<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><CONCLUSION NNC="YES" xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.58-20161101.xd"><BIB.CONCLUSION><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>C-646/15</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62015CC0646</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:1000">EU:C:2016:1000</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>13</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>13</PAGE.TOTAL></BIB.CONCLUSION><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P>NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY – J. KOKOTT – VEC C‑646/15</P><P>TRUSTEES OF THE P PANAYI ACCUMULATION &amp; MAINTENANCE SETTLEMENTS</P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Návrhy generálnej advokátky</HT></P><P><HT TYPE="UC">Juliane Kokott</HT></P><P>prednesené <DATE ISO="20161221">21. decembra 2016</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk prednesu: nemčina.</P></NOTE></P></TI><STI><P><HT TYPE="BOLD">Vec C‑646/15</HT></P><P>Trustees of the P Panayi Accumulation &amp; Maintenance Settlements</P><P>proti</P><P>Commissioners for Her Majesty's Revenue and Customs</P><P><HT TYPE="NORMAL">&lt;návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal First‑tier Tribunal (Tax Chamber) [prvostupňový súd (oddelenie pre daňové spory), Spojené kráľovstvo]&gt;</HT></P></STI></TITLE><INTERMEDIATE><INDEX IDX.CLOSE="“" SEPARATOR=" – " IDX.OPEN="„"><KEYWORD>Daňové právo</KEYWORD><KEYWORD>Priame dane</KEYWORD><KEYWORD>Zdanenie pri odchode</KEYWORD><KEYWORD>Uplatnenie základných slobôd v prípade poručníckeho fondu, ktorý nemá vlastnú právnu subjektivitu</KEYWORD><KEYWORD>Primeranosť zdanenia na odchode napriek zachovaniu možnosti zdanenia</KEYWORD><KEYWORD>Chýbajúca možnosť odkladu</KEYWORD><KEYWORD>Relevantnosť budúcich hodnotových výkyvov</KEYWORD><KEYWORD>Zohľadnenie možnosti zdanenia v budúcnosti</KEYWORD></INDEX></INTERMEDIATE><CONTENTS.CONCLUSION><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">I –</HT></NO.P><TXT>Úvod</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1.</NO.P><TXT>Súdny dvor sa v prejednávanej veci zaoberá okrem iného otázkou, či sa aj poručnícky fond (forma organizácie správy majetku využívaná predovšetkým vo Veľkej Británii) môže odvolávať na základné slobody ZFEÚ. O tejto otázke, ale v prípade odlišných skutkových okolností, doposiaľ rozhodoval iba súd EZVO.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0002"><P>Rozsudok Súdu EZVO z <DATE ISO="20140709">9. júla 2014</DATE>, Fred. Olsen (E‑3/13, E‑20/13, EFTA Court Reports 2014, 400).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2.</NO.P><TXT>Táto otázka vzniká v súvislosti so zdanením nerealizovaných kapitálových ziskov (tzv. skryté rezervy) v rámci osobitnej formy zdanenia pri odchode. K takémuto zdaneniu dochádza v okamihu, keď väčšina správcov premiestni svoje bydlisko do zahraničia alebo dôjde k vymenovaniu väčšiny správcov, ktorí sú zahraničnými rezidentmi. K otázke zdanenia pri odchode existuje v súčasnosti rozsiahla judikatúra.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0003"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140123">23. januára 2014</DATE>, <NAME.CASE>DMC</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑164/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:20">EU:C:2014:20</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0053">53</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a tam citovaná judikatúra); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111129">29. novembra 2011</DATE>, <NAME.CASE>National Grid Indus</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑371/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:785">EU:C:2011:785</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0049">49</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150521">21. mája 2015</DATE>, <NAME.CASE>Verder LabTec</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑657/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:331">EU:C:2015:331</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0044">44</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a nasl.), a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20060907">7. septembra 2006</DATE>, <NAME.CASE>N</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑470/04</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2006:525">EU:C:2006:525</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0046">46</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> V zásade sa považuje za prípustné. Premiestnenie sídla nesmie znamenať, že sa členský štát pôvodu musí vzdať svojho práva zdaniť kapitálové zisky vzniknuté v rámci jeho daňovej právomoci pred uvedeným premiestnením.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0004"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111129">29. novembra 2011</DATE>, <NAME.CASE>National Grid Indus</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑371/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:785">EU:C:2011:785</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0046">46</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Tento záver musí platiť aj v prípade práva upraviť doposiaľ poskytnutú daňovú úľavu vo forme odpisov majetku, ak aj táto úľava prispela k vytvoreniu skrytých rezerv. V judikatúre sa však postupom času vyvinuli určité požiadavky na zdanenie pri odchode. V súlade<?PAGE NO="2"?> s týmto vývinom postupoval aj európsky normotvorca smernice, keď naposledy v článku 5 smernice (EÚ) 2016/1164<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0005"><P>Smernica Rady z <DATE ISO="20160712">12. júla 2016</DATE>, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="193" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2016">Ú. v. EÚ L 193, 2016, s 1</REF.DOC.OJ>).</P></NOTE>, ktorá sa však v tejto veci neuplatní, upravil dokonca príslušné povinné zdanenie pri odchode.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0006"><P>Článok 5 smernice (EÚ) 2016/1164 znie: <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0001" REF.END="QE0001"/>Daňovník podlieha dani vo výške rovnajúcej sa trhovej hodnote prevedených aktív v čase odchodu aktív zníženej o ich hodnotu na daňové účely v prípade niektorej z týchto situácií:… c) daňovník prevádza svoju daňovú rezidenciu do iného členského štátu…<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/></P></NOTE> Posledná uvedená skutočnosť jednoznačne svedčí o zmene právneho myslenia postupom času, ktorá môže ovplyvniť aj neskoršie právne posúdenie (<HT TYPE="ITALIC">ex post</HT>).<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0007"><P>V tomto zmysle už DOEHRING, K.: Die Wirkung des Zeitablaufs auf den Bestand völkerrechtlicher Regeln. In: <HT TYPE="ITALIC">Jahrbuch der Max‑Planck‑Gesellschaft zur Förderung der Wissenschaften e.V</HT>. Generalverwaltung der Max‑Planck‑Gesellschaft. München, 1964, s. 70 až 89.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3.</NO.P><TXT>V prejednávanej veci musí Súdny dvor rozhodnúť, či existuje daňová právomoc aj v tom prípade, keď v členskom štáte odchodu aj napriek premiestneniu sídla naďalej existuje istá možnosť zdanenia. Musí sa tiež rozhodnúť o otázke, či toto posúdenie môže ovplyvniť dobrovoľné realizovanie skrytých rezerv, ku ktorému dôjde po vyrubení dane a pred splatnosťou pohľadávky na zaplatenie dane.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">II –</HT></NO.P><TXT>Právny rámec</TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>A –</NO.P><TXT>Právo Únie</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4.</NO.P><TXT>Právny rámec únijného práva tvoria základné slobody podľa článkov 49, 56, 63 a 54 ZFEÚ (predtým články 43, 49, 56 a 48 ES).<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0008"><P>Z časového hľadiska sa v tejto veci uplatnia predpisy Zmluvy o ES. Keďže sa ustanovenia po obsahovej stránke zhodujú, v ďalšom texte používam pre zjednodušenie len súčasné čísla článkov.</P></NOTE> Článok 54 ZFEÚ pritom upravuje podmienky uplatnenia slobody usadiť sa (v spojení s článkom 62 ZFEÚ) na spoločnosti:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0002" REF.END="QE0002"/>So spoločnosťami založenými podľa zákonov členského štátu a ktoré majú svoje sídlo, ústredie alebo hlavné miesto podnikateľskej činnosti v Únii, sa pre účel tejto kapitoly zaobchádza rovnako ako s fyzickými osobami, ktoré sú štátnymi príslušníkmi členských štátov.</P><P>Spoločnosťami sa rozumejú spoločnosti založené podľa občianskeho alebo obchodného práva vrátane družstiev a iných právnických osôb podľa verejného alebo súkromného práva s výnimkou neziskových spoločností.<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/></P></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>B –</NO.P><TXT>Vnútroštátne právo</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5.</NO.P><TXT>V zmysle opisu skutkových okolností vnútroštátnym súdom je zdanenie kapitálových výnosov v Spojenom kráľovstve upravené predovšetkým v Taxation of Chargeable Gains Act 1992 (zákon o zdaňovaní ziskov z roku 1992, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0003" REF.END="QE0003"/>ZZZ<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/>). Podľa článku 2 ods. 1 ZZZ<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0009"><P>V znení, ktoré bolo uplatniteľné na skutkové okolnosti v prejednávanej veci v rozhodujúcom časovom období.