<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><CONCLUSION NNC="YES" xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.55-20141201.xd"><BIB.CONCLUSION><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>C‑452/16 PPU</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62016CC0452</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:782">EU:C:2016:782</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>14</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>14</PAGE.TOTAL></BIB.CONCLUSION><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P>NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA – M. CAMPOS SÁNCHEZ‑BORDONA – VEC C‑452/16 PPU</P><P>POLTORAK</P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Návrhy generálneho advokáta</HT></P><P><HT TYPE="UC">Manuel Campos Sánchez‑Bordona</HT></P><P>prednesené <DATE ISO="20161019">19. októbra 2016</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk prednesu: španielčina.</P></NOTE></P></TI><STI><P><HT TYPE="BOLD">Vec C‑452/16 PPU</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">Openbaar Ministerie</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">proti</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">Krzysztofovi Marekovi Poltorakovi</HT></P><P><HT TYPE="NORMAL">[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Rechtbank Amsterdam (Súd prvého stupňa Amsterdam, Holandsko)]</HT></P></STI></TITLE><INDEX><KEYWORD>Policajná a súdna spolupráca v trestných veciach</KEYWORD><KEYWORD>Rámcové rozhodnutie 2002/584/SVV</KEYWORD><KEYWORD>Európsky zatykač</KEYWORD><KEYWORD>Pojmy <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0001" REF.END="QE0001"/>súdny orgán<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="2018" ID="QE0001"/> a <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0002" REF.END="QE0002"/>súdne rozhodnutie<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="2018" ID="QE0002"/></KEYWORD></INDEX><CONTENTS.CONCLUSION><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1.</NO.P><TXT>V systéme zavedenom rámcovým rozhodnutím 2002/584/SVV<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0002"><P>Rámcové rozhodnutie Rady z <DATE ISO="20020613">13. júna 2002</DATE> o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="190" DATE.PUB="2002">Ú. v. ES L 190</REF.DOC.OJ>, 2002, s. 1; Mim. vyd. 19/006, s. 34) v znení zmenenom a doplnenom rámcovým rozhodnutím Rady 2009/299/SVV z <DATE ISO="20090226">26. februára 2009</DATE> o zmene a doplnení rámcových rozhodnutí 2002/584/SVV, 2005/214/SVV, 2006/783/SVV, 2008/909/SVV a 2008/947/SVV a o posilnení procesných práv osôb, podpore uplatňovania zásady vzájomného uznávania, pokiaľ ide o rozhodnutia vydané v neprítomnosti dotknutej osoby na konaní (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="081" DATE.PUB="2009">Ú. v. EÚ L 81</REF.DOC.OJ>, 2009, s. 24) (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0003" REF.END="QE0003"/>rámcové rozhodnutie<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/>).</P></NOTE>, ktorý nahradil tradičný mechanizmus vydávania osôb, zohrávajú rozhodujúcu úlohu súdne orgány členských štátov. Rámcové rozhodnutie sa konkrétne týka tak súdneho orgánu vydávajúceho zatykač, ktorý vydáva európsky zatykač<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0003"><P>Táto poznámka pod čiarou sa netýka slovenského znenia návrhov.</P></NOTE>, ako aj vykonávajúceho súdneho orgánu v štáte, ktorému bol doručený tento zatykač, ktorý ho má náležite vykonať.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2.</NO.P><TXT>Súdnemu dvoru doteraz nebola predložená žiadosť o výklad pojmu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0004" REF.END="QE0004"/>súdny orgán<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/> (ktorý je uvedený v článku 6 rámcového rozhodnutia) a pojmu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0005" REF.END="QE0005"/>súdne rozhodnutie<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/> (článok 1 toho istého právneho predpisu). Rechtbank Amsterdam (Súd prvého stupňa Amsterdam, Holandsko) mu v prejednávanom návrhu na začatie prejudiciálneho konania kladie štyri otázky, v ktorých podstate žiada o objasnenie významu uvedených pojmov, aby mohol vykonať alebo prípadne odmietnuť vykonať európsky zatykač, ktorý vydal švédsky policajný orgán na účely výkonu právoplatného rozsudku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3.</NO.P><TXT>Súbežne s touto vecou ten istý vnútroštátny súd položil iné prejudiciálne otázky týkajúce sa pojmu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0006" REF.END="QE0006"/>súdne rozhodnutie<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/>, ktorý je jednou z požiadaviek stanovených v článku 8 rámcového rozhodnutia, aj keď tieto otázky sa netýkajú európskeho zatykača, ale vnútroštátneho zatykača, ktorý mu musí predchádzať. Návrhy v tejto inej veci prednesiem v ten istý deň.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0004"><P>Vec Özçelik, C‑453/16 PPU, ktorú prejednáva Súdny dvor.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="2"?><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>I –</NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Právny rámec</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>A –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Právo Únie</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>Zmluva o EÚ</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4.</NO.P><TXT>Podľa článku 6:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="006.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0007" REF.END="QE0007"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Únia uznáva práva, slobody a zásady uvedené v Charte základných práv [ďalej len <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0008" REF.END="QE0008"/>Charta<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="2018" ID="QE0008"/>]…, ktorá má rovnakú právnu silu ako zmluvy.</ALINEA><ALINEA>Ustanovenia charty žiadnym spôsobom nerozširujú právomoci Únie vymedzené v zmluvách.</ALINEA><ALINEA>Práva, slobody a zásady v charte sa vykladajú v súlade so všeobecnými ustanoveniami hlavy VII charty, ktorými sa upravuje jej výklad a uplatňovanie a pri riadnom zohľadnení vysvetliviek, na ktoré sa v charte odkazuje a ktoré označujú zdroje týchto ustanovení.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="006.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Únia pristúpi k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd [podpísanému v Ríme <DATE ISO="19501104">4. novembra 1950</DATE> (ďalej len <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0009" REF.END="QE0009"/>EDĽP<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="2018" ID="QE0009"/>)]. Týmto pristúpením nie sú dotknuté právomoci Únie vymedzené v zmluvách.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="006.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA>Základné práva tak, ako sú zaručené [EDĽP] a ako vyplývajú z ústavných tradícií spoločných pre členské štáty, predstavujú všeobecné zásady práva Únie.<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Charta</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5.</NO.P><TXT>Podľa článku 47, nazvaného <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0010" REF.END="QE0010"/>Právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/>:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0011" REF.END="QE0011"/>Každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie sú porušené, má za podmienok ustanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom.</ALINEA><ALINEA>Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Každý musí mať možnosť poradiť sa, obhajovať sa a nechať sa zastupovať.</ALINEA><ALINEA>…<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>Rámcové rozhodnutie</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6.</NO.P><TXT>V odôvodnení 5 sa uvádza:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><CONSID><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0012" REF.END="QE0012"/>cieľ vytýčený pre Úniu stať sa zónou slobody, bezpečnosti a práva, vedie k zrušeniu vydávania osôb medzi členskými štátmi a k jeho nahradeniu systémom vydávania osôb medzi súdnymi orgánmi…<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/>.</P></CONSID></QUOT.S></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7.</NO.P><TXT>Podľa odôvodnenia 6:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><CONSID><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0013" REF.END="QE0013"/>európsky zatykač zavedený týmto rámcovým rozhodnutím je prvým konkrétnym opatrením v oblasti trestného práva, ktorým sa vykonáva zásada vzájomného uznávania, označovaná Európskou radou ako <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0014" REF.END="QE0014"/>základný kameň<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="2018" ID="QE0014"/> spolupráce v oblasti súdnictva<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/>.</P></CONSID></QUOT.S></NP.ECR><?PAGE NO="3"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8.</NO.P><TXT>Odôvodnenie 10 navyše zdôrazňuje:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><CONSID><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0015" REF.END="QE0015"/>mechanizmus európskeho zatykača je založený na vysokej miere dôvery medzi členskými štátmi; jeho vykonávanie sa môže pozastaviť iba v prípade vážneho a pretrvávajúceho porušovania zásad uvedených v článku 6 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii jedným z členských štátov, zisteného Radou v zmysle článku 7 ods. 1 uvedenej zmluvy, s následkami uvedenými v článku 7 ods. 2 zmluvy<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/>.</P></CONSID></QUOT.S></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9.