|
Úradný vestník |
SK Séria L |
|
2024/2493 |
27.9.2024 |
VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2024/2493
z 23. septembra 2024,
ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2018/2066, pokiaľ ide o aktualizáciu monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (1), a najmä na jej článok 14 ods. 1 a článok 30f ods. 5,
keďže:
|
(1) |
Smernica 2003/87/ES o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov (EU ETS) bola revidovaná a zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/959 (2) s cieľom zosúladiť ju s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 (3), ktorým sa stanovuje cieľ dosiahnuť do roku 2030 zníženie čistých emisií minimálne o 55 % v porovnaní s rokom 1990. |
|
(2) |
Po zmene smernice 2003/87/ES smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/958 (4) a smernicou (EÚ) 2023/959 by sa malo náležitým spôsobom zmeniť vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/2066 (5), a to takým spôsobom, aby doňho bolo začlenené potrebné vymedzenie pojmov, ako aj podrobné dojednania o monitorovaní a nahlasovaní emisií z palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu a fosílnych palív vyrobených z odpadu a takisto zabezpečiť riadne zosúladenie s kritériami udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov stanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 (6), pokiaľ ide o monitorovanie a nahlasovanie emisií CO2 z dopravy inak ako potrubím na geologické ukladanie v úložisku, emisií z leteckej dopravy vrátane monitorovania a nahlasovania vplyvov leteckej dopravy nesúvisiacich s emisiami CO2, emisií z nového systému obchodovania s emisiami pre budovy, cestnú dopravu a priemyselného odvetvia mimo ETS. |
|
(3) |
Podľa nového systému obchodovania s emisiami pre odvetvie budov, odvetvie cestnej dopravy a ďalšie odvetvia je potrebné, aby sa vo vymedzení pojmu „konečný spotrebiteľ“ v článku 3 bode 69 uvádzal konkrétnejší odkaz na vymedzenie pojmu regulovaný subjekt v článku 3 bodu ae) smernice 2003/87/ES. |
|
(4) |
Článok 5 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2018/2066 by sa mal zmeniť tak, že v záujme úplnosti by sa monitorovanie a nahlasovanie mali vzťahovať na všetky emisie z procesov a zo spaľovania v stacionárnych zariadeniach, zo všetkých zdrojov emisií a zdrojových prúdov súvisiacich s činnosťami uvedenými v prílohe I k smernici 2003/87/ES a akýmikoľvek inými priamo súvisiacimi činnosťami podľa článku 3 písm. e) danej smernice. |
|
(5) |
S cieľom zlepšiť kvalitu informácií o biomase, palivách z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu (RFNBO), fosílnych palivách vyrobených z odpadu (RCF) a syntetických nízkouhlíkových palivách a uľahčiť nahlasovanie na úrovni jednotlivých krajín podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 (7) by prevádzkovatelia mali monitorovať a nahlasovať emisie z pomernej časti uhlíka týchto palív s nenulovým a nulovým emisným faktorom ako informačné položky v správach o emisiách. Na tento účel by sa mali určovať a nahlasovať parametre týkajúce sa biomasy s nenulovým a nulovým emisným faktorom, palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu s nenulovým a nulovým emisným faktorom a fosílnych palív vyrobených z odpadu s nenulovým a nulovým emisným faktorom alebo syntetických nízkouhlíkových palív s nenulovým a nulovým emisným faktorom, a to za každý príslušný zdrojový prúd podľa štandardnej metodiky výpočtu podľa článku 24 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2018/2066 a systému materiálovej bilancie podľa článku 25 uvedeného nariadenia. Sú potrebné osobitné pravidlá určovania faktorov výpočtu súvisiacich so zložením, pokiaľ ide o biomasu s nenulovým a nulovým emisným faktorom, palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu s nenulovým a nulovým emisným faktorom a fosílne palivá vyrobené z odpadu s nenulovým a nulovým emisným faktorom, ako aj syntetické nízkouhlíkové palivá s nenulovým a nulovým emisným faktorom, vrátane pomernej časti uhlíka s nulovým a nenulovým emisným faktorom. |
|
(6) |
Je dôležité, aby prevádzkovatelia určovali obsah uhlíka s nulovým emisným faktorom vo výstupných prúdoch, aby nedochádzalo k systematickému podhodnocovaniu celkových emisií v systéme materiálovej bilancie, keď sa vo vstupných a výstupných prúdoch nachádza uhlík s nulovým emisným faktorom. Vyžadujú sa jasné dôkazy na preukázanie toho, že k takémuto podhodnoteniu nedošlo a že celková hmotnosť pomerných častí uhlíka s nulovým emisným faktorom vo výstupných materiáloch je rovnocenná s celkovou hmotnosťou pomerných častí uhlíka s emisným faktorom vo vstupných materiáloch. |
|
(7) |
V smernici 2003/87/ES revidovanej smernicou (EÚ) 2023/959 sa uvádza, že emisný faktor biomasy je nula, ak biomasa spĺňa kritériá udržateľnosti a kritériá týkajúce sa úspor emisií skleníkových plynov pri využívaní palív z biomasy stanovené v smernici (EÚ) 2018/2001, a to s prihliadnutím na všetky potrebné úpravy na uplatňovanie podľa smernice 2003/87/ES, ako je stanovené vo vykonávacích aktoch uvedených v článku 14 uvedenej smernice. S cieľom objasniť podmienky, za ktorých sa emisie z biomasy dajú považovať za nulové, a dosiahnuť súlad s revidovanou smernicou (EÚ) 2018/2001, by sa mal zmeniť článok 38 ods. 5 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2018/2066. Ak sa na konkrétny druh biomasy príslušné kritériá udržateľnosti a kritériá týkajúce sa úspor emisií skleníkových plynov neuplatňujú, táto biomasa sa priamo označuje za biomasu s nulovým emisným faktorom. V tomto prípade by však prevádzkovatelia mali stále preukázať, že tieto kritériá nie sú uplatniteľné. Posudzovanie dôkazu o uplatniteľnosti a dôkazu o udržateľnosti je kľúčovou súčasťou overovania, pri ktorom overovateľ kontroluje správne uplatňovanie metodiky monitorovania vrátane pridelenia biomase nulového emisného faktora. Ak sa kritériá udržateľnosti a kritériá týkajúce sa úspor emisií skleníkových plynov stanovené v článku 29 ods. 2 až 7 a ods. 10 uplatňujú, na pridelenie nulového emisného faktora biomase je potrebné, aby boli tieto kritériá splnené. Biomasa, ktorá tieto kritériá nespĺňa, by sa v tomto prípade mala považovať za fosílne palivo. Pridelenie nulového emisného faktora v rámci EU ETS sa líši od systémov podpory vymedzených v článku 2 bode 5 smernice (EÚ) 2018/2001. |
|
(8) |
Článkom 31a zmenenej smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 (8) sa zriaďuje databáza Únie s cieľom umožniť sledovanie kvapalných a plynných palív z obnoviteľných zdrojov, fosílnych palív vyrobených z odpadu a syntetických nízkouhlíkových palív (ďalej len „databáza Únie“). Databáza Únie by mala byť plne funkčná do 21. novembra 2024. Ak sa vyžaduje splnenie kritérií udržateľnosti a kritérií týkajúcich sa úspor emisií skleníkových plynov stanovených v článku 29 ods. 2 až 7 a ods. 10 smernice (EÚ) 2018/2001 v prípade biomasy a článku 29a uvedenej smernice v prípade kvapalných a plynných palív z obnoviteľných zdrojov a fosílnych palív vyrobených z odpadu, mal by sa poskytnúť dôkaz o udržateľnosti v súlade s článkom 30 a 31 uvedenej smernice. Na uľahčenie tohto procesu a zníženie administratívneho zaťaženia by mali mať členské štáty možnosť opierať sa o dôkazy poskytnuté prevádzkovateľmi systému obchodovania s emisnými kvótami v EÚ, prevádzkovateľmi lietadiel a regulovanými subjektmi z databázy Únie o transakciách súvisiacich s akýmkoľvek množstvom paliva, ktoré sa počas roka nahlasovania zakúpilo a použilo, a ktoré bolo spojené so zrušením daného množstva v databáze Únie. V prípade následného nesúladu týkajúceho sa dôkazu o udržateľnosti, pokiaľ ide o množstvá zrušené v databázach, príslušný orgán overené emisie náležite opraví. |
|
(9) |
Podľa článku 33 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2018/2066 má byť odber vzoriek reprezentatívny pre danú dávku a nemá vykazovať chybovosť. Ak sa používa kontinuálny odber vzoriek z prúdu spalín, mala by byť frekvencia analýzy zosúladená s týmto procesom a mala by sa vzťahovať na celý rok nahlasovania bez prerušenia. |
|
(10) |
Smernicou (EÚ) 2023/959 sa rozšíril rozsah činností uvedených v prílohe I k smernici 2003/87/ES o rafináciu akéhokoľvek oleja, výrobu akéhokoľvek železa, výrobu oxidu hlinitého, výrobu vodíka a prepravu CO2 inak ako potrubiami. V záujme zaistenia zosúladenia s prílohou I k smernici 2003/87/ES sa musia aktualizovať prílohy k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2018/2066. |
|
(11) |
V smernici 2003/87/ES sa uznáva potenciálna úloha palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu a fosílnych palív vyrobených z odpadu pri znižovaní emisií skleníkových plynov v odvetviach, ktoré je ťažké dekarbonizovať. S cieľom prispieť k dekarbonizácii musia ich úspory emisií skleníkových plynov dosiahnuť minimálne úspory emisií skleníkových plynov stanovené v článku 29a smernice (EÚ) 2018/2001 a musia sa počítať podľa metodiky stanovenej v akte prijatom podľa uvedeného článku. |
|
(12) |
