<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><ORDER xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.00-20081231.xd"><BIB.ORDER><REF.CASE FILE="ECRT12005SKA.1100476501.case.xml"><NO.CASE>T-426/04</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62004B0426</NO.CELEX><NO.SEQ>0003.0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>4769</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>4788</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>20</PAGE.TOTAL><AUTHOR>T</AUTHOR></BIB.ORDER><CURR.TITLE><LEFT>UZNESENIE Z <DATE ISO="20051121">21.11.2005</DATE> — VEC T-426/04</LEFT><RIGHT>TRAMARIN / KOMISIA</RIGHT></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Uznesenie Súdu prvého stupňa</HT> (piata komora)</P><P>z <DATE ISO="20051121">21. novembra 2005</DATE><NOTE NOTE.ID="E0001" NUMBERING="STAR"><P>Jazyk konania: taliančina.</P></NOTE></P></TI></TITLE><ORDER.INIT><P>Vo vecí T-426/04,</P></ORDER.INIT><PARTIES><PLAINTIFS><P><HT TYPE="BOLD">Tramarin Snc di Tramarin Andrea e Sergio,</HT> so sídlom v Montagnana (Taliansko), v zastúpení: M. Calabrese, advokát,</P><PARTY.STATUS>žalobca,</PARTY.STATUS></PLAINTIFS><AGAINST>proti</AGAINST><DEFENDANTS><P><HT TYPE="BOLD">Komisii Európskych spoločenstiev,</HT> v zastúpení: V. Di Bucci, splnomocnený zástupca, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,</P><PARTY.STATUS>žalovanej,</PARTY.STATUS></DEFENDANTS></PARTIES><SUBJECT><P>ktorej predmetom je návrh na zrušenie na jednej strane listu Komisie vyzývajúceho talianske orgány k zmene návrhu oznámenej pomoci a na druhej strane, rozhodnutia Komisie z <DATE ISO="20000712">12. júla 2000</DATE> vyhlasujúceho schému pomoci v oblasti investícií v znevýhodnených regiónoch Talianska za zlučiteľnú so spoločným trhom [štátna pomoc N 715/99 — Taliansko (SG 2000 D/105754)],</P></SUBJECT><?PAGE NO="II-4770"?><PREAMBLE.GEN><PREAMBLE.INIT><P>SÚD PRVÉHO STUPŇA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (piata komora),</P><P>v zložení: predseda komory M. Vilaras, sudcovia F. Dehousse a D. Šváby,</P><P>tajomník: E. Coulon,</P></PREAMBLE.INIT><PREAMBLE.FINAL><P>vydal toto</P></PREAMBLE.FINAL></PREAMBLE.GEN><CONTENTS.ORDER><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P>Uznesenie</P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P>Skutkové okolnosti</P></TI></TITLE><NP><NO.P>1</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="19991118">18. novembra 1999</DATE> oznámila Talianska republika Komisii návrh schémy pomoci investíciám v znevýhodnených regiónoch krajiny.</TXT></NP><NP><NO.P>2</NO.P><TXT>V nadväznosti na toto oznámenie Komisia požiadala o dodatočné informácie o dotknutej schéme, ktoré jej boli talianskymi orgánmi poskytnuté v rôznych listoch. Medzi uvedenými orgánmi a zamestnancami Komisie sa konala schôdzka v Bruseli <DATE ISO="20000516">16. mája 2000</DATE>.</TXT></NP><?PAGE NO="II-4771"?><NP><NO.P>3</NO.P><TXT>Komisia v liste adresovanom <DATE ISO="20000529">29. mája 2000</DATE> talianskym orgánom (ďalej len <QUOT.START ID="QS0001" REF.END="QE0001" CODE="201E"/>list z <DATE ISO="20000529">29. mája 2000</DATE><QUOT.END ID="QE0001" REF.START="QS0001" CODE="201C"/>), ktorý sa odvolával na návrh uvedených orgánov týkajúci sa prechodu od vtedy platnej schémy pomoci ku schéme pomoci, ktorá bola predmetom oznámenia z <DATE ISO="19991118">18. novembra 1999</DATE>, upresnila:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START ID="QS0002" REF.END="QE0002" CODE="201E"/>... návrh týkajúci sa spôsobilosti investičného projektu v prípadoch, keď vykonanie projektu bolo začaté pred žiadosťou, nie je v súlade s tým, čo je stanovené v bode 4.2 Usmernenia o národnej regionálnej pomoci (<REF.DOC.OJ COLL="C" NO.OJ="074" DATE.PUB="19980310">Ú. v. ES C 74, 10. marca 1998</REF.DOC.OJ>; Mím. vyd. 08/001, s. 226).</P><P>V dôsledku toho talianske orgány vyzývame, aby vzali tento návrh prechodného pravidla späť...<QUOT.END ID="QE0002" REF.START="QS0002" CODE="201C"/></P></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>4</NO.P><TXT>Žalobkyňa uzavrela <DATE ISO="20000705">5. júla 2000</DATE> s iným podnikom zmluvu so zámerom zriadiť remeselnícku dielňu vo svoj prospech.</TXT></NP><NP><NO.P>5</NO.P><TXT>Komisia prijala <DATE ISO="20000712">12. júla 2000</DATE> podľa článku 4 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z <DATE ISO="19990322">22. marca 1999</DATE> ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku [88] Zmluvy ES (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="083" DATE.PUB="1999" PAGE.FIRST="1">Ú. v. ES L 83, s. 1</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 08/001, s. 339) rozhodnutie nevzniesť námietky (ďalej len <QUOT.START ID="QS0003" REF.END="QE0003" CODE="201E"/>rozhodnutie<QUOT.END ID="QE0003" REF.START="QS0003" CODE="201C"/>). Po predbežnom zisťovaní zastávala názor, že dotknutá schéma pomoci je zlučiteľná so spoločným trhom podľa článku 87 ods. 3 pism. a) a c) ES.