník Komisie. Spoločnosť Connect Chemicals vyjadrila svoj nesúhlas s možnými antidumpingovými opatreniami. Pre dovozcu predstavuje ďalší predaj PBTC len [0 – 10] % jeho celkového obratu. Aj v prípade uloženia opatrení na PBTC bude teda rozsah, v akom by bola ovplyvnená činnosť dovozcu, zanedbateľný. Pripomína sa, že cieľom opatrení je obnoviť spravodlivé obchodné podmienky medzi PBTC vyrábaným v Únii a čínskym PBTC a že dovozcom sa nebude brániť v tom, aby PBTC naďalej dovážali z Číny.

7.3.   Záujem používateľov

(294)

Hlavné spôsoby použitia PBTC sú i) priemyselné a inštitucionálne čistenie a ii) priemyselné ošetrenie a čistenie odpadových vôd. V tomto prípade sa prihlásili používatelia pôsobiaci v oboch segmentoch.

(295)

Dotazník pre používateľov, ktorý bol sprístupnený na začiatku prešetrovania, však vyplnili len dvaja používatelia (spoločnosti Hypred a Kurita) so špecializovanejším použitím PBTC (prevažne pôsobiaci v oblasti čistenia v poľnohospodárstve/potravinárstve v prípade prvej spoločnosti a čistenia priemyselných vôd v prípade druhej spoločnosti). Ostatní používatelia sa zúčastnili na prešetrovaní bez toho, aby vyplnili osobitný dotazník pre používateľov.

(296)

Z finančnej výkonnosti spoločností Hypred a Kurita vyplynulo, že dosahovali zdravé ziskové rozpätie [2 – 10] %. Okrem toho sa v podaniach týchto používateľov uvádza, že podiel nákladov na PBTC na ich výrobných nákladoch je obmedzený a vo všeobecnosti nepredstavuje viac ako 10 % výrobných nákladov. Navyše ich príjmy z výrobkov obsahujúcich PBTC neboli vyššie ako 10 – 25 % celkových príjmov spoločnosti. Okrem toho časť PBTC zakúpeného používateľmi, ktorí sa prihlásili, pochádzala aj z výrobného odvetvia Únie (15 – 35 %). Ak by sa navrhnuté opatrenia uložili, očakáva sa, že ich vplyv na celkovú ziskovosť používateľov bude obmedzený (a v žiadnom prípade nebude vyšší ako 1 percentuálny bod).

(297)

Okrem toho v kontexte analýzy záujmu používateľov je pozoruhodné, že spoločnosť Kurita uznala, že hlavnou príčinou ujmy je zrejme čínsky dovoz PBTC.

(298)

Spoločnosť Kurita, ako aj spoločnosť Hypred tvrdili, že pokiaľ ide o prechod na iné zdroje dodávok ako čínsky dovoz, výrobné odvetvie Únie nedokáže uspokojiť dopyt po PBTC.

(299)

Strany neposkytli žiadne podložené dôkazy o tom, že by jediný výrobca z Únie nedokázal uspokojiť dopyt používateľov z Únie. Hoci výrobca z Únie mohol znížiť mieru využitia svojich prevádzkových kapacít na klesajúcom trhu, ako sa uvádza v odôvodnení 215, jeho výrobná kapacita zostala počas celého posudzovaného obdobia na stabilnej a dostatočnej úrovni. Treba poznamenať, že výrobná kapacita spoločnosti Lanxess prevýšila spotrebu v Únii o viac ako 5 000 ton. Výrobca z Únie je preto schopný pokryť potreby dodávok pre odvetvia používateľov bez ohľadu na toky čínskeho dovozu.

(300)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ktoré preukazujú obmedzený vplyv akýchkoľvek opatrení na používateľov PBTC, sa dospelo k záveru, že akékoľvek potenciálne výhody pre používateľov v prípade neexistencie opatrení proti čínskemu dovozu PBTC nemôžu vyvážiť negatívne dôsledky (vedúce v krajnom prípade k likvidácii výrobného odvetvia PBTC), ktoré by súčasná situácia mala na výrobné odvetvie Únie.