Na výrobu palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu, ktorých chemické zloženie obsahuje uhlík, ako je e-kerozín alebo e-metanol, je potrebnou surovinou uhlík. Pokiaľ všetky fázy životnosti produktu, v ktorom sa používa zachytený uhlík, nepodliehajú stanoveniu cien uhlíka, najmä vo fáze spaľovania odpadu, spoliehanie sa na započítavanie emisií v čase ich uvoľňovania z výrobkov do atmosféry by viedlo k podhodnocovaniu emisií. Ak sa palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílne palivá vyrobené z odpadu vyrábajú zo zachyteného CO2 v rámci činnosti, na ktorú sa vzťahuje smernica 2003/87/ES, mali by sa emisie započítať v rámci danej činnosti. Aby nedošlo k dvojitému započítaniu a aby sa za tie isté emisie neplatilo dvakrát, mali by mať emisie CO2 z palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu a fosílnych palív vyrobených z odpadu, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v smernici (EÚ) 2018/2001, emisný faktor nula. |
|
(13) |
Syntetické nízkouhlíkové palivá musia dodržiavať kritériá úspor emisií skleníkových plynov stanovené v článku 2 bode 13 smernice (EÚ) 2024/1788 o spoločných pravidlách pre vnútorné trhy s plynom z obnoviteľných zdrojov a zemným plynom a s vodíkom. Surovinou potrebnou na výrobu syntetických nízkouhlíkových palív je uhlík. S výhradou preskúmania, pokiaľ ide o uhlík s nulovými emisiami spaľovaný v zariadeniach, ktoré sú vyňaté z EU ETS z dôvodu ich vysokého využívania biomasy podľa bodu 1 prílohy I, na zabránenie dvojitého započítania v rámci EU ETS v súlade s článkom 5 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2018/2066, ak obsah uhlíka v palivách pochádza z EU ETS, a preto sa započítal, a to aj vtedy, keď je jeho emisný faktor nulový, emisiám zo syntetického nízkouhlíkového paliva by sa mal prideliť nulový emisný faktor. Emisie zo syntetických nízkouhlíkových palív s iným obsahom uhlíka by sa mali považovať za ich ekvivalenty fosílnych palív. Je potrebné poskytnúť pravidlá na určenie pomernej časti syntetických nízkouhlíkových palív s nulovým emisným faktorom. |
|
(14) |
Fosílne palivá vyrobené z odpadu alebo palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, ktoré nedosahujú úspory emisií skleníkových plynov stanovené v článku 29a smernice (EÚ) 2018/2001, sa považujú za palivá vedúce k nedostatočným úsporám emisií skleníkových plynov v porovnaní s fosílnymi palivami. Preto by sa emisie zo spaľovania takýchto fosílnych palív vyrobených z odpadu alebo palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu mali považovať za ich ekvivalenty fosílnych palív. Keďže fosílne palivá možno zmiešavať s fosílnymi palivami vyrobenými z odpadu alebo palivami z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, je potrebné stanoviť pravidlá určovania pomernej časti fosílnych palív vyrobených z odpadu alebo palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu s nulovým emisným faktorom. |
|
(15) |
Vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2018/2066 by sa mala určiť metodika monitorovania, ktorá by sa mala uplatňovať na emisie z palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, fosílnych palív vyrobených z odpadu a syntetických nízkouhlíkových palív s nulovým emisným faktorom. Mali by sa zahrnúť ustanovenia na odpočítanie celkových emisií z palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, fosílnych palív vyrobených z odpadu a syntetických nízkouhlíkových palív s nulovým emisným faktorom v prípade, ak prevádzkovateľ používa metodiku na určovanie celkových emisií CO2 založenú na meraniach. Pri navrhovaní systémov podpory pre palivá z obnoviteľných zdrojov alebo nízkouhlíkové palivá si členské štáty ponechávajú právo špecifikovať, ako stimulovať rôzne palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, fosílne palivá vyrobené z odpadu alebo syntetické nízkouhlíkové palivá. |
|
(16) |
Okrem toho pri uplatňovaní metodiky založenej na meraniach v prípade palív a materiálov, ktoré obsahujú biomasu, by sa mali pridať podmienky, za ktorých sa pomerná časť biomasy rovná pomernej časti biomasy nulovým emisným faktorom. Takisto by sa malo objasniť, kedy tieto podmienky splnené nie sú, a v takom prípade by sa mal prevádzkovateľ riadiť ustanoveniami súvisiacimi s prístupom založeným na výpočtoch. |
|
(17) |
Ak navrhovaná metodika zariadenia zahŕňa kontinuálny odber vzoriek z prúdu spalín a zároveň stacionárne zariadenie spotrebúva zemný plyn z plynárenskej siete, mal by sa CO2 pochádzajúci z bioplynu určiť laboratórnou analýzou a toto množstvo by sa malo odpočítať z celkového množstva CO2 s nulovým emisným faktorom, ktoré sa predtým určilo na základe prístupu založeného na výpočtoch, aby nedošlo k dvojitému započítaniu. |
|
(18) |
V smernici 2003/87/ES sa neuznávajú negatívne emisie skleníkových plynov. Aby nedošlo k vytvoreniu negatívnych emisií, nemal by prevádzkovateľ odpočítať od svojich emisií žiaden CO2, ktorý pochádza z palív s nulovým emisným faktorom. Pokiaľ ide o zachytávanie emisií zo zmesi zdrojov s nulovým a nulovým emisným faktorom, v záujme zaistenia jasnosti a jednoduchosti by sa množstvo CO2 vyplývajúce zo zdrojov s nenulovým emisným faktorom, ktoré možno odpočítať od emisií prevádzkovateľa, malo určiť na základe podielu nulových a nenulových emisií. |
|
(19) |
Činnosti „preprava skleníkových plynov na geologické ukladanie“ a „geologické ukladanie skleníkových plynov“ uvedené v prílohe I k smernici 2003/87/ES sa vzťahujú na všetok CO2 prepravený a uložený v úložisku povolenom podľa smernice 2009/31/ES, a to bez ohľadu na geografický a fyzický pôvod daného CO2. Aby nevznikli medzery v rámci monitorovania a nahlasovania a aby sa poskytli stimuly pre prevádzkovateľov infraštruktúry na prepravu CO2 alebo úložísk CO2 na minimalizáciu únikov, je potrebné objasniť, že títo prevádzkovatelia by mali monitorovať a nahlasovať akékoľvek emisie zo všetkého CO2 na geologické ukladanie v ich držbe, a to aj keď vznikajú z činností, na ktoré sa smernica 2003/87/ES nevzťahuje. |
|
(20) |
Keďže CO2 na geologické ukladanie sa podľa očakávaní bude prepravovať rôznymi spôsobmi, v smernici (EÚ) 2023/959 sa rozšíril rozsah činnosti „preprava skleníkových plynov na geologické ukladanie“ v prílohe I k smernici 2003/87/ES o akýkoľvek spôsob prepravy. Preto je potrebné revidovať ustanovenia o monitorovaní a nahlasovaní súvisiace s činnosťou prepravy CO2, aby sa zabezpečilo, že sa budú vzťahovať na infraštruktúru na prepravu CO2 založenú na akýchkoľvek spôsoboch prepravy. Ak sa na istý spôsob prepravy vzťahuje aj iná činnosť podľa smernice 2003/87/ES, mali by sa emisie z takejto inej činnosti podľa danej smernice vylúčiť z rámca danej činnosti prepravy CO2, aby nedošlo k dvojitému započítaniu emisií. |
|
(21) |
CO2 na geologické ukladanie sa môže prepravovať aj na veľké vzdialenosti. Preto sa CO2 môže nachádzať v tranzite aj dlhý čas. V takýchto prípadoch je vhodné poskytnúť prevádzkovateľovi infraštruktúry na prepravu CO2 flexibilitu, aby mohol od emisií, ktoré sa majú nahlásiť v danom roku, odpočítať akékoľvek množstvo CO2, ktoré je k 31. decembru daného roka stále v tranzite, ak zásielka CO2 dorazí do cieľa a prevedie sa do úložiska alebo do iného zariadenia systému obchodovania s emisnými kvótami v EÚ do 31. januára nasledujúceho roka. |
|
(22) |
V revidovanej smernici 2003/87/ES sa zmenilo vymedzenie pojmu emisie tak, aby zahŕňalo aj skleníkové plyny, ktoré sa priamo neuvoľňujú do atmosféry. Preto by sa mali takisto považovať za emisie v rámci systému obchodovania s emisnými kvótami v EÚ, pokiaľ sa neukladajú v úložisku v súlade so smernicou 2009/31/ES alebo nie sú trvalo chemicky viazané v produkte tak, aby neunikali do atmosféry pri jeho bežnom používaní a neunikali do atmosféry pri akejkoľvek bežnej činnosti, ktorá sa uskutočňuje po skončení životnosti produktu. V dôsledku toho sa prílohy k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2018/2066 musia náležite aktualizovať, aby zahŕňali skleníkové plyny uvoľnené do atmosféry inak ako priamo, čím zároveň nedôjde k dvojitému započítaniu emisií, ak sa skleníkové plyny neemitované do atmosféry priamo opätovne použijú v tom istom zariadení alebo v iných zariadeniach systému obchodovania s emisnými kvótami v EÚ. Aby nedochádzalo k nenáležitému narušeniu činnosti zariadení ovplyvnených týmito zmenami, malo by sa uplatňovanie uvedených príloh odložiť až na 1. januára 2025, čím sa umožní dostatok času na potrebné úpravy. |
|
(23) |
Pri určovaní oxidačného alebo konverzného faktora zdrojového prúdu by sa mal oxid uhoľnatý (CO) emitovaný do atmosféry zohľadňovať ako molárne ekvivalentné množstvo CO2. CO, ktorý sa inak prevádza do produktu alebo ako surovina, sa v rámci rozsahu pôsobnosti smernice 2003/87/ES za emisiu nepovažuje. |
|
(24) |
V článku 12 ods. 3b smernice 2003/87/ES sa stanovuje, že sa nemusia odovzdať kvóty v súvislosti s emisiami skleníkových plynov, ktoré sa považujú za zachytené a využívané takým spôsobom, že sa stali trvalo chemicky viazané v produkte tak, aby pri jeho bežnom používaní vrátane akejkoľvek bežnej činnosti, ku ktorej dochádza po skončení životnosti produktu, neunikali do atmosféry. Je potrebné zahrnúť všeobecné ustanovenie, aby prevádzkovatelia určovali a od svojich emisií odpočítavali množstvo CO2, ktoré sa považuje za trvalo chemicky viazané v produkte uvedenom v delegovanom akte prijatom podľa článku 12 ods. 3b smernice 2003/87/ES, ktorým by sa nahradilo ustanovenie, ktoré povoľovalo odpočítať CO2 považovaný za chemicky viazaný vo vyzrážanom uhličitane vápenatom. |
