Odporúčanie pre ODPORÚČANIA RADY týkajúce sa národného programu reforiem Bulharska na rok 2012, ktorým sa predkladá stanovisko Rady ku konvergenčnému programu Bulharska na roky 2012 – 2015 /* COM/2012/0302 final - 2012/ () */
Odporúčanie ODPORÚČANIE RADY týkajúce sa národného programu reforiem
Bulharska na rok 2012,
ktorým sa predkladá stanovisko Rady ku konvergenčnému programu Bulharska
na roky 2012 – 2015 RADA EURÓPSKEJ ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o fungovaní
Európskej Únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 148
ods. 4, so zreteľom na nariadenie Rady (ES)
č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi
rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami
a ich koordinácii[1],
a najmä na jeho článok 5 ods. 2, so zreteľom na nariadenie Európskeho
parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o
prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh[2],
a najmä na jeho článok 6 ods. 1, so zreteľom na odporúčanie Európskej
komisie[3], so zreteľom na uznesenia Európskeho
parlamentu[4], so zreteľom na závery Európskej rady, so zreteľom na stanovisko Výboru pre
zamestnanosť, po porade s Hospodárskym a finančným
výborom, keďže: (1) Európska rada 26. marca 2010
schválila návrh Európskej komisie o iniciovaní novej stratégie pre
zamestnanosť a rast nazvanej Európa 2020, založenej na posilnenej
koordinácii hospodárskych politík, ktorá sa zameria na kľúčové
oblasti, v ktorých sú potrebné opatrenia na oživenie potenciálu Európy v
oblasti udržateľného rastu a konkurencieschopnosti. (2) Rada 13. júla 2010 prijala
odporúčanie týkajúce sa všeobecných usmernení pre hospodárske politiky
členských štátov a Únie (2010 až 2014) a 21. októbra 2010 Rada prijala
rozhodnutie týkajúce sa usmernení pre politiky zamestnanosti členských
štátov[5],
ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané,
aby tieto integrované usmernenia zohľadnili vo svojej vnútroštátnej
hospodárskej politike a politike zamestnanosti. (3) Rada 12. júla 2011 prijala
odporúčanie, ktoré sa týka národného programu reforiem Bulharska na rok
2011, a vydala svoje stanovisko k aktualizovanému konvergenčnému programu
Bulharska na roky 2011 – 2014. (4) Komisia 23. novembra 2011
prijala druhý ročný prieskum rastu, čo znamená začiatok druhého
európskeho semestra ex-ante a integrovanej koordinácie politiky, ktorá
je zakotvená v stratégii Európa 2020. Komisia 14. februára 2012 prijala na
základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 správu o mechanizme varovania[6], v ktorej určila Bulharsko
za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorému sa vykoná
hĺbkové preskúmanie. (5) Európska rada 2. marca 2012
schválila priority na zabezpečenie finančnej stability, fiškálnej
konsolidácie a opatrenia na posilnenie rastu (v súlade so závermi Rady z 9.
decembra 2011 a v nadväznosti na ročný prieskum Komisie v oblasti rastu).
Zdôraznila potrebu presadzovania diferencovanej fiškálnej konsolidácie, ktorá
bude podporovať rast, obnovy bežných úverových podmienok pre hospodárstvo,
podpory rastu a konkurencieschopnosti, zníženia nezamestnanosti a vyriešenia
sociálnych dôsledkov krízy, ako aj potrebu modernizácie verejnej správy. (6) Európska rada 2. marca 2012
takisto vyzvala členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na Pakte Euro
Plus, aby svoje záväzky predložili včas na to, aby mohli byť
zaradené do ich programov stability alebo konvergenčných programov a do
ich národných programov reforiem. (7) Bulharsko 13. apríla 2012
predložilo svoj konvergenčný program na roky 2012 – 2015 a svoj národný
program reforiem na rok 2012. S cieľom zohľadniť prepojenia
medzi nimi sa obidva programy posudzovali súčasne. Komisia v hĺbkovom
preskúmaní podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 takisto
posúdila, či je Bulharsko postihnuté makroekonomickou nerovnováhou.