</NO.P><TXT>Podľa článku 1, nazvaného <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0016" REF.END="QE0016"/>Definícia európskeho zatykača a povinnosť vykonať ho<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/>:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="001.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0017" REF.END="QE0017"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Európsky zatykač je súdne rozhodnutie vydané členským štátom s cieľom zatknúť a vydať požadovanú osobu inému členskému štátu na účely vedenia trestného stíhania alebo výkonu trestu alebo ochranného opatrenia [s cieľom, aby iný členský štát zatkol a odovzdal vyžiadanú osobu na účely vedenia trestného stíhania alebo výkonu trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia spojeného s odňatím slobody – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>].</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="001.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Členské štáty vykonajú každý európsky zatykač na základe zásady vzájomného uznávania a v súlade s ustanoveniami tohto rámcového rozhodnutia.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="001.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA>Toto rámcové rozhodnutie nebude meniť povinnosť rešpektovať základné práva a základné právne princípy zakotvené v článku 6 Zmluvy o Európskej únii.<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10.</NO.P><TXT>Článok 6 s názvom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0018" REF.END="QE0018"/>Určenie príslušných súdnych orgánov<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/> stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="006.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0019" REF.END="QE0019"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Vydávajúci súdny orgán bude súdny orgán vydávajúceho členského štátu [Súdny orgán vydávajúci zatykač bude súdny orgán členského štátu vydávajúceho zatykač – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>], ktorý je oprávnený vydať európsky zatykač v zmysle právnych predpisov tohto štátu.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="006.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Vykonávajúci súdny orgán bude súdny orgán vykonávajúceho členského štátu, ktorý je oprávnený vykonať európsky zatykač v zmysle právnych predpisov tohto štátu.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="006.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA>Každý členský štát bude informovať Generálny sekretariát Rady o príslušnom súdnom orgáne podľa svojich právnych predpisov.<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11.</NO.P><TXT>V zmysle článku 7 týkajúceho sa ústredného orgánu:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="007.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0020" REF.END="QE0020"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Každý členský štát môže určiť ústredný orgán alebo, ak to umožňuje jeho právny systém, viac než jeden ústredný orgán, ktorý bude pomáhať súdnym orgánom.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="007.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Členský štát môže, ak to vyžaduje organizácia jeho vnútorného súdneho systému, preniesť na svoj ústredný orgán(‑y) zodpovednosť za administratívny prevod a preberanie [administratívne zasielanie a prijímanie – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] európskych zatykačov, ako aj za ďalšiu oficiálnu korešpondenciu, ktorá s nimi súvisí.</ALINEA><ALINEA>…<QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="201C" ID="QE0020"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o vzťah k iným právnym nástrojom, článok 31 ods. 1 písm. a) stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="031.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0021" REF.END="QE0021"/>1.</NO.PARAG><ALINEA><P>Bez porušenia ich uplatňovania vo vzťahoch medzi členskými štátmi a tretími štátmi toto rámcové rozhodnutie s účinnosťou od <DATE ISO="20040101">1. januára 2004</DATE> nahrádza príslušné ustanovenia nasledujúcich dohovorov v oblasti vydávania osôb vo vzťahoch medzi členskými štátmi:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>Európsky dohovor o vydávaní z <DATE ISO="19571213">13. decembra 1957</DATE>, jeho doplňujúci protokol z <DATE ISO="19751015">15. októbra 1975</DATE>, jeho druhý doplňujúci protokol zo <DATE ISO="19780317">17. marca 1978</DATE> a Európsky dohovor o potláčaní terorizmu z <DATE ISO="19770127">27. januára 1977</DATE>, pokiaľ ide o vydávanie osôb;</TXT></NP></ITEM></LIST><?PAGE NO="4"?><P>…<QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="201C" ID="QE0021"/></P></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>B –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Švédske právo</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13.</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20090529">29. mája 2009</DATE> oznámilo Švédsko<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0005"><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0022" REF.END="QE0022"/>Aktualizácia oznámení a vyhlásení Švédska podľa rámcového rozhodnutia o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi<QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="201C" ID="QE0022"/> (dokument Rady č. 10400/09, s. 2).</P></NOTE> Generálnemu sekretariátu Rady Európskej únie na základe článku 6 ods. 3 rámcového rozhodnutia aktualizáciu informácií o príslušných súdnych orgánoch podľa švédskeho vnútroštátneho práva, v ktorej bolo uvedené:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><GR.SEQ><TITLE><TI><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0023" REF.END="QE0023"/>[V súvislosti s] člán[kom] 6 ods. 3.</P></TI></TITLE><P>Príslušnými orgánmi na vydanie a vykonanie európskeho zatykača vo Švédsku sú:</P></GR.SEQ><GR.SEQ><TITLE><TI><P>Súdny orgán vydávajúci zatykač</P></TI></TITLE><P>…</P><P>Európsky zatykač na výkon trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia spojeného s odňatím slobody vydáva Štátne policajné riaditeľstvo (<HT TYPE="ITALIC">Rikspolisstyrelsen</HT>)…<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="201C" ID="QE0023"/>.</P></GR.SEQ></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14.</NO.P><TXT>Ako sa uvádza v rozhodnutí vnútroštátneho súdu a ako švédska vláda potvrdila vo svojich písomných pripomienkach a na pojednávaní, výkon právoplatných rozsudkov, ako aj následné prijímanie súvisiacich rozhodnutí patrí vo Švédsku do pôsobnosti mimosúdnych orgánov, ktoré sú najmä odlišné od súdov, ktoré vydali tieto rozsudky.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0006"><P>Vo vysvetlení uvedenej vlády, ktoré je v úplnom znení uvedené v dokumente Rady č. 14876/11 (Evaluation report on the fourth round of mutual evaluations <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0024" REF.END="QE0024"/>the practical application of the European Arrest Warrant and corresponding surrender procedures between Member States<QUOT.END REF.START="QS0024" CODE="201C" ID="QE0024"/> Follow‑up to Report on Sweden), s. 2, sa uvádza: <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0025" REF.END="QE0025"/>Sweden would like to stress that when a judgment is final all subsequent decisions concerning the enforcement of the sentence in our legal system are taken by other authorities than the court. … In Sweden we have three different enforcement authorities and in order to coordinate the issuing of the EAWs: in these cases, the International Police Cooperation Division (IPO) was designated as the issuing authority. … To conclude, the existing system is the most effective and in line with our national procedure and no complaints has been put forward. Thus, Sweden has not found any convincing reason to change the current system.<QUOT.END REF.START="QS0025" CODE="201C" ID="QE0025"/></P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15.</NO.P><TXT>Okrem toho na základe žiadosti Rechtbank Amsterdam (Súd prvého stupňa Amsterdam) o informácie švédsky policajný orgán (<HT TYPE="ITALIC">Swedish Police Authority</HT>) listom z <DATE ISO="20160801">1. augusta 2016</DATE> oznámil uvedenému súdu, že tento orgán:</TXT><P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>je príslušným orgánom na vydanie európskeho zatykača, ktorého predmetom je výkon trestu odňatia slobody;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>vydáva európske zatykače výlučne na žiadosť švédskej väzenskej a resocializačnej správy (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0026" REF.END="QE0026"/>väzenská správa<QUOT.END REF.START="QS0026" CODE="201C" ID="QE0026"/>), od ktorej je však nezávislý;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>preniesol právomoci na jedného alebo viacerých policajtov pridelených na oddelenie medzinárodnej policajnej spolupráce;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>d)</NO.P><TXT>pri výkone týchto právomocí nie je podriadený súdom, ministerstvu spravodlivosti ani súdu, ktorý vydal odsudzujúci rozsudok, ani nepodlieha ich dohľadu.</TXT></NP></ITEM></LIST></P></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>II –</NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16.</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20160523">23. mája 2016</DATE> prokurátor na Rechtbank Amsterdam (Súd prvého stupňa Amsterdam) požiadal tento súd, aby vyhovel európskemu zatykaču, ktorý vydalo <DATE ISO="20140630">30. júna 2014</DATE> švédske generálne riaditeľstvo štátnej polície<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0007"><P>Ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0027" REF.END="QE0027"/>GRŠP<QUOT.END REF.START="QS0027" CODE="201C" ID="QE0027"/>.</P></NOTE> a ktorého predmetom bolo zatknutie a odovzdanie K. M. Poltoraka, ktorý je umiestnený v ústave na výkon väzby v Alphen aan de Rijn (Holandsko).</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="5"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17.