|
(25) |
S ohľadom na článok 14 ods. 5 smernice 2003/87/ES predstavuje rámec monitorovania, nahlasovania a overovania vplyvov, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, samostatnú a odlišnú činnosť, než je stanovovanie cien uhlíka. Výskumné a inovačné činnosti EÚ týkajúce sa vplyvu a technologických riešení vplyvov leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, prebiehajú od roku 1994 a mali by pokračovať. Vzhľadom na neistoty týkajúce sa vplyvov účinkov, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, je mimoriadne dôležité začať s rámcom monitorovania, nahlasovania a overovania účinkov, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, s cieľom zabezpečiť vedecké overenie vplyvov. |
|
(26) |
Prevádzkovatelia lietadiel by mali monitorovať vplyvy leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2 a ktoré nastanú od 1. januára 2025, z činností vykonávaných letúnmi vybavenými prúdovými motormi, čo umožní vypočítať ekvivalent CO2 [CO2(e)] na jeden let. Prevádzkovatelia lietadiel by mali tieto vplyvy leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, nahlasovať raz ročne. Na uľahčenie spustenia monitorovania, nahlasovania a overovania účinkov, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, v roku 2025 a 2026, pričom toto nahlasovanie sa môže vzťahovať na všetky trate, sa však takéto nahlasovanie bude vyžadovať len v súvislosti s traťami, ktorých súčasťou sú dve letiská nachádzajúce sa v európskom hospodárskom priestore (EHP), a traťami z letiska nachádzajúceho sa v EHP smerujúcimi do Švajčiarska alebo do Spojeného kráľovstva. V súvislosti s rokmi 2025 a 2026 je možné nahlasovať vplyvy leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2 a sú spojené s inými letmi. |
|
(27) |
S cieľom minimalizovať administratívne zaťaženie by prevádzkovatelia lietadiel mali poskytnúť jednotný plán monitorovania emisií CO2 a vplyvov, ktoré nesúvisia s emisiami CO2. |
|
(28) |
CO2(e) na jeden let by sa mal vypočítať s použitím metriky potenciálu globálneho otepľovania (GWP) v troch časových horizontoch GWP20, GWP50 a GWP100 s cieľom lepšie porozumieť týmto vplyvom na klímu, pri uplatnení účinnosti v zmysle vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2018/2066, a systému sledovania vplyvov leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2 (NEATS), ktorý používa Komisia na vylepšenie metriky GWP. |
|
(29) |
Na výpočet CO2(e) v prípade vplyvov, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, by prevádzkovatelia lietadiel mali používať prístup výpočtu CO2(e). Tento prístup zahŕňa moduly na odhad spotreby paliva a rôznych emisií (NOx, CO, HC), modely výpočtu CO2(e) s použitím vstupných údajov a predvolených hodnôt, ako sú opísané v prílohe IIIa a prílohe IIIb k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2018/2066, kde sa vyskytujú chýbajúce údaje. |
|
(30) |
Aby nedošlo k stimulovaniu nedostatočného nahlasovania, môžu sa používať konzervatívne predvolené hodnoty. Ak údaje získané prevádzkovateľom lietadiel nie sú dostupné, je potrebné pokračovať v práci, aby bolo možné nahlasovať namerané hodnoty na základe najlepších dostupných informácií. Využívaním predvolených hodnôt sa znižuje presnosť údajov. |
|
(31) |
Keďže sa uznáva dôležitosť poskytovania primeraných nástrojov na obmedzenie administratívneho úsilia pri monitorovaní, nahlasovaní a overovaní vplyvov leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, prevádzkovatelia lietadiel môžu využívať nástroj informačných technológií NEATS, ktorý poskytuje Komisia. Prevádzkovatelia lietadiel sa môžu takisto rozhodnúť používať svoje vlastné nástroje informačných technológií alebo nástroje informačných technológií tretích strán, pokiaľ sú tieto nástroje v súlade s ustanoveniami vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2018/2066, najmä článku 56a, a ak ich schváli Komisia. |
|
(32) |
Prevádzkovatelia lietadiel by mali zabezpečeným spôsobom získavať a uchovávať údaje z monitorovania vrátane podrobných údajov o letoch a informácií o lietadlách. Na tento účel môžu prevádzkovatelia lietadiel používať IT nástroj Komisie a/alebo zdroje tretích strán, čím sa zabezpečí dodržanie pravidiel dôvernosti a prístupnosť na účely overovania. |
|
(33) |
Ak prevádzkovatelia lietadiel neposkytli žiadne údaje, systém NEATS by mal byť schopný vypočítať CO2(e) automaticky na základe údajov získaných z externých zdrojov a predvolených hodnôt, ako sú opísané v prílohe IIIa a prílohe IIIb k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2018/2066. |
|
(34) |
V prípade nedostupnosti IT nástrojov by prevádzkovatelia lietadiel ako predbežné opatrenie mali monitorovať základné informácie o vlastnostiach letov a lietadiel. |
|
(35) |
V prípade nedostupnosti spoločného referenčného modelu numerického predpovedania počasia (NWP) by prevádzkovatelia lietadiel na výpočet CO2(e) vplyvov leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, ako predbežné opatrenie mali použiť zjednodušený prístup založený na polohe. |
|
(36) |
S cieľom minimalizovať administratívne zaťaženie sa môžu malé zdroje emisií rozhodnúť používať zjednodušený prístup založený na polohe na výpočet CO2(e) vplyvov leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2. |
|
(37) |
Na základe spätnej väzby k vykonávaniu systému obchodovania s emisnými kvótami v EÚ je potrebné ďalej uľahčovať identifikáciu prevádzkovateľa lietadla podľa článku 3 písm. o) smernice 2003/87/ES a zahrnúť do tohto procesu ďalší krok. |
|
(38) |
S cieľom zosúladiť ustanovenia článku 28a ods. 4 smernice 2003/87/ES a tohto nariadenia týkajúce sa vymedzenia pojmu malé zdroje emisií by sa toto nariadenie malo aktualizovať, aby prevádzkovateľom umožnilo splniť kritériá vymedzené v článku 28a ods. 4 uvedenej smernice, aby bolo možné používať nástroje na odhadovanie paliva zavedené organizáciou Eurocontrol. |
|
(39) |
Požiadavky na nahlasovanie zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní riadneho monitorovania emisií a presadzovania dodržiavania právnych predpisov. V záujme zefektívnenia týchto požiadaviek na nahlasovanie by sa pre prevádzkovateľov lietadiel mali vytvoriť primerané pravidlá nahlasovania na používanie rôznych druhov alternatívnych leteckých palív vrátane biopalív, palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, fosílnych palív vyrobených z odpadu a iných palív oprávnených v rámci podporného systému pre systém obchodovania s emisnými kvótami v EÚ zriadeného podľa článku 3c ods. 6 smernice 2003/87/ES. |
|
(40) |
Na prevádzkovateľov lietadiel sa na účely ich začlenenia do systému obchodovania s emisnými kvótami v EÚ alebo systému kompenzácie a znižovania emisií uhlíka v medzinárodnom letectve (CORSIA) organizácie ICAO vzťahujú prahové hodnoty emisií. Prevádzkovatelia lietadiel sa môžu považovať za malé zdroje emisií alebo môžu používať zjednodušené nástroje. V súlade s účelom EU ETS a zásadami, ktoré sú zahrnuté aj do systému CORSIA organizácie ICAO, by sa vo výpočte týchto prahových hodnôt emisií nemalo zohľadňovať možné používanie palív s emisným faktorom nula. Preto je vhodné na účel výpočtu týchto prahových hodnôt určiť predbežný emisný faktor. |
|
(41) |
V súlade so smernicou (EÚ) 2023/959 sa odovzdávanie kvót v rámci nového obchodovania s emisiami v odvetví budov, odvetví cestnej dopravy a ďalších odvetviach začne v roku 2028 za ročné emisie z roku 2027. Monitorovanie a nahlasovanie emisií v rámci nového systému obchodovania s emisiami sa však začne od 1. januára 2025. Mali by sa v dostatočnom predstihu stanoviť jasné pravidlá monitorovania a nahlasovania pre systém obchodovania s emisiami v odvetví budov, odvetví cestnej dopravy a ďalších odvetviach, aby sa uľahčilo riadne vykonávanie v členských štátoch. S cieľom znížiť administratívne zaťaženie, zabezpečiť súlad medzi metodikami monitorovania a využívať skúsenosti z existujúceho systému obchodovania s emisiami pre stacionárne zariadenia a leteckú dopravu je vhodné stanoviť príslušné pravidlá pre nový systém. |
|
(42) |
S cieľom zabezpečiť spoľahlivú mieru presnosti monitorovania a minimalizovať administratívne zaťaženie pre regulované subjekty a príslušné orgány by sa mal po kategorizácii regulovaného subjektu a prúdov palív uplatniť faktor rozsahu. Tým by sa malo umožniť presnejšie monitorovanie a nemalo by dochádzať k zbytočným zmenám v plánoch monitorovania, čím sa znižuje administratívne zaťaženie pre regulované subjekty a príslušné orgány. |
|
(43) |
S cieľom obmedziť administratívne zaťaženie je vhodné zabezpečiť osobitné pravidlá pre regulované subjekty s nízkymi emisiami a poskytnúť flexibilitu príslušným orgánom pri kategorizácii regulovaných subjektov. |
|
(44) |
S cieľom uľahčovať vykonávanie nových opatrení je vhodné pred rokom 2027 poskytnúť časovo ohraničenú výnimku na uplatňovanie faktora rozsahu po kategorizácii. Pre príslušné orgány je vhodné, aby dokázali kvalifikovať regulovaný subjekt ako regulované subjekty s nízkymi emisiami, alebo aby umožnili regulovanému subjektu klasifikovať seba a každý prúd paliva na základe emisií po uplatnení faktora rozsahu s vylúčením CO2 pochádzajúceho z palív s nulovým emisným faktorom, ak sa dá k spokojnosti príslušného orgánu preukázať, že faktor rozsahu uplatnený na účely klasifikácie bude aj v ďalších rokoch naďalej reprezentatívny. |
