|
Úradný vestník |
SK Séria C |
|
C/2025/2983 |
27.5.2025 |
OZNÁMENIE KOMISIE
Usmernenie k cieľom spotreby palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu v odvetviach priemyslu a dopravy stanoveným v článkoch 22a, 22b a 25 smernice (EÚ) 2018/2001 o podpore energie z obnoviteľných zdrojov zmenenej smernicou (EÚ) 2023/2413
(C/2025/2983)
Obsah
|
1. |
Úvod | 2 |
|
2. |
Rozsah uplatňovania cieľa v súvislosti s RFNBO v článku 22a | 3 |
|
3. |
Vzťah medzi cieľom RFNBO a celkovým cieľom EÚ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov podľa článku 3 | 7 |
|
4. |
Článok 22b | 8 |
|
5. |
Cieľ RFNBO v článku 25 | 8 |
1. Úvod
Dňa 20. novembra 2023 nadobudla účinnosť smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2413 (1), ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 (2). Pozmeňujúcou smernicou sa zavádzajú zmeny do legislatívneho rámca upravujúceho energiu z obnoviteľných zdrojov do roku 2030 a neskôr. V tomto usmernení sa na najnovšiu verziu smernice o energii z obnoviteľných zdrojov, zmenenú v roku 2023, odkazuje ako na „revidovanú smernicu RED“ alebo „revidovanú smernicu“.
Revidovaná smernica RED je základom Európskej zelenej dohody a stratégie REPowerEU s cieľom dosiahnuť ambíciu Únie bojovať proti zmene klímy a znížiť energetickú závislosť Únie od Ruska. Revidovanou smernicou sa výrazne zvyšuje úroveň ambícií v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, a to nielen zvýšením záväzného cieľa Únie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, ktorý je potrebné spoločne dosiahnuť do roku 2030, z 32 na 42,5 % (s ambíciou dosiahnuť 45 %), ale aj pridaním a posilnením čiastkových cieľov pre energiu z obnoviteľných zdrojov, ktoré sa majú dosiahnuť v rôznych odvetviach vrátane odvetvia priemyslu.
Priemysel predstavuje približne 25 % spotreby energie v Únii (3) a je hlavným spotrebiteľom fosílnych palív, najmä na účely vykurovania a chladenia. Okrem toho sa fosílne palivá používajú ako surovina na výrobu priemyselných výrobkov, ako sú hnojivá, chemikálie alebo oceľ. Vzhľadom na významný podiel priemyslu na spotrebe energie v Únii je na dosiahnutie cieľov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov potrebné výrazne zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov v tomto odvetví v celej Únii. Súčasné priemyselné investičné rozhodnutia navyše určia budúce priemyselné procesy a možnosti v oblasti energetiky, ktoré priemysel môže zvážiť, preto je dôležité, aby dané investičné rozhodnutia boli nadčasové a nevytvárali uviaznuté aktíva (odôvodnenie 59 revidovanej smernice RED).
Revidovaná smernica RED obsahuje dve osobitné ustanovenia (články 22a a 22b) zamerané na začlenenie energie z obnoviteľných zdrojov do odvetvia priemyslu. Stanovujú sa v nich stimuly a povinnosti pre členské štáty, aby zabezpečili, že ich priemysel môže prejsť na výrobné procesy využívajúce energiu z obnoviteľných zdrojov, ako sú palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu (RFNBO), ako palivo alebo surovinu namiesto fosílnych palív. V tejto súvislosti treba poznamenať, že revidovanou smernicou RED sa v článku 2 bode 36 zavádza nové vymedzenie RFNBO, ktorá zahŕňa všetky spôsoby použitia RFNBO, a nielen použitie RFNBO ako paliva v doprave, ako to bolo v predchádzajúcom vymedzení v smernici RED z roku 2018.
Okrem orientačného cieľa zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov v odvetví priemyslu sa v článku 22a stanovuje povinnosť členských štátov zabezpečiť, aby RFNBO čiastočne nahradili ekvivalenty fosílnych palív na konečné energetické a neenergetické účely v ich priemyselnom odvetví. Cieľom tejto povinnosti je podporiť rozvoj trhu so spotrebou RFNBO na priemyselné účely, čo je potrebné, pretože RFNBO sú v súčasnosti drahšie ako ich fosílne ekvivalenty a je nepravdepodobné, že by sa vyrábali a predávali len za trhových podmienok bez regulačného zásahu. V revidovanej smernici RED sa poskytuje možnosť znížiť cieľovú hodnotu RFNBO v členskom štáte za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v článku 22b.
Všeobecná lehota na transpozíciu ustanovení potrebných na dosiahnutie súladu s revidovanou smernicou RED, vrátane článkov 22a a 22b, je 21. máj 2025.
V smernici sa ďalej stanovujú záväzné ciele v odvetví dopravy. Popri dosiahnutí zastrešujúcich cieľov, ktorými sú buď 29 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov v doprave, alebo zníženie emisnej náročnosti palív v doprave o 14,5 %, sa od členských štátov vyžaduje, aby do roku 2030 zvýšili podiel RFNBO aspoň na 1 %. RFNBO takisto prispievajú ku kombinovanému cieľu 5,5 % pre RFNBO a pokročilé biopalivá. V smernici sa ďalej stanovujú pravidlá, ako RFNBO prispievajú k dosiahnutiu cieľov a ako by členské štáty mali podporovať využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v doprave vo forme povinnosti pre dodávateľov palív.
Toto oznámenie má slúžiť výlučne ako usmerňovací dokument na účely transpozície a vykonávania revidovanej smernice RED. Neposkytuje sa v ňom výklad v kontexte iných právnych aktov.
Právnu silu má len samotný text právnych predpisov EÚ. Každý záväzný výklad práva musí vychádzať zo znenia smernice a priamo z rozhodnutí Súdneho dvora EÚ.
2. Rozsah uplatňovania cieľa v súvislosti s RFNBO v článku 22a
V článku 22a revidovanej smernice RED sa stanovuje, že „ členské štáty zabezpečia, aby príspevok obnoviteľného paliva nebiologického pôvodu používaného na účely koncovej energie a neenergetické účely do roku 2030 predstavoval aspoň 42 % vodíka používaného na účely koncovej energie a neenergetické účely v priemysle a do roku 2035 60 % vodíka “.
