1974L0483 — SK — 01.01.2007 — 006.001


Tento dokument slúži čisto na potrebu dokumentácie a inštitúcie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah

►B

SMERNICA RADY

zo 17. septembra 1974

o aproximácii právnych predpisov členských štátov o vonkajších výčnelkoch motorových vozidiel

(74/483/EHS)

(Ú. v. ES L 266, 2.10.1974, p.4)

Zmenené a doplnené:

 

 

Úradný vestník

  No

page

date

►M1

SMERNICA KOMISIE 79/488/EHS z 18. apríla 1979,

  L 128

1

26.5.1979

►M2

SMERNICA RADY 87/354/EHS z 25. júna 1987,

  L 192

43

11.7.1987

►M3

SMERNICA RADY 2006/96/ES z 20. novembra 2006,

  L 363

81

20.12.2006


Zmenené a doplnené:

►A1

  L 302

23

15.11.1985

►A2

Akt o pristúpení Rakúska, Švédska a Fínska

  C 241

21

29.8.1994

►A3

Akt o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia

  L 236

33

23.9.2003




▼B

SMERNICA RADY

zo 17. septembra 1974

o aproximácii právnych predpisov členských štátov o vonkajších výčnelkoch motorových vozidiel

(74/483/EHS)



RADA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva a najmä na jej článok 100;

so zreteľom na návrh Komisie;

so zreteľom na stanovisko Zhromaždenia ( 1 );

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru;

keďže technické požiadavky, ktoré musia motorové vozidlá spĺňať podľa vnútroštátneho práva, sa vzťahujú okrem iného aj na vonkajšie výčnelky;

keďže sa tieto požiadavky navzájom medzi členskými štátmi líšia; keďže je vzhľadom na to nevyhnutné, aby všetky členské štáty prijali rovnaké požiadavky buď ako dodatok, alebo ako náhradu ich už existujúcich pravidiel na účel uplatnenia pre každý typ vozidla postup EHS typového schvaľovania, ktorý bol predmetom smernice Rady č. 70/156/EHS ( 2 ) zo 6. februára 1976 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o typovom schválení motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel;

keďže je žiadúce prijať určité technické požiadavky prijaté Európskou hospodárskou komisiou v jej nariadení č. 26 („Jednotné ustanovenia pre homologizáciu vozidiel z hľadiska ich vonkajších výčnelkov“) ( 3 )pripojenom k Dohode o prijatí jednotných podmienok pre homologizáciu (overovanie zhodnosti) a o vzájomnom uznávaní homologizácie výstroja a súčastí motorových vozidiel;

keďže sa tieto požiadavky uplatňujú na vozidlá kategórie M1 (medzinárodná klasifikácia motorových vozidiel je uvedená v smernici č. 70/156/EHS);

keďže zbližovanie vnútroštátneho práva týkajúceho sa motorových vozidiel v sebe zahŕňa vzájomné uznávanie kontrol vykonaných členskými štátmi na základe spoločných požiadaviek; keďže taký systém musí byť v záujme hladkého fungovania uplatňovaný všetkými členskými štátmi s účinnosťou od toho istého dátumu,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:



Článok 1

Na účely tejto smernice „vozidlo“ znamená akékoľvek motorové vozidlo triedy M1 (definované v prílohe I smernice 70/156/EHS) určené na prevádzku na ceste s najmenej štyrmi kolesami a s maximálnou konštrukčnou rýchlosťou presahujúcou 25 & ;km/hod.

▼M1

Článok 2

Žiadny členský štát nemôže z dôvodov týkajúcich sa vonkajších výčnelkov odmietnuť udeliť EHS typové schválenie, alebo národné typové schválenie motorového vozidla, alebo nosičov batožiny, nosičov lyží alebo rádiových prijímacích alebo vysielacích antén považovaných za samostatné technické jednotky, ak:

— vozidlo vyhovuje ustanoveniam príloh I a II vzhľadom na vonkajšie výčnelky,

— nosiče batožiny, nosiče lyží a rádiové antény pre príjem alebo vysielanie považované za samostatné technické jednotky v zmysle článku 9a smernice 70/156/EHS, sú v súlade s ustanoveniami prílohy I.

Článok 3

1.  Žiadny členský štát nemôže z dôvodov týkajúcich sa vonkajších výčnelkov odmietnuť registráciu alebo zakázať predaj, uvedenie do prevádzky alebo používanie akéhokoľvek vozidla, za predpokladu, že vonkajšie výčnelky sú v súlade s požiadavkami príloh I a II.

