|
Úradný vestník |
SK Séria C |
|
C/2024/3814 |
14.6.2024 |
Uverejnenie oznámenia o schválení štandardnej zmeny špecifikácie výrobku v súvislosti s názvom v sektore vinohradníctva a vinárstva v zmysle článku 17 ods. 2 a 3 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/33
(C/2024/3814)
Toto oznámenie sa uverejňuje v súlade s článkom 17 ods. 5 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/33 (1).
OZNÁMENIE O SCHVÁLENÍ ŠTANDARDNEJ ZMENY
„Cataluña / Catalunya“
PDO-ES-A1549-AM07
Dátum oznámenia: 25. 3. 2024
OPIS A DÔVODY SCHVÁLENEJ ZMENY
1. Uplatnenie maximálneho výnosu stanoveného pre biele odrody viniča (12 000 kg/ha/) na modrú odrodu viniča trepat
Opis
Maximálny povolený výnos odrody Trepat sa zvýšil z 10 000 kg/ha na 12 000 kg/ha.
Bod 5 špecifikácie výrobku a bod 5.2 jednotného dokumentu boli zmenené.
Ide o štandardnú zmenu, keďže nepatrí do žiadnej z kategórií stanovených v článku 105 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 (jednotná SOT).
Odôvodnenie
Odroda červeného hrozna Trepat sa používa aj na výrobu vín s označením pôvodu „Conca de Barberà“ a „Cava“, ktorých maximálny výnos je už stanovený v príslušných špecifikáciách výrobku na 12 000 kg/ha.
Ide o veľmi produktívnu odrodu určenú najmä na výrobu ľahkých ružových alebo červených vín, ktoré majú typicky slabú až stredne intenzívnu farbu a mierny obsah alkoholu. Preto nemá zmysel zachovať súčasný výnos na úrovni 10 000 kg/ha, ktorý bol stanovený na cieľom zaistiť výrobu viac sfarbených, silných a štruktúrovanejších červených vín.
2. Začlenenie odrody Mandó/Garró do zoznamu povolených odrôd
Opis
Doplnila sa odroda Mandó a jej synonymum Garró.
Bod 6 špecifikácie výrobku a bod 7 jednotného dokumentu boli zmenené.
Ide o štandardnú zmenu, keďže nepatrí do žiadnej z kategórií stanovených v článku 105 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 (jednotná SOT).
Odôvodnenie
Modrá odroda Mandó, známa aj ako Garró, sa vo viacerých katalánskych lokalitách vyskytovala už v 19. storočí. Vinohradníci a vinárske podniky teraz požadujú obnovu vinohradníckeho dedičstva Katalánska. Táto odroda viniča pomôže lepšie odlíšiť katalánske vína na čoraz globálnejšom trhu. Okrem toho ide o vinič, ktorý sa vyznačuje neskorým dozrievaním hrozna, čo je veľmi dôležitý znak z hľadiska lepšieho prispôsobenia sa zmene klímy, ktorú už zažívame.
3. Odlíšenie „BARCELONA SUSTAINABLE CATALUNYAA“
Opis
Vína z fľašovacích vinárskych podnikov, ktoré vykazujú zníženie uhlíkovej stopy na základe výpočtu overeného podľa normy ISO 14.064 – 1:2019, môžu mať na svojej etikete označenie: „BARCELONA SUSTAINABLE CATALUNYAA“
Bod 8.3 špecifikácie výrobku („Obchodná úprava a označovanie výrobkov“) a bod 9 jednotného dokumentu boli zmenené.
Ide o štandardnú zmenu, keďže nepatrí do žiadnej z kategórií stanovených v článku 105 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 (jednotná SOT).
Odôvodnenie
Regulačná rada pre označenie pôvodu CATALUNYA si je vedomá klimatickej krízy a rozhodla sa zaviesť systém, ktorý umožní odlíšiť vinárske podniky, ktoré sa snažia znížiť svoju stopu CO2, a odlíšiť aj vína, ktoré vyrábajú.
