<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><CONCLUSION NNC="YES" xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.55-20141201.xd"><BIB.CONCLUSION><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>C‑156/15</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62015CC0156</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:586">EU:C:2016:586</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>13</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>13</PAGE.TOTAL></BIB.CONCLUSION><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P>NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA – M. SZPUNAR – VEC C‑156/15</P><P>PRIVATE EQUITY INSURANCE GROUP</P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Návrhy generálneho advokáta</HT></P><P><HT TYPE="UC">Maciej Szpunar</HT></P><P>prednesené <DATE ISO="20160721">21. júla 2016</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk prednesu: francúzština.</P></NOTE></P></TI><STI><P>Vec C‑156/15</P><P>Private Equity Insurance Group SIA</P><P>proti</P><P>Swedbank AS</P><P><HT TYPE="NORMAL">[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Augstākā tiesa (Najvyšší súd, Lotyšsko)]</HT></P></STI></TITLE><INDEX><KEYWORD>Aproximácia právnych predpisov</KEYWORD><KEYWORD>Integrácia finančných trhov</KEYWORD><KEYWORD>Dohody o finančných zárukách</KEYWORD><KEYWORD>Smernica 2002/47/ES</KEYWORD><KEYWORD>Rozsah pôsobnosti</KEYWORD><KEYWORD>Pojmy <QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0001" ID="QS0001"/>dohoda o finančnej záruke<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="2018" ID="QE0001"/> a <QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0002" ID="QS0002"/>príslušné finančné záväzky<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="2018" ID="QE0002"/></KEYWORD><KEYWORD>článok 2 ods. 1 písm. a) a f)</KEYWORD><KEYWORD>Poskytnutie finančnej záruky</KEYWORD><KEYWORD>Pojmy finančná záruka <QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0003" ID="QS0003"/>v držbe<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="2018" ID="QE0003"/> alebo <QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0004" ID="QS0004"/>pod kontrolou<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="2018" ID="QE0004"/></KEYWORD><KEYWORD>článok 2 ods. 2</KEYWORD><KEYWORD>Neuplatňovanie niektorých ustanovení o platobnej neschopnosti</KEYWORD><KEYWORD>Články 4 a 8</KEYWORD><KEYWORD>Zmluva o bežnom bankovom účte obsahujúca doložku o záložnej finančnej záruke v prospech banky</KEYWORD></INDEX><CONTENTS.CONCLUSION><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Úvod</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1.</NO.P><TXT>Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania umožňuje Súdnemu dvoru prvýkrát rozhodnúť o harmonizovanom režime pre dohody o finančných zárukách zavedený smernicou 2002/47/ES<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0002"><P>Smernica Európskeho parlamentu a Rady zo <DATE ISO="20020606">6. júna 2002</DATE> o dohodách o finančných zárukách (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="168" DATE.PUB="2002">Ú. v. EÚ L 168</REF.DOC.OJ>, 2002, s. 43; Mim. vyd. 10/003, s. 89).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2.</NO.P><TXT>Poskytovanie finančných záruk v podobe hotovosti alebo finančných nástrojov podporuje stabilitu finančných trhov tým, že umožňuje znížiť riziko pri transakciách. Smernica 2002/47 tak predstavuje dôležitý nástroj integrácie finančných trhov a uľahčuje uzatváranie dohôd o finančných zárukách tým, že obmedzuje formality, ktoré sú s ním spojené, a týmto dohodám poskytuje ochranu pred niektorými pravidlami ustanovenými vo vnútroštátnom práve členských štátov, ktoré sa týkajú platobnej neschopnosti.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0003"><P>Pozri odôvodnenia 7 a 9 až 12 smernice 2002/47.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3.</NO.P><TXT>Prejednávaný spor, ktorý je predovšetkým sporom o platnosť zmluvnej doložky o záložnej finančnej záruke v prospech banky v podobe finančných prostriedkov na bežnom účte, poskytuje Súdnemu dvoru príležitosť presnejšie určiť rozsah pôsobnosti smernice 2002/47 a v širšom kontexte sa zamyslieť nad rovnováhou medzi úvahami týkajúcimi sa efektívnosti trhov a úvahami týkajúcimi sa právnej istoty účastníkov dohody a tretích strán, ktorú nastoľuje uvedená smernica.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="2"?><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Právny rámec</HT></P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">Právo Únie</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4.</NO.P><TXT>V článku 1 ods. 4 a 5 smernice 2002/47<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0004"><P>V čase, keď došlo ku skutkovým okolnostiam vo veci samej, sa uplatňovali ustanovenia smernice 2002/47 platné pred zmenami a doplneniami vykonanými smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/44/ES zo <DATE ISO="20090506">6. mája 2009</DATE>, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 98/26/ES o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov a smernica 2002/47/ES o dohodách o finančných zárukách, pokiaľ ide o prepojené systémy a úverové pohľadávky (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="146" DATE.PUB="2009">Ú. v. EÚ L 146</REF.DOC.OJ>, 2009, s. 37).</P></NOTE> s názvom <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0005" ID="QS0005"/>Predmet a rozsah<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/> sa stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="001.004"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0006" ID="QS0006"/>4.</NO.PARAG><ALINEA><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>Poskytované finančné záruky musia pozostávať z hotovosti alebo finančných nástrojov.</TXT></NP></ITEM></LIST><P>…</P></ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="001.005"><NO.PARAG>5.</NO.PARAG><ALINEA>Táto smernica týkajúca sa finančnej záruky platí od chvíle jej poskytnutia, ak jej poskytnutie je možné písomne preukázať.</ALINEA><ALINEA>Pri preukazovaní poskytnutia finančnej záruky musí byť možné identifikovať finančnú záruku, na ktorú sa vzťahuje. Na tento účel stačí preukázať, že záruka v podobe zaknihovaných cenných papierov bola pripísaná na príslušný účet, resp. že predstavuje kladný zostatok na príslušnom účte, resp. že hotovostná záruka bola pripísaná na stanovený účet, resp. že predstavuje kladný zostatok na stanovenom účte.</ALINEA></PARAG><P>…<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/></P></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5.</NO.P><TXT>Článok 2 tejto smernice s názvom <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0007" ID="QS0007"/>Definície pojmov<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/> stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="002.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0008" ID="QS0008"/>1.