<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><CONCLUSION NNC="YES" xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.58-20161101.xd"><BIB.CONCLUSION><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>C-559/20</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62020CC0559</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2021:918">EU:C:2021:918</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>15</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>15</PAGE.TOTAL></BIB.CONCLUSION><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P><HT TYPE="SC">Návrhy generálneho advokáta – M. Campos Sánchez-Bordona – Vec C‑559/20</HT></P><P><HT TYPE="SC">Koch Media</HT></P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Návrhy generálneho advokáta</HT></P><P><HT TYPE="UC">Manuel Campos Sánchez‑Bordona</HT></P><P>prednesené <DATE ISO="20211111">11. novembra 2021</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk prednesu: španielčina.</P></NOTE></P></TI><STI><P><HT TYPE="BOLD">Vec C‑559/20</HT></P><P>Koch Media GmbH</P><P>proti</P><P>FU</P><P><HT TYPE="NORMAL">[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landgericht Saarbrücken (Krajinský súd Saarbrücken, Nemecko)]</HT></P></STI></TITLE><INTERMEDIATE><INDEX IDX.CLOSE="“" SEPARATOR=" – " IDX.OPEN="„"><KEYWORD>Prejudiciálne konanie</KEYWORD><KEYWORD>Duševné vlastníctvo</KEYWORD><KEYWORD>Smernica 2004/48/ES</KEYWORD><KEYWORD>Článok 14</KEYWORD><KEYWORD>Trovy konania a iné výdavky</KEYWORD><KEYWORD>Odmena advokáta za zaslanie mimosúdnej výzvy</KEYWORD><KEYWORD>Ustanovenie, ktoré stanovuje obmedzenie odmeny, ktorú možno vymáhať, v prípade, ak sa protiprávneho konania dopustí fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci svojej profesijnej alebo podnikateľskej činnosti</KEYWORD><KEYWORD>Hodnota, ktorá za osobitných okolností konkrétneho prípadu nie je spravodlivá</KEYWORD><KEYWORD>Článok 13</KEYWORD><KEYWORD>Náhrada ujmy</KEYWORD><KEYWORD>Neprípustnosť</KEYWORD></INDEX></INTERMEDIATE><CONTENTS.CONCLUSION><GR.SEQ LEVEL="1"><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1.</NO.P><TXT>Spoločnosť so sídlom v Nemecku, ktorá je vlastníkom práv duševného vlastníctva k počítačovej hre, splnomocnila advokáta, aby formou mimosúdnej výzvy uplatnil jej nárok na zdržanie sa konania voči osobe, ktorá porušila tieto práva, pričom táto osoba uvedenej výzve vyhovela.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2.</NO.P><TXT>Nemecké právo stanovuje, že porušovateľ musí v zásade zaplatiť odmenu za účasť advokáta na obrane vlastníka práv duševného vlastníctva. Dovoľuje však obmedziť jej výšku, ak sa predmetného protiprávneho konania dopustila fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci svojej profesijnej alebo podnikateľskej činnosti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3.</NO.P><TXT>V prejednávanej veci sa uvedená osoba domnieva, že odmena, ktorej zaplatenie sa od nej žiada (vo výške 984,60 eura), je neprimerane vysoká a odmieta ju zaplatiť. Vzhľadom na jej nesúhlas sa začalo konanie, v ktorom sa vnútroštátny súd v podstate pýta:</TXT><P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>či výdavky na odmenu advokáta súvisiacu so zaslaním mimosúdnej výzvy patria do pôsobnosti smernice 2004/48/ES<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0002"><P>Smernica Európskeho parlamentu a Rady z <DATE ISO="20040429">29. apríla 2004</DATE> o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="157" PAGE.FIRST="45" DATE.PUB="2004">Ú. v. EÚ L 157, 2004, s. 45</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 17/002, s. 32).</P></NOTE>,</P></ITEM><ITEM><P>v prípade kladnej odpovede, či ich možno zaradiť pod článok 14 (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0001" REF.END="QE0001"/>trovy konania<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/> alebo <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0002" REF.END="QE0002"/>iné výdavky<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/>) alebo pod článok 13 (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0003" REF.END="QE0003"/>náhrada ujmy<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/>) smernice 2004/48,</P></ITEM><?PAGE NO="2"?><ITEM><P>či je vnútroštátny predpis, ktorý stanovuje hornú hranicu odmeny, pokiaľ z dôvodov spravodlivosti nie je opodstatnené neuplatniť ju, v súlade so smernicou 2004/48, ako aj so smernicami 2001/29/ES<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0003"><P>Smernica Európskeho parlamentu a Rady z <DATE ISO="20010522">22. mája 2001</DATE> o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="167" PAGE.FIRST="10" DATE.PUB="2001">Ú. v. ES L 167, 2001, s. 10</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 17/001, s. 230).</P></NOTE> a 2009/24/ES<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0004"><P>Smernica Európskeho parlamentu a Rady z <DATE ISO="20090423">23. apríla 2009</DATE> o právnej ochrane počítačových programov (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="111" PAGE.FIRST="16" DATE.PUB="2009">Ú. v. EÚ L 111, 2009, s. 16</REF.DOC.OJ>).</P></NOTE> a aké faktory by mohli ovplyvniť stanovenie jej výšky.</P></ITEM></LIST></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">I.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Právny rámec</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">A.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Právo Únie</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">1.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Smernica 2004/48</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4.</NO.P><TXT>V článku 1, nazvanom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0004" REF.END="QE0004"/>Predmet úpravy<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/>, sa uvádza:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0005" REF.END="QE0005"/>Táto smernica sa týka opatrení, postupov a prostriedkov právnej nápravy potrebných na zabezpečenie vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva. Na účely tejto smernice pojem <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0006" REF.END="QE0006"/>práva duševného vlastníctva<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="2018" ID="QE0006"/> zahrnuje tiež práva priemyselného vlastníctva.<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/></ALINEA></QUOT.S></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5.</NO.P><TXT>Článok 2 s názvom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0007" REF.END="QE0007"/>Rozsah pôsobnosti<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/> stanovuje:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="002.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0008" REF.END="QE0008"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Bez toho, aby boli dotknuté prípadné prostriedky, ktoré sú ustanovené v právnych predpisoch Spoločenstva alebo vnútroštátnych právnych predpisoch, ktoré sú priaznivejšie pre vlastníkov práv, opatrenia, postupy a prostriedky právnej nápravy ustanovené touto smernicou sa uplatňujú v súlade s článkom 3 na každé porušenie práv duševného vlastníctva stanovených právom Spoločenstva a/alebo vnútroštátnym právom príslušného členského štátu.</ALINEA><ALINEA>…<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6.</NO.P><TXT>Článok 3, nazvaný <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0009" REF.END="QE0009"/>Všeobecná povinnosť<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/>, znie:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="003.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0010" REF.END="QE0010"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Členské štáty stanovia opatrenia, postupy a prostriedky právnej nápravy potrebné na zabezpečenie vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva, ktorých sa týka táto smernica. Tieto opatrenia, postupy a prostriedky právnej nápravy musia byť spravodlivé a nestranné a nesmú byť zbytočne zložité alebo nákladné alebo mať za následok príliš dlhé lehoty alebo neoprávnené prieťahy.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="003.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Tieto opatrenia, postupy a prostriedky právnej nápravy musia byť účinné, primerané a odradzujúce a musia sa uplatňovať takým spôsobom, aby sa predišlo vytváraniu prekážok zákonného obchodu[,] a musia stanovovať záruky proti ich zneužívaniu.<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7.</NO.P><TXT>V zmysle článku 13 s názvom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0011" REF.END="QE0011"/>Náhrada ujmy<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/>:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="007.