|
8.12.2021 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 494/207 |
P9_TA(2021)0106
Usmernenia pre rozpočet na rok 2022 – oddiel III
Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. marca 2021 o všeobecných usmerneniach pre prípravu rozpočtu na rok 2022, oddiel III – Komisia (2020/2265(BUI))
(2021/C 494/25)
Európsky parlament,
|
— |
so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), |
|
— |
so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, |
|
— |
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (1) (nariadenie o rozpočtových pravidlách), |
|
— |
so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 zo 17. decembra 2020, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 až 2027 (2) (nariadenie o VFR), a na spoločné vyhlásenia, na ktorých sa v tejto súvislosti dohodli Európsky parlament, Rada a Komisia (3), ako aj na súvisiace jednostranné vyhlásenia (4), |
|
— |
so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov (5), |
|
— |
so zreteľom na rozhodnutie Rady (EÚ, Euratom) 2020/2053 zo 14. decembra 2020 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie a o zrušení rozhodnutia 2014/335/EÚ, Euratom (6), |
|
— |
so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2020/2094 zo 14. decembra 2020, ktorým sa zriaďuje Nástroj Európskej únie na obnovu s cieľom podporiť obnovu po kríze COVID-19 (7), |
|
— |
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2020/2092 zo 16. decembra 2020 o všeobecnom režime podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie (8), |
|
— |
so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2021 (9) a na spoločné vyhlásenia, na ktorých sa dohodol Európsky parlament, Rada a Komisia a ktoré sú k nemu pripojené, |
|
— |
so zreteľom na osobitnú správu Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) z 8. októbra 2018 s názvom Globálne otepľovanie o 1,5 oC, |
|
— |
so zreteľom na Globálnu hodnotiacu správu o biodiverzite a ekosystémových službách medzivládnej vedeckej platformy OSN pre biodiverzitu a ekosystémové služby, |
|
— |
so zreteľom na závery Rady z 8. júna 2020 s názvom Demografické výzvy – ďalší postup, |
|
— |
so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 70/1 z 25. septembra 2015 s názvom Transformujeme náš svet: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2016, |
|
— |
so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv a svoje uznesenie o ňom z 19. januára 2017 (10), |
|
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o európskom ekologickom dohovore (11) (ďalej „Európska zelená dohoda“), |
|
— |
so zreteľom na závery Rady zo 16. februára 2021 o rozpočtových usmerneniach na rok 2022, |
|
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2018 o úplnom uplatňovaní ustanovení schengenského acquis v Bulharsku a Rumunsku: zrušenie kontrol na vnútorných pozemných, námorných a vzdušných hraniciach (12), |
|
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. marca 2020 s názvom Dočasný rámec pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v súčasnej situácii spôsobenej nákazou COVID-19 (C(2020)1863), |
|
— |
zo zreteľom na článok 93 rokovacieho poriadku, |
|
— |
so zreteľom na stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre dopravu a cestovný ruch, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a Výboru pre kultúru a vzdelávanie, |
|
— |
so zreteľom na pozíciu vo forme pozmeňujúcich návrhov Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, |
|
— |
so zreteľom na listy Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozvoj, Výboru pre kontrolu rozpočtu, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre regionálny rozvoj, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, Výboru pre ústavné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť, |
|
— |
so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A9-0046/2021), |
Návrat do normálu: rozpočet na rok 2022 na obnovu po kríze spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19
|
1. |
domnieva sa, že vzhľadom na osobitnú neistotu týkajúcu sa hospodárskeho výhľadu, pri ktorom sa neočakáva, že sa v roku 2022 vráti na úroveň pred pandémiou, a vzhľadom na naliehavú potrebu rýchleho, spravodlivého a inkluzívneho zotavenia z hospodárskych a sociálnych škôd a škôd v oblasti zamestnanosti, ktoré spôsobila pandémia ochorenia COVID-19, by mal rozpočet Únie na rok 2022 zohrávať ešte dôležitejšiu úlohu pri zabezpečovaní pozitívneho a hmatateľného vplyvu na životy občanov a podpore európskeho hospodárstva, zvyšovaní udržateľných investícií a podpore zachovania pracovných miest a tvorby kvalitných pracovných miest v celej Únii, ako aj pri zvládaní výziev zmeny klímy a digitálnej transformácie a plnení posilnenej ambície Únie v oblasti klímy do roku 2030 s cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 a pri uľahčovaní znižovania hospodárskych, sociálnych, územných, vzdelávacích, generačných a rodových rozdielov; |
|
2. |
má preto v úmysle zostaviť rozpočet zameraný na budúcnosť, ktorý bude napomáhať v procese obnovy a umožní Únii zvýšiť investície a bojovať proti nezamestnanosti, podporovať digitálnu a ekologickú transformáciu, sústrediť sa na silnú európsku zdravotnú úniu, presadzovať inkluzívnu obnovu so zameraním na mladú generáciu a zabezpečiť pre občanov EÚ bezpečné a prosperujúce prostredie; domnieva sa, že tieto priority sú nevyhnutné na podporu obnovy a vybudovanie základov odolnejšej Únie v súlade s Parížskou dohodou; |
Dynamické hospodárstvo na posilnenie investícií a riešenie nezamestnanosti
|
3. |
