(1)

Nariadením (ES) č. 91/2009 (2) Rada uložila konečné antidumpingové clo na dovoz určitých spojovacích materiálov zo železa alebo z ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“ alebo „Čína“). Uvedené opatrenia sa budú ďalej označovať ako „pôvodné opatrenia“ a prešetrovanie, ktoré viedlo k uvedeným opatreniam, sa bude ďalej označovať ako „pôvodné prešetrovanie“.

(2)

Po uložení konečného antidumpingového cla Komisia získala dôkazy o tom, že tieto opatrenia sa obchádzali prostredníctvom prekládky v Malajzii.

(3)

Komisia preto 28. novembra 2010 nariadením (EÚ) č. 966/2010 (3) začala prešetrovanie týkajúce sa možného obchádzania antidumpingových opatrení uložených nariadením (ES) č. 91/2009 (ďalej len „prešetrovanie obchádzania“).

(4)

Rada 26. júla 2011 vykonávacím nariadením Rady (EÚ) č. 723/2011 (4) (ďalej len „nariadenie proti obchádzaniu opatrení“) rozšírila antidumpingové clo uložené nariadením (ES) č. 91/2009 na určité spojovacie materiály zo železa alebo z ocele zasielané z Malajzie bez ohľadu na to, či sú deklarované ako výrobky s pôvodom v Malajzii alebo nie.

(5)

Komisia 27. februára 2016 nariadením Komisie (EÚ) 2016/278 (5) zrušila konečné antidumpingové clo uložené nariadením (ES) č. 91/2009 a rozšírené vykonávacím nariadením (EÚ) č. 723/2011.

(6)

Súdny dvor rozsudkom vo veci C-644/17 Eurobolt z 3. júla 2019 (6) vyhlásil nariadenie (EÚ) č. 723/2011 za neplatné v rozsahu, v akom bolo prijaté v rozpore s konzultačným postupom uvedeným v článku 15 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 (7).

(7)

Súdny dvor sa uzniesol, že požiadavka poskytnúť poradnému výboru všetky príslušné informácie najneskôr desať pracovných dní pred jeho zasadnutím, stanovená v článku 15 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1225/2009, patrí medzi podstatné formálne náležitosti zákonnosti postupu, ktorých porušenie spôsobuje neplatnosť dotknutého aktu (8). Podľa Súdneho dvora bolo toto ustanovenie porušené v rozsahu, v akom pripomienky spoločnosti Eurobolt, dánskeho dovozcu spojovacích materiálov z Malajzie, neboli oznámené členským štátom najneskôr desať pracovných dní pred zasadnutím poradného výboru.

(8)

V súlade s článkom 266 ZFEÚ musia inštitúcie Únie prijať nevyhnutné opatrenia, aby vyhoveli rozsudku Súdneho dvora Európskej únie. Komisia preto 27. augusta 2019 opätovne otvorila prešetrovanie obchádzania s cieľom napraviť nezákonnosť, ktorú zistil Súdny dvor (9).

(9)

Rozsah opätovného začatia prešetrovania obchádzania bol obmedzený na vykonanie rozsudku Súdneho dvora vo veci C-644/17 Eurobolt, a síce aby sa zabezpečilo splnenie všetkých formálnych náležitostí vyplývajúcich z postupu poradného výboru uvedených v článku 15 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1225/2009 (10). Tento postup bol medzičasom nahradený postupom preskúmania výborom uvedeným v článku 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (11).

(10)

V tejto súvislosti by sa malo zdôrazniť, že akty Európskej únie sa majú prijímať v súlade s procesnými pravidlami, ktoré platia v čase ich prijatia. Článok 15 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1225/2009 bol v podobe, akú mal v čase príslušného prešetrovania, zrušený. Preto možno konanie, akým je súčasné opätovné otvorenie prešetrovania obchádzania začaté podľa článku 13 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1225/2009, po zrušení článku 15 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1225/2009 v podobe, v akej bol uplatniteľný v čase prijatia vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 723/2011, dokončiť iba na základe postupu výboru, ktorý je v súčasnosti platný na účely uloženia opatrení proti obchádzaniu (12). Podľa článku 15 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1225/2009, v znení zmenenom a kodifikovanom nariadením (EÚ) 2016/1036, je postup, ktorý sa má na účely tohto opätovného otvorenia dodržať, uvedený v článku 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

