<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><JUDGMENT xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.55-20141201.xd"><BIB.JUDGMENT><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>C‑528/13</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62013CJ0528</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:288">EU:C:2015:288</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>11</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>11</PAGE.TOTAL><AUTHOR>CJ</AUTHOR></BIB.JUDGMENT><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P>ROZSUDOK Z <DATE ISO="20150429">29. 4. 2015</DATE> – VEC C‑528/13</P><P>LÉGER</P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Rozsudok Súdneho dvora</HT> (štvrtá komora)</P><P>z <DATE ISO="20150429">29. apríla 2015</DATE><NOTE NUMBERING="STAR" TYPE="FOOTNOTE" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk konania: francúzština.</P></NOTE></P></TI></TITLE><INDEX><KEYWORD>Návrh na začatie prejudiciálneho konania</KEYWORD><KEYWORD>Verejné zdravie</KEYWORD><KEYWORD>Smernica 2004/33/ES</KEYWORD><KEYWORD>Technické požiadavky týkajúce sa krvi a zložiek krvi</KEYWORD><KEYWORD>Darovanie krvi</KEYWORD><KEYWORD>Kritériá vhodnosti pre darcov</KEYWORD><KEYWORD>Kritériá trvalého alebo dočasného vylúčenia</KEYWORD><KEYWORD>Osoby, ktorých sexuálne správanie ich vystavuje vysokému riziku nákazy závažnými infekčnými chorobami prenášanými krvou</KEYWORD><KEYWORD>Muž, ktorý mal opakovane pohlavný styk s mužom</KEYWORD><KEYWORD>Charta základných práv Európskej únie</KEYWORD><KEYWORD>Článok 21 ods. 1 a článok 52 ods. 1</KEYWORD><KEYWORD>Sexuálna orientácia</KEYWORD><KEYWORD>Diskriminácia</KEYWORD><KEYWORD>Odôvodnenie</KEYWORD><KEYWORD>Proporcionalita</KEYWORD></INDEX><JUDGMENT.INIT><P>Vo veci C‑528/13,</P><P>ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Tribunal administratif de Strasbourg (Francúzsko) z <DATE ISO="20131001">1. októbra 2013</DATE> a doručený Súdnemu dvoru <DATE ISO="20131008">8. októbra 2013</DATE>, ktorý súvisí s konaním:</P></JUDGMENT.INIT><PARTIES><PLAINTIFS><P><HT TYPE="BOLD">Geoffrey Léger</HT></P></PLAINTIFS><AGAINST>proti</AGAINST><DEFENDANTS><P><HT TYPE="BOLD">Ministre des Affaires sociales, de la Santé et des Droits des femmes,</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">Établissement français du sang,</HT></P></DEFENDANTS></PARTIES><PREAMBLE><PREAMBLE.INIT><P>SÚDNY DVOR (štvrtá komora),</P><P>v zložení: predseda štvrtej komory L. Bay Larsen, sudcovia K. Jürimäe, J. Malenovský, M. Safjan (spravodajca) a A. Prechal,</P><P>generálny advokát: P. Mengozzi,</P><P>tajomník: A. Calot Escobar,</P></PREAMBLE.INIT><GR.VISA><VISA>so zreteľom na písomnú časť konania,</VISA></GR.VISA><GR.CONSID><CONSID><P>so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:</P><LIST TYPE="DASH"><ITEM><P>francúzska vláda, v zastúpení: D. Colas a F. Gloaguen, splnomocnení zástupcovia,</P></ITEM><ITEM><P>Európska komisia, v zastúpení: C. Gheorghiu a M. Owsiany‑Hornung, splnomocnené zástupkyne,</P></ITEM></LIST></CONSID></GR.CONSID><GR.VISA><VISA>po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní <DATE ISO="20140717">17. júla 2014</DATE>,</VISA></GR.VISA><PREAMBLE.FINAL>vyhlásil tento</PREAMBLE.FINAL></PREAMBLE><?PAGE NO="2"?><CONTENTS.JUDGMENT><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Rozsudok</HT></P></TI></TITLE><NP><NO.P>1</NO.P><TXT>Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu bodu 2.1 prílohy III smernice Komisie 2004/33/ES z <DATE ISO="20040322">22. marca 2004</DATE>, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/98/ES týkajúca sa niektorých technických požiadaviek na krv a zložky z krvi (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="091" PAGE.FIRST="25" DATE.PUB="2004">Ú. v. EÚ L 91, s. 25</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 15/008, s. 272).</TXT></NP><NP><NO.P>2</NO.P><TXT>Tento návrh bol podaný v rámci konania, ktorého účastníkmi sú G. Léger a ministre des affaires sociales, de la Santé et des Droits des femmes, ako aj Établissement français du sang vo veci odmietnutia prijať darovanú krv od G. Légera z dôvodu, že mal sexuálny vzťah s mužom.</TXT></NP><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Právny rámec</HT></P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">Právo Únie</HT></P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><P>Smernica 2002/98/ES</P></TI></TITLE><NP><NO.P>3</NO.P><TXT>Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/98/ES z <DATE ISO="20030127">27. januára 2003</DATE>, ktorou sa ustanovujú normy kvality a bezpečnosti pre odber, skúšanie, spracovanie, uskladňovanie a distribúciu ľudskej krvi a zložiek z krvi a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/83/ES (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="033" PAGE.FIRST="30" DATE.PUB="2003">Ú. v. ES L 33, s. 30</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 15/007, s. 346), je založená na článku 152 ods. 4 písm. a) ES.