</NO.PARAG><ALINEA><P>Na účely tejto smernice:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT><QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0009" ID="QS0009"/>dohoda o finančnej záruke<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="2018" ID="QE0009"/> je dohoda o finančnej záruke s prevodom vlastníckeho práva alebo záložná dohoda o finančnej záruke, bez ohľadu na to, či sa na ne vzťahuje rámcová zmluva [(<QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0010" ID="QS0010"/>master agreement<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/>)] alebo všeobecné podmienky;</TXT></NP></ITEM></LIST><P>…</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT><QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0011" ID="QS0011"/>záložná dohoda o finančnej záruke<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="2018" ID="QE0011"/> je dohoda, pri ktorej poskytovateľ záruky poskytuje finančnú záruku v podobe zálohy v prospech alebo do rúk príjemcu záruky, pričom poskytovateľ záruky si pri zriadení záložného práva ponecháva plné vlastnícke právo k záruke;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>d)</NO.P><TXT><QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0012" ID="QS0012"/>hotovosť<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="2018" ID="QE0012"/> sú peniaze pripísané na účet v akejkoľvek mene alebo podobné nároky na vrátenie peňazí, ako napr. vklady na peňažnom trhu;</TXT></NP></ITEM></LIST><P>…</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>f)</NO.P><TXT><QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0013" ID="QS0013"/>príslušné finančné záväzky<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="2018" ID="QE0013"/> sú záväzky, ktoré sú zabezpečené dohodou o finančnej záruke a ktoré dávajú právo na hotovostné zúčtovanie a/alebo na doručenie finančných nástrojov.</TXT></NP></ITEM></LIST><P>…</P></ALINEA></PARAG><?PAGE NO="3"?><PARAG IDENTIFIER="002.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Zmienky o <QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0014" ID="QS0014"/>poskytovaní<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="2018" ID="QE0014"/> alebo <QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0015" ID="QS0015"/>poskytnutí<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="2018" ID="QE0015"/> finančnej záruky v tejto smernici znamenajú doručenie, prevod, držbu, registráciu alebo iné určenie finančnej záruky vedúce k jej prechodu do držby alebo pod kontrolu príjemcu záruky alebo osoby konajúcej v jeho mene. Žiadne právo na náhradu alebo na vybratie prebytočnej finančnej záruky v prospech poskytovateľa finančnej záruky nemá vplyv na poskytnutie finančnej záruky príjemcovi záruky v zmysle tejto smernice.<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6.</NO.P><TXT>Článok 4 smernice 2002/47 s názvom <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0016" ID="QS0016"/>Vymáhanie dohôd o finančných zárukách<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/> stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="004.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0017" ID="QS0017"/>1.</NO.PARAG><ALINEA><P>Členské štáty zabezpečia, aby v prípade výskytu vymáhacej udalosti príjemca záruky bol schopný doleuvedeným spôsobom realizovať akúkoľvek finančnú záruku poskytnutú v rámci záložnej dohody o finančnej záruke a za podmienok v nej dohodnutých:</P><P>…</P><P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>hotovosť započítaním sumy voči príslušným finančným záväzkom, resp. na ich vyrovnanie.</TXT></NP></ITEM></LIST></P></ALINEA></PARAG><P>…</P><PARAG IDENTIFIER="004.004"><NO.PARAG>4.</NO.PARAG><ALINEA><P>Za podmienok dohodnutých v záložnej dohode o finančnej záruke sa na spôsoby realizácie finančnej záruky uvedené v odseku 1 nevzťahuje žiadna povinnosť:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>podať predchádzajúce oznámenie o zámere realizácie;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>nechať si podmienky realizácie schváliť súdom, verejným úradníkom alebo inou osobou;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>vykonať realizáciu formou verejnej dražby alebo iným predpísaným spôsobom; alebo</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>d)</NO.P><TXT>uplynutia nejakej dodatočnej lehoty.</TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="004.005"><NO.PARAG>5.</NO.PARAG><ALINEA>Členské štáty zabezpečia, aby dohody o finančných zárukách mohli nadobudnúť účinnosť v súlade s ich podmienkami, bez ohľadu na začatie alebo pokračovanie likvidácie alebo reorganizačných opatrení týkajúcich sa poskytovateľa alebo príjemcu záruky.</ALINEA></PARAG><P>…<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/></P></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7.</NO.P><TXT>Článok 8 smernice 2002/47 obmedzuje uplatniteľnosť určitých ustanovení vnútroštátneho práva členských štátov o platobnej neschopnosti.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0005"><P>Tento článok necitujem – rovnako ako článok 1 ods. 2 písm. e) a článok 3 tej istej smernice – v plnom znení, pretože tieto ustanovenia nie sú bezprostredne rozhodujúce pre odpoveď, ktorú navrhujem poskytnúť na prejudiciálne otázky, hoci sa vnútroštátny súd na ne odvoláva.</P></NOTE></TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">Lotyšské právo</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8.</NO.P><TXT>Smernica 2002/47 bola do lotyšského práva prebratá prostredníctvom Finanšu nodrošinājuma likums (zákon o finančných zárukách).</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Spor vo veci samej</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9.</NO.P><TXT>Izdevniecība Stilus SIA, ktorej právnou nástupkyňou je Private Equity Insurance Group SIA, uzavrela <DATE ISO="20070414">14. apríla 2007</DATE> so Swedbank AS štandardnú zmluvu o bežnom bankovom účte.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="4"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10.</NO.P><TXT>Bod 3.9 tejto dohody znie:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0018" ID="QS0018"/>Súčasné alebo budúce finančné prostriedky klienta na účte boli zverené banke ako záložná finančná záruka a kryjú všetky pohľadávky banky. V prípade, že klient neposkytne finančné prostriedky potrebné na uskutočnenie platieb na bežnom účte, ako aj v každej situácii, v ktorej na základe tejto zmluvy alebo iných zmlúv uzavretých s bankou alebo na akomkoľvek inom právnom základe vznikne pohľadávka banky voči klientovi, banka bude mať právo uspokojiť túto pohľadávku výkonom záložnej finančnej záruky, teda banka bude mať právo odpísať (previesť) z účtu sumu, ktorá sa má zaplatiť, bez predchádzajúceho oznámenia klientovi. …<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/></P></QUOT.S></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11.</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20101025">25. októbra 2010</DATE> bol vyhlásený konkurz na majetok spoločnosti Izdevniecība Stilus. Po vyhlásení konkurzu správca konkurznej podstaty uzavrel novú zmluvu o bežnom účte s rovnakou doložkou o záložnej finančnej záruke.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12.</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20110608">8. júna 2011</DATE> Swedbank previedla z bežného účtu spoločnosti Izdevniecība Stilus 192,30 lotyšského latsu (približne 274 eur) ako poplatok za vedenie účtu za obdobie do vyhlásenia konkurzu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13.</NO.P><TXT>Navrhovateľka vo veci samej, zastúpená správcom konkurznej podstaty, podala proti Swedbank žalobu o zaplatenie uvedenej sumy, pričom poukázala na zásady vnútroštátneho práva týkajúce sa rovnosti veriteľov v konkurznom konaní a zákazu individuálnych úkonov veriteľov, ktoré by mohli poškodiť ostatných veriteľov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14.