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0012" REF.END="QE0012"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Členské štáty zabezpečia, aby príslušné súdne orgány na návrh poškodenej strany nariadili porušovateľovi, ktorý sa zapojil do činnosti spojenej s porušovaním nevedome [vedome – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>], alebo s dostatočným[i] dôvodmi preto, aby o tom vedel, zaplatiť vlastníkovi práv náhradu ujmy úmernú skutočnej ujme, ktorú utrpel v dôsledku porušenia.</ALINEA><?PAGE NO="3"?><ALINEA><P>Pri stanovení výšky náhrady ujmy súdne orgány:</P><P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>vezmú do úvahy všetky náležité aspekty, ako napríklad negatívne ekonomické dôsledky, vrátane ušlého zisku, ktor[é] poškodená strana utrpela, akýkoľvek nekalý zisk, ktorý nadobudol porušovateľ[,] a vo vhodných prípadoch iné prvky ako ekonomické faktory, ako napríklad morálnu [nemajetkovú – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] ujmu spôsoben[ú] vlastníkovi práv porušovateľom;</TXT><P>alebo</P></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>ako alternatívu k písmenu a) môžu vo vhodných prípadoch stanoviť náhradu ujmy ako paušálnu čiastku na základe takých prvkov, ako je prinajmenšom čiastka honorára alebo poplatkov, ktoré by musel zaplatiť porušovateľ, ak by požiadal o oprávnenie použiť príslušné právo duševného vlastníctva.</TXT></NP></ITEM></LIST></P></ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="007.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Ak sa porušovateľ nevedome, alebo s dostatočným[i] dôvodmi preto [bez dostatočných dôvodov na to – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>], aby o tom vedel, zúčastňuje na činnosti spojenej s porušovaním, členské štáty môžu stanoviť, že súdne orgány môžu nariadiť vymáhanie ziskov alebo zaplatenie náhrady ujmy, ktoré môže byť vopred stanovené.<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8.</NO.P><TXT>Článok 14, nazvaný <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0013" REF.END="QE0013"/>Trovy konania<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/>, stanovuje:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0014" REF.END="QE0014"/>Členské štáty zabezpečia, aby dostatočné [opodstatnené – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] a primerané trovy konania a iné výdavky, ktoré vynaložila úspešná strana, vo všeobecnosti znášala neúspešná strana, pokiaľ to umožňuje spravodlivosť [pokiaľ to neodporuje spravodlivosti – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>].<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/></ALINEA></QUOT.S></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">2.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Smernica 2001/29</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9.</NO.P><TXT>Podľa jej článku 8 s názvom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0015" REF.END="QE0015"/>Sankcie a opravné prostriedky<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/>:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="008.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0016" REF.END="QE0016"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Členské štáty zabezpečia primerané sankcie a opravné prostriedky vo vzťahu k porušovaniu práv a povinností ustanovených v tejto smernici a prijm[ú] všetky nevyhnutné opatrenia, aby sa tieto sankcie a opravné prostriedky uplatňovali. Takto ustanovené sankcie musia byť účinné, primerané a musia mať odrádzajúci účinok.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="008.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Každý členský štát prijme nevyhnutné opatrenia, aby zabezpečil, že nositelia práv, ktorých záujmy sú dotknuté konaním porušujúcim právo, ku ktorému dochádza na jeho území, si môžu súdnou cestou vymáhať škody a/alebo žiadať súdny zákaz alebo v potrebných prípadoch zhabanie materiálu porušujúceho ich práva, ako aj zariadení, výrobkov alebo súčiastok, ktoré sú uvedené v článku 6 ods. 2.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="008.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA>Členské štáty zabezpečia, aby nositelia práv mali možnosť žiadať o súdny zákaz proti sprostredkovateľom, ktorých služby využívajú tretie strany na porušovanie autorského práva alebo s ním súvisiaceho práva.<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="4"?><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">3.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Smernica 2009/24</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10.</NO.P><TXT>Článok 7, nazvaný <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0017" REF.END="QE0017"/>Osobitné ochranné opatrenia<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/>, stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="007.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0018" REF.END="QE0018"/>1.</NO.PARAG><ALINEA><P>Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článkov 4, 5 a 6, členské štáty v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi ustanovia primerané prostriedky nápravy voči osobe, ktorá sa dopustí niektorého z nasledujúcich činov:</P><P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>každé uvedenie nedovolenej rozmnoženiny počítačového programu do obehu vedome alebo v domnienke, že ide o nedovolenú rozmnoženinu;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>držbu nedovolenej rozmnoženiny počítačového programu na obchodné účely vedome alebo v domnienke, že ide o nedovolenú rozmnoženinu;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>každé uvedenie do obehu alebo držba na obchodné účely akýchkoľvek prostriedkov, ktorých jediným zamýšľaným účelom je uľahčiť neoprávnené odstránenie alebo obídenie akéhokoľvek technického zariadenia, ktoré by mohlo byť použité na ochranu počítačového programu.</TXT></NP></ITEM></LIST></P></ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="007.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Nedovolené rozmnoženiny počítačového programu budú zabavené podľa právneho poriadku príslušného členského štátu.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="007.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA>Členské štáty môžu ustanoviť zabavenie akýchkoľvek prostriedkov uvedených v odseku 1 písm. c).<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">B.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Nemecké právo. Gesetz über Urheberrecht und verwandte Schutzrechte – Urheberrechtsgesetz<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0005"><P>Zákon o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom z <DATE ISO="19650909">9. septembra 1965</DATE> (BGBl. 1965 I, s. 1273; ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0019" REF.END="QE0019"/>UrhG<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/>).</P></NOTE></HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11.</NO.P><TXT>§ 97 stanovuje, že ak niekto poruší práva duševného vlastníctva alebo iné právo, ktoré chráni UrhG, poškodený sa môže domáhať zdržania sa tohto protiprávneho konania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12.</NO.P><TXT>§ 97a, v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej, stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="097A.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0020" REF.END="QE0020"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Pred začatím súdneho konania má[<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0006"><P>Pokiaľ ide o tento aspekt, pozri bod 56 nižšie.</P></NOTE>] poškodený zaslať porušovateľovi výzvu, ktorou ho vyzve, aby sa zdržal predmetného konania, a poskytnúť mu príležitosť vyriešiť spor tým, že sa zaviaže zdržať sa uvedeného konania, spolu s primeranou zmluvnou pokutou.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="097A.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA><P>Vo výzve musí byť jasne a zrozumiteľne</P><P><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P>(1)</NO.P><TXT>uvedené meno alebo obchodný názov poškodeného, ak výzvu nezasiela samotný poškodený, ale jeho zástupca;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>(2)</NO.P><TXT>presne opísané porušenie práva;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>(3)</NO.P><TXT>uvedený podrobný rozpis platobných nárokov podľa toho, či ide o náhradu ujmy alebo náhradu výdavkov, a</TXT></NP></ITEM><?PAGE NO="5"?><ITEM><NP><NO.P>(4)</NO.P><TXT>v prípade, ak je súčasťou výzvy záväzok zdržať sa určitého konania, uvedené, do akej miery navrhnutý záväzok zdržať sa konania ide nad rámec porušenia práva, ktoré je predmetom výzvy.