</TXT></NP><NP><NO.P>4</NO.P><TXT>Podľa odôvodnení 1, 2, 24 a 29 smernice 2002/98:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><CONSID><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0001" REF.END="QE0001"/>(1)</NO.P><TXT>rozsah terapeutického použitia ľudskej krvi si vyžaduje zabezpečenie kvality a bezpečnosti celej krvi a zložiek krvi predovšetkým s cieľom zabrániť prenosu ochorení;</TXT></NP></CONSID><CONSID><NP><NO.P>(2)</NO.P><TXT>dostupnosť krvi a zložiek krvi použiteľných na terapeutické účely závisí do veľkej miery od ochoty občanov spoločenstva darovať krv. S cieľom chrániť záujmy verejného zdravia a zabrániť prenosu infekčných chorôb je nevyhnutné počas odberu, spracovávania, distribúcie a použitia dodržiavať všetky dostupné bezpečnostné opatrenia v súlade s najnovšími poznatkami vedy v oblasti detekcie, inaktivácie a elimininácie transfúziou prenosných patogénnych agensov;</TXT></NP></CONSID><P>…</P><CONSID><NP><NO.P>(24)</NO.P><TXT>krv a zložky krvi určené na liečebné účely alebo na použitie v zdravotníckych pomôckach by sa mali získavať od jednotlivcov, ktorých zdravotný stav zaručuje, že dôsledkom darovania nedôjde ku škodlivým účinkom a riziko prenosu infekčných ochorení je znížené na minimum; každé jedno darovanie krvi by sa malo podrobiť testovaniu v súlade s pravidlami zabezpečujúcimi bezpečnosť zdravia jednotlivcov, ktorí sú príjemcami krvi a zložiek krvi;</TXT></NP></CONSID><P>…</P><CONSID><NP><NO.P>(29)</NO.P><TXT>skúšky by sa mali vykonávať v súlade [s] najnovšími vedeckými a technickými postupmi, ktoré spĺňajú definíciu dnešnej najlepšej praxe a pravidelne podliehajú revízii a aktualizácii prostredníctvom odbornej konzultácie. Tento proces revidovania by mal taktiež náležite zohľadňovať vedecký pokrok v oblasti detekcie, inaktivácie a eliminácie transfúziou prenosných patogénov<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/>.</TXT></NP></CONSID></QUOT.S></P></NP><?PAGE NO="3"?><NP><NO.P>5</NO.P><TXT>Článok 1 uvedenej smernice uvádza:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0002" REF.END="QE0002"/>Táto smernica ustanovuje normy kvality a bezpečnosti ľudskej krvi a zložiek krvi s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia.<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>6</NO.P><TXT>Článok 2 ods. 1 tejto smernice stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0003" REF.END="QE0003"/>Táto smernica sa vzťahuje na odber a skúšanie ľudskej krvi a zložiek krvi, bez ohľadu na ich účel, a na ich spracovanie, uskladňovanie a distribúciu v prípade, že sú určené na transfúzne použitie.<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>7</NO.P><TXT>Článok 18 smernice 2002/98 s názvom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0004" REF.END="QE0004"/>Prijateľnosť darcov<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/> znie:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="018.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0005" REF.END="QE0005"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Transfuziologické zariadenia zabezpečia, aby sa postupy hodnotenia použili pri všetkých darcoch krvi a zložiek krvi a aby splnili kritéria pre darcovstvo podľa článku 29 písm. d).</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="018.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Výsledky postupov hodnotenia a testovania darcu sa archivujú a akékoľvek príslušné abnormálne nálezy sa oznámia darcovi.<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>8</NO.P><TXT>Článok 19 uvedenej smernice s názvom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0006" REF.END="QE0006"/>Vyšetrenie darcov<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/> uvádza:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0007" REF.END="QE0007"/>Vyšetrenie darcu, vrátane rozhovoru, sa uskutoční ešte pred každým darovaním krvi a zložiek krvi. Kvalifikovaný zdravotnícky personál je zodpovedný predovšetkým za náležité informovanie darcov a za získavanie údajov od darcov, potrebných na stanovenie prijateľnosti darovania, a na ich základe stanoví prijateľnosť darcov.<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>9</NO.P><TXT>Článok 20 tej istej smernice, nazvaný <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0008" REF.END="QE0008"/>Dobrovoľné a bezplatné darovanie krvi<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/>, v odseku 1 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0009" REF.END="QE0009"/>Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia na podporu dobrovoľného a neziskového darovania krvi s cieľom zabezpečiť, aby krv a zložky krvi pochádzali v najväčšej možnej miere z tohto typu darcovstva.<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>10</NO.P><TXT>Článok 21 smernice 2002/98, nazvaný <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0010" REF.END="QE0010"/>Kontrola darovania<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/>, stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0011" REF.END="QE0011"/>Transfuziologické zariadenia zabezpečia, aby každé darovanie krvi a zložiek krvi bolo skúšané v súlade s požiadavkami uvedenými v prílohe IV.</ALINEA><ALINEA>Členské štáty zabezpečia, aby krv a zložky krvi dovážané do spoločenstva boli skúšané v súlade s požiadavkami uvedenými v prílohe IV.<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>11</NO.P><TXT>Článok 29 druhý odsek písm. d) uvedenej smernice znie:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0012" REF.END="QE0012"/>Tieto technické požiadavky a ich prispôsobenie vedeckému a technickému pokroku podliehajú rozhodovaniu v súlade s postupom uvedeným v článku 28 ods. 2:</P><P>…</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>d)</NO.P><TXT>požiadavky týkajúce sa vhodnosti darcov krvi a plazmy a depistáže darovanej krvi vrátane</TXT><P><LIST TYPE="DASH"><ITEM><P>kritérií trvalého vylúčenia a možnej výnimky</P></ITEM><ITEM><P>kritérií dočasného vylúčenia<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/>.</P></ITEM></LIST></P></NP></ITEM></LIST></ALINEA></QUOT.S></P></NP><?PAGE NO="4"?><NP><NO.P>12</NO.P><TXT>Podľa prílohy IV tej istej smernice, nazvanej <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0013" REF.END="QE0013"/>Základné požiadavky na skúšky vykonávané pri odbere celej krvi a plazmy<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/>:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0014" REF.END="QE0014"/>Pri odbere celej krvi alebo plazmy vrátane odberu autológnej krvi sa musia vykonať tieto skúšky:</P><P>…</P><LIST TYPE="DASH"><ITEM><P>skúška na zistenie týchto infekcií u darcov:</P><P><LIST TYPE="DASH"><ITEM><P>na hepatitídu B (Hbs‑Ag)</P></ITEM><ITEM><P>na hepatitídu C (Anti‑HCV)</P></ITEM><ITEM><P>na HIV ½ (Anti‑HIV ½).