|
(45) |
S cieľom uľahčovať overovanie je vhodné, aby prevádzkovatelia stacionárnych zariadení, prevádzkovatelia lietadiel, lodné spoločnosti a regulované subjekty predkladali informácie o palivách použitých na činnosti uvedené v prílohe I k smernici 2003/87/ES spolu s výročnou správou o emisiách. Nemala by sa vyžadovať žiadna osobitná správa o množstvách získaných a použitých palív. Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2018/2066 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť. |
|
(46) |
S cieľom uľahčovať riadne a koherentné predkladanie plánu monitorovania pre regulované subjekty príslušným orgánom a s ohľadom na ustanovenia, ktoré sa už prijali vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2023/2122 (9), ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2018/2066, by sa všetky ustanovenia obsiahnuté v tomto nariadení týkajúce sa nového obchodovania s emisiami v odvetví budov, odvetví cestnej dopravy a ďalších odvetviach mali uplatňovať od 1. júla 2024. |
|
(47) |
V smernici 2003/87/ES sa už stanovuje, že emisie z palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu používané pre prevádzkovateľov lietadiel majú byť s nulovým emisným faktorom pred nadobudnutím platnosti tejto revízie vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2018/2066. Preto by sa v záujme zabezpečenia konzistentnosti, jasnosti a rovnakých podmienok mali pravidlá monitorovania a nahlasovania emisií z palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, fosílnych palív vyrobených z odpadu a syntetických nízkouhlíkových palív s nulovým emisným faktorom uplatňovať od 1. januára 2024. |
|
(48) |
Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre zmenu klímy, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2018/2066 sa mení takto:
|
1. |
Články 1 a 2 sa nahrádzajú takto: „ Článok 1 Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá týkajúce sa:
Článok 2 Toto nariadenie sa vzťahuje na monitorovanie a nahlasovanie emisií skleníkových plynov špecifikovaných v súvislosti s činnosťami uvedenými v prílohách I a III k smernici 2003/87/ES, údajmi o činnosti stacionárnych zariadení, činnosťami leteckej dopravy vrátane leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, a množstvami uvoľneného paliva z činností uvedených v prílohe III k uvedenej smernici. Vzťahuje sa na:
Monitorovanie a nahlasovanie vplyvov leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, od roku 2025 sa vzťahuje na všetky vplyvy leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, z činností leteckej dopravy uvedených v prílohe I k smernici, do ktorých je zapojené letisko nachádzajúce sa v EHP. Pokiaľ však ide o monitorovanie a nahlasovanie vplyvov leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2 a ktoré nastanú v rokoch 2025 a 2026, toto nahlasovanie sa bude vyžadovať len v súvislosti s traťami, ktorých súčasťou sú dve letiská nachádzajúce sa v EHP, a traťami z letiska nachádzajúceho sa v EHP smerujúcimi do Švajčiarska alebo do Spojeného kráľovstva. V súvislosti s rokmi 2025 a 2026 je možné dobrovoľne nahlasovať vplyvy leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, a sú spojené s inými letmi.“ |
|
2. |
Článok 3 sa mení takto:
|
|
3. |
Článok 4 sa nahrádza takto: „ Článok 4 Prevádzkovatelia a prevádzkovatelia lietadiel si plnia záväzky súvisiace s monitorovaním a nahlasovaním emisií skleníkových plynov a vplyvov leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, podľa smernice 2003/87/ES v súlade so zásadami stanovenými v článkoch 5 až 9 tohto nariadenia.“ |
|
4. |
V článku 5 sa prvý pododsek nahrádza takto: „Monitorovanie a nahlasovanie musí byť úplné a zahŕňať všetky emisie z procesov a zo spaľovania zo všetkých zdrojov emisií a zdrojových prúdov súvisiacich s činnosťami uvedenými v prílohe I k smernici 2003/87/ES a všetkými ostatnými relevantnými činnosťami zahrnutými podľa článku 24 danej smernice, ako aj súvisiacimi činnosťami zahrnutými v rámci zariadenia, a emisie všetkých skleníkových plynov špecifikovaných v súvislosti s týmito činnosťami, pričom sa treba vyhnúť dvojitému započítaniu.“ |
|
5. |
V článku 6 sa vkladá odsek 3: „3. Prevádzkovatelia lietadiel získavajú, zaznamenávajú, zostavujú, analyzujú a dokumentujú údaje z monitorovania vrátane predpokladov, odkazov, údajov o činnosti a faktorov výpočtu, a to transparentným spôsobom, ktorý umožní overovateľovi a príslušnému orgánu zreprodukovať určenie vplyvov leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, na jeden let.“ |
|
6. |
Článok 8 sa nahrádza takto: „ Článok 8 Prevádzkovatelia a prevádzkovatelia lietadiel umožnia, aby sa s primeranou istotou dala určiť integrita údajov o emisiách a vplyvoch leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, ktoré sa majú nahlásiť. Emisie a vplyvy leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, určia pomocou primeraných metodík monitorovania stanovených v tomto nariadení. Nahlásené údaje o emisiách a vplyvoch leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, a súvisiace zverejnenia nesmú obsahovať podstatné skreslenie v zmysle článku 3 ods. 6 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2018/2067 (*1), spôsobovať predpojatosť pri výbere a predkladaní informácií a musia poskytovať vierohodnú a vyváženú evidenciu emisií a vplyvov leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, zariadenia alebo prevádzkovateľa lietadla. Pri výbere metodiky monitorovania sa zváži prínos zlepšení vyplývajúcich z väčšej presnosti v porovnaní s dodatočnými nákladmi. Monitorovanie a nahlasovanie sa snaží o čo najvyššiu dosiahnuteľnú presnosť s výnimkou prípadu, keď je takéto riešenie technicky nerealizovateľné alebo by viedlo k neprimeraným nákladom. (*1) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/2067 z 19. decembra 2018 o overovaní údajov a o akreditácii overovateľov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES ( Ú. v. EÚ L 334, 31.12.2018, s. 94, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2018/2067/oj).“ " |
|
7. |
V článku 11 ods. 1 sa prvý pododsek nahrádza takto: „1. Každý prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ lietadla monitoruje emisie skleníkových plynov a vplyvy leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, na základe plánu monitorovania schváleného príslušným orgánom podľa článku 12 tohto nariadenia, s prihliadnutím na povahu a fungovanie zariadenia alebo činnosti leteckej dopravy, v prípade ktorých sa uplatňuje.“ |
|
8. |
V článku 14 ods. 2 sa vkladá toto písmeno aa):
|
|
9. |
Článok 15 ods. 4 sa mení takto:
|
|
10. |
V článku 18 ods. 2 druhom pododseku, článku 19 ods. 2 písm. a), b) a c), článku 19 ods. 5, článku 38 ods. 1 a článku 47 ods. 2 písm. a) a b) sa pojem „biomasa“ nahrádza pojmom „uhlík s nulovým emisným faktorom“ (v príslušnom gramatickom tvare). |
|
11. |
V článku 19 sa vypúšťa odsek 6. |
|
12. |
Článok 24 sa mení takto:
|
|
13. |
Článok 25 sa mení takto:
|
|
14. |
Článok 30 sa mení takto:
|
|
15. |
V článku 37 ods. 2 sa posledný pododsek nahrádza takto: „Ak sa používajú zmiešané palivá, prevádzkovateľ preukáže, že uplatnenie písmena a) alebo písmena b) prvého pododseku nevedie k podhodnocovaniu emisií.“ |
|
16. |
V oddiele 2 sa názov pododdielu 5 nahrádza takto: „ Zaobchádzanie s biomasou, syntetickými nízkouhlíkovými palivami, palivami z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu a fosílnymi palivami vyrobenými z odpadu“. |
|
17. |
Článok 38 sa mení takto:
|
|
18. |
Článok 39 sa mení takto:
|
|
19. |
Vkladá sa tento článok 39a: „ Článok 39a Určovanie pomernej časti palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu alebo syntetických nízkouhlíkových palív a pomernej časti palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu alebo syntetických nízkouhlíkových palív s nulovým emisným faktorom 1. V prípade palív alebo materiálov obsahujúcich palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, fosílne palivá vyrobené z odpadu alebo syntetické nízkouhlíkové palivá, pri ktorých prevádzkovateľ nedokáže určiť pomernú časť palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu alebo pomernú časť syntetických nízkouhlíkových palív v súlade s odsekom 2 prevádzkovateľ predpokladá neprítomnosť palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, fosílnych palív vyrobených z odpadu alebo syntetických nízkouhlíkových palív a použije predvolenú hodnotu pomernej časti palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu alebo pomernej časti syntetických nízkouhlíkových palív vo výške 0 %. 2. Prevádzkovateľ určí tieto faktory výpočtu súvisiace so zložením palív na základe materiálovej bilancie podľa článku 30 ods. 1 smernice (EÚ) 2018/2001:
Ak prevádzkovateľ odchylne od prvého pododseku nechce využiť pridelenie nulového emisného faktora pomernej časti palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu alebo pomernej časti syntetických nízkouhlíkových palív, môžu sa využiť iné prístupy, ako je materiálová bilancia procesu zmiešavania alebo výroby, z ktorého sa získa dané palivo alebo materiál. 3. Obsah uhlíka v palivách spĺňajúcich podmienky na označenie ako palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílne palivá vyrobené z odpadu podľa smernice (EÚ) 2018/2001, ktoré spĺňajú kritériá úspor emisií skleníkových plynov stanovené v článku 29a uvedenej smernice, sa považuje za obsah uhlíka s nulovým emisným faktorom. Dodržiavanie kritérií stanovených v článku 29a smernice (EÚ) 2018/2001 sa má posudzovať v súlade s článkom 30 a článkom 31 ods. 1 uvedenej smernice. Tieto kritériá sa takisto môžu považovať za splnené, ak prevádzkovateľ poskytne dôkaz o nákupe množstva palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu spojeného so zrušením daného množstva v databáze Únie zriadenej podľa článku 31a smernice (EÚ) 2018/2001 alebo vo vnútroštátnej databáze zriadenej členskými štátmi v súlade s článkom 31a ods. 5 uvedenej smernice. V prípade následného nesúladu, pokiaľ ide o dôkaz o udržateľnosti množstiev zrušených v uvedených databázach, príslušný orgán overené emisie náležite opraví. Ak palivo z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílne palivo vyrobené z odpadu nespĺňa kritériá uvedené v prvom pododseku, považuje sa jeho obsah uhlíka za fosílny uhlík. 4. Syntetickým nízkouhlíkovým palivám sa pridelí nulový emisný faktor, ak bol ich obsah uhlíka predmetom predchádzajúceho odovzdania kvót podľa smernice 2003/87/ES, ak daný zachytený uhlík nie je uhlík s nulovým emisným faktorom v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 38f tohto nariadenia. Dodržiavanie kritérií stanovených v článku 29a ods. 3 smernice (EÚ) 2018/2001 sa má posudzovať v súlade s článkom 30 a článkom 31 ods. 1 uvedenej smernice. Tieto kritériá sa takisto môžu považovať za splnené, ak prevádzkovateľ poskytne dôkaz o nákupe množstva syntetických nízkouhlíkových palív spojeného so zrušením daného množstva v databáze Únie zriadenej podľa článku 31a smernice (EÚ) 2018/2001 alebo vo vnútroštátnej databáze zriadenej členským štátom v súlade s článkom 31a ods. 5 uvedenej smernice. V prípade následného nesúladu, pokiaľ ide o dôkaz o udržateľnosti množstiev zrušených v uvedených databázach, príslušný orgán overené emisie náležite opraví. Vo všetkých ostatných prípadoch sa obsah uhlíka syntetických nízkouhlíkových palív považuje za fosílny uhlík. 5. Prevádzkovateľ môže určiť pomernú časť paliva z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílneho paliva vyrobeného z odpadu a totožnú pomernú časť paliva z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílneho paliva vyrobeného z odpadu s nulovým emisným faktorom v zemnom plyne, ak sa takéto pomerné časti vtlačili do plynárenskej sústavy zemného plynu, pomocou záznamov o nákupe paliva z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílneho paliva vyrobeného z odpadu s rovnocenným energetickým obsahom za predpokladu, že prevádzkovateľ príslušnému orgánu uspokojivo preukáže, že:
Súlad s týmto odsekom sa môže považovať za preukázaný, ak prevádzkovateľ poskytne dôkaz o nákupe množstva plynného paliva z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílneho paliva vyrobeného z odpadu spojeného so zrušením daného množstva v databáze Únie zriadenej podľa článku 31a smernice (EÚ) 2018/2001 alebo vo vnútroštátnej databáze zriadenej členským štátom v súlade s článkom 31a ods. 5 uvedenej smernice. V prípade následného nesúladu, pokiaľ ide o dôkaz o udržateľnosti množstiev zrušených v uvedených databázach, príslušný orgán overené emisie náležite opraví.“ |
|
20. |
Článok 43 sa mení takto:
|
|
21. |
V článku 44 ods. 1 sa prvý pododsek nahrádza takto: „1. Prevádzkovateľ vypočíta hodinový priemer za každý parameter vrátane koncentrácií a prúdu, ktorý je relevantný pre určenie emisií alebo prevádzaných množstiev CO2, pomocou metodiky založenej na meraniach, pričom použije všetky údajové body dostupné pre danú hodinu.“ |
|
22. |
V článku 46 a v bode 7 písm. a), b) a c) oddielu 1 v prílohe I sa pojem „prepravná sieť“ nahrádza pojmom „infraštruktúra na prepravu CO2“ (v príslušnom gramatickom tvare). |
|
23. |
V článku 47 ods. 2 sa vypúšťa posledný pododsek. |
|
24. |
Článok 48 sa mení takto:
|
|
25. |
Článok 49 sa mení takto:
|
|
26. |
Vkladá sa tento článok 49a: „ Článok 49a Emisie trvalo chemicky viazané v produkte 1. Prevádzkovateľ odpočíta od emisií zo zariadenia každé množstvo CO2 pochádzajúce z uhlíka s nenulovým emisným faktorom v rámci činností uvedených v prílohe I k smernici 2003/87/ES, ktoré nie je emitované zo zariadenia, ale je trvalo chemicky viazané v produkte uvedenom v delegovanom nariadení prijatom podľa článku 12 ods. 3b smernice 2003/87/EC. V prípade CO2 pochádzajúceho z materiálov alebo palív obsahujúcich pomernú časť uhlíka s nulovým emisným faktorom prevádzkovateľ odpočíta od emisií zo zariadenia len ten podiel CO2 trvalo chemicky viazaného v produkte uvedenom v delegovanom nariadení prijatom podľa článku 12 ods. 3b smernice 2003/87/EC, ktorý je úmerný pomernej časti uhlíka, ktorý nepochádza z uhlíka s nulovým emisným faktorom. 2. Na určenie množstva CO2 viazaného v produkte, ktorý spĺňa špecifikácie stanovené v odseku 1, prevádzkovateľ buď uplatní štandardnú metodiku v súlade s oddielmi 2 a 4 prílohy II k tomuto nariadeniu, alebo uplatní materiálovú bilanciu v súlade s článkom 25 tohto nariadenia s použitím palív a materiálov vstupujúcich do procesu a opúšťajúcich proces, v ktorom je CO2 chemicky viazaný ako príslušné zdrojové prúdy na tento výpočet, s prihliadnutím na všetky emisie zo spaľovania súvisiace s daným procesom. Na tento účel sa uplatňuje najvyššia úroveň v zmysle vymedzenia v prílohe II k tomuto nariadeniu, ako je stanovené v danej prílohe pre činnosť, z ktorej CO2 vzniká. Prevádzkovateľ však môže uplatniť najbližšiu nižšiu úroveň, pokiaľ k spokojnosti príslušného orgánu preukáže, že uplatnenie najvyššej úrovne v zmysle prílohy II k tomuto nariadeniu je technicky nerealizovateľné alebo vedie k neprimeraným nákladom.“ |
|
27. |
Názov kapitoly IV sa nahrádza takto: „ MONITOROVANIE EMISIÍ A VPLYVOV LETECKEJ DOPRAVY, KTORÉ NESÚVISIA S EMISIAMI CO2 “. |
|
28. |
Článok 51 sa mení takto:
|
|
29. |
V článku 52 ods. 1 sa prvé dva pododseky nahrádzajú takto: „1. Prevádzkovateľ lietadla predloží príslušnému orgánu plán monitorovania určený na monitorovanie a nahlasovanie emisií a vplyvov leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, podľa článku 12 tohto nariadenia najneskôr štyri mesiace pred tým, ako začne vykonávať činnosti leteckej dopravy uvedené v prílohe I k smernici 2003/87/ES. Odchylne od prvého pododseku platí, že prevádzkovateľ lietadla, ktorý po prvýkrát vykonáva činnosť leteckej dopravy uvedenú v prílohe I k smernici 2003/87/ES, ktorú nebolo možné predvídať štyri mesiace vopred, alebo monitoruje a nahlasuje vplyvy leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, predloží príslušnému orgánu plán monitorovania čo možno najskôr, no najneskôr šesť týždňov po vykonaní danej činnosti. Prevádzkovateľ lietadla príslušnému orgánu primerane odôvodní, prečo nebolo možné plán monitorovania predložiť štyri mesiace vopred.“ |
|
30. |
Článok 53 sa mení takto:
|
|
31. |
Vkladá sa tento článok 53a: „ Článok 53a Pravidlá nahlasovania používania alternatívnych leteckých palív 1. Prevádzkovateľ lietadla monitoruje množstvo použitých alternatívnych leteckých palív a toto množstvo nahlási tak, že každému letu alebo dvojici letísk priradí príslušné množstvo použitých alternatívnych leteckých palív. 2. Ak sa alternatívne letecké palivá dodávajú do lietadla vo fyzicky identifikovateľných dávkach, prevádzkovateľ lietadla príslušnému orgánu uspokojivo preukáže, že alternatívne letecké palivo je priradené k letu bezprostredne po dotankovaní paliva v rámci tohto letu. Ak sa uskutoční viacero následných letov bez dotankovania paliva medzi nimi, prevádzkovateľ lietadla rozdelí množstvo alternatívneho paliva a pridelí ho týmto letom úmerne emisiám z týchto letov vypočítaným pomocou predbežného emisného faktora. 3. Ak alternatívne letecké palivá nemožno na letisku fyzicky priradiť ku konkrétnemu letu, prevádzkovateľ lietadla priradí palivo k svojim letom, v prípade ktorých sa musia kvóty odovzdať v súlade s článkom 12 ods. 3 smernice 2003/87/ES, úmerne emisiám z týchto letov odlietajúcich z daného letiska vypočítaným pomocou predbežného emisného faktora. V tejto súvislosti musí prevádzkovateľ lietadla príslušnému orgánu uspokojivo preukázať, že alternatívne letecké palivo bolo dodané do palivového systému letiska odletu v období nahlasovania, prípadne tri mesiace pred začiatkom daného obdobia nahlasovania alebo tri mesiace po jeho skončení. 4. Na účely odsekov 2 a 3 prevádzkovateľ lietadla príslušnému orgánu uspokojivo preukáže, že:
Na účely písmen i) až iii) sa akékoľvek palivo, ktoré zostane v nádržiach po lete a pred dotankovaním, považuje za 100 % fosílne palivo. Na účely preukázania splnenia požiadaviek uvedených v písmene iv) môže prevádzkovateľ lietadla použiť údaje zaznamenané v databáze Únie zriadenej podľa článku 31a smernice (EÚ) 2018/2001 alebo vo vnútroštátnej databáze zriadenej členským štátom v súlade s článkom 31a ods. 5 uvedenej smernice.“ |
|
32. |