</TXT><P>Výzva, ktorá nie je v súlade s prvou vetou, je neúčinná.</P></NP></ITEM></LIST></P></ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="097A.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA><P>Pokiaľ je výzva opodstatnená a v súlade s odsekom 2 prvou vetou bodmi 1 až 4, možno žiadať náhradu nevyhnutných výdavkov. Pokiaľ ide o využitie služieb advokáta, náhrada nevyhnutných výdavkov je obmedzená v súvislosti so zákonnou odmenou na sumu zodpovedajúcu hodnote sporu vo výške <FT TYPE="NUMBER">1000</FT> eur v prípade nároku na zdržanie sa konania a odstránenie protiprávnych následkov, ak osoba, ktorej je výzva adresovaná:</P><P><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P>(1)</NO.P><TXT>je fyzickou osobou, ktorá nepoužíva diela chránené podľa tohto zákona alebo iné predmety ochrany chránené podľa tohto zákona na podnikateľské účely alebo na účely výkonu samostatnej zárobkovej činnosti a</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>(2)</NO.P><TXT>ešte nemá povinnosť zdržať sa určitého konania v dôsledku zmluvného nároku osoby, ktorá zasiela výzvu, alebo z dôvodu právoplatného súdneho rozhodnutia alebo predbežného opatrenia.</TXT></NP></ITEM></LIST></P><P>Hodnota uvedená v druhej vete sa použije aj v prípade, ak sa súbežne uplatní nárok na zdržanie sa konania a nárok na odstránenie protiprávnych následkov. Druhá veta sa neuplatní, ak uvedená hodnota nie je za osobitných okolností konkrétneho prípadu spravodlivá.<QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="201C" ID="QE0020"/></P></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">II.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Skutkový stav a návrh na začatie prejudiciálneho konania</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13.</NO.P><TXT>Koch Media GmbH, spoločnosť, ktorej predmetom činnosti je predaj počítačových hier, je na území Nemecka vlastníkom výlučných práv súvisiacich s autorskými právami, ktoré sa týkajú sprístupňovania profesionálne vyvinutej počítačovej hry <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0021" REF.END="QE0021"/>This War of Mine<QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="201C" ID="QE0021"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0007"><P>Žiadny z účastníkov konania nepopiera, že hra obsahuje prvky, ktoré možno chrániť prostredníctvom práv duševného vlastníctva. Vnútroštátny súd uvádza, že počítačové hry, ako je počítačová hra sprístupňovaná v tomto prípade, sú chránené nemeckými predpismi týkajúcimi sa autorských práv, a preto sú podľa článku 2 smernice 2004/48 chránené touto smernicou.</P></NOTE> verejnosti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14.</NO.P><TXT>FU je fyzická osoba, ktorá bez toho, aby konala v rámci podnikateľskej alebo profesijnej činnosti, prinajmenšom 13‑krát v období od <DATE ISO="20141126">26. novembra 2014</DATE> do <DATE ISO="20141128">28. novembra 2014</DATE> prostredníctvom svojho internetového pripojenia sprístupnila túto hru na platforme slúžiacej na zdieľanie súborov a verejne ju ponúkla iným osobám na prevzatie, čím porušila práva spoločnosti Koch Media.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15.</NO.P><TXT>Koch Media poverila uplatňovaním svojich práv advokátsku kanceláriu, ktorá v jej mene zaslala FU výzvu, v ktorej ho požiadala, aby sa zaviazal, že sa zdrží sprístupňovania uvedenej hry verejnosti, a nahradil vzniknutú ujmu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16.</NO.P><TXT>Výzva bola účinná: porušovateľ vyhovel výzve a nebolo potrebné neskoršie súdne konanie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17.</NO.P><TXT>Koch Media vynaložila na služby advokáta výdavky vo výške 984,60 eura, o náhradu ktorých táto spoločnosť požiadala porušovateľa. Táto suma bola výsledkom uplatnenia určitej percentuálnej sadzby na hodnotu sporu, ktorá bola stanovená na <FT TYPE="NUMBER">20000</FT> eur.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0008"><P>K výslednej sume (964,60 eura) bolo potrebné pripočítať hotové výdavky vo výške 20 eur.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="6"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18.</NO.P><TXT>Keďže FU nesúhlasil s výškou odmeny, ktorá sa od neho žiadala, začalo sa súdne konanie týkajúce sa tejto odmeny.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19.</NO.P><TXT>V rámci prvostupňového konania Amtsgericht Saarbrücken (Okresný súd Saarbrücken, Nemecko) rozsudkom z <DATE ISO="20190312">12. marca 2019</DATE> uložil porušovateľovi povinnosť zaplatiť sumu 124 eur spolu s úrokmi a vo zvyšnej časti žalobu spoločnosti Koch Media zamietol.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0009"><P>K sume 124 eur sa dospelo tak, že sa vypočítal určitý percentuálny podiel z hodnoty sporu, ktorá bola stanovená na <FT TYPE="NUMBER">1000</FT> eur, a k výslednej sume sa pripočítali hotové výdavky (20 eur).</P></NOTE> V odôvodnení svojho rozhodnutia sa odvolal na § 97a ods. 3 UrhG.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20.</NO.P><TXT>Koch Media podala odvolanie na Landgericht Saarbrücken (Krajinský súd Saarbrücken, Nemecko), pričom sa domáhala priznania práva na náhradu výdavkov na služby advokáta v plnom rozsahu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21.</NO.P><TXT>Odvolací súd po tom, čo opísal svoj výklad vnútroštátneho práva,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0010"><P>Pozri bod 29 a nasl. nižšie.</P></NOTE> vyjadril pochybnosť, či smernice relevantné v tejto oblasti pripúšťajú obmedzenie odmeny, ktorú má nahradiť porušovateľ, ak je porušovateľom fyzická osoba, ktorá nevykonáva podnikateľskú alebo profesijnú činnosť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22.</NO.P><TXT>Podľa jeho názoru Súdny dvor v rozsudku United Video Properties<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0011"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160728">28. júla 2016</DATE> (<NO.CASE>C‑57/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:611">EU:C:2016:611</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>; ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0022" REF.END="QE0022"/>rozsudok United Video Properties<QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="201C" ID="QE0022"/>).</P></NOTE> rozhodol, že ustanovenie, ktorého cieľom je vylúčenie náhrady neprimeraných výdavkov, môže byť za určitých okolností odôvodnené. Pre posúdenie prejednávanej veci je však rozhodujúce, či zásady uvedené v tomto rozsudku platia aj v tom prípade, ak je osobou, voči ktorej sa nárok uplatňuje, fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci svojej podnikateľskej alebo profesijnej činnosti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23.</NO.P><TXT>Podľa odvolacieho súdu bol prostredníctvom § 97a ods. 3 štvrtej vety UrhG obrátený vzťah pravidla a výnimky stanovený v článku 14 smernice 2004/48: ak je osoba, voči ktorej sa nárok uplatňuje, fyzickou osobou, v Nemecku prichádza do úvahy úplná náhrada výdavkov iba v prípade, ak to vyžadujú dôvody spravodlivosti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24.</NO.P><TXT>Tiež uvádza, že nemecké súdy majú odlišný názor na otázku, či je možné vykladať výnimku stanovenú v § 97a ods. 3 štvrtej vete UrhG v súlade so smernicou 2004/48.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25.</NO.P><TXT>Za týchto okolností Landgericht Saarbrücken (Krajinský súd Saarbrücken) kladie Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><LIST TYPE="OTHER"><ITEM><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0023" REF.END="QE0023"/>1.</NO.P><TXT><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>Má sa článok 14 [smernice 2004/48] vykladať v tom zmysle, že do jeho pôsobnosti patria potrebné výdavky na služby advokáta ako <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0024" REF.END="QE0024"/>trovy konania<QUOT.END REF.START="QS0024" CODE="2018" ID="QE0024"/> alebo ako <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0025" REF.END="QE0025"/>iné výdavky<QUOT.END REF.START="QS0025" CODE="2018" ID="QE0025"/>, ktoré vzniknú vlastníkovi práv duševného vlastníctva v zmysle článku 2 smernice 2004/48 preto, že si formou mimosúdnej výzvy uplatnil nárok na zdržanie sa protiprávneho konania voči osobe porušujúcej tieto práva?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>V prípade zápornej odpovede na prvú otázku písm. a): má sa článok 13 smernice 2004/48 vykladať v tom zmysle, že do jeho pôsobnosti patria výdavky na služby advokáta uvedené v prvej otázke písm. a) ako náhrada ujmy?</TXT></NP></ITEM></LIST></TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>Má sa právo Únie, najmä s ohľadom na</TXT><?PAGE NO="7"?