</P></NOTE> podliehajú dani z kapitálových výnosov zdaniteľné zisky, ktoré osoba dosiahla v priebehu posudzovaného roka, ak bola v ktoromkoľvek období daného roka rezidentom Spojeného kráľovstva alebo ak bola v danom roku obvyklým rezidentom Spojeného kráľovstva, teda ak tam mala obvyklý pobyt. Podľa článku 69 ZZZ, v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti vo veci samej, sa so správcami zaobchádza, ako keby <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0004" REF.END="QE0004"/>boli jednotným a trvalým združením osôb<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/>, nezávislým od jednotlivých osôb, ktoré môžu v rôznom čase vykonávať funkciu správcu. Článok 69 ďalej stanovuje, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0005" REF.END="QE0005"/>s týmto združením sa má zaobchádzať, ako keby bolo rezidentom alebo obvyklým rezidentom v Spojenom kráľovstve, ibaže by sa všeobecná správa poručníckych fondov vykonávala mimo Spojeného kráľovstva a správcovia alebo väčšina z nich by v danom čase nebola rezidentom alebo obvyklým rezidentom v Spojenom kráľovstve<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/>.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="3"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6.</NO.P><TXT>Podľa článku 15 ods. 2 ZZZ všetky zisky podliehajú dani z kapitálových výnosov. Majetok podliehajúci dani zahŕňa všetky formy nehmotného majetku vrátane obchodných podielov spoločností (článok 21 ods. 1).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7.</NO.P><TXT>Podľa článku 80 ZZZ ide o prezumovaný prevod, ak väčšina správcov poručníckeho fondu v ktoromkoľvek čase nebola rezidentom alebo obvyklým rezidentom v Spojenom kráľovstve. Za takýchto okolností sa uplatní domnienka, že bezprostredne predtým previedli a ihneď opätovne nadobudli určitý <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0006" REF.END="QE0006"/>definovaný majetok<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/> v poručníckom fonde za trhovú hodnotu. Dátum splatnosti dane je 31. január nasledujúceho roka. Správcovia nemajú možnosť odložiť zaplatenie dane na neskorší termín ani ju zaplatiť v splátkach.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8.</NO.P><TXT>Článok 87 ZZZ podľa informácií predložených vnútroštátnym súdom stanovuje, že kapitálové výnosy dosiahnuté správcami, ktorí nie sú rezidentmi ani obvyklými rezidentmi v Spojenom kráľovstve, sa majú pripísať oprávneným osobám v rozsahu kapitálových platieb, ktoré sa im poskytli. V tejto súvislosti sa výška kapitálových výnosov dosiahnutých správcami nerezidentmi stanovuje rovnako, ako keby boli rezidentmi v Spojenom kráľovstve. Takýto celkový objem kapitálových výnosov sa potom pripisuje oprávneným osobám, ktorým správcovia poskytli kapitálové platby. Oprávnené osoby, ktoré sú rezidentmi v Spojenom kráľovstve, sú povinné zaplatiť zo ziskov zodpovedajúcich kapitálovým platbám, ktoré sa im poskytli, daň z kapitálových výnosov.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">III –</HT></NO.P><TXT>Spor vo veci samej</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9.</NO.P><TXT>Spor vo veci samej sa týka štyroch poručníckych fondov, ktorých trustees (správcovia) boli pôvodne rezidentmi v Spojenom kráľovstve, ale neskôr ich sčasti nahradili noví správcovia tak, že väčšina správcov bola rezidentmi na Cypre. Odvolatelia sú súčasní správcovia štyroch poručníckych fondov, ktorí sú rezidentmi na Cypre.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10.</NO.P><TXT>Pán Panayi (narodený na Cypre), zriadil v roku 1992 štyri poručnícke fondy v prospech svojich troch detí a iných členov svojej rodiny (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0007" REF.END="QE0007"/>oprávnené osoby<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/>). Počas svojho života ani on, ani jeho manželka nie sú oprávnenými osobami týchto fondov. Ako <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0008" REF.END="QE0008"/>protektor<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/> si však zachoval právo vymenovať nových alebo ďalších správcov poručníckych fondov. Oprávnené osoby nemajú právo vymenúvať správcov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11.</NO.P><TXT>V čase, keď pán Panayi v roku 1992 zriaďoval poručnícky fond, boli on, jeho manželka a deti rezidentmi v Spojenom kráľovstve.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12.</NO.P><TXT>Pán Panayi vytvoril v Spojenom kráľovstve úspešný obchodný podnik (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0009" REF.END="QE0009"/>Cambos<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/>). Pri zriaďovaní poručníckych fondov previedol 40 % podielov v holdingovej spoločnosti tohto obchodného podniku na poručnícky fond. Pôvodnými správcami poručníckych fondov boli pán Panayi a KSL Trustees Ltd., spoločnosť spravujúca poručnícke fondy so sídlom v Spojenom kráľovstve (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0010" REF.END="QE0010"/>KSL<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/>). Pani Panayi bola dodatočne vymenovaná ako správkyňa v roku 2003.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13.</NO.P><TXT>Začiatkom roku 2004 sa pán a pani Panayi rozhodli opustiť Spojené kráľovstvo a vrátiť sa natrvalo na Cyprus. Hoci to právna úprava nepožadovala, <DATE ISO="20040819">19. augusta 2004</DATE> sa obaja vzdali svojich funkcií správcov poručníckych fondov. V rovnaký deň vymenoval pán Panayi troch nových správcov, všetkých rezidentov na Cypre. V dôsledku týchto vymenovaní sa správa poručníckych fondov premiestnila na Cyprus. Keďže väčšina správcov predmetných štyroch poručníckych fondov od <DATE ISO="20040819">19. augusta 2004</DATE> nebola rezidentmi Spojeného kráľovstva, došlo v tento deň k prezumovanému prevodu podľa článku 80. V dôsledku tejto skutočnosti vznikla povinnosť zaplatiť z kapitálových ziskov z majetkových hodnôt, ktoré boli do <DATE ISO="20040819">19. augusta 2004</DATE> súčasťou majetkového fondu týchto štyroch poručníckych fondov, daň z kapitálových výnosov. Z uvedeného vyplynul v daňovom roku 2004/2005 zdaniteľný kapitálový výnos. Daň sa stala splatnou <DATE ISO="20060131">31. januára 2006</DATE>. Ako už bolo uvedené, správcovia nemali možnosť odložiť zaplatenie dane na neskorší termín ani ju zaplatiť v splátkach.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="4"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14.</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20040901">1. septembra 2004</DATE> pani Panayi opustila Spojené kráľovstvo a presťahovala sa na Cyprus spolu s ich najmladším dieťaťom. Dve staršie deti, obe oprávnené osoby vo vzťahu k poručníckemu fondu, zostali v Spojenom kráľovstve, aby ukončili svoje univerzitné štúdiá. Na Cyprus sa presťahovali až neskôr. Pán Panayi ich nasledoval <DATE ISO="20050323">23. marca 2005</DATE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15.</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20051214">14. decembra 2005</DATE> sa KSL vzdala svojej funkcie správcu týchto štyroch poručníckych fondov. Dňa <DATE ISO="20051219">19. decembra 2005</DATE> správcovia predali akcie, ktoré poručnícke fondy vlastnili v spoločnosti Cambos. Ich podiel na čistom výnose z predaja bol približne 30 miliónov libier.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16.</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20060511">11. mája 2006</DATE> boli pán a pani Panayi opätovne vymenovaní za správcov daných poručníckych fondov. Všetci zo súčasných správcov boli v dôsledku toho rezidentmi na Cypre.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">IV –</HT></NO.P><TXT>Konanie pred Súdnym dvorom</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17.</NO.P><TXT>First‑tier Tribunal (Tax Chamber) [prvostupňový súd (oddelenie pre daňové spory), Spojené kráľovstvo] konajúci v spore vo veci samej predložil Súdnemu dvoru <DATE ISO="20151203">3. decembra 2015</DATE> v súlade s článkom 267 ZFEÚ návrh na začatie prejudiciálneho konania o týchto otázkach:</TXT><P><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>Je zlučiteľné so slobodou usadiť sa, voľným pohybom kapitálu a slobodou poskytovať služby, ak členský štát prijme a udržiava v platnosti právnu úpravu, akou je článok 80 Taxation of Chargeable Gains Act 1992 (zákon o zdaňovaní ziskov z roku 1992), podľa ktorého vzniká daňová povinnosť zo skrytých rezerv na základe hodnoty majetku zahrnutého v poručníckom fonde, ak správcovia poručníckeho fondu v istom okamihu prestanú byť rezidentmi alebo obvyklými rezidentmi v tomto členskom štáte?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Ak takáto daňová povinnosť obmedzuje výkon príslušnej slobody, možno ju odôvodniť vyváženým rozdelením daňovej právomoci a je takáto daňová povinnosť primeraná, ak daná právna úprava neumožňuje správcom, aby daňovú povinnosť odložili alebo daň platili v splátkach, ani nezohľadňuje prípadné následné kapitálové straty týkajúce sa majetku poručníckeho fondu?</TXT></NP></ITEM></LIST><P>Konkrétne sa predkladajú nasledujúce prejudiciálne otázky:</P><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>Ide o zásah do základných slobôd, ak členský štát uloží povinnosť zaplatiť daň zo skrytých rezerv na základe nárastu hodnoty majetku zahrnutého v poručníckom fonde v čase, keď väčšina správcov už nie je rezidentom alebo obvyklým rezidentom v danom členskom štáte?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>4.</NO.P><TXT>Je obmedzenie slobody, ktoré vznikne v dôsledku tejto výstupnej daňovej povinnosti, odôvodnené vyváženým rozdelením daňovej právomoci v prípade, ak by bolo za daných okolností ešte možné zdaniť realizované zisky, avšak iba ak v budúcnosti nastanú úplne konkrétne okolnosti?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>5.</NO.P><TXT>Určuje sa primeranosť na základe skutkových okolností konkrétneho prípadu? Je najmä obmedzenie, ktoré vzniklo v dôsledku uvedenej daňovej povinnosti, primerané, ak:</TXT><P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>právna úprava nestanovuje možnosť odložiť zaplatenie dane ani platenie v splátkach a nezohľadňuje, ani prípadné následné zníženie hodnoty majetku poručníckeho fondu po výstupe;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>ale za konkrétnych okolností vyrubenia dane, ktoré je predmetom tohto konania, sa majetok predal skôr, než sa daň stala splatnou a nedošlo k zníženiu hodnoty príslušného majetku v období medzi premiestnením poručníckeho fondu a dňom jeho predaja?