pripomína, že malé a stredné podniky (MSP) predstavujú oporu európskeho hospodárstva, keďže predstavujú takmer 99 % všetkých podnikov v členských štátoch a poskytujú približne tri štvrtiny všetkých pracovných miest; zdôrazňuje významný prínos MSP k vytváraniu pracovných miest, hospodárskemu rastu a stabilite; je znepokojený vážnymi a dlhodobými dôsledkami krízy pre MSP a má v úmysle zabezpečiť pre ne dostatočné finančné prostriedky prostredníctvom rôznych programov EÚ; |
|
4. |
v tejto súvislosti zdôrazňuje význam primerane financovaného Programu pre jednotný trh na zvýšenie konkurencieschopnosti, propagáciu podnikania, zlepšenie prístupu na trhy a účinnú podporu malých podnikov aj prostredníctvom rozvoja digitálnych a podnikateľských zručností; okrem toho zdôrazňuje potenciál Programu InvestEU pri zvyšovaní udržateľných, inovačných a sociálnych investícií, ale aj pri poskytovaní kapitálovej podpory MSP postihnutým krízou; uznáva naliehavú potrebu vytvoriť podnikateľské prostredie priaznivé pre MSP a podporovať klastre a siete MSP, ako aj znížiť administratívnu záťaž pre spoločnosti; zdôrazňuje najmä potrebu podporovať iniciatívy na úrovni EÚ, ktorých cieľom je uľahčiť zakladanie nových startupov a zlepšiť ich prístup k financiám ako prostriedok na podporu inovácie, vytvárania pracovných miest a podnikania mladých ľudí; |
|
5. |
zdôrazňuje, že je naďalej potrebné výrazne zvyšovať investície do výskumu, vývoja a inovácie, aby EÚ mohla byť hnacou silou plnenia Európskej zelenej dohody a digitálnej transformácie; v tejto súvislosti zdôrazňuje osobitný prínos programu Horizont Európa vrátane činnosti Európskej rady pre výskum; domnieva sa, že je nevyhnutné poskytnúť MSP, startupom a univerzitám primeranú a prispôsobenú podporu v oblasti výskumu a inovácie, aby sa mohli aktívne podieľať na týchto obrovských výzvach; poukazuje na význam podpory spolupráce medzi akademickou obcou a priemyslom; zdôrazňuje, že pandémia ochorenia COVID-19 jasne preukázala význam európskeho výskumu farmaceutických výrobkov a vakcín ako prostriedku na posilnenie odolnosti EÚ v prípade krízy v oblasti zdravia; |
|
6. |
zdôrazňuje, že reakcia Únie na výzvy súvisiace s pandémiou ochorenia COVID-19 musí byť umožnená rýchlymi a cielenými rozpočtovými rozhodnutiami; v tejto súvislosti požaduje, aby sa neočakávane vysoká suma zrušených záväzkov v oblasti výskumu celá sprístupnila v rámci programu Horizont Európa v úplnom súlade s článkom 15 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách ako jeden z kľúčových prostriedkov na neutralizáciu nových variantov vírusu a súčasnú prípravu na budúce hrozby v záujme verejného zdravia a záchrany životov; zdôrazňuje, že takáto úroveň zrušených záväzkov sa neočakávala, a preto nebola začlenená do dohody o viacročnom finančnom rámci (VFR); |
|
7. |
zdôrazňuje kľúčovú úlohu politiky súdržnosti EÚ ako prvoradej investičnej politiky Únie a jedného zo základných kameňov udržateľnej a inkluzívnej obnovy a poukazuje na jej jedinečnú európsku pridanú hodnotu a prínos k celkovému harmonickému rozvoju EÚ a jej členských štátov a regiónov; zdôrazňuje najmä jej potenciál stimulovať hospodársky rast a vytvárať viac kvalitných pracovných miest, ktoré sú kľúčové pre proces obnovy; zdôrazňuje jej kľúčovú úlohu pri dosahovaní strategických cieľov EÚ, ako je hospodárska, sociálna a územná súdržnosť a konvergencia medzi členskými štátmi a v rámci nich, spravodlivá transformácia, kvalitná zamestnanosť, konkurencieschopné, sociálne, ekologické a obehové hospodárstvo a inovácia, a tiež ako hnacej sily spravodlivej, inkluzívnej a udržateľnej Únie; |
|
8. |
poukazuje na dlhodobé následky rozšírenia výnimky z pravidiel štátnej pomoci počas prebiehajúcej krízy na jednotnom trhu pre členské štáty s obmedzenými verejnými prostriedkami a obmedzenou fiškálnou kapacitou; zdôrazňuje, že rozpočet EÚ zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní úzkej spolupráce členských štátov a EÚ pri zmierňovaní sociálno-ekonomických účinkov pandémie a pri hľadaní konkrétnych riešení na zachovanie rovnakých podmienok na jednotnom trhu a na posilnenie hospodárskej a sociálnej súdržnosti medzi regiónmi EÚ; |
|
9. |
zdôrazňuje, že spoločná poľnohospodárska politika (SPP) a spoločná rybárska politika (SRP) sú základné kamene európskej integrácie, ktorých cieľom je zaistiť pre Európanov bezpečné a cenovo dostupné zásobovanie vysokokvalitnými potravinami a potravinovú nezávislosť, riadne fungovanie poľnohospodárskych trhov, udržateľný rozvoj vidieckych regiónov a generačnú výmenu poľnohospodárov; pripomína kľúčovú úlohu týchto politík, pokiaľ ide o prispievanie k stabilným a prijateľným príjmom poľnohospodárov, rybárok a rybárov, a to najmä v súčasnej zložitej situácii; žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala drobnému poľnohospodárstvu, mladým poľnohospodárom a malým rybárskym podnikom a zachovaniu stabilného a bezpečného potravinového reťazca pre európskych občanov; zdôrazňuje, že viaceré poľnohospodárske odvetvia boli ťažko zasiahnuté pandémiou ochorenia COVID-19 a ďalšími krízami, a v náležitých prípadoch podporuje cielené zvýšenia v príslušných rozpočtových riadkoch pre opatrenia na podporu trhu; pripomína, že tieto výzvy treba riešiť a zároveň sa pripraviť na reformu SPP, od ktorej sa očakáva, že bude zohrávať významnejšiu úlohu pri plnení ambícií Európskej zelenej dohody; |
|
10. |
