<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><CONCLUSION NNC="YES" xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.55-20141201.xd"><BIB.CONCLUSION><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>C‑672/15</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62015CC0672</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:961">EU:C:2016:961</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>17</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>17</PAGE.TOTAL></BIB.CONCLUSION><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P>NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA – M. BOBEK – VEC C 672/15</P><P>NORIA DISTRIBUTION</P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Návrhy generálneho advokáta</HT></P><P><HT TYPE="UC">Michal Bobek</HT></P><P>prednesené <DATE ISO="20161215">15. decembra 2016</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk prednesu: angličtina.</P></NOTE></P></TI><STI><P><HT TYPE="BOLD">Vec C‑672/15</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">Procureur de la République</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">proti</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">Noria Distribution SARL</HT></P><P><HT TYPE="NORMAL">[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal de grande instance de Perpignan (Súd prvého stupňa Perpignan, Francúzsko)]</HT></P></STI></TITLE><INDEX><KEYWORD>Potravinové doplnky</KEYWORD><KEYWORD>Vitamíny a minerály</KEYWORD><KEYWORD>Vzájomné uznávanie</KEYWORD><KEYWORD>Stanovenie maximálnych denných dávok</KEYWORD></INDEX><CONTENTS.CONCLUSION><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">I –</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Úvod</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1.</NO.P><TXT>Spoločnosť Noria Distribution SARL (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0001" ID="QS0001"/>Noria<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/>) je stíhaná za to, že vo Francúzsku predávala potravinové doplnky, ktoré obsahovali vitamíny a minerály v množstve, ktoré presahovalo maximálne hodnoty stanovené podľa francúzskeho práva. Spoločnosť Noria to nepopiera. Vo svojej odpovedi však tvrdí, že tieto maximálne hodnoty nie sú platné, pretože boli stanovené v rozpore s právom Únie. Spoločnosť Noria dodáva, že tie isté výrobky vyrába a predáva v súlade s právnymi predpismi v ostatných členských štátoch. Zastáva názor, že francúzske právo je v rozpore s právom Únie tiež preto, lebo nestanovuje žiadny zjednodušený postup vzájomného uznávania, ktorý by spoločnosti Noria umožnil dovážať jej výrobky do Francúzska.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd prejednávajúci vec sa pýta, či neexistencia zjednodušeného postupu vzájomného uznávania je v skutočnosti zlučiteľná s právom Únie. Vnútroštátny súd sa tiež pýta, či určité aspekty spôsobu stanovenia dotknutých maximálnych hodnôt sú zlučiteľné s právom Únie. Osobitne chce zistiť a) či pri stanovení týchto maximálnych hodnôt treba zohľadniť nielen vnútroštátny, ale aj medzinárodný vedecký výskum a b) či živiny môžu byť zoskupené a maximálne hodnoty vyjadrené ako násobky odporúčaných denných dávok.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="2"?><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">II –</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Právny rámec</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>A –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Právo Únie</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>Smernica 2002/46</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3.</NO.P><TXT>Odôvodnenie 13 smernice 2002/46/ES<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0002"><P>Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/46/ES z <DATE ISO="20020610">10. júna 2002</DATE> o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa potravinových doplnkov (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="183" PAGE.FIRST="51" DATE.PUB="2002">Ú. v. ES L 183, 2002, s. 51</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 13/029, s. 490).</P></NOTE> (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0002" ID="QS0002"/>smernica<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/>) stanovuje, že nadmerný príjem vitamínov a minerálov môže mať negatívne účinky na zdravie, a preto je potrebné stanoviť ich maximálne hladiny. Odôvodnenie 14 stanovuje, že:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><CONSID><P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0003" ID="QS0003"/>Preto, ak sú maximálne hladiny stanovené, treba venovať pozornosť horným bezpečným hladinám vitamínov a minerálov, určeným na základe vedeckého zhodnotenia rizík – vychádzajúc pri tom zo všeobecne akceptovateľných vedeckých údajov – a príjmom takýchto živín z bežnej stravy. Pri stanovovaní maximálnych hladín je potrebné venovať náležitú pozornosť referenčným množstvám príjmu.<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/></P></CONSID></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4.</NO.P><TXT>Článok 2 smernice definuje nasledujúce pojmy:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><LIST TYPE="OTHER"><ITEM><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0004" ID="QS0004"/>a)</NO.P><TXT>pod pojmom potravinové doplnky‘ sa rozumejú potraviny, ktorých účelom je doplňovanie bežnej stravy, a ktoré sú koncentrovanými zdrojmi živín alebo iných látok s nutričným alebo fyziologickým účinkom – samostatne alebo v kombinácii – predávané vo forme dávok a to také formy ako sú kapsule, pastilky, tabletky, pilulky a iné podobné formy, vrecúška s práškom, ampulky s kvapalinou, fľaštičky na dávkovanie kvapiek a iné podobné formy kvapalín a práškov určené na príjem v meraných množstvách v malých jednotkách;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>pod pojmom <QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0005" ID="QS0005"/>živiny<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="2018" ID="QE0005"/> sa rozumejú nasledovné látky:</TXT><P><LIST TYPE="roman"><ITEM><NP><NO.P>i)</NO.P><TXT>vitamíny,</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>ii)</NO.P><TXT>minerály.<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/></TXT></NP></ITEM></LIST></P></NP></ITEM></LIST></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5.</NO.P><TXT>Článok 3 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0006" ID="QS0006"/>Členské štáty zabezpečia, aby sa potravinové doplnky smeli predávať v rámci spoločenstva iba v prípade, že vyhovujú predpisom uvedeným v tejto smernici.<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6.</NO.P><TXT>Článok 4 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="004.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0007" ID="QS0007"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Na výrobu potravinových doplnkov sa môžu používať iba vitamíny a minerály uvedené v prílohe I, vo formách uvedených v prílohe II, podľa odseku 6.</ALINEA></PARAG><P>…</P><?PAGE NO="3"?><PARAG IDENTIFIER="004.006"><NO.PARAG>6.</NO.PARAG><ALINEA><P>Derogáciou odseku 1 a až do <DATE ISO="20091231">31. decembra 2009</DATE>, členské štáty môžu povoliť na svojom území používať vitamíny a minerály, ktoré nie sú uvedené v prílohe I, alebo vo formách, ktoré nie sú uvedené v prílohe II, za predpokladu, že:</P><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>predmetná látka sa používa v jednom alebo vo viacerých potravinových doplnkoch predávaných v spoločenstve k dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice,</TXT></NP><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>Európsky úrad pre potravinovú bezpečnosť nevydal nepriaznivé stanovisko pokiaľ ide o používanie takejto látky, alebo jej používania v takejto forme, pri výrobe potravinových doplnkov na základe materiálov podporujúcich používanie predmetnej látky, ktoré musí Komisii predložiť členský štát najneskôr <DATE ISO="20050712">12. júla 2005</DATE>.</TXT></NP></ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="004.007"><NO.PARAG>7.</NO.PARAG><ALINEA>Napriek odseku 6, členské štáty môžu v súlade s predpismi Zmluvy naďalej uplatňovať existujúce vnútroštátne obmedzenia alebo zákazy, týkajúce sa obchodu s potravinovými doplnkami obsahujúcimi vitamíny a minerály nezahrnuté do zoznamu v prílohe I alebo vo formách, ktoré nie sú zahrnuté v prílohe II.<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7.</NO.P><TXT>Článok 5 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="005.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0008" ID="QS0008"/>1.</NO.PARAG><ALINEA><P>Maximálne množstvá vitamínov a minerálov prítomných v potravinových doplnkoch pre dennú dávku spotreby doporučované výrobcom budú stanovené berúc do úvahy nasledovné:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>horné bezpečné hladiny vitamínov a minerálov stanovené na základe vedeckého zhodnotenia rizík vychádzajúc zo všeobecne akceptovaných vedeckých údajov a berúc do úvahy – tam, kde to pripadá do úvahy – rôzne stupne citlivosti jednotlivých skupín spotrebiteľov;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>príjem vitamínov a minerálov z iných zdrojov stravovania.</TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="005.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Ak sú stanovené maximálne hladiny uvedené v odseku 1, tak sa musí venovať mimoriadna pozornosť aj referenčným hodnotám príjmu vitamínov a minerálov pre obyvateľstvo.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="005.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA>S cieľom zabezpečiť, aby v potravinových doplnkoch boli prítomné významné množstvá vitamínov a minerálov, musia sa stanoviť – tam, kde to pripadá do úvahy – minimálne množstvá dennej dávky spotreby odporúčanej výrobcom.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="005.004"><NO.PARAG>4.</NO.PARAG><ALINEA>Komisia prijme maximálne a minimálne množstvá vitamínov a minerálov uvedené v odsekoch 1, 2 a 3. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 13 ods. 3.<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8.</NO.P><TXT>Článok 11 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="011.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0009" ID="QS0009"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Bez toto, aby tým bol dotknutý článok 4 ods. 7, členské štáty nesmú – z dôvodov týkajúcich sa ich zloženia, technických podmienok výroby, ponúkania alebo označovania – zakázať a ani obmedziť obchodovanie s výrobkami uvedenými v článku 1, ktoré sú v súlade s touto smernicou a – ak to pripadá do úvahy – so zákonmi spoločenstva prijatými na vykonanie tejto smernice.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="011.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Bez toto, aby týmto bola dotknutá zmluva, najmä jej články 28 a 30 – odsek 1 nebude mať vplyv na vnútroštátne právne predpisy uplatniteľné v prípade, že neexistujú právne predpisy spoločenstva prijaté na základe tejto smernice.<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><?PAGE NO="4"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>B –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Vnútroštátne právo</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>Dekrét</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9.</NO.P><TXT>Décret n. 2006‑352 du <DATE ISO="20060320">20 mars 2006</DATE> relatif aux compléments alimentaires (dekrét č. 2006‑352 z <DATE ISO="20060320">20. marca 2006</DATE> o potravinových doplnkoch) (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0010" ID="QS0010"/>dekrét<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/>) preberá smernicu do francúzskeho práva. Podľa jeho článku 5 vitamíny a minerály môžu byť použité pri výrobe potravinových doplnkov za podmienok, ktoré stanovuje výnos ministrov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10.