</P></ITEM></LIST></P></ITEM></LIST><P>Môžu sa vyžadovať aj doplňujúce skúšky zložiek, darcov alebo epidemiologickej situácie.<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/></P></QUOT.S></P></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><P>[Smernica] 2004/33</P></TI></TITLE><NP><NO.P>13</NO.P><TXT>V článku 3 smernice 2004/33, nazvanom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0015" REF.END="QE0015"/>Informácie požadované od darcov<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/>, sa uvádza:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0016" REF.END="QE0016"/>Členské štáty zabezpečia, aby darcovia na základe dohody o ochote prikročiť k darovaniu krvi alebo zložiek z krvi poskytli transfuziologickému zariadeniu informácie uvedené v časti B prílohy II.<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>14</NO.P><TXT>Článok 4 tejto smernice s názvom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0017" REF.END="QE0017"/>Vhodnosť darcov<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/> stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0018" REF.END="QE0018"/>Transfuziologické zariadenia zabezpečia, aby darcovia celej krvi a zložiek z krvi spĺňali kritériá vhodnosti uvedené v prílohe III.<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>15</NO.P><TXT>Príloha I body 2 a 4 uvedenej smernice obsahujú tieto definície:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><LIST TYPE="OTHER"><ITEM><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0019" REF.END="QE0019"/>2.</NO.P><TXT><QUOT.START CODE="201A" ID="QS0020" REF.END="QE0020"/>Homológny odber<QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="2018" ID="QE0020"/> znamená krv a zložky z krvi odobraté od osoby a určené na transfúziu inej osobe, na použitie v zdravotníckych pomôckach a ako vstupná surovina na výrobu liekov.</TXT></NP></ITEM></LIST><P>…</P><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P>4.</NO.P><TXT><QUOT.START CODE="201A" ID="QS0021" REF.END="QE0021"/>Celá krv<QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="2018" ID="QE0021"/> je jedno darovanie krvi.<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/></TXT></NP></ITEM></LIST></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>16</NO.P><TXT>V časti B prílohy II tejto smernice s názvom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0022" REF.END="QE0022"/>Informácie, ktoré má transfuziologické oddelenie získať od darcov pri každom darovaní<QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="201C" ID="QE0022"/> sa v bode 2 uvádza, že darcovia musia poskytnúť tieto informácie:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0023" REF.END="QE0023"/>Anamnéza darcu a údaje o predchádzajúcom liečení poskytnuté v dotazníku a pri osobnom pohovore vykonanom kvalifikovaným zdravotníckym personálom, ktoré zahŕňajú relevantné faktory, ktoré môžu pomôcť pri identifikácii a vyradení osôb, darovanie od ktorých by mohlo predstavovať zdravotné riziko pre iné osoby, ako je možnosť prenosu chorôb, alebo zdravotné riziko pre samotných darcov.<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="201C" ID="QE0023"/></P></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>17</NO.P><TXT>Príloha III smernice 2004/33, nazvaná <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0024" REF.END="QE0024"/>Kritériá vhodnosti pre darcov celej krvi alebo zložiek z krvi<QUOT.END REF.START="QS0024" CODE="201C" ID="QE0024"/>, v bode 2 uvádza kritériá vylúčenia darcov celej krvi a zložiek krvi.</TXT></NP><?PAGE NO="5"?><NP><NO.P>18</NO.P><TXT>Bod 2.1 tejto prílohy je nazvaný <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0025" REF.END="QE0025"/>Kritériá trvalého vylúčenia kandidátov na alogénne odbery<QUOT.END REF.START="QS0025" CODE="201C" ID="QE0025"/>. Tieto kritériá sa v podstate týkajú štyroch kategórií osôb, ktorými sú: osoby s určitým ochorením, ako napr. <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0026" REF.END="QE0026"/>HIV ½<QUOT.END REF.START="QS0026" CODE="201C" ID="QE0026"/>, alebo s určitými patologickými symptómami; osoby, ktoré užili drogu vnútrožilovo alebo vnútrosvalovo; príjemcovia xenotransplantátov, ako aj <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0027" REF.END="QE0027"/>osoby, ktorých sexuálne správanie ich vystavuje vysokému riziku získania závažných infekčných ochorení, ktoré sa prenášajú krvou<QUOT.END REF.START="QS0027" CODE="201C" ID="QE0027"/>.</TXT></NP><NP><NO.P>19</NO.P><TXT>Bod 2.2 uvedenej prílohy s názvom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0028" REF.END="QE0028"/>Kritériá dočasného vylúčenia kandidátov na alogénne odbery<QUOT.END REF.START="QS0028" CODE="201C" ID="QE0028"/> obsahuje bod 2.2.2 týkajúci sa vystavenia riziku infekcie prenášanej transfúziou.</TXT></NP><NP><NO.P>20</NO.P><TXT>V tomto bode 2.2.2 sa vedľa stĺpca týkajúceho sa <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0029" REF.END="QE0029"/>osôb, ktorých sexuálne správanie sa alebo profesionálna činnosť ich vystavuje riziku nadobudnutia infekčných chorôb, ktoré môžu byť prenášané krvou<QUOT.END REF.START="QS0029" CODE="201C" ID="QE0029"/>, uvádza: <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0030" REF.END="QE0030"/>vylúčenie po skončení rizikového správania sa na dobu určenú danou chorobou a dostupnosťou primeraných testov<QUOT.END REF.START="QS0030" CODE="201C" ID="QE0030"/>.