</TXT></NP><NP><NO.P>6</NO.P><TXT>Komisia v rozhodnutí upresnila, že na to, aby boli žiadosti o pomoc spôsobilé získať pomoc v oblasti investícií stanovené schémou, musia byť podané pred začatím realizácie projektov, pričom ide o podmienku rovnako vyžadovanú pre podniky, ktoré podali žiadosti na základe predchádzajúcej schémy pomoci a ich zohľadnenie bolo pripustené v súvislosti s prvým použitím novej schémy.</TXT></NP><?PAGE NO="II-4772"?><NP><NO.P>7</NO.P><TXT>Rozhodnutie bolo Talianskej republike oznámené listom z <DATE ISO="20000802">2. augusta 2000</DATE>.</TXT></NP><NP><NO.P>8</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20000930">30. septembra 2000</DATE> Komisia v súlade s článkom 26 ods. 1 nariadenia č. 659/1999 uverejnila v <HT TYPE="ITALIC">Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev</HT> súhrnné oznámenie, v ktorom uviedla základné údaje o veci, informovala tretie osoby, že nevznáša námietku proti schéme pomoci oznámenej talianskymi orgánmi (<REF.DOC.OJ COLL="C" NO.OJ="278" DATE.PUB="2000" PAGE.FIRST="26">Ú. v. ES C 278, s. 26</REF.DOC.OJ>). Toto oznámenie uvádza, že <QUOT.START ID="QS0004" REF.END="QE0004" CODE="201E"/>znenie rozhodnutia v záväznom jazyku [či jazykoch] neobsahujúce dôverné údaje je dostupné na webstránke [Generálneho sekretariátu Komisie, ktorého elektronická adresa je] http://europa.eu.int/comm/sg/sgb/state_aids<QUOT.END ID="QE0004" REF.START="QS0004" CODE="201C"/>.</TXT></NP><NP><NO.P>9</NO.P><TXT>Talianske orgány <DATE ISO="20001205">5. decembra 2000</DATE> uverejnili dekrét z <DATE ISO="20001113">13. novembra 2000</DATE> stanovujúci vykonávacie pravidlá schémy pomoci pre podniky so sídlom, ako žalobkyňa, v regiónoch stredo-severu Talianska obsahujúce nasledujúce právne stanovisko:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START ID="QS0005" REF.END="QE0005" CODE="201E"/>S prihliadnutím na rozhodnutie Európskej únie z <DATE ISO="20000712">12. júla 2000</DATE>, ktorým sa schválilo uplatňovanie schémy pomoci vyplývajúcej zo zákona č. 488/1992 na obdobie 2000/2006, keď sa pre nové žiadosti okrem iného stanovilo, že opatrenia pomoci sú použiteľné výhradne na výdaje zahrnuté v investičných programoch začatých odo dňa nasledujúceho po podaní týchto žiadostí...<QUOT.END ID="QE0005" REF.START="QS0005" CODE="201C"/></P></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>10</NO.P><TXT>Po tom, čo boli <DATE ISO="20000721">21. júla</DATE> a <DATE ISO="20001003">3. októbra 2000</DATE> uhradené dve faktúry za vykonávanie prác, ktoré boli predmetom zmluvy podpísanej 5. júla toho istého roku, podala žalobkyňa <DATE ISO="20010125">25. januára 2001</DATE> žiadosť o pomoc a pokračovala v realizácii svojho projektu.</TXT></NP><?PAGE NO="II-4773"?><NP><NO.P>11</NO.P><TXT>V júni 2004 navrhol orgán vybavujúci žiadosť žalobkyne o pomoc príslušným vnútroštátnym orgánom, aby zamietli uvedenú žiadosť, keďže k začatiu investičného programu stanoveného na <DATE ISO="20000721">21. júla 2000</DATE> došlo pred dátumom podania tejto žiadosti.</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P>Konanie a návrhy účastníkov konania</P></TI></TITLE><NP><NO.P>12</NO.P><TXT>Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa <DATE ISO="20041020">20. októbra 2004</DATE> podala žaiobkyňa prejednávanú žalobu.</TXT></NP><NP><NO.P>13</NO.P><TXT>Samostatným podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa <DATE ISO="20041220">20. decembra 2004</DATE> vzniesla žalovaná námietku neprípustnosti na základe článku 114 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa.</TXT></NP><NP><NO.P>14</NO.P><TXT>Žaiobkyňa predložila svoje pripomienky k námietke neprípustnosti <DATE ISO="20050302">2. marca 2005</DATE>.</TXT></NP><NP><NO.P>15</NO.P><TXT>Žaiobkyňa navrhuje, aby Súd prvého stupňa:</TXT><P><LIST TYPE="DASH"><ITEM><P>vyhlásil žalobu za prípustnú alebo spojil otázku prípustnosti s konaním o veci samej,</P></ITEM><?PAGE NO="II-4774"?><ITEM><P>zrušil list z <DATE ISO="20000529">29. mája 2000</DATE> v rozsahu, v akom v ňom Komisia vyzvala talianske orgány, aby vzali späť návrh prechodného pravidla týkajúceho sa podnikov, ktoré už začali realizáciu investičného projektu bez toho, aby vopred podali žiadosť o pomoc,</P></ITEM><ITEM><P>zrušil rozhodnutie,</P></ITEM><ITEM><P>zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.</P></ITEM></LIST></P></NP><NP><NO.P>16</NO.P><TXT>Žalobkyňa v rámci svojich pripomienok k námietke neprípustnosti vznesenej Komisiou rovnako navrhuje, aby Súd prvého stupňa na základe opatrení na zabezpečenie priebehu konania spojil na účely ústnej časti konania prejednávanú vec s vecou zaregistrovanou pod číslom T-98/04 z toho dôvodu, že obidve dotknuté veci spolu súvisia.