</NO.P><TXT>Článok 6 dekrétu stanovuje, že <HT TYPE="ITALIC">látky s nutričným alebo fyziologickým účinkom</HT> môžu byť v podstate použité v potravinových doplnkoch, ak boli schválené určitými vnútroštátnymi postupmi, vrátane uplatnenia článku 16 dekrétu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11.</NO.P><TXT>Článok 7 dekrétu stanovuje, že <HT TYPE="ITALIC">rastliny a rastlinné prípravky</HT> môžu byť použité v potravinových doplnkoch v podstate vtedy, ak sú tradične uznané ako potraviny, alebo boli schválené určitými vnútroštátnymi postupmi, vrátane uplatnenia článku 16 dekrétu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12.</NO.P><TXT>Článok 16 dekrétu sa týka potravinových doplnkov obsahujúcich <HT TYPE="ITALIC">látky s nutričným alebo fyziologickým účinkom</HT>, alebo <HT TYPE="ITALIC">rastliny alebo rastlinné prípravky</HT>, ktoré boli v súlade s právnymi predpismi uvedené na trh v iných členských štátoch a ktoré boli uvedené na trh vo Francúzsku po prvýkrát.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0003"><P>Potvrdené francúzskou vládou v jej písomných pripomienkach.</P></NOTE> Na účely schválenia týchto látok sa predpokladá určitý schvaľovací postup, a to v prípade, že tieto látky ešte neboli schválené podľa článku 6 alebo 7 (<QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0011" ID="QS0011"/>článok 16 schvaľovacieho postupu<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13.</NO.P><TXT>Podľa článku 16 schvaľovacieho postupu musí dovozca poskytnúť, okrem iného, všetky údaje, ktoré má k dispozícii a ktoré sú užitočné pre posúdenie príslušnej látky.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0004"><P>Pôvodné francúzske znenie odkazuje na: <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0012" ID="QS0012"/>… toutes les données en sa possession utiles à l’appréciation de la substance…<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/>.</P></NOTE> Príslušný vnútroštátny orgán rozhodne do dvoch mesiacov a na základe predloženej dokumentácie, či dotknutý výrobok povolí, alebo povolenie odmietne. Každé odmietnutie musí byť odôvodnené, či už z dôvodov neúplnosti dokumentácie, alebo z vedeckých dôvodov, najmä vzhľadom na riziko pre ľudské zdravie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14.</NO.P><TXT>Články 17 a 18 stanovujú postup preskúmania maximálneho množstva vitamínov a minerálov obsiahnutých v potravinových doplnkoch, ktoré boli stanovené dekrétom prijatým na základe článku 5.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0005"><P>Až do stanovenia horných hodnôt podľa smernice.</P></NOTE> Takéto žiadosti majú byť predložené príslušnému vnútroštátnemu orgánu, ktorý rozhodne po konzultácii s príslušným vnútroštátnym vedeckým orgánom.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Výnos</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15.</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20060509">9. mája 2006</DATE> bol na základe článku 5 dekrétu prijatý výnos ministrov (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0013" ID="QS0013"/>výnos<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/>). Prílohy I a II tohto výnosu obsahujú zoznam vitamínov a minerálov, ktoré môžu byť použité pri výrobe potravinových doplnkov a formy, v akých môžu byť použité. Príloha III stanovuje maximálne denné dávky týchto vitamínov a minerálov, ktoré nemôžu byť prekročené.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ><?PAGE NO="5"?><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">III –</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Skutkový stav, konanie a položené otázky</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16.</NO.P><TXT>Spoločnosť Noria predáva celý rad potravinových doplnkov v členských štátoch Únie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0006"><P>Návrh na začatie prejudiciálneho konania neuvádza v tejto súvislosti žiadne podrobnosti. Uvádza, že dotknuté výrobky <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0014" ID="QS0014"/>majú povolenie na uvedenie na trh v ostatných členských štátoch<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/>.</P></NOTE> Niektoré z týchto výrobkov boli vyvezené a uvedené na trh vo Francúzsku. Boli medzi nimi doplnky obsahujúce denné dávky prevyšujúce určitú maximálnu hodnotu stanovenú vnútroštátnym právom (ako je stanovené vo výnose).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17.</NO.P><TXT>V trestnom konaní pred Tribunal de grande instance de Perpignan (Súd prvého stupňa, Perpignan, Francúzsko) (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0015" ID="QS0015"/>vnútroštátny súd<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/>) bola spoločnosť Noria stíhaná za to, že vo Francúzsku predávala potravinové doplnky s odporúčanými dennými dávkami prevyšujúcimi tieto maximálne hodnoty.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18.</NO.P><TXT>Podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania spoločnosť Noria už skôr žiadala od príslušného vnútroštátneho orgánu povolenie uviesť svoje potravinové doplnky na trh vo Francúzsku. Táto žiadosť bola zamietnutá. Spoločnosť Noria sa odvolala na vnútroštátne správne súdy. Jej odvolanie bolo zamietnuté na prvom stupni v novembri 2009. Prvostupňový rozsudok potvrdil v máji 2014 Cour administrative d’appel de Marseille (Odvolací správny súd Marseille, Francúzsko).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19.</NO.P><TXT>Spolu s vyššie uvedenými udalosťami boli zo strany rôznych výrobcov začaté konania pred francúzskym Conseil d’État (Štátna rada) týkajúce sa zrušenia výnosu. V súvislosti s prejednávanou vecou bol Súdnemu dvoru predložený návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý predkladá viaceré otázky týkajúce sa zlučiteľnosti tohto výnosu s právom Únie (vec Solgar<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0007"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20100429">29. apríla 2010</DATE>, <NAME.CASE>Solgar a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑446/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:233">EU:C:2010:233</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>). V apríli 2011, po rozhodnutí Súdneho dvora vo veci Solgar, Conseil d’État (Štátna rada) rozhodla, že pokiaľ Komisia nestanoví maximálne denné dávky vitamínov a minerálov v potravinových doplnkoch, môžu byť stanovené vnútroštátnymi právnymi predpismi. Conseil d’État (Štátna rada) však čiastočne zrušila výnos, konkrétne časť týkajúcu sa maximálnych dávok stanovených pre šesť vitamínov, pričom rozhodla, že boli neprimerané.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0008"><P>Vitamíny K, B1, B2, B5, B8 a B12. Pozri rozhodnutie Conseil d’État z <DATE ISO="20110427">27. apríla 2011</DATE>, <HT TYPE="ITALIC">Solgar Vitamin’s France a i., č</HT>. 295235; FR:CESSR:2011:295235.<DATE ISO="20110427">20110427</DATE>.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20.</NO.P><TXT>V konaní pred vnútroštátnym súdom, ktoré viedlo k tomuto návrhu na začatie prejudiciálneho konania, spoločnosť Noria tvrdí, že výnos je nezlučiteľný v právom Únie. Vnútroštátny súd vo svojom návrhu uvádza, že má pochybnosti o tom, <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0016" ID="QS0016"/>či existuje pevný zákonný základ trestného stíhania<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0009"><P>Vnútroštátny súd neuvádza žiadny prípadný vplyv na prejednávanú vec v prípade čiastočného zrušenia výnosu. Tento aspekt nie je v týchto návrhoch ďalej posudzovaný.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd v tejto súvislosti poznamenáva, že dekrét, na základe ktorého bol prijatý výnos, obsahuje <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0017" ID="QS0017"/>zjednodušený<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/> postup vzájomného uznávania<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0010"><P>Návrh na začatie prejudiciálneho konania používa súbežne dva termíny pre <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0018" ID="QS0018"/>zjednodušený<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/> postup vzájomného uznávania: <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0019" ID="QS0019"/>simplified<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/> (simplifiée) a <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0020" ID="QS0020"/>streamlined<QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="201C" ID="QE0020"/> (allégée). Ja budem ďalej používať pojem <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0021" ID="QS0021"/>simplified<QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="201C" ID="QE0021"/> (zjednodušený).</P></NOTE> v podobe článku 16 schvaľovacieho postupu (pozri vyššie body 12 a 13). Tento postup sa však neuplatňuje na potravinové doplnky obsahujúce vitamíny a minerály. Vnútroštátny súd uvádza, že neexistencia podobného postupu pre potravinové doplnky obsahujúce vitamíny a minerály vedie k <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0022" ID="QS0022"/>výnimke z pravidla [vzájomného uznávania]<QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="201C" ID="QE0022"/>, ktorá môže byť v rozpore s právom Únie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd má tiež pochybnosti, či spôsob, akým boli maximálne denné dávky stanovené vo výnose, je v súlade s požiadavkami práva Únie z hľadiska primeranosti posúdenia rizika a podpory vedeckého dôkazu.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="6"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23.</NO.P><TXT>Za týchto okolností sa Tribunal de grande instance de Perpignan (Súd prvého stupňa Perpignan) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><LIST TYPE="OTHER"><ITEM><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0023" ID="QS0023"/>1.</NO.P><TXT>Bránia smernica 2002/46 a zásady Spoločenstva týkajúce sa voľného pohybu tovaru a vzájomného uznávania prijatiu vnútroštátneho právneho predpisu, akým je výnos z <DATE ISO="20060509">9. mája 2006</DATE>, ktorý nepripúšťa nijaký postup vzájomného uznávania v prípade potravinových doplnkov založených na vitamínoch a mineráloch, ktoré pochádzajú z iného členského štátu, pričom vylučuje uskutočnenie zjednodušeného] postupu pre výrobky založené na živinách, [ktorých hraničné hodnoty prekračujú hraničné hodnoty stanovené] výnosom z <DATE ISO="20060509">9. mája 2006</DATE>, ktoré sa v súlade s právom uvádzajú na trh v inom členskom štáte?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Dovoľuje smernica 2002/46, najmä jej článok 5, ale aj zásady vyplývajúce z judikatúry Spoločenstva týkajúcej sa ustanovení o voľnom pohybe tovaru, stanoviť maximálne denné dávky vitamínov a minerálov úmerne k odporúčaným denným príjmom, pričom sa stanoví hodnota rovná trojnásobku odporúčaných denných príjmov v prípade živín, ktoré vyvolávajú najmenej rizík, hodnota rovná odporúčaným denným príjmom v prípade živín, pri ktorých môže dôjsť k prekročeniu maximálnej bezpečnostnej hranice, a hodnota nižšia ako odporúčané denné príjmy, či dokonca nulová hodnota v prípade živín, ktoré vyvolávajú najviac rizík?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>Dovoľuje smernica 2002/46, ale aj zásady vyplývajúce z judikatúry Spoločenstva týkajúcej sa ustanovení o voľnom pohybe tovaru, stanoviť dávky len [v zmysle] vnútroštátnych vedeckých názorov, hoci z najnovších medzinárodných vedeckých názorov [vyplývajú] za rovnakých podmienok používania vyššie dávky?