Komisia vo svojom hĺbkovom posúdení[7]
skonštatovala, že Bulharsko prežíva vnútornú makroekonomickú nerovnováhu, hoci
nie nadmernú. (8) Podľa prvého oznámenia
Bulharska z roku 2012 o deficite a dlhu na roky 2008 – 2011 v súvislosti s
uplatňovaním postupu pri nadmernom deficite bol deficit verejných financií
v roku 2011 pod úrovňou 3 % referenčnej hodnoty HDP stanovenej v
zmluve. Okrem toho sa v prognóze Komisie z jari 2012 odhaduje, že deficit
verejných financií zostane pod úrovňou referenčnej hodnoty stanovenej
v zmluve a že sa bude v prognózovanom období ďalej znižovať. V
dôsledku toho, ako aj v súlade s ustanoveniami Paktu o stabilite a raste,
prijala Komisia 30. mája odporúčanie na odporúčanie Rady, v ktorom
ruší rozhodnutie o existencii nadmerného deficitu podľa článku 126
ods. 12 zmluvy. (9) Vychádzajúc z posúdenia
konvergenčného programu z roku 2012 podľa nariadenia Rady (ES)
č. 1466/97 zastáva Rada názor, že makroekonomický scenár na roky 2012 –
2013 tvoriaci základ rozpočtových prognóz v programe, podľa ktorého
dosiahne ročný rast v roku 2012 úroveň 1,4 % a v roku 2013
úroveň 2,5 %, je optimistický. V prognóze Komisie z jari 2012 sa odhaduje
rast HDP na úrovni 0,5 % v roku 2012 a na úrovni 1,9 % v roku 2013. Po
odstránení nadmerného deficitu v roku 2011 je cieľom rozpočtovej
stratégie uvedenej v programe dosiahnuť do konca programového obdobia
takmer vyrovnaný rozpočtový stav, tak z hľadiska štrukturálnych, ako
aj hlavných rozpočtových sáld. Došlo k miernej úprave strednodobého
rozpočtového cieľa v štrukturálnom vyjadrení, a to z deficitu na
úrovni 0,6 % HDP na deficit na úrovni 0,5 % HDP. Nový strednodobý
rozpočtový cieľ primerane odráža požiadavky Paktu o stabilite a
raste. Vychádzajúc z (prepočítaného) štrukturálneho deficitu[8] plánuje Bulharsko
dosiahnuť strednodobý rozpočtový cieľ počas programového obdobia.
. V rokoch 2012 – 2014 by miera rastu štátnych výdavkov pri zohľadnení
diskrečných príjmových opatrení zodpovedala referenčnej hodnote
týkajúcej sa výdavkov uvedenej v Pakte o stabilite a raste, ale nezodpovedala
by jej v roku 2015. Plánovaná fiškálna konsolidácia čelí značným
rizikám vyplývajúcim z i) nižších príjmov vzhľadom na optimistický
makroekonomický scenár, ako aj zo štruktúry rastu hospodárstva, ktoré je
založené na daniach iba v menšej miere, a z ii) neefektívnosti vo verejnom
sektore, najmä v oblasti zdravotníctva a vzdelávania, ktoré môžu viesť k
značným tlakom na výdavky. Miera dlhu je pod úrovňou 60 % HDP a
podľa programu sa očakáva, že v roku 2012 dosiahne takmer 20 % HDP a
potom bude v priebehu programového obdobia klesať. V otázke daňovej
disciplíny je čo zlepšovať a rozvoj v tejto oblasti by Bulharsku
umožnil podporovať výdavky zamerané na podporu vyššieho rastu. Požiadavka
zachovávať rozpočtový deficit pod úrovňou 2 % a obmedzovať
verejné výdavky na 40 % HDP bola prijatá ako zmena a doplnenie zákona o
rozpočtových pravidlách, ktorým sa posilnil záväzný charakter fiškálneho
rámca a ktorým sa zlepšila predvídateľnosť rozpočtového
plánovania. Výzvy však pretrvávajú v súvislosti s ďalším zlepšovaním
obsahu strednodobého rozpočtového rámca a posilnením kvality vykazovania
na akruálnom princípe. (10) Bulharská vláda zaznamenala
významný pokrok v otázke niektorých opatrení týkajúcich sa dôchodkovej reformy
