(1)

Nariadenie Komisie (ES) č. 466/2001 (2) stanovuje maximálne hodnoty niektorých cudzorodých látok v potravinách.

(2)

Určité členské štáty prijali alebo hodlajú prijať maximálne hodnoty pre toxíny Fusarium, ako je deoxynivalenol (DON), zearalenón (ZEA) a fumonizíny v niektorých potravinách. Vzhľadom na nezrovnalosti medzi úrovňou schválenou členskými štátmi a vyplývajúcim rizikom narušenia hospodárskej súťaže sú potrebné opatrenia Spoločenstva na to, aby sa zabezpečila jednotnosť trhu, pričom sa dodrží súlad s princípom proporcionality.

(3)

Rod Fusarium fungi, do ktorého patria bežné pôdne huby, tvorí množstvo rôznych mykotoxínov z triedy trichotecénov, ako je deoxynivalenol (DON), nivalenol (NIV), T-2 toxín a HT-2 toxín a niektoré iné toxíny (zearalenón a fumonizíny). Huby Fusarium sa obyčajne nachádzajú v obilninách, ktoré sa pestujú v regiónoch mierneho pásma Ameriky, Európy a Ázie. Niektoré huby Fusarium, ktoré produkujú toxíny, sú schopné produkovať do rôznej miery dva alebo viaceré takéto toxíny.

(4)

Vedecký výbor pre potraviny (VVP) zhodnotil v súbore stanovísk tieto toxíny Fusarium: deoxynivalenol (DON) v decembri 1999, zearalenón v júni 2000, fumonizíny v októbri 2000, aktualizované v apríli 2003, nivalenol v októbri 2000 a toxíny T-2 a HT-2 v máji 2001 a uskutočnil skupinové hodnotenie trichotecénov vo februári 2002.

(5)

VVP nepovažoval dostupné údaje za dostačujúce na stanovenie skupiny tolerovateľného denného príjmu (TDP) pre hodnotené trichotecény a stanovil:

Pre ostatné toxíny Fusarium stanovil VVP:

(6)

V rámci smernice Rady 93/5/EHS z 25. februára 1993 o pomoci členských štátov Komisii a o ich spolupráci pri vedeckom skúmaní otázok týkajúcich sa potravín (3) sa uskutočnila a v septembri 2003 ukončila úloha 3.2.10 vedeckej spolupráce (SCOOP) „Zbieranie údajov o výskyte toxínov Fusarium v strave a hodnotenie ich príjmu v strave populáciou členských štátov EÚ“ (4).

Výsledky tejto úlohy ukazujú, že mykotoxíny Fusarium sú značne rozšírené v potravinovom reťazci v Spoločenstve. Hlavnými zdrojmi príjmu toxínov Fusarium v strave sú výrobky z obilnín, najmä pšenica a kukurica. Zatiaľ čo príjmy toxínov Fusarium v strave celej populácie a dospelých jedincov sú často nižšie ako TDP príslušného toxínu, v rizikových skupinách, ako sú dojčatá a malé deti, sa približujú k TDP alebo ho dokonca v niektorých prípadoch prekračujú.

(7)

Najmä v prípade deoxynivalenolu je príjem v strave v skupine malých detí a dospievajúcich blízko hranice TDP. Čo sa týka toxínov T-2 a HT-2, odhadovaný príjem v strave vo väčšine prípadov prekročil d-TDP. Treba však poznamenať, že údaje o výskyte toxínov T-2 a HT-2 sa získali na základe využitia analytických metód s vysokou hranicou detekcie a berúc pritom do úvahy, že množstvo vzoriek, ktoré boli nad hranicou detekcie, predstavovalo menej ako 20 %, príjem v strave bol veľmi silno ovplyvnený hranicou detekcie použitých analytických metód. Pre nivalenol boli všetky príjmy oveľa nižšie ako d-TDP. Čo sa týka ostatných trichotecénov, ktoré sa skúmali vo vyššie uvedenej úlohe SCOOP, ako je 3-acetyldeoxynivalenol, 15-acetyldeoxynivalenol, fusarenón-X, T2-triol, diacetoxyscirpenol, neosolaniol, monoacetoxyscirpenol a verrucol, je príjem v strave podľa dostupných informácií nízky.

