NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
MANUEL CAMPOS SÁNCHEZ‑BORDONA
prednesené 17. septembra 2026(1)
Vec C‑556/25
Haluška, s. r. o.,
proti
Okresnému úradu Ružomberok, katastrálnemu odboru
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky]
„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Energetika – Postupy na udeľovanie povolení na výrobu elektrickej energie v malých vodných elektrárňach – Vylúčenie oprávnenia malých výrobcov požiadať o zápis zákonných vecných bremien stanoveného vo vnútroštátnom práve do katastra nehnuteľností – Uplatňovanie práva Únie vo vnútroštátnom právnom poriadku – Zákaz diskriminácie “
1. Na Slovensku môžu výrobcovia elektrickej energie v zásade využívať zákonné vecné bremeno(2) k cudzím pozemkom, ak majú povolenie na vykonávanie svojej činnosti podľa vnútroštátneho zákona, ktorým bola prebratá smernica (EÚ) 2019/944(3).
2. Ten istý zákon však zrejme vylučuje túto možnosť v prípade malých výrobcov elektrickej energie. V tomto prejudiciálnom konaní sa diskutuje o tom, či je také vylúčenie zlučiteľné s právom Únie.
3. Súdny dvor má konkrétne vyložiť článok 8 smernice 2019/944, ako aj jeho vzťah so všeobecnou zásadou zákazu diskriminácie, ktorá je zakotvená v článku 9 tej istej smernice.
I. Právny rámec
A. Právo Únie. Smernica 2019/944
4. Článok 3 smernice 2019/944, nazvaný „Konkurenčné, spotrebiteľsky orientované, flexibilné a nediskriminačné trhy s elektrinou“, znie:
„…
4. Členské štáty zabezpečia rovnaké podmienky pri uplatňovaní transparentných, primeraných a nediskriminačných pravidiel a poplatkov na elektroenergetické podniky a pri zaobchádzaní s nimi, najmä v oblasti zodpovednosti za zabezpečovanie rovnováhy, ich prístupu na veľkoobchodné trhy, prístupu k údajom, postupov zmeny dodávateľa a režimov vyúčtovania a podľa potreby udeľovania povolení.
…“
5. Podľa článku 8 tejto smernice s názvom „Postup na udeľovanie povolení pre nové kapacity“:
„1. Na výstavbu nových výrobných kapacít prijmú členské štáty postup na udeľovanie povolení, ktorý sa musí uplatňovať v súlade s objektívnymi, transparentnými a nediskriminačnými kritériami.
…
3. Členské štáty musia zabezpečiť, aby pre malú decentralizovanú a/alebo distribuovanú výrobu bol osobitný zjednodušený a racionalizovaný postup povoľovania, ktorý by zohľadňoval ich obmedzenú veľkosť a potenciálny vplyv.
Členské štáty môžu pre tento osobitný postup udeľovania povolení stanoviť usmernenia. Regulačné orgány alebo iné príslušné vnútroštátne orgány vrátane plánovacích orgánov tieto usmernenia revidujú a môžu odporučiť zmeny.
…“
6. Článok 9 uvedenej smernice, nazvaný „Povinnosti služby vo verejnom záujme“, stanovuje:
„1. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, členské štáty na základe svojej inštitucionálnej organizácie a s náležitým zreteľom na zásadu subsidiarity zabezpečia, aby elektroenergetické podniky fungovali v súlade so zásadami tejto smernice s cieľom dosiahnuť konkurencieschopný, bezpečný a vzhľadom na životné prostredie udržateľný trh s elektrinou, a aby tieto podniky neboli diskriminované z hľadiska ich práv alebo povinností.
…“
7. V súlade s článkom 73 tej istej smernice sa článok 8 ods. 2 písm. a) až i) a k) a článok 8 ods. 3 a 4 uplatňujú od 1. januára 2021.
B. Vnútroštátne právo
1. Zákon o energetike
8. V § 6 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31. marca 2022(4) je oprávnenie na „podnikanie v energetike“ upravené takto:
– podľa odseku 1 podnikať v energetike možno len na základe a v súlade s povolením alebo potvrdením o splnení oznamovacej povinnosti,
– podľa odseku 2 sa povolenie vyžaduje, ak nejde o činnosti podľa odseku 4, okrem iného na výrobu, prenos, distribúciu a dodávku elektriny,
– na základe odseku 4 písm. a) sa povolenie nevyžaduje na výrobu a dodávku elektriny zariadeniami na výrobu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 1 MW vrátane,
– v súlade s odsekom 5 sa na osoby, ktoré vykonávajú činnosti, na ktoré sa nevyžaduje povolenie podľa odseku 4, vzťahuje oznamovacia povinnosť, podľa ktorej sú povinné v lehote do 30 dní oznámiť úradu začiatok, ukončenie a zmenu tejto činnosti. Potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti, ktoré vydá úrad, je dokladom o oprávnení podnikať.
9. V § 11 ods. 1 zákona o energetike sa uvádza:
„Držiteľ povolenia… môže v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme
a) vstupovať na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení v rozsahu a spôsobom nevyhnutným na výkon povolenej činnosti,
…
f) zriaďovať na cudzích pozemkoch mimo zastavaného územia obce elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie prenosovej sústavy a distribučnej sústavy,…
g) vykonávať na cudzích nehnuteľnostiach povolenú činnosť na elektroenergetických zariadeniach… potrebných na zabezpečenie prevádzky sústavy alebo siete, ktorých výstavba bola povolená…“(5)
10. V § 11 ods. 8 tohto zákona sa uvádza:
„Povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 sú vecnými bremenami spojenými s vlastníctvom nehnuteľnosti. Návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností je oprávnený podať držiteľ povolenia.“
2. Ustanovenia o vecných bremenách a katastri nehnuteľností
11. Predkladajúci vnútroštátny súd cituje vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa vecných bremien a katastra nehnuteľností. Podľa nich vecné bremená vznikajú na základe písomnej zmluvy, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný jeho zápis do katastra nehnuteľností.
II. Skutkový stav, spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
12. Z rozhodnutia predkladajúceho vnútroštátneho súdu, doplneného dodatočnými informáciami, ktoré predložila slovenská vláda, vyplývajú tieto skutkové okolnosti:
– spoločnosť Haluška, s. r. o. (ďalej len „Haluška“), vyrába elektrickú energiu v malej vodnej elektrárni s výkonom 0,0975 MW,
– hoci je táto elektráreň v prevádzke od roku 1993 a v roku 2009 bola „rekonštruovaná“, Haluška prevzala jej prevádzku 15. októbra 2014, keď sa stala vlastníkom elektrárne,(6)
– v októbri 2014 Haluška oznámila začatie činnosti v súlade so zjednodušeným postupom stanoveným v § 6 ods. 4 a 5 zákona o energetike,(7)
– dňa 6. decembra 2021 požiadala Haluška Okresný úrad Ružomberok, katastrálny odbor (Slovensko) (ďalej len „katastrálny úrad“) o zápis zákonného vecného bremena k cudzím nehnuteľnostiam v súlade s § 11 ods. 1 a 6 zákona o energetike,
– dňa 4. februára 2022 katastrálny úrad zamietol túto žiadosť, pričom uviedol, že vecné bremeno možno zapísať len v prospech držiteľa „povolenia“ udeleného na základe § 6 ods. 2 zákona o energetike, a nie v prospech podnikateľa, ktorý podlieha „oznamovacej povinnosti“ podľa § 6 ods. 4 tohto zákona,
– Haluška podala žalobu proti rozhodnutiu katastrálneho úradu na Správny súd v Banskej Bystrici (Slovensko). Tvrdila, že výklad § 11 ods. 1 zákona o energetike, ktorý použil katastrálny úrad, je v rozpore s právom Únie, keďže zvýhodňuje veľkých výrobcov, narúša hospodársku súťaž a sťažuje prístup malých výrobcov na trh s elektrinou.