Pokiaľ ide o rozsah uplatňovania nového povinného cieľa pre RFNBO v priemysle stanoveného v článku 22a, v ďalších pododdieloch sa objasňujú tieto pojmy: i) pojem priemyslu (oddiel 2.1); ii) adresáti cieľa RFNBO (oddiel 2.2); iii) výpočet čitateľa (oddiel 2.3) a iv) výpočet menovateľa na účely splnenia cieľa (oddiel 2.4).
2.1. Vymedzenie priemyslu
V článku 2 ods. 18a revidovanej smernice RED sa vymedzuje „priemysel“ ako „ podniky a výrobky patriace do sekcií B, C, F a sekcie J divízie 63 štatistickej klasifikácie hospodárskych činností (NACE. REV.2), ako sa stanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006 “ (4).
Oddiely B, C a F zahŕňajú „ťažbu a dobývanie“, „výrobu“ a „stavebníctvo“. Oddiel J, bod 63 zahŕňa činnosti informačných služieb. Z týchto činností predstavujú dátové centrá energeticky najnáročnejšiu činnosť, a preto sú kľúčovým odvetvím na účely orientačného cieľa v článku 22a. Vymedzenie priemyslu podľa článku 2 ods. 18a revidovanej smernice RED presahuje rámec usmernení Eurostatu pre konečnú spotrebu energie v priemysle, pretože sa vzťahuje aj na oddiel J, bod 63, ktorý nie je zahrnutý v usmerneniach Eurostatu o vykazovaní spotreby energie v priemysle. V usmerneniach Eurostatu sa vyžaduje povinné vykazovanie za priemysel v rámci oddielov B, C a F (s dobrovoľným vykazovaním za oddiely 41, 42 a 43) (5). Povinné vykazovanie konečnej spotreby energie pre dátové centrá je zahrnuté v usmerneniach pre konečnú spotrebu energie v službách (6). Štatistické usmernenia o rope a zemnom plyne vyžadujú zber údajov o využívaní ropy a zemného plynu na neenergetické účely v priemysle (7).
Rafinérie sú zahrnuté vo vymedzení priemyslu (oddiel C NACE REV.2). Majú však osobitné postavenie, pokiaľ ide o spotrebu RFNBO a spôsob, akým sa zohľadňujú v rámci rôznych cieľov revidovanej smernice RED, konkrétne cieľov pre zvýšenie energie z obnoviteľných zdrojov v priemysle a v odvetví dopravy stanovených v článkoch 22a a 25 revidovanej smernice RED. Väčšina palív vyrábaných v rafinériách sa používa ako palivá v doprave, a preto sa započítavajú do cieľov využívania obnoviteľných zdrojov energie v odvetví dopravy. Existujú však aj rafinérie, ktoré vyrábajú palivá používané na výrobu energie (t. j. ťažké vykurovacie oleje), ropné produkty pre chemické odvetvie a dokonca aj pevné materiály (ako koks) používané pri výrobe hliníka, ocele alebo hnojív. Okrem toho existuje malý počet rafinérskych produktov, ktoré sa používajú ako palivá v doprave aj ako priemyselné výrobky, napríklad MTBE (metyl-terc-butyl-éter) a metanol.
Rozdelenie spotreby vodíka na úrovni rafinérie by sa malo vykonať na základe všetkých rôznych výrobkov vyrobených s vodíkom na konci procesu, na základe energetického obsahu a na ročnom základe na úrovni rafinérie. Rozdeleniu by malo predchádzať vylúčenie vodíka vyrobeného ako vedľajší produkt a spotrebovaného v rámci rafinérie. Ak rafinéria nemá jasno v tom, či sa výrobok používa v odvetví dopravy alebo ako priemyselný výrobok, členské štáty by mali použiť údaje na úrovni EÚ na určenie pomeru výrobkov používaných ako palivá v doprave alebo ako priemyselný výrobok.
RFNBO používané v rafinérii preto čiastočne prispievajú k cieľu spotreby RFNBO v doprave, ako je stanovené v článku 25 ods. 2 písm. a) revidovanej smernice RED, a čiastočne k cieľu spotreby RFNBO v priemysle, ako je stanovené v článku 22a revidovanej smernice RED. Podiel príspevku možno stanoviť na základe ročného pomeru rafinérskych produktov používaných v doprave a priemysle, bez prekročenia objemu spotreby vodíka prideleného priemyslu na úrovni rafinérie.
Oddiel D (dodávka elektriny, plynu, pary a klimatizácie) nie je zahrnutý. Preto vodík používaný ako palivo v centrálnych elektrárňach alebo vodík používaný na výrobu komerčnej pary nepatrí do rozsahu pôsobnosti článku 22a vrátane cieľa RFNBO.
Od januára 2022 sa nariadenie o energetickej štatistike (8) vzťahuje aj na zber údajov o výrobe a spotrebe vodíka a od januára 2024 aj na transformácie medzi vodíkom a inými palivami. Zmesi vodíka a iných plynov zatiaľ nie sú zahrnuté v pokynoch Eurostatu na vykazovanie vodíka (9).
Na výpočet cieľovej hodnoty RFNBO pre priemysel je dôležité, aby sa pri výpočte množstva RNFBO, ktoré sa spotrebuje v priemysle, zohľadnil vodík používaný v priemyselných procesoch a prepravovaný vo forme zmesi: najmä vodík v syntéznom plyne (zmes vodíka a oxidu uhoľnatého), ktorý sa používa ako surovina na výrobu chemikálií, a vodík v zmesi vodíka a dusíka (N2), ktorý sa používa ako surovina na výrobu amoniaku.
V rámci národných štatistík sa už zbierajú údaje o vodíku na dobrovoľnom základe, hoci povinnosť podávať správy platí až od roku 2024. Pokyny Eurostatu pre vykazovanie vodíka (10) v súčasnosti umožňujú dobrovoľné vykazovanie spotreby amoniaku a zatiaľ nezahŕňajú dobrovoľné vykazovanie metanolu. Amoniak aj metanol sú deriváty vodíka a členské štáty už podporujú dobrovoľné podávanie správ.