<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="201C" ID="QE0023"/></TXT></NP></ITEM></LIST></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24.</NO.P><TXT>Písomné pripomienky predložili spoločnosť Noria, francúzska vláda, Dozorný orgán EZVO (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0024" ID="QS0024"/>ESA<QUOT.END REF.START="QS0024" CODE="201C" ID="QE0024"/>) a Európska komisia.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">IV –</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Posúdenie</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>A –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Otázka č. 1: neexistencia <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0025" ID="QS0025"/>zjednodušeného postupu vzájomného uznávania<QUOT.END REF.START="QS0025" CODE="201C" ID="QE0025"/></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25.</NO.P><TXT>Vyžadujú články 34 a 36 ZFEÚ, zásada voľného pohybu tovarov a vzájomného uznávania a/alebo smernica 2002/46, aby členské štáty upravili <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0026" ID="QS0026"/>(zjednodušené) postupy vzájomného uznávania<QUOT.END REF.START="QS0026" CODE="201C" ID="QE0026"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0011"><P>Presný význam tohto pojmu je podrobnejšie posúdený nižšie v bodoch 37 až 42.</P></NOTE>, s cieľom uviesť na trh na ich území potravinové doplnky obsahujúce vitamíny a minerály, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi predávané v iných členských štátoch? V tomto spočíva podstata prvej otázky vnútroštátneho súdu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26.</NO.P><TXT>Z nižšie uvedených dôvodov zastávam názor, že členské štáty musia v zásade na svojom území umožniť predaj potravinových doplnkov obsahujúcich vitamíny a minerály, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi uvedené na trh v iných členských štátoch. Takéto uvedenie na trh však môže byť odmietnuté v prípade, že je odôvodnené, napríklad z dôvodu ochrany verejného zdravia. <HT TYPE="ITALIC">Z hmotnoprávneho hľadiska</HT> musí byť každé takéto odmietnutie a sprievodné odôvodnenie založené na <HT TYPE="ITALIC">celkovom zhodnotení rizika</HT> vychádzajúcom z modernej vedy. <HT TYPE="ITALIC">Z procesnoprávneho hľadiska</HT> zostáva takéto zhodnotenie v podstate na členských štátoch.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27.</NO.P><TXT>Skôr než osobitne posúdim otázku <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0027" ID="QS0027"/>postupov vzájomného uznávania<QUOT.END REF.START="QS0027" CODE="201C" ID="QE0027"/> (časť 2 nižšie), spomeniem všeobecné pravidlo, podľa ktorého môžu členské štáty voľne stanoviť maximálne množstvá vitamínov a minerálov v potravinových doplnkoch, za predpokladu, že je to odôvodnené na základe celkového zhodnotenia rizika (časť 1 nižšie).</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="7"?><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>Stanovenie maximálnych hodnôt zo strany členských štátov</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28.</NO.P><TXT>Článok 4 ods. 1 smernice stanovuje, že na výrobu potravinových doplnkov sa môžu použiť iba vitamíny a minerály uvedené v prílohe I, vo formách uvedených v prílohe II. Článok 5 ods. 4 smernice predpokladá, že Komisia prijme maximálne množstvá vitamínov a minerálov, ktoré sa majú použiť v potravinách. To sa však doteraz nestalo.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29.</NO.P><TXT>V prípade, že Komisia v tejto otázke nekoná, členské štáty si zachovávajú právomoc stanoviť takéto maximálne hodnoty, pri rešpektovaní pravidiel Zmluvy, vrátane voľného pohybu tovarov.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0012"><P>Článok 11 ods. 2 smernice; rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20100429">29. apríla 2010</DATE>, <NAME.CASE><HT TYPE="ITALIC">Solgar a i</HT>.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑446/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:233">EU:C:2010:233</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0019">19</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0024">24</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30.</NO.P><TXT>Vo svojom rozsudku vo veci Solgar, Súdny dvor osobitne potvrdil, že členské štáty musia dodržiavať články 34 a 36 ZFEÚ a <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0028" ID="QS0028"/>sú tiež povinné inšpirovať sa prvkami uvedenými v článku 5 ods. 1 a 2 [smernice]<QUOT.END REF.START="QS0028" CODE="201C" ID="QE0028"/>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0013"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20100429">29. apríla 2010</DATE>, <NAME.CASE><HT TYPE="ITALIC">Solgar a i</HT>.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑446/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:233">EU:C:2010:233</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0032">32</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Tieto kritéria sú odvodené od všeobecnej požiadavky, ktorou je založiť potravinové právo na posúdení rizika.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0014"><P>Článok 6 ods. 1 nariadenia (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z <DATE ISO="20020128">28. januára 2002</DATE>, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="031" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2002">Ú. v. ES L 31, 2002, s. 1</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 15/006, s. 463).</P></NOTE> Vyžadujú, aby pri stanovení maximálnych hodnôt boli zohľadnené viaceré faktory, a to: i) horná bezpečná hladina vitamínov a minerálov (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0029" ID="QS0029"/>horná bezpečná hladina<QUOT.END REF.START="QS0029" CODE="201C" ID="QE0029"/>; ii) príjem z iných zdrojov stravovania; iii) referenčné hodnoty (ďalej spoločne ako <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0030" ID="QS0030"/>kritéria stanovené v článku 5<QUOT.END REF.START="QS0030" CODE="201C" ID="QE0030"/>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31.</NO.P><TXT>Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozhodnutiam členských štátov stanoviť maximálne hodnoty pre použitie vitamínov a minerálov v potravinových doplnkoch musí predchádzať celkové zhodnotenie rizika pri zohľadnení, osobitne, kritérií stanovených v článku 5.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32.</NO.P><TXT>Zdá sa, že existuje široká zhoda vo všetkých písomných pripomienkach predložených Súdnemu dvoru, pokiaľ ide o právny názor stanovený v predchádzajúcich bodoch. Osobitne je nesporné, že členské štáty majú možnosť prijať na základe celkového zhodnotenia rizika právne akty stanovujúce maximálne hodnoty pre použitie vitamínov a minerálov v potravinových doplnkoch.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Celkové zhodnotenie rizika: všeobecne a osobitne spojené s výrobkom?</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33.</NO.P><TXT>Názory sa však líšia, pokiaľ ide o to, či celkové zhodnotenie rizika príslušných vitamínov a minerálov bolo uskutočnené pred prijatím výnosu. Tento problém však nie je, aj napriek tomu, nastolený v prvej otázke vnútroštátneho súdu. Posúdiť, či k celkovému zhodnoteniu rizika došlo alebo nie, je oprávnený vnútroštátny súd. Na chvíľu budem predpokladať, že k celkovému zhodnoteniu rizika došlo (tento názor zastáva francúzska vláda), avšak k tejto problematike sa vrátim v rámci druhej a tretej otázky.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34.</NO.P><TXT>Podstatnejšia je skutočnosť, že sa názory líšia, pokiaľ ide o to, či je potrebné, aby existoval postup umožňujúci určitú formu dodatočného (zjednodušeného) zhodnotenia na individuálnom základe. V tom spočíva podstata prvej otázky.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35.</NO.P><TXT>V odpovedi na to francúzska vláda a ESA v podstate tvrdia, že ak bolo celkové riziko zhodnotené a maximálne hodnoty boli stanovené vo vnútroštátnej právnej úprave, tieto maximálne hodnoty môžu byť použité na zabránenie dovozov. Právo Únie nevyžaduje osobitný postup, ktorým by sa posudzovali jednotlivé výrobky, u ktorých je potvrdené, že prekročili maximálnu hodnotu.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="8"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36.</NO.P><TXT>Naopak, spoločnosť Noria a Komisia tvrdia, že bez ohľadu na existenciu všeobecne uplatniteľných maximálnych hodnôt vo vnútroštátnej právnej úprave musí existovať postup, v súlade s ktorým môže dovozca požiadať o povolenie uviesť svoje výrobky na trh v danom členskom štáte, aj napriek tomu, že tieto výrobky prekročujú tieto maximálne hodnoty.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37.</NO.P><TXT>Vyžaduje právo Únie takýto <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0031" ID="QS0031"/>zjednodušený postup vzájomného uznávania<QUOT.END REF.START="QS0031" CODE="201C" ID="QE0031"/>?<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0015"><P>Vo veci Solgar sa uvádzalo, že výnos bol nezlučiteľný s právom Únie z dôvodu neexistencie postupu vzájomného uznávania. Tento aspekt však neriešil ani vnútroštátny súd vo svojom návrhu [pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jääskinen vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Solgar a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑446/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:795">EU:C:2009:795</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0028">28</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0029">29</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>] ani rozsudok Súdneho dvora.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0038"><NO.P>38.</NO.P><TXT>Smernica neodkazuje a ani nedefinuje takúto požiadavku. Ani ja nevidím žiadny priestor pre vymedzenie takejto procesnej požiadavky zo smernice. Je možné odvodiť takúto požiadavku z článkov 34 a 36 ZFEÚ a zo zásady voľného pohybu tovarov a vzájomného uznávania? Rozhodujúcim pre túto odpoveď je význam pojmu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0032" ID="QS0032"/>(zjednodušený) postup vzájomného uznávania<QUOT.END REF.START="QS0032" CODE="201C" ID="QE0032"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39.</NO.P><TXT>Zásada vzájomného uznávania je odvodená od zákazu kvantitatívnych obmedzení dovozov medzi členskými štátmi a z opatrení majúcimi rovnaký účinok, stanovenými v článku 34 ZFEÚ.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0016"><P>Pozri napríklad rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20040205">5. februára 2004</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Francúzsko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑24/00</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2004:70">EU:C:2004:70</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0021">21</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0022">22</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Podľa tejto zásady, ak bol výrobok v súlade s právnymi predpismi vyrobený a/alebo uvedený na trh v jednom členskom štáte, potom ostatné členské štáty musia, ako všeobecné pravidlo, akceptovať dovoz tohto výrobku na ich územie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0017"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19790220">20. februára 1979</DATE>, <NAME.CASE>Rewe‑Zentral</NAME.CASE> (<NO.CASE>120/78</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1979:42">EU:C:1979:42</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0014">14</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0015">15</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pozri tiež rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19810617">17. júna 1981</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Írsko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑113/80</NO.CASE>; <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1981:139">EU:C:1981:139</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20090210">10. februára 2009</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Taliansko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑110/05</NO.CASE>; <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:66">EU:C:2009:66</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0040"><NO.P>40.