><P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>články 3, 13 a 14 [smernice 2004/48],</P></ITEM><ITEM><P>článok 8 [smernice 2001/29] a</P></ITEM><ITEM><P>článok 7 [smernice 2009/24],</P></ITEM></LIST></P><P>vykladať v tom zmysle, že vlastník práv duševného vlastníctva v zmysle článku 2 [smernice 2004/48] má v zásade právo na náhradu výdavkov na služby advokáta uvedených v prvej otázke písm. a) v plnej výške a v každom prípade na náhradu primeranej a podstatnej časti týchto výdavkov, aj keď</P><P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>sa predmetného porušenia práv dopustila fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci svojej profesijnej alebo podnikateľskej činnosti, a</P></ITEM><ITEM><P>vnútroštátna právna úprava v takomto prípade stanovuje, že výška takýchto výdavkov na služby advokáta, ktoré možno nahradiť, sa spravidla určuje len na základe zníženej hodnoty predmetu sporu?</P></ITEM></LIST></P></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>V prípade kladnej odpovede na druhú otázku písm. a), majú sa ustanovenia práva Únie uvedené v druhej otázke písm. a) vykladať v tom zmysle, že uplatnenie výnimky zo zásady uvedenej v druhej otázke písm. a), podľa ktorej sa vlastníkovi práv nahradia výdavky na služby uvedené v prvej otázke písm. a) v plnej výške alebo v každom prípade v primeranej a podstatnej časti, je s ohľadom na ďalšie faktory (ako napríklad aktuálnosť diela, doba zverejňovania a skutočnosť, že predmetného protiprávneho konania sa dopustila fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci svojej podnikateľskej alebo profesijnej činnosti) možné aj vtedy, ak porušenie práv duševného vlastníctva v zmysle článku 2 [smernice 2004/48] spočíva v zdieľaní súborov (<HT TYPE="ITALIC">filesharing</HT>), teda v sprístupňovaní diela verejnosti tým, že sa všetkým užívateľom voľne dostupnej výmennej platformy, ktorá nepodlieha správe digitálnych práv, poskytne možnosť bezplatného prevzatia diela?<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="201C" ID="QE0023"/></TXT></NP></ITEM></LIST></TXT></NP></ITEM></LIST></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">III.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Konanie na Súdnom dvore</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26.</NO.P><TXT>Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol doručený do kancelárie Súdneho dvora <DATE ISO="20201026">26. októbra 2020</DATE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27.</NO.P><TXT>Písomné pripomienky predložili Koch Media, nemecká vláda a Európska komisia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28.</NO.P><TXT>Uskutočnenie pojednávania sa nepovažovalo za nevyhnutné.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">IV.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Posúdenie</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">A.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Spresnenia týkajúce sa uplatniteľného vnútroštátneho práva podľa rozhodnutia vnútroštátneho súdu</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd vykladá relevantné vnútroštátne predpisy a opisuje vnútroštátnu prax tak, ako to bude uvedené nižšie. Súdny dvor sa musí v zásade pridržiavať uvedeného opisu, lebo vymedzenie dosahu vnútroštátneho práva je úlohou vnútroštátneho súdu.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="8"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30.</NO.P><TXT>Podľa § 97a v spojení s § 97 ods. 1 UrhG môže poškodený vlastník práv duševného vlastníctva žiadať od porušovateľa, aby sa zdržal protiprávneho konania a nahradil mu vzniknutú ujmu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31.</NO.P><TXT>Vo všeobecnosti vlastník práva, ktorý využíva služby advokáta, uplatňuje v prvom rade svoje právo domáhať sa upustenia od protiprávneho konania. Advokát zasiela výzvu v súlade s § 97a ods. 1 UrhG, ktorého cieľom je, aby sa porušovateľ <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0026" REF.END="QE0026"/>zavia[zal] zdržať sa uvedeného konania, spolu s primeranou zmluvnou pokutou<QUOT.END REF.START="QS0026" CODE="201C" ID="QE0026"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32.</NO.P><TXT>Taký záväzok odstraňuje riziko opakovania protiprávneho konania a predstavuje splnenie nároku na zdržanie sa konania. Následne už nie je nevyhnutné ani možné uplatniť uvedený nárok na súde. V tomto zmysle výzva plní funkciu spočívajúcu vo vyhnutí sa súdnemu konaniu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33.</NO.P><TXT>Podľa § 97a ods. 3 UrhG ten, kto porušil autorské práva, v zásade nahradí <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0027" REF.END="QE0027"/>potrebné výdavky<QUOT.END REF.START="QS0027" CODE="201C" ID="QE0027"/>, ktoré vzniknú vlastníkovi týchto práv.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34.</NO.P><TXT>Na určenie pravidiel, ktorými sa riadia <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0028" REF.END="QE0028"/>potrebné výdavky<QUOT.END REF.START="QS0028" CODE="201C" ID="QE0028"/> spojené s mimosúdnou výzvou, ktoré možno považovať za odmenu advokáta, treba použiť Gesetz über die Vergütung der Rechtsanwältinnen und Rechtsanwälte (Rechtsanwaltsvergütungsgesetz)<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0012"><P>Zákon o odmeňovaní advokátov (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0029" REF.END="QE0029"/>RVG<QUOT.END REF.START="QS0029" CODE="201C" ID="QE0029"/>).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35.</NO.P><TXT>Podľa RVG:</TXT><P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>odmena advokáta sa nahrádza v súlade so sadzbou, ktorú stanovuje tento zákon. Súd spravidla rozhodne, že odmenu advokáta, ktorá je vyššia než odmena advokáta stanovená v RVG, nemožno nahradiť,</P></ITEM><ITEM><P>odmena, ktorú môže advokát žiadať od svojho klienta, závisí od hodnoty sporu. Čím vyššia je táto hodnota, tým vyššia je odmena.</P></ITEM></LIST></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36.</NO.P><TXT>Podľa Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko) je hodnota sporu v prípade nároku na zdržanie sa konania, ktorý uplatnil vlastník práv týkajúcich sa filmov, hudby alebo DVD nosičov, minimálne <FT TYPE="NUMBER">10000</FT> eur.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37.</NO.P><TXT>V § 97a ods. 3 druhej vete UrhG je však hodnota sporu, na ktorú sa uplatní určitá percentuálna sadzba, obmedzená na <FT TYPE="NUMBER">1000</FT> eur, ak osoba, ktorej je výzva adresovaná: 1. je fyzickou osobou, ktorá nepoužíva diela alebo predmety ochrany na podnikateľské účely alebo na účely výkonu samostatnej zárobkovej činnosti, a 2. ešte nemá povinnosť zdržať sa určitého konania v dôsledku zmluvného nároku osoby, ktorá zasiela výzvu, alebo z dôvodu právoplatného súdneho rozhodnutia alebo predbežného opatrenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0038"><NO.P>38.</NO.P><TXT>Obmedzenie hodnoty sporu je účinné vo vzťahoch medzi vlastníkom práv a porušovateľom, ale nie vo vzťahu medzi vlastníkom práv a jeho advokátom. Advokát vyúčtuje vlastníkovi práva svoju odmenu na základe <HT TYPE="ITALIC">skutočnej</HT> hodnoty sporu (teda bez obmedzenia výšky), čo môže spôsobiť značné rozdiely.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0013"><P>Napríklad vo veci, v ktorej sa hodnota sporu určí na <FT TYPE="NUMBER">10000</FT> eur, vlastník práv musí zaplatiť svojmu advokátovi odmenu vo výške 745 eur, ale porušovateľ mu nahradí len 124 eur.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39.</NO.P><TXT>§ 97a ods. 3 štvrtá veta UrhG však obsahuje výnimku, ktorá dovoľuje v konkrétnych prípadoch nedodržať obmedzenie hodnoty sporu, ak by vzhľadom na okolnosti <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0030" REF.END="QE0030"/>nebolo spravodlivé<QUOT.END REF.START="QS0030" CODE="201C" ID="QE0030"/> stanoviť ju na <FT TYPE="NUMBER">1000</FT> eur.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="9"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">B.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Prvá prejudiciálna otázka</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0040"><NO.P>40.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd chce vedieť, či odmena za služby advokáta, ktorú zaplatil vlastník práv duševného vlastníctva v súvislosti s mimosúdnou výzvou zaslanou porušovateľovi s cieľom dosiahnuť, aby upustil od porušovania takých práv, spadá pod smernicu 2004/48 (konkrétne pod jej článok 14 alebo subsidiárne pod jej článok 13).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0041"><NO.P>41.