Komisia čo najskôr podporí sledovanie podielu RFNBO na priemyselnej spotrebe vodíka prostredníctvom nástroja SHARES (11) (Short Assessment of Renewable Energy Sources – Krátke hodnotenie obnoviteľných zdrojov energie).
2.2. Povinnosť určená členským štátom
Cieľová hodnota RFNBO uvedená v článku 22a revidovanej smernice RED sa vzťahuje na členské štáty, čo znamená, že členské štáty sú zodpovedné za zabezpečenie toho, aby príspevok RFNBO dosiahol cieľovú hodnotu. Vyplýva to z textu článku 22a a je to odôvodnené dvoma ďalej uvedenými dôvodmi: po prvé, v súčasnosti neexistuje trh s RFNBO, pretože výroba RFNBO je obmedzená a v porovnaní s fosílnymi ekvivalentmi sú stále pomerne drahé. Preto sú potrebné regulačné stimuly na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni, aby sa RFNBO sprístupnili priemyslu a podporilo sa vytvorenie trhu s týmito výrobkami. Členské štáty by mali navrhnúť opatrenia na dosiahnutie cieľa RFNBO pre priemysel podľa svojich vnútroštátnych podmienok, pričom by mali zohľadniť rôzne úrovne využívania vodíka v rôznych odvetviach, ako aj to, ako môže dostupnosť RFNBO pre určitých priemyselných spotrebiteľov podporiť ich prechod na výrobné procesy založené na obnoviteľných zdrojoch energie. Po druhé, objem spotreby vodíka v priemysle a počet priemyselných spotrebiteľov vodíka sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líši. Členské štáty preto môžu prispôsobiť svoje politiky podľa svojich špecifických podmienok a zabezpečiť, aby pri vykonávaní tejto povinnosti zabezpečili rovnaké podmienky pre spotrebiteľov vodíka.
Táto povinnosť sa preto nevzťahuje priamo na spotrebiteľov vodíka. To nevylučuje, aby členské štáty stanovili povinné kvóty na spotrebu RFNBO ako jedno z možných opatrení na dosiahnutie cieľa. V takom prípade je dôležité, aby členské štáty zohľadnili vplyv, ktorý môžu mať povinné kvóty na konkurencieschopnosť priemyselných spotrebiteľov vodíka. Kvóty, ktoré nie sú podporené primeranými regulačnými opatreniami a podpornými mechanizmami v súlade so štátnou pomocou na kompenzáciu rozdielu v nákladoch medzi palivami RFNBO a fosílnymi palivami, by mohli viesť k úniku uhlíka a dodatočnému dovozu výrobkov vyrobených z fosílneho vodíka v rámci EÚ alebo mimo nej. To by bolo v rozpore s cieľom článku 22a dekarbonizovať odvetvie priemyslu Únie. Okrem toho by všetky vnútroštátne vykonávacie opatrenia mali byť navrhnuté bez toho, aby bola dotknutá ZFEÚ, a najmä jej článok 28.
2.3. Výpočet čitateľa
V článku 22a ods. 1 písm. b) sa stanovuje, že „na výpočet čitateľa sa použije energetický obsah palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu spotrebovaných v priemysle na účely koncovej energie a neenergetické účely, s výnimkou palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu použitých ako medziprodukt na výrobu konvenčných dopravných palív a biopalív“.
Do čitateľa tak môže prispieť len obnoviteľný vodík a jeho deriváty, ktoré spadajú pod vymedzenie RFNBO v revidovanej smernici RED (12) a používajú sa v priemysle, a to na základe ich energetického obsahu. RFNBO zahŕňajú obnoviteľný vodík a jeho deriváty, ktoré sú v súlade s vymedzením uvedeným v článku 2 ods. 36 revidovanej smernice RED a s delegovanými aktami o RFNBO (13). Na účely výpočtu čitateľa sa za deriváty považujú výrobky získané ako priame deriváty vodíka, t. j. vyplývajúce z chemického spojenia vodíka s inými molekulami. Výrobky obsahujúce vodík, ktoré však nie sú priamymi derivátmi vodíka (napr. hnojivá), alebo výrobky vyrobené s použitím vodíka ako redukčného činidla (napr. priamo redukované železo (14)) by sa nepovažovali za RFNBO.
V odseku 1 písm. b) sa odkazuje na RFNBO „spotrebované v odvetví priemyslu“, a preto je cieľ RFNBO stanovený v článku 22a cieľom „spotreby“. To znamená, že RFNBO sa započítavajú do čitateľa členského štátu, v ktorom sa spotrebujú v konečnej podobe v odvetví priemyslu. V prípade RFNBO, ktoré sú derivátmi obnoviteľného vodíka, sa obnoviteľný vodík použitý na ich výrobu nesmie zahrnúť do čitateľa vyrábajúceho členského štátu (15) (bez ohľadu na to, či je to ten istý členský štát, v ktorom sa RFNBO spotrebúvajú, alebo iný členský štát). V dôsledku toho v situácii, keď sa určité RFNBO (napr. obnoviteľný amoniak) vyrábajú v členskom štáte a potom sa vyvážajú do iného členského štátu, dovážajúci členský štát by RFNBO započítal do svojho priemyselného cieľa v čitateli, zatiaľ čo vyvážajúci členský štát by obnoviteľný vodík použitý na jeho výrobu do čitateľa nezapočítal.
Na sledovanie vodíka z obnoviteľných zdrojov certifikovaného ako RFNBO, ktorý sa vstrekuje do prepojenej plynárenskej infraštruktúry Únie, je možné použiť systém hmotnostnej bilancie v súlade s článkom 30 smernice RED za predpokladu, že spotrebiteľ fyzicky oddelí vodík od zmesi plynov. Priradenie vlastností vodíka v oblasti udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov k zemnému plynu nie je možné, ak neexistuje takáto fyzická separácia obnoviteľného vodíka zo zmesi plynov. Okrem toho platia rovnaké pravidlá pre vyvažovanie hmotnosti. Príslušné objemy RFNBO sa musia vložiť do databázy Únie v súlade s článkom 31a smernice RED.