</NO.P><TXT>Zákaz obmedzenia voľného pohybu tovarov však nie je absolútny. Členské štáty môžu naďalej odôvodniť odmietnutia, na účely dovozu výrobkov, ktoré boli v súlade s právnymi predpismi vyrobené alebo uvedené na trh v iných členských štátoch. Môže to byť napríklad v prípade ochrany verejného zdravia, s prihliadnutím na požiadavky nevyhnutnosti a primeranosti.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0018"><P>Pozri napríklad, vo vzťahu k obmedzeniam týkajúcim sa zahrnutia vitamínov v potravinách, rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20030923">23. septembra 2003</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Dánsko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑192/01</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2003:492">EU:C:2003:492</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0043">43</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20040205">5. februára 2004</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Francúzsko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑24/00</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2004:70">EU:C:2004:70</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0049">49</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0050">50</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20040205">5. februára 2004</DATE>, <NAME.CASE>Greenham a Abel</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑95/01</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2004:71">EU:C:2004:71</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0037">37</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0038">38</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19830714">14. júla 1983</DATE>, <NAME.CASE>Sandoz</NAME.CASE> (<NO.CASE>174/82</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1983:213">EU:C:1983:213</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0016">16</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0017">17</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0041"><NO.P>41.</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0033" ID="QS0033"/>postup vzájomného uznávania<QUOT.END REF.START="QS0033" CODE="201C" ID="QE0033"/> v tomto kontexte nie je postupom, ktorý by od členských štátov vyžadoval, aby automaticky uznali a povolili dovoz akéhokoľvek potravinového doplnku, ktorý bol v súlade s právnymi predpismi vyrobený alebo uvedený na trh v iných členských štátoch. Členské štáty musia mať možnosť overiť si neexistenciu skutočných rizík pre verejné zdravie a odmietnuť dovozy, pokiaľ sa má skutočne za to, že takéto riziká existujú.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0019"><P>Pozri v tomto zmysle v súvislosti s pomocnými technologickými látkami rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20100128">28. januára 2010</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Francúzsko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑333/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:44">EU:C:2010:44</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0109">109</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), kde je táto požiadavka označená ako <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0034" ID="QS0034"/>ustanovenie o vzájomnom uznávaní<QUOT.END REF.START="QS0034" CODE="201C" ID="QE0034"/>.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0042"><NO.P>42.</NO.P><TXT><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0035" ID="QS0035"/>Postup vzájomného uznávania<QUOT.END REF.START="QS0035" CODE="201C" ID="QE0035"/> by bol v takom prípade postupom, na základe ktorého členský štát v zásade overuje, či existuje všeobecné riziko pre verejné zdravie, a <HT TYPE="ITALIC">teda či má alebo nemá platný dôvod na odmietnutie dovozu</HT>. Ak neexistuje takéto riziko ani platné odôvodnenie, dovozu nie je možné v súlade s právnymi predpismi zabrániť.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0020"><P>Prídavné meno <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0036" ID="QS0036"/>simplified<QUOT.END REF.START="QS0036" CODE="201C" ID="QE0036"/> (alebo <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0037" ID="QS0037"/>streamlined<QUOT.END REF.START="QS0037" CODE="201C" ID="QE0037"/>) naznačuje niečo, čo nie je príliš časovo náročné alebo zložité. V tejto časti sa sústredím na základný výraz <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0038" ID="QS0038"/>postup vzájomného uznávania<QUOT.END REF.START="QS0038" CODE="201C" ID="QE0038"/>.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0043"><NO.P>43.</NO.P><TXT>Čo sa ale stane, ak riziko bolo v plnom rozsahu preskúmané a odôvodnené? V tomto spočíva predmet sporu. Francúzska vláda v skutočnosti tvrdí, že odôvodnila svoje požiadavky týkajúce sa <HT TYPE="ITALIC">špecifických živín</HT> na základe <HT TYPE="ITALIC">celkového zhodnotenia rizika</HT> v súlade s požiadavkami práva Únie, z hľadiska dôkladnosti a zohľadnenia osobitných faktorov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0044"><NO.P>44.</NO.P><TXT>Vzhľadom na tieto okolnosti, akému konkrétnemu účelu by prakticky slúžil postup vzájomného uznávania? Aké konkrétne kroky sa vyžadujú od členského štátu?</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="9"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0045"><NO.P>45.</NO.P><TXT>Malo by sa zopakovať to isté zhodnotenie, v prípade tých istých živín?<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0021"><P>Vnútroštátny súd odkazuje na článok 16 schvaľovacieho postupu, ktorý existuje pre rôzne iné látky v potravinových doplnkoch (pozri vyššie body 10 až 12). V tomto konaní dovozca poskytuje údaje pre hodnotenie príslušnej látky. Príslušný vnútroštátny orgán musí posúdiť dokumenty a môže rozhodnúť o zamietnutí z dôvodu verejného zdravia. Vzhľadom na to, že francúzske orgány už v tomto rozsahu zohľadnili všetky tieto údaje v ich pôvodnom zhodnotení rizika, uplatnenie článku 16 schvaľovacieho postupu by tu jednoducho len zopakovalo toto zhodnotenie.</P></NOTE> Zastávam názor, že v prípade, že je to tak, odpoveď znie, nie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0046"><NO.P>46.</NO.P><TXT>Ak členský štát splnil požiadavky stanovené v práve Únie týkajúce sa celkového zhodnotenia rizika živiny, a na základe toho prijal všeobecne uplatniteľné maximálne hodnoty, potom článok 34 ZFEÚ ani zásady voľného pohybu alebo vzájomného uznávania nevyžadujú opätovné posúdenie tohto záveru, len preto, že sa určitému dovozcovi tento záver nepáči. Na druhej strane je potrebné dodať, že zásada účinnej súdnej ochrany zakotvená v práve Únie vyžaduje, aby bol pôvodný akt stanovujúci všeobecne uplatniteľné maximálne hodnoty súdne preskúmaný podľa (predovšetkým) vnútroštátnych procesnoprávnych pravidiel.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0047"><NO.P>47.</NO.P><TXT>Spoločnosť Noria a Komisia odkazujú vo svojich vyjadreniach na ustálenú judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa predchádzajúcich povolení a podporujúcu záver, že členské štáty musia upraviť zjednodušené postupy umožňujúce obchodovanie s dovezenými výrobkami.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0048"><NO.P>48.</NO.P><TXT>Podľa tejto ustálenej judikatúry, ak členské štáty požadujú predchádzajúce povolenie, povoľovacie konanie musí spĺňať minimálne požiadavky. Musí byť <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0039" ID="QS0039"/>ľahko prístupné a je možné ho ukončiť v primeranej lehote a v prípade odmietnutia musí byť rozhodnutie o odmietnutí napadnuteľné na súdoch<QUOT.END REF.START="QS0039" CODE="201C" ID="QE0039"/>. Povolenie je možné odmietnuť <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0040" ID="QS0040"/>len v prípade, ak takéto látky predstavujú skutočné riziko pre verejné zdravie<QUOT.END REF.START="QS0040" CODE="201C" ID="QE0040"/>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0022"><P>Pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20040205">5. februára 2004</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Francúzsko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑24/00</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2004:70">EU:C:2004:70</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0026">26</REF.NP.ECR>, <REF.NP.ECR REF="NP0027">27</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, a 36). Pozri tiež rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19920716">16. júla 1992</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Francúzsko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑344/90</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1992:328">EU:C:1992:328</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0009">9</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0010">10</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20030923">23. septembra 2003</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Dánsko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑192/01</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2003:492">EU:C:2003:492</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0046">46</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>) a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20040205">5. februára 2004</DATE>, <NAME.CASE>Greenham a Abel</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑95/01</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2004:71">EU:C:2004:71</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0035">35</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0036">36</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0049"><NO.P>49.</NO.P><TXT>Tieto prípady sú však veľmi odlišné od prejednávanej veci. Zamerali sa na situácie, keď členské štáty od dovozcov vyžadovali, aby získali povolenia pred uvedením ich výrobku na trh <HT TYPE="ITALIC">zjavne bez toho, aby predtým uskutočnili celkové zhodnotenie rizika, ktoré by odôvodnilo prípadný zákaz</HT>. Súdny dvor v takýchto prípadoch požadoval, aby dovozcovia mohli začať konanie na účely riadneho posúdenia odôvodnenia akýchkoľvek obmedzení zo strany členských štátov. Takéto konanie malo byť efektívne a rozhodnutia napadnuteľné.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0050"><NO.P>50.</NO.P><TXT>Súdny dvor zaujal podobné stanovisko v predchádzajúcich prípadoch týkajúcich sa <HT TYPE="ITALIC">širokých zákazov používania prídavných látok, u ktorých nebolo vykonané celkové zhodnotenie rizika</HT>. Súdny dvor v uvedených prípadoch opätovne vyžadoval, aby mali dovozcovia možnosť požiadať o povolenie a uviedol, že takéto žiadosti môžu byť zamietnuté len po uskutočnení celkového zhodnotenia rizika.