—

so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii,

—

so zreteľom na článok 153 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2014 o účinných pracovných inšpekciách ako stratégii na zlepšenie pracovných podmienok v Európe (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2017 o európskom pilieri sociálnych práv (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2020 o silnej sociálnej Európe pre spravodlivé transformácie (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 22. októbra 2020 o zamestnanosti a sociálnych politikách v eurozóne v roku 2020 (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. januára 2021 o posilnení jednotného trhu: budúcnosť voľného pohybu služieb (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2021 o vplyve pravidiel EÚ na voľný pohyb pracovníkov a služieb: mobilita pracovnej sily v rámci EÚ ako nástroj na zosúladenie potrieb trhu práce a zručností (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. júna 2020 o európskej ochrane cezhraničných a sezónnych pracovníkov v kontexte krízy spôsobenej ochorením COVID-19 (7),

—

so zreteľom na otázku E-001132/2021 z 25. februára 2021 a písomnú odpoveď na ňu, ktorú 28. apríla 2021 poskytol v mene Komisie komisár pre pracovné miesta a sociálne práva (8),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/104/ES z 19. novembra 2008 o dočasnej agentúrnej práci (9),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1149 z 20. júna 2019, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán práce (10),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (11),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (12),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (13),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/957 z 28. júna 2018, ktorou sa mení smernica 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (14),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ z 15. mája 2014 o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu (ďalej len „nariadenie o IMI“) (15),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1057 z 15. júla 2020, ktorou sa stanovujú špecifické pravidlá vo vzťahu k smernici 96/71/ES a smernici 2014/67/EÚ pre vysielanie vodičov v odvetví cestnej dopravy a ktorou sa mení smernica 2006/22/ES, pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa dodržiavania predpisov, a nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 (16),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1054 z 15. júla 2020, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 561/2006, pokiaľ ide o minimálne požiadavky na maximálne denné a týždenné časy jazdy, minimálne prestávky a doby denného a týždenného odpočinku, a nariadenie (EÚ) č. 165/2014, pokiaľ ide o určovanie polohy prostredníctvom tachografov (17),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1055 z 15. júla 2020, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 1071/2009, (ES) č. 1072/2009 a (EÚ) č. 1024/2012 s cieľom prispôsobiť ich vývoju v odvetví cestnej dopravy (18),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1152 z 20. júna 2019 o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v Európskej únii (19),

—

so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-55/18, podľa ktorého členské štáty musia od zamestnávateľov vyžadovať, aby vytvorili systém umožňujúci meranie dĺžky denného pracovného času (20),

—

so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv vyhlásený Európskou radou, Európskym parlamentom a Komisiou v novembri 2017,

—

so zreteľom na návrh Komisie z 3. júna 2021 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 910/2014, pokiaľ ide o stanovenie rámca pre európsku digitálnu identitu (COM(2021)0281), dôveryhodnú a bezpečnú európsku elektronickú identifikáciu,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. marca 2020 o usmerneniach týkajúcich sa uplatňovania voľného pohybu pracovníkov počas pandémie ochorenia COVID-19,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. júla 2020 s názvom Usmernenia o sezónnych pracovníkoch v EÚ v súvislosti s výskytom ochorenia COVID-19,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. marca 2021 s názvom Akčný plán na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv (COM(2021)0102),

—

so zreteľom na otázku Komisii o zavedení európskeho preukazu sociálneho zabezpečenia na zlepšenie digitálneho presadzovania práv sociálneho zabezpečenia a spravodlivej mobility (O-000071/2021 – B9-0041/2021),

—

so zreteľom na článok 136 ods. 5 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku

—

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

A.

