(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) 4. mája 2018 prijala nariadenie (EÚ) 2018/683 (2), ktorým sa ukladá predbežné antidumpingové clo na dovoz určitých pneumatík, nových alebo protektorovaných, z kaučuku, druhu používaného na autobusy alebo nákladné automobily, s indexom zaťaženia presahujúcim 121 (ďalej len „pneumatiky“ alebo „dotknutý výrobok“), s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“).

(2)

Komisia 18. októbra 2018 prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) 2018/1579 (3), ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberá predbežné clo uložené na dovoz určitých pneumatík, nových alebo protektorovaných, z kaučuku, druhu používaného na autobusy alebo nákladné automobily, s indexom zaťaženia presahujúcim 121, s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „pôvodné antidumpingové nariadenie“).

(3)

Komisia 9. novembra 2018 prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) 2018/1690 (4), ktorým sa ukladajú konečné vyrovnávacie clá na dovoz určitých pneumatík, nových alebo protektorovaných, z kaučuku, druhu používaného na autobusy alebo nákladné automobily, s indexom zaťaženia presahujúcim 121, s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2018/1579, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberá predbežné clo uložené na dovoz určitých pneumatík, nových alebo protektorovaných, z kaučuku, druhu používaného na autobusy alebo nákladné automobily, s indexom zaťaženia presahujúcim 121, s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie (EÚ) 2018/163 (ďalej len „pôvodné antisubvenčné nariadenie“).

(4)

V nadväznosti na námietku, ktorú podalo Čínske združenie pre kaučukový priemysel (ďalej len „CRIA“) a Čínska obchodná komora dovozcov a vývozcov kovov, minerálov a chemických látok (ďalej len „CCCMC“), Všeobecný súd 4. mája 2022 vo svojom rozsudku v spojených veciach T-30/19 a T-72/19 (5) (ďalej len „rozsudok súdu“) zrušil pôvodné antidumpingové nariadenie a pôvodné antisubvenčné nariadenie, pokiaľ ide o viacerých vyvážajúcich výrobcov.

(5)

V nadväznosti na rozsudok súdu Komisia opätovne otvorila prešetrovania a 4. apríla 2023 opätovne uložila konečné antidumpingové clo vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2023/737 (6) (ďalej len „druhé antidumpingové nariadenie“) a konečné vyrovnávacie clo vykonávacím nariadením Komisie 2023/738 (7) (ďalej len „druhé antisubvenčné nariadenie“).

(6)

Komisia 6. septembra 2024 ukončila dve čiastočné priebežné revízne prešetrovania antidumpingových a vyrovnávacích opatrení uplatniteľných na dovoz určitých pneumatík, nových alebo protektorovaných, z kaučuku, druhu používaného na autobusy alebo nákladné automobily a s indexom zaťaženia presahujúcim 121, s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (8) (9).

(7)

V súčasnosti platné vyrovnávacie clá sa v eurách za kus pohybujú v rozpätí od 3,75 do 57,28 eura za kus.

(8)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti (10) dostala Európska komisia (ďalej len „Komisia“) žiadosť o revízne prešetrovanie podľa článku 18 nariadenia (EÚ) 2016/1037 (ďalej len „základné nariadenie“).

(9)

Žiadosť o revízne prešetrovanie predložila 11. augusta 2023 koalícia proti nekalému dovozu pneumatík (ďalej len „žiadateľ“) v mene výrobného odvetvia Únie vyrábajúceho určité pneumatiky, nové alebo protektorované, z kaučuku, druhu používaného na autobusy alebo nákladné automobily, s indexom zaťaženia presahujúcim 121, v zmysle článku 10 ods. 6 základného nariadenia. Žiadosť o revízne prešetrovanie bola odôvodnená tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne malo za následok pokračovanie alebo opätovný výskyt subvencovania a ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(10)

Komisia po porade s výborom zriadeným článkom 25 ods. 1 základného nariadenia stanovila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, a 10. novembra 2023 začala revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti na základe článku 18 základného nariadenia, pokiaľ ide o dovoz určitých pneumatík, nových alebo protektorovaných, z kaučuku, druhu používaného na autobusy alebo nákladné automobily, s indexom zaťaženia presahujúcim 121, s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „dotknutá krajina“) do Únie. Komisia uverejnila oznámenie o začatí revízneho prešetrovania v Úradnom vestníku Európskej únie (11) (ďalej len „oznámenie o revízneho prešetrovania“).

(11)

Prešetrovanie pokračovania alebo opätovného výskytu subvencovania sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2022 do 30. júna 2023 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2020 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(12)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania boli zainteresované strany vyzvané, aby sa obrátili na Komisiu s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho výslovne informovala žiadateľa, známych výrobcov v Čínskej ľudovej republike a orgány Čínskej ľudovej republiky, známych dovozcov, ako aj združenia, o ktorých je známe, že sa ich začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti týka, a vyzvala ich na účasť.

(13)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(14)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(15)

Komisia v oznámení o začatí revízneho prešetrovania uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Komisia vybrala vzorku na základe:

(16)

Táto vzorka pozostávala zo šiestich výrobcov z Únie. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali viac ako 25 % odhadovaného celkového objemu výroby a predaja podobného výrobku v Únii.

(17)

Komisia v súlade s článkom 27 základného nariadenia vyzvala zainteresované strany, aby sa vyjadrili k predbežnej vzorke. Neboli doručené žiadne pripomienky. Vzorka sa teda z hľadiska výrobného odvetvia Únie považovala za reprezentatívnu.

(18)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania.

(19)

Jeden neprepojený dovozca sa Komisii prihlásil, ale neposkytol požadované informácie ani nesúhlasil so zahrnutím do vzorky. Neprihlásili sa žiadni iní neprepojení dovozcovia.

(20)

Aby Komisia mohla rozhodnúť, či je výber vzorky potrebný, a ak áno, aby mohla vzorku vybrať, požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v Čínskej ľudovej republike, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania. Okrem toho Komisia požiadala zastúpenie Čínskej ľudovej republiky a združenia vyvážajúcich výrobcov, aby identifikovali a/alebo sa obrátili na iných vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(21)

Traja vyvážajúci výrobcovia alebo skupina vyvážajúcich výrobcov v dotknutej krajine poskytli/poskytla požadované informácie a súhlasili/súhlasila so zahrnutím do vzorky. Dve skupiny vyvážajúcich výrobcov pokrývali približne 50 % nahláseného objemu vyvezeného do Európskej únie v období od júla 2022 do júna 2023, zatiaľ čo objem vývozu tretieho vyvážajúceho výrobcu nebol významný. V súlade s článkom 27 základného nariadenia Komisia vybrala vzorku dvoch skupín vyvážajúcich výrobcov na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu do Únie, ktorý možno v rámci dostupného času primerane prešetriť. V súlade s článkom 27 základného nariadenia konzultovala výber vzorky so všetkými známymi dotknutými vyvážajúcimi výrobcami a orgánmi dotknutej krajiny. Neboli predložené žiadne pripomienky.

(22)

V pôvodnom prešetrovaní súhlasilo so zaradením do vzorky 49 vyvážajúcich výrobcov. V tomto revíznom prešetrovaní bolo síce v podnete uvedených viac ako 140 vyvážajúcich výrobcov, ale len traja vyvážajúci výrobcovia alebo skupina vyvážajúcich výrobcov poskytli odpoveď v súvislosti s výberom vzorky.

(23)

Spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia predstavovali približne 50 % celkového objemu dovozu pneumatík z ČĽR do Európskej únie a menej ako 2 % celkovej výroby pneumatík v ČĽR. Keďže podiel dovozu z ČĽR na trhu Únie počas obdobia revízneho prešetrovania predstavoval približne 5,4 %, Komisia usúdila, že polovica tohto dovozu by postačovala na získanie informácií potrebných na posúdenie vývoznej ceny a existencie pokračovania alebo opätovného výskytu subvencovania počas obdobia revízneho prešetrovania, a preto sa môže považovať za reprezentatívnu z hľadiska celkového dovozu z ČĽR.

(24)

Komisia zaslala dotazníky dvom skupinám vývozcov zaradeným do vzorky a šiestim výrobcom z Únie zaradeným do vzorky. Rovnaký dotazník bol v deň začatia revízneho prešetrovania sprístupnený aj online. Komisia poslala dotazníky aj žiadateľovi.

(25)

Vyplnené dotazníky doručili obidve skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradené do vzorky a šiesti výrobcovia z Únie. Vyplnený dotazník, ktorý doručil jeden výrobca z Únie, konkrétne spoločnosť Recauchutagem São Mamede, Lda (ďalej len „RSM“), bol nedostatočný a Komisia požiadala tohto výrobcu, aby svoj dotazník doplnil. Komisii nebol doručený žiaden doplnený dotazník a Komisia informovala spoločnosť RSM, že má v úmysle uplatniť článok 28 základného nariadenia a použiť dostupné skutočnosti. Tento výrobca z Únie nepredložil žiadne ďalšie pripomienky.

(26)

Komisia preto použila údaje, ktoré poskytlo zvyšných päť výrobcov z Únie. Nezískanie údajov od spoločnosti RSM malo len okrajový vplyv na reprezentatívnosť vzorky. Zvyšní piati výrobcovia z Únie naďalej predstavovali viac než 25 % odhadovaného celkového objemu výroby a predaja podobného výrobku v Únii. Táto zvyšná vzorka piatich výrobcov z Únie sa preto považovala za reprezentatívnu vzorku výrobného odvetvia Únie.

(27)

Komisia zaslala dotazník vláde Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „čínska vláda“). Nebol doručený žiadny vyplnený dotazník.

(28)

Overovania na mieste podľa článku 26 základného nariadenia sa preto uskutočnili len v priestoroch týchto spoločností:

(29)

Výrobkom, ktorý je predmetom tohto revízneho prešetrovania, sú určité pneumatiky, nové alebo protektorované, z kaučuku, druhu používaného na autobusy alebo nákladné automobily, s indexom zaťaženia presahujúcim 121, v súčasnosti patriace pod číselné znaky KN 4011 20 90 a ex 4012 12 00 (kód TARIC 4012 12 00 10). Tieto číselné znaky KN a kódy TARIC sa uvádzajú len pre informáciu a bez toho, aby tým bola dotknutá akákoľvek následná zmena nomenklatúrneho zatriedenia (ďalej len „prešetrovaný výrobok“).

(30)

Prešetrovaným výrobkom sú nové aj protektorované pneumatiky pre autobusy alebo nákladné automobily, ktoré majú rovnaké základné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti. Obidva druhy dotknutého výrobku sú vyrobené z rovnakého vstupného materiálu (aj keď sa použitá technológia môže líšiť) a majú podobnú štruktúru. Rozdiel v surovinách a štruktúre prispieva k odlišným výkonnostným charakteristikám.

(31)

Postup výroby nových pneumatík pre nákladné automobily a autobusy zahŕňa: 1. zlučovanie a zmiešavanie kaučuku; 2. prípravu zložiek pneumatík; 3. tvorbu (surovej) pneumatiky; 4. vytvrdzovanie (vulkanizáciu) a 5. záverečnú kontrolu. Všetky pneumatiky pre nákladné automobily a autobusy sú vyrobené z rovnakých základných surovín, a to z prírodného kaučuku, zo syntetického kaučuku, z ocele, zo sadzí, z iných chemikálií a olejov, ako aj z tkaniny a majú rovnaké zložky, a to behúňový pás, bočnicu, vnútorný plášť, pätkové drôty, oceľové nárazníky, kordové vlákna, hoci sa môžu vyskytnúť určité rozdiely medzi rôznymi výrobcami tohto výrobku.

(32)

Zistilo sa tiež, že postup výroby nových pneumatík pre nákladné automobily a autobusy zahŕňa rôzne technológie, čo však nemalo vplyv na všeobecné zistenia týkajúce sa zameniteľnosti.

(33)

Protektorovanie je v podstate proces recyklácie, pri ktorom sa opotrebované pneumatiky obnovujú prostredníctvom výmeny behúňa na starom plášti. Plášte sú hlavnými prvkami procesu protektorovania, pričom podstatnou časťou protektorovania je výber a získavanie plášťov vhodných na protektorovanie. Plášte sú teda hlavným vstupom vo výrobnom procese a v závislosti od ich kvality predstavujú buď skutočný „polovýrobok“, alebo odpad.

(34)

Ako sa už spomínalo, tento postup môže zahŕňať rôzne technológie bez dosahu na zistenia Komisie týkajúce sa zameniteľnosti.

(35)

Pneumatiky pre nákladné automobily a autobusy sa vyrábajú vo veľkom množstve typov a veľkostí, ktoré sa používajú na širokej škále úžitkových vozidiel, od nákladných áut pre miestnu dodávku a autobusov v mestských alebo regionálnych podmienkach až po diaľkové nákladné automobily a autobusy podľa špecifikácií ich veľkosti a indexu zaťaženia. Nie sú vhodné na použitie v osobných vozidlách alebo iných ľahkých úžitkových vozidlách ani v plne terénnych vozidlách, ako sú poľnohospodárske traktory.

(36)

Pneumatiky pre nákladné automobily alebo autobusy sa predávajú v dvoch druhoch a štyroch kategóriách. Tradičnejší je druh pneumatiky s dušou, ktorej duša má svoj vlastný ventil umiestnený vnútri pneumatiky. V prípade bezdušovej pneumatiky tvorí pneumatika a ráfik kolesa vzduchotesný uzáver, pričom ventil je pripevnený priamo na ráfiku. Pri prevažnej väčšine pneumatík pre nákladné automobily alebo autobusy, ktoré sa predávajú v Únii, ide o bezdušové pneumatiky. Medzi štyri kategórie pneumatík pre nákladné automobily alebo autobusy patria: vodiace, záberové, návesové pneumatiky a pneumatiky na všetky nápravy. Vodiace pneumatiky sú určené na prednú nápravu, aby pomáhali pri riadení, ale možno ich použiť na všetky nápravy na nákladnom automobile alebo autobuse v závislosti od použitia vozidla. Záberové pneumatiky sú určené pre hnaciu nápravu a poskytujú lepšiu trakciu. Návesové pneumatiky sú určené pre prípojné vozidlá, zatiaľ čo pneumatiky na všetky nápravy sú určené na použitie vo všetkých pozíciách na vozidle v závislosti od jeho využitia.

(37)

Nové alebo protektorované pneumatiky podliehajú rovnakým bezpečnostným požiadavkám na trhu Únie, aké sú stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES (13).

(38)

Z informácií, ktoré zhromaždila a získala Komisia, vyplýva, že trh Únie s pneumatikami pre autobusy a nákladné automobily je rozdelený do troch tried alebo segmentov. Hoci medzi triedami neexistujú jasné deliace línie, zainteresované strany a zistenia Komisie sa vo všeobecnosti zhodujú na tejto kategorizácii.

(39)

Pneumatiky triedy 1 sú vysokokvalitné nové pneumatiky prominentnej značky hlavných výrobcov. Rozpoznanie značky je kľúčovým faktorom pre pneumatiky v tejto triede a odôvodňuje výrazne vyššie ceny za očakávaný vysoký výkon, ako aj obzvlášť veľké marketingové investície. Pneumatiky pôvodného zariadenia pre výrobcov nákladných automobilov alebo autobusov (ďalej len „PZ1“) sú primárne zaradené do tejto triedy. Kvalita pneumatík triedy 1 zabezpečuje vysokú úroveň protektorovateľnosti pneumatík, ktoré sú navrhnuté tak, aby mali väčšiu životnosť, čo ďalej zvyšuje výrazne vyšší počet najazdených kilometrov pôvodného výrobku (pri normálnom používaní ich možno až trikrát protektorovať). Pneumatiky triedy 1 sa okrem toho spájajú s vyššou úrovňou bezpečnosti a často sú sprevádzané dobrou úrovňou záručného a pozáručného servisu.

(40)

Pneumatiky triedy 2 predstavujú väčšinu kvalitných pneumatík, nových aj protektorovaných, s cenami v rozmedzí približne od 65 % do 80 % ceny pneumatík triedy 1. Pneumatiky pôvodného zariadenia pre výrobcov prípojných vozidiel (ďalej len „PZ2“) môžu byť zaradené do tejto triedy. Aj v tejto triede je dôležité rozpoznanie značky a značky sú obvykle známe pre kupujúcich, ktorí sú okrem toho schopní identifikovať výrobcov pneumatík. Vo všeobecnosti ich možno protektorovať aspoň raz a stále dosahujú dobrý výkon, pokiaľ ide o počet najazdených kilometrov, hoci je to v porovnaní s pneumatikami triedy 1 v obmedzenejšom rozsahu.

(41)

Pneumatiky triedy 3 predstavujú nové aj protektorované pneumatiky s nižším výkonom, pokiaľ ide o počet najazdených kilometrov, a veľmi obmedzenou možnosťou protektorovania, ak vôbec. Ich ceny obvykle predstavujú menej ako 65 % ceny a výkonu, pokiaľ ide o počet najazdených kilometrov, oproti pneumatikám triedy 1. V uvedenej triede je rozpoznanie značky takmer neexistujúce a pri rozhodovaní zákazníka o kúpe sa rozhodujúcim faktorom stáva cena. Obvykle sa neposkytuje záručný a pozáručný servis.

(42)

Protektorované pneumatiky možno zaradiť do triedy 2 alebo triedy 3. Hoci niektoré čínske pneumatiky možno protektorovať, v Číne sa protektorovanie vykonáva iba veľmi zriedkavo. Protektorovanie je však pomerne rozšírené v Únii a na iných trhoch, napríklad v Brazílii. Proces protektorovania v Únii tvoria:

(43)

Komisia použila rovnaké mapovanie nových a protektorovaných pneumatík podľa značky ako pri pôvodnom prešetrovaní. Tieto informácie poskytol aj navrhovateľ a boli sprístupnené všetkým zainteresovaným stranám v deň začatia konania.

(44)

Dotknutým výrobkom v tomto prešetrovaní je prešetrovaný výrobok s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „dotknutý výrobok“).

(45)

Ako sa zistilo v pôvodnom prešetrovaní, aj v tomto revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti sa potvrdilo, že tieto výrobky majú rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia:

(46)

Tieto výrobky sa preto považujú za podobné výrobky v zmysle článku 2 písm. c) základného nariadenia.

(47)

Komisia v súlade s článkom 18 základného nariadenia a ako sa uvádza v oznámení o začatí revízneho prešetrovania skúmala, či je pravdepodobné, že by uplynutie platnosti existujúcich opatrení pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu subvencovania dotknutého výrobku s pôvodom v ČĽR.