vrátane opatrení o vekovej hranici odchodu do dôchodku mužov a žien a v otázke
dĺžky služby zamestnancov armády a polície. Riešenie nedostatkov
týkajúcich sa primeranosti dôchodkového zabezpečenia však zostáva v
strednodobom horizonte kľúčovou výzvou. V zmenách sa nepočíta s
tým, že by bol zákonom stanovený vek odchodu do dôchodku rovnaký pre mužov aj
ženy. Nedostatky sa ukázali aj v otázke znižovania možností zamestnancov
odísť do predčasného dôchodku. Kľúčovou výzvou naďalej
zostáva začlenenie osôb, ktoré neplatia odvody, ako aj sprísnenie kontrol
a kritérií na prideľovanie invalidných dôchodkov. (11) Bulharsko je členským
štátom EÚ s najvyššou mierou osôb ohrozených vážnou hmotnou núdzou, pričom
zvlášť postihnuté sú staršie osoby a deti. V tejto súvislosti sú potrebné
komplexné opatrenia. Prioritou by malo byť zabezpečenie účinnejších
sociálnych transferov. Z ekonomicky aktívnych Rómov je zamestnaná iba polovica.
Nedávno prijatá národná stratégia pre integráciu Rómov sa zameriava na
viacnásobné bariéry, ale ak má fungovať v rokoch 2015 až 2020, je potrebné
posilniť ju podrobným akčným plánom. (12) Kríza mala mimoriadne silný
vplyv na pracovníkov s nízkou kvalifikáciou (ktorí predstavujú takmer 70 %
nezamestnaných) a značne zvýšila mieru nezamestnanosti mladých ľudí.
Okrem toho od roku 2009 sa dlhodobá nezamestnanosť zvyšovala výrazne
rýchlejšie než inde v EÚ a v zásade odrážala zvýšenie nepomeru medzi ponúkanou
a požadovanou odbornou kvalifikáciou a nepomeru z geografického hľadiska,
keďže strata pracovných miest sa dotkla predovšetkým pracovníkov s nízkou
kvalifikáciou. Malo by sa podniknúť preskúmanie systému, ktorým sa
stanovujú minimálne prahy príspevkov na sociálne zabezpečenie, aby sa
vyvážila potreba znížiť objem nelegálnej práce a zabezpečiť, aby
pracovníci s nízkou kvalifikáciou neboli vytlačení z trhu. Opatrenia,
ktoré prijala vláda s cieľom zmraziť mzdové náklady vo verejnom
sektore v rokoch 2010 – 2012, sú relevantnou a primeranou reakciou a
prispievajú aj k priblíženiu nákladov práce k úrovniam produktivity. Bola
spustená národná iniciatíva s cieľom komplexne riešiť otázku integrácie
mladých ľudí na trhu práce. Verejné služby zamestnanosti majú ešte stále
pomerne nízku kvalitu a mala by sa zintenzívniť odborná príprava
zamestnancov, a to najmä v súvislosti s „rómskymi sprostredkovateľmi“. Sú
potrebné ďalšie opatrenia na zlepšenie služieb, ktoré sa zaoberajú
aktiváciou, hľadaním zamestnania, zosúladením ponuky a dopytu,
rekvalifikáciou a individualizovanými službami pre osoby s nízkou
kvalifikáciou. (13) Bulharsko je (podľa
údajov PISA 2009) členský štát EÚ s najvyšším podielom slabých výsledkov v
čítaní, matematike a vede, čo naznačuje existenciu značných
štrukturálnych prekážok pri zabezpečovaní kvalitného vzdelávania. Nízka
úroveň dosiahnutých výsledkov v oblasti vzdelávania je spojená so zlým
prístupom k vzdelávaniu zo strany znevýhodnených skupín, predovšetkým rómskej
populácie, nedostatočnou autonómiou škôl, nedostatkom stimulov k lepším
výkonom, zlým vnútroštátnym systémom hodnotenia a s nedostatočnou
zodpovednosťou. V oblasti vyššieho vzdelávania je pokrok stále veľmi
obmedzený napriek tomu, že nedávno bolo v tejto oblasti vyvinuté sľubné
