1.

víta úlohu ECB pri zabezpečovaní menovej a finančnej stability, ktorá je nevyhnutným predpokladom rastu a hospodárskej stability; zdôrazňuje, že ECB je v tomto ohľade inštitúciou, ktorá zodpovedá za udržiavanie cenovej stability v eurozóne; pripomína, že bez toho, aby bola dotknutá cenová stabilita, ESCB podporuje všeobecné hospodárske politiky v Únii v súlade s článkom 127 Zmluvy o EÚ;

2.

zdôrazňuje, že štatutárna nezávislosť ECB, ako je zakotvená v zmluvách, je predpokladom toho, aby ECB mohla plniť svoj mandát udržiavať cenovú stabilitu v eurozóne, a tým prispievať k hospodárskemu rastu, konkurencieschopnosti a tvorbe pracovných miest;

3.

zdôrazňuje význam politickej nezávislosti ECB, ktorá by mala zostať nedotknutá; zdôrazňuje, že táto nezávislosť si vyžaduje, aby sa ECB zdržala politických krokov; víta inštitucionálnu spoluprácu, čím zdôrazňuje význam zodpovedajúcej úrovne zodpovednosti voči Európskemu parlamentu;

4.

vyzýva ECB a Európsky parlament, aby v plnej miere využívali opatrenia týkajúce sa zodpovednosti a transparentnosti a podľa možnosti ich ešte posilnili bez toho, aby bola dotknutá nezávislosť ECB;

5.

uznáva úsilie ECB o zníženie inflácie späť na úrovne zodpovedajúce jej cieľu 2 % v strednodobom horizonte;

6.

zdôrazňuje, že menová politika ECB, ktorá plní svoj mandát a fiškálne politiky by mali fungovať spoločne s cieľom pomôcť európskym občanom a domácnostiam, ako aj malým podnikom;

7.

berie na vedomie rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o úroveň inflácie nad alebo pod cieľom ECB na úrovni 2 %; zdôrazňuje, že inflácia znižuje kúpnu silu fixných príjmov, úspor a dôchodkov a že narúša signalizačnú funkciu cien, ktorá zabezpečuje efektívne prideľovanie zdrojov, čo má negatívny vplyv na hospodársku stabilitu;

8.

zdôrazňuje, že inflácia vyvolala tzv. krízu životných nákladov pre občanov EÚ; zdôrazňuje preto, že je nevyhnutné znížiť infláciu na cieľovú mieru 2 %; konštatuje, že vysoká miera inflácie neúmerne postihuje domácnosti s nižšími príjmami, ktoré vynakladajú väčšiu časť svojho rozpočtu na základné potreby; zdôrazňuje, že zníženie celkovej inflácie na cieľovú úroveň je preto dôležité aj pre zachovanie sociálnej súdržnosti;

9.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že jadrová inflácia v eurozóne je naďalej vysoká (2,7 % v decembri 2024), pričom len tri členské štáty eurozóny vykázali v decembri 2024 mieru jadrovej inflácie nižšiu ako 2 %; pripomína, že táto situácia vytvára hospodársku neistotu, odrádza od úspor a zvyšuje životné náklady občanov, čo má vplyv najmä na osoby s pevnými a obmedzenými príjmami;

10.

zdôrazňuje, že udržiavanie úrokových sadzieb na príliš vysokej úrovni by mohlo poškodiť hospodársky rast; vyzýva ECB, aby úrokové sadzby neznižovala príliš rýchlo, a to vzhľadom na riziko, že úroveň inflácie by sa mohla začať opäť zvyšovať, keďže už v súčasnosti presahuje 2 %; zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú inflačné očakávania a že nadmerná volatilita miery inflácie by mohla narušiť inflačné očakávania; vyzýva ECB, aby posúdila vplyv zmien úrokových sadzieb na rôzne hospodárske odvetvia vrátane kapitálovo náročných odvetví;

11.

uznáva, že rozhodnutia v oblasti menovej politiky, ktoré prijala Rada guvernérov ECB po inflačnej kríze spôsobenej rastom cien energií nasmerovali infláciu na cestu, ktorá je zlučiteľná s dosiahnutím cieľa cenovej stability, a zároveň zabránili výraznému poklesu hospodárskej činnosti a zamestnanosti;

12.