RFNBO používané v rafinériách, a to aj ako medziprodukt, na výrobu konvenčných palív pre dopravu (16) a biopalív (17) sa nezapočítavajú do cieľa pre priemysel podľa článku 22a, ale pre dopravu podľa článku 25 (pozri ďalej v texte). RFNBO používané v rafinériách na výrobu priemyselných výrobkov spotrebovaných v odvetví priemyslu sa však môžu započítať do cieľa pre priemysel.
Vodík vyrobený ako vedľajší produkt, ktorý spĺňa vymedzenie RFNBO (18), sa môže započítať do čitateľa.
2.4. Výpočet menovateľa
V článku 22a ods. 1 piatom pododseku písm. a) sa stanovuje, že „ na výpočet menovateľa sa použije energetický obsah vodíka použitého na účely koncovej energie a neenergetické účely, s výnimkou: i) vodíka použitého ako medziprodukt na výrobu konvenčných dopravných palív a biopalív; ii) vodíka, ktorý sa vyrába dekarbonizáciou priemyselného zvyškového plynu a ktorý sa používa ako náhrada špecifického plynu, z ktorého sa vyrába; iii) vodíka vyrábaného ako vedľajší produkt alebo odvodeného z vedľajších produktov v priemyselných zariadeniach “.
Hoci sa v tomto odseku spomína vodík používaný na konečné energetické a neenergetické účely bez uvedenia odvetvia, v ktorom sa spotrebúva, z piateho pododseku odseku 1 je zrejmé, že menovateľ sa vzťahuje len na vodík spotrebovaný v odvetví priemyslu, a to stanovením cieľa „ 42 % vodíka spotrebovaného na konečné energetické a neenergetické účely v priemysle do roku 2030 “. Preto menovateľ zahŕňa len vodík spotrebovaný v odvetví priemyslu, ako je vymedzené v článku 2 ods. 18a, a nie vodík spotrebovaný vo všetkých odvetviach.
Okrem toho v menovateli sa nerozlišuje medzi zdrojom energie na výrobu vodíka a zahŕňa sa vodík vyrobený všetkými rôznymi spôsobmi. Zahŕňa sa aj vodík, ktorý sa zámerne spotrebuje ako súčasť zmesi, napríklad podiel vodíka v syntéze (bežná zmes vodíka a oxidu uhoľnatého používaná v chemickom priemysle) alebo podiel vodíka v zmesi s dusíkom (N2) na výrobu amoniaku.
V článku 22a ods. 1 piatom pododseku písm. a) sa stanovuje, že z menovateľa sú vylúčené tieto tri prípady spotreby vodíka v priemysle:
|
i) |
„vodíka použitého ako medziprodukt na výrobu konvenčných dopravných palív a biopalív“ . Patrí sem akýkoľvek vodík, ktorý sa spotrebuje na odsírenie alebo hydrogenáciu dopravných palív a biopalív. Toto vylúčenie sa bude týkať najmä spotreby vodíka v rafinériách. Rafinérie, ktoré vyrábajú dopravné palivá aj priemyselné výrobky, by mali vylúčiť iba vodík spotrebovaný na výrobu konvenčných dopravných palív a biopalív; |
|
ii) |
„vodíka, ktorý sa vyrába dekarbonizáciou priemyselného zvyškového plynu a ktorý sa používa ako náhrada špecifického plynu, z ktorého sa vyrába“. Patrí sem akýkoľvek vodík, ktorý sa vyrába zo zvyškových plynov a ktorý sa následne opätovne zavádza do priemyselného procesu, aby nahradil zvyškový plyn, z ktorého bol vyrobený. Toto vylúčenie je podkategóriou, na ktorú sa vzťahuje aj širšie vylúčenie „vodíka vyrábaného ako vedľajší produkt alebo odvodeného z vedľajších produktov v priemyselných zariadeniach“ (pozri ďalej); |
|
iii) |
„vodíka vyrábaného ako vedľajší produkt alebo odvodeného z vedľajších produktov v priemyselných zariadeniach“. Táto výnimka sa vzťahuje na vodík, ktorý sa vyrába ako nevyhnutný a neúmyselný dôsledok výroby hlavného výrobku, alebo na vodík, ktorý sa vyrába zo zvyškových plynov, ktoré sú nevyhnutným a neúmyselným dôsledkom výroby hlavného výrobku. Táto kategória zahŕňa vodík vyrábaný v procesoch výroby chlóru alebo chlorečnanu sodného, vodík, ktorý vzniká ako vedľajší produkt pri krakovaní fosílnych palív na výrobu alkánov alebo alkénov, vodík, ktorý sa vyrába v procese dehydrogenácie na výrobu styrénu alebo etylénu, alebo vodík, ktorý sa vyrába pri výrobe koksárenského plynu alebo vo vysokej peci pri výrobe železa/ocele. |
Pokyny Eurostatu pre vykazovanie štatistiky o vodíku zahŕňajú výrobu vodíka, či už zámernú a výlučnú, alebo ako vedľajší produkt.
Okrem uvedených vylúčení sa v odôvodnení 62 revidovanej smernice RED uznáva úloha subjektov, ktoré prijali investičné rozhodnutia s cieľom modernizovať už existujúce zariadenia na výrobu vodíka založené na technológii parného reformingu metánu s cieľom dekarbonizovať výrobu vodíka. Treba poznamenať, že uznanie v tomto odôvodnení je obmedzené len na projekty, na ktoré bol grant z Inovačného fondu udelený pred nadobudnutím účinnosti revidovanej smernice RED, t. j. 20. novembra 2023. V dôsledku toho sa nebude vzťahovať na nové projekty, v prípade ktorých bolo rozhodnutie o udelení grantu prijaté po tomto dátume.