13. Tento súd žalobu zamietol po tom, čo konštatoval, že:
– článok 8 ods. 3 smernice 2019/944 sám osebe nevyžaduje, aby sa „malému výrobcovi“ elektriny priznali práva rovnakého rozsahu ako práva priznané „veľkému výrobcovi“,
– výklad § 11 ods. 1 a 8 zákona o energetike, ktorý podal katastrálny úrad, je správny. Ak by sa pripustili zákonné vecné bremená aj v prospech malých výrobcov, výrazne by sa zvýšil počet pozemkov zaťažených vecnými bremenami, čo by predstavovalo významný zásah do vlastníckych práv tretích osôb,
– vyhradenie zákonných vecných bremien uvedených v § 11 ods. 1 a 8 zákona o energetike pre držiteľa „povolenia“ nepredstavuje obmedzenie výkonu hospodárskej činnosti, keďže malý výrobca elektriny môže požiadať o zriadenie dobrovoľného vecného bremena podľa slovenského Občianskeho zákonníka, alebo ak k uzavretiu zmluvy nedôjde, podať žalobu.
14. Haluška napadla prvostupňové rozhodnutie na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky, ktorý predkladá Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Patrí vnútroštátna právna úprava, ktorou vnútroštátny zákonodarca bez ďalšieho vylúčil drobných výrobcov elektrickej energie podnikajúcich na základe zjednodušeného postupu podľa článku 8 ods. 3 [smernice 2019/944] z prístupu k vnútroštátnym právom priznaným oprávneniam zodpovedajúcim vecným bremenám, ktoré uľahčujú podnikanie v oblasti energetiky, a priznáva ich všetkým ostatným výrobcom elektrickej energie, do pôsobnosti práva Európskej únie s ohľadom na článok 194 ods. 1 písm. a) [ZFEÚ], článok 8 ods. 1 a 3 a článok 9 ods. 1 predmetnej [s]mernice?
2. Ak je odpoveď na prvú otázku kladná, je potrebné vykladať článok 8 ods. 1 a 3 v spojení s článkom 9 ods. 1 [smernice 2019/944] tak, že mu odporuje vnútroštátna úprava, ktorou vnútroštátny zákonodarca bez ďalšieho vylúčil drobných výrobcov elektrickej energie podnikajúcich na základe zjednodušeného postupu podľa článku 8 ods. 3 predmetnej [s]mernice z prístupu k vnútroštátnym právom priznaným oprávneniam zodpovedajúcim vecným bremenám, ktoré uľahčujú podnikanie v oblasti energetiky, a priznáva ich všetkým ostatným výrobcom elektrickej energie?“
III. Konanie na Súdnom dvore
15. Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 19. augusta 2025.
16. Písomné pripomienky predložili Haluška, slovenská vláda a Európska komisia.
17. Na pojednávaní, ktoré sa konalo 10. júna 2026, sa zúčastnili slovenská vláda a Komisia.
IV. O prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania
18. Slovenská vláda sa domnieva, že návrh na začatie prejudiciálneho konania je neprípustný, lebo vychádza z neúplného opisu skutkového stavu a nesprávneho opisu vnútroštátneho právneho rámca. Okrem toho sa domnieva, že požadovaný výklad práva Únie nijako nesúvisí s existenciou alebo predmetom sporu.
19. Konkrétne tvrdí, že otázky majú hypotetický charakter, keďže predmetom sporu je zriadenie vecného bremena, ktoré vnútroštátne právo „z hmotnoprávneho hľadiska“ vyhradzuje pre držiteľa povolenia na distribúciu energie, a nie pre výrobcov energie (bez ohľadu na ich veľkosť), ako je Haluška.
20. Podľa ustálenej judikatúry(8):
– len vnútroštátny súd má právomoc na vlastnú zodpovednosť vymedziť skutkový a právny rámec, do ktorého patria predložené otázky a ktorého správnosť Súdnemu dvoru neprináleží preverovať,
– pri prejudiciálnych otázkach platí prezumpcia relevantnosti a Súdny dvor môže odmietnuť rozhodnúť len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nijako nesúvisí s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej alebo ak tieto otázky majú hypotetický charakter.
21. Námietku slovenskej vlády v rozsahu, v akom sa týka opisu skutkového stavu a vnútroštátneho práva nemožno uznať, keďže tento opis patrí výlučne do právomoci predkladajúceho vnútroštátneho súdu a Súdny dvor sa ním musí riadiť.
22. Čo sa týka údajných nedostatkov návrhu na začatie prejudiciálneho konania, je pravda, že predkladajúci vnútroštátny súd:
– neuvádza, aká stavba sa mala realizovať na cudzích pozemkoch dotknutých vecným bremenom, ktorého zápis do katastra nehnuteľností bol odmietnutý. Zdá sa, že svoje prejudiciálne otázky smeruje vo všeobecnosti na všetky práva uvedené v § 11 zákona o energetike,(9) ktoré majú rôznorodú povahu, čo má za následok, že tieto otázky sú do určitej miery nepresné,
– po odvolaní sa na zásadu zákazu diskriminácie neuvádza cieľ, ktorý by slovenské právne predpisy sledovali vylúčením malých výrobcov z výhod vyplývajúcich zo zákonných vecných bremien. Určenie tohto cieľa by mohlo byť potrebné na konštatovanie rozdielneho zaobchádzania, ktoré je nezlučiteľné s právom Únie.
23. Uvedené nedostatky pri opise skutkového a právneho rámca(10) však buď nie sú rozhodujúce (najmä nedostatok, ktorý sa týka konkrétneho predmetu sporného vecného bremena), alebo ich bolo možné objasniť v písomnej časti konania a na pojednávaní.
24. Okrem toho tvrdenia slovenskej vlády týkajúce sa neuplatniteľnosti článku 8 smernice 2019/944 ratione materiae na prejednávaný spor je potrebné analyzovať v súvislosti s výkladom tohto ustanovenia, a nie v súvislosti s prípustnosťou návrhu na začatie prejudiciálneho konania.
25. Podobnú námietku treba uviesť vo vzťahu k tvrdeniu slovenskej vlády týkajúcemu sa § 11 ods. 1 zákona o energetike (ktorý upravuje zákonné vecné bremená). Predkladajúci vnútroštátny súd, ktorý má ako jediný právomoc podať výklad vnútroštátneho práva, sa domnieva, že podľa tohto ustanovenia môžu všetci výrobcovia využívať zákonné vecné bremená a že v prípade, ak to tak nie je, je potrebné preskúmať jeho nezlučiteľnosť s článkom 9 smernice 2019/944. Nejde teda o hypotetickú otázku, ale o otázku, ktorá priamo súvisí s podstatou sporu.(11)
26. Súdny dvor má preto k dispozícii potrebné informácie na to, aby poskytol užitočnú odpoveď predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu, ktorého prejudiciálne otázky je potrebné vyhlásiť za prípustné.
V. O veci samej
27. Predkladajúci vnútroštátny súd sa pýta, či je v súlade s právom Únie vnútroštátna právna úprava, ktorá tak, ako sa vykladá a uplatňuje na Slovensku:
– neumožňuje do katastra nehnuteľností zapísať zákonné vecné bremeno k cudzím pozemkom v prospech malých výrobcov energie, ktorí využívajú „osobitný“ postup stanovený v článku 8 ods. 3 smernice 2019/944,
– vyhradzuje tento zápis pre držiteľov povolenia udeleného v súlade so „štandardným“ postupom stanoveným v článku 8 ods. 1 smernice 2019/944.
A. O prvej prejudiciálnej otázke
28. V prvej otázke sa predkladajúci vnútroštátny súd pýta, či sporná vnútroštátna právna úprava „patrí… do pôsobnosti práva [Únie] s ohľadom na článok 194 ods. 1 písm. a) [ZFEÚ], článok 8 ods. 1 a 3 a článok 9 ods. 1 [smernice 2019/944]“.
