EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli19. 6. 2024
COM(2024) 620 final
Odporúčanie
ODPORÚČANIE RADY
k hospodárskej, sociálnej, štrukturálnej a rozpočtovej politike a politike zamestnanosti Rakúska
{SWD(2024) 600 final} - {SWD(2024) 620 final}
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli19. 6. 2024
COM(2024) 620 final
Odporúčanie
ODPORÚČANIE RADY
k hospodárskej, sociálnej, štrukturálnej a rozpočtovej politike a politike zamestnanosti Rakúska
{SWD(2024) 600 final} - {SWD(2024) 620 final}
Odporúčanie
ODPORÚČANIE RADY
k hospodárskej, sociálnej, štrukturálnej a rozpočtovej politike a politike zamestnanosti Rakúska
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 148 ods. 4,
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1263 z 29. apríla 2024 o účinnej koordinácii hospodárskych politík a mnohostrannom rozpočtovom dohľade a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 1 , a najmä na jeho článok 3 ods. 3,
so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie,
so zreteľom na uznesenia Európskeho parlamentu,
so zreteľom na závery Európskej rady,
so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť,
so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a finančného výboru,
so zreteľom na stanovisko Výboru pre sociálnu ochranu,
so zreteľom na stanovisko Výboru pre hospodársku politiku,
keďže:
(1)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 2 , ktorým sa zriadil Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, nadobudlo účinnosť 19. februára 2021. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti poskytuje členským štátom finančnú podporu na vykonávanie reforiem a investícií, pričom so sebou prináša fiškálny impulz financovaný Európskou úniou. V súlade s prioritami európskeho semestra pomáha dosiahnuť hospodársku a sociálnu obnovu a vykonávanie udržateľných reforiem a investícií, najmä s cieľom podporiť zelenú a digitálnu transformáciu a posilniť odolnosť hospodárstiev členských štátov. Zároveň pomáha posilňovať verejné financie a podporovať rast a tvorbu pracovných miest v strednodobom a dlhodobom horizonte, posilňovať územnú súdržnosť v rámci EÚ a podporovať pokračujúce vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv.
(2)Cieľom nariadenia REPowerEU 3 , ktoré bolo prijaté 27. februára 2023, je postupne ukončovať závislosť Európskej únie od dovozu ruských fosílnych palív. Pomohlo by to dosiahnuť energetickú bezpečnosť a diverzifikovať dodávky energie do EÚ, pričom by sa zároveň zvýšila miera využívania obnoviteľných zdrojov energie, kapacity na uskladňovanie energie a energetická efektívnosť. Rakúsko pridalo do svojho národného plánu obnovy a odolnosti novú kapitolu REPowerEU s cieľom financovať kľúčové reformy a investície, ktoré pomôžu dosiahnuť ciele plánu REPowerEU.
(3)Komisia 16. marca 2023 vydala oznámenie s názvom „Dlhodobá konkurencieschopnosť EÚ: výhľad na obdobie po roku 2030“ 4 , ktoré má slúžiť ako podklad pre rozhodnutia v príslušných oblastiach politiky a má vytvoriť rámcové podmienky pre zvyšovanie miery rastu. V oznámení sa konkurencieschopnosť vymedzuje na základe deviatich navzájom sa posilňujúcich faktorov. Spomedzi týchto faktorov sa prístup k súkromnému kapitálu, výskum a inovácia, vzdelávanie a zručnosti a jednotný trh javia ako kľúčové politické priority pre reformy a investície, ktoré majú vyriešiť súčasné výzvy v oblasti produktivity a zároveň upevniť dlhodobú konkurencieschopnosť EÚ a jej členských štátov. Komisia 14. februára 2024 na toto oznámenie nadviazala, keď vydala výročnú správu o jednotnom trhu a konkurencieschopnosti 5 . V správe sa uvádzajú podrobné údaje o silných stránkach a výzvach jednotného trhu Európy z hľadiska konkurencieschopnosti, pričom sa monitoruje každoročný vývoj na základe deviatich identifikovaných faktorov konkurencieschopnosti.
(4)Komisia 21. novembra 2023 prijala ročný prieskum udržateľného rastu na rok 2024 6 , čím odštartovala cyklus európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2024. Európska rada 22. marca 2024 schválila priority prieskumu udržateľného rastu na rok 2024 sústredené na štyri rozmery konkurencieschopnej udržateľnosti. Komisia 21. novembra 2023 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 aj správu o mechanizme varovania na rok 2024, v ktorej Rakúsko neurčila za jeden z členských štátov, ktoré môžu byť postihnuté nerovnováhami alebo ktorým môže hroziť, že budú postihnuté nerovnováhami, a v prípade ktorých bude potrebné hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia zároveň prijala stanovisko k návrhu rozpočtového plánu Rakúska na rok 2024. Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady o hospodárskej politike eurozóny, ktoré Rada prijala 12. apríla 2024, ako aj návrh spoločnej správy o zamestnanosti na rok 2024, v ktorej sa analyzuje vykonávanie usmernení pre politiky zamestnanosti a zásad Európskeho piliera sociálnych práv, ktorý Rada prijala 11. marca 2024.