(48)

Komisia rozhodla, že vzhľadom na zistenia potvrdzujúce existenciu pokračujúceho subvencovania, pokiaľ ide o subvencie, ktoré boli predmetom vyrovnávacích opatrení v pôvodnom prešetrovaní, ako aj existenciu nových dodatočných subvencií, (konkrétne bankových akceptov), už nebolo potrebné prešetrovať všetky subvencie, ktoré podľa žiadateľa údajne existujú. Podľa článku 18 základného nariadenia by mala Komisia preskúmať, či existujú dôkazy o pokračujúcom subvencovaní, a to bez ohľadu na jeho výšku.

(49)

Na základe informácií uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie a v oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia prešetrila tieto subvenčné praktiky:

(50)

Pokiaľ ide o poskytovanie tovaru za nižšiu než primeranú odplatu v prípade vstupných materiálov, Komisia v pôvodnom prešetrovaní dospela k záveru, že domáce nákupy najbežnejšie používaných vstupných materiálov, konkrétne prírodného kaučuku, syntetického kaučuku, sadzí a nylonového vlákna, neboli zvýhodnené. Komisia preto v súčasnom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti dospela k záveru, že nebolo potrebné prešetrovať takúto schému.

(51)

Komisia 15. marca 2024 zaslala čínskej vláde dotazník. Čínska vláda bola tiež vyzvaná, aby zaslala dotazníky určené bankám a iným finančným inštitúciám, o ktorých vláda Čínskej ľudovej republiky vie, že poskytli úvery odvetviu pneumatík v Číne, ako aj dotazníky určené spoločnosti Chinese Export & Credit Insurance Corporation (ďalej len „Sinosure“) a výrobcom a distribútorom ocele valcovanej za tepla a ocele valcovanej za studena, ktorí poskytli vstupy na výrobu prešetrovaného výrobku.

(52)

Čínska vláda ani žiaden z ostatných zamýšľaných príjemcov uvedených dotazníkov nereagovali na žiadosť Komisie.

(53)

Verbálnou nótou z 26. apríla 2024 Komisia informovala čínske orgány, že vzhľadom na to, že čínska vláda a čínski výrobcovia prešetrovaného výrobku nespolupracujú, Komisia v súlade s článkom 28 ods. 1 základného nariadenia plánuje vychádzať pri svojich zisteniach z dostupných skutočností. Informovala ich aj o tom, že zistenia na základe dostupných skutočností môžu byť menej priaznivé, než keby čínska vláda a výrobcovia spolupracovali. Komisia nedostala žiadne pripomienky.

(54)

Komisia preto v súlade s článkom 28 základného nariadenia zvážila použitie dostupných skutočností na účely stanovenia pokračovania alebo opätovného výskytu subvencovania dotknutého výrobku s pôvodom v ČĽR.

(55)

V súlade s tým Komisia použila pri svojej analýze všetky dostupné skutočnosti, ktoré mala k dispozícii, konkrétne:

(56)

Pred vykonaním analýzy údajného subvencovania vo forme špecifických subvencií alebo programov subvencovania (bod 3.4 a nasledujúce oddiely) Komisia posúdila vládne plány, projekty a ďalšie dokumenty, ktoré boli relevantné pre viac ako jednu zo subvencií alebo viac ako jeden z programov subvencovania. Zistila, že všetky posudzované subvencie alebo programy subvencovania sú súčasťou vykonávania centrálneho plánovania čínskej vlády z nasledovných dôvodov.

(57)

Zistenia pôvodného vyšetrovania na základe vládnych plánov platných v danom čase sa potvrdili aj v tomto revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti. Počas súčasného revízneho prešetrovania Komisia zistila, že v mnohých dokumentoch o politikách sa odvetvie pneumatík spomína ako „podporované odvetvie“. Týka sa to najmä 14. päťročného programu inovácií priemyselných technológií vydaného ministerstvom priemyslu a informačných technológií (25).

(58)

V 14. päťročnom pláne (ďalej len „14. päťročný plán“) (26) na obdobie rokov 2021 až 2025 sa zdôrazňuje strategická vízia čínskej vlády na zlepšenie a podporu kľúčových priemyselných odvetví. V jeho tretej časti sa v článku VIII stanovujú strategické vízie čínskej vlády týkajúce sa transformácie a modernizácie tradičných priemyselných odvetví. Okrem toho sa v článku IX uvádza rozvojová os pre strategické rozvíjajúce sa priemyselné odvetvia vrátane priemyselných odvetví nových materiálov, nových energetických vozidiel a špičkových zariadení. Zahŕňa to odvetvie pneumatík prostredníctvom podpory orientovanej na kaučukový alebo petrochemický priemysel. Plán sa ďalej zameriava na kľúčové technológie používané pri výrobe pneumatík, t. j. technológie používané v petrochemickom, kaučukovom, oceliarskom a textilnom priemysle.

(59)

14. päťročný plán sa ďalej vykonáva prostredníctvom odvetvových plánov, ktoré určujú smerovanie politík, ktoré sa majú vykonávať v záujme rozvoja strategických priemyselných odvetví a sektorov. V „usmerňujúcich stanoviskách k podpore špičkového rozvoja petrochemického a chemického priemyslu v rámci 14. päťročného plánu“ sú pneumatiky zaradené do kaučukového priemyslu.

(60)

Iniciatíva „Made in China 2025“ je štátom riadená priemyselná politika, ktorej cieľom je dosiahnuť dominantné postavenie ČĽR v oblasti globálnej výroby moderných technológií prostredníctvom štátnych dotácií, štátom vlastnených podnikov a nadobúdania duševného vlastníctva, a tým nahradiť zahraničné kapacity. Zahŕňa opatrenia, ktoré sa priamo týkajú výroby pneumatík, pričom sa zameriavajú na pneumatiky aj na vstupy do ich výroby. V pláne Made in China 2025 sú „základné nové materiály“ vymedzené ako materiály, ktoré zahŕňajú „železo a oceľ, neželezné materiály, materiály petrochemického priemyslu, stavebné materiály, materiály ľahkého priemyslu, textilné výrobky a iné základné materiály v oblasti špičkových materiálov“ (hlavné vstupy pri výrobe pneumatík). V politike sa takisto uvádza „skúmanie využitia priemyselných fondov, príjmov zo štátom vlastneného kapitálu a iných kanálov na podporu globalizácie [...] automobilov, [...] a iných zariadení a etablovaných priemyselných kapacít a na realizáciu investícií a fúzií a akvizícií v zahraničí“. (27) Zaradením pneumatík aj základných vstupov na ich výrobu medzi „kľúčové priemyselné odvetvia“ a „nové materiály“, ktoré sú „podporované“ v rámci politiky Made in China 2025, má preto čínske odvetvie pneumatík prístup k značnému štátnemu financovaniu

(61)

V pôvodnom prešetrovaní Komisia s odvolaním sa na rozhodnutie Štátnej rady č. 40 (28) (ďalej len „rozhodnutie č. 40“) dospela k záveru, že tento akt je nariadením Štátnej rady, t. j. najvyššieho správneho orgánu v ČĽR, a zostáva preto právne záväzný pre ostatné verejné orgány a hospodárske subjekty. V rozhodnutí č. 40 sa uvádza niekoľko relevantných odvetví, ktoré sú podporované, najmä petrochemický priemysel, priemysel čistých chemikálií, biochemický priemysel, doprava a mestská hromadná doprava (autobusy). Podporované odvetvia dostávajú viacero dotácií. Konkrétne pneumatiky pre nákladné automobily a autobusy a radiálne pneumatiky sú vo vydaní katalógu usmernení na rok 2019 klasifikované v kategórii „podporované“ (v rámci „petrochemického a chemického priemyslu“) takto: „Vysoko výkonné radiálne pneumatiky [vrátane bezdušových radiálnych pneumatík pre nákladné automobily, mega inžinierskych radiálnych pneumatík (väčších ako 49 palcov), pneumatík s malým prierezom a plochou (nižšej rady ako rada 55)] a inteligentná výrobná technológia a zariadenia, letecké pneumatiky, poľnohospodárske radiálne pneumatiky a podporné špeciálne materiály a zariadenia, ako aj vývoj a použitie nového druhu prírodného kaučuku.“ (29)„Podporované“ sú aj ďalšie odvetvia, ktoré majú priamy význam pre výrobu pneumatík, ako sú odvetvie výroby prírodného kaučuku, odvetvie výroby syntetického kaučuku, odvetvie výrobných zariadení, recyklácia, textilný priemysel a oceliarsky priemysel. Okrem toho sa vo vydaní katalógu podporovaných odvetví pre zahraničné investície z roku 2022 uvádza aj niekoľko odvetví súvisiacich s pneumatikami, ako sú odvetvie výroby prírodného a syntetického kaučuku, odvetvie výrobných zariadení a textilný priemysel (30).

(62)

V kľúčových priemyselných plánoch, ktoré vydala čínska vláda, sa tiež uvádza podpora priemyselných odvetví, ktoré sú nevyhnutné pre výrobu pneumatík, konkrétne:

(63)

Čínske odvetvie pneumatík je usmerňované aj prostredníctvom usmerňujúceho konceptu 14. päťročného plánu rozvoja kaučukového priemyslu, ktorý uverejnilo združenie CRIA a ktorý sa zameriava na celý dodávateľský reťazec kaučukového priemyslu, pričom sa v ňom stanovujú ciele a usmerňuje využívanie zdrojov.

(64)

Samotná výroba pneumatík, ako aj celý jej dodávateľský reťazec, sú preto súčasťou priemyselných odvetví „podporovaných“ čínskou vládou, a v dôsledku toho sú príjemcami podpory čínskej vlády, ktorá zahŕňa prístup k preferenčnému financovaniu a k vstupom za nižšiu než primeranú odplatu [pozemky, elektrina, (syntetický) kaučuk atď.].

(65)

V pôvodnom prešetrovaní (36) Komisia zistila, že štátom vlastnené banky sú verejnými subjektmi, pretože vykonávajú vládnu právomoc.

(66)

Pokiaľ ide o banky, ktoré poskytli úvery výrobcom spolupracujúcim v pôvodnom prešetrovaní, vo väčšine prípadov išlo o štátom vlastnené banky. Z informácií, ktoré sú dostupné z pôvodného prešetrovania a najnovších antisubvenčných prešetrovaní uvedených v odôvodnení 55 vyplýva, že väčšina významných bánk bola naďalej vo vlastníctve štátu vrátane významných komerčných bánk v Číne, ako sú Bank of China, China Construction Bank, Agricultural Bank of China a Industrial and Commercial Bank of China. Okrem toho sa zistilo, že tieto štátom vlastnené komerčné banky mali dominantné postavenie na trhu a zo svojej pozície verejných subjektov sa zapájali do poskytovania úrokových sadzieb, ktoré sú nižšie ako trhové. Preto sa dospelo k záveru, že čínska vláda uplatňovala politiku poskytovania preferenčných úverov odvetviu pneumatík.

(67)

Komisia takisto zistila, okrem iného na základe článku 34 zákona ČĽR o komerčných bankách (ďalej len „zákon o bankách“) a článkov 17 a 18 rozhodnutia č. 40, že súkromné komerčné banky v Číne boli poverené a usmernené čínskou vládou, aby poskytovali preferenčné úvery odvetviu pneumatík, keďže patrí do „podporovanej“ kategórie, a to v súlade s článkom 3 ods. 1 písm. a) bodom iv) základného nariadenia.

(68)

Komisia preto dospela k záveru, že výrobcom pneumatík sa poskytoval finančný príspevok vo forme priameho prevodu finančných prostriedkov čínskou vládou v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) základného nariadenia; súkromné banky boli takisto poverené alebo usmernené vládou, aby poskytovali finančnú pomoc takýmto výrobcom v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia.

(69)

Komisia na základe informácií, ktoré žiadateľ poskytol v žiadosti, ako aj informácií z nedávnych prešetrovaní uvedených v odôvodnení 55, dospela k záveru, že čínske úverové ratingy neposkytujú spoľahlivý odhad úverového rizika podkladového aktíva. Komisia na základe toho dospela k záveru, že hoci niektoré zo spoločností zaradených do vzorky v tomto revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti získali od čínskej ratingovej agentúry dobrý úverový rating, tento rating nie je spoľahlivý.

(70)

Zistilo sa, že výhoda v zmysle článku 3 ods. 2 a článku 6 písm. b) základného nariadenia existovala v rozsahu, v ktorom sa štátne úvery udeľovali za lepších podmienok, než za akých by ich mohol príjemca reálne získať na trhu. Keďže sa zistilo, že neštátne úvery v Číne nepredstavujú vhodnú trhovú referenčnú hodnotu (súkromné banky poveruje a usmerňuje čínska vláda), referenčná hodnota bola vytvorená na základe štandardnej úverovej sadzby Čínskej ľudovej banky. Táto sadzba bola upravená tak, aby zohľadňovala bežné trhové riziko, a to pridaním primeraného očakávaného ážia pre dlhopisy emitované firmami s ratingom „neinvestičného stupňa“ (rating BB).

(71)

Zistilo sa, že tento subvenčný program je špecifický v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, keďže odvetvie pneumatík patrilo podľa rozhodnutia č. 40 do podporovanej kategórie.

(72)

Okrem toho sa zistilo, že program bol špecifický v zmysle článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia, pretože niektoré plány a dokumenty vlády podporovali a nariaďovali poskytovanie finančnej podpory oceliarskemu priemyslu aj v špecifických geografických regiónoch Číny.

(73)

Miera subvencie stanovená v rámci pôvodného prešetrovania v prípade vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky sa pohybovala v rozmedzí od 0,34 % do 48,37 %.

(74)

Žiadateľ poskytol v žiadosti (37) dôkazy o tom, že čínski výrobcovia pneumatík naďalej využívali preferenčné úvery a úrokové sadzby, ktoré boli nižšie ako trhové úrokové sadzby poskytované vnútroštátnymi bankami v ČĽR.

(75)

Žiadateľ poskytol dôkazy o významnom zastúpení a pokračujúcom dominantnom postavení štátom vlastnených bánk v čínskom bankovom sektore. V žiadosti sa uvádzal zoznam významných štátom vlastnených bánk, ktoré poskytli výrobcom pneumatík v Číne úvery za preferenčných podmienok.

(76)

Napokon žiadateľ uviedol, že v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia sú súkromné banky stále poverované a usmerňované čínskou vládou, aby poskytovali subvencované úvery.

(77)

Vzhľadom na to, že čínska vláda nespolupracovala, a vzhľadom na to, že počas prešetrovania zainteresované strany nepredložili žiadne tvrdenia, ktoré by spochybnili dôkazy predložené žiadateľom v súvislosti so súčasnou situáciou čínskeho bankového systému, Komisia zastáva názor, že jej zistenia z pôvodného prešetrovania sú naďalej uplatniteľné.

(78)

Rozhodujúce skutočnosti relevantné pre vytvorenie tohto programu subvencovania a jeho pokračovanie, konkrétne správanie štátom vlastnených bánk ako verejných orgánov, ich dominantné postavenie v bankovom sektore, poverenie a usmerňovanie súkromných bánk, boli navyše potvrdené v zisteniach z najnovších prešetrovaní týkajúcich sa výrobkov z ocele s organickým povlakom, sklenených vlákien, hliníkových fólií a BEV (38).

(79)

Komisia následne vypočítala výšku napadnuteľnej subvencie. Na tento výpočet posúdila výhodu, ktorá bola poskytnutá príjemcom počas obdobia revízneho prešetrovania. Podľa článku 6 písm. b) základného nariadenia sa za výhodu poskytnutú príjemcom považuje rozdiel medzi výškou úroku, ktorý spoločnosť zaplatí za štátny úver, a sumou, ktorú by spoločnosť zaplatila za porovnateľný komerčný úver, ktorý by mohla získať na trhu.

(80)

Tak, ako v pôvodnom prešetrovaní, Komisia vypočítala výhody z preferenčných úverových postupov jednotlivo za každú skupinu vyvážajúcich výrobcov zaradenú do vzorky a pripísala túto výhodu dotknutému výrobku.

(81)

Príslušní dvaja vyvážajúci výrobcovia v rámci skupiny Hankook (ďalej aj len „Hankook“) sa nachádzajú vo veľmi odlišnej finančnej situácii. Prvá spoločnosť, Jiangsu Hankook Tire Co. Ltd (ďalej len „JHKT“), je vyspelá spoločnosť, ktorá počas obdobia rokov 2020 až 2023 zaznamenávala stály zisk. Druhá spoločnosť, Chongqing Hankook Tire Co. Ltd. (ďalej len „CHKT“), od svojho vzniku v roku 2010 zaznamenáva vysoké straty, hoci v rokoch 2020 a 2023 dosiahla čistý zisk. Toto posúdenie sa potvrdilo počas overovania na mieste. Pomer dlhov k aktívam je v prvom prípade pomerne nízky a v druhom prípade relatívne vysoký.

(82)

Komisia zistila, že spoločnosť JHKT dostala od čínskych finančných inštitúcií vo vlastníctve štátu úverové ratingy AAA–, pričom spoločnosť CHKT dostala od tých istých finančných inštitúcií vo vlastníctve štátu úverové ratingy v rozsahu od A po AA. Komisia vzhľadom na celkové skreslenia čínskych úverových ratingov uvedené v predchádzajúcom bode 3.4.1.1 dospela k záveru, že tento rating nebol spoľahlivý.

(83)

Počas obdobia revízneho prešetrovania si jeden z výrobcov zabezpečil určité finančné prostriedky z krátkodobých úverov predajom svojich vývozných pohľadávok čínskym bankám. Spoločnosť CHKT si nevzala žiadne úvery a na financovanie svojich činností využívala len medzipodnikovú konsolidáciu zostatkov.

(84)

Komisia sa domnieva, že celková finančná situácia skupiny zodpovedá ratingu BB, čo je najvyšší rating, ktorý už nepatrí do kategórie „investičného stupňa“. Investičný stupeň znamená, že ratingová agentúra dlhopisy emitované spoločnosťou hodnotí tak, že pri nich pravdepodobne budú splnené platobné povinnosti a banky do nich môžu investovať.

(85)

Očakávané ážio pre dlhopisy emitované firmami s týmto ratingom (BB) sa následne uplatnilo na štandardnú úverovú sadzbu Čínskej ľudovej banky (ďalej len „PBOC“) s cieľom určiť trhovú mieru.