2.  Žiadny členský štát nemôže z dôvodov týkajúcich sa vonkajších výčnelkov zakázať umiestnenie na trhu akýchkoľvek nosičov batožiny, nosičov lyží alebo rádiových prijímacích alebo vysielacích antén, považovaných za samostatné technické jednotky v zmysle článku 9a smernice 70/156/EHS, ak sa zhodujú a typom, ktorému bolo udelené typové schválenie v zmysle článku 2.

Článok 4

Členský štát, ktorý udelil typové schválenie, prijme nevyhnutné opatrenia k zabezpečeniu jeho informovanosti o akejkoľvek modifikácii časti alebo charakteristiky, uvedenej v bode 2.2 prílohy I. Príslušné orgány tohto členského štátu určia, či je potrebné vykonať nové testy u modifikovaného typu vozidla a vystaviť nový protokol. Kde také testy odhalia nedostatky v plnení požiadaviek tejto smernice, modifikácia nebude schválená.

▼B

Článok 5

Modifikácie, ktoré sú nevyhnutné k prispôsobeniu ustanovení príloh I, II a III k technickému pokroku, sa prijmú v súlade s postupom stanoveným v článku 13 smernice 70/156/EHS.

Článok 6

1.  Členské štáty do 1. júna 1975 prijmú a zverejnia opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou a budú o tom ihneď informovať Komisiu.

Použijú tieto predpisy od 1. októbra 1975.

2.  Po oznámení tejto smernice členské štáty zabezpečia, aby akékoľvek návrhy zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení, ktoré zamýšľajú prijať v oblasti, na ktorú sa vzťahuje táto smernica, boli oznámené Komisii v dobe dostatočnej na to, aby Komisia mohla predložiť svoje pripomienky.

Článok 7

Táto smernica je adresovaná členským štátom.




PRÍLOHA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA, DEFINÍCIE, ŽIADOSŤ O EHS TYPOVÉ SCHVÁLENIE, EHS TYPOVÉ SCHVÁLENIE, VŠEOBECNÉ ŠPECIFIKÁCIE, ZVLÁŠTNE ŠPECIFIKÁCIE, POSÚDENIE ZHODY VÝROBKU S CERTIFIKOVANÝM TYPOM VÝROBKU

1.   VŠEOBECNÉ

▼M1

1.1

Ustanovenia tejto prílohy neplatia pre vonkajšie spätné zrkadlá alebo pre guľu ťažného zariadenia.

▼B

1.2

Účelom týchto ustanovení je znížiť riziko alebo závažnosť zranenia osoby pri náraze karosérie alebo keď sa po karosérii telo šmýka v prípade kolízie. ►M1  Platí to, keď vozidlo stojí ako aj keď je v pohybe. ◄

2.   DEFINÍCIE

Na účely tejto smernice:

2.1

„Typové schválenie vozidla“ znamená schválenie typu vozidla vzhľadom na jeho vonkajšie výčnelky.

2.2

„Typ vozidla vzhľadom na jeho vonkajšie výčnelky“ znamená kategóriu motorových vozidiel, ktoré sa navzájom nelíšia v takých zásadných hľadiskách ako je tvar alebo materiály vonkajšieho povrchu.

▼M1

2.3

„Vonkajší povrch“ znamená vonkajšok vozidla, vrátane kapoty, veko batožinového priestoru, dverí, blatníkov, strechy, zariadení pre osvetlenie a svetelnú signalizáciu a viditeľných výstužných komponentov.

2.4

„Podlahová čiara“ znamená čiaru stanovenú takto:

okolo naloženého vozidla sa postupne posunuje kužeľ s vertikálnou osou, ktorého výška nie je stanovená, a s polovičným uhlom 30° tak, že sa dotýka stále a pokiaľ možno čo najnižšie, vonkajšieho povrchu vozidla. Podlahová čiara je geometrickou stopou týchto bodov dotyku. Pri určení podlahovej čiary sa neberú do úvahy podpery pre zdvihák, výfukové potrubie alebo kolesá. Predpokladá sa, že medzery podbehov kolies sú vyplnené imaginárnym povrchom tvoriacim plynulé pokračovanie okolitého vonkajšieho povrchu. Pri určení podlahovej čiary sa berú do úvahy nárazníky na oboch koncoch vozidla. V závislosti na konkrétnom vozidle, môže stopa čiary prebiehať na najkrajnejšej časti nárazníka, alebo na paneli karosérie pod nárazníkom. Kde sa vyskytnú súčasne dva alebo viac bodov styku, k určeniu podlahovej čiary sa použije nižší bod styku.