úsilie. Plánované zmeny a doplnenia zákona o vyššom vzdelávaní sa musia
vykonať ako jedna z hlavných priorít rastu a musí ich sprevádzať
primerané riadenie, investície a politické odhodlanie. (14) Bulharsko je krajina, v ktorej
je výskum a inovácia na nízkej úrovni. V záujme splnenia cieľa stanoveného
na rok 2020 je potrebné zvýšiť investičné potreby v oblasti výskumu a
inovácie a vypracovať vhodnú stratégiu v oblasti inovácie. Administratíva
v oblasti výskumu a inovácie je v Bulharsku nejednotná. Bulharsko musí
podporovať svoje univerzity a vypracovať stratégiu zameranú na
zapojenie inštitúcií vyššieho vzdelávania do inovačných činností.
Rámce podporujúce spoluprácu medzi univerzitami a súkromným sektorom neexistujú
a finančné prostriedky by sa mali prideľovať konkurenčným,
spravodlivým a transparentným spôsobom. Problematické miesta predstavujú aj
naďalej začínajúce podniky a inovačné malé a stredné podniky,
ktoré sú odkázané na financovanie bankou. Nástroje verejných financií a záruky
pre mladé a inovačné podniky nie sú dostatočne účinné na to, aby
malým a stredným podnikom pomohli dorovnať finančné prostriedky zo
štrukturálnych fondov EÚ a zabezpečili požadované spolufinancovanie
prostredníctvom bankových úverov. (15) V súčasnosti je
administratívna kapacita Bulharska nedostatočná na zabezpečenie
primeraného riadenia a udržiavania projektov cestnej, železničnej a
vodohospodárskej infraštruktúry. Administratívna reforma sa zamerala hlavne na
znižovanie personálu vo verejnom sektore s obmedzenými pokusmi odstrániť
iné zdroje neefektívnosti. Miera využívania štrukturálnych fondov EÚ zostáva
nízka aj napriek konzistentnému pokroku v predchádzajúcich dvoch rokoch.
Hlavnými dôvodmi sú existencia zložitých administratívnych postupov a
ťažkostí, s ktorými sa stretávajú podniky pri zabezpečovaní
spolufinancovania. Veľké výzvy pretrvávajú aj z hľadiska
ďalšieho zlepšovania podnikateľského a regulačného prostredia,
ako aj z hľadiska dosiahnutia pokroku pri zvyšovaní administratívnej
kapacity verejného sektora. V súvislosti s implementáciou elektronickej
verejnej správy došlo mnohokrát k oneskoreniu. Daňový systém v Bulharsku
charakterizujú závažné daňové úniky a nízka efektívnosť
administratívy. Administratívne náklady na výber daní sú vysoké, rovnako ako
časové náklady podnikov na platbu daní. (16) Nové právne predpisy týkajúce
sa verejného obstarávania sú dôležitým krokom k lepšiemu systému monitorovania,
prevencie a sankcií za nezrovnalosti. Toto úsilie by sa malo doplniť na
dvoch frontoch: i) predpokladané sankcie sa musia účinne
uplatňovať a ii) právomoci ex officio by mali byť zverené
Agentúre pre verejné obstarávanie a Štátnej agentúre pre finančné
inšpekcie. (17) Napriek začatým reformám
si Bulharsko stále uchováva určité obmedzenia v súvislosti so vstupom do
sieťových sektorov, ako napr. železničná doprava, telekomunikácie a
energetika. Fungovanie trhov s energiami tak na veľkoobchodnej, ako aj na
maloobchodnej úrovni, je aj naďalej problematické. V záujme zlepšenia je
potrebné venovať osobitnú pozornosť výmenám elektrickej energie a
plynu, ktorých je nedostatok, fungovaniu vyrovnávacieho trhu, ako aj
regulovaným cenám pre spotrebiteľov. Okrem toho by Bulharsko malo
zabezpečiť regulačnú nezávislosť prenosovej sústavy.