(86)

Toto navýšenie sa určilo výpočtom relatívneho rozpätia medzi indexmi amerických podnikových dlhopisov s ratingom AA a amerických podnikových dlhopisov s ratingom BB na základe údajov od spoločnosti Bloomberg pre priemyselné segmenty. Takto vypočítané relatívne rozpätie sa potom pripočítalo k referenčným úrokovým sadzbám zverejneným bankou PBOC v deň poskytnutia úveru (39) a na rovnako dlhé obdobie ako predmetný úver. Tento postup sa uskutočnil jednotlivo pre každý úver poskytnutý spoločnosti.

(87)

Skupina Hankook vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií tvrdila, že rating spoločnosti JHKT by sa nemal znížiť, pretože je to neodôvodnené. Spoločnosť tvrdila, že finančná situácia celej skupiny by nemala mať vplyv na posúdenie ratingu spoločnosti. Komisia vykonala posúdenie finančnej situácie spoločností na základe údajov zhromaždených v rámci prešetrovania. Komisia zohľadnila finančnú situáciu celej skupiny z dôvodu úzkych väzieb a vzťahov medzi spoločnosťami skupiny. Spoločnosti nielenže uskutočňujú priamo súvisiace transakcie, ale sú zapojené aj do systémov financovania, ako je cash pooling či diskontovanie zmeniek. Tvrdenia sa preto nezohľadnili a posúdenie úverových sadzieb spoločností zostáva nezmenené.

(88)

Vyvážajúci výrobcovia v rámci skupiny GITI (ďalej aj len „GITI“), Giti Radial Anhui, Giti Fujian, sú vo veľmi odlišnej finančnej situácii. Jedna z nich vykazovala v posudzovanom období zisk. Druhá bola takisto zisková počas dotknutého obdobia s výnimkou roku 2022. Navyše ďalšie finančné ukazovatele, ako napríklad pomer dlhu k aktívam, sú na úrovni presahujúcej 50 %. Ďalší výrobca bol však počas celého posudzovaného obdobia stratový a mal prebytok záväzkov nad aktívami. Napriek tomu nemal žiadne úvery od finančnej inštitúcie a financovala ho materská spoločnosť.

(89)

Komisia preto v pôvodnom prešetrovaní dospela k záveru, že, pokiaľ ide o skupinu GITI, keďže neexistuje náležité posúdenie rizika, na výpočet celkovej výhody poskytnutej pri výrobe pneumatík bolo vhodné použiť referenčnú hodnotu ratingu BB, ako sa stanovuje v odôvodneniach 65 až 80, na úrovni činností skupiny.

(90)

Keďže banky nespolupracovali a počas obdobia revízneho prešetrovania nedošlo k výrazným zmenám vo finančnej situácii spoločnosti, Komisia dospela k záveru, že táto referenčná hodnota je naďalej primeraná.

(91)

Daný subvenčný program bol stále špecifický v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) a článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia vzhľadom na to, že právna situácia opísaná v bode 3.4.1 sa nezmenila v porovnaní s tým, keď ju Komisia posudzovala počas pôvodného prešetrovania, ani vzhľadom na nový 14. päťročný plán pre petrochemické a chemické odvetvie, ktorý potvrdzuje, že pneumatiky sú v rámci kaučukového priemyslu podporovaným odvetvím.

(92)

Komisia na základe uvedeného dospela k záveru, že existujú dostatočné dôkazy o tom, že počas obdobia revízneho prešetrovania pokračovalo poskytovanie úverov, čo predstavuje napadnuteľnú subvenciu.

(93)

Výška subvencie stanovená v súvislosti s úvermi počas obdobia revízneho prešetrovania pre skupiny spoločností zaradené do vzorky predstavuje:

Úvery

(94)

Účelom úverovej linky je stanoviť úverový limit, ktorý môže spoločnosť kedykoľvek použiť na financovanie svojej bežnej prevádzky, čím sa v prípade potreby flexibilne a okamžite sprístupní financovanie prevádzkového kapitálu. Komisia sa preto domnievala, že v zásade všetko krátkodobé financovanie spoločností zaradených do vzorky ako krátkodobé úvery, návrhy bankových akceptov atď. by malo byť kryté nástrojom úverových liniek.

(95)

Podobne ako pri pôvodnom prešetrovaní, aj z revízneho prešetrovania vyplynulo, že čínske finančné inštitúcie spolu s poskytovaním individuálnych úverov každej zo spoločností zaradených do vzorky poskytovali aj úverové linky. Tieto úverové linky tvorili rámcové dohody, na základe ktorých by banka umožnila spoločnostiam zaradeným do vzorky vybrať určitú výšku prostriedkov do určitého maximálneho objemu vo forme rozličných dlhových nástrojov (úvery, dokumentárne zmenky, financovanie obchodu, bankový akcept atď.). Za bežných okolností na trhu by takého úverové linky podliehali tzv. zriaďovaciemu poplatku alebo provízii za sprostredkovanie úveru, ktoré by kompenzovali náklady alebo riziká na strane banky, ako aj poplatkom za obnovenie, ktoré sa účtujú vopred za obnovenie platnosti úverových liniek. Komisia však zistila, že všetky spoločnosti zaradené do vzorky čerpali výhodu z úverových liniek poskytnutých bezplatne.

(96)

Podľa článku 6 písm. d) bodu ii) základného nariadenia sa za výhodu poskytnutú príjemcom považuje rozdiel medzi sumou, ktorú spoločnosť zaplatí za poskytnutie úverových liniek čínskymi finančnými inštitúciami, a sumou, ktorú by spoločnosť zaplatila za porovnateľnú komerčnú úverovú linku, ktorú by mohla získať na trhu.

(97)

Aby sa získala suma subvencie, výška poplatkov používaná ako referenčná hodnota sa uplatnila pomerne k sume každej predmetnej úverovej linky (po odčítaní všetkých skutočne zaplatených poplatkov). V prípadoch, keď obdobie trvania úverovej linky presahovalo jeden rok, bola celková výška subvencie rozložená na celé obdobie trvania úverovej linky a obdobiu prešetrovania sa priradila zodpovedajúca suma.

(98)

Ako sa uvádza v odôvodnení 67, podľa rozhodnutia č. 40 finančné inštitúcie poskytujú úverovú podporu podporovaným odvetviam.

(99)

Komisia usúdila, že úverové linky sú formou preferenčnej finančnej podpory finančných inštitúcií pre podporované odvetvia, akým je aj odvetvie pneumatík. Ako sa uvádza v bode 3.3, odvetvie pneumatík je jedným z podporovaných odvetví, a preto je oprávnené na akúkoľvek možnú finančnú podporu.

(100)

V súlade s článkom 6 písm. d) bodom ii) základného nariadenia Komisia za výhodu poskytnutú príjemcom považovala rozdiel medzi sumou, ktorú zaplatili ako poplatok za otvorenie alebo obnovenie úverových liniek čínskymi finančnými inštitúciami, a sumou, ktorú by zaplatili za porovnateľnú komerčnú úverovú linku získanú za nedeformovanú trhovú sadzbu.

(101)

Príslušná referenčná hodnota pre zriaďovací poplatok sa stanovila na 1,5 % a pre poplatok za obnovenie na 1,25 % na základe verejne dostupných údajov (40) a referenčných hodnôt použitých v predchádzajúcich prešetrovaniach uvedených v odôvodnení 55.

(102)

V zásade platí, že zriaďovací poplatok je splatný na základe paušálnej sumy v čase otvorenia novej úverovej linky a poplatok za obnovenie je splatný na základe paušálnej sumy v čase obnovenia existujúcej úverovej linky. Komisia však na účely výpočtu zohľadnila úverové linky, ktoré boli otvorené alebo obnovené pred obdobím revízneho prešetrovania, ktoré však boli dostupné skupinám zaradeným do vzorky počas obdobia prešetrovania, ako aj úverové linky, ktoré boli otvorené počas obdobia prešetrovania. Komisia následne vypočítala výhodu na základe obdobia v rámci obdobia revízneho prešetrovania, počas ktorého bola úverová linka k dispozícii.

(103)

Po poskytnutí informácií skupina Giti tvrdila, že použitá referenčná hodnota nebola primeraná a že Komisia nenáležite vychádzala z úverových liniek v librách šterlingov vydaných malou bankou, aby dospela k záveru, že neexistencia poplatkov za otvorenie úverových liniek účtovaných bankami v Číne predstavuje subvenciu. Skupina Giti takisto tvrdila, že niektoré úverové linky boli v skutočnosti len obnovením predchádzajúcich úverových liniek, Komisia však v súvislosti s nimi uplatnila referenčnú hodnotu poplatku za otvorenie úverovej linky.

(104)

Komisia sa nedomnievala, že použitá referenčná hodnota bola neodôvodnene vyššia. V skutočnosti bola veľmi blízka tej, ktorá sa použila v predchádzajúcich prešetrovaniach a na základe verejne dostupných informácií. Skutočnosť, že výrobcovia nevykonávajú svoje operácie v librách šterlingov, sa nepovažovala za relevantnú na účely vhodnosti zvolenej referenčnej hodnoty, v prípade ktorej záleží na trhových podmienkach ponúknutých na požičanie si peňazí (bez ohľadu na menu). Okrem toho, skupina Giti vo vyplnenom dotazníku neuviedla žiadne úverové linky a až počas overovania na mieste Komisia zistila, že spoločnosť mala počas obdobia revízneho prešetrovania otvorené úverové linky. Vývozca však neposkytol žiadny dôkaz, napríklad písomnú dohodu, z ktorého by vyplývalo, že tieto úverové linky sú obnovením predchádzajúcich úverových liniek. Komisia preto v uvedených prípadoch uplatnila referenčnú hodnotu poplatku za otvorenie úverovej linky.

(105)

Skupina Hankook ďalej tvrdila, že Komisia by mala najprv použiť údaje dostupné v krajine poskytovania úveru. Spoločnosť tvrdí, že pobočka Kórejskej banky (Korean Bank) v Číne poskytuje úverové linky za poplatok, a preto by sa tento poplatok mal uplatňovať na výpočet výhody pre všetky úverové linky vývozcu. Komisia uplatnila poplatky od tretích krajín, keďže nezistila žiadne úverové linky poskytnuté spoločnostiam zaradeným do vzorky, ktoré by podliehali poplatkom, ktoré by boli bežne splatné na trhu. Preto aj keď v skutočnosti čínska banka so zahraničným kapitálom poskytuje úverové linky s poplatkom, ako tvrdí vývozca, tento poplatok nie je splatný ani výrazne deformovaný. So zreteľom na nespoluprácu čínskych bánk pri prebiehajúcom prešetrovaní Komisia nie je schopná overiť tieto informácie v súčasnom prešetrovaní. Okrem toho vývozca neposkytol okrem výtlačku z neznámeho webového sídla v Kórei (čiastočne preloženého) žiadny iný dôkaz, že tento poplatok sa v Číne naozaj účtuje. Preto sa ani toto tvrdenie nezohľadnilo.

(106)

Výška subvencie stanovená v súvislosti s preferenčnými úvermi počas obdobia revízneho prešetrovania pre skupiny spoločností zaradené do vzorky predstavuje:

Úverové linky

(107)

Návrhy bankových akceptov predstavujú finančný produkt zameraný na rozvoj aktívnejšieho domáceho peňažného trhu rozšírením prostriedkov úverovania. Je to forma krátkodobého financovania, ktorou by sa mohli „znížiť náklady na financovanie a zvýšiť kapitálová efektívnosť“ vystaviteľa (41). Okrem toho, ako uvádza banka PBOC na svojom webovom sídle, „návrh bankových akceptov môže zaručiť uzavretie a plnenie zmluvy medzi kupujúcim a predávajúcim a zároveň podporiť kapitálový obrat prostredníctvom zásahu úveru Bank of China“ (42). Okrem toho banka DBS Bank na svojom webovom sídle propaguje návrhy bankových akceptov ako prostriedok na „zlepšenie prevádzkového kapitálu odložením platieb“ (43).

(108)

Komisia už v predchádzajúcich prešetrovaniach uviedla, že návrhy bankových akceptov sa vo veľkej miere používajú ako platobný prostriedok v obchodných transakciách ako náhrada za peňažný príkaz, čím sa uľahčuje peňažný obrat a prevádzkový kapitál vystaviteľa (44). Z hľadiska peňažných prostriedkov sa týmto nástrojom fakticky poskytuje vystaviteľovi odložená lehota splatnosti šesť mesiacov alebo jeden rok, pretože skutočná hotovostná platba sumy transakcie nastane pri splatnosti návrhu bankového akceptu, a nie v okamihu, keď ho vystaviteľ musel zaplatiť dodávateľovi. Pri neexistencii takéhoto finančného nástroja by vystaviteľ použil buď svoj vlastný prevádzkový kapitál, čím mu vznikajú náklady, alebo by uzavrel zmluvu o krátkodobom úvere na prevádzkový kapitál s bankou, aby zaplatil svojim dodávateľom, čím mu takisto vznikajú náklady. V skutočnosti platí, že pri platbe návrhmi bankových akceptov vystaviteľ využíva dodaný tovar alebo služby počas troch mesiacov až jedného roka bez postúpenia akejkoľvek hotovosti a bez znášania akýchkoľvek nákladov.

(109)

Za normálnych trhových okolností by ako finančný nástroj znamenali návrhy bankových akceptov pre vystaviteľa náklady na financovanie. Z revízneho prešetrovania vyplynulo, že skupina GITI počas obdobia revízneho prešetrovania použila návrhy bankových akceptov a zaplatila iba províziu za akceptačnú službu poskytovanú bankou, ktorá bola vo všeobecnosti 0,05 % menovitej hodnoty návrhu. Nemusela však znášať náklady na financovanie prostredníctvom návrhov bankových akceptov tým, že odložila hotovostnú platbu za dodávku tovaru a služieb. Komisia preto usúdila, že prešetrované spoločnosti skupiny GITI využívali výhodu z financovania vo forme návrhov bankových akceptov, za ktoré neniesli žiadne náklady. V prípade skupiny Hankook sa nezistili žiadne dôkazy o takejto výhode.

(110)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že systém bankových akceptov zavedený v ČĽR poskytoval vyvážajúcim výrobcom bezplatné financovanie bežnej prevádzky, ktoré poskytlo napadnuteľnú výhodu opísanú v odôvodneniach 115 až 120 v súlade s článkom 3 ods. 1 písm. a) bodom i) a článkom 3 ods. 2 základného nariadenia.

(111)

Komisia pri predchádzajúcom prešetrovaní (45) zistila, že návrhy bankových akceptov majú skutočne rovnaký účel a účinky ako krátkodobé úvery na prevádzkový kapitál, keďže spoločnosti ich využívali na financovanie svojej bežnej prevádzky namiesto využívania krátkodobých úverov na prevádzkový kapitál, a následne by mali znášať zodpovedajúce náklady ako v prípade financovania prostredníctvom krátkodobého úveru na prevádzkový kapitál.

(112)

Pokiaľ ide o špecifickosť uvedenú v odôvodnení 71, podľa rozhodnutia č. 40 finančné inštitúcie poskytujú úverovú podporu podporovaným odvetviam.

(113)

Komisia dospela k záveru, že návrhy bankových akceptov sú ďalšou formou preferenčnej finančnej podpory finančných inštitúcií pre podporované odvetvia, akým je aj odvetvie pneumatík. Ako sa uvádza v bode 3.3, odvetvie pneumatík je skutočne jedným z podporovaných odvetví, a preto je oprávnené na akúkoľvek možnú finančnú podporu. Návrhy bankových akceptov sú ako forma financovania súčasťou preferenčného systému finančnej podpory poskytovanej finančnými inštitúciami podporovaným odvetviam, akým je napríklad odvetvie pneumatík.

(114)

Nebol poskytnutý žiadny dôkaz o tom, že akýkoľvek podnik v ČĽR (iný ako v rámci podporovaných odvetví) môže využívať výhody z návrhov bankových akceptov za rovnakých preferenčných podmienok.

(115)

Na účely výpočtu výšky napadnuteľnej subvencie Komisia posúdila výhodu, ktorá bola poskytnutá príjemcom počas obdobia revízneho prešetrovania.

(116)

Komisia zistila, že skupina GITI použila návrhy bankových akceptov na riešenie potrieb krátkodobého financovania bez zaplatenia odmeny.

(117)

Komisia dospela k záveru, že vystavitelia bankových akceptov by mali platiť odmenu za obdobie financovania. Komisia usúdila, že obdobie financovania sa začalo dňom vydania návrhu bankového akceptu a skončilo sa dňom jeho splatnosti. Pokiaľ ide o návrhy bankových akceptov vydané pred obdobím revízneho prešetrovania a návrhy bankových akceptov so splatnosťou po skončení obdobia revízneho prešetrovania, Komisia vypočítala výhodu len za obdobie financovania, na ktoré sa vzťahuje obdobie revízneho prešetrovania.

(118)

V súlade s článkom 6 písm. b) základného nariadenia vzhľadom na to, že návrhy bankových akceptov sú typom krátkodobého financovania a že majú skutočne rovnaký účel ako krátkodobé úvery na prevádzkový kapitál, Komisia usúdila, že poskytnutá výhoda pre príjemcov je rozdiel medzi sumou, ktorú spoločnosť skutočne zaplatila ako odmenu za financovanie prostredníctvom návrhov bankových akceptov, a sumou, ktorú by vyplatila uplatnením krátkodobej úrokovej sadzby financovania.

(119)

Komisia stanovila výhodu vyplývajúcu z nezaplatenia krátkodobých finančných nákladov. Komisia sa domnievala, ako bolo zistené v predchádzajúcich prešetrovaniach (46), že návrhy bankových akceptov by mali znášať náklady, ktoré sa rovnajú financovaniu krátkodobých úverov. Komisia preto uplatnila rovnakú metodiku ako na financovanie krátkodobých úverov denominovaných v CNY.

(120)

Výška subvencie stanovená v súvislosti s preferenčnými úvermi počas obdobia revízneho prešetrovania pre skupiny spoločností zaradené do vzorky predstavuje:

Návrhy bankových akceptov

(121)

Z revízneho prešetrovania vyplynulo, že obe skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradené do vzorky získali počas obdobia revízneho prešetrovania výhodu vyplývajúcu z preferenčných úverov. Vzhľadom na existenciu finančného príspevku, výhodu pre vyvážajúcich výrobcov a špecifickosť by sa tieto úvery, úverové linky a návrhy bankových akceptov mali považovať za napadnuteľnú subvenciu.