zdôrazňuje, že je potrebné osobitne podporiť sektor cestovného ruchu, najmä odvetvie stravovacích a ubytovacích služieb, ktoré v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 zaznamenalo mimoriadne prudký pokles, čo má ničivý vplyv najmä na tie regióny, ktoré sú vo veľkej miere závislé od cestovného ruchu; zdôrazňuje, že sektor cestovného ruchu predstavuje dôležitý pilier hospodárstva Únie a zamestnáva významnú časť jej pracovnej sily, najmä v MSP a rodinných podnikoch; očakáva, že príslušné programy EÚ vrátane Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (RRF), regionálnej politiky, programu Digitálna Európa a Programu InvestEU rozhodnou mierou prispejú k dlhodobej konkurencieschopnosti a udržateľnosti odvetvia a že potrebné zdroje sa sprístupnia prostredníctvom rozpočtu EÚ v roku 2022; potvrdzuje svoje sklamanie z toho, že žiadosť Európskeho parlamentu o osobitný program EÚ v oblasti cestovného ruchu sa neriešila ďalej; |
|
11. |
zdôrazňuje potrebu komplexnej európskej stratégie v oblasti kozmického priestoru a uznáva pridanú hodnotu vesmírneho programu EÚ; zdôrazňuje najmä potrebu, aby Únia podporovala rozvoj inovatívneho a konkurencieschopného dodávateľského (ťažký kozmický priemysel) a nadväzujúceho priemyslu (aplikácie založené na údajoch z kozmického priestoru); poukazuje na dôležitú úlohu Agentúry EÚ pre vesmírny program (EUSPA) a na potrebu zabezpečiť potrebnú úroveň financovania a ľudských zdrojov; |
Riešenie výzvy digitálnej a ekologickej transformácie
|
12. |
zdôrazňuje naliehavú potrebu odstrániť digitálnu priepasť, ktorú zvýraznila kríza spôsobená ochorením COVID-19, a to najmä dokončením európskeho vzdelávacieho priestoru a vykonávaním akčného plánu digitálneho vzdelávania v záujme splnenia cieľov v oblasti digitálnych zručností a podporou inkluzívneho vzdelávania, a zintenzívniť digitálnu transformáciu Európy; poukazuje na to, že je dôležité zabezpečiť dostatočné financovanie a synergie medzi programami EÚ s cieľom vytvoriť podmienky vedúce k urýchleniu prenikania prelomových technológií a inovácií na trh a umožniť európskemu hospodárstvu a verejnému sektoru, aby boli v popredí digitálnej transformácie; domnieva sa, že program Digitálna Európa je nevyhnutný na zlepšenie konkurencieschopnosti Európy v globálnom digitálnom hospodárstve a na dosiahnutie technologickej suverenity; očakáva, že tento program v EÚ podporí investície do vysokovýkonnej výpočtovej techniky, etickej umelej inteligencie, technológie 5G a kybernetickej bezpečnosti, ako aj do podpory vyspelých digitálnych zručností v celom hospodárstve a spoločnosti; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby dodržiavali kritériá, podľa ktorých by sa na digitálnu transformáciu malo vyčleniť minimálne 20 % finančných prostriedkov RRF; |
|
13. |
zdôrazňuje ústrednú úlohu rozpočtu EÚ pri zabezpečovaní úspechu Európskej zelenej dohody vrátane stratégie biodiverzity a uplatňovania zásady „nespôsobovať škodu“, podpore hospodárskej a sociálnej obnovy členských štátov po kríze spôsobenej koronavírusom tým, že sa ekologické výzvy premenia na príležitosti v oblasti investícií a štrukturálnych reforiem, a uľahčovaní spravodlivej transformácie na udržateľnejšie, inkluzívnejšie a odolnejšie hospodárstvo; pripomína, že táto transformácia si vyžaduje výraznú štrukturálnu zmenu a že nie všetky členské štáty, regióny a mestá ju začnú z rovnakej úrovne, ani nemajú rovnakú schopnosť zaoberať sa ňou; zdôrazňuje najmä potrebu zabezpečiť, aby sa nová stratégia rastu opierala o primerané zdroje vrátane fondov na obnovu, ako aj Mechanizmu spravodlivej transformácie s cieľom umožniť Únii plniť si záväzky a zároveň zabezpečiť, aby sa na nikoho nezabudlo, a má v úmysle dôkladne monitorovať vykonávanie stratégie v rozpočte na rok 2022; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že investície do energetickej efektívnosti, obehového hospodárstva, udržateľnej a cenovo dostupnej inteligentnej mobility a modernej a odolnej infraštruktúry EÚ sú kľúčovými faktormi obnovy konkurencieschopnosti, ktoré prispievajú k dosiahnutiu cieľov EÚ v oblasti klímy a budovaniu strategickej autonómie EÚ, ako aj k podpore udržateľných odvetví; okrem toho uznáva kľúčovú úlohu Nástroja na prepájanie Európy (NPE) pri prepájaní Únie a všetkých jej regiónov vrátane najvzdialenejších, ostrovných a riedko osídlených regiónov v odvetví dopravy, digitálnych technológií a energetiky; |
|
14. |
zdôrazňuje význam podpory opatrení v oblasti klímy a ochrany životného prostredia poskytnutím dodatočných zdrojov na príslušné programy a nástroje v rozpočte EÚ, najmä na program LIFE; okrem toho zdôrazňuje, že v duchu zohľadňovania problematiky klímy by sa malo zintenzívniť úsilie vo všetkých oblastiach politiky v záujme dosiahnutia cieľa celkových výdavkov v oblasti klímy počas celého VFR na roky 2021 – 2027 vo výške aspoň 30 % celkovej sumy výdavkov z rozpočtu Únie a z Nástroja Európskej únie na obnovu; ďalej zdôrazňuje, že je potrebné pokračovať v práci na poskytnutí 7,5 % ročných výdavkov v rámci VFR na ciele v oblasti biodiverzity v roku 2024 a 10 % od roku 2026; žiada, aby bol Európsky parlament plne zapojený do vývoja spoľahlivejších, transparentnejších a komplexnejších metodík na implementáciu a sledovanie takýchto výdavkov, a očakáva každoročné konzultácie s Komisiou a Radou, ako sa stanovuje v medziinštitucionálnej dohode; |
|
15. |
vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili dostatočné finančné prostriedky na vykonávanie stratégie EÚ pre chemické látky v záujme udržateľnosti, a to aj podporou výskumu a inovácie v záujme prechodu na bezpečné a udržateľné chemické látky, materiály a výrobky už v štádiu návrhu a zabezpečením primeraných a udržateľných zdrojov pre Európsku chemickú agentúru (ECHA), a na vykonávanie akčného plánu pre obehové hospodárstvo založeného na cykloch netoxických materiálov a pripravovaného akčného plánu nulového znečistenia vody, ovzdušia a pôdy; |