Bulharsko je vo výraznej miere závislé na jedinej energetickej trase a jeho
domáci trh s energiou funguje neprimerane, čím sa vystavuje riziku
významných dodávateľských otrasov. Musia sa zlepšiť existujúce
opatrenia zamerané na riešenie otázky závislosti od energie. Výstavba novej
plynárenskej infraštruktúry bola doteraz príliš pomalá. Hoci sa formálne
prijali určité potrebné reformy a podiel energie z obnoviteľných
zdrojov sa v roku 2011 zvýšil, ich implementácia je vzhľadom na verejné
obstarávanie, ovplyvňovanie verejných politík súkromnými záujmami a chabé
riadenie štátnych energetických spoločností stále neuspokojivá. (18) Bulharsko prijalo v rámci
Paktu Euro Plus niekoľko záväzkov. Tieto záväzky a vykonávanie záväzkov
predložených v roku 2011 sa týkajú zlepšenia udržateľnosti verejných
financií, zvýšenia zamestnanosti, podpory konkurencieschopnosti vo verejnom
sektore a upevnenia finančnej stability. Komisia posúdila plnenie záväzkov
vyplývajúcich z Paktu Euro Plus. Výsledky tohto posúdenia sa zohľadnili v
odporúčaniach. (19) Komisia vykonala v kontexte
európskeho semestra dôkladnú analýzu hospodárskej politiky Bulharska. Posúdila
konvergenčný program a národný program reforiem a predstavila hĺbkové
preskúmanie. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a
sociálno-ekonomickú politiku v Bulharsku, ale aj ich súlad s pravidlami a
usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkovú hospodársku
správu a riadenie Európskej únie tým, že sa poskytnú vstupy na úrovni EÚ do
budúceho vnútroštátneho rozhodovania. Jej odporúčania v rámci európskeho
semestra sú premietnuté do nižšie uvedených odporúčaní (1) až (7). (20) Rada na základe tohto
posúdenia preskúmala konvergenčný program Bulharska a jej stanovisko[9] je premietnuté najmä do nižšie
uvedeného odporúčania (1). (21) Rada na základe hĺbkového
preskúmania vykonaného Komisiou a na základe tohto posúdenia preskúmala národný
program reforiem Bulharska na rok 2012 a jeho konvergenčný program. Jej
odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú
premietnuté najmä do nižšie uvedených odporúčaní (3) a (5), TÝMTO ODPORÚČA, aby Bulharsko
prijalo v období 2012 – 2013 opatrenia s cieľom: 1. Pokračovať v
zdravých fiškálnych politikách s cieľom dosiahnuť do roku 2012
strednodobý rozpočtový cieľ. Implementovať na tieto účely
rozpočtovú stratégiu, ktorá by zabezpečila súlad s referenčnou
hodnotou týkajúcou sa výdavkov. Krajina musí byť pripravená podniknúť
dodatočné opatrenia v prípade, že dôjde k ohrozeniu rozpočtového
scenára. Posilniť úsilie zamerané na zvýšenie kvality verejných výdavkov,
najmä v oblasti vzdelávania a zdravotníctva a implementovať komplexnú
stratégiu daňovej disciplíny s cieľom zlepšovať daňové príjmy
a riešiť tieňovú ekonomiku. Ďalej zlepšovať obsah
strednodobého rozpočtového rámca a kvalitu systému vykazovania. 2. Prijať opatrenia,
ktorých cieľom je znížiť riziká udržateľnosti a zvýšiť
primeranosť dôchodkového systému obmedzením možnosti predčasného
odchodu do dôchodku a ustanovením rovnakého zákonom stanoveného veku odchodu do
dôchodku pre mužov aj ženy s plnými kariérnymi príspevkami. Zaviesť
prísnejšie kritériá a kontroly na prideľovanie invalidných dôchodkov. 3. Urýchliť vykonávanie
národnej iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí.