(11)

Spoločnosť Eurobolt vo svojom podaní z 13. júna 2011 spochybnila zákonnosť výkladu článku 13 nariadenia (ES) č. 1225/2009, ktorý podala Komisia, v dvoch rovinách. V prvom rade tvrdila, že na dotknutý výrobok by sa nemali vzťahovať rozšírené opatrenia, ak išlo skutočne o výrobok s pôvodom v Malajzii. V druhom rade spoločnosť Eurobolt spochybnila, že v rámci prešetrovania obchádzania z úradnej moci má Komisia právomoc tvrdiť na základe údajov z pôvodného prešetrovania, že došlo k ujme bez toho, aby boli poskytnuté dôkazy o jej existencii.

(12)

Komisia skonštatovala, že žiadne tvrdenie nesúviselo s vykonaním rozsudku. Pripomienky spoločnosti Eurobolt sa teda týkali záležitostí, ktoré nespadajú do rozsahu pôsobnosti uvedeného vykonania rozsudku. Dané tvrdenia by sa v každom prípade mohli zamietnuť aj vo veci samej.

(13)

Pokiaľ ide o prvé tvrdenie spoločnosti Eurobolt, ako sa uvádza v odôvodnení 46 nariadenia proti obchádzaniu opatrení, v článku 13 ods. 1 základného nariadenia sa umožňuje rozšírenie opatrení na dovoz podobného výrobku z „tretích krajín“. V článku 13 ods. 4 základného nariadenia sa umožňujú výnimky pre skutočných výrobcov z uvedenej tretej krajiny. Keďže prešetrovanie obchádzania odhalilo praktiky obchádzania v súlade so zisteniami prešetrovaní, ktoré vykonal úrad OLAF a malajzijské orgány, článkom 1 nariadenia proti obchádzaniu opatrení sa platnosť antidumpingových opatrení rozšírila na dovoz zasielaný z Malajzie. Každá spoločnosť, ktorá preukázala, že bola skutočným malajzijským výrobcom, však bola od rozšírených opatrení oslobodená. Navyše bolo možné, že v budúcnosti sa predložia ďalšie žiadosti o oslobodenie podľa článku 2 nariadenia proti obchádzaniu opatrení. Preto, keďže sa potvrdila existencia prekládky výrobkov s pôvodom v Číne v Malajzii (pozri odôvodnenia 34 a 45 nariadenia proti obchádzaniu opatrení) a vývoz od skutočných malajzijských výrobcov bol od rozšírených opatrení oslobodený, prvé tvrdenie spoločnosti Eurobolt sa zamietlo.

(14)

V súvislosti s druhým tvrdením tejto spoločnosti by sa malo poukázať na to, že v článku 13 ods. 1 základného nariadenia sa okrem iného vyžadujú „dôkazy o ujme alebo o oslabovaní nápravných účinkov cla v súvislosti s cenami a/alebo množstvami podobného výrobku ...“ (zvýraznenie doplnené). Tieto dve požiadavky nie sú kumulatívne. Z odôvodnení 37 a 38 nariadenia proti obchádzaniu opatrení vyplýva, že nápravné účinky antidumpingového cla uloženého pôvodným nariadením boli obchádzaním opatrení oslabené, a to z hľadiska množstiev aj cien. Právne požiadavky stanovené v článku 13 základného nariadenia boli teda splnené. Neexistovala teda potreba ani zákonná povinnosť opätovne posúdiť alebo opätovne použiť údaje o ujme z pôvodného prešetrovania, pokiaľ ide o dovoz z Číny. V dôsledku toho sa zamietlo aj toto tvrdenie.