(5)Dňa 30. apríla 2024 nadobudol účinnosť nový rámec EÚ pre správu hospodárskych záležitostí. Rámec zahŕňa nové nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1263 o účinnej koordinácii hospodárskych politík a mnohostrannom rozpočtovom dohľade a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1466/97. Zároveň zahŕňa aj zmenené nariadenie (ES) č. 1467/97 týkajúce sa vykonávania postupu pri nadmernom deficite a zmenenú smernicu 2011/85/EÚ o rozpočtových rámcoch členských štátov 7 . Cieľmi nového rámca sú udržateľnosť verejného dlhu a udržateľný a inkluzívny rast, ktorý sa má dosiahnuť postupnou fiškálnou konsolidáciou, ako aj reformami a investíciami. Podporuje sa v ňom preberanie zodpovednosti zo strany členských štátov s dôraznejším zameraním na strednodobý horizont, sprevádzané účinnejším a koherentnejším presadzovaním. Každý členský štát by mal Rade a Komisii predložiť národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán. Národné strednodobé fiškálno-štrukturálne plány obsahujú fiškálne, reformné a investičné záväzky členského štátu, ktoré sa vzťahujú na plánovací horizont v trvaní štyroch až piatich rokov v závislosti od bežnej dĺžky mandátu národného zákonodarcu. Trajektória vývoja čistých výdavkov 8 v národných strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánoch by mala byť v súlade s požiadavkami nariadenia (EÚ) 2024/1263 vrátane požiadaviek na to, aby verejný dlh najneskôr do konca obdobia úprav dosiahol alebo si udržal hodnoverne klesajúci trend alebo aby zostal na obozretnej úrovni pod 60 % HDP a aby deficit verejných financií v strednodobom horizonte dosiahol a/alebo si udržal referenčnú úroveň pod 3 % HDP. Ak sa členský štát zaviaže uskutočniť príslušný súbor reforiem a investícií v súlade s kritériami stanovenými v nariadení (EÚ) 2024/1263, obdobie úprav sa môže predĺžiť najviac o tri roky. V snahe podporiť prípravu týchto plánov má Komisia [21. júna] 2024 poskytnúť členským štátom usmernenia týkajúce sa obsahu plánov a následných výročných správ o pokroku, ktoré budú musieť predložiť, a v súlade s článkom 5 nariadenia (EÚ) 2024/1263 im zašle technické usmernenia týkajúce sa fiškálnych úprav (referenčné trajektórie a prípadne technické informácie). Členské štáty by svoje strednodobé fiškálno-štrukturálne plány mali predložiť do 20. septembra 2024, pokiaľ sa daný členský štát a Komisia nedohodnú na primeranom predĺžení tejto lehoty. Členské štáty by mali podľa potreby zabezpečiť zapojenie svojich národných parlamentov a konzultácie s nezávislými fiškálnymi inštitúciami, sociálnymi partnermi a inými vnútroštátnymi zainteresovanými stranami. Európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík sa v roku 2024 ďalej vyvíja a kopíruje pritom vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Na plnenie priorít jednotlivých politík v rámci európskeho semestra je nevyhnutné, aby sa aj naďalej plne vykonávali plány obnovy a odolnosti, keďže tieto plány pomáhajú účinne riešiť všetky výzvy identifikované v príslušných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny vydaných v posledných rokoch alebo ich významnú časť. Odporúčania pre jednotlivé krajiny na roky 2019, 2020, 2022 a 2023 sú naďalej rovnako relevantné aj pre zrevidované, aktualizované alebo zmenené plány obnovy a odolnosti v súlade s článkami 14, 18 a 21 nariadenia (EÚ) 2021/241.
(6)V súlade s článkom 18 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/241 Rakúsko predložilo Komisii 30. apríla 2021 svoj národný plán obnovy a odolnosti. Komisia podľa článku 19 nariadenia (EÚ) 2021/241 posúdila relevantnosť, účinnosť, efektívnosť a koherentnosť plánu obnovy a odolnosti, a to v súlade s usmerneniami pre posudzovanie uvedenými v prílohe V k uvedenému nariadeniu. Rada 13. júla 2021 prijala rozhodnutie o schválení posúdenia plánu obnovy a odolnosti Rakúska 9 , ktoré bolo zmenené 9. novembra 2023 v súlade s článkom 21 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/241 z dôvodu, že plán obnovy a odolnosti už čiastočne nie je možné dosiahnuť z objektívnych príčin, ako aj s cieľom zahrnúť kapitolu REPowerEU 10 . Uvoľnenie splátok je podmienené rozhodnutím Komisie prijatým v súlade s článkom 24 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2021/241, že Rakúsko uspokojivo dosiahlo príslušné míľniky a ciele stanovené vo vykonávacom rozhodnutí Rady. Keď sa hovorí o uspokojivom splnení, predpokladá sa, že v súvislosti s predchádzajúcimi míľnikmi a cieľmi, ktoré už boli dosiahnuté, nedošlo k zvratu.
(7)Komisia 19. júna 2024 uverejnila správu o Rakúsku na rok 2024 11 . Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Rakúsko dosiahlo pri plnení príslušných odporúčaní pre danú krajinu, ktoré prijala Rada v rokoch 2019 až 2023, a hodnotilo sa v nej vykonávanie plánu obnovy a odolnosti Rakúska. Na základe tejto analýzy sa v správe o krajine identifikovali nedostatky v súvislosti s výzvami, ktoré plán obnovy a odolnosti nerieši alebo ich rieši len čiastočne, ako aj v súvislosti s novými a vznikajúcimi výzvami. Okrem toho sa v nej posudzoval pokrok Rakúska pri vykonávaní Európskeho piliera sociálnych práv a pri dosahovaní hlavných cieľov EÚ v oblasti zamestnanosti, zručností a znižovania chudoby, ako aj pokrok pri dosahovaní cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja.