</TXT></NP></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">Francúzske právo</HT></P></TI></TITLE><NP><NO.P>21</NO.P><TXT>Ministre de la Santé et des Sports (minister zdravotníctva a športu) prijal <DATE ISO="20090112">12. januára 2009</DATE> výnos, ktorým sa stanovujú kritériá na výber darcov krvi (arrêté fixant les critères de sélection des donneurs de sang, JORF z <DATE ISO="20090118">18. januára 2009</DATE>, s. 1067, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0031" REF.END="QE0031"/>výnos z <DATE ISO="20090112">12. januára 2009</DATE><QUOT.END REF.START="QS0031" CODE="201C" ID="QE0031"/>), ktorý vo svojich odkazoch uvádza smernicu 2004/33.</TXT></NP><NP><NO.P>22</NO.P><TXT>Článok 1 časť V tohto výnosu v odseku 1 týkajúcom sa klinických charakteristík darcu stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0032" REF.END="QE0032"/>Pri pohovore prebiehajúcom pred darovaním osobe poverenej výberom darcov prislúcha povinnosť posúdiť možné darcovstvo so zreteľom na kontraindikácie a ich trvanie, ich časovú postupnosť a vývoj pomocou doplňujúcich otázok v dotazníku, ktorý sa vypĺňa pred darovaním.</ALINEA><ALINEA>…</ALINEA><ALINEA>Kandidát nemôže byť darcom, ak sa u neho vyskytne kontraindikácia uvedená v niektorej z tabuliek v prílohe II tohto výnosu. …</ALINEA><ALINEA>…<QUOT.END REF.START="QS0032" CODE="201C" ID="QE0032"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>23</NO.P><TXT>Príloha II uvedeného výnosu obsahuje tabuľky s kontraindikáciami, pričom tabuľka B je venovaná rizikám pre príjemcu. Časť tejto tabuľky týkajúca sa rizika súvisiaceho s prenosom vírusovej infekcie stanovuje, že v súvislosti s rizikom vystavenia kandidáta na darovanie krvi sexuálne prenosnému infekčnému prvku existuje trvalá kontraindikácia darovania krvi v prípade <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0033" REF.END="QE0033"/>muža, ktorý mal opakovane pohlavný styk s mužom<QUOT.END REF.START="QS0033" CODE="201C" ID="QE0033"/>.</TXT></NP></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka</HT></P></TI></TITLE><NP><NO.P>24</NO.P><TXT>G. Léger sa dostavil do odberového strediska Francúzskeho ústavu pre krv (Établissement français du sang) so sídlom v Metz (Francúzsko), aby daroval krv.</TXT></NP><NP><NO.P>25</NO.P><TXT>Rozhodnutím z <DATE ISO="20090429">29. apríla 2009</DATE> lekár, ktorý mal na starosti odber, jeho darovanie krvi odmietol z dôvodu, že G. Léger mal sexuálny vzťah s mužom.</TXT></NP><NP><NO.P>26</NO.P><TXT>Tento lekár sa opieral o výnos z <DATE ISO="20090112">12. januára 2009</DATE>, v rámci ktorého tabuľka B prílohy II v súvislosti s rizikom vystavenia kandidáta na darovanie krvi sexuálne prenosnému infekčnému prvku stanovuje trvalú kontraindikáciu darovania krvi v prípade muža, ktorý mal opakovane pohlavný styk s mužom.</TXT></NP><?PAGE NO="6"?><NP><NO.P>27</NO.P><TXT>G. Léger podal proti tomuto rozhodnutiu žalobu na Tribunal administratif de Strasbourg, v ktorej predovšetkým uviedol, že príloha II výnosu z <DATE ISO="20090112">12. januára 2009</DATE> porušuje ustanovenia smernice 2004/33.</TXT></NP><NP><NO.P>28</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd uvádza, že otázka, či existencia trvalej kontraindikácie darovania krvi v prípade muža, ktorý mal opakovane pohlavný styk s mužom, je v súlade s prílohou III uvedenej smernice, vyvoláva značné ťažkosti a je rozhodujúca pre riešenie sporu vo veci samej.</TXT></NP><NP><NO.P>29</NO.P><TXT>Za týchto podmienok Tribunal administratif de Strasbourg rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0034" REF.END="QE0034"/>Predstavuje vzhľadom na prílohu III smernice 2004/33 okolnosť, že muž mal opakovane pohlavný styk s iným mužom, sama osebe sexuálne správanie, ktorým sa osoba vystavuje riziku nákazy závažnými infekčnými chorobami prenášanými krvou a ktoré odôvodňuje trvalé vylúčenie osôb s takýmto sexuálnym správaním z možnosti darovať krv, alebo je len spôsobilá, podľa okolností veci samej, predstavovať sexuálne správanie, ktorým sa osoba vystavuje riziku nákazy závažnými infekčnými chorobami prenášanými krvou a ktoré odôvodňuje dočasné vylúčenie z možnosti darovať krv počas určitého obdobia po skončení rizikového správania?<QUOT.END REF.START="QS0034" CODE="201C" ID="QE0034"/></P></QUOT.S></P></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">O prejudiciálnej otázke</HT></P></TI></TITLE><NP><NO.P>30</NO.P><TXT>Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa bod 2.1 prílohy III smernice 2004/33 má vykladať v tom zmysle, že kritérium trvalého vylúčenia z možnosti darovať krv uvedené v tomto ustanovení, ktoré sa týka sexuálneho správania vystavujúceho riziku nákazy závažnými infekčnými chorobami prenášanými krvou, bráni tomu, aby členský štát stanovil trvalú kontraindikáciu darovania krvi v prípade mužov, ktorí mali opakovane pohlavný styk s mužmi.</TXT></NP><NP><NO.P>31</NO.P><TXT>Na úvod treba uviesť, ako tvrdí francúzska vláda a Európska komisia, že medzi jazykovými verziami bodov 2.1 a 2.2.2 prílohy III uvedenej smernice existujú rozdiely, pokiaľ ide o úroveň rizika uvedenú v týchto ustanoveniach.</TXT></NP><NP><NO.P>32</NO.P><TXT>Vo francúzskej verzii týchto ustanovení sa trvalé vylúčenie z možnosti darovať krv stanovené v uvedenom bode 2.1 a dočasné vylúčenie stanovené v uvedenom bode 2.2.2 obe vzťahujú na osoby, ktorých sexuálne správanie ich vystavuje <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0035" REF.END="QE0035"/>riziku<QUOT.END REF.START="QS0035" CODE="201C" ID="QE0035"/> nákazy závažnými infekčnými chorobami prenášanými krvou. V tejto jazykovej verzii je úroveň rizika odôvodňujúceho trvalé vylúčenie z možnosti darovať krv úplne rovnaká ako úroveň rizika uplatniteľná na dočasné vylúčenie.