Pokiaľ ide o rozsah menovateľa, piaty pododsek článku 22a sa vzťahuje na „vodík“ používaný na konečné energetické a neenergetické účely v priemysle. To je v kontraste so znením použitým v článku 22b, v ktorom sa stanovujú podmienky pre zníženie cieľovej hodnoty RFNBO v odvetví priemyslu (bližšie vysvetlené v oddiele 4 tohto usmernenia). Článok 22b umožňuje členským štátom znížiť cieľ RFNBO v odvetví priemyslu, ak spotrebujú obmedzený podiel „vodíka alebo jeho derivátov“ vyrobených z fosílnych palív.
Použitie odkazu na „vodík“ len v článku 22a sa zdá prejavom zámernej vôle spoluzákonodarcov zohľadniť v menovateli len spotrebu vodíka, a nie spotrebu jeho derivátov, čo naznačuje zámer zamerať sa konkrétne na dekarbonizáciu vodíka v EÚ. Vodík použitý na výrobu derivátov (bez ohľadu na to, či sa kvalifikujú ako RFNBO alebo nie) by sa započítal do menovateľa v členskom štáte, v ktorom sa derivát vyrába. Ak sa napríklad vodík použije v členskom štáte (členský štát A) na výrobu amoniaku, ktorý sa potom vyvezie do iného členského štátu (členský štát B), vodík použitý na výrobu amoniaku sa započíta do menovateľa v členskom štáte A, zatiaľ čo výsledný amoniak sa do menovateľa v členskom štáte B nezapočíta.
Hoci uvedené pravidlá týkajúce sa menovateľa platia pre všetky členské štáty na účely započítavania spotreby vodíka v priemysle s cieľom overiť dodržiavanie cieľa stanoveného v článku 22a, členské štáty majú možnosť stanoviť prísnejší cieľ, ktorý by zahŕňal spotrebu derivátov v menovateli, čím by sa zvýšil menovateľ a následne aj cieľ RFNBO. V tomto prípade by však mali Eurostatu vykazovať údaje v súlade s pravidlami účtovania menovateľa vysvetlenými v predchádzajúcich odsekoch.
3. Vzťah medzi cieľom RFNBO a celkovým cieľom EÚ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov podľa článku 3
V článku 2 ods. 4 revidovanej smernice RED sa „hrubá konečná energetická spotreba“ vymedzuje ako „ energetické komodity dodávané na energetické účely pre priemysel, dopravu, domácnosti, služby vrátane verejných služieb, poľnohospodárstvo, lesné a rybné hospodárstvo, spotreba elektriny a tepla zo strany energetických odvetví, ktoré sa zaoberajú výrobou elektriny a tepla, a straty elektriny a tepla počas distribúcie a prenosu.“ Všeobecný cieľ spotreby energie z obnoviteľných zdrojov stanovený v článku 3 revidovanej smernice RED sa vzťahuje na podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe energie v Únii. To znamená, že k cieľu môžu prispieť len komodity energie z obnoviteľných zdrojov (vrátane RFNBO) používané na energetické účely, ale nie tie, ktoré sa používajú na neenergetické účely.
RFNBO používané na neenergetické účely prispievajú k orientačnému cieľu zvýšenia energie z obnoviteľných zdrojov v odvetví priemyslu stanovenému v článku 22a ods. 1, ktorý sa týka „ podielu obnoviteľných zdrojov v množstve zdrojov energie používaných na účely koncovej energie a neenergetické účely v priemysle “, a teda prispievajú k dosiahnutiu cieľa RFNBO stanoveného v tom istom článku. Na základe článku 3 revidovanej smernice RED však neprispievajú k celkovému cieľu EÚ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030 vo výške najmenej 42,5 %.
Okrem toho sa elektrina z obnoviteľných zdrojov použitá na výrobu RFNBO nebude započítavať do celkového cieľa EÚ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov (ako sa uvádza v článku 7 ods. 2 smernice RED). RFNBO používané na energetické účely sa započítavajú do celkového cieľa pre energiu z obnoviteľných zdrojov a v rámci odvetvia, v ktorom sa spotrebúvajú. Elektrina z obnoviteľných zdrojov vyrobená z RFNBO sa takisto započíta do celkového cieľa v oblasti obnoviteľnej energie.
4. Článok 22b
V článku 22b ods. 1 sa uvádza, že „ členský štát môže v roku 2030 znížiť príspevok palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu používaných na účely koncovej energie a neenergetické účely uvedené v článku 22a ods. 1 piatom pododseku o 20 % za predpokladu, že:
|
a) |
je tento členský štát na dobrej ceste k svojmu národnému príspevku k záväznému celkovému cieľu Únie stanovenému v článku 3 ods. 1 prvom pododseku, ktorý je prinajmenšom rovnocenný s jeho očakávaným národným príspevkom v súlade so vzorcom uvedeným v prílohe II k nariadeniu (EÚ) 2018/1999; a takisto |
|
b) |
podiel vodíka alebo jeho derivátov vyrobených z fosílnych palív, ktorý sa v danom členskom štáte spotrebúva, nepresahuje 23 % v roku 2030 a nepresahuje 20 % v roku 2035“. |
V článku 22a revidovanej smernice RED sa vyžaduje, aby členské štáty od roku 2030 dosiahli podiel spotreby RFNBO v priemysle vo výške 42 % celkovej spotreby vodíka v odvetví priemyslu. Do roku 2035 sa tento podiel zvýši na 60 %. V článku 22b sa zavádza flexibilita pri plnení tohto cieľa tým, že sa členským štátom umožňuje znížiť ho o 20 % v dvoch časových bodoch, t. j. v roku 2030 a 2035, za predpokladu, že sú na ceste k dosiahnutiu svojho vnútroštátneho príspevku k záväznému celkovému cieľu Únie a že ich podiel vodíka a jeho derivátov vyrobených z fosílnych palív nie je vyšší ako 23 % v roku 2030 a ako 20 % v roku 2035. Ak sa tieto podmienky splnia kumulatívne, cieľ RFNBO stanovený v článku 22a sa môže znížiť na 33,6 % v roku 2030 a 48 % v roku 2035.