Silná európska zdravotná únia
|
16. |
potvrdzuje význam a potenciál programu EU4Health, ktorý sa v novom VFR stal najväčším programom v oblasti zdravia, aký sa kedy financoval z rozpočtu EÚ; očakáva, že sa posilnia synergie medzi všetkými programami EÚ zapojenými do posilňovania kapacity systémov zdravotnej starostlivosti EÚ, ako aj ich pripravenosti a preventívnej kapacity v prípade kríz a programami, ktoré poskytujú dodatočné investície do sektora zdravotníctva, ako sú Európsky sociálny fond plus (ESF+), Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Horizont Európa a Digitálna Európa; domnieva sa, že vytváranie rezerv by malo zostať prioritou rozpočtu EÚ prostredníctvom programov RescEU a EU4Health; zdôrazňuje význam mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany pri zabezpečovaní lepšej pripravenosti a reakcie EÚ na všetky druhy prírodných katastrof, pandémií a núdzových situácií; |
|
17. |
pripomína, že kríza spôsobená ochorením COVID-19 vystavila systémy zdravotnej starostlivosti členských štátov bezprecedentnému stresu a odhalila nedostatky vo výrobných kapacitách v Únii, pokiaľ ide o očkovanie a iné základné zdravotnícke výrobky; preto zdôrazňuje, že Únia potrebuje solidaritu a kolektívnu zodpovednosť, čo znamená viac právomocí EÚ v oblasti zdravia a konkrétnejšie kroky smerom k silnejšej európskej zdravotnej únii; zdôrazňuje, že pretrvávajúca kríza odhalila potrebu posilnenia investícií do infraštruktúry zdravotnej starostlivosti a zručností, ako aj potrebu zotavenia z nedostatočných investícií v minulosti; v tejto súvislosti víta oznámenie Komisie o inkubátore HERA (COM(2021)0078) ako nástroji na zintenzívnenie úsilia o odhaľovanie variantov ochorenia COVID-19, prispôsobenie očkovacích látok, zlepšenie efektívnosti klinického skúšania, urýchlenie regulačného schvaľovania a zvýšenie výroby očkovacích látok; zdôrazňuje, že veľká časť výrobných kapacít sa nachádza mimo Únie, čo komplikuje dodávky liekov v čase núdze a predstavuje prekážku, ktorú treba prekonať pri budovaní európskej zdravotnej únie; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť dostatočné finančné prostriedky na pomoc pri zvyšovaní výrobných kapacít očkovacích látok, protilátok a iných základných liekov v členských štátoch a na to, aby rozpočet EÚ na rok 2022 mohol pohotovo reagovať v prípade núdze; |
|
18. |
vyjadruje poľutovanie nad tým, že v roku 2020 bola rakovina v EÚ diagnostikovaná u 2,7 milióna ľudí a približne 1,3 milióna ľudí na ňu zomrelo; víta európsky plán na boj proti rakovine, ktorý je dôležitým pilierom silnejšej európskej zdravotnej únie; v súlade s týmto plánom uznáva potrebu posilneného a riadne presadzovaného prístupu Únie k prevencii, liečbe a starostlivosti o chorých na rakovinu; požaduje pridelenie náležitých prostriedkov v rozpočte na rok 2022 na príslušné programy EÚ, najmä program EU4Health, klaster Zdravie v rámci piliera II programu Horizont Európa a program Digitálna Európa, s cieľom financovať nové technológie, výskum a inovácie v rámci boja Únie proti rakovine; |
|
19. |
poukazuje najmä na kritickú úlohu Európskej agentúry pre lieky (EMA) a Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) v rámci prebiehajúcej pandémie ochorenia COVID-19; požaduje primerané financovanie v rozpočte na rok 2022, aby tieto kľúčové agentúry mohli pokračovať vo svojej práci; očakáva návrh na zriadenie Európskeho úradu pre pripravenosť a reakcie na núdzové situácie v oblasti zdravia (HERA) s cieľom zabezpečiť účinnú a koordinovanú pripravenosť a schopnosť Únie reagovať v prípade budúcich kríz v oblasti zdravia; pripomína, že je potrebné poskytnúť úradu HERA nové zdroje, aby sa zabezpečilo, že nebude mať nepriaznivý vplyv na existujúce programy, politiky a agentúry, a aby sa zabezpečili účinné synergie s EMA a ECDC; |
Inkluzívne oživenie so zameraním na mladú generáciu
|
20. |
zdôrazňuje, že tak ako v období po finančnej kríze z roku 2008 sú mladí ľudia opäť obzvlášť tvrdo zasiahnutí dôsledkami krízy spôsobenej ochorením COVID-19, pričom rastie nezamestnanosť mladých ľudí a negatívny vplyv na ich vzdelávanie a duševné zdravie, najmä v prípade, keď vstupujú na trh práce; preto zdôrazňuje, že sa musia v plnej miere preskúmať všetky možnosti financovania s cieľom úspešne zlepšiť začleňovanie do trhu práce, najmä prostredníctvom odbornej prípravy, opatrení na zlepšenie sociálneho začlenenia, pracovných podmienok a sociálnej ochrany, a to aj pre osoby so zdravotným postihnutím, ako aj rodinných a životných vyhliadok mladých ľudí s ohľadom na smernicu o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom; |
|
21. |
zdôrazňuje, že Únia nemôže nájsť udržateľnú cestu k obnove bez štruktúrovanej stratégie zameranej na mladú generáciu; v tejto súvislosti poukazuje na mimoriadny význam zvýšenia finančných zdrojov na programy Únie, ako je Erasmus+, ktorých úspech pri rozširovaní vzdelávania, odbornej prípravy a pracovných príležitostí v celej Únii je nesporný; zdôrazňuje, že Erasmus+ je hlavným programom Únie, ktorý je medzi občanmi všeobecne známy a ktorý priniesol hmatateľné výsledky; zdôrazňuje potenciál tohto programu pri podporovaní excelentnosti a zabezpečovaní prístupu mladých ľudí k inováciám a podnikaniu prostredníctvom poskytovania usmernení a vzdelávania inkluzívnym spôsobom, ako aj potrebu opatrení v oblasti odbornej prípravy a mobility v prípade vzdelávania dospelých; vyjadruje poľutovanie nad negatívnym vplyvom krízy spôsobenej ochorením COVID-19 na program Erasmus+, čo malo za následok výrazné zníženie počtu účastníkov, ktorí by mohli túto skúsenosť využiť; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité, aby rozpočet na rok 2022 tieto nevyužité príležitosti vykompenzoval; vyzýva Komisiu, aby ďalej podporovala vzdelávanie v oblasti európskeho občianstva a občiansku angažovanosť; opakuje svoju výzvu, aby členské štáty vyhradili aspoň 10 % finančných prostriedkov v rámci svojich plánov podpory obnovy a odolnosti na kvalitné a inkluzívne vzdelávanie; |