JEDNOTNÝ DOKUMENT
1. Názov:
„Cataluña / Catalunya“
2. Druh zemepisného označenia:
CHOP – chránené označenie pôvodu
3. Kategórie vinohradníckych/vinárskych výrobkov
|
1. |
Víno |
|
3. |
Likérové víno |
|
8. |
Perlivé víno |
4. Opis vína (vín)
1. Biele víno
STRUČNÝ SLOVNÝ OPIS
Ide o moderné a inovačné vína. Ich farba sa pohybuje na škále od svetložltej s náznakmi zelenej až po intenzívne zlaté tóny. Sú stredne až vysoko aromatické a viac či menej štruktúrované v závislosti od výnosu viniča. Vyznačujú sa miernou kyslosťou a dobrým obsahom alkoholu a zanechávajú u konzumentov chuť na ďalší dúšok. Pri mladších vínach prevládajú kvetové a/alebo ovocné tóny, pričom vína, ktoré dozrievajú v drevených sudoch, získavajú terciárne arómy charakteristické vanilkovými a dokonca až praženými tónmi. Mladé vína sú ľahké a čerstvé, dozretejšie vína sú krémovejšie a pripomínajú tak sudy, v ktorých dozrievali.
|
* |
Maximálny celkový obsah oxidu siričitého: 200 mg/l, ak je obsah cukru menej ako 5 g/l, a 250 mg/l, ak je obsah cukru najmenej 5 g/l. |
|
* |
Pokiaľ ide o limitné hodnoty, ktoré nie sú stanovené, musia sa uplatňovať platné právne predpisy. |
Všeobecné analytické vlastnosti
|
— |
Maximálny celkový obsah alkoholu (v obj. %): – |
|
— |
Minimálny skutočný obsah alkoholu (v obj. %): 10 |
|
— |
Minimálna celková kyslosť: 3,5 gramu na liter, vyjadrená ako kyselina vínna |
|
— |
Maximálny obsah prchavých kyselín (v miliekvivalentoch na liter): 13,33 |
|
— |
Maximálny celkový obsah oxidu siričitého (v miligramoch na liter): – |
2. Ružové víno
STRUČNÝ SLOVNÝ OPIS
Ide o moderné a inovačné vína. Ich farba sa pohybuje na škále od jasnej červenej s mihotavými fialovými odtieňmi cez medzitóny oranžovej až k farebným tónom cibuľovej šupky. Sú stredne až vysoko aromatické a viac či menej štruktúrované v závislosti od výnosu viniča. Vyznačujú sa miernou kyslosťou a dobrým obsahom alkoholu a zanechávajú u konzumentov chuť na ďalší dúšok. Ľahké, čerstvé a vyvážené.
|
* |
Maximálny celkový obsah oxidu siričitého: 200 mg/l, ak je obsah cukru menej ako 5 g/l, a 250 mg/l, ak je obsah cukru najmenej 5 g/l. |
|
* |
Pokiaľ ide o limitné hodnoty, ktoré nie sú stanovené, musia sa uplatňovať platné právne predpisy. |
Všeobecné analytické vlastnosti
|
— |
Maximálny celkový obsah alkoholu (v obj. %): – |
|
— |
Minimálny skutočný obsah alkoholu (v obj. %): 10,5 |
|
— |
Minimálna celková kyslosť: 3,5 gramu na liter, vyjadrená ako kyselina vínna |
|
— |
Maximálny obsah prchavých kyselín (v miliekvivalentoch na liter): 13,33 |
|
— |
Maximálny celkový obsah oxidu siričitého (v miligramoch na liter): – |
3. Červené víno
STRUČNÝ SLOVNÝ OPIS
V závislosti od stupňa zrenia sa ich farba pohybuje na škále od intenzívne čerešňovej po matnú rubínovú s náznakom okrovej. Sú stredne až vysoko aromatické, miera ich štruktúry závisí od výnosu viniča. Vyznačujú sa miernou kyslosťou a dobrým obsahom alkoholu a zanechávajú u konzumentov chuť na ďalší dúšok. Mladé vína sú ľahké a chuťovo výrazné, pričom kvasením a/alebo dozrievaním v drevených sudoch sa získavajú okrúhle a jemné ale štruktúrované vína s dlhšou dochuťou.
|
* |
Obsah prchavých kyselín môže presahovať 1 mEq/l na každý stupeň obsahu alkoholu nad 11 % a rok dozrievania, až po hodnotu 20 mEq/l. |
|
* |
Maximálny celkový obsah oxidu siričitého: 150 mg/l, ak je obsah cukru menej než 5 g/l, a 200 mg/l, ak je obsah cukru najmenej 5 g/l. |
|
* |
Pokiaľ ide o limitné hodnoty, ktoré nie sú stanovené, musia sa uplatňovať platné právne predpisy. |
Všeobecné analytické vlastnosti
|
— |
Maximálny celkový obsah alkoholu (v obj. %): – |
|
— |
Minimálny skutočný obsah alkoholu (v obj. %): 11,5 |
|
— |
Minimálna celková kyslosť: 3,5 gramu na liter, vyjadrená ako kyselina vínna |
|
— |
Maximálny obsah prchavých kyselín (v miliekvivalentoch na liter): 13,33 |
|
— |
Maximálny celkový obsah oxidu siričitého (v miligramoch na liter): – |
4. Perlivé víno
STRUČNÝ SLOVNÝ OPIS
Vlastnosti musia byť rovnaké ako pri vínach zodpovedajúcej farby opísaných v predchádzajúcich odsekoch, ale s prítomnosťou bubliniek. Vína sú vyvážené a čerstvé, s mierny perlením v dôsledku uvoľňovania oxidu uhličitého.