29. Článok 194 ZFEÚ je ustanovením primárneho práva, na základe ktorého bola prijatá smernica 2019/944. Táto smernica predstavuje jedno z „opatren[í] potrebn[ých] na dosiahnutie cieľov uvedených v odseku 1“, na ktoré odkazuje článok 194 ods. 2 ZFEÚ.
30. Smernicou 2019/944 sa vykonáva minimálna harmonizácia, pokiaľ ide o organizáciu a fungovanie odvetvia elektrickej energie v Únii. Táto smernica stanovuje okrem iného pravidlá „o otvorenom prístupe na integrovaný trh“(12), ale priamo neupravuje oprávnenie (ktoré slovenské právo priznáva držiteľom „povolenia“) požadovať zápis zákonných vecných bremien k cudzím nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností.
31. Oprávnenie využiť zákonné vecné bremeno je jedným z opatrení, ktoré „uľahčujú podnikanie v oblasti energetiky“. Má teda vplyv na „organizáciu a fungovani[e] sektora elektrickej energie Únie“. Hoci prináleží členským štátom, aby stanovili podmienky upravujúce otázku, kto a ako môže využívať vecné bremeno, pri výkone svojej právomoci musia dodržiavať zásadu zákazu diskriminácie potvrdenú v článku 9 ods. 1 smernice 2019/944.(13)
32. Podľa môjho názoru, ako správne uvádza predkladajúci vnútroštátny súd, výklad článku 8 ods. 1 a 3 a článku 9 ods. 1 smernice 2019/944 môže mať vplyv na riešenie sporu. Preto je potrebné posúdiť spornú vnútroštátnu právnu úpravu za predpokladu, že patrí do pôsobnosti smernice 2019/944.
33. Slovenská vláda spochybňuje uplatniteľnosť článku 8 smernice 2019/944 ratione materiae, pričom zdôrazňuje, že vnútroštátne právo stanovuje dva odlišné postupy: jeden pre výstavbu zariadenia na výrobu elektrickej energie a druhý pre výkon podnikateľskej činnosti(14) prostredníctvom využívania zariadenia na výrobu elektrickej energie po jeho výstavbe.(15)
34. Možnosť dosiahnuť zápis zákonných vecných bremien do katastra nehnuteľností sa podľa jej názoru viaže iba na získanie druhého povolenia (na výkon podnikateľskej činnosti), a nie prvého povolenia (na výstavbu elektrárne). Na základe toho a s odvolaním sa na jeho doslovné znenie slovenská vláda tvrdí, že článok 8 smernice 2019/944 sa neuplatní na prejednávaný prípad.
35. Je teda potrebné v prvom rade objasniť, či sa článok 8 smernice 2019/944 obmedzuje na „výstavbu nových výrobných kapacít“, alebo či sa vzťahuje aj na „podnikanie v energetike“. Ak by bola správna prvá možnosť, bolo by možné vylúčiť relevantnosť uvedeného článku v tomto konaní.
36. Pripomínam, že podľa slovenskej vlády je pôsobnosť článku 8 ods. 3 smernice 2019/944 obmedzená na postupy týkajúce sa „výstavby nových výrobných kapacít“. Podľa jej názoru sa toto ustanovenie naopak nevzťahuje na postupy „udeľovania povolení na podnikanie v energetike“. Práve toto povolenie podľa slovenského práva umožňuje (stále podľa slovenskej vlády) udeliť oprávnenie na zápis zákonných vecných bremien do katastra nehnuteľností.
37. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že doslovné znenie smernice 2019/944 podporuje stanovisko slovenskej vlády: článok 8 sa podľa jej názoru vo všeobecnosti vzťahuje na „výrobu“ energie.(16) V odseku 3 tohto článku je uvedený „osobitný… postup“ „pre malú decentralizovanú a/alebo distribuovanú výrobu“. V jeho odseku 1 sú navyše spomenuté (štandardné) postupy na „výstavbu nových výrobných kapacít“.
38. Stanovisko slovenskej vlády však nie je v súlade s výkladom článku 8 smernice 2019/944, ktorý zohľadňuje účel „postupu na udeľovanie povolení“, ktorý je v ňom upravený.
39. Cieľom smernice 2019/944 je okrem iného „zabezpečiť, aby v rámci vnútorného trhu s elektrinou neexistovali nadmerné prekážky pre vstup na trh, jeho fungovanie a opustenie“(17).
40. Súvislosť medzi „prístupom na trh“ a postupmi udeľovania povolení vyplýva z odôvodnenia 79 smernice 2019/944: „Neodôvodnene dlhé postupy udeľovania povolení môžu byť prekážkou prístupu na trh pre nové subjekty.“(18)
41. Spoločným cieľom postupov uvedených v článku 8 ods. 1 a 3 smernice 2019/944 je teda uľahčiť účinný a nediskriminačný prístup nových – či už veľkých, alebo malých – výrobcov na vnútorný trh s elektrinou a zabrániť tomu, aby bol tento prístup nadmerne zložitý, náročný a nákladný (z časového a finančného hľadiska).(19)
42. Na dosiahnutie účinného prístupu na trh s elektrinou nestačí, aby výrobca vybudoval zariadenie na výrobu elektriny: musí ho uviesť do prevádzky, aby mohol vyrábať elektrinu.
43. Z § 6 ods. 1 a 2 zákona o energetike vyplýva, že „výroba… elektriny“ je jednou z podnikateľských činností v energetike, ktorú možno vykonávať „len na základe a v súlade s povolením alebo potvrdením o splnení oznamovacej povinnosti“(20).
44. Na pojednávaní slovenská vláda uviedla, že na Slovensku „nový výrobca“, ktorý má v úmysle vstúpiť na vnútorný trh s elektrinou a v rámci podnikateľskej činnosti prevádzkovať výrobné zariadenie(21):
– ak chce vybudovať novú elektráreň, musí mať v zásade úradné „osvedčenie“ vydané na tento účel, ktoré sa nevyžaduje v prípade určitých malých výrobcov,(22)
– v každom prípade(23) musí mať oprávnenie, ktorým je „povolenie na podnikanie v energetike“ (uvedené v § 6 zákona o energetike), ktoré je nevyhnutné na uvedenie elektrárne do prevádzky.
45. V tomto kontexte „povolen[ie] pre nové kapacity“, ktoré je uvedené v článku 8 smernice 2019/944, na Slovensku zahŕňa celok, ktorý tvorí a) osvedčenie, ktoré prípadne umožnilo výstavbu zariadenia, a b) povolenie na vykonávanie podnikateľskej činnosti v oblasti výroby energie prostredníctvom tohto zariadenia.
46. Účelom článku 8 smernice 2019/944 je zabezpečiť prístup na trh na základe postupov, ktoré sú v súlade s „objektívnymi, transparentnými a nediskriminačnými kritériami“ (a v prípade malých výrobcov tiež v súlade so „zjednodušen[ými] a racionalizovan[ými]“ kritériami). Táto požiadavka sa musí dodržiavať tak v konaní o povolení výstavby elektrárne (ak je na tento účel potrebné osvedčenie), ako aj v konaní o získaní povolenia na prevádzku. Jeho uplatňovanie iba vo fáze výstavby by bolo nedostatočné a v praxi by nezabezpečilo žiadny prístup na trh, keďže elektráreň bez povolenia, ktoré umožňuje jej prevádzku (t. j. výrobu energie), nemôže byť súčasťou spoločného trhu s elektrinou a ťažko by sa dala označiť za „výrobné zariadenie“.
47. V konečnom dôsledku je potrebné článok 8 smernice 2019/944 vykladať jednotne, bez ohľadu na charakteristiky, ktoré vnútroštátne právo pripisuje postupu na udeľovanie povolení.