|
22. |
zdôrazňuje, že na úspešné zvládnutie štrukturálnych demografických výziev, ako aj na zmiernenie úniku mozgov vo vidieckych, ostrovných, vzdialených a menej rozvinutých oblastiach a regiónoch EÚ sa musia nájsť udržateľné a dlhodobé riešenia; zdôrazňuje, že sú potrebné finančné zdroje na oživenie regiónov poznačených poklesom populácie prostredníctvom investícií do sociálnych a demografických politík, ktoré podporujú rodiny, ako aj na poskytnutie primeranej podpory starnúcemu obyvateľstvu v Európe, pokiaľ ide o prístup k zdravotnej starostlivosti, mobilite a verejným službám; zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť vhodné štruktúry na skúmanie trendov a navrhnutie opatrení, ktorými sa budú primerane riešiť demografické zmeny, napríklad pridaním osobitných kritérií do metodiky prideľovania prostriedkov pre štrukturálne fondy v budúcnosti; |
|
23. |
zdôrazňuje, že ženy boli neprimerane zasiahnuté v dôsledku pandémie spôsobenej ochorením COVID-19; zdôrazňuje význam zavedenia rodovo responzívneho rozpočtovania s cieľom zabezpečiť, aby ženy a muži mali rovnaký prospech z verejných výdavkov; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby v úzkej spolupráci s Európskym parlamentom urýchlila zavedenie účinnej, transparentnej a komplexnej metodiky na meranie príslušných výdavkov na rodovú rovnosť, ako sa uvádza v medziinštitucionálnej dohode, aby bolo možné preukázať hmatateľné výsledky pre rozpočet na rok 2022, ako aj vzhľadom na rozšírenie tejto metodiky na všetky programy VFR; okrem toho vyzýva na urýchlené vykonávanie stratégie EÚ pre rodovú rovnosť; zdôrazňuje znepokojujúce a narastajúce negatívne postoje v oblasti rodovej rovnosti a práv žien a dôležitosť mobilizácie všetkých nástrojov EÚ na riešenie tejto situácie; požaduje dodatočné zdroje na podporu ochrany a presadzovania sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv a prístupu k nim, ako aj na podporu obhajkýň ľudských práv; |
|
24. |
zdôrazňuje, že pri procese obnovy sa nesmie na nikoho zabudnúť a že Únia a členské štáty musia preto riešiť riziko chudoby a sociálneho vylúčenia; zdôrazňuje, že rozpočet Únie na rok 2022 a Nástroj Európskej únie na obnovu by mali prispievať k plneniu cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja a plniť Európsky pilier sociálnych práv, a to podporou celoživotného vzdelávania, posilnením sociálneho dialógu a zaručením prístupu pre všetkých k základným službám, ako je zdravotná starostlivosť, mobilita, primeraná výživa a dôstojné bývanie; v tejto súvislosti zdôrazňuje pridanú hodnotu ESF+ a domnieva sa, že by sa mali prideliť primerané finančné prostriedky v rámci zdieľaného riadenia na vykonávanie záruky pre mladých ľudí a budúcej záruky pre deti; víta zameranie nadchádzajúceho sociálneho samitu v Porte na sociálny rozmer Európy; |
|
25. |
zdôrazňuje, že odvetvia kultúry a kreatívneho priemyslu, ako aj kultúrny cestovný ruch, patria a budú aj naďalej patriť medzi hlavné odvetvia, ktoré znášajú ťarchu v dôsledku krízy, ktorú EÚ zažíva; požaduje prijatie dodatočných opatrení pre tieto odvetvia a dodatočné finančné prostriedky pre súvisiace programy EÚ, najmä pre program Kreatívna Európa; víta kreatívnu a interdisciplinárnu iniciatívu v rámci iniciatívy nový európsky Bauhaus; |
Zaistenie bezpečného a prosperujúceho prostredia pre európskych občanov
|
26. |
domnieva sa, že hospodársky rast a prosperita, vnútorná bezpečnosť, ochrana vonkajších hraníc EÚ, základné práva, riadne fungovanie schengenského priestoru a sloboda pohybu v rámci EÚ sú neoddeliteľne prepojené a vzájomne prospešné; zdôrazňuje, že ďalšia integrácia schengenského priestoru na základe odborného posudzovania by členským štátom poskytla na vonkajších hraniciach Únie väčšie finančné príležitosti na kontrolu hraníc; pripomína, že schengenský priestor prináša zúčastneným štátom hospodárske výhody; zdôrazňuje, že hospodárstvo EÚ by sa mohlo posilniť, ak by k schengenskému priestoru pristúpili kandidátske krajiny, ktoré už spĺňajú všetky technické požiadavky; zdôrazňuje, že pristúpenie týchto členských štátov k schengenskému priestoru by posilnilo vplyv rozpočtu EÚ a finančných prostriedkov EÚ určených na obnovu a že by malo priamy vplyv na dosiahnutie rýchlejšieho oživenia hospodárstva; opakuje svoju výzvu na urýchlené začlenenie Rumunska, Bulharska a Chorvátska do schengenského priestoru; zdôrazňuje význam robustnej investície EÚ do oblasti vnútornej bezpečnosti s cieľom posilniť presadzovanie práva EÚ a reakcie justície na hrozby cezhraničnej trestnej činnosti a podporiť výmeny informácií; |
|
27. |
