(1)

Rozhodnutím zo 7. marca 2011 (ďalej len „prvé rozhodnutie o záchrane“) (2) Komisia na základe predloženia reštrukturalizačného plánu schválila na obdobie šiestich mesiacov rekapitalizáciu banky Nova Ljubljanska Banka d.d. (ďalej len „NLB“) zo strany štátu vo výške 250 miliónov EUR, ktorú Slovinsko oznámilo Komisii 14. januára 2011.

(2)

Rozhodnutím z 2. júla 2012 (3) (ďalej len „druhé rozhodnutie o záchrane a o začatí konania“) Komisia schválila druhú záchrannú rekapitalizáciu NLB a zároveň začala hĺbkové prešetrovanie na základe obáv v súvislosti s predloženým reštrukturalizačným plánom. Komisia mala pochybnosti o tom, či plán umožňuje NLB návrat k životaschopnosti, pričom zároveň považovala plán za nedostatočný z hľadiska rozdelenia zaťaženia a v súvislosti s primeranosťou opatrení na riešenie neprimeraného narušenia hospodárskej súťaže.

(3)

Rozhodnutím 2014/535/EÚ (ďalej len „rozhodnutie z roku 2013“) (4) Komisia schválila štátnu pomoc pre NLB na základe zmeneného reštrukturalizačného plánu a zoznam záväzkov, ktoré predložilo Slovinsko, pričom podľa jedného z týchto záväzkov sa od Slovinska požadovalo, aby do 31. decembra 2017 predalo podiel 75 % mínus jedna akcia (ďalej len „75 % – 1“) v NLB alebo, alternatívne, aby primälo NLB odpredať šesť zahraničných dcérskych spoločností na Balkáne.

(4)

Slovinsko 13. apríla 2017 požiadalo Komisiu o schválenie oneskorenia druhej tranže akcií NLB predstavujúcich podiel najviac 25 % – 1 akcia (ďalej len „25 % – 1“) v NLB a oznámilo Komisii zmenené záväzky. Komisia 11. mája 2017 dospela k záveru, že týmito zmenenými záväzkami sa naďalej zabezpečuje zlučiteľnosť pomoci v prospech NLB s vnútorným trhom (ďalej len „rozhodnutie o zmene z roku 2017“) (5).

(5)

Slovinské orgány 8. júna 2017 (6) rozhodli o pozastavení procesu predaja NLB a slovinský minister financií o tomto rozhodnutí Komisiu telefonicky informoval 9. júna 2017.

(6)

Na jeseň 2017 boli Komisia a Slovinsko v častom kontakte. Slovinsko Komisii poskytlo aj množstvo neoficiálnych dokumentov (7). Dňa 21. decembra 2017 Slovinsko Komisii formálne oznámilo ďalšiu zmenu záväzkov.

(7)

Komisia listom z 26. januára 2018 (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania z roku 2018“) informovala slovinské orgány o svojom rozhodnutí začať postup stanovený v článku 108 ods. 2 prvom pododseku ZFEÚ v súvislosti s požiadavkou potvrdiť zlučiteľnosť pomoci poskytnutej NLB na základe ďalších zmenených záväzkov.

(8)

Slovinsko predložilo 2. marca 2018 svoje pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania z roku 2018.

(9)

Rozhodnutie o začatí konania z roku 2018 bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie6. apríla 2018 a zainteresované strany boli vyzvané, aby predložili pripomienky. V lehote jedného mesiaca od tohto uverejnenia boli Komisii doručené pripomienky štyroch strán, ktoré boli postúpené slovinským orgánom 16. a 18. mája 2018. Slovinsko 15. júna 2018 formou odpovede predložilo svoje poznámky k týmto pripomienkam.

(10)

Slovinsko 26. marca 2018, 4. apríla 2018, 30. mája 2018, 21. júna 2018, 29. júna 2018 a 9. júla 2018 predložilo nové neoficiálne dokumenty, ktoré obsahovali súbor navrhovaných skupín záväzkov.

(11)

Listom z 13. júla 2018 Slovinsko predložilo Komisii nový súbor záväzkov týkajúcich sa štátnej pomoci (ďalej len „zmenené záväzky“), okrem iného s novými lehotami na predaj podielu 75 % – 1 v NLB. Z dôvodov právnej istoty Slovinsko 25. júla 2018 oznámilo aj navrhované opatrenie, ktoré nie je opatrením pomoci, podľa ktorého by Slovinsko odškodnilo NLB za akékoľvek potenciálne dôsledky súdnych vecí týkajúcich sa devízových vkladov, čo je historická záležitosť siahajúca do obdobia pred rozdelením Juhoslávie.

(12)

Listom zo 16. júla 2018 Slovinsko súhlasilo s tým, že sa výnimočne vzdá svojho práva podľa článku 342 ZFEÚ (8) v spojení s článkom 3 nariadenia č. 1 (9), a s tým, aby bolo toto rozhodnutie prijaté a oznámené v anglickom jazyku.

(13)

NLB je najväčšia banka v Slovinsku, s trhovým podielom 23 % (vypočítaným s odkazom na jej celkové aktíva) (10). Podrobnejší opis NLB sa nachádza v odôvodneniach 11 – 22 rozhodnutia z roku 2013. Pokiaľ ide o štruktúru jej akcionárov, od rekapitalizácie zo strany štátu v rokoch 2012 a 2013 je 100 % NLB vo vlastníctve štátu (11).

(14)

V dôsledku štátnej pomoci, ktorú NLB dostala, mala zároveň ku koncu marca 2018 podiel vlastného kapitálu Tier 1 vo výške 16,6 %. Zlepšila sa aj ziskovosť NLB, pričom NLB na konci roka 2017 uviedla čistý zisk vo výške 225 miliónov EUR, čo sa rovná návratnosti vlastného kapitálu na úrovni 14,4 %. Tabuľka 1 obsahuje podrobné údaje o kľúčových finančných informáciách NLB (12):

Tabuľka 1

Kľúčové konsolidované finančné informácie NLB:

(15)

Pokiaľ ide o prítomnosť na komerčnej úrovni, NLB má v súčasnosti v Slovinsku 108 pobočiek (ku koncu marca 2018) čo predstavuje zníženie zo 143 pobočiek v roku 2013. Mimo Slovinska má NLB zahraničné dcérske spoločnosti vo viacerých balkánskych krajinách, ktoré predstavujú spolu 3 800 miliónov EUR z hľadiska aktív a 95 miliónov EUR z hľadiska zisku po zdanení (14) (údaje z konca roka 2017). Viac informácií o dcérskych spoločnostiach NLB na Balkáne sa uvádza v tabuľke 2:

Tabuľka 2

Kľúčové finančné informácie o dcérskych spoločnostiach NLB na Balkáne

(16)

NLB naďalej vlastní podiel vo výške 50 % v poisťovni NLB Vita d.d., Ljubljana (ďalej len „NLB Vita“), ktorá je spoločným podnikom s belgickou spoločnosťou KBC Group NV. NLB Vita ku koncu roka 2017 uvádzala celkové aktíva vo výške 446 miliónov EUR (15) a zisk po zdanení za uvedený rok vo výške 7 miliónov EUR.

(17)

Dňa 31. decembra 2017 začala NLB s procesom likvidácie svojej lízingovej dcérskej spoločnosti v Ľubľane (16). Dozorná rada NLB 29. novembra 2017 (17) schválila založenie novej lízingovej spoločnosti zameranej na lízing vozidiel, s počiatočným splateným kapitálom vo výške 1,5 milióna EUR. NLB vo februári 2018 prerušila proces zakladania novej lízingovej spoločnosti.

(18)

Prostredníctvom rozhodnutia z roku 2013 a na základe záväzkov, ktoré predložilo Slovinsko, Komisia vyhlásila tieto opatrenia štátnej pomoci v prospech NLB za zlučiteľné s vnútorným trhom:

NLB prijala opatrenia štátnej pomoci v celkovej výške 2,321 miliardy EUR, čo sa rovná 20 % jej rizikovo vážených aktív k decembru 2012.

(19)

Záväzky, ktoré boli predložené ako súčasť rozhodnutia z roku 2013 a rozhodnutia o zmene z roku 2017, sa podrobnejšie opisujú v častiach 2.3 a 2.4 rozhodnutia o začatí konania z roku 2018. V súvislosti s predajom podielu 75 % – 1 v NLB sa Slovinsko v kontexte rozhodnutia o zmene z roku 2017 zaviazalo takto (ďalej len „záväzok predaja“):

„… [zníženie akciového podielu štátu a počtu zahraničných dcérskych bánk]

Slovinsko zníži svoj akciový podiel v NLB na 25 % plus jedna akcia (ďalej len „blokujúca menšina“) takto:

(*1)  Na údaj sa vzťahuje povinnosť služobného tajomstva.“ "

(20)

Prerušený proces predaja sa podrobne opisuje v časti 2.5 rozhodnutia o začatí konania z roku 2018.

(21)

V rozhodnutí o začatí konania z roku 2018 Komisia začala formálne vyšetrovacie konanie, keď už bolo jasné, že Slovinsko nedodržalo lehotu stanovenú v záväzku predaja (ktorý sa opisuje v odôvodnení 19). Komisia dospela k záveru, že pomoc, ktorú NLB poskytlo Slovinsko, sa v dôsledku tejto skutočnosti stala neoprávnenou.

(22)

Pokiaľ ide o zmenené záväzky, ktoré boli oznámené 21. decembra 2017, Komisia vyjadrila pochybnosť, že tieto záväzky boli rovnaké ako záväzky, na ktorých bolo založené rozhodnutie z roku 2013 a rozhodnutie o zmene z roku 2017. Komisia mala pochybnosti o tom, či opatrenia pomoci na základe týchto zmenených záväzkov boli zlučiteľné s vnútorným trhom.

(23)

Pokiaľ ide o životaschopnosť NLB, Komisia pripomenula, že ťažkosti, ktorým NLB čelila v rokoch 2012 a 2013, sa týkali vplyvu štátu na jej každodenné operácie, a že analýza životaschopnosti NLB v rámci rozhodnutia z roku 2013 bola rozhodujúcim spôsobom založená na zmene vlastníctva NLB. V rozhodnutí o začatí konania z roku 2018 Komisia vzniesla závažné pochybnosti týkajúce sa dlhodobej životaschopnosti NLB bez takejto zmeny vlastníctva.

(24)

V rozhodnutí o začatí konania z roku 2018 Komisia dospela k predbežnému záveru, že oneskorením predaja NLB sa de facto predĺžilo obdobie jej reštrukturalizácie. Komisia vysvetlila, že z toho logicky vyplýva, že záväzky spojené s obdobím reštrukturalizácie by sa rovnako predĺžili až do dokončenia predaja podielu 75 % – 1 v NLB.

(25)

Komisia napokon vyjadrila pochybnosti o tom, či by sa zmenenými záväzkami dostatočne kompenzoval oneskorený proces predaja.

(26)

V tejto časti sa opisujú pripomienky, ktoré boli prijaté k rozhodnutiu o začatí konania z roku 2018, a poznámky slovinských orgánov k týmto pripomienkam.

(27)

Komisii boli doručené pripomienky týchto štyroch strán:

(28)

Slovinsko sa vo svojej odpovedi z 15. júna 2018 na pripomienky prijaté k rozhodnutiu o začatí konania z roku 2018 domnievalo, že väčšina pripomienok sa týka starších rozhodnutí slovinských orgánov a rozhodnutia z roku 2013. Slovinsko zdôraznilo, že v roku 2013 konalo nielen ako zodpovedný vlastník NLB, ale aj s cieľom chrániť finančnú stabilitu krajiny. Slovinsko uviedlo, že konalo s náležitou starostlivosťou a so zámerom obmedziť riziko systémového narušenia na minimum.

(29)

Pokiaľ ide o pripomienky týkajúce sa súdneho konania o devízových vkladoch, ako sa opisuje v odôvodnení 27 písm. d), Slovinsko sa domnievalo, že tieto pripomienky neboli predmetom rozhodnutia o začatí konania z roku 2018.

(30)

V súvislosti s argumentom, že akýmikoľvek ďalšími opatreniami by sa len oslabila perspektíva dlhodobej životaschopnosti NLB, sa Slovinsko domnievalo, že posúdenie záväzkov Komisiou by malo byť založené na jej posúdení zahrnutom v rozhodnutí z roku 2013, najmä že záväzkom predaja by sa predišlo vplyvu štátu ako vlastníka v NLB. Slovinsko sa domnievalo, že dodatočné kompenzačné opatrenia komerčného charakteru by neprispeli k tomuto cieľu.

(31)

Slovinsko zdôraznilo, že v súčasnosti sa nepodieľa na každodenných operáciách NLB.

(32)

V odpovedi na rozhodnutie o začatí konania z roku 2018 Slovinsko vyjadrilo názor, že opatrenia pomoci priznané NLB by boli aj naďalej zlučiteľné vnútorným trhom na základe zmenených záväzkov, ktoré Slovinsko predložilo 21. decembra 2017. Slovinsko zdôraznilo, že životaschopnosť NLB ako príjemcu pomoci by zostala zaistená a že celkový súbor záväzkov by z hľadiska rozdelenia zaťaženia a kompenzačných opatrení zostal rovnocenný.

(33)

Podľa Slovinska NLB na splnenie záväzkov predložených ako súčasť rozhodnutia z roku 2013 vykonala viacero opatrení s týmito cieľmi:

(34)

Slovinsko sa v dôsledku týchto opatrení domnievalo, že NLB sa vrátila k dlhodobej životaschopnosti, keďže dokáže pokrývať všetky svoje náklady a pokračovať v dosahovaní primeranej návratnosti vlastného kapitálu.

(35)

Slovinsko uznalo, že v bode 15 oznámenia o reštrukturalizácii (21) sa výslovne stanovovalo, že obdobie reštrukturalizácie má byť čo najkratšie. Slovinsko však zdôraznilo, že oneskorené plnenie záväzku predaja súviselo so súdnym konaním o devízových vkladoch, ktoré sa proti NLB viedlo v Chorvátsku (22) a ktoré bolo podľa Slovinska mimo jeho kontroly. S ohľadom na budúcnosť Slovinsko ďalej uviedlo, že by vypracovalo dôveryhodný časový harmonogram na predaj podielu 75 % – 1 v NLB do konca roka 2019, pričom väčšia časť by sa mala predať už v roku 2018.

(36)

Slovinsko akceptovalo, že existujúce záväzky, ktoré sa týkali riadnej správy a riadenia NLB, by sa mali predĺžiť, zároveň však tvrdilo, že potreba predĺženia existujúcich záväzkov, ktoré sa týkali neprimeraného narušenia hospodárskej súťaže, by sa mala posudzovať na základe jednotlivých prípadov. V tejto analýze by sa malo prihliadať na zmenené trhové podmienky od roku 2013. Slovinsko okrem toho tvrdilo, že nijaké záväzky by nemali byť prekážkou životaschopnosti NLB, ale mali by ju skôr pomôcť obnoviť. Slovinsko sa v tejto súvislosti domnievalo, že záväzok odpredať dcérske spoločnosti na Balkáne, ak by sa predaj jeho podielu v NLB neuskutočnil včas, ktorý Slovinsko prijalo v kontexte rozhodnutia z roku 2013, nebol kompenzačným opatrením, keďže sa ním nerieši narušenie trhu ani nenapomáha či nepresadzuje životaschopnosť NLB.

(37)

V súvislosti s pripomienkou Komisie, že NLB zatiaľ nevydala nový podriadený dlh (23), Slovinsko zdôraznilo, že jedna zo zahraničných dcérskych spoločností NLB (NLB Banka Skopje) predala v júni 2015 nový podriadený dlh vo výške 10 miliónov EUR spoločnosti […]. Slovinsko ďalej zdôraznilo, že NLB plnila všetky svoje regulatórne kapitálové požiadavky a naďalej mala nadmernú úroveň kapitálu na zvládnutie potenciálnej stresovej situácie. Slovinsko sa preto domnievalo, že pokiaľ by sa NLB zaviazala k tomu, aby vydala doplňujúce podriadené nástroje, neprispelo by to k jej dlhodobej životaschopnosti, takisto aj vzhľadom na jej nadmernú úroveň likvidity.

(38)

V súvislosti s pripomienkou Komisie, že NLB mala stále vysoký podiel nesplácaných úverov (24), Slovinsko tvrdilo, že dlhodobú životaschopnosť NLB nie je možné spochybňovať len na základe tohto jediného argumentu. Slovinsko ďalej zdôraznilo, že NLB v dôsledku zlepšených procesov riadenia rizík od decembra 2013 výrazne znížila svoje portfólio nesplácaných úverov (o 70 %).

(39)

V súvislosti s posúdením Komisie, že Slovinsko presvedčivo nepreukázalo, že efektívne riešilo problémy týkajúce sa správy a riadenia NLB (25), Slovinsko uviedlo, že v tomto tvrdení sa nepresne odrážajú úspechy v tejto oblasti. Slovinsko sa domnievalo, že viac ako päť rokov vykonával každodenné operácie NLB medzinárodný riadiaci tím s príslušnou históriou a skúsenosťami, ktorý bol úplne nezávislý od slovinského štátu. Slovinsko zároveň s cieľom ukázať, ako veľmi sa zlepšila štruktúra správy a riadenia NLB, upozornilo na tieto vykonané opatrenia:

(40)

Slovinsko upozornilo, že jeho nedodržanie lehoty v prípade záväzku predaja nemalo vplyv na výšku štátnej pomoci poskytnutej v prospech NLB, na podmienky a okolnosti, za ktorých bola pomoc poskytnutá, ani na vlastný príspevok NLB a rozdelenie zaťaženia. Slovinsko sa na základe toho domnievalo, že jeho nedodržanie záväzku predaja by nemalo mať vplyv na opatrenia, ktoré sa vyžadujú na obmedzenie neprimeraného narušenia hospodárskej súťaže na vnútornom trhu.

(41)

Slovinsko sa ďalej domnievalo, že rozhodnutie z roku 2013 a jeho záväzky sa týkali len opatrení štátnej pomoci, ktoré boli poskytnuté v roku 2013, a tvrdilo, že Komisia už predchádzajúce dve rekapitalizácie zo strany štátu schválila vo svojich rozhodnutiach zo 7. marca 2011 a z 2. júla 2012.

(42)

Slovinsko sa zároveň domnievalo, že akékoľvek ďalšie opatrenia v oblasti životaschopnosti, opatrenia na rozdelenie zaťaženia či opatrenia na obmedzenie neprimeraného narušenia hospodárskej súťaže na vnútornom trhu by neboli potrebné ani primerané. Takýmito ďalšími opatreniami by sa, podľa Slovinska, porušila základná zásada Únie, a to zásada proporcionality, a bolo by to v rozpore s rozhodovacou praxou Komisie.

(43)

Slovinsko potvrdilo, že má zároveň v úmysle zaviesť mechanizmus, ktorý má byť financovaný z tzv. nástupníckeho fondu (26), s cieľom odškodniť NLB za právne dôsledky súvisiace s prebiehajúcim súdnym konaním v Chorvátsku (27). Slovinsko na tento účel prijalo zákon o ochrane hodnoty kapitálových investícií Slovinskej republiky v NLB (28). Slovinsko vo svojom podaní z 25. júla 2018 zdôraznilo, že bude pokračovať v úsilí o neutralizovanie alebo čo najväčšie zmiernenie finančných dôsledkov pre NLB s cieľom úspešne dokončiť predaj podielu 75 % – 1 v NLB spôsobom, ktorým by sa maximalizovala hodnota pre slovinských daňovníkov. Slovinsko sa domnievalo, že týmto mechanizmom by sa zmiernil vplyv súdneho konania v Chorvátsku na predajnú cenu NLB, že mechanizmus by sa zaviedol v kontexte procesu predaja, a že by preto nepredstavoval štátnu pomoc v zmysle článku 107 ZFEÚ.

(44)

Slovinsko k svojmu podaniu pripojilo doplňujúce informácie v podobe správy, ktorú pripravil jeho finančný poradca, s cieľom preukázať, že kompenzačný mechanizmus na ochranu pred dôsledkami prebiehajúceho súdneho konania by ponúkol aj súkromný predajca. Správa obsahuje orientačné hodnotenie pravdepodobnosti úspechu predaja podielu v NLB na základe dvoch scenárov týkajúcich sa súdneho konania o devízových vkladoch v Chorvátsku: jedného scenára s mechanizmom (s potenciálnymi platbami v rámci mechanizmu v neskoršej fáze) a druhého scenára bez takéhoto mechanizmu. Na základe nedávnych rozhodnutí súdu v Chorvátsku sa v správe v zásade uvádzalo, že pokiaľ ide o expozíciu v chorvátskom súdnom konaní, investori budú stanovovať cenu skutočne na úrovni 100 % maximálnej expozície. Z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania navyše ECB vo svojej funkcii dohľadu uložila obmedzenia týkajúce sa dividend (na potenciálne vyplatenie dividend je potrebný predchádzajúci súhlas ECB). Bez mechanizmu by preto bola obmedzená schopnosť NLB vyplácať dividendy a z tohto dôvodu by sa vo všetkej pravdepodobnosti znížil počet potenciálnych investorov. V správe sa dospelo k záveru, že kombinovaný účinok zníženého záujmu investorov a dodatočného rizika vo vzťahu k peňažným tokom NLB (pričom oba tieto aspekty by boli dôsledkom súdneho konania a odloženia vyplácania dividend) by viedol k tomu, že investori by požadovali vyššiu návratnosť vlastného kapitálu na zabezpečenie úplne upísanej prvotnej verejnej ponuky akcií (ďalej len „IPO“). Kombinovaný negatívny účinok záväzku ([…] (29)) a požiadavky vyššej návratnosti vlastného kapitálu od nižšieho počtu investorov ([…] (30)) na predajnú cenu by sa rovnal […]. V správe sa dospelo k záveru, že tento údaj je vyšší ako odhad NLB, pokiaľ ide o maximálnu nominálnu sumu vystavenú riziku vo výške […] v dôsledku súdneho konania. V správe sa preto podporuje názor, že zriadenie kompenzačného mechanizmu v súvislosti so súdnym konaním v Chorvátsku na podporu predajnej ceny NLB napokon povedie k vyšším čistým príjmom pre Slovinsko.

(45)

Slovinské orgány 13. júla 2018 predložili nový súbor záväzkov v oblasti štátnej pomoci.

(46)

Slovinsko sa usilovalo o zmenu záväzku predaja tým, že navrhlo zníženie svojho podielu v NLB na blokujúcu menšinu takto:

(47)

V navrhovanom zozname zmenených záväzkov Slovinsko v súvislosti s predajom podielu 75 % – 1 v NLB rozlišovalo medzi rôznymi možnými scenármi. V týchto rôznych scenároch by sa uplatňovali rôzne skupiny záväzkov (pozri odôvodnenia 50 – 52) a lehoty pre záväzky, ako sa uvádzajú v tabuľke 3.

(48)

Slovinsko predkladá návrh, že pokiaľ neuzavrie záväznú dohodu o predaji a kúpe na predaj jeho akcií v NLB v súlade so zmeneným záväzkom predaja a časovým harmonogramom uvedeným v odôvodnení 46, udelí správcovi odpredaja výlučný mandát na zníženie podielu Slovinska v NLB na úroveň blokujúcej menšiny za […].

(49)

V prípade priaznivých trhových podmienok Slovinsko nevylučuje možnosť predaja podielu väčšieho ako 50 % + 1 až do celkovej výšky podielu 75 % – 1 do 31. decembra 2018.

(50)

V súvislosti so záväzkami predloženými ako súčasť rozhodnutia z roku 2013 Slovinsko navrhuje zmeniť a predĺžiť tieto existujúce záväzky (ďalej len „záväzky 1. skupiny“):

(51)

Okrem toho sa predĺžia aj ďalšie existujúce záväzky, a to do okamihu zníženia podielu Slovinska v NLB na blokujúcu menšinu (ďalej len „záväzky 2. skupiny“):

(52)

V súvislosti so záväzkom týkajúcim sa návratnosti vlastného kapitálu a inými záväzkami týkajúcimi sa politiky riadenia rizík a úverovej politiky v súlade s bodmi 10.1 – 10.6 záväzkov z roku 2013 Slovinsko navrhuje predĺžiť tento záväzok aspoň do predaja podielu 50 % + 1 v NLB a zmeniť len v tom rozsahu, že stanovenie ceny za nové úvery sa bude považovať za primerané, ak nový úver prispeje k dosiahnutiu pozitívnej návratnosti vlastného kapitálu pred zdanením vo výške […] pre každý jednotlivý úver alebo vo vzťahu ku každému klientovi. Ak však Slovinsko nezníži svoj podiel v NLB na blokujúcu menšinu do […], záväzok návratnosti vlastného kapitálu sa bude opäť uplatňovať od […], až kým Slovinsko nezníži svoj akcionársky podiel v NLB na blokujúcu menšinu.

(53)

Slovinsko zároveň ako kompenzačné opatrenia za oneskorený proces predaja predkladá tieto doplňujúce záväzky (ďalej len „záväzky 3. skupiny“):

(54)

Slovinsko okrem toho ďalej predkladá návrh, že pokiaľ nezníži svoj podiel v NLB na blokujúcu menšinu do 31. decembra 2018, NLB odpredá svoj podiel v dcérskej poisťovni NLB Vita do […].

Tabuľka 3

Uplatniteľné záväzky a lehoty v rôznych scenároch

(55)

Podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(56)

Komisia už v rozhodnutí z roku 2013 dospela k záveru, že opatrenia opísané v odôvodnení (18) predstavujú štátnu pomoc. Toto posúdenie sa nezmenilo (31).

(57)

Komisia v odôvodneniach 58 – 62 posúdi, či sú v prípade kompenzačného mechanizmu opísaného v odôvodnení 43 (ďalej len „kompenzačný mechanizmus“) splnené kumulatívne podmienky na to, aby bolo opatrenie považované za štátnu pomoc. Keďže kritériá štátnej pomoci sú zo svojej povahy kumulatívne, opatrenie sa nepovažuje za štátnu pomoc, ak nie je splnené aspoň jedno z kritérií štátnej pomoci.

(58)

Komisia posúdi, či by kompenzačný mechanizmus, ktorý Slovinsko zamýšľa zaviesť, predstavoval výhodu pre NLB. Komisia na tento účel uplatní kritérium súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, ktoré sa môže uplatňovať na rôzne ekonomické transakcie. Komisia pripomína, že kompenzačný mechanizmus sa poskytuje v kontexte predaja aktív, Komisia preto musí uplatniť kritérium súkromného predávajúceho. V rámci tohto kritéria Komisia okrem iného posudzuje, či by aj hypotetický súkromný predávajúci ponúkol v rámci rovnakého procesu predaja rovnaký kompenzačný mechanizmus.

(59)

Po prvé, Komisia pripomína, že kompenzačný mechanizmus sa týka súdnych vecí, ktoré zostávajú dlhodobo nerozhodnuté a v prípade ktorých investori nemusia mať rozsiahle skúsenosti v oblasti ich oceňovania (32). Chorvátske súdy nedávno rozhodli v neprospech NLB, táto otázka sa preto stala stredobodom pozornosti investorov (33). Tento spor siaha do obdobia pred rozdelením Juhoslávie a nie je spojený s nedávnymi operáciami a činnosťami NLB. Skutočnosť, že pohľadávky môžu viesť k možnosti, že NLB sa uzná za spoločne a nerozdielne zodpovednú spolu so spoločnosťou Ljubljanska banka d.d., ďalej komplikuje ocenenie pohľadávky, keďže je zložitejšie posúdiť vplyv tejto pohľadávky iba na NLB. Komisia chápe, že tieto ťažkosti s oceňovaním môžu viesť k problémom s asymetriou informácií. Vzhľadom na tieto prvky je pochopiteľné, že – pri absencii takéhoto mechanizmu – budú investori stanovovať cenu v tejto otázke maximalistickým spôsobom. Keďže investori by stanovovali cenu v najnepriaznivejšom možnom scenári, tento mechanizmus by slovinským orgánom umožňoval uchovať výhodu priaznivejších rozhodnutí súdu.

(60)

Po druhé, Komisia berie na vedomie informácie uvedené v správe, ktorú predložilo Slovinsko a v ktorej sa na základe spätnej väzby investorov pripomína, že pri neexistencii takéhoto kompenzačného mechanizmu by už niektorí investori neupísali prvotnú verejnú ponuku akcií, čo by malo nepriaznivý vplyv na predajnú cenu (34). V správe sa v tejto súvislosti upozorňuje najmä na investorov, ktorí majú záujem o investovanie s vyplácaním dividend. Komisia v tomto kontexte takisto berie na vedomie, že ECB v […] vo svojej funkcii dohľadu už z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania uložila obmedzenia na vyplácanie dividend. NLB v dôsledku toho nemohla vyplatiť dividendu v […] (35). V správe sa na záver zdôrazňuje, že v prípade scenára bez mechanizmu by to preto malo nepriaznivý vplyv na predajnú cenu vo výške […] (36) a absencia kompenzačného mechanizmu by dokonca ohrozila dokončenie prvotnej verejnej ponuky akcií (37).

(61)

Komisia konštatuje, že zo správy na základe odôvodnených predpokladov overených Komisiou vyplýva, že negatívny a maximalistický pohľad investorov na súdne konanie v Chorvátsku ([…]) v kombinácii so zníženým záujmom investorov očakávajúcich dividendy ([…]) s významnou rezervou prevažuje odhadované náklady slovinského štátu v rámci mechanizmu (maximálne […], ale menej v prípade priaznivejších rozhodnutí súdu). Na základe týchto prvkov Komisia dospela k záveru, že mechanizmus bude mať pozitívny vplyv na čistý príjem z predaja NLB.

(62)

Na základe posúdenia uvedeného v odôvodneniach 58 – 61 Komisia akceptuje, že súkromný predávajúci by v kontexte procesu predaja za veľmi špecifických okolností súdneho konania v Chorvátsku takisto poskytol takýto kompenzačný mechanizmus a že Slovinsko preto neposkytuje NLB výhodu. Keďže kritériá uvedené v článku 107 ods. 1 ZFEÚ sú kumulatívne a keďže podmienka poskytnutia výhody nie je splnená, existencia dodatočnej štátnej pomoci prostredníctvom zavedenia kompenzačného mechanizmu sa vylučuje.

(63)

V súvislosti s pripomienkami Slovinska a iných strán uvedenými v častiach 3 a 4 tohto rozhodnutia Komisia pripomína, že viacero týchto pripomienok sa týka skôr rozhodnutia z roku 2013. Komisia pripomína, že bude posudzovať len tie otázky, ktoré boli vznesené v rozhodnutí o začatí konania z roku 2018, a nevykoná nijaké opätovné posudzovanie rozhodnutia z roku 2013, a to ani pokiaľ ide o posúdenie existencie pomoci, ktoré sa vykonalo v tom čase, ani pokiaľ ide o zlučiteľnosť tejto pomoci na základe záväzkov, ktoré Slovinsko poskytlo v roku 2013. Z konkrétnejšieho pohľadu Komisia nebude opätovne posudzovať svoj záver, že dlhodobá životaschopnosť NLB bola rozhodujúcim spôsobom založená na záväzku predať jej podiel až na úroveň blokujúcej menšiny. Požiadavkou na zmenu vlastníctva NLB sa skutočne zabezpečilo, aby bola NLB na všetkých svojich úrovniach riadená s cieľom maximalizovať hodnotu a nesledovala by iné krátkodobé ani dlhodobé politické ciele.

(64)

Komisia sa domnieva, že aspektov a predbežných zistení uvedených v rozhodnutí o začatí konania z roku 2018 sa týkajú tieto pripomienky ostatných zainteresovaných strán:

(65)

Pokiaľ ide o porovnanie s inými prípadmi, Komisia pripomína, že vo všetkých prípadoch posudzuje zlučiteľnosť na základe oznámení Komisie (39) platných v čase poskytnutia pomoci. Komisia zároveň pripomína, že v tomto prípade sa predaj podielu v NLB požadoval s cieľom zabezpečiť životaschopnosť NLB a bol súčasťou celkového posúdenia reštrukturalizačnej pomoci, zatiaľ čo v iných prípadoch sa predaj aktív uskutočnil v kontexte posudzovania pomoci v likvidácii.

(66)

Komisia pripomína, že v súvislosti so záväzkami, ktoré údajne majú negatívny vplyv na životaschopnosť NLB, sa neuvádzajú nijaké konkrétne dôvody ani príklady záväzkov. Ako sa uvádza v odôvodnení 55 rozhodnutia o začatí konania z roku 2018, Komisia bude posudzovať, či sa novým súborom záväzkov zachováva pôvodná rovnováha rozhodnutia z roku 2013 a rozhodnutia o zmene z roku 2017 a či zmenené záväzky nemajú negatívny vplyv na životaschopnosť NLB, pričom zároveň zostávajú rovnocenné z hľadiska rozdelenia zaťaženia a kompenzačných opatrení.

(67)

Keďže Slovinsko oznámilo zmenené záväzky 13. júla 2018, Komisia bude posudzovať, či by sa tieto nové záväzky mohli považovať za rovnocenné so záväzkami, ktoré boli pôvodne poskytnuté v kontexte rozhodnutia z roku 2013 a rozhodnutia o zmene z roku 2017. Komisia nebude opätovne posudzovať záväzky, ktoré boli poskytnuté 21. decembra 2017 a ktoré sa posudzovali v kontexte rozhodnutia o začatí konania z roku 2018.

(68)

Rozhodnutie o reštrukturalizácii sa v zásade (40) môže zmeniť, ak zmena neobsahuje nijakú dodatočnú pomoc a ak je zmena založená na nových záväzkoch, ktoré sa môžu považovať za rovnocenné s pôvodnými záväzkami. V takej situácii by existujúce opatrenia pomoci zostali zlučiteľné na základe článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ v prípade, že celková vyváženosť pôvodného rozhodnutia zostane nezmenená. Aby sa zachovala pôvodná vyváženosť, zmenené záväzky by nemali mať nepriaznivý vplyv na životaschopnosť príjemcu pomoci, pričom celkový súbor záväzkov by zostal rovnocenný, pokiaľ ide o rozdelenie zaťaženia a kompenzačné opatrenia, s prihliadnutím na požiadavky uvedené v oznámení o reštrukturalizácii.

(69)

V rozhodnutí o začatí konania z roku 2018 (41) sa pripomína, že časť rozhodnutia z roku 2013 venovaná otázke životaschopnosti bola rozhodujúcim spôsobom založená na zmene vlastníckej štruktúry NLB s cieľom zabezpečiť dlhodobú životaschopnosť NLB. Slovinské orgány sa v roku 2013 skutočne zaviazali, že sa odstráni vplyv štátu v každodenných operáciách NLB. Slovinsko teraz navrhuje, že predá aspoň podiel 50 % + 1 v NLB do 31. decembra 2018 a zostávajúce akcie až na úroveň blokujúcej menšiny do 31. decembra 2019.

(70)

Komisia môže znovu potvrdiť dlhodobú životaschopnosť NLB, ak sa veľmi prísne dodrží tento revidovaný harmonogram predaja. Komisia v tomto kontexte priaznivo vníma skutočnosť, že zmenené záväzky sú do určitej miery spojené s procesom odpredaja, čím sa stanovujú správne stimuly pre rýchlejší proces predaja. Komisia napríklad konštatuje, že ak sa podiel až na úroveň blokujúcej menšiny predá pred 31. decembrom 2019, niektoré záväzky sa prestanú uplatňovať k skoršiemu dátumu (42). Tým by sa malo zabezpečiť, že Slovinsko predá svoj podiel až na úroveň blokujúcej menšiny čo najskôr. Komisia dospela k záveru, že revidovaným harmonogramom v spojení s novým súborom záväzkov Slovinska by sa malo zabezpečiť, že nedôjde k neprimeranému oneskoreniu predaja NLB ani ukončenia obdobia reštrukturalizácie (43).

(71)

V rozhodnutí o začatí konania z roku 2018 (44) Komisia vzniesla aj ďalšie pripomienky, ktorými poukázala na neoptimálny pokrok v obnove životaschopnosti a ktoré sa týkali napríklad absencie novej emisie podriadeného dlhového kapitálu, vysokej miery nesplácaných úverov a otázok správy a riadenia spoločnosti súvisiacich s nomináciami do dozornej rady (45). Komisia konštatuje, že Slovinsko sa vo svojom oznámení z 13. júla 2018 zaväzuje, že NLB vydá nástroj kapitálu Tier 2 do […] a že členmi dozornej rady budú len nezávislí experti. Komisia sa domnieva, že tieto záväzky priaznivo prispejú k životaschopnosti NLB. Komisia zároveň berie na vedomie skutočnosť, že podiel nesplácaných úverov na celkových úveroch (46) sa v prvom štvrťroku 2018 ďalej znížil na 8,8 % (v porovnaní s pomerom 9,2 % na konci decembra 2017).

(72)

V rozhodnutí o začatí konania z roku 2018 (47) Komisia zároveň vyjadrila pochybnosti, pokiaľ išlo o efektívnosť pôvodného návrhu Slovinska ako kompenzačné opatrenie vymenovať správcu bez možnosti intervencie. Keďže Slovinsko už do svojho najnovšieho oznámenia tento návrh nezahrnulo, Komisia v tomto rozhodnutí nemusí dospieť k nijakému záveru o efektívnosti takéhoto správcu bez možnosti intervencie.

(73)

V rozhodnutí o začatí konania z roku 2018 (48) Komisia dospela k predbežnému záveru, že oneskorením predaja NLB sa de facto predĺžilo obdobie reštrukturalizácie. Keďže s obdobím reštrukturalizácie bolo logicky spojených viacero záväzkov (pozri odôvodnenie 25 rozhodnutia o začatí konania z roku 2018), Komisia uviedla, že predĺženie lehoty pre proces predaja by malo byť spojené aj s predĺžením iných reštrukturalizačných záväzkov. Komisia konštatuje, že Slovinsko teraz navrhuje predĺženie takmer všetkých príslušných existujúcich záväzkov až do dokončenia procesu predaja. Najdôležitejší existujúci záväzok z rozhodnutia z roku 2013, ktorý sa v plnom rozsahu nepredlžuje až do zníženia podielu na blokujúcu menšinu, je záväzok […]. Komisia však pripomína, že okrem predĺženia existujúcich záväzkov sa poskytujú dodatočné kompenzačné záväzky.

(74)

V rozhodnutí o začatí konania z roku 2018 (49) Komisia takisto vyjadrila pochybnosti, pokiaľ ide o to, či by Slovinsko nemohlo ďalej zlepšiť životaschopnosť NLB okrem iného tým, že sa správca bez možnosti intervencie zmení na správcu odpredaja s plným oprávnením. Komisia takisto vyjadrila pochybnosti (50) o tom, či by sa zrušením alternatívneho záväzku odpredať dcérske spoločnosti na Balkáne neoslabili existujúce záväzky. Komisia konštatuje, že Slovinsko teraz navrhuje priznať správcovi odpredaja výlučný mandát na predaj podielu Slovinska v NLB až na úroveň blokujúcej menšiny, ak Slovinsko nedodrží záväzok predaja. Komisia sa domnieva, že pridaním správcu odpredaja sa riešia obavy vyjadrené v súvislosti s vykonaním predaja podielu 75 % – 1 v NLB, čím sa posilňuje dôveryhodnosť záväzku predaja a zlepšuje perspektíva životaschopnosti NLB.

(75)

V odôvodnení 63 rozhodnutia o začatí konania z roku 2018 Komisia zároveň vyjadrila pochybnosti o tom, či by Slovinsko nemalo zvážiť ďalšie štrukturálne opatrenia pre NLB, ako sú odpredaje niektorých dcérskych spoločností a/alebo behaviorálne opatrenia na kompenzáciu oneskorenia pri predaji podielu v NLB a v procese reštrukturalizácie. Keďže NLB bude na trhu aktívna dlhšie obdobie bez toho, aby sa plne zabezpečila jej dlhodobá životaschopnosť, mohlo by to byť zdrojom narušenia hospodárskej súťaže. Komisia teraz konštatuje, že Slovinsko navrhlo tri doplňujúce záväzky (51) zahŕňajúce vydanie nástroja kapitálu Tier 2 do […], zatvorenie [10 – 20] ďalších pobočiek a odpredaj účasti NLB v spoločnosti NLB Vita (posledný záväzok iba v prípade, ak Slovinsko do konca roka 2018 nezníži svoj podiel v NLB na úroveň blokujúcej menšiny). Čím dlhšie je obdobie bez plného zabezpečenia dlhodobej životaschopnosti NLB, tým viac kompenzačných opatrení je v skutočnosti potrebných na to, aby sa zabezpečilo, že celkový súbor záväzkov zostane z hľadiska kompenzačných opatrení rovnaký. Komisia sa domnieva, že počet pobočiek, ktorých zatvorenie Slovinsko navrhuje, je značný (v pomere k počtu pobočiek, ktoré má NLB v Slovinsku (52)), a že vďaka nemu bude obchodná prítomnosť NLB v Slovinsku menej výrazná (53). Komisia zároveň priaznivo vníma vplyv odpredaja spoločnosti NLB Vita z hľadiska hospodárskej súťaže (54) aj z hľadiska rozdelenia zaťaženia bez toho, aby to spôsobilo neprimeranú ujmu vo vzťahu k životaschopnosti NLB (55). Komisia celkovo dospela k záveru, že kompenzačné opatrenia sú dostatočné na kompenzáciu oneskorenia predaja podielu 75 % – 1 v NLB a predĺženého procesu reštrukturalizácie.

(76)

V odôvodnení 63 rozhodnutia o začatí konania z roku 2018 Komisia takisto vzniesla pochybnosti o tom, či by sa zriadením novej lízingovej spoločnosti krátko po likvidácii predchádzajúcej lízingovej spoločnosti v dôsledku záväzku v rámci štátnej pomoci, na ktorom bolo založené rozhodnutie z roku 2013, neporušila podstata záväzku odpredať vedľajšie dcérske spoločnosti NLB. Komisia konštatuje, že NLB medzitým zrušila všetky počiatočné postupy, čím sa táto pochybnosť stáva bezpredmetnou.

(77)

V rozhodnutí o začatí konania z roku 2018 (56) sa Slovinsko zároveň vyzvalo, aby objasnilo, že najnovšími záväzkami sa nemenia nijaké ďalšie záväzky, na ktorých bolo založené rozhodnutie o zmene z roku 2017 (najmä pokiaľ ide o zákaz nadobudnutia). Komisia konštatuje, že Slovinsko teraz vo svojom nedávnom oznámení (57) objasnilo, že zákaz nadobudnutia sa ďalej uplatňuje až do 31. decembra 2019.

(78)

Na základe predchádzajúceho posúdenia nového súboru záväzkov oznámených 13. júla 2018 boli rozptýlené pochybnosti Komisie o rovnocennosti záväzkov, ktoré boli vyjadrené v rozhodnutí o začatí konania z roku 2018, a závery, ku ktorým sa dospelo v rozhodnutí z roku 2013 a v rozhodnutí o zmene z roku 2017, nie sú dotknuté. Komisia preto na základe článku 9 ods. 3 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 (58) dospela k záveru, že štátna pomoc poskytnutá spoločnosti NLB je zlučiteľná s vnútorným trhom na základe článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ.

(79)

Komisia okrem toho na základe článku 4 ods. 2 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 dospela k záveru, že mechanizmus, ktorým sa NLB poskytujú kompenzácie za právne dôsledky súvisiace a prebiehajúcim súdnym konaním v Chorvátsku, nezahŕňa štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(80)

Komisia pripomína, že Slovinsko výnimočne súhlasilo s tým, že dostane znenie tohto rozhodnutia iba v anglickom jazyku,