48. Článok 8 smernice 2019/944 ukladá povinnosť zaviesť osobitný postup pre malých výrobcov elektrickej energie. Naopak nevyžaduje, aby sa úkony potrebné na výstavbu zariadenia na výrobu elektrickej energie a na vykonávanie činnosti výroby elektrickej energie prostredníctvom tohto zariadenia rozdelili do dvoch odlišných postupov. Prichádza do úvahy prebratie článku 8 smernice 2019/944, podľa ktorého sa obe povolenia sústredia do jedného postupu.(24)
49. Aby som to zhrnul, domnievam sa, že porovnanie sporného vnútroštátneho predpisu s článkom 8 smernice 2019/944 sa musí uskutočniť na základe extenzívneho výkladu tohto článku, ktorý neobmedzuje jeho pôsobnosť na výstavbu nových zariadení na výrobu elektrickej energie, ale rozširuje ho na postupy na udeľovanie povolení (v širšom zmysle), na základe ktorých môže výrobca elektrickej energie vstúpiť na trh.(25)
50. Z tohto hľadiska by sa článok 8 smernice 2019/944 vzťahoval na postup na udelenie povolenia na podnikanie v energetike, ak by s ním podľa slovenského práva bola spojená možnosť vyžadovať zápis zákonného vecného bremena k cudzím nehnuteľnostiam.
51. V každom prípade bez ohľadu na to, ako sa interpretuje článok 8 smernice 2019/944, prvá prejudiciálna otázka sa obmedzuje na určenie, či vnútroštátny predpis, ktorý vylučuje malých výrobcov z prístupu k oprávneniam zodpovedajúcim vecným bremenám, patrí do pôsobnosti práva Únie, ktoré tvoria článok 194 ods. 1 písm. a) ZFEÚ, článok 8 ods. 1 a 3 a článok 9 smernice 2019/944. Odpoveď na takto sformulovanú otázku musí byť podľa môjho názoru kladná.
B. O druhej prejudiciálnej otázke
52. V prípade kladnej odpovede (akú navrhujem) na prvú prejudiciálnu otázku sa predkladajúci vnútroštátny súd pýta, či článok 8 ods. 1 a 3 v spojení s článkom 9 ods. 1 smernice 2019/944 bráni spornému vnútroštátnemu predpisu.
53. Podľa rozhodnutia predkladajúceho vnútroštátneho súdu doteraz podaný výklad vnútroštátnej právnej úpravy zbavuje „… bez ďalšieho… [malých] výrobcov elektrickej energie podnikajúcich na základe zjednodušeného postupu… prístupu k vnútroštátnym právom priznaným oprávneniam zodpovedajúcim vecným bremenám, ktoré uľahčujú podnikanie v oblasti energetiky, a priznáva ich všetkým ostatným výrobcom elektrickej energie“.
54. Predpokladom, na ktorom spočíva druhá prejudiciálna otázka, teda je, že vnútroštátny predpis priznáva tým, ktorí využívajú „štandardný“ postup (článok 8 ods. 1 smernice 2019/944), odlišné práva ako tým, ktorí využívajú „osobitný, zjednodušený a racionalizovaný“ postup (článok 8 ods. 3 tej istej smernice).
55. Pochybnosti predkladajúceho vnútroštátneho súdu vyplývajú z toho, že podľa jeho názoru:
– slovenské právo ukladá malému výrobcovi „osobitný“, zjednodušený a racionalizovaný postup stanovený v § 6 ods. 4 a 5 zákona o energetike bez možnosti zvoliť si ako alternatívu „štandardný“ postup, ktorý je vyhradený pre „veľkých“ výrobcov,
– uvedený režim má za následok, že malí výrobcovia sú „úplne“ zbavení prístupu k zákonným vecným bremenám stanoveným v § 11 zákona o energetike,
– toto obmedzenie má taký rozsah, že cieľ článku 8 ods. 3 smernice 2019/944 „je úplne zmarený“, keďže odníma malým výrobcom „benefity, ktoré požívajú ostatní výrobcovia elektrickej energie podnikajúci na základe zložitejšieho povoľovacieho režimu“(26).
56. Predkladajúci vnútroštátny súd po tom, čo vysvetlil, aký je podľa jeho názoru cieľ článku 8 ods. 3 smernice 2019/944,(27) kritizuje vnútroštátne právne predpisy v tejto časti v rozsahu, v akom podľa neho neumožňujú dosiahnuť tento cieľ.(28)
57. Článok 8 smernice 2019/944 má procesný charakter v tom zmysle, že nestanovuje podmienky pre priznanie alebo zamietnutie práv na konci príslušných konaní.(29) Zdôrazňujem, že sa obmedzuje na stanovenie postupov, či už štandardných, alebo zjednodušených, ktoré vyústia do udelenia povolenia (v prvom prípade) alebo do oznámenia o vykonávaní činnosti (v druhom prípade).
58. Ak sa článok 8 smernice 2019/944 chápe v tomto zmysle, jeho priamym cieľom nie je zabezpečiť existenciu zdravej hospodárskej súťaže na trhu.(30) Má skôr vymedziť povinnosti, ktoré musia členské štáty splniť pri zavádzaní postupov na udeľovanie povolení, ktoré sú vhodné na to, aby umožnili skutočný a nediskriminačný prístup výrobcov elektrickej energie na trh.
59. Prípravné dokumenty týkajúce sa článku 8 ods. 3 smernice 2019/944, ako aj rovnocenných ustanovení predchádzajúcich smerníc o vnútornom trhu s elektrinou potvrdzujú, že toto ustanovenie sa zameriava skôr na postup udeľovania povolení ako na obsah a účinky samotného povolenia.
60. Od jeho prvého zavedenia v smernici 2003/54/ES(31) bolo cieľom tohto ustanovenia „zrýchliť a zjednodušiť postupy udeľovania povolení malým výrobcom elektrickej energie“(32). V súlade so smernicou 2009/72 mali členské štáty „zabezpeči[ť], aby… existoval osobitný postup udeľovania povolení“ pre malú výrobu.(33) V smernici 2019/944 bolo v tomto zmysle spresnené, že osobitný postup na udeľovanie povolení by sa mal zjednodušiť a racionalizovať.(34)
61. Z tohto legislatívneho vývoja vyplýva, že článok 8 ods. 3 smernice 2019/944 je výsledkom postupného prispôsobovania postupu na udeľovanie povolení s cieľom zosúladiť ho s potrebami malých výrobcov elektrickej energie. Jeho cieľom je, aby títo výrobcovia neboli z dôvodu vlastností tohto konania obmedzovaní ani odrádzaní od vstupu na trh.
62. Ak sa vychádza z vecného, a nielen procesného hľadiska, zo slovenských právnych predpisov, ktoré zakotvujú dualitu postupov, vyplýva, že ak sa posudzujú ako celok, majú paradoxný dôsledok: to, čo by malo byť prínosom pre malých výrobcov elektrickej energie, sa mení na penalizáciu. Po skončení „zjednodušeného“ postupu získajú títo výrobcovia oprávnenie, ktoré im neumožňuje požiadať o to, aby boli sporné zákonné vecné bremená zapísané do katastra nehnuteľností, na rozdiel od toho, ako je to v prípade výrobcov, ktorí využívajú štandardný postup.
63. Predkladajúci vnútroštátny súd, ako som už uviedol, konštatuje, že prostredníctvom zjednodušeného postupu sa malým výrobcom odnímajú práva, ktoré majú značný vplyv na ich prístup na trh.(35)
64. Ak chápem rozhodnutie predkladajúceho vnútroštátneho súdu správne, predkladajúci vnútroštátny súd: a) vychádza z toho, že vnútroštátna právna úprava bráni malým výrobcom vo využití „štandardného“ postupu(36) a b) nepredpokladá možnosť, že títo malí výrobcovia (na základe akéhokoľvek oprávneného záujmu, ktorý môže odôvodniť ich rozhodnutie) sa vzdajú zjednodušeného postupu, aby mohli využiť štandardný postup.(37)
65. Druhá prejudiciálna otázka teda presahuje výlučne procesný rámec a zameriava sa na rozlišovanie medzi právami, ktoré prináležia držiteľovi „povolenia pre nové kapacity“, v závislosti od toho, či bolo toto povolenie získané prostredníctvom postupu stanoveného v odseku 1 alebo 3 článku 8 smernice 2019/944.