|
* |
Maximálny obsah oxidu siričitého: ak je obsah cukru nižší než 5 g/l, 200 mg/l v prípade bielych a ružových vín a 150 mg/l v prípade červených; ak sa obsah cukru rovná 5 g/l alebo je vyšší, 250 mg/l v prípade bielych a ružových vín a 200 mg/l v prípade červených. |
|
* |
Pokiaľ ide o limitné hodnoty, ktoré nie sú stanovené, musia sa uplatňovať platné právne predpisy. |
Všeobecné analytické vlastnosti
|
— |
Maximálny celkový obsah alkoholu (v obj. %): – |
|
— |
Minimálny skutočný obsah alkoholu (v obj. %): 7 |
|
— |
Minimálna celková kyslosť: 3,5 gramu na liter, vyjadrená ako kyselina vínna |
|
— |
Maximálny obsah prchavých kyselín (v miliekvivalentoch na liter): 13,33 |
|
— |
Maximálny celkový obsah oxidu siričitého (v miligramoch na liter): – |
5. Likérové víno
STRUČNÝ SLOVNÝ OPIS
Farba likérových vín sa pohybuje na škále od nepriesvitných intenzívnych farieb až k výraznejšie tónovaným farbám opísaným v prípade bielych a červených vín, pričom v závislosti od stupňa zrelosti môže dosahovať až jantárové odtiene. Vína zanechávajú mierne teplý dojem a druhy, ktoré nezreli v drevených sudoch, majú ovocnejšie arómy. Zrelšie druhy vín sa naopak vyznačujú aldehydovou a orechovou príchuťou. Sú teplé, krémové a vytrvalé.
|
* |
Obsah prchavých kyselín môže presahovať 1 mEq/l na každý stupeň obsahu alkoholu nad 11 % a rok dozrievania, až po hodnotu 20 mEq/l. |
|
* |
Maximálny celkový obsah oxidu siričitého: 150 mg/l, ak je obsah cukru menej než 5 g/l, a 200 mg/l, ak je obsah cukru najmenej 5 g/l. |
|
* |
Pokiaľ ide o limitné hodnoty, ktoré nie sú stanovené, musia sa uplatňovať platné právne predpisy. |
Všeobecné analytické vlastnosti
|
— |
Maximálny celkový obsah alkoholu (v obj. %): – |
|
— |
Minimálny skutočný obsah alkoholu (v obj. %): 15 |
|
— |
Minimálna celková kyslosť: 3,5 gramu na liter, vyjadrená ako kyselina vínna |
|
— |
Maximálny obsah prchavých kyselín (v miliekvivalentoch na liter): 13,33 |
|
— |
Maximálny celkový obsah oxidu siričitého (v miligramoch na liter): – |
6. Biele, ružové a červené vína s nižším obsahom alkoholu (xispejant)
STRUČNÝ SLOVNÝ OPIS
Pozri uvedené opisy bielych, ružových a červených vín.
|
* |
Maximálny celkový obsah oxidu siričitého: 200 mg/l v prípade bielych a ružových vín a 150 mg/l v prípade červených vín, ak je obsah cukru menej ako 5 g/l. 250 mg/l v prípade bielych a ružových vín a 200 mg/l v prípade červených vín, ak je obsah cukru najmenej 5 g/l. |
|
* |
Pokiaľ ide o limitné hodnoty, ktoré nie sú stanovené, musia sa uplatňovať platné právne predpisy. |
Všeobecné analytické vlastnosti
|
— |
Maximálny celkový obsah alkoholu (v obj. %): – |
|
— |
Minimálny skutočný obsah alkoholu (v obj. %): 4,5 |
|
— |
Minimálna celková kyslosť: 3,5 gramu na liter, vyjadrená ako kyselina vínna |
|
— |
Maximálny obsah prchavých kyselín (v miliekvivalentoch na liter): 13,33 |
|
— |
Maximálny celkový obsah oxidu siričitého (v miligramoch na liter): – |
5. Vinárske výrobné postupy
5.1. Osobitné enologické postupy
|
1. |
Obmedzenie týkajúce sa výroby vína |
Pri zbere hrozna sa musí dbať na maximálnu opatrnosť. Vína s predmetným CHOP možno vyrábať len zo zdravého hrozna, ktoré je dostatočne zrelé na výrobu vín s minimálnym prirodzeným obsahom alkoholu 9,5 obj. % alebo viac v prípade zóny CII a 10 obj. % alebo viac v prípade zóny CIII, ako sa vyžaduje v právnych predpisoch EÚ.