keďže mobilita pracovnej sily v rámci EÚ mala v posledných rokoch stúpajúci trend; keďže v roku 2019 sa 17,9 milióna ľudí z EÚ28 presťahovalo do inej krajiny EÚ; keďže 13 miliónov z nich bolo v produktívnom veku a 78 % z nich bolo zamestnaných; keďže v EÚ bolo v roku 2019 1,5 milióna cezhraničných pracovníkov (21); keďže v členských štátoch EÚ28 v roku 2019 tvorili zárobkovo činní mobilní pracovníci 4,3 % všetkého ekonomicky aktívneho obyvateľstva; keďže podľa údajov Komisie za rok 2017 predstavuje nedeklarovaná práca približne 11,6 % celkového vstupu práce v súkromnom sektore EÚ a 16,4 % hrubej pridanej hodnoty (22); keďže v roku 2019 bolo v EÚ vydaných 4,6 milióna prenosných dokumentov A1, čo predstavuje približne 3,06 milióna pracovníkov; keďže od vyslaných pracovníkov sa vyžaduje, aby mali formulár A1, keď pracujú v inom členskom štáte; keďže formulár A1 poskytuje informácie o systéme sociálneho zabezpečenia, ktorý sa vzťahuje na pracovníka; keďže formuláre A1 neposkytujú aktuálne informácie o sociálnom zabezpečení v reálnom čase;

B.

keďže z údajov nadácie Eurofound vyplýva, že obdobia mobility v rámci EÚ sa skracujú, pričom 50 % migrujúcich osôb zostáva v hostiteľskej krajine jeden až štyri roky; keďže sa zvýšila aj mobilita návratu (23): na každé štyri osoby, ktoré opustili členský štát v roku 2017, pripadli tri návraty (24); keďže v dôsledku kratších a opakovaných období mobility je ešte potrebnejšie, aby sa sledovali príspevky na ich sociálne zabezpečenie a dôchodkové práva mobilných pracovníkov;

C.

keďže v článku 48 ZFEÚ sa stanovuje, že Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prijíma v oblasti sociálneho zabezpečenia také opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie voľného pohybu pracovníkov; keďže na tento účel musia prijať opatrenia na zabezpečenie práv sociálneho zabezpečenia pre zamestnaných a samostatne zárobkovo činných migrujúcich pracovníkov a ich nezaopatrených rodinných príslušníkov; keďže článok 153 ods. 1 ZFEÚ udeľuje Únii právomoc podporovať a doplniť činnosti členských štátov v oblasti sociálneho zabezpečenia; keďže v článku 153 ods. 2 ZFEÚ sa stanovuje, že v oblasti sociálneho zabezpečenia sa Rada uznáša jednomyseľne v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom po porade s Európskym parlamentom, Európskym hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom regiónov;

D.

keďže mobilní pracovníci a občania prispievajú k bohatstvu sociálno-ekonomickej štruktúry v pohraničných regiónoch, ktoré tvoria 40 % územia EÚ; keďže je preto potrebné zabezpečiť rovnaké a spravodlivé podmienky mobility pre občanov tým, že sa im poskytnú vhodné nástroje, aby sa im zaručila právna istota, ochrana ich práv a sociálne zabezpečenie; keďže je dôležité vyhnúť sa nadmernému administratívnemu zaťaženiu spoločností, najmä malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“);

E.

keďže v zásade 12 Európskeho piliera sociálnych práv sa uvádza, že bez ohľadu na druh a trvanie pracovnoprávneho vzťahu majú pracovníci a za porovnateľných podmienok samostatne zárobkovo činné osoby právo na primeranú sociálnu ochranu;

F.

keďže problémy týkajúce sa nekalej súťaže založenej na pracovnom vykorisťovaní, podvodných formách uzatvárania zmlúv a nečestných praktikách, ako je sociálny dumping, zostávajú problémom vo všetkých členských štátoch a sú veľmi problematické pre európske podniky, pracovníkov a spoločnosti; keďže sa zdá, že podvody najviac zasahujú rôzne formy zmluvnej práce: keďže chýbajú spoľahlivé údaje na zistenie rozsahu problému, najmä v súvislosti s vysielaním pracovníkov (25); keďže jednou z príčin je nedostatok účinného monitorovania a presadzovania príslušných právnych predpisov Únie, najmä pokiaľ ide o zásady rovnakého zaobchádzania a rovnakej odmeny za rovnakú prácu na tom istom mieste, čo nemožno zaručiť, ak sa nedodržiava zásada vysledovateľnosti a prenosnosti práv, a treba to zlepšiť;

G.