</NO.P><TXT>Lotyšský prvostupňový súd a odvolací súd zamietli žalobu, pričom vychádzali z vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa prebral článok 8 smernice 2002/47 a ktorými sa finančné záruky vylúčili z pôsobnosti zákona o platobnej neschopnosti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15.</NO.P><TXT>Augstākā tiesa (Najvyšší súd, Lotyšsko) rozhodujúci o kasačnom opravnom prostriedku má pochybnosti o pôsobnosti týchto vnútroštátnych ustanovení a ich zlučiteľnosti so zásadou rovnosti zaobchádzania zakotvenou v lotyšskej ústave. Domnieva sa, že pred prípadným predložením veci Satversmes tiesa (Ústavný súd, Lotyšsko) by bolo vhodné rozptýliť pochybnosti o výklade smernice 2002/47.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti vnútroštátny súd zastáva názor, že vnútroštátna právna úprava o finančných zárukách ustanovuje absolútnu prednosť príjemcu záruky pred ostatnými veriteľmi, dokonca aj v prípade prednostných pohľadávok, ako sú pohľadávky štátu alebo pohľadávky zamestnancov. Vnútroštátny súd sa zamýšľa nad tým, či je táto prednosť odôvodnená cieľmi smernice 2002/47.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd si v tomto ohľade kladie otázku, či sa smernica 2002/47 vzťahuje na zloženie záruky na bežný účet, ktorý sa nepoužíva v zúčtovacích systémoch cenných papierov ustanovených v smernici 98/26/ES<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0006"><P>Smernica Európskeho parlamentu a Rady z <DATE ISO="19980519">19. mája 1998</DATE> o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="166" DATE.PUB="1998">Ú. v. ES L 166</REF.DOC.OJ>, 1998, s. 45).</P></NOTE>. Okrem toho má pochybnosti o výklade článkov 3 a 8 smernice 2002/47 a zamýšľa sa nad tým, či je prednosť finančných záruk pred všetkými ostatnými druhmi záložných záruk, najmä pred záložnými zárukami zapísanými v registri, ako je hypotéka, v súlade s cieľom tejto smernice.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="5"?><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Prejudiciálne otázky a konanie pred Súdnym dvorom</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18.</NO.P><TXT>Za týchto podmienok Augstākā tiesa (Najvyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><LIST TYPE="OTHER"><ITEM><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0019" ID="QS0019"/>1.</NO.P><TXT>Má sa článok 4 smernice 2002/47 týkajúci sa výkonu finančnej záruky, s prihliadnutím na jej odôvodnenia 1 a 4 tejto smernice, vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje len na účty, ktoré sa používajú na zúčtovanie v zúčtovacích systémoch cenných papierov, alebo v tom zmysle, že sa vzťahujú aj na akýkoľvek účet otvorený v banke, vrátane bežného účtu, ktorý sa nepoužíva na zúčtovanie operácií s cennými papiermi?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Majú sa články 3 a 8 smernice 2002/47, s prihliadnutím na jej odôvodnenia 3 a 5, vykladať v tom zmysle, že cieľom smernice je zabezpečiť prednostné zaobchádzanie, ktoré je osobitne výhodné pre úverové inštitúcie v prípadoch platobnej neschopnosti ich klientov, najmä voči iným veriteľom týchto klientov, napríklad voči zamestnancom, pokiaľ ide o ich mzdové nároky, voči štátu, pokiaľ ide o jeho daňové nároky, a voči zabezpečeným veriteľom, ktorých pohľadávky sú zabezpečené zárukami, na ktoré sa vzťahuje zásada materiálnej publicity údajov zapísaných vo verejnom registri?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>Má sa vychádzať z toho, že článok 1 ods. 2 písm. e) smernice 2002/47 je ustanovením, ktoré stanovuje minimálnu harmonizáciu alebo úplnú harmonizáciu, teda má sa vykladať v tom zmysle, že dovoľuje členským štátom rozšíriť pôsobnosť tohto ustanovenia na subjekty, ktoré sú výslovne vylúčené z pôsobnosti uvedenej smernice?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>4.</NO.P><TXT>Je článok 1 ods. 2 písm. e) smernice 2002/47 priamo uplatniteľným ustanovením?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>5.</NO.P><TXT>V prípade, že sú cieľ a pôsobnosť smernice 2002/47/ES vymedzené užšie ako skutočný cieľ a pôsobnosť vnútroštátneho zákona, ktorého prijatie bolo formálne odôvodnené povinnosťou prebrať túto smernicu, je možné použiť výklad uvedenej smernice na vyhlásenie doložky o záložnej finančnej záruke vychádzajúcej z vnútroštátneho zákona, o akú ide v spore vo veci samej, za neplatnú?<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/></TXT></NP></ITEM></LIST></QUOT.S></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19.</NO.P><TXT>Návrh na začatie prejudiciálneho konania s dátumom <DATE ISO="20150311">11. marca 2015</DATE> bol doručený do kancelárie Súdneho dvora <DATE ISO="20150401">1. apríla 2015</DATE>. Písomné pripomienky podala odporkyňa vo veci samej, lotyšská a španielska vláda, vláda Spojeného kráľovstva a Európska komisia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20.</NO.P><TXT>Uvedení účastníci konania a dotknuté osoby sa rovnako ako navrhovateľka vo veci samej zúčastnili pojednávania, ktoré sa uskutočnilo <DATE ISO="20160511">11. mája 2016</DATE>.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Analýza</HT></P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">O prvej otázke</HT></P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P>Úvodné poznámky</P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21.</NO.P><TXT>Prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa smernica 2002/47 vzťahuje na záruku vo forme hotovosti vloženej na bežný účet, ktorá pokrýva všetky nároky banky voči majiteľovi účtu, pokiaľ tento účet nie je určený na použitie v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov uvedených v smernici 98/26.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22.</NO.P><TXT>Hoci sa vnútroštátny súd odvoláva na článok 4 smernice 2002/47, zo znenia predloženej otázky vyplýva, že všeobecne smeruje k určeniu, či takáto záruka patrí do pôsobnosti tejto smernice.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="6"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23.</NO.P><TXT>Na zodpovedanie tejto otázky je potrebný výklad ustanovení článkov 1 a 2 smernice 2002/47, ktorými sa stanovuje rozsah pôsobnosti tejto smernice a vymedzujú sa relevantné pojmy.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti treba na jednej strane preskúmať, či sa majú článok 1 ods. 4 písm. a) a článok 2 ods. 1 písm. d) a f) smernice 2002/47 vykladať v tom zmysle, že sa vzťahujú na záruku, akou je záruka dotknutá v konaní vo veci samej, v prípade, že nesúvisí s platobnými systémami a zúčtovacími systémami cenných papierov, na ktoré sa vzťahuje smernica 98/26.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25.</NO.P><TXT>Na druhej strane treba spresniť podmienky poskytnutia finančnej záruky uvedené v článku 2 ods. 2 smernice 2002/47, aby vnútroštátny súd mohol určiť, či bola záruka dotknutá v prejednávanej veci poskytnutá v súlade s týmito podmienkami, a teda môže patriť do pôsobnosti režimu zavedeného touto smernicou.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26.</NO.P><TXT>Podotýkam, že hoci sa uvedené ustanovenia smernice 2002/47 neuvádzajú v otázkach predložených vnútroštátnym súdom, Súdny dvor si výslovne vyhradzuje právo rozšíriť rozsah prejudiciálnych otázok s cieľom poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď pod podmienkou zachovania podstaty položenej otázky.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0007"><P>Pozri najmä rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19970320">20. marca 1997</DATE>, <NAME.CASE>Phytheron International</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑352/95</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1997:170">EU:C:1997:170</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0014">14</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27.