7.4.   Záver o záujme Únie

(301)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody domnievať sa, že uloženie opatrení na dovoz PBTC s pôvodom v Číne v tejto fáze prešetrovania nie je v záujme Únie.

8.   PREDBEŽNÉ ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA

(302)

Na základe záverov, ku ktorým Komisia dospela v súvislosti s dumpingom, ujmou, príčinnou súvislosťou, úrovňou opatrení a so záujmom Únie, by sa mali uložiť predbežné opatrenia, aby sa predišlo ďalšej ujme, ktorú výrobnému odvetviu Únie spôsobuje dumpingový dovoz.

(303)

Na dovoz PBTC s pôvodom v Číne by sa mali uložiť predbežné antidumpingové opatrenia v súlade s článkom 7 ods. 2a základného nariadenia. Komisia dospela v odôvodnení 285 k záveru, že vhodnou úrovňou na odstránenie ujmy by malo byť dumpingové rozpätie.

(304)

Na základe uvedených skutočností by sadzby predbežného antidumpingového cla, vyjadrené ako cena CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, mali byť takéto:

Spoločnosť

Predbežné dumpingové rozpätie (v %)

Jiyuan Qingyuan Water Treatment Co., Ltd.

210,4

Nantong Uniphos Chemicals Co., Ltd.

219,4

Shandong Taihe Technologies Co., Ltd.

182,9

Spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia nezaradení do vzorky uvedení v prílohe

200,4

Všetci ostatní čínski vyvážajúci výrobcovia

219,4

(305)

Individuálne antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení v rámci tohto prešetrovania. Odzrkadľujú preto situáciu, ktorá sa v súvislosti s týmito spoločnosťami zistila počas tohto prešetrovania. Tieto colné sadzby sú uplatniteľné výlučne na dovoz dotknutého výrobku s pôvodom v dotknutej krajine, ktorý vyrábajú uvedené právnické osoby. Na dovoz dotknutého výrobku vyrobeného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s osobitne uvedenými subjektmi, by sa mala uplatňovať sadzba cla vzťahujúca sa na „všetok ostatný dovoz s pôvodom v dotknutej krajine“. Nemala by sa na ne uplatňovať žiadna z individuálnych antidumpingových colných sadzieb.

(306)

S cieľom minimalizovať riziko obchádzania súvisiace s rozdielom v colných sadzbách je potrebné prijať osobitné opatrenia, ktorými sa zabezpečí uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel. Uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel je možné len po predložení platnej obchodnej faktúry colným orgánom členských štátov. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 1 tohto nariadenia. Kým sa takáto faktúra nepredloží, na dovoz by sa malo vzťahovať antidumpingové clo uplatniteľné na „všetok ostatný dovoz s pôvodom v dotknutej krajine“.

(307)

Hoci je predloženie tejto faktúry nevyhnutné na to, aby colné orgány členských štátov mohli na dovoz uplatňovať individuálne sadzby antidumpingového cla, nejde o jediný prvok, ktorý majú zohľadňovať. Colné orgány členských štátov totiž aj v prípade, že sa tovar predkladá s faktúrou spĺňajúcou všetky požiadavky stanovené v článku 1 tohto nariadenia, musia vykonať svoje zvyčajné kontroly a môžu si podobne ako vo všetkých ostatných prípadoch vyžiadať ďalšie doklady (prepravné doklady atď.), aby mohli overiť správnosť údajov uvedených vo vyhlásení a zabezpečiť, že následné uplatnenie nižšej colnej sadzby je odôvodnené v súlade s colnými predpismi.