</TXT></NP><NP><NO.P>33</NO.P><TXT>V niektorých jazykových verziách týchto ustanovení je naopak predpokladom dočasného vylúčenia existencia <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0036" REF.END="QE0036"/>rizika<QUOT.END REF.START="QS0036" CODE="201C" ID="QE0036"/>, zatiaľ čo trvalé vylúčenie vyžaduje existenciu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0037" REF.END="QE0037"/>vysokého rizika<QUOT.END REF.START="QS0037" CODE="201C" ID="QE0037"/>. Tak je to najmä vo verziách bodu 2.1 prílohy III smernice 2004/33 v dánčine (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0038" REF.END="QE0038"/>stor risiko<QUOT.END REF.START="QS0038" CODE="201C" ID="QE0038"/>), estónčine (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0039" REF.END="QE0039"/>kõrgendatud ohtu<QUOT.END REF.START="QS0039" CODE="201C" ID="QE0039"/>), angličtine (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0040" REF.END="QE0040"/>high risk<QUOT.END REF.START="QS0040" CODE="201C" ID="QE0040"/>), taliančine (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0041" REF.END="QE0041"/>alto rischio<QUOT.END REF.START="QS0041" CODE="201C" ID="QE0041"/>), holandčine (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0042" REF.END="QE0042"/>groot risico<QUOT.END REF.START="QS0042" CODE="201C" ID="QE0042"/>), poľštine (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0043" REF.END="QE0043"/>wysokie ryzyko<QUOT.END REF.START="QS0043" CODE="201C" ID="QE0043"/>) či portugalčine (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0044" REF.END="QE0044"/>grande risco<QUOT.END REF.START="QS0044" CODE="201C" ID="QE0044"/>).</TXT></NP><NP><NO.P>34</NO.P><TXT>Ostatné jazykové verzie bodov 2.1 a 2.2.2 uvedenej prílohy uvádzajú v oboch prípadoch <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0045" REF.END="QE0045"/>vysoké riziko<QUOT.END REF.START="QS0045" CODE="201C" ID="QE0045"/>, tak ako je to v španielskej (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0046" REF.END="QE0046"/>alto riesgo<QUOT.END REF.START="QS0046" CODE="201C" ID="QE0046"/>) a nemeckej verzii (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0047" REF.END="QE0047"/>hohes Risiko<QUOT.END REF.START="QS0047" CODE="201C" ID="QE0047"/>).</TXT></NP><NP><NO.P>35</NO.P><TXT>Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa formulácia použitá v jednej z jazykových verzií ustanovenia práva Únie nemôže chápať ako jediný základ na výklad tohto ustanovenia, respektíve nemôže sa v tejto súvislosti považovať za ustanovenie, ktoré má prednosť pred inými jazykovými verziami. Ustanovenia práva Únie sa totiž musia vykladať a uplatňovať jednotným spôsobom pri zohľadnení existujúcich verzií vo všetkých jazykoch Európskej únie. V prípade rozporu medzi rôznymi jazykovými verziami textu práva Únie sa má predmetné ustanovenie vykladať v závislosti od všeobecnej<?PAGE NO="7"?> systematiky a účelu právneho predpisu, ktorého je súčasťou (rozsudky Cricket St Thomas, C‑372/88, <REF.DOC.ECR><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1990:140">EU:C:1990:140</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>, body 18 a 19; Kurcums Metal, C‑558/11, <REF.DOC.ECR><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:721">EU:C:2012:721</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>, bod 48, ako aj Ivansson a i., C‑307/13, <REF.DOC.ECR><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2058">EU:C:2014:2058</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>, bod 40).</TXT></NP><NP><NO.P>36</NO.P><TXT>V súvislosti so všeobecnou systematikou bodov 2.1 a 2.2.2 prílohy III smernice 2004/33 treba uviesť, že uvedená príloha rozlišuje medzi trvalým a dočasným vylúčením z možnosti darovať krvi, pričom kritériá týchto vylúčení musia byť logicky odlišné. Trvalé vylúčenie, ktoré je prísnejšie, teda predpokladá existenciu vyššieho rizika, než je riziko pri dočasnom zákaze.</TXT></NP><NP><NO.P>37</NO.P><TXT>Navyše, ako sa uvádza v odôvodnení 24 smernice 2002/98, krv a zložky krvi určené na liečebné účely alebo na použitie v zdravotníckych pomôckach by sa mali získavať od jednotlivcov, ktorých zdravotný stav zaručuje, že v dôsledku darovania nedôjde ku škodlivým účinkom a riziko prenosu závažných infekčných ochorení je znížené na minimum. Z toho vyplýva, že pokiaľ ide o cieľ smernice 2004/33, trvalé vylúčenie je uplatniteľné, ak je riziko takého prenosu vyššie.</TXT></NP><NP><NO.P>38</NO.P><TXT>V dôsledku toho všeobecná systematika a cieľ tejto smernice vedú k výkladu, podľa ktorého sa trvalé vylúčenie z možnosti darovať krv stanovené v bode 2.1 prílohy III uvedenej smernice týka osôb, ktorých sexuálne správanie ich vystavuje <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0048" REF.END="QE0048"/>vysokému riziku<QUOT.END REF.START="QS0048" CODE="201C" ID="QE0048"/> nákazy závažnými infekčnými chorobami prenášanými krvou, zatiaľ čo dočasné vylúčenie z možnosti darovať krv platí v prípade nižšieho rizika.</TXT></NP><NP><NO.P>39</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o toto trvalé vylúčenie, treba uviesť, že formulácia <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0049" REF.END="QE0049"/>osoby, ktorých sexuálne správanie ich vystavuje riziku<QUOT.END REF.START="QS0049" CODE="201C" ID="QE0049"/> nákazy infekčnými chorobami, uvedená v bode 2.1 prílohy III smernice 2004/33, presne nevymedzuje osoby či skupiny osôb, ktorých sa týka uvedené vylúčenie, takže členské štáty majú pri uplatnení tohto ustanovenia mieru voľnej úvahy.</TXT></NP><NP><NO.P>40</NO.P><TXT>Treba teda preskúmať, v akom rozsahu trvalá kontraindikácia v prípade <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0050" REF.END="QE0050"/>muža, ktorý mal opakovane pohlavný styk s mužom<QUOT.END REF.START="QS0050" CODE="201C" ID="QE0050"/>, stanovená vo francúzskom práve, spĺňa požiadavku existencie <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0051" REF.END="QE0051"/>vysokého rizika<QUOT.END REF.START="QS0051" CODE="201C" ID="QE0051"/> uvedeného v bode 2.1 prílohy III smernice 2004/33 a súčasne dodržiava základné práva uznané právnym poriadkom Únie.