</NO.P><TXT>Uvedený európsky zatykač je založený na právoplatnom rozsudku súdu v Göteborgu (Švédsko) z <DATE ISO="20121221">21. decembra 2012</DATE> (číslo B 9380/12), ktorým bol pánovi Poltorakovi uložený trest odňatia slobody na jeden rok a tri mesiace ako páchateľovi trestného činu útoku, ktorým bola spôsobená ťažká ujma na zdraví.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0008"><P>Ako sa uvádza v písmene e) európskeho zatykača, pán Poltorak <DATE ISO="20120504">4. mája 2012</DATE> v Husargatan (Göteborg, Švédsko) fyzicky napadol svoju obeť a zapichol jej do oka hrot metly, čím jej spôsobil pretrhnutie očnej blany a nazolakrimálneho kanála oka, ktoré sa v prípade zápalu spojiviek prejavuje krvácaním, ako aj zlomeninu dolnej a hornej steny očnicovej dutiny. Za priťažujúce okolnosti trestného činu boli považované tvrdosť a brutalita konania odsúdeného.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd chce vedieť, či uvedený európsky zatykač vydal <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0028" REF.END="QE0028"/>súdny orgán<QUOT.END REF.START="QS0028" CODE="201C" ID="QE0028"/> v zmysle článku 6 ods. 1 rámcového rozhodnutia, a teda či ide o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0029" REF.END="QE0029"/>súdne rozhodnutie<QUOT.END REF.START="QS0029" CODE="201C" ID="QE0029"/> v zmysle článku 1 ods. 1 tohto rámcového rozhodnutia. Dodáva, že tento problém vzniká najmä vzhľadom na úvahy, ktoré Súdny dvor uviedol vo svojom rozsudku z <DATE ISO="20160601">1. júna 2016</DATE>, Bob‑Dogi<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0009"><P>Vec C‑241/15, EU:2016:385.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19.</NO.P><TXT>Za týchto okolností Rechtbank Amsterdam (Súd prvého stupňa Amsterdam) rozhodol o prerušení konania a položil Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><LIST TYPE="OTHER"><ITEM><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0030" REF.END="QE0030"/>1.</NO.P><TXT>Predstavujú pojem <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0031" REF.END="QE0031"/>súdny orgán<QUOT.END REF.START="QS0031" CODE="2018" ID="QE0031"/> uvedený v článku 6 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2002/584/SVV a pojem <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0032" REF.END="QE0032"/>súdne rozhodnutie<QUOT.END REF.START="QS0032" CODE="2018" ID="QE0032"/> uvedený v článku 1 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2002/584/SVV autonómne pojmy práva Únie?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, na základe akých kritérií možno určiť, či orgán členského štátu vydávajúceho zatykač predstavuje <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0033" REF.END="QE0033"/>súdny orgán<QUOT.END REF.START="QS0033" CODE="2018" ID="QE0033"/> takejto povahy a či európsky zatykač, ktorý tento orgán vydal, predstavuje z tohto dôvodu <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0034" REF.END="QE0034"/>súdne rozhodnutie<QUOT.END REF.START="QS0034" CODE="2018" ID="QE0034"/> takejto povahy?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, spadá švédske generálne riaditeľstvo štátnej polície pod pojem <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0035" REF.END="QE0035"/>súdny orgán<QUOT.END REF.START="QS0035" CODE="2018" ID="QE0035"/> uvedený v článku 6 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2002/584/SVV a európsky zatykač vydaný týmto orgánom je z tohto dôvodu <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0036" REF.END="QE0036"/>súdnym rozhodnutím<QUOT.END REF.START="QS0036" CODE="2018" ID="QE0036"/>, ako sa uvádza v článku 1 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2002/584/SVV?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>4.</NO.P><TXT>V prípade zápornej odpovede na prvú otázku, je určenie vnútroštátneho policajného orgánu, akým je generálne riaditeľstvo štátnej polície, za súdny orgán vydávajúci zatykač v súlade s právom Únie?<QUOT.END REF.START="QS0030" CODE="201C" ID="QE0030"/></TXT></NP></ITEM></LIST></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20.</NO.P><TXT>Z posúdenia vnútroštátneho súdu uvedeného v bodoch 4.2 až 4.6 jeho rozhodnutia o podaní návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva:</TXT><P><LIST TYPE="DASH"><ITEM><P>výraz <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0037" REF.END="QE0037"/>súdny orgán<QUOT.END REF.START="QS0037" CODE="201C" ID="QE0037"/> uvedený v článku 6 ods. 1 rámcového rozhodnutia možno vykladať tak, že necháva vymedzenie pojmu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0038" REF.END="QE0038"/>súdny orgán<QUOT.END REF.START="QS0038" CODE="201C" ID="QE0038"/> na právo členského štátu vydávajúceho zatykač, alebo v tom zmysle, že len tomuto právnemu poriadku prináleží určiť príslušný orgán.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0010"><P>Aj keď článok 1 ods. 1 rámcového rozhodnutia neodkazuje na právo členských štátov, úzka súvislosť medzi slovnými spojeniami <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0039" REF.END="QE0039"/>súdne rozhodnutie<QUOT.END REF.START="QS0039" CODE="201C" ID="QE0039"/> a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0040" REF.END="QE0040"/>súdny orgán<QUOT.END REF.START="QS0040" CODE="201C" ID="QE0040"/> podľa názoru vnútroštátneho súdu nasvedčuje tomu, že ich treba posudzovať rovnako.</P></NOTE> V prvom uvedenom prípade by pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0041" REF.END="QE0041"/>súdny orgán<QUOT.END REF.START="QS0041" CODE="201C" ID="QE0041"/> nebol pojmom práva Únie, a teda by sa nemusel vykladať autonómne a jednotne. V druhom uvedenom prípade by predstavoval autonómny pojem práva Únie, ktorého výklad však nie je zrejmý<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0011"><P>V zmysle judikatúry týkajúcej sa <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0042" REF.END="QE0042"/>acte clair<QUOT.END REF.START="QS0042" CODE="201C" ID="QE0042"/>, ktorá vyplýva z rozsudku zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19821006">6. októbra 1982</DATE>, <NAME.CASE>Cilfit a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>283/81</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1982:335">EU:C:1982:335</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>, pričom neexistujú skoršie rozhodnutia Súdneho dvora, v dôsledku ktorých by išlo o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0043" REF.END="QE0043"/>acte éclairé<QUOT.END REF.START="QS0043" CODE="201C" ID="QE0043"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0012"><P>Podľa judikatúry založenej na rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19630327">27. marca 1963</DATE>, <NAME.CASE>Da Costa a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>28/62 až 30/62</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1963:6">EU:C:1963:6</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>,</P></ITEM><?PAGE NO="6"?><ITEM><P>z kontextu a najmä z Európskeho dohovoru o vydávaní ani z legislatívneho vývoja, najmä z návrhu rámcového rozhodnutia,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0013"><P>Návrh rámcového rozhodnutia Rady o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi, ktorý predložila Komisia <DATE ISO="20010919">19. septembra 2001</DATE> (KOM/2001/0522 v konečnom znení – CNS 2001/0215) (<REF.DOC.OJ COLL="C" NO.OJ="332E" PAGE.FIRST="305" DATE.PUB="2001">Ú. v. ES C 332 E, 2001, s. 305</REF.DOC.OJ>).</P></NOTE> jednoznačne nevyplýva, či iné orgány okrem súdnych orgánov môžu byť príslušné na vydanie európskych zatykačov v zmysle článku 6 ods. 1, a to aj napriek tendencii, ktorá sa objavuje v legislatívnom vývoji od prijatia Európskeho dohovoru o vydávaní, spočívajúcej v nahrádzaní vzťahov medzi členskými štátmi vzťahmi medzi súdnymi orgánmi,</P></ITEM><ITEM><P>cieľ rámcového rozhodnutia, ktorý spočíva v zavedení zjednodušeného systému odovzdávania osôb, vychádzajúceho zo zásady vzájomného uznávania a uplatňovaného pod súdnym dohľadom<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0014"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130530">30. mája 2013</DATE>, <NAME.CASE>F.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑168/13 PPU</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:358">EU:C:2013:358</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0046">46</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>, zabezpečuje ochranu procesných a základných práv na dvoch úrovniach<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0015"><P>Rozsudok z <DATE ISO="20160601">1. júna 2016</DATE>, Bob‑Dogi (C‑241/15, EU:2016:385, bod 57).</P></NOTE>, a to v členskom štáte vydávajúcom zatykač, ako aj vo vykonávajúcom členskom štáte, takže neexistencia tejto ochrany na jednej z týchto dvoch úrovní môže mať nepriaznivý vplyv na uvedené zásady vzájomného uznávania a vzájomnej dôvery.</P></ITEM></LIST></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>III –</NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Konanie na Súdnom dvore</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21.</NO.P><TXT>Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol doručený do kancelárie Súdneho dvora <DATE ISO="20160816">16. augusta 2016</DATE> spolu so žiadosťou o jeho prejednanie v rámci naliehavého prejudiciálneho konania (článok 267 štvrtý odsek ZFEÚ). Vnútroštátny súd odôvodnil svoju žiadosť tým, že pán Poltorak bol pozbavený slobody a jeho ponechanie vo väzbe záviselo od vyriešenia sporu vo veci samej.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22.</NO.P><TXT>Na administratívnom zasadnutí z <DATE ISO="20160901">1. septembra 2016</DATE> Súdny dvor rozhodol, že vec prejedná v rámci naliehavého prejudiciálneho konania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23.</NO.P><TXT>Písomné pripomienky predložili právny zástupca pána Poltoraka, holandská a švédska vláda, ako aj Európska komisia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24.