<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><CONCLUSION NNC="YES" xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.58-20161101.xd"><BIB.CONCLUSION><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>C-28/20</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62020CC0028</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2021:203">EU:C:2021:203</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>35</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>35</PAGE.TOTAL></BIB.CONCLUSION><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P><HT TYPE="SC">Návrhy generálneho advokáta – P. Pikamäe – Vec C‑28/20</HT></P><P><HT TYPE="SC">Airhelp</HT></P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Návrhy generálneho advokáta</HT></P><P><HT TYPE="UC">Priit Pikamäe</HT></P><P>prednesené <DATE ISO="20210316">16. marca 2021</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk prednesu: francúzština.</P></NOTE></P></TI><STI><P><HT TYPE="BOLD">Vec C‑28/20</HT></P><P>Airhelp Ltd</P><P>proti</P><P>Scandinavian Airlines System SAS</P><P><HT TYPE="NORMAL">[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Attunda tingsrätt (Súd prvého stupňa Attunda, Švédsko)]</HT></P></STI></TITLE><INTERMEDIATE><INDEX IDX.CLOSE="“" SEPARATOR=" – " IDX.OPEN="„"><KEYWORD>Návrh na začatie prejudiciálneho konania</KEYWORD><KEYWORD>Letecká doprava</KEYWORD><KEYWORD>Spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letu</KEYWORD><KEYWORD>Nariadenie (ES) č. 261/2004</KEYWORD><KEYWORD>Článok 5 ods. 3</KEYWORD><KEYWORD>Článok 7 ods. 1</KEYWORD><KEYWORD>Právo na náhradu</KEYWORD><KEYWORD>Oslobodenie</KEYWORD><KEYWORD>Pojem <QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0001" ID="QS0001"/>mimoriadne okolnosti<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="2018" ID="QE0001"/></KEYWORD><KEYWORD>Štrajk zvolaný odbormi a vopred ohlásený</KEYWORD><KEYWORD>Pojem <QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0002" ID="QS0002"/>primerané opatrenia<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="2018" ID="QE0002"/> na zabránenie mimoriadnej okolnosti alebo následkom takejto okolnosti</KEYWORD></INDEX><TOC><TITLE><TI><P>Obsah</P></TI></TITLE><TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>I.</NO.ITEM><ITEM.CONT>Úvod</ITEM.CONT><ITEM.REF>3</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>II.</NO.ITEM><ITEM.CONT>Právny rámec</ITEM.CONT><ITEM.REF>4</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>A.</NO.ITEM><ITEM.CONT>Právo Únie</ITEM.CONT><ITEM.REF>4</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>B.</NO.ITEM><ITEM.CONT>Švédske právo</ITEM.CONT><ITEM.REF>7</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>III.</NO.ITEM><ITEM.CONT>Skutkové okolnosti sporu, konanie vo veci samej a prejudiciálne otázky</ITEM.CONT><ITEM.REF>7</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>IV.</NO.ITEM><ITEM.CONT>Konanie na Súdnom dvore</ITEM.CONT><ITEM.REF>9</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>V.</NO.ITEM><ITEM.CONT>Právna analýza</ITEM.CONT><ITEM.REF>10</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>A.</NO.ITEM><ITEM.CONT>Úvodné poznámky</ITEM.CONT><ITEM.REF>10</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>B.</NO.ITEM><ITEM.CONT>O prvej prejudiciálnej otázke</ITEM.CONT><ITEM.REF>11</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>1.</NO.ITEM><ITEM.CONT>Štrajk ako okolnosť, ktorú možno kvalifikovať ako <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0003" ID="QS0003"/>mimoriadnu<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/></ITEM.CONT><ITEM.REF>11</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK><?PAGE NO="2"?><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>2.</NO.ITEM><ITEM.CONT>Analýza <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0004" ID="QS0004"/>mimoriadnej<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/> povahy z hľadiska kritérií stanovených judikatúrou</ITEM.CONT><ITEM.REF>12</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>a)</NO.ITEM><ITEM.CONT>Štrajk nepredstavuje udalosť, ktorá je súčasťou bežného výkonu činnosti leteckého dopravcu</ITEM.CONT><ITEM.REF>12</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>1)</NO.ITEM><ITEM.CONT>Rozlišovanie medzi <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0005" ID="QS0005"/>vnútornými<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/> a <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0006" ID="QS0006"/>vonkajšími<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/> faktormi, ktoré majú vplyv na činnosť leteckého dopravcu</ITEM.CONT><ITEM.REF>12</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>2)</NO.ITEM><ITEM.CONT>Analogické uplatnenie judikatúry týkajúcej sa technických aspektov v oblasti personálneho riadenia</ITEM.CONT><ITEM.REF>14</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>3)</NO.ITEM><ITEM.CONT>Zásady vyplývajúce z rozsudku Krüsemann nie sú v prejednávanej veci uplatniteľné</ITEM.CONT><ITEM.REF>15</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>b)</NO.ITEM><ITEM.CONT>Letecký dopravca nemá kontrolu nad štrajkom zvolaným odborovým zväzom zamestnancov</ITEM.CONT><ITEM.REF>17</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>1)</NO.ITEM><ITEM.CONT>Zásady vyplývajúce z rozsudku Krüsemann nie sú uplatniteľné na situáciu dotknutú vo veci samej</ITEM.CONT><ITEM.REF>18</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>2)</NO.ITEM><ITEM.CONT>O príslušných záujmoch sociálnych partnerov a spotrebiteľov chránených Chartou, ako aj o potrebe vyváženia</ITEM.CONT><ITEM.REF>19</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>i)</NO.ITEM><ITEM.CONT>Všeobecné pripomienky</ITEM.CONT><ITEM.REF>19</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>ii)</NO.ITEM><ITEM.CONT>Prehľad judikatúry týkajúcej sa riešenia konfliktov záujmov ústavnej povahy</ITEM.CONT><ITEM.REF>20</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>–</NO.ITEM><ITEM.CONT>Rovnováha medzi základnými právami a základnými slobodami vnútorného trhu</ITEM.CONT><ITEM.REF>20</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>–</NO.ITEM><ITEM.CONT>Rovnováha medzi základnými právami</ITEM.CONT><ITEM.REF>21</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK></TOC.BLK></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>3)</NO.ITEM><ITEM.CONT>Zohľadnenie záverov vyplývajúcich z vyváženia záujmov pri výklade nariadenia č. 261/2004</ITEM.CONT><ITEM.REF>22</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>c)</NO.ITEM><ITEM.CONT>Predbežný záver</ITEM.CONT><ITEM.REF>24</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>d)</NO.ITEM><ITEM.CONT>O relevantnosti <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0007" ID="QS0007"/>zákonnosti<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/> štrajku a existencie jeho predchádzajúceho oznámenia na účel kvalifikovania okolnosti ako <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0008" ID="QS0008"/>mimoriadnej<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/></ITEM.CONT><ITEM.REF>25</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>3.</NO.ITEM><ITEM.CONT>Kritériá na určenie <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0009" ID="QS0009"/>primeraných opatrení<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/>, ktoré musí prijať každý letecký dopravca</ITEM.CONT><ITEM.REF>26</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>a)</NO.ITEM><ITEM.CONT>Pojem <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0010" ID="QS0010"/>primerané opatrenia<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/> podľa judikatúry</ITEM.CONT><ITEM.REF>26</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>b)</NO.ITEM><ITEM.CONT>Poznámky týkajúce sa rozdelenia právomocí medzi vnútroštátnym súdom a súdom Únie</ITEM.CONT><ITEM.REF>27</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>c)</NO.ITEM><ITEM.CONT>Výkladové prvky, ktoré sa majú poskytnúť vnútroštátnemu súdu</ITEM.CONT><ITEM.REF>27</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>1)</NO.ITEM><ITEM.CONT>Primerané opatrenia musia zabrániť zrušeniu alebo veľkému meškaniu letu</ITEM.CONT><ITEM.REF>28</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>2)</NO.ITEM><ITEM.CONT>Letecký dopravca musí využiť všetky právne možnosti na obranu svojich záujmov a záujmov cestujúcich.</ITEM.CONT><ITEM.REF>28</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>3)</NO.ITEM><ITEM.CONT>Letecký dopravca musí vyhradiť časovú rezervu na riešenie prípadných nepredvídateľných udalosti</ITEM.CONT><ITEM.REF>29</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>4)</NO.ITEM><ITEM.CONT>Letecký dopravca musí zohľadniť oznámenie, ktoré predchádzalo štrajku zvolanému odbormi</ITEM.CONT><ITEM.REF>29</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK><?PAGE NO="3"?><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>5)</NO.ITEM><ITEM.CONT>Letecký dopravca musí organizovať svoje materiálne a ľudské zdroje s cieľom zabezpečiť kontinuitu jeho činností.</ITEM.CONT><ITEM.REF>30</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>6)</NO.ITEM><ITEM.CONT>Dopravca musí uľahčiť prístup k letom iných spoločností, ktoré nie sú dotknuté štrajkom</ITEM.CONT><ITEM.REF>31</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK></TOC.BLK></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>4.</NO.ITEM><ITEM.CONT>Odpoveď na prvú prejudiciálnu otázku</ITEM.CONT><ITEM.REF>32</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>C.</NO.ITEM><ITEM.CONT>O druhej prejudiciálnej otázke</ITEM.CONT><ITEM.REF>32</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>D.</NO.ITEM><ITEM.CONT>O tretej prejudiciálnej otázke</ITEM.CONT><ITEM.REF>33</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>VI.</NO.ITEM><ITEM.CONT>Návrh</ITEM.CONT><ITEM.REF>34</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK></TOC.BLK></TOC></INTERMEDIATE><CONTENTS.CONCLUSION><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">I.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Úvod</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1.</NO.P><TXT>V prejednávanej veci, ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, Attunda tingsrätt (Súd prvého stupňa Attunda, Švédsko) položil Súdnemu dvoru tri prejudiciálne otázky týkajúce sa výkladu pojmu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0011" ID="QS0011"/>mimoriadne okolnosti<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/> uvedeného v článku 5 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z <DATE ISO="20040211">11. februára 2004</DATE>, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0002"><P><REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="046" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2004">Ú. v. EÚ L 46, 2004, s. 1</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 07/008, s. 10.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2.</NO.P><TXT>Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi S., cestujúcim v leteckej doprave, a spoločnosťou Scandinavian Airlines System Denmark – Norway – Sweden (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0012" ID="QS0012"/>SAS<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/>), leteckým dopravcom, v súvislosti s odmietnutím tohto dopravcu poskytnúť náhradu tomuto cestujúcemu v dôsledku zrušenia jeho letu. SAS sa na tento účel odvoláva na <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0013" ID="QS0013"/>mimoriadne okolnosti<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/> v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia, ktoré súvisia so štrajkom jej zamestnancov zvolaným odbormi s cieľom vyjadriť požiadavky týkajúce sa zlepšenia pracovných podmienok. SAS sa preto domnieva, že musí byť oslobodená od povinnosti platiť náhradu stanovenú v článku 5 ods. 1 písm. c) a článku 7 ods. 1 nariadenia č. 261/2004.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3.</NO.P><TXT>Svojimi otázkami sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či štrajk v situácii opísanej v predchádzajúcom bode možno považovať za <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0014" ID="QS0014"/>mimoriadnu okolnosť<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/>, ktorá zbavuje leteckého dopravcu zodpovednosti voči cestujúcim, a to nielen pokiaľ ide o platenie náhrady, ale aj o prijatie vhodných opatrení na zmiernenie následkov štrajku. Táto vec ponúka Súdnemu dvoru príležitosť rozvinúť svoju judikatúru týkajúcu sa výkladu nariadenia č. 261/2004, a najmä objasniť kontext, do ktorého patrí jeho rozsudok zo <DATE ISO="20180417">17. apríla 2018</DATE>, Krüsemann<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0003"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180417">17. apríla 2018</DATE>, <NAME.CASE>Krüsemann a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑195/17, C‑197/17 až C‑203/17, C‑226/17, C‑228/17, C‑254/17, C‑274/17, C‑275/17, C‑278/17 až C‑286/17 a C‑290/17 až C‑292/17</NO.CASE>, ďalej len rozsudok <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0015" ID="QS0015"/>Krüsemann<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:258">EU:C:2018:258</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>, ktorý, hoci sa tiež týka kvalifikácie štrajku ovplyvňujúceho prevádzku leteckého dopravcu ako <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0016" ID="QS0016"/>mimoriadnej okolnosti<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/> – navyše zamietnutej Súdnym dvorom – vykazuje značné rozdiely z hľadiska skutkového rámca v porovnaní so skutkovým rámcom prejednávanej veci, ktoré môžu odôvodniť odlišné právne posúdenie.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="4"?><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">II.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Právny rámec</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">A.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Právo Únie</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4.