Čitateľ na výpočet podielu vodíka a jeho derivátov vyrobených z fosílnych palív a spotrebovaných v odvetví priemyslu zahŕňa všetky procesy výroby vodíka, ktoré využívajú fosílne zdroje, vrátane tých, pri ktorých sa zachytáva a využíva alebo ukladá CO2. Menovateľ sa vypočíta na základe spotreby všetkého vodíka a jeho derivátov v odvetví priemyslu v členských štátoch, t. j. vrátane RFNBO, fosílneho a nízkouhlíkového vodíka a jeho derivátov. Vzhľadom na to, že vodík je prirodzene prítomný v mnohých látkach používaných v priemysle, ako je metán (CH4) alebo dokonca voda (H2O), treba rozlišovať medzi derivátmi vodíka a všetkými ostatnými látkami, ktoré obsahujú vodík. Na účely menovateľa sa za relevantné deriváty vodíka považujú len tie výrobky, ktoré sa vyrábajú s použitím vodíka ako vstupnej suroviny. Výrobky, ktoré obsahujú vodík v prirodzenom stave, alebo výrobky vyrobené z výrobkov, ktoré obsahujú vodík v prirodzenom stave, by sa mali vylúčiť.
Na základe uvedených skutočností by metán, ktorý v prirodzenom stave obsahuje vodík, do menovateľa nepatril, zatiaľ čo syntetický metán (e-metán) áno. Rozsah pôsobnosti je však obmedzený na produkty získané ako priame deriváty vodíka, t. j. vznikajúce kombináciou vodíka s inými molekulami. Výrobky obsahujúce vodík, ktoré však nie sú priamymi derivátmi vodíka (napr. hnojivá), alebo výrobky vyrobené s použitím vodíka ako redukčného činidla (napr. priamo redukované železo) by do menovateľa nepatrili.
V článku 22b sa výslovne nevylučuje vedľajší vodíkový produkt z výpočtu podielu vodíka a derivátov uvedených v článku 22b ods. 1 písm. b). Avšak vzhľadom na to, že článok 22b nie je samostatným ustanovením, ale skôr vychádza z článku 22a tým, že poskytuje flexibilitu na dosiahnutie cieľa RFNBO v odvetví priemyslu, a na zabezpečenie súladu s článkom 22a, kde je vedľajší vodíkový produkt vylúčený, aby sa nezohľadňoval pri výpočte spotreby vodíka, bol by možný taký výklad, že rovnaké vylúčenia sa vzťahujú na čitateľ aj menovateľ článku 22b písm. b) pre vodík vyrobený ako vedľajší produkt.
Ak sa členský štát rozhodne uplatniť flexibilitu podľa článku 22b, musí to oznámiť Komisii spolu so svojimi integrovanými národnými energetickými a klimatickými plánmi. Oznámenie bude obsahovať informácie o aktualizovanom podiele palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu a všetky relevantné údaje na preukázanie splnenia oboch podmienok stanovených v článku 22b.
5. Cieľ RFNBO v článku 25
V článku 25 sa stanovuje osobitný čiastkový cieľ pre RFNBO vo výške 1 % spotreby energie v doprave, ktorý sa vypočíta v súlade s pravidlami stanovenými v článku 27. Okrem toho sa RFNBO započítavajú do kombinovaného čiastkového cieľa stanoveného pre RFNBO a pokročilé biopalivá, ako aj do celkového cieľa v oblasti dopravy. RFNBO sú oprávnené na započítanie do cieľov len vtedy, ak dosiahnu aspoň 70 % úspory emisií.
Sú možné dva hlavné spôsoby dosiahnutia súladu:
|
i) |
RFNBO sa započítavajú do cieľov, ak sa dodávajú do ktoréhokoľvek druhu dopravy vrátane medzinárodných námorných zásobníkov na území členského štátu. |
|
ii) |
RFNBO sa započítavajú do cieľov, ak sa používajú ako medziprodukty na výrobu konvenčných palív pre dopravu a biopalív za predpokladu, že zníženie emisií skleníkových plynov dosiahnuté používaním RFNBO sa nezapočítava do výpočtu úspor emisií skleníkových plynov z biopalív. Použitie ako medziprodukt zahŕňa prípady, keď sa vodík z obnoviteľných zdrojov používa v rafinériách, napr. na odstránenie nečistôt počas hydrogenizácie, ako aj vodík používaný na výrobu HVO a metanolu, ktorý sa používa na výrobu bionafty. |
RFNBO, ktoré sa používajú ako medziprodukty na výrobu konvenčných palív pre dopravu a biopalív, sa započítavajú do cieľa v krajine, kde sa používajú, a nezohľadňujú sa vo výstupe zariadenia, ktoré vyrába konvenčné palivá pre dopravu alebo biopalivá. Ak sa RFNBO, ktoré sa používajú ako medziprodukty na výrobu biopalív, započítavajú do cieľov, musia sa pri výpočte úspor emisií skleníkových plynov z biopalív považovať za fosílny vstup.
Hoci sa v smernici jasne uvádza, že RFNBO, ktoré sa používajú ako medziprodukty na výrobu konvenčných palív v doprave, sa započítavajú do cieľov, neuvádza sa v nej, ako sa podporuje používanie RFNBO na účely cieľa v oblasti dopravy. Jedným zo sľubných prístupov je začlenenie hospodárskych subjektov, ktoré používajú RFNBO ako medziprodukty na výrobu konvenčných palív v doprave a biopalív, do povinnosti dodávok uvedenej v článku 25 podobným spôsobom ako hospodárske subjekty, ktoré dodávajú elektrinu z obnoviteľných zdrojov do elektrických vozidiel v rámci úverového mechanizmu, ako sa predpokladá v článku 25 ods. 4.
(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2413 z 18. októbra 2023, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2018/2001, nariadenie (EÚ) 2018/1999 a smernica 98/70/ES, pokiaľ ide o podporu energie z obnoviteľných zdrojov, a ktorou sa zrušuje smernica Rady (EÚ) 2015/652 (Ú. v. EÚ L, 2023/2413, 31.10.2023, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2023/2413/oj).
(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82).
(3) Tento podiel presahuje 30 % pri kombinácii konečnej energetickej a neenergetickej spotreby.