Články 54 a 54a sa nahrádzajú takto: „ Článok 54 Určovanie pomernej časti biomasy v biopalivách 1. Prevádzkovateľ lietadla určí pomernú časť biomasy zmiešaných leteckých palív obsahujúcich biopalivá. Prevádzkovateľ lietadla môže buď predpokladať neprítomnosť biopaliva a použiť predvolenú hodnotu 100 % pomernej časti fosílií, alebo určiť pomernú časť biopaliva v súlade s odsekmi 2 alebo 3. Prevádzkovateľ lietadla použije pre nezmiešané biopalivá predvolenú hodnotu 100 % pomernej časti biomasy. Odchylne od prvého pododseku sa prevádzkovateľ lietadla používajúci zmiešané letecké palivá obsahujúce biopalivá môže rozhodnúť monitorovať obsah biopalív a obsah fosílnych leteckých palív ako samostatné zdrojové prúdy, ak dôkazy poskytnuté dodávateľmi paliva takýto prístup umožňujú. 2. Ak sú biopalivá fyzicky zmiešané s fosílnymi palivami a dodávané do lietadla vo fyzicky identifikovateľných dávkach, prevádzkovateľ lietadla môže vykonať analýzy v súlade s článkami 32 až 35 s cieľom určiť pomernú časť biomasy na základe príslušnej normy a analytických metód stanovených v uvedených článkoch za predpokladu, že použitie uvedenej normy a uvedených analytických metód schváli príslušný orgán. Ak prevádzkovateľ lietadla poskytne príslušnému orgánu dôkaz o tom, že takéto analýzy by viedli k neprimeraným nákladom alebo sú technicky nerealizovateľné, prevádzkovateľ lietadla môže pri odhade obsahu biopaliva vychádzať z materiálovej bilancie zmiešania zakúpených fosílnych palív a biopalív. Ak sa pomerná časť biomasy určila pomocou materiálovej bilancie podľa článku 30 ods. 1 smernice (EÚ) 2018/2001, nevyžaduje sa žiaden dôkaz o neprimeranosti nákladov alebo technickej nerealizovateľnosti. 3. Ak sa zakúpené dávky biopalív fyzicky nedodajú do konkrétneho lietadla, prevádzkovateľ lietadla analýzy na určenie pomernej časti biomasy v použitých palivách nepoužije. Prevádzkovateľ lietadla môže určiť pomernú časť biomasy pomocou záznamov o nákupe biopaliva s rovnocenným energetickým obsahom. Článok 54a Osobitné ustanovenia týkajúce sa oprávnených leteckých palív 1. Na účely článku 3c ods. 6 smernice 2003/87/ES komerčný prevádzkovateľ lietadla zavedie, dokumentuje, vykonáva a udržiava písomný postup s cieľom monitorovať akékoľvek množstvá nezmiešaného oprávneného leteckého paliva (v tonách) použitého na podzvukové lety a vo svojej ročnej správe o emisiách nahlási nárokované množstvá oprávnených leteckých palív ako samostatnú informačnú položku. 2. Na účely odseku 1 prevádzkovateľ lietadla zabezpečí, aby akékoľvek nárokované množstvo oprávneného leteckého paliva bolo certifikované v súlade s článkom 30 smernice (EÚ) 2018/2001, alebo zabezpečí inú certifikáciu prípustnú podľa nariadenia 2023/2405. Príslušný orgán môže prevádzkovateľovi lietadla povoliť použiť údaje zaznamenané v databáze Únie zriadenej podľa článku 31a smernice (EÚ) 2018/2001 alebo vo vnútroštátnej databáze zriadenej členským štátom v súlade s článkom 31a ods. 5 uvedenej smernice. V prípade následného nesúladu, pokiaľ ide o dôkaz o udržateľnosti množstiev zrušených v uvedených databázach, príslušný orgán overené množstvá nezmiešaných oprávnených leteckých palív náležite opraví. 3. Prevádzkovateľ lietadla môže v prípade zmiešaných leteckých palív buď predpokladať neprítomnosť oprávneného leteckého paliva a použiť predvolenú hodnotu 100 % pomernej časti fosílií, alebo určiť množstvo nezmiešaného oprávneného leteckého paliva v súlade s odsekom 3a. 3a. Prevádzkovateľ lietadla určí množstvo nezmiešaného oprávneného leteckého paliva ako súčet nezmiešaných alternatívnych palív oprávnených podľa článku 3c ods. 6 smernice 2003/87/ES, ako je to určené v súlade s článkom 53 ods. 1 tohto nariadenia. Nezmiešané oprávnené palivá sa priradia ku každému letu alebo dvojici letísk v súlade s odsekmi 4 alebo 5. 4. Ak sa oprávnené letecké palivá dodávajú do lietadla vo fyzicky identifikovateľných dávkach, prevádzkovateľ lietadla príslušnému orgánu uspokojivo preukáže, že oprávnené letecké palivo je priradené k letu bezprostredne po dotankovaní paliva v rámci tohto letu. Ak sa uskutoční viacero následných letov bez dotankovania paliva medzi nimi, prevádzkovateľ lietadla rozdelí množstvo oprávnených leteckých palív a pridelí ho týmto letom úmerne emisiám z týchto letov vypočítaným pomocou predbežného emisného faktora. 5. Ak oprávnené letecké palivo nemožno na letisku fyzicky priradiť ku konkrétnemu letu, prevádzkovateľ lietadla priradí oprávnené letecké palivá k svojim letom, v prípade ktorých sa musia kvóty odovzdať v súlade s článkom 12 ods. 3 smernice 2003/87/ES, a k letom, na ktoré sa vzťahuje článok 3c ods. 8 danej smernice, úmerne emisiám z týchto letov odlietajúcich z daného letiska vypočítaným pomocou predbežného emisného faktora. Na tento účel musí prevádzkovateľ lietadla príslušnému orgánu uspokojivo preukázať, že oprávnené letecké palivo bolo dodané do palivového systému letiska odletu v období nahlasovania, prípadne tri mesiace pred začiatkom daného obdobia nahlasovania alebo tri mesiace po jeho skončení. 6. Na účely odsekov 4 a 5 tohto článku prevádzkovateľ lietadla príslušnému orgánu uspokojivo preukáže, že:
Na účely písmen a), b) a c) sa 100 % akéhokoľvek paliva, ktoré zostane v nádržiach po lete a pred dotankovaním, považuje za neoprávnené palivo. Na účely preukázania splnenia požiadaviek uvedených v písmene d) môže prevádzkovateľ lietadla použiť údaje zaznamenané v databáze Únie zriadenej podľa článku 31a smernice (EÚ) 2018/2001 alebo vo vnútroštátnej databáze zriadenej členským štátom v súlade s článkom 31a ods. 5 uvedenej smernice.“ |
|
33. |
Vkladajú sa tieto články 54b a 54c: „ Článok 54b Určovanie pomernej časti palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, fosílnych palív vyrobených z odpadu alebo syntetických nízkouhlíkových palív 1. Prevádzkovateľ lietadla určí pomernú časť palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu alebo pomernú časť syntetických nízkouhlíkových palív v zmiešaných leteckých palivách obsahujúcich palivo z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, fosílne palivo vyrobené z odpadu alebo syntetické nízkouhlíkové palivo. Prevádzkovateľ lietadla môže buď predpokladať neprítomnosť paliva z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, fosílneho paliva vyrobeného z odpadu alebo syntetického nízkouhlíkového paliva a použiť predvolenú hodnotu 100 % pomernej časti fosílií, alebo určiť pomernú časť paliva z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílneho paliva vyrobeného z odpadu alebo syntetického nízkouhlíkového paliva v súlade s odsekmi 2 alebo 3. Prevádzkovateľ lietadla použije pre nezmiešané palivo z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílne palivo vyrobené z odpadu alebo nezmiešané syntetické nízkouhlíkové palivo predvolenú hodnotu 100 % pomernej časti paliva z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílneho paliva vyrobeného z odpadu alebo 100 % pomernej časti syntetického nízkouhlíkového paliva. Odchylne od prvého pododseku sa prevádzkovateľ lietadla používajúci zmiešané letecké palivá obsahujúce palivo z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, fosílne palivo vyrobené z odpadu alebo syntetické nízkouhlíkové palivo môže rozhodnúť monitorovať obsah daného paliva z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, fosílneho paliva vyrobeného z odpadu alebo syntetického nízkouhlíkového paliva a obsah iných fosílnych leteckých palív ako samostatné zdrojové prúdy, ak dôkazy poskytnuté dodávateľmi paliva takýto prístup umožňujú. 2. Ak sa palivo z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, fosílne palivo vyrobené z odpadu alebo syntetické nízkouhlíkové palivo fyzicky zmiešava s fosílnymi palivami a do lietadla sa dodáva vo fyzicky identifikovateľných dávkach, prevádzkovateľ lietadla vychádza pri odhade obsahu paliva z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílneho paliva vyrobeného z odpadu alebo obsahu syntetického nízkouhlíkového paliva z materiálovej bilancie podľa článku 30 ods. 1 smernice (EÚ) 2018/2001, ktorá vyjadruje zmiešavanie fosílnych palív a zakúpeného paliva z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, fosílneho paliva vyrobeného z odpadu alebo syntetického nízkouhlíkového paliva. 3. Ak sa dávky zakúpeného paliva z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, fosílneho paliva vyrobeného z odpadu alebo syntetického nízkouhlíkového paliva fyzicky ku konkrétnemu lietadlu nedodávajú, môže prevádzkovateľ lietadla určiť pomernú časť daného paliva z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílneho paliva vyrobeného z odpadu alebo pomernú časť daného syntetického nízkouhlíkového paliva pomocou záznamov o nákupe paliva z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, fosílneho paliva vyrobeného z odpadu alebo syntetického nízkouhlíkového paliva s rovnocenným energetickým obsahom. Článok 54c Podmienky pridelenia nulového emisného faktora biopalivám, palivám z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, fosílnym palivám vyrobeným z odpadu a syntetickým nízkouhlíkovým palivám prevádzkovateľmi lietadiel 1. Prevádzkovateľ lietadla môže započítať pomernú časť biomasy v zmiešanom leteckom palive k pomernej časti biomasy s nulovým emisným faktorom, len pokiaľ obsah biopaliva spĺňa kritériá stanovené v článku 38 ods. 5. 2. Prevádzkovateľ lietadla môže započítať pomernú časť paliva z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílneho paliva vyrobeného z odpadu v zmiešanom leteckom palive k pomernej časti paliva z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílneho paliva vyrobeného z odpadu s nulovým emisným faktorom, len pokiaľ obsah daného paliva z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílneho paliva vyrobeného z odpadu spĺňa kritériá stanovené v článku 39a ods. 3. 3. Prevádzkovateľ lietadla môže započítať pomernú časť syntetického nízkouhlíkového paliva v zmiešanom leteckom palive k pomernej časti syntetického nízkouhlíkového paliva s nulovým emisným faktorom, len pokiaľ obsah syntetického nízkouhlíkového paliva spĺňa kritériá stanovené v článku 39a ods. 4. 4. Prevádzkovateľ lietadla môže nahlásiť biopalivá, palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílne palivá vyrobené z odpadu s nulovým emisným faktorom a syntetické nízkouhlíkové palivá s nulovým emisným faktorom, len pokiaľ tieto palivá s nulovým emisným faktorom spĺňajú podmienku maximálneho množstva použitého paliva určeného v súlade s článkom 53a tohto nariadenia, a to v prípade letov, pri ktorých sa musia kvóty odovzdať podľa článku 12 ods. 3 smernice 2003/87/ES.“ |