(122)

Výška subvencie stanovená v súvislosti s preferenčnými úvermi počas obdobia revízneho prešetrovania pre skupiny spoločností zaradené do vzorky predstavuje:

Preferenčné úvery

(123)

Žiadateľ v žiadosti tvrdil, že spoločnosť Sinosure poskytla výrobcom dotknutého výrobku poistenie vývozných úverov za zvýhodnených podmienok.

(124)

Právny základ pre subvencie poskytované spoločnosťou Sinosure je takýto:

(125)

oznámenie Štátnej rady o zdokonaľovaní a rozvoji pri rozmachu novovznikajúcich odvetví strategického významu [Guo Fa (2010) č. 32 z 18. októbra 2010], vydané Štátnou radou, a vykonávacie pokyny k tomuto oznámeniu [Guo Fa (2011) č. 310 z 21. októbra 2011] (47).

(126)

Počas nedávnych antisubvenčných prešetrovaní (48)Komisia zistila, že spoločnosť Sinosure je verejným orgánom v zmysle článku 2 písm. b) základného nariadenia. Podobne ako v súvislosti s uvedenými preferenčnými úvermi, aj tu vychádza záver o tom, že spoločnosť Sinosure má zverenú právomoc na vykonávanie vládnych funkcií, z dostupných skutočností týkajúcich sa štátneho vlastníctva, formálnych indícií o vládnej kontrole, ako aj z dôkazov o tom, že čínska vláda naďalej vykonáva významnú kontrolu nad konaním spoločnosti Sinosure.

(127)

Ako sa potvrdilo pri iných nedávnych prešetrovaniach (49), vláda má úplné vlastníctvo a finančnú kontrolu nad spoločnosťou Sinosure. Sinosure je spoločnosť s jediným spoločníkom, ktorým je štát, a jej 100 % vlastníkom je Štátna rada. V stanovách spoločnosti sa uvádza, že kompetentným orgánom pre obchodné činnosti spoločnosti je ministerstvo financií a že spoločnosť Sinosure je povinná predkladať svoje finančné a účtovné výkazy a správu o rozpočte ministerstvu financií na preskúmanie a schválenie.

(128)

Pokiaľ ide o vládnu kontrolu, Sinosure ako spoločnosť s jediným spoločníkom, ktorým je štát, nemá správnu radu. Pokiaľ ide o dozornú radu, všetci jej členovia sú vymenovaní Štátnou radou a vykonávajú svoje povinnosti v súlade s dočasným nariadením o dozornej rade významnej finančnej inštitúcie vo vlastníctve štátu. Vláda vymenúva aj vrcholový manažment spoločnosti Sinosure.

(129)

Komisia pri pôvodnom prešetrovaní zistila, že spoločnosť Sinosure predložila formálne indície o vládnej kontrole, pokiaľ ide o odvetvie pneumatík. Komisia poznamenala, že podľa oznámenia o vykonávaní stratégie na podporu obchodu prostredníctvom vedy a techniky formou využívania poistenia vývozných úverov sa očakávalo, že spoločnosť Sinosure zvýši svoju podporu kľúčových odvetví a výrobkov s modernými technológiami. Na uvedené výrobky sa osobitne odkazuje vo vývoznom katalógu čínskych výrobkov s vyspelými technológiami na rok 2006, ktorý zahŕňa „nové radiálne pneumatiky pre osobné alebo nákladné automobily (týka sa kaučukových pneumatík pre motorové vozidlá so šírkou prierezu ≥ 24 palcov),“ (50).

(130)

Žiadateľ v žiadosti tvrdil, že vývozný katalóg výrobkov s vyspelými technológiami je doteraz stále platný, pričom nič nenaznačuje jeho predvídateľné úpravy.

(131)

Na základe uvedených skutočností a vzhľadom na to, že čínska vláda nespolupracovala, Komisia dospela k záveru, že spoločnosť Sinosure je verejným orgánom, keďže má zverenú právomoc na vykonávanie vládnych úloh. K rovnakým záverom sa dospelo aj pri predchádzajúcich antisubvenčných prešetrovaniach týkajúcich sa podporovaných odvetví v ČĽR, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 55.

(132)

Keďže spoločnosť Sinosure je verejným orgánom, ktorému boli zverené vládne právomoci a ktorý vykonáva vládne zákony a plány, poskytovanie poistenia vývozných úverov výrobcom pneumatík predstavuje finančný príspevok vo forme potenciálneho priameho prevodu prostriedkov zo strany vlády v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) základného nariadenia.

(133)

Na základe informácií uvedených v žiadosti, ako aj na základe zistení vyplývajúcich z najnovších prešetrovaní Komisia dospela k záveru, že výhoda v zmysle článku 3 ods. 2 a článku 6 písm. c) základného nariadenia existuje, keďže spoločnosť Sinosure v rámci politického mandátu poskytuje poistenie vývozných úverov za výhodnejších podmienok, než by príjemca mohol bežne získať na trhu, alebo poskytuje poistné krytie, ktoré by inak na trhu vôbec nebolo k dispozícii. Špecifickosť

(134)

Subvencie sú podmienené uskutočnením vývozu v zmysle článku 4 ods. 4 písm. a) základného nariadenia, a teda sú špecifické.

(135)

Zistilo sa, že zo systému mala výhodu jedna zo spoločností zaradených do vzorky, konkrétne skupina Hankook. Komisia vypočítala výhodu pre tohto výrobcu. Komisia nenašla dôkazy o tom, že by skupina Giti získala akúkoľvek výhodu z tejto subvenčnej schémy.

(136)

Keďže spoločnosť Sinosure predstavuje približne 90 % domáceho trhu s poistením vývozu v ČĽR, Komisia nedokázala zistiť trhové domáce poistné. V súlade s predchádzajúcimi antisubvenčnými prešetrovaniami preto Komisia použila najvhodnejšiu externú referenčnú hodnotu, pre ktorú boli jednoducho prístupné informácie, t. j. sadzby poistného uplatňované bankou Export-Import Bank (ďalej len „Ex-Im Bank“) Spojených štátov amerických na nefinančné inštitúcie pre vývoz do krajín OECD.

(137)

Náhrady poistného za poistenie vývozu poskytnuté počas obdobia revízneho prešetrovania sa považovali za grant. Keďže neexistovali dôkazy o ďalších nákladoch, ktoré by vznikli spoločnostiam a pre ktoré by boli potrebné úpravy, výhoda sa vypočítala v plnej výške náhrady získanej počas obdobia revízneho prešetrovania.

(138)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Hankook poznamenala, že pri výpočte by sa celková výhoda zo všetkého vývozu nemala pripísať len vývozu dotknutého výrobku do Únie. Komisia opravila chybu bez toho, aby to znamenalo významnú zmenu zistenej výšky subvencovania, a pripísala výhodu k celkovému obratu celého vývozu.

(139)

Výška subvencie stanovená v súvislosti s týmto programom počas obdobia revízneho prešetrovania pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky je:

Preferenčné financovanie a poistenie: poistenie vývozných úverov

(140)

Žiadny z výrobcov prírodného kaučuku, syntetického kaučuku, sadzí a nylonového vlákna, ktorý poskytoval vstupy spoločnostiam zaradeným do vzorky, nevyplnil osobitné dotazníky, ktorých zaslanie požadovala Komisia od čínskej vlády.

(141)

Keďže Komisii neboli doručené žiadne informácie týkajúce sa riadenia spoločností výrobcov vo vlastníctve štátu, ktorí poskytli vstupy spoločnostiam zaradeným do vzorky, ani žiadne informácie o jednotlivých spoločnostiach týkajúce sa stanovovania cien vstupov poskytovaných dodávateľmi vstupov spoločnostiam zaradeným do vzorky, Komisia sa musela v prípade svojich zistení týkajúcich sa poskytovania prírodného kaučuku, syntetického kaučuku, sadzí a nylonového vlákna za nižšiu než primeranú odmenu opierať o dostupné skutočnosti podľa článku 28 ods. 1.

(142)

Všetky spoločnosti zaradené do vzorky nakupovali elektrinu na základe zmluvy s dodávateľmi energie. Obstarávacia cena elektriny zo siete vychádzala z oficiálne určených cenových úrovní stanovených na provinčnej úrovni pre veľkých priemyselných klientov. Ako sa zistilo v predchádzajúcich prešetrovaniach (51), napriek realizácii reformy týkajúcej sa liberalizácie trhovej ceny energie je trh s nákupmi elektriny stále silne regulovaný.

(143)

Komisia v priebehu revízneho prešetrovania zistila, že spoločnosti zaradené do vzorky využívali výhody zníženia alebo náhrady časti svojich nákladov na elektrinu.

(144)

Právnym základom je:

(145)

Komisia preukázala, že spoločnosti zaradené do vzorky nakupujú elektrinu a využívajú výhody zníženia alebo vrátenia/úpravy časti svojich nákladov na elektrinu, pretože tieto spoločnosti sa zúčastnili na pilotnom programe trhovo orientovaných transakcií s elektrinou.

(146)

Vzhľadom na to, že čínska vláda nespolupracovala, Komisia vychádzala z informácií z pôvodného prešetrovania. Komisia ďalej zistila, že prešetrované spoločnosti môžu namiesto nákupu zo siete nakupovať elektrinu priamo od výrobcov elektriny, a to podpísaním dohôd o priamom nákupe. Takéto zmluvy zabezpečujú určité množstvo elektriny za určitú cenu, ktorá je nižšia ako oficiálne ceny stanovené na úrovni provincií pre veľkých priemyselných odberateľov.

(147)

Ako bolo preukázané pri predchádzajúcich prešetrovaniach (52), možnosť uzatvárať takéto zmluvy na priamy odber v súčasnosti neexistuje pre všetkých veľkých priemyselných spotrebiteľov. Na vnútroštátnej úrovni sa v stanoviskách Ústredného výboru Komunistickej strany Číny a Štátnej rady o ďalšom prehlbovaní reformy energetickej sústavy uvádza napríklad to, že „podniky, ktoré nie sú v súlade s národnou priemyselnou politikou a ktorých výrobky a procesy sú vylúčené, by sa nemali zúčastňovať na priamych transakciách“ (53). V tých istých stanoviskách sa takisto uvádza, že „po určení noriem týkajúcich sa prístupu by sme mali aktualizovať aj katalógy miestnych podnikov vyrábajúcich elektrinu a predajcov elektriny, ktorí spĺňajú normy, ktoré každoročne zverejňujú vlády, ako aj zrealizovať dynamickú reguláciu katalógu odberateľov. Podniky vyrábajúce elektrinu, maloobchodní predajcovia elektriny a odberatelia uvedení v katalógu sa môžu dobrovoľne zaregistrovať v obchodných inštitúciách, a tak sa stať účastníkmi trhu“. Aby sa spoločnosť mohla zapojiť do systému priameho obchodovania, mala teda by spĺňať určité normy a mala by byť uvedená v „katalógu odberateľov“.

(148)

V praxi priame obchodovanie s elektrinou vykonávajú provincie. Spoločnosti musia požiadať provinčné orgány o schválenie účasti na pilotnom programe priameho odberu elektriny a musia spĺňať určité kritériá. Pre niektoré spoločnosti neexistujú žiadne skutočné trhové rokovania ani ponukové konanie, keďže objemy zakúpené na základe zmlúv na priamy odber nevychádzajú zo skutočnej ponuky a dopytu. Výrobcovia a odberatelia energie naozaj nemôžu slobodne predávať ani odoberať všetku energiu priamo. Obmedzujú ich kvantitatívne kvóty, ktoré im priraďuje miestna samospráva. Okrem toho, hoci by mali o cenách rokovať priamo výrobcovia a odberatelia energie alebo spoločnosti poskytujúce sprostredkovateľské služby, faktúry spoločnostiam v skutočnosti vystavuje štátna spoločnosť rozvodnej siete. A napokon, všetky podpísané zmluvy o priamom odbere sa musia na informačné účely predložiť miestnej samospráve.

(149)

Čínska vláda vydala v roku 2018 obežník Národnej komisie pre rozvoj a reformu a Národnej energetickej správy o aktívnej podpore trhovo orientovaných energetických transakcií a o ďalšom zlepšovaní obchodného mechanizmu. Hoci cieľom obežníka je zvýšiť počet priamych transakcií na trhu s elektrinou, osobitne sa v ňom uvádzajú určité odvetvia vrátane odvetví s modernými technológiami, ako je odvetvie pneumatík, ktoré sú podporované a využívajú liberalizáciu trhu s elektrinou. Najmä v bode 2 oddielu III „Otvorenie s cieľom umožniť vstup odberateľovi, ktorý spĺňa požiadavky“, sa uvádza, že „podpora rozvíjajúcich sa odvetví s vysokou pridanou hodnotou, ako sú moderné technológie, internet, veľké dáta a špičkové výrobné odvetvia, ako aj podniky s výraznými výhodami a vlastnosťami a vysoko technologickým charakterom, aby sa mohli zúčastňovať na transakciách, a to bez úrovní napätia a obmedzení spotreby energie.“

(150)

Okrem toho sa v oznámení o úplnej liberalizácii plánu výroby a spotreby elektriny pre komerčne prevádzkových odberateľov, ktorého cieľom je ďalšia liberalizácia trhu s elektrinou, uvádza, že „spomedzi komerčných odberateľov elektriny sa tí, ktorí nedodržiavajú národné priemyselné politiky, dočasne nezúčastňujú na trhovo orientovaných transakciách a odberatelia elektriny, ktorých výrobky a procesy patria k eliminovaným a obmedzeným kategóriám v katalógu usmernení k úprave priemyselnej štruktúry, musia striktne vykonávať súčasnú politiku rozdielnych cien elektriny.“

(151)

V právnych predpisoch sa preto stanovuje selektívne uplatňovanie priamych transakcií na trhu s elektrinou obmedzené na určité priemyselné odvetvia, ako sú odvetvia, ktoré sú v súlade s národnými priemyselnými politikami, s osobitným zameraním na odvetvia s modernými technológiami. V dôsledku toho platia tieto odvetvia nižšie ceny za elektrinu.

(152)

Komisia preto dospela k záveru, že znížená sadzba za elektrinu a refundácie/úpravy vyplývajúce z priameho obchodovania s elektrinou, na ktorom sa zúčastnili spoločnosti zaradené do vzorky, predstavuje subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Ide o finančný príspevok vo forme ušlých príjmov čínskej vlády (t. j. prevádzkovateľa rozvodnej siete), ktorým sa poskytuje výhoda dotknutým spoločnostiam. Výhodou pre príjemcov je úspora nákladov na elektrinu, a to buď prostredníctvom znížených cien elektriny, alebo prostredníctvom refundácií/úprav, keďže im bola elektrina poskytovaná za nižšiu cenu, ako je bežná cena v rozvodnej sieti, ktorú platili iní veľkí priemyselní odberatelia, ktorí nemohli využívať priamu dodávku alebo ktorí neboli súčasťou pilotného projektu pre priamu dodávku.

(153)

Táto subvencia je špecifická v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, pretože samotným právnym predpisom sa obmedzuje uplatnenie tohto programu len na podniky, ktoré dodržiavajú určité ciele priemyselnej politiky stanovené štátom a ktorých výrobky alebo procesy sa považujú za oprávnené.

(154)

Komisia preto dospela k záveru, že v období revízneho prešetrovania existovala subvenčná schéma a že je špecifická v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) a článku 4 ods. 3 základného nariadenia.

(155)

Výška napadnuteľnej subvencie sa vypočítala podľa výhody poskytnutej príjemcom počas obdobia revízneho prešetrovania. Táto výhoda sa vypočítala ako rozdiel medzi celkovou cenou za elektrinu splatnou podľa bežnej sadzby rozvodnej siete a celkovou cenou za elektrinu splatnou podľa zníženej sadzby.

(156)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Hankook tvrdila, že Komisia pri výpočte týkajúcom sa jednej zo spoločností skupiny, CHKT, nepoužila revidovanú verziu spisu, ktorú spoločnosť predložila spolu s vyplneným dotazníkom. Spoločnosť pôvodne vypočítala poplatky uplatniteľné na sumy zaplatené za elektrinu na základe sadzieb bez vládnych poplatkov, zatiaľ čo sieťové sadzby zahŕňajú tieto poplatky. Spoločnosť preto pred overovaním na mieste predložila revidovanú verziu cien elektrickej energie, ktoré spoločnosť CHKT platí. Spoločnosť CHKT tvrdila, že Komisia by mala vypočítať výhodu na základe týchto revidovaných sadzieb. Komisia tvrdenie analyzovala a uznala ho za odôvodnené. Komisia preto opravila chybu a vypočítala výhodu na základe sadzieb zaplatených CHKT vrátane vládnych poplatkov.

(157)

Skupina Hankook ďalej tvrdila, že Komisia nesprávne uplatnila metódu „nulovania“ a nezohľadnila transakcie na mesačnom základe, ak sa výhoda nezistila. Komisia pripomenula, že výhody sa vypočítavajú s prihliadnutím na každú transakciu, a potom sa porovnávajú so sieťovými sadzbami s cieľom overiť, či spoločnosti bola poskytnutá služba za nižšiu než primeranú odplatu. Porovnanie sa vykonalo medzi rovnakými alebo najpodobnejšími službami, napríklad medzi rovnakými sadzbami (najvyššie, vysoké, normálne, nízke), obdobiami a oblasťami. Preto, keď sa v niektorých prípadoch výhoda nezistila, tieto transakcie sa nezohľadnili v celkovej výhode. Komisia nezistila žiadne dôvody, pre ktoré by malo byť použitie metódy započítania opodstatnené a uplatnené pri výpočte výšky subvencie, preto sa toto tvrdenie nezohľadnilo.

(158)

Výška subvencie stanovená v súvislosti s touto schémou počas obdobia revízneho prešetrovania pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky je:

Poskytovanie elektriny za nižšiu než primeranú odplatu

(159)

Komisia počas pôvodného prešetrovania zistila, že odvetvie pneumatík v ČĽR využívalo výhody z poskytovania pozemkov a konkrétnejšie z poskytovania práv na užívanie pozemkov za nižšiu než primeranú odplatu.

(160)

Poskytovanie práv na užívanie pozemkov patrí v Číne do rozsahu pôsobnosti zákona Čínskej ľudovej republiky o správe pozemkov. Súčasťou právneho základu sú okrem toho aj tieto dokumenty:

(161)

Podľa článku 10 predpisu o poskytovaní práv na užívanie stavebných pozemkov vo vlastníctve štátu prostredníctvom výzvy na predkladanie ponúk, dražby a súťažného konania miestne úrady stanovujú ceny podľa systému oceňovania mestských pozemkov, ktorý sa aktualizuje len každé tri roky, a podľa priemyselnej politiky vlády.