Pri získavaní muštu alebo vína sa dbá na to, aby sa vyvinul primeraný tlak, aby došlo k oddeleniu dužiny od šupiek a zároveň sa zabezpečilo, aby výnos z každých 100 kg hrozna bol maximálne 74 litrov vína.
5.2. Maximálne výnosy
|
1. |
Biele odrody
12 000 kilogramov hrozna na hektár 88,8 hektolitrov na hektár |
|
2. |
Modré odrody
10 000 kilogramov hrozna na hektár 74 hektolitrov na hektár |
|
3. |
Odrody Xarello rosado, Trepat and Garnatxa roja alebo Garnatxa gris
12 000 kilogramov hrozna na hektár 88,8 hektolitrov na hektár |
6. Vymedzená zemepisná oblasť
|
|
Abrera |
|
|
Agramunt: bývalý pripojený okres Montclar |
|
|
Aguilar de Segarra |
|
|
Agullana |
|
|
Aiguamúrcia |
|
|
Albagés, l’ |
|
|
Albi, l’ |
|
|
Albiol, l’ |
|
|
Albons |
|
|
Aleixar, l’ |
|
|
Alfarràs |
|
|
Alcarràs: pozemky 9022, 9017 a 9005 na katastrálnom území 6 a pozemky 3, 57, 9001, 9003, 9004, 9007 a 9027 na katastrálnom území 15 |
|
|
Albinyana |
|
|
Alcover |
|
|
Alella |
|
|
Alforja |
|
|
Algerri |
|
|
Alió |
|
|
Almacelles: pozemky 25, 180, 193 a 196 na katastrálnom území 5 |
|
|
Almenar |
|
|
Almoster |
|
|
Alòs de Balaguer |
|
|
Alpicat |
|
|
Altafulla |
|
|
Ametlla de Mar, l’ |
|
|
Almetlla de Segarra, l’ |
|
|
Arbeca |
|
|
Arboç, l’ |
|
|
Arenys de Mar |
|
|
Arenys de Munt |
|
|
Argentera, l’ |
|
|
Argentona |
|
|
Arnes |
|
|
Artés |
|
|
Artesa de Segre |
|
|
Ascó |
|
|
Avinyó |
|
|
Avinyonet de Penedès |
|
|
Avinyonet de Puigventós |
|
|
Badalona |
|
|
Balaguer |
|
|
Balsareny |
|
|
Banyeres del Penedès |
|
|
Barberà de la Conca |
|
|
Barcelona: pozemok 1 na katastrálnom území 1 |
|
|
Baronia de Rialb |
|
|
Batea |
|
|
Begues |
|
|
Begur |
|
|
Belianes |
|
|
Bellaguarda |
|
|
Bellcaire d’Empordà |
|
|
Bellmunt del Priorat |
|
|
Bellprat |
|
|
Bellvei |
|
|
Benissanet |
|
|
Bigues i Riells |
|
|
Bisbal d’Empordà, la |
|
|
Bisbal del Penedès, la |
|
|
Bisbal de Falset, la |
|
|
Biure |
|
|
Blancafort |
|
|
Boadella i les Escaules |
|
|
Bonastre |
|
|
Borges Blanques: pozemky 30 a 96 na katastrálnom území 9, pozemky 114, 165 a 167 na katastrálnom území 21 a pozemky 118, 119 a 120 na katastrálnom území 22 |
|
|
Borges del Camp, les |
|
|
Bot |
|
|
Botarell |
|
|
Bovera |
|
|
Bràfim |
|
|
Bruc, el |
|
|
Cabacés |
|
|
Cabanes |
|
|
Cabanyes, les |
|
|
Cabassers |
|
|
Cabra del Camp |
|
|
Cabrera d'Igualada |
|
|
Cabrera de Mar |
|
|
Cabrils |
|
|
Cadaqués |
|
|
Calafell |
|
|
Calders |
|
|
Caldes de Montbui: pozemok 57 na katastrálnom území 1 a pozemok 12 katastrálneho územia 2 |
|
|
Calella |
|
|
Callús |
|
|
Calonge |
|
|
Cambrils |
|
|
Canonja, la |
|
|
Canovelles |
|
|
Cantallops |
|
|
Canyelles |
|
|
Capafons |
|
|
Capellades |
|
|
Capçanes |
|
|
Capmany |
|
|
Cardedeu |
|
|
Cardona |
|
|
Carme |
|
|
Caseres |
|
|
Castell-Platja d'Aro |
|
|
Castell de Mur: pripojené okresy Cellers a Guardia de Tremp |
|
|