2.5

„Polomer zakrivenia“ znamená polomer oblúku kružnice, ktorý sa čo najtesnejšie približuje k zaoblenému tvaru uvažovaného komponentu.

▼M1

2.6

„Naložené vozidlo“ znamená vozidlo naložené na jeho maximálne prípustnú technickú hmotnosť. Vozidlá vybavené hydropneumatickým, hydraulickým alebo pneumatickým zavesením alebo zariadením pre automatické vyrovnávanie podľa nákladu, sa testujú s vozidlom v najnepriaznivejšom normálnom prevádzkovom stave špecifikovanom výrobcom.

2.7

„Vonkajší okraj“ vozidla znamená, vo vzťahu k bokom vozidla, rovinu rovnobežnú so strednou pozdĺžnou rovinou vozidla, dotýkajúcu sa jeho vonkajšieho bočného okraja a vo vzťahu k prednému a zadnému koncu, kolmú priečnu rovinu vozidla, dotýkajúcu sa jeho vonkajšieho predného a zadného okraja, neberie sa do úvahy vyčnievanie:

2.7.1

pneumatík blízko ich styku s vozovkou a prípojky pre meranie tlaku pneumatík;

2.7.2

akékoľvek protišmykové zariadenie, ktoré môže byť montované na kolesá;

2.7.3

spätné zrkadlá;

2.7.4

bočné smerové svetlá, doplnkové obrysové svetlá, predné a zadné obrysové svetlá a parkovacie svetlá;

2.7.5

vo vzťahu k prednému a zadnému koncu časti, montované na nárazníkoch, ťažných zariadeniach a výfukových potrubiach;

2.8

„Rozmer vyčnievania“ komponentu montovaného na paneli znamená rozmer stanovený metódou popísanou v prílohe II, bod 2.

2.9

„Nominálna čiara panelu“ znamená čiaru prechádzajúcu dvoma bodmi reprezentovanými polohou stredu gule, keď jej povrch sa prvý a posledný krát dotýka komponentu počas meracieho postupu popísaného v prílohe II, bod 2.2.

▼M1

3.   ŽIADOSŤ O EHS TYPOVÉ SCHVÁLENIE

3.1   Žiadosť o EHS typové schválenie typu vozidla vzhľadom na jeho vonkajšie výčnelky

3.1.1

Žiadosť o EHS typové schválenie typu vozidla vzhľadom na jeho vonkajšie výčnelky predloží výrobca vozidla alebo jeho oprávnený zástupca.

3.1.2

K žiadosti majú byť priložené trojmo vyhotovené uvedené dokumenty:

3.1.2.1

fotografie prednej, zadnej a bočných častí vozidla, zhotovené pod uhlom 30° až 45° k vertikálnej pozdĺžnej rovine vozidla;

3.1.2.2

výkresy nárazníkov;

3.1.2.3

kde je to vhodné, výkresy špecifických vonkajších výčnelkov a ak je to potrebné, niektorých rezov vonkajšieho povrchu uvedených v bode 6.9.1.

3.1.3

Technickej službe zodpovednej za typové schvaľovanie sa predvedie vozidlo zastupujúce typ vozidla, ktorý má byť schválený. Na žiadosť technickej služby sa tiež predložia špecifické komponenty alebo vzorky použitých materiálov.

3.2   Žiadosť o EHS typové schválenie nosičov batožiny, nosičov lyží alebo rádiových prijímacích alebo vysielacích antén považovaných za samostatné technické jednotky

3.2.1

Žiadosť o EHS typové schválenie nosičov batožiny, nosičov lyží alebo rádiových prijímacích alebo vysielacích antén považovaných za samostatné technické jednotky v zmysle článku 9a smernice 70/156/EHS, predloží výrobca vozidla alebo výrobca horeuvedených samostatných technických jednotiek, alebo ich oprávnený zástupca.

3.2.2

Pre každý typ ktoréhokoľvek zo zariadení uvedených v bode 3.2.1, sa k žiadosti priložia:

3.2.2.1

tri kópie dokumentov špecifikujúcich technické charakteristiky samostatnej technickej jednotky a návod k montáži dodané s každou predanou samostatnou technickou jednotkou;

3.2.2.2

vzorka typu samostatnej technickej jednotky. Ak zodpovedný orgán usúdi, že je to potrebné, môže požadovať ďalšiu vzorku. Vzorky majú byť zreteľne a nezmazateľne označené značkou špecifikovanou v článku 9a os. 3 smernice 70/156/EHS. Pokiaľ sa týka nosičov batožiny a lyží, vypracujú sa opatrenia na následné dodatočné uvedenie typového schvaľovacieho čísla EHS. Pred typovým schvaľovacím číslom sa uvedie medzinárodné registračné písmeno(á) štátu, ktorý také schválenie udeľuje ►A1   ( 4 ) ◄ .