(162)

Počas predošlých prešetrovaní (61) Komisia zistila, že ceny platené za práva na užívanie pozemkov v ČĽR nezodpovedajú trhovej cene, ktorú určuje ponuka a dopyt na voľnom trhu, keďže sa zistilo, že systém aukcií je nejasný, netransparentný a v praxi nefunguje, pričom podľa zistení ceny ľubovoľne stanovovali orgány. Ako sa spomína v predchádzajúcom odôvodnení, orgány stanovujú ceny podľa systému oceňovania mestských pozemkov, v ktorom sa okrem iných kritérií vyžaduje, aby pri stanovovaní ceny priemyselných pozemkov zohľadňovali aj priemyselnú politiku.

(163)

V súvislosti s preferenčným prístupom spoločností patriacich do určitých odvetví k priemyselným pozemkom Komisia konštatovala, že v cene stanovenej miestnymi orgánmi sa musí zohľadňovať priemyselná politika vlády, ako sa uvádza v predchádzajúcom texte. V tejto priemyselnej politike sa pritom odvetvie pneumatík uvádza ako podporované odvetvie. Okrem toho verejné orgány podľa rozhodnutia Štátnej rady č. 40 musia pri poskytovaní pozemkov zohľadniť katalóg na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu a priemyselné politiky. V článku XVIII rozhodnutia č. 40 sa objasňuje, že odvetvia, ktoré sú „obmedzené“, nebudú mať prístup k právam na užívanie pozemkov. Z toho možno vyvodiť, že subvencia je špecifická podľa článku 4 ods. 2 písm. a) a článku 4 ods. 2 písm. c) základného nariadenia, pretože preferenčné poskytovanie pozemkov je obmedzené na spoločnosti patriace do určitého odvetvia, v tomto prípade odvetvia pneumatík, a vládne postupy v tejto oblasti sú nejasné a netransparentné.

(164)

V rámci revízneho prešetrovania sa v tejto súvislosti nezaznamenali žiadne výrazné zmeny v súvislosti s výrobcami zaradenými do vzorky. Do konca obdobia revízneho prešetrovania kúpil nový pozemok len jeden vyvážajúci výrobca zo skupiny Giti.

(165)

Zistenia z tohto prešetrovania potvrdzujú, že situácia v oblasti poskytovania a nadobúdania pozemkov v ČĽR je netransparentná a že orgány stanovovali ceny svojvoľne.

(166)

Tak, ako pri predchádzajúcich prešetrovaniach (62), a v súlade s článkom 6 písm. d) bodom ii) základného nariadenia sa ako externá referenčná hodnota použili ceny pozemkov zo samostatného colného územia na ostrovoch Taiwan, Penghu, Kinmen a Matsu (ďalej len „Taiwan“) (63). Výhoda poskytnutá príjemcom sa vypočíta tak, že sa zoberie do úvahy rozdiel medzi sumou, ktorú skutočne zaplatil každý vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky (t. j. skutočnou cenou zaplatenou podľa zmluvy a cenou uvedenou v zmluve zníženou o sumu náhrady/grantu od miestnej vlády, ak existuje) za práva na užívanie pozemkov, a sumou, ktorá by sa mala bežne zaplatiť na základe referenčnej hodnoty Taiwanu.

(167)

Komisia považovala Taiwan za vhodnú externú referenčnú hodnotu z týchto dôvodov:

(168)

V súlade s metodikou uplatnenou pri predchádzajúcich prešetrovaniach (64) (65) Komisia použila priemernú cenu pozemku za štvorcový meter stanovenú v Taiwane a upravenú o infláciu a vývoj HDP od dátumov uvedených na príslušných zmluvách o právach na užívanie pozemkov. Informácie týkajúce sa cien priemyselných pozemkov za rok 2015 sa získali z webového sídla priemyselného úradu Ministerstva hospodárstva Taiwanu (66). V predchádzajúcich rokoch sa ceny upravovali na základe miery inflácie a vývoja HDP na obyvateľa v bežných cenách v USD pre Taiwan podľa údajov, ktoré uverejnil MMF za rok 2015.

(169)

Po poskytnutí informácií dvaja vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že Taiwan nie je vhodnou krajinou pre stanovenie referenčnej hodnoty, pretože okrem iného Taiwan nemá rovnakú úroveň hospodárskeho rozvoja a existujú iné krajiny s rovnakým stupňom priemyselnej infraštruktúry. Skupina Hankook tvrdila, že Komisia by preto mala použiť na stanovenie primeranej referenčnej hodnoty Thajsko tak, ako to urobilo Spojené kráľovstvo. Skupina Giti tvrdila, že referenčná hodnota Taiwanu nie je vhodná aj preto, že neodráža trhové podmienky v ČĽR, konkrétne, že ceny pozemkov nie sú žiadnym spôsobom upravené tak, aby zohľadňovali trhové podmienky v pevninskej Číne.

(170)

Komisia usúdila, že výber Taiwanu ako vhodnej externej referenčnej hodnoty bol založený na preskúmaní viacerých faktorov uvedených v odôvodnení 168 nariadenia a v nedávnom prešetrovaní (67), ktoré odôvodnilo jeho výber ako opodstatnenej referenčnej hodnoty vrátane zohľadnenia porovnania priemyselných zón na Taiwane s príslušnými priemyselnými provinciami v Číne. Komisia však usúdila, že aj keby existovali určité rozdiely v trhových podmienkach medzi právami na užívanie pozemkov v pevninskej Číne a predajom pozemkov na Taiwane, neboli by takej povahy, aby sa tým zrušila platnosť výberu Taiwanu ako opodstatnenej referenčnej hodnoty. Komisii sa v priebehu prešetrovania nepodarilo určiť žiadnu inú primeranú referenčnú hodnotu ani metódu úpravy, ktorá by primerane odrážala tieto rozdiely v trhových podmienkach. Komisia okrem toho dospela k záveru o referenčnej hodnote na základe vlastného posúdenia a výsledku prešetrovania, a nie na základe zistení iných tretích krajín v rámci ich vlastných postupov. Na základe toho bolo toto tvrdenie potrebné zamietnuť.

(171)

Skupina Giti tvrdila, že parcela, na ktorú skupina Giti nadobudla práva počas obdobia revízneho prešetrovania, by sa nemala brať do úvahy pri výpočte výhody, pretože sa nepoužíva na účely výroby dotknutého výrobku. Samotná spoločnosť pripúšťa, že účelom nadobudnutia pozemku je postaviť nový závod a nakoniec presunúť výrobu na toto miesto. Samotná skutočnosť, že výroba sa v súčasnosti neuskutočňuje, nie je relevantná pre výšku subvencie, ktorú spoločnosť dostala. Spoločnosť získala výhodu, a preto bola táto parcela zahrnutá aj do výpočtu výšky subvencie počas obdobia revízneho prešetrovania. Tvrdenie spoločnosti sa nezohľadnilo.

(172)

V súlade s článkom 7 ods. 3 základného nariadenia bola výška subvencie priradená k obdobiu revízneho prešetrovania použitím bežnej dĺžky trvania práv na užívanie pozemkov využívaných na priemyselné účely, t. j. 50 rokov. Táto suma sa rozložila na celkový obrat príslušnej spoločnosti počas obdobia revízneho prešetrovania, pretože subvencia nie je podmienená uskutočneným vývozom a nebola poskytnutá na základe vyrobených, vyprodukovaných, vyvezených ani prepravených množstiev.

(173)

Výška subvencie stanovená pre túto subvenciu počas obdobia revízneho prešetrovania v prípade vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky je:

Poskytovanie práv na užívanie pozemkov za nižšiu než primeranú odmenu

(174)

Podľa zákona Čínskej ľudovej republiky o dani z príjmov podnikov (ďalej len „zákon o DzPP“) sa podnikom pôsobiacim v oblasti moderných a nových technológií, ktorým štát musí poskytnúť kľúčovú podporu, udeľuje znížená sadzba dane z príjmov podnikov vo výške 15 % namiesto štandardnej sadzby dane vo výške 25 %.

(175)

V rámci pôvodného prešetrovania Komisia zistila, že výrobcovia pneumatík prijímali napadnuteľné subvencie vo forme preferenčného zaobchádzania v rámci programov a politík týkajúcich sa daní z príjmov a iných priamych daní.

(176)

Pokiaľ ide o tri špecifické programy [t. j. zvýhodnená daň z príjmov podnikov (DzPP) v prípade zdrojových výrobkov zo synergického využitia; kompenzácia DzPP za výdavky na výskum a vývoj a oslobodenia od dane z užívania pozemkov], Komisia vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu zo strany čínskej vlády založila svoje zistenia týkajúce sa právneho základu, oprávnenosti, povahy subvencie a jej špecifickosti na zisteniach z predchádzajúcich prešetrovaní (68) a na overených vyplnených dotazníkoch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Komisia tak dokázala vypočítať jednotlivé miery subvencií za vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(177)

Zistilo sa, že programy týkajúce sa dane z príjmov a iných priamych daní predstavujú subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia v podobe ušlých príjmov vlády, čo poskytuje výhodu prijímajúcim spoločnostiam.

(178)

Právnym základom tohto programu je článok 28 a článok 30 ods. 1 zákona o dani z príjmov podnikov a článok 93 vykonávacích predpisov k zákonu o dani z príjmov podnikov, ako aj tieto dokumenty:

(179)

Zníženie daní môžu využívať len spoločnosti, ktoré sú súčasťou určitých kľúčových oblastí moderných a nových technológií, ktoré podporuje štát, ako aj aktuálnych priorít v oblastiach moderných technológií, ktoré podporuje štát, ako sa uvádza v usmerneniach k oblastiam rozvoja najnovších kľúčových priorít v odvetviach s modernými technológiami. V týchto usmerneniach sa ako prioritné oblasti jasne uvádzajú technológia výroby a kľúčové suroviny na výrobu pneumatík.

(180)

Spoločnosti využívajúce výhody tohto opatrenia musia podávať daňové priznanie s príslušnými prílohami. Skutočná výška výhody sa uvádza v daňovom priznaní.

(181)

Komisia usúdila, že táto kompenzácia dane predstavuje subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia, pretože existuje finančný príspevok v podobe ušlých príjmov čínskej vlády, ktorým sa poskytuje výhoda dotknutým spoločnostiam. Výhoda pre príjemcov sa rovná daňovej úspore. Táto subvencia je špecifická v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, pretože samotný právny predpis obmedzuje uplatnenie tohto programu len na podniky, ktoré pôsobia v určitých prioritných oblastiach moderných technológií, ktoré určuje štát, ako sú napríklad niektoré kľúčové technológie v rámci odvetvia pneumatík.

(182)

Výška napadnuteľnej subvencie sa vypočítala podľa výhody poskytnutej príjemcom počas obdobia revízneho prešetrovania. Táto výhoda sa vypočítala ako rozdiel medzi celkovou daňou splatnou podľa bežnej sadzby dane a celkovou daňou splatnou podľa zníženej sadzby dane.

(183)

Výška subvencie stanovená pre túto subvenciu počas obdobia revízneho prešetrovania v prípade vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky je:

Programy oslobodenia od priamych daní a ich zníženia

(184)

Ako sa zistilo v pôvodnom prešetrovaním, týmto programom sa umožňuje oslobodenie od DPH a dovozných ciel pri dovoze kapitálového zariadenia používaného pri výrobe. V prípade spoločností zaradených do vzorky sa zistilo oslobodenie od DPH aj od dovozného cla počas obdobia revízneho prešetrovania. Išlo pritom aj o oslobodenia pre zariadenia dovezené v predošlých rokoch, pri ktorých sa výhoda odpisovala počas celého obdobia ich životnosti, a teda bola čiastočne rozložená aj na obdobie revízneho prešetrovania. Hoci Komisia nenašla žiadne dôkazy o tom, že by sa oslobodenia od dane priamo uplatňovali počas obdobia revízneho prešetrovania, zistila, že spoločnosti zaradené do vzorky stále dostávali určité obmedzené výhody v rámci tohto programu, pokiaľ ide o oslobodenia od dane, ktoré sa uplatňovali v predchádzajúcich rokoch.

(185)

Ako sa zistilo v pôvodnom prešetrovaní, týmto programom sa v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) poskytuje finančná pomoc vo forme ušlých príjmov čínskej vlády, pretože podniky so zahraničnou majetkovou účasťou a iné oprávnené domáce podniky sú oslobodené od platenia DPH a/alebo ciel, ktoré by inak boli splatné. Takisto poskytuje výhodu prijímajúcim spoločnostiam v zmysle článku 3 ods. 2 základného nariadenia.

(186)

Program je teda špecifický v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia. Právnymi predpismi, ktorými sa riadi orgán poskytujúci subvenciu, sa prístup obmedzuje na podniky, ktoré investujú v rámci špecifických obchodných kategórií vymedzených taxatívne zákonom a ktoré patria buď do podporovanej kategórie, alebo do obmedzenej kategórie B v katalógu na usmernenie výrobných odvetví v súvislosti so zahraničnými investíciami a transferom technológií, alebo na podniky, ktoré sú v súlade s katalógom kľúčových odvetví, výrobkov a technológií, ktorých vývoj je podporovaný štátom. Okrem toho neexistujú žiadne objektívne kritériá obmedzujúce oprávnenosť na tento program ani žiadne nezvratné dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že nárok vzniká automaticky podľa článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia.

(187)

Výška napadnuteľnej subvencie sa vypočítala podľa výhody poskytnutej príjemcom, ktorá objektívne existuje počas obdobia revízneho prešetrovania. Výhoda poskytnutá príjemcom je suma DPH a clá na dovážané zariadenia, od ktorých boli príjemcovia oslobodení. Aby sa zaistilo, že napadnuteľná suma sa vzťahuje iba na obdobie revízneho prešetrovania, získaná výhoda sa odpisovala počas celého obdobia životnosti zariadenia v súlade s bežnými účtovnými postupmi spoločnosti.

(188)

Zľavy na základe tohto programu využívali všetky spoločnosti zaradené do vzorky. Výška subvencie stanovená pre tento špecifický program bola stanovená na úrovni 0,005 % v prípade skupiny Hankook a 0,02 % v prípade skupiny GITI.

(189)

Komisia v pôvodnom prešetrovaní zistila, že všetky spoločnosti zaradené do vzorky spĺňajú kritériá zaradenia medzi tzv. spracovateľské obchodné podniky. Komisia počas revízneho prešetrovania zistila, že tento systém sa naďalej uplatňoval počas obdobia revízneho prešetrovania.

(190)

Podľa článku 3 colných opatrení Čínskej ľudovej republiky na dohľad nad tovarom spracovateľského obchodu (69)„sa pojmom ‚spracovateľský obchod‘ označujú podnikateľské činnosti, v rámci ktorých podnik dováža všetky alebo niektoré suroviny alebo pomocné materiály, súčasti a komponenty, súčasti komponentov a obalové materiály a spätne vyváža hotové výrobky po spracovaní alebo zostavení vrátane spracovania dodávaných a dovážaných materiálov.“. V článku 5 sa ďalej uvádza, že „ak sa dane vyberajú počas dovozu v súlade s príslušnými ustanoveniami, od cla sa odpočítajú vybraté dane na základe overeného množstva tovaru, ktorý už bol spracovaný a spätne vyvezený po vývoze hotového tovaru“.

(191)

Právnym základom tohto programu sú:

(192)

Komisia počas revízneho prešetrovania zistila, že všetky spoločnosti zaradené do vzorky sa zaregistrovali do colného systému v rámci systému spracovateľského obchodu a všetky z nich dostali výnimku z  „daní vyberaných počas dovozu“ (t. j. dovozných ciel) týkajúcich sa dovozu prírodného kaučuku používaného pri výrobe vyvážaných pneumatík.

(193)

Takáto koncepcia zodpovedá systému vrátenia cla opísanému v prílohe I písmene i) základného nariadenia. V súlade s písmenom i) prílohy I môžu systémy vrátenia cla pri náhrade predstavovať vývoznú subvenciu, pokiaľ vedú k nadmernému vráteniu dovozných poplatkov vybraných pôvodne pri dovážaných vstupoch, pre ktoré je nárokované vrátenie cla.

(194)

S cieľom stanoviť, či takýto nadmerný odpočet existuje, Komisia v súlade s bodom II prílohy III k základnému nariadeniu čínsku vládu požiadala o dodatočné informácie o systéme spracovateľského obchodu vo všeobecnosti a konkrétnejšie o existencii a efektívnom uplatňovaní sprievodných postupov monitorovania a overovania. Čínska vláda nepredložila v tejto súvislosti žiadne pripomienky. Komisia preto určila existenciu subvencovania na základe zistení z pôvodného prešetrovania a informácií, ktoré pri revíznom prešetrovaní poskytli vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky.

(195)

Ako sa zistilo v pôvodnom prešetrovaní, čínska vláda zaviedla legislatívny rámec na monitorovanie systému spracovateľského obchodu. Komisia však konštatovala aj to, že niektoré funkcie systému môžu viesť k nadmernému vráteniu cla.

(196)

Okrem toho, počas overovaní na mieste u vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky sa zdalo, že tento rámec sa v praxi účinne neuplatňuje. Komisia napríklad zistila, že vývozca deklaroval v elektronickom colnom systéme údaje o dovoze prírodného kaučuku a množstvách vyvážaných pneumatík vrátane dotknutého výrobku. Spotreba kaučuku sa deklaruje na základe štandardnej spotreby a potom sa porovnáva so skutočnou spotrebou. Až na jedného výrobcu väčšina výrobcov zaradených do vzorky používala v systéme spracovateľského obchodu rovnaké miery spotreby ako pri výrobe. Komisia počas overovania na mieste zistila, že spoločnosť GITI Fujian vykázala spotrebu na výrobu kaučuku, ktorý sa počas obdobia revízneho prešetrovania v skutočnosti nepoužil. Komisia preto vypočítala použitie jednotlivých druhov kaučuku a určila, že skutočná spotreba sa líši od spotreby vykázanej v elektronickom colnom systéme. Treba poznamenať, že tento rozdiel vznikol napriek overeniam na mieste v priestoroch spoločnosti zaradenej do vzorky, ktoré vykonali colné orgány počas obdobia revízneho prešetrovania. Tieto zistenia boli oznámené čínskej vláde s cieľom umožniť jej vykonať ďalšie preskúmanie predmetných transakcií.

(197)

V dôsledku toho jeden z vývozcov zo skupiny GITI nezaplatili všetky dovozné clá, ktoré mali byť splatné.