keďže pandémia ochorenia COVID-19 zdôraznila a zhoršila neisté pracovné a životné podmienky mnohých cezhraničných a mobilných pracovníkov v EÚ; keďže kríza objasnila význam spoľahlivých a stabilných systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré zabezpečia, aby sa na nikoho nezabudlo v dôsledku uplatňovania slobody pohybu; keďže na začiatku pandémie opatrenia prijaté členskými štátmi vyústili do právnej neistoty pre mobilných pracovníkov, pokiaľ ide o platné pravidlá sociálneho zabezpečenia, a mnohí z nich mali ťažkosti s podaním žiadosti o dávky v nezamestnanosti na diaľku; keďže pandémia poukázala na osobitnú zraniteľnosť nelegálnych a sezónnych pracovníkov bez sociálneho zabezpečenia a keďže zneužívanie a podvodné využívanie záchranných balíkov krátkodobej finančnej podpory poskytovaných v dôsledku ochorenia COVID-19 viedlo k zvýšeniu miery nelegálnej a nedostatočne deklarovanej práce vrátane nových foriem nelegálnej práce (26);

H.

keďže digitalizácia je bezprecedentnou príležitosťou na uľahčenie pracovnej mobility pri súčasnom urýchlení a uľahčení kontroly súladu s uplatniteľnými ustanoveniami EÚ; keďže v rámci celej EÚ neexistuje systematické zhromažďovanie údajov, ktoré by bolo zamerané na poskytovanie primeraných údajov o mobilných pracovníkoch alebo na uľahčenie cezhraničnej prenosnosti práv sociálneho zabezpečenia prostredníctvom overovania sociálneho zabezpečenia a dávok pracovníkov v reálnom čase príslušnými subjektmi a inštitúciami; keďže prístup k informáciám o príslušných pravidlách, ako aj účinné dodržiavanie, monitorovanie a presadzovanie sú nevyhnutnými predpokladmi spravodlivej mobility a boja proti zneužívaniu; keďže digitálne technológie, ktoré môžu uľahčiť dohľad nad právnymi predpismi a ich presadzovanie na zabezpečenie práv mobilných pracovníkov a zníženie administratívnych nákladov pre spoločnosti a národné inštitúcie, by sa preto mali podporovať a používať v súlade s pravidlami ochrany údajov;

I.

keďže národní sociálni partneri v rôznych odvetviach v členských štátoch vyvinuli rôzne formy národných preukazov alebo porovnateľných nástrojov v oblasti pracovného práva, a to buď v spolupráci miestnymi orgánmi, alebo vnútroštátnymi orgánmi; keďže tieto rôzne iniciatívy majú spoločné základné charakteristiky: identifikačné číslo alebo osobný preukaz, ktorý pracovníkom, orgánom a hlavným poskytovateľom poskytuje účinný nástroj na zaručenie sociálneho zabezpečenia a dôstojných miezd a pracovných podmienok na pracovisku; keďže tieto iniciatívy vytvárajú povedomie o zamestnanosti a pracovných podmienkach pre všetkých pracovníkov a zlepšujú presadzovanie;

J.

keďže Európsky parlament vo svojom uznesení zo 14. januára 2014 o účinných inšpekciách práce vyzval Komisiu, aby preskúmala výhody zavedenia európskeho preukazu sociálneho zabezpečenia odolného proti falšovaniu alebo iného celoeurópskeho elektronického dokumentu na európskej úrovni, v ktorom by sa mohli uchovávať všetky údaje potrebné na overenie pracovnoprávneho vzťahu držiteľa, ako sú podrobnosti o stave sociálneho zabezpečenia a pracovnom čase, a ktorý by podliehal prísnym pravidlám ochrany údajov; keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 19. januára 2017 o európskom pilieri sociálnych práv poukázal na potenciál dostupných riešení elektronickej verejnej správy a pravdepodobne aj európskeho preukazu sociálneho zabezpečenia s pevnými zárukami ochrany údajov, čo by mohlo zlepšiť koordináciu sociálneho zabezpečenia EÚ a informovanosť jednotlivcov; keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 22. októbra 2020 o zamestnanosti a sociálnych politikách v eurozóne v roku 2020 vyzval Komisiu, aby predložila návrh na digitálne číslo sociálneho zabezpečenia EÚ na základe riadneho posúdenia vplyvu založeného na faktoch; keďže Európsky parlament vo svojom uznesení zo 17. decembra 2020 o silnej sociálnej Európe pre spravodlivé transformácie opätovne vyzval Komisiu, aby predložila návrh na digitálne číslo sociálneho zabezpečenia EÚ a na prípadný mechanizmus kontroly, ako je osobný pracovný preukaz, a potvrdil, že pracovníci a ich zástupcovia a inšpektoráty musia mať aktualizovaný prístup k informáciám o svojich zamestnávateľoch, ich mzdových nárokoch a pracovných a sociálnych právach; keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 20. mája 2021 o mobilite pracovnej sily v rámci EÚ zdôraznil, že digitalizácia výmeny údajov medzi členskými štátmi by mohla uľahčiť voľný pohyb pracovníkov na spravodlivom a rovnocennom základe, ako aj zabezpečiť presadzovanie príslušných pravidiel Únie;