(8)Na základe údajov, ktoré overil Eurostat 12 , sa deficit verejných financií Rakúska znížil z 3,3 % HDP v roku 2022 na 2,7 % HDP v roku 2023, zatiaľ čo dlh verejnej správy klesol zo 78,4 % HDP na konci roka 2022 na 77,8 % HDP na konci roka 2023.
(9)Rada 12. júla 2022 odporučila Rakúsku 13 , aby v roku 2023 prijalo opatrenia s cieľom zabezpečiť, že rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov bude v súlade s celkovo neutrálnymi zámermi politiky 14 , pričom sa zohľadní pokračujúca dočasná a cielená podpora domácností a podnikov, ktoré sú najviac ohrozené nárastom cien energie, a ľudí utekajúcich z Ukrajiny. Rakúsku sa odporučilo, aby bolo pripravené prispôsobiť bežné výdavky vyvíjajúcej sa situácii. Krajine bolo zároveň odporučené, aby zvýšila verejné investície do zelenej a digitálnej transformácie a energetickej bezpečnosti vzhľadom na iniciatívu REPowerEU, a to okrem iného aj využitím Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov Únie. Podľa odhadov Komisie boli zámery fiškálnej politiky 15 v roku 2023 v kontexte vysokej inflácie reštriktívne, a to na úrovni 0,9 % HDP. Rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez diskrečných príjmových opatrení) predstavoval v roku 2023 reštriktívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky vo výške 0,5 % HDP. To zahŕňa zvýšené cielené núdzové podporné opatrenia pre domácnosti a podniky, ktoré sú najzraniteľnejšie voči zvyšovaniu cien energie, o 0,2 % HDP. Rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov v roku 2023 bol v súlade s odporúčaním Rady. Výdavky financované z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ dosiahli v roku 2023 výšku 0,2 % HDP. Investície financované z vnútroštátnych zdrojov dosiahli v roku 2023 výšku 3,5 % HDP, pričom oproti roku 2022 išlo o pokles o 0,1 percentuálneho bodu. Rakúsko financovalo dodatočné investície prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ. Financovalo verejné investície do zelenej a digitálnej transformácie a energetickej bezpečnosti, ako napríklad vytvorenie lepšieho širokopásmového prístupu vo vidieckych a odľahlých oblastiach a podpora domácností pri nahrádzaní vykurovacích systémov využívajúcich fosílne palivá technológiou vykurovania pomocou energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré boli čiastočne financované z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ.
(10)V makroekonomickom scenári, z ktorého vychádzajú hospodárske a rozpočtové prognózy Rakúska, sa predpokladá rast reálneho HDP na úrovni 0,2 % v roku 2024 a na úrovni 1,8 % v roku 2025, zatiaľ čo inflácia podľa CPI by sa mala v roku 2024 pohybovať na úrovni 3,8 % a v roku 2025 na úrovni 2,7 %. Očakáva sa, že deficit verejných financií sa v roku 2024 zvýši na 2,9 % HDP a v roku 2025 bude 2,8 % HDP, zatiaľ čo pomer dlhu verejnej správy k HDP sa do konca roka 2024 zníži na 77,5 % a do konca roka 2025 na 77,4 %. Po roku 2025 má deficit verejných financií podľa projekcií v roku 2026 postupne klesnúť na 2,8 % HDP a v roku 2027 na 2,7 %. Plánuje sa teda, že saldo verejných financií v horizonte programu zostane pod referenčnou hodnotou pre deficit na úrovni 3 % HDP. Na druhej strane sa predpokladá, že pomer dlhu verejnej správy k HDP zostane po roku 2025 stabilný na úrovni 77,4 % v rokoch 2026 a 2027. V prognóze Komisie z jari 2024 sa predpokladá nárast reálneho HDP v roku 2024 o 0,3 % a v roku 2025 o 1,6 %, zatiaľ čo inflácia podľa HICP sa má pohybovať na úrovni 3,6 % v roku 2024 a 2,8 % v roku 2025.
(11)V prognóze Komisie z jari 2024 sa v roku 2024 počíta s deficitom verejných financií vo výške 3,1 % HDP, zatiaľ čo pomer dlhu verejnej správy k HDP sa má do konca roka 2024 znížiť na 77,7 %. Vo zvýšení deficitu v roku 2024 sú zohľadnené najmä oneskorené účinky inflácie na strane výdavkov (platy, dôchodky, indexované sociálne dávky) a dodatočné výdavky patriace do vnútroštátneho fiškálneho rámca v oblasti starostlivosti o deti, bývania a klímy, ako aj nedávno prijatý balík pre bývanie a výstavbu. Okrem toho sa do konca roka 2024 predĺžili viaceré núdzové podporné opatrenia v oblasti energetiky, ako napríklad cenová brzda na elektrinu. Na základe odhadov Komisie majú byť zámery fiškálnej politiky v roku 2024 expanzívne na úrovni 0,4 % HDP.
(12)Podľa prognózy Komisie z jari 2024 sa očakáva, že z nenávratnej podpory (ďalej len „granty“) z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa v roku 2024 budú financovať výdavky vo výške 0,1 % HDP v porovnaní s 0,2 % HDP v roku 2023. Výdavky financované z grantov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti umožnia realizovať vysokokvalitné investície a reformy na zvýšenie produktivity bez toho, aby mali priamy vplyv na saldo verejných financií a verejný dlh Rakúska.