</TXT></NP><NP><NO.P>17</NO.P><TXT>Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupňa:</TXT><P><LIST TYPE="DASH"><ITEM><P>zamietol žalobu uznesením ako zjavne neprípustnú alebo subsidiárne ako neprípustnú,</P></ITEM><ITEM><P>zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.</P></ITEM></LIST></P></NP></GR.SEQ><?PAGE NO="II-4775"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P>Právny stav</P></TI></TITLE><NP><NO.P>18</NO.P><TXT>Podľa článku 114 ods. 1 rokovacieho poriadku, ak niektorý účastník konania o to požiada, Súd prvého stupňa môže rozhodnúť o neprípustnosti pred prejednaním veci samej. V súlade s odsekom 3 rovnakého článku sa námietka neprípustnosti ďalej prejednáva v rámci ústnej časti konania, ak nebude rozhodnuté inak. V prejednávanej veci sa Súd prvého stupňa domnieva, že sa s touto vecou na základe preskúmania spisového materiálu dostatočne oboznámil na to, aby rozhodol o návrhu žalovanej bez toho, aby bolo potrebné začať ústnu časť konania.</TXT></NP><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P>O návrhu na zrušenie listu z <DATE ISO="20000529">29. mája 2000</DATE></P></TI></TITLE><NP><NO.P>19</NO.P><TXT>Komisia uvádza dva dôvody neprípustnosti vychádzajúce po prvé zo skutočnosti, že uvedený list nepredstavuje napadnuteľný akt, a po druhé z nedostatku aktívnej legitimácie žalobkyne.</TXT></NP><NP><NO.P>20</NO.P><TXT>Súd prvého stupňa sa domnieva, že je potrebné preskúmať prvý dôvod neprípustnosti.</TXT></NP><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><P>Tvrdenia účastníkov konania</P></TI></TITLE><NP><NO.P>21</NO.P><TXT>Komisia tvrdí, že list z <DATE ISO="20000529">29. mája 2000</DATE> je výlučne prípravným aktom rozhodnutia, a že teda v súlade s ustálenou judikatúrou nemôže byť predmetom žaloby o neplatnosť.</TXT></NP><?PAGE NO="II-4776"?><NP><NO.P>22</NO.P><TXT>Žalobkyňa tvrdí, že list z <DATE ISO="20000529">29. mája 2000</DATE> je aktom, ktorým Komisia považovala návrh prechodného pravidla podaný talianskymi orgánmi týkajúci sa spôsobilosti investičného projektu v prípadoch, keď vykonávanie uvedeného projektu bolo začaté pred žiadosťou o pomoc, za nezlučiteľný so spoločným trhom. Malo by ísť o <QUOT.START ID="QS0006" REF.END="QE0006" CODE="201E"/>neznámy<QUOT.END ID="QE0006" REF.START="QS0006" CODE="201C"/> a <QUOT.START ID="QS0007" REF.END="QE0007" CODE="201E"/>Zmluvami zakázaný<QUOT.END ID="QE0007" REF.START="QS0007" CODE="201C"/> akt, pretože jeho účinkom by bolo porušenie procesných záruk, ktoré upravuje článok 88 ods. 2 ES v prospech dotknutých účastníkov konania.</TXT></NP><NP><NO.P>23</NO.P><TXT>V podstate zdôrazňuje, že ak je výzva na späťvzatie návrhu podaného v rámci oznámenia schémy štátnej pomoci členským štátom prijatá, má rovnaký právny účinok ako záporné rozhodnutie v zmysle článku 7 ods. 5 nariadenia č. 659/1999 bez toho, aby boli dodržané procesné záruky, ktoré majú dotknutí účastníci konania. Komisia listom z <DATE ISO="20000529">29. mája 2000</DATE> <QUOT.START ID="QS0008" REF.END="QE0008" CODE="201E"/>predvídala<QUOT.END ID="QE0008" REF.START="QS0008" CODE="201C"/> posúdenie, ktoré musela urobiť, a vylúčila prípustnosť návrhu talianskych orgánov dokonca ešte pred poskytnutím príležitosti zúčastneným stranám predložiť ich pripomienky (rozsudok Súdneho dvora zo <DATE ISO="19841114">14. novembra 1984</DATE>, Intermills/Komisia, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="323/82" YEAR="1984" PAGE.ECR="3809">323/82, Zb. s. 3809, bod 21</REF.DOC.ECR>).</TXT></NP><NP><NO.P>24</NO.P><TXT>Žalobkyňa dodáva, že pokiaľ by nebolo zároveň požadované zrušenie listu z <DATE ISO="20000529">29. mája 2000</DATE>, hrozilo by riziko, že by v právnom poriadku Spoločenstva bol ponechaný akt, ktorý predstavuje protiprávny základ pre späťvzatie návrhu prechodného pravidla talianskymi orgánmi.</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><P>Posúdenie Súdom prvého stupňa</P></TI></TITLE><NP><NO.P>25</NO.P><TXT>Podľa ustálenej judikatúry, akty alebo rozhodnutia spôsobilé byť predmetom žaloby o neplatnosť sú jedinými opatreniami majúcimi právne záväzné účinky, ktorými môžu byť dotknuté záujmy žalobcu a ktoré podstatným spôsobom menia jeho právne postavenie. Okrem toho, pokiaľ ide o akty alebo rozhodnutia, ktoré sú<?PAGE NO="II-4777"?> prijímané v niekoľkých fázach, predovšetkým v rámci interného konania, sú za napadnuteľné akty považované len tie opatrenia, ktoré obsahujú konečné stanovisko orgánu v rámci tohto konania s výnimkou predbežných opatrení, ktorých cieľom je príprava konečného rozhodnutia (rozsudok Súdneho dvora z <DATE ISO="19811111">11. novembra 1981</DATE>, IBM/Komisia, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="60/81" YEAR="1981" PAGE.ECR="2639">60/81, Zb. s. 2639, bod 10</REF.DOC.ECR>, a rozsudok Súdu prvého stupňa z <DATE ISO="19921218">18. decembra 1992</DATE>, Cimenteries CBR a i./Komisia, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="T-10/92—T-12/92+T-15/92" YEAR="1992" PAGE.ECR="II-2667">T-10/92 až T-12/92 a T-15/92, Zb. s. II-2667, bod 28</REF.DOC.ECR>).