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0023"><P>Pozri napríklad rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19860506">6. mája 1986</DATE>, <NAME.CASE>Muller a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>304/84</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1986:194">EU:C:1986:194</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>, najmä body 24 a 26) a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19870312">12. marca 1987</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Grécko</NAME.CASE> (<NO.CASE>176/84</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1987:125">EU:C:1987:125</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0039">39</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0051"><NO.P>51.</NO.P><TXT>Tieto situácie sa však úplne líšia od situácií, keď podrobné zhodnotenie z dôvodu verejného zdravia v prípade určitého obmedzenia <HT TYPE="ITALIC">už bolo</HT> vykonané, a je z hľadiska vedeckej presnosti v súlade s požiadavkami práva Únie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0052"><NO.P>52.</NO.P><TXT>Vo vyššie uvedených veciach týkajúcich sa prípadov <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0041" ID="QS0041"/>predchádzajúceho povolenia<QUOT.END REF.START="QS0041" CODE="201C" ID="QE0041"/> a <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0042" ID="QS0042"/>širšieho zákazu<QUOT.END REF.START="QS0042" CODE="201C" ID="QE0042"/> podstata veci nespočívala v tom, či členské štáty predpokladali alebo nepredpokladali osobitné procesné riešenia v rámci vnútroštátneho práva, ale spočívala v tom, že členské štáty mali založiť svoje obmedzenia na základe vedy.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0053"><NO.P>53.</NO.P><TXT>V prípade, že došlo k vedeckému zhodnoteniu rizika, právo Únie nevyžaduje, aby členské štáty stanovili nové postupy na účely zopakovania tohto zhodnotenia na základe rovnakých dôkazov.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="10"?><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>Nové dôkazy a nové zhodnotenia</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0054"><NO.P>54.</NO.P><TXT>Vyššie uvedená analýza predpokladá, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0043" ID="QS0043"/>postup vzájomného uznávania<QUOT.END REF.START="QS0043" CODE="201C" ID="QE0043"/> v podstate znamená, že členské štáty majú opätovne posúdiť tú istú vec, v prípade, ak v nej došlo k rozdielnym záverom. Zastávam názor, že právo Únie takýto postup nevyžaduje.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0055"><NO.P>55.</NO.P><TXT>Záver by mohol byť, samozrejme, iný, ak by členské štáty <HT TYPE="ITALIC">boli v skutočnosti vyzvané konať inak</HT>. To, či takéto rozdiely existovali v prejednávanej veci, je skutková otázka, ktorá má byť posúdená vnútroštátnym súdom. Jednu osobitnú možnosť by som tu však rád zdôraznil.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0056"><NO.P>56.</NO.P><TXT>Zastávam názor, že dovozcovia musia byť schopní predložiť <HT TYPE="ITALIC">nové vedecké dôkazy</HT>, ktoré môžu viesť k prehodnoteniu pôvodných obmedzení. Pod <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0044" ID="QS0044"/>novými vedeckými dôkazmi<QUOT.END REF.START="QS0044" CODE="201C" ID="QE0044"/> rozumiem dôkazy nasledujúce po obmedzeniach alebo dôkazy, ktoré neboli zohľadnené v pôvodnom zhodnotení. Členské štáty musia tieto dôkazy náležite posúdiť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0057"><NO.P>57.</NO.P><TXT>Nenazval by som to <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0045" ID="QS0045"/>postupom vzájomného uznávania<QUOT.END REF.START="QS0045" CODE="201C" ID="QE0045"/>. Zdá sa mi, že sa to skôr podobá štandardnej forme nového správneho preskúmania, ktoré sa bežne vyskytuje vo vnútroštátnych systémoch správneho konania: nastali nové skutočnosti, na základe ktorých je zložité ponechať v budúcnosti predchádzajúce správne rozhodnutie. Bez ohľadu na to, ako sa konanie nazýva, dovozcovia musia mať možnosť predložiť nové dôkazy.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0024"><P>Nemožno to odlišovať napríklad od širokého zákazu sprevádzaného predchádzajúcim povoľovacím systémom, kde je pomerne jasné, že úplne preskúmanie existujúcich dôkazov sa neuskutočnilo. Pozri v tomto zmysle bod 7 rozsudku zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19920716">16. júla 1992</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Francúzsko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑344/90</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1992:328">EU:C:1992:328</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>); potvrdzuje to pozitívne vedecké posúdenie príslušnej látky, avšak ide tu o prijatie vnútroštátneho zákazu, s výnimkou účinných povoľovacích konaní. Pozri tiež body 13 až 15 uvedeného rozsudku.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0058"><NO.P>58.</NO.P><TXT>Existenciu takejto požiadavky potvrdzujú viaceré faktory. Potravinové právo musí byť založené na celkovej vedeckej analýze rizika.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0025"><P>Článok 6 ods. 1 nariadenia č. 178/2002.</P></NOTE> Táto požiadavka, sama o sebe, jasne vyplýva z modernej vedy. Nemyslím si, že tento výraz by bolo možné vykladať v zmysle celkového, aj keď zastaralého vedeckého zhodnotenia. Tento záver je navyše potvrdený odkazmi na ustálenú judikatúru týkajúcu sa zhodnotenia na základe <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0046" ID="QS0046"/>najnovších výsledkoch<QUOT.END REF.START="QS0046" CODE="201C" ID="QE0046"/> vedeckého výskumu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0026"><P>Pozri napríklad, rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20100429">29. apríla 2010</DATE>, <NAME.CASE>Solgar a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑446/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:233">EU:C:2010:233</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0069">69</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Z hmotnoprávneho hľadiska to potvrdzuje existencia mechanizmov v smernici (ako aj v mnohých ďalších právnych aktoch Únie), pričom sú zohľadnené konania určené na zabezpečenie nového vedeckého výskumu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0027"><P>Článok 12 smernice. Článok 22 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z <DATE ISO="20061218">18. decembra 2006</DATE> o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="396" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2006">Ú. v. EÚ L 396, 2006, s. 1</REF.DOC.OJ>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0059"><NO.P>59.</NO.P><TXT>Z procesného hľadiska je záležitosťou členských štátov, aby posúdili, ako presne je požiadavka zvážiť nové vedecké dôkazy splnená. Pri takomto posúdení však členské štáty musia zabezpečiť, aby boli dané konania efektívne. Zastávam názor, že minimálne podmienky zavedené Súdnym dvorom v súvislosti s predchádzajúcimi systémami povolenia pre živiny v potravinových doplnkoch a ktoré sú uvedené vyššie, môžu byť v tomto zmysle uplatnené <HT TYPE="ITALIC">mutatis mutandis</HT>. Členské štáty preto musia zabezpečiť, aby konanie, v rámci ktorého sa posudzujú nové vedecké dôkazy, bolo ľahko prístupné, aby ho bolo možné ukončiť v primeranej lehote<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0028"><P>Nepredstavuje to žiadny časový rámec. V prípade, že existuje nový dôkaz, od členských štátov sa očakáva, že budú konať rýchlo, avšak musia mať aj dostatok času na to, aby venovali náležitú pozornosť posúdeniu tohto dôkazu.</P></NOTE> a v prípade odmietnutia musí byť rozhodnutie o odmietnutí napadnuteľné na súdoch.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0029"><P>Pozri body 48 a 49 vyššie.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0060"><NO.P>60.</NO.P><TXT>Je úlohou vnútroštátneho súdu, aby v prejednávanej veci určil, či spoločnosť Noria bola schopná predložiť takéto nové dôkazy, avšak nebola schopná to urobiť vyššie uvedeným efektívnym spôsobom.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="11"?><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>4.</NO.P><TXT>Závery týkajúce sa prvej otázky</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0061"><NO.P>61.</NO.P><TXT>V zmysle vyššie uvedených úvah navrhujem odpovedať na prvú otázku vnútroštátneho súdu takto:</TXT><P>Článok 34 ZFEÚ a zásada vzájomného uznávania bránia vnútroštátnemu predpisu, ktorý zakazuje dovoz potravinových doplnkov, ktoré boli v súlade s právnymi predpismi vyrobené alebo uvedené na trh v inom členskom štáte, z dôvodu, že tieto potravinové doplnky obsahujú živinu, ktorej množstvo prekračuje maximálne hodnoty, pričom tieto maximálne hodnoty boli stanovené bez predchádzajúceho vedeckého zhodnotenia rizika stanoveného kritériami uvedenými v článku 5 ods. 1 a ods. 2 smernice 2002/46. Podľa článku 34 ZFEÚ a zásady vzájomného uznávania musia členské štáty zabezpečiť, aby dovozcovia mohli požiadať o revíziu predchádzajúceho zhodnotenia rizika na základe vedeckých dôkazov, ktoré neboli členským štátom pôvodne zohľadnené. Konania, ktorými sa preskúmajú nové vedecké dôkazy, musia byť ľahko prístupné, ukončené v primeranej lehote a výsledné rozhodnutia musia byť napadnuteľné na vnútroštátnych súdoch.</P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>5.</NO.P><TXT>Dodatok k nariadeniu č. 764/2008</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0062"><NO.P>62.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd a ani nikto z účastníkov konania neodkazovali na nariadenie (ES) č. 764/2008,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0030"><P>Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z <DATE ISO="20080709">9. júla 2008</DATE>, ktorým sa ustanovujú postupy týkajúce sa uplatňovania určitých vnútroštátnych technických pravidiel na výrobky, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi uvedené na trh v inom členskom štáte, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 3052/95/ES (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="218" PAGE.FIRST="21" DATE.PUB="2008">Ú. v. EÚ L 218, 2008, s. 21</REF.DOC.OJ>).</P></NOTE> tiež známe ako <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0047" ID="QS0047"/>nariadenie o vzájomnom uznávaní<QUOT.END REF.START="QS0047" CODE="201C" ID="QE0047"/> (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0048" ID="QS0048"/>nariadenie<QUOT.END REF.START="QS0048" CODE="201C" ID="QE0048"/>). Z tohto dôvodu sa domnievam, že sa netýka konania vo veci samej a nie je nutné sa ním podrobne zaoberať.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0063"><NO.P>63.</NO.P><TXT>Nariadenie je však prinajmenšom v určitom zmysle zaujímavé, ako to v minulosti uviedla Komisia, a to v tom zmysle, že sa uplatňuje na rozhodnutia vydané na základe vnútroštátnych právnych predpisov stanovujúcich maximálny obsah živín v potravinových doplnkoch.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0031"><P>Usmernenia Generálneho riaditeľstva pre podniky a priemysel Európskej komisie, <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0049" ID="QS0049"/>The application of the Mutual Recognition Regulation to food supplements<QUOT.END REF.START="QS0049" CODE="201C" ID="QE0049"/>, Brusel <DATE ISO="20100201">1.2.2010</DATE>, bod 4.2.</P></NOTE> Z tohto pohľadu nariadenie potvrdzuje všeobecný záver v prvej otázke, ktorý je vyjadrený v tejto časti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0064"><NO.P>64.</NO.P><TXT>Podľa nariadenia je jedným z opatrení, ktoré musí prijať členský štát, ktorý zamýšľa prijať rozhodnutie zakazujúce dovoz výrobkov, ktoré boli v súlade s právnymi predpismi vyrobené alebo predané v iných členských štátoch, oznámiť príslušnému hospodárskemu subjektu dôvody (z dôvodu verejného zdravia) odmietnutia, uviesť vedecké dôkazy a umožniť hospodárskemu subjektu predložiť pripomienky (pozri článok 6).