</NO.P><TXT>V prejednávanej veci je podľa môjho názoru uvedená podmienka splnená, pretože výklad príslušných ustanovení článkov 1 a 2 smernice 2002/47 je potrebný na to, aby vnútroštátny súd mohol určiť, či sporná doložka patrí do pôsobnosti režimu zavedeného touto smernicou. Okrem toho výklad uvedených ustanovení bol predmetom písomnej otázky, ktorú Súdny dvor položil účastníkom konania vo veci samej a ostatným dotknutým osobám, ktoré sa na pojednávaní mohli riadne vyjadriť k tejto téme.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P>O výklade článku 1 ods. 4 písm. a) a článku 2 ods. 1 písm. d) a f) smernice 2002/47</P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28.</NO.P><TXT>V záujme zodpovedania otázok vnútroštátneho súdu treba preskúmať rozsah režimu zavedeného smernicou 2002/47 v súvislosti s dvoma aspektmi, a to predmetom záruky a príslušnými záväzkami.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide v prvom rade o predmet záruky, podľa článku 1 ods. 4 písm. a) smernice 2002/47 musí byť záruka uvedená v tejto smernici poskytnutá vo forme finančných nástrojov alebo hotovosti. Pojem <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0020" ID="QS0020"/>hotovosť<QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="201C" ID="QE0020"/> je v článku 2 ods. 1 písm. d) smernice 2002/47 definovaný ako peniaze pripísané na účet alebo podobné nároky na vrátenie peňazí.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0008"><P>Čím sa teda vylučujú bankovky. Pozri tiež odôvodnenie 18 smernice 2002/47.</P></NOTE> Táto definícia je formulovaná všeobecne a zahŕňa hotovosť vloženú na bežný účet. Okrem toho žiadne ďalšie ustanovenie smernice 2002/47 neobmedzuje rámec uvedenej definície len na záruky poskytnuté v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov, na ktoré sa vzťahuje smernica 98/26.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30.</NO.P><TXT>Hoci z odôvodnení 1 a 4 smernice 2002/47 vyplýva, že bola prijatá v právnom kontexte tvorenom najmä smernicou 98/26 a že na základe skúseností sa ukázalo ako výhodné podriadiť záruky poskytnuté v systémoch podľa smernice 98/26 spoločnej právnej úprave, táto úvaha nemôže sama osebe viesť k záveru, že sa pôsobnosť smernice 2002/47 obmedzuje na záruky poskytnuté v uvedených systémoch. Takýto záver nevyplýva zo žiadneho ustanovenia smernice 2002/47. Okrem toho v zmysle uvedeného odôvodnenia 4 režim ustanovený smernicou 2002/47 dopĺňa platné legislatívne nástroje tým, že rieši aj ďalšie otázky a ďalej rozvíja konkrétne otázky riešené v týchto legislatívnych nástrojoch.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="7"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31.</NO.P><TXT>Tento výklad vychádza aj z prípravných prác, z ktorých vyplýva, že návrh, na základe ktorého bola prijatá smernica 2002/47, bol založený na úvahe, že hoci smernica 98/26 upravuje záruky poskytnuté v súvislosti s finančnými transakciami, na podporu účinného používania finančných záruk sú potrebné aj ďalšie opatrenia, ktoré presahujú rámec výhod poskytovaných smernicou 98/26.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0009"><P>Pozri návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady týkajúci sa dohôd o finančných zárukách [KOM(2001)168 z <DATE ISO="20010327">27. marca 2001</DATE>, s. 1]. Pozri tiež v kontexte prebratia smernice 2002/47 do poľského právneho poriadku PISULINSKI, J.: Zabezpieczenia finansowe w systemie prawa cywilnego. In: <HT TYPE="ITALIC">Przegląd</HT> <HT TYPE="ITALIC">Prawa</HT> <HT TYPE="ITALIC">Handlowego</HT> 6/2005, s. 27.</P></NOTE> Rovnako aj z hodnotiacej správy Komisie vypracovanej v kontexte prebratia smernice 2002/47 vyplýva, že hoci smernica 98/26 ustanovila určitú ochranu pre záruky poskytnuté v spojení s účasťou na systéme zavedenom touto smernicou, potreba globálnejšieho prístupu v záujme zabezpečenia efektívnosti finančných záruk, najmä pri cezhraničných transakciách, si vyžiadala prijatie smernice 2002/47.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0010"><P>Pozri Hodnotiacu správu o smernici o dohodách a finančných zárukách (2002/47/ES) [KOM(2006) 833 v konečnom znení z <DATE ISO="20061220">20. decembra 2006</DATE>, s. 3]. Podotýkam, že pôsobnosť smernice 2002/47 sa neobmedzuje na cezhraničné transakcie.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32.</NO.P><TXT>V druhom rade, pokiaľ ide o pojem <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0021" ID="QS0021"/>príslušné finančné záväzky<QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="201C" ID="QE0021"/>, z definície v článku 2 ods. 1 písm. f) smernice 2002/47 vyplýva, že dotknuté finančné záväzky sú záväzky, ktoré dávajú právo na hotovostné zúčtovanie a/alebo na doručenie finančných nástrojov a ktoré môžu pozostávať z nasledujúcich záväzkov, resp. ich obsahovať: súčasné alebo budúce záväzky; záväzky tretej osoby; záväzky určitej triedy alebo druhu, ktoré vznikajú priebežne.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33.</NO.P><TXT>Táto definícia zahŕňa situáciu, o akú ide vo veci samej, keď sa záruka vzťahuje na všetky pohľadávky príjemcu záruky voči jej poskytovateľovi. Z prípravných prác k smernici 2002/47 totiž vyplýva, že pojem <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0022" ID="QS0022"/>príslušné finančné záruky<QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="201C" ID="QE0022"/> mal zahrnúť využitie štandardných doložiek <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0023" ID="QS0023"/>all monies<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="201C" ID="QE0023"/>, ktoré rozširujú záruku na každý súčasný alebo budúci záväzok emitenta voči príjemcovi.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0011"><P>Pozri KOM(2001)168 z <DATE ISO="20010327">27. marca 2001</DATE>, dôvodová správa týkajúca sa článku 2. V prvom legislatívnom návrhu sa Komisia zaoberala otázkou, aké typy úverových rizík (<HT TYPE="ITALIC">exposure</HT>) treba pokryť, a dospela k záveru, že pokúšať sa o rozlišovanie medzi rôznymi transakciami by v tejto súvislosti bolo súčasne náročné a zbytočné. Pozri dokument Európskej komisie <HT TYPE="ITALIC">Working</HT> <HT TYPE="ITALIC">Document</HT> <HT TYPE="ITALIC">on</HT> <HT TYPE="ITALIC">Collateral</HT>: <HT TYPE="ITALIC">First</HT> <HT TYPE="ITALIC">preliminary</HT> <HT TYPE="ITALIC">draft</HT> <HT TYPE="ITALIC">proposal</HT> <HT TYPE="ITALIC">for a Directive</HT>, 15. jún 2000, s. 6, ako aj YEOWART, G.: Purpose of the Financial Collateral Directive. In: YEOWART, G., PARSONS, R.: <HT TYPE="ITALIC">Yeowart</HT> <HT TYPE="ITALIC">and</HT> <HT TYPE="ITALIC">Parsons</HT> <HT TYPE="ITALIC">on</HT> <HT TYPE="ITALIC">the</HT> <HT TYPE="ITALIC">Law</HT> <HT TYPE="ITALIC">of</HT> <HT TYPE="ITALIC">Financial</HT> <HT TYPE="ITALIC">Collateral</HT>. Edward Elgar Publishing, 2016, s. 19.</P></NOTE> Vláda Spojeného kráľovstva mimochodom na pojednávaní uviedla, že v praxi sa takéto doložky využívajú v širokej miere.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34.</NO.P><TXT>Podotýkam, že z hodnotiacej správy o smernici 2002/47 vyplýva, že niektoré členské štáty pri určitých finančných záväzkoch zúžili rozsah záruk, a to v osobitnom prípade, keď poskytovateľom záruky nie je osoba uvedená v článku 1 ods. 2 písm. a) a d) smernice 2002/47.