▼B

4.   EHS TYPOVÉ SCHVÁLENIE

(4.1)

(4.2)

(4.3)

(4.4)

(4.4.1)

(4.4.2)

(4.5)

4.6

K osvedčeniu o EHS typovom schválení sa pripojí formulár zodpovedajúci modelu v prílohe II.

▼M1

4.6.1

Keď je schválenie udelené na základe žiadosti podľa bodu 3.1, priloží sa k osvedčeniu o typovom schválení formulár zodpovedajúci vzoru v prílohe III.

4.6.2

Keď je schválenie udelené na základe žiadosti podľa bodu 3.2, vydá sa formulár zodpovedajúci vzoru v prílohe IV.

4.6.3

Keď je v žiadosti podľa bodu 3.1 odkaz na formulár typu uvedeného v prílohe IV, rozsah testu vozidla sa obmedzí podľa toho len na vonkajšie výčnelky. V takých prípadoch sa k osvedčeniu o typovom schválení vozidla priloží kópia osvedčenia o typovom schválení samostatnej technickej jednotky.

▼B

5.   VŠEOBECNÉ ŠPECIFIKÁCIE

5.1

Ustanovenia tejto prílohy neplatia pre tie časti vonkajšieho povrchu, ktoré v podmienkach naloženého vozidla, so všetkými dverami, oknami a prístupovými vekami zatvorenými, sú buď:

5.1.1

vo výške viac než 2& ;m; alebo

5.1.2

nižšie než podlahová čiara; alebo

▼M1

5.1.3

umiestnené tak, že v statickom stave ako aj v činnosti, sa ich nemožno dotknúť guľou o priemere 100 mm.

▼B

5.2

Vonkajší povrch vozidla nemá vykazovať smerom von akékoľvek zašpicatené alebo ostré časti alebo akékoľvek výčnelky takého tvaru, rozmerov, smeru alebo tvrdosti, ktoré by mohli pravdepodobne zvýšiť riziko alebo vážnosť telesného poranenia osoby pri náraze karosérie alebo keď sa po karosérii telo šmýka v prípade kolízie.

5.3

Vonkajší povrch vozidiel nemá vykazovať smerom von akékoľvek časti, ktoré by mohli zachytiť chodcov, cyklistov alebo motocyklistov.

▼M1

5.4

Žiadna vyčnievajúca časť vonkajšieho povrchu nesmie mať polomer zakrivenia menší než 2,5 mm. Táto požiadavka neplatí pre časti vonkajšieho povrchu, ktoré vyčnievajú menej než 5 mm, ale hrany takých častí smerujúce von majú byť otupené, s výnimkou častí vyčnievajúcich menej než 1,5 mm.

▼B

5.5

Vyčnievajúce časti vonkajšieho povrchu vyrobené z materiálu s tvrdosťou nepresahujúcou 60 Shore A, môžu mať polomer zakrivenia menší než 2,5 mm. ►M1  Meranie tvrdosti sa vykoná na komponente namontovanom na vozidle. Kde je nemožné vykonať meranie tvrdosti postupom Shore A, pre vyhodnotenie sa použijú porovnateľné merania. ◄

▼M1

5.6

Ustanovenia bodov 5.1 až 5.5 platia navyše k zvláštnym špecifikáciám bodu 6, ak nie je výslovne stanovené inak.

▼B

6.   ZVLÁŠTNA ŠPECIFIKÁCIA

6.1   Ozdoby

6.1.1

Prijaté ozdoby, ktoré vyčnievajú viac než 10 mm z ich podkladu sa zatlačia, oddelia alebo ohnú silou 10 daN pôsobiacou na ich najviac vyčnievajúci bod v ktoromkoľvek smere v rovine približne rovnobežnej s povrchom, na ktorý sú namontované. Tieto ustanovenia neplatia pre ozdoby na mriežkach chladiča, pre ktoré platia len všeobecné požiadavky bodu 5. ►M1  K aplikácii sily 10 daN sa použije plocho zakončené baranidlo s priemerom maximálne 50 mm. Keď to nie je možné použije sa ekvivalentná metóda. Po zatlačení, oddelení alebo ohnutí ozdôb nesmú zostávajúce výčnelky vyčnievať viac než 10 mm. Tieto výčnelky majú v každom prípade spĺňať ustanovenia bodu 5.2. Ak je ozdoba montovaná na podklade, tento podklad sa považuje za súčasť ozdoby a nie za nosný povrch. ◄

6.1.2

Pre ochranné pásy alebo kryty na vonkajšom povrchu neplatia požiadavky bodu 6.1.1 vyššie. Majú byť však pevne pripevnené k vozidlu.