66. Ak je uvedená otázka sformulovaná takto, nie som presvedčený, že odpoveď na ňu sa nachádza priamo v článku 8 smernice 2019/944. Ako som už vysvetlil, toto ustanovenie samo osebe neupravuje práva, ktoré prináležia držiteľovi povolenia, ale upravuje postup na získanie vstupu na trh.(38)
67. Aj keby disponovanie právami vyplývajúcimi zo zákonného vecného bremena nebolo nevyhnutným faktorom pre vstup malých výrobcov na trh,(39) to, či týmito právami disponujú alebo nie, môže byť faktorom, ktorý vo väčšom či menšom rozsahu ovplyvňuje výkon ich činnosti. A práve tu sa v plnej miere uplatňujú pravidlá smernice 2019/944 týkajúce sa činnosti výrobcov elektrickej energie na trhu, ako aj práv a povinností, ktoré prináležia podnikateľovi, ktorý už na tento trh vstúpil.(40)
68. K uvedeným pravidlám je potrebné pridať pravidlá, ktoré v oblastiach, ktoré neboli predmetom minimálnej harmonizácie na úrovni Únie, prijali členské štáty. Tieto pravidlá musia v každom prípade rešpektovať všeobecné zásady práva Únie, medzi ktoré patrí zásada zákazu diskriminácie, ktorá sa uplatňuje všeobecne a je zakotvená v článku 3 ods. 4 a článku 9 ods. 1 smernice 2019/944.(41)
69. Domnievam sa preto, že na druhú prejudiciálnu otázku treba odpovedať predovšetkým s ohľadom na článok 9 ods. 1 smernice 2019/944 v spojení s jej článkom 8 ods. 3.(42)
70. Vecné bremená, ktoré sú podľa slovenského práva viazané na „druh“ získaného povolenia, nie sú priamo upravené v smernici 2019/944. V tejto oblasti majú členské štáty síce určitú mieru voľnej úvahy, ktorá im umožňuje usmerňovať konanie prevádzkovateľov, avšak musia v každom prípade zabezpečiť splnenie cieľov smernice 2019/944 a dodržiavať zásadu, podľa ktorej uplatňované „kritériá“ musia byť „objektívne a nediskriminačné“.(43)
71. Rovnosť pred zákonom „je všeobecnou zásadou práva Únie, ktorá vyžaduje, aby sa s porovnateľnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a aby sa s rozdielnymi situáciami nezaobchádzalo rovnako, s výnimkou toho, že by takéto zaobchádzanie bolo objektívne odôvodnené“(44).
72. Z dôvodovej správy k zákonu o energetike(45) vyplýva, že cieľom jeho § 11 je umožniť držiteľovi povolenia vykonávať činnosti, ktoré sú v ňom uvedené, bez predchádzajúceho súhlasu vlastníka nehnuteľnosti, ku ktorej je zriadené vecné bremeno.(46)
73. Slovenská vláda zdôrazňuje, že situácia veľkých a malých výrobcov energie nie je porovnateľná, a to vzhľadom na výnimku, ktorú požívajú malí výrobcovia v súvislosti s plnením niektorých odborných požiadaviek alebo určitých povinností, ktoré sa vzťahujú na veľkých výrobcov.(47) Žiadna z týchto požiadaviek však nesúvisí s cieľom § 11, ktorého ustanovenia stanovujú práva, ktoré môžu uľahčiť výkon činnosti akéhokoľvek – či už veľkého, alebo malého – výrobcu energie.(48)
74. S výhradou posúdenia predkladajúceho vnútroštátneho súdu všetko nasvedčuje tomu, že obe situácie možno považovať za porovnateľné (obzvlášť pokiaľ ide o zákonné vecné bremeno ako nástroj na podporu výroby elektrickej energie) a že platný režim objektívne spôsobuje rozdielne zaobchádzanie v prospech veľkých výrobcov. Títo výrobcovia ako držitelia „povolenia“ môžu dosiahnuť zápis vecného bremena nezávisle od súhlasu vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti, zatiaľ čo malí výrobcovia musia na dosiahnutie toho istého výsledku využiť prostriedky s neistým výsledkom (bude to závisieť od vôle vlastníka pozemku) alebo zdĺhavejšie a zložitejšie postupy.(49)
75. Rozdielne zaobchádzanie môže byť odôvodnené, ak sa zakladá na objektívnom a primeranom kritériu, t. j. ak súvisí s legitímnym cieľom, ktorý sledujú predmetné právne predpisy, a je primerané vo vzťahu k cieľu, ktorý sa týmto zaobchádzaním sleduje.
76. Podľa slovenskej vlády vnútroštátna právna úprava sleduje cieľ zabrániť neprimeranému nárastu porušovania vlastníckych práv vlastníkov nehnuteľností zaťažených vecnými bremenami. Tento nástroj (zákonné vecné bremeno) je vyhradený pre tých, ktorí slúžia verejnému záujmu.(50)
77. Predkladajúci vnútroštátny súd v skutočnosti nepopiera, že ochrana vlastníckych práv tretích osôb, ktorých nehnuteľnosti sú dotknuté zákonnými vecnými bremenami, predstavuje cieľ, ktorý môže odôvodniť sporné obmedzenie.
78. Problém sa presúva do roviny proporcionality opatrenia, keďže podľa jeho názoru existuje iná vhodná a menej obmedzujúca alternatíva, ktorá by umožnila zaručiť tento cieľ.
79. Katastrálny úrad zamietol žiadosť malého výrobcu na základe výlučne formálneho kritéria („potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti“ namiesto „povolenia“) bez toho, aby preskúmal ostatné požiadavky § 11 ods. 1 zákona o energetike.(51) Širšia analýza by však umožnila dosiahnuť uvádzaný legitímny cieľ bez toho, aby sa zároveň nevyhnutne odopierala malým výrobcom možnosť požiadať o zápis zákonného vecného bremena.
80. Slovenská vláda v reakcii na otázku položenú na pojednávaní uznala, že § 11 zákona o energetike nepriznáva absolútne právo na dosiahnutie zápisu vecného bremena. Vysvetlila, že katastrálny úrad disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri posudzovaní existencie verejného záujmu a prípadnom zvážení protichodných záujmov výrobcu a vlastníka dotknutého pozemku.
81. Vzhľadom na tvrdenia slovenskej vlády uvedené v jej písomných pripomienkach(52) sa zákon o energetike zakladá na abstraktnom posúdení ex ante, ktoré priamo vykonal zákonodarca a podľa ktorého neexistuje verejný záujem na výrobe energie malými výrobcami. Toto posúdenie vylučuje individuálne zváženie, ktoré katastrálny úrad nemôže vykonať.
82. Na pojednávaní slovenská vláda pripustila, že nie je schopná vysvetliť, aké právne argumenty odôvodňujú rozhodnutie vnútroštátneho zákonodarcu prijať tento prístup.
83. Nazdávam sa, že takýto výklad pojmu „verejný záujem“ nie je zlučiteľný so smernicou 2019/944. Ak má táto smernica podporovať výrobu elektrickej energie v malom meradle a integráciu energie z obnoviteľných zdrojov (ako je vodná energia) na trhu, je to preto, lebo existuje verejný záujem na ich podpore.(53)
84. Netvrdím, že malí výrobcovia elektrickej energie musia mať rovnaké práva, ako sú práva priznané výrobcom, ktorých činnosť v oblasti výroby je kritická alebo kľúčová pre stabilitu sústavy. Súhlasím s predkladajúcim vnútroštátnym súdom(54) v tom, že obmedzený rozsah a menší vplyv výroby v malom meradle, ako aj oslobodenie od povinnosti dodržiavať niektoré požiadavky rôzneho charakteru môžu odôvodňovať opatrnejší prístup pri udeľovaní práv, ktoré by vzhľadom na svoju povahu mohli ovplyvniť iné verejné záujmy alebo práva tretích osôb.