</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20161005">5. októbra 2016</DATE> sa konalo spoločné pojednávanie s vecou C‑477/16 PPU (Kovalkovas), na ktorom boli oprávnené subjekty podľa článku 23 Štatútu Súdneho dvora, konkrétne švédska vláda, vyzvané, aby odpovedali na otázky, ktoré im boli položené.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25.</NO.P><TXT>Na uvedenom pojednávaní predniesli pripomienky pán Poltorak, holandská, nemecká, grécka, fínska a švédska vláda, ako aj Komisia.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>IV –</NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Analýza</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>A –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O prvej prejudiciálnej otázke</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26.</NO.P><TXT>Holandský súd sa pýta, či sa majú výrazy <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0044" REF.END="QE0044"/>súdny orgán<QUOT.END REF.START="QS0044" CODE="201C" ID="QE0044"/> v zmysle článku 6 ods. 1 rámcového rozhodnutia a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0045" REF.END="QE0045"/>súdne rozhodnutie<QUOT.END REF.START="QS0045" CODE="201C" ID="QE0045"/> v zmysle článku 1 ods. 1 toho istého právneho predpisu vykladať ako autonómne pojmy práva Únie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27.</NO.P><TXT>Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora z požiadavky jednotného uplatňovania práva Únie, ako aj zo zásady rovnosti vyplýva, že znenie ustanovenia práva Únie, ktoré neobsahuje nijaký výslovný odkaz na právo členských štátov s cieľom určiť jeho zmysel a rozsah pôsobnosti, v zásade vyžaduje v celej Európskej únii autonómny a jednotný výklad. Táto judikatúra bola konkrétne uplatnená na niektoré<?PAGE NO="7"?> z ustanovení rámcového rozhodnutia<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0016"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160728">28. júla 2016</DATE>, <NAME.CASE>J. Z.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑294/16 PPU</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:610">EU:C:2016:610</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0035">35</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE> a najmä na pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0046" REF.END="QE0046"/>súd, ktorý je príslušný rozhodovať predovšetkým v trestných veciach<QUOT.END REF.START="QS0046" CODE="201C" ID="QE0046"/>, v zmysle článku 1 písm. a) bodu iii) rámcového rozhodnutia Rady 2005/214/SVV z <DATE ISO="20050224">24. februára 2005</DATE> o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0017"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20131114">14. novembra 2013</DATE>, <NAME.CASE>Baláž</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑60/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:733">ECLI:EU:C:2013:733</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0024">24</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0032">32</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28.</NO.P><TXT>Ani jeden z dvoch spomenutých článkov rámcového rozhodnutia však neodkazuje na právo členských štátov s cieľom určiť jeho zmysel a rozsah pôsobnosti. Je pravda, že v článku 6 ods. 1 sa hovorí o súdnom orgáne, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0047" REF.END="QE0047"/>ktorý je oprávnený vydať európsky zatykač v zmysle právnych predpisov tohto štátu<QUOT.END REF.START="QS0047" CODE="201C" ID="QE0047"/>. Tento odkaz sa však nevzťahuje na vymedzenie pojmu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0048" REF.END="QE0048"/>súdny orgán<QUOT.END REF.START="QS0048" CODE="201C" ID="QE0048"/>, ale len na priznanie právomoci vydávať európske zatykače jednému alebo viacerým vnútroštátnym súdnym orgánom v súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom daného štátu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29.</NO.P><TXT>Preto treba konštatovať, že slovné spojenie <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0049" REF.END="QE0049"/>súdny orgán<QUOT.END REF.START="QS0049" CODE="201C" ID="QE0049"/> uvedené v článku 6 ods. 1 rámcového rozhodnutia a slovné spojenie <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0050" REF.END="QE0050"/>súdne rozhodnutie<QUOT.END REF.START="QS0050" CODE="201C" ID="QE0050"/> uvedené v článku 1 ods. 1 rámcového rozhodnutia sú autonómnymi pojmami práva Únie, ktoré sa musia na území Únie vykladať autonómne a jednotne s prihliadnutím na ich znenie, ich kontext, ako aj cieľ právnej úpravy, ktorej sú súčasťou.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0018"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160728">28. júla 2016</DATE>, <NAME.CASE>J. Z.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑294/16 PPU</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:610">EU:C:2016:610</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0037">37</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30.</NO.P><TXT>Toto konštatovanie však treba špecifikovať: vzhľadom na procesný kontext oboch výrazov treba pri ich výklade zohľadniť skutočnosť, že členské štáty sú oprávnené určiť príslušné súdne orgány a upraviť procesné postupy týkajúce sa žalôb určených na zabezpečenie ochrany práv, ktoré občanom Únie vyplývajú z práva Únie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0019"><P>Pozri analogicky rozsudok z <DATE ISO="20160630">30. júna 2016</DATE>, Toma (C‑205/15, EU:2016:499, bod 33).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31.</NO.P><TXT>Keďže na prvú otázku treba odpovedať kladne, štvrtá otázka, ktorá bola položená len pre prípad, ak by odpoveď na prvú otázku bola záporná, je bezpredmetná.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>B –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O druhej a tretej prejudiciálnej otázke</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32.</NO.P><TXT>Druhou a treťou otázkou sa Rechtbank Amsterdam (Súd prvého stupňa Amsterdam) v konečnom dôsledku pýta, či orgán, akým je švédske GRŠP, spĺňa podmienky na to, aby bol považovaný za <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0051" REF.END="QE0051"/>súdny orgán<QUOT.END REF.START="QS0051" CODE="201C" ID="QE0051"/> v zmysle článku 6 ods. 1 rámcového rozhodnutia, takže európsky zatykač, ktorý vydal tento orgán v prejednávanom prípade, má povahu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0052" REF.END="QE0052"/>súdneho rozhodnutia<QUOT.END REF.START="QS0052" CODE="201C" ID="QE0052"/> v zmysle článku 1 ods. 1 toho istého právneho predpisu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33.</NO.P><TXT>Ako som už uviedol, na rozdiel od návrhu na začatie prejudiciálneho konania vo veci C‑453/16 PPU sa otázky vnútroštátneho súdu v prejednávanej veci netýkajú orgánu príslušného na vydanie predchádzajúceho vnútroštátneho zatykača, ale orgánu príslušného na vydanie európskeho zatykača v súlade s rámcovým rozhodnutím.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34.</NO.P><TXT>V prvom rade by som chcel poznamenať, že preformulovanie druhej a tretej otázky, ktoré navrhujem, vyplýva z toho, že podľa môjho názoru medzi povahou súdneho rozhodnutia a postavením súdneho orgánu, ktorý ho vydal, existuje úzka súvislosť. Pojmom, ktorý treba v tejto veci v skutočnosti objasniť, je preto pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0053" REF.END="QE0053"/>súdny orgán<QUOT.END REF.START="QS0053" CODE="201C" ID="QE0053"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35.</NO.P><TXT>Zdá sa logické domnievať sa, že ak by nebolo možné zaradiť švédske GRŠP medzi orgány, ktoré sú považované za súdne orgány, ním vydaný európsky zatykač by nemal rozhodujúcu vlastnosť, ktorá je zároveň prvou požiadavkou kladenou na rozhodnutie <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0054" REF.END="QE0054"/>súdnej<QUOT.END REF.START="QS0054" CODE="201C" ID="QE0054"/> povahy, teda aby ho vydal jeden z orgánov, ktoré sú súčasťou správy súdnictva.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="8"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36.</NO.P><TXT>Keďže v znení rámcového rozhodnutia sa nenachádza definícia<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0020"><P>Európsky parlament si všimol odlišnosti výkladu pojmu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0055" REF.END="QE0055"/>súdny orgán<QUOT.END REF.START="QS0055" CODE="201C" ID="QE0055"/> uvedeného v rámcovom rozhodnutí, a preto schválil <DATE ISO="20140227">27. februára 2014</DATE> uznesenie, v ktorom Komisii poskytol odporúčania týkajúce sa revízie európskeho zatykača a v ktorom kritizoval skutočnosť, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0056" REF.END="QE0056"/>v rámcovom rozhodnutí 2002/584/SVV a ostatných nástrojoch vzájomného uznávania chýba vymedzenie pojmu <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0057" REF.END="QE0057"/>súdny orgán<QUOT.END REF.START="QS0057" CODE="2018" ID="QE0057"/>, čo vedie k odlišným postupom v jednotlivých členských štátoch, a to spôsobuje neistotu, poškodenie vzájomnej dôvery a spory<QUOT.END REF.START="QS0056" CODE="201C" ID="QE0056"/> [postup 2013/2019(INL)]. Európsky parlament vyzval Komisiu, aby predložila <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0058" REF.END="QE0058"/>legislatívne návrhy v nadväznosti na podrobné odporúčania uvedené v prílohe a aby sa týmito legislatívnymi návrhmi ustanovili… a) postup, na základe ktorého môže byť opatrenie vzájomného uznávania vo vydávajúcom členskom štáte v prípade potreby potvrdené sudcom, súdom, vyšetrujúcim sudcom alebo prokurátorom s cieľom vyriešiť problém odlišných výkladov pojmu <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0059" REF.END="QE0059"/>súdny orgán<QUOT.END REF.START="QS0059" CODE="2018" ID="QE0059"/>…<QUOT.END REF.START="QS0058" CODE="201C" ID="QE0058"/>.