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0012"><P>Ako vyplýva z hodnotiacej správy vypracovanej Komisiou, nemecký zákonodarca okrem iného obmedzil príslušné záruky pre prípad, keď poskytovateľom záruky nebude finančná inštitúcia, na záruky, ktorých účelom je chrániť určité presne vymedzené finančné záväzky, z ktorých sa vylučujú najmä dlhodobé hotovostné pôžičky poskytnuté podnikom [pozri KOM(2006) 833 v konečnom znení z <DATE ISO="20061220">20. decembra 2006</DATE>, s. 9].</P></NOTE> V tejto súvislosti článok 1 ods. 3 tejto smernice poskytuje členským štátom možnosť prebrať uvedenú smernicu a pritom obmedziť pôsobnosť harmonizovaného režimu výhradne na verejné inštitúcie a finančné inštitúcie uvedené v článku 1 ods. 2 písm. a) a d) smernice 2002/47. To, že členské štáty túto možnosť využili, nie je na určenie rozsahu pôsobnosti uvedenej smernice v prejednávanej veci rozhodujúce, pretože pri preberaní smernice 2002/47 sa Lotyšská republika neodvolala na jej článok 1 ods. 3</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35.</NO.P><TXT>Zo všetkých uvedených dôvodov sa domnievam, že smernicu 2002/47 nemožno vykladať v tom zmysle, že sa týka výhradne záruk poskytnutých v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov. Okrem toho, ako vyplýva aj z článku 2 ods. 1 písm. f) smernice 2002/47, príslušné záväzky nie sú obmedzené na záväzky týkajúce sa platobných systémov a zúčtovacích systémov cenných papierov, ale môžu zahŕňať najmä akýkoľvek záväzok dávajúci právo na hotovostné zúčtovanie. Do tejto kategórie záväzkov jednoznačne patria náklady spojené so správou bežného účtu.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="8"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36.</NO.P><TXT>Na takomto širokom výklade vecnej pôsobnosti smernice 2002/47 sa napokon zhodli všetci účastníci konania, ktorí predložili pripomienky v prejednávanej veci. Komisia na pojednávaní okrem iného uviedla, že taký výklad, podľa ktorého je príslušným záväzkom akýkoľvek záväzok oprávňujúci na hotovostné zúčtovanie, je potrebný na to, aby sa so zreteľom na veľkú rozmanitosť záväzkov podstatných pre fungovanie finančných trhov zabezpečil potrebný účinok tejto smernice.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37.</NO.P><TXT>Vzhľadom na uvedené sa domnievam, že článok 1 ods. 4 písm. a) a článok 2 ods. 1 písm. d) a f) smernice 2002/47 treba vykladať v tom zmysle, že sa vzťahujú na záruku, akou je záruka dotknutá vo veci samej, ktorú tvorí hotovosť vložená na bankový účet a ktorá kryje všetky pohľadávky banky voči majiteľovi účtu. To, či sa tento účet používa v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov, na ktoré sa vzťahuje smernica 98/26, nie je relevantné.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P>O výklade článku 2 ods. 2 smernice 2002/47</P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0038"><NO.P>38.</NO.P><TXT>V článku 1 ods. 5 smernice 2002/47 sa stanovuje, že táto smernica sa uplatňuje od chvíle poskytnutia finančnej záruky, ak jej poskytnutie možno písomne preukázať.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39.</NO.P><TXT>Toto ustanovenie sa vykladá s prihliadnutím na odôvodnenie 10 smernice 2002/47, podľa ktorého táto smernica tým, že oslobodzuje uzavretie dohody o finančnej záruke od splnenia určitých formálnych požiadaviek ustanovených vo vnútroštátnom práve,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0013"><P>Pozri článok 3 smernice 2002/47.</P></NOTE> musí vytvoriť rovnováhu medzi efektívnosťou trhu a právnou istotou účastníkov dohody a tretích osôb. V zmysle toho istého odôvodnenia smernica 2002/47 zabezpečuje túto rovnováhu tým, že do rozsahu jej pôsobnosti patria len dohody o finančných zárukách, ktoré ustanovujú <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0024" ID="QS0024"/>určitú formu vyvlastnenia<QUOT.END REF.START="QS0024" CODE="201C" ID="QE0024"/>, inak povedané poskytnutie finančnej záruky, a v prípade ktorých možno poskytnutie finančnej záruky písomne preukázať.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0040"><NO.P>40.</NO.P><TXT>Požiadavka zloženia záruky tak predstavuje <HT TYPE="ITALIC">quid pro quo</HT> na odchýlenie sa od formálnych požiadaviek ustanovených vo vnútroštátnom práve v záujme efektívnosti trhu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0014"><P>Pozri PARSONS, R.: <QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0025" ID="QS0025"/>Possession<QUOT.END REF.START="QS0025" CODE="2018" ID="QE0025"/> or <QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0026" ID="QS0026"/>Control<QUOT.END REF.START="QS0026" CODE="2018" ID="QE0026"/> test to be satisfied when creating a security financial collateral arrangement. In: YEOWART, G., PARSONS, R.: c. d., s. 168.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0041"><NO.P>41.</NO.P><TXT>Podľa článku 2 ods. 2 smernice 2002/47 sa pojmom <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0027" ID="QS0027"/>poskytnutie záruky<QUOT.END REF.START="QS0027" CODE="201C" ID="QE0027"/> označuje doručenie, prevod, držba, registrácia alebo iné určenie finančnej záruky vedúce k jej prechodu do držby alebo pod kontrolu príjemcu záruky alebo osoby konajúcej v jeho mene.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0042"><NO.P>42.</NO.P><TXT>Prechod do <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0028" ID="QS0028"/>držby alebo pod kontrolu<QUOT.END REF.START="QS0028" CODE="201C" ID="QE0028"/> je kľúčovým predpokladom na určenie, či daná dohoda o záruke patrí do pôsobnosti smernice 2002/47. Dohodu o záruke možno kvalifikovať ako <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0029" ID="QS0029"/>dohodu o finančnej záruke<QUOT.END REF.START="QS0029" CODE="201C" ID="QE0029"/> v zmysle smernice 2002/47 iba vtedy, keď táto finančná záruka bola poskytnutá, takže prešla do držby alebo pod kontrolu príjemcu záruky.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0043"><NO.P>43.</NO.P><TXT>Odhliadnuc od dohôd o finančnej záruke s prevodom vlastníckeho práva, ktorý znamená, že s výhradou dohôd o spätnej kúpe prejde celé vlastnícke právo k finančným nástrojom alebo hotovosti poskytnutým ako záruka na príjemcu záruky, aby sa zaistilo splnenie príslušných finančných záväzkov,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0015"><P>Pozri článok 2 ods. 1 písm. b) smernice 2002/47.</P></NOTE> je však výklad pojmov <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0030" ID="QS0030"/>prechod do držby<QUOT.END REF.START="QS0030" CODE="201C" ID="QE0030"/> alebo <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0031" ID="QS0031"/>prechod pod kontrolu<QUOT.END REF.START="QS0031" CODE="201C" ID="QE0031"/> v súvislosti s hotovosťou alebo finančnými nástrojmi problematický. Niektorí autori tvrdia, že pravdepodobne ide o najkontroverznejší aspekt režimu finančných záruk ustanovený smernicou 2002/47.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0016"><P>Pozri PARSONS, R.: c. d., s. 167.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="9"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0044"><NO.P>44.</NO.P><TXT>Z pripomienok vlády Spojeného kráľovstva a Komisie vyplýva, že uplatnenie predmetných požiadaviek vyvolalo v praxi problémy, ktoré sa odzrkadlili najmä v dvoch rozsudkoch súdov Spojeného kráľovstva, ktoré okrem iného vykladajú pojem <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0032" ID="QS0032"/>kontrola<QUOT.END REF.START="QS0032" CODE="201C" ID="QE0032"/> v zmysle článku 2 ods. 2 smernice 2002/47.