(8)

Pre zearalenón je bežný denný príjem podstatne nižší ako TDP, ale pozornosť treba upriamiť na skupiny populácie, ktoré nie sú určené v úlohe, ktoré môžu mať pravidelne zvýšenú spotrebu týchto výrobkov s vysokým výskytom kontaminácie zearalenónom, ako aj na stravu určenú na spotrebu deťmi, keďže rozmanitosť potravy je u malých detí obmedzená.

(9)

Pre fumonizíny je odhadovaný príjem v strave v prípade väčšiny skupín populácie hlboko pod úrovňou TDP. Príjem fumonizínov v strave sa prudko zvyšuje, keď sa berú do úvahy len spotrebitelia. Avšak aj pre túto skupinu spotrebiteľov je potravinový príjem nižší ako TDP. Výsledky monitorovacej kontroly úrody z roku 2003 však ukazujú, že kukurica a výrobky z kukurice môžu byť vysokokontaminované fumonizínmi. Je náležité, aby sa prijali opatrenia, ktoré zamedzia, aby sa kukurica a kukuričné výrobky s neprijateľne vysokou úrovňou kontaminácie dostali do potravinového reťazca.

(10)

Druhy húb rodu Fusarium infikujú zrno pred zberom úrody. V súvislosti s infekciou Fusarium a tvorbou mykotoxínov bolo identifikovaných viacero rizikových faktorov. Klimatické podmienky počas rastu, predovšetkým počas kvitnutia, majú závažný vplyv na obsah mykotoxínov. Avšak vhodné poľnohospodárske postupy, pri ktorých sa rizikové faktory znížia na minimum, môžu do istej miery zamedziť kontaminácii hubami Fusarium.

(11)

Na ochranu verejného zdravia je nevyhnutné, aby sa pre nespracované obilniny stanovili maximálne hodnoty, aby sa predišlo prístupu vysokokontaminovaných obilnín do potravinového reťazca a aby sa podporilo a zabezpečilo prijatie všetkých opatrení vo fázach výrobného reťazca – na poli, počas zberu úrody a skladovania (tým, že sa uplatnia vhodné poľnohospodárske, zberné a skladovacie postupy). Je vhodné, aby sa uplatnili maximálne úrovne pre nespracované obilniny na obilniny uvedené na trh pre prvú fázu spracovania, keďže zamýšľané použitie (na stravu, krmivo alebo priemysel) obilnín je už v tejto fáze známe. Postupy čistenia, triedenia a sušenia sa nepovažujú za prvú fázu spracovania, pokiaľ samotné jadro zrna nepodlieha žiadnemu fyzickému vplyvu, kým vymieľanie sa má považovať za súčasť prvej fázy spracovania.

(12)

Maximálne úrovne sú stanovené na úroveň, pri ktorej sa berie do úvahy súčasná miera rizika pre ľudí v súvislosti s tolerovateľným príjmom príslušného toxínu a ktoré možno primerane dosiahnuť tým, že sa budú dodržiavať správne postupy vo všetkých fázach výroby a distribúcie. Takýmto prístupom sa zabezpečí, že všetky hospodárske subjekty v potravinárskom odvetví uplatnia všetky možné opatrenia na zamedzenie kontaminácie alebo jej zníženie v najväčšej možnej miere v záujme ochrany verejného zdravia.