</TXT></NP></ITEM></LIST></P></NP></ITEM></LIST></P></NP.ECR><?PAGE NO="5"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18.</NO.P><TXT>Písomné pripomienky k týmto otázkam predložili správcovia štyroch poručníckych fondov založených pánom Panayiom, Rakúska republika, Dozorný orgán EZVO, Nórska vláda, Spojené kráľovstvo a tiež Komisia. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo <DATE ISO="20161020">20. októbra 2016</DATE>, sa zúčastnili správcovia štyroch poručníckych fondov založených pánom Panayiom, Dozorný orgán EZVO, Spojené kráľovstvo, ako aj Komisia.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">V –</HT></NO.P><TXT>Právne posúdenie</TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>A –</NO.P><TXT>O prípustnosti</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19.</NO.P><TXT>Rakúska republika tvrdí, že piata otázka písm. a) o zohľadnení budúcich kapitálových strát je hypotetická, pretože v konkrétnom prípade sa veľká časť majetku predala a kapitálové straty, ku ktorým medzičasom došlo, neboli uplatnené.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20.</NO.P><TXT>Podľa ustálenej judikatúry platí pri otázkach položených vnútroštátnym súdom prezumpcia relevantnosti. Uvedené platí najmä v prípade otázok týkajúcich sa výkladu práva Únie položených vnútroštátnym súdom v rámci právnej úpravy a skutkových okolností, ktoré tento súd vymedzí na svoju vlastnú zodpovednosť a ktorých správnosť Súdnemu dvoru neprináleží preverovať.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0010"><P>Namiesto rozsiahlej judikatúry pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150521">21. mája 2015</DATE>, <NAME.CASE>Verder LabTec</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑657/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:331">EU:C:2015:331</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0029">29</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Súdny dvor môže odmietnuť rozhodnúť o návrhu vnútroštátneho súdu len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá žiadnu súvislosť so skutočnosťou alebo predmetom sporu vo veci samej. Uvedené platí tiež v prípade, ak ide o hypotetický problém alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými a právnymi podkladmi potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré sa mu položili.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0011"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150521">21. mája 2015</DATE>, <NAME.CASE>Verder LabTec</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑657/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:331">EU:C:2015:331</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0029">29</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150122">22. januára 2015</DATE>, <NAME.CASE>Stanley International Betting a Stanleybet Malta</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑463/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:25">EU:C:2015:25</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0026">26</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a tam citovaná judikatúra).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd sa piatou otázkou písm. a) pýta na primeranosť opatrenia (zdanenia v okamihu odchodu), ak zákon upravujúci daňovú povinnosť nepripúšťa možnosť zohľadnenia budúcich kapitálových strát. Primeranosť zdanenia v čase vyrubenia dane však možno v tomto okamihu posúdiť v celom rozsahu a teda bez ohľadu na okolnosti, ktoré nastanú neskôr v rámci výberu dane. Otázka vnútroštátneho súdu preto nemá výlučne hypotetický charakter.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>B –</NO.P><TXT>O posúdení obsahu prejudiciálnych otázok</TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>O prvej a tretej prejudiciálnej otázke</TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>Poručnícky fond ako iná právnická osoba</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22.</NO.P><TXT>Prvá a tretia prejudiciálna otázka, ktoré treba preskúmať spoločne, sa v prvom rade zaoberajú problematikou, či sa <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0011" REF.END="QE0011"/>organizácia<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/>, akou je poručnícky fond (založený podľa práva Spojeného kráľovstva), môže v prejednávanej veci domáhať uplatnenia základných slobôd.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23.</NO.P><TXT>Uvedené závisí od toho, či sa poručnícky fond považuje za <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0012" REF.END="QE0012"/>inú právnickú osobu<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/> v zmysle článku 54 ZFEÚ. K tejto otázke sa Súdny dvor zatiaľ nevyjadril. Súd EZVO naopak pripustil uplatnenie základných slobôd v prípade poručníckeho fondu založeného v Lichtenštajnsku, ktorého <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0013" REF.END="QE0013"/>účastníci<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/> podliehali zdaneniu v Nórsku.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0012"><P>Rozsudok Súdu EZVO z <DATE ISO="20140709">9. júla 2014</DATE>, Fred. Olsen (E‑3/13, E‑20/13, EFTA Court Reports 2014, 400).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="6"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24.</NO.P><TXT>V rámci odpovede na túto otázku treba vychádzať zo skutočnosti, že článok 54 ZFEÚ rozširuje pôsobnosť dotknutých základných slobôd aj na iné subjekty ako fyzické osoby. Predovšetkým sa so spoločnosťami založenými podľa zákonov členského štátu, ktoré majú svoje sídlo, ústredie alebo hlavné miesto podnikateľskej činnosti v Únii, zaobchádza rovnako ako s fyzickými osobami.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25.</NO.P><TXT>Za oprávnené osoby preto možno považovať jednak (pôvodne) fyzické osoby využívajúce poručnícky fond, ktoré sú štátnymi príslušníkmi členského štátu, a jednak samotný poručnícky fond. Posledné tvrdenie však platí len v tom prípade, ak možno poručnícky fond považovať za spoločnosť v zmysle článku 54 prvej vety ZFEÚ.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26.</NO.P><TXT>Spoločnosťami sa podľa článku 54 druhej vety ZFEÚ rozumejú spoločnosti založené podľa občianskeho alebo obchodného práva vrátane družstiev a iných právnických osôb podľa verejného alebo súkromného práva. Osobitná povaha poručníckeho fondu vyplýva zo skutočnosti, že na základe svojej štruktúry je založený <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0014" REF.END="QE0014"/>iba<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/> na poručníckej správe zvereného cudzieho majetku v prospech tretej osoby.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27.</NO.P><TXT>Výlučne zmluvná povinnosť spravovať cudzí majetok (tzv. poručníctvo) v zásade neodôvodňuje vznik spoločnosti oddelenej od osoby správcu (poručníka) v zmysle článku 54 ZFEÚ. Okrem toho poručnícky fond nemá v zmysle ustanovení vnútroštátneho práva vlastnú právnu subjektivitu, na čo zhodne poukazujú vnútroštátny súd, Komisia a Nórska vláda.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28.</NO.P><TXT>Vlastná právna subjektivita sa však v zmysle článku 54 ZFEÚ nevyžaduje. V opačnom prípade by dotknutý vnútroštátny zákonodarca mohol na základe priznania alebo nepriznania vlastnej právnej subjektivity ľubovoľne rozšíriť alebo zúžiť pôsobnosť slobody usadiť sa, ako aj voľný pohyb služieb. Okrem toho je takmer nemožné určiť, aký rozdiel má existovať medzi vlastnou právnou subjektivitou a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0015" REF.END="QE0015"/>len<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/> právnou spôsobilosťou.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0013"><P>Pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Spolkovej republiky Nemecko (BGH) z <DATE ISO="20010129">29. januára 2001</DATE> – II ZR 331/00, NJW 2001, 1056 týkajúci sa <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0016" REF.END="QE0016"/>obmedzenej právnej subjektivity<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/> nemeckých osobných spoločností.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29.</NO.P><TXT>Rozlišovanie medzi organizačnými jednotkami s právnou subjektivitou alebo bez nej, ktoré vyplýva z predpisov vnútroštátneho práva, preto na rozdiel od názoru Spojeného kráľovstva uvedeného na pojednávaní nemožno analogicky uplatniť v práve Únie. V tejto súvislosti už Súdny dvor označil spoločnosť, ktorá podľa ustanovení vnútroštátneho práva nemala právnu subjektivitu, za <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0017" REF.END="QE0017"/>právnickú osobu zriadenú podľa súkromného práva<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0014"><P>Pozri rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20090604">4. júna 2009</DATE>, <NAME.CASE>SALIX Grundstücks‑Vermietungsgesellschaft</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑102/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:345">EU:C:2009:345</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0074">74</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30.</NO.P><TXT>Navyše článok 54 ZFEÚ a v tejto súvislosti aj pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0018" REF.END="QE0018"/>iná právnická osoba<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/> nemožno vykladať reštriktívne.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0015"><P>Pozri v tomto zmysle tiež rozsudok Súdu EZVO z <DATE ISO="20140709">9. júla 2014</DATE>, Fred. Olsen (E‑3/13, E‑20/13, EFTA Court Reports 2014, 400).