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0045"><NO.P>45.</NO.P><TXT>Diskusia vo veci Gray<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0017"><P>Gray and others v G‑T‑P Group Limited: Re F2G Realisations Limited (in liquidation) [2010] EWHC 1772 (Ch), body 60 až 62.</P></NOTE> týkajúcej sa záruky vo forme hotovosti vloženej na bankový účet sa sústredila na otázku, či je splnená podmienka prechodu pod kontrolu v prípade, že účet nie je viazaný, hoci je spravovaný príjemcom záruky. Súd Spojeného kráľovstva rozhodol, že poskytnutie záruky predpokladá, že príjemca záruky môže poskytovateľovi záruky brániť v nakladaní s ňou. Okrem toho musí mať príjemca záruky <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0033" ID="QS0033"/>zo zákona<QUOT.END REF.START="QS0033" CODE="201C" ID="QE0033"/> kontrolu nad predmetom záruky, pričom formálna administratívna alebo praktická kontrola nie je postačujúca. Tieto podmienky neboli v danom prípade splnené, pretože poskytovateľ záruky mohol bez obmedzenia požadovať vybratie finančných prostriedkov vložených na účet.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0046"><NO.P>46.</NO.P><TXT>Problém výkladu článku 2 ods. 2 smernice 2002/47 sa znova objavil vo veci Lehman Brothers International (Europe)<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0018"><P>Lehman Brothers International (Europe) (In Administration) [2012] EWHC 2997 (Ch), body 119 až 126 a body 131 až 137.</P></NOTE>. Britský sudca skonštatoval, že rozsudok Gray bol predmetom pripomienok kritizujúcich skutočnosť, že prísne uplatňovanie požiadavky kontroly <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0034" ID="QS0034"/>zo zákona<QUOT.END REF.START="QS0034" CODE="201C" ID="QE0034"/> by z režimu smernice 2002/47 mohlo vylúčiť niektoré v praxi používané dohody, spísané so zámerom tento režim využiť. Poukazujúc na tieto kritiky sa uvedeným rozsudkom v podstate potvrdil prístup uplatnený vo veci Gray v súvislosti s kritériom <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0035" ID="QS0035"/>kontroly zo zákona<QUOT.END REF.START="QS0035" CODE="201C" ID="QE0035"/>, keď sa konštatovalo, že formálna administratívna kontrola predmetu záruky nepostačuje na splnenie kritéria uvedeného v článku 2 ods. 2 smernice 2002/47, najmä v prípade, keď poskytovateľ záruky má právo bez obmedzenia nakladať s dotknutými finančnými prostriedkami.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0047"><NO.P>47.</NO.P><TXT>Komisia v konaní vo veci samej konštatuje, že poskytnutie finančnej záruky znamená, že príjemca tejto záruky vykonáva <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0036" ID="QS0036"/>kontrolu zo zákona<QUOT.END REF.START="QS0036" CODE="201C" ID="QE0036"/> nad predmetom záruky, ktorá znamená právomoc zabrániť poskytovateľovi záruky v nakladaní so zárukou. Právo poskytovateľa záruky slobodne vyberať hotovosť z účtu, na ktorý bola zložená záruka, je v rozpore s touto podmienkou. Komisia na pojednávaní spresnila, že v podstate podporuje názor súdov Spojeného kráľovstva v už citovaných veciach.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0048"><NO.P>48.</NO.P><TXT>Domnievam sa, že úvahy, ktoré viedli súdy Spojeného kráľovstva k odmietnutiu názoru, že formálna administratívna kontrola vykonávaná nad predmetom záruky nepostačuje, sú z hľadiska výkladu článku 2 ods. 2 smernice 2002/47 v prejednávanej veci takisto relevantné.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0049"><NO.P>49.</NO.P><TXT>Ako totiž oprávnene naznačujú vláda Spojeného kráľovstva a Komisia, ak by sa požiadavka týkajúca sa prechodu záruky <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0037" ID="QS0037"/>do držby alebo pod kontrolu<QUOT.END REF.START="QS0037" CODE="201C" ID="QE0037"/> príjemcu podľa článku 2 ods. 2 smernice 2002/47<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0019"><P>Hoci táto otázka nie je v prejednávanej veci relevantná, podotýkam, že vláda Spojeného kráľovstva a Komisia prijali odlišné stanoviská, pokiaľ ide o súvislosť medzi týmito dvoma pojmami. Komisia naznačuje, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0038" ID="QS0038"/>držba alebo kontrola<QUOT.END REF.START="QS0038" CODE="201C" ID="QE0038"/> je jedinou podmienkou, zatiaľ čo z pohľadu judikatúry, na ktorú sa odvoláva vláda Spojeného kráľovstva, ako aj na stanoviská vyjadrené v anglickej právnej literatúre, ide o dve alternatívne kritériá. Pozri tiež PARSONS, R.: c. d., s. 185.</P></NOTE> vykladala v tom zmysle, že zahŕňa situáciu, keď poskytovateľ záruky s ňou môže naďalej voľne nakladať, by bola zbavená akéhokoľvek potrebného účinku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0050"><NO.P>50.</NO.P><TXT>Podotýkam, že článok 2 ods. 2 druhá veta smernice 2002/47 potvrdzuje záručné techniky umožňujúce poskytovateľovi záruky nahradiť záruku alebo vybrať jej prebytok. Z toho možno naopak vyvodiť, že širšie práva priznané poskytovateľovi záruky znamenajú, že požiadavka poskytnutia záruky nie je splnená.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="10"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0051"><NO.P>51.</NO.P><TXT>V dôsledku uvedeného sa domnievam, že za predpokladu poskytovania záruky vo forme hotovosti vloženej na účet prechod záruky do držby alebo pod kontrolu príjemcu nevyhnutne znamená, že príjemca záruky má nielen praktickú kontrolu nad účtom, na ktorý sa vzťahuje záruka, ale v nevyhnutnom rozsahu má tiež právo zabrániť výberu hotovosti poskytovateľom záruky, aby zabezpečil krytie príslušných záväzkov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0052"><NO.P>52.</NO.P><TXT>V prejednávanej veci by mal vnútroštátny súd preskúmať, či zmluva o bežnom účte uzatvorená medzi účastníkmi konania vo veci samej obsahuje doložku, ktorá pre Swedbank ustanovuje takéto právo obmedziť výbery finančných prostriedkov vložených na dotknutý účet. Bez toho, aby tým bolo dotknuté uvedené preskúmanie, ktoré patrí do samostatnej pôsobnosti vnútroštátneho súdu, podotýkam, že účastníci konania vo veci samej sa na pojednávaní zhodli na tom, že sporná dohoda neobsahuje žiadnu doložku, ktorá by banke umožňovala obmedziť výbery z účtu alebo by ustanovovala, že určitá suma na účte musí zostať viazaná. Ak by sa táto skutková okolnosť preukázala, viedlo by to k záveru, že spornú záruku nemožno považovať za poskytnutú v súlade s požiadavkami ustanovenými v smernici 2002/47, a že sa teda na ňu jej ustanovenia nevzťahujú.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0053"><NO.P>53.</NO.P><TXT>Vzhľadom na uvedené sa domnievam, že článok 2 ods. 2 smernice 2002/47 by sa mal vykladať v tom zmysle, že poskytnutie finančnej záruky vo forme hotovosti vloženej na bankový účet vyžaduje existenciu zmluvnej doložky, podľa ktorej má príjemca záruky právo obmedziť použitie finančných prostriedkov vložených na tento účet v rozsahu nevyhnutnom na zabezpečenie príslušných finančných záväzkov.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">O druhej otázke</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0054"><NO.P>54.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd sa v podstate pýta, či sa má smernica 2002/47, a najmä jej články 3 a 8, vykladať v tom zmysle, že príjemcovi záruky zaručuje právo realizovať akúkoľvek finančnú záruku bez ohľadu na záväzok alebo pokračovanie likvidácie alebo reorganizačných opatrení poskytovateľa záruky. Zdôrazňuje, že takéto priznanie prednosti príjemcovi finančnej záruky sa môže javiť ako odporujúce zásade rovnosti zaobchádzania s veriteľmi v konkurznom konaní (<HT TYPE="ITALIC">paritas creditorum</HT>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0055"><NO.P>55.