(13)Rada 14. júla 2023 odporučila 16 Rakúsku, aby zabezpečilo obozretnú fiškálnu politiku, a to najmä tak, že nominálne zvýšenie čistých primárnych výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov 17 obmedzí v roku 2024 na najviac 4,6 %. Členské štáty boli pri plnení svojich rozpočtov na rok 2023 a pri vypracúvaní svojich návrhov rozpočtových plánov na rok 2024 vyzvané, aby zohľadnili to, že Komisia plánuje navrhnúť Rade, aby na základe výsledných údajov za rok 2023 začala postup pri nadmernom deficite na základe deficitu. Podľa prognózy Komisie z jari 2024 sa predpokladá, že čisté primárne výdavky Rakúska financované z vnútroštátnych zdrojov sa v roku 2024 zvýšia o 5,9 %, čo je vyššia úroveň ako odporúčaná maximálna miera rastu. Tieto nadmerné výdavky presahujúce odporúčanú maximálnu mieru rastu čistých primárnych výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov v roku 2024 predstavujú 0,6 % HDP. V tejto súvislosti teda existuje riziko, že sa nedosiahne súlad s odporúčaním Rady.
(14)Rada okrem toho odporučila, aby Rakúsko prijalo opatrenia s cieľom čo najskôr v rokoch 2023 a 2024 ukončiť platné núdzové podporné opatrenia v oblasti energetiky a súvisiace úspory využilo na zníženie deficitu verejných financií. Rada takisto uviedla, že ak by si opätovné zvyšovanie cien energie vyžadovalo nové podporné opatrenia alebo ich pokračovanie, Rakúsko by malo zabezpečiť, aby sa zameriavali na ochranu zraniteľných domácností a podnikov, aby boli fiškálne dostupné a aby sa nimi zachovali stimuly pre úsporu energie. Podľa prognózy Komisie z jari 2024 sa odhaduje, že čisté rozpočtové náklady 18 na núdzové podporné opatrenia v oblasti energetiky budú v roku 2023 na úrovni 1,4 % HDP, v roku 2024 na úrovni 0,4 % HDP a v roku 2025 na úrovni 0,1 % HDP. Predpokladá sa, že v roku 2024 zostane v platnosti najmä cenová brzda na elektrinu pre domácnosti a zníženie poplatkov za energiu, aj keď s miernym vplyvom 19 . Ak by sa súvisiace úspory využili na zníženie deficitu verejných financií, ako to odporúčala Rada, tieto projekcie by v roku 2024 znamenali fiškálnu úpravu na úrovni 1,0 % HDP, zatiaľ čo čisté primárne výdavky financované z vnútroštátnych zdrojov 20 predstavujú v danom roku expanzívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky vo výške 0,4 % HDP. Nepredpokladá sa, že núdzové podporné opatrenia v oblasti energetiky budú ukončené čo najskôr v rokoch 2023 a 2024. V tejto súvislosti teda existuje riziko, že sa nedosiahne súlad s odporúčaním Rady. Okrem toho sa nepredpokladá, že súvisiace úspory sa v plnej miere využijú na zníženie deficitu verejných financií V tejto súvislosti teda existuje riziko, že sa nedosiahne súlad s odporúčaním Rady. Rozpočtové náklady na núdzové podporné opatrenia v oblasti energetiky zamerané na ochranu zraniteľných domácností a podnikov sa v roku 2024 odhadujú na 0,1 % HDP (0,4 % v roku 2023), z čoho 0,1 % HDP slúži na zachovanie cenového signálu na zníženie dopytu po energii a zvýšenie energetickej efektívnosti (0,4 % v roku 2023).
(15)Rada zároveň Rakúsku odporučila aj to, aby zachovalo verejné investície financované z vnútroštátnych zdrojov a zabezpečilo účinné čerpanie grantov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ, najmä s cieľom podporiť zelenú a digitálnu transformáciu. Podľa prognózy Komisie z jari 2024 sa predpokladá, že verejné investície financované z vnútroštátnych zdrojov v roku 2024 klesnú na 3,3 % HDP (3,5 % HDP v roku 2023). Dôvodom sú mimoriadne vysoké investície v roku 2023, čiastočne spôsobené zákonom o investíciách obcí. Vzhľadom na tieto dodatočné faktory sa dospelo k záveru, že verejné investície sú v roku 2024 v súlade s odporúčaním Rady. Na druhej strane sa očakáva, že verejné výdavky financované z príjmov z fondov EÚ vrátane grantov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v roku 2024 zostanú na stabilnej úrovni 0,2 % HDP.
(16)Vychádzajúc z opatrení, ktoré boli v príslušných oblastiach politiky známe k dátumu uzávierky prognózy, a za predpokladu nezmenených politík sa v prognóze Komisie z jari 2024 predpokladá, že deficit verejných financií bude v roku 2025 na úrovni 2,9 % HDP. V poklese deficitu v roku 2025 sa odzrkadľuje najmä miernejší rast platov, dôchodkov a iných sociálnych dávok v dôsledku klesajúcej inflácie a postupného rušenia opatrení na zmiernenie vplyvu vysokých cien energií. Pomer dlhu verejnej správy k HDP sa má do konca roka 2025 zvýšiť na 77,8 %. Vo zvýšení pomeru dlhu k HDP v roku 2025 sa odzrkadľujú najmä vyššie úrokové výdavky v roku 2024 a nižšie miery rastu nominálneho HDP.