</P></NOTE> Rozšírením pôsobnosti základných slobôd aj na spoločnosti sa zohľadňuje predovšetkým tá skutočnosť, že hlavní účastníci trhu sú organizovaní vo forme spoločností. Uvedené slúži napĺňaniu cieľov vnútorného trhu podľa článku 26 ods. 2 ZFEÚ. Tento cieľ odôvodňuje rozšírenie pôsobnosti tiež na organizačné formy, akou je aj poručnícky fond. Spoločníci spoločnosti by sa síce mohli bez ohľadu na článok 54 ZFEÚ odvolávať na základné slobody. Takýto postup by však bol zložitý a viedol by k tomu, že spoločnosť by síce mohla v právnych vzťahoch vystupovať vo vlastnom mene, avšak nebola by oprávnená sa samostatne domáhať uplatnenia základných slobôd, ale len prostredníctvom svojich spoločníkov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31.</NO.P><TXT>Článok 54 ZFEÚ má preto zabezpečiť, aby jednotlivé osoby mohli uplatňovať svoje záujmy chránené prostredníctvom základných slobôd aj prostredníctvom založenia alebo nadobudnutia <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0019" REF.END="QE0019"/>inej právnickej osoby<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/>. Takýto postup slúži na účely účinnej organizácie hospodárskej činnosti a uľahčuje uplatnenie základných slobôd: porušenie nemusia namietať len osoby konajúce prostredníctvom spoločnosti alebo <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0020" REF.END="QE0020"/>inej právnickej osoby<QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="201C" ID="QE0020"/>, ale aj hospodársky subjekt, ktorý je takýmto porušením primárne dotknutý.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="7"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32.</NO.P><TXT>Na rozdiel od názoru Nórska sa má pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0021" REF.END="QE0021"/>iná právnická osoba<QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="201C" ID="QE0021"/> v zmysle článku 54 ZFEÚ s ohľadom na ciele tohto ustanovenia vykladať autonómne. Toto ustanovenie totiž neodkazuje iba na spoločnosti s vlastnou právnou subjektivitou, ktorú by bolo potrebné posúdiť podľa rôznych vnútroštátnych právnych úprav.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33.</NO.P><TXT>Do pôsobnosti pojmu únijného práva <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0022" REF.END="QE0022"/>iná právnická osoba<QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="201C" ID="QE0022"/> preto patrí akákoľvek organizačná jednotka, prostredníctvom ktorej môžu jej členovia (t. j. osoby využívajúce túto štruktúru) konať v právnom styku. Na to, aby mohla byť organizačná jednotka (na rozdiel od každého jednotlivého člena) dotnutá ako taká, musí sa jej priznať určitá miera samostatnosti, ktorá jej umožní konať v právnom styku <HT TYPE="ITALIC">ako takej</HT>. Okrem toho musí mať spôsobilosť prijímať rozhodnutia a odlíšiť sa tak od zúčastnených osôb.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34.</NO.P><TXT>V súvislosti s otázkou, či sa takýto účastník trhu líši od zúčastnených osôb, sa však uplatnia príslušné predpisy vnútroštátneho práva. V prípade, ak vnútroštátne právo jednotlivej štruktúre (v prejednávanej veci poručníckemu fondu) priznáva samostatné práva resp. ukladá povinnosti, koná táto štruktúra v príslušnom rozsahu v právnom styku <HT TYPE="ITALIC">ako taká</HT>. Táto otázka, ako poznamenalo Spojené kráľovstvo počas pojednávania, je predbežnou otázkou, na ktorú možno vzhľadom na súčasný stav práva Únie nájsť odpoveď len v uplatniteľnom vnútroštátnom práve, a nemôže byť v každom jednotlivom prípade predmetom posúdenia Súdneho dvora.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0016"><P>Obdobne, ako v prípade spoločností, pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111129">29. novembra 2011</DATE>, <NAME.CASE>National Grid Indus</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑371/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:785">EU:C:2011:785</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0026">26</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> V prejednávanej veci však jednotlivé skutočnosti nasvedčujú záveru, ku ktorému sa prikláňa aj žalobca, Komisia a Rakúska republika, že okrem iného na základe znenia článku 69 ZZZ (pripísanie bydliska združeniu všetkých správcov) v právnom styku koná poručnícky fond ako taký, a nie správcovia ako jednotlivé osoby.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35.</NO.P><TXT>Prináleží vnútroštátnemu súdu aby rozhodol, či sa v prejednávanej veci priznávajú práva a povinnosti, ako aj možnosť konať v právnom styku poručníckemu fondu ako takému, alebo len správcom. V prípade, ak koná poručnícky fond ako taký, ide o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0023" REF.END="QE0023"/>inú právnickú osobu<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="201C" ID="QE0023"/> v zmysle článku 54 druhej vety ZFEÚ.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>Sloboda usadiť sa</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36.</NO.P><TXT>Ďalej treba posúdiť, na akú slobodu sa môže odvolávať poručnícky fond alebo jeho správcovia v prípade, ak sa nerealizované skryté rezervy zdania len z toho dôvodu, že sa správa poručníckeho fondu (resp. bydlisko alebo obvyklý pobyt väčšiny správcov) v dôsledku uplatnenia prezumpcie podľa vnútroštátneho práva premiestni do iného členského štátu. Účastníci konania poukazujú na voľný pohyb kapitálu, voľný pohyb služieb a slobodu usadiť sa.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37.</NO.P><TXT>Podľa článku 43 ZES (teraz článok 49 ZFEÚ) sloboda usadiť sa zahŕňa aj právo zahájiť a vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť štátnymi príslušníkmi jedného členského štátu na území iného členského štátu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0017"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20040311">11. marca 2004</DATE>, <NAME.CASE>de Lasteyrie du Saillant</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑9/02</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2004:138">EU:C:2004:138</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0040">40</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a tam citovaná judikatúra); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20100121">21. januára 2010</DATE>, <NAME.CASE>SGI</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑311/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:26">EU:C:2010:26</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0038">38</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Hoci cieľom ustanovení Zmluvy týkajúcich sa slobody usadiť sa je podľa ich znenia zabezpečiť zaobchádzanie v hostiteľskom členskom štáte podľa podmienok stanovených pre vlastných štátnych príslušníkov, rovnako bránia tomu, aby členský štát pôvodu zasahoval do usadenia niektorého z jeho štátnych príslušníkov alebo spoločnosti založenej v súlade s jeho právnou úpravou v inom členskom štáte.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0018"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20100121">21. januára 2010</DATE>, <NAME.CASE>SGI</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑311/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:26">EU:C:2010:26</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0039">39</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20051213">13. decembra 2005</DATE>, <NAME.CASE>Marks &amp; Spencer</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑446/03</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2005:763">EU:C:2005:763</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0031">31</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0038"><NO.P>38.</NO.P><TXT>Správa cudzieho majetku prostredníctvom poručníckeho fondu resp. jeho správcov je samostatnou činnosťou. Je splnená tiež podmienka účasti na hospodárskom živote, pretože v tomto ohľade stačí existencia aktívnej správy majetku.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0019"><P>Pozri tiež rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20060914">14. septembra 2006</DATE>, <NAME.CASE>Centro di Musicologia Walter Stauffer</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑386/04</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2006:568">EU:C:2006:568</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0019">19</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="8"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39.</NO.P><TXT>Aj keby aktívna správa cudzieho majetku za daných okolností nepatrila do pôsobnosti práva dane z pridanej hodnoty,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0020"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19960620">20. júna 1996</DATE>, <NAME.CASE>Wellcome Trust</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑155/94</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1996:243">EU:C:1996:243</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0034">34</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a nasl.).