</NO.P><TXT>Odôvodnenia 1, 2 a 12 až 15 nariadenia č. 261/2004 uvádzajú:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><CONSID><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0017" ID="QS0017"/>(1)</NO.P><TXT>konanie [Únie] v oblasti leteckej dopravy by sa malo, okrem iných vecí, zamerať na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany cestujúcich; okrem toho by sa mal vo všeobecnosti brať plný zreteľ na požiadavky ochrany spotrebiteľa;</TXT></NP></CONSID><CONSID><NP><NO.P>(2)</NO.P><TXT>odmietnutie nástupu do lietadla a zrušenie alebo veľké meškanie letov spôsobuje cestujúcim vážne problémy a nepohodlie;</TXT></NP></CONSID><P>…</P><CONSID><NP><NO.P>(12)</NO.P><TXT>rovnako by sa mali zmenšiť ťažkosti a nepohodlie cestujúcich spôsobené zrušením letov; toto by sa malo dosiahnuť tým, že dopravcovia budú nútení informovať cestujúcich o zrušení pred plánovaným časom odletu a navyše im ponúknuť primerané presmerovanie tak, aby sa cestujúci mohli zariadiť inak; ak tak neurobia mali by leteckí dopravcovia cestujúcim poskytnúť náhradu okrem prípadov, keď zrušenie letu nastane za mimoriadnych okolností, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia;</TXT></NP></CONSID><CONSID><NP><NO.P>(13)</NO.P><TXT>cestujúci, ktorých lety boli zrušené, by mali mať možnosť buď získať úhradu ceny letenky alebo presmerovanie letu za uspokojivých podmienok a mala by im byť počas čakania na neskorší let poskytnutá primeraná starostlivosť;</TXT></NP></CONSID><CONSID><NP><NO.P>(14)</NO.P><TXT>tak ako je to uvedené v Montrealskom dohovore, záväzky prevádzkujúcich leteckých dopravcov by mali byť obmedzené alebo by mali byť od nich leteckí dopravcovia oslobodení v prípadoch, keď bola udalosť spôsobená mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia; také okolnosti môžu nastať najmä v prípadoch politickej nestability, meteorologických podmienok nezlučiteľných s vykonaním príslušného letu, rizík bezpečnostnej ochrany, neočakávaných nedostatkov, ktoré sa týkajú bezpečnosti letu a štrajkov, ktoré ovplyvňujú prevádzku príslušného leteckého dopravcu;</TXT></NP></CONSID><CONSID><NP><NO.P>(15)</NO.P><TXT>za mimoriadne okolnosti sa dá považovať skutočnosť, keď rozhodnutie riadenia letovej prevádzky v konkrétnom dni vo vzťahu ku konkrétnemu lietadlu zapríčiní veľké meškanie, meškanie do nasledujúceho dňa alebo zrušenie jedného alebo viacerých letov takého lietadla dokonca aj vtedy, keď príslušný letecký dopravca uskutočnil všetky primerané opatrenia aby zabránil meškaniu alebo zrušeniu;<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/></TXT></NP></CONSID></QUOT.S></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5.</NO.P><TXT>Článok 2 tohto nariadenia, nazvaný <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0018" ID="QS0018"/>Definície<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/>, stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0019" ID="QS0019"/>Na účely tohto nariadenia:</P><P>…</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT><QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0020" ID="QS0020"/>prevádzkujúci letecký dopravca<QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="2018" ID="QE0020"/> znamená leteckého dopravcu, ktorý na základe zmluvy s cestujúcim, alebo v mene inej osoby, právnickej alebo fyzickej majúcej zmluvu s takým cestujúcim, vykoná alebo zamýšľa vykonať let;</TXT></NP></ITEM></LIST><P>…</P><?PAGE NO="5"?><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>l)</NO.P><TXT><QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0021" ID="QS0021"/>zrušenie<QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="2018" ID="QE0021"/> znamená neuskutočnenie letu, ktorý bol predtým plánovaný, a na ktorý bolo aspoň jedno miesto rezervované.<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/></TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6.</NO.P><TXT>Článok 5 uvedeného nariadenia, nazvaný <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0022" ID="QS0022"/>Zrušenie<QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="201C" ID="QE0022"/>, znie:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="005.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0023" ID="QS0023"/>1.</NO.PARAG><ALINEA><P>V prípade zrušenia letu príslušným cestujúcim:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>prevádzkujúci letecký dopravca ponúkne pomoc v súlade s článkom 8; a</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>prevádzkujúci letecký dopravca ponúkne pomoc v súlade s článkom 9 ods. 1 písm. a) a článkom 9 ods. 2, ako aj v prípade presmerovania, keď podľa reálneho odhadu čas odletu pre nový let je aspoň deň po odlete plánovanom pre zrušený let, pomoc špecifikovanú v článku 9 ods. 1 písm. b) a v článku 9 ods. 1 písm. c); a</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>príslušní cestujúci majú právo na náhradu od prevádzkujúceho leteckého dopravcu v súlade s článkom 7, pokiaľ:</TXT><P><LIST TYPE="roman"><ITEM><NP><NO.P>i)</NO.P><TXT>neboli informovaní o zrušení letu aspoň dva týždne pred plánovaným časom odletu; alebo</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>ii)</NO.P><TXT>neboli informovaní o zrušení v časovom úseku od dvoch týždňov do siedmich dní pred plánovaným časom odletu a nebolo im ponúknuté presmerovanie, ktoré im umožní odletieť maximálne dve hodiny pred plánovaným časom odletu a dosiahnuť konečné cieľové miesto maximálne štyri hodiny po plánovanom čase príletu[, alebo]</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>iii)</NO.P><TXT>neboli informovaní o zrušení do siedmich dní pred plánovaným časom odletu a nebolo im ponúknuté presmerovanie, ktoré im umožní odletieť maximálne hodinu pred plánovaným časom odletu a dosiahnuť konečné cieľové miesto maximálne dve hodiny po plánovanom čase príletu.</TXT></NP></ITEM></LIST></P></NP></ITEM></LIST></ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="005.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Keď boli cestujúci informovaní o zrušení, poskytnú sa im informácie o možnej alternatívnej preprave.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="005.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA>Prevádzkujúci letecký dopravca nie je povinný platiť náhradu podľa článku 7, ak môže preukázať, že zrušenie je spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="005.004"><NO.PARAG>4.</NO.PARAG><ALINEA>Dôkazné bremeno pokiaľ ide o to, či a kedy bol cestujúci informovaný o zrušení letu, spočíva na prevádzkujúcom leteckom dopravcovi.<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="201C" ID="QE0023"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7.</NO.P><TXT>Z článku 7 nariadenia č. 261/2004, nazvaného <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0024" ID="QS0024"/>Právo na náhradu<QUOT.END REF.START="QS0024" CODE="201C" ID="QE0024"/>, vyplýva:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="007.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0025" ID="QS0025"/>1.</NO.PARAG><ALINEA><P>Keď sa uvádza odkaz na tento článok, cestujúci dostanú náhradu v nasledovnej výške:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>250 EUR v prípade všetkých letov na vzdialenosť 1500 km alebo menej;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>400 EUR v prípade všetkých letov v rámci spoločenstva nad 1500 km a všetkých ostatných letov od 1500 km do 3500 km;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>600 EUR v prípade všetkých letov, ktoré nespadajú pod písmená a) alebo b)[.]</TXT></NP></ITEM></LIST><P>Pri stanovení vzdialenosti je základom posledné cieľové miesto, do ktorého cestujúci kvôli odmietnutiu nástupu alebo zrušeniu, príde neskôr ako je plánovaný čas príletu.</P></ALINEA></PARAG><?PAGE NO="6"?><PARAG IDENTIFIER="007.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA><P>Keď sa cestujúcim ponúkne presmerovanie do ich cieľového miesta náhradným letom podľa článku 8, ktorého čas príletu nepresiahne plánovaný čas príletu pôvodne rezervovaného letu:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>o dve hodiny v súvislosti so všetkými letmi na vzdialenosť 1500 km alebo menej; alebo</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>o tri hodiny alebo viac v súvislosti so všetkými letmi v rámci spoločenstva nad 1500 km a všetkými ostatnými letmi od 1500 km do 3500 km; alebo</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>o štyri hodiny v súvislosti s letmi, ktoré nespadajú pod písmená a) alebo b),</TXT></NP></ITEM></LIST><P>prevádzkujúci letecký dopravca môže cestujúcim znížiť náhradu podľa odseku 1 o 50 %.</P></ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="007.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA>Náhrada uvedená v odseku 1 sa platí v hotovosti, elektronickým bankovým prevodom, bankovým príkazom alebo šekom alebo s písomným súhlasom cestujúceho, v cestovných poukážkach a/alebo inými službami.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="007.004"><NO.PARAG>4.</NO.PARAG><ALINEA>Vzdialenosti uvedené v odseku 1 a 2 sa merajú metódou ortodromickej dráhy.<QUOT.END REF.START="QS0025" CODE="201C" ID="QE0025"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8.</NO.P><TXT>Článok 8 tohto nariadenia, nazvaný <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0026" ID="QS0026"/>Právo na náhradu alebo presmerovanie<QUOT.END REF.START="QS0026" CODE="201C" ID="QE0026"/>, stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="008.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0027" ID="QS0027"/>1.</NO.PARAG><ALINEA><P>Keď sa uvádza odkaz na tento článok, cestujúcim sa ponúkne možnosť vybrať si medzi:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>úhradou úplných nákladov na letenku v cene, za ktorú bola kúpená, za časť alebo časti nevykonanej cesty a za časť alebo časti už vykonanej cesty, ak let už naďalej neslúži účelu vo vzťahu k pôvodnému cestovnému plánu cestujúceho alebo v spojení s ním, do siedmich dní prostriedkami uvedenými v článku 7 ods. 3,</P></ITEM><ITEM><P>spiatočným letom do prvého miesta odletu pri najbližšej príležitosti;</P></ITEM></LIST></TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>presmerovaním za porovnateľných prepravných podmienok na ich konečné cieľové miesto pri najbližšej príležitosti; alebo</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>presmerovaním za porovnateľných prepravných podmienok na ich konečné cieľové miesto v neskoršom dátume podľa želania cestujúceho, za predpokladu voľných miest.</TXT></NP></ITEM></LIST><P>…</P></ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="008.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA>Keď v prípade, že je miesto, mesto alebo región obsluhované niekoľkými letiskami a prevádzkujúci letecký dopravca ponúkne cestujúcemu let na letisko, ktoré je náhradou za letisko, na ktoré bola vykonaná rezervácia, prevádzkujúci letecký dopravca znáša náklady prepravy cestujúceho z tohto alternatívneho letiska buď na letisko, na ktoré bola vykonaná rezervácia alebo na iné blízke cieľové letisko dohodnuté s cestujúcim.<QUOT.END REF.START="QS0027" CODE="201C" ID="QE0027"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9.</NO.P><TXT>Článok 9 uvedeného nariadenia, ktorý sa vzťahuje na <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0028" ID="QS0028"/>právo na starostlivosť<QUOT.END REF.START="QS0028" CODE="201C" ID="QE0028"/>, stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="009.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0029" ID="QS0029"/>1.</NO.PARAG><ALINEA><P>Keď sa uvádza odkaz na tento článok, cestujúcim sa bezplatne ponúkne:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>jedlo a občerstvenie zodpovedajúce času čakania;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>hotelové ubytovanie v prípadoch:</TXT><P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>keď je nutný pobyt jednu noc alebo viac nocí, alebo</P></ITEM><ITEM><P>keď je nutný pobyt dodatočný k pobytu, ktorý predpokladal cestujúci;</P></ITEM></LIST></P></NP></ITEM><?PAGE NO="7"?><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>prepravu medzi letiskom a miestom ubytovania (hotel alebo iné).</TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="009.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Okrem toho sa cestujúcemu bezplatne ponúknu dva telefónne hovory, telexy alebo faxové správy, alebo e‑maily.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="009.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA>Pri uplatňovaní tohto článku prevádzkujúci letecký dopravca musí venovať osobitnú pozornosť potrebám osôb so zníženou pohyblivosťou a akýmkoľvek osobám, ktoré ich sprevádzajú ako aj potrebám nesprevádzaných detí.<QUOT.END REF.START="QS0029" CODE="201C" ID="QE0029"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">B.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Švédske právo</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10.</NO.P><TXT>§ 45 Lag (1976:580) om medbestämmande i arbetslivet (zákon č. 580 z roku 1976 o účasti zamestnancov na rozhodnutiach založených na rokovaní) okrem iného stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0030" ID="QS0030"/>Keď organizácia zamestnávateľov, zamestnávateľ alebo organizácia zamestnancov uvažuje o začatí kolektívnej akcie alebo o predĺžení prebiehajúcej kolektívnej akcie, musí o tom písomne upovedomiť protistranu a úrad pre mediáciu prostredníctvom predchádzajúceho oznámenia najmenej sedem pracovných dní vopred. Za <QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0031" ID="QS0031"/>pracovný deň<QUOT.END REF.START="QS0031" CODE="2018" ID="QE0031"/> sa považuje každý deň okrem soboty, nedele, štátnych sviatkov, letného slnovratu, Štedrého dňa a Silvestra. Lehota sa počíta od rovnakej hodiny dňa, v akú sa začne kolektívna akcia.<QUOT.END REF.START="QS0030" CODE="201C" ID="QE0030"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">III.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Skutkové okolnosti sporu, konanie vo veci samej a prejudiciálne otázky</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11.</NO.P><TXT>Ako vyplýva z odôvodnenia návrhu na začatie prejudiciálneho konania, skutkové okolnosti opísané nižšie sú príčinou sporu, o ktorom rozhoduje vnútroštátny súd. Cestujúci S. si rezervoval let spoločnosti SAS z Malmö (Švédsko) do Štokholmu (Švédsko). Tento let sa mal uskutočniť <DATE ISO="20190429">29. apríla 2019</DATE>, bol však v ten deň zrušený v dôsledku štrajku pilotov spoločnosti SAS v Nórsku, Švédku a Dánsku. Dôvodom štrajku pilotov bolo to, že zamestnanecké organizácie vo Švédsku, Nórsku a Dánsku zastupujúce pilotov spoločnosti SAS predčasne vypovedali predchádzajúcu kolektívnu zmluvu so spoločnosťou SAS, ktorá mala platiť do roku 2020. Rokovania o novej zmluve prebiehali od marca 2019. Štrajk pilotov trval sedem dní – od <DATE ISO="20190426">26. apríla 2019</DATE> do <DATE ISO="20190502">2. mája 2019</DATE> – a viedol SAS k zrušeniu viac ako <FT TYPE="NUMBER">4000</FT> letov, čo sa dotklo približne <FT TYPE="NUMBER">380000</FT> cestujúcich vrátane cestujúceho S. Tomuto cestujúcemu nebolo ponúknuté presmerovanie, ktoré by obmedzilo meškanie na menej ako tri hodiny. Na základe zmluvy cestujúci S. previedol svoje prípadné právo na náhradu škody na spoločnosť Airhelp Ltd.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12.