Castellbisbal |
|
|
Castellet i la Gornal |
|
|
Castellfollit del Boix |
|
|
Castellgalí |
|
|
Castellnou de Bages |
|
|
Castelló de Farfanya |
|
|
Castellolí |
|
|
Castellvell del Camp |
|
|
Castellví de la Marca |
|
|
Castellví de Rosanes |
|
|
Catllar, el |
|
|
Cervelló |
|
|
Cervià de les Garrigues |
|
|
Cistella |
|
|
Ciutadilla |
|
|
Colera |
|
|
Collbató |
|
|
Colldejou |
|
|
Conca de Dalt |
|
|
Conesa |
|
|
Constantí |
|
|
Copons |
|
|
Corbera de Llobregat |
|
|
Corçà |
|
|
Corbera d'Ebre |
|
|
Cornudella de Montsant |
|
|
Creixell |
|
|
Cruïlles; Monells i Sant Sadurní de l’Heura |
|
|
Cubells, pozemok 90 na katastrálnom území 7 |
|
|
Cubelles |
|
|
Cunit |
|
|
Darnius |
|
|
Duesaigües |
|
|
Esparraguera |
|
|
Espluga Calba, l’ |
|
|
Espluga de Francolí, l’ |
|
|
Espolla |
|
|
Falset |
|
|
Fatarella, la |
|
|
Febró, la |
|
|
Figuera, la |
|
|
Figueres |
|
|
Figuerola del Camp |
|
|
Flix |
|
|
Floresta, la |
|
|
Fogars de Montclús |
|
|
Fonollosa |
|
|
Font-rubí |
|
|
Foradada |
|
|
Forallac |
|
|
Forés |
|
|
Franqueses del Vallès |
|
|
Fulleda |
|
|
Gaià |
|
|
Gandesa |
|
|
Garcia |
|
|
Garidells, els |
|
|
Garriguella |
|
|
Gavet de la Conca a pripojené okresy Sant Cristofol de la Vall, Sant Martí de Barcedana a Sant Miquel de la Vall |
|
|
Gelida |
|
|
Gimenells i el Pla de la Font |
|
|
Ginestar |
|
|
Granada, la |
|
|
Granollers |
|
|
Granyanella |
|
|
Granyena de Segarra |
|
|
Gratallops |
|
|
Guiamets, els |
|
|
Guimerà |
|
|
Horta de Sant Joan |
|
|
Hostalets de Pierola, els |
|
|
Igualada |
|
|
Isona i Conca Dellà a pripojené okresy Conques, Figuerola d’Orcau, Orcau-Basturs a Sant Romà d’Abella |
|
|
Ivars d'Urgell |
|
|
Ivars de Noguera |
|
|
Jonquera, la |
|
|
Jorba |
|
|
Juncosa |
|
|
Juneda: pozemok 487 na katastrálnom území 5, pozemky 14, 15, 16, 33, 34 a 37 na katastrálnom území 12 a pozemky 3, 4 a 5 na katastrálnom území 13 |
|
|
Llacuna, la |
|
|
Llançà |
|
|
Llardecans |
|
|
Lleida: pripojené okresy Raimat a Sucs |
|
|
Llers |
|
|
Lliçà d’Amunt |
|
|
Llimiana |
|
|
Lloar, el |
|
|
Llorenç del Penedès |
|
|
Lloret de Mar |
|
|
Maials |
|
|
Maldà |
|
|
Manresa |
|
|
Marçà |
|
|
Margalef |
|
|
Marsà |
|
|
Martorell |
|
|
Martorelles |
|
|
Masarac |
|
|
Masllorenç |
|
|
Masnou, el |
|
|
Masó, la |
|
|
Maspujols |
|
|
Masquefa |
|
|
Masroig, el |
|
|
Massoteres |
|
|
Mataró |
|
|
Mediona |
|
|
Menàrguens |
|
|
Milà, el |
|
|
Miravet |
|
|
Molar, el |
|
|
Mollet de Peralada |
|
|
Montgat |
|
|
Monistrol de Calders |
|
|
Montblanc |
|
|
Montbrió del Camp |
|
|
Montferri |
|
|
Montmell, el |
|
|
Montoliu de Segarra |
|
|
Montornès de Segarra |
|
|
Montornès del Vallès |
|
|
Mont-ral |
|
|
Mont-ras |
|
|
Mont-roig del Camp |
|
|
Móra d'Ebre |
|
|
Móra la Nova |
|
|
Morell |
|
|
Morera de Montsant, la a pripojený okres Scala-dei |
|
|
Mura |
|
|
Nalec |
|
|
Navarcles |
|