(17)Fiškálny rámec Rakúska sa opiera o komplexný systém transferov medzi jednotlivými orgánmi federálnej a regionálnej verejnej správy, ktorý poskytuje obmedzené stimuly pre efektívne verejné výdavky. Nedostatočná daňová autonómia spôsobuje, že financovanie výdavkov na všetkých úrovniach federálnej verejnej správy je vo veľkej miere závislé od tohto systému. V roku 2023 tvorili príjmy spolkových krajín z vlastných zdrojov len malé percento všetkých verejných príjmov. Financovanie základných služieb, ako sú zdravotná starostlivosť, starostlivosť o deti a verejná doprava, zároveň čiastočne závisia od výdavkov spolkových krajín a obcí. Tlak na náklady spolkových krajín a obcí sa v dôsledku demografických zmien a zelenej transformácie ešte zvyšuje, zatiaľ čo príjmy z vlastných zdrojov nie sú naviazané na dynamiku výdavkov. Súčasný fiškálny rámec vedie k neefektívnosti a nedostatočnej transparentnosti, pretože oslabuje prepojenie medzi daňovým zaťažením a verejnými výdavkami. Lepšie zosúladenie príjmov z vlastných zdrojov s výdavkami na nižšej ako ústrednej úrovni, ako aj posilnenie transparentnosti a koordinácie má pre zlepšenie celkovej kvality verejných výdavkov veľký význam. Reformovanie systému dane z nehnuteľností by sa mohlo využiť na zlepšenie fiškálneho federalizmu a celkového daňového systému.
(18)Daňový mix sa naďalej vo veľkej miere opiera o príjmy z pracovnej činnosti (dane zo mzdy a príspevky na sociálne zabezpečenie) a spotrebu. V roku 2022 malo Rakúsko tretí najvyšší pomer daní k HDP v EÚ a veľmi vysoké daňovo-odvodové zaťaženie. Od roku 2023 sa pásma dane z príjmu fyzických osôb indexujú podľa inflácie, čím sa zabraňuje ďalšiemu zvyšovaniu daňovo-odvodového zaťaženia prostredníctvom pohybu v rámci daňových pasiem. V rámci ekosociálnej daňovej reformy z roku 2022 sa zároveň zaviedli zmierňujúce opatrenia v oblasti daní a sociálneho zabezpečenia a uzákonilo sa stanovovanie cien emisií CO2 v sektoroch dopravy a vykurovania, čím sa zlepšil daňový mix. Niekoľko dlhodobých štrukturálnych výziev v daňovom mixe však zostáva nevyriešených. K vytvoreniu potrebného rozpočtového priestoru a zlepšeniu spravodlivosti daňového systému by mohlo prispieť aj lepšie využívanie daní, ktoré viac podporujú rast.
(19)Výdavky na zdravotnú starostlivosť patria medzi najvyššie v EÚ, pričom mnohé zdravotnícke služby stále poskytujú nemocnice, čo je nákladný a menej efektívny spôsob poskytovania starostlivosti. Predpokladá sa, že verejné výdavky na zdravotnú starostlivosť sa zvýšia zo 7,8 % HDP v roku 2022 na 8,8 % HDP v roku 2050. Okrem toho sa očakáva, že rast a starnutie populácie povedie k zvýšenému využívaniu služieb zdravotnej starostlivosti, v dôsledku čoho sa ešte viac prehlbujú obavy o fiškálnu udržateľnosť. Reforma zdravotníctva z roku 2023 zahŕňala významné investície do primárnej starostlivosti, ambulantnej starostlivosti, digitalizácie a prevencie, ktoré by mohli pomôcť znížiť náklady v dlhodobom horizonte, ak budú sprevádzané štrukturálnymi reformami. Bude veľmi dôležité, aby sa zabezpečilo konzistentné usmerňovanie pacientov v rámci systému zdravotnej starostlivosti, a to aj zabezpečením toho, aby sa zvýšená dostupnosť primárnej zdravotnej starostlivosti premietla do nižšej miery využívania existujúcich služieb špecializovanej nemocničnej alebo ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Plán obnovy a odolnosti Rakúska pomôže posilniť primárnu ambulantnú zdravotnú starostlivosť, a to najmä podporou existujúcich a nových miestnych centier primárnej zdravotnej starostlivosti. V balíku reforiem z roku 2023 však chýbali štrukturálne reformy, ktorými by sa opätovne zosúladila zodpovednosť za financovanie a výdavky s cieľom zvýšiť efektívnosť.
(20)Reformou dlhodobej starostlivosti z roku 2023 sa zlepšila primeranosť poskytovania služieb vzhľadom na starnúcu populáciu. Zvyšujúca sa účasť žien na trhu práce a meniaca sa štruktúra rodiny si zároveň vyžadujú posilnenie štruktúr formálnej starostlivosti. Hoci reforma dlhodobej starostlivosti pomohla zlepšiť možnosti odbornej prípravy, pracovné podmienky a platy personálu dlhodobej starostlivosti, je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie na zlepšenie situácie samostatne zárobkovo činných opatrovateľov bývajúcich v domácnosti. Reformou sa navyše neriešila štrukturálna fiškálna udržateľnosť. Predpokladá sa, že výdavky na dlhodobú starostlivosť sa takmer zdvojnásobia z 1,6 % HDP v roku 2022 na 3,1 % v roku 2070. Systém dlhodobej starostlivosti sa vyznačuje rozdelením kompetencií pri financovaní a poskytovaní služieb. Bolo by žiaduce zvýšiť harmonizáciu financovania a služieb, koordinovať rôzne sektory a zaviesť spoločné výkonnostné normy pre všetky regióny. Testovanie aktív sa používa v prípade domácej a komunitnej starostlivosti, ale nie v prípade rezidenčnej starostlivosti, čo vedie k finančnej motivácii využívať relatívne drahšiu rezidenčnú starostlivosť.
