<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><JUDGMENT xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.21-20110601.xd"><BIB.JUDGMENT><REF.CASE FILE="ECRCJ2010SKB.0800881101.case.xml"><NO.CASE>C-395/09</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62009CJ0395</NO.CELEX><NO.SEQ>0022.0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>I-8813</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>I-8831</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>19</PAGE.TOTAL><AUTHOR>CJ</AUTHOR></BIB.JUDGMENT><CURR.TITLE><LEFT>ROZSUDOK Z <DATE ISO="20100930">30. 9. 2010</DATE> — VEC C-395/09</LEFT><RIGHT>OASIS EAST</RIGHT></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Rozsudok Súdneho dvora</HT> (siedma komora)</P><P>z <DATE ISO="20100930">30. septembra 2010</DATE><NOTE NUMBERING="STAR" TYPE="FOOTNOTE" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk konania: poľština.</P></NOTE></P></TI></TITLE><JUDGMENT.INIT><P>Vo veci C-395/09,</P><P>ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Naczelny Sąd Administracyjny (Poľsko) zo <DATE ISO="20090806">6. augusta 2009</DATE> a doručený Súdnemu dvoru <DATE ISO="20091013">13. októbra 2009</DATE>, ktorý súvisí s konaním:</P></JUDGMENT.INIT><PARTIES><PLAINTIFS><P><HT TYPE="BOLD">Oasis East sp. z o.o.</HT></P></PLAINTIFS><AGAINST>proti</AGAINST><DEFENDANTS><P><HT TYPE="BOLD">Minister Finansów,</HT></P></DEFENDANTS></PARTIES><PREAMBLE><PREAMBLE.INIT><P>SÚDNY DVOR (siedma komora),</P><P>v zložení: predsedníčka siedmej komory R. Silva de Lapuerta (spravodajkyňa), sudcovia J. Malenovský a T. von Danwitz,</P><?PAGE NO="I-8814"?><P>generálny advokát: P. Mengozzi,</P><P>tajomník: C. Strömholm, referentka,</P></PREAMBLE.INIT><GR.VISA><VISA>so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo <DATE ISO="20100707">7. júla 2010</DATE>,</VISA></GR.VISA><GR.CONSID><CONSID><P>so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:</P><LIST TYPE="DASH"><ITEM><P>Oasis East sp. z o.o., v zastúpení: M. Wojda a J. Martini,</P></ITEM><ITEM><P>poľská vláda, v zastúpení: M. Szpunar a M. Jarosz, splnomocnení zástupcovia,</P></ITEM><ITEM><P>Európska komisia, v zastúpení: M. Owsiany-Hornung, K. Herrmann a D. Triantafyllou, splnomocnení zástupcovia,</P></ITEM></LIST></CONSID></GR.CONSID><GR.VISA><VISA>so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,</VISA></GR.VISA><?PAGE NO="I-8815"?><PREAMBLE.FINAL>vyhlásil tento</PREAMBLE.FINAL></PREAMBLE><CONTENTS.JUDGMENT><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Rozsudok</HT></P></TI></TITLE><NP><NO.P>1</NO.P><TXT>Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 17 ods. 2 a 6 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo <DATE ISO="19770517">17. mája 1977</DATE> o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="145" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="1977">Ú. v. ES L 145, s. 1</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 09/001, s. 23, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 95/7/ES z <DATE ISO="19950410">10. apríla 1995</DATE>, <REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="102" PAGE.FIRST="18" DATE.PUB="1995">Ú. v. ES L 102, s. 18</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 09/001, s. 274, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0001" REF.END="QE0001"/>šiesta smernica<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/>), ktorého ustanovenia boli v zásade prevzaté v článku 176 smernice Rady 2006/112/ES z <DATE ISO="20061128">28. novembra 2006</DATE> o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="347" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2006">Ú. v. EÚ L 347, s. 1</REF.DOC.OJ>).