</TXT></NP><NP><NO.P>26</NO.P><TXT>Žalobkyňa sa v prejednávanej veci domáha zrušenia listu Komisie adresovaného talianskym orgánom v priebehu predbežného zisťovania ich návrhu oznámenej pomoci a predchádzajúceho prijatiu rozhodnutia.</TXT></NP><NP><NO.P>27</NO.P><TXT>V tomto ohľade je potrebné pripomenúť, že predbežné zisťovanie zavedené článkom 88 ods. 3 ES a upravené článkom 4 nariadenia č. 659/1999 smeruje k tomu, aby bola Komisii poskytnutá lehota na uváženie a dostatočné prešetrenie, aby jej bolo umožnené vytvoriť si prvé stanovisko k návrhu oznámenej pomoci so zámerom, aby dospela k záveru bez toho, aby bolo nevyhnutné dôkladné prešetrenie, že sú zlučiteľné so Zmluvou, alebo naopak, aby skonštatovala, že ich obsah vyvoláva v tomto ohľade pochybnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z <DATE ISO="20010215">15. februára 2001</DATE>, Rakúsko/Komisia, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-99/98" YEAR="2001" PAGE.ECR="I-1101">C-99/98, Zb. s. I-1101, body 53 a 54</REF.DOC.ECR>).</TXT></NP><NP><NO.P>28</NO.P><TXT>Konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 88 ods. 2 ES a článku 6 nariadenia č. 659/1999, ktoré umožňuje Komisii pred prijatím rozhodnutia mať úplne jasno vo vzťahu ku všetkým údajom týkajúcim sa prípadu, sa stáva nevyhnutným v momente, keď Komisia má závažné ťažkosti pri posudzovaní, či pomoc je zlučiteľná so spoločným trhom (rozsudok Súdneho dvora z <DATE ISO="19930615">15. júna 1993</DATE>, Matra/Komisia, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-225/91" YEAR="1993" PAGE.ECR="I-3203">C-225/91, Zb. s. I-3203, bod 33</REF.DOC.ECR>).</TXT></NP><?PAGE NO="II-4778"?><NP><NO.P>29</NO.P><TXT>Aj keď je jej právomoc viazaná, pokiaľ ide o rozhodnutie začať konanie vo veci formálneho zisťovania, Komisia využíva viac-menej určitú možnosť voľnej úvahy pri vyšetrovaní a zisťovaní okolností prípadu s cieľom zistiť, či tieto vyvolávajú závažné ťažkosti. V súlade s cieľom článku 88 ods. 3 ES a povinnosťou správneho úradného postupu, ktorá tomu prislúcha, môže Komisia predovšetkým začať dialóg so štátom, ktorý pristúpil k oznamovaciemu konaniu, alebo s tretími stranami s cieľom prekonať v priebehu predbežného konania prípadne vzniknuté ťažkosti (rozsudok Súdu prvého stupňa z <DATE ISO="20010315">15. marca 2001</DATE>, Prayon-Rupel/Komisia, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="T-73/98" YEAR="2001" PAGE.ECR="II-867">T-73/98, Zb. s. II-867, bod 45</REF.DOC.ECR>).</TXT></NP><NP><NO.P>30</NO.P><TXT>List Komisie z <DATE ISO="20000529">29. mája 2000</DATE> rovnako ako tie, ktoré mu predchádzali, listy pochádzajúce od talianskych orgánov a schôdzka, ktorá sa konala v Bruseli medzi zamestnancami orgánov a predstaviteľmi uvedených orgánov, presne zapadajú do rámca vyššie uvedeného dialógu.</TXT></NP><NP><NO.P>31</NO.P><TXT>Komisia sa v tomto liste zaoberala špecifickou otázkou, teda návrhom talianskych orgánov vložiť do návrhu pomoci ustanovenie o prechode z platnej schémy pomoci na schému, ktorá bola predmetom oznámenia z <DATE ISO="19991118">18. novembra 1999</DATE>. Toto ustanovenie smerovalo k uznaniu spôsobilosti investičného programu podnikov, ktoré začali vykonávanie uvedeného programu pred podaním akejkoľvek žiadosti o pomoc.</TXT></NP><NP><NO.P>32</NO.P><TXT>Ak Komisia v liste z <DATE ISO="20000529">29. mája 2000</DATE> jasne zdôrazňovala, že dotknutý návrh vyvoláva v rámci preskúmavania zlučiteľnosti predmetného návrhu ťažkosti s ohľadom, podľa nej, na nesúlad tohto prechodného ustanovenia s bodom 4.2 usmernení k národnej regionálnej pomoci, nie je zaujatie tohto postoja žalovanou stranou žiadnym spôsobom záväzné pre oznamujúci štát.</TXT></NP><?PAGE NO="II-4779"?><NP><NO.P>33</NO.P><TXT>Z preskúmania ustanovení nariadenia č. 659/1999 vyplýva, že pokiaľ má Komisia právomoc v rámci konania vo veci formálneho zisťovania prinútiť členský štát, aby v určenom zmysle zmenil svoj návrh pomoci pod hrozbou vyhlásenia jeho nezlučiteľnosti so spoločným trhom, nedisponuje takou právomocou v priebehu fázy predbežného zisťovania a nemá inú možnosť, s výnimkou začatia formálneho konania, ako prijať rozhodnutie o tom, že nemá námietky.</TXT></NP><NP><NO.P>34</NO.P><TXT>Ako vyplýva zo samotného znenia listu z <DATE ISO="20000529">29. mája 2000</DATE>, talianske orgány boli iba <QUOT.START ID="QS0009" REF.END="QE0009" CODE="201E"/>vyzvané<QUOT.END ID="QE0009" REF.START="QS0009" CODE="201C"/> na vzatie svojho návrhu späť a v rámci slobodne uskutočneného výberu sa tak mohli prispôsobiť pokynom služieb Komisie alebo naopak, zachovať svoj pôvodný návrh nezmenený s dotknutým prechodným ustanovením.