</P></NOTE> pojmu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0060" REF.END="QE0060"/>súdny orgán<QUOT.END REF.START="QS0060" CODE="201C" ID="QE0060"/>, v súlade s obvyklými výkladovými kritériami Súdneho dvora treba vychádzať z doslovného znenia, kontextu a cieľov rámcového rozhodnutia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37.</NO.P><TXT>Aby sa však predišlo nejasnostiam, považujem za nevyhnutné hneď na začiatku zdôrazniť, že podľa môjho názoru neexistuje právny základ na to, aby sa európske zatykače na účely výkonu rozsudku a európske zatykače na účely výkonu iných úkonov v trestnom konaní, ktoré predchádzajú vyhláseniu rozsudku (napríklad zatykače), posudzovali odlišne. Keďže všetky tieto úkony smerujú k tomu, aby došlo k odovzdaniu vyžiadaných osôb medzi dvoma členskými štátmi, pre výklad pojmu súdny orgán, ktorý vydal európsky zatykač, a pojmu súdny orgán, ktorému bol doručený európsky zatykač, je irelevantné, či je dotknutá osoba vyžiadaná s cieľom predviesť pred vnútroštátny súd odsúdeného na základe rozsudku alebo osobu, proti ktorej sa vedie trestné stíhanie a ktorá ešte nebola odsúdená.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0038"><NO.P>38.</NO.P><TXT>Toto spresnenie je nevyhnutné, lebo ak by sa nevzalo do úvahy, bolo by možné domnievať sa, že v prípade európskych zatykačov na účely výkonu odsudzujúceho rozsudku je činnosť <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0061" REF.END="QE0061"/>súdneho orgánu<QUOT.END REF.START="QS0061" CODE="201C" ID="QE0061"/> obmedzená na vydanie tohto rozsudku, a preto tento orgán už nemá vplyv na jeho výkon. Podľa môjho názoru to nie je tak a v systéme odovzdávania osôb, ktorý sa vyznačuje rozhodujúcou úlohou súdnych orgánov a následným vzájomným uznávaním súdnych rozhodnutí, európsky zatykač založený na rozsudku tiež vyžaduje, aby boli najprv prijaté určité rozhodnutia, ktoré musia byť súdnymi rozhodnutiami, keďže sa týkajú predbežného alebo definitívneho odňatia slobody a preskúmania primeranosti vydania takého zatykača.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0021"><P>Pokiaľ ide o proporcionalitu v rámci európskeho zatykača, odkazujem na návrhy (s ktorými sa úplne stotožňujem), ktoré predniesol generálny advokát Bot vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z <DATE ISO="20160405">5. apríla 2016</DATE>, Aranyosi a Căldăraru (C‑404/15 a C‑659/15 PPU, EU:2016:140, bod 137 a nasl.), najmä na body 145 až 155 týkajúce sa súdneho orgánu vydávajúceho zatykač. Pozri tiež dokument Rady 17195/1/10 REV 1, Revised version of the European handbook on how to issue a European Arrest Warrant, zo <DATE ISO="20101217">17. decembra 2010</DATE>, s. 14, v ktorom Rada vyzýva orgány vydávajúce zatykač, aby pred vydaním európskeho zatykača vykonali test proporcionality.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39.</NO.P><TXT>Čo sa týka výkladu článku 6 a v prvom rade <HT TYPE="ITALIC">bežného významu pojmov</HT> <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0062" REF.END="QE0062"/>orgán<QUOT.END REF.START="QS0062" CODE="201C" ID="QE0062"/> a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0063" REF.END="QE0063"/>súdny<QUOT.END REF.START="QS0063" CODE="201C" ID="QE0063"/>, treba poznamenať, že prvý z týchto pojmov označuje subjekt, ktorý legitímne pôsobí v niektorej oblasti verejného života, lebo mu boli priznané príslušné oprávnenia a právomoci. Prídavné meno <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0064" REF.END="QE0064"/>súdny<QUOT.END REF.START="QS0064" CODE="201C" ID="QE0064"/> v spojení s uvedeným podstatným menom znamená, že spomenutý orgán musí byť súčasťou správy súdnictva<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0022"><P>Otázkou, do akej miery možno považovať prokuratúru za súdny orgán pri výklade rámcového rozhodnutia, sa nezaoberám v týchto návrhoch, ale v návrhoch vo veci Özçelik, C‑453/16 PPU, ktorú prejednáva Súdny dvor.</P></NOTE>, ktorá sa podľa tradičnej deľby mocí odlišuje od zákonodarnej a výkonnej moci.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0040"><NO.P>40.</NO.P><TXT>V jazykových verziách rámcového rozhodnutia, ktorými som sa zaoberal, sa jednoznačne hovorí o súdnictve: v francúzskej verzii je použitý pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0065" REF.END="QE0065"/>autorité judiciaire<QUOT.END REF.START="QS0065" CODE="201C" ID="QE0065"/>, v anglickej verzii <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0066" REF.END="QE0066"/>judicial authority<QUOT.END REF.START="QS0066" CODE="201C" ID="QE0066"/>, v nemeckej verzii <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0067" REF.END="QE0067"/>Justizbehörde<QUOT.END REF.START="QS0067" CODE="201C" ID="QE0067"/>, v talianskej verzii <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0068" REF.END="QE0068"/>autorità giudiziaria<QUOT.END REF.START="QS0068" CODE="201C" ID="QE0068"/>, v portugalskej verzii <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0069" REF.END="QE0069"/>autoridade judiciária<QUOT.END REF.START="QS0069" CODE="201C" ID="QE0069"/>, vo švédskej verzii <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0070" REF.END="QE0070"/>rättsliga myndighet<QUOT.END REF.START="QS0070" CODE="201C" ID="QE0070"/> a v lotyšskej verzii <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0071" REF.END="QE0071"/>tiesu iestāde<QUOT.END REF.START="QS0071" CODE="201C" ID="QE0071"/>.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="9"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0041"><NO.P>41.</NO.P><TXT>Už v tejto fáze teda možno vyvodiť prvý záver, že orgán, ktorý je spomenutý najmä v článku 6 rámcového rozhodnutia, musí byť súčasťou správy súdnictva. Ako správne uviedol Rechtbank Amsterdam (Súd prvého stupňa Amsterdam), tento prvý záver potvrdzuje legislatívny vývoj. Slovné spojenie <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0072" REF.END="QE0072"/>príslušný orgán<QUOT.END REF.START="QS0072" CODE="201C" ID="QE0072"/> v Európskom dohovore o vydávaní a slovné spojenie <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0073" REF.END="QE0073"/>súdny orgán<QUOT.END REF.START="QS0073" CODE="201C" ID="QE0073"/> v návrhu rámcového rozhodnutia<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0023"><P>KOM/2001/0522 v konečnom znení – pozri poznámku pod čiarou 13 týchto návrhov.</P></NOTE> boli použité v tom zmysle, že zahŕňajú súdy a prokuratúru, ale výslovne sú vylúčené policajné orgány.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0024"><P>Vo vysvetlivke k článku 3 návrhu sa uvádza: <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0074" REF.END="QE0074"/><HT TYPE="ITALIC">The procedure of the European arrest warrant is based on the principle of mutual recognition of court judgments. State‑to‑State relations are therefore substantially replaced by court‑to‑court relations between judicial authorities. The term <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0075" REF.END="QE0075"/>judicial authority<QUOT.END REF.START="QS0075" CODE="2018" ID="QE0075"/> corresponds, as in the 1957 Convention (cf. Explanatory Report, Article 1), to the judicial authorities as such and the prosecution services, but not to the authorities of police force. The issuing judicial authority will be the judicial authority which has authority to issue the European arrest warrant in the procedural system of the Member State (Article 4)</HT>.<QUOT.END REF.START="QS0074" CODE="201C" ID="QE0074"/></P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0042"><NO.P>42.</NO.P><TXT>Tento dojem v druhom rade potvrdzuje aj <HT TYPE="ITALIC">kontext</HT> citovaného článku 6. Tento článok spolu s článkom 7, ktorého predmetom je <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0076" REF.END="QE0076"/>odvolanie sa k ústrednému orgánu [účasť ústredného orgánu – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>]<QUOT.END REF.START="QS0076" CODE="201C" ID="QE0076"/>, ako sa uvádza v jeho názve, tvorí inštitucionálne usporiadanie zjednodušeného postupu, ktorý sa zavádza rámcovým rozhodnutím. Tento systém funguje podľa základnej schémy, ktorej sa budem venovať nižšie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0043"><NO.P>43.</NO.P><TXT>Ako vyplýva z odôvodnenia 5, vydávanie osôb medzi členskými štátmi je v zásade nahradené systémom odovzdávania osôb medzi súdnymi orgánmi, ktorý je založený na zásade vzájomného uznávania.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0025"><P>Rozsudok z <DATE ISO="20160405">5. apríla 2016</DATE>, Aranyosi a Căldăraru (C‑404/15 a C‑659/15 PPU, EU:2016:198, bod 75).</P></NOTE> Základným kameňom tohto uznávania je práve dialóg <HT TYPE="ITALIC">inter pares</HT> zavedený článkom 6, teda dialóg medzi súdnym orgánom vydávajúcim zatykač, ktorý vydal európsky zatykač, a vykonávajúcim súdnym orgánom, ktorému bol tento zatykač doručený a ktorý ho má vykonať. Vďaka tomuto usporiadaniu vzťahov medzi členskými štátmi prostredníctvom ich súdnych orgánov môže vzniknúť vzájomná dôvera, pokiaľ ide o skutočnosť, že ich vnútroštátne právne poriadky sú spôsobilé poskytnúť rovnocennú a účinnú ochranu základných práv uznaných na úrovni Únie, osobitne v Charte.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0026"><P>Rozsudok z <DATE ISO="20160601">1. júna 2016</DATE>, Bob‑Dogi (C‑241/15, EU:2016:385, bod 33 a citovaná judikatúra).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0044"><NO.P>44.</NO.P><TXT>Jediná odchýlka od fungovania tejto schémy, ktorú normotvorca pripúšťa, je stanovená v článku 7 rámcového rozhodnutia, ktorý výnimočne dovoľuje účasť orgánov, ktoré nepatria do <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0077" REF.END="QE0077"/>súdnej<QUOT.END REF.START="QS0077" CODE="201C" ID="QE0077"/> oblasti. Doslovné znenie uvedeného ustanovenia však tento raz nenecháva priestor pre pochybnosti: pojmy použité na opísanie vedľajšieho charakteru činnosti týchto <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0078" REF.END="QE0078"/>ústredných orgánov<QUOT.END REF.START="QS0078" CODE="201C" ID="QE0078"/> boli starostlivo vybraté s cieľom vymedziť úlohy, ktoré tieto orgány plnia v rámci dialógu medzi súdnymi orgánmi.