|
Navàs |
|
|
Nou de Gaià, la |
|
|
Nulles |
|
|
Òdena |
|
|
Olèrdola |
|
|
Olesa de Bonesvalls |
|
|
Olivella |
|
|
Omells de na Gaia, els |
|
|
Omellons, els |
|
|
Orpí |
|
|
Òrrius |
|
|
Os de Balaguer |
|
|
Pacs del Penedès |
|
|
Palafrugell |
|
|
Palamós |
|
|
Palau-sator |
|
|
Palau-saverdera |
|
|
Pallaresos, els |
|
|
Palma d’Ebre, la |
|
|
Pals |
|
|
Pau |
|
|
Pedret i Marzà |
|
|
Penelles |
|
|
Perafort |
|
|
Peralada |
|
|
Perelló, el |
|
|
Piera |
|
|
Pinell de Brai, el |
|
|
Pira |
|
|
Pla de la Font, el |
|
|
Pla de Santa Maria, el |
|
|
Pla del Penedès, el |
|
|
Pla del Penedès |
|
|
Pobla de Cérvoles, la |
|
|
Pobla de Claramunt, la |
|
|
Pobla de Mafumet, la |
|
|
Pobla de Massaluca, la |
|
|
Pobla de Montornès, la |
|
|
Pobla de Segur |
|
|
Poboleda |
|
|
Pont d’Armentera, el |
|
|
Pont de Molins, |
|
|
Pont de Vilomara i Rocafort, el |
|
|
Pontons |
|
|
Porrera |
|
|
Port de la Selva, el |
|
|
Portbou |
|
|
Pradell de la Teixeta, el |
|
|
Prades |
|
|
Prat del Compte |
|
|
Preixana |
|
|
Preixens |
|
|
Premià de Dalt |
|
|
Premià de Mar |
|
|
Puigdàlber |
|
|
Puigpelat |
|
|
Querol |
|
|
Rabós |
|
|
Rajadell |
|
|
Rasquera |
|
|
Regencós |
|
|
Renau |
|
|
Reus |
|
|
Riba-roja d'Ebre |
|
|
Riera de Gaià, la |
|
|
Riudecanyes |
|
|
Riudecols |
|
|
Riudoms |
|
|
Riumors |
|
|
Roca del Vallès, la |
|
|
Roda de Barà |
|
|
Rodonyà |
|
|
Rocafort de Queralt |
|
|
Roses |
|
|
Rourell, el |
|
|
Sabadell: statok Can Gambús s referenčným číslom katastra 28003001 DG2020A na ploche 2 hektáre |
|
|
Salàs de Pallars |
|
|
Sallent |
|
|
Salomó |
|
|
Sant Cebrià de Vallalta |
|
|
Sant Climent Sescebes |
|
|
Sant Cugat de Sesgarrigues |
|
|
Sant Esteve Sesrovires |
|
|
Sant Feliu de Buixalleu |
|
|
Sant Feliu de Codines |
|
|
Sant Feliu de Guíxols |
|
|
Sant Fost de Campsentelles |
|
|
Sant Fruitós de Bages |
|
|
Sant Iscle de Vallalta |
|
|
Sant Jaume dels Domenys |
|
|
Sant Joan de Vilatorrada |
|
|
Sant Jordi Desvalls |
|
|
Sant Llorenç Savall |
|
|
Sant Llorens d’Hortons |
|
|
Sant Martí de Riucorb |
|
|
Sant Martí de Tous |
|
|
Sant Martí Sarroca |
|
|
Sant Martí Vell |
|
|
Sant Mateu de Bages |
|
|
Sant Pere de Ribes |
|
|
Sant Pere de Riudebitlles |
|
|
Sant Pol de Mar |
|
|
Sant Quintí de Mediona |
|
|
Sant Sadurní d’Anoia |
|
|
Sant Salvador de Guardiola |
|
|
Santa Cristina d’Aro |
|
|
Santa Margarida i els Monjos |
|
|
Santa Maria de Miralles |
|
|
Santa Maria d’Oló |
|
|
Santa Oliva |
|
|
Santa Fe del Penedès |
|
|
Santa Maria de Martorelles |
|
|
Santa Margarida de Montbui |
|
|
Santpedor |
|
|
Sarral |
|
|
Secuita, la |
|
|
Selva del Camp, la |
|
|
Selva de Mar, la |
|
|
Senan |
|
|
Sentmenat |
|
|
Sitges |
|
|
Siurana d’Empordà |
|
|
Solivella |
|
|
Sort |
|
|
Subirats |
|
|
Súria |
|
|
Talamanca |
|
|
Talarn |
|
|
Tallada d’Empordà |
|
|
Tarragona |
|
|
Tàrrega |
|
|