</TXT></NP><NP><NO.P>2</NO.P><TXT>Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi spoločnosťou Oasis East sp. z o.o. (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0002" REF.END="QE0002"/>Oasis East<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/>) a Minister Finansów (poľské ministerstvo financií).</TXT></NP><?PAGE NO="I-8816"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Právny rámec</HT></P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">Právna úprava Únie</HT></P></TI></TITLE><NP><NO.P>3</NO.P><TXT>Podľa článku 17 ods. 2 a 6 šiestej smernice v znení vyplývajúcom z článku 28f tejto smernice:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="017.002"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0003" REF.END="QE0003"/>2.</NO.PARAG><ALINEA><P>Pokiaľ sa tovary a služby používajú na účely jeho zdaniteľných plnení, daňovník [zdaniteľná osoba – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] má právo odpočítať nasledovné položky z dane, ktorú má zaplatiť:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>daň z pridanej hodnoty [(ďalej len <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0004" REF.END="QE0004"/>DPH<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="2018" ID="QE0004"/>)], ktorá je splatná alebo bola zaplatená s ohľadom na tovar alebo služby, ktoré jej boli alebo majú byť dodané v tuzemsku inou osobou podliehajúcou dani [daň z pridanej hodnoty (ďalej len <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0005" REF.END="QE0005"/>DPH<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="2018" ID="QE0005"/>) splatnú alebo zaplatenú na území štátu za tovary alebo služby, ktoré mu dodala alebo má dodať iná zdaniteľná osoba – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>];</TXT><P>…</P></NP></ITEM></LIST></ALINEA></PARAG><P><P>Najneskôr do uplynutia 4 rokov od dátumu, kedy táto smernica nadobudla účinnosť, Rada v úzkej spolupráci s a podľa návrhu Komisie [Rada na návrh Komisie jednomyseľne – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] rozhodne, aké výdavky nespĺňajú podmienky pre odpočítanie [DPH]. Daň z pridanej hodnoty sa nikdy neodratuje z výdavkov, ktoré nepatria jednoznačne do podnikateľských výdavkov ako napr. luxusné výrobky a služby, zábava a pod [v každom prípade sú z práva na odpočítanie vylúčené výdavky, ktoré nie sú jednoznačne podnikateľskej povahy, ako sú výdavky na luxus, zábavu alebo reprezentáciu – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>].</P><?PAGE NO="I-8817"?><P>Pokiaľ hore uvedené pravidlo nenadobudne platnosť, členské štáty si môžu ponechať všetky výnimky, ktoré umožňujú ich národné zákony aj po vstúpení tejto smernice do platnosti [Pokiaľ uvedené pravidlo nenadobudne účinnosť, členské štáty si môžu ponechať všetky vylúčenia, ktoré umožňuje ich vnútroštátna právna úprava v čase nadobudnutia účinnosti tejto smernice – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>].<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/></P></P></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>4</NO.P><TXT>Šiesta smernica bola zrušená a nahradená smernicou 2006/112.</TXT></NP><NP><NO.P>5</NO.P><TXT>Podľa článku 176 tejto smernice:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0006" REF.END="QE0006"/>Rada na návrh Komisie jednomyseľne určuje, pri ktorých výdavkoch nevzniká právo na odpočítanie DPH. Právo odpočítať daň sa v žiadnom prípade nebude vzťahovať na výdavky, ktoré nepatria jednoznačne do podnikateľských výdavkov ako napríklad výdavky na luxusné predmety a služby, zábavu alebo reprezentáciu.</P><P>Do nadobudnutia účinnosti ustanovení uvedených v prvom pododseku si členské štáty môžu ponechať všetky výnimky, ktoré stanovovali ich vnútroštátne právne predpisy k <DATE ISO="19790101">1. januáru 1979</DATE>, alebo, v prípade členských štátov, ktoré pristúpili do Spoločenstva po tomto dátume, ku dňu ich pristúpenia.