(308)

Ak by sa po uložení príslušných opatrení výrazne zvýšil objem vývozu jednej zo spoločností, na ktoré sa vzťahujú nižšie individuálne colné sadzby, takéto zvýšenie objemu by sa mohlo samo osebe považovať za zmenu v štruktúre obchodu v dôsledku uloženia opatrení v zmysle článku 13 ods. 1 základného nariadenia. Za takýchto okolností a za predpokladu splnenia podmienok sa môže začať prešetrovanie obchádzania opatrení. V tomto prešetrovaní sa môže okrem iného preskúmať potreba odňatia individuálnych colných sadzieb a následného uloženia cla pre celú krajinu.

9.   REGISTRÁCIA

(309)

Ako sa uvádza v odôvodnení 3, Komisia zaviedla registráciu dovozu dotknutého výrobku. Registrácia sa zaviedla na účely prípadného retroaktívneho výberu ciel podľa článku 10 ods. 4 základného nariadenia.

(310)

So zreteľom na zistenia v predbežnej fáze by sa registrácia dovozu mala zastaviť.

(311)

V tejto fáze konania nebolo prijaté žiadne rozhodnutie o možnom retroaktívnom uplatňovaní antidumpingových opatrení.

10.   INFORMÁCIE V PREDBEŽNEJ FÁZE

(312)

Komisia v súlade s článkom 19a základného nariadenia informovala zainteresované strany o plánovanom uložení predbežných ciel. Tieto informácie sa sprístupnili aj širokej verejnosti na webovom sídle GR pre obchod. Zainteresovaným stranám sa poskytli tri pracovné dni na predloženie pripomienok k presnosti výpočtov, o ktorých boli osobitne informované.

(313)

Neboli doručené žiadne pripomienky k presnosti výpočtov.

11.   ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

(314)

V záujme správneho administratívneho postupu Komisia vyzve zainteresované strany, aby v stanovenej lehote predložili písomné pripomienky a/alebo požiadali o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(315)

Zistenia týkajúce sa uloženia predbežných ciel sú predbežné a môžu sa v konečnej fáze prešetrovania zmeniť,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1.   Ukladá sa predbežné antidumpingové clo na dovoz kyseliny 2-fosfonobután-1,2,4-trikarboxylovej a jej sodnej soli tetranátrium-hydrogen-2-fosfonátobután-1,2,4-trikarboxylátu v tuhej forme alebo vo vodnom roztoku, v súčasnosti patriacej pod číselný znak KN 2931 49 80 (kód TARIC 2931 49 80 60), CAS číslo 37971-36-1 a 66669-53-2, číslo CUS 0027475-9 a 0087281-1, zaregistrovanej v Európskej únii pod referenčnými číslami Európskeho spoločenstva (ES) 253-733-5 a 266-442-3 a s pôvodom v Čínskej ľudovej republike.

2.   Sadzby predbežného antidumpingového cla uplatniteľné na čistú frankocenu na hranici Únie pred preclením sú v prípade výrobku opísaného v odseku 1 a vyrobeného ďalej uvedenými spoločnosťami takéto:

Krajina pôvodu

Spoločnosť

Predbežné antidumpingové clo (v %)

Doplnkový kód TARIC

Čína

Jiyuan Qingyuan Water Treatment Co., Ltd.

210,4

88CI

Čína

Nantong Uniphos Chemicals Co., Ltd.

219,4

88CJ

Čína

Shandong Taihe Technologies Co., Ltd.

182,9

88CK

Čína

Ostatné spolupracujúce spoločnosti uvedené v prílohe

200,4

Pozri prílohu

Čína

Všetok ostatný dovoz s pôvodom v dotknutej krajine

219,4

8999

3.   Uplatňovanie individuálnych colných sadzieb stanovených pre spoločnosti uvedené v odseku 2 je podmienené predložením platnej obchodnej faktúry colným orgánom členských štátov, ktorá musí obsahovať vyhlásenie s dátumom a podpisom pracovníka subjektu, ktorý takúto faktúru vystavil, s uvedením jeho mena a funkcie, v tomto znení: „Ja, podpísaný(-á), potvrdzujem, že (objem v používanej jednotke) (dotknutého výrobku) predaných na vývoz do Európskej únie, na ktoré sa vzťahuje táto faktúra, vyrobila spoločnosť (názov a adresa spoločnosti) (doplnkový kód TARIC) v dotknutej krajine. Vyhlasujem, že informácie uvedené v tejto faktúre sú úplné a správne.“ Kým sa takáto faktúra nepredloží, uplatňuje sa clo uplatňované na všetok ostatný dovoz s pôvodom v Číne.