(21)V súlade s článkom 19 ods. 3 písm. b) nariadenia (EÚ) 2021/241 a kritériom 2.2 prílohy V k uvedenému nariadeniu rakúsky plán obnovy a odolnosti zahŕňa rozsiahly súbor vzájomne sa posilňujúcich reforiem a investícií, ktoré sa majú vykonať do roku 2026. Očakáva, že tieto reformy a investície pomôžu účinne riešiť buď všetky výzvy obsiahnuté v príslušných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny, alebo aspoň ich značnú časť. Vzhľadom na tento náročný časový rámec je nevyhnutné čo najskôr pristúpiť k účinnému vykonávaniu tohto plánu vrátane kapitoly REPowerEU, aby sa posilnila dlhodobá konkurencieschopnosť Rakúska využitím zelenej a digitálnej transformácie a aby sa zároveň zabezpečila sociálna spravodlivosť. Ak sa majú splniť záväzky plánu do augusta 2026, je nevyhnutné, aby Rakúsko pokračovalo vo vykonávaní reforiem a investícií riešením vznikajúcich oneskorení. Predovšetkým je nevyhnutné pokračovať v príprave druhej a tretej žiadosti o platbu. Aby sa v širšej miere preberala zodpovednosť za úspešné vykonanie plánu obnovy a odolnosti, naďalej treba systematicky zapájať miestne a regionálne orgány, sociálnych partnerov, občiansku spoločnosť a ďalšie relevantné zainteresované strany.
(22)Rakúsko má v rámci strednodobého preskúmania fondov politiky súdržnosti v súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) 2021/1060 povinnosť preskúmať do marca 2025 každý program, pričom zohľadní okrem iného výzvy identifikované v odporúčaniach pre danú krajinu na rok 2024, ako aj svoj národný energetický a klimatický plán. Na základe uvedeného preskúmania sa definitívne prideľujú finančné prostriedky EÚ, ktoré sú súčasťou každého programu. Rakúsko dosiahlo pokrok vo vykonávaní politiky súdržnosti a Európskeho piliera sociálnych práv, výzvy však pretrvávajú. Regionálne rozdiely v Rakúsku patria medzi najmenšie v EÚ, hrozí však, že existujúce rozdiely sa v budúcnosti ešte prehĺbia, čiastočne z dôvodu demografických problémov a vyľudňovania niektorých odľahlých vidieckych území. Dôležité je urýchliť vykonávanie politiky súdržnosti. Priority dohodnuté v programoch sú naďalej relevantné. Obzvlášť dôležité je zefektívniť systému výskumu a inovácií v súlade s celoštátnymi a regionálnymi stratégiami pre inteligentnú špecializáciu a využívať väzby medzi vedou a podnikmi. Takisto treba pokračovať v zelených investíciách, najmä pri podpore energetickej efektívnosti a znižovaní uhlíkovej stopy, a to aj prostredníctvom nových ekologických technológií. Kľúčový význam majú integrované prístupy územného rozvoja zamerané na podporu inkluzívneho a trvalo udržateľného rozvoja na miestnej úrovni. Relevantná zostáva aj podpora kvality a inkluzívnosti vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania, a to najmä pre znevýhodnené skupiny, pričom poľavovať by nemali ani investície podporujúce aktívne začleňovanie a zamestnateľnosť. Rakúsko by takisto mohlo využiť iniciatívu Platforma strategických technológií pre Európu na podporu vývoja alebo výroby kritických technológií vrátane čistých technológií efektívne využívajúcich zdroje.
(23)Okrem hospodárskych a sociálnych výziev, ktoré sa riešia v pláne obnovy a odolnosti a iných fondoch EÚ, Rakúsko čelí niekoľkým ďalším výzvam súvisiacim s trhom práce, dynamikou podnikania a prístupom k rizikovému kapitálu, ako aj s pretrvávajúcou závislosťou od dovozu plynu z Ruska a relatívne vysokými emisiami v sektore dopravy.
(24)Miera zamestnanosti žien v prepočte na ekvivalent plného pracovného času je pod priemerom EÚ, hoci možno pozorovať stúpajúci trend. Rakúsko je na druhom mieste v EÚ, pokiaľ ide o zamestnávanie žien na čiastočný úväzok. Kľúčovú úlohu v tom, že vysoký podiel žien pracuje na čiastočný úväzok, zohrávajú nedostatočná ponuka kvalitných zariadení vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve a výrazné regionálne rozdiely. V roku 2023 sa len 24,1 % detí vo veku do troch rokov zúčastnilo formálnej starostlivosti o deti, takže miera účasti na vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve zostáva celkovo pod priemerom EÚ (34,9 %). Dvojitá záťaž platenej práce a opatrovateľských povinností postihuje ženy podstatne viac ako mužov. Hoci sa prijímajú kroky na zvýšenie dostupnosti a kvality vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve, otváracie hodiny zariadení starostlivosti o deti rodičom s opatrovateľskými povinnosťami – najmä ženám – nedávajú lepšie možnosti pracovať dlhšie. Ak by sa v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve navyše zaviedli povinné normy kvality, mohlo by sa lepšie zabezpečiť poskytovanie kvalitnej starostlivosti v celej krajine.