<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/></P></ALINEA></QUOT.S></P></NP></GR.SEQ><?PAGE NO="I-8818"?><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">Vnútroštátna právna úprava</HT></P></TI></TITLE><NP><NO.P>6</NO.P><TXT>Článok 25 ods. 1 bod 1a zákona o dani z pridanej hodnoty (ustawa o podatku VAT z roku 1993) z <DATE ISO="19930108">8. januára 1993</DATE> (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0007" REF.END="QE0007"/>zákon o DPH z roku 1993<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/>) stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0008" REF.END="QE0008"/>Zníženie sumy splatnej dane alebo vrátenie rozdielu dane sa nevzťahuje na dovoz služieb nadobudnutých zdaniteľnou osobou, v súvislosti s ktorými sa úhrada ceny bezprostredne alebo sprostredkovane uskutoční v prospech osoby, ktorá má bydlisko, sídlo alebo vedenie v oblasti alebo v štáte uvedenom v prílohe č. 9 tohto zákona.<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>7</NO.P><TXT>Príloha č. 9 zákona o DPH z roku 1993 nazvaná <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0009" REF.END="QE0009"/>Zoznam štátov (oblastí), pri ktorých daň za dovoz služieb nevedie k zníženiu sumy, ani k právu na vrátenie rozdielu splatnej dane<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/> obsahuje nasledujúci výpočet:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0010" REF.END="QE0010"/>1.</NO.P><TXT>Andorrské kniežatstvo;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Anguilla – autonómne územie závislé od Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>Antigua a Barbuda;</TXT></NP></ITEM><?PAGE NO="I-8819"?><ITEM><NP><NO.P>4.</NO.P><TXT>Aruba – autonómne územie Holandského kráľovstva;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>5.</NO.P><TXT>Bahamy;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>6.</NO.P><TXT>Bahrajnské kráľovstvo;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>7.</NO.P><TXT>Barbados;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>8.</NO.P><TXT>Belize;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>9.</NO.P><TXT>Bermudy – územie závislé od Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>10.</NO.P><TXT>Britské Panenské ostrovy – územie závislé od Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>11.</NO.P><TXT>Cookove ostrovy – autonómna oblasť pridružená k Novému Zélandu;</TXT></NP></ITEM><?PAGE NO="I-8820"?><ITEM><NP><NO.P>12.</NO.P><TXT>Dominické spoločenstvo;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>13.</NO.P><TXT>Gibraltár – územie podliehajúce britskej korune;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>14.</NO.P><TXT>Grenada;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>15.</NO.P><TXT>Guernsey/Sark/Alderney – územie podliehajúce britskej korune;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>16.</NO.P><TXT>Hongkong – osobitná administratívna oblasť Čínskej ľudovej republiky;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>17.</NO.P><TXT>Jersey – územie podliehajúce britskej korune;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>18.</NO.P><TXT>Kajmanie ostrovy – územie závislé od Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>19.</NO.P><TXT>Libérijská republika;</TXT></NP></ITEM><?PAGE NO="I-8821"?><ITEM><NP><NO.P>20.</NO.P><TXT>Lichtenštajnské kniežatstvo;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>21.</NO.P><TXT>Macao – osobitná administratívna oblasť Čínskej ľudovej republiky;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>22.</NO.P><TXT>Maldivská republika;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>23.</NO.P><TXT>Ostrov Man – britská korunná dependencia;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>24.