berie na vedomie skutočnosť, že vo viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 sa na vykonávanie migračnej, azylovej a integračnej politiky stanovujú vyššie sumy ako v predchádzajúcich rokoch; očakáva, že azyl a migrácia budú aj naďalej medzi hlavnými bodmi programu EÚ; zdôrazňuje, že solidárne opatrenia, ako sú programy premiestňovania, presídľovanie alebo prijímanie osôb z humanitárnych dôvodov, zostávajú aj naďalej nevyhnutné, kým nebude spoločný európsky azylový systém zmysluplne zreformovaný; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že členské štáty budú naďalej vyžadovať finančnú podporu na účely prijímania, registrácie a preskúmania žiadostí o azyl, ako aj na účely návratov a premiestnenia; žiada, aby bolo viac finančných prostriedkov nasmerovaných na koordináciu s tranzitnými krajinami a krajinami pôvodu neregulárnej migrácie s cieľom kontrolovať a zastaviť obchodovanie s ľuďmi a prevádzačstvo; je hlboko znepokojený pokračujúcimi stratami na životoch v Stredozemí a domnieva sa, že pátranie a záchrana je zodpovednosťou, ktorú nemožno ponechať výlučne na neštátne subjekty; dodáva, že finančnú podporu budú tiež naďalej vyžadovať krajiny mimo EÚ na vonkajších hraniciach Únie, ktoré čelia migračným tokom do EÚ; zdôrazňuje dôležitú úlohu Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) v tejto súvislosti a jej nedávno posilnený mandát a žiada primerané financovanie tejto agentúry, aby mohla plniť svoje úlohy vo všetkých oblastiach zodpovednosti, ktoré patria do jej nového mandátu; trvá na tom, že účinné riadenie vonkajších hraníc musí byť v súlade s právom Únie a medzinárodným právom, pričom je potrebné dodržiavať najmä právo na azyl a zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia, a to predovšetkým v súvislosti s nedávnymi obvineniami týkajúcimi sa možného zapojenia do zavracania migrantov na vonkajších hraniciach; pripomína preto, že v snahe prispieť k podpore základných práv v rámci európskeho integrovaného riadenia hraníc je potrebný nábor pracovníkov pre základné práva v súlade s článkom 110 nariadenia (EÚ) 2019/1896 (13); zdôrazňuje, že zvýšenie rozpočtových prostriedkov pridelených agentúre Frontex musí byť sprevádzané zodpovedajúcim zvýšením zodpovednosti a transparentnosti a je podmienené záväzkom agentúry dodržiavať právo Únie; |
|
28. |
zdôrazňuje, že je potrebné, aby všetky agentúry pôsobiace v oblasti bezpečnosti, spravodlivosti, presadzovania práva, základných práv, azylu a migrácie a riadenia hraníc mali primerané financovanie, personálne obsadenie a odbornú prípravu zamestnancov, aby mohli plniť svoje rozšírené úlohy, a poukazuje na význam spolupráce medzi nimi, potrebu technologických inovácií a adaptácie a ich kľúčovú úlohu pri posilňovaní spolupráce a koordinácie medzi členskými štátmi; zdôrazňuje význam riadneho vykonávania a prevádzkového riadenia rozsiahlych informačných systémov EÚ v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti; |
|
29. |
dôrazne podporuje zvýšené úsilie EÚ o riešenie narastajúceho počtu bezpečnostných hrozieb, ako sú terorizmus, radikalizácia a násilný extrémizmus, nezákonné prevádzačstvo, obchodovanie s ľuďmi, obchodovanie s drogami, počítačová kriminalita a hybridné hrozby v Európe a susedných krajinách, a dezinformačných kampaní proti európskym demokraciám riadených z tretích krajín, ako aj o lepšiu koordináciu týchto programov na úrovni EÚ; pripomína, že nedávne teroristické útoky dokazujú, že zlepšenie interoperability informačných systémov v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí je nevyhnutné na posilnenie vnútornej bezpečnosti Únie; konštatuje, že pandémia vedie k novým výzvam v oblasti trestnej činnosti; preto víta stratégiu pre bezpečnostnú úniu, ktorú Komisia predložila 24. júla 2020, a vyzýva na primerané financovanie akčných plánov, ktoré sú v nej obsiahnuté; |
|
30. |
pripomína, že dodržiavanie zásady právneho štátu je základným predpokladom dodržiavania zásad správneho finančného riadenia zakotvených v článku 317 ZFEÚ; víta, že 1. januára 2021 nadobudlo účinnosť nariadenie o právnom štáte, ktorým sa stanovuje všeobecný režim podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie, a je pevne odhodlaný zabezpečiť jeho úplné, okamžité a správne vykonávanie; vyzýva na výrazné posilnenie finančných prostriedkov vyčlenených na zabezpečenie ochrany týchto základných zásad; preto zdôrazňuje význam dobre vybavenej a dostatočne financovanej a personálne obsadenej Európskej prokuratúry (EPPO) na boj proti trestným činom poškodzujúcim rozpočet Únie, a trvá na tom, že musí byť schopná pokračovať v práci na otvorených prípadoch a mať kapacitu na preskúmanie a vyšetrenie všetkých nových prípadov; |
|
31. |
zdôrazňuje, že podpora európskych hodnôt a kultúr zohráva aktívnu úlohu pri podpore demokracie, nediskriminácie a rodovej rovnosti a v boji proti dezinformáciám a falošným správam; vyjadruje znepokojenie nad zhoršením situácie v oblasti právneho štátu, demokracie a základných práv v niektorých členských štátoch a zdôrazňuje potrebu finančných zdrojov na podporu slobody tlače, slobody médií a umeleckej slobody v Únii; zdôrazňuje, že nový program Občania, rovnosť, práva a hodnoty má strategický význam pre posilnenie európskeho občianstva, demokracie, rovnosti a právneho štátu v EÚ, ako aj pre podporu obetí rodovo motivovaného násilia; takisto pripomína, že program Spravodlivosť zahŕňa osobitný cieľ zameraný na podporu a propagáciu odbornej justičnej prípravy s cieľom pomáhať rozvoju spoločnej právnej a justičnej kultúry a kultúry právneho štátu; žiada, aby sa finančné prostriedky týchto programov počas obdobia VFR vynakladali rovnomerne, a naliehavo žiada, aby sa v plnej miere vynakladali ročné finančné prostriedky na zdôraznené osobitné ciele; okrem toho víta nepretržitú komplexnú prácu, ktorá sa týka prehľadu právnych predpisov a praxe členských štátov v týchto oblastiach, ktorú vykonáva Agentúra pre základné práva; domnieva sa, že Konferencia o budúcnosti Európy patrí medzi nástroje na riešenie viacerých výziev v oblasti demokracie a základných práv, a považuje za mimoriadne dôležité, aby každá inštitúcia EÚ zapojená do prípravy a riadenia nadchádzajúcej konferencie bola primerane vybavená administratívnym rozpočtom; |