(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zavádza štatistická klasifikácia ekonomických činností NACE Revision 2 a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 a niektoré nariadenia ES o osobitných oblastiach štatistiky (Ú. v. EÚ L 393, 30.12.2006, s. 1).
(5) https://ec.europa.eu/eurostat/documents/38154/16135593/energy-consumption-industry-reporting-instructions.pdf.
(6) https://ec.europa.eu/eurostat/documents/38154/16135593/energy-consumption-services-reporting-instructions.pdf.
(7) https://ec.europa.eu/eurostat/documents/38154/16135593/Natural_Gas_Questionnaire_Instructions.pdf a https://ec.europa.eu/eurostat/documents/38154/16135593/Oil_Questionnaire_Instructions.pdf.
(8) Nariadenie Komisie (EÚ) 2022/132 z 28. januára 2022, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1099/2008 o energetickej štatistike, pokiaľ ide o vykonávanie aktualizácií ročnej, mesačnej a krátkodobej mesačnej energetickej štatistiky (Ú. v. EÚ L 20, 31.1.2022, s. 208) a nariadenie Komisie (EÚ) 2024/264 zo 17. januára 2024, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1099/2008 o energetickej štatistike, pokiaľ ide o vykonávanie aktualizácií ročnej, mesačnej a krátkodobej mesačnej energetickej štatistiky (Ú. v. EÚ L, 2024/264, 18.1.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/264/oj).
(9) V tomto prípade je zmes jednoducho vodík spolu s jednou alebo viacerými chemickými zložkami, ktoré však nie sú chemicky prepojené.
(10) Pozri poznámku pod čiarou č. 8.
(11) Nástroj Short Assessment of Renewable Energy Sources (SHARES), ktorý vyvinul EUROSTAT, sa zameriava na harmonizovaný výpočet podielu energie z obnoviteľných zdrojov.
(12) V revidovanej smernici RED sa v článku 2 ods. 36 RFNBO vymedzujú ako „kvapalné a plynné palivá, ktorých energetický obsah pochádza z iných obnoviteľných zdrojov než biomasa“.
(13) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2023/1184 z 10. februára 2023, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 vypracovaním metodiky Únie, ktorou sa stanovujú podrobné pravidlá výroby kvapalných a plynných palív v doprave z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu,
C(2023) 1087 (Ú. v. EÚ L 157, 20.6.2023, s. 11) a delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2023/1185 z 10. februára 2023, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 stanovením minimálnej prahovej hodnoty pre úspory emisií skleníkových plynov z fosílnych palív vyrobených z odpadu a spresnením metodiky posudzovania úspor emisií skleníkových plynov z kvapalných a plynných palív v doprave z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu a z fosílnych palív vyrobených z odpadu, C(2023) 1086 (Ú. v. EÚ L 157, 20.6.2023, s. 20).
(14) Treba poznamenať, že v prípade výroby ocele prostredníctvom procesu DRI by sa obnoviteľný vodík používaný ako redukčné činidlo na priamu redukciu železa považoval za RFNBO používaný v odvetví priemyslu. Surové železo, ktoré vzniká priamou redukciou železa pomocou obnoviteľného vodíka, sa nepovažuje za RFNBO.
(15) Pokiaľ sa podľa článku 7 ods. 1 revidovanej smernice RED členské štáty „nedohodnú prostredníctvom osobitnej dohody o spolupráci na započítaní celku alebo časti palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu spotrebovaných v jednom členskom štáte do podielu hrubej konečnej energetickej spotreby energie z obnoviteľných zdrojov v členskom štáte, v ktorom boli uvedené palivá vyrobené. S cieľom monitorovať, aby sa tie isté palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu nezapočítavali v členskom štáte, v ktorom sa vyrábajú, aj v členskom štáte, v ktorom sa spotrebúvajú, a aby sa zaznamenávalo započítané množstvo, členské štáty oznámia Komisii každú takúto dohodu o spolupráci. Takáto dohoda o spolupráci obsahuje množstvo palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, ktoré sa má započítať celkovo a pre každý členský štát, a dátum, ku ktorému sa dohoda o spolupráci má začať uplatňovať“.
(16) Konvenčné palivá v doprave zahŕňajú fosílne palivá, ako je nafta, benzín a petrolej, ktoré sa spotrebúvajú v odvetví dopravy.
(17) Treba poznamenať, že podľa revidovanej smernice RED sú „biopalivá“ kvapalné palivá pre dopravu vyrobené z biomasy.
(18) Napríklad vodík, ktorý je vedľajším produktom procesu výroby alkalických chloridov, pri ktorom sa vo výrobnom procese použila elektrina z obnoviteľných zdrojov a ktorý je v súlade s delegovanými aktmi RFNBO.
PRÍLOHA
Článok 22a
Začleňovanie energie z obnoviteľných zdrojov do odvetvia priemyslu
1. Členské štáty sa usilujú zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov v množstve zdrojov energie používaných na účely koncovej energie a neenergetické účely v priemysle o orientačný nárast aspoň o 1,6 percentuálneho bodu ako ročný priemer vypočítaný na obdobie rokov 2021 až 2025 a 2026 až 2030.
Členské štáty môžu započítať odpadové teplo a chlad do priemerného ročného nárastu uvedeného v prvom pododseku až do výšky 0,4 percentuálneho bodu za predpokladu, že odpadové teplo a chlad sa dodávajú z účinného centralizovaného zásobovania teplom a chladom, s výnimkou sietí, ktoré dodávajú teplo len jednej budove, alebo ak sa všetka tepelná energia spotrebúva výlučne na mieste a ak sa tepelná energia nepredáva. Ak sa tak rozhodnú, priemerný ročný nárast uvedený v prvom pododseku sa zvýši o polovicu započítaných percentuálnych bodov odpadového tepla a chladu.
Členské štáty zahrnú politiky a opatrenia plánované a vykonané so zámerom dosiahnuť toto orientačné zvýšenie do svojich integrovaných národných energetických a klimatických plánov predložených podľa článkov 3 a 14 nariadenia (EÚ) 2018/1999 a svojich integrovaných národných energetických a klimatických správ o pokroku predkladaných podľa článku 17 uvedeného nariadenia.