</NO.P><TXT>Republika Marshallových ostrovov;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>25.</NO.P><TXT>Maurícijská republika;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>26.</NO.P><TXT>Monacké kniežatstvo;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>27.</NO.P><TXT>Montserrat – územie závislé od Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska;</TXT></NP></ITEM><?PAGE NO="I-8822"?><ITEM><NP><NO.P>28.</NO.P><TXT>Nauruská republika;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>29.</NO.P><TXT>Holandské Antily – autonómne územie Holandského kráľovstva;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>30.</NO.P><TXT>Niue – autonómna oblasť pridružená k Novému Zélandu;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>31.</NO.P><TXT>Panamská republika;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>32.</NO.P><TXT>Samojský nezávislý štát;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>33.</NO.P><TXT>Seychelská republika;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>34.</NO.P><TXT>Federácia Svätého Krištofa a Nevisu;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>35.</NO.P><TXT>Svätá Lucia;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>36.</NO.P><TXT>Svätý Vincent a Grenadíny;</TXT></NP></ITEM><?PAGE NO="I-8823"?><ITEM><NP><NO.P>37.</NO.P><TXT>Tongské kráľovstvo;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>38.</NO.P><TXT>Ostrovy Turks a Caicos – územie závislé od Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>39.</NO.P><TXT>Panenské ostrovy Spojených štátov – zámorské autonómne územie USA;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>40.</NO.P><TXT>Vanuatská republika;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>41.</NO.P><TXT>Spojené arabské emiráty.<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/></TXT></NP></ITEM></LIST></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>8</NO.P><TXT>Tento daňový režim bol v zásade zachovaný v ustanoveniach zákona o dani z pridanej hodnoty (ustawa o podatku VAT z roku 2004) z <DATE ISO="20040311">11. marca 2004</DATE> (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0011" REF.END="QE0011"/>zákon o DPH z roku 2004<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/>), a to v článku 88 ods. 1 bode 1 tohto zákona vykladaného v spojení s prílohou 5 tohto zákona, pričom zoznam uvedený v tejto prílohe obsahoval 39 štátov a území namiesto 41. Tieto ustanovenia nadobudli účinnosť <DATE ISO="20040501">1. mája 2004</DATE>.</TXT></NP></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka</HT></P></TI></TITLE><NP><NO.P>9</NO.P><TXT>Spoločnosť Oasis East vyrába a predáva fontány na chladenie vody. V rámci svojej činnosti, ktorá zahŕňa tiež servisnú činnosť, využíva služby jedného podniku, ktorý má sídlo v jednej z oblastí uvedených v prílohe č. 9 zákona o DPH z roku 1993, ktorá bola nahradená prílohou č. 5 zákona o DPH z roku 2004. Tento podnik poskytuje<?PAGE NO="I-8824"?> spoločnosti Oasis East služby spojené so správou a technickou pomocou. Tieto plnenia zahŕňajú najmä nasledujúce činnosti, a síce činnosti v oblasti marketingu, organizovania účasti a účasť na medzinárodných veľtrhoch, operácií v oblasti plánovania výroby, inžinierskych služieb, finančných a daňových služieb, organizácie prepravy, služieb rozvoja informačných systémov a koordinácie v oblasti nákupov a predajov.</TXT></NP><NP><NO.P>10</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20071228">28. decembra 2007</DATE> položila Oasis East riaditeľovi daňového úradu v Katowiciach otázku, či má od <DATE ISO="20040501">1. mája 2004</DATE> pri dovoze služieb spojených so správou, za ktoré sa úhrada ceny uskutoční v prospech podniku, ktorý má sídlo v jednej z oblastí uvedených v prílohe č. 5 zákona o DPH z roku 2004, právo na odpočet dane zaplatenej na vstupe.