pripomína, že Eurosystém bol vybudovaný na zásade menovej dominancie a že hospodárska a menová únia si preto vyžaduje spoľahlivé fiškálne politiky v členských štátoch, aby bolo možné reagovať na vonkajšie otrasy; pripomína potrebu primeraného vykonávania nového fiškálneho rámca s cieľom zabezpečiť dôveryhodnosť fiškálnych politík na úrovni hospodárskej a menovej únie; konštatuje, že dostatočný fiškálny priestor taktiež umožňuje členským štátom reagovať na vonkajšie otrasy; berie na vedomie flexibilitu, ktorú v tejto súvislosti poskytujú nové fiškálne pravidlá; poukazuje na to, že členské štáty môžu zvýšiť svoju odolnosť voči vonkajším otrasom prostredníctvom fiškálnych opatrení, ako aj reforiem na podporu rastu;

13.

pripomína, že obozretné fiškálne politiky členských štátov môžu dopĺňať úsilie ECB o udržanie nízkej inflácie, a tým chrániť príjmy; zdôrazňuje, že riešenie nadmerných úrovní deficitu verejných financií a verejného dlhu má zásadný význam pre udržanie stabilného hospodárstva a udržateľného rastu a pre to, aby vlády mali k dispozícii politický priestor na reakciu na nepriaznivé otrasy; v tejto súvislosti berie na vedomie nedávne zistenia správy o finančnej stabilite týkajúce sa vysokej úrovne štátneho dlhu;

14.

konštatuje, že menové politiky ECB zamerané na plnenie jej hlavného mandátu podliehajú posúdeniu proporcionality; poznamenáva, že pri posudzovaní proporcionality sa zohľadňuje vplyv opatrení menovej politiky na širšie hospodárstvo a hospodárske politiky;

15.

dôrazne víta skutočnosť, že celková inflácia klesla z vrcholu 10,6 % v októbri 2022 na 2,4 % v decembri 2024;

16.

víta zníženie jadrovej inflácie z vrcholu 7,6 % v marci 2023 na 2,7 % v decembri 2024, ale vyjadruje znepokojenie nad jej historicky a trvalo vysokou úrovňou; so znepokojením konštatuje, že vysoká jadrová inflácia by sa mohla premietnuť do vyšších hodnôt celkovej inflácie;

17.

konštatuje, že ECB trvalo viac ako tri roky, kým dosiahla úroveň inflácie, ktorá zodpovedá jej cieľovej úrovni 2 %; v tejto súvislosti pripomína nesprávne hodnotenie ECB, podľa ktorého očakávala, že inflácia bude len prechodná;

18.

zdôrazňuje, že medzi kľúčové faktory prudkého nárastu inflácie patrili otrasy na strane ponuky, ktoré pochádzali predovšetkým z vonkajších zdrojov; uznáva, že menová politika má priamejší vplyv na úroveň inflácie, keď vychádza predovšetkým z faktorov dopytu, a nie z faktorov ponuky;

19.

víta úsilie ECB pravidelne aktualizovať svoje modely; vyzýva ECB, aby pokračovala v preskúmavaní a zlepšovaní svojich modelov a ich úlohy pri tvorbe politík vzhľadom na nedostatočnú výkonnosť týchto modelov v posledných rokoch s cieľom poučiť sa z predchádzajúcich kríz, najmä lepšie rozlišovať medzi zdrojmi inflácie na strane dopytu a ponuky; zdôrazňuje, že hospodárske otrasy na strane ponuky môžu byť spôsobené mnohými zdrojmi, okrem iného geopolitickými udalosťami, klimatickými alebo prírodnými katastrofami a kybernetickými útokmi;

20.

zdôrazňuje, že zahrnutie bývania vo vlastnom obydlí (OOH) do HICP je žiaduce z dôvodu reprezentatívnosti a porovnateľnosti medzi krajinami eurozóny; vyzýva na urýchlenie plánu s cieľom zabezpečiť rýchle začlenenie údajov o OOH do HICP; víta záväzok Rady guvernérov ECB zohľadniť vo svojich hodnoteniach menovej politiky a rozhodnutiach aj dostupné inflačné ukazovatele týkajúce sa štvrťročného samostatného indexu OOH;

21.

podporuje rozhodnutie ECB obmedziť programy nákupu aktív, aby sa vzhľadom na nadmernú likviditu na trhu a zníženú úroveň inflácie dosiahla rovnováha medzi podmienkami likvidity na trhu a úrovňou inflácie; víta skutočnosť, že portfólio aktív v rámci programov nákupu ECB má od roku 2023 klesajúci trend;

22.