</TXT></NP><NP><NO.P>35</NO.P><TXT>Nebude teda možné považovať list z <DATE ISO="20000529">29. mája 2000</DATE> za akt s právne záväznými účinkami v zmysle, v akom to vyžaduje judikatúra uvedená v bode 25 vyššie. Okrem toho a na rozdiel od tvrdení žalobkyne určenie právnej povahy uvedeného listu nemôže závisieť na neskoršom akte, teda na rozhodnutí štátu, ktorý urobil oznámenie, zmeniť alebo nezmeniť návrh pomoci podľa požiadaviek Komisie.</TXT></NP><NP><NO.P>36</NO.P><TXT>Zdá sa, že list z <DATE ISO="20000529">29. mája 2000</DATE> v skutočnosti predstavuje výlučne iba prípravné opatrenie konečného rozhodnutia, v prejednávanom prípade rozhodnutia.</TXT></NP><NP><NO.P>37</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že žaloba je v rozsahu, v akom smeruje k zrušeniu listu z <DATE ISO="20000529">29. mája 2000</DATE>, neprípustná.</TXT></NP></GR.SEQ></GR.SEQ><?PAGE NO="II-4780"?><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P>O návrhu na zrušenie rozhodnutia</P></TI></TITLE><NP><NO.P>38</NO.P><TXT>Komisia oponuje na základe troch dôvodov neprípustnosti vychádzajúcich po prvé z oneskoreného podania žaloby, po druhé zo skutočnosti, že napadnutý akt nepredstavuje opatrenie s právne záväznými účinkami, ktorými môžu byť dotknuté záujmy žalobkyne a ktoré podstatným spôsobom menia jej právne postavenie, a po tretie z nedostatku aktívnej legitimácie žalobkyne.</TXT></NP><NP><NO.P>39</NO.P><TXT>Súd prvého stupňa sa domnieva, že je potrebné preskúmať prvý dôvod neprípustnosti vychádzajúci z oneskoreného podania žaloby.</TXT></NP><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><P>Tvrdenia účastníkov konania</P></TI></TITLE><NP><NO.P>40</NO.P><TXT>Komisia zdôrazňuje, že výňatky z rozhodnutia boli uverejnené v úradnom vestníku <DATE ISO="20000930">30. septembra 2000</DATE> s odkazom na webovú stránku, kde bolo k dispozícii celé znenie rozhodnutia, a že dvojmesačná lehota na podanie žaloby teda začala plynúť štrnásť dní po uverejnení <DATE ISO="20000930">30. septembra 2000</DATE> a uplynula s prihliadnutím na desaťdennú lehotu z dôvodu vzdialenosti poskytnutej účastníkom, ktorí mali svoje obvyklé miesto pobytu v Taliansku, <DATE ISO="20001224">24. decembra 2000</DATE>. Prejednávaná žaloba, ktorá bola podaná <DATE ISO="20041020">20. októbra 2004</DATE>, bola teda zjavne podaná oneskorene.</TXT></NP><NP><NO.P>41</NO.P><TXT>Žalovaná tiež tvrdí, že určujúcim prvkom pre výpočet lehôt na podanie žaloby je dátum uverejnenia alebo prípadne dátum, keď sa o rozhodnutí dozvedela a nie, keď sa dozvedela o korešpondencii, ktorá predchádzala prijatiu samotného rozhodnutia. Podľa Komisie teda žalobkyňa nesprávne tvrdí, že lehota na podanie žaloby začala<?PAGE NO="II-4781"?> plynúť od okamihu, keď jej advokát v septembri 2004 odovzdal kópiu listu z <DATE ISO="20000529">29. mája 2000</DATE> a <QUOT.START ID="QS0010" REF.END="QE0010" CODE="201E"/>vysvetlil jej jeho obsah<QUOT.END ID="QE0010" REF.START="QS0010" CODE="201C"/>.</TXT></NP><NP><NO.P>42</NO.P><TXT>Žalobkyňa uvádza, že svoju žiadosť o pomoc podala <DATE ISO="20010125">25. januára 2001</DATE> bez toho, aby pred príslušným vnútroštátnym súdom napadla dekrét z <DATE ISO="20001113">13. novembra 2000</DATE> a <QUOT.START ID="QS0011" REF.END="QE0011" CODE="201E"/>tiež bez pokusu o prečítanie rozhodnutia z <DATE ISO="20000712">12. júla 2000</DATE><QUOT.END ID="QE0011" REF.START="QS0011" CODE="201C"/> prijatého podľa uvedeného dekrétu <QUOT.START ID="QS0012" REF.END="QE0012" CODE="201E"/>Európskou úniou<QUOT.END ID="QE0012" REF.START="QS0012" CODE="201C"/> formuláciou, ktorá neumožňuje určiť podmienky uverejnenia dotknutého textu.</TXT></NP><NP><NO.P>43</NO.P><TXT>Ignorovala tiež možnosť zoznámiť sa v septembri 2000 s úplným znením rozhodnutia prezretím si <QUOT.START ID="QS0013" REF.END="QE0013" CODE="201E"/>jednej z tisícok strán... najväčšej webovej stánky sveta<QUOT.END ID="QE0013" REF.START="QS0013" CODE="201C"/>. Žalobkyňa v tomto ohľade poznamenáva, že elektronická adresa uvedená v stručnom oznámení uverejnenom v úradnom vestníku <DATE ISO="20000930">30. septembra 2000</DATE> vôbec nezodpovedá zneniu rozhodnutia, ale časti stránky <QUOT.START ID="QS0014" REF.END="QE0014" CODE="201E"/>Únie<QUOT.END ID="QE0014" REF.START="QS0014" CODE="201C"/>, ktorá je venovaná všetkým rozhodnutiam v oblasti štátnej pomoci.</TXT></NP><NP><NO.P>44</NO.P><TXT>V dôsledku návrhu na odňatie finančnej pomoci sa žalobkyňa v septembri 2004 spojila so svojím zástupcom v prebiehajúcom konaní, ktorý jej odovzdal kópiu rozhodnutia a predovšetkým listu z <DATE ISO="20000529">29. mája 2000</DATE>. Žalobkyňa tvrdí, že lehota na podanie žaloby začala plynúť až od okamihu, keď sa dozvedela o uvedenom liste, z ktorého obsahu jasne vyplýva, že Komisia porušila svoju povinnosť začať konanie vo veci formálneho zisťovania.