85. Vo viacerých častiach rozhodnutia predkladajúceho vnútroštátneho súdu sa predkladajúci vnútroštátny súd odvoláva na „súčasný výklad a aplikáciu slovenskej právnej úpravy“(55) ako na prekážku, ktorá mu bráni prekonať odmietnutie zápisu vecného bremena, o ktorý požiadala Haluška.
86. Predkladajúci vnútroštátny súd ako najvyšší súd však musí vykladať vnútroštátne právo bez toho, aby bol nevyhnutne viazaný predchádzajúcimi rozhodnutiami. Z jeho odôvodnenia podľa všetkého vyplýva, že mu nič nebráni v tom, aby vyložil § 11 ods. 1 zákona o energetike v súlade s právom Únie tak, aby sa zabránilo neodôvodnenému rozdielnemu zaobchádzaniu s jednotlivými kategóriami výrobcov.
87. Na základe uvedeného (možného) výkladu v súlade s právom Únie by vnútroštátny predpis nebránil tomu, aby katastrálny úrad disponoval dostatočne širokou mierou voľnej úvahy pri posudzovaní existencie verejného záujmu v každom prípade, a to aj vtedy, keď malý výrobca elektrickej energie vo vodnej elektrárni chce využiť zákonné vecné bremeno.
88. V tejto súvislosti môže katastrálny úrad zvážiť protichodné záujmy výrobcu energie a vlastníka dotknutého pozemku a v prípade potreby vylúčiť riziko zneužitia vyplývajúce z nekontrolovaného rozširovania zákonných vecných bremien.
89. Aby som to zhrnul, s výhradou posúdenia predkladajúceho vnútroštátneho súdu § 11 zákona o energetike by sa mohol vykladať v súlade so smernicou 2019/944, pričom tento výklad by neznamenal systematické spôsobenie neprimeraného poškodenia vlastníckych práv vlastníkov dotknutých pozemkov (ktorým sa navyše musí poskytnúť náhrada za podmienok stanovených vnútroštátnymi predpismi).
VI. Návrh
90. Na základe vyššie uvedeného navrhujem odpovedať na otázky, ktoré položil Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, takto:
Článok 9 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 z 5. júna 2019 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ
sa má vykladať v tom zmysle, že:
pokiaľ vnútroštátnu právnu úpravu nie je možné vykladať spôsobom, ktorý je v súlade so smernicou 2019/944, o čom musí rozhodnúť predkladajúci vnútroštátny súd, s jej článkom 9 ods. 1 nie je zlučiteľné ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré na základe abstraktného posúdenia verejného záujmu uskutočneného ex ante bráni malým výrobcom elektrickej energie vo vodných elektrárňach, na ktorých sa vzťahuje zjednodušený postup stanovený v článku 8 ods. 3 uvedenej smernice, vo využití zákonného vecného bremena priznaného ostatným výrobcom elektrickej energie.
1 Jazyk prednesu: španielčina.
2 V klasickom chápaní vecné bremeno je obmedzenie uložené vo vzťahu k nehnuteľnosti v prospech inej nehnuteľnosti patriacej inému vlastníkovi. Možno ho zriadiť zákonom (zákonné vecné bremeno) alebo na základe vôle vlastníkov (dobrovoľné vecné bremeno).
3 Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 5. júna 2019 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ (Ú. v. EÚ L 158, 2019, s. 125).
4 Ďalej len „zákon o energetike“.
5 V zozname uvedenom v § 11 ods. 1 sú uvedené ďalšie oprávnenia, ako je oprávnenie „odstraňovať a okliesňovať stromy a iné porasty, ktoré ohrozujú bezpečnosť alebo spoľahlivosť prevádzky energetických zariadení“ [písmeno b)], „upravovať trávnaté porasty“ [písmeno c)] alebo „vstupovať po predchádzajúcom súhlase v súlade s osobitnými predpismi do uzavretých priestorov a zariadení“ ministerstva obrany, ministerstva vnútra, ozbrojených síl a polície, ako aj iných štátnych orgánov [písmeno d)]. V pôvodnom znení návrhu na začatie prejudiciálneho konania je znenie písmena f) vyznačené tučným písmom, čo naznačuje, že toto ustanovenie je predmetom konania na predkladajúcom vnútroštátnom súde. Podľa slovenskej vlády sa však konanie týka vecného bremena uvedeného v písmene g).
6 To vyplýva z dokumentov uvedených v poznámke pod čiarou 68 písomných pripomienok slovenskej vlády. K zmene vlastníctva došlo na základe zmluvy z 15. októbra 2014, ktorou bola vodná elektráreň vložená do majetku spoločnosti Haluška.
7 Vo vnútroštátnom spise predloženom Súdnemu dvoru sa nachádza dokument, ktorý vystavil 20. októbra 2014 Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (Slovensko), v ktorom sa potvrdzuje, že Haluška splnila povinnosť oznámiť začatie svojej činnosti, ku ktorému došlo 15. októbra 2014. Tento úradný dokument, ako sa v ňom uvádza, slúži ako oprávnenie na podnikanie v energetike.
8 Rozsudok z 29. januára 2026, Fondazione Teatro alla Scala di Milano (C‑668/24, EU:C:2026:60, bod 35 a citovaná judikatúra).
9 Predkladajúci vnútroštátny súd uvádza, že vnútroštátny zákon odníma malým výrobcom „oprávnenia…, ktoré podstatne ovplyvňujú prístup podnikateľa v oblasti energetiky na trh a jeho pôsobenie na trhu (stavanie a prístup k zariadeniam na cudzích pozemkoch bez súhlasu vlastníka, ich obsluha a udržiavanie a pod.)“ (bod 44 rozhodnutia predkladajúceho vnútroštátneho súdu, kurzívou zvýraznil generálny advokát).
10 „… potreba získať výklad práva Únie, ktorý bude pre vnútroštátny súd užitočný, [si] vyžaduje, aby vnútroštátny súd vymedzil skutkový a právny rámec, z ktorého ním položené otázky vychádzajú, alebo aby aspoň vysvetlil skutkové predpoklady, na ktorých sú tieto otázky založené“. Rozsudok z 30. apríla 2026, Kotaňák (C‑748/24, EU:C:2026:358, bod 29 a citovaná judikatúra).
11 Návrh na začatie prejudiciálneho konania nemá hypotetický charakter ani vzhľadom na skutočnosť – ktorú slovenská vláda uviedla na pojednávaní –, že Haluška získala prístup k pozemkom, na ktoré sa vzťahuje vecné bremeno, iným spôsobom (zmluvou a/alebo vydržaním). Táto okolnosť by v prípade jej preukázania bola súčasťou skutkového posúdenia, ktoré musí vykonať výlučne predkladajúci vnútroštátny súd.
12 Článok 1 druhý odsek.
13 Podľa tabuľky uvedenej v prílohe IV k smernici 2019/944 jej článok 9 ods. 1 zodpovedá článku 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (Ú. v. EÚ L 211, 2009, s. 55). Súdny dvor v súvislosti s touto druhou smernicou konštatoval: „… článok 3 ods. 1 [smernice 2009/72] zakotvuje v oblasti vnútorného trhu s elektrinou všeobecnú zásadu zákazu diskriminácie, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou všeobecných zásad práva Únie. Súdny dvor… už rozhodol, že táto zásada zaväzuje členské štáty, ak vnútroštátna situácia, o ktorú ide vo veciach samých, patrí do pôsobnosti práva Únie“ (rozsudok zo 7. novembra 2019, UNESA a i., C‑105/18 až C‑113/18, EU:C:2019:935, bod 49).
14 V tejto súvislosti pojem „podnikateľský“ znamená, že činnosť sa vykonáva v rámci podnikania. Takto ho budem používať všade v týchto návrhoch.