</TXT></NP><NP><NO.P>11</NO.P><TXT>Riaditeľ finančného úradu v Katowiciach rozhodnutím zo <DATE ISO="20080404">4. apríla 2008</DATE> odpovedal na otázku, ktorú položila Oasis East, záporne. Podľa jeho názoru nebola táto spoločnosť oprávnená odpočítať daň zaplatenú na vstupe, keďže cena za dotknuté služby bola zaplatená podniku, ktorý mal svoje bydlisko, sídlo alebo vedenie v jednom zo štátov alebo oblastí uvedených v prílohe č. 5 zákona o DPH z roku 2004.</TXT></NP><NP><NO.P>12</NO.P><TXT>Riaditeľ finančného úradu uviedol, že vnútroštátna právna úprava nie je v rozpore s právom Únie, lebo článok 17 ods. 6 šiestej smernice umožňuje členským štátom ponechať v platnosti všetky výnimky, ktoré boli upravené v ich vnútroštátnych právnych predpisoch v dobe nadobudnutia účinnosti tejto smernice. Z toho odvodil, že Poľská republika si uchovala možnosť ponechať v platnosti obmedzenia odpočtu DPH platné v deň jej pristúpenia k Európskej únii.</TXT></NP><?PAGE NO="I-8825"?><NP><NO.P>13</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20080618">18. júna 2008</DATE> Oasis East podala na Wojewódzki Sąd Administracyjny w Gliwicach (vojvodský správny súd v Gliwiciach) žalobu proti uvedenému rozhodnutiu zo <DATE ISO="20080404">4. apríla 2008</DATE>.</TXT></NP><NP><NO.P>14</NO.P><TXT>Rozhodnutím z <DATE ISO="20081222">22. decembra 2008</DATE> tento súd zamietol žalobu spoločnosti Oasis East. Domnieval sa, že zachovanie výnimky stanovenej v článku 88 ods. 1 bode 1 zákona o DPH z roku 2004 vo vnútroštátnom právnom poriadku nie je v rozpore s článkom 17 ods. 6 šiestej smernice.</TXT></NP><NP><NO.P>15</NO.P><TXT>Vo svojom odvolaní podanom <DATE ISO="20090309">9. marca 2009</DATE> Oasis East znovu potvrdila argumentáciu uvedenú predtým. Za týchto podmienok sa Naczelny Sąd Administracyjny rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0012" REF.END="QE0012"/>Umožňuje právo Spoločenstva, a najmä článok 17 ods. 6 šiestej smernice… (teraz článok 176 smernice Rady 2006/112/ES…), aby členský štát použil vnútroštátne právne predpisy, ktoré vylučujú právo zdaniteľnej osoby na zníženie sumy splatnej dane alebo na vrátenie rozdielu splatnej dane v prípade nadobudnutia dovozu služieb, v súvislosti s ktorými sa úhrada ceny bezprostredne alebo sprostredkovane uskutoční v prospech osoby, ktorá má bydlisko, sídlo alebo vedenie v oblasti alebo štáte, ktorý vnútroštátne právo uvádza ako takzvaný <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0013" REF.END="QE0013"/>daňový raj<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="2018" ID="QE0013"/>, pričom takáto výnimka bola prijatá pred pristúpením tohto členského štátu k Spoločenstvu?<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/></P></QUOT.S></P></NP></GR.SEQ><?PAGE NO="I-8826"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">O prejudiciálnej otázke</HT></P></TI></TITLE><NP><NO.P>16</NO.P><TXT>Svojou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či článok 17 ods. 6 šiestej smernice, ktorého ustanovenia boli v zásade prevzaté v článku 176 smernice 2006/112, umožňuje zachovanie vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá sa uplatňovala v čase nadobudnutia účinnosti šiestej smernice v príslušnom členskom štáte, ktorá všeobecným spôsobom vylučuje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe v prípade nadobudnutia služieb, v súvislosti s ktorými sa úhrada ceny bezprostredne alebo sprostredkovane uskutoční v prospech osoby, ktorá má bydlisko, sídlo alebo vedenie v oblasti alebo štáte, ktorý vnútroštátne právo uvádza ako takzvaný <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0014" REF.END="QE0014"/>daňový raj<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/>.