zdôrazňuje, že úroky z držby bankových rezerv komerčných bánk viedli k tomu, že Eurosystém v roku 2023 zaplatil úverovým inštitúciám úroky vo výške viac ako 120 miliárd EUR, čo predstavuje najmenej 0,8 % HDP eurozóny; domnieva sa, že ide o významnú dotáciu pre bankový sektor; žiada ECB, aby tento problém zmiernila;

23.

zdôrazňuje, že programy nákupu ECB sú nekonvenčnými politikami uplatniteľnými len v krízových obdobiach, ktoré, ak sa nebudú vykonávať obozretne, predstavujú riziko porušenia zákazu menového financovania podľa článku 123 ods. 1 ZFEÚ; vyzýva ECB, aby pokračovala v monitorovaní postupného znižovania svojej súvahy s cieľom obmedziť dlhotrvajúce potenciálne destabilizačné účinky v eurozóne a zároveň monitorovala rast a konkurencieschopnosť hospodárstva EÚ; vyzýva ECB, aby sa podelila o poznatky o vplyve programov nákupu na fungovanie finančných trhov vrátane vplyvu na dôchodkové fondy a spoluprácu v oblasti dôchodkového poistenia;

24.

zdôrazňuje, že rovnomerná transmisia menovej politiky je nevyhnutná na dosiahnutie mandátu ECB v oblasti cenovej stability; zdôrazňuje, že nadmerná divergencia výnosov štátnych dlhopisov spôsobuje, že úverové podmienky nie sú v súlade s jednotnou transmisiou menovej politiky a mimoriadne sťažujú znižovanie verejného dlhu; berie na vedomie zriadenie nástroja na ochranu transmisie (TPI) v júli 2022 ako nástroja na podporu účinnej transmisie menovej politiky;

25.

zdôrazňuje, že rozdielne úrokové miery v eurozóne sú – pri neexistencii vážnych finančných otrasov – vo všeobecnosti výsledkom rôznych rizikových prirážok na štátne dlhopisy, ktoré okrem iných faktorov odrážajú rôzne prístupy k fiškálnej politike; konštatuje, že intervencie pomocou nástroja TPI môžu zakrývať základné fiškálne výzvy; zdôrazňuje, že nástroj TPI by sa mal používať za podmienok stanovených ECB len na riešenie napätia na finančných trhoch, ktoré nesúvisí s ekonomickými fundamentmi; vyzýva členské štáty, aby vykonávali zodpovedné fiškálne politiky a zabezpečili udržateľné úrovne dlhu, čím by sa zabezpečila ich odolnosť voči súčasným a budúcim otrasom;

26.

berie na vedomie pokrok ECB v projekte digitálneho eura a víta jej prebiehajúci dialóg s Európskym parlamentom; zdôrazňuje, že akékoľvek digitálne euro by malo európskym občanom priniesť jasnú pridanú hodnotu vrátane posilnenej strategickej autonómie v oblasti platieb, vyššej úrovne hospodárskej súťaže na trhu s retailovými platbami, potenciálu na podporu inovácií v oblasti platieb a financií, lepšieho finančného začlenenia a spoľahlivého offline záložného platobného systému; vyzýva ECB, aby jasne preukázala tieto výhody predtým, ako spoluzákonodarcovia EÚ rozhodnú, či sa zavedie digitálne euro, ktorým sa nastolí správna rovnováha, okrem iného pokiaľ ide o obmedzenia držby, ochranu súkromia, hospodársku súťaž so súkromnými platobnými riešeniami a použiteľnosť v podnikateľskom kontexte;

27.

žiada, aby žiadne rozhodnutie o vydaní digitálneho eura neprijímala výlučne Rada guvernérov ECB; namiesto toho sa domnieva, že rozhodnutie o zavedení alebo nezavedení digitálneho eura je v konečnom dôsledku politickým rozhodnutím, ktoré musia prijať spoluzákonodarcovia EÚ, a to vzhľadom na veľký potenciálny vplyv takéhoto rozhodnutia na širokú škálu oblastí EÚ vrátane súkromia, ochrany spotrebiteľa, finančnej stability, finančnej politiky a iných oblastí, ktoré presahujú prísny rozsah menovej politiky;

28.

domnieva sa, že digitálne euro bude úspešné len vtedy, ak poskytne európskym občanom hmatateľnú pridanú hodnotu, ktorej budú rozumieť; konštatuje, že v súčasnosti mnohí európski občania buď o projekte digitálneho eura nepočuli, alebo sú voči nemu skeptickí;