15 Podľa názoru slovenskej vlády sa článok 8 smernice 2019/944 týka iba „výstavby nových výrobných kapacít“, ktorá je podľa slovenského vnútroštátneho práva podmienená iným povolením, než aké je predmetom konania (body 24 až 30 jej písomných pripomienok). Zdôrazňuje, že na rozdiel od toho, čo tvrdí predkladajúci vnútroštátny súd, článok 8 ods. 3 smernice 2019/944 nebol prebratý do vnútroštátneho práva prostredníctvom § 6 zákona o energetike, ale prostredníctvom § 12 toho istého zákona.
16 Toto ustanovenie je nazvané „Postup na udeľovanie povolení pre nové kapacity“.
17 Pozri odôvodnenia 12 a 14 smernice 2019/944.
18 Kurzívou zvýraznil generálny advokát. V tomto odôvodnení sa uvádza, že „postupy na udeľovanie povolení by nemali viesť k administratívnemu zaťaženiu, ktoré nezodpovedá veľkosti a potenciálnemu vplyvu výrobcov“.
19 Na pojednávaní slovenská vláda pripustila, že oznamovacia povinnosť stanovená v § 6 ods. 4 zákona o energetike sleduje tento cieľ, trvala však na tom, že článok 8 ods. 3 smernice 2019/944 sa preberá do vnútroštátneho práva iba prostredníctvom § 12 uvedeného zákona.
20 Ustanovenie § 6 zákona o energetike upravuje povolenie, ktoré sa vyžaduje nielen na vykonávanie činnosti výroby elektrickej energie, ale aj na jej prenos, distribúciu a dodávku. V dôsledku toho sa môže týkať viacerých „povolení“ stanovených v smernici 2019/944, vrátane povolenia podľa jej článku 8, pokiaľ ide o výrobu energie.
21 Je nesporné, že Haluška má v úmysle vykonávať svoju činnosť v rámci podnikania a nie výlučne na vlastnú spotrebu, pričom tento druhý prípad by patril do pôsobnosti § 4 ods. 2 zákona o energetike.
22 Podľa § 12 ods. 2 zákona o energetike nie je také osvedčenie potrebné v prípade zariadení na výrobu elektrickej energie zo slnečnej energie do 500 kW a z iného zdroja energie do 1 MW.
23 Na pojednávaní slovenská vláda vysvetlila, že povolenie sa vyžaduje tak od výrobcu, ktorý prevádzkuje novo vybudovanú elektráreň, ako aj od výrobcu, ktorý obnoví prevádzku už existujúceho zariadenia, a potvrdila, že bez neho nie je možné vyrábať energiu.
24 V návrhoch, ktoré som predniesol vo veci Regione Emilia‑Romagna (C‑653/24, EU:C:2025:966), som analyzoval právny rámec uplatniteľný na talianskych malých výrobcov elektrickej energie z vodných elektrární, ktorí využívajú vody vo verejnom vlastníctve na výrobu elektrickej energie. V tomto kontexte bol stanovený jediný postup na udeľovanie povolení, ktorý platil tak pre výstavbu elektrárne, ako aj pre jej uvedenie do prevádzky (pozri poznámku pod čiarou 30 uvedených návrhov).
25 Na pojednávaní sa poukázalo na ťažkosti súvisiace s pojmom „výstavba“ novej elektrárne, keďže nie je jasné, či existuje dolná hranica na identifikáciu „novej stavby“ v prípade, že sa vykonávajú stavebné úpravy a prispôsobenia už existujúceho zariadenia. Tieto ťažkosti je možné a potrebné vyriešiť so zreteľom na konečný cieľ predpisu, ktorým je uľahčiť vstup nového výrobcu na trh, bez ohľadu na dátum výstavby zariadenia, ktoré prevádzkuje.
26 Body 40 a 43 rozhodnutia predkladajúceho vnútroštátneho súdu.
27 Bod 40 rozhodnutia predkladajúceho vnútroštátneho súdu: „účelom a zmyslom článku 8 ods. 3… bolo uľahčiť malým decentralizovaným výrobcom zjednodušený proces povoľovania, aby sa jednoduchšie dostali na trh s elektrinou, čím sa sleduje zabezpečenie konkurenčného prostredia na trhu s elektrinou (väčší počet výrobcov elektrickej energie), decentralizácia výroby elektrickej energie (umožnenie malým výrobcom prístup na trh a ich ochrana pred monopolom veľkých dodávateľov elektrickej energie)… a v konečnom dôsledku benefit pre spotrebiteľa v podobe nižších cien elektrickej energie vyplývajúcich zo zdravého konkurenčného prostredia na energetickom trhu“.
28 Bod 40 rozhodnutia predkladajúceho vnútroštátneho súdu in fine: tento cieľ „… nemôže byť dosiahnutý, ak síce vnútroštátny zákonodarca upraví osobitný racionalizovaný postup povoľovania pre malú decentralizovanú výrobu elektrickej energie, avšak práve na základe takejto úpravy na druhej strane odníme takýmto výrobcom benefity, ktoré požívajú ostatní výrobcovia elektrickej energie podnikajúci na základe zložitejšieho povoľovacieho režimu podľa článku 8 ods. 1 [smernice 2019/944]“.
29 Jeho odsek 4 priznáva určité práva iba „žiadateľom“, ktorým bolo po účasti na postupe odmietnuté požadované povolenie.
30 Ako vysvetlím nižšie, jeho nepriamym účinkom je, že sa zvýši počet výrobcov elektrickej energie pôsobiacich na trhu, a tým sa uľahčí vytvorenie konkurenčného prostredia.
31 Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou a o zrušení smernice 96/92/ES (Ú. v. EÚ L 176, 2003, s. 37; Mim. vyd. 12/002, s. 211). Od členských štátov iba všeobecne vyžadovala, aby v rámci postupu na udelenie povolenia zohľadnili „obmedzenú veľkosť a potenciálny vplyv“ malých výrobných zariadení. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/92/ES z 19. decembra 1996 o spoločnej právnej úprave vnútorného trhu s elektrickou energiou (Ú. v. ES L 27, 1997, s. 20; Mim. vyd. 12/002, s. 3) neobsahovala nijaké ustanovenie zamerané na uľahčenie prístupu malých výrobcov elektrickej energie na trh.
32 Vyplýva to z oznámenia Komisie Európskemu parlamentu podľa článku 251 ods. 2 druhého pododseku Zmluvy o ES o spoločnom stanovisku prijatom Radou na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 96/92/ES, a o spoločnom stanovisku prijatom Radou na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 98/30/ES (dokument SEC/2003/161 v konečnom znení, dostupný na https://eur‑lex.europa.eu/legal‑content/ES/TXT/HTML/?uri=CELEX:52003SC0161). Odsek 3 článku 6 nebol súčasťou pôvodného návrhu Komisie (KOM/2001/0125 v konečnom znení). Európsky parlament v prvom čítaní navrhol (pozmeňujúci návrh 50) vloženie nového odseku, podľa ktorého „small decentralised and/or embedded generators shall benefit from simplified authorisation procedures“. Cieľom tohto pozmeňujúceho návrhu bolo „podporiť rozvoj decentralizovaných zdrojov energie a zároveň uznať, že menšie elektrárne majú obmedzenejší vplyv na životné prostredie a spoločnosť“ (pozri správu Európskeho parlamentu, dokument A5‑0077/2002, z 1. marca 2002, dostupnú na https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/A‑5‑2002‑0077_EN.html?redirect#_section1). Komisia túto zásadu akceptovala. Ustanovenie bolo preformulované tak, aby „zostal zachovaný cieľ týkajúci sa rýchlejších postupov na udeľovanie povolení pre malé elektrárne“ (dokument SEC/2003/161 v konečnom znení).