</TXT></NP><NP><NO.P>17</NO.P><TXT>Keďže znenie položenej otázky uvádza súčasne článok 17 ods. 6 šiestej smernice, aj článok 176 smernice 2006/112, je potrebné na úvod uviesť, že tieto dve ustanovenia sú v zásade zhodné.</TXT></NP><NP><NO.P>18</NO.P><TXT>Na účely odpovede na túto otázku treba najskôr pripomenúť, že právo na odpočítanie DPH upravené v článku 17 ods. 2 šiestej smernice ako neoddeliteľná súčasť mechanizmu DPH predstavuje základnú zásadu, ktorá je vlastná spoločnému systému DPH a v zásade ju nemožno obmedziť (pozri rozsudky z <DATE ISO="20020108">8. januára 2002</DATE>, Metropol a Stadler, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-409/99" PAGE.ECR="I-81" YEAR="2002">C-409/99, Zb. s. I-81</REF.DOC.ECR>, bod 42; z <DATE ISO="20050526">26. mája 2005</DATE>, Kretztechnik, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-465/03" PAGE.ECR="I-4357" YEAR="2005">C-465/03, Zb. s. I-4357</REF.DOC.ECR>, bod 33, ako aj z <DATE ISO="20100415">15. apríla 2010</DATE>, X Holding a Oracle Nederland, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-538/08+C-33/09" PAGE.ECR="I-3129" YEAR="2010">C-538/08 a C-33/09, Zb. s. I-3129</REF.DOC.ECR>, bod 37).</TXT></NP><NP><NO.P>19</NO.P><TXT>Zásada práva na odpočítanie DPH je však zmiernená odchylným ustanovením uvedeným v článku 17 ods. 6 šiestej smernice. Členské štáty sú totiž oprávnené zachovať svoju právnu úpravu v oblasti vylúčenia práva na odpočítanie existujúcu ku dňu nadobudnutia účinnosti šiestej smernice až dovtedy, kým Rada neprijme ustanovenia upravené v tomto článku (pozri rozsudky z <DATE ISO="20081211">11. decembra 2008</DATE>, Danfoss<?PAGE NO="I-8827"?> a AstraZeneca, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-371/07" PAGE.ECR="I-9549" YEAR="2008">C-371/07, Zb. s. I-9549</REF.DOC.ECR>, bod 28, ako aj X Holding a Oracle Nederland, už citovaný, bod 38).</TXT></NP><NP><NO.P>20</NO.P><TXT>Keďže Rada žiadne takéto ustanovenie neprijala, členské štáty sú oprávnené zachovať existujúcu právnu úpravu týkajúcu sa výnimiek z práva na odpočet DPH. Právo Únie teda do dnešného dňa neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by vymenovávalo výdavky vylúčené z práva na odpočítanie (pozri rozsudky z <DATE ISO="20051208">8. decembra 2005</DATE>, Jyske Finans, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-280/04" PAGE.ECR="I-10683" YEAR="2005">C-280/04, Zb. s. I-10683</REF.DOC.ECR>, bod 23, ako aj Danfoss a AstraZeneca, už citovaný, bod 29).</TXT></NP><NP><NO.P>21</NO.P><TXT>Čo sa týka režimu výnimiek stanoveného v článku 17 ods. 6 šiestej smernice, Súdny dvor už rozhodol, že toto ustanovenie predpokladá, že vylúčenia, ktoré si môžu členské štáty zachovať podľa tohto ustanovenia, boli legálne podľa druhej smernice Rady 67/228/EHS z <DATE ISO="19670411">11. apríla 1967</DATE> o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa dane z obratu – štruktúra a spôsoby uplatňovania spoločného systému dane z pridanej hodnoty [<HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] (<REF.DOC.OJ COLL="P" NO.OJ="071" PAGE.FIRST="1303" DATE.PUB="1967">Ú. v. ES 1967, 71, s. 1303</REF.DOC.OJ>, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0015" REF.END="QE0015"/>druhá smernica<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/>), ktorá prechádzala šiestej smernici (pozri rozsudok z <DATE ISO="19991005">5. októbra 1999</DATE>, Royscot a i., <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-305/97" PAGE.ECR="I-6671" YEAR="1999">C-305/97, Zb. s. I-6671</REF.DOC.ECR>, bod 21, ako aj X Holding a Oracle Nederland, už citovaný, bod 40).