</NO.P><TXT>Mimosúdny postup urovnávania sporov môže zodpovedať cieľu smernice 2004/48, pokiaľ je jedným z <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0031" REF.END="QE0031"/>opatrení, postupov a prostriedkov právnej nápravy potrebných na zabezpečenie vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva<QUOT.END REF.START="QS0031" CODE="201C" ID="QE0031"/>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0014"><P>Článok 1 smernice 2004/48.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0042"><NO.P>42.</NO.P><TXT>Súdny dvor v rozsudku M.I.C.M konštatoval, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0032" REF.END="QE0032"/>pokus o dosiahnutie zmieru je často podmienkou podania žaloby o náhradu škody v pravom zmysle slova<QUOT.END REF.START="QS0032" CODE="201C" ID="QE0032"/>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0015"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20210617">17. júna 2021</DATE> (<NO.CASE>C‑597/19</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2021:492">EU:C:2021:492</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0080">80</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0043"><NO.P>43.</NO.P><TXT>V tom istom rozsudku zdôraznil, že smernica 2004/48 sa uplatní na samostatné konanie, ktoré sa uskutočňuje na základe článku 8 ods. 1 uvedenej smernice, týkajúce sa <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0033" REF.END="QE0033"/>žiados[ti] o informácie… predložen[ej] v konaní pred podaním žaloby<QUOT.END REF.START="QS0033" CODE="201C" ID="QE0033"/>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0016"><P>Tamže, body 82 a 84. V uvedenej veci <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0034" REF.END="QE0034"/>žalobkyňa… požad[ovala] od poskytovateľa prístupu na internet… informácie umožňujúce identifikáciu jeho zákazníkov práve na účely možnosti účinne podať žalobu proti údajným porušiteľom<QUOT.END REF.START="QS0034" CODE="201C" ID="QE0034"/>. Keďže uvedená žiadosť sa podávala – a samostatné konanie vyplývajúce z nej sa viedlo – na príslušných súdoch, nemožno automaticky v celom rozsahu uplatniť analógiu s mimosúdnymi výzvami.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0044"><NO.P>44.</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že v kontexte ochrany práv duševného vlastníctva smernica 2004/48 v zásade predstavuje referenčný právny rámec pre postupy, ktorých cieľom je – súdnou alebo mimosúdnou cestou – nielen zistiť, kto je páchateľom, ale tiež dosiahnuť, aby páchateľ upustil od svojho konania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0045"><NO.P>45.</NO.P><TXT>Vychádzajúc z tohto predpokladu, vnútroštátny súd sa pýta, či odmena za služby advokáta súvisiace so zaslaním výzvy na zdržanie sa konania patrí: a) k trovám konania alebo iným výdavkom uvedeným v článku 14 smernice 2004/48 alebo b) subsidiárne k náhrade ujmy spomenutej v článku 13 tejto smernice.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0046"><NO.P>46.</NO.P><TXT>Ako som uviedol v návrhoch United Video Properties, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0035" REF.END="QE0035"/>zo systematického hľadiska smernica [2004/48] upravuje v tom istom (šiestom) oddiele <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0036" REF.END="QE0036"/>náhradu ujmy<QUOT.END REF.START="QS0036" CODE="2018" ID="QE0036"/> aj <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0037" REF.END="QE0037"/>trovy konania<QUOT.END REF.START="QS0037" CODE="2018" ID="QE0037"/>. Hoci v jej odôvodnení 26, ktoré sa týka náhrady vzniknutej ujmy, nie sú spomenuté trovy konania, dalo by sa tvrdiť, že vzhľadom na to, že sú upravené v tom istom oddiele, možno ich považovať za ďalšiu položku, ktorá má podľa smernice slúžiť na odškodnenie majiteľov práv duševného vlastníctva<QUOT.END REF.START="QS0035" CODE="201C" ID="QE0035"/>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0017"><P><REF.DOC.ECR><NO.CASE>C‑57/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:201">EU:C:2016:201</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0058">58</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0047"><NO.P>47.</NO.P><TXT>Subjekt, ktorého práva duševného vlastníctva boli porušené, môže podniknúť rôzne kroky pred začatím súdneho konania na účely ochrany týchto práv, pričom náklady na <HT TYPE="ITALIC">všetky</HT> tieto kroky nemusia patriť k trovám konania v zmysle smernice 2004/48.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0048"><NO.P>48.</NO.P><TXT>Na účely zaradenia mimosúdneho postupu na ochranu práva duševného vlastníctva do pôsobnosti smernice 2004/48 je potrebné zohľadniť jeho špecifické znaky – následne bude potrebné vymedziť pojmy trovy konania a náhrada ujmy, lebo vzhľadom na ich podobnosť existuje riziko ich zámeny.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="10"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0049"><NO.P>49.</NO.P><TXT>Ak by sa výdavky spojené so zaslaním mimosúdnej výzvy považovali za jednu zo zložiek náhrady ujmy podľa článku 13 smernice, mohlo by to spôsobiť, že ustanovenie článku 14 by stratilo časť svojej pôsobnosti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0050"><NO.P>50.</NO.P><TXT>Naopak, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0038" REF.END="QE0038"/>zo širokého výkladu článku 14 smernice 2004/48 v tom zmysle, že tento článok uvádza, že neúspešná strana musí vo všeobecnosti znášať <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0039" REF.END="QE0039"/>iné výdavky<QUOT.END REF.START="QS0039" CODE="2018" ID="QE0039"/> vzniknuté úspešnej strane, bez uvedenia akéhokoľvek spresnenia, pokiaľ ide o povahu týchto výdavkov, hrozí nebezpečenstvo, že tomuto článku 14 sa udelí príliš široká pôsobnosť, čím sa článok 13 tejto smernice zbaví jeho potrebného účinku<QUOT.END REF.START="QS0038" CODE="201C" ID="QE0038"/>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0018"><P>Rozsudok United Video Properties, bod 36.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0051"><NO.P>51.</NO.P><TXT>V záujme nastolenia rovnováhy Súdny dvor dospel k záveru, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0040" REF.END="QE0040"/>tento pojem… treba vykladať prísne a konštatovať, že medzi <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0041" REF.END="QE0041"/>iné výdavky<QUOT.END REF.START="QS0041" CODE="2018" ID="QE0041"/> v zmysle článku 14 patria iba výdavky, ktoré priamo a bezprostredne súvisia s predmetným súdnym konaním<QUOT.END REF.START="QS0040" CODE="201C" ID="QE0040"/>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0019"><P>Tamže, bod 36 <HT TYPE="ITALIC">in fine</HT>.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0052"><NO.P>52.</NO.P><TXT>Súdny dvor v tom istom zmysle konštatoval, pokiaľ ide o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0042" REF.END="QE0042"/>mimosúdne výdavky súvisiace najmä s časom, ktorý musela poškodená osoba investovať do ochrany svojich práv<QUOT.END REF.START="QS0042" CODE="201C" ID="QE0042"/>, že tieto výdavky možno zaradiť pod článok 14 smernice 2004/48, keďže toto ustanovenie má za cieľ <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0043" REF.END="QE0043"/>posilniť úroveň ochrany duševného vlastníctva, aby sa zabránilo tomu, že poškodená strana bude odradená od začatia súdneho konania na účely ochrany svojich práv (pozri rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150716">16. júla 2015</DATE>, <NAME.CASE>Diageo Brands,</NAME.CASE> <NO.CASE>C‑681/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:471">EU:C:2015:471</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0077">77</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>)<QUOT.END REF.START="QS0043" CODE="201C" ID="QE0043"/>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0020"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160609">9. júna 2016</DATE>, <NAME.CASE>Hansson</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑481/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:419">EU:C:2016:419</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0062">62</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Podľa bodu 3 výroku tohto rozsudku článok 94 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 2100/94 z <DATE ISO="19940727">27. júla 1994</DATE> o právach spoločenstva k odrodám rastlín (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="227" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="1994">Ú. v. ES L 227, 1994, s. 1</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 03/016, s. 390) umožňuje, aby sa nezohľadnili mimosúdne výdavky vynaložené v rámci konania o merite veci. <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0044" REF.END="QE0044"/>Nezohľadnenie týchto výdavkov však podlieha podmienke, že výška trov konania, ktorých náhradu možno priznať poškodenej osobe, nie je takej povahy, že by mohla odradiť poškodenú osobu od uplatnenia svojich práv na súde so zreteľom na sumy, ktoré bude musieť sama znášať ako vynaložené mimosúdne výdavky, ako aj ich užitočnosť s ohľadom na konanie vo veci samej o náhrade škody.