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0065"><NO.P>65.</NO.P><TXT>Sekundárne právo Únie sa teda pri definovaní <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0050" ID="QS0050"/>postupu vzájomného uznávania<QUOT.END REF.START="QS0050" CODE="201C" ID="QE0050"/> snaží členským štátom uložiť skôr obmedzené procesné podmienky. V skutočnosti, ak bolo prijaté rozhodnutie o zamietnutí dovozu, musí byť odôvodnené a hospodársky subjekt musí mať možnosť predložiť pripomienky. Nariadenie nevyžaduje zopakovať už uskutočnené zhodnotenie rizika. Ani výslovne nezavádza časové obmedzenie konečného rozhodnutia. Neexistuje žiadna povinnosť predpokladať konkrétne ustanovenie vo vnútroštátnom práve upravujúcom konanie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0066"><NO.P>66.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti zastávam názor, že nariadenie podporuje záver, že primárne právo Únie o voľnom pohybe a všeobecná zásada vzájomného uznávania nemôžu samy osebe ukladať osobitné procesné požiadavky členským štátom, pokiaľ ide o prijímanie osobitných ustanovení o vzájomnom uznávaní alebo konaniach o <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0051" ID="QS0051"/>zopakovaní preskúmania<QUOT.END REF.START="QS0051" CODE="201C" ID="QE0051"/> vedeckých dôkazov. Vnútroštátne právo však musí byť zlučiteľné s vyššie stanovenými všeobecnými požiadavkami vo vzťahu k pôvodnému zhodnoteniu a umožniť aktualizáciu tohto zhodnotenia na základe nových vedeckých dôkazov (pozri bod 56).</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><?PAGE NO="12"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>B –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Otázka č. 2</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0067"><NO.P>67.</NO.P><TXT>Podstatou druhej otázky predloženej vnútroštátnym súdom je, či maximálne denné dávky vitamínov a minerálov môžu byť stanovené v pomere k odporúčaným denným príjmom, v podstate ako násobky referenčných hodnôt.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0032"><P>Ako je uvedené v článku 5 smernice.</P></NOTE> Vnútroštátny súd sa tiež pýta, či vitamíny a minerály môžu byť na tieto účely zoskupené v závislosti od miery rizika, ktoré predstavujú, napríklad, pre všetky málo nebezpečné živiny je maximálna hodnota stanovená ako trojnásobok referenčnej hodnoty.</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>Celkové zhodnotenie rizika sa vyžaduje bez ohľadu na predložené výsledky</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0068"><NO.P>68.</NO.P><TXT>Na úvod je vhodné rozlíšiť medzi obsahom a úpravou.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0069"><NO.P>69.</NO.P><TXT>Ako bolo uvedené vyššie v bode 29, členské štáty si zachovávajú právomoc stanoviť maximálne hodnoty vitamínov a minerálov v potravinových doplnkoch, v prípade, že Komisia v tejto otázke nekoná.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0070"><NO.P>70.</NO.P><TXT>Skutočnou otázkou týkajúcou sa <HT TYPE="ITALIC">úpravy</HT> je, či celkové zhodnotenie rizika bolo vykonané v každom jednotlivom prípade a či boli zohľadnené kritériá stanovené v článku 5.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0033"><P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0052" ID="QS0052"/>V každom jednotlivom prípade<QUOT.END REF.START="QS0052" CODE="201C" ID="QE0052"/> treba v zásade vykladať ako <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0053" ID="QS0053"/>zo živiny na živinu<QUOT.END REF.START="QS0053" CODE="201C" ID="QE0053"/>, keďže obmedzenia musia byť založené na reálnom riziku. Nie je však možné vylúčiť, že existuje určité odôvodnenie pre zoskupovanie živín na účely vedeckého hodnotenia. Pozri v tejto súvislosti rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20040429">29. apríla 2004</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Nemecko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑387/99</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2004:235">EU:C:2004:235</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0079">79</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0082">82</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ktorý predpokladá zoskupovanie látok týmto spôsobom. Pozri tiež bod 83 mojich návrhov z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160721">21. júla 2016</DATE> <NAME.CASE>vo veci Queisser Pharma</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑282/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:589">EU:C:2016:589</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> V prípade, že sa tak stalo, právo Únie neobsahuje osobitné pravidlá týkajúce sa spôsobu, akým majú byť tieto maximálne hladiny <HT TYPE="ITALIC">uvedené</HT>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0071"><NO.P>71.</NO.P><TXT>Nevyžaduje sa, aby boli maximálne hodnoty uvedené v prípade každej živiny. Nevyžaduje sa ani to, aby boli maximálne hodnoty uvedené v absolútnych množstvách (napríklad v mg), na rozdiel od násobkov odporúčaných denných dávok.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0072"><NO.P>72.</NO.P><TXT>V odpovedi na túto otázku spoločnosť Noria a ESA v podstate tvrdia, že celkové vedecké zhodnotenie sa neuskutočnilo a nasvedčuje tomu (alebo prinajmenšom to potvrdzuje) spôsob, akým boli maximálne hodnoty uvedené.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0073"><NO.P>73.</NO.P><TXT>Bez ohľadu na to, či sa takéto celkové vedecké zhodnotenie uskutočnilo alebo nie, a to, akým spôsobom sa to preukázalo, sú to skutkové otázky a pravidlá týkajúce sa dokazovania, ktorými sa má zaoberať vnútroštátny súd. Nedomnievam sa však, že výber konkrétneho spôsobu uvedenia môže <HT TYPE="ITALIC">sám osebe</HT> predstavovať nezvratný dôkaz o tom, či celkové zhodnotenie bolo alebo nebolo vykonané.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0074"><NO.P>74.</NO.P><TXT>Tento záver zjavne podporuje rozsudok Súdneho dvora vo veci Komisia/Nemecko.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0034"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20040429">29. apríla 2004</DATE> (<NO.CASE>C‑387/99</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2004:235">EU:C:2004:235</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> V tomto rozsudku Komisia napadla nemecký právny predpis, ktorý automaticky klasifikoval výrobky obsahujúce trojnásobok odporúčanej dennej dávky vitamínov (právny predpis sa uplatňoval na široký okruh vitamínov) za lieky. Súdny dvor zamietol to, čo sám označil za <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0054" ID="QS0054"/>pravidlo trojnásobku<QUOT.END REF.START="QS0054" CODE="201C" ID="QE0054"/>, z toho dôvodu, že danému klasifikovaniu nepredchádzalo farmaceutické hodnotenie každého jednotlivého vitamínu alebo skupiny vitamínov. Súdny dvor pritom uznal, že hodnotenie <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0055" ID="QS0055"/>môže viesť k rovnakému záveru<QUOT.END REF.START="QS0055" CODE="201C" ID="QE0055"/>. V skutočnosti takáto analýza každého jednotlivého prípadu nebola vykonaná.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0035"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20040429">29. apríla 2004</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Nemecko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑387/99</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2004:235">EU:C:2004:235</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0081">81</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0082">82</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Pripomienky týkajúce sa primeranosti zhodnotenia rizika</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0075"><NO.P>75.</NO.P><TXT>V súvislosti s primeranosťou zhodnotenia rizika by som chcel uviesť nasledujúce úvahy.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="13"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0076"><NO.P>76.</NO.P><TXT>Po prvé, ako som uviedol vyššie, zhodnotenie rizika sa má v zásade vykonať v prípade každej živiny. Niektoré formy všeobecného zhodnotenia nie je možné úplne vylúčiť, ale mali by byť náležite odôvodnené.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0036"><P>Pozri poznámku pod čiarou 32.</P></NOTE> Francúzska vláda vo svojich pripomienkach potvrdila, že maximálne hodnoty boli stanovené na základe vedeckých stanovísk príslušného francúzskeho orgánu a pripojila kópie týchto stanovísk. Beriem na vedomie, že tieto stanoviská sa týkajú niektorých, avšak nie všetkých živín, pre ktoré boli maximálne hodnoty stanovené a ktoré sa objavili vo výrobkoch spoločnosti Noria (na základe popisu výrobku obsiahnutého v pripomienkach spoločnosti Noria).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0077"><NO.P>77.</NO.P><TXT>Po druhé zhodnotenie rizika musí byť založené na údajoch určitej kvality. Článok 5 smernice hovorí o <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0056" ID="QS0056"/>všeobecne akceptovaných vedeckých údajoch<QUOT.END REF.START="QS0056" CODE="201C" ID="QE0056"/>. Čo to znamená, a najmä, či je potrebné odkazovať na medzinárodný vedecký výskum, je obsahom tretej otázky.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0078"><NO.P>78.</NO.P><TXT>Po tretie pripomienky, ktoré predložili spoločnosť Noria, Komisia a ESA k týmto otázkam, odkazujú na jedno z kritérií stanovených v článku 5, a to na hornú bezpečnú hladinu. Nie je jasné, či horná bezpečná hladina bola stanovená pre všetky dotknuté živiny.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0079"><NO.P>79.</NO.P><TXT>To, či tieto horné bezpečné hladiny boli skutočne stanovené, je otázka, ktorou sa má zaoberať vnútroštátny súd. Je pravda, že tieto hladiny obsahujú jedno z kritérií stanovených v článku 5 a ako také musia byť v zásade zohľadnené pri stanovení maximálnej hodnoty.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0037"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20100429">29. apríla 2010</DATE>, <NAME.CASE>Solgar a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑446/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:233">EU:C:2010:233</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0066">66</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0080"><NO.P>80.</NO.P><TXT>To znamená, že hoci horné bezpečné hladiny <HT TYPE="ITALIC">neboli</HT> stanovené, členské štáty môžu aj naďalej uplatniť zásadu predchádzania škodám, aby takéto ochranné opatrenia odôvodnili. Súdny dvor vo veci Solgar potvrdil, že ak <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0057" ID="QS0057"/>pretrvávajú vedecké pochybnosti, pokiaľ ide o existenciu alebo dopad skutočných rizík na verejné zdravie… členský štát môže na základe zásady prevencie prijať ochranné opatrenia bez toho, aby musel počkať až dovtedy, kým sa naplno preukáže existencia a závažnosť týchto rizík. Hodnotenie rizika však nemôže vychádzať z čisto hypotetických úvah<QUOT.END REF.START="QS0057" CODE="201C" ID="QE0057"/>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0038"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20100429">29. apríla 2010</DATE>, <NAME.CASE>Solgar a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑446/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:233">EU:C:2010:233</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0067">67</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>Záver</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0081"><NO.P>81.