</NO.P><TXT>Airhelp v žalobe navrhla, aby vnútroštátny súd, konkrétne Attunda tingsrätt (Súd prvého stupňa Attunda), uložil spoločnosti SAS povinnosť zaplatiť jej náhradu vo výške 250 eur stanovenú v článku 5 ods. 3 v spojení s článkom 7 nariadenia č. 261/2004, zvýšenú o úroky z omeškania od <DATE ISO="20190910">10. septembra 2019</DATE> až do dátumu uskutočnenia platby.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13.</NO.P><TXT>SAS spochybnila návrh spoločnosti Airhelp z dôvodu, že štrajk pilotov predstavuje podľa jej názoru <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0032" ID="QS0032"/>mimoriadnu okolnosť<QUOT.END REF.START="QS0032" CODE="201C" ID="QE0032"/>, ktorej sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia. SAS preto nie je povinná zaplatiť požadovanú náhradu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14.</NO.P><TXT>Podľa SAS rokovania uviazli jednak na požiadavke odborových zväzov pilotov na zvýšenie miezd pilotov o 13 % počas troch rokov namiesto 6,5 % nárastu stanoveného pre rovnaké obdobie predchádzajúcou kolektívnou zmluvou a jednak na požiadavkách týkajúcich sa pracovného času pilotov.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="8"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15.</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20190425">25. apríla 2019</DATE> Medlingsinstitutet (Národný úrad pre mediáciu, Švédsko) predložil účastníkom konania <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0033" ID="QS0033"/>odporúčanie<QUOT.END REF.START="QS0033" CODE="201C" ID="QE0033"/>, v ktorom bolo navrhnuté zvýšenie miezd ročne o 2,3 %. SAS, ktorá odporúčanie prijala, uvádza, že návrh mediátora na zvýšenie platov sa pohyboval v rámci tzv. pásma, t. j. percentuálneho vývoja miezd, ktorého uplatnenie na švédskom pracovnom trhu dohodli odvetvia orientované na vývoz, zatiaľ čo odborové zväzy pilotov požadovali vývoj miezd, ktorý výrazne prekračoval toto <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0034" ID="QS0034"/>pásmo<QUOT.END REF.START="QS0034" CODE="201C" ID="QE0034"/>. Švédsky model trhu práce totiž vychádza zo zásady, že pásmo je normou na určovanie miezd pre celý švédsky trh práce s cieľom udržať konkurencieschopnosť Švédska a dosiahnuť stabilitu v rokovaniach o kolektívnych zmluvách.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16.</NO.P><TXT>Odborové zväzy pilotov toto odporúčanie odmietli a následne <DATE ISO="20190426">26. apríla 2019</DATE> začali vopred ohlásené kolektívne akcie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17.</NO.P><TXT>Tento pracovný spor trval až do večera <DATE ISO="20190502">2. mája 2019</DATE>, kedy bola uzavretá nová trojročná kolektívna zmluva. Táto nová kolektívna zmluva sa vzťahuje na trojročné obdobie do roku 2022 a okrem iného stanovuje, že mzdy pilotov sa zvýšia o 3,5 % v roku 2019, o 3 % v roku 2020 a o 4 % v roku 2021. Celkovo sa mzdy zvýšia o 10,5 % v priebehu troch rokov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18.</NO.P><TXT>SAS tvrdí, že štrajk pilotov predstavuje <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0035" ID="QS0035"/>mimoriadnu okolnosť<QUOT.END REF.START="QS0035" CODE="201C" ID="QE0035"/> v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004, keďže nie je súčasťou bežného výkonu činnosti tejto spoločnosti a vymyká sa jej účinnej kontrole. Rozhodnutie štyroch odborových organizácií uskutočniť súbežný štrajk totiž nepatrí do bežnej činnosti spoločnosti SAS, ktorá spočíva v poskytovaní služieb leteckej dopravy. Okrem toho sú štrajky na švédskom trhu práce veľmi zriedkavé a štrajk vo veci samej, ktorý sa v zásade dotkol všetkých pilotov spoločnosti SAS, bol jedným z najrozsiahlejších štrajkov v odvetví leteckej dopravy. SAS teda nebola schopná zorganizovať svoju činnosť tak, aby sa mohli lety uskutočniť podľa plánu. Okrem toho, keďže išlo o zákonný štrajk pilotov, SAS im nemohla nariadiť, aby sa vrátili do práce. Štrajk pilotov sa preto vymykal jej účinnej kontrole.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19.</NO.P><TXT>Navyše riešenie prijaté v rozsudku Krüsemann, podľa ktorého je divý štrajk súčasťou bežného výkonu činnosti leteckého dopravcu, nemožno uplatniť na vec samu. Štrajk pilotov nevychádzal z nijakého opatrenia prijatého spoločnosťou SAS ani nepredstavoval spontánnu reakciu pracovníkov na opatrenie, ktoré by bolo súčasťou bežných opatrení riadenia spoločnosti SAS.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20.</NO.P><TXT>Napokon, keďže v súlade s požiadavkami švédskeho práva dostala SAS oznámenie o štrajku iba jeden týždeň pred jeho začatím, nemohla sa v každom prípade vyhnúť povinnosti platiť náhradu stanovenej v článku 5 ods. 1 písm. c) bode i) a článku 7 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 261/2004, pretože z prvého z týchto ustanovení vyplýva, že letecký dopravca sa môže vyhnúť plateniu tejto náhrady len vtedy, ak k zrušeniu letu dôjde aspoň dva týždne pred plánovaným časom odletu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21.</NO.P><TXT>Štrajk pilotov, ktorý zasiahol SAS a spôsobil zrušenie letu, o ktorý ide vo veci samej, teda podľa nej predstavuje <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0036" ID="QS0036"/>mimoriadnu okolnosť<QUOT.END REF.START="QS0036" CODE="201C" ID="QE0036"/> v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004, keďže ide o udalosť, ktorá svojou povahou a pôvodom nie je súčasťou bežného výkonu činnosti spoločnosti SAS a vymyká sa jej účinnej kontrole.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22.</NO.P><TXT>Airhelp spochybnila, že by sa štrajk, o ktorý ide vo veci samej, mohol považovať za <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0037" ID="QS0037"/>mimoriadnu okolnosť<QUOT.END REF.START="QS0037" CODE="201C" ID="QE0037"/> v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia. Uzatváranie kolektívnych zmlúv patrí do bežného podnikania leteckého dopravcu a v tejto súvislosti môže dochádzať k pracovným sporom.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23.</NO.P><TXT>Vzťahy medzi spoločnosťou SAS na jednej strane a organizáciami švédskych, dánskych a nórskych pilotov na strane druhej upravuje kolektívna zmluva o mzdách a všeobecných podmienkach zamestnávania kapitánov a kopilotov. Počas rokovaní o takýchto zmluvách majú strany možnosť pristúpiť ku kolektívnym akciám, akými sú štrajky alebo výluky. Keď sociálni partneri uzatvoria kolektívnu zmluvu, panuje počas jej platnosti povinné sociálne prímerie, takže štrajk vyhlásený počas sociálneho prímeria by bol protiprávny alebo divý.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="9"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24.</NO.P><TXT>Už v minulosti spory medzi spoločnosťou SAS a rôznymi skupinami zamestnancov viedli viackrát ku kolektívnym akciám zo strany zamestnancov, ktoré sa týkali platových podmienok a zlepšenia pracovných podmienok, ale aj želania zamestnancov získať vplyv na pracovisku. Počas pracovného sporu v roku 2012 sa SAS ocitla na pokraji bankrotu. Keďže väčšinoví akcionári podmienili ďalšie pôžičky spoločnosti SAS prísnymi úspornými opatreniami, jej zamestnanci boli nútení akceptovať počas trvania vtedy platnej kolektívnej zmluvy zníženie miezd, aby neprišli o prácu. Bolo teda dohodnuté, že piloti budú pracovať dlhšie a ročne prídu o jeden mesačný plat.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25.</NO.P><TXT>Významnou príčinou štrajku pilotov z roku 2019 sú rozhodnutia, ktoré SAS prijala v roku 2012, pretože viedli k prudkému zníženiu miezd pilotov a zhoršeniu ich pracovných podmienok v dôsledku finančných problémov leteckého dopravcu. Keďže sa v roku 2019 SAS hospodársky vzchopila, bolo úplne predvídateľné a primerané, že v rámci nových rokovaní o kolektívnej zmluve budú piloti požadovať zvýšenie miezd a zlepšenie pracovných podmienok. Piloti zastávali názor, že úroveň odmeňovania v spoločnosti SAS bola pod trhovou úrovňou, zatiaľ čo SAS považovala mzdové požiadavky pilotov za neprimerane vysoké.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26.</NO.P><TXT>Štrajk zamestnancov, o ktorý ide vo veci samej, je teda podľa spoločnosti Airhelp súčasťou bežného výkonu činnosti spoločnosti SAS a nevymyká sa jej účinnej kontrole. Nemožno ho teda považovať za <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0038" ID="QS0038"/>mimoriadnu okolnosť<QUOT.END REF.START="QS0038" CODE="201C" ID="QE0038"/> v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004, keďže toto ustanovenie treba vykladať reštriktívne.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27.</NO.P><TXT>Vzhľadom na novosť otázky, či pojem <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0039" ID="QS0039"/>mimoriadne okolnosti<QUOT.END REF.START="QS0039" CODE="201C" ID="QE0039"/> v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 zahŕňa štrajk, ktorý bol vopred oznámený a v súlade so zákonom ho vyhlásili zamestnanecké organizácie, sa Attunda tingsrätt (Súd prvého stupňa Attunda) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto otázky:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><LIST TYPE="OTHER"><ITEM><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0040" ID="QS0040"/>1.</NO.P><TXT>Predstavuje štrajk pilotov, ktorých zamestnáva letecký dopravca a ktorí sú nevyhnutní na uskutočnenie letu, <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0041" ID="QS0041"/>mimoriadnu okolnosť<QUOT.END REF.START="QS0041" CODE="201C" ID="QE0041"/> v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004, pokiaľ sa štrajk neuskutočnil v súvislosti s opatrením, o ktorom rozhodol alebo ktoré ohlásil letecký dopravca, ale bol vopred oznámený a v súlade so zákonom ho vyhlásili zamestnanecké organizácie ako kolektívnu akciu, ktorou chceli leteckého dopravcu prinútiť zvýšiť im mzdy, poskytnúť výhody alebo zmeniť podmienky zamestnania, a tým splniť ich požiadavky?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Aký význam, ak vôbec nejaký, má to, či sú požiadavky zamestnaneckých organizácií primerané, a najmä skutočnosť, že požadovaný nárast miezd je výrazne vyšší než zvýšenie miezd, ktoré sa vo všeobecnosti uplatňuje na dotknutom vnútroštátnom trhu práce?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>Aký význam, ak vôbec nejaký, má to, že letecký dopravca s cieľom zabrániť štrajku prijme návrh na urovnanie od vnútroštátneho orgánu zodpovedného za mediáciu v oblasti pracovnoprávnych sporov, zamestnanecké organizácie ho však neprijmú?<QUOT.END REF.START="QS0040" CODE="201C" ID="QE0040"/></TXT></NP></ITEM></LIST></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">IV.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Konanie na Súdnom dvore</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28.</NO.P><TXT>Návrh na začatie prejudiciálneho konania zo <DATE ISO="20200116">16. januára 2020</DATE> bol doručený do kancelárie Súdneho dvora <DATE ISO="20200121">21. januára 2020</DATE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29.</NO.P><TXT>Účastníci vnútroštátneho konania, dánska a španielska vláda, ako aj Európska komisia predložili písomné pripomienky v lehote stanovenej v článku 23 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30.</NO.P><TXT>Na pojednávaní <DATE ISO="20201216">16. decembra 2020</DATE> predložili svoje pripomienky zástupcovia <HT TYPE="ITALIC">ad litem</HT> účastníkov vnútroštátneho konania, dánskej, francúzskej, španielskej a nemeckej vlády, ako aj Komisie.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="10"?><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">V.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Právna analýza</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">A.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Úvodné poznámky</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31.</NO.P><TXT>Letecká preprava cestujúcich je významným odvetvím hospodárstva Európskej únie. Viaceré letecké spoločnosti, ktoré v súčasnosti dominujú tomuto odvetviu na medzinárodnej úrovni, boli založené v členských štátoch, čím sa stali do určitej miery symbolmi ducha európskeho podnikania. Zabezpečením prepravy cestujúcich do rôznych kútov sveta tieto letecké spoločnosti prispievajú k zbližovaniu ľudí a uľahčujú obchodovanie a kultúrne výmeny. To vysvetľuje, prečo tí, ktorí sú odkázaní na spoľahlivú leteckú dopravu, často považujú štrajky za nepríjemné prerušenie, ktoré môže mať vážne následky pre cestujúcich a samotné letecké spoločnosti. V súvislosti s týmto uhlom pohľadu však existuje riziko, že sa zabudne na to, že štrajky môžu byť motivované v zásade legitímnymi dôvodmi, ako je napríklad záujem zamestnancov zlepšiť svoje pracovné podmienky. Navyše je zrejmé, že nemožno prehliadať ani záujmy leteckej spoločnosti, ktorá ako zamestnávateľ v konečnom dôsledku znáša podnikateľské riziko. Všetky tieto úvahy poukazujú na skutočnosť, že počas štrajku spravidla dochádza ku konfliktu viacerých záujmov. Ukončenie konfliktu spôsobom, ktorý umožní náležite zohľadniť záujmy všetkých účastníkov konania, je preto skutočnou výzvou.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32.</NO.P><TXT>V prejednávanej veci sa od Súdneho dvora nepožaduje, aby vyriešil spor medzi spoločnosťou SAS a jej zamestnancami, pretože tento spor už bol vyriešený interne prostredníctvom ich autonómnych rokovaní. Úlohou Súdneho dvora je vyložiť nariadenie č. 261/2004 tak, aby bol spotrebiteľ dostatočne chránený v prípade štrajku zamestnancov, s prihliadnutím na skutočnosť, že právny poriadok Únie uznáva slobodu združovania v súvislosti s odborárskymi otázkami a právo na kolektívne vyjednávanie a kolektívne akcie, pričom tieto základné práva sú zakotvené v článkoch 12 a 28 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0042" ID="QS0042"/>Charta<QUOT.END REF.START="QS0042" CODE="201C" ID="QE0042"/>). Keďže ochrana spotrebiteľa je legislatívnym cieľom tohto nariadenia, Súdny dvor bude musieť poskytnúť jasné kritériá umožňujúce s istotou určiť kategórie štrajkov, ktoré možno kvalifikovať ako <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0043" ID="QS0043"/>mimoriadne okolnosti<QUOT.END REF.START="QS0043" CODE="201C" ID="QE0043"/> v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004, a vzhľadom na dôsledky, ktoré z toho vyplynú, prípadne oslobodiť leteckého dopravcu od povinnosti platiť cestujúcim náhradu. Skutočnosť, že vnútroštátne súdy nepristupujú k tejto otázke jednotne,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0004"><P>Pozri v prospech kvalifikácie štrajku zamestnancov leteckej spoločnosti ako <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0044" ID="QS0044"/>mimoriadnej okolnosti<QUOT.END REF.START="QS0044" CODE="201C" ID="QE0044"/>: Nemecko (rozsudok Najvyššieho súdu z <DATE ISO="20120821">21. augusta 2012</DATE>, vec X ZR 138/11); Spojené kráľovstvo (rozsudok West London County Court zo <DATE ISO="20090417">17. apríla 2009</DATE>, vec Rigby v. Iberia [2009] 4 WLUK 299); Poľsko (rozsudok Krajského súdu vo Varšave z <DATE ISO="20170405">5. apríla 2017</DATE>, XXIII Ga 1889/16 a XXIII Gz 1360/16); Česká republika (rozsudok Mestského súdu v Prahe z <DATE ISO="20191120">20. novembra 2019</DATE>, č. 18 Co 300/2019). Proti takejto kvalifikácii: Francúzsko (rozsudok Kasačného súdu z <DATE ISO="20090924">24. septembra 2009</DATE>, veci 08‑18.177 a 08‑18.178); Holandsko (rozsudok súdu v Rotterdame z <DATE ISO="20170602">2. júna 2017</DATE>, vec 5277790); Taliansko (rozsudok Zmierovacieho súdu v Terste zo <DATE ISO="20120917">17. septembra 2012</DATE>, vec 668/2012). Tento zoznam samozrejme nie je vyčerpávajúci, ale už umožňuje posúdiť rôznorodosť súdnych rozhodnutí.