▼M1 —————

▼B

6.2   Svetlomety

6.2.1

Vyčnievajúce clony a obruby sú na svetlometoch povolené za predpokladu, že ich vyčnievanie merané vo vzťahu k vonkajšiemu priehľadnému povrchu svetlometu nepresiahne 30 mm a ich polomer zakrivenia je všade najmenej 2,5 mm. ►M1  V prípade svetlometu montovaného za doplnkový priehľadný povrch, meria sa výčnelok z najzadnejšieho priehľadného povrchu. Výčnelky sa určia podľa metódy popísanej v bode 3 prílohy II. ◄

6.2.2

Zasúvateľné svetlomety majú spĺňať požiadavky bodu 6.2.1 vyššie v prevádzkovej aj zakrytej polohe.

▼M1

6.2.3

Ustanovenia bodu 6.2.1 neplatia pre svetlomety, ktoré sú zapustené do karosérie, alebo ktoré sú karosériou prekryté, ak táto spĺňa požiadavky bodu 6.9.1.

▼B

6.3   Mriežky a medzery

▼M1

6.3.1

Požiadavky bodu 5.4 neplatia pre medzery medzi pevnými alebo pohyblivými prvkami, vrátane prvkov tvoriacich časť mriežok pre vstup alebo výstup vzduchu a mriežok chladiča za predpokladu, že vzdialenosť medzi po sebe idúcimi prvkami nepresiahne 40 mm a za predpokladu, že mriežky a medzery majú funkčný účel. Pre medzery medzi 40 mm a 25 mm majú byť polomery zakrivenia rovné 1 mm alebo väčšie. Ak je však vzdialenosť medzi dvomi po sebe idúcimi prvkami rovná alebo menšia než 25 mm polomery zakrivenia vonkajších plôch prvkov majú byť najmenej 0,5 mm. Vzdialenosti medzi dvomi po sebe idúcimi prvkami mriežok a medzier sa stanoví podľa metódy popísanej v bode 4 prílohy II.

▼B

6.3.2

Styk prednej plochy s bočnými plochami každého prvku tvoriaceho mriežku alebo medzeru má byť otupený.

6.4   Stierače predného okna

▼M1

6.4.1

Zariadenia stierača predného okna majú byť také, že hriadeľ stierača je vybavený ochranným puzdrom, ktoré má polomer zakrivenia zhodný s požiadavkami bodu 5.4 a koncovú povrchovú plochu minimálne 150 mm2. V prípade okrúhlych viečok, tieto majú mať priemet vyčnievajúcej plochy minimálne 150 mm2, meranú maximálne 6,5 mm od najviac vyčnievajúceho bodu. Tieto požiadavky majú tiež spĺňať stierače zadných okien a stierače svetlometov.

6.4.2

Bod 5.4 neplatí pre stieracie lišty alebo pre akékoľvek nosné konštrukčné diely. Tieto jednotky však musia byť vyrobené tak, aby nemali žiadne ostré, zašpicatené alebo rezné hrany.

▼B

6.5   Nárazníky

▼M1

6.5.1

Konce nárazníkov majú byť zahnuté do vnútra k vonkajšiemu povrchu, aby znížili riziko zachytenia. Táto požiadavka sa považuje za splnenú, ak je nárazník zapustený alebo integrovaný s karosériou, alebo koniec nárazníka je zahnutý dovnútra tak, že sa ho nie je možné dotknúť guľou o priemere 100 mm a medzera medzi koncom nárazníka a karosériou, ktorá ho obklopuje, nepresiahne 20 mm.

▼B

6.5.2

Komponenty nárazníka majú byť konštruované tak, aby všetky pevné časti povrchu smerujúce von mali minimálny polomer zakrivenia 5 mm.

▼M1

6.5.3

Požiadavka bodu 6.5.2 neplatí pre časti na nárazníku alebo vložky nárazníkov, ktoré vyčnievajú menej než 5 mm, a pre kryt spojov a trysky ostrekovačov svetlometov; von smerujúce hrany takých častí majú byť však otupené, okrem častí, ktoré vyčnievajú menej než 1,5 mm.

▼M1

6.6   Kľučky, závesy a tlačidlá dverí, batožinových priestorov a viek; plniace hrdlá a viečka palivovej nádrže

6.6.1

Výčnelky nesmú presahovať 40 mm v prípade dverí alebo držadiel batožinového priestoru a 30 mm vo všetkých ostatných prípadoch.