</TXT></NP><NP><NO.P>45</NO.P><TXT>Ani prečítanie stručného oznámenia uverejneného v úradnom vestníku, ani znenia rozhodnutia nemohli žalobkyni umožniť, aby sa uistila, že v priebehu predbežného zisťovania boli splnené podmienky na povinné začatie konania vo veci formálneho<?PAGE NO="II-4782"?> zisťovania. Keďže chýba čo i len najmenší náznak, že by prípadná žaloba proti rozhodnutiu mohla prekonať prekážku jej neprípustnosti pre nedostatok individuálnych záujmov, nemôže sa žalobkyni vytýkať, že nenapadla rozhodnutie, a nemožno sa ani domnievať, že lehota na podanie žaloby začala plynúť od jeho uverejnenia <DATE ISO="20000930">30. septembra 2000</DATE>.</TXT></NP><NP><NO.P>46</NO.P><TXT>Žalobkyňa nakoniec zdôrazňuje, že nepovažovala za nutné napadnúť ministerský dekrét z <DATE ISO="20001113">13. novembra 2000</DATE> a nebola vôbec povinná napadnúť rozhodnutie, pretože sa domnievala podľa výkladu vnútroštátnych vykonávacích ustanovení o schéme pomoci, že sa môže zúčastniť prvého vyhlásenia uplatňovania novej schémy pomoci, keď sa vzdá časti pomoci zodpovedajúcej sume dvoch faktúr uhradených pred podaním žiadosti o pomoc, čo vykonala tým, že orgánu preverujúcemu jej žiadosť o pomoc zámerne neoznámila dve dotknuté faktúry.</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><P>Posúdenie Súdom prvého stupňa</P></TI></TITLE><NP><NO.P>47</NO.P><TXT>Podľa článku 230 piateho odseku ES musia byť žaloby o neplatnosť podané v lehote dvoch mesiacov. Táto lehota začína plynúť podľa okolností odo dňa uverejnenia príslušného aktu alebo jeho oznámenia žalobcovi, alebo ak toto chýba, odo dňa, keď sa o ňom žalobca dozvedel.</TXT></NP><NP><NO.P>48</NO.P><TXT>Zo samotného znenia tohto ustanovenia vyplýva, že kritérium dátumu, keď sa žalobca o akte dozvedel, ako okamih začiatku plynutia lehoty žaloby, má vo vzťahu k uverejneniu a oznámeniu aktu podpornú povahu (pozri rozsudok Súdneho dvora z <DATE ISO="19980310">10. marca 1998</DATE>, Nemecko/Rada, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-122/95" YEAR="1998" PAGE.ECR="I-973">C-122/95, Zb. s. I-973, bod 35</REF.DOC.ECR>, a rozsudok Súdu prvého stupňa z <DATE ISO="20031127">27. novembra 2003</DATE>, Regione Siciliana/Komisia, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="T-190/00" YEAR="2003" PAGE.ECR="II-5015">T-190/00, Zb. s. II-5015, bod 30</REF.DOC.ECR> a tam citovanú judikatúru). Z judikatúry rovnako vyplýva, že v prípade, ak nedošlo k uverejneniu ani k oznámeniu aktu, má ten, kto vie<?PAGE NO="II-4783"?> o existencii aktu, ktorý sa ho týka, požiadať o jeho úplné znenie v primeranej lehote, ale že za takýchto okolností lehota na podanie žaloby začína plynúť až od chvíle, keď sa dotknutá tretia strana dozvie presný obsah daného aktu a dôvody jeho prijatia, aby mohla využiť svoje právo podať žalobu (rozsudky Súdneho dvora zo <DATE ISO="19880706">6. júla 1988</DATE>, Dillinger Hüttenwerke/Komisia, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="236/86" YEAR="1988" PAGE.ECR="3761">236/86, Zb. s. 3761, bod 14</REF.DOC.ECR>, a z <DATE ISO="19980219">19. februára 1998</DATE>, Komisia/Rada, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-309/95" YEAR="1998" PAGE.ECR="I-655">C-309/95, Zb. s. I-655, bod 18</REF.DOC.ECR>).</TXT></NP><NP><NO.P>49</NO.P><TXT>Taktiež treba pripomenúť, že pokiaľ ide o akty, ktoré sa podľa ustálenej praxe dotyčného orgánu uverejňujú v úradnom vestníku, aj napriek tomu, že toto uverejnenie nie je podmienkou ich uplatňovania, Súdny dvor a Súd prvého stupňa si osvojili názor, že kritérium dátumu, keď sa žalobca o akte dozvedel, sa na plynutie lehoty na podanie žaloby použije dátum uverejnenia, od ktorého začína plynúť lehota na podanie žaloby (pozri, pokiaľ ide o akty Rady, ktorými sa uzatvárajú medzinároďné zmluvy zaväzujúce Spoločenstvo, rozsudok Nemecko/Rada, už citovaný, bod 39, a pokiaľ ide o rozhodnutia Komisie ukončiť zisťovacie konanie týkajúce sa pomoci v zmysle článku 88 ods. 2 ES, rozsudok Súdu prvého stupňa z <DATE ISO="19990128">28. januára 1999</DATE>, BAI/Komisia, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="T-14/96" YEAR="1999" PAGE.ECR="II-139">T-14/96, Zb. s. II-139, bod 36</REF.DOC.ECR>). Za takýchto okolností sa totiž môžu dotknuté tretie osoby oprávnene domnievať, že predmetný akt bude uverejnený.</TXT></NP><NP><NO.P>50</NO.P><TXT>Vo veci samej je namieste uviesť, že rozhodnutie bolo oznámené Talianskej republike, ktorá je jeho jediným adresátom, listom z <DATE ISO="20000402">2. apríla 2000</DATE> a že bolo predmetom stručného oznámenia v úradnom vestníku v zmysle článku 26 ods. 1 nariadenia č. 659/1999.