Zabezpečiť, aby minimálne prahy príspevkov na sociálne
zabezpečenie neodrádzali od legálnej práce. Zintenzívniť úsilie o
zlepšenie výkonnosti verejnej služby zamestnanosti. Zmierniť chudobu,
zvýšiť účinnosť sociálnych transferov a zlepšiť prístup ku
kvalitným sociálnym službám pre deti a staršie osoby a implementovať
národnú stratégiu pre integráciu Rómov. 4. Urýchliť reformu
príslušných právnych aktov o školách a vyššom vzdelávaní a sprievodných
opatrení zameraním sa na modernizáciu učebných osnov, zlepšením odbornej
prípravy učiteľov a zabezpečením prístupu k vzdelávaniu pre
znevýhodnené skupiny. Zlepšiť prístup k finančným zdrojom v prípade
počiatočnej fázy podnikania a MSP, predovšetkým tých, ktoré sú zapojené
do inovačných aktivít. 5. Zintenzívniť úsilie na
posilnenie administratívnej kapacity a reformy znížením byrokracie a nákladov
na výber dane a dodržiavanie daňových predpisov a zlepšením čerpania
z fondov EÚ, predovšetkým v oblasti správy ciest, riadenia železničnej
dopravy a vodohodpodárstva. Zlepšiť kvalitu a nezávislosť systému
súdnictva a urýchliť zavedenie elektronickej verejnej správy.
Posilniť administratívnu kapacitu kľúčových sektorov dopravy a
regulačných orgánov. 6. Zabezpečiť riadne
vykonávanie právnych predpisov týkajúcich sa verejného obstarávania.
Posilniť prevenciu nezrovnalostí a efektívne uplatňovať sankcie
podľa zákona o verejnom obstarávaní, ako aj sankcie podľa zákona o
konflikte záujmov. 7. Prijať opatrenia na
odstránenie bariér trhu, mechanizmov zaručeného zisku a cenových kontrol.
Zabezpečiť nezávislosť prevádzkovateľov prenosových a
distribučných sietí; dokončiť štruktúru trhu, najmä pre
obchodovanie s energiou a vyrovnávacie trhy. Zlepšiť prepojenia
elektrickej energie a plynárenské prepojenia, podporiť energetickú
účinnosť a zvýšiť kapacitu tak, aby bola krajina schopná
čeliť prerušeniu dodávok. V Bruseli Za
Radu predseda [1] Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 1. [2] Ú. v. ES L 306, 23.11.2011, s. 25. [3] COM(2012)302 final [4] P7_TA(2012)0048 a P7_TA(2012)0047. [5] Rozhodnutie Rady 2012/238/EÚ z 26. apríla 2012. [6] COM(2012) 68 final. [7] SWD(2012) 151 final. [8] Cyklicky upravené saldo bez jednorazových a
dočasných opatrení prepočítané útvarmi Komisie na základe informácií
poskytnutých v programe s použitím spoločne dohodnutej metodiky. [9] Podľa článku 9 ods. 2 nariadenia Rady (ES)
č. 1466/97.