(198)

Komisia dospela k záveru, že systém čínskej vlády na monitorovanie spracovateľského obchodu sa v prípade prírodného kaučuku účinne neuplatňoval. Okrem toho Komisia stanovila, že systém spracovateľského obchodu s prírodným kaučukom používaným vo vyvážaných pneumatikách viedol k nadmerným odpočtom, ktoré predstavujú napadnuteľné subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia, keďže majú za následok nadmerné vrátenie dovozných poplatkov vybratých pôvodne pri dovážaných vstupoch, pre ktoré bolo nárokované vrátenie cla.

(199)

Tieto nadmerné odpustenia ciel sú takisto špecifické, keďže sú podmienené uskutočnením vývozu v zmysle článku 4 ods. 4 písm. a) základného nariadenia.

(200)

Výhoda sa vypočítala ako rozdiel medzi výškou dovozných ciel splatných počas obdobia prešetrovania a skutočnou výškou dovozných ciel zaplatených počas obdobia revízneho prešetrovania.

(201)

Výška subvencie stanovená v súvislosti s týmto druhom subvencií počas obdobia revízneho prešetrovania pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky je takáto:

Vrátenie dovozného cla za prírodný kaučuk

(202)

Celková výška subvencie stanovená v súvislosti so všetkými schémami týkajúcimi sa nepriamych daní a dovozných ciel počas obdobia revízneho prešetrovania pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky je takáto:

Oslobodenia od nepriamych daní a ich zníženia

(203)

V pôvodnom prešetrovaní Komisia konštatovala, že niektoré spoločnosti zaradené do vzorky využívali rôzne granty súvisiace s ochranou životného prostredia a so znižovaním emisií, ako aj granty súvisiace s výskumom a vývojom, technologickou modernizáciou a inováciou.

(204)

Obaja vývozcovia zaradení do vzorky využívali, podobne ako pri pôvodnom prešetrovaní, výhody viacerých grantov ad hoc.

(205)

Prevažná väčšina programov nahlásených vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky bola založená na oznámeniach vydaných miestnymi orgánmi. Navyše sa zistilo, že tieto programy odrážajú všeobecné politiky stanovené okrem iného v týchto aktoch:

(206)

Komisia vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu zo strany čínskej vlády založila svoje zistenia týkajúce sa grantových programov na dostupných skutočnostiach vrátane informácií uvedených v revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti a v žiadosti a informácií predložených vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky. Komisia dospela k záveru, že vyvážajúci výrobcovia počas obdobia revízneho prešetrovania naďalej využívajú podobné programy, ako sa zistilo pri pôvodnom prešetrovaní.

(207)

Žiadateľ v žiadosti tvrdil, že vývozcovia pneumatík z ČĽR využívajú tieto programy. Tvrdil napríklad, že ministerstvo financií v máji 2022 uvoľnilo daňovú podporu na činnosti spojené s uhlíkovým vrcholom a uhlíkovou neutralitou s cieľom „dosiahnuť cieľ uhlíkovej neutrality, posilniť politiky finančnej podpory a národný 14. päťročný plán“. Cieľom tohto dokumentu je teda vykonávanie vládnych finančných politík na „podporu regiónov a priemyselných odvetví s cieľom urýchliť zelenú a nízkouhlíkovú transformáciu“. Odvetvie pneumatík, ako aj celé čínske hospodárstvo, teda využíva výhody, ktoré plynú z environmentálnych politík. S cieľom podporiť ekologickejší priemysel vydalo ministerstvo priemyslu a informačných technológií Plán ekologického priemyselného rozvoja na roky 2016 – 2020. Plán sa zameriaval na kľúčové znečisťujúce technológie používané pri výrobe pneumatík, t. j. technológie používané v petrochemickom, kaučukovom, oceliarskom a textilnom priemysle (70).

(208)

Žiadateľ okrem toho tvrdil, že v rámci 14. päťročného plánu sa poskytuje podpora na „výdavky na výskum a vývoj a daňové stimuly pre podniky s modernými technológiami“. V 14. päťročnom pláne sú do ustanovení týkajúcich sa výskumu a vývoja zahrnuté vedecké a technologické projekty (71).

(209)

Tieto programy sa považujú za subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia, pretože sa v rámci nich prevádzajú výrobcom dotknutého výrobku finančné prostriedky od čínskej vlády vo forme grantov.

(210)

Komisia ďalej stanovila, že tieto subvencie sú špecifické v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, keďže len spoločnosti pôsobiace v kľúčových oblastiach alebo technológiách uvedené v usmerneniach, správnych opatreniach a katalógoch, ktoré sa pravidelne zverejňujú, sú oprávnené na prijatie takýchto subvencií. Medzi takýmito oprávnenými sektormi sa uvádza aj odvetvie pneumatík a/alebo (petro)chemický priemysel.

(211)

Výhoda sa vypočítala ako suma prijatá počas obdobia revízneho prešetrovania alebo priradená obdobiu revízneho prešetrovania, pričom táto suma sa odpísala počas životnosti dlhodobého majetku, s ktorým grant súvisel, a to podobne ako pri pôvodnom prešetrovaní.

(212)

Výška subvencie stanovená v súvislosti s týmto druhom subvencie počas obdobia prešetrovania pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky je takáto:

Granty na úsporu energie, ochranu životného prostredia a znižovanie emisií

(213)

Komisia vypočítala výšku napadnuteľných subvencií v súlade s ustanoveniami základného nariadenia pre spoločnosti zaradené do vzorky tak, že preskúmala každú subvenciu alebo subvenčný program a potom tieto číselné údaje spočítala, aby vypočítala celkovú sumu subvencovania počas obdobia revízneho prešetrovania pre každého vyvážajúceho výrobcu. Na výpočet celkového subvencovania uvedený ďalej Komisia najskôr vypočítala percentuálne subvencovanie, čo je suma subvencie ako percento celkového obratu spoločnosti. Toto percentuálne vyjadrenie sa následne použilo na výpočet subvencie poskytnutej na vývoz dotknutého výrobku do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania. Potom sa vypočítala výška subvencie na tonu dotknutého výrobku vyvezeného do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania a vypočítali sa rozpätia uvedené ďalej ako percento hodnoty nákladov, poistenia a prepravného (ďalej len „CIF“) za rovnaký vývoz na tonu.

(214)

Miery subvencií vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, bolo v priemere za celú krajinu na úrovni [4 – 8] %. Dospelo sa preto k záveru, že prešetrované subvenčné schémy boli počas obdobia revízneho prešetrovania v platnosti.

(215)

V nadväznosti na zistenie existencie subvencovania počas obdobia revízneho prešetrovania Komisia v súlade s článkom 18 ods. 2 základného nariadenia prešetrila, či existuje pravdepodobnosť pokračovania subvencovania v prípade zrušenia opatrení.

(216)

Komisia v tejto súvislosti preskúmala tieto prvky: výrobnú kapacitu a voľnú kapacitu v ČĽR, vzťah medzi vývoznými cenami do tretích krajín a cenovou úrovňou v Únii a atraktívnosť trhu Únie.

(217)

Komisia skúmala, či by sa subvencovaný dovoz z ČĽR do Únie realizoval vo významných objemoch v prípade uplynutia platnosti opatrení. Vzhľadom na neexistenciu spolupráce čínskej vlády Komisia stanovila výrobnú kapacitu a voľnú kapacitu v ČĽR na základe verejne dostupných informácií a informácií poskytnutých v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti.

(218)

Združenie CRIA v žiadosti vykázalo objem produkcie v ČĽR v roku 2021 vo výške 122,39 milióna pneumatík pri odhadovanej výrobnej kapacite 141,76 milióna pneumatík v tom istom roku, čo predstavuje zvýšenie počtu vyrobených pneumatík o 2,72 milióna v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Miery využitia kapacity odvodené z týchto údajov by boli približne na úrovni 86 %. Združenie CRIA uviedlo, že už v roku 2022 sa výrobné kapacity zvýšili najmenej o 1,5 milióna kusov. Celková výrobná kapacita pneumatík za rok 2022 tým dosiahla približne 143,25 milióna kusov. Ak by sa použili rovnaké miery využitia kapacity ako v roku 2021, produkcia by dosiahla približne 123,67 milióna vyrobených pneumatík. Dostupná nevyužitá kapacita v Číne v roku 2022 preto predstavovala takmer 20 miliónov kusov, čo takmer zodpovedalo celkovej spotrebe na trhu EÚ (ktorá predstavuje približne 20 miliónov kusov, ako sa uvádza v odôvodnení 232).

(219)

Čínski výrobcovia pneumatík v súlade uvedenými priemyselnými politikami čínskej vlády a Komunistickej strany Číny svoje už nadmerne rozvinuté výrobné kapacity od obdobia pôvodného prešetrovania (keď dosahovali približne 110 miliónov) ďalej zvyšovali. Už brazílske antidumpingové prešetrovanie, ktoré sa uskutočnilo v roku 2021, poukázalo na existenciu významných výrobných kapacít v ČĽR, pričom sa preukázali viaceré investície do výrobných kapacít zo strany veľkých čínskych výrobcov pneumatík (72). Juhoafrickým antidumpingovým prešetrovaním z roku 2022 sa takisto zistila významná prebytočná výrobná kapacita čínskych výrobcov pneumatík (najmenej 30 % voľnej kapacity), ktorá by pravdepodobne spôsobila zvýšený vývoz prešetrovaného výrobku (73).

(220)

Komisia prešetrovala, či je pravdepodobné, že by v prípade uplynutia platnosti opatrení čínski vyvážajúci výrobcovia pokračovali v predaji na vývoz na trhu Únie za subvencované ceny. Pri zisťovaní toho, či je trh Únie atraktívny z pohľadu úrovní cien, Komisia najprv analyzovala úroveň cien čínskeho vývozu na trhy tretích krajín a porovnala ju s úrovňou cien čínskeho vývozu na trh Únie.

(221)

Komisia preskúmala úroveň cien, ktorú nahlásili vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky, a zistila, že pri porovnateľných transakciách (t. j. obchodná faktúra stanovená na základe pravidiel Incoterms FOB) predstavovala jednotková cena pneumatík pre nákladné automobily vyvezených do tretích krajín približne 80 % ich jednotkovej ceny v EÚ. Navyše sa atraktívnosť trhu Únie preukázala tým, že napriek platným opatreniam zostal objem čínskeho vývozu do Únie na úrovni približne 30 % objemu dovozu zaznamenaný počas pôvodného prešetrovania.

(222)

Podľa štatistík je trh Únie, ktorý je druhým najväčším trhom po Spojených štátoch amerických, atraktívny pre čínsky vývoz z hľadiska cien. V roku 2023 bola úroveň cien čínskeho vývozu do Únie až o 20 % vyššia v porovnaní s čínskymi priemernými vývoznými cenami do iných destinácií, ako sú Spojené štáty americké, Mexiko, Spojené arabské emiráty, Indonézia, Saudská Arábia, Nigéria, Alžírsko, Egypt a Keňa.

(223)

Komisia na základe uvedených skutočností dospela k záveru, že trh Únie predstavoval atraktívny trh pre čínskych vyvážajúcich výrobcov pneumatík pre nákladné automobily z hľadiska jeho cien aj veľkosti.

(224)

Je nepravdepodobné, že by sa voľná kapacita čínskych vyvážajúcich výrobcov využila na zvýšenie vývozu do tretích krajín iných ako EÚ. Komisia zistila, že opatrenia na ochranu obchodu uložené na dovoz dotknutého výrobku z ČĽR sú platné v Arménsku, Botswane, Brazílii, Egypte, Eswatini, Kazachstane, Kirgizskej republike, Lesothe, Namíbii, Ruskej federácii, Južnej Afrike, Turecku, Spojenom kráľovstve a Spojených štátoch amerických (74). V dôsledku toho sú trhy týchto tretích krajín, ktoré sú významnými spotrebiteľmi pneumatík pre nákladné automobily, pre čínskych vyvážajúcich výrobcov menej atraktívne.

(225)

Vzhľadom na uvedené úvahy dospela Komisia k záveru, že subvencovanie pokračovalo. Prešetrovaním sa preukázalo, že počas obdobia revízneho prešetrovania dovoz z ČĽR naďalej vstupoval na trh Únie vo veľkých objemoch (v porovnaní s veľkosťou trhu) za subvencované ceny.

(226)

Komisia okrem toho počas obdobia revízneho prešetrovania zistila, že prebytočná voľná kapacita v ČĽR bola v porovnaní so spotrebou v Únii značná. Atraktívnosť trhu Únie z hľadiska veľkosti a predajných cien takisto naznačovala, že v prípade uplynutia platnosti vyrovnávacích opatrení by bol čínsky vývoz pravdepodobne smerovaný na trh Únie.

(227)

Komisia sa preto domnievala, že je pravdepodobné, že v prípade uplynutia platnosti vyrovnávacích opatrení čínski vyvážajúci výrobcovia zvýšia svoj vývoz pneumatík na trh Únie za subvencované ceny.

(228)

Podobný výrobok vyrábalo v Únii počas posudzovaného obdobia viac ako 400 výrobcov. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 9 ods. 1 základného nariadenia.

(229)

Celková výroba v Únii v období revízneho prešetrovania bola stanovená približne na 18 miliónov pneumatík. Komisia stanovila celkový údaj o výrobe v Únii na základe informácií poskytnutých združením európskych výrobcov pneumatík a kaučuku (ďalej len „ETRMA“), žiadateľom a na základe štatistík Eurostatu. Ako sa uvádza v odôvodnení 26, piati výrobcovia z Únie v konečnej vzorke predstavujú viac ako 25 % výroby a predaja podobného výrobku v Únii. Mikroekonomické ukazovatele boli preto preskúmané na základe údajov získaných z odpovedí týchto piatich výrobcov z Únie.

(230)

Zistilo sa, že niektorí z výrobcov zaradených do vzorky dovážali dotknutý výrobok z ČĽR a ďalej ho predávali na trhu Únie. Pri porovnaní s ich celkovým predajom však bol tento dovoz okrajový (menej než 1 % ich celkového predaja) a neovplyvňoval ich kvalifikáciu ako výrobcov z Únie.

(231)

Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe informácií poskytnutých združením ETRMA a Eurostatom.

(232)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 1

Spotreba v Únii (v kusoch)

(233)

Spotreba na trhu Únie sa počas posudzovaného obdobia zvýšila o 11 %. K významnému nárastu došlo medzi rokmi 2020 a 2022. Pravdepodobne to súvisí so zotavovaním sa z krízy spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19 a dá sa to vysvetliť tým, že spotreba pneumatík je neoddeliteľne spojená s najazdenými kilometrami vozových parkov, čo je zas veľmi závislé od celkovej hospodárskej činnosti, a najmä od objemu tovaru prepravovaného po ceste. Nárast spotreby dosiahol vrchol v roku 2022 a počas obdobia revízneho prešetrovania sa spomalil.

(234)

Komisia stanovila objem dovozu na základe údajov Eurostatu. Podiel dovozu na trhu sa stanovil na základe spotreby v Únii v tabuľke 1.

(235)

Dovoz z dotknutej krajiny do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 2

Objem dovozu (v kusoch) a podiel na trhu

(236)

Komisia stanovila objem dovozu na základe údajov Eurostatu. Podiel dovozu na trhu na základe spotreby v Únii sa uvádza v tabuľke 2.

(237)

Objem dovozu z ČĽR sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 22 %, a to z približne 900 tisíc pneumatík v roku 2020 na približne 1,1 milióna pneumatík v období prešetrovania. Nárast čínskeho dovozu bol mimoriadne výrazný v roku 2022, keď Všeobecný súd čiastočne zrušil pôvodné opatrenia, ako sa uvádza v odôvodnení 4. Napriek poklesu dopytu zostali objemy dovozu na rovnakej úrovni aj počas obdobia revízneho prešetrovania. To viedlo k nárastu trhového podielu čínskeho dovozu zo 4,9 % na 5,4 % počas posudzovaného obdobia.

(238)

Komisia stanovila ceny dovozu na základe údajov Eurostatu.

(239)

Vážený priemer ceny dovozu z dotknutej krajiny do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 3

Dovozné ceny (EUR/kus)

(240)

V posudzovanom období sa priemerné čínske dovozné ceny do Únie (vo všetkých triedach) zvýšili o 61 %.

(241)

Keďže vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky vyvážali prevažne pneumatiky triedy 1 a triedy 2, Komisii chýbali podrobné informácie o čínskom vývoze v triede 3, v ktorej došlo počas pôvodného prešetrovania k hlavnej ujme, čo malo následne obrátený kaskádový účinok na ostatné dve triedy.

(242)

Z uvedeného dôvodu Komisia odhadla podhodnotenie ceny pre všetok dovoz na základe štatistických údajov o dovoze.

(243)

Komisia teda porovnala:

(244)

Z tohto porovnania vyplynulo, že v prípade zvyšného dovozu bola priemerná frankocena čínskeho dovozu na hranici Únie po preclení (270 EUR/kus) nižšia ako priemerná predajná cena výrobného odvetvia Únie (281 EUR/kus) a len tesne prevyšovala priemerné výrobné náklady výrobného odvetvia Únie (260 EUR/kus). Ak by sa frankocena na hranici Únie po preclení stanovila bez antidumpingových a vyrovnávacích ciel, predstavovala by 251 EUR/kus, čo by výrazne podhodnotilo priemernú predajnú cenu výrobného odvetvia Únie a bola by tiež nižšia ako výrobné náklady výrobného odvetvia Únie.

(245)

Komisia preto dospela k záveru, že ceny čínskeho dovozu boli celkovo nižšie ako priemerná predajná cena výrobného odvetvia Únie.

(246)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Hankook tvrdila, že Komisia nesprávne zmenila svoju metodiku výpočtu cenového podhodnotenia v porovnaní s pôvodným prešetrovaním. Skupina Hankook tvrdila, že namiesto odhadu cenového podhodnotenia pre celý dovoz na základe štatistík dovozu mala Komisia vykonať analýzu podľa jednotlivých druhov alebo tried dotknutého výrobku. Vo verzii svojho podania označenej ako Sensitive skupina Hankook takisto predložila údaje o svojich objemoch vývozu a cenách a tvrdila, že použitím týchto údajov Komisia mohla odvodiť dovozné ceny pre všetky triedy a vykonať analýzu cenového podhodnotenia podľa jednotlivých tried.