|
34. |
V článku 55 ods. 2 sa prvý pododsek nahrádza takto: „2. Odchylne od článku 53 môžu malé zdroje emisií a prevádzkovatelia lietadiel, ktorých celkové ročné emisie z iných letov ako z letov uvedených v článku 28a ods. 1 písm. a) a článku 3c ods. 8 smernice 2003/87/ES sú nižšie ako 3 000 ton CO2, odhadnúť spotrebu paliva na základe vzdialenosti za dvojicu letísk pomocou nástrojov zavedených Eurocontrolom alebo inou relevantnou organizáciou, ktoré dokážu spracovávať všetky relevantné informácie o letovej prevádzke a zabrániť akémukoľvek podhodnoteniu emisií.“ |
|
35. |
Vkladajú sa tieto články 56a a 56b: „ Článok 56a Výpočet ekvivalentu CO2 pre vplyvy leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2 1. Každý prevádzkovateľ lietadla monitoruje vplyvy leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, zo svojich činností vykonávaných letúnmi vybavenými prúdovými motormi v ekvivalente CO2 [CO2(e)] na jeden let. 2. Prevádzkovateľ lietadla vypočíta CO2(e) na jeden let pomocou metriky GWP, konkrétne GWP20, GWP50 a GWP100, čoho výsledkom budú tri hodnoty CO2(e) za tri časové horizonty (20, 50 a 100 rokov) za každý monitorovaný let. 3. Prevádzkovateľ lietadla použije účinnosť v zmysle vymedzenia v tomto nariadení a v NEATS na upresnenie metriky GWP, ako je uvedené v odseku 2, na výpočet CO2(e) za jeden let, pokiaľ prevádzkovateľ lietadla neposkytne príslušnému orgánu dôkaz o tom, že účinnosť nie je možné použiť. 4. Na výpočet CO2(e) za jeden let každý prevádzkovateľ lietadla uplatní taký prístup k výpočtu CO2(e), ktorý zohľadňuje tieto prvky:
Metóda C a metóda D vychádzajú zo vstupných údajov z modulov uvedených v písmene a) tohto odseku, z údajov od prevádzkovateľa lietadla a príslušných meteorologických údajov od prevádzkovateľa lietadla alebo zo zdrojov tretích strán. 5. Každý prevádzkovateľ lietadla používa metódu C na výpočet CO2(e) za jeden let. 6. Odchylne od odseku 5 môžu malé zdroje emisií v zmysle článku 55 ods. 1 používať metódu D. 7. Na uplatnenie modelov výpočtu CO2(e) na svoje lety musia prevádzkovatelia lietadiel splniť všetky tieto podmienky, a to buď pomocou NEATS, podľa oddielu 2 v prílohe IIIa, vlastných IT nástrojov alebo IT nástrojov tretích strán, alebo kombinácie NEATS a týchto nástrojov:
8. Ak prevádzkovateľ lietadla plánuje používať nástroje uvedené v odseku 7, ktoré sú iné ako modul spotreby paliva, najskôr Komisii predloží technické špecifikácie daných nástrojov. Komisia posúdi špecifikácie daných nástrojov a ak nástroje budú spĺňať požiadavky tohto nariadenia, nástroje schváli. Po schválení prevádzkovateľ lietadla podrobnejšie opíše technické špecifikácie nástrojov a pracovný postup v pláne monitorovania. Článok 56b Monitorovanie údajov 1. Prevádzkovateľ lietadla monitoruje údaje uvedené v oddiele 4 prílohy IIIa. 2. Monitorované údaje uvedené v odseku 1 získava prevádzkovateľ lietadla, a to aj zo zapisovača letových údajov daného lietadla, ak je k dispozícii. 3. Odchylne od odseku 2 sa môže prevádzkovateľ lietadla rozhodnúť využívať jeden z týchto prostriedkov na monitorovanie niektorých alebo všetkých údajov:
4. Ak chýbajú údaje a prevádzkovateľ lietadla preukázal, že dané údaje nedokáže získať zo systému NEATS ani inými metódami, použije predvolené hodnoty v zmysle oddielu 5 v prílohe IIIa a prílohy IIIb. 5. Prevádzkovateľ lietadla poskytne overovateľovi prístup ku všetkým údajom, ktoré sú potrebné na overenie, vrátane dôverných údajov. Na žiadosť prevádzkovateľa lietadla príslušný orgán naloží s informáciami poskytnutými prevádzkovateľom lietadla ako s dôvernými informáciami. 6. Ak nie je možné použiť NEATS pre jeho nedostupnosť, prevádzkovateľ lietadla monitoruje prinajmenšom informácie o lete a vlastnosti lietadla pri lete. V takomto prípade prevádzkovateľ lietadla vypočíta CO2(e) na jeden let neskôr, a to najneskôr potom, čo Komisia sprístupní systém NEATS. 7. Ak nie je možné použiť spoločný referenčný model NWP pre jeho nedostupnosť v systéme NEATS, prevádzkovateľ lietadla odchylne od článku 56a ods. 5 použije metódu D. Keď sa spoločný referenčný model NWP sprístupní, prevádzkovateľ lietadla použije príslušnú metódu v súlade s článkom 56a ods. 5 a 6. 8. NEATS sa podľa potreby aktualizuje.“ |
|
36. |
Článok 58 sa mení takto:
|
|
37. |
Článok 66 sa mení takto:
|
|
38. |
V článku 68 sa vkladajú tieto odseky 5 a 6: „5. Prevádzkovateľ lietadla predloží príslušnému orgánu za rovnakých podmienok, ako je uvedené v odseku 1, samostatnú správu priloženú k ročnej správe o emisiách, ktorá sa zaoberá ročnými vplyvmi leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2. 6. Samostatná správa uvedená v odseku 5 musí obsahovať aspoň informácie uvedené v oddiele 2a prílohy X.“ |
|
39. |
V článku 69 ods. 1 sa prvý pododsek nahrádza takto: „1. Každý prevádzkovateľ pravidelne kontroluje, či je možné vylepšiť používanú metodiku monitorovania.“ |
|
40. |
Článok 70 sa mení takto:
|
|
41. |
Článok 72 ods. 1 sa nahrádza takto: „1. Celkové ročné emisie každého zo skleníkových plynov CO2, N2O a PFC, ako aj vplyvy leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, sa nahlásia ako zaokrúhlené tony CO2 alebo CO2(e). Celkové ročné emisie zo zariadenia sa vypočítajú ako súčet zaokrúhlených hodnôt CO2, N2O a PFC.“ |
|
42. |
Článok 75d ods. 3 sa mení takto:
|
|
43. |
Článok 75e sa mení takto:
|
|
44. |
Názov pododdielu 4 sa nahrádza takto: „ “. |
|
45. |
Článok 75m sa mení takto:
|
|
46. |
Článok 75n sa mení takto:
|
|
47. |
Príloha I sa mení takto:
|
|
48. |
Príloha II sa mení takto:
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
49. |
Príloha IIa sa mení takto:
|
|
50. |
V prílohe III sa názov nahrádza takto: „ Metodiky monitorovania pre emisie z leteckej dopravy (článok 53) “. |
|
51. |
Vkladajú sa tieto prílohy IIIa a IIIb: „PRÍLOHA IIIa Metodiky monitorovania vplyvov leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2 (článok 56a) 1. VYMEDZENIE POJMOV VZŤAHUJÚCICH SA NA VPLYVY LETECKEJ DOPRAVY, KTORÉ NESÚVISIA S EMISIAMI CO2
2. SYSTÉM SLEDOVANIA VPLYVOV LETECKEJ DOPRAVY, KTORÉ NESÚVISIA S EMISIAMI CO2 (NEATS) Systém NEATS poskytuje Komisia prevádzkovateľom lietadiel, akreditovaným overovateľom a príslušným orgánom na účely uľahčovania a, pokiaľ je to možné, automatického monitorovania, nahlasovania a overovania vplyvov leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, s cieľom minimalizovať akékoľvek administratívne zaťaženie. NEATS je v súlade so zásadami stanovenými v článku 75 ods. 1 tohto nariadenia a poskytuje vyhradené a zabezpečené používateľské rozhranie pre jednotlivých prevádzkovateľov lietadiel, overovateľov a príslušné orgány. Monitorovanie: NEATS zefektívňuje proces monitorovania, keďže priamo začleňuje dostupné informácie o dráhach letu získané od tretích strán a meteorologické údaje, alebo k nim poskytuje prístup, čo prevádzkovateľom lietadiel umožňuje minimalizovať monitorovanie vlastností lietadiel, v prípade potreby aj vlastností paliva, v zmysle vymedzenia v oddiele 1 prílohy IIIa alebo zabezpečiť úplnú automatizáciu takéhoto monitorovania v závislosti od použitia predvolených hodnôt. NEATS začleňuje prístupy k výpočtu CO2(e) uvedené v článku 56a ods. 4 tohto nariadenia a poskytuje spoločný referenčný model NWP, ak sú potrebné rozšírené meteorologické údaje (metóda C). Výsledkom je výpočet CO2(e) za jeden let ako súčasť monitorovaných údajov. Nahlasovanie: NEATS zefektívňuje nahlasovanie uvedené v článku 68 ods. 5 tohto nariadenia. Tento nástroj na konci každého roka nahlasovania automaticky generuje tabuľku vo formáte XML uvedenú v oddiele 2a časti 9 prílohy X k tomuto nariadeniu, čím sa minimalizuje administratívne zaťaženie spojené s nahlasovaním. Overovanie: NEATS zefektívňuje overovanie a krížové kontroly vykonávané overovateľom a príslušným orgánom. Poskytuje prostriedky na overenie CO2(e) za jeden let, pričom chráni dôverné údaje. Uchovávanie údajov: NEATS umožňuje uchovávanie všetkých údajov (od prevádzkovateľov lietadiel a tretích strán), pričom bezpečne šifruje dôverné údaje a chráni ich pred zverejnením, ak takéto údaje prevádzkovateľ lietadla nahral do systému NEATS a označil ich za dôverné. Transparentnosť: NEATS využíva najmodernejšie modely na výpočet CO2(e), pokiaľ ide o vplyvy, ktoré nesúvisia s CO2. Prevádzkovatelia lietadiel si môžu vyvinúť svoje vlastné nástroje alebo využívať nástroje tretích strán, pokiaľ tieto nástroje spĺňajú požiadavky stanovené v tejto prílohe. Údaje zo systému NEATS sa sprístupňujú na verejnom webovom sídle, kde sú zhrnuté údaje, ktoré nie sú dôverné, a údaje o CO2(e) za jeden let a za jednotlivého prevádzkovateľa lietadla. 