29.

opakuje, že hotovosť by mala byť naďalej široko dostupná a kedykoľvek k dispozícii, aby sa zabezpečila pluralita platobných prostriedkov; v tejto súvislosti víta návrh nariadenia o používaní eurovej hotovosti ako zákonného platidla;

30.

zdôrazňuje potrebu kompenzačného modelu založeného na nákladoch pre bankový sektor, ktorý je poverený praktickým vykonávaním projektu digitálneho eura; pripomína, že kompenzačný model musí zaručiť, že euro bude pre jeho používateľov bez poplatkov;

31.

vyzýva ECB, aby náležite zohľadnila obavy týkajúce sa finančnej stability a potenciálne zmeny v štruktúre finančného sektora v dôsledku zavedenia digitálneho eura; pripomína význam limitov držby, aby sa nevytvárali dodatočné riziká pre súvahy bánk, najmä počas kríz;

32.

vyzýva ECB, aby uprednostnila spoľahlivé záruky ochrany súkromia a stanovila ich ako zlatý štandard ochrany súkromia pre digitálnu menu centrálnych bánk (CBDC) s cieľom zabezpečiť dôveru verejnosti a riešiť obavy občanov týkajúce sa ochrany a autonómie údajov;

33.

zdôrazňuje, že sekundárne ciele EÚ sú v súčasnosti v zmluvách neurčité; konštatuje, že sekundárne ciele ECB svojím podporným charakterom dopĺňajú primárny mandát; podľa zmlúv je cieľom EÚ presadzovať mier, svoje hodnoty a blaho svojich občanov, vytvárať vyvážený hospodársky rast a cenovú stabilitu a vysoko konkurencieschopné sociálne trhové hospodárstvo zamerané na dosiahnutie plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku, ako aj vysokú úroveň ochrany životného prostredia a zlepšenie jeho kvality,

34.

pripomína, že bez toho, aby bol dotknutý primárny mandát ECB, zmluvy od nej vyžadujú, aby podporovala všeobecné hospodárske politiky Únie; vyzýva ECB, aby sa pri výklade svojich sekundárnych cieľov alebo pri ich plnení riadila svojím mandátom; zdôrazňuje, že prekročenie tohto mandátu sa dotýka nezávislosti ECB; domnieva sa, že zachovanie cenovej stability a stabilných makroekonomických podmienok prispieva k vytvoreniu vhodných podmienok na vykonávanie všeobecných cieľov hospodárskej politiky EÚ;

35.

zdôrazňuje, že sekundárne ciele ECB sa najlepšie dosiahnu vtedy, keď funguje v stabilnom makroekonomickom prostredí založenom na predvídateľných cenových úrovniach, čo podporuje investície; vyzýva ECB, aby do svojej výročnej správy zahrnula osobitnú kapitolu, v ktorej vysvetlí, ako interpretovala a realizovala svoje sekundárne ciele;

36.

zdôrazňuje, že ECB by mala predchádzať narušeniam signalizačnej funkcie cien, ktorá zabezpečuje efektívne prideľovanie zdrojov; vyzýva ECB, aby ďalej posúdila, do akej miery zmena klímy ovplyvňuje jej schopnosť udržiavať cenovú stabilitu;

37.

vyzýva ECB, aby dodržiavala prístup vychádzajúci z neutrality trhu pri všetkých svojich menových operáciách, pričom poznamenáva, že ECB uznáva, že trhová neutralita je skôr operačným nástrojom než právnou požiadavkou;

38.

konštatuje, že opatrenia ECB zamerané na dekarbonizáciu podnikových dlhopisov sa neriadili striktne trhovo neutrálnym prístupom;

39.

vyzýva ECB, aby prehodnotila svoje politiky s cieľom zabezpečiť, aby tieto opatrenia podporovali konkurencieschopnosť EÚ, pričom takéto kroky by v žiadnom prípade nemali ohroziť hlavný cieľ ECB;

40.

vyzýva ECB, aby využila všetky svoje dostupné nástroje na zabezpečenie toho, aby banky brali vážne všetky finančné a vonkajšie riziká vrátane klimatických a geopolitických rizík; víta aktivity ECB zamerané na ďalšie zlepšovanie nástrojov a kapacít Eurosystému v oblasti posudzovania rizík s cieľom lepšie zahrnúť riziká súvisiace s klímou a životným prostredím, najmä preto, že zmena klímy a extrémne poveternostné javy by mohli viesť k väčšej nestálosti cien, najmä v agropotravinárskom sektore; vyzýva ECB, aby pokračovala vo svojej práci na záťažových testoch týkajúcich sa klimatických rizík, ktoré boli vyvinuté na posúdenie odolnosti bánk a podnikov voči riziku zmeny klímy;