K.

keďže Komisia vo svojom pracovnom programe na rok 2018 z 24. októbra 2017 oznámila zámer zaviesť európske číslo sociálneho zabezpečenia s cieľom prispieť k celkovému cieľu zaručiť spravodlivé pracovné podmienky pre mobilných pracovníkov, dodržiavať sociálne normy pre všetkých mobilných občanov a zabezpečiť ich riadne presadzovanie; keďže Komisia konzultovala zavedenie európskeho čísla sociálneho zabezpečenia so zainteresovanými stranami a občanmi v období od 27. novembra 2017 do 7. januára 2018; keďže Komisia vo svojom úvodnom posúdení vplyvu európskeho čísla sociálneho zabezpečenia z dlhodobého hľadiska v roku 2017 predpokladala aj možnosť rozšíriť jeho používanie aj na ďalšie oblasti politiky nad rámec koordinácie sociálneho zabezpečenia; keďže Komisia v rámci svojho ročného prieskumu zaťaženia za rok 2019, ktorý bol zverejnený 13. augusta 2020, potvrdila, že pracuje na iniciatíve za európske číslo sociálneho zabezpečenia; keďže predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová vo svojom prejave 16. septembra 2020 o stave Európskej únie oznámila, že Komisia čoskoro navrhne dôveryhodný a bezpečný systém elektronickej európskej identity; keďže Komisia v akčnom pláne Európskeho piliera sociálnych práv oznámila, že v roku 2021 spustí pilotný projekt s cieľom preskúmať možnosť zavedenia európskeho preukazu sociálneho zabezpečenia do roku 2023, ktorý bude vychádzať z iniciatívy za európsku elektronickú identifikáciu;

L.

keďže Európska konfederácia odborových zväzov považuje európske číslo sociálneho zabezpečenia za hodnotný nástroj na boj proti podvodom a zneužívaniu sociálneho zabezpečenia; keďže 12. januára 2018 Konfederácia európskych podnikov BUSINESSEUROPE zverejnila oznámenie, v ktorom sa zdôrazňuje potenciál európskeho čísla sociálneho zabezpečenia na zlepšenie koordinácie sociálneho zabezpečenia v EÚ a zároveň riešenie otázok týkajúcich sa rozmanitosti vnútroštátnych systémov sociálneho zabezpečenia, možných otázok ochrany údajov a dodatočnej administratívnej záťaže; keďže sociálni partneri v odvetví stavebníctva požadovali účinné digitálne nástroje na zabezpečenie presadzovania uplatniteľných právnych predpisov vrátane európskeho prístupu k osobným pracovným preukazom (27);

M.

keďže v júni 2019 bol zriadený Európsky orgán práce (ELA); keďže súčasťou nariadenia o Európskom orgáne práce nie je európske číslo sociálneho zabezpečenia; keďže cieľom Európskeho orgánu práce je zabezpečiť spravodlivú mobilitu pracovnej sily tým, že členským štátom a Komisii pomôže pri účinnom uplatňovaní a presadzovaní právnych predpisov Únie týkajúcich sa mobility pracovnej sily a koordinácie systému sociálneho zabezpečenia;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.