</NO.P><TXT>V zmysle vyššie uvedených úvah navrhujem, aby vnútroštátny súd odpovedal na druhú otázku takto:</TXT><P>Článok 34 ZFEÚ a zásada vzájomného uznávania bránia vnútroštátnemu predpisu, ktorý zakazuje dovoz potravinových doplnkov, ktoré boli v súlade s právnymi predpismi vyrobené alebo uvedené na trh v inom členskom štáte, z toho dôvodu, že tieto potravinové doplnky obsahujú živinu, ktorej množstvo prekračuje maximálne hodnoty, pričom tieto maximálne hodnoty boli stanovené bez predchádzajúceho vedeckého zhodnotenia rizika stanoveného kritériami uvedenými v článku 5 ods. 1 a ods. 2 smernice 2002/46. V prípade, že k takému predchádzajúcemu zhodnoteniu rizika došlo, vyššie uvedené zásady a ustanovenia práva Únie nebránia stanoveniu výsledných maximálnych hodnôt, či už a) zoskupením dvoch alebo viacerých živín alebo b) ako násobky referenčných hodnôt.</P></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>C –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Otázka č. 3</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0082"><NO.P>82.</NO.P><TXT>Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či maximálne dávky živín v potravinových doplnkoch môžu byť stanovené len na základe vnútroštátnych vedeckých názorov. Vnútroštátny súd sa osobitne zaujíma o situácie, keď medzinárodný vedecký názor predpokladá bezpečné maximálne hodnoty, ktoré sú vyššie než tie, ktoré navrhuje vnútroštátny vedecký názor.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="14"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0083"><NO.P>83.</NO.P><TXT>Z nižšie uvedených dôvodov sa domnievam, že maximálne dávky živín v potravinových doplnkoch musia byť stanovené s prihliadnutím na <HT TYPE="ITALIC">najrelevantnejšie</HT> a <HT TYPE="ITALIC">najnovšie</HT> vedecké dôkazy, bez ohľadu na to, či sú len vnútroštátne alebo medzinárodné, alebo zahrnúť oboje. Členské štáty nie sú povinné automaticky prispôsobiť maximálne hodnoty stanovené podľa vnútroštátneho práva hodnotám stanoveným na základe medzinárodného vedeckého názoru, len z toho dôvodu, že neskôr uvedené sú vyššie než tie, ktoré uvádza vnútroštátny názor. V prípade, že existuje relevantný a predovšetkým protichodný medzinárodný vedecký dôkaz, takýto dôkaz nemožno ignorovať: členské štáty sú povinné ho zohľadniť pri stanovení svojich vlastných zhodnotení a uviesť, prečo rozhodli inak.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0084"><NO.P>84.</NO.P><TXT>Žiadny platný právny predpis Únie jasne neuvádza, či pri stanovení maximálneho množstva vitamínov a minerálov obsiahnutých v potravinových doplnkoch sa môže prihliadať len na vnútroštátny názor, alebo či sa musí zohľadniť medzinárodný názor.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0085"><NO.P>85.</NO.P><TXT>Jediný potenciálne relevantný odkaz v smernici sa nachádza v článku 5 a odôvodnení 14<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0039"><P>Ako bolo uvedené vyššie v bodoch 30 a 31 týchto návrhov, podľa existujúcej súdnej praxe sú členské štáty pri stanovení maximálnej hodnoty povinné <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0058" ID="QS0058"/>inšpirovať<QUOT.END REF.START="QS0058" CODE="201C" ID="QE0058"/> sa prvkami uvedenými v článku 5 smernice.</P></NOTE> a vyžaduje, aby bola horná bezpečná hladina stanovená <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0059" ID="QS0059"/>na základe vedeckého zhodnotenia rizík vychádzajúc zo <HT TYPE="ITALIC">všeobecne akceptovaných vedeckých údajov</HT><QUOT.END REF.START="QS0059" CODE="201C" ID="QE0059"/>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0040"><P>Judikatúra vyžaduje, aby sa členské štáty <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0060" ID="QS0060"/>inšpirovali<QUOT.END REF.START="QS0060" CODE="201C" ID="QE0060"/> kritériami stanovenými v článku 5 pri stanovení horných hraníc živín v potravinových doplnkoch (pozri vyššie bod 30). Smernica sa pri reštriktívnom výklade v takýchto prípadoch priamo neuplatňuje. Musí to však byť zásadné pre každé systémové chápanie dôkazov, ktoré musia členské štáty zohľadniť pri stanovení takýchto horných hraníc.</P></NOTE> Neuvádza, či <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0061" ID="QS0061"/>všeobecne akceptované vedecké údaje<QUOT.END REF.START="QS0061" CODE="201C" ID="QE0061"/> musia byť vnútroštátne alebo medzinárodné.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0086"><NO.P>86.</NO.P><TXT>Nariadenie č. 178/2002 (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0062" ID="QS0062"/>všeobecné nariadenie o potravinách<QUOT.END REF.START="QS0062" CODE="201C" ID="QE0062"/>) výslovne nevyžaduje, aby bolo zhodnotenie rizika založené na medzinárodných vedeckých údajoch. Článok 6 ods. 2 a odôvodnenie 18 všeobecného nariadenia o potravinách stanovuje, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0063" ID="QS0063"/>vyhodnotenie rizika bude vychádzať z <HT TYPE="ITALIC">dostupných vedeckých dôkazov</HT> a bude sa vykonávať nezávisle, objektívne a transparentne<QUOT.END REF.START="QS0063" CODE="201C" ID="QE0063"/>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0041"><P>Kurzívou zvýraznil generálny advokát.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0087"><NO.P>87.</NO.P><TXT>Judikatúra Súdneho dvora vyžaduje, aby pri stanovení maximálnych obsahov vitamínov a minerálov členské štáty zohľadnili vedecké zhodnotenie rizík na ľudské zdravie, ktoré vychádza z relevantných vedeckých údajov a nie z čisto hypotetických úvah.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0042"><P>Pozri napríklad rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20100429">29. apríla 2010</DATE>, <NAME.CASE>Solgar a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑446/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:233">EU:C:2010:233</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0065">65</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Tiež odkazuje na <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0064" ID="QS0064"/>celkové hodnotenie zdravotného rizika založené na najdôveryhodnejších dostupných vedeckých údajoch a najnovších výsledkoch medzinárodného výskumu<QUOT.END REF.START="QS0064" CODE="201C" ID="QE0064"/>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0043"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20100429">29. apríla 2010</DATE>, <NAME.CASE>Solgar a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑446/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:233">EU:C:2010:233</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0069">69</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20030923">23. septembra 2003</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Dánsko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑192/01</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2003:492">EU:C:2003:492</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0051">51</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>) a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20040205">5. februára 2004</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Francúzsko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑24/00</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2004:70">EU:C:2004:70</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0053">53</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Judikatúra Súdneho dvora teda pravdepodobne predstavuje základ, na ktorom spočíva tvrdenie, že maximálne hodnoty musia byť založené na <HT TYPE="ITALIC">medzinárodnom</HT> vedeckom názore.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0088"><NO.P>88.</NO.P><TXT>Zastávam však názor, že táto požiadavka by sa nemala vykladať absolútne v tom zmysle, že <HT TYPE="ITALIC">de facto</HT> existuje povinnosť citovať medzinárodný vedecký názor. Čiastočne to vyplýva zo skutočnosti, že žiadna takáto požiadavka nie je uvedená v podrobnom sekundárnom práve (najmä vo všeobecnom nariadení o potravinách), a zo skutočnosti, že opisy údajov, odkazov a/alebo dôkazov v judikatúre, ktoré musia byť zohľadnené, nie sú v tomto zmysle konzistentné.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0044"><P>Pozri napríklad rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20040205">5. februára 2004</DATE>, <NAME.CASE>Greenham a Abel</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑95/01</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2004:71">EU:C:2004:71</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ktorý odkazuje na <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0065" ID="QS0065"/>výsledky medzinárodného vedeckého výskumu<QUOT.END REF.START="QS0065" CODE="201C" ID="QE0065"/> (bod 40); <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0066" ID="QS0066"/>na najdôveryhodnejšie dostupné vedecké údaje a najnovšie výsledky medzinárodného výskumu<QUOT.END REF.START="QS0066" CODE="201C" ID="QE0066"/> (bod 47), alebo jednoducho na <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0067" ID="QS0067"/>najnovšie vedecké poznatky<QUOT.END REF.START="QS0067" CODE="201C" ID="QE0067"/> (bod 42). V predchádzajúcich prípadoch bol Súdny dvor konkrétnejší, pričom odkazoval na medzinárodný výskum a citoval práce rôznych jasne stanovených orgánov, rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19870312">12. marca 1987</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Grécko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑176/84</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1987:125">EU:C:1987:125</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0038">38</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0045">45</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), pozri tiež rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19860506">6. mája 1986</DATE>, <NAME.CASE>Muller a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑304/84</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1986:194">EU:C:1986:194</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0024">24</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Tieto špecifiká sa tak podrobne v neskorších rozsudkoch už nezopakovali.</P></NOTE> Dôležitejšie je, že zo širokého výkladu judikatúry je viac menej zrejmé, že základná otázka nespočíva v podrobnej literatúre. Spočíva skôr<?PAGE NO="15"?> v tom, že obmedzenia sú odôvodnené na základe spoľahlivej vedy preukazujúcej skutočné riziko alebo prinajmenšom nemožnosť vylúčiť riziko, ktoré vyplýva z nedostatku vedeckého poznania. Toto stanovisko je v rozpore s obmedzeniami založenými na zastaraných alebo čiastočných hodnoteniach, alebo na hypotetických rizikách.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0045"><P>Pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20040205">5. februára 2004</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Francúzsko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑24/00</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2004:70">EU:C:2004:70</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0071">71</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ako príklad, podľa ktorého tvrdenie Komisie, že zdravotné riziko nebolo preukázané, sa nepovažovalo za založené na názore francúzskeho národného vedeckého výboru. Nie je však jasné, či tento samotný názor odkazoval na medzinárodný výskum (pozri poznámku pod čiarou 46 týkajúcu sa <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0068" ID="QS0068"/>medzinárodného názoru<QUOT.END REF.START="QS0068" CODE="201C" ID="QE0068"/>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0089"><NO.P>89.