|
32. |
pripomína kľúčový prínos Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI) pri riešení základných príčin migrácie a núteného vysídľovania, pri podpore udržateľného rozvoja, demokracie, politických a hospodárskych reforiem, právneho štátu a ľudských práv, ako aj pri podpore volebných procesov; okrem toho zdôrazňuje strategický význam politiky rozširovania v krajinách západného Balkánu; v tejto súvislosti požaduje dodatočné finančné prostriedky pre západný Balkán a krajiny východného a južného susedstva, ako aj pre Agentúru Organizácie Spojených národov pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov na Blízkom východe (UNRWA) a humanitárnu pomoc; zdôrazňuje, že EÚ je zodpovedná za to, aby zabezpečila primerané zdroje na riešenie geopolitických dôsledkov krízy spôsobenej ochorením COVID-19, zaistila bezpečné a stabilné globálne prostredie a prejavila solidaritu s tretími krajinami, ktoré boli ťažko zasiahnuté, a to mobilizáciou nástrojov EÚ na financovanie vonkajšej činnosti s cieľom pomôcť týmto krajinám posilniť kapacity ich systémov zdravotnej starostlivosti vrátane zlepšenia ich prístupu k vakcínam a zmierniť sociálno-ekonomický vplyv krízy; zdôrazňuje, že je dôležité dodržiavať systém distribúcie vakcín proti ochoreniu COVID-19, COVAX, s cieľom zabezpečiť spravodlivý prístup k vakcínam pre najzraniteľnejšie krajiny; okrem toho víta skutočnosť, že priama podpora sa poskytne susedstvu EÚ, a najmä jej bezprostrednému susedstvu; |
|
33. |
pripomína, že je dôležité, aby mal rozpočet EÚ dostatočne podrobnú nomenklatúru, ktorá rozpočtovému orgánu umožní, aby si účinne plnil svoju úlohu pri prijímaní rozhodnutí, a najmä Európskemu parlamentu, aby plnil úlohy demokratického dohľadu a kontroly vo všetkých okruhoch; zdôrazňuje preto, že rozpočtová nomenklatúra musí v plnej miere a čo najskôr odrážať dohodu o nariadení o NDICI; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby predložila návrh opravného rozpočtu k rozpočtu EÚ na rok 2021, ktorým sa bude vykonávať dohoda dosiahnutá počas rokovaní o nariadení o NDICI o piatich samostatných balíkoch finančných prostriedkov pre geografické programy v Ázii, najmä na Blízkom východe, v južnej Ázii, Strednej Ázii, severnej a juhovýchodnej Ázii a Tichomorí, a to vytvorením zodpovedajúcich samostatných rozpočtových riadkov; domnieva sa, že takáto harmonizácia by sa mohla a mala vykonať pred rozpočtovým postupom na rok 2022; |
|
34. |
zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť primeranú finančnú podporu zo strany členských štátov, ako aj prostredníctvom Európskeho obranného fondu, s cieľom zaviesť postupné vymedzenie spoločnej obrannej politiky EÚ a zvýšiť bezpečnosť a strategickú autonómiu EÚ; okrem toho zdôrazňuje potrebu zlepšiť konkurencieschopnosť a inovácie v európskom obrannom priemysle, čo môže prispieť k stimulácii rastu a vytvárania pracovných miest, a potrebu zvýšiť schopnosť nasadenia a operačnú účinnosť prostredníctvom zvýšeného úsilia v rámci spoločného rozvoja vojenských a civilných spôsobilostí; |
Osobitné a prierezové otázky rozpočtu na rok 2022
|
35. |
v rámci príprav na prijatie rozpočtu na rok 2022 očakáva, že sa v praxi využije plný potenciál balíka VFR, a má v úmysle dôkladne monitorovať vykonávanie všetkých prvkov dosiahnutej dohody; pripomína, že rok 2022 bude prvým rokom uplatňovania úprav špecifických pre program podľa článku 5 nariadenia o VFR, okrem iného pokiaľ ide o balíky finančných prostriedkov pre hlavné programy EÚ, ktoré sa majú financovať z nového mechanizmu založeného na pokutách; |
|
36. |
poukazuje na závažné zdržania pri vykonávaní programov a fondov EÚ, najmä tých v rámci zdieľaného riadenia, počas obdobia 2014 – 2020; vyzýva členské štáty, aby urýchlili vykonávanie týchto programov s cieľom neohroziť včasné spustenie nových programov EÚ v rámci VFR na roky 2021 – 2027, ako aj programov financovaných z Nástroja Európskej únie na obnovu; je znepokojený rizikom ďalších oneskorení pri vykonávaní nových programov VFR, a to z dôvodu, že je potrebné, aby členské štáty najskôr splnili veľmi prísny časový harmonogram vykonávania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti; |
|
37. |
okrem toho vyjadruje poľutovanie nad neskorým prijatím VFF na obdobie 2021 – 2027 a domnieva sa, že dôsledky tohto oneskorenia bude cítiť počas celého súčasného VFR; zdôrazňuje, že v dôsledku toho sa výrazne oneskorilo začatie všetkých hlavných programov EÚ, ako aj financovanie Európskej zelenej dohody a stratégie v oblasti digitalizácie; očakáva preto, že sa vyvinie maximálne úsilie na zabezpečenie toho, aby boli všetky nové programy EÚ v roku 2022 plne funkčné; v tejto súvislosti pripomína spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie o riešení vplyvu krízy spôsobenej ochorením COVID-19, ktoré bolo vydané v spoločných záveroch o rozpočte na rok 2021 a v ktorom sa uvádza najmä to, že osobitná pozornosť by sa mala venovať odvetviam hospodárstva najviac zasiahnutým krízou, ako sú cestovný ruch a MSP, ako aj osobám, ktorých kríza postihla najviac; |
|
38. |