<QUOT.END REF.START="QS0044" CODE="201C" ID="QE0044"/></P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0053"><NO.P>53.</NO.P><TXT>Uplatnenie nároku na zdržanie sa protiprávneho konania formou mimosúdnej výzvy ide nad rámec iných prípadných krokov pred začatím súdneho konania, ktorých cieľom je umožniť poškodenému určiť rozsah a dosah porušenia a zistiť, kto je zodpovedný za toto porušenie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0021"><P>Takéto kroky sú upravené v odôvodnení 26 smernice 2004/48, v ktorom je spomenutý cieľ <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0045" REF.END="QE0045"/>poskytnúť náhradu založenú na objektívnom kritériu a zohľadniť pri tom výdavky, ktoré znáša vlastník práv, ako napríklad náklady spojené s identifikáciou a výskumom [prešetrovaním – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>]<QUOT.END REF.START="QS0045" CODE="201C" ID="QE0045"/>.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0054"><NO.P>54.</NO.P><TXT>Ak by vnútroštátne právo stanovovalo, že uvedená výzva je <HT TYPE="ITALIC">štandardným</HT> (aj keď nie povinným v pravom zmysle slova) postupom na dosiahnutie zdržania sa protiprávneho konania, a v praxi by sa obvykle používala s takým cieľom, bolo by možné považovať ju za krok, ktorý bezprostredne a priamo predchádza súdnemu konaniu. Ak sa takýto mechanizmus vo vnútroštátnom právnom styku zmení <HT TYPE="ITALIC">de facto</HT> na nevyhnutný, treba konštatovať, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0046" REF.END="QE0046"/>bezprostredne súvisí<QUOT.END REF.START="QS0046" CODE="201C" ID="QE0046"/> so súdnym konaním, na zabránenie ktorému slúži.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0055"><NO.P>55.</NO.P><TXT>To by platilo tým skôr, ak by už nielen prax, ale samotné vnútroštátne právo vyžadovalo, aby sa pred začatím súdneho konania <HT TYPE="ITALIC">povinne</HT> použil uvedený mechanizmus.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0056"><NO.P>56.</NO.P><TXT>S výhradou výkladu vnútroštátneho práva, ktorý podá vnútroštátny súd, § 97a ods. 1 UrhG by pripúšťal dva výklady týkajúce sa povahy uvedenej výzvy: a) táto výzva predstavuje kogentnú požiadavku, ak poškodený chce podať žalobu,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0022"><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0047" REF.END="QE0047"/>Pred začatím súdneho konania poškodený <HT TYPE="ITALIC">má</HT> zaslať porušovateľovi výzvu, ktorou ho vyzve, aby sa zdržal predmetného konania<QUOT.END REF.START="QS0047" CODE="201C" ID="QE0047"/>.</P></NOTE> alebo b) je to len nezáväzná rada alebo upozornenie pred podaním žaloby<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0023"><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0048" REF.END="QE0048"/>Pred začatím súdneho konania <HT TYPE="ITALIC">by</HT> poškodený <HT TYPE="ITALIC">mal</HT> zaslať porušovateľovi výzvu, ktorou ho vyzve, aby sa zdržal predmetného konania<QUOT.END REF.START="QS0048" CODE="201C" ID="QE0048"/>.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="11"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0057"><NO.P>57.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd sa vo svojom rozhodnutí podľa všetkého implicitne prikláňa k druhému z uvedených výkladov. Oba tieto výklady však v skutočnosti vedú k rovnakému výsledku:</TXT><P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>ak by predchádzajúca výzva na zdržanie sa protiprávneho konania bola podľa nemeckých procesných predpisov nevyhnutnou podmienkou prípustnosti žaloby s rovnakým predmetom, súvislosť medzi súdnym konaním a mimosúdnym postupom by bola úplne jednoznačná,</P></ITEM><ITEM><P>uvedená súvislosť by tiež existovala (aj keď by nebola taká zjavná) v prípade, ak by mimosúdna výzva bola – podľa toho, čo sa uvádza v UrhG – krokom pred začatím súdneho konania, ktorý je podľa vnútroštátneho práva navrhovaný alebo odporúčaný v takom zmysle, že je <HT TYPE="ITALIC">de facto</HT> takmer nevyhnutný.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0024"><P>Uvedenú súvislosť potvrdzuje argument, ktorý účastníci konania spomenuli vo svojich pripomienkach: výzva má nielen za cieľ predísť súdnemu konaniu, ale môže tiež zabrániť tomu, aby sa vlastníkovi práv prípadne uložila povinnosť nahradiť trovy konania, ak by sa priamo obrátil na súd. Uvádzajú, že podľa nemeckého práva by poškodenému v prípade, ak by hneď podal žalobu, hrozilo, že porušovateľ by pravdepodobne uznal uplatnený nárok, čo by mohlo viesť k tomu, že vlastník práva (a poškodený) by musel nielen znášať vlastné trovy a výdavky spojené so súdnym konaním, ale tiež trovy a výdavky spojené so súdnym konaním, ktoré vznikli porušovateľovi. Poškodená strana by mohla byť za týchto podmienok <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0049" REF.END="QE0049"/>odradená od začatia súdneho konania na účely ochrany svojich práv<QUOT.END REF.START="QS0049" CODE="201C" ID="QE0049"/>.</P></NOTE></P></ITEM></LIST></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0058"><NO.P>58.</NO.P><TXT>Z uvedeného predpokladu vyplýva, že na účely článku 14 smernice 2004/48:</TXT><P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>výdavky spojené s uplatnením nároku na zdržanie sa protiprávneho konania formou mimosúdnej výzvy sú priamo a bezprostredne spojené s neskorším súdnym konaním, aj keď sa súdne konanie z dôvodu úspešnosti tejto výzvy napokon nezačne,</P></ITEM><ITEM><P>porušovateľ ako <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0050" REF.END="QE0050"/>neúspešná<QUOT.END REF.START="QS0050" CODE="201C" ID="QE0050"/> strana (z dôvodu, že vyhovel výzve na zdržanie sa svojho konania) musí znášať výdavky, ktoré mohli vzniknúť vlastníkovi práv (úspešnej strane), pokiaľ to neodporuje spravodlivosti,</P></ITEM><ITEM><P>porušovateľ má povinnosť nahradiť výdavky protistrany, lebo <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0051" REF.END="QE0051"/>autor zásahu do práv duševného vlastníctva [musí] vo všeobecnosti znášať všetky finančné dôsledky svojho konania<QUOT.END REF.START="QS0051" CODE="201C" ID="QE0051"/>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0025"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111018">18. októbra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Realchemie Nederland</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑406/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:668">EU:C:2011:668</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0049">49</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></P></ITEM></LIST></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0059"><NO.P>59.</NO.P><TXT>Medzi výdavkami súvisiacimi s výzvou – ktoré, pripomínam, znáša porušovateľ – sa v zásade môže nachádzať odmena advokáta, ktorý sa podieľal na jej vypracovaní, aj keď vnútroštátne právo povinne nevyžaduje, aby túto výzvu, ktorá predchádza súdnemu konaniu, vypracoval advokát. Tento aspekt spomeniem pri rozbore druhej prejudiciálnej otázky.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0060"><NO.P>60.</NO.P><TXT>Aby som to zhrnul, podľa môjho názoru nič nebráni tomu, aby výdavky na uplatnenie nároku na zdržanie sa konania voči porušovateľovi formou mimosúdnej výzvy – vrátane odmeny advokáta – z dôvodu, že súvisia s možným a bezprostredným súdnym konaním (ktoré by tiež smerovalo k ukončeniu zisteného porušovania, za ktoré zodpovedá určitá osoba), spadali pod článok 14 smernice 2004/48.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">C.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Druhá prejudiciálna otázka</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0061"><NO.P>61.</NO.P><TXT>Druhá prejudiciálna otázka obsahuje dve otázky, ktoré možno preskúmať spoločne.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="12"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0062"><NO.P>62.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd chce vedieť, či vlastník práv duševného vlastníctva <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0052" REF.END="QE0052"/>má v zásade právo na náhradu výdavkov na služby advokáta… v plnej výške a v každom prípade na náhradu primeranej a podstatnej časti týchto výdavkov<QUOT.END REF.START="QS0052" CODE="201C" ID="QE0052"/>, ak:</TXT><P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>sa predmetného porušenia práv dopustila fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci svojej profesijnej alebo podnikateľskej činnosti, a</P></ITEM><ITEM><P>vnútroštátna právna úprava stanovuje, že v takomto prípade sa výška výdavkov na služby advokáta, ktoré možno nahradiť, spravidla určuje na základe zníženej hodnoty predmetu sporu.