Tarrés |
|
|
Teià |
|
|
Terrades |
|
|
Tiana |
|
|
Tivissa |
|
|
Tordera |
|
|
Torrebesses: pozemky 247 a 283 katastrálneho územia 6 |
|
|
Torre de Claramunt, la |
|
|
Torre de Fontaubella, la |
|
|
Torre de l’Espanyol, la |
|
|
Torredembarra |
|
|
Torrefarrera |
|
|
Torrelavit |
|
|
Torrelles de Foix |
|
|
Torrent |
|
|
Torroella de Montgrí |
|
|
Torroja del Priorat |
|
|
Tortellà |
|
|
Tremp, bývalá obec a pripojené okresy Gurb, Palau de Noguera, Puigcercós, Suterranya a Vilamitjana |
|
|
Ullà |
|
|
Ulldemolins |
|
|
Vallbona de les Monges |
|
|
Vallbona d'Anoia |
|
|
Vallclara |
|
|
Vallfogona de Riucorb |
|
|
Vallgorguina |
|
|
Vallirana |
|
|
Vall-llobrega |
|
|
Vallromanes |
|
|
Valls |
|
|
Vandellós i l’Hospitalet de l’Infant |
|
|
Vallmoll |
|
|
Vendrell, el |
|
|
Ventalló |
|
|
Verdú |
|
|
Vespella |
|
|
Vilademuls |
|
|
Vila-rodona |
|
|
Vilafant |
|
|
Vilafranca del Penedès |
|
|
Vilagrassa: pozemeok 92 katastrálneho územia 4 |
|
|
Vilajuïga |
|
|
Vilalba dels Arcs |
|
|
Vilallonga del Camp |
|
|
Vilamalla |
|
|
Vilamaniscle |
|
|
Vilanant |
|
|
Vilanova del Camí |
|
|
Vilanova d’Escornalbou |
|
|
Vilanova de Prades |
|
|
Vilanova i la Geltrú |
|
|
Vilanova del Vallès |
|
|
Vila-seca |
|
|
Vilassar de Dalt |
|
|
Vilassar de Mar |
|
|
Vilabella |
|
|
Vilaverd |
|
|
Vilella Alta, la |
|
|
Vilella Baixa, la |
|
|
Vilosell, el |
|
|
Vilobí del Penedès |
|
|
Vilopriu |
|
|
Vimbodí |
|
|
Vinaixa |
|
|
Vinebre |
|
|
Vinyols i els Arcs |
7. Muštové odrody
|
|
AGUDELO – CHENIN BLANC |
|
|
ALARIJE – SUBIRAT PARENT |
|
|
ALBARIÑO |
|
|
CABERNET FRANC |
|
|
CABERNET SAUVIGNON |
|
|
CHARDONNAY |
|
|
GARNACHA BLANCA – LLADONER BLANCO |
|
|
GARNACHA PELUDA |
|
|
GARNACHA ROJA – GARNACHA GRIS |
|
|
GARNACHA TINTA – LLADONER |
|
|
GARNACHA TINTORERA |
|
|
GARRO – MANDO |
|
|
GEWÜRZTRAMINER |
|
|
MACABEO – VIURA |
|
|
MALVASIA AROMATICA – MALVASIA DE SITGES |
|
|
MARSELÁN |
|
|
MAZUELA – CARIÑENA |
|
|
MAZUELA – SAMSÓ |
|
|
MERLOT |
|
|
MERSEGUERA – SUMOLL BLANCO |
|
|
MONASTRELL |
|
|
MOSCATEL DE ALEJANDRÍA |
|
|
MOSCATEL DE GRANO MENUDO |
|
|
PARELLADA – MONTONEC |
|
|
PARELLADA – MONTONEGA |
|
|
PEDRO XIMÉNEZ |
|
|
PETIT VERDOT |
|
|
PICAPOLL BLANCO |
|
|
PICAPOLL NEGRO |
|
|
PINOT NOIR |
|
|
RIESLING |
|
|
SAUVIGNON BLANC |
|
|
SUMOLL TINTO |
|
|
SYRAH |
|
|
TEMPRANILLO – ULL DE LLEBRE |
|
|
TREPAT |
|
|
VINYATER |
|
|
VIOGNIER |
|
|
XARELLO – CARTOIXA |
|
|
XARELLO – PANSA BLANCA |
|
|
XARELLO – PANSAL |
|
|
XARELLO ROSADO |
8. Opis súvislostí
8.1. Víno
Pod citeľným vplyvom Stredozemného mora vznikajú jemné husté vína s pomerne nízkou kyslosťou, vysokým obsahom alkoholu a aróm, ktoré predovšetkým v prípade červených vín vekom nadobúdajú vyššiu kvalitu. Intenzívny slnečný svit v našom regióne podporuje vývin intenzívnych farieb (predovšetkým červenej), ktoré sú typickým znakom našich vín.