6.6.2

Ak kľučky bočných dverí treba pri otváraní otáčať, majú spĺňať jednu alebo druhú z nasledovných požiadaviek:

6.6.2.1

V prípade kľučiek, ktoré sa otáčajú rovnobežne s rovinou dverí, má otvorený koniec takých kľučiek smerovať dozadu. Koniec takých kľučiek má byť obrátený dozadu smerom k rovine dverí a zamontovaný do ochranného prvku alebo má byť zapustený do vybrania.

6.6.2.2

Kľučky, ktoré sa otáčajú smerom von v ktoromkoľvek smere, ktorý nie je rovnobežný s rovinou dverí, ak sú v uzavretej polohe majú byť obklopené ochranným prvkom alebo byť zapustené. Otvorený koniec má smerovať buď dozadu alebo dolu.

Kľučky, ktoré nespĺňajú poslednú podmienku môžu byť napriek tomu schválené ak:

— majú nezávislý vratný mechanizmus,

— ak vratný mechanizmus zlyhá, nemôžu vyčnievať viac než 15 mm,

— v takej otvorenej polohe vyhovujú ustanoveniam bodu 5.4, a

— ich koncová povrchová plocha meraná maximálne 6,5 mm od najviac vyčnievajúceho bodu, nie je menšia než 150 mm2.

6.7   Kolesá, matice kolies, kryty hláv a disky kolies

▼B

6.7.1

Neplatia požiadavky bodu 5.4.

▼M1

6.7.2

Kolesá, matice kolesa, kryty hláv a disky kolies nemajú vykazovať žiadne zašpicatené alebo ostré výčnelky, ktoré siahajú za vonkajšiu rovinu ráfika kolesa. Krídlové matice nie sú prípustné.

▼B

6.7.3

Keď sa vozidlo pohybuje v priamom smere, žiadna časť kolies okrem pneumatík situovaná nad horizontálnou rovinou prechádzajúcou cez ich os otáčania nemá vyčnievať za vertikálny priemet vonkajšieho povrchu konštrukcie vo vodorovnej rovine. Ak je to však funkčnými požiadavkami zdôvodnené, disky kolies, ktoré kryjú koleso a matice a hlavy kolesa môžu vyčnievať za vertikálnym priemetom vonkajšieho povrchu alebo konštrukcie pod podmienkou, že polomer zakrivenia vyčnievajúcej časti povrchu je minimálne 30 mm a že toto vyčnievanie za vertikálny priemet vonkajšieho povrchu alebo konštrukcie v žiadnom prípade nepresahuje 30 mm.

6.8   Hrany plechov

6.8.1

Hrany plechov ako sú hrany odkvapov a koľajničiek posuvných dverí sú povolené len pod podmienkou, že sú ohnuté späť alebo sú vybavené krytom spĺňajúcim požiadavky tej prílohy, ktoré preň platia. ►M1  Nechránená hrana sa považuje za zahnutú smerom späť, ak je zahnutá späť približne o 180°, alebo ak je zahnutá smerom ku karosérii takým spôsobom, že sa jej nemôže dotknúť guľa o priemere 100 mm. ◄

6.9   Panely karosérie

6.9.1

Záhyby na paneloch karosérie môžu mať polomer zakrivenia menší než 2,5 mm za predpokladu, že tento polomer nie je menší než jedna desatina výšky „H“ výčnelku meraného v súlade s metódou popísanou ►M1  v prílohe II, bod 1. ◄

6.10   Bočné vzduchové alebo dažďové deflektory

6.10.1

Bočné deflektory majú mať polomer zakrivenia minimálne 1 mm na hranách, ktoré môžu smerovať von.

▼M1

6.11   Podpery zdviháku a výfukové trúbky

6.11.1

Podpery zdviháku a výfukové trúbky nemajú vyčnievať viac než 10 mm za vertikálny priemet podlahovej čiary ležiacej vertikálne nad ňou. Ako výnimka z tejto požiadavky, môže výfuková trúbka vyčnievať viac než 10 mm za vertikálnym priemetom podlahovej čiary, pokiaľ je zakončená zaoblenými hranami, ktorých minimálny polomer zakrivenia je 2,5 mm.

▼M1

6.12   Klapky vstupu a výstupu vzduchu

6.12.1

Klapky vstupu a výstupu vzduchu majú spĺňať požiadavky bodov 5.2, 5.3 a 5.4 vo všetkých polohách používania.

6.13   Strecha

6.13.1

Otváracie strechy sa uvažujú len v uzavretej polohe.