3. MODULY SPOTREBY PALIVA A MODULY NA ODHAD EMISIÍ, POKIAĽ IDE O VPLYVY LETECKEJ DOPRAVY, KTORÉ NESÚVISIA S EMISIAMI CO2, Modul spotreby paliva: Modul spotreby paliva vychádza z kinetického prístupu k modelovaniu výkonnosti lietadla, ktorý umožňuje presne predpovedať dráhy letu lietadla a s tým súvisiacu spotrebu paliva v rámci celej prevádzkovej letovej obálky a vo všetkých fázach letu. Tento model spracováva teoretické základy na výpočet parametrov výkonnosti lietadla vrátane informácií o odpore, vztlaku, hmotnosti, ťahu, spotrebe paliva, ako aj rýchlostiach pre fázu stúpania, cestovnú fázu a fázu klesania lietadla za predpokladu bežnej prevádzky lietadla. Okrem toho sú kľúčovými vstupnými údajmi pre výpočet plánovania dráhy letu konkrétnych typov lietadiel koeficienty špecifické pre dané lietadlo. Modul odhadu emisií: Modul odhadu emisií umožňuje vypočítať emisie NOx, HC a CO z motorov lietadiel pomocou korelačných rovníc bez vlastných modelov výkonnosti lietadla a motora, spolu s vlastnými charakterizáciami emisií motora. V tomto module sa používajú indexy výfukových emisií z typovej certifikácie motorov organizácie ICAO za vopred definovaných referenčných podmienok na zemi a odhadujú sa zodpovedajúce indexy výfukových emisií počas letových podmienok za predpokladu podmienok medzinárodnej štandardnej atmosféry (ISA) s použitím korekčných faktorov v prípade rozdielov v podmienkach teploty, tlaku a vlhkosti oproti ISA. 4. MODELY VÝPOČTU CO2(e), POKIAĽ IDE O VPLYVY LETECKEJ DOPRAVY, KTORÉ NESÚVISIA S EMISIAMI CO2 Všeobecné kritériá: V modeloch výpočtu CO2(e) prevádzkovateľ lietadla zohľadňuje klimatické vplyvy všetkých činiteľov, ktoré nesúvisia s CO2, za jeden let vrátane dráh letov (letový plán a preletené dráhy letu), ako aj vlastnosti lietadla a vlastnosti paliva počas letu. Emisie z každého letu sa započítavajú ako impulzné emisie. Pri používaní modelov výpočtu CO2(e) sa na výpočet všetkých týchto prvkov použijú údaje o emisiách lietadla závislých od dráhy letu:
Administratívne úsilie a úsilie spojené s výpočtami má byť nízke, aby sa zabezpečila realizovateľnosť pre všetky zainteresované strany. Modely musia byť transparentné a vhodné na prevádzkové použitie. V závislosti od modelu existujú dva typy zoznamov požiadaviek: Metóda C: Pri prístupe založenom na počasí sa zohľadňujú podrobné klimatické vplyvy všetkých emisií lietadiel, ktoré nie sú emisiami CO2, na konkrétnom mieste a v konkrétnom čase s prihliadnutím na aktuálne meteorologické informácie na výpočet štvorrozmerných dráh optimalizovaných z hľadiska klímy pre plánovanie jednotlivých letov. V modeloch sa výslovne rozlišujú rôzne lietadlá, typy pohonu, ako aj vlastnosti paliva, čo umožňuje podrobné zohľadnenie klimatických vplyvov vzhľadom na aktuálne atmosférické podmienky. Zahrnú sa odhady vzniku, životného cyklu a klimatických vplyvov kondenzačných stôp pre jednotlivé lety, ako aj čas zotrvania emitovaných H2O a NOx a ich vplyv na zloženie atmosféry. Modely musia byť výpočtovo efektívne, aby mohli generovať pokročilé informácie na použitie pri dennom plánovaní letov. Každý prevádzkovateľ lietadla monitoruje tieto údaje za každý let:
Metóda D: Pokiaľ ide o zjednodušený prístup založený na polohe, prevádzkovateľ lietadla použije modely klimatickej reakcie na odhadnutie účinku všetkých vplyvov, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, za jeden let na klimatologickom základe. Tento nástroj (tieto nástroje) sa použije na posúdenie prínosu všeobecných možností smerovania pre klímu, pričom sa zohľadňujú všeobecné rozdiely medzi lietadlami, typmi pohonu a vlastnosťami paliva prostredníctvom ich fyzikálnych parametrizácií. CO2(e) vypočítaný pomocou zjednodušeného prístupu založeného na polohe musí spriemerovať všetky výrazné odchýlky za jednotlivé lety počas dlhšieho obdobia. Tento model (modely) by mal zabezpečiť zníženie úsilia, pokiaľ ide o potrebu, výpočet a spracovanie údajov v porovnaní s modelom (modelmi) pre prístup založený na počasí. Odchylne od metódy C môžu malé zdroje emisií v zmysle vymedzenia v článku 55 ods. 1 tohto nariadenia monitorovať tieto údaje v súvislosti s letom:
5. POUŽÍVANIE PREDVOLENÝCH HODNÔT, POKIAĽ IDE O VPLYVY LETECKEJ DOPRAVY, KTORÉ NESÚVISIA S EMISIAMI CO2 Pod podmienkou vykonania ďalšej kontroly zo strany príslušného orgánu a Komisie vznikne použitím predvolených hodnôt vždy vyššia hodnota CO2(e) na jeden let v porovnaní s hodnotami, ktoré možno získať pomocou monitorovaných údajov.
PRÍLOHA IIIb Konzervatívne predvolené identifikátory motora podľa typu lietadla
|
|
52. |
Príloha IV sa mení takto:
|
|
53. |
Príloha V sa mení takto:
|
|||||||||||||||||||||||||||||
|
54. |
V tabuľke prílohy VII sa za druhý riadok s názvom „zemný plyn“ vkladajú tieto riadky:
|
|
55. |
Príloha IX sa mení takto:
|
|
56. |
Príloha X sa mení takto:
|
|
57. |
V prílohe Xa sa úvodná veta nahrádza takto: „Spolu s informáciami uvedenými v ročnej správe o emisiách podľa prílohy X k tomuto nariadeniu prevádzkovateľ za každé zakúpené palivo vymedzené v článku 3 písm. af) smernice 2003/87/ES predloží tieto informácie:“. |
|
58. |
V prílohe Xb sa úvodná veta nahrádza takto: „Spolu s informáciami uvedenými v ročnej správe o emisiách podľa prílohy X k tomuto nariadeniu regulovaný subjekt za každé zakúpené palivo vymedzené v článku 3 písm. af) smernice 2003/87/ES predloží tieto informácie:“ |
Článok 2
Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Uplatňuje sa od 1. januára 2024.
Článok 1 ods. 2 písm. m), ods. 42 až 46, ods. 49, ods. 57 a 58 sa však uplatňujú od 1. júla 2024.
Článok 1 ods. 3, ods. 5 až 8, ods. 9 písm. c), ods. 21, ods. 25 až 27, ods. 28 písm. a), ods. 29, 35, 36, 38, 40, 41, ods. 47 písm. a) body ii) a iii), ods. 47 písm. b) bod i) prvá a štvrtá zarážka, ods. 47 písm. b) bod iii), ods. 48 písm. a) bod ii), ods. 51, ods. 52 písm. d), ods. 52 písm. e), ods. 52 písm. f), ods. 52 písm. g) bod ii), ods. 52 písm. h), ods. 52 písm. i), ods. 52 písm. j), ods. 53, ods. 55 písm. a) bod ii), ods. 55 písm. a) bod iii), ods. 55 písm. a) bod iv), ods. 55 písm. b) bod ii), ods. 56 písm. a) bod vi), ods. 56 písm. c) sa uplatňujú od 1. januára 2025.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 23. septembra 2024
Za Komisiu
predsedníčka
Ursula VON DER LEYEN
(1) Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2003/87/oj.
(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/959 z 10. mája 2023, ktorou sa mení smernica 2003/87/ES o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii a rozhodnutie (EÚ) 2015/1814 o zriadení a prevádzke trhovej stabilizačnej rezervy systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii (Ú. v. EÚ L 130, 16.5.2023, s. 134, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2023/959/oj).
(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2021/1119/oj).
(4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/958 z 10. mája 2023, ktorou sa mení smernica 2003/87/ES, pokiaľ ide o príspevok leteckej dopravy k cieľu Únie v oblasti znižovania emisií v celom hospodárstve a ktorou sa primerane vykonáva globálne trhové opatrenie (Ú. v. EÚ L 130, 16.5.2023, s. 115, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2023/958/oj).
(5) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/2066 z 19. decembra 2018 o monitorovaní a nahlasovaní emisií skleníkových plynov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, ktorým sa mení nariadenie Komisie (EÚ) č. 601/2012 (Ú. v. EÚ L 334, 31.12.2018, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2018/2066/oj).
(6) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2018/2001/oj).
(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2018/1999/oj).
(8) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2413 z 18. októbra 2023, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2018/2001, nariadenie (EÚ) 2018/1999 a smernica 98/70/ES, pokiaľ ide o podporu energie z obnoviteľných zdrojov, a ktorou sa zrušuje smernica Rady (EÚ) 2015/652 (Ú. v. EÚ L, 2023/2413, 31.10.2023, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2023/2413/oj).
(9) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2023/2122 z 17. októbra 2023, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2018/2066, pokiaľ ide o aktualizáciu monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (Ú. v. EÚ L, 2023/2122, 18.10.2023, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2023/2122/oj).
ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2024/2493/oj
ISSN 1977-0790 (electronic edition)