4.   Prepustenie výrobku uvedeného v odseku 1 do voľného obehu v Únii je podmienené zložením zábezpeky, ktorá sa rovná výške predbežného cla.

5.   Pokiaľ nie je stanovené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa cla.

Článok 2

1.   Zainteresované strany predložia svoje písomné pripomienky k tomuto nariadeniu Komisii do 15 kalendárnych dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

2.   Zainteresované strany, ktoré chcú požiadať o vypočutie Komisiou, tak urobia do piatich kalendárnych dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

3.   Zainteresované strany, ktoré chcú požiadať o vypočutie úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach, sa vyzývajú, aby tak urobili do piatich kalendárnych dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Úradník pre vypočutie môže preskúmať žiadosti predložené po tejto lehote a ak je to vhodné, môže rozhodnúť, či takéto žiadosti prijme.

Článok 3

1.   Colným orgánom sa týmto nariaďuje, aby zastavili registráciu dovozu zavedenú v súlade s článkom 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2025/2385.

2.   Zhromaždené údaje o výrobkoch, ktoré boli v EÚ uvedené do obehu s cieľom spotreby najviac 90 dní pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, sa uchovávajú do nadobudnutia účinnosti prípadných konečných opatrení alebo ukončenia tohto konania.

Článok 4

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 12. mája 2026

Za Komisiu

predsedníčka

Ursula VON DER LEYEN


(1)   Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 21, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2016/1036/oj.

(2)  Oznámenie o začatí antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu určitých alkylfosfónových kyselín a ich sodných solí s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ C, C/2025/5021, 18.9.2025, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/5021/oj).

(3)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2025/2385 z 27. novembra 2025, ktorým sa zavádza registrácia dovozu alkylfosfónových kyselín a ich sodných solí s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L, 2025/2385, 28.11.2025, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2025/2385/oj).

(4)   https://tron.trade.ec.europa.eu/investigations/case-view?caseId=2813.

(5)  Pracovný dokument útvarov Komisie, „Significant Distortions in the Economy of the People’s Republic of China for the Purposes of Trade Defence Investigation“ (Výrazné deformácie v hospodárstve Čínskej ľudovej republiky na účely prešetrovaní na ochranu obchodu), 10. apríla 2024 [SWD (2024) 91 final].

(6)  Podnet (sprístupnená verzia), bod 74.

(7)  Podnet (sprístupnená verzia), body 64 – 66.

(8)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2024/1064 z 9. apríla 2024, ktorým sa ukladá predbežné antidumpingové clo na dovoz určitých alkylesterov kyseliny fosforečnej s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L, 2024/1064, 10.4.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2024/1064/oj).

(9)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/116 z 27. januára 2022, ktorým sa po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz acesulfámu draselného s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 19, 28.1.2022, s. 22, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2022/116/oj).

(10)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2023/2180 zo 16. októbra 2023, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/607, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz kyseliny citrónovej s pôvodom v Čínskej ľudovej republike po jeho rozšírení na dovoz kyseliny citrónovej odosielanej z Malajzie bez ohľadu na to, či má alebo nemá deklarovaný pôvod v Malajzii, po revíznom prešetrovaní týkajúcom sa „nového vývozcu“ podľa článku 11 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 (Ú. v. EÚ L, 2023/2180, 17.10.2023, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2023/2180/oj).

(11)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/633 zo 14. apríla 2021, ktorým sa po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz glutamanu sodného s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Indonézii (Ú. v. EÚ L 132, 19.4.2021, s. 63, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2021/633/oj).