41.

berie na vedomie plán v oblasti klimatických zmien a prírody na roky 2024 – 2025; vyzýva ECB, aby vypracovala geopolitický plán na roky 2025 – 2030 s cieľom lepšie pochopiť dôsledky vojny a konfliktov na cenovú stabilitu a rovnako zaobchádzať so všetkými potenciálnymi zdrojmi vonkajších otrasov;

42.

zdôrazňuje, že posilnená medzinárodná úloha eura by viedla k nižším úrokovým sadzbám v eurozóne, posilneniu postavenia EÚ na medzinárodnej scéne a posilneniu makroekonomickej stability; pripomína, že posilnenie medzinárodnej úlohy eura by prispelo k posilneniu strategickej autonómie EÚ;

43.

vyzýva ECB, aby sa zaoberala posilnením medzinárodnej úlohy eura s cieľom zvýšiť jeho atraktívnosť ako rezervnej meny a podporila posuny v tomto smere iniciované trhom; poznamenáva, že dobudovanie hospodárskej a menovej únie by mohlo posilniť medzinárodnú úlohu eura;

44.

berie na vedomie podporu ECB vytvoreniu plnohodnotného európskeho systému ochrany vkladov; uznáva, že rozdelenie rizika a znižovanie rizika sú vzájomne prepojené;

45.

víta pozornosť, ktorú ECB venuje rizikám kybernetických útokov; vyzýva ECB, aby zaistila bezpečnosť a ochranu menového systému pre jeho používateľov, najmä vzhľadom na prebiehajúci geopolitický vývoj;

46.

domnieva sa, že finančná stabilita je predpokladom účinnej menovej politiky a odolného finančného systému; víta finalizáciu rámca Bazilej III a jeho implementáciu od 1. januára 2025, pretože má potenciál posilniť odolnosť bankového sektora v tejto oblasti; berie však na vedomie oneskorenie implementácie a nedostatok jasnosti, pokiaľ ide o implementáciu zo strany niektorých ďalších jurisdikcií, čo vedie k nerovnakým podmienkam na celosvetovej úrovni;

47.

berie na vedomie obavy ECB v súvislosti s nárastom tieňového bankovníctva a rizikom, ktoré môže predstavovať pre finančnú stabilitu;

48.

podporuje spoluprácu s členskými štátmi a národnými centrálnymi bankami na programoch finančnej gramotnosti s cieľom umožniť jednotlivcom a podnikom prijímať informované finančné rozhodnutia;

49.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že medzi členmi Výkonnej rady ECB a Rady guvernérov sú len dve ženy; opakuje, že nominácie do výkonnej rady by mali byť rodovo-vyvážené a Európskemu parlamentu by sa mali predkladať užšie zoznamy kandidátov; naliehavo vyzýva členské štáty eurozóny, aby zlepšili zásady rodovej rovnosti vo svojich postupoch vymenúvania, aby obe pohlavia mali rovnaké príležitosti zastávať funkciu guvernérov svojich národných centrálnych bánk;

50.

opakuje, že menovanie do ECB by malo byť založené na objektívnych postupoch hodnotenia zásluh a kompetencií;

51.

podporuje cieľ ECB zvýšiť zastúpenie žien podporou ich napredovania v tejto oblasti; preto víta iniciatívy, akou je štipendium ECB pre ženy v ekonómii;

52.

zdôrazňuje, že najnovšia správa o finančnej stabilite, ktorú ECB uverejnila v novembri 2024, upozorňuje na obavy z možnej cenovej bubliny v súvislosti s umelou inteligenciou, keďže prospech z umelej inteligencie sa sústreďuje v niekoľkých veľkých firmách;

53.

vyzýva na ďalšie posilnenie vnútorného rámca ECB pre oznamovanie protispoločenskej činnosti tak, aby bol v súlade so smernicou EÚ o oznamovateľoch;

54.

vyzýva ESCB, aby pokračoval v dialógoch s národnými parlamentmi a ďalej ich posilňoval, pretože sa domnieva, že to posilní legitimitu a politiky ESCB;

°

° °

55.

poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii a Európskej centrálnej banke.