33 V súlade s článkom 7 ods. 3 smernice 2009/72 „členské štáty zabezpečia, aby pre malú… výrobu existoval osobitný postup udeľovania povolení, ktorý zohľadní ich obmedzenú veľkosť a potenciálny vplyv“ (kurzívou som označil zmeny v porovnaní so znením z roku 2003). Pokus o revíziu článku 6 ods. 3 smernice 2003/54 sa objavil v stanovisku Európskeho parlamentu v prvom čítaní, ktorého pozmeňujúci návrh 59 navrhoval uložiť členským štátom povinnosť zabezpečiť, aby „malí decentralizovaní a/alebo distribuovaní výrobcovia elektriny mali výhodu zjednodušeného povoľovacieho konania“: pozri správu Európskeho parlamentu A6‑0191/2008, dostupnú na https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/A‑6‑2008‑0191_SK.html?redirect, kurzívou zvýraznil generálny advokát).
34 Uvedená zmena vyplýva z pozmeňujúceho návrhu 43 Európskeho parlamentu (dostupné na https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/A‑8‑2018‑0044_EN.html#_section2).
35 V bodoch 40, 42 a 44 rozhodnutia predkladajúceho vnútroštátneho súdu, ako aj v znení oboch prejudiciálnych otázok predkladajúci vnútroštátny súd opakovane zdôrazňuje, že malým výrobcom sa „odníma“ právo na zákonné vecné bremeno.
36 V takom prípade preukazujú splnenie prísnejších požiadaviek stanovených v oblasti odbornej spôsobilosti. Komisia tento aspekt viackrát zdôraznila na pojednávaní.
37 Predkladajúci vnútroštátny súd sa teda nepýta, či je s článkom 8 smernice 2019/944 zlučiteľný vnútroštátny predpis, ktorý malým výrobcom odníma slobodu voľby medzi postupmi stanovenými v odsekoch 1 a 3 uvedeného článku. Na základe analýzy zmyslu tohto ustanovenia sa domnievam, že jeho cieľom je ponúknuť malým výrobcom rýchlejší postup, ktorý je koncipovaný ako alternatíva k štandardnému postupu. Naopak si nemyslím, že článok 8 ods. 3 smernice 2019/944 má za cieľ prinútiť ich, aby využili zjednodušený postup, aj keby z akéhokoľvek legitímneho dôvodu nemali záujem využiť ho a chceli by radšej využiť „štandardné“ spôsoby prístupu na trh.
38 Na pojednávaní sa tak slovenská vláda, ako aj Komisia zhodli na tom, že úprava práv vyplývajúcich z povolenia nie je obsiahnutá v článku 8 smernice 2019/944.
39 Všetko nasvedčuje tomu, že Haluška pôsobila na trhu od roku 2014 a niekoľko rokov vykonávala činnosť výrobcu elektrickej energie bez toho, aby mala oprávnenia zodpovedajúce vecnému bremenu, o ktorých zápis do katastra nehnuteľností požiadala v roku 2021.
40 Tieto pravidlá upravujú napríklad ich voľný prístup do distribučnej a prenosovej sústavy, ako aj oddelenie ich vlastníctva od prevádzkovateľov prenosových sústav s cieľom predísť riziku diskriminácie pri prevádzkovaní sústavy (články 6 a 43 smernice 2019/944) alebo prístup výrobcu k odberateľom prostredníctvom zriadenia „priamych vedení“ (článok 7 smernice 2019/944). Vzhľadom na to, že chýbajú ďalšie presné údaje o povahe stavby, ktorá sa má zhotoviť na základe vecného bremena požadovaného v spore vo veci samej, nie je možné posúdiť prípadnú relevantnosť týchto ustanovení.
41 Členské štáty zabezpečia, aby „… elektroenergetické podniky… neboli diskriminované z hľadiska ich práv alebo povinností“ (článok 9 ods. 1 smernice 2019/944).
42 Postup, ktorý viedol k udeleniu „povolenia“ (presnejšie k vydaniu potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti), o ktoré ide v prejednávanej veci, bol ukončený 20. októbra 2014, keď bola v platnosti smernica 2009/72. Článok 7 tejto smernice bol v podstate rovnocenný so súčasným článkom 8 smernice 2019/944. V záujme zjednodušenia budem ďalej odkazovať na článok 8 smernice 2019/944, hoci ustanovením uplatniteľným ratione temporis bol článok 7 smernice 2009/72.
43 Pozri analogicky rozsudok z 9. októbra 2008, Sabatauskas a i. (C‑239/07, EU:C:2008:551, bod 47).
44 Pozri okrem iného rozsudok z 8. marca 2022, Bezirkshauptmannschaft Hartberg‑Fürstenfeld (Priamy účinok) (C‑205/20, EU:C:2022:168, bod 54).
45 Citovanej v poznámke pod čiarou 63 písomných pripomienok slovenskej vlády.
46 V tejto správe sa tiež uvádza, že „pri povoľovaní zriaďovania vedenia a zariadenia elektroenergetickej sústavy rozhodne stavebný úrad o rozsahu a možnosti prevádzkovania takejto stavby“ a že „držite[ľ] povolenia [je povinný] poskytnúť vlastníkovi nehnuteľnosti jednorazovú náhradu, ale len za výmeru, ktorú nemôže užívať v dôsledku uplatnenia zákonného vecného bremena zo strany držiteľa oprávnenia“.
47 Slovenská vláda uvádza najmä povinnosť poskytovať určité informácie ministerstvu hospodárstva alebo prevádzkovateľovi prenosovej sústavy, ako aj umožniť prístup osobám vykonávajúcim štátne funkcie do budov, v ktorých sa táto činnosť vykonáva; zabezpečiť odbornú spôsobilosť osôb, ktoré vykonávajú úlohy súvisiace s touto činnosťou, a dohliadať na to, aby zariadenia spĺňali požiadavky na kvalitu, bezpečnosť, ochranu zdravia pri práci a ochranu životného prostredia.
48 Podľa judikatúry Súdneho dvora „požiadavka týkajúca sa porovnateľnej povahy situácií… sa má posudzovať z hľadiska všetkých prvkov, ktoré ich charakterizujú, a najmä s ohľadom na predmet a cieľ vnútroštátnej právnej úpravy, ktorou sa zavádza predmetné rozlišovanie“: rozsudok z 2. septembra 2021, État belge (Právo na pobyt v prípade domáceho násilia) (C‑930/19, EU:C:2021:657, bod 58) (kurzívou zvýraznil generálny advokát). V prejednávanom prípade sporné rozlišovanie nestanovuje (priamo) ustanovenie týkajúce sa postupu na udeľovanie povolení (§ 6 zákona o energetike), ale ustanovenie týkajúce sa zriaďovania vecných bremien (§ 11 toho istého zákona). Porovnateľnosť situácií je teda potrebné posudzovať s ohľadom na samotný účel tohto druhého ustanovenia.
49 Malý výrobca by mohol získať vecné bremeno iba na základe zmluvy s vlastníkom pozemku alebo v rámci súdneho konania.
50 Body 60 až 63 písomných pripomienok slovenskej vlády.
51 Medzi tieto požiadavky patrí požiadavka nevyhnutnosti a prospech pre verejný záujem. Podľa tohto ustanovenia je zápis zákonného vecného bremena do katastra nehnuteľností povolený len „v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme“.
52 Podľa uvedených pripomienok slovenskej vlády (bod 64) výrobcovia podnikajúci na základe splnenia oznamovacej povinnosti vykonávajú činnosť výlučne na účely dosahovania zisku a nie vo verejnom záujme, keďže neplnia kritickú infraštruktúrnu funkciu a ich výroba nie je kľúčová pre stabilitu sústavy.
53 Odôvodnenie 6 a článok 58 písm. d) smernice 2019/944. Na pojednávaní slovenská vláda nakoniec uznala, že v skutočnosti existuje verejný záujem na výrobe elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov.
54 Bod 43 rozhodnutia predkladajúceho vnútroštátneho súdu.
55 Body 2, 39, 44 a 45 rozhodnutia predkladajúceho vnútroštátneho súdu.