</P></NOTE> poukazuje na potrebu objasnenia zo strany Súdneho dvora. Takáto zvýšená úroveň právnej istoty by bola rovnako prospešná pre sociálnych partnerov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33.</NO.P><TXT>Súdny dvor urobil v tomto smere prvý krok v rozsudku Krüsemann, ktorý uvádzam v úvode týchto návrhov.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0005"><P>Pozri bod 3 vyššie.</P></NOTE> Vzhľadom na osobitné okolnosti veci, konkrétne začatie <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0045" ID="QS0045"/>divého štrajku<QUOT.END REF.START="QS0045" CODE="201C" ID="QE0045"/> zorganizovaného samotnými zamestnancami (a nie odbormi) v reakcii na <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0046" ID="QS0046"/>neočakávané oznámenie<QUOT.END REF.START="QS0046" CODE="201C" ID="QE0046"/> leteckého dopravcu o reštrukturalizácii podniku, sa mi však nezdá, že by tento rozsudok mohol odpovedať na všetky právne otázky, ktoré by mohli vzniknúť. Preto je potrebné rozšíriť judikatúru, ktorá stanoví všeobecné zásady, pričom uvedený rozsudok Krüsemann sa vzhľadom na svoju osobitosť určite môže stať jej súčasťou.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34.</NO.P><TXT>Na druhej strane z rozsudku vo veci Finnair<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0006"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20121004">4. októbra 2012</DATE> (<NO.CASE>C‑22/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:604">EU:C:2012:604</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>, v ktorom mal Súdny dvor rozhodnúť o otázke, či je možné zamietnuť nástup do lietadla z dôvodu reorganizácie letov, ku ktorej došlo v dôsledku <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0047" ID="QS0047"/>mimoriadnych okolností<QUOT.END REF.START="QS0047" CODE="201C" ID="QE0047"/>, podľa mňa nemožno vyvodiť nijaký záver užitočný na účel vyriešenia prejednávanej veci. Chcem poznamenať, že vnútroštátny súd vo svojej prejudiciálnej otázke odkazoval na štrajk zamestnancov letiska v mieste odletu dotknutého letu. Súdny dvor vo svojom odôvodnení prevzal posúdenie vnútroštátneho súdu a pravdepodobne nevylúčil, že štrajk mohol predstavovať takúto<?PAGE NO="11"?> okolnosť, hoci tento štrajk ďalej podrobne neskúmal.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0007"><P>Pozri rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20121004">4. októbra 2012</DATE>, <NAME.CASE>Finnair</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑22/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:604">EU:C:2012:604</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0033">33</REF.NP.ECR>, <REF.NP.ECR REF="NP0037">37</REF.NP.ECR>, <REF.NP.ECR REF="NP0038">38</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0040">40</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ako aj návrhy, ktoré v tejto veci predniesol generálny advokát Bot (<REF.DOC.ECR><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:223">EU:C:2012:223</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0049">49</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0055">55</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Je pravda, že to možno vyzerá tak, ako keby Súdny dvor konkludentne potvrdil posúdenie vykonané vnútroštátnym súdom. Súdny dvor sa však tiež mohol úmyselne vyhnúť zaujatiu stanoviska k právnej otázke, ktorá v skutočnosti nebola ústrednou témou danej veci. V každom prípade by bolo vhodnejšie, aby sa Súdny dvor k otázke takého významu pre leteckú dopravu vyjadril výslovne. Vzhľadom na nejednoznačnosť výkladu tohto rozsudku by som ho radšej ako indíciu o súčasnom stave judikatúry do svojho odôvodnenia nezhrnul.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35.</NO.P><TXT>Pred začatím analýzy prejudiciálnych otázok položených Súdnemu dvoru treba stručne pripomenúť <HT TYPE="ITALIC">jednotlivé kroky právnej analýzy</HT>, ktorá sa má vykonať na účely zistenia, či môže byť letecký dopravca oslobodený od povinnosti platiť náhradu podľa článku 5 ods. 1 písm. c) a článku 7 ods. 1 nariadenia č. 261/2004 v dôsledku zrušenia alebo veľkého meškania letu. V prvom rade je potrebné preukázať existenciu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0048" ID="QS0048"/>mimoriadnej okolnosti<QUOT.END REF.START="QS0048" CODE="201C" ID="QE0048"/> prostredníctvom kritérií stanovených v judikatúre. Chcem však pripomenúť, že aj keby bola v prejednávanej veci táto podmienka splnená, dopravca by mohol byť oslobodený len vtedy, ak je schopný preukázať, že prijal všetky <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0049" ID="QS0049"/>primerané opatrenia<QUOT.END REF.START="QS0049" CODE="201C" ID="QE0049"/> na zabránenie následkom tejto okolnosti. V tejto súvislosti chcem poukázať na spojitosť medzi prejudiciálnymi otázkami a uvedenými krokmi právnej analýzy. Hoci sa tieto otázky z formálneho hľadiska týkajú kvalifikácie určitej situácie ako <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0050" ID="QS0050"/>mimoriadnej okolnosti<QUOT.END REF.START="QS0050" CODE="201C" ID="QE0050"/>, niektoré aspekty sa môžu javiť ako relevantné skôr v rámci preskúmania <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0051" ID="QS0051"/>primeraných opatrení<QUOT.END REF.START="QS0051" CODE="201C" ID="QE0051"/>, ktoré je letecký dopravca povinný prijať. Prejudiciálne otázky budú ďalej preskúmané v poradí, v akom ich položil vnútroštátny súd.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">B.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">O prvej prejudiciálnej otázke</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">1.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Štrajk ako okolnosť, ktorú možno kvalifikovať ako <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0052" ID="QS0052"/>mimoriadnu<QUOT.END REF.START="QS0052" CODE="201C" ID="QE0052"/></HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36.</NO.P><TXT>Ako už bolo uvedené v úvode týchto návrhov,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0008"><P>Pozri bod 3 vyššie.</P></NOTE> vnútroštátny súd chce v podstate vedieť, či štrajk v situácii opísanej v prvej prejudiciálnej otázke možno považovať za <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0053" ID="QS0053"/>mimoriadnu okolnosť<QUOT.END REF.START="QS0053" CODE="201C" ID="QE0053"/> v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004. Keďže je táto právna otázka ústrednou témou prejednávanej veci, moja analýza sa zameria práve na ňu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti chcem na úvod pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora je pri výklade ustanovení práva Únie potrebné zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0009"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190905">5. septembra 2019</DATE>, <NAME.CASE>Verein für Konsumenteninformation</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑28/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:673">EU:C:2019:673</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0025">25</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190226">26. februára 2019</DATE>, <NAME.CASE>Rimšēvičs a ECB/Lotyšsko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑202/18 a C‑238/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:139">EU:C:2019:139</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0045">45</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ako aj zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180417">17. apríla 2018</DATE>, <NAME.CASE>Egenberger</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑414/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:257">EU:C:2018:257</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0044">44</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Aj keď nariadenie č. 261/2004 výslovne nedefinuje pojem <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0054" ID="QS0054"/>mimoriadne okolnosti<QUOT.END REF.START="QS0054" CODE="201C" ID="QE0054"/>, normotvorca Únie uviedol, že v prípade udalostí, ktoré sú uvedené v odôvodnení 14 tohto nariadenia, môžu takéto okolnosti nastať. V tejto súvislosti treba konštatovať, že v tomto odôvodnení sa okrem iného spomínajú <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0055" ID="QS0055"/><HT TYPE="ITALIC">štrajky</HT>, ktoré ovplyvňujú prevádzku príslušného leteckého dopravcu<QUOT.END REF.START="QS0055" CODE="201C" ID="QE0055"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0010"><P>Kurzívou zvýraznil generálny advokát.</P></NOTE>. Vzhľadom na to, že odôvodnenia právneho aktu, hoci nemajú nezávislú právnu silu, môžu slúžiť ako výkladová pomôcka, z ktorej možno odvodiť vôľu normotvorcu,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0011"><P>Pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Szpunar v spojených veciach <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>X a Visser</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑360/15 a C‑31/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:397">EU:C:2017:397</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0132">132</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> zdá sa mi táto zmienka o štrajku osobitne relevantná na účely odpovede na prvú otázku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0038"><NO.P>38.</NO.P><TXT>Okrem toho Súdny dvor pri viacerých príležitostiach uviedol, že okolnosti, ktoré možno kvalifikovať ako <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0056" ID="QS0056"/>mimoriadne<QUOT.END REF.START="QS0056" CODE="201C" ID="QE0056"/> v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0057" ID="QS0057"/>sa vzťahujú na udalosť, ktorá sa <HT TYPE="ITALIC">podľa vzoru tých, ktoré sú uvedené</HT> [<HT TYPE="ITALIC">v odôvodnení 14</HT>] tohto nariadenia, netýka bežnej aktivity dotknutého leteckého dopravcu a nepatrí do jeho účinnej kontroly z dôvodu jej povahy alebo<?PAGE NO="12"?> jej pôvodu<QUOT.END REF.START="QS0057" CODE="201C" ID="QE0057"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0012"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20081222">22. decembra 2008</DATE>, <NAME.CASE>Wallentin‑Hermann</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑549/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:771">EU:C:2008:771</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0023">23</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Kurzívou zvýraznil generálny advokát.</P></NOTE>. Je pravda, že Súdny spresnil, že okolnosti uvedené v tomto odôvodnení nie sú nevyhnutne a automaticky okolnosťami vylučujúcimi povinnosť platiť náhradu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0013"><P>Rozsudok Krüsemann, bod 34.</P></NOTE> Znenie odôvodnenia 14 teda naznačuje, že štrajky <HT TYPE="ITALIC">môžu</HT> predstavovať takéto okolnosti, hoci tento záver nemusí platiť vo všetkých prípadoch.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0014"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150917">17. septembra 2015</DATE>, <NAME.CASE>van der Lans</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑257/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:618">EU:C:2015:618</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Preto je potrebné preskúmať možnosť takejto kvalifikácie v každom jednotlivom prípade na základe konkrétnych kritérií.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">2.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Analýza <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0058" ID="QS0058"/>mimoriadnej<QUOT.END REF.START="QS0058" CODE="201C" ID="QE0058"/> povahy z hľadiska kritérií stanovených judikatúrou</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39.</NO.P><TXT>Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že splnenie dvoch kumulatívnych podmienok umožňuje domnievať sa, že okolnosti sprevádzajúce určité udalosti možno kvalifikovať ako <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0059" ID="QS0059"/>mimoriadne<QUOT.END REF.START="QS0059" CODE="201C" ID="QE0059"/>. Prvou podmienkou je, že súvisiaca udalosť nie je súčasťou bežného výkonu činnosti dotknutého leteckého dopravcu. Druhou podmienkou je, že udalosť sa vymyká účinnej kontrole dotknutého leteckého dopravcu z dôvodu jej povahy alebo jej pôvodu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0015"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20200611">11. júna 2020</DATE>, <NAME.CASE>Transportes Aéreos Portugueses</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑74/19</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:460">EU:C:2020:460</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0037">37</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20200312">12. marca 2020</DATE>, <NAME.CASE>Finnair</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑832/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:204">EU:C:2020:204</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0038">38</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ako aj zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190404">4. apríla 2019</DATE>, <NAME.CASE>Germanwings</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑501/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:288">EU:C:2019:288</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0020">20</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0040"><NO.P>40.</NO.P><TXT>Ako bude vysvetlené v analýze nižšie, v prípade štrajku organizovaného odbormi, ako vo veci samej, sú tieto podmienky splnené. Rozhodnutie uskutočniť štrajk prijímajú odboroví zástupcovia zamestnancov v rámci ich práv v oblasti kolektívneho vyjednávania, a teda k nemu dochádza mimo rozhodovacích štruktúr dotknutého leteckého dopravcu. Hoci štrajk je súčasťou hospodárskeho života každého podniku, tento podnik nemá žiadnu kontrolu nad rozhodnutiami prijatými odbormi. Z toho vyplýva, že letecký dopravca spravidla nemá ani v prípade vlastných zamestnancov nijaký relevantný právny vplyv na to, či sa štrajk začne, alebo nie.