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0045"><NO.P>45.</NO.P><TXT>Podľa článku 7 ods. 1 rámcového rozhodnutia majú členské štáty právomoc určiť takéto ústredné orgány na to, aby <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0079" REF.END="QE0079"/>pomáhali<QUOT.END REF.START="QS0079" CODE="201C" ID="QE0079"/> príslušným súdnym orgánom. Z toho jednoznačne vyplýva, že ich úloha spočíva len v spolupráci, a v nijakom prípade nemajú rozhodovaciu alebo riadiacu úlohu, pričom ich pomocnú funkciu potvrdzujú výrazy použité v odseku 2 toho istého článku: úlohami, ktoré môže vykonávať určený ústredný orgán, sú administratívne <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0080" REF.END="QE0080"/>[zasielanie]<QUOT.END REF.START="QS0080" CODE="201C" ID="QE0080"/> a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0081" REF.END="QE0081"/>[prijímanie]<QUOT.END REF.START="QS0081" CODE="201C" ID="QE0081"/> európskych zatykačov, ako aj <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0082" REF.END="QE0082"/>ďalš[ej] oficiáln[ej] korešpondenci[e], ktorá s nimi súvisí<QUOT.END REF.START="QS0082" CODE="201C" ID="QE0082"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0046"><NO.P>46.</NO.P><TXT>Ak porovnáme tieto úlohy s úlohami súdnych orgánov (súdny orgán vydávajúci zatykač je v zmysle článku 6 ods. 1 <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0083" REF.END="QE0083"/>oprávnený <HT TYPE="ITALIC">vydať</HT> európsky zatykač<QUOT.END REF.START="QS0083" CODE="201C" ID="QE0083"/> a vykonávajúci súdny orgán je v zmysle článku 6 ods. 2 <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0084" REF.END="QE0084"/>oprávnený <HT TYPE="ITALIC">vykonať</HT> európsky zatykač<QUOT.END REF.START="QS0084" CODE="201C" ID="QE0084"/>), dospejeme k záveru, že účasť ústredných orgánov je obmedzená len na administratívne činnosti a tieto orgány vôbec nemajú právomoc urobiť potrebný prvý procesný úkon, teda spustiť mechanizmus vydania európskeho zatykača.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="10"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0047"><NO.P>47.</NO.P><TXT>Aj keď teda normotvorca stanovil, že do dialógu medzi súdnymi orgánmi, ktorý má vzniknúť podľa rámcového rozhodnutia, má vstúpiť osobitný druh správneho orgánu, jeho účasť je veľmi obmedzená: a) na jednej strane môže konať len orgán výslovne určený členským štátom (ktorý ho oznámil Generálnemu sekretariátu Rady) a žiadny iný orgán a b) na druhej strane úlohy, ktoré môže tento orgán vykonávať, sú obmedzené na administratívnu pomoc skutočným rozhodovacím orgánom, teda súdnym orgánom, ktoré musia prijať rozhodnutie o vydaní alebo vykonaní európskeho zatykača.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0048"><NO.P>48.</NO.P><TXT>Tento výklad vyplýva aj z dôvodovej správy k návrhu rámcového rozhodnutia.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0027"><P>Pozri bod 41 týchto návrhov a príslušnú poznámku pod čiarou.</P></NOTE> Vo vysvetlivkách k jednotlivým článkom sa v súvislosti so súčasným článkom 7 uvádza, že tento článok, ktorý <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0085" REF.END="QE0085"/>vychádza z ustanovení Dohovoru Európskej únie z roku 1996 o vydávaní a z ustanovení Dohovoru Európskej únie z roku 2000 o <HT TYPE="ITALIC">vzájomnej pomoci</HT> v trestných veciach…, je praktickým ustanovením, ktoré má <HT TYPE="ITALIC">uľahčiť poskytovanie informácií</HT> medzi členskými štátmi…<QUOT.END REF.START="QS0085" CODE="201C" ID="QE0085"/>, a že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0086" REF.END="QE0086"/>… úlohou týchto ústredných orgánov má byť <HT TYPE="ITALIC">uľahčiť zasielanie a vykonávanie európskych zatykačov medzi členskými štátmi</HT> [, pričom] majú zabezpečiť najmä preklad a <HT TYPE="ITALIC">administratívnu pomoc pri vykonávaní</HT> zatykačov<QUOT.END REF.START="QS0086" CODE="201C" ID="QE0086"/>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0028"><P>Kurzívou zvýraznil generálny advokát. Podľa dôvodovej správy je účasť správneho orgánu prípustná v taxatívne vymenovaných prípadoch: ak musí v systéme dotknutého členského štátu správny orgán rozhodnúť o tom, či osoba požíva imunitu (článok 31), ak existujú dôležité humanitárne dôvody, ktoré odôvodňujú odklad výkonu zatykača (článok 38), alebo na účely preskúmania záruk, ktoré sa týkajú neuloženia trestu odňatia slobody na doživotie, poskytovaných iným členským štátom (článok 37).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0049"><NO.P>49.</NO.P><TXT>Takýto inštitucionálny systém európskeho zatykača v treťom rade najviac zodpovedá <HT TYPE="ITALIC">cieľu</HT> zaviesť nový zjednodušený a efektívnejší systém odovzdávania osôb odsúdených za porušenie alebo podozrivých z porušenia trestného zákona a zároveň zjednodušiť a zrýchliť súdnu spoluprácu s cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľa vytýčeného Úniou, a to stať sa priestorom slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, založeným na vysokom stupni dôvery, ktorá má existovať medzi členskými štátmi.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0029"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160524">24. mája 2016</DATE>, <NAME.CASE>Dworzecki</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑108/16 PPU</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:346">EU:C:2016:346</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0027">27</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0050"><NO.P>50.</NO.P><TXT>Kľúčovým prvkom tejto vzájomnej dôvery je dialóg medzi súdnymi orgánmi, ktoré majú v zásade spoločné to, že podľa ústavy svojich príslušných členských štátov sú súčasťou súdnej moci, ako aj to, že sú povinné zaručiť dodržiavanie základných práv a slobôd uvedených v článku 6 ZEÚ. Do tohto dialógu nesmú zasahovať iné mimosúdne orgány, ktorých úloha môže prípadne spočívať len v poskytovaní pomoci v medziach stanovených článkom 7 rámcového rozhodnutia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0051"><NO.P>51.</NO.P><TXT>Ako navyše Súdny dvor už konštatoval, celý postup odovzdávania medzi členskými štátmi stanovený v rámcovom rozhodnutí sa vykonáva pod súdnou kontrolou.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0030"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130530">30. mája 2013</DATE>, <NAME.CASE>F.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑168/13 PPU</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:358">EU:C:2013:358</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0046">46</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0052"><NO.P>52.</NO.P><TXT>Existuje ešte jeden argument, ktorý potvrdzuje obmedzenie spolupráce v trestných veciach v súvislosti s európskymi zatykačmi na súdne orgány: hmotnoprávny základ samotného rámcového rozhodnutia, ktorým je článok 31 ods. 1 písm. a) a b) ZEÚ. V znení uvedenej zmluvy platnom v roku 2002<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0031"><P>Článok 31 ods. 1 písm. a) stanovoval: <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0087" REF.END="QE0087"/>[Spoločný postup pri justičnej spolupráci v trestných veciach zahŕňa:] zjednodušenie a urýchlenie spolupráce medzi príslušnými ministerstvami, súdmi alebo rovnocennými orgánmi členských štátov vrátane, ak je to vhodné, spolupráce v rámci Eurojustu, vo vzťahu k súdnym konaniam a výkonu rozhodnutí<QUOT.END REF.START="QS0087" CODE="201C" ID="QE0087"/>.</P></NOTE> sa ešte hovorilo o zjednodušení a urýchlení spolupráce <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0088" REF.END="QE0088"/>medzi príslušnými ministerstvami, súdmi alebo rovnocennými orgánmi<QUOT.END REF.START="QS0088" CODE="201C" ID="QE0088"/>. Po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy však toto ustanovenie bolo presunuté do ZFEÚ ako článok 82, ktorého odsek 1 zavádza zásadu vzájomného uznávania rozsudkov a rozhodnutí v trestných veciach, pričom v písmene d) preberá obsah bývalého článku 31 ods. 1 písm. a) ZEÚ, avšak s významnou zmenou spočívajúcou vo vypustení výslovnej zmienky o ministerstvách.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0032"><P>Článok 82 ods. 1 písm. d) ZFEÚ znie: <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0089" REF.END="QE0089"/>uľahčovanie spolupráce medzi justičnými orgánmi alebo rovnocennými orgánmi členských štátov v rámci trestného stíhania a výkonu rozhodnutí<QUOT.END REF.START="QS0089" CODE="201C" ID="QE0089"/>.</P></NOTE> Túto zmenu treba mať na zreteli pri výklade rámcového rozhodnutia<?PAGE NO="11"?> v súlade s novým prístupom, ktorý ešte viac obmedzuje tento spôsob spolupráce v trestných veciach na oblasť súdnictva.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0033"><P>Tak článok 30 ZEÚ v znení pred vstupom Lisabonskej zmluvy do platnosti, ako aj súčasné články 87 až 89 ZFEÚ (ktoré sú súčasťou kapitoly 5 hlavy V s názvom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0090" REF.END="QE0090"/>Policajná spolupráca<QUOT.END REF.START="QS0090" CODE="201C" ID="QE0090"/>) upravujú policajnú spoluprácu, do ktorej možno zahrnúť vzťahy švédskych policajných orgánov s policajnými orgánmi iných členských štátov. Naopak, pravidlá týkajúce sa európskeho zatykača sú popri iných opatreniach súčasťou kapitoly 4 tej istej hlavy s názvom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0091" REF.END="QE0091"/>Justičná spolupráca v trestných veciach<QUOT.END REF.START="QS0091" CODE="201C" ID="QE0091"/>.</P></NOTE> V tejto súvislosti treba poukázať na ustálenú judikatúru Súdneho dvora, podľa ktorej text sekundárneho práva Únie sa musí najviac, ako je to možné, vykladať v zmysle jeho súladu s ustanoveniami Zmlúv.