</P></NOTE> predstavuje samostatnú hospodársku činnosť. Na rozdiel od tvrdenia nórskej vlády pri posudzovaní samostatnej hospodárskej činnosti ako podmienky pre uplatnenie slobody usadiť sa sa v súvislosti s posudzovaním zdaniteľnej osoby neprihliada na zásady dane z pridanej hodnoty. Toto konštatovanie sa uplatní už z dôvodu, že základné slobody, ktoré sa usilujú o odstránenie prekážok na vnútornom trhu, a právo dane z pridanej hodnoty, ktoré má za cieľ zdanenie spotrebiteľov, sledujú odlišné ciele. Spoločnosť, ktorá má výlučnú povahu holdingu (tzv. finančný holding), sa v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0021"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19910620">20. júna 1991</DATE>, <NAME.CASE>Polysar Investments Netherlands</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑60/90</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1991:268">EU:C:1991:268</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0013">13</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20001114">14. novembra 2000</DATE>, <NAME.CASE>Floridienne a Berginvest</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑142/99</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2000:623">EU:C:2000:623</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0017">17</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20010927">27. septembra 2001</DATE>, <NAME.CASE>Cibo Participations</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑16/00</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2001:495">EU:C:2001:495</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0019">19</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130530">30. mája 2013</DATE>, <NAME.CASE>X</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑651/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:346">EU:C:2013:346</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0035">35</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> síce nepovažuje za zdaniteľnú osobu v zmysle článku 9 smernice Rady 2006/112/ES z <DATE ISO="20061128">28. novembra 2006</DATE> o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0022"><P><REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="347" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2006">Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1</REF.DOC.OJ>.</P></NOTE>. V rámci zdanenia príjmu z dôvodu premiestnenia sídla sa však napriek tomu môže odvolávať na slobodu usadiť sa.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0023"><P>Pozri tiež rozsudok Súdneho dvora z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20060110">10. januára 2006</DATE>, <NAME.CASE>Cassa di Risparmio di Firenze a. i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑222/04</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2006:8">EU:C:2006:8</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0107">107</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a nasl.) o otázke hospodárskej činnosti holdingovej spoločnosti v právnej úprave o poskyovaní pomoci, ktorá by sa v rámci právnej úpravy dane z pridanej hodnoty prípadne posudzovala ako osoba oslobodená od dane.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0040"><NO.P>40.</NO.P><TXT>Sloboda usadiť sa však predpokladá skutočný výkon hospodárskej činnosti prostredníctvom organizačnej zložky v podobe stálej prevádzkárne v hostiteľskom členskom štáte na dobu neurčitú.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0024"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20060912">12. septembra 2006</DATE>, <NAME.CASE>Cadbury Schweppes a Cadbury Schweppes Overseas</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑196/04</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2006:544">EU:C:2006:544</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0054">54</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE> V prejednávanej veci sa v konaní pred Súdnym dvorom neuviedli nijaké skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že by sa činnosť poručníckeho fondu alebo správcov naďalej vzťahovala len na územie Spojeného kráľovstva a na Cypre sa nevykonávala, resp. sa nebude vykonávať nijaká činnosť. Ide však o otázku, o ktorej musí rozhodnúť vnútroštátny súd.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0025"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120712">12. júla 2012</DATE>, <NAME.CASE>VALE</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑378/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:440">EU:C:2012:440</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0035">35</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0041"><NO.P>41.</NO.P><TXT>Ak sa na Cypre bude skutočne vykonávať hospodárska činnosť, nie je v konečnom dôsledku potrebné posúdiť, či sa v prípade poručníckeho fondu alebo správcov podliehajúcich zdaneniu, uplatní voľný pohyb kapitálu alebo prípadne iné základné slobody. Objasnenie konkurenčného vzťahu by totiž ovplyvnilo rozhodnutie v spore len v tom prípade, ak má vec spojitosť s tretími štátmi, takže význam nadobudne širšia pôsobnosť voľného pohybu kapitálu. V situáciách patriacich výlučne do rámca Spoločenstva tak, ako v prejednávanej veci, sa nie je potrebné zaoberať otázkou vzťahu medzi slobodou usadiť sa a voľným pohybom kapitálu, ako aj slobodou poskytovať služby, keďže kritériá týchto základných slobôd sa v značnej miere zhodujú.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0026"><P>Návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>SGI</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑311/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:545">EU:C:2009:545</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0037">37</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a nasl.); Súdny dvor Európskej únie potvrdil iba slobodu usadiť sa – rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20100121">21. januára 2010</DATE>, <NAME.CASE>SGI</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑311/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:26">EU:C:2010:26</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0036">36</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>Obmedzenie slobody usadiť sa</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0042"><NO.P>42.</NO.P><TXT>Ak poručnícky fond (alebo správcovia) na základe správy majetku v prospech oprávnených osôb vykonáva na Cypre hospodársku činnosť, treba zistiť, či zdanenie nerealizovaných ziskov (teda zdanenie skrytých rezerv) v súvislosti so zmenou sídla predstavuje obmedzenie slobody usadiť sa.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="9"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0043"><NO.P>43.</NO.P><TXT>Za obmedzenie slobody usadiť sa treba podľa ustálenej judikatúry považovať všetky opatrenia, ktoré zakazujú výkon tejto slobody, bránia mu alebo ho robia menej príťažlivým.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0027"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150521">21. mája 2015</DATE>, <NAME.CASE>Verder LabTec</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑657/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:331">EU:C:2015:331</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0034">34</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150416">16. apríla 2015</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Nemecko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑591/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:230">EU:C:2015:230</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0056">56</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a tam citovaná judikatúra).</P></NOTE> Súdny dvor opakovane konštatoval, že zdanenie skrytých rezerv v prípade premiestnenia sídla predstavuje obmedzenie slobody usadiť sa, ak sa takéto zdanenie nerealizovaných ziskov neuplatní v prípade skutkových okolností vnútroštátnej povahy (t. j. ak sa sídlo premiestni v rámci územia štátu).<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0028"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20040311">11. marca 2004</DATE>, <NAME.CASE>de Lasteyrie du Saillant</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑9/02</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2004:138">EU:C:2004:138</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0046">46</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111129">29. novembra 2011</DATE>, <NAME.CASE>National Grid Indus</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑371/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:785">EU:C:2011:785</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0033">33</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150521">21. mája 2015</DATE>, <NAME.CASE>Verder LabTec</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑657/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:331">EU:C:2015:331</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0035">35</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20060907">7. septembra 2006</DATE>, <NAME.CASE>N</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑470/04</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2006:525">EU:C:2006:525</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0035">35</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0044"><NO.P>44.</NO.P><TXT>Obmedzenie slobody usadiť sa pritom spočíva už v samotnom vyrubení dane, ku ktorému dôjde napriek tomu, že neexistujú nijaké konkrétne realizované zisky. Už samotným vyrubením dane sa totiž zdaniteľná osoba stáva daňovým dlžníkom a znáša toto zaťaženie napriek tomu, že daň ešte nie je splatná. Výber dane je v tejto súvislosti iba ukončením obmedzenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0045"><NO.P>45.</NO.P><TXT>V konaní vo veci samej sa s poručníckym fondom (alebo správcami), ktorý zamýšľa premiestniť svoje sídlo zo Spojeného kráľovstva (resp. k jeho premiestneniu dochádza v dôsledku prezumpcie vnútroštátneho práva v prípade <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0024" REF.END="QE0024"/>zmeny bydliska<QUOT.END REF.START="QS0024" CODE="201C" ID="QE0024"/> väčšiny správcov), zaobchádza z hľadiska likvidity menej priaznivo ako s porovnateľnými subjektmi, ktoré ponechajú svoje hlavné sídlo v Spojenom kráľovstve. V zmysle spornej právnej úpravy v konaní vo veci samej sa premiestnenie sídla poručníckeho fondu do iného členského štátu bezodkladne spája so zdanením<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0029"><P>Na rozdiel od názoru Spojeného kráľovstva skutočnosť, že v Spojenom kráľovstve sa tieto dane stanu splatnými až 31. januára nasledujúceho roku, neodôvodňuje iné posúdenie, pretože lehota na zaplatenie by sa uplatnila aj v prípade zdanenia realizovaných skrytých rezerv (t. j. v prípade vnútroštátnej povahy), pričom v prípade cezhraničného charakteru sa nezohľadňuje nedostatok likvidity.