(247)

Komisia s uvedenými tvrdeniami nesúhlasila. Po prvé, z dôvodu nespolupráce čínskych vyvážajúcich výrobcov pôsobiacich vo výrobe triedy 3 a ako sa uvádza v odôvodnení 241, Komisia nemala podrobné informácie o čínskom vývoze, najmä pokiaľ ide o triedu 3, a nebola schopná vykonať analýzu cenového podhodnotenia podľa jednotlivých tried. Došlo teda k zmene podkladových údajov, ktoré mala Komisia k dispozícii. Po druhé, údaje predložené skupinou Hankook o jej vlastnom objeme vývozu a cenách nestačili na vykonanie akejkoľvek ďalšej analýzy cenového podhodnotenia. Aj podľa týchto údajov existujú v triedach 1, 2 a 3 aj iné hospodárske subjekty, o ktorých nie sú k dispozícii žiadne podrobné informácie, a na rozdiel od toho, čo tvrdí skupina Hankook, tieto údaje nie sú dostatočné na to, aby priniesli ďalšie informácie o podhodnotení na úrovni jednotlivých tried alebo na vyvrátenie ktoréhokoľvek z výsledkov analýzy cenového podhodnotenia vykonanej Komisiou. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(248)

Dovoz pneumatík z tretích krajín iných ako Čína pochádzal najmä z Thajska, Turecka a Vietnamu.

(249)

Objem dovozu do Únie, ako aj podiel na trhu a cenové trendy dovozu pneumatík z iných tretích krajín sa vyvíjali takto:

Tabuľka 4

Dovoz z tretích krajín

(250)

Dovoz z iných tretích krajín sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o približne 2 milióny kusov, t. j. o 41 %. Tento rast je rýchlejší ako vývoj spotreby v Únii a viedol k zvýšeniu podielu na trhu z 26,5 % na 33,5 %.

(251)

Hlavný nárast bol spôsobený dovozom z Thajska (856 tisíc kusov), Turecka (590 tisíc kusov) a Vietnamu (486 tisíc kusov). V prípade iných tretích krajín bol nárast len mierny (53 tisíc kusov).

(252)

Úroveň cien dovozu z iných tretích krajín, najmä z Thajska a Vietnamu, bola výrazne nižšia ako predajné ceny výrobného odvetvia Únie.

(253)

Posúdenie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie zahŕňalo vyhodnotenie všetkých ekonomických ukazovateľov, ktoré mali počas posudzovaného obdobia vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(254)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 15 až 17, na posúdenie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie sa použil výber vzorky.

(255)

Na účely určenia ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe údajov uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie, v štatistikách Eurostatu a v údajoch združenia ETRMA. Údaje sa týkali všetkých výrobcov z Únie. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov z vyplnených dotazníkov od výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Údaje sa týkali výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Konštatovalo sa, že obidva súbory týchto údajov sú reprezentatívne z pohľadu hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie.

(256)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť subvenčného rozpätia a zotavenie z minulého subvencovania.

(257)

Mikroekonomické ukazovatele sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

(258)

V rámci pôvodného prešetrovania sa vykonala analýza hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie na agregovanom základe a pri určitých mikroekonomických ukazovateľoch aj na úrovni tried vzhľadom na segmentáciu trhu Únie. V rámci tohto prešetrovania Komisia najprv analyzovala hospodársku situáciu výrobného odvetvia Únie na agregovanom základe.

(259)

Komisia vykonala aj analýzu určitých ukazovateľov na úrovni tried. Ako sa uvádza v odôvodneniach 301 až 308, touto analýzou sa potvrdzuje, že trendy pre dotknutý výrobok posudzovaný ako celok všeobecne zodpovedajú trendom pre jednotlivé triedy.

(260)

Komisia v rámci pôvodného prešetrovania zvážila výsledky výrobcov z Únie zaradených do vzorky na základe ich podielu na celkovom predaji v Únii uskutočnenom výrobcami z Únie, aby zabezpečila, že všetky MSP sú zastúpené podľa ich podielu na celkovom predaji v Únii vo všetkých mikroukazovateľoch. Keďže MSP pôsobia iba v segmente triedy 3, priamym následkom tejto úpravy bolo zvýšenie podielu predaja triedy 3 v rámci súboru údajov získaných od výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(261)

V rámci súčasného prešetrovania Komisia usúdila, že na objektívne posúdenie stavu výrobného odvetvia Únie v kontexte revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti nie je potrebné pôvodné váženie. Prešetrovaním sa skutočne zistilo, že stav ujmy MSP pôsobiacich iba v triede 3 bol ešte horší ako stav ujmy v triede 3 celkovo. Okrem toho Komisia zistila, že aj bez váženia údajov výrobcov z Únie zaradených do vzorky výrobné odvetvie Únie utrpelo ujmu všetkých triedach (pozri odôvodnenia 301 až 308). Akékoľvek váženie by teda logicky len zvýšilo negatívne trendy, ktoré sa v súčasnosti pozorujú v celkovom stave ujmy.

(262)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(263)

Zároveň s rastom trhu a predaja na trhu Únie sa objem výroby v rokoch 2020 až 2021 zvýšil. Výroba potom v roku 2022 klesla, pričom v období revízneho prešetrovania sa znížila ešte viac. Zníženie objemu výroby bolo spôsobené zníženým objemom predaja, čo zas súviselo s poklesom spotreby v Únii a viedlo k strate podielu výrobného odvetvia Únie na trhu. V období revízneho prešetrovania sa objem výroby výrobného odvetvia Únie vrátil na rovnakú úroveň, akú mal v roku 2020. Výrobné odvetvie Únie však dokázalo prispôsobiť svoju kapacitu zmenám objemu výroby, čím sa zmiernili výkyvy miery využitia kapacity, ktorá sa počas celého posudzovaného obdobia dokonca mierne zvýšila (o 3 %).

(264)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie a jeho podiel na trhu sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Objem predaja a podiel na trhu

(265)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie sa na rastúcom trhu v rokoch 2020 až 2021 zvýšil. Počas roku 2022 klesol objem predaja výrobného odvetvia Únie napriek rastu trhu, pričom v období revízneho prešetrovania klesal ďalej. V období revízneho prešetrovania sa objem predaja výrobného odvetvia Únie vrátil na rovnakú úroveň, akú mal v roku 2020. Keďže predaj výrobného odvetvia Únie zaostával za rastom trhu v roku 2022 a v období revízneho prešetrovania sa zhoršoval rýchlejšie ako trh, podiel na trhu počas posudzovaného obdobia klesol zo 69 % na 61 %.

(266)

Skupina Hankook vo svojich pripomienkach k začatiu konania tvrdila, že predaj výrobného odvetvia Únie, ako aj jeho podiel na trhu zostali počas celého posudzovaného obdobia v podstate stabilné a že mierny pokles od roku 2022 do obdobia revízneho prešetrovania možno vysvetliť poklesom spotreby.

(267)

Zistenia z prešetrovania toto tvrdenie nepodporujú. Hoci predaj výrobného odvetvia Únie bol v období revízneho prešetrovania v porovnaní s rokom 2020 na rovnakej úrovni, od roku 2022 do obdobia revízneho prešetrovania došlo k významnému poklesu (13 %). Takisto podiel výrobného odvetvia Únie na trhu sa v posudzovanom období znížil zo 69 % na 61 %.

(268)

Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(269)

Spotreba v Únii sa najprv zvýšila v rokoch 2020 až 2022 v súlade so zvýšením hospodárskej činnosti po pandémii ochorenia COVID-19. Nárast spotreby dosiahol vrchol v roku 2022 a počas obdobia revízneho prešetrovania sa spomalil, čo viedlo k celkovému nárastu o 11 % počas posudzovaného obdobia. Predaj výrobného odvetvia Únie mohol kopírovať pozitívny trend vývoja trhu len počas roku 2021. V roku 2022 predaj výrobného odvetvia Únie nerástol rovnakým tempom ako trh a v období revízneho prešetrovania sa zhoršoval rýchlejšie ako trh. To počas posudzovaného obdobia viedlo k poklesu podielu na trhu o 8 percentuálnych bodov (zo 69 % na 61 %).

(270)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Zamestnanosť a produktivita

(271)

Výrobné odvetvie Únie stratilo počas posudzovaného obdobia viac než 2 700 priamych pracovných miest. Keď sa v rokoch 2020 až 2021 zvýšil objem výroby výrobného odvetvia Únie, zvýšila sa aj zamestnanosť. Keďže výrobné odvetvie Únie dokázalo zlepšiť aj svoju produktivitu, zamestnanosť sa nezvyšovala rovnakým tempom ako objem výroby. Klesajúci objem výroby od roku 2021 do obdobia revízneho prešetrovania mal za následok pokles počtu pracovných miest a tiež určitú stratu produktivity.

(272)

Počas obdobia revízneho prešetrovania boli individuálne subvenčné rozpätia zistené pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov stále značné (pozri odôvodnenie 214).

(273)

Hoci stále pokračovalo subvencovanie z Číny, z analýzy ukazovateľov ujmy vyplýva, že zavedené opatrenia mali na začiatku posudzovaného obdobia pozitívny vplyv na výrobné odvetvie Únie. Tento pozitívny vývoj sa však zmenil v roku 2022, keď sa situácia výrobného odvetvia Únie opäť zhoršila.

(274)

Priemerné jednotkové predajné ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtované neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Predajné ceny a výrobné náklady v Únii (v EUR/kus)

(275)

Predajné ceny pneumatík neprepojeným zákazníkom na trhu Únie sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 25 %. V rokoch 2020 až 2021 sa zvýšenie cien časovo zhodovalo so zvýšením dopytu. V tejto situácii dokázalo výrobné odvetvie Únie zvýšiť svoje predajné ceny viac (o 7 %), ako sa zvýšili výrobné náklady (o 4 %).

(276)

Táto priaznivá situácia sa zmenila v roku 2022, po ktorom výrobné odvetvie Únie nedokázalo preniesť zvýšenie nákladov do svojich predajných cien. Hoci sa predajné ceny od roku 2021 do obdobia revízneho prešetrovania zvýšili o 18 percentuálnych bodov, toto zvýšenie cien nebolo v súlade so zvýšením výrobných nákladov.

(277)

Celkovo výrobné náklady počas posudzovaného obdobia vzrástli o 40 %. K najvýraznejšiemu nárastu došlo v rokoch 2021 až 2022, keď sa výrobné náklady zvýšili o 30 %.

(278)

V prípade troch tried sa analyzovali aj kľúčové ukazovatele ujmy.

(279)

V triede 1 klesla priemerná jednotková predajná cena o 55 EUR, zatiaľ čo jednotkové náklady sa v rovnakom období zvýšili o 75 EUR. Priemerná predajná cena sa počas posudzovaného obdobia zvýšila o 24 %, zatiaľ čo výrobné náklady sa zvýšili o 39 %.

Tabuľka 9

Predajné ceny a výrobné náklady v Únii (v EUR/kus) – trieda 1

(280)

V triede 2 vzrástla priemerná jednotková predajná cena o 60 EUR, zatiaľ čo jednotkové náklady sa v rovnakom období zvýšili o 68 EUR. Priemerná predajná cena sa počas posudzovaného obdobia zvýšila o 29 %, zatiaľ čo výrobné náklady sa zvýšili o 39 %.

Tabuľka 10

Predajné ceny a výrobné náklady v Únii (v EUR/kus) – trieda 2

(281)

V triede 3 vzrástla priemerná jednotková predajná cena o 40 EUR, zatiaľ čo jednotkové náklady sa v rovnakom období zvýšili o 58 EUR. Priemerná predajná cena sa počas posudzovaného obdobia zvýšila o 24 %, zatiaľ čo výrobné náklady sa zvýšili o 34 %.

Tabuľka 11

Predajné ceny a výrobné náklady v Únii (v EUR/kus) – trieda 3

(282)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 12

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(283)

Priemerné mzdové náklady na zamestnanca sa od roku 2020 do roku 2021 zvýšili o 9 % a následne od roku 2021 do roku 2022 o 20 %, pričom v období revízneho prešetrovania zostali na rovnakej úrovni.

(284)

Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 13

Zásoby

(285)

V porovnaní s výrobou zostal konečný stav zásob v rokoch 2020 až 2022 na rovnakej úrovni (konkrétne 14 % – 16 % objemu výroby). Pri porovnaní konečného stavu zásob na konci obdobia prešetrovania (30. júna 2023) s úrovňami zásob na konci roka v rokoch 2020 až 2022 sa zaznamenal nárast (na 21 % objemu výroby). Tento nárast sa však do veľkej miery vysvetľuje sezónnosťou. V druhej polovici roka sa predávajú väčšie objemy pneumatík než v prvej polovici roka, zatiaľ čo výroba je menej sezónna. Vzhľadom na túto sezónnosť sú objemy zásob zvyčajne vyššie koncom júna v porovnaní s koncom decembra. Zjavné zvýšenie úrovní zásob počas obdobia revízneho prešetrovania ako také preto nevypovedá o finančnej situácii výrobcov z Únie.

(286)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 14

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(287)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky tak, že čistý zisk z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii pred zdanením vyjadrila ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja.

(288)

Celková ziskovosť sa najprv v rokoch 2020 až 2021 zlepšila, keď sa po zotavení cestnej dopravy z krízy spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19 zvýšil dopyt po pneumatikách, pričom celkový dovoz sa ešte nezvýšil v takej miere ako po tomto období. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 275, výrobné odvetvie Únie dokázalo v roku 2021 zvýšiť svoje predajné ceny viac než bol nárast výrobných nákladov, čo prispelo k zvýšeniu ziskových rozpätí zo 7,9 % na 13,4 %.

(289)

Situácia sa zmenila v roku 2022, keď výrobné odvetvie Únie nedokázalo zvýšiť svoje ceny v súlade so zvýšením nákladov. V dôsledku toho ziskovosť výrobného odvetvia Únie klesla na nízke úrovne (1,8 % v roku 2022 a 1,3 % v období revízneho prešetrovania).

(290)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie samostatne financovať svoje činnosti. Čistý peňažný tok počas celého posudzovaného obdobia klesal. Ovplyvnili ho dva hlavné faktory. Na jednej strane celková ziskovosť výrobného odvetvia Únie pozitívne prispela k peňažnému toku na začiatku posudzovaného obdobia. Tento príspevok sa po poklese ziskovosti v roku 2022 prakticky vyčerpal. Na druhej strane zvýšenie objemu výroby a konečného stavu zásob pohltilo prevádzkový kapitál a malo tak negatívny vplyv na peňažný tok už od roku 2021. Celkovo čistý peňažný tok počas posudzovaného obdobia klesol z kladnej úrovne 96 miliónov EUR na zápornú úroveň 95 miliónov EUR.

(291)

Investície sa počas posudzovaného obdobia zvýšili z 50 miliónov EUR na 66 miliónov EUR, t. j. o 32 %. Celkovo ich úroveň počas celého posudzovaného obdobia bola nižšia ako 10 % celkového obratu.

(292)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. V rokoch 2020 až 2021 sa najprv zvýšila z –2,1 % na 3,9 % v súlade so zlepšenou ziskovosťou. Následne, keď sa celková ziskovosť výrobného odvetvia Únie zhoršila, návratnosť investícií klesla na –15,2 % v roku 2022 a –16,3 % v období revízneho prešetrovania.

(293)

Výrobné odvetvie Únie je roztrieštené medzi veľké skupiny nadnárodných spoločností a viac ako 400 MSP v rámci celej Únie, pričom vo vzťahu k ich schopnosti získavať kapitál je heterogénne.

(294)

V prípade ziskovosti v týchto troch triedach sa vykonala samostatná analýza na základe rovnakej metodiky, ako sa opisuje v predchádzajúcom texte.

(295)

Vývoj ziskovosti v triede 1 bol počas posudzovaného obdobia podobný výkyvom ziskovosti výrobného odvetvia Únie posudzovaného ako celok. Ziskovosť sa najprv v rokoch 2020 až 2021 zlepšila a potom klesla na nízke úrovne (1,9 % v roku 2022 a 1,3 % v období revízneho prešetrovania).

(296)

V triede 1 čistý peňažný tok počas posudzovaného obdobia klesol z kladnej úrovne 85 miliónov EUR na zápornú úroveň 56 miliónov EUR. Návratnosť investícií sa najprv zvýšila z 1,1 % na 7,6 % a potom v období revízneho prešetrovania klesla na –14,0 %.

Tabuľka 15

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií – trieda 1

(297)

Vývoj ziskovosti v triede 2 sa počas posudzovaného obdobia najprv zlepšil od roku 2020 do roku 2021, následne klesol na 3,5 % v roku 2022 a ďalej na 2,5 % v období revízneho prešetrovania.

(298)

V triede 2 čistý peňažný tok počas posudzovaného obdobia klesol z kladnej úrovne 5,5 milióna EUR na zápornú úroveň 34,5 milióna EUR. Návratnosť investícií klesla z 15,8 % v roku 2020 na –28,0 % v období revízneho prešetrovania.

Tabuľka 16

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií – trieda 2

(299)

Trieda 3 nebola zisková počas celého posudzovaného obdobia. Počas posudzovaného obdobia sa situácia zhoršila a záporná ziskovosť vo výške –1,6 % v roku 2020 sa v období revízneho prešetrovania znížila na –3,5 %. Situácia bola ešte horšia v prípade MSP pôsobiacich v triede 3, ktorých ziskovosť sa počas posudzovaného obdobia pohybovala v rozmedzí 4,6 % a –7,0 %. Mierne „zlepšenie“ od roku 2022 do obdobia revízneho prešetrovania bolo dôkazom obmedzeného úspechu úsilia výrobného odvetvia prispôsobiť sa zložitej situácii.

(300)

V triede 3 čistý peňažný tok počas posudzovaného obdobia klesol z kladnej úrovne 5,3 milióna EUR na zápornú úroveň 4,2 milióna EUR. Návratnosť investícií bola počas celého posudzovaného obdobia záporná, pričom klesla z –5,9 % na –20,0 %.

Tabuľka 17

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií – trieda 3

(301)

Prešetrovaním sa zistilo, že výrobné odvetvie Únie ako celok vykazovalo počas roku 2021 zotavenie z minulého subvencovania. Od roku 2022 do obdobia revízneho prešetrovania došlo k zabrzdeniu tohto zotavenia.

(302)

Je to zjavné najmä na zníženej ziskovosti výrobného odvetvia Únie, strate podielu na trhu a neschopnosti zvyšovať ceny v súlade s rastúcimi nákladmi. Okrem toho sa zhoršili aj ukazovatele súvisiace so ziskovosťou, ako napríklad peňažný tok a návratnosť investícií. Toto sa pozorovalo najmä medzi výrobcami pôsobiacimi v triede 3, ktorí sú obzvlášť vystavení cenovému tlaku zo strany dovozu za nízke ceny, čo zase nepriaznivo ovplyvňuje vyššie triedy prostredníctvom obráteného kaskádového vplyvu opísaného v pôvodnom prešetrovaní (75).