okrem toho očakáva, že do rozpočtu na rok 2022 sa zahrnú platobné rozpočtové prostriedky na dostatočnej úrovni, a to na pokrytie nových programov, ako aj dokončenia predchádzajúcich programov, najmä v súvislosti s vyššou očakávanou potrebou, pokiaľ ide o platby v oblasti súdržnosti a rozvoja vidieka, a že sa zabezpečí, aby rozpočet Únie poskytoval potrebné hospodárske stimuly; je odhodlaný predchádzať akejkoľvek budúcej platobnej kríze, akou je tá, ku ktorej došlo na začiatku predchádzajúceho VFR, a na tento účel má v úmysle veľmi pozorne monitorovať úroveň neuhradených záväzkov (RAL); vyzýva Komisiu, aby bezodkladne predložila akýkoľvek návrh opravného rozpočtu, ktorý sa považuje za potrebný na zvýšenie platieb v súvislosti s ďalším zrýchlením programov EÚ; |
|
39. |
zdôrazňuje, že rozpočet EÚ sa v roku 2022 výrazne posilní prostredníctvom Nástroja Európskej únie na obnovu, pričom aspoň 60 % jeho celkových rozpočtových prostriedkov sa vyčlení v rámci jednotlivých programov do konca daného roka; zdôrazňuje, že Európsky parlament bude pozorne monitorovať celkové vykonávanie tohto nástroja, pričom osobitná pozornosť sa bude venovať kontrole Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti; vyjadruje však znepokojenie nad oneskoreným začatím operácií prijímania a poskytovania úverov v rámci tohto nástroja, keďže nové rozhodnutie o vlastných zdrojoch, ktorým sa povoľujú tieto operácie, ešte nenadobudlo účinnosť; zdôrazňuje preto, že je potrebné, aby členské štáty urýchlene ratifikovali uvedené nové rozhodnutie o vlastných zdrojoch, aby sa neohrozila včasná obnova na úkor budúcich generácií; |
|
40. |
poukazuje na právne záväzný charakter plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov v priebehu súčasného VFR, ktorý je zakotvený v medziinštitucionálnej dohode, a opätovne potvrdzuje svoje pevné odhodlanie v tomto procese; zdôrazňuje, že rozpočet Únie na rok 2022 bude predstavovať most medzi prvým a druhým krokom tohto plánu; vyzýva najmä Radu, aby bezodkladne začala rokovania hneď ako Komisia predloží legislatívne návrhy o nových vlastných zdrojoch na základe mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach, digitálnej dane a systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS) s cieľom prijať rozhodnutie do 1. júla 2022; okrem toho očakáva, že diskusie o dani z finančných transakcií v rámci posilnenej spolupráce sa úspešne ukončia do konca roka 2022, čo Komisii umožní predložiť návrh nového vlastného zdroja; v tejto súvislosti poukazuje na potrebu bezproblémového vykonávania, aby nové vlastné zdroje pokrývali aspoň výdavky súvisiace so splácaním istiny a úrokov v rámci Nástroja Európskej únie na obnovu; |
|
41. |
okrem toho zdôrazňuje, že na rozpočet EÚ a vnútroštátne rozpočty negatívne vplývajú daňové podvody, daňové úniky a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam; vyzýva na posilnenú koordináciu v oblasti zdaňovania s cieľom chrániť zdroje príjmov EÚ a vnútroštátne zdroje príjmov; |
|
42. |
zdôrazňuje ústrednú úlohu, ktorú zohrávajú decentralizované agentúry Únie pri poskytovaní operačnej podpory a odborných znalostí s cieľom zabezpečiť účinné plnenie cieľov politík EÚ; pripomína, že agentúry musia byť riadne personálne obsadené a mať primerané zdroje, aby mohli v plnej miere vykonávať svoje povinnosti a prinášať čo najlepšie výsledky; zdôrazňuje, že úlohy agentúr sa vyvíjajú v súlade s politickými prioritami, a zdôrazňuje, že nové zodpovednosti musia sprevádzať nové zdroje; |
|
43. |
zdôrazňuje hodnotu pilotných projektov a prípravných akcií (PP-PA) pri testovaní nových politických iniciatív a vytváraní základov pre budúce akcie Únie; má preto v úmysle navrhnúť balík PP-PA v súlade so svojimi politickými prioritami; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že PP-PA schválené v rozpočte sa budú vykonávať v plnom rozsahu, včas a v spolupráci s Európskym parlamentom a že budú viac zviditeľňované s cieľom maximalizovať ich vplyv; |
|
44. |
vyzýva Komisiu, aby pri príprave návrhu rozpočtu na rok 2022 náležite zohľadnila politické a rozpočtové priority Európskeho parlamentu uvedené v tomto uznesení; je však pripravený optimálne využiť existujúcu flexibilitu a ďalšie ustanovenia uvedené v nariadení o VFR a nariadení o rozpočtových pravidlách s cieľom posilniť v rozpočte na rok 2022 kľúčové programy EÚ a primerane reagovať na naliehavé potreby, ktoré okrem iného vznikajú v súvislosti so zdravotníckou krízou spôsobenou ochorením COVID-19 a s procesom obnovy; v tejto súvislosti trvá na včasnej aktivácii nástroja núdzovej podpory, ako aj na mobilizácii osobitných nástrojov VFR, ako je Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, s cieľom poskytnúť finančnú podporu vždy, keď to bude potrebné; |
o
o o
|
45. |
poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Dvoru audítorov. |
(1) Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 433 I, 22.12.2020, s. 11.
(3) Ú. v. EÚ C 444 I, 22.12.2020.
(4) Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. decembra 2020 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027, príloha 2: Vyhlásenia (Prijaté texty, P9_TA(2020)0357).
(5) Ú. v. EÚ L 433 I, 22.12.2020, s. 28.
(6) Ú. v. EÚ L 424, 15.12.2020, s. 1.
(7) Ú. v. EÚ L 433 I, 22.12.2020, s. 23.
(8) Ú. v. EÚ L 433 I, 22.12.2020, s. 1.
(9) Ú. v. EÚ L 93, 17.3.2021, s. 1.
(10) Ú. v. EÚ C 242, 10.7.2018, s. 24.
(11) Prijaté texty, P9_TA(2020)0005.
(12) Ú. v. EÚ C 388, 13.11.2020, s. 18.
(13) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1896 z 13. novembra 2019 o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži a zrušení nariadení (EÚ) č. 1052/2013 a (EÚ) 2016/1624 (Ú. v. EÚ L 295, 14.11.2019, s. 1).