(13)

V prípade kukurice nie sú ešte presne známe všetky faktory, ktoré pôsobia na vznik toxínov Fusarium, predovšetkým zearalenón a fumonizíny B1 a B2. Preto sa hospodárskym subjektom v potravinárskom odvetví zapojeným do obilninového reťazca poskytuje lehota na vykonanie prieskumu zdrojov vzniku mykotoxínov a na určenie riadiacich opatrení, ktoré sa majú prijať, aby sa predišlo ich výskytu v čo najväčšej rozumnej miere. Maximálne úrovne, ktoré sú založené na súčasných údajoch o výskyte, sa navrhujú uplatňovať od roku 2007 v prípade, že žiadne maximálne špecifické úrovne na základe nových informácii o výskyte a vzniku sa nestanovia pred týmto termínom.

(14)

Prostredníctvom čistenia a spracovania možno obsah toxínov Fusarium v surových obilninách znížiť na rôzny stupeň v spracovaných výrobkoch z obilnín. Ak sa zoberie do úvahy rôzny stupeň zníženia, je vhodné stanoviť maximálnu úroveň pre konečného spotrebiteľa obilninových výrobkov na ochranu spotrebiteľa a je nevyhnutné vytvoriť vykonateľné právne predpisy. Pri stanovení maximálnych úrovní pre konečného spotrebiteľa obilninových výrobkov treba sledovať pragmatický prístup. Okrem toho stanovenie maximálnej úrovne pre hlavné zložky stravy, ktoré sú z obilnín, je náležité na zabezpečenie účinného presadzovania v záujme zabezpečenia ochrany verejného zdravia.

(15)

Keďže sa v ryži zistili nízke úrovne kontaminácie toxínmi Fusarium, žiadne maximálne úrovne neboli stanovené pre ryžu a výrobky z ryže.

(16)

Na základe spoločného výskytu netreba uvažovať o špecifických opatreniach pre 3-acetyldeoxynivalenol, 15-acetyldeoxynivalenol a fumonizín B3, keďže možné opatrenia týkajúce sa hlavne deoxynivalenolu a fumonizínu B1 + B2 by tiež chránili ľudskú populáciu od neprijateľného vystavenia 3-acetyldeoxynivalenolu, 15-acetyldeoxynivalenolu a fumonizínu B3. To isté sa týka nivalenolu, pri ktorom možno do istej miery pozorovať spoločný výskyt s deoxynivalenolom, a vystavenie človeka nivalenolu sa považuje za značne nižšie ako d-TDP.

(17)

Údaje týkajúce sa prítomnosti toxínov T-2 a HT-2 sú v súčasnosti obmedzené. Je tu aj naliehavá potreba ďalšieho vývoja a validácie citlivej metódy analýzy. Odhady príjmu však ukazujú jasne, že sa prítomnosťou T-2 a HT-2 treba v súvislosti s verejným zdravím zaoberať. Preto je vývoj senzitívnej metódy, zber údajov o výskyte a ďalšie vyšetrovanie/výskum faktorov podieľajúcich sa na prítomnosti T-2 a HT-2 v obilninách a výrobkoch z obilnín, najmä ovsa a výrobkov z ovsa, dôležitý a pripisuje sa mu vysoká priorita.

(18)

Nariadenie (ES) č. 466/2001 by sa preto malo zmeniť a doplniť zodpovedajúcim spôsobom.

(19)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

1.

V článku 2 sa odsek 3 nahrádza takto:

2.

V článku 5 sa vkladá odsek 5 takto:

„Komisia preskúma body 2.4, 2.5, 2.6 a 2.7 v oddiele 2 prílohy I do 1. júla 2008 v súvislosti s maximálnymi hranicami deoxynivalenolu, zearalenónu a fumonizínu B1 + B2 a s cieľom zahrnúť maximálnu úroveň toxínov T-2 a HT-2 v obilninách a výrobkoch z obilnín.

Na tento účel budú členské štáty a zúčastnené strany každý rok oznamovať Komisii výsledky uskutočnených vyšetrovaní vrátane údajov o výskyte a informovať o postupe v súvislosti s uplatňovaním preventívnych opatrení na predchádzanie kontaminácii deoxynivalenolom, zearalenónom, toxínmi T-2 a HT-2 a fumonizínmi B1 + B2.“

3.

Príloha I sa mení a dopĺňa v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.