</NO.P><TXT>Je potrebné uviesť, že hoci sa vnútroštátny súd odvoláva na články 3 a 8 smernice 2002/47, predložená otázka sa týka skôr článku 4 tejto smernice, ktorý sa týka najmä podmienok vymáhania finančnej záruky. Vnútroštátny súd sa zamýšľa nad možnosťou zavedenia prípadných obmedzení práva príjemcu záruky dosiahnuť uspokojenie svojich pohľadávok v prípade konkurzu poskytovateľa záruky. Podľa názoru vnútroštátneho súdu sa režim ustanovený smernicou 2002/47 môže bez takýchto implicitných obmedzení javiť ako sporný z hľadiska uvedenej zásady rovnosti zaobchádzania s veriteľmi.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0056"><NO.P>56.</NO.P><TXT>Podotýkam, že z článku 4 smernice 2002/47 vykladanom z hľadiska odôvodnení 3, 5 a 10 tejto smernice vyplýva, že jedným z cieľov režimu zavedeného touto smernicou je poskytnúť ochranu finančným zárukám pred uplatnením určitých pravidiel vnútroštátneho práva o platobnej neschopnosti.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0020"><P>Pozri tiež KOM(2001) 168 z <DATE ISO="20010327">27. marca 2001</DATE>, dôvodová správa týkajúca sa článku 5.</P></NOTE> V tejto súvislosti článok 4 ods. 1 smernice 2002/47 ustanovuje právo príjemcu záruky realizovať akúkoľvek finančnú záruku poskytnutú na základe záložnej dohody o finančnej záruke. Odseky 4 a 5 článku 4 chránia toto právo pred účinkami vnútroštátnych pravidiel týkajúcich sa platobnej neschopnosti. Na jednej strane odsek 4 umožňuje rýchlu realizáciu záruky v prípade, ak si poskytovateľ záruky neplní svoje záväzky, tým, že spôsobuje nevymáhateľnosť záväzkov uvedených v písmenách a) až d) odseku 4. Na druhej strane uvedený článok 5 ukladá členským štátom zabezpečiť, aby dohody o finančných zárukách mohli nadobudnúť účinnosť v súlade s ich podmienkami, bez ohľadu na začatie alebo pokračovanie likvidácie alebo reorganizačných opatrení týkajúcich sa poskytovateľa alebo príjemcu záruky.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="11"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0057"><NO.P>57.</NO.P><TXT>Tieto ustanovenia nie sú podľa môjho názoru zlučiteľné s výkladom, podľa ktorého príjemca záruky nemôže záruku realizovať v prípade platobnej neschopnosti poskytovateľa záruky, aby neohrozil práva ostatných veriteľov, pretože ich účelom je naopak vylúčiť finančnú záruku z pôsobnosti obmedzení ustanovených vnútroštátnym právom v oblasti platobnej neschopnosti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0058"><NO.P>58.</NO.P><TXT>Táto úvaha nemôže byť podľa mňa spochybnená tvrdením navrhovateľky v konaní vo veci samej a lotyšskej vlády, v ktorom poukazujú na situáciu prednostných veriteľov, teda štátu, zamestnancov alebo držiteľov registrovaného záložného práva.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0059"><NO.P>59.</NO.P><TXT>Ako totiž konštatuje Komisia, z hľadiska režimu ustanoveného v smernici 2002/47 nevzniká otázka postavenia veriteľa v konkurznom konaní, pretože táto smernica má len zabezpečiť právo realizovať záruku vo všetkých prípadoch výskytu vymáhacej udalosti. Takéto riešenie je odôvodnené potrebou posilniť právnu istotu pri dohodách o finančných zárukách a zabezpečiť ich účinnosť.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0021"><P>V tejto súvislosti je smernica 2002/47 súčasťou širšieho právneho rámca – konkurzného práva Únie, ktorý obsahuje okrem iného legislatívne nástroje citované v jej odôvodnení 4.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0060"><NO.P>60.</NO.P><TXT>To znamená, že smernica 2002/47 obsahuje ustanovenia, ktoré umožňujú zachovať rovnováhu medzi úvahami týkajúcimi sa efektívnosti trhu a úvahami týkajúcimi sa právnej istoty.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0061"><NO.P>61.</NO.P><TXT>Po prvé, pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti <HT TYPE="ITALIC">ratione personae</HT>, článok 1 ods. 3 smernice 2002/47 poskytuje členským štátom možnosť vyňať dohody, pri ktorých nie je niektorý z účastníkov orgánom, verejnou inštitúciou, finančnou inštitúciou podliehajúcou obozretnému dohľadu alebo ústrednou protistranou, zúčtovacím agentom alebo klíringovým centrom v zmysle smernice 98/26.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0022"><P>Ako vyplýva z hodnotiacej správy o smernici 2002/47, v praxi sa túto výnimku rozhodla uplatniť v plnom rozsahu iba Rakúska republika a päť členských štátov ju uplatňuje čiastočne (Česká republika, Spolková republika Nemecko, Francúzska republika, Slovinská republika a Švédske kráľovstvo). Pozri KOM(2006) 833 v konečnom znení z <DATE ISO="20061220">20. decembra 2006</DATE>, s. 9.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0062"><NO.P>62.</NO.P><TXT>Po druhé režim ustanovený smernicou 2002/47 sa vzťahuje výhradne na záruky poskytnuté v zmysle jej článku 2 ods. 2, čo predpokladá určitú formu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0039" ID="QS0039"/>vyvlastnenia<QUOT.END REF.START="QS0039" CODE="201C" ID="QE0039"/> poskytovateľa záruky. Režim ustanovený smernicou 2002/47 sa teda uplatní len vtedy, ak záruka prejde <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0040" ID="QS0040"/>do držby alebo pod kontrolu<QUOT.END REF.START="QS0040" CODE="201C" ID="QE0040"/> príjemcu záruky v zmysle tejto smernice.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0023"><P>Pozri body 40 a 41 týchto návrhov.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0063"><NO.P>63.</NO.P><TXT>Po tretie článok 8 smernice 2002/47 ustanovuje určité obmedzenia pôsobnosti pravidiel vnútroštátneho práva o platobnej neschopnosti na záruky poskytnuté pred začatím konkurzného konania, ktoré však patria do pôsobnosti pravidla <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0041" ID="QS0041"/>času nula<QUOT.END REF.START="QS0041" CODE="201C" ID="QE0041"/>, ktoré priznáva retroaktívny účinok konkurznému konaniu (odseky 1 a 3) a vo výnimočných prípadoch na záruky poskytnuté po začatí konkurzného konania, pokiaľ príjemca záruky preukáže, že koná v dobrej viere (odsek 2).<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0024"><P>Pozri tiež KOM(2001) 168 z <DATE ISO="20010327">27. marca 2001</DATE>, dôvodová správa týkajúca sa článku 9.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0064"><NO.P>64.</NO.P><TXT>S výhradou predpokladov uvedených v článku 8 tejto smernice sa pritom režim podľa smernice 2002/47 nevzťahuje na záruky poskytnuté po začatí konkurzného konania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0065"><NO.P>65.</NO.P><TXT>Takýto prístup podľa môjho názoru zodpovedá obavám vnútroštátneho súdu a lotyšskej vlády, že osobitné zaobchádzanie s finančnými zárukami by mohlo ohroziť ochranu hypotekárnych veriteľov. Vnútroštátny súd uvádza, že ak by sa finančné prostriedky získané predajom majetku patriaceho úpadcovi pripísali na bankový účet, na ktorý bola zložená finančná záruka, príjemca tejto záruky by ich mohol použiť na uspokojenie svojich pohľadávok. Podľa môjho názoru nie sú takéto obavy opodstatnené, pretože režim podľa smernice 2002/47 sa nevzťahuje na záruky poskytnuté po začatí konkurzného konania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0066"><NO.P>66.