(12)  Podnet (sprístupnená verzia), bod 4.1.3.

(13)  Podnet (sprístupnená verzia), bod 91.

(14)  Podnet (sprístupnená verzia), body 92 – 94.

(15)  Podnet (sprístupnená verzia), bod 95.

(16)  Podnet (sprístupnená verzia), bod 103.

(17)  Podnet (sprístupnená verzia), bod 104.

(18)  Podnet (sprístupnená verzia), bod 105, pozri aj poznámku pod čiarou 4.

(19)  Podnet (sprístupnená verzia), body 106 – 109.

(20)  Podnet (sprístupnená verzia), body 111 – 120.

(21)  Podnet (sprístupnená verzia), body 121 – 124.

(22)  Podnet (sprístupnená verzia), body 125 – 128.

(23)  Podnet (sprístupnená verzia), body 129 – 141.

(24)  Podnet (sprístupnená verzia), body 142 – 143.

(25)  Správa – kapitola 2, s. 7.

(26)  Správa – kapitola 2, s. 7 – 8.

(27)  Pozri na adrese: http://finance.people.com.cn/n1/2026/0128/c1004-40654753.html (stránka navštívená 5. marca 2026).

(28)  Správa – kapitola 2, s. 10, 18.

(29)  K dispozícii na adrese: http://www.npc.gov.cn/zgrdw/englishnpc/Constitution/node_2825.htm (stránka navštívená 8. apríla 2024).

(30)  Správa – kapitola 2, s. 29 – 30.

(31)  Správa – kapitola 4, s. 57, 92.

(32)  Správa – kapitola 6, s. 149 – 150.

(33)  Správa – kapitola 6, s. 153 – 171.

(34)  Správa – kapitola 7, s. 204 – 205.

(35)  Správa – kapitola 8, s. 207 – 208, 242 – 243.

(36)  Správa – kapitola 2, s. 19 – 24, kapitola 4, s. 69, s. 99 – 100, kapitola 5, s. 130 – 131.

(37)  Pozri na adrese: https://www.thwater.com/rongyu.html (stránka navštívená 20. marca 2026).

(38)  Pozri na adrese: http://www.qyscl.com.cn/index.php/about/31#31 (stránka navštívená 20. marca 2026).

(39)  Pozri na adrese: https://www.uniphos.com.cn/ (stránka navštívená 20. marca 2026).

(40)  Pozri na adrese: https://en.jsac.com.cn/ (stránka navštívená 20. marca 2026).

(41)  Pozri výročnú správu spoločnosti Nantong Jiangshan Agrochemicals and Chemicals Co., Ltd. za rok 2024, s. 83, k dispozícii na adrese: https://www.jsac.com.cn/uploadfile/202504/cd9fba280fea622.pdf (stránka navštívená 20. marca 2026).

(42)  Pozri na adrese: https://chemicalresearchinsight.com/2025/11/01/top-10-companies-in-the-yellow-phosphorus-industry-2025-market-leaders-powering-global-chemicals/ (stránka navštívená 20. marca 2026).

(43)  Pozri na adrese: https://www.xingfagroup.com/ (stránka navštívená 20. marca 2026).

(44)  Pozri výročnú správu skupiny Hubei Xingfa Chemicals Group za rok 2024, s. 74, k dispozícii na adrese: https://file.finance.sina.com.cn/211.154.219.97:9494/MRGG/CNSESH_STOCK/2025/2025-4/2025-04-01/10835918.PDF (stránka navštívená 20. marca 2026).

(45)  Pozri na adrese: http://en.yunphos.com/ (stránka navštívená 20. marca 2026).

(46)  Pozri na adrese: https://ypc123456.en.made-in-china.com/ (stránka navštívená 20. marca 2026).

(47)  Pozri výročnú správu spoločnosti Yunnan Yuntianhua Co., Ltd. za rok 2024, s. 115, k dispozícii na adrese: http://file.finance.sina.com.cn/211.154.219.97:9494/MRGG/CNSESH_STOCK/2025/2025-3/2025-03-25/10802990.PDF (stránka navštívená 20. marca 2026).