6.13.2

Vozidlá kabriolety sa skúšajú so strechou v oboch polohách, zdvihnutej i spustenej.

6.13.2.1

So spustenou strechou sa nevykoná žiadna skúška vo vnútri imaginárneho povrchu tvoreného strechou v zdvihnutej polohe.

6.13.2.2

Keď je kryt pre vzpery poskladanej strechy štandardným vybavením, skúška sa vykoná s krytom v jeho funkčnej polohe.

6.14   Okná

6.14.1

Okná, ktoré sa pohybujú smerom von od vonkajšieho povrchu vozidla, majú byť v súlade vo všetkých polohách s týmito ustanoveniami:

6.14.1.1

dopredu nesmú smerovať žiadne nechránené hrany;

6.14.1.2

žiadna časť okna nesmie vyčnievať za najvonkajší okraj vozidla.

6.15   Konzoly registračnej tabuľky

6.15.1

Nosné konzoly, ktoré zabezpečí výrobca vozidla pre registračnú tabuľku, majú vyhovovať požiadavkám bodu 5.4 tejto prílohy, ak sa ich je možné dotknúť guľou o priemere 100 mm, keď je registračná tabuľka namontovaná v súlade s doporučením výrobcu.

6.16   Nosiče batožiny a lyží

6.16.1

Nosiče batožiny a lyží majú byť pripevnené k vozidlu tak, že aspoň v jednom smere existuje formované stykové spojenie a že môžu byť prenášané horizontálne, pozdĺžne a priečne sily, ktoré sú rovné aspoň vertikálnej nosnosti nosiča, ako je špecifikované jeho výrobcom. Pre test nosiča batožiny alebo lyží pripevneného k vozidlu podľa návodu výrobcu, nemá byť testovacie zaťaženie použité len v jednom bode.

6.16.2

Plochy, ktorých sa po namontovaní nosiča môže dotknúť guľa o priemere 165 mm, nesmú mať časti s polomerom zakrivenia menším než 2,5 mm, pokiaľ sa nemôžu uplatniť ustanovenia bodu 6.3.

6.16.3

Upevňovacie prvky ako sú skrutky, ktoré sú uťahované alebo uvoľňované bez náradia, nemajú vyčnievať viac než 40 mm za povrchy uvedené v bode 6.16.2, vyčnievanie sa stanoví podľa metódy predpísanej v prílohe II, bod 2, ale s použitím gule o priemere 165 mm v prípadoch, kde sa použije metóda predpísaná v bode 2.2 tejto prílohy.

6.17   Rádiové antény pre príjem a vysielanie

6.17.1

Rádiové antény pre príjem a vysielanie majú byť k vozidlu pripevnené tak, že ak je ich neupevnený koniec nižšie než 2 m od povrchu cesty v akejkoľvek polohe používania špecifikovanej výrobcom antény, má byť vnútri zóny ohraničenej vertikálnymi rovinami, ktoré sú 10 cm dovnútra od najvonkajšieho okraja vozidla, ako je definované v bode 2.7.

6.17.2

Okrem toho majú byť antény namontované na vozidle tak, že ak sú ich neupevnené konce obmedzené tak, že žiadna časť antén nevyčnieva, za najvonkajší okraj vozidla ako je definované v bod 2.7.

6.17.3

Tyče antén môžu mať polomer zakrivenia menší než 2,5 mm. Neupevnené konce však majú byť vybavené krytmi, ktorých polomer zakrivenia nie je menší než 2,5 mm.

6.17.4

Základne antén nemajú prečnievať viac než 30 mm, podľa postupu v prílohe II bod 2. Avšak v prípade antén so zosilovačmi zabudovanými v základni, môžu tieto základne prečnievať do 40 mm.

6.18   Pokyny k zostaveniu

6.18.1

Nosiče batožiny, lyží a rádiové antény pre príjem a vysielanie, ktoré boli schválené ako samostatné technické jednotky, nemôžu byť ponúkané na predaj, predávané alebo kupované pokiaľ nie sú k nim priložené pokyny na ich zostavenie. Pokyny k zostaveniu majú obsahovať dostatok informácií k tomu, aby umožnili montáž schváleného komponentu na vozidlo spôsobom, ktorý vyhovuje príslušným ustanoveniam bodov 5. a 6. Musia byť uvedené najmä polohy použitia pre teleskopické antény.

▼B

(7.)

(7.1)

(7.1.1)

(7.1.2)

(7.2)

8.