</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">a)</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Štrajk nepredstavuje udalosť, ktorá je súčasťou bežného výkonu činnosti leteckého dopravcu</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0041"><NO.P>41.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o prvé kritérium, z judikatúry vyplýva, že pri posúdení treba zohľadniť <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0060" ID="QS0060"/>pôvod<QUOT.END REF.START="QS0060" CODE="201C" ID="QE0060"/> udalosti, ktorá spôsobila zrušenie alebo meškanie letu. Ako uviedli vo svojich pripomienkach niektorí dotknutí účastníci konania, je potrebné rozlišovať medzi udalosťami <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0061" ID="QS0061"/>vnútorného<QUOT.END REF.START="QS0061" CODE="201C" ID="QE0061"/> pôvodu a udalosťami <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0062" ID="QS0062"/>vonkajšieho<QUOT.END REF.START="QS0062" CODE="201C" ID="QE0062"/> pôvodu vo vzťahu k leteckej doprave. V súlade s týmto prístupom možno za udalosti <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0063" ID="QS0063"/>vnútorne spojené<QUOT.END REF.START="QS0063" CODE="201C" ID="QE0063"/> s výkonom činností leteckého dopravcu považovať len udalosti, ktorých pôvod je <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0064" ID="QS0064"/>vnútorný<QUOT.END REF.START="QS0064" CODE="201C" ID="QE0064"/>.</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">1)</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Rozlišovanie medzi <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0065" ID="QS0065"/>vnútornými<QUOT.END REF.START="QS0065" CODE="201C" ID="QE0065"/> a <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0066" ID="QS0066"/>vonkajšími<QUOT.END REF.START="QS0066" CODE="201C" ID="QE0066"/> faktormi, ktoré majú vplyv na činnosť leteckého dopravcu</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0042"><NO.P>42.</NO.P><TXT>Súdny dvor vo svojej judikatúre týkajúcej sa technických porúch ovplyvňujúcich fungovanie lietadla jasne rozlišoval medzi <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0067" ID="QS0067"/>vnútornými<QUOT.END REF.START="QS0067" CODE="201C" ID="QE0067"/> a <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0068" ID="QS0068"/>vonkajšími<QUOT.END REF.START="QS0068" CODE="201C" ID="QE0068"/> faktormi, ktoré majú vplyv na činnosť leteckého dopravcu, hoci výslovne nepoužil túto terminológiu. To je jeden z dôvodov, pre ktoré navrhujem použiť tento prístup na vyriešenie predmetnej problematiky. S cieľom lepšie objasniť relevantnosť takéhoto rozlíšenia je potrebné začať krátkym zhrnutím judikatúry Súdneho dvora v tejto oblasti a zdôrazniť poznatky, ktoré z nej možno vyvodiť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0043"><NO.P>43.</NO.P><TXT>V rozsudku vo veci Wallentin‑Herrmann<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0016"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20081222">22. decembra 2008</DATE> (<NO.CASE>C‑549/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:771">EU:C:2008:771</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Súdny dvor odmietol zbaviť leteckého dopravcu zodpovednosti voči cestujúcim z dôvodu, že vyriešenie technickej poruchy vyplývajúcej z nedostatku údržby prístroja je súčasťou bežného výkonu činnosti leteckého dopravcu. Vo svojich úvahách Súdny dvor vychádzal z pozorovania, že leteckí dopravcovia sú pri výkone svojej činnosti bežne konfrontovaní<?PAGE NO="13"?> s rôznymi technickými poruchami vzhľadom na osobitné podmienky, za ktorých sa uskutočňuje letecká doprava, a stupeň technologickej prepracovanosti lietadiel. Súdny dvor uviedol, že práve s cieľom vyhnúť sa takýmto problémom a s cieľom predchádzať haváriám ohrozujúcim bezpečnosť letov podliehajú tieto prístroje osobitne prísnym pravidelným kontrolám, ktoré sú zahrnuté do bežných podmienok prevádzky leteckých dopravných podnikov. Súdny dvor tak dospel k záveru, že vznik technických problémov ovplyvňujúcich prevádzku lietadla nespadá pod pojem <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0069" ID="QS0069"/>mimoriadna okolnosť<QUOT.END REF.START="QS0069" CODE="201C" ID="QE0069"/> v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0017"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20081222">22. decembra 2008</DATE>, <NAME.CASE>Wallentin‑Hermann</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑549/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:771">EU:C:2008:771</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0024">24</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0025">25</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0044"><NO.P>44.</NO.P><TXT>Táto judikatúra bola zopakovaná v rozsudku vo veci van der Lans<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0018"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150917">17. septembra 2015</DATE> (<NO.CASE>C‑257/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:618">EU:C:2015:618</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>, ktorý sa týkal otázky, či porucha spôsobená predčasným zlyhaním určitých súčiastok lietadla predstavuje takúto okolnosť. Súdny dvor odpovedal na túto otázku záporne a spresnil, že takáto porucha je vnútorne spojená s veľmi zložitým systémom fungovania lietadla, ktoré je prevádzkované leteckým dopravcom v často zložitých, až extrémnych – najmä meteorologických – podmienkach, pričom sa navyše predpokladá, že žiadna súčiastka lietadla nie je bezporuchová. Súdny dvor konštatoval, že takáto udalosť je súčasťou bežnej činnosti leteckého dopravcu, keďže tento dopravca je bežne konfrontovaný s týmto druhom technických porúch.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0019"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150917">17. septembra 2015</DATE>, <NAME.CASE>van der Lans</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑257/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:618">EU:C:2015:618</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0041">41</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0045"><NO.P>45.</NO.P><TXT>Prikláňam sa k výkladu vyššie uvedenej judikatúry v tom zmysle, že letecký dopravca nesie <HT TYPE="ITALIC">zodpovednosť za zabezpečenie údržby a riadneho fungovania svojich lietadiel, aby riadne splnil svoje zmluvné povinnosti voči cestujúcim</HT>. Inými slovami, letecký dopravca sa nemôže odvolávať na technické poruchy, ktoré má identifikovať a vyriešiť v rámci bežnej prevádzky podniku, s cieľom vyhnúť sa uvedeným povinnostiam.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0046"><NO.P>46.</NO.P><TXT>Napriek tomu by som chcel upriamiť pozornosť na skutočnosť, že Súdny dvor vo vyššie uvedených rozsudkoch nevylúčil, že technické poruchy môžu prípadne patriť medzi <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0070" ID="QS0070"/>mimoriadne okolnosti<QUOT.END REF.START="QS0070" CODE="201C" ID="QE0070"/>, pokiaľ vyplynú z udalostí, ktoré nie sú súčasťou bežného výkonu činnosti dotknutého leteckého dopravcu a pokiaľ sa vymykajú jeho účinnej kontrole. Podľa Súdneho dvora by to tak bolo napríklad v prípade, ak by konštruktér lietadiel tvoriacich flotilu dotknutého leteckého dopravcu alebo príslušný orgán zistili, že tieto lietadlá, hoci už sú v prevádzke, trpia skrytou výrobnou vadou ovplyvňujúcou bezpečnosť letov. Rovnako by to bolo pri existencii škôd spôsobených na lietadlách sabotážou alebo teroristickými činmi.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0020"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20081222">22. decembra 2008</DATE>, <NAME.CASE>Wallentin‑Hermann</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑549/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:771">EU:C:2008:771</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0026">26</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150917">17. septembra 2015</DATE>, <NAME.CASE>van der Lans</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑257/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:618">EU:C:2015:618</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0038">38</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0047"><NO.P>47.</NO.P><TXT>Podľa môjho názoru táto výhrada v judikatúre Súdneho dvora potvrdzuje, že aj v prípade technických porúch existujú <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0071" ID="QS0071"/>vonkajšie<QUOT.END REF.START="QS0071" CODE="201C" ID="QE0071"/> faktory, za ktoré nemôže byť letecký dopravca zodpovedný, pretože inak by sa od neho vyžadovalo urobiť aj nemožné pre to, aby nedošlo k takémuto druhu udalostí, ktoré môžu ovplyvniť jeho činnosť.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0021"><P>Zásada, podľa ktorej <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0072" ID="QS0072"/>nikto nie je povinný plniť nemožné<QUOT.END REF.START="QS0072" CODE="201C" ID="QE0072"/> (<HT TYPE="ITALIC">impossibilium nulla obligatio est</HT>) je súčasťou všeobecných zásad práva Únie [pozri rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20181106">6. novembra 2018</DATE>, <NAME.CASE>Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑622/16 P až C‑624/16 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:873">EU:C:2018:873</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0079">79</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160303">3. marca 2016</DATE>, <NAME.CASE>Daimler</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑179/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:134">EU:C:2016:134</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>)].</P></NOTE> Keďže totiž letecký dopravca často nevie o skrytých výrobných chybách alebo konaniach tretích osôb zameraných na obmedzenie jeho činností, ktoré sa týkajú skôr každodennej prevádzky podniku, nezdá sa byť spravodlivé uložiť mu takmer neobmedzenú povinnosť zabrániť akýmkoľvek technickým poruchám, ktoré môžu mať vplyv na fungovanie lietadiel.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0048"><NO.P>48.</NO.P><TXT>Odôvodnenie uvedené v predchádzajúcom bode je navyše základom judikatúry rozvinutej neskôr Súdnym dvorom, podľa ktorej ak má príslušná porucha svoj pôvod výlučne v náraze <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0073" ID="QS0073"/>cudzieho<QUOT.END REF.START="QS0073" CODE="201C" ID="QE0073"/> predmetu, túto poruchu nemožno považovať za vnútorne spojenú so systémom fungovania lietadla.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="14"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0049"><NO.P>49.</NO.P><TXT>Tak to bolo vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Pešková a Peška<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0022"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20170504">4. mája 2017</DATE> (<NO.CASE>C‑315/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:342">EU:C:2017:342</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>, ktorá sa týkala poškodenia lietadla spôsobeného kolíziou medzi ním a vtákom, ako aj vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Germanwings<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0023"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190404">4. apríla 2019</DATE> (<NO.CASE>C‑501/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:288">EU:C:2019:288</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>, týkajúcej sa poškodenia pneumatiky lietadla pohyblivým odpadom nachádzajúcim sa na dráhe letiska. Pre úplnosť treba spomenúť aj rozsudok vydaný nedávno vo veci Moens<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0024"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190626">26. júna 2019</DATE> (<NO.CASE>C‑159/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:535">EU:C:2019:535</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>, ktorý sa zaoberal otázkou, či možno kvalifikovať ako <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0074" ID="QS0074"/>mimoriadnu udalosť<QUOT.END REF.START="QS0074" CODE="201C" ID="QE0074"/> prítomnosť paliva na dráhe letiska, v dôsledku ktorej bola táto dráha uzavretá a bolo spôsobené veľké meškanie letu, pokiaľ predmetné palivo nepochádzalo z lietadla dopravcu, ktorý tento let uskutočnil. Vo vyššie uvedených rozsudkoch Súdny dvor dospel k záveru, že predmetné okolnosti svojou povahou alebo pôvodom neboli súčasťou bežného výkonu činnosti dotknutého leteckého dopravcu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0050"><NO.P>50.</NO.P><TXT>Predchádzajúca analýza judikatúry tak potvrdzuje vyššie obhajovanú tézu,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0025"><P>Pozri bod 42 vyššie.</P></NOTE> podľa ktorej má Súdny dvor tendenciu <HT TYPE="ITALIC">rozlišovať medzi <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0075" ID="QS0075"/>vnútornými<QUOT.END REF.START="QS0075" CODE="201C" ID="QE0075"/> a <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0076" ID="QS0076"/>vonkajšími<QUOT.END REF.START="QS0076" CODE="201C" ID="QE0076"/> faktormi</HT> všetkých okolností, ktoré majú za následok obmedzenie činností leteckého dopravcu, pričom iba tie okolnosti, ktoré sú určené faktormi poslednej uvedenej kategórie, môžu byť kvalifikované ako <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0077" ID="QS0077"/>mimoriadne<QUOT.END REF.START="QS0077" CODE="201C" ID="QE0077"/>.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">2)</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Analogické uplatnenie judikatúry týkajúcej sa technických aspektov v oblasti personálneho riadenia</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0051"><NO.P>51.</NO.P><TXT>Keďže uvedené rozlišovanie nie je nevyhnutne obmedzené na <HT TYPE="ITALIC">technickú oblasť</HT>, treba ho rozšíriť aj na oblasť <HT TYPE="ITALIC">personálneho riadenia tak</HT>, že sa analogicky uplatní na udalosti, ktoré môžu mať vplyv na túto poslednú uvedenú oblasť. Letecký dopravca ako podnik sa napokon spolieha nielen na svoje lietadlá, ale aj na svojich zamestnancov. Zamestnanci leteckej spoločnosti sú totiž nevyhnutní na zabezpečenie jej fungovania, keďže vykonávajú celý rad úloh vrátane navigácie lietadla, udržiavania bezpečnosti cestujúcich, ako aj služieb na palube lietadla.