</NO.P><TXT>Inými slovami, judikatúra sa podľa môjho názoru zaoberá predovšetkým <HT TYPE="ITALIC">kvalitou</HT> údajov, ktoré neodkazujú nutne (v zmysle svojej dôveryhodnosti, presnosti a relevantnosti) na <HT TYPE="ITALIC">pôvod</HT> údajov (vnútroštátny alebo medzinárodný). Nie je relevantné to, či celkové zhodnotenie rizika odkazuje v praxi na zdroje z 1, 2 alebo 10 krajín. Relevantné je, aby predmetné údaje boli presvedčivé a aby neboli v rozpore s iným významným zdrojom výskumu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0090"><NO.P>90.</NO.P><TXT>Skutočnosť, či jednotlivé vnútroštátne správne rozhodnutie spĺňa tieto požiadavky, je faktická otázka, ktorou sa majú zaoberať vnútroštátne súdy pri posudzovaní vedeckých dôkazov, ktoré im boli predložené. Je však primerané tvrdiť, že v praktickom slova zmysle je ťažké si predstaviť, že vo vysoko špecializovanej oblasti výskumu, ako je dopad vitamínov a minerálov na ľudské zdravie, všetky najnovšie a relevantné výskumy budú zahrnuté v každom členskom štáte a bude ich možné všetky opísať ako <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0069" ID="QS0069"/>vnútroštátny názor<QUOT.END REF.START="QS0069" CODE="201C" ID="QE0069"/>. V každom prípade tu vyvstáva otázka, aký to bude mať v dnešnom, čoraz viac prepojenom svete, dopad.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0046"><P>Je <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0070" ID="QS0070"/>vnútroštátny<QUOT.END REF.START="QS0070" CODE="201C" ID="QE0070"/> názor definovaný <HT TYPE="ITALIC">inštitucionálne</HT> (pretože bol vytvorený a prijatý vnútroštátnym orgánom) alebo <HT TYPE="ITALIC">obsahovo</HT> (pretože rozhodnutie odkazuje, prinajmenšom formálne, len na vedecký <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0071" ID="QS0071"/>vnútroštátny<QUOT.END REF.START="QS0071" CODE="201C" ID="QE0071"/> pôvod)? Čisto hypoteticky, ide stále o <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0072" ID="QS0072"/>vnútroštátny<QUOT.END REF.START="QS0072" CODE="201C" ID="QE0072"/> vedecký názor, aj keď bol podpísaný jeho generálnym riaditeľom, ktorý je Belgičan? Čo v prípade, ak by členom vedeckého výboru bol Kanaďan? Čo ak by stanovisko pochádzalo z výskumných laboratórií vo Francúzsku, ktoré zamestnávajú výskumníkov z celého sveta? Čo ak by zdanlivo <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0073" ID="QS0073"/>vnútroštátne<QUOT.END REF.START="QS0073" CODE="201C" ID="QE0073"/> štúdie citovali vo <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0074" ID="QS0074"/>vnútroštátnom<QUOT.END REF.START="QS0074" CODE="201C" ID="QE0074"/> názore správnych orgánov, na ktoré odkazujú a ktoré zahrňujú do svojich vlastných vecných argumentov, medzinárodné štúdie? V stále viac previazanom a vzájomne prepojenom svete, určite v niektorých oblastiach (exaktných) vied, nie je jasné, čo by sa prísne vzaté kvalifikovalo ako <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0075" ID="QS0075"/>vnútroštátny vedecký názor<QUOT.END REF.START="QS0075" CODE="201C" ID="QE0075"/> a predovšetkým, aká by bola praktická užitočnosť takéhoto rozlíšenia. Našťastie, odpoveď na tretiu otázku položenú vnútroštátnym súdom nevyžaduje podrobné preskúmanie tejto naliehavej otázky.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0091"><NO.P>91.</NO.P><TXT>Túto možnosť však nie je možné úplne vylúčiť. Ak by existovala, bolo by len na tomto základe jednoducho nesprávne tvrdiť, že členský štát celkovo nezhodnotil riziko. Naopak, samotná skutočnosť, že zhodnotenie rizika <HT TYPE="ITALIC">odkazuje</HT> na vedecký názor, ktorý nie je vnútroštátny, by nemala byť samozrejme vykladaná v tom zmysle, že hodnotenie je úplné. Znova opakujem, že v praxi to znamená, že skutkové posúdenie kvality a úplnosti individuálneho výskumu sa môže, ale nemusí zhodovať s vnútroštátnymi posúdením.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0092"><NO.P>92.</NO.P><TXT>Vzhľadom na vyššie uvedené sa nedomnievam, že právo Únie obsahuje absolútnu požiadavku, aby bolo riziko hodnotené na základe medzinárodného názoru.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0093"><NO.P>93.</NO.P><TXT>Nakoniec, skutočnosť, že medzinárodný výskum ukazuje, že vyššie množstvo živín v potravinových doplnkoch je prípustné bez toho, aby to predstavovalo riziko pre ľudské zdravie, nie je rozhodujúca v tom rozsahu, že hodnotenie rizika je úplné a zohľadňuje najrelevantnejšie a najnovšie dôkazy, či už vnútroštátne alebo medzinárodné.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0047"><P>Je možné, že medzinárodný výskum poukazuje na nižšie prijateľné horné hranice než vnútroštátny výskum a toto by nemalo byť dôvodom na to, aby bolo nebolo zohľadnené.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0094"><NO.P>94.</NO.P><TXT>Právo Únie vyžaduje, aby členské štáty zabezpečili, že pred prijatím obmedzení bude vykonané celkové zhodnotenie rizika. Každé obmedzenie založené na takomto hodnotení musí byť nevyhnutné a primerané. Právo Únie však nevyžaduje, aby členské štáty dospeli pri takomto hodnotení k rovnakým záverom alebo aby uplatnili rovnaké obmedzenia. <HT TYPE="ITALIC">A fortiori</HT>, nevyžaduje tiež, aby členské<?PAGE NO="16"?> štáty zosúladili svoje závery a obmedzenia so závermi, ktoré zastáva <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0076" ID="QS0076"/>najzhovievavejší<QUOT.END REF.START="QS0076" CODE="201C" ID="QE0076"/> členský štát. V opačnom prípade by došlo k popretiu priestoru pre voľnú úvahu, ktorý je v tomto zmysle ponechaný členským štátom.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0048"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20030923">23. septembra 2003</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Dánsko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑192/01</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2003:492">EU:C:2003:492</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0043">43</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20040205">5. februára 2004</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Francúzsko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑24/00</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2004:70">EU:C:2004:70</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0049">49</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0050">50</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20040205">5. februára 2004</DATE>, <NAME.CASE><HT TYPE="ITALIC">Greenham a Abel</HT></NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑95/01</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2004:71">EU:C:2004:71</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0037">37</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0038">38</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19830714">14. júla 1983</DATE>, <NAME.CASE>Sandoz</NAME.CASE> (<NO.CASE>174/82</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1983:213">EU:C:1983:213</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0016">16</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0017">17</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Vzájomné uznávanie by sa v podstate zmenilo zo základného princípu na absolútnu povinnosť pre členské štáty.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0095"><NO.P>95.</NO.P><TXT>Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby na tretiu otázku vnútroštátneho súdu bolo zodpovedané takto:</TXT><P>Článok 34 ZFEÚ a smernica 2002/46 nebránia v zásade vnútroštátnemu predpisu, ktorý stanovuje maximálny obsah vitamínov a minerálov povolených v potravinových doplnkoch len na základe vnútroštátnych vedeckých názorov. Článok 34 ZFEÚ a smernica 2002/46 nevyžadujú, aby členské štáty zosúladili tieto maximálne obsahy s najnovšími medzinárodnými názormi len z toho dôvodu, že tieto názory predpokladajú bezpečné horné hranice, ktoré sú vyššie než tie, ktoré za rovnakých podmienok predpokladajú vnútroštátne vedecké názory. Prináleží vnútroštátnemu súdu, aby rozhodol, či na základe skutkového stavu veci vychádza predmetné vnútroštátne opatrenie z celkového zhodnotenia rizika založeného na najnovších a najrelevantnejších dostupných vedeckých údajoch, či už sú vnútroštátne alebo medzinárodné.</P></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">V –</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Návrh</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0096"><NO.P>96.</NO.P><TXT>Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby na otázky položené Tribunal de grande instance de Perpignan (Súd prvého stupňa Perpignan) bolo zodpovedané takto:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P>Otázka č. 1</P></TI></TITLE><P>Článok 34 ZFEÚ a zásada vzájomného uznávania, vykladané v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/46/ES z <DATE ISO="20020610">10. júna 2002</DATE> o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa potravinových doplnkov bránia vnútroštátnemu predpisu, ktorý zakazuje dovoz potravinových doplnkov, ktoré boli v súlade s právnymi predpismi vyrobené alebo uvedené na trh v inom členskom štáte, z dôvodu, že tieto potravinové doplnky obsahujú živinu, ktorej množstvo prekračuje maximálne hodnoty, pričom tieto maximálne hodnoty boli stanovené bez predchádzajúceho vedeckého zhodnotenia rizika stanoveného najmä kritériami uvedenými v článku 5 ods. 1 a ods. 2 smernice 2002/46. V prípade, že predchádzajúce zhodnotenie rizika bolo uskutočnené podľa článku 34 ZFEÚ a zásady vzájomného uznávania, vykladané v zmysle smernice 2002/46, musia členské štáty zabezpečiť, aby dovozcovia mohli požiadať o revíziu takéhoto predchádzajúceho zhodnotenia rizika na základe vedeckých dôkazov, ktoré neboli členským štátom pôvodne zohľadnené. Konania, ktorými sa preskúmajú nové vedecké dôkazy, musia byť ľahko prístupné, ukončené v primeranej lehote a výsledné rozhodnutia musia byť napadnuteľné na vnútroštátnych súdoch.</P></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P>Otázka č. 2</P></TI></TITLE><P>Článok 34 ZFEÚ a zásada vzájomného uznávania, vykladané v zmysle smernice 2002/46, bránia vnútroštátnemu predpisu, ktorý zakazuje dovoz potravinových doplnkov, ktoré boli v súlade s právnymi predpismi vyrobené alebo uvedené na trh v inom členskom štáte, z toho dôvodu, že tieto potravinové doplnky obsahujú živinu, ktorej množstvo prekračuje maximálne hodnoty, pričom tieto maximálne hodnoty boli stanovené bez predchádzajúceho vedeckého zhodnotenia rizika stanoveného najmä kritériami uvedenými v článku 5 ods. 1<?PAGE NO="17"?> a ods. 2 smernice. V prípade, že k takému predchádzajúcemu zhodnoteniu rizika došlo, vyššie uvedené zásady a ustanovenia práva Únie nebránia stanoveniu výsledných maximálnych hodnôt, či už a) zoskupením dvoch alebo viacerých živín alebo b) ako násobky referenčných hodnôt.</P></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P>Otázka č. 3</P></TI></TITLE><P>Článok 34 ZFEÚ a smernica 2002/46 nebránia v zásade vnútroštátnemu predpisu, ktorý stanovuje maximálny obsah vitamínov a minerálov povolených v potravinových doplnkoch len na základe vnútroštátnych vedeckých názorov. Článok 34 ZFEÚ a smernica 2002/46 nevyžadujú, aby členské štáty zosúladili tieto maximálne obsahy s najnovšími medzinárodnými názormi len z toho dôvodu, že tieto názory predpokladajú bezpečné horné hranice, ktoré sú vyššie než tie, ktoré za rovnakých podmienok predpokladajú vnútroštátne vedecké názory. Prináleží vnútroštátnemu súdu, aby rozhodol, či na základe skutkového stavu veci vychádza predmetné vnútroštátne opatrenie z celkového zhodnotenia rizika založeného na najnovších a najrelevantnejších dostupných vedeckých údajoch, či už sú vnútroštátne alebo medzinárodné.</P></GR.SEQ></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ></CONTENTS.CONCLUSION></CONCLUSION>