Prevládajúcou pôdnou textúrou je prachovito-hlinitá pôda, ktorej tak biele, ako aj červené vína vďačia za svoje telo a štruktúru, pričom podmieňuje aj intenzívnejšie červené farby.
Široká škála odrôd viniča v Katalánsku je ďalším dôkazom toho, že Katalánci bol od nepamäti otvorení svetu. Takisto svedčí o dlhej tradícii výroby vína v tomto regióne. Z citátu učenca Pere Gila z obdobia z roku 1600 sa dozvedáme: „Vína sa vyrábajú na celom území Katalánska, tak v prímorských, ako aj vo vnútrozemských stredozemných oblastiach... Katalánske vína sú spravidla silné a veľmi dobré. Vyrábajú všemožné druhy vín…“ Jaume Ciuriana (1980) opísal prvky spoločné všetkým katalánskym vínam: nadšenie, túžba zlepšovať sa a odhodlaný duch ľudí, ktorí ich vyrobili.
8.2. Perlivé víno
Vďaka vápenatým pôdam vznikajú energické, aromatické a mimoriadne rafinované vína.
V dôsledku skoršieho začiatku zberu sa darí získavať vína s nižším obsahom alkoholu a vyššou kyslosťou. Spolu s prirodzene sa vyskytujúcim oxidom uhličitým ide o faktory, ktorým víno vďačí za svoj charakteristický osviežujúci dojem.
V Katalánsku je víno s prirodzeným oxidom uhličitým historickým a kultúrnym faktom, čoho dôkazom je aj význam podnikov vyrábajúcich perlivé víno, ktorých počiatky siahajú do prvej polovice 19. storočia.
8.3. Likérové víno
Citeľný vplyv Stredozemného mora a textúra pôdy opísaná pri daných kategóriách vína sa rovnako prejavujú aj pri likérových vínach s CHOP „Cataluña/Catalunya“, ktoré im vďačia za intenzívnu farbu a arómu, telo a strednú až nízku kyslosť.
Likérové vína sú obľúbeným digestívom pri nejednom posedení v Katalánsku, pri ktorých sa servírujú s rôznymi druhmi orechov (mandle, lieskovce, píniové oriešky) a sušeným ovocím (hrozienka, figy, marhule) a spolu takto tvoria tradičný katalánsky dezert „postres de músic“ (muzikantov dezert).
9. Ďalšie základné podmienky (balenie, označovanie, iné požiadavky)
Právny rámec:
vnútroštátne právne predpisy
Druh ďalšej podmienky:
dodatočné ustanovenia týkajúce sa označovania
Opis podmienky:
Pojem „xispejant“ možno nepovinne uvádzať na etiketách bielych, ružových alebo červených vín s nižším obsahom alkoholu, ktoré sa vyrábajú úmyselným prerušením kvasenia.
Označenie „CATALUNYA VINYERÓ“ možno pridať na etiketu výrobku na odlíšenie postavenia vinohradníkov. O použitie tohto označenia môžu požiadať vinohradníci, ktorí všetky vína vyrábajú výlučne z hrozna vypestovaného vo vlastných vinohradoch.
Vína z fľašovacích vinárskych podnikov, ktoré vykazujú zníženie uhlíkovej stopy na základe výpočtu overeného podľa normy ISO 14.064 – 1:2019, môžu mať na svojej etikete označenie: „BARCELONA SUSTAINABLE CATALUNYA“
Odkaz na špecifikáciu výrobku
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/3814/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)