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0026"><P>Pozri v tejto súvislosti nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1139 zo <DATE ISO="20180704">4. júla 2018</DATE> o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre bezpečnosť letectva a ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2111/2005, (ES) č. 1008/2008, (EÚ) č. 996/2010, (EÚ) č. 376/2014 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/30/EÚ a 2014/53/EÚ a zrušujú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 552/2004 a (ES) č. 216/2008 a nariadenie Rady (EHS) č. 3922/91 (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="212" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2018">Ú. v. EÚ L 212, 2018, s. 1</REF.DOC.OJ>), ktoré stanovuje okrem iného základné požiadavky na posádku (príloha IV) a na leteckú prevádzku (príloha V). Z týchto ustanovení vyplýva, že posádka musí mať dostatočnú úroveň odbornej spôsobilosti (z teoretického aj praktického hľadiska), ako aj zdravotnú spôsobilosť, aby mohli uspokojivo vykonávať svoje funkcie.</P></NOTE> Materiálne a ľudské zdroje tak predstavujú neoddeliteľné prvky každého podniku pôsobiaceho v odvetví leteckej prepravy cestujúcich.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0052"><NO.P>52.</NO.P><TXT>Zdá sa teda logické, že letecký dopravca nesie zodpovednosť za organizovanie svojich zamestnancov a prideľovanie úloh tak, aby mohol zaručiť kontinuitu činností napriek výskytu rušivých udalostí, ako je napríklad neprítomnosť niektorých jeho zamestnancov spojená s dovolenkou alebo práceneschopnosťou, ktoré sú navyše upravené právom Únie,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0027"><P>Pozri okrem iného smernicu Rady 2000/79/ES z <DATE ISO="20001127">27. novembra 2000</DATE>, ktorá sa týka Európskej dohody o organizácii pracovného času mobilných pracovníkov civilného letectva, ktorú uzavrela Asociácia európskych leteckých spoločností (AEA), Európska federácia pracovníkov v doprave (ETF), Európska asociácia civilných letcov (ECA), Európska asociácia regionálnych leteckých spoločností (ERA) a Asociácia nezávislých leteckých dopravcov (IACA) (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="302" PAGE.FIRST="57" DATE.PUB="2000">Ú. v. ES L 302, 2000, s. 57</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 05/004, s. 75), ktorá stanovuje obmedzenia a minimálne štandardy vrátane ustanovení o platenej dovolenke za rok, ako aj nariadenie Komisie (EÚ) č. 83/2014 z <DATE ISO="20140129">29. januára 2014</DATE>, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 965/2012, ktorým sa ustanovujú technické požiadavky a administratívne postupy týkajúce sa leteckej prevádzky podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="028" PAGE.FIRST="17" DATE.PUB="2014">Ú. v. EÚ L 28, 2014, s. 17</REF.DOC.OJ>), ktoré stanovuje požiadavky, ktoré musí každý prevádzkovateľ obchodnej leteckej dopravy a členovia jeho posádky splniť, pokiaľ ide o obmedzenia letového času a času v službe a požiadavky na odpočinok členov posádky.</P></NOTE> vnútroštátnymi právnymi predpismi v sociálnej oblasti a kolektívnymi zmluvami. Keďže takéto čisto <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0078" ID="QS0078"/>vnútorné<QUOT.END REF.START="QS0078" CODE="201C" ID="QE0078"/> udalosti sa týkajú len organizácie materiálnych a ľudských zdrojov podniku, za ktorú je tento podnik výlučne zodpovedný, zdá sa logické, že sa považujú za vnútorne spojené s jeho fungovaním. Zaslúžia si preto, aby boli kvalifikované ako udalosti, ktoré sú <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0079" ID="QS0079"/>súčasťou<QUOT.END REF.START="QS0079" CODE="201C" ID="QE0079"/> činnosti leteckého dopravcu, rovnako ako činnosti ktoréhokoľvek iného podniku.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="15"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0053"><NO.P>53.</NO.P><TXT>Situácia je však odlišná, ak zamestnanci reagujú na <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0080" ID="QS0080"/>vonkajšie<QUOT.END REF.START="QS0080" CODE="201C" ID="QE0080"/> faktory, ktoré sa vymykajú kontrole leteckého dopravcu. To je prípad štrajku zvolaného odborovým zväzom zamestnancov. Ako združenia osôb, ktorých cieľom je ochrana spoločných profesijných záujmov, sa odbory svojím zložením vymykajú vplyvu zamestnávateľov na štrukturálnej úrovni. Odborové zväzy totiž nie sú súčasťou rozhodovacej štruktúry podniku ani systému prevádzky alebo fungovania podniku. V rozsahu, v akom odborová organizácia vyjadruje tarifné požiadavky, pričom nabáda zamestnancov k prerušeniu práce s cieľom prinútiť zamestnávateľa, aby prijal tieto požiadavky, je potrebné považovať jej činnosti za <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0081" ID="QS0081"/>vonkajší<QUOT.END REF.START="QS0081" CODE="201C" ID="QE0081"/> faktor, ktorý môže značne narušiť prevádzku leteckého dopravcu. Toto konštatovanie platí nezávisle od skutočnosti, že právny poriadok Únie uznáva slobodu združovania v súvislosti s odborárskymi otázkami a právo na kolektívne vyjednávanie a kolektívne akcie vrátane štrajku, ku ktorým sa vo svojej analýze vrátim neskôr.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0054"><NO.P>54.</NO.P><TXT>Prejednávaná vec je dobrým príkladom rozsahu narušenia, ktorému môže byť letecký dopravca vystavený pri svojich činnostiach v dôsledku kolektívnych akcií organizovaných odbormi. Zo spisu vo veci vyplýva, že predmetný štrajk je opísaný ako rozsiahly z dôvodu, že sa na ňom zúčastnili zamestnanecké organizácie vo Švédsku, Nórsku a Dánsku. Leteckého dopravcu teda zasiahli kolektívne akcie v troch krajinách, v ktorých vykonáva najvýznamnejšiu časť svojej hospodárskej činnosti. Okrem toho treba poznamenať, že štrajk bol vyhlásený na základe výzvy odborových zväzov zastupujúcich pilotov lietadiel, teda v sektore zamestnancov, ktorých vnútroštátny súd správne označuje ako <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0082" ID="QS0082"/>nevyhnutných na uskutočnenie letu<QUOT.END REF.START="QS0082" CODE="201C" ID="QE0082"/>. Tento štrajk trval sedem dní, takže letecký dopravca musel zrušiť viac ako <FT TYPE="NUMBER">4000</FT> letov, čo sa dotklo približne <FT TYPE="NUMBER">380000</FT> cestujúcich. Podľa výpočtov spoločnosti SAS, o ktorých informovala Súdny dvor, ak by mal každý z cestujúcich nárok na paušálnu náhradu stanovenú v článku 7, viedlo by to k nákladom vo výške približne <FT TYPE="NUMBER">117000000</FT> eur. Hrozba dlhotrvajúceho štrajku by mohla spôsobiť ešte väčšie škody. Z týchto zistení vyplýva, že prerušenie činnosti spôsobené odborovým štrajkom sa značne odlišuje, pokiaľ ide o vlastnosti a rozsah, od bežných prípadov, keď niektorí zamestnanci chýbajú v práci z dôvodu dovolenky alebo práceneschopnosti. V dôsledku toho sa domnievam, že štrajk treba z právneho hľadiska posudzovať odlišne.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">3)</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Zásady vyplývajúce z rozsudku Krüsemann nie sú v prejednávanej veci uplatniteľné</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0055"><NO.P>55.</NO.P><TXT>Rozsudok Krüsemann, v ktorom Súdny dvor konštatoval, že divý štrajk nepredstavuje <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0083" ID="QS0083"/>mimoriadnu okolnosť<QUOT.END REF.START="QS0083" CODE="201C" ID="QE0083"/>, nevyvracia uvedené posúdenie, keďže tento rozsudok sa obmedzuje na okolnosti danej veci. Treba totiž upriamiť pozornosť na skutočnosť, že Súdny dvor pri tejto príležitosti konštatoval, že pôvod štrajku bol <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0084" ID="QS0084"/>vnútorný<QUOT.END REF.START="QS0084" CODE="201C" ID="QE0084"/>, konkrétne vychádzal z oznámenia o reštrukturalizácii podniku, a že sa na ňom nepodieľali odbory ani zástupcovia zamestnancov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0056"><NO.P>56.</NO.P><TXT>Súdny dvor konkrétne konštatoval po prvé, že letecký dopravca oznámil svoj plán reštrukturalizácie zamestnancom prostredníctvom <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0085" ID="QS0085"/>neočakávaného oznámenia<QUOT.END REF.START="QS0085" CODE="201C" ID="QE0085"/>, a po druhé, že štrajk nebol organizovaný zástupcami zamestnancov, ale samotnými zamestnancami, ktorí si nahlásili práceneschopnosť. Z analýzy odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že kvalifikácia štrajku ako <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0086" ID="QS0086"/>súčasti<QUOT.END REF.START="QS0086" CODE="201C" ID="QE0086"/> bežného výkonu činnosti leteckého dopravcu bola zjavne odôvodnená osobitnými okolnosťami veci. Konkrétne v bode 42 uvedeného rozsudku Súdny dvor odkazuje na <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0087" ID="QS0087"/><HT TYPE="ITALIC">podmienky</HT> uvedené v bodoch 38 a 39<QUOT.END REF.START="QS0087" CODE="201C" ID="QE0087"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0028"><P>Kurzívou zvýraznil generálny advokát.</P></NOTE>, kde sú zhrnuté len skutkové okolnosti veci samej. Osobitný kontext, najmä opatrenie súvisiace s riadením prijaté dopravcom, ktoré môže viesť k zhoršeniu pracovných podmienok zamestnancov, umožňuje vysvetliť, prečo Súdny dvor dospel k takému kategorickému záveru, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0088" ID="QS0088"/>leteckí dopravcovia… môžu v rámci výkonu svojej činnosti bežne čeliť nezhodám, ba dokonca konfliktom so svojimi zamestnancami alebo s časťou týchto zamestnancov<QUOT.END REF.START="QS0088" CODE="201C" ID="QE0088"/>.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="16"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0057"><NO.P>57.</NO.P><TXT>Na druhej strane sa mi zdá, že nie je možné vyvodiť žiadny záver, pokiaľ ide o kvalifikáciu štrajku, ktorý bol zvolaný náhle z dôvodu nezhody medzi odbormi a zamestnávateľom, ako je to v prejednávanej veci. Nič nenasvedčuje tomu, že by SAS oznámila alebo prijala akékoľvek opatrenie, ktoré by mohlo vyvolať odmietavý postoj zo strany zamestnancov. Zdá sa, že predmetný štrajk má skôr všeobecnejšie zdôvodnenie. Zo spisu vo veci vyplýva, že odbory sa rozhodli v roku 2019 vyhlásiť štrajk pre neúspech alebo nedostatočný posun v rokovaniach so zamestnávateľom. V tejto súvislosti treba uviesť, že odbory predčasne ukončili kolektívnu zmluvu uzavretú so spoločnosťou SAS, čím otvorili cestu kolektívnemu vyjednávaniu so všetkými rizikami, ktoré takýto prístup prináša. Začatie rokovaní totiž nie je zárukou splnenia požiadaviek. Ide skôr o dosiahnutie dohody s protistranou. Zdá sa teda, že chronológia udalostí vedúcich k štrajku začala vypovedaním uvedenej kolektívnej zmluvy na podnet samotných odborov a zjavným neúspechom ich úsilia na dosiahnutie tarifných ústupkov zo strany zamestnávateľa. Na druhej strane odkaz spoločnosti Airhelp na dohodu uzatvorenú so spoločnosťou SAS v roku 2012 – teda sedem rokov pred udalosťami relevantnými na účely preskúmania prejednávanej veci – v ktorej odbory akceptovali mzdové škrty s cieľom zabezpečiť prežitie tejto leteckej spoločnosti,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0029"><P>Pozri body 24 a 25 vyššie.</P></NOTE> sa mi zdá príliš neurčitý na to, aby bolo možné preukázať priamu príčinnú súvislosť so vznikom štrajku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0058"><NO.P>58.</NO.P><TXT>Rovnako skutočnosť, že v prejednávanej veci narúšajú fungovanie leteckého dopravcu prostredníctvom neprítomnosti zamestnancov skôr združenia nezávislé od podniku ako samotní zamestnanci, vylučuje akékoľvek uplatnenie zásad formulovaných v rozsudku Krüsemann na prejednávanú vec. V dôsledku toho treba považovať štrajk začatý odborovou organizáciou, bez toho, aby bolo možné niečo vyčítať zamestnávateľovi, za <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0089" ID="QS0089"/>vonkajší<QUOT.END REF.START="QS0089" CODE="201C" ID="QE0089"/> faktor vo vzťahu k činnostiam leteckého dopravcu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0059"><NO.P>59.</NO.P><TXT>Domnievam sa, že dosah rozsudku Krüsemann musí byť v čo najväčšej miere obmedzený na osobitné okolnosti, ktoré viedli k jeho vydaniu, inak by bolo odôvodnenie 14 nariadenia č. 261/2004 zbavené svojej podstaty. Chcem poznamenať, že toto odôvodnenie nevyvoláva žiadne pochybnosti, keď považuje štrajk za udalosť, ktorá môže byť <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0090" ID="QS0090"/>mimoriadna<QUOT.END REF.START="QS0090" CODE="201C" ID="QE0090"/>. Bez ohľadu na jeho <HT TYPE="ITALIC">a priori</HT> indikatívny charakter, ako aj na skutočnosť, že je zjavne nevyhnutné posúdiť v každom jednotlivom prípade, či okolnosti uvedené v tomto odôvodnení spĺňajú dve vyššie uvedené kumulatívne podmienky,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0030"><P>Pozri body 35 a 39 vyššie.</P></NOTE> treba zmienku o štrajku chápať ako jasnú indíciu zo strany normotvorcu Únie v prospech takejto kvalifikácie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0031"><P>Pozri bod 38 vyššie.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0060"><NO.P>60.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o budúci vývoj judikatúry, a to bez ohľadu na prejednávanú vec, zdá sa byť vhodné rozlišovať pri posúdení, či je štrajk z hľadiska svojej povahy súčasťou bežného výkonu činnosti leteckého dopravcu, medzi čisto <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0091" ID="QS0091"/>vnútornými<QUOT.END REF.START="QS0091" CODE="201C" ID="QE0091"/> a <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0092" ID="QS0092"/>vonkajšími<QUOT.END REF.START="QS0092" CODE="201C" ID="QE0092"/> rušivými faktormi.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0061"><NO.P>61.</NO.P><TXT>Na jednej strane niektoré štrajky vznikajú v dôsledku konfliktu vo vnútri samotného podniku, ako to bolo vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Krüsemann. Na druhej strane existujú štrajky, ktoré môžu mať vplyv na činnosti leteckého dopravcu, hoci svojou povahou a pôvodom nesúvisia s riadením podniku, ale skôr závisia od vôle tretieho subjektu, napríklad štrajk riadiacich pracovníkov letovej prevádzky, dodávateľov palív, personálu pozemnej obsluhy alebo všeobecne politický štrajk týkajúci sa<?PAGE NO="17"?> viacerých verejných služieb na celom území členského štátu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0032"><P>Generálny advokát Bot vo svojich návrhoch, ktoré predniesol vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Finnair</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑22/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:223">EU:C:2012:223</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0053">53</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0055">55</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), týkajúcej sa štrajku personálu letiska, uviedol, že štrajk nemožno pripísať leteckému dopravcovi, keďže nemôže nijako ovplyvniť túto udalosť. Okrem toho treba poznamenať, že návrh nariadenia Komisie z <DATE ISO="20130313">13. marca 2013</DATE> na zmenu nariadenia č. 261/2004 [COM(2013) 130 final] obsahuje demonštratívny výpočet okolností považovaných za <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0093" ID="QS0093"/>mimoriadne<QUOT.END REF.START="QS0093" CODE="201C" ID="QE0093"/>, ktorý okrem iného spomína <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0094" ID="QS0094"/>pracovné spory… dôležitých poskytovateľov služieb, ako sú letiská a poskytovatelia letových navigačných služieb<QUOT.END REF.START="QS0094" CODE="201C" ID="QE0094"/>, čo zrejme podporuje obhajovaný výklad. Vzhľadom na uvedené chcem poznamenať, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0095" ID="QS0095"/>pracovné spory u prevádzkujúceho leteckého dopravcu<QUOT.END REF.START="QS0095" CODE="201C" ID="QE0095"/>, t. j. situácia ako tá, o ktorú ide v prejednávanej veci, sa považujú za tieto prípady.