</TXT></NP><NP><NO.P>41</NO.P><TXT>Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora sú totiž požiadavky vyplývajúce z ochrany uvedených základných práv záväzné pre členské štáty pri vykonávaní právnych predpisov Únie, takže tieto členské štáty sú povinné v najvyššej možnej miere aplikovať tieto predpisy za podmienok, ktoré neodporujú uvedeným požiadavkám (pozri v tomto zmysle rozsudok Parlament/Rada, C‑540/03, <REF.DOC.ECR><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2006:429">EU:C:2006:429</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>, bod 105 a citovanú judikatúru). V tomto kontexte je povinnosťou členských štátov dohliadať najmä na to, aby sa nevychádzalo z výkladu textu sekundárneho práva, ktorý by bol v rozpore s týmito základnými právami (pozri rozsudky Ordre des barreaux francophones et germanophone a i., C‑305/05, <REF.DOC.ECR><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:383">EU:C:2007:383</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>, bod 28, ako aj O a i., C‑356/11 a C‑357/11, <REF.DOC.ECR><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:776">EU:C:2012:776</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>, bod 78).</TXT></NP><NP><NO.P>42</NO.P><TXT>Po prvé, pokiaľ ide o posúdenie existencie vysokého rizika nákazy závažnými infekčnými chorobami prenášanými krvou, treba vziať do úvahy epidemiologickú situáciu vo Francúzsku, ktorá je podľa francúzskej vlády a Komisie, ktoré odkazujú na údaje, ktoré poskytol Institut de veille sanitaire français, špecifická. Z týchto údajov vyplýva, že absolútna väčšina osôb nakazených HIV v období od roku 2003 do roku 2008 sa nakazila v dôsledku pohlavného styku a že muži, ktorí mali sexuálny vzťah s mužmi predstavujú najdotknutejšiu časť obyvateľstva zodpovedajúcu 48 % nových nakazení. Hoci v tomto období celkový počet osôb nakazených HIV klesol, predovšetkým pokiaľ ide o heterosexuálne vzťahy, neklesol v prípade mužov, ktorí mali sexuálny vzťah s mužmi. Táto skupina predstavovala v uvedenom období časť obyvateľstva, ktorá je najviac postihnutá nakazením sa HIV, a to s incidenciou vo výške 1 % za rok, čo je 200‑násobne viac než v heterosexuálnej časti obyvateľov Francúzska.</TXT></NP><NP><NO.P>43</NO.P><TXT>Komisia sa tiež odvoláva na správu, ktorú vypracovalo Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb, zriadené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 851/2004 z <DATE ISO="20040421">21. apríla 2004</DATE> (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="142" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2004">Ú. v. EÚ L 142, s. 1</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 15/008, s. 346). Podľa tejto správy nazvanej <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0052" REF.END="QE0052"/>Men who have sex with<?PAGE NO="8"?> men (MSM), Monitoring implementation of the Dublin Declaration on Partnership to Fight HIV/AIDS in Europe and Central Asia: 2012 progress<QUOT.END REF.START="QS0052" CODE="201C" ID="QE0052"/>, uverejnenej v októbri 2013 je Francúzsko krajinou s najvyšším výskytom HIV u mužov, ktorí mali opakovane pohlavný styk s mužmi, spomedzi všetkých štátov obsiahnutých v štúdii.</TXT></NP><NP><NO.P>44</NO.P><TXT>Vnútroštátnemu súdu prislúcha overiť, či so zreteľom na súčasný stav medicínskych, vedeckých a epidemiologických poznatkov sú údaje uvedené v bode 42 tohto rozsudku spoľahlivé, a ak áno, či sú naďalej relevantné.</TXT></NP><NP><NO.P>45</NO.P><TXT>Po druhé za predpokladu, že uvedený súd dospeje so zreteľom na uvedené údaje k záveru, že francúzske orgány sa mohli dôvodne domnievať, že vo Francúzsku existuje vysoké riziko nákazy závažnými infekčnými chorobami prenášanými krvou v zmysle bodu 2.1 prílohy III smernice 2004/33 v prípade muža, ktorý mal opakovane pohlavný styk s mužom, treba preskúmať, či a za akých podmienok môže byť trvalá kontraindikácia darovania krvi, ako je dotknutá vo veci samej, v súlade so základnými právami uznanými v právnom poriadku Únie.</TXT></NP><NP><NO.P>46</NO.P><TXT>V tejto súvislosti treba pripomenúť, že rozsah pôsobnosti Charty základných práv Európskej únie (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0053" REF.END="QE0053"/>Charta<QUOT.END REF.START="QS0053" CODE="201C" ID="QE0053"/>) je vzhľadom na konanie členských štátov vymedzený v jej článku 51 ods. 1 podľa ktorého sú ustanovenia Charty určené členským štátom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0054" REF.END="QE0054"/>výlučne vtedy, ak vykonávajú právo Únie<QUOT.END REF.START="QS0054" CODE="201C" ID="QE0054"/>.</TXT></NP><NP><NO.P>47</NO.P><TXT>Výnos z <DATE ISO="20090112">12. januára 2009</DATE>, ktorý vo svojich odkazoch výslovne uvádza smernicu 2004/33, vykonáva právo Únie.</TXT></NP><NP><NO.P>48</NO.P><TXT>V dôsledku toho uvedený výnos musí okrem ustanovení Charty dodržiavať predovšetkým jej článok 21 ods. 1, podľa ktorého sa zakazuje akákoľvek diskriminácia najmä z dôvodu sexuálnej orientácie. Tento článok 21 ods. 1 je osobitným vyjadrením zásady rovnosti zaobchádzania, ktorá je všeobecnou zásadou práva Únie zakotvenou v článku 20 Charty (pozri v tomto zmysle rozsudky Römer, C‑147/08, <REF.DOC.ECR><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:286">EU:C:2011:286</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>, bod 59, a Glatzel, C‑356/12, <REF.DOC.ECR><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:350">EU:C:2014:350</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>, bod 43).</TXT></NP><NP><NO.P>49</NO.P><TXT>Tabuľka B prílohy II výnosu z <DATE ISO="20090112">12. januára 2009</DATE> pritom tým, že za kritérium trvalej kontraindikácie darovania krvi považuje, ak je osoba <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0055" REF.END="QE0055"/>mužom, ktorý mal sexuálny vzťah s mužom<QUOT.END REF.START="QS0055" CODE="201C" ID="QE0055"/>, stanovuje vylúčenie z možnosti darovať krv v závislosti od homosexuálnej orientácie darcov mužského pohlavia, s ktorými zaobchádza menej priaznivo než s heterosexuálmi mužského pohlavia na základe skutočnosti, že udržujú sexuálny vzťah zodpovedajúci tejto orientácii.