(48)  Článok 33 stanov Komunistickej strany Číny, článok 19 čínskeho zákona o obchodných spoločnostiach. Pozri správu – kapitola 3, s. 47 – 50.

(49)  Pozri s. 23 katalógu na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu z roku 2024, ktorý je k dispozícii na adrese: https://www.ndrc.gov.cn/xxgk/zcfb/fzggwl/202312/t20231229_1362999.html (stránka navštívená 20. marca 2026).

(50)  Tamže, s. 110.

(51)  Tamže, s. 87.

(52)  14. päťročný plán v oblasti surovín, body IV.3 a IV.1, k dispozícii na adrese: https://www.miit.gov.cn/zwgk/zcwj/wjfb/tz/art/2021/art_2960538d19e34c66a5eb8d01b74cbb20.html (stránka navštívená 20. marca 2026).

(53)  Pozri na adrese: https://www.gov.cn/zhengce/zhengceku/202401/content_6923991.htm (stránka navštívená 20. marca 2026).

(54)  Správa – kapitola 2, s. 24 – 27.

(55)  Pozri na adrese: http://www.cpcif.org.cn/detail/40288043661e27fb01661e386a3f0001?e=1 (stránka navštívená 20. marca 2026).

(56)  Pozri na adrese: http://www.cpcif.org.cn/detail/39747711-f959-4eb8-8a59-0f3f776ae8e0 (stránka navštívená 20. marca 2026).

(57)  Pozri na adrese: http://www.cpcif.org.cn/list/40288043661dc14701661ddbe0980010 (stránka navštívená 20. marca 2026).

(58)  Pozri na adrese: http://www.cpcif.org.cn/detail/78f4fdd0-52c0-429d-b47b-a34ee66ff54f (stránka navštívená 20. marca 2026).

(59)  Správa – kapitola 3, s. 40.

(60)  Pozri napríklad: Blanchette, J. – Xi's Gamble: The Race to Consolidate Power and Stave off Disaster; Foreign Affairs, zv. 100, č. 4, júl/august 2021, s. 10 – 19.

(61)  Správa – kapitola 3, s. 41.

(62)  K dispozícii na adrese: https://www.reuters.com/article/us-china-congress-companies-idUSKCN1B40JU (stránka navštívená 24. marca 2026).

(63)  Usmernenia sekretariátu Ústredného výboru Komunistickej strany Číny k zintenzívneniu práce jednotného frontu v súkromnom sektore pre novú éru: www.gov.cn/zhengce/2020-09/15/content_5543685.htm (stránka navštívená 23. marca 2026).

(64)  Financial Times (2020), Chinese Communist Party asserts greater control over private enterprise (Komunistická strana Číny preberá väčšiu kontrolu nad súkromnými podnikmi), https://on.ft.com/3mYxP4j (stránka navštívená 23. marca 2026).

(65)  Pozri na adrese: http://www.qyscl.com.cn/ (stránka navštívená 23. marca 2026).

(66)  Pozri na adrese: http://www.qyscl.com.cn/index.php/content/231 (stránka navštívená 23. marca 2026).

(67)  Pozri výročnú správu spoločnosti Nantong Jiangshan Agrochemicals and Chemicals Co., Ltd. za rok 2024, s. 45, k dispozícii na adrese: https://www.jsac.com.cn/uploadfile/202504/cd9fba280fea622.pdf (stránka navštívená 23. marca 2026).

(68)  Pozri na adrese: https://money.finance.sina.com.cn/corp/view/vCB_AllBulletinDetail.php? stockid=300801&id=11086997 (stránka navštívená 23. marca 2026).

(69)  Pozri výročnú správu spoločnosti Hubei Xingfa Chemicals Group Co. Ltd. za rok 2024, s. 35, k dispozícii na adrese: http://file.finance.sina.com.cn/211.154.219.97:9494/MRGG/CNSESH_STOCK/2025/2025-4/2025-04-01/10835918.PDF (stránka navštívená 23. marca 2026).