</P></NOTE> V takomto prípade by bolo určite neprimerané uložiť leteckému dopravcovi povinnosť dbať o to, aby nedošlo k prerušeniu jeho činností, a zabezpečiť prepravu cestujúcich za každú cenu. Takýto záväzok by bolo v niektorých prípadoch takmer nemožné dodržať.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0062"><NO.P>62.</NO.P><TXT>To platí o to viac, že typ štrajkov uvedený v predchádzajúcom bode sa vyznačuje tým, že sa dotýka najmä <HT TYPE="ITALIC">všeobecných podmienok hospodárskej činnosti</HT> leteckého dopravcu, na ktoré vo všeobecnosti tento dopravca nemá žiadny vplyv. Preto sa zdá byť vhodné nepovažovať tento druh štrajkov za udalosť, ktorá je <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0096" ID="QS0096"/>súčasťou<QUOT.END REF.START="QS0096" CODE="201C" ID="QE0096"/> bežnej činnosti leteckého dopravcu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0063"><NO.P>63.</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že štrajk zvolaný odborovým zväzom zamestnancov leteckého dopravcu za takých podmienok, o aké ide vo veci samej, nemožno považovať za udalosť, ktorá je <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0097" ID="QS0097"/>súčasťou<QUOT.END REF.START="QS0097" CODE="201C" ID="QE0097"/> jeho činnosti.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">b)</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Letecký dopravca nemá kontrolu nad štrajkom zvolaným odborovým zväzom zamestnancov</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0064"><NO.P>64.</NO.P><TXT>Ako bolo uvedené vyššie, letecký dopravca nemá žiadnu kontrolu nad činnosťami alebo rozhodovacou právomocou odborov. Tieto združenia nie sú súčasťou štruktúry podniku a zamestnávateľ sa nezúčastňuje ani na ich interných rozhodovacích procesoch. Ide o dva odlišné subjekty, ktoré navyše nereprezentujú vždy rovnaké záujmy v sociálnej oblasti. Vzhľadom na to je normálne, že odbory vykonávajú svoju funkciu ochrany zamestnancov nezávisle a bez akýchkoľvek zásahov zo strany zamestnávateľa. Naopak odbory môžu rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť fungovanie podniku tým, že vyzvú zamestnancov, ktorých zastupujú, na prerušenie práce s cieľom prinútiť podnik, aby splnil ich požiadavky. Za predpokladu, že štrajk je <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0098" ID="QS0098"/>zákonný<QUOT.END REF.START="QS0098" CODE="201C" ID="QE0098"/>, zamestnávateľ mu nemôže zabrániť prostriedkami pracovného a procesného práva. Keďže štrajk iniciovaný odbormi predstavuje <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0099" ID="QS0099"/>vonkajší<QUOT.END REF.START="QS0099" CODE="201C" ID="QE0099"/> faktor, na ktorý letecký dopravca nemá žiadny vplyv, zdá sa, že je logické usudzovať, že sa vymyká jeho účinnej kontrole.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0065"><NO.P>65.</NO.P><TXT>V nasledujúcich bodoch uvediem niekoľko argumentov na podporu tézy, podľa ktorej štrajk, ako ho opísal vnútroštátny súd v prvej prejudiciálnej otázke, nepredstavuje <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0100" ID="QS0100"/>ovplyvniteľnú<QUOT.END REF.START="QS0100" CODE="201C" ID="QE0100"/> udalosť. Na úvod<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0033"><P>Pozri body 66 až 69 nižšie.</P></NOTE> uvediem dôvody, na základe ktorých sa domnievam, že zásady vyplývajúce z rozsudku Krüsemann <HT TYPE="ITALIC">nie sú uplatniteľné</HT> na situáciu dotknutú v rámci sporu vo veci samej. Následne využijem príležitosť na to, aby som kritérium <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0101" ID="QS0101"/>zodpovednosti<QUOT.END REF.START="QS0101" CODE="201C" ID="QE0101"/> za začatie štrajku, ktoré Súdny dvor použil v uvedenom rozsudku, podrobil <HT TYPE="ITALIC">kritickej analýze</HT> jeho užitočnosti. Ďalej vysvetlím úlohu odborových zväzov zamestnancov a zamestnávateľov v rámci tzv. <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0102" ID="QS0102"/>sociálneho dialógu<QUOT.END REF.START="QS0102" CODE="201C" ID="QE0102"/> s cieľom preukázať, že tieto dve strany ani zďaleka nie sú vo vzťahu podriadenosti, a v skutočnosti sú <HT TYPE="ITALIC">rovnocenní partneri</HT>, čo vylučuje možnosť domnievať sa, že zamestnávateľ môže jednostranne ovplyvniť vývoj štrajku, a tak mať nad ním účinnú kontrolu. Na tieto účely najskôr pripomeniem <HT TYPE="ITALIC">ustanovenia Charty, ktoré chránia ich príslušné záujmy</HT>, aby som mohol následne navrhnúť <HT TYPE="ITALIC">vyváženie dotknutých záujmov na úrovni primárneho práva</HT>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0034"><P>Pozri body 70 až 76 nižšie.</P></NOTE> Na <HT TYPE="ITALIC">niekoľkých príkladoch z judikatúry</HT> ilustrujem spôsob, akým Súdny dvor vyriešil konflikty záujmov ústavnej povahy v právnom poriadku Únie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0035"><P>Pozri body 77 až 81 nižšie.</P></NOTE> Cieľom takéhoto vyváženia je dospieť k výkladu nariadenia č. 261/2004, ktorý bude v <HT TYPE="ITALIC">súlade so základnými právami</HT> a umožní <HT TYPE="ITALIC">zosúladiť dotknuté záujmy</HT>. Napokon skončím <HT TYPE="ITALIC">usmerneniami k výkladu uvedeného nariadenia</HT>, a najmä pojmu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0103" ID="QS0103"/>mimoriadna okolnosť<QUOT.END REF.START="QS0103" CODE="201C" ID="QE0103"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0036"><P>Pozri body 82 až 92 nižšie.</P></NOTE>. Môj<?PAGE NO="18"?> <HT TYPE="ITALIC">predbežný záver</HT> – predtým, ako sa budem zaoberať relevantnosťou ďalších aspektov spojených so štrajkom – bude taký, že dve kritériá rozvinuté judikatúrou na účely charakterizovania <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0104" ID="QS0104"/>mimoriadnej okolnosti<QUOT.END REF.START="QS0104" CODE="201C" ID="QE0104"/> v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004, ako sa vykladá so zreteľom na odôvodnenie 14 tohto nariadenia, sú v prejednávanej veci splnené.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0037"><P>Pozri bod 92 nižšie.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">1)</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Zásady vyplývajúce z rozsudku Krüsemann nie sú uplatniteľné na situáciu dotknutú vo veci samej</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0066"><NO.P>66.</NO.P><TXT>Závery Súdneho dvora v rozsudku Krüsemann sa mi nezdajú byť uplatniteľné na situáciu dotknutú vo veci samej, pretože súvisia s osobitnými okolnosťami uvedenej veci. Ako už bolo uvedené, Súdny dvor v tomto rozsudku konštatoval, že divý štrajk bol čiastočne pod <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0105" ID="QS0105"/>účinnou kontrolou<QUOT.END REF.START="QS0105" CODE="201C" ID="QE0105"/> leteckej spoločnosti, pretože k nemu došlo v dôsledku rozhodnutia uvedeného leteckého dopravcu. Pre lepšie pochopenie uvedeného rozsudku je tiež relevantná skutočnosť, že Súdny dvor uviedol, že tento divý štrajk sa skončil v nadväznosti na dohodu, ktorú letecký dopravca uzavrel so zástupcami zamestnancov. Z týchto konštatovaní teda možno vyvodiť, že Súdny dvor zjavne videl súvislosť medzi opatrením oznámeným leteckou spoločnosťou na jednej strane a rýchlym riešením sporu, prípadne zrušením uvedeného opatrenia, na strane druhej.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0067"><NO.P>67.</NO.P><TXT>Je však zrejmé, že v prejednávanej veci štrajk vôbec nebol reakciou na akékoľvek opatrenie týkajúce sa riadenia podniku. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0038"><P>Pozri bod 57 vyššie.</P></NOTE> a v prípade neexistencie protichodných informácií treba naopak predpokladať, že k štrajku došlo iba v dôsledku mzdových nárokov zamestnancov. Leteckého dopravcu preto nemožno považovať za výlučne <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0106" ID="QS0106"/>zodpovedného<QUOT.END REF.START="QS0106" CODE="201C" ID="QE0106"/> za začatie štrajku z dôvodu jeho správania. Z toho vyplýva, že zásady stanovené v rozsudku Krüsemann sa v prejednávanej veci neuplatnia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0068"><NO.P>68.</NO.P><TXT>Vzhľadom na uvedené musím priznať, že pociťujem určité znepokojenie, pokiaľ ide o toto kritérium <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0107" ID="QS0107"/>zodpovednosti<QUOT.END REF.START="QS0107" CODE="201C" ID="QE0107"/> za začatie štrajku – ktoré je zrejme základom odôvodnenia Súdneho dvora v rozsudku Krüsemann<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0039"><P>Pozri v tomto zmysle HERRMANN, C.: Entschädigung der Fluggäste bei wildem Streik – das TUIfly des EuGH vom <DATE ISO="20180417">17.4.2018</DATE>. In: <HT TYPE="ITALIC">Reise‑Recht aktuell: Zeitschrift für das Tourismusrecht</HT>. 2018, s. 102; CROON, J., CALLAGHAN, J.: <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0108" ID="QS0108"/>Wild Cat<QUOT.END REF.START="QS0108" CODE="201C" ID="QE0108"/> Ruling by the European Court of Justice. In: <HT TYPE="ITALIC">Zeitschrift für Luft‑ und Weltraumrecht</HT>. 2018, č. 4, s. 601, ktoré predpokladajú, že odôvodnenie Súdneho dvora vychádza z predpokladu, že letecký dopravca musí znášať dôsledky svojho konania, keďže je zvyčajne povinný znášať hospodárske riziko spojené s riadením podniku.</P></NOTE> – a najmä pokiaľ ide o skutočnosť, že by sa malo uplatniť v prejednávanej veci s cieľom vyvodiť voči odborom alebo leteckému dopravcovi <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0109" ID="QS0109"/>zodpovednosť<QUOT.END REF.START="QS0109" CODE="201C" ID="QE0109"/> za vzniknutú situáciu. Keďže Súdny dvor nemá k dispozícii žiadne informácie o pracovných podmienkach zamestnancov spoločnosti SAS, nepokladám za vhodné posudzovať, či boli, alebo neboli mzdové požiadavky odborov odôvodnené. Takáto kvalifikácia navyše závisí od stanoviska sociálnych partnerov, ako aj od sociálno‑ekonomickej situácie v každom členskom štáte. Ako ďalej podrobne vysvetlím, práve sociálnym partnerom prináleží, aby bez zásahu štátu alebo inštitúcií slobodne dojednávali a určovali mzdy a pracovné podmienky v rámci svojej tarifnej autonómie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0040"><P>Pozri bod 74 návrhov, ktoré som predniesol vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>EPSU/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑928/19 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2021:38">EU:C:2021:38</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0069"><NO.P>69.</NO.P><TXT>Okrem týchto úvah chcem poznamenať, že uvedené kritérium <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0110" ID="QS0110"/>zodpovednosti<QUOT.END REF.START="QS0110" CODE="201C" ID="QE0110"/> môže mať v praxi dosť obmedzenú užitočnosť. Netreba zabúdať na to, že sociálno‑ekonomická situácia v členskom štáte sa môže tiež vyvíjať autonómne v neprospech pracovných podmienok, a to aj bez zásahu zamestnávateľa, napríklad v dôsledku inflácie, ktorá má vplyv na kúpnu silu občanov, alebo zvýšením životných nákladov spojených s inými faktormi. V takom prípade nemôže zamestnávateľ rozumne niesť zodpovednosť za zhoršenie situácie zamestnancov. To dokazuje, že uvedené kritérium nemožno uplatňovať na všetky mysliteľné situácie. Podľa môjho názoru to platí najmä v prípade okolností, o aké ide vo veci samej, keď nie je možné určiť jediný a jednotný dôvod vyhlásenia štrajku.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="19"?><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">2)</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O príslušných záujmoch sociálnych partnerov a spotrebiteľov chránených Chartou, ako aj o potrebe vyváženia</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="6"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">i)</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Všeobecné pripomienky</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0070"><NO.P>70.</NO.P><TXT>Na úvod treba uviesť, že sociálny dialóg je podľa článku 151 ZFEÚ uznaný za jeden z cieľov Únie. Tento dialóg <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0111" ID="QS0111"/>potvrdzuje svoje centrálne a pôvodné postavenie v demokratickom riadení Európy<QUOT.END REF.START="QS0111" CODE="201C" ID="QE0111"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0041"><P>Oznámenie Komisie s názvom Európsky sociálny dialóg, hybná sila modernizácie a zmeny (<HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>) [KOM(2002) 341 v konečnom znení z <DATE ISO="20020626">26. júna 2002</DATE>, s. 6].</P></NOTE>. V tomto kontexte článok 152 ods. 1 ZFEÚ zakotvuje zásadu autonómie sociálnych partnerov tým, že stanovuje, že Únia <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0112" ID="QS0112"/>uznáva a podporuje úlohu sociálnych partnerov na svojej úrovni, pričom zohľadňuje rozmanitosť vnútroštátnych systémov<QUOT.END REF.START="QS0112" CODE="201C" ID="QE0112"/> a <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0113" ID="QS0113"/>uľahčuje <HT TYPE="ITALIC">dialóg medzi sociálnymi partnermi</HT> a rešpektuje pritom <HT TYPE="ITALIC">ich autonómiu</HT><QUOT.END REF.START="QS0113" CODE="201C" ID="QE0113"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0042"><P>Toto ustanovenie sa vzťahuje na Úniu a prostredníctvom článku 13 ZEÚ na všetky inštitúcie. Kurzívou zvýraznil generálny advokát.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0071"><NO.P>71.</NO.P><TXT>Keďže sociálni partneri môžu rovnakým spôsobom uplatňovať tarifnú autonómiu, a preto <HT TYPE="ITALIC">sú v rovnocennom postavení</HT>, nemožno skutočne predpokladať, že letecký dopravca má <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0114" ID="QS0114"/>kontrolu<QUOT.END REF.START="QS0114" CODE="201C" ID="QE0114"/> nad situáciou, pretože mohol vyhovieť v plnom rozsahu tarifným požiadavkám, aby zabránil prerušeniam práce. Tak ako nemožno očakávať, že zamestnanci odvolajú zákonom prípustný štrajk, keďže by to potom znamenalo vzdanie sa požiadaviek, ktoré sú podľa nich odôvodnené, ani od leteckého dopravcu nemožno vyžadovať, aby reagoval na prerušenia práce tak, že bez váhania vyhovie všetkým požiadavkám zamestnancov s cieľom vyhnúť sa nárokom na odškodnenie zo strany cestujúcich.