</P></ITEM></LIST></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0063"><NO.P>63.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd na tento účel žiada o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0053" REF.END="QE0053"/>výklad práva Únie, najmä s ohľadom na články 3, 13 a 14 smernice 2004/48, článok 8 smernice 2001/29 a článok 7 smernice 2009/24…<QUOT.END REF.START="QS0053" CODE="201C" ID="QE0053"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0064"><NO.P>64.</NO.P><TXT>Je pravda, že uvedené články smernice 2001/29 a smernice 2009/24 upravujú opatrenia súvisiace s ochranou vlastníka práva duševného vlastníctva, ktorého sa týka protiprávne konanie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0065"><NO.P>65.</NO.P><TXT>Vzhľadom na ich všeobecnú formuláciu v porovnaní s článkom 14 smernice 2004/48, ktorý osobitne upravuje trovy konania a iné výdavky spojené s týmto typom konaní, je však namieste zamerať sa na tento posledný uvedený článok a nebrať do úvahy ostatné ustanovenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0066"><NO.P>66.</NO.P><TXT>Ako som uviedol v návrhoch prednesených (v tento istý deň) vo veci Nova Text<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0026"><P>Bod 34 návrhov prednesených vo veci Nova Text (C‑531/20 ECLI).</P></NOTE>, článok 14 smernice 2004/48 nie je bezpodmienečný, keďže okrem toho, že predstavuje <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0054" REF.END="QE0054"/>všeobecné pravidlo<QUOT.END REF.START="QS0054" CODE="201C" ID="QE0054"/>, ukladá členským štátom povinnosť zaručiť náhradu len tých trov konania, ktoré sú opodstatnené<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0027"><P>Rozsudok United Video Properties, bod 24: <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0055" REF.END="QE0055"/>Článok 14 smernice 2004/48… členským štátom ukladá zabezpečiť len <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0056" REF.END="QE0056"/>opodstatnené<QUOT.END REF.START="QS0056" CODE="2018" ID="QE0056"/> trovy konania. Okrem toho článok 3 ods. 1 tejto smernice stanovuje najmä, že konania stanovené členskými štátmi nesmú byť zbytočne nákladné<QUOT.END REF.START="QS0055" CODE="201C" ID="QE0055"/>.</P></NOTE> a primerané<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0028"><P>Tamže, bod 29: <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0057" REF.END="QE0057"/>… článok 14 smernice 2004/48 uvádza, že trovy konania, ktoré má znášať neúspešná strana, musia byť <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0058" REF.END="QE0058"/>primerané<QUOT.END REF.START="QS0058" CODE="2018" ID="QE0058"/>. Otázka, či sú tieto trovy primerané, sa nemôže posudzovať nezávisle od trov, ktoré skutočne vznikli strane úspešnej v konaní ako výdavky na právnu pomoc advokáta, pokiaľ sú tieto výdavky opodstatnené…<QUOT.END REF.START="QS0057" CODE="201C" ID="QE0057"/>.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0067"><NO.P>67.</NO.P><TXT>§ 97a ods. 3 UrhG jednoznačne stanovuje, že výdavky vynaložené na služby advokáta povereného zaslaním výzvy (logicky za predpokladu, že taká výzva je opodstatnená) sa považujú za <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0059" REF.END="QE0059"/>potrebné výdavky<QUOT.END REF.START="QS0059" CODE="201C" ID="QE0059"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0029"><P>V súvislosti s otázkou, či sú výdavky potrebné, poukazujem na svoje návrhy prednesené vo veci Nova Text (C‑531/20 ECLI).</P></NOTE>. Vnútroštátny súd sa podľa všetkého tiež domnieva, že uvedené výdavky sú v prejednávanej veci potrebné.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0068"><NO.P>68.</NO.P><TXT>To isté ustanovenie UrhG však obmedzuje, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0060" REF.END="QE0060"/>pokiaľ ide o využitie služieb advokáta, náhrad[u] <HT TYPE="ITALIC">potrebných výdavkov</HT><QUOT.END REF.START="QS0060" CODE="201C" ID="QE0060"/> na zákonnú odmenu určenú na základe hodnoty sporu vo výške <FT TYPE="NUMBER">1000</FT> eur za každý nárok na zdržanie sa konania alebo odstránenie protiprávnych následkov uplatnený voči fyzickej osobe, ktorá koná v postavení takej osoby (teda nekoná v rámci svojej profesijnej alebo podnikateľskej činnosti).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0069"><NO.P>69.</NO.P><TXT>Vzniknutá situácia je podobná situácii, o ktorú išlo vo veci United Video Properties. Zatiaľ čo v uvedenej veci belgická právna úprava zavádzala absolútnu hranicu pre výdavky súvisiace s právnou pomocou advokáta, v tomto prípade sa k podobnému výsledku dospieva iným spôsobom, a to tak, že v prípade, ak sa porušenia práva duševného vlastníctva dopustila fyzická osoba, hodnota sporu je stanovená na <FT TYPE="NUMBER">1000</FT> eur.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="13"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0070"><NO.P>70.</NO.P><TXT>V uvedenej veci som vyjadril názor, že článok 14 smernice 2004/48 zavádza zásadu, ktorá pripúšťa výnimky, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0061" REF.END="QE0061"/>pričom odkazuje na kritériá opodstatnenosti a primeranosti, ktoré priznávajú členským štátom značnú mieru voľnej úvahy pri tvorbe právnych predpisov. Vnútroštátny zákonodarca môže podľa môjho názoru – okrem iného s prihliadnutím na právnu kultúru a postavenie advokátov v Belgicku – sám posúdiť hornú hranicu, po prekročení ktorej odmena advokáta, ktorú možno vymáhať od účastníka konania, ktorý nemal vo veci úspech, už nie je opodstatnená<QUOT.END REF.START="QS0061" CODE="201C" ID="QE0061"/>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0030"><P>Návrhy prednesené vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>United Video Properties</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑57/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:201">EU:C:2016:201</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0076">76</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0071"><NO.P>71.</NO.P><TXT>Súdny dvor v rozsudku United Video Properties rozhodol, že systém maximálnych sadzieb na stanovenie odmeny advokáta, ktorú možno vymáhať od neúspešnej strany, v zásade neodporuje smernici 2004/48, ale spresnil uvedené konštatovanie, pričom uviedol, že</TXT><P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>požiadavka opodstatnenosti <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0062" REF.END="QE0062"/>nemôže na účely vykonania článku 14 smernice 2004/48 v členskom štáte odôvodňovať právnu úpravu, ktorá ukladá paušálne sadzby <HT TYPE="ITALIC">podstatne nižšie</HT>, než sú sadzby uplatňované v tomto členskom štáte na služby advokáta<QUOT.END REF.START="QS0062" CODE="201C" ID="QE0062"/>,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0031"><P>Rozsudok United Video Properties, bod 26. Kurzívou zvýraznil generálny advokát.</P></NOTE></P></ITEM><ITEM><P>právna úprava, ktorá stanovuje také obmedzenie, musí <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0063" REF.END="QE0063"/>na jednej strane zabezpečiť, aby táto hranica odrážala realitu sadzieb uplatňovaných v oblasti služieb advokáta v odbore duševného vlastníctva, a na druhej strane [z hľadiska primeranosti], aby aspoň <HT TYPE="ITALIC">podstatnú a vhodnú</HT> <HT TYPE="ITALIC">časť opodstatnených trov</HT>, ktoré skutočne vznikli strane úspešnej v konaní, znášala neúspešná strana<QUOT.END REF.START="QS0063" CODE="201C" ID="QE0063"/>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0032"><P>Tamže, bod 30. Kurzívou zvýraznil generálny advokát.</P></NOTE></P></ITEM></LIST></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0072"><NO.P>72.</NO.P><TXT>Na základe týchto právnych predpokladov možno dospieť k odpovedi na prvú časť druhej prejudiciálnej otázky: poškodený má v zásade právo na náhradu výdavkov na služby advokáta súvisiace s uplatnením nároku na zdržanie sa konania formou mimosúdnej výzvy v plnej výške alebo v každom prípade v podstatnej časti, ak sa uvedené služby považujú za potrebné a požadovaná suma je opodstatnená a primeraná (čo musí posúdiť vnútroštátny súd).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0073"><NO.P>73.</NO.P><TXT>Uvedenej odpovedi nebráni skutočnosť, že predmetného porušenia práv duševného vlastníctva sa dopustila fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci svojej profesijnej alebo podnikateľskej činnosti. Domnievam sa, že táto okolnosť je nepodstatná, ak sa posudzuje z hľadiska článku 14 smernice 2004/48, ktorý má zabezpečiť ochranu práv poškodeného, ktorého podnikateľská činnosť je aj v týchto prípadoch ukrátená.