(25)Rakúsko zažíva pokles v dynamike podnikania, pričom miera vzniku a zániku podnikov patrí medzi najnižšie v EÚ. Podiel startupov a mladých podnikov klesá, čo má negatívny vplyv na produktivitu (zatiaľ čo v roku 2013 bol podiel mladých podnikov 5,4 %, v roku 2020 tento percentuálny podiel klesol na 3,8 %, čo je pod priemerom EÚ). Výrazne pod priemerom EÚ je aj podiel rýchlorastúcich podnikov (v roku 2021 to bolo 8,21 % počtu podnikov a 7,29 % počtu zamestnancov, v porovnaní s 9,18 % a 12,40 % v EÚ). Kapitálové financovanie je podľa medzinárodných štandardov nízke. Obmedzená ponuka súkromného rizikového kapitálu predstavuje prekážku pre inovatívne spoločnosti a šírenie technológií. Ponuka a dopyt po rizikovom kapitáli nie sú v Rakúsku obzvlášť vysoké, čo by mohlo brzdiť vytváranie a rast nových technologicky náročných alebo inovatívnych podnikov. Obmedzenia prístupu k financovaniu rizikového kapitálu má vplyv najmä na inovatívne MSP a startupy. Financovanie rizikovým kapitálom je nedostatočne rozvinuté, pričom súkromný kapitál predstavoval v roku 2022 len 0,14 % HDP, čo je výrazne pod priemerom EÚ na úrovni 0,64 %, a rizikový kapitál 0,041 % HDP (priemer EÚ: 0,09 %).
(26)Problém nedostatku požadovaných zručností a nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami patrí medzi najnaliehavejšie výzvy Rakúska a situáciu pravdepodobne ešte viac zhorší starnutie obyvateľstva. Miera voľných pracovných miest v Rakúsku zostáva jednou z najvyšších v EÚ a od konca roka 2021 sa drží nad 4 %. Hoci miera zamestnanosti starších pracovníkov za posledné desaťročie neustále rástla a v roku 2023 dosiahla 57,7 %, zostáva hlboko pod priemerom EÚ, ktorý je 63,8 %. Starší pracovníci, ktorí majú obmedzenejšie digitálne zručnosti a často čelia diskriminácii z dôvodu svojho veku, majú ťažkosti s opätovným začlenením sa na trh práce. Obzvlášť zraniteľné sú osoby s nízkou kvalifikáciou, ktoré dosiahli iba povinný stupeň školského vzdelania, a predstavujú najvyšší podiel nezamestnaných v Rakúsku. Podobne osoby s migrantským pôvodom a osoby zo znevýhodneného sociálno-ekonomického prostredia dosahujú nižšie výsledky na trhu práce a čelia na ňom osobitným prekážkam, a to aj v dôsledku problémov súvisiacich s prechodom zo školy do zamestnania. Podľa prieskumu v rámci Programu pre medzinárodné hodnotenie žiakov (PISA) z roku 2022 nemal približne jeden zo štyroch 15-ročných rakúskych žiakov minimálnu úroveň znalostí z matematiky, čítania a prírodných vied a podiel osôb so znevýhodnením alebo s migrantským pôvodom sa zvýšil na 45 % v matematike. Okrem toho je u mladých ľudí, ktorí sa narodili mimo EÚ, takmer dvakrát vyššia pravdepodobnosť, že predčasne ukončia školskú dochádzku, čo má negatívny vplyv na ich integráciu na trhu práce. Opatrenia v pláne obnovy a odolnosti Rakúska na zlepšenie ponuky zručností, ako aj výsledkov vo oblasti vzdelávania znevýhodnených žiakov sa realizujú, sú však potrebné ďalšie opatrenia na zníženie existujúceho nedostatku pracovných síl a zručností. Tie by mohli zahŕňať podporu prístupu na trh práce pre starších pracovníkov s nízkou kvalifikáciou a osôb s migrantským pôvodom, predchádzanie tomu, aby mladí ľudia s migrantským pôvodom predčasne ukončovali školskú dochádzku, ako aj zlepšenie základných zručností znevýhodnených žiakov a žiakov s migrantským pôvodom.
(27)Napriek určitému úsiliu o diverzifikáciu je Rakúsko naďalej silne závislé od ruského plynu. Hoci dodávky plynu z Nórska a v menšej miere zo severnej Afriky a Strednej Ázie v roku 2023 vzrástli, v dodávkach plynu dominoval dovoz z Ruska, najmä počas zimy (v decembri 2023 išlo o 98 % celkového dovozu). V záujme rozšírenia prepravnej kapacity zo susedných krajín, ako sú Nemecko a Taliansko, Rakúsko podporilo cielené investície do modernizácie svojej infraštruktúry plynovodov. Opatrenia v rámci plánu obnovy a odolnosti Rakúska, ako sú napríklad investície do energetickej efektívnosti a výmeny vykurovacích telies na fosílne palivá, zároveň pomáhajú znižovať dopyt po plyne a urýchliť zelenú transformáciu. Vláda oznámila nový plán ukončiť dlhodobú dodávateľskú zmluvu s ruskou spoločnosťou Gazprom a zaviesť povinnosť pre domácich dodávateľov plynu odstrihnúť sa od Ruska, ale bez jasného termínu realizácie. Nedostatok jasnej stratégie na odpojenie sa od ruského plynu spôsobuje, že dodávky energie v Rakúsku sú zraniteľné.