</P></NOTE> nerealizovaných kapitálových ziskov v prípade konkrétneho majetku. Takéto kapitálové zisky sa však na rozdiel od toho nezdania, ak poručnícky fond premiestni svoje sídlo v rámci Spojeného kráľovstva. V takomto prípade dôjde k zdaneniu až v okamihu, keď sa skryté rezervy realizujú. Takéto rozdielne zaobchádzanie (okamžité zdanenie nerealizovaných kapitálových ziskov pri odchode) môže poručnícky fond (alebo jeho správcov) odradiť od toho, aby premiestnili svoje sídlo do iného členského štátu. Uvedené platí najmä vtedy, ak má poručnícky fond dostatok hotovosti na zaplatenie dane aj bez realizovaných skrytých rezerv.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0046"><NO.P>46.</NO.P><TXT>Na prvú a tretiu otázku preto treba odpovedať v tom zmsle, že dochádza k obmedzeniu slobody usadiť sa, ak sa poručnícky fond (alebo jeho správcovia) zdaní v okamihu premiestnenia sídla do iného členského štátu, hoci v prípade premiestnenia sídla v rámci územia štátu daňová povinnosť nevznikne.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>O druhej, štvrtej a piatej prejudiciálnej otázke</TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>Odôvodnenie</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0047"><NO.P>47.</NO.P><TXT>Obmedzenie slobody usadiť sa možno odôvodniť iba naliehavými dôvodmi verejného záujmu. Okrem toho musí byť toto obmedzenie vhodné na dosiahnutie sporných cieľov a nesmie prekračovať nevyhnutný rámec pre dosiahnutie tohto cieľa.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0030"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111129">29. novembra 2011</DATE>, <NAME.CASE>National Grid Indus</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑371/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:785">EU:C:2011:785</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20060912">12. septembra 2006</DATE>, <NAME.CASE>Cadbury Schweppes a Cadbury Schweppes Overseas</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑196/04</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2006:544">EU:C:2006:544</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0047">47</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20051213">13. decembra 2005</DATE>, <NAME.CASE>Marks &amp; Spencer</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑446/03</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2005:763">EU:C:2005:763</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0035">35</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="10"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0048"><NO.P>48.</NO.P><TXT>Súdny dvor opakovanie rozhodol, že členský štát je v súlade so zásadou daňovej teritoriality spojenej s časovým prvkom, a to daňovým domicilom zdaniteľnej osoby na vnútroštátnom území v čase vzniku nerealizovaných kapitálových ziskov, oprávnený zdaniť tieto kapitálové zisky v okamihu odchodu zdaniteľnej osoby.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0031"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140123">23. januára 2014</DATE>, <NAME.CASE>DMC</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑164/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:20">EU:C:2014:20</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0053">53</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a tam citovaná judikatúra); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111129">29. novembra 2011</DATE>, <NAME.CASE>National Grid Indus</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑371/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:785">EU:C:2011:785</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0049">49</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150521">21. mája 2015</DATE>, <NAME.CASE>Verder LabTec</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑657/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:331">EU:C:2015:331</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0044">44</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a nasl.), a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20060907">7. septembra 2006</DATE>, <NAME.CASE>N</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑470/04</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2006:525">EU:C:2006:525</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0046">46</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Takýmto opatrením sa má zabrániť situáciám, ktoré by ohrozovali právo členského štátu pôvodu uplatniť jeho daňovú suverenitu v prípade činností vykonávaných na jeho území a možno ho preto odôvodniť zachovaním prerozdelenia daňových právomocí medzi členské štáty.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0032"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20051213">13. decembra 2005</DATE>, <NAME.CASE>Marks &amp; Spencer</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑446/03</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2005:763">EU:C:2005:763</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0045">45</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a nasl.); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111129">29. novembra 2011</DATE>, <NAME.CASE>National Grid Indus</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑371/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:785">EU:C:2011:785</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0048">48</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150521">21. mája 2015</DATE>, <NAME.CASE>Verder LabTec</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑657/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:331">EU:C:2015:331</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0047">47</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20100121">21. januára 2010</DATE>, <NAME.CASE>SGI</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑311/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:26">EU:C:2010:26</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0060">60</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0049"><NO.P>49.</NO.P><TXT>Vyžaduje sa však, aby odchod skutočne ohrozil daňovú právomoc štátu odchodu. Táto požiadavka je v každom prípade splnená, keď dochádza k zániku daňovej právomoci.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0033"><P>Pozri výslovne v tomto zmysle rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150521">21. mája 2015</DATE>, <NAME.CASE>Verder LabTec</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑657/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:331">EU:C:2015:331</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0048">48</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130425">25. apríla 2013</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Španielsko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑64/11</NO.CASE>, neuverejnený, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:264">EU:C:2013:264</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0031">31</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140123">23. januára 2014</DATE>, <NAME.CASE>DMC</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑164/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:20">EU:C:2014:20</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0060">60</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a tam citovanú judikatúru).</P></NOTE> Žalobcovia však vyjadrujú pochybnosti v súvislosti so zánikom daňovej právomoci Spojeného kráľovstva, pretože v súlade s ustanoveniami vnútroštátneho práva ostáva daňová povinnosť zachovaná po dobu pobytu oprávnených osôb na území štátu a kým sa im z poručníckeho fondu (od správcov) poskytujú platby.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0050"><NO.P>50.</NO.P><TXT>Osobitosť zachovania daňovej právomoci Spojeného kráľovstva po premiestnení sídla poručníckeho fondu však spočíva v tom, že v celom rozsahu závisí od rozhodnutia poručníckeho fondu a/alebo oprávnených osôb. Na túto skutočnosť počas pojednávania poukázala aj Komisia a Spojené kráľovstvo. Ak poručnícky fond nevyplatí oprávneným osobám so sídlom v Spojenom kráľovstve nijaké finančné prostriedky, alebo ak oprávnené osoby tak ako v tomto prípade ukončia svoj pobyt v Spojenom kráľovstve, daňová právomoc, ktorú si zachovalo, sa neuplatní. Členský štát teda už nedokáže ovplyvniť, či sa ešte uplatní daňová právomoc. Takáto situácia sa približuje zániku autonómnej daňovej právomoci členského štátu v dôsledku premiestnenia sídla.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0051"><NO.P>51.</NO.P><TXT>Na prvú časť druhej a štvrtej prejudiciálnej otázky treba preto vnútroštátnemu súdu odpovedať v tom zmysle, že zdanenie pri odchode, o aké ide v tejto veci, je v zásade prípustné na účely zachovania prerozdelenia daňových právomocí, hoci za istých okolností, ktoré však členský štát nedokáže ovplyvniť, môže dôjsť k čiastočnému výberu dane.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0052"><NO.P>52.</NO.P><TXT>Skutočnosť, že za určitých okolností ešte môže dôjsť k výberu dane, však môže mať vplyv na primeranosť zdanenia. V tomto ohľade totiž existuje nebezpečenstvo dvojitého zdanenia v štáte odchodu. Nerealizované kapitálové zisky sa zdania v plnej výške už v okamihu odchodu a ďalšie kapitálové zisky sa môžu zdaniť v okamihu ich vyplatenia príjemcom. Ak by nastali vyššie uvedené skutočnosti, hoci zdanenie pri odchode je odôvodnené prerozdelením právomocí, štát príchodu by mohol tieto kapitálové zisky zdaniť. V takomto prípade by sa však v rámci zdanenia oprávnených osôb zohľadnilo zdanenie pri odchode. Táto otázka však v prejednávanej veci nevzniká, pretože skryté rezervy sa už realizovali a oprávnené osoby viac nie sú rezidentmi v Spojenom kráľovstve.