(70)  Pozri na adrese: https://news.hubeidaily.net/mobile/c_5118226.html (stránka navštívená 23. marca 2026).

(71)  Správa – kapitola 14, body 14.1 až 14.3.

(72)  Správa – kapitola 4, s. 56 – 57, 99 – 100.

(73)  Pozri na adrese: https://www.gov.cn/xinwen/2021-03/13/content_5592681.htm (stránka navštívená 23. marca 2026).

(74)  Tamže, oddiel III.8.

(75)  Pozri na adrese: https://www.gov.cn/zhengce/zhengceku/2021-12/29/content_5665166.htm (stránka navštívená 12. marca 2026).

(76)  Tamže. Pozri bod IV.2 a IV.3.

(77)  Pozri na adrese: https://www.gov.cn/zhengce/zhengceku/2021-12/03/content_5655701.htm (stránka navštívená 23. marca 2026).

(78)  Tamže.

(79)  Pozri na adrese: https://www.miit.gov.cn/zwgk/zcwj/wjfb/yj/art/2022/ art_4ef438217a4548cb98c2d7f4f091d72e.html (stránka navštívená 23. marca 2026).

(80)  Pozri na adrese: https://www.gov.cn/zhengce/zhengceku/202401/content_6923991.htm (stránka navštívená 23. marca 2026).

(81)  Pozri 14. päťročný plán provincie Che-nan v oblasti vysokokvalitného rozvoja výrobného priemyslu a modernizácie odvetvia služieb 2021/49, bod III.1.

(82)  Pozri na adrese: https://www.jiyuan.gov.cn/zwgk/zfxxgk/zc/xzgfxwj/t829785.html (stránka navštívená 24. marca 2026).

(83)  Pozri na adrese: http://gxt.shandong.gov.cn/module/download/downfile.jsp?classid=0&filename=17e54531cb74483596b5cca1a40ec8d8.pdf (stránka navštívená 23. marca 2026).

(84)  Pozri na adrese: https://www.h2o-china.com/news/346173.html (stránka navštívená 24. marca 2026).

(85)  Správa – kapitola 6, s. 171 – 179.

(86)  Správa – kapitola 9, s. 260 – 261.

(87)  Správa – kapitola 9, s. 257 – 260.

(88)  Správa – kapitola 9, s. 252 – 254.

(89)  Správa – kapitola 13, s. 360 – 361, 364 – 370.

(90)  Správa – kapitola 13, s. 366.

(91)  Správa – kapitola 13, s. 370 – 373.

(92)  Správa – kapitola 6, s. 137 – 140.

(93)  Správa – kapitola 6, s. 146 – 149.

(94)  Správa – kapitola 6, s. 149.

(95)  „Ad hoc podpora čínskej vlády pre banky“, oficiálne oznámenie, Ministerstvo financií, Čína, 29. marca 2025 https://www.mof.gov.cn/zhengwuxinxi/caizhengxinwen/202503/t20250329_3961036.htm (stránka navštívená 12. marca 2026).

(96)  Pozri oficiálny politický dokument Čínskej komisie pre bankovú a poisťovaciu reguláciu z 28. augusta 2020: Trojročný akčný plán na zlepšenie správy a riadenia spoločnosti v rámci odvetví bankovníctva a poisťovníctva (2020 – 2022): http://www.hunan.gov.cn/zqt/zcsd/202009/t20200914_13727273.html (stránka navštívená 24. marca 2026). Plán obsahuje pokyny „ďalej uplatňovať myšlienky vyplývajúce z hlavného prejavu, ktorý predniesol generálny tajomník Si Ťin-pching v súvislosti s realizáciou reformy správy a riadenia spoločností finančného sektora“. Navyše II. časť plánu má za cieľ podporiť organickú integráciu vedúcej úlohy strany do správy a riadenia spoločností: „Postaráme sa, aby bola integrácia vedenia strany do správy a riadenia spoločností systematickejšia, štandardizovanejšia a výraznejšie založená na postupoch […] Dôležité prevádzkové a riadiace otázky musí prerokovať stranícky výbor skôr, než o nich rozhodne predstavenstvo alebo vrcholový manažment.“