</TXT></NP><NP><NO.P>50</NO.P><TXT>Za týchto okolností môže výnos z <DATE ISO="20090112">12. januára 2009</DATE> voči homosexuálnym osobám zakladať diskrimináciu založenú na sexuálnej orientácii v zmysle článku 21 ods. 1 Charty.</TXT></NP><NP><NO.P>51</NO.P><TXT>Preto treba preskúmať, či trvalá kontraindikácia darovania krvi stanovená výnosom z <DATE ISO="20090112">12. januára 2009</DATE> v prípade muža, ktorý mal opakovane pohlavný styk s mužom, napriek tomu spĺňa podmienky uložené v článku 52 ods. 1 Charty na to, aby bola odôvodnená.</TXT></NP><NP><NO.P>52</NO.P><TXT>Podľa tohto ustanovenia akékoľvek obmedzenie výkonu práv a slobôd uznaných v Charte musí byť stanovené zákonom a rešpektovať podstatu týchto práv a slobôd. Okrem toho podľa tohto ustanovenia možno za predpokladu dodržiavania zásady proporcionality tieto práva a slobody obmedziť len vtedy, ak je to nevyhnutné a skutočne to zodpovedá cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo ak je to potrebné na ochranu práv a slobôd iných.</TXT></NP><NP><NO.P>53</NO.P><TXT>V prejednávanej veci je nesporné, že trvalú kontraindikáciu darovania krvi v prípade muža, ktorý mal opakovane pohlavný styk s mužom, ktorá predstavuje obmedzenie vykonávania práv a slobôd priznaných Chartou, treba považovať za stanovenú zákonom v zmysle článku 52 ods. 1 Charty, keďže vyplýva z výnosu z <DATE ISO="20090112">12. januára 2009</DATE>.</TXT></NP><?PAGE NO="9"?><NP><NO.P>54</NO.P><TXT>Okrem toho toto obmedzenie rešpektuje podstatu zásady zákazu diskriminácie. Toto obmedzenie totiž nespochybňuje samotnú túto zásadu, pretože sa týka len obmedzenej otázky vylúčení z darovania krvi s cieľom chrániť zdravie príjemcov.</TXT></NP><NP><NO.P>55</NO.P><TXT>Treba však ešte overiť, či toto obmedzenie zodpovedá cieľu všeobecného záujmu v zmysle článku 52 ods. 1 Charty, a ak to tak je, či dodržiava zásadu proporcionality v zmysle tohto ustanovenia.</TXT></NP><NP><NO.P>56</NO.P><TXT>V tejto súvislosti treba pripomenúť, že smernica 2004/33 vykonáva smernicu 2002/98. Tá má podľa svojho právneho základu, konkrétne článku 152 ods. 4 písm. a) ES, za cieľ ochranu verejného zdravia.</TXT></NP><NP><NO.P>57</NO.P><TXT>V prejednávanej veci cieľom trvalého vylúčenia z možnosti darovať krv je znížiť prenos infekčnej choroby na príjemcov na minimum. Toto vylúčenie teda prispieva k všeobecnému cieľu zaručiť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia, ktorý predstavuje cieľ uznaný Úniou v článku 152 ES, predovšetkým v odseku 4 písm. a) a odseku 5 tohto článku, ako aj v článku 35 druhej vete Charty, ktoré vyžadujú, aby sa pri tvorbe a uskutočňovaní všetkých politík a činností Únie zabezpečila vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia.</TXT></NP><NP><NO.P>58</NO.P><TXT>V súvislosti so zásadou proporcionality z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že opatrenia stanovené vnútroštátnou právnou úpravou nemôžu ísť nad rámec toho, čo je primerané a potrebné na uskutočnenie legitímnych cieľov sledovaných touto právnou úpravou, pričom ak existuje možnosť rozhodnúť sa medzi viacerými primeranými opatreniami, je potrebné sa prikloniť k najmenej obmedzujúcemu, a že spôsobené nevýhody nesmú byť neprimerané sledovaným cieľom (pozri rozsudky ERG a i., C‑379/08 a C‑380/08, <REF.DOC.ECR><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:127">EU:C:2010:127</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>, bod 86; Urbán, C‑210/10, <REF.DOC.ECR><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:64">EU:C:2012:64</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>, bod 24, ako aj Texdata Software, C‑418/11, <REF.DOC.ECR><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:588">EU:C:2013:588</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>, bod 52).</TXT></NP><NP><NO.P>59</NO.P><TXT>Vo veci, ako je vec sama, je takáto zásada dodržaná len vtedy, ak vysokú úroveň ochrany zdravia príjemcov nemožno zabezpečiť inými a menej obmedzujúcimi účinnými spôsobmi detekcie HIV než trvalým zákazom darovania krvi pre celú skupinu mužov, ktorí mali opakovane pohlavný styk s mužmi.</TXT></NP><NP><NO.P>60</NO.P><TXT>Na jednej strane totiž nemožno vylúčiť, že aj pri existencii sexuálneho správania vystavujúceho vysokému riziku nákazy závažnými infekčnými chorobami prenášanými krvou v zmysle bodu 2.1 prílohy III smernice 2004/33, ktorá sa týka rizika prenosu takých chorôb medzi partnermi v dôsledku pohlavného styku, existujú účinné spôsoby zabezpečenia vysokej ochrany zdravia príjemcov.</TXT></NP><NP><NO.P>61</NO.P><TXT>V tejto súvislosti treba pripomenúť, ako vyplýva najmä z článku 21 smernice 2002/98, že na účely zabezpečenia kvality a bezpečnosti krvi a zložiek krvi musí byť každé darovanie krvi skúšané v súlade s požiadavkami uvedenými v prílohe IV tejto smernice, pričom tieto požiadavky sa musia odvíjať v závislosti od vedeckého a technického pokroku (rozsudok Humanplasma, C‑421/09, <REF.DOC.ECR><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:760">EU:C:2010:760</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>, bod 42). Podľa tejto prílohy IV sa pri darcoch musí vykonať najmä skúška na HIV ½.</TXT></NP><NP><NO.P>62</NO.P><TXT>Francúzska vláda a Komisia však tvrdia, že pri súčasnom stave vedy existuje <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0056" REF.END="QE0056"/>diagnostické okno<QUOT.END REF.START="QS0056" CODE="201C" ID="QE0056"/>, teda obdobie nasledujúce po vírusovej infekcii a počas ktorého biologické markery použité pri depistáži darovanej krvi ostanú negatívne napriek infekcii darcu. Sú to teda najnovšie infekcie, ktoré predstavujú riziko, že sa pri depistáži nezistia, a v dôsledku toho dôjde k prenosu HIV na príjemcu.