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>Primeranosť</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0053"><NO.P>53.</NO.P><TXT>Piata otázka vnútroštátneho súdu má za cieľ zistiť, ako sa má posúdiť primeranosť predmetného zdanenia pri odchode v konkrétnom prípade. Na jednej strane ide o chýbajúcu možnosť odložiť zaplatenie splatnej dane [bod i) piatej otázky písm. a)] a na druhej strane o skutočnosť, že skryté rezervy sa realizovali bez zohľadnenia kapitálových strát po vyrubení dane, ale ešte pred splatnosťou daňovej pohľadávky [bod ii) piatej otázky písm. b)]. Okrem toho sa vec týka aj nezohľadnenia prípadných budúcich kapitálových strát [bod iii) piatej otázky písm. a)] v rámci zdanenia pri odchode.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="11"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0054"><NO.P>54.</NO.P><TXT>Finančná správa Spojeného kráľovstva v tejto súvislosti poukazuje najmä na osobitnú skutočnosť, že zdaniteľná osoba skutočne realizovala hodnotu aktív predajom ešte pred splatnosťou daňovej pohľadávky. Keďže zisk vyplývajúci z tejto transakcie stačil na uspokojenie daňovej pohľadávky, ktorá vznikla v dôsledku prezumovanej realizácie, zdanenie pri odchode je v tomto konkrétnom prípade primerané.</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P>i)</NO.P><TXT>Nemožnosť odkladu</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0055"><NO.P>55.</NO.P><TXT>Súdny dvor opakovane rozhodol, že zdaniteľnej osobe treba pri odchode ponechať možnosť, aby si vybrala medzi okamžitým zdanením alebo odkladom zaplatenia spolu s prípadnými úrokmi podľa príslušnej vnútroštátnej právnej úpravy.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0034"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150521">21. mája 2015</DATE>, <NAME.CASE>Verder LabTec</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑657/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:331">EU:C:2015:331</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0049">49</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111129">29. novembra 2011</DATE>, <NAME.CASE>National Grid Indus</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑371/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:785">EU:C:2011:785</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0056">56</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a nasl., 58, 62), a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150416">16. apríla 2015</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Nemecko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑591/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:230">EU:C:2015:230</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0067">67</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a tam citovanú judikatúru).</P></NOTE> Časovo rozložené zaplatenie dane zo skrytých rezerv na päť ročných splátok namiesto okamžitého zaplatenia pritom Súdny dvor považoval za primerané.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0035"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140123">23. januára 2014</DATE>, <NAME.CASE>DMC</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑164/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:20">EU:C:2014:20</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0064">64</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150521">21. mája 2015</DATE>, <NAME.CASE>Verder LabTec</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑657/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:331">EU:C:2015:331</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0052">52</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Vo vnútroštátnom práve Spojeného kráľovstva však chýba akákoľvek právna úprava odkladu zaplatenia dane. Daňová pohľadávka vyplývajúca z nerealizovaných skrytých rezerv preto vzniká okamžite. Uvedené považoval Súdny dvor vo svojej judikatúre za neprimerané.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P>ii)</NO.P><TXT>Vytvorenie skrytých rezerv po vyrubení dane, ale pred jej splatnosťou</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0056"><NO.P>56.</NO.P><TXT>Aj v prípade skutkových okolností, na ktoré poukazuje Finančná správa Spojeného kráľovstva a ktoré z pohľadu štátu vyberajúceho daň nastávajú skôr náhodne, keď dôjde k realizácii skrytých rezerv po vyrubení dane a pred splatnosťou daňovej pohľadávky, je zdanenie v okamihu odchodu stále neprimerané. Aj v takomto prípade totiž dochádza k rozdielnemu zaobchádzaniu v porovnaní s prípadom vnútroštátnej povahy. V prípade realizácie, ktorá sa nespája s odchodom, by sa totiž tá istá daň stala splatnou neskôr (vo výške počítanej od realizácie: v tomto prípade konkrétne o rok neskôr).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0057"><NO.P>57.</NO.P><TXT>Okrem toho posúdenie primeranosti štátneho konania, v tomto prípade vyrubenia dane a splatnosti daňovej pohľadávky, nemôže závisieť od rozhodnutia dotknutej osoby, do ktorej práv sa práve zasiahlo. V opačnom prípade by iba zdaniteľná osoba, ktorá odmieta zaplatiť splatnú daň a z tohto dôvodu neprevedie vlastníctvo k majetkovým hodnotám zahŕňajúcim skryté rezervy, mohla namietať neprimeranosť obmedzenia slobody usadiť sa. Dotknutej osobe, ktorá sa podriadi štátnemu daňovému výmeru a na tento účel realizuje skryté rezervy, by sa uprela možnosť namietať neprimeranosť obmedzenia jej základných slobôd.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0058"><NO.P>58.</NO.P><TXT>Zdanenie v prejednávanej veci sa aj napriek realizácii skrytých rezerv pred splatnosťou dane naďalej považuje za neprimerané, pretože v okamihu vyrubenia dane neexistovala možnosť odkladu jej zaplatenia. Takáto možnosť odkladu nemusí nevyhnutne zahŕňať v judikatúre Súdneho dvora<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0036"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140123">23. januára 2014</DATE>, <NAME.CASE>DMC</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑164/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:20">EU:C:2014:20</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0064">64</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150521">21. mája 2015</DATE>, <NAME.CASE>Verder LabTec</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑657/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:331">EU:C:2015:331</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0052">52</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> uvádzanú dobu piatich rokov.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0037"><P>Pozri v tejto súvislosti tiež článok 5 ods. 2 smernice (EÚ) 2016/1164 (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="193" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2016">Ú. v. EÚ L 193, 2016, s. 1</REF.DOC.OJ>).</P></NOTE> Zákonodarca Spojeného kráľovstva mohol naopak spojiť takúto možnosť odkladu s realizáciou skrytých rezerv pred uplynutím takejto lehoty [pozri v tomto zmysle článok 5 ods. 4 smernice (EÚ 2016/1164<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0038"><P><REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="193" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2016">Ú. v. EÚ L 193, 2016 s. 1</REF.DOC.OJ>.</P></NOTE>].</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0059"><NO.P>59.</NO.P><TXT>Na piatu otázku písm. b) preto treba vnútroštátnemu súdu odpovedať, že primeranosť opatrenia sa musí posúdiť v konkrétnom prípade v okamihu vzniku daňovej povinnosti pri odchode. Uvedené sa uplatní bez ohľadu na to, či sa vlastníctvo k predmetným majetkovým hodnotám previedlo ešte pred splatnosťou, a bez ohľadu na kapitálové straty, ak by bez odchodu splatnosť daňovej pohľadávky nastala neskôr a možnosť odkladu zaplatenia dane neexistuje.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="12"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0060"><NO.P>60.</NO.P><TXT>Či by prípadne bolo možné konštatovať neprimeranosť právnej úpravy s ohľadom na eurokonformný výklad nároku na odklad podľa vnútroštátneho daňového poriadku, prináleží preskúmať vnútroštátnemu súdu. V súlade s návrhom žalobcu v konaní vo veci samej počas pojednávania existuje aj v Spojenom kráľovstve obdobná možnosť uplatnenia voľnej úvahy.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P>iii)</NO.P><TXT>Nezohľadnenie budúcich kapitálových strát</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0061"><NO.P>61.</NO.P><TXT>Podľa zásady teritoriality, na ktorej je založené prerozdelenie daňových právomocí, sa do zdaniteľného základu v rámci zdanenia započítava zisk a straty vyplývajúce z činností vykonávaných v tomto štáte.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0039"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20070215">15. februára 2007</DATE>, <NAME.CASE>Centro Equestre</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑345/04</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:1425">EU:C:2007:1425</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0022">22</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20051213">13. decembra 2005</DATE>, <NAME.CASE>Marks &amp; Spencer</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑446/03</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2005:763">EU:C:2005:763</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0039">39</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19970515">15. mája 1997</DATE>, <NAME.CASE>Futura</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑250/95</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1997:2471">EU:C:1997:2471</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0021">21</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a nasl.).