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0072"><NO.P>72.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti treba pripomenúť, že právny poriadok Únie <HT TYPE="ITALIC">chráni</HT> záujmy sociálnych partnerov v zásade <HT TYPE="ITALIC">rovnakým spôsobom</HT>, teda bez toho, že by niektorému z nich priznával prednostné postavenie. Zamestnanci a ich odboroví zástupcovia sa totiž môžu dovolávať slobody združovania, práva na kolektívne vyjednávanie a kolektívne akcie vrátane štrajku, čo sú všetko základné práva zaručené v článku 12 ods. 1 a článku 28 Charty, zatiaľ čo zamestnávatelia sa na účely obrany svojich záujmov môžu domáhať práva na vyjednávanie a slobody podnikania, pričom táto sloboda je zakotvená v článku 16 Charty. Pokiaľ by sa jeden z nich mal vzdať svojich záujmov, znamenalo by to nerešpektovanie podstaty týchto práv.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0073"><NO.P>73.</NO.P><TXT>Ako sociálni partneri nesú spoločnú zodpovednosť za dosiahnutie dohody prostredníctvom rokovaní. Takýto prístup má zjavné výhody oproti iným opatreniam, čo stručne a presne zhrnul generálny advokát Jacobs vo svojich návrhoch, ktoré predniesol vo veciach Albany<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0043"><P>(<REF.DOC.ECR><NO.CASE>C‑67/96, C‑115/97 a C‑219/97</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1999:28">EU:C:1999:28</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0181">181</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>. Podľa neho <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0115" ID="QS0115"/>kolektívne zmluvy medzi vedením a zamestnancami predchádzajú nákladným pracovným sporom, znižujú náklady na dosiahnutie dohody prostredníctvom kolektívneho a pravidlám podliehajúceho vyjednávacieho postupu a podporujú predvídateľnosť a transparentnosť. Určitá rovnováha pozícií vyjednávačov napomáha prijatiu vyvážených riešení pre každého z partnerov, ako aj pre celú spoločnosť<QUOT.END REF.START="QS0115" CODE="201C" ID="QE0115"/>. Okrem toho, keďže štrajkami zamestnancov, ktoré narúšajú prepravu cestujúcich, sú ohrozené aj záujmy spotrebiteľov, tiež majú prospech z toho, keď sa prostredníctvom kompromisu čo najskôr dospeje k dohode. Ich záujmy si teda zasluhujú náležité zohľadnenie zo strany sociálnych partnerov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0074"><NO.P>74.</NO.P><TXT>Predchádzajúce pripomienky poukazujú na to, že vo veci samej ide prinajmenšom v niektorých aspektoch o protichodné záujmy. Keďže tieto záujmy sú chránené základnými právami zakotvenými v Charte, a <HT TYPE="ITALIC">teda požívajú najvyššiu právnu silu</HT>, <HT TYPE="ITALIC">na účinné vyriešenie sporu je potrebné ich vyváženie</HT>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0044"><P>Podľa HESSE, K.: <HT TYPE="ITALIC">Grundzüge des Verfassungsrechts der Bundesrepublik Deutschland</HT>. Heidelberg 1999, s. 28, bod 72 <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0116" ID="QS0116"/>musia byť legitímne záujmy chránené ústavným právom navzájom vyvážené, aby sa každý z nich mohol uplatniť v praxi. Pre tieto záujmy by sa mali stanoviť obmedzenia s cieľom umožniť ich optimálnu účinnosť<QUOT.END REF.START="QS0116" CODE="201C" ID="QE0116"/>. Pozri tiež ALEXY, R.: Constitutional Rights and Proportionality. In: <HT TYPE="ITALIC">Journal for constitutional theory and philosophy of law</HT>. 2014, č. 22, s. 51, ktorý sa domnieva, že určité základné práva predstavujú <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0117" ID="QS0117"/>zásady, ktoré treba vyvážiť, aby sa mohli v čo najväčšej miere realizovať s prihliadnutím na právne a skutkové možností<QUOT.END REF.START="QS0117" CODE="201C" ID="QE0117"/>.</P></NOTE> Nevyhnutnosť takéhoto prístupu vyplýva zo skutočnosti, že základné práva často nemožno zaručiť bez<?PAGE NO="20"?> obmedzení, najmä ak sa dostávajú do rozporu s inými oprávnenými záujmami chránenými právom Únie, ako to vyplýva z príslušných ustanovení Charty. Po prvé článok 52 ods. 1 Charty stanovuje, že výkon práv a slobôd možno obmedziť len vtedy, ak <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0118" ID="QS0118"/>je to nevyhnutné a <HT TYPE="ITALIC">skutočne to zodpovedá cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo ak je to potrebné na ochranu práv a slobôd iných</HT><QUOT.END REF.START="QS0118" CODE="201C" ID="QE0118"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0045"><P>Kurzívou zvýraznil generálny advokát.</P></NOTE>. Po druhé v samotnom článku 28 Charty je uskutočnenie štrajku podmienené dodržaním <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0119" ID="QS0119"/>práva [Únie]<QUOT.END REF.START="QS0119" CODE="201C" ID="QE0119"/>, čo zahŕňa aj iné práva zaručené Chartou. Z toho vyplýva, že právo na štrajk by mohlo mať svoje obmedzenia na účely ochrany už spomínanej slobody podnikania, ktorá navyše tiež nepredstavuje absolútne privilégium,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0046"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130122">22. januára 2013</DATE>, <NAME.CASE>Sky Österreich</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑283/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:28">EU:C:2013:28</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0045">45</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> ako aj záujmov spotrebiteľov uvedených v článku 38 Charty.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0075"><NO.P>75.</NO.P><TXT>Závery, ktoré sa dajú vyvodiť z vyváženia, bude potrebné zohľadniť pri výklade nariadenia č. 261/2004. Chcem pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0047"><P>Pozri rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140513">13. mája 2014</DATE>, <NAME.CASE>Google Spain a Google</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑131/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:317">EU:C:2014:317</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0068">68</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140703">3. júla 2014</DATE>, <NAME.CASE>Kamino International Logistics a Datema Hellmann Worldwide Logistics</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑129/13 a C‑130/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2041">EU:C:2014:2041</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0069">69</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140911">11. septembra 2014</DATE>, <NAME.CASE>A</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑112/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2195">EU:C:2014:2195</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0051">51</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160525">25. mája 2016</DATE>, <NAME.CASE>Meroni</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑559/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:349">EU:C:2016:349</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0045">45</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> sa právo Únie, vrátane sekundárneho práva, musí vykladať s prihliadnutím na základné práva zakotvené v Charte. Cieľom takéhoto vyváženia je dospieť k výkladu nariadenia č. 261/2004, ktorý v rozsahu, v akom zosúladí príslušné záujmy, bude v súlade so základnými právami. Zásada jednotnosti právneho poriadku Únie tiež vyžaduje, aby sa zabránilo nezrovnalostiam pri celkovom posúdení dotknutých legitímnych záujmov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0076"><NO.P>76.</NO.P><TXT>Cieľom nižšie uvedeného prehľadu judikatúry je ilustrovať spôsob, akým Súdny dvor vyriešil <HT TYPE="ITALIC">konflikty záujmov ústavnej povahy</HT> v právnom poriadku Únie. Ako príklad uvediem konflikty medzi základnými právami a základnými slobodami vnútorného trhu, ale aj medzi samotnými základnými právami. Bez ohľadu na použitú terminológiu majú prípady, ktoré uvediem, spoločné to, že stavajú do protikladu sociálne práva a hospodárske práva, podobne ako vo veci samej. Po tomto prehľade judikatúry bude nasledovať niekoľko úvah o výklade nariadenia č. 261/2004.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="6"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">ii)</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Prehľad judikatúry týkajúcej sa riešenia konfliktov záujmov ústavnej povahy</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="7"><TITLE><TI><NP><NO.P>–</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Rovnováha medzi základnými právami a základnými slobodami vnútorného trhu</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0077"><NO.P>77.</NO.P><TXT>Navrhovaný prístup pripomína ten, ktorý bol uplatnený v rozsudku vo veci International Transport Workers’ Federation Finnish Seamen’s Union<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0048"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20071211">11. decembra 2007</DATE> (<NO.CASE>C‑438/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:772">EU:C:2007:772</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>, v ktorej mal Súdny dvor zosúladiť právo viesť kolektívnu akciu, vrátane práva na štrajk, so slobodou usadiť sa. Chcem pripomenúť, že predmetom uvedenej veci bol návrh na začatie prejudiciálneho konania týkajúci sa výkladu článku 43 ES (teraz článok 49 ZFEÚ). Konkrétne chcel vnútroštátny súd v podstate vedieť, či súkromný podnik môže namietať túto základnú slobodu voči kolektívnej akcii, ktorú proti nemu vedú odbory. V uvedenom rozsudku Súdny dvor po zdôraznení základnej povahy práva na štrajk v právnom poriadku Únie najskôr rozhodol, že toto právo nemôže byť vyňaté z pôsobnosti základných slobôd vnútorného trhu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0049"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20071211">11. decembra 2007</DATE>, <NAME.CASE>International Transport Workers’ Federation a Finnish Seamen’s Union</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑438/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:772">EU:C:2007:772</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0047">47</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Súdny dvor po tom, čo dospel k záveru, že predmetné kolektívne akcie predstavujú obmedzenia slobody usadiť sa, ďalej skúmal, či sú aj odôvodnené.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0050"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20071211">11. decembra 2007</DATE>, <NAME.CASE>International Transport Workers’ Federation a Finnish Seamen’s Union</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑438/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:772">EU:C:2007:772</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0074">74</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Je dôležité uviesť, že Súdny dvor uznal, že právo uskutočniť kolektívnu akciu, ktorého cieľom je ochrana pracovníkov, predstavuje legitímny záujem, ktorým v zásade možno odôvodniť obmedzenie základných slobôd zaručených Zmluvou.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0051"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20071211">11. decembra 2007</DATE>, <NAME.CASE>International Transport Workers’ Federation a Finnish Seamen’s Union</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑438/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:772">EU:C:2007:772</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0077">77</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0078"><NO.P>78.</NO.P><TXT>Súdny dvor však nezabudol pripomenúť, že Spoločenstvo zahŕňa nielen vnútorný trh charakterizovaný zrušením prekážok pre voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu medzi členskými štátmi, ale rovnako aj politiku v sociálnej oblasti. Dospel tak k záveru, že vzhľadom na to, že Spoločenstvo sleduje okrem ekonomických cieľov aj ciele sociálne, práva vyplývajúce z ustanovení<?PAGE NO="21"?> Zmluvy o voľnom pohybe tovaru, osôb, služieb a kapitálu musia byť vyvážené s cieľmi sociálnej politiky, medzi ktoré patrí predovšetkým zlepšenie životných a pracovných podmienok pri zachovaní dosiahnutej úrovne, primeraná sociálna ochrana a sociálny dialóg.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0052"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20071211">11. decembra 2007</DATE>, <NAME.CASE>International Transport Workers’ Federation a Finnish Seamen’s Union</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑438/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:772">EU:C:2007:772</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0078">78</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0079">79</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Na základe vyváženia protichodných záujmov Súdny dvor následne poskytol vnútroštátnemu súdu indície týkajúce sa výkladu článku 43 ES, aby mohol rozhodnúť v spore, ktorý prejednával.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="7"><TITLE><TI><NP><NO.P>–</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Rovnováha medzi základnými právami</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0079"><NO.P>79.</NO.P><TXT>Vzhľadom na problematiku prejednávanej veci sa mi zdajú tiež relevantné rozsudky vo veciach Scarlet Extended<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0053"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111124">24. novembra 2011</DATE> (<NO.CASE>C‑70/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:771">EU:C:2011:771</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> a SABAM<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0054"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120216">16. februára 2012</DATE> (<NO.CASE>C‑360/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:85">EU:C:2012:85</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>. V týchto rozsudkoch sa Súdny dvor vyjadril k stanoveniu rovnováhy medzi ochranou práva duševného vlastníctva, ktoré je súčasťou základného práva vlastniť majetok zakotveného v článku 17 Charty, a ochranou už spomínanej slobody podnikania. Tieto veci mali svoj pôvod v sporoch medzi organizáciou kolektívnej správy práv, ktorá zastupovala autorov, skladateľov a vydavateľov hudobných diel, na jednej strane a spoločnosťami prevádzkujúcimi internetovú platformu sociálnej siete, ako aj poskytovateľom prístupu na internet, na strane druhej. Konkrétne sa žalobkyňa v týchto veciach domáhala na vnútroštátnych súdoch, aby žalovaným uložili povinnosť ukončiť porušovanie autorského práva. Vnútroštátne súdy následne predložili Súdnemu dvoru návrhy na začatie prejudiciálneho konania s cieľom zistiť, či právo Únie umožňuje členským štátom povoliť vnútroštátnemu súdu vydať príkaz na zdržanie sa konