Nariadenie Rady (EHS) č. 3068/92

z 23. októbra 1992,

ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovozy chloridu draselného s pôvodom v Bielorusku, Rusku alebo na Ukrajine

RADA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie (EHS) č. 2423/88 z 11. júla 1988 o ochrane pred dovozom, ktoré sú predmetom dumpingu alebo subvencií z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho hospodárskeho spoločenstva [1] a najmä na jeho článok 11,

so zreteľom na návrh predložený Komisiou po konzultácii v rámci Poradného výboru tak, ako je pre nižšie uvedené ustanovené vyššie uvedeným nariadením,

keďže:

A. PRECHODNÉ OPATRENIA

(1) Komisia nariadením (EHS) č. 1031/92 [2] uplatnila dočasné antidumpingové clo na dovoz chloridu draselného pôvodom z Bieloruska, Ruska alebo Ukrajiny do spoločenstva. Clo bolo predĺžené na dobu dvoch mesiacov a dlhšie nariadením Rady (EHS) č. 2442/92 [3].

B. NADVÄZUJÚCE KONANIE

(2) V nadväznosti na uplatnenie dočasného antidumpingového cla bieloruským, ruským a ukrajinským vývozcom, výrobcom spoločenstva a určitým dovozcom, ktorí to požadovali, bola poskytnutá príležitosť vypočutia Komisiou. Títo taktiež predložili svoje pripomienky v písomnej forme.

(3) Boli posúdené ústne a písomné pripomienky strán a Komisia zmenila v primeranom rozsahu svoje závery tam, kde to bolo potrebné.

(4) Prešetrovanie nebolo uzavreté v časovom limite stanovenom v článku 7 ods. 9 písm. a) nariadenia (EHS) č. 2423/88 vzhľadom na zložitosť procedúr, najmä podrobnej kontroly mnohých predložených čísel a argumentov.

C. POSUDZOVANÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

(5) Výrobok, ktorý je predmetom konania, je chlorid draselný alebo draselná soľanka (nazývaný aj "potaš") a obvykle sa používa ako poľnohospodárske hnojivo. Údaje zhromaždené počas prešetrovania ukazujú, že potaš je dostupná v dvoch kvalitách: "štandardnej" (prášok) alebo "granulovanej" (granulát). Ako je vysvetlené v ods. 8 až 10 nariadenia (EHS) č. 1031/92, obsah draslíka (vyjadrený ako percentá hmotnosti suchého bezvodého výrobku zastúpeného K2O) závisí od tejto kvality. Každá kvalita má tri rôzne špecifikácie: obsah K2O 40 % alebo nižší, obsah K2O medzi 40 a 62 % a obsah K2O nad 62 %. Všetky tri špecifikácie zodpovedajú číselným znakom KN 31042010, 31042050 a 31042090.

(6) Na účely predbežných záverov sa nezohľadnila špecifikácia "nad 62 %" z dôvodov uvedených vo vymenovaní 10 nariadenia (EHS) č. 1031/92.

V náväznosti na vypočutia vykonané po uverejnení nariadenia (EHS) č. 1031/92 sa Komisia rozhodla zobrať do úvahy aj špecifikáciu "nad 62 %" pre svoje konečné zistenia, čo spôsobili získané informácie, že hoci táto špecifikácia sa najčastejšie používala vo farmaceutickom priemysle a priemysle, jej fyzikálne a chemické charakteristiky sú výrazne totožné so špecifikáciami s nižším obsahom draslíka, a preto by mohla byť použitá namiesto nich. Preto Komisia zvážila rozdielne kvality a špecifikácie draslíka ako jeden a ten istý výrobok.

Je však žiaduce zdôrazniť, že špecifikácia s najvyšším obsahom draslíka momentálne neexistuje vo forme granulátu, zjavne z technických a ekonomických dôvodov. Nie je preto potrebné rozlišovať medzi štandardnou a granulovanou kvalitou v prípade potaše s obsahom K2O nad 62 %. Rada potvrdzuje tieto zistenia.

D. DUMPING

a) Normálna hodnota

(7) Keďže Bielorusko, Rusko a Ukrajina sú stále považované za krajiny s netrhovou ekonomikou, normálna hodnota sa musí vypočítať podľa článku 2 ods. 5 nariadenia (EHS) č. 2423/88. Výber Kanady ako druhého najväčšieho výrobcu na svete nespochybnila žiadna strana, a preto bola normálna hodnota stanovená na základe kanadských vnútroštátnych cien pre granulovanú potaš a kanadských a amerických cien pre štandardnú potaš, ktorej predaj v Kanade bol príliš nízky nato, aby tvoril reprezentatívne východisko v súvislosti s dovozmi z bývalého ZSSR do spoločenstva.

(8) Keďže výrobné náklady banskej firmy, ktorá pomáhala pri prešetrovaní, boli vyššie ako kanadské a americké trhové ceny, výrobcovia v spoločenstve si vyžiadali posúdenie normálnej hodnoty na základe výrobných nákladov tejto firmy. Avšak počas prešetrovania Komisia preverila, že kanadské a americké trhové ceny ešte umožňujú ďalším výrobcom tvorbu zisku pri normálnych obchodných transakciách. Vtedy sa zistilo, že firma znášala dočasné a výnimočné náklady vďaka špecifickej polohe oblasti Kanady, v ktorej sa nachádzala jej baňa a preto, že baňa začala svoju prevádzku krátko predtým. Pripočítať tieto náklady k nákladom za vývoz z bývalého ZSSR by bolo nepoctivé a protirečiace článku 2 ods. 5 písm. a) nariadenia (EHS) č. 2423/88.

Určenie normálnej hodnoty na základe cenovej úrovne na konkurenčných kanadských a amerických trhoch je preto zdôvodniteľný a primeraný prístup. Rada potvrdzuje zistenia Komisie a zistenia uvedené vo vymenovaniach 13 až 16 nariadenia (EHS) č. 1031/92.

b) Vývozná cena

(9) Vývozné ceny potaše vyvážanej výrobcami z bývalého ZSSR boli stanovené spôsobom popísaným vo vymenovaniach 17 až 20 nariadenia (EHS) č. 1031/92 a v súlade s podmienkami článku 2 ods. 8 písm. b) nariadenia (EHS) č. 2423/88.

c) Porovnanie

(10) Normálna hodnota a exportné ceny boli porovnané v stave franko baňa, transakcia za transakciou.

(11) Určití dovozcovia naliehali na úpravu v súvislosti s odpočítaním nákladov za námornú dopravu, argumentujúc, že používali lacnejšie (v porovnaní s inými firmami) lode z bývalého ZSSR na prepravu medzi prístavmi bývalého ZSSR a spoločenstva. Náklady vybrané Komisiou boli tie, ktoré v skutočnosti zaplatil hlavný dovozca. Komisia založila na tomto svoj výpočet nákladov za námornú dopravu a dostala nižšie číslo ako bolo uvedené v nariadení (EHS) č. 1031/92.

(12) V súvislosti s nákladmi na prepravu medzi baňami a prístavmi bývalého ZSSR, ktoré boli vypočítané na základe kanadských baní a prístavov podľa popisu vo vymenovaní 20 nariadenia (EHS) č. 1031/92, jeden dovozca žiadal, aby sa zohľadnil fakt, že jedno z troch výrobných miest (baňa Belaruskali) bolo bližšie k prístavu. To sa zohľadnilo a v zázname postupu ani v odpovediach dovozcov alebo vývozcov sa nenašlo nič, čo by ukazovalo, že by bolo možné stanoviť zdroj potaše dovezenej do spoločenstva z bývalého ZSSR, a teda ani zistiť podiel, ktorý pochádzal z najbližšej bane. Preto Komisia usúdila, že je zdôvodniteľné a primerané predpokladať, že každá lokalita prispela rovnakou mierou k vývozu potaše do spoločenstva. Náklady na prepravu potaše medzi závodmi a prístavmi v bývalom ZSSR sa preto stanovili na základe kanadských prepravných nákladov, pričom sa zohľadnili vzdialenosti medzi každou z výrobných lokalít v bývalom ZSSR a prístavmi.

(13) Vývozcovia a niektorí dovozcovia tvrdili, že je rozdiel v kvalite a úpravách zabraňujúcich spekaniu, ktoré sú údajne potrebné pre určité konečné použitie, čo zdôvodnilo zníženia cien potaše z bývalého ZSSR. Vo svetle skutočnosti, že chemické parametre potaše z Kanady, bývalého ZSSR a spoločenstva sú dôsledne identické, musela Komisia vylúčiť argument týkajúci sa kvality. Pokiaľ ide o argument o úpravách zabraňujúcich spekaniu, Komisia nenašla rozdiel vo výrobných technológiách a prešetrovanie nedokázalo, že potaš pochádzajúca z krajín bývalého ZSSR by si vyžadovala akýkoľvek druh špeciálnej úpravy pri porovnaní s potašou z iných krajín s cieľom jej prípravy na použitie. Preto sa nezistila opodstatnenosť žiadnej úpravy.

(14) Avšak Komisia zistila, že potaš z bývalého ZSSR sa nie vždy presne zhodovala s potašou zo spoločenstva a Kanady pokiaľ ide o veľkosť kryštálov. Vývozcovia a mnohí dovozcovia ďalej zdôraznili, že dodávky a expedovanie potaše z bývalého ZSSR boli menej spoľahlivé, pričom tieto okolnosti nezmenili základné vlastnosti výrobku a Komisia myslela na úpravu 2 %, ktorá by bola zdôvodniteľná vo svetle imidžu potaše z bývalého ZSSR u spotrebiteľov. Rada potvrdila tieto zistenia.

E. DUMPINGOVÉ ROZPÄTIE

(15) Konečné overovanie faktov odhalilo, že potaš z Ruska, Bieloruska a Ukrajiny bola predmetom dumpingu. Dumpingové rozpätie sa rovná rozdielu medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou. Z hľadiska spôsobu, akým boli vývozcovia, ktorí sa zúčastnili na prešetrení, organizovaní a faktu, že boli zastúpení jedinou štátnou organizáciou, pre všetkých z nich sa vypočítalo rovnaké dumpingové rozpätie. Takto vypočítaný vážený aritmetický priemer dumpingového rozpätia bol 24 % z celkovej hodnoty CIF sporných vývozov. Rada potvrdila tieto zistenia.

F. UJMA

(16) Komisia zdôraznila vo svojich predbežných záveroch, že vážna ujma bola spôsobená výrobcom spoločenstva (vymenovania 24 až 33 nariadenia (EHS) č. 1031/92). V tejto súvislosti nebol predložený žiadny nový argument. Rada potvrdzuje, že výrobcovia i spoločenstva utrpeli hmotnú ujmu.

G. KAUZÁLNA SÚVISLOSŤ MEDZI DUMPINGOM A UJMOU

(17) Vo vymenovaniach 34 až 37 nariadenia (EHS) č. 1031/92 zdôraznila Komisia, že nárast objemu lacnejších vývozov potaše z krajín bývalého ZSSR sa zhodoval s rastúcimi stratami odvetvia v spoločenstve. Všetky zúčastnené strany sa zhodli, že trh s potašou bol transparentný a extrémne citlivý na zmeny cien. Preto bolo jasné, že dovozy potaše z bývalého ZSSR v cenách nižších ako fakturovalo odvetvie v spoločenstve mu spôsobili vážnu ujmu.

S ohľadom na iné okolnosti nebolo možné vylúčiť aj možnosť vývozu z iných zdrojov, ktoré ovplyvnili odvetvie v spoločenstve. Komisia však rozlišovala medzi možnými následkami takýchto dovozov a ujmou spôsobenou dovozmi, ktoré sú predmetom tohoto konania. Dôvodom k tomu bol relatívne malý objem dovozov z iných zdrojov a neprítomnosť zjavne podhodnotených cien. Komisia ďalej vedela, že dopyt po potaši počas posledných niekoľkých rokov klesal. Účinok tejto okolnosti však bol od ujmy spôsobenej dovozom z bývalého ZSSR oddelený. V skutočnosti sa táto ujma prejavila výraznejšími stratami. Okrem toho, prešetrovanie Komisie neodhalilo žiadne zistenia dokazujúce alebo ktoré by mohli byť dôkazom, že praktiky manažmentu výrobcov v spoločenstve by mohli prispieť k vzniknutej ujme.

(18) V zmysle vyššie uvedeného a dôvodov predložených vo vymenovaniach 34 až 37 nariadenia (EHS) č. 1031/92 Rada potvrdzuje, že dumpingové dovozy potaše z Bieloruska, Ruska a Ukrajiny, uvažované samostatne, spôsobili vážnu ujmu výrobcom v spoločenstve.

H. CLO

(19) Komisia prepočítala úroveň preclenia požadovanú na odstránenie ujmy v súlade s metódou stanovenou vo vymenovaní 38 nariadenia (EHS) č. 1031/92. K tejto metóde neboli vznesené žiadne výhrady a Rada potvrdzuje, že definitívne clo by malo byť rovné dumpingovej marži.

Pokiaľ ide o formu cla, Komisia okrem toho zvážila, že manipulačná marža, ktorou vývozcovia disponujú v krajinách, ktoré ešte nemajú trhovú ekonomiku a vplyv čo aj malého podhodnotenia ceny na celý trh s potašou znamenajú, že ani fixná colná sadzba ani colná sadzba odvodená od hodnoty by s istotou neodstránili ujmu spôsobenú dumpingom. Keďže v tejto veci neboli predložené žiadne nové argumenty, Komisia skonštatovala, že antidumpingové clo by malo byť stanovené formou minimálnej ceny.

(20) Keďže hodnota výrobkov je v podstate odvodená od ich obsahu K2O, minimálna cena by mala byť definitívne vypočítaná pre štandardnú a granulátovú kvalitu každej z troch špecifikácií podľa metódy uvedenej vo vymenovaní 40 nariadenia (EHS) č. 1031/92. Rada potvrdila tieto zistenia.

I. ZÁUJEM SPOLOČENSTVA

(21) Strany nepredložili Komisii žiadne nové fakty alebo argumenty týkajúce sa záujmu spoločenstva. Rada potvrdzuje závery Komisie obsiahnuté vo vymenovaniach 41 až 48 nariadenia (EHS) č. 1031/92, že je v záujme spoločenstva odstrániť ujmu spôsobenú zisteným dumpingom vývozov z Bieloruska, Ruska a Ukrajiny, a tak zastaviť pokles výkonu spoločenstva bez zamietnutia prístupu udeleného exportérom na trh spoločenstva.

J. ZÁVÄZNOSŤ

(22) Bieloruskí, ruskí a ukrajinskí vývozcovia navrhli kontrolu cenového "záväzku". Avšak táto ponuka sa týkala iba samotného "záväzku" a nebola založená na žiadnej konkrétnej cene. Komisia zvážila, že takáto jednoduchá kontrola cenového "záväzku" je neprijateľná a informovala dotknutých exportérov o svojom rozhodnutí a dôvodoch, ktoré k nemu viedli.

K. VYBERANIE DOČASNÉHO CLA

(23) S ohľadom na stanovené dumpingové rozpätie a mieru ujmy spôsobenej odvetviu v spoločenstve, Rada považuje za potrebné vyberať sumy zaistené prostredníctvom prechodného antidumpingového cla až do výšky definitívnej colnej sadzby, s vrátením prípadného preplatku,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1. Týmto sa ukladá definitívne antidumpingové clo na dovozy chloridu draselného (KCl), spadajúceho pod číselné znaky KN 31042010, 31042050 a 31042090, pôvodom z Bieloruska, Ruska a Ukrajiny.

Colná sadzba bude rovná rozdielu medzi minimálnymi nižšie uvedenými cenami a netto cenou franko hranica spoločenstva, bez colnej deklarácie:

- chlorid draselný s obsahom K2O 40 % alebo menej:

- štandardná kvalita: 57,95 ECU za tonu KCl (číselný znak TARIC: 31042010*10),

- granulovaná kvalita: 65,76 ECU za tonu KCl (číselný znak TARIC: 31042010*20);

- chlorid draselný s obsahom K2O vyšším ako 40 %, ale menším ako 62 %:

- štandardná kvalita: 86,93 ECU za tonu KCl (číselný znak TARIC: 31042050*10),

- granulovaná kvalita: 98,65 ECU za tonu KCl (číselný znak TARIC: 31042050*20);

- chlorid draselný s obsahom K2O vyšším ako 62 %: 133,87 ECU za tonu KCl.

2. Použijú sa platné ustanovenia týkajúce sa colnej sadzby.

Článok 2

Sumy zaistené prostredníctvom prechodného antidumpingového cla v zmysle nariadenia (EHS) č. 1031/92 budú definitívne zinkasované až do úrovne definitívnych antidumpingových ciel uvalených v článku 1 ods. 1.

Zinkasované sumy vyššie ako definitívna colná sadzba budú vrátené.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

Toto nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 23. októbra 1992

Za Radu

predseda

J. Cope

[1] Ú. v. ES L 209, 2.8.1988, s. 1.

[2] Ú. v. ES L 110, 28.4.1992, s. 5.

[3] Ú. v. ES L 243, 25.8.1992, s. 1.

--------------------------------------------------