(303)

Komisia na základe uvedených skutočností dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu v zmysle článku 8 ods. 5 základného nariadenia.

(304)

Výrobné odvetvie Únie stratilo počas posudzovaného obdobia svoj podiel na trhu v prospech dovozu z iných krajín, najmä z Thajska, Vietnamu, Turecka a aj z Číny.

(305)

Zhoršenie podielu výrobného odvetvia Únie na trhu bolo čiastočne spôsobené nárastom čínskeho dovozu po čiastočnom zrušení antidumpingových ciel a predovšetkým nárastom dovozu za nízke ceny z iných krajín. Dovoz za nižšie ceny sťažil výrobnému odvetviu Únie zvyšovanie svojich cien a udržanie svojho podielu na trhu v prostredí zvýšených nákladov.

(306)

Po začatí útočnej vojny Ruska proti Ukrajine sa ceny vstupných materiálov a energií výrazne zvýšili, čo viedlo k rýchlemu rastu výrobných nákladov. Zároveň sa zvýšili objemy dovozu a výrobné odvetvie Únie od roku 2022 nedokázalo preniesť zvýšenie nákladov do svojich predajných cien. Hoci sa predajné ceny od roku 2021 do obdobia revízneho prešetrovania zvýšili o 18 %, toto zvýšenie cien nebolo dostatočné na to, aby kompenzovalo zvýšenie výrobných nákladov.

(307)

V dôsledku toho Komisia tiež poznamenáva, že situácia spôsobujúca ujmu, v ktorej sa nachádza výrobné odvetvie Únie, nastala v čase, keď sa vyskytli ďalšie faktory, ako napríklad výrazné zvýšenie nákladov a podstatný nárast dovozu za nízke ceny z iných krajín, najmä z Thajska, Vietnamu a Turecka. Ako sa uvádza v odôvodneniach 248 až 252, dovoz z Thajska a Vietnamu sa podstatne zvýšil a jeho úrovne cien boli výrazne nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie.

(308)

Z tohto dôvodu Komisia dospela k záveru, že subvencovaný dovoz z Číny prispel k značnej ujme spôsobenej výrobnému odvetviu Únie počas obdobia revízneho prešetrovania; iné faktory, najmä zvýšenie nákladov a dovoz z iných krajín, však mohli spochybniť skutočný vzťah medzi subvencovaným dovozom a účinkami na výrobné odvetvie Únie. Komisia sa preto rozhodla podrobnejšie posúdiť, či by v prípade uplynutia platnosti opatrení pravdepodobne došlo k opätovnému výskytu ujmy spôsobenej subvencovaným dovozom z Číny.

(309)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Hankook tvrdila, že ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, nie je spôsobená dovozom z ČĽR. Skupina Hankook tvrdila, že čínsky dovoz nepodhodnocuje ceny výrobného odvetvia Únie v triede 3 ani v triede 1. Na podporu svojho tvrdenia skupina Hankook predložila citlivé údaje o svojich vývozných cenách a objemoch.

(310)

Komisia s týmto tvrdením nesúhlasí. Ako sa uvádza v odôvodnení 247, údaje poskytnuté skupinou Hankook nie sú dostatočné na vykonanie akejkoľvek ďalšej analýzy cenového podhodnotenia, keďže neobsahujú dostatočné informácie o iných hospodárskych subjektoch pôsobiacich v triedach 1, 2 a 3. V dôsledku toho tieto údaje nemohli vyvrátiť žiadny z výsledkov analýzy podhodnotenia, ktorú vykonala Komisia. Komisia sa preto domnieva, že predpoklad tohto tvrdenia, t. j. že v triede 1 alebo triede 3 neexistuje žiadne cenové podhodnotenie, je nesprávny, a preto sa toto tvrdenie zamieta.

(311)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Hankook takisto tvrdila, že ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, nie je spôsobená čínskym dovozom, ale pneumatikami dovážanými z iných tretích krajín.

(312)

Ako sa uvádza v odôvodnení 308, Komisia dospela k záveru, že dumpingový dovoz z Číny prispel k značnej ujme spôsobenej výrobnému odvetviu Únie, ale aj iné faktory, najmä zvýšenie nákladov a dovoz z iných krajín, mohli spochybniť skutočný vzťah medzi dumpingovým dovozom a účinkami na výrobné odvetvie Únie. Komisia sa preto domnieva, že toto tvrdenie nevyvracia uvedený záver, a preto sa zamieta.

(313)

Komisia v súlade s článkom 18 ods. 2 základného nariadenia posúdila, či by bol v prípade, ak by sa platnosť opatrení nechala uplynúť, pravdepodobný opätovný výskyt ujmy pôvodne spôsobenej subvencovaným dovozom z Číny.

(314)

V tejto súvislosti Komisia analyzovala tieto prvky: výrobnú kapacitu a voľnú kapacitu v Číne, atraktívnosť trhu Únie, vývozné ceny na trhy tretích krajín a vzťah medzi cenami v Únii a Číne, možnú absorpčnú kapacitu trhov tretích krajín, pravdepodobnú úroveň cien dovozu z Číny v prípade neexistencie antisubvenčných opatrení a ich vplyv na výrobné odvetvie Únie vrátane podhodnotenia a úrovne spôsobujúcej ujmu, ako aj nárast čínskeho dovozu po dočasnom zrušení antidumpingových ciel.

(315)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 217 až 219, v Číne existuje značná výrobná kapacita a voľná kapacita na rýchle zvýšenie vývozu na trh Únie v prípade, že by sa umožnilo uplynutie platnosti antisubvenčných opatrení. Ako sa uvádza v odôvodnení 218, dostupná nevyužitá kapacita v Číne v roku 2022 predstavuje takmer 20 miliónov kusov, čo takmer zodpovedá celkovej spotrebe na trhu EÚ.

(316)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 220 až 223, trh Únie, ktorý je druhým najväčším trhom na svete po Spojených štátoch amerických, je atraktívnym trhom z hľadiska svojich cien aj veľkosti. V roku 2023 bola cenová úroveň čínskeho vývozu do Únie v porovnaní s čínskymi priemernými vývoznými cenami do iných hlavných destinácií vrátane Spojených štátov amerických výrazne vyššia. Navyše čínsky dovoz do Únie zostal počas počiatočného prešetrovania na úrovni približne 30 % objemu dovozu, a to aj napriek platným antisubvenčným opatreniam.

(317)

Ako sa uvádza v odôvodnení 224, na väčšine trhov tretích krajín, ktoré sú významnými spotrebiteľmi pneumatík pre nákladné automobily, platia opatrenia na ochranu obchodu týkajúce sa vývozu podobného výrobku z ČĽR. Vzhľadom na uvedené sú tieto trhy pre čínskych vyvážajúcich výrobcov menej atraktívne. Toto je dodatočný prvok, ktorým sa podporuje zistenie, že súčasná výrobná kapacita ČĽR by v prípade zrušenia opatrení s najväčšou pravdepodobnosťou skončila na trhu Únie.

(318)

Ako sa uvádza v tabuľke 3, dovozné ceny z Číny do Únie predstavovali počas obdobia revízneho prešetrovania 218 EUR za kus, čo je podstatne menej než priemerná predajná cena výrobného odvetvia Únie vo výške 283 EUR za kus, ako sa uvádza v tabuľke 8, a takisto pod úrovňou výrobných nákladov výrobného odvetvia Únie vo výške 260 EUR za kus.

(319)

Je preto pravdepodobné, že bez existencie antisubvenčných ciel by čínsky dovoz významne podhodnotil ceny Únie.

(320)

Ako sa uvádza v tabuľke 2 a v odôvodnení 237, zvýšenie čínskeho dovozu bolo mimoriadne významné v roku 2022, keď Všeobecný súd čiastočne zrušil pôvodné opatrenia.

(321)

Svedčí to o tom, že čínski vyvážajúci výrobcovia majú naďalej záujem o trh Únie a v prípade zrušenia opatrení by sa dovoz pravdepodobne opäť zvýšil.

(322)

Skupina Hankook vo svojich pripomienkach týkajúcich sa začatia prešetrovania tvrdila, že dovozné trendy naznačujú, že nehrozí pokračovanie ani opätovný výskyt ujmy. Podľa skupiny Hankook by súčasný podiel čínskeho dovozu na trhu nemohol mať výrazný vplyv na budúcnosť výrobného odvetvia Únie. Skupina Hankook takisto tvrdila, že zvýšená čínska výrobná kapacita nebola vyhradená pre trh Únie, ale pre iné trhy.

(323)

Komisia s týmto názorom nesúhlasila. Hoci súčasné clá do určitej miery chránia výrobné odvetvie Únie pred subvencovaným dovozom z ČĽR, čínsky dovoz stále dokázal počas posudzovaného obdobia zvýšiť svoj podiel na trhu. Vzhľadom na úroveň čínskych cien bez cla a voľnú kapacitu, ktorá je dostupná v Číne, je pravdepodobné, že podiel čínskeho dovozu na trhu by sa v prípade uplynutia platnosti opatrení podstatne zvýšil. Takisto tvrdenie, že zvýšená čínska kapacita bola počas posudzovaného obdobia nasmerovaná najmä na iné trhy, nebolo podložené. Aj keby bolo správne, Komisia sa domnieva, že trh Únie zostane atraktívny pre čínsky dovoz.

(324)

Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté.

(325)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Hankook tvrdila, že neexistujú dostatočné dôkazy o pravdepodobnosti opätovného výskytu ujmy. Skupina Hankook konkrétne tvrdila, že zvýšenie dovozu v roku 2022 nemôže byť spájaný s čiastočným zrušením opatrení v roku 2022 a nenaznačuje správanie čínskych vyvážajúcich výrobcov. Skupina Hankook takisto tvrdila, že v triede 3 nedošlo k podhodnoteniu cien, že čínski výrobcovia by skôr zvýšili svoje zisky než znížili svoje ceny, ak by sa platnosť opatrení nechala uplynúť, a že vzhľadom na to, že trh Únie predstavoval len 4 % celkového objemu čínskeho vývozu, trh Únie nemožno považovať za atraktívny.

(326)

Komisia s uvedenými tvrdeniami nesúhlasila. Po prvé, čiastočné zrušenie opatrení Všeobecným súdom vyslalo trhu signál o možnosti čiastočného zrušenia a následného vrátenia ciel, čím sa dovozy stali potenciálne atraktívnejšími. Po druhé, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 247 a 310, predpoklad, že v triede 3 neexistuje cenové podhodnotenie, z ktorého tvrdenie vychádza, je nesprávny. Po tretie, skupina Hankook nepredložila žiadne dôkazy na podporu svojho tvrdenia, že čínski výrobcovia by skôr zvýšili svoje zisky než znížili svoje ceny, ak by sa platnosť opatrení nechala uplynúť. A napokon, súčasná úroveň čínskeho vývozu do Únie počas uplatňovania ciel nemôže spochybniť skutočnosť, že trh Únie zostáva atraktívnym z dôvodov uvedených v odôvodneniach 220 až 223 a v odôvodnení 316. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(327)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne malo za následok výrazné zvýšenie subvencovaného dovozu z Číny pri úrovniach cien spôsobujúcich ujmu, čo by ešte zhoršilo nepriaznivú situáciu výrobného odvetvia Únie.

(328)

V súlade s článkom 31 základného nariadenia Komisia preskúmala, či by zachovanie existujúcich antisubvenčných opatrení bolo v rozpore so záujmom Únie ako celku. Určenie záujmu Únie bolo založené na vyhodnotení všetkých jednotlivých dotknutých záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a koncových používateľov.

(329)

Výrobcovia z Únie, ktorí predstavujú viac než 25 % objemu výroby v Únii, pri prešetrovaní spolupracovali.

(330)

Z prešetrovania vyplynulo, že výrobné odvetvie Únie bolo v zraniteľnej situácii, v ktorej nedokázalo plne preniesť zvýšenie nákladov do svojich predajných cien, a jeho ziskové rozpätia sa znížili.

(331)

Komisia konštatuje, že vzhľadom na to, že výrobné odvetvie Únie už trpí ujmou a v prípade uplynutia platnosti opatrení existuje vysoká pravdepodobnosť zvýšenia subvencovaného dovozu z Číny pri úrovniach cien spôsobujúcich ujmu, viedlo by to k zvýšeniu cenového tlaku na trhu Únie a k ďalšiemu zhoršeniu ujmy, ktorú výrobné odvetvie Únie trpí.

(332)

Pokračovanie opatrení je preto jednoznačne v záujme výrobného odvetvia Únie.

(333)

V rámci prešetrovania nespolupracovali žiadni dovozcovia ani používatelia.

(334)

Pri pôvodnom prešetrovaní sa dospelo k záveru, že hoci opatrenia neboli v záujme dovozcov, ktorí sa spoliehajú prevažne na dovoz veľmi lacných pneumatík z Číny, dovozcovia so širším portfóliom pravdepodobne nebudú vážne zasiahnutí obnovou spravodlivej hospodárskej súťaže.

(335)

Keďže neexistujú nové dôkazy, Komisia podobne ako v pôvodnom prešetrovaní dospela k záveru, že pokračovanie opatrení neovplyvní dovozcov ani používateľov významnou mierou.

(336)

V pôvodnom prešetrovaní sa zistilo, že opatrenia na ochranu výrobcov „prémiových“ pneumatík vo výrobnom odvetví Únie, ktorí vyrábajú nové pneumatiky vysokej kvality navrhnuté tak, aby mali dlhý životný cyklus a aby ich bolo možné protektorovať, a takisto na ochranu výrobcov protektorovaných pneumatík pôsobiacich na trhu s pneumatikami triedy 3 sú v záujme politiky Únie zameranej na zníženie množstva odpadu a udržateľné nakladanie so surovinami. Okrem toho, vzhľadom na to, že v odvetví protektorovania pôsobia väčšinou MSP, uloženie týchto opatrení by bolo aj v súlade s dôležitým cieľom Komisie zameraným na podporu MSP (76) .

(337)

V pôvodnom prešetrovaní dodávatelia behúňov predložili podania na podporu uloženia antisubvenčných opatrení, pričom tvrdili, že takéto opatrenia sú nevyhnutné na to, aby odvetvie protektorovania prežilo, a uviedli, že bez činností súvisiacich s protektorovaním bude ich podnikanie vážne ovplyvnené. Komisia následne dospela k záveru, že opatrenia budú v záujme dodávateľov behúňov.

(338)

Keďže neboli predložené nové dôkazy, Komisia dospela k záveru, že podobne ako v pôvodnom prešetrovaní opatrenia budú v záujme dodávateľov behúňov.

(339)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody podľa článku 31 základného nariadenia, pre ktoré by nebolo v záujme Únie zachovať existujúce opatrenia na dovoz pneumatík s pôvodom v Čínskej ľudovej republike.

(340)

Na základe záverov Komisie v súvislosti s pokračovaním subvencovania, opätovným výskytom ujmy a záujmom Únie by sa antisubvenčné opatrenia týkajúce pneumatík z Číny mali zachovať.

(341)

S cieľom minimalizovať riziko obchádzania súvisiace s rozdielom v colných sadzbách je potrebné prijať osobitné opatrenia, ktorými sa zabezpečí uplatňovanie individuálnych antisubvenčných ciel. Uloženie individuálneho vyrovnávacieho cla sa uplatňuje len po predložení platnej obchodnej faktúry colným orgánom členských štátov. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia. Až do predloženia takejto faktúry by mal dovoz podliehať vyrovnávaciemu clu uplatniteľnému na „všetky ostatné spoločnosti“.

(342)

Hoci je predloženie tejto faktúry nevyhnutné na to, aby colné orgány členských štátov mohli na dovoz uplatňovať individuálne sadzby vyrovnávacieho cla, nejde o jediný prvok, ktorý majú zohľadňovať. Colné orgány členských štátov totiž aj v prípade, že sa tovar predkladá s faktúrou spĺňajúcou všetky požiadavky stanovené v článku [1 ods. 3] tohto nariadenia, musia vykonať svoje zvyčajné kontroly a môžu si podobne ako vo všetkých ostatných prípadoch vyžiadať ďalšie doklady (prepravné doklady atď.), aby mohli overiť správnosť údajov uvedených vo vyhlásení a zabezpečiť, že následné uplatnenie nižšej colnej sadzby je odôvodnené v súlade s colnými predpismi.

(343)

Ak by sa po uložení príslušných opatrení výrazne zvýšil objem vývozu jednej zo spoločností, na ktoré sa vzťahujú nižšie individuálne colné sadzby, takéto zvýšenie objemu by sa mohlo samo osebe považovať za zmenu v štruktúre obchodu v dôsledku uloženia opatrení v zmysle článku 23 ods. 3 základného nariadenia. Za takýchto okolností a za predpokladu splnenia podmienok sa môže začať prešetrovanie obchádzania opatrení. V tomto prešetrovaní sa môže okrem iného preskúmať potreba odňatia individuálnych colných sadzieb a následného uloženia cla pre celú krajinu.

(344)

Individuálne sadzby vyrovnávacieho cla pre jednotlivé spoločnosti uvedené v tomto nariadení sú uplatniteľné výlučne na dovoz prešetrovaného výrobku s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, ktorý vyrábajú vymenované právnické osoby. Na dovoz prešetrovaného výrobku vyrobeného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s osobitne uvedenými subjektmi, by sa mala uplatňovať sadzba cla vzťahujúca sa na „všetky ostatné spoločnosti“. Nemala by sa na ne uplatňovať žiadna z individuálnych sadzieb vyrovnávacieho cla.

(345)

Ak spoločnosť následne zmení názov svojho subjektu, môže požiadať o uplatňovanie týchto individuálnych sadzieb vyrovnávacieho cla. Táto žiadosť musí byť adresovaná Komisii (77). Žiadosť musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré umožnia preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, v Úradnom vestníku Európskej únie sa uverejní nariadenie o zmene názvu.

(346)

Všetky zainteresované strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, o ktoré sa opieral zámer odporučiť zachovanie existujúcich opatrení. Po poskytnutí týchto informácií im takisto bola poskytnutá lehota na predloženie stanovísk.

(347)

Podľa článku 109 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2024/2509 (78), ak sa má vrátiť suma v dôsledku rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, sadzbou úroku, ktorý sa má zaplatiť, by mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca.

(348)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 25 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1037 (79),