</P></NOTE> Zohľadnenie ziskov, ako aj strát v tejto krajine navyše zodpovedá požiadavkám symetrie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0040"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111129">29. novembra 2011</DATE>, <NAME.CASE>National Grid Indus</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑371/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:785">EU:C:2011:785</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0056">56</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a nasl., body 58, 62).</P></NOTE> K tomu sa pridávajú administratívne problémy so sprostredkovaním informácií o kapitálových ziskoch, ako aj stratách, ak sa majetok nenachádza, resp. osoba nemá pobyt na vlastnom území. Uvedené skutočnosti teda vylučujú povinnosť v rámci zdanenia zohľadniť budúce kapitálové straty z dôvodu zániku daňovej právomoci (zdanenie pri odchode). Ani smernica Rady (EÚ) 2016/1164 z <DATE ISO="20160712">12. júla 2016</DATE>, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0041"><P><REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="193" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2016">Ú. v. EÚ L 193, 2016, s. 1</REF.DOC.OJ>.</P></NOTE>, ktorá sa však v prejednávanej veci ešte neuplatní, nestanovuje takúto povinnosť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0062"><NO.P>62.</NO.P><TXT>Odôvodnenie založené na spravodlivom prerozdelení daňových právomocí medzi členské štáty v zásade vyplýva z priradenia kapitálových výnosov a kapitálových strát, ktoré s ohľadom na blízky vzťah k danému územiu vznikli k určitému dňu. Budúce kapitálové výnosy a kapitálové straty sa však nezohľadnia v štáte odchodu, ale len v štáte usadenia (teda v štáte príchodu).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0063"><NO.P>63.</NO.P><TXT>Súdny dvor takéto východisko založené na neexistencii povinnosti zohľadniť straty opakovane potvrdil vo svojej najnovšej judikatúre týkajúcej sa zdanenia pri odchode.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0042"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150521">21. mája 2015</DATE>, <NAME.CASE>Verder LabTec</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑657/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:331">EU:C:2015:331</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0043">43</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a nasl.), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111129">29. novembra 2011</DATE>, <NAME.CASE>National Grid Indus</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑371/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:785">EU:C:2011:785</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0056">56</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a nasl.).</P></NOTE> Jedinou výnimkou bolo rozhodnutie o zdanení pri odchode týkajúce sa fyzickej osoby s ohľadom na jej osobný majetok (vo forme väčšinových podielov). V tomto prípade sa zdôraznila potreba zohľadniť prípadné kapitálové straty, ku ktorým došlo po odchode.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0043"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20060907">7. septembra 2006</DATE>, <NAME.CASE>N</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑470/04</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2006:525">EU:C:2006:525</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0051">51</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a nasl.).</P></NOTE> V neskoršej judikatúre v súvislosti so zdanením pri odchode týkajúcim sa hospodársky činných právnych subjektov a ich obchodného majetku už Súdny dvor<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0044"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150521">21. mája 2015</DATE>, <NAME.CASE>Verder LabTec</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑657/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:331">EU:C:2015:331</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0043">43</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a nasl.); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111129">29. novembra 2011</DATE>, <NAME.CASE>National Grid Indus</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑371/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:785">EU:C:2011:785</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0056">56</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a nasl.), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140123">23. januára 2014</DATE>, <NAME.CASE>DMC</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑164/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:20">EU:C:2014:20</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0045">45</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a nasl.).</P></NOTE> posledné uvedené východisko neuplatnil.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0064"><NO.P>64.</NO.P><TXT>Hoci sa najnovšia judikatúra týka predovšetkým organizačných jednotiek s právnou subjektivitou, rozlišovanie na základe právnej formy zdaniteľnej osoby nie je presvedčivé. Tento záver je zjavný predovšetkým v prejednávanej veci, keď poručnícky fond v závislosti od ustanovení vnútroštátneho práva možno považovať za <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0025" REF.END="QE0025"/>inú právnickú osobu<QUOT.END REF.START="QS0025" CODE="201C" ID="QE0025"/> alebo za združenie viacerých fyzických osôb. Súdny dvor však v zásade nerozlišoval medzi zohľadnením strát fyzických a právnických osôb, ale medzi zohľadnením strát v prípade súkromného a obchodného majetku.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0045"><P>Na túto skutočnosť poukazujú aj výroky Súdneho dvora v rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111129">29. novembra 2011</DATE>, <NAME.CASE>National Grid Indus</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑371/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:785">EU:C:2011:785</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0057">57</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Ak poručnícky fond vykonáva hospodársku činnosť, v rámci zdanenia majetkových hodnôt ide o obchodný majetok. Nie je preto potrebné rozhodnúť o otázke, či sa má postupovať v súlade s výrokmi uvedenými v rozhodnutí <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0026" REF.END="QE0026"/>N<QUOT.END REF.START="QS0026" CODE="201C" ID="QE0026"/> o zohľadnení strát.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0046"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20060907">7. septembra 2006</DATE>, <NAME.CASE>N</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑470/04</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2006:525">EU:C:2006:525</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0054">54</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="13"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0065"><NO.P>65.</NO.P><TXT>Iba ak by sa dospelo k záveru, že činnosť poručníckeho fondu je pasívnou správou majetku, a teda že nejde o hospodársku činnosť, bolo by potrebné prijať príslušné rozhodnutie. V takomto prípade by sa muselo zohľadniť, že v súvislosti s odôvodnením založeným na zachovaní prerozdelenia daňových právomocí medzi členské štáty, ktoré sa v danom prípade uplatní, je irelevantné, či je dotknutý majetok súkromným alebo obchodným majetkom.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0066"><NO.P>66.</NO.P><TXT>Na piatu otázku písm. a) preto treba odpovedať v tom zmysle, že štátu odchodu zo zásady proporcionality nevyplýva povinnosť prihliadať na budúce kapitálové straty.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">VI –</HT></NO.P><TXT>Návrh</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0067"><NO.P>67.</NO.P><TXT>Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujem na návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý predložil First‑tier Tribunal (Tax Chamber) [prvostupňový súd (oddelenie pre daňové spory), Spojené kráľovstvo], odpovedať takto:</TXT><P><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>Na otázky 1 a 3 treba odpovedať v tom zmysle, že poručnícky fond sa môže odvolávať na základné slobody podľa článku 54 ZFEÚ aj napriek tomu, že podľa vnútroštátneho práva nemá vlastnú právnu subjektivitu. Podmienkou je, aby mohol poručnícky fond ako taký konať v obchodnom styku a v tomto rozsahu mu z vnútroštátneho právneho poriadku vyplývali vlastné práva a povinnosti. Zdanenie nerealizovaných ziskov poručníckeho fondu (alebo jeho správcov) z dôvodu prezumovaného premiestnenia sídla podľa vnútroštátneho práva do iného členského štátu je obmedzením slobody usadiť sa.</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Na druhú a štvrtú otázku treba odpovedať v tom zmysle, že toto obmedzenie slobody usadiť sa možno v zásade odôvodniť zachovaním prerozdelenia daňových právomocí medzi členské štáty. Uvedené platí aj v tom prípade, ak si štát odchodu síce zachová určitú možnosť zdanenia, členský štát ju však nedokáže vlastnou vôľou ovplyvniť, ale v prevažnej miere závisí od rozhodnutia zdaniteľnej osoby.</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>Na druhú a piatu otázku treba odpovedať v tom zmysle, že primeranosť zdanenia nerealizovaných ziskov sa musí posúdiť podľa okolností konkrétneho prípadu v čase vyrubenia dane. Zdanenie je neprimerané, ak tak ako v tomto prípade neexistuje možnosť odkladu a ak by nedošlo k odchodu, splatnosť daňovej pohľadávky by nastala neskôr. Uvedené platí bez ohľadu na to, či sa vlastníctvo k predmetným hospodárskym majetkovým hodnotám previedlo ešte pred splatnosťou a bez ohľadu na kapitálové straty. Štátu odchodu zo zásady proporcionality nevyplýva povinnosť zohľadniť budúce straty na podnikovom majetku.</TXT></NP></ITEM></LIST></P></NP.ECR></GR.SEQ></CONTENTS.CONCLUSION></CONCLUSION>