</TXT></NP><NP><NO.P>22</NO.P><TXT>V tejto súvislosti článok 11 druhej smernice, zavádzajúc vo svojom odseku 1 právo na odpočítanie, stanovil vo svojom odseku 4, že členské štáty môžu vylúčiť z režimu odpočítania určité tovary a služby, najmä také, ktoré môžu byť výlučne alebo čiastočne používané na osobnú spotrebu zdaniteľnej osoby alebo jej zamestnancov.</TXT></NP><NP><NO.P>23</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že možnosť priznaná členským štátom článkom 17 ods. 6 šiestej smernice nepredstavuje absolútnu diskrečnú právomoc vylúčiť všetky alebo takmer všetky tovary a služby z režimu práva na odpočítanie DPH a pozbaviť tak režim zavedený<?PAGE NO="I-8828"?> článkom 11 ods. 1 druhej smernice jeho podstaty. Uvedená možnosť sa teda netýka všeobecných výnimiek a nezbavuje členské štáty povinnosti dostatočne spresniť povahu alebo predmet tovarov a služieb, pre ktoré je právo na odpočítanie vylúčené (pozri v tomto zmysle rozsudky Royscot a i., už citovaný, body 22 a 24, ako aj zo <DATE ISO="20050714">14. júla 2005</DATE>, Charles a Charles-Tijmens, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-434/03" PAGE.ECR="I-7037" YEAR="2005">C-434/03, Zb. s. I-7037</REF.DOC.ECR>, body 33 a 35).</TXT></NP><NP><NO.P>24</NO.P><TXT>Okrem toho ak ide o režim, ktorý predstavuje odchýlku zo zásady práva na odpočítanie DPH, treba ho vykladať doslovne (pozri rozsudky Metropol a Stadler, už citovaný, bod 59, ako aj z <DATE ISO="20081222">22. decembra 2008</DATE>, Magoora, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-414/07" PAGE.ECR="I-10921" YEAR="2008">C-414/07, Zb. s. I-10921</REF.DOC.ECR>, bod 28).</TXT></NP><NP><NO.P>25</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o vec samu a prípadné uplatnenie režimu, ktorý predstavuje odchýlku od režimu stanoveného v článku 17 ods. 6 šiestej smernice, treba konštatovať, že táto smernica nadobudla v Poľsku účinnosť ku dňu pristúpenia tohto členského štátu k Únii, čiže <DATE ISO="20040501">1. mája 2004</DATE>. Tento dátum je teda relevantný na účely uplatnenia uvedeného ustanovenia v tomto členskom štáte (pozri rozsudok Magoora, už citovaný, bod 27).</TXT></NP><NP><NO.P>26</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o skutočnosť uvedenú poľskou vládou, a to že znenie článku 176 smernice 2006/112 rozlišuje medzi členskými štátmi, ktoré pristúpili k Únii pred 1. januárom 1979, a členskými štátmi, ktoré tak ako Poľská republika pristúpili neskôr, stačí podotknúť, že toto rozlišovanie má za cieľ len určiť dátum, pred ktorým museli byť výdavky vylúčené z práva na odpočet DPH stanovené vo vnútroštátnom práve.</TXT></NP><?PAGE NO="I-8829"?><NP><NO.P>27</NO.P><TXT>Preto článok 176 smernice 2006/112 nemôže viesť k rozdielnemu výkladu, pokiaľ ide o význam dotknutých výnimiek podľa toho, či predmetný členský štát pristúpil k Únii pred 1. januárom 1979 alebo až po tomto dátume. Za týchto podmienok prijatie tohto článku 176 neovplyvnilo judikatúru týkajúcu sa výkladu článku 17 ods. 6 šiestej smernice.</TXT></NP><NP><NO.P>28</NO.P><TXT>Na účely posúdenia vnútroštátnej úpravy, ktorá je predmetom veci samej, pokiaľ ide o odchylný režim, ktorý stanovuje, je potrebné konštatovať, že táto právna úprava, ako zdôraznil aj vnútroštátny súd, predstavuje opatrenie všeobecnej povahy, ktoré obmedzuje právo na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe v súvislosti s nadobudnutím akýchkoľvek dovezených služieb, za ktoré sa úhrada priamo alebo nepriamo platí osobám, ktoré majú sídlo v štáte alebo oblasti, ktoré táto právna úprava označuje za <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0016" REF.END="QE0016"/>daňový raj<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/>.</TXT></NP><NP><NO.P>29</NO.P><TXT>Takáto právna úprava však obsahuje obmedzenie práva na odpočítanie DPH, ktoré prekračuje obmedzenie, ktoré je povolené v článku 17 ods. 6 šiestej smernice.