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o spor vo veci samej, ako už uviedla vláda Spojeného kráľovstva, ktorá na pojednávaní na tento aspekt poukázala, smernica 2002/47 sa neuplatní za predpokladu, že sa hotovosť tvoriaca záruku pripíše na príslušný bankový účet až po začatí konkurzného konania.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="12"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0067"><NO.P>67.</NO.P><TXT>Hoci tento aspekt jasne nevyplýva z rozhodnutia vnútroštátneho súdu, účastníci konania vo veci samej na pojednávaní zhodne uviedli, že finančné prostriedky, ktoré Swedbank previedla z bežného účtu spoločnosti Izdevniecība Stilus, boli na tento účet vložené až po začatí konkurzného konania. Ak by vnútroštátny súd tento časový sled preukázal, muselo by sa dospieť k záveru, že sporná záruka nebola poskytnutá pred začatím konkurzného konania, takže sa na ňu ustanovenia smernice 2002/47 nevzťahujú.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0068"><NO.P>68.</NO.P><TXT>Domnievam sa preto, že článok 4 ods. 1, 4 a 5 smernice 2002/47 treba vykladať v tom zmysle, že príjemca záruky má právo realizovať finančnú záruku poskytnutú na základe záložnej dohody o finančnej záruke, a to nezávisle od začatia alebo pokračovania likvidácie alebo reorganizačných opatrení poskytovateľa záruky. S výhradou ustanovení článku 8 uvedenej smernice sa toto právo vzťahuje na záruku poskytnutú pred začatím takéhoto konania.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">O tretej a štvrtej prejudiciálnej otázke</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0069"><NO.P>69.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd uvádza, že lotyšský zákon o finančných zárukách sa vzťahuje na fyzické osoby, ktoré sú výslovne vylúčené z osobnej pôsobnosti smernice 2002/47 v zmysle jej článku 1 ods. 2 písm. e). Svojou treťou a štvrtou prejudiciálnou otázkou sa teda pýta, či je takéto rozšírenie osobnej pôsobnosti v súlade s uvedeným ustanovením smernice 2002/47, a pokiaľ je to tak, či má uvedené ustanovenie priamy účinok. Keďže vnútroštátny súd pripúšťa hypotetickú povahu týchto otázok v kontexte sporu vo veci samej, považuje ich za dôležité z hľadiska prípadného preskúmania ústavnosti zákona o finančných zárukách.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0070"><NO.P>70.</NO.P><TXT>Podotýkam, že spor vo veci samej sa zjavne nevzťahuje na fyzické osoby, a preto sú otázky týkajúce sa možnosti rozšíriť režim ustanovený smernicou 2002/47 na fyzické osoby len hypotetické.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0071"><NO.P>71.</NO.P><TXT>Za týchto okolností skutočnosť, že by v budúcnosti mohli znovu vzniknúť podobné otázky pri prípadnom preskúmavaní ústavnosti lotyšského zákona o finančných zárukách zo strany Satversmes tiesa (Ústavný súd), nemôže tieto otázky v prejednávanej veci zbaviť ich hypotetickej povahy. Opodstatnenosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania totiž nespočíva vo formulovaní poradných názorov na všeobecné alebo hypotetické otázky, ale v potrebe efektívneho riešenia sporu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0025"><P>Pozri najmä rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140227">27. februára 2014</DATE>, <NAME.CASE>Pohotovosť</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑470/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:101">EU:C:2014:101</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0029">29</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Ak by vnútroštátny súd musel Satversmes tiesa (Ústavný súd) predložiť otázku ústavnosti, nič by nebránilo tomu, aby Satversmes tiesa podal na Súdny dvor, ak by to považoval za potrebné, návrh na začatie prejudiciálneho konania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0072"><NO.P>72.</NO.P><TXT>Z uvedeného vyplýva, že tretiu a štvrtú prejudiciálnu otázku treba považovať za neprípustné.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">O piatej prejudiciálnej otázke</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0073"><NO.P>73.</NO.P><TXT>Svojou piatou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd usiluje zistiť, aké dôsledky by mohol vyvodiť z platnosti sporného ustanovenia za predpokladu, že by bola pôsobnosť smernice 2002/47 užšia ako pôsobnosť vnútroštátnej právnej úpravy.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0074"><NO.P>74.</NO.P><TXT>Podotýkam, že vnútroštátny súd zreteľne nepreukázal relevantnosť tejto otázky a jej súvislosť s ostatnými prejudiciálnymi otázkami. Zo znenia tejto otázky však možno dôvodiť, že smeruje k určeniu účinku smernice 2002/47 na spor vo veci samej v prípade, že by Súdny dvor rozhodol v odpovedi na prvú prejudiciálnu otázku, že rozsah pôsobnosti tejto smernice je obmedzený na záruky v platobných systémoch a v zúčtovacích systémoch cenných papierov.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="13"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0075"><NO.P>75.</NO.P><TXT>Ak by totiž z odpovede Súdneho dvora na prvú prejudiciálnu otázku vyplynulo, že na spornú doložku dohody sa smernica 2002/47 nevzťahuje, vnútroštátny súd by potom musel stanoviť dôsledky tohto rozdielu v pôsobnosti tejto smernice a vnútroštátneho práva, pokiaľ ide o platnosť tejto doložky.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0076"><NO.P>76.</NO.P><TXT>V tomto ohľade z mojej odpovede na prvú prejudiciálnu otázku vyplýva, že rozsah pôsobnosti smernice 2002/47 nemožno považovať za obmedzený na záruky poskytované v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov. Za týchto okolností sa domnievam, že na túto otázku nebude potrebné odpovedať.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Návrh</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0077"><NO.P>77.</NO.P><TXT>Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré mu položil Augstākā tiesa (Najvyšší súd, Lotyšsko), takto:</TXT><P><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>Článok 1 ods. 4 písm. a) a článok 2 ods. 1 písm. d) a f) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/47/ES zo <DATE ISO="20020606">6. júna 2002</DATE> o dohodách o finančnej záruke sa má vykladať tak, že sa vzťahujú na záruku, ako je záruka dotknutá v spore vo veci samej, pozostávajúcu z hotovosti vloženej na bankový účet, ktorá zahŕňa všetky nároky banky voči majiteľovi účtu. Otázka, či sa tento účet používa v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov, na ktoré sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES z <DATE ISO="19980519">19. mája 1998</DATE> o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov, nie je relevantná.</TXT><P>Článok 2 ods. 2 smernice 2002/47 sa má vykladať v tom zmysle, že poskytnutie finančnej záruky vo forme hotovosti vloženej na bankový účet predpokladá existenciu zmluvnej doložky, podľa ktorej má príjemca záruky právo obmedziť použitie finančných prostriedkov vložených na tento účet, a to v rozsahu nevyhnutnom na zabezpečenie príslušných finančných záväzkov.</P></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Článok 4 ods. 1, 4 a 5 smernice 2002/47 sa má vykladať v tom zmysle, že príjemca záruky má právo realizovať akúkoľvek finančnú záruku poskytnutú na základe dohody o záložnej finančnej záruke bez ohľadu na začatie alebo pokračovanie likvidácie alebo reorganizačných opatrení poskytovateľa záruky. S výhradou ustanovení článku 8 tejto smernice sa toto právo vzťahuje na záruku poskytnutú pred začiatkom takéhoto konania.</TXT></NP></ITEM></LIST></P></NP.ECR></GR.SEQ></CONTENTS.CONCLUSION></CONCLUSION>