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0034"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150416">16. apríla 2015</DATE>, <NAME.CASE>Parlament/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑540/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:224">EU:C:2015:224</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0038">38</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0053"><NO.P>53.</NO.P><TXT>V kontexte policajnej a súdnej spolupráce v trestných veciach Súdny dvor určil, že Lisabonská zmluva podstatne zmenila a doplnila inštitucionálny rámec a že cieľom článku 9 Protokolu č. 36 o prechodných ustanoveniach je najmä zaručiť, aby sa akty prijaté v rámci tejto spolupráce mohli naďalej účinne uplatňovať napriek zmene inštitucionálneho rámca, ktorý upravuje túto spoluprácu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0035"><P>Tamže, bod 44.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0054"><NO.P>54.</NO.P><TXT>Tento záver, ku ktorému Súdny dvor dospel v rámci žaloby o neplatnosť, nebráni – ba práve naopak – výkladu rámcového rozhodnutia založenému na vývoji právnej úpravy, lebo toto rozhodnutie síce bolo prijaté v súlade so skorším právnym základom, no uvedený výklad zabezpečuje jeho súlad so znením a s cieľmi nového právneho základu, teda zaručuje, aby viac zodpovedalo zmene, ktorú normotvorca uskutočnil v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach. Ak by sa daný právny akt naďalej vykladal výlučne v zmysle pôvodného právneho základu, mohlo by to obmedziť vývoj právneho poriadku v rozpore so samotnou ZFEÚ, ako aj s výslovnou vôľou normotvorcu, ktorú neskôr vyjadril.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0055"><NO.P>55.</NO.P><TXT>Pokiaľ je teda orgán vydávajúci európsky zatykač súčasťou <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0092" REF.END="QE0092"/>polície<QUOT.END REF.START="QS0092" CODE="201C" ID="QE0092"/>, tak ako v prejednávanom prípade, pričom jeho rozhodnutie neschváli súd, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je logické, že vzniká pochybnosť, či policajný orgán môže mať povahu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0093" REF.END="QE0093"/>súdneho orgánu<QUOT.END REF.START="QS0093" CODE="201C" ID="QE0093"/> v zmysle rámcového rozhodnutia. Hoci je nesporné, že polícia je súčasťou štátnych donucovacích zložiek, ktoré sú spravidla podriadené orgánom výkonnej moci, faktom zostáva, že často pomáha súdnym orgánom pri vyšetrovaní trestných činov a niekedy aj pri výkone súdnych rozhodnutí. Táto spolupráca alebo pomoc, ktorú poskytuje, však neznamená, že polícia je súdnym orgánom.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0056"><NO.P>56.</NO.P><TXT>Z informácií, ktoré poskytol švédsky policajný orgán<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0036"><P>Tento orgán nahradil GRŠP.</P></NOTE> v reakcii na otázky vnútroštátneho súdu, vyplýva, že orgán poverený vydávaním európskych zatykačov má nasledujúce charakteristiky: a) polícia je represívny orgán so širokými právomocami; b) tento orgán nedostáva v súvislosti s európskymi zatykačmi nijaké pokyny od ministra spravodlivosti; c) nemá nijakú priamu ani nepriami väzbu na súd, ktorý odsúdil vyžiadanú osobu; d) v súvislosti s európskymi zatykačmi koná na žiadosť väzenskej správy, ale nedostáva od nej nijaké pokyny a pri ich vydávaní má určitú mieru voľnej úvahy a e) právomoc vydať európsky zatykač na účely výkonu právoplatného rozsudku, ktorým sa ukladá trest odňatia slobody, preniesla na IPO,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0037"><P>International Police Cooperation Division [skratka <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0094" REF.END="QE0094"/>IPO<QUOT.END REF.START="QS0094" CODE="201C" ID="QE0094"/> pochádza zo spisu, ktorý Súdnemu dvoru predložil Rechtbank Amsterdam (Súd prvého stupňa Amsterdam)].</P></NOTE> administratívny útvar tvorený právnikmi, pričom len traja z nich sú oprávnení podpisovať švédske európske zatykače.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0057"><NO.P>57.</NO.P><TXT>Vzhľadom na oznámenie švédskej vlády Rade z roku 2009 na základe článku 6 ods. 3 uvedeného rámcového rozhodnutia<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0038"><P>Pozri bod 13 týchto návrhov.</P></NOTE> spomedzi všetkých týchto charakteristických čŕt vyvoláva najväčšie obavy tá, ktorá sa týka určenia orgánu, ktorý vydáva európske zatykače, v zmysle švédskych právnych predpisov, ktorými bolo rámcové rozhodnutie prebraté do vnútroštátneho právneho poriadku.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="12"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0058"><NO.P>58.</NO.P><TXT>Je totiž nesporné, že Rada odporučila Švédsku<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0039"><P>Evaluation report on the fourth round of mutual evaluations <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0095" REF.END="QE0095"/>the practical application of the European Arrest Warrant and corresponding surrender procedures between Member States<QUOT.END REF.START="QS0095" CODE="201C" ID="QE0095"/> (dokument Rady č. 9927/2/08 REV 2), s. 46.</P></NOTE>, aby prijalo vhodné opatrenia s cieľom zaručiť, aby v prípadoch výkonu trestov v súlade s rámcovým rozhodnutím vydával európske zatykače súdny orgán alebo aby boli vydávané pod dohľadom súdneho orgánu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0059"><NO.P>59.</NO.P><TXT>Záporná odpoveď švédskej vlády na toto odporúčanie je jednoznačná vzhľadom na spôsob zavedenia systému európskeho zatykača do jej vnútroštátneho právneho poriadku. Stručne povedané,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0040"><P>Pozri bod 13 a poznámku pod čiarou 5 týchto návrhov.</P></NOTE> uvedená vláda sa domnieva, že výkon trestného rozsudku, na základe ktorého sa žiada o odovzdanie odsúdeného z iného členského štátu, nevyžaduje, aby európsky zatykač vydal súdny orgán <HT TYPE="ITALIC">stricto sensu</HT>. Naopak, tvrdí, že vzhľadom na to, že vnútroštátny systém výkonu rozsudkov vydaných súdmi priznáva právomoc iným orgánom, ktoré nemusia byť súdnymi orgánmi, rámcovému rozhodnutiu neodporuje, ak tieto orgány, hoci podľa nej nemajú súdnu povahu, rozhodujú aj o vydaní európskeho zatykača.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0060"><NO.P>60.</NO.P><TXT>So zreteľom na úvahy, ktoré som uviedol vyššie, sa však domnievam, že inštitucionálny systém, ktorý zaviedla švédska vláda, nie je v súlade s rámcovým rozhodnutím. Tento systém by prípadne mohol byť založený na rámcovom rozhodnutí len vtedy, ak by policajný orgán, ktorý vydá európsky zatykač na účely výkonu rozsudku, spĺňal nasledujúce požiadavky, ktoré považujem za nevyhnutné na zachovanie úrovne súdnych záruk, na ktorej je založený systém európskych zatykačov: a) musel by konať na základe poverenia a pod dohľadom súdneho orgánu v zmysle článku 6 rámcového rozhodnutia a b) nemohol by mať diskrečné oprávnenia ani voľnú úvahu, pokiaľ ide o vydanie európskeho zatykača, pričom by sa musel riadiť poverením udeleným súdnym orgánom. V prípade pochybností týkajúcich sa zatykača by navyše súdnemu orgánu prináležalo podať návrh na začatie prejudiciálneho konania na Súdnom dvore týkajúci sa výkladu rámcového rozhodnutia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0061"><NO.P>61.</NO.P><TXT>Ako sa uvádza v spise a ako vyplýva z písomných pripomienok švédskej vlády, švédske GRŠP nespĺňa uvedené požiadavky. V systéme štátnych orgánov sa nachádza mimo správy súdnictva a vzhľadom na to, že nie je prepojené so súdmi ani s prokuratúrou, nie je splnená požiadavka týkajúca sa dohľadu súdneho orgánu nad rozhodnutiami o vydávaní európskych zatykačov, v súvislosti s ktorými má GRŠP diskrečnú právomoc.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0062"><NO.P>62.</NO.P><TXT>Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že policajný orgán je prípadne nezávislý od ministerstva spravodlivosti a od väzenskej správy, od ktorých nedostáva nijaké pokyny. Domnievam sa, že táto črta je irelevantná pri rozhodovaní o tom, či je polícia <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0096" REF.END="QE0096"/>súdny orgán<QUOT.END REF.START="QS0096" CODE="201C" ID="QE0096"/>. Čo sa týka diskrečnej právomoci polície pri vydávaní európskeho zatykača, rozhodujúce je, že si nemusí vyžiadať rozhodnutie ani podávať správy súdu, ktorý odsúdil vyžiadanú osobu. Hoci táto okolnosť potvrdzuje jej nezávislosť od súdu, ktorý uložil trest, zároveň svedčí o neexistencii súdnej kontroly, čo je v rozpore s judikatúrou, podľa ktorej sa celý postup odovzdávania medzi členskými štátmi stanovený v rámcovom rozhodnutí musí vykonávať pod súdnou kontrolou.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0041"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130530">30. mája 2013</DATE>, <NAME.CASE>F.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑168/13 PPU</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:358">EU:C:2013:358</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0046">46</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0063"><NO.P>63.</NO.P><TXT>Napokon členské štáty majú vzhľadom na svoju autonómiu nevyhnutný priestor na voľnú úvahu, aby mohli vo svojich vnútroštátnych právnych poriadkoch určiť, ktorým orgánom priznajú procesné právomoci (v tomto prípade právomoci týkajúce sa vydávania európskych zatykačov). Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora v prípade neexistencie právnej úpravy Spoločenstva v danej oblasti prináleží vnútroštátnemu právnemu poriadku každého členského štátu určiť príslušné súdy a upraviť procesné podmienky žalôb určených na zabezpečenie ochrany práv, ktoré právo Únie priznáva jednotlivcom,<?PAGE NO="13"?> pokiaľ tieto podmienky nie sú menej výhodné ako procesné podmienky týkajúce sa podobných žalôb podľa vnútroštátneho práva (zásada ekvivalencie), ani upravené takým spôsobom, aby prakticky znemožnili alebo nadmerne sťažili výkon práv, ktoré im priznáva právny poriadok Únie (zásada efektivity).