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0074"><NO.P>74.</NO.P><TXT>Subjektu, ktorého právo duševného vlastníctva bolo porušené, môže vzniknúť následná ujma tak v prípade, ak sa tohto porušenia dopustila fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci svojej profesijnej alebo podnikateľskej činnosti, ako aj v prípade, ak uvedená osoba konala v rámci takej činnosti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0075"><NO.P>75.</NO.P><TXT>Rozsah uvedenej ujmy sa môže podľa konkrétneho prípadu meniť (je logické predpokladať, že v druhom uvedenom prípade bude ujma väčšia), ale na jej náhradu v plnej výške<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0033"><P>Pozri opäť rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111018">18. októbra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Realchemie Nederland</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑406/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:668">EU:C:2011:668</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0049">49</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), citovaný v bode 58.</P></NOTE> slúži náhrada podľa článku 13 smernice 2004/48, a nie <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0064" REF.END="QE0064"/>trovy konania<QUOT.END REF.START="QS0064" CODE="201C" ID="QE0064"/> podľa článku 14 tejto smernice.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0076"><NO.P>76.</NO.P><TXT>Ak by pravidlo, ktoré sa na základe § 97a ods. 3 UrhG uplatní na fyzické osoby, ktoré sa dopustili protiprávneho konania a nekonali v rámci svojej profesijnej alebo podnikateľskej činnosti, nepripúšťalo výnimky, bolo by nezlučiteľné s článkom 14 smernice 2004/48, vykladaným<?PAGE NO="14"?> v zmysle, ktorý som opísal vyššie. Neraz by viedlo k náhrade súm, ktoré sú <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0065" REF.END="QE0065"/>podstatne nižšie<QUOT.END REF.START="QS0065" CODE="201C" ID="QE0065"/> než odmeny, ktoré sa bežne účtujú, čo by znamenalo, že by nebolo v súlade s kritériami stanovenými v rozsudku United Video Properties.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0034"><P>V tejto veci Koch Media tvrdí, že musí zaplatiť svojim advokátom odmenu v presnej výške vypočítanej zo skutočnej hodnoty sporu (<FT TYPE="NUMBER">20000</FT> eur), zatiaľ čo sa jej nahradí len časť zodpovedajúca sume <FT TYPE="NUMBER">1000</FT> eur.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0077"><NO.P>77.</NO.P><TXT>Uvedené pravidlo však nie je nemenné a nemecké súdy sú oprávnené neuplatniť ho a stanoviť ako referenčnú hodnotu (na základe ktorej sa vypočíta príslušný percentuálny podiel) vyššiu sumu, ak je to opodstatnené z dôvodov spravodlivosti v závislosti od <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0066" REF.END="QE0066"/>osobitných okolností konkrétneho prípadu<QUOT.END REF.START="QS0066" CODE="201C" ID="QE0066"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0078"><NO.P>78.</NO.P><TXT>Dalo by sa namietať, že uvedený vnútroštátny predpis napriek tomu nie je v súlade s článkom 14 smernice 2004/48: podľa tohto ustanovenia sa musia úspešnej strane nahradiť trovy konania, ktoré sú opodstatnené, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0067" REF.END="QE0067"/>pokiaľ to [neodporuje spravodlivosti]<QUOT.END REF.START="QS0067" CODE="201C" ID="QE0067"/>, zatiaľ čo – ako poznamenáva vnútroštátny súd – prostredníctvom § 97a ods. 3 UrhG bol práve obrátený vzťah pravidla a výnimky.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0079"><NO.P>79.</NO.P><TXT>Domnievam sa, že uvedená námietka nepostačuje na vylúčenie uplatnenia tohto vnútroštátneho predpisu, ak ho možno vyložiť spôsobom, ktorý je v súlade s právom Únie, aby bol v konečnom dôsledku v súlade s výsledkom, ktorý predpisuje právo Únie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0080"><NO.P>80.</NO.P><TXT>Odkaz na spravodlivosť, ktorý sa nachádza v oboch ustanoveniach (v § 97a ods. 3 UrhG a v článku 14 smernice 2004/48), dovoľuje vnútroštátnemu súdu upraviť smerom nahor odmenu, ktorú možno vymáhať, ak by odmena vyplývajúca zo striktného uplatnenia vnútroštátneho pravidla pripúšťala jej náhradu len v podstatne nižšej sume, než je opodstatnená a primeraná suma.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0081"><NO.P>81.</NO.P><TXT>Súhlasím teda s názorom Komisie, ktorá tvrdí, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0068" REF.END="QE0068"/>… § 97a UrhG priznáva vnútroštátnemu súdu dostatočnú mieru voľnej úvahy na to, aby v každom prípade posúdil, či je uplatnenie obmedzenia vzhľadom na okolnosti sporu nespravodlivé<QUOT.END REF.START="QS0068" CODE="201C" ID="QE0068"/>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0035"><P>Bod 33 jej písomných pripomienok.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0082"><NO.P>82.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd teda musí overiť dve okolnosti, ktoré namiesto neho nemôže overiť Súdny dvor:</TXT><P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>v prvom rade musí overiť, či obmedzenie hodnoty sporu v týchto prípadoch spôsobuje, že odmena advokáta, ktorú možno vymáhať od porušovateľa, je podstatne nižšia než bežná sadzba (alebo priemerná sadzba) týkajúca sa mimosúdnych výziev,</P></ITEM><ITEM><P>v druhom rade, ak ide o taký prípad, môže z dôvodov spravodlivosti zvýšiť sumu uvedenej odmeny tak, aby dosiahla opodstatnenú a primeranú úroveň.</P></ITEM></LIST></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0083"><NO.P>83.</NO.P><TXT>Nič nebráni tomu, aby vnútroštátny súd pri posudzovaní uvedených okolností zvážil okrem iného vplyv faktorov, ktoré tento súd uvádza v druhej časti druhej prejudiciálnej otázky: <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0069" REF.END="QE0069"/>aktuálnosť diela, doba zverejňovania<QUOT.END REF.START="QS0069" CODE="201C" ID="QE0069"/> alebo skutočnosť, že porušenie spočívalo v sprístupňovaní chráneného diela verejnosti <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0070" REF.END="QE0070"/>tým, že sa všetkým užívateľom voľne dostupnej výmennej platformy, ktorá nepodlieha správe digitálnych práv, poskytne možnosť bezplatného prevzatia diela<QUOT.END REF.START="QS0070" CODE="201C" ID="QE0070"/>.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><?PAGE NO="15"?><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">V.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Návrh</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0084"><NO.P>84.</NO.P><TXT>Na základe vyššie uvedeného navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré mu položil Landgericht Saarbrücken (Krajinský súd Saarbrücken, Nemecko), takto:</TXT><P><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>Článok 14 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z <DATE ISO="20040429">29. apríla 2004</DATE> o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva smernice sa má vykladať v tom zmysle, že do jeho pôsobnosti patria výdavky (odmena) na služby advokáta, ktoré vzniknú vlastníkovi práv duševného vlastníctva preto, že si formou mimosúdnej výzvy uplatnil nárok na zdržanie sa protiprávneho konania voči osobe porušujúcej tieto práva, pričom táto výzva je krokom predchádzajúcim podaniu žaloby s tým istým cieľom.</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Článok 14 smernice 2004/48 sa má vykladať v tom zmysle, že mu neodporuje vnútroštátny predpis, podľa ktorého je hodnota sporu pri výpočte odmeny, ktorú možno vymáhať od porušovateľa, za služby advokáta súvisiace s uplatnením nároku na zdržanie sa konania formou mimosúdnej výzvy obmedzená na <FT TYPE="NUMBER">1000</FT> eur, ak sa predmetného porušenia práv dopustila fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci svojej profesijnej alebo podnikateľskej činnosti, pokiaľ tento vnútroštátny predpis dovoľuje súdu, aby v danom prípade z dôvodov spravodlivosti nezohľadnil uvedenú hranicu.</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>Pri určovaní, či je odmena za služby advokáta, ktorú možno vymáhať od porušovateľa, opodstatnená a primeraná, musí súd zohľadniť všetky okolnosti daného prípadu. K týmto okolnostiam patrí aktuálnosť chráneného diela, doba zverejňovania alebo skutočnosť, že porušenie spočívalo v sprístupňovaní uvedeného chráneného diela verejnosti na bezplatné prevzatie na voľne dostupnej výmennej platforme, ktorá nepodlieha správe digitálnych práv.</TXT></NP></ITEM></LIST></P></NP.ECR></GR.SEQ></CONTENTS.CONCLUSION></CONCLUSION>