</TXT></NP><NP><NO.P>30</NO.P><TXT>Súdny dvor spresnil, že členské štáty nie sú oprávnené zachovať obmedzenia práva na odpočet DPH, ktoré možno uplatniť všeobecne na akékoľvek výdavky spojené s nadobudnutím tovaru alebo služieb (pozri v tomto zmysle rozsudky z <DATE ISO="20090423">23. apríla 2009</DATE>, PARAT Automotive Cabrio, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-74/08" PAGE.ECR="I-3459" YEAR="2009">C-74/08, Zb. s. I-3459</REF.DOC.ECR>, body 28 a 29, ako aj X Holding a Oracle Nederland, už citovaný, bod 44).</TXT></NP><NP><NO.P>31</NO.P><TXT>Napokon pokiaľ ide o úvahu uvedenú poľskou vládou, podľa ktorej sporná vnútroštátna právna úprava súvisí s potrebou predchádzať finančným podvodom, je potrebné zdôrazniť, že hoci platí, že Súdny dvor v bode 70 svojho rozsudku z <DATE ISO="20060221">21. februára 2006</DATE>, Halifax a i. (<REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-255/02" PAGE.ECR="I-1609" YEAR="2006">C-255/02, Zb. s. I-1609</REF.DOC.ECR>), uznal, že zásada zákazu zneužívania sa uplatňuje takisto na oblasť DPH, uvedená zásada neumožňuje členským štátom rozšíriť rozsah pôsobnosti predmetného odchylného režimu. Okrem toho, ak obmedzenia stanovené<?PAGE NO="I-8830"?> poľským právom, ako uvádza vnútroštátny súd, boli motivované potrebou vyhnúť sa určitým finančným podvodom alebo únikom, článok 27 šiestej smernice stanovuje na tento účel osobitný postup, na základe ktorého môže Rada oprávniť každý členský štát zaviesť osobitné odchylné opatrenia.</TXT></NP><NP><NO.P>32</NO.P><TXT>S ohľadom na uvedené treba na položenú otázku odpovedať, že článok 17 ods. 6 šiestej smernice, ktorého ustanovenia boli v zásade prevzaté v článku 176 smernice 2006/112, sa má vykladať v tom zmysle, že neumožňuje zachovanie vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá sa uplatňovala v čase nadobudnutia účinnosti šiestej smernice v príslušnom členskom štáte, ktorá všeobecným spôsobom vylučuje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe v súvislosti s dovozom služieb, za ktoré sa úhrada poskytuje priamo či nepriamo osobám, ktoré majú sídlo v oblasti alebo štáte, ktorý táto právna úprava označuje za <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0017" REF.END="QE0017"/>daňový raj<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/>.</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">O trovách</HT></P></TI></TITLE><NP><NO.P>33</NO.P><TXT>Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.</TXT></NP></GR.SEQ></GR.SEQ><JURISDICTION><INTRO>Z týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol takto:</INTRO><P><HT TYPE="BOLD">Článok 17 ods. 6 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo <DATE ISO="19770517">17. mája 1977</DATE> o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 95/7/ES z <DATE ISO="19950410">10. apríla 1995</DATE>, ktorého ustanovenia boli v zásade prevzaté v článku 176 smernice Rady 2006/112/ES z <DATE ISO="20061128">28. novembra 2006</DATE><?PAGE NO="I-8831"?> o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, sa má vykladať v tom zmysle, že neumožňuje zachovanie vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá sa uplatňovala v čase nadobudnutia účinnosti šiestej smernice 77/388 v príslušnom členskom štáte, ktorá všeobecným spôsobom vylučuje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe v súvislosti s dovozom služieb, za ktoré sa úhrada poskytuje priamo či nepriamo osobám, ktoré majú sídlo v oblasti alebo štáte, ktorý táto právna úprava označuje za</HT> <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0018" REF.END="QE0018"/><HT TYPE="BOLD">daňový raj</HT><QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/><HT TYPE="BOLD">.</HT></P></JURISDICTION></CONTENTS.JUDGMENT><SIGNATURE.CASE><P>Podpisy</P></SIGNATURE.CASE></JUDGMENT>