(28)Inštalovaná kapacita výroby energie z obnoviteľných zdrojov v Rakúsku vzrástla v roku 2022 o 6 %. Zatiaľ čo slnečná energia, najmä fotovoltika, sa naďalej výrazne rozširovala, veterná energia zaostávala za rýchlosťou rozširovania slnečnej energie. Vzhľadom na cieľ Rakúska využívať 100 % podiel elektriny z obnoviteľných zdrojov do roku 2030 sa zvýšila naliehavosť modernizácie a rozšírenia kapacít na uskladňovanie elektrickej energie, ako aj prenosových a distribučných sústav, a to najmä medzi východom a západom krajiny. Vyžaduje si to viac investícií a zrýchlenie integrácie dodatočnej výroby energie z obnoviteľných zdrojov do systému, ako sa uvádza v prvom pláne infraštruktúry integrovanej siete uverejnenom v apríli 2024. Rakúsko predložilo ďalšie opatrenia na urýchlenie energetickej transformácie, no revidovaný zákon o trhu s elektrinou a zákon o plynoch z obnoviteľných zdrojov stále čakajú na schválenie parlamentom.
(29)Opatrenia Rakúska na zníženie emisií skleníkových plynov za posledných niekoľko rokov začínajú prinášať výsledky. Emisie skleníkových plynov, na ktoré sa nevzťahuje systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Európskej únii, klesli v roku 2022 o 5 %. Súčasné politiky však zanechávajú rozdiel 21 percentuálnych bodov oproti dohodnutému cieľu Rakúska v rámci spoločného úsilia vo výške 48 % podľa nariadenia o spoločnom úsilí do roku 2030 v porovnaní s úrovňami v roku 2005. Rakúsko ešte musí predložiť Komisii návrh aktualizácie svojho národného energetického a klimatického plánu, k čomu malo dôjsť v júni 2023, v ktorom uvedie, ako chce tento rozdiel odstrániť. Rakúsko zaviedlo cenu CO2 pre odvetvia mimo systému ETS, čo je krok správnym smerom, ale emisie z dopravy na obyvateľa zostávajú nad priemerom EÚ, okrem iného v dôsledku relatívne nízkej sadzby dane na naftu, čo má za následok takzvaný „cestovný ruch na doplnenie paliva“. Plán obnovy a odolnosti Rakúska obsahuje viacero reforiem a investícií v oblasti udržateľnej dopravy, existuje však priestor na ďalšie opatrenia na zníženie emisií vrátane posilnenia verejnej dopravy vo vidieckych oblastiach.
(30)Vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami členských štátov eurozóny a ich kolektívny príspevok k fungovaniu hospodárskej a menovej únie Rada v roku 2024 odporučila členským štátom eurozóny, aby prijali opatrenia na splnenie odporúčania o hospodárskej politike eurozóny, a to aj prostredníctvom svojich plánov obnovy a odolnosti. V prípade Rakúska odporúčania 1, 2, 3 a 4 napomáhajú plneniu prvého, druhého, tretieho a štvrtého odporúčania pre eurozónu.
TÝMTO ODPORÚČA, aby Rakúsko v rokoch 2024 a 2025 prijalo opatrenia s cieľom:
1.Včas predložiť strednodobý fiškálno-štrukturálny plán. V súlade s požiadavkami reformovaného Paktu stability a rastu obmedziť rast čistých výdavkov 21 v roku 2025 na mieru, ktorá je v súlade s hodnoverným znížením dlhu verejnej správy v strednodobom horizonte a s dodržaním referenčnej hodnoty pre deficit 3 % HDP stanovenej v zmluve. Zabezpečiť fiškálnu udržateľnosť systému zdravotnej starostlivosti a systému dlhodobej starostlivosti. Zjednodušiť a zracionalizovať fiškálne vzťahy a právomoci na všetkých úrovniach verejnej správy a zosúladiť úlohy v oblasti financovania a výdavkov. Ďalej zlepšovať daňový mix s cieľom znížiť daňovo-odvodové zaťaženie a podporiť inkluzívny a udržateľný rast.
2.Riešiť vznikajúce oneskorenia s cieľom umožniť nepretržité, rýchle a účinné vykonávanie plánu obnovy a odolnosti vrátane kapitoly REPowerEU, čím sa zabezpečí dokončenie reforiem a investícií do augusta 2026. Zrýchliť vykonávanie programov politiky súdržnosti. V kontexte preskúmania v polovici trvania sa naďalej zameriavať na dohodnuté priority a zároveň zohľadňovať príležitosti, ktoré poskytuje iniciatíva Platforma strategických technológií pre Európu na zlepšenie konkurencieschopnosti.
3.Zvýšiť účasť na trhu práce v prípade žien, a to aj zlepšením kvalitných služieb starostlivosti o deti, a v prípade starších pracovníkov. Zlepšiť výsledky na trhu práce v prípade znevýhodnených skupín, ako sú uchádzači o zamestnanie s nízkou kvalifikáciou a osoby s migrantským pôvodom, a zvýšiť úrovne základných zručností, počnúc školskou úrovňou. Podporovať dynamiku podnikania, vytváranie a rast mladých spoločností, a to aj prostredníctvom lepšieho prístupu k rizikovému kapitálu;
4.zlepšiť energetickú bezpečnosť urýchlením diverzifikácie dodávok plynu smerom k zdrojom mimo Ruska. Ďalej znížiť emisie, najmä v odvetví dopravy.
V Bruseli
Za Radu
predseda/predsedníčka