<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0042"><P>Rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20151006">6. októbra 2015</DATE>, <NAME.CASE>Târșia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑69/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:662">EU:C:2015:662</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0027">27</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19980915">15. septembra 1998</DATE>, <NAME.CASE>Ansaldo Energia a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑279/96, C‑280/96 a C‑281/96</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1998:403">EU:C:1998:403</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0016">16</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ktorý odkazuje na prelomové rozsudky zo<REF.DOC.ECR><DATE ISO="19761216">16. decembra 1976</DATE>, <NAME.CASE>Rewe</NAME.CASE> (<NO.CASE>33/76</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1976:188">EU:C:1976:188</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0005">5</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Comet</NAME.CASE> (<NO.CASE>45/76</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1976:191">EU:C:1976:191</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0013">13</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0016">16</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ako aj na rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19951214">14. decembra 1995</DATE>, <NAME.CASE>Peterbroeck</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑312/93</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1995:437">EU:C:1995:437</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0012">12</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0064"><NO.P>64.</NO.P><TXT>Po schválení rámcového rozhodnutia pritom niektoré členské štáty oznámili Generálnemu sekretariátu Rady na základe článku 6 ods. 3 rámcového rozhodnutia, ktoré orgány sú podľa ich vnútroštátneho práva oprávnenými orgánmi na vydávanie alebo vykonávanie európskych zatykačov, pričom Švédsko uviedlo v súvislosti s európskymi zatykačmi na účely výkonu trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia spojeného s odňatím slobody policajný orgán (generálne riaditeľstvo štátnej polície, Rikspolisstyrelsen).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0065"><NO.P>65.</NO.P><TXT>Tieto oznámenia však – z čisto právneho hľadiska – neovplyvňujú ani nepodmieňujú súlad postupu každého štátu s obsahom rámcového rozhodnutia. Citované ustanovenie oprávňuje členské štáty, aby určili alebo vybrali spomedzi svojich súdnych orgánov tie, ktoré budú príslušné na prijímanie alebo vydávanie európskych zatykačov, ale nedovoľuje im rozšíriť pojem súdny orgán aj na orgány, ktoré nemajú také postavenie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0066"><NO.P>66.</NO.P><TXT>Za týchto okolností sa domnievam, že požiadavka (zodpovedajúca odporúčaniu Rady adresovanému švédskej vláde), aby daný štát prijal nevyhnuté opatrenia s cieľom zaručiť, aby v prípade, ak chce, aby policajné orgány naďalej rozhodovali o európskych zatykačoch, tieto orgány konali na základe poverenia a pod dohľadom skutočného súdneho orgánu, ktorý ich bude kontrolovať, nepredstavuje neprimeraný zásah do modelu, ktorý si tento štát na základe svojej procesnej autonómie vybral na účely výkonu rozsudkov. Táto úprava by nenarušila základy vnútroštátneho systému uvedeného štátu a umožnila by zosúladiť ho s usporiadaním súdnej spolupráce, ktoré v tejto oblasti stanovuje rámcové rozhodnutie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0067"><NO.P>67.</NO.P><TXT>Zastávam teda názor, že policajný orgán, ktorého právomoci sú vymedzené tak ako právomoci švédskeho GRŠP, nezodpovedá pojmu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0097" REF.END="QE0097"/>súdny orgán<QUOT.END REF.START="QS0097" CODE="201C" ID="QE0097"/> v zmysle článku 6 ods. 1 rámcového rozhodnutia, a preto ani európsky zatykač vydaný týmto orgánom nemožno považovať za <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0098" REF.END="QE0098"/>súdne rozhodnutie<QUOT.END REF.START="QS0098" CODE="201C" ID="QE0098"/> v zmysle článku 1 ods. 1 toho istého rámcového rozhodnutia.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>V –</NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">O obmedzení časových účinkov rozsudku Súdneho dvora</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0068"><NO.P>68.</NO.P><TXT>Niektoré z vlád, ktoré sa zúčastnili na pojednávaní, ako aj Komisia navrhli, aby Súdny dvor pre prípad, ak napokon rozhodne, že európske zatykače vydané švédskym GRŠP nemajú povahu súdneho rozhodnutia (čo by prirodzene bránilo tomu, aby im súdny orgán vykonávajúceho štátu vyhovel), obmedzil časové účinky svojho rozsudku tak, aby platili výlučne <HT TYPE="ITALIC">pro futuro</HT>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0069"><NO.P>69.</NO.P><TXT>Domnievam sa, že nie je namieste vyhovieť tomuto návrhu. Ako som pripomenul v iných nedávno prednesených návrhoch<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0043"><P>Návrhy, ktoré som predniesol <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160713">13. júla 2016</DATE> vo veciach <NAME.CASE>Eco‑Emballages a Melitta France a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑313/15 a C‑530/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:551">EU:C:2016:551</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0056">56</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>, všeobecným pravidlom je, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0099" REF.END="QE0099"/>výklad právneho predpisu Únie, ktorý podáva Súdny dvor v rámci výkonu svojej právomoci, ktorú mu priznáva článok 267 ZFEÚ, objasňuje a spresňuje význam a pôsobnosť tohto predpisu tak, ako sa má alebo sa mal chápať a uplatňovať od okamihu, keď nadobudol účinnosť. Z toho vyplýva, že takto vyložený predpis môže a má byť uplatnený aj na právne vzťahy vzniknuté a vytvorené pred vydaním rozsudku vo veci žiadosti o výklad, ak sú inak splnené podmienky umožňujúce predložiť príslušným súdom spor týkajúci sa uplatnenia uvedeného predpisu<QUOT.END REF.START="QS0099" CODE="201C" ID="QE0099"/>.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="14"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0070"><NO.P>70.</NO.P><TXT>Zastávam názor, že v tejto veci nie je odôvodnené urobiť výnimku z tohto pravidla, keďže:</TXT><P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>vnútroštátny súd nepoložil nijakú otázku týkajúcu sa časovej pôsobnosti rozsudku Súdneho dvora (prísne vzaté, ani sa neopýtal Súdneho dvora na bezprostredné dôsledky tohto rozsudku pre európsky zatykač), pričom obmedzil svoje pochybnosti na otázky, ktoré už boli preskúmané;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>prináleží súdom každého štátu v každom jednotlivom prípade posúdiť, či vykonávané európske zatykače spĺňajú kritériá, ktoré Súdny dvor stanoví vo svojom rozsudku, ktorý môže ovplyvniť aj situácie, o ktorých sa zatiaľ nerozhodlo, a to tým skôr, že ide o pozbavenie slobody osôb, ktoré sa nachádzajú vo väzbe, kým nebudú odovzdané. Vyriešenie každého prípadu závisí od faktorov, ktoré je v tomto okamihu ťažké predvídať a medzi ktoré patrí napríklad možnosť prípadného dodatočného odstránenia <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0100" REF.END="QE0100"/>vady<QUOT.END REF.START="QS0100" CODE="201C" ID="QE0100"/> pôvodného európskeho zatykača;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>čo sa týka napokon už uskutočnených odovzdaní (ktorých posúdenie tvorí podľa všetkého podstatu obáv Komisie), opäť prináleží vnútroštátnym súdom posúdiť vplyv rozsudku Súdneho dvora na tieto odovzdania, pričom v tejto súvislosti musia dodržať požiadavky, ktoré vyplývajú zo zásady právnej sily rozhodnutej veci.</TXT></NP></ITEM></LIST></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>VI –</NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Návrh</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0071"><NO.P>71.</NO.P><TXT>Na základe uvedených úvah navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázky, ktoré položil Rechtbank Amsterdam (Súd prvého stupňa Amsterdam, Holandsko), takto:</TXT><P><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>Pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0101" REF.END="QE0101"/>súdne rozhodnutie<QUOT.END REF.START="QS0101" CODE="201C" ID="QE0101"/> uvedený v článku 1 ods. 1 rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV z <DATE ISO="20020613">13. júna 2002</DATE> o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi v znení zmenenom a doplnenom rámcovým rozhodnutím Rady 2009/299/SVV z <DATE ISO="20090226">26. februára 2009</DATE> a pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0102" REF.END="QE0102"/>súdny orgán<QUOT.END REF.START="QS0102" CODE="201C" ID="QE0102"/> uvedený v článku 6 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2002/584/SVV sú autonómnymi pojmami práva Únie a majú sa vykladať v celej Európskej únii jednotne.</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Policajný orgán, ktorého právomoci sú vymedzené ako právomoci švédskeho generálneho riaditeľstva štátnej polície, nespĺňa podmienky na to, aby bol považovaný za <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0103" REF.END="QE0103"/>súdny orgán<QUOT.END REF.START="QS0103" CODE="201C" ID="QE0103"/> v zmysle článku 6 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2002/584/SVV a európsky zatykač, ktorý tento orgán vydal v prejednávanom prípade, nemá povahu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0104" REF.END="QE0104"/>súdneho rozhodnutia<QUOT.END REF.START="QS0104" CODE="201C" ID="QE0104"/> v zmysle článku 1 ods. 1 uvedeného rámcového rozhodnutia.</TXT></NP></ITEM></LIST></P></NP.ECR></GR.SEQ></CONTENTS.CONCLUSION></CONCLUSION>