POSÚDENIE ZHODY VÝROBKU S CERTIFIKOVANÝM TYPOM VÝROBKU

(8.1)

8.2

Aby sa overila zhoda so schváleným typom, vykoná sa dostatočný počet náhodných kontrol sériovo vyrábaných vozidiel.

(9.)

(9.1)

(9.2)

(10.)




PRÍLOHA II

▼M1

METÓDY PRE URČENIE ROZMEROV VÝČNELKOV A MEDZIER

▼M1

1.   METÓDA URČENIA VÝŠKY VÝČNELKU ZÁHYBOV V PANELOCH KAROSÉRIE

▼B

►M1  1.1 ◄

Výška H výčnelku sa stanoví graficky vo vzťahu k obvodu kružnice o priemere 165 mm, ktorá sa vnútorne dotýka vonkajšieho obrysu vonkajšieho povrchu v časti (v reze), ktorá má byť kontrolovaná.

►M1  1.2 ◄

H je maximálna hodnota vzdialenosti meranej na priamke prechádzajúcej stredom kružnice o priemere 165 mm medzi obvodom hore uvedenej kružnice a vonkajším obrysom výčnelku (pozri obrázok 1).

►M1  1.3 ◄

V prípadoch, kde sa kružnica o priemere 100 mm nemôže dotknúť vonkajšej časti vonkajšieho obrysu vonkajšieho povrchu v uvažovanej časti (uvažovanom reze), obrys povrchu v tejto oblasti sa bude brať ako obrys tvorený obvodom kružnice o priemere 100 mm medzi jej bodmi dotyku s vonkajším obrysom (pozri obrázok 2).

►M1  1.4 ◄

Výrobca poskytne výkresy potrebných rezov vonkajšieho povrchu, aby bolo možné odmerať výšku výčnelkov uvedených vyššie.

▼M1

2.   METÓDA URČENIA ROZMERU VÝČNELKU KOMPONENTU NAMONTOVANÉHO NA VONKAJŠÍ POVRCH

2.1

Rozmer výčnelku komponentu namontovaného na vypuklý povrch sa určí buď priamo alebo s odkazom na výkres vhodného prierezu tohto komponentu v jeho namontovanom stave.

2.2

Ak rozmer výčnelku komponentu, ktorý je namontovaný na povrch iný než vypuklý nemôže byť stanovený jednoduchým meraním, stanoví sa pomocou maximálnej odchýlky vzdialenosti stredu gule s priemerom 100 mm od nominálnej čiary panelu, keď sa guľa pohybuje nad panelom a je v stálom styku s týmto komponentom. Obrázok 3 znázorňuje príklad použitia tohto postupu.

3.   METÓDA URČENIA VÝČNELKU CLÔN A OBRÚB SVETLOMETU

3.1

Vyčnievanie svetlometu z vonkajšieho povrchu sa meria horizontálne z bodu styku gule s priemerom 100 mm, ako je znázornené na obrázku 4.

4.   METÓDA URČENIA ROZMERU MEDZERY ALEBO PRIESTORU MEDZI PRVKAMI MRIEŽKY

4.1

Rozmer medzery alebo priestoru medzi prvkami mriežky sa určí pomocou vzdialenosti medzi dvomi rovinami prechádzajúcimi cez body styku gule a kolmými k čiare spájajúcej tieto body styku. Obrázky 5 a 6 znázorňujú príklady použitia tohto postupu.

▼B

image

Obrázok 1

image

Obrázok 2

image




▼M1

PRÍLOHA III

VZOR

image

►(1) M1  

▼M1




PRÍLOHA IV

VZOR

(maximálny formát: A4 (210 x 297 mm)

image



( 1 ) Ú. v. ES C 55, 13.5.1974, s. 14.

( 2 ) Ú. v. ES L 42, 23.2.1970, s. 1.

( 3 ) Dokument Hospodárskej komisie pre Európu



E/ECE/324

right accolade Rev. 1, Add. 25.

E/ECE/TRANS/505

( 4 ) B = Belgicko, D = Nemecko, DK = Dánsko, E = Španielsko, F = Francúzsko, ►M2  EL = Grécko ◄ , I = Taliansko, IRL = Írsko, L = Luxembursko, NL = Holandsko, P = Portugalsko, UK = Spojené kráľovstvo ►A2  , 12 = Rakúsko, 17 = Fínsko, 5 = Švédsko ◄ ►A3  , 8 = Česká republika, 29 = Estónsko, CY = Cyprus, 32 = Lotyšsko, 36 = Litva, 7 = Maďarsko, MT = Malta, 20 = Poľsko, 26 = Slovinsko, 27 = Slovensko, ◄ ►M3  34 = Bulharsko, 19 = Rumunsko. ◄