</TXT></NP><NP><NO.P>51</NO.P><TXT>V súlade s ustanovením uvedeným vyššie rozhodnutia, ktorými Komisia po predbežnom zisťovaní konštatuje, že oznámené opatrenie, ktoré spadá do pôsobnosti článku 87 ods. 1 ES, nevyvoláva pochybnosti o jeho zlučiteľnosti so spoločným trhom a považuje toto opatrenie za zlučiteľné so spoločným trhom, sa zverejňujú v úradnom vestníku vo forme stručného oznámenia, ktoré obsahuje<?PAGE NO="II-4784"?> informáciu o tom, že je možné získať vyhotovenie rozhodnutia v záväznom jazykovom znení či zneniach. Takéto oznámenie má za cieľ poskytnúť dotknutým tretím osobám stručný súhrn podstatných náležitostí rozhodnutia.</TXT></NP><NP><NO.P>52</NO.P><TXT>Podľa ustálenej praxe Komisie, ktorá sa uplatňovala od mája 1999 po vstupe nariadenia č. 659/1999 do platnosti, obsahuje stručné oznámenie uvedené v predchádzajúcom bode odkaz na webovú stránku Generálneho sekretariátu Komisie spolu so zmienkou o tom, že úplné znenie predmetného rozhodnutia neobsahujúce dôverné údaje je na tejto stránke dostupné v záväznom jazykovom znení či zneniach.</TXT></NP><NP><NO.P>53</NO.P><TXT>To, že Komisia poskytne tretím osobám úplný prístup k zneniu rozhodnutia umiestneného na jej webovej stránke v spojení s uverejnením stručného oznámenia v úradnom vestníku, ktoré umožňuje dotknutým osobám zistiť existenciu predmetného rozhodnutia a ktoré ich oboznamuje s touto možnosťou prístupu cez internet, musí byť považované za uverejnenie v zmysle článku 230 piateho odseku ES (rozsudok Súdu prvého stupňa z <DATE ISO="20050615">15. júna 2005</DATE>, Olsen/Komisia, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="T-17/02" YEAR="2005" PAGE.ECR="II-2031">T-17/02, Zb. s. II-2031, bod 80</REF.DOC.ECR>).</TXT></NP><NP><NO.P>54</NO.P><TXT>V prejednávanom prípade vyplýva zo spisu, že Komisia <DATE ISO="20000930">30. septembra 2000</DATE> uverejnila v úradnom vestníku stručné oznámenie o rozhodnutí uvádzajúce dátum jeho prijatia, dotknutý členský štát, číslo pomoci, jej názov, cieľ a právny základ, rozpočet, ktorý je pre ňu určený, a jej trvanie. Toto oznámenie taktiež uvádza, že znenie rozhodnutia neobsahujúce dôverné údaje je dostupné na webovej stránke Komisie v záväznom jazykovom znení či zneniach a uvádza elektronickú adresu umožňujúcu prístup k tomuto zneniu.</TXT></NP><NP><NO.P>55</NO.P><TXT>Skutočnosť, že prístup k zneniu rozhodnutia nie je okamžitý, nemôže vyvrátiť záver uvedený v bode 53 vyššie. Je nesporné, že elektronická adresa uvedená v stručnom oznámení uverejnenom v úradnom vestníku zodpovedá časti webovej stránky Komisie obsahujúcej súpis rozhodnutí orgánu v oblasti štátnej pomoci,<?PAGE NO="II-4785"?> a predovšetkým, že tie nevyvolávajú námietky rozdelené podľa dotknutej oblasti činnosti, roku prijatia a čísla pomoci. S ohľadom na informácie uvedené v stručnom oznámení, tak ako bolo pripomenuté v predchádzajúcom bode, je veľmi jednoduché pre akúkoľvek dotknutú osobu získať prístup k zneniu dotknutého rozhodnutia.</TXT></NP><NP><NO.P>56</NO.P><TXT>Dvojmesačná lehota na podanie žaloby teda začala plynúť v súlade s článkom 102 ods. 1 rokovacieho poriadku štrnásť dní po uverejnení <DATE ISO="20000930">30. septembra 2000</DATE> a uplynula s ohľadom na desaťdennú lehotu z dôvodu vzdialenosti a odloženie uplynutia lehoty, pokiaľ jej koniec pripadá na nedeľu alebo deň štátneho sviatku, <DATE ISO="20001227">27. decembra 2000</DATE>, teda viac ako tri roky pred podaním žaloby.</TXT></NP><NP><NO.P>57</NO.P><TXT>Napokon je potrebné dodať, že žaloba musí byť tiež posúdená ako oneskorená, dokonca aj v prípade použitia podporného kritéria, dátumu, keď sa žalobca o akte dozvedel.</TXT></NP><NP><NO.P>58</NO.P><TXT>Vzhľadom na uverejnenie stručného oznámenia týkajúceho sa rozhodnutia v úradnom vestníku <DATE ISO="20000930">30. septembra 2000</DATE> treba predpokladať, že k tomuto dátumu žalobkyňa o existencii rozhodnutia vedela. V súlade s judikatúrou spomenutou v bode 48 vyššie dôsledkom tohto oboznámenia sa s aktom je povinnosť žalobkyne požiadať Komisiu v primeranej lehote o úplné znenie dotknutého aktu, čo neurobila.</TXT></NP><NP><NO.P>59</NO.P><TXT>Okrem toho žalobkyňa tiež vedela o existencii rozhodnutia v nadväznosti na uverejnenie ministerského dekrétu z <DATE ISO="20001113">13. novembra 2000</DATE> v Taliansku <DATE ISO="20001205">5. decembra 2000</DATE>, kde vo svojich ustanoveniach o právnom základe uvádza rozhodnutie <QUOT.START ID="QS0015" REF.END="QE0015" CODE="201E"/>Európskej únie<QUOT.END ID="QE0015" REF.START="QS0015" CODE="201C"/> z <DATE ISO="20000712">12. júla 2000</DATE>. V tomto ohľade sa žalobkyňa nemôže užitočne dovolávať údajnej nepresnosti tejto poslednej uvedenej formulácie, aby odôvodnila svoju nečinnosť pri vyhľadávaní a získavaní znenia rozhodnutia, čo jej ako bežne obozretnému subjektu prislúchalo urobiť.</TXT></NP><?PAGE NO="II-4786"?