(15)

Komisia na základe uvedených skutočností dospela k záveru, že podanie spoločnosti Eurobolt z 13. júna 2011 bolo náležite posúdené a tvrdeniami spoločnosti Eurobolt sa zaoberalo nariadenie proti obchádzaniu opatrení, konkrétne v oddieloch 2.8 a 4. V tejto súvislosti je navyše dôležité poznamenať, že spoločnosť Eurobolt nespochybnila ani dôkazy o prekládke výrobkov s pôvodom v Číne v Malajzii, ani zistenia, že spoločnosti, od ktorých Eurobolt odoberá dotknutý výrobok, poskytli Komisii zavádzajúce informácie a neboli schopné preukázať, že boli skutočnými malajzijskými výrobcami.

(16)

Vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2019/1374, ktorým sa opätovne začalo prešetrovanie obchádzania, sa vyzvali zainteresované strany, aby predložili pripomienky týkajúce sa opätovného otvorenia prešetrovania obchádzania. Pripomienky predložili dve strany.

(17)

Spoločnosť Eurobolt tvrdila, že porušenie článku 15 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1225/2009, ktoré konštatoval Súdny dvor, nemožno napraviť ex post, pretože ide o porušenie podstatnej formálnej náležitosti, a preto zneplatňuje celý priebeh pôvodného prešetrovania obchádzania.

(18)

Toto tvrdenie je na základe ďalej uvedených dôvodov nepodložené. Porušenie článku 15 ods. 2 nezneplatňuje celé konanie, pretože nezákonnosť zistená Súdnym dvorom sa netýkala hmotnoprávnych zistení o obchádzaní opatrení. Toto porušenie preto možno napraviť opätovným otvorením prešetrovania obchádzania v bode, v ktorom došlo k nezákonnosti. To znamenalo postúpiť výboru pôvodné pripomienky spoločnosti Eurobolt spolu s návrhom vykonávacieho aktu v súlade s postupom, ktorý je v súčasnosti platný na uloženie opatrení proti obchádzaniu. Je ním postup uvedený v odôvodnení 10. Uplatniteľná zákonná lehota, v ktorej majú byť príslušné informácie doručené výboru, si vyžaduje ich podanie najneskôr 14 dní pred jeho zasadnutím. Výbor, ktorý sa skladá zo zástupcov členských štátov, má tak možnosť oboznámiť sa so všetkými relevantnými informáciami, aby členské štáty mohli sformulovať stanovisko k návrhu vykonávacieho aktu. Ako nedávno uznal Súdny dvor, obnovenie administratívneho postupu a opätovné uloženie antidumpingových ciel na dovoz, ktorý sa uskutočnil v období uplatňovania zrušeného nariadenia, zároveň nemožno považovať za opatrenie, ktoré je v rozpore s pravidlom zákazu retroaktivity (13).

(19)

Keď sa rozsudkom Súdneho dvora zruší platnosť antidumpingového nariadenia, inštitúcia vykonávajúca daný rozsudok (v tomto prípade Komisia) má možnosť obnoviť konanie, na základe ktorého bolo prijaté uvedené nariadenie (14). Okrem toho, s výnimkou prípadu, že konštatovaná nezákonnosť zneplatnila celé konanie, uvedená inštitúcia môže na účely prijatia aktu, ktorý má nahradiť predchádzajúci akt, ktorý bol vyhlásený za neplatný, obnoviť dané konanie vo fáze, v ktorej k tejto nezákonnosti došlo (15).

(20)

Spoločnosť Eurobolt takisto tvrdila, že by nebolo vhodné, aby Komisia opätovne uložila opatrenia proti obchádzaniu, keďže platnosť oboch z nich uplynula a boli už zrušené.

(21)

V tejto súvislosti treba uviesť, že Komisia si nápravou procesnej nezrovnalosti a potvrdením zistení prešetrovania, ktoré neboli napadnuté predmetným rozsudkom, plní svoju povinnosť spočívajúcu v uložení opatrení na dovoz dotknutého výrobku, ktorý sa uskutočnil v období uplatňovania týchto opatrení. t. j. od 27. júla 2011 do 27. februára 2016. Komisia preto tvrdenie spoločnosti Eurobolt zamietla.