Ak sa elektrifikácia považuje za nákladovo efektívnu možnosť, uvedené politiky a opatrenia podporujú elektrifikáciu priemyselných procesov založenú na obnoviteľných zdrojoch. Tieto politiky a opatrenia sa usilujú vytvoriť priaznivé trhové podmienky pre dostupnosť ekonomicky životaschopných a technicky uskutočniteľných alternatívnych energií z obnoviteľných zdrojov, ktoré by nahradili fosílne palivá používané na priemyselné vykurovanie s cieľom znížiť používanie fosílnych palív používaných na vykurovanie, pri ktorých je teplota nižšia ako 200 °C. Členské štáty pri prijímaní týchto politík a opatrení zohľadňujú zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti, účinnosť a medzinárodnú konkurencieschopnosť a potrebu riešiť regulačné, administratívne a hospodárske prekážky.
Členské štáty zabezpečia, aby príspevok obnoviteľného paliva nebiologického pôvodu používaného na účely koncovej energie a neenergetické účely do roku 2030 predstavoval aspoň 42 % vodíka používaného na účely koncovej energie a neenergetické účely v priemysle a 60 % vodíka do roku 2035. Na výpočet daného percentuálneho podielu sa vzťahujú tieto pravidlá:
|
a) |
na výpočet menovateľa sa použije energetický obsah vodíka použitého na účely koncovej energie a neenergetické účely, s výnimkou:
|
|
b) |
na výpočet čitateľa sa použije energetický obsah palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu spotrebovaných v priemysle na účely koncovej energie a neenergetické účely, s výnimkou palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu použitých ako medziprodukt na výrobu konvenčných dopravných palív a biopalív; |
|
c) |
na výpočet čitateľa aj menovateľa sa použijú hodnoty týkajúce sa energetického obsahu palív stanovené v prílohe III. |
Na účely písmena c) piateho pododseku tohto odseku na určenie energetického obsahu palív, ktoré nie sú zahrnuté v prílohe III, použijú členské štáty príslušné európske normy pre stanovenie výhrevnosti palív, alebo ak sa na uvedený účel neprijala nijaká európska norma, príslušné normy ISO.
2. Členské štáty podporujú dobrovoľné systémy označovania priemyselných výrobkov, ktoré sú deklarované ako výrobky vyrobené za pomoci energie z obnoviteľných zdrojov a palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu. Takéto dobrovoľné systémy označovania uvádzajú percentuálny podiel energie z obnoviteľných zdrojov alebo palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu použitých pri získavaní surovín a predbežnom spracovaní, výrobe a distribúcii vypočítaný na základe metodík stanovených buď v odporúčaní Komisie (EÚ) 2021/2279 (*1) alebo v ISO 14067:2018.
3. Členské štáty vo svojich integrovaných národných energetických a klimatických plánoch predložených podľa článkov 3 a 14 nariadenia (EÚ) 2018/1999 a vo svojich integrovaných národných energetických a klimatických správach o pokroku predkladaných podľa článku 17 uvedeného nariadenia nahlásia množstvo palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, ktoré podľa očakávaní dovezú a vyvezú. Na základe týchto správ Komisia vypracuje stratégiu Únie pre dovážaný a domáci vodík s cieľom podporiť európsky trh s vodíkom, ako aj výrobu domáceho vodíka v rámci Únie, podporiť vykonávanie tejto smernice a dosiahnutie cieľov, ktoré sú v nej stanovené, pričom náležite zohľadní bezpečnosť dodávok a strategickú autonómiu Únie v oblasti energetiky a rovnakých podmienok na svetovom trhu s vodíkom. Členské štáty vo svojich integrovaných národných energetických a klimatických plánoch predložených podľa článkov 3 a 14 nariadenia (EÚ) 2018/1999 a vo svojich integrovaných národných energetických a klimatických správach o pokroku predložených podľa článku 17 uvedeného nariadenia uvedú, ako plánujú prispieť k uvedenej stratégii.
Článok 22b
Podmienky na zníženie cieľa používania palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu v priemysle
1. Členský štát môže v roku 2030 znížiť príspevok palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu používaných na účely koncovej energie a neenergetické účely uvedené v článku 22a ods. 1 piatom pododseku o 20 % za predpokladu, že:
|
a) |
je tento členský štát na dobrej ceste k svojmu národnému príspevku k záväznému celkovému cieľu Únie stanovenému v článku 3 ods. 1 prvom pododseku, ktorý je prinajmenšom rovnocenný s jeho očakávaným národným príspevkom v súlade so vzorcom uvedeným v prílohe II k nariadeniu (EÚ) 2018/1999; a takisto |
|
b) |
podiel vodíka alebo jeho derivátov vyrobených z fosílnych palív, ktorý sa v danom členskom štáte spotrebúva, nepresahuje 23 % v roku 2030 a nepresahuje 20 % v roku 2035. |
Ak niektorá z uvedených podmienok nie je splnená, zníženie uvedené v prvom pododseku sa prestane uplatňovať.
2. Ak členský štát uplatňuje zníženie uvedené v odseku 1, oznámi to Komisii spolu so svojimi integrovanými národnými energetickými a klimatickými plánmi predloženými v súlade s článkami 3 a 14 nariadenia (EÚ) 2018/1999 a ako súčasť svojich integrovaných národných energetických a klimatických správ o pokroku predložených v súlade s článkom 17 uvedeného nariadenia. Oznámenie bude obsahovať informácie o aktualizovanom podiele palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu a všetky relevantné údaje na preukázanie splnenia podmienok stanovených v odseku 1 písm. a) a b) tohto článku.
Komisia monitoruje situáciu v členských štátoch, ktoré využívajú zníženie, s cieľom overiť priebežné plnenie podmienok stanovených v odseku 1 písm. a) a b).
(*1) Odporúčanie Komisie (EÚ) 2021/2279 z 15. decembra 2021 týkajúce sa používania metód environmentálnej stopy na meranie a oznamovanie environmentálnych vlastností produktov a environmentálneho správania organizácií počas ich životného cyklu.
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/2983/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)