><NP><NO.P>60</NO.P><TXT>Napokon je potrebné uviesť, že odchýliť sa od použitia právnej úpravy Spoločenstva týkajúcej sa procesných lehôt je možné v súlade s článkom 45 druhým odsekom Štatútu Súdneho dvora, pokiaľ ide o výnimočné prípady nepredvídateľnej okolnosti alebo vyššej moci, (uznesenie Súdneho dvora z <DATE ISO="19920205">5. februára 1992</DATE>, Francúzsko/Komisia, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-59/91" YEAR="1992" PAGE.ECR="I-525">C-59/91, Zb. s. I-525, bod 8</REF.DOC.ECR>, a zo <DATE ISO="19980507">7. mája 1998</DATE>, Írsko/Komisia, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-239/97" YEAR="1998" PAGE.ECR="I-2655">C-239/97, Zb. s. I-2655, bod 7</REF.DOC.ECR>) alebo ospravedlniteľnej chyby (rozsudok Súdu prvého stupňa z <DATE ISO="19910529">29. mája 1991</DATE>, Bayer/Komisia, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="T-12/90" YEAR="1991" PAGE.ECR="II-219">T-12/90, Zb. s. II-219, body 28 a 29</REF.DOC.ECR>, potvrdený rozsudkom Súdneho dvora z <DATE ISO="19941215">15. decembra 1994</DATE>, Bayer/Komisia, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-195/91 P" YEAR="1994" PAGE.ECR="I-5619">C-195/91 P, Zb. s. I-5619</REF.DOC.ECR>), a to v medziach, kde striktné použitie týchto pravidiel zodpovedá požiadavke právnej istoty a nutnosti zabrániť akejkoľvek diskriminácii alebo svojvoľnému zaobchádzaniu pri výkone spravodlivosti (rozsudok Súdneho dvora z <DATE ISO="19870115">15. januára 1987</DATE>, Misset/Rada, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="152/85" YEAR="1987" PAGE.ECR="223">152/85, Zb. s. 223, bod 11</REF.DOC.ECR>, a uznesenie Írsko/Komisia, už citované, bod 7).</TXT></NP><NP><NO.P>61</NO.P><TXT>Žalobkyňa v prejednávanej veci nepreukázala existenciu ospravedlniteľnej chyby alebo prípad nepredvídateľnej okolnosti alebo vyššej moci a dokonca sa na ne ani neodvolávala.</TXT></NP><NP><NO.P>62</NO.P><TXT>V tejto súvislosti úvahy žalobkyne o dôsledkoch neskoršieho zistenia údajného dôvodu protiprávnosti rozhodnutia alebo o jej výklade vnútroštátnej právnej úpravy uplatňovania schémy pomoci a jej následné presvedčenie, že môže uvedenú schému využiť bez ohľadu na to, že žiadosť o pomoc bola podaná po začatí realizácie jej investičného projektu, sú absolútne irelevantné.</TXT></NP><NP><NO.P>63</NO.P><TXT>Aj keby rozhodnutie, ktoré jasne stanovuje, že na spôsobilosť získať investičnú pomoc stanovenú režimom musia byť žiadosti o pomoc podané pred začatím realizácie projektov, ukrátilo žalobkyňu na jej právach, mohla podať žalobu o neplatnosť z dôvodov, ktoré mala sama špecifikovať, a nemala nechať uplynúť záväznú dvojmesačnú lehotu stanovenú na tento účel.</TXT></NP><?PAGE NO="II-4787"?><NP><NO.P>64</NO.P><TXT>Nie je úlohou Súdu prvého stupňa pri posudzovaní prípustnosti prejednávanej žaloby s ohľadom na dodržiavanie dvojmesačnej lehoty stanovenej na jej podanie preverovať opodstatnenosť implicitnej, ale nevyhnutnej požiadavky obsiahnutej v tvrdení žalobkyne, a síce, že rozhodnutie nebolo postihnuté žiadnou vadou, ktorú by mohla v rámci žaloby o neplatnosť v lehote napadnúť, čo podľa žalobkyne vysvetľuje jej pôvodné presvedčenie o tom, že ona sama nemá osobný záujem na podaní žaloby.</TXT></NP><NP><NO.P>65</NO.P><TXT>V každom prípade prijatie odôvodnenia žalobkyne o nutnosti posunutia začiatku plynutia lehoty na podanie žaloby na deň, keď sa dozvedela o údajnej protiprávnosti dotknutého aktu, by všeobecne znamenalo umožniť časovo neobmedzené spochybňovanie aktov Spoločenstva vyvolávajúcich právne účinky, čo je úplne v rozpore s požiadavkami právnej istoty.</TXT></NP><NP><NO.P>66</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že prejednávaná žaloba musí byť v rozsahu, v akom navrhuje zrušenie rozhodnutia, posúdená ako podaná oneskorene, a musí byť preto zamietnutá ako neprípustná bez toho, aby bolo potrebné preskúmavať ostatné dôvody neprípustnosti vznesené Komisiou.</TXT></NP><NP><NO.P>67</NO.P><TXT>Z vyššie uvedeného vyplýva, že prejednávanú žalobu treba zamietnuť v plnom rozsahu ako neprípustnú a netreba vyhovieť návrhu, ktorý predložila žalobkyňa, na prijatie opatrenia na zabezpečenie priebehu konania, ktorý sa stal bezpredmetným.</TXT></NP></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P>O trovách</P></TI></TITLE><NP><NO.P>68</NO.P><TXT>Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie.</TXT></NP></GR.SEQ></GR.SEQ><?PAGE NO="II-4788"?><JURISDICTION><INTRO><P>Z týchto dôvodov</P><P>SÚD PRVÉHO STUPŇA (piata komora)</P><P>nariadil:</P></INTRO><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>Žaloba sa zamieta ako neprípustná.</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Žalobkyňa znáša svoje vlastné trovy konania, ako aj trovy konania Komisie.</TXT></NP></ITEM></LIST></JURISDICTION></CONTENTS.ORDER><SIGNATURE.CASE><P>V Luxemburgu <DATE ISO="20051121">21. novembra 2005</DATE></P><SIGNATORY><P>Tajomník</P><P>E. Coulon</P></SIGNATORY><SIGNATORY><P>Predseda komory</P><P>M. Vilaras</P></SIGNATORY></SIGNATURE.CASE></ORDER>