(22)

Ďalšia strana, Európske združenie distribútorov spojovacích materiálov (European Fastener Distributor Association – EFDA) tvrdila, že „opodstatnené a dôkladne premyslené pripomienky európskych distribútorov spojovacích materiálov a ich príslušných zastupiteľských organizácií dlho neboli brané vážne“. Združenie takisto tvrdilo, že keď dovozca môže preukázať, že vynaložil riadnu náležitú starostlivosť a prijal všetky opodstatnené a primerané opatrenia na zabezpečenie toho, že dovážaný výrobok sa legitímne vyrobil v Malajzii, nemal by byť zodpovedný za platenie antidumpingového cla a takéto prípadne zaplatené clá by sa mali vrátiť.

(23)

Prvé tvrdenie združenia EFDA Komisia zamietla, keďže združenie nepreukázalo žiadne konkrétne porušenie riadneho postupu pri konaní v súvislosti s opätovným otvorením prešetrovania a neposkytlo v tomto smere žiadne dôkazy.

(24)

Pokiaľ ide o druhé tvrdenie združenia EFDA, v článku 13 ods. 4 základného nariadenia sa stanovuje, že ak praktiky, postup alebo činnosť obchádzania prebiehajú mimo Únie, oslobodenia možno udeliť tým výrobcom dotknutého výrobku, v prípade ktorých sa zistí, že nie sú zapojení do praktík obchádzania. Neexistuje preto žiadny priestor pre oslobodenia založené na náležitej starostlivosti dovozcu, pokiaľ k obchádzaniu dochádza mimo EÚ (ako v tomto prípade). Naopak je skôr na vývozcovi, aby dokázal, že je skutočným malajzijským výrobcom a požiadal o oslobodenie. Ako sa uvádza v oddiele 4 nariadenia proti obchádzaniu opatrení, istý počet malajzijských vývozcov požiadal o oslobodenie, ktoré Komisia zvážila, pričom takéto výnimky udelila spolu deviatim spoločnostiam. Komisia preto druhé tvrdenie združenia EFDA zamietla.

(25)

Po zohľadnení vznesených pripomienok a ich analýze Komisia dospela k záveru, že na dovoz dotknutého výrobku odosielaného z Malajzie bez ohľadu na to, či je deklarovaný ako výrobok s pôvodom v Malajzii alebo nie, by sa mali opätovne uložiť pôvodné opatrenia.

(26)

Všetky strany, ktoré sa prihlásili pri opätovnom otvorení prešetrovania obchádzania boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa zamýšľalo opätovne uložiť antidumpingové clo. Po poskytnutí informácií im bola poskytnutá lehota, počas ktorej sa k nim mohli vyjadriť. Pripomienky predložili spoločnosť Eurobolt a združenie EFDA.

(27)

Spoločnosť Eurobolt v prvom rade trvala na tom, že porušenia podstatných formálnych náležitostí zneplatňujú celé konanie, a nedajú sa teda napraviť ex post. Po druhé znovu tvrdila, že opätovné uloženie opatrení, ktorých právnym základom je akt, ktorý WTO považuje za nezákonný, porušuje zásadu právneho štátu a zásadu dobrej správy vecí verejných. Po tretie táto spoločnosť tvrdila, že návrh Komisie na opätovné uloženie opatrení ústi do neexistencie účinnej súdnej ochrany, keďže znamená, že Komisia môže jednoducho napraviť akékoľvek porušenie ex post, čo narúša rovnováhu síl v konaniach na ochranu obchodu. Po štvrté, spoločnosť Eurobolt tvrdila, že návrh Komisie opomína rozhodnutie Hoge Raad (holandského najvyššieho súdu) vo veci Eurobolt/Staatssecretaris van Financiën (16), a naliehala na Komisiu, aby upustila od zasahovania do výlučnej právomoci colných orgánov rozhodovať o vrátení ciel zameraných proti obchádzaniu, ktoré táto spoločnosť zaplatila.

(28)

Pokiaľ ide o prvé tvrdenie spoločnosti Eurobolt, s ktorým prišla už pri opätovnom otvorení prešetrovania obchádzania, Komisia odkazuje na odôvodnenie 18 a 19 uvedené skôr v texte. Keďže neboli predložené žiadne nové argumenty, toto tvrdenie sa zamietlo.