(97)  Pozri oznámenie CBIRC Notice on the Commercial banks performance evaluation method (Oznámenie o metóde hodnotenia výkonnosti komerčných bánk), vydané 15. decembra 2020: https://www.beijing.gov.cn/zhengce/zhengcefagui/qtwj/202204/t20220407_2656358.html (stránka navštívená 24. marca 2026).

(98)  Pozri na adrese: https://www.gov.cn/zhengce/content/202511/content_7047643.htm (stránka navštívená 24. marca 2026).

(99)  Tamže, bod 11.

(100)  Správa – kapitola 6, s. 157 – 158.

(101)  Správa – kapitola 6, s. 150 – 152, 156 – 160, 165 – 171.

(102)  OECD (2019), OECD Economic Surveys: China 2019 (Ekonomické prehľady OECD: Čína 2019), OECD Publishing, Paríž, s. 29 k dispozícii na adrese: https://doi.org/10.1787/eco_surveys-chn-2019-en (stránka navštívená 27. marca 2026).

(103)   http://www.mof.gov.cn/zhengwuxinxi/caizhengxinwen/202006/t20200618_3534446.htm (stránka navštívená 13. marca 2026).

(104)  Otvorené dáta Svetovej banky – Vyšší stredný príjem, https://data.worldbank.org/income-level/upper-middle-income.

(105)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 z 29. apríla 2015 o spoločných pravidlách na dovozy z určitých tretích krajín (Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 33, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2015/755/oj) zmenené delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2017/749 z 24. februára 2017, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755, pokiaľ ide o odstránenie Kazachstanu zo zoznamu krajín v prílohe I k uvedenému nariadeniu (Ú. v. EÚ L 113, 29.4.2017, s. 11, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_del/2017/749/oj).

(112)  Podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia sa ceny na domácom trhu v uvedených krajinách nemôžu použiť na účely určenia normálnej hodnoty.

(113)   https://rshiny.ilo.org/dataexplorer96/?lang=en&segment=indicator&id=SDG_0851_SEX_OCU_NB_A.

(114)   https://www.gov.br/mme/pt-br/assuntos/secretarias/sntep/publicacoes/boletins-mensais-de-energia/boletins%20anos%20anteriores/2024/english.

(115)   https://www.sanel.eco.br/legislacao-e-tarifas/.

(116)   https://www1.eere.energy.gov/manufacturing/tech_assistance/pdfs/steam15_benchmark.pdf. Metodika sa vzťahuje na náklady na nasýtenú paru pri typických hodnotách prevádzkového tlaku a teploty napájacej vody. Pri uplatňovaní metodiky sa použil výpočet na základe použitia tlaku a teploty v každej spoločnosti.

(117)  Vyskytlo sa zanedbateľné použitie PBTC na vlastnú spotrebu, ktoré sa zohľadnilo pri výpočte spotreby a ďalších ekonomických ukazovateľov.

(118)   https://cess.tax360.com.cnlast (stránka navštívená 27. marca 2026).

(119)   https://www.chemall.com.cn/news/search.php?kw=%E4%B8%89%E6%B0%AF%E5%8C%96%E7%A3%B7&page=4 (stránka navštívená 27. marca 2026).


PRÍLOHA

Čínski spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia nezaradení do vzorky

Názov

Doplnkový kód TARIC

SHANDONG GREEN TECHNOLOGIES IMPORT AND EXPORT CO., LTD

88CL

HEBEI LONGKE WATER TREATMENT CO., LTD

88CM


ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2026/1045/oj

ISSN 1977-0790 (electronic edition)