</TXT></NP><NP><NO.P>63</NO.P><TXT>Vnútroštátnemu súdu prináleží overiť, či v takej situácii a v rámci dodržiavania zásady proporcionality existujú účinné spôsoby detekcie HIV na zabránenie prenosu takého vírusu na príjemcov, pričom skúšky by sa mali vykonávať v súlade s najnovšími vedeckými a technickými postupmi podľa odôvodnenia 29 smernice 2002/98.</TXT></NP><?PAGE NO="10"?><NP><NO.P>64</NO.P><TXT>Konkrétne vnútroštátnemu súdu prislúcha overiť, či vedecký alebo technický pokrok v oblasti zdravotníctva umožňuje, najmä s prihliadnutím na náklady na systematickú karanténu krvi darovanej mužmi, ktorí mali opakovane pohlavný styk s mužmi, alebo na systematické vyšetrenie všetkej darovanej krvi na HIV, zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia príjemcov bez toho, aby z toho vyplývajúca záťaž bola neprimeraná vo vzťahu k uvedeným cieľom spočívajúcim v ochrane zdravia.</TXT></NP><NP><NO.P>65</NO.P><TXT>Na druhej strane, keby sa predpokladalo, že pri súčasnom stave vedeckých poznatkov neexistuje spôsob zodpovedajúci podmienkam uloženým v bodoch 63 a 64 tohto rozsudku, trvalá kontraindikácia darovania krvi pre celú skupinu mužov, ktorí mali opakovane pohlavný styk s mužmi, je proporcionálna len vtedy, ak neexistujú menej obmedzujúce metódy na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany zdravia príjemcov.</TXT></NP><NP><NO.P>66</NO.P><TXT>V tejto súvislosti prináleží predovšetkým vnútroštátnemu súdu, aby preskúmal, či dotazník a osobný pohovor s kvalifikovaným zdravotníckym personálom, uvedené v prílohe II časti B bode 2 smernice 2004/33, umožnia presnejšie identifikovať správanie predstavujúce riziko pre zdravie príjemcov, aby sa tak zaviedla menej obmedzujúca kontraindikácia než trvalá kontraindikácia pre celú skupinu mužov, ktorí mali opakovane pohlavný styk s mužom.</TXT></NP><NP><NO.P>67</NO.P><TXT>V tomto zmysle, ako to uviedol generálny advokát v bode 61 svojich návrhov, musí vnútroštátny súd najmä overiť, či by cielené otázky týkajúce sa času, ktorý uplynul od posledného pohlavného styku vo vzťahu k trvaniu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0057" REF.END="QE0057"/>diagnostického okna<QUOT.END REF.START="QS0057" CODE="201C" ID="QE0057"/>, stálosti vzťahu dotknutej osoby alebo používaniu ochrany pri pohlavnom styku umožnili posúdiť mieru rizika, ktoré predstavuje jednotlivý darca z dôvodu svojho vlastného sexuálneho správania.</TXT></NP><NP><NO.P>68</NO.P><TXT>Za týchto podmienok treba dospieť k záveru, že pokiaľ účinné spôsoby detekcie závažných chorôb prenášaných krvou, alebo v prípade neexistencie takých spôsobov, menej obmedzujúce metódy než trvalý zákaz darovania krvi pre celú skupinu mužov, ktorí mali opakovane pohlavný styk s mužmi, umožňujú zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia príjemcov, taká trvalá kontraindikácia nedodržiava zásadu proporcionality v zmysle článku 52 ods. 1 Charty.</TXT></NP><NP><NO.P>69</NO.P><TXT>Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať, že bod 2.1 prílohy III smernice 2004/33 sa má vykladať v tom zmysle, že kritérium trvalého vylúčenia z možnosti darovať krv uvedené v tomto ustanovení a týkajúce sa sexuálneho správania zahŕňa prípad, v ktorom členský štát so zreteľom na situáciu v tomto členskom štáte stanoví trvalú kontraindikáciu darovania krvi v prípade mužov, ktorí mali opakovane pohlavný styk s mužmi, pokiaľ je na základe súčasných medicínskych, vedeckých a epidemiologických poznatkov a údajov preukázané, že také sexuálne správanie vystavuje tieto osoby vysokému riziku nákazy závažnými infekčnými chorobami, ktoré sa môžu prenášať krvou, a že pri dodržiavaní zásady proporcionality neexistujú účinné spôsoby detekcie týchto infekčných chorôb alebo v prípade neexistencie takých spôsobov, neexistujú menej obmedzujúce metódy než takáto kontraindikácia na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany zdravia príjemcov. Vnútroštátnemu súdu prislúcha overiť, či sú tieto podmienky splnené v dotknutom členskom štáte.</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">O trovách</HT></P></TI></TITLE><NP><NO.P>70</NO.P><TXT>Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.</TXT></NP></GR.SEQ></GR.SEQ><?PAGE NO="11"?><JURISDICTION><INTRO>Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:</INTRO><P><HT TYPE="BOLD">Bod 2.1 prílohy III smernice Komisie 2004/33/ES z <DATE ISO="20040322">22. marca 2004</DATE>, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/98/ES týkajúca sa niektorých technických požiadaviek na krv a zložky z krvi, sa má vykladať v tom zmysle, že kritérium trvalého vylúčenia z možnosti darovať krv uvedené v tomto ustanovení a týkajúce sa sexuálneho správania zahŕňa prípad, v ktorom členský štát so zreteľom na situáciu v tomto členskom štáte stanoví trvalú kontraindikáciu darovania krvi v prípade mužov, ktorí mali opakovane pohlavný styk s mužmi, pokiaľ je na základe súčasných medicínskych, vedeckých a epidemiologických poznatkov a údajov preukázané, že také sexuálne správanie vystavuje tieto osoby vysokému riziku nákazy závažnými infekčnými chorobami, ktoré sa môžu prenášať krvou, a že pri dodržiavaní zásady proporcionality neexistujú účinné spôsoby detekcie týchto infekčných chorôb alebo v prípade neexistencie takých spôsobov, neexistujú menej obmedzujúce metódy než takáto kontraindikácia na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany zdravia príjemcov. Vnútroštátnemu súdu prislúcha overiť, či sú tieto podmienky splnené v dotknutom členskom štáte.</HT></P></JURISDICTION></CONTENTS.JUDGMENT><SIGNATURE.CASE><SIGNATORY><P>Podpisy</P></SIGNATORY></SIGNATURE.CASE></JUDGMENT>