(29)

Pokiaľ ide o druhé tvrdenie spoločnosti Eurobolt, Komisia sa rozhodla zosúladiť opatrenia so zisteniami porôt a Odvolacieho orgánu WTO, a preto prijala nariadenie z 26. februára 2016 (pozri odôvodnenie 5). Rozhodla, že tak neurobí s účinkom ex tunc. Následne bola Komisia povinná podniknúť potrebné kroky na dosiahnutie súladu s rozsudkom Súdneho dvora, t. j. opraviť nezákonnosť konštatovanú Súdnym dvorom. Keďže procesná chyba sa dala napraviť a zistenia o obchádzaní opatrení sa potvrdili, Komisia bola oprávnená opätovne uložiť clá proti obchádzaniu na obdobie uplatňovania opatrení na základe nespochybnených zistení z prešetrovania obchádzania. Žiadny z uvedených krokov nemá za následok porušenie zásady dobrej správy vecí verejných. Spoločnosť Eurobolt sa síce odvolala na zásadu dobrej správy vecí verejných, nespresnila však, ktoré právo bolo v tejto súvislosti údajne porušené (17). Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(30)

Pokiaľ ide o tretí argument spoločnosti Eurobolt, je ustálenou judikatúrou, že rozsah a dôvody vyhlásenia Súdneho dvora o neplatnosti v rozsudku by sa mali určiť v každom konkrétnom prípade (C-283/14 a C-284/14 CM Eurologistik a GLS, rozsudok z 28. januára 2016, EU:C:2016:57, bod 49 a citovaná judikatúra) a môžu byť také, že si nevyžadujú plné a okamžité vrátenie príslušných ciel (vec C-256/16 Deichmann SE/Hauptzollamt Duisburg, rozsudok Súdneho dvora z 15. marca 2018, bod 70). V tomto predmetnom prípade porušenie neviedlo k nezákonnosti celého konania. Ako sa uvádza v odôvodneniach 7 až 10, porušenie procedurálnej požiadavky sa v tomto prípade dalo napraviť a opatrenie bolo možné opätovne uložiť v súlade s uplatniteľnými procesnými pravidlami. Tieto povinnosti neporušujú zásadu účinnej súdnej ochrany. Komisia preto zamietla aj toto tvrdenie.

(31)

Pokiaľ ide o štvrté tvrdenie spoločnosti Eurobolt, ako sa uvádza v odôvodnení 8, Komisia musela podniknúť potrebné kroky na dosiahnutie súladu s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie. Rozhodnutie holandského najvyššieho súdu, ktoré sa navyše týkalo otázky, či sa v prípade vrátenia antidumpingových ciel majú zaplatiť úroky, nemohlo Komisiu zbaviť povinnosti plynúcej z rozsudku Súdneho dvora. Komisia si svojím konaním zároveň v žiadnom prípade neuzurpuje právomoci colných orgánov členských štátov, ako uznal Súdny dvor vo veci C&J Clark International (18) aj vo veci Deichmann (19). Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(32)

Združenie EFDA vyjadrilo poľutovanie nad tým, že bola zamietnutá jeho predchádzajúca žiadosť o oslobodenie dovozcov od platenia antidumpingových ciel v prípadoch, keď sú schopní preukázať náležitú starostlivosť pri zabezpečovaní toho, že dovážaný výrobok bol zákonne vyrobený v Malajzii. Združenie EFDA požiadalo Komisiu, aby opätovne posúdila otázky, ktoré vznieslo.

(33)

Ako sa uvádza v odôvodnení 24, neexistuje žiadny priestor pre oslobodenia založené na náležitej starostlivosti dovozcu, pokiaľ k obchádzaniu dochádza mimo EÚ (ako v tomto prípade). Komisia preto potvrdila predchádzajúce zamietnutie žiadosti združenia EFDA.

(34)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti pripomienky predložené po poskytnutí informácií neviedli k zmene záveru Komisie, ktorý sa uvádza v odôvodnení 25.

(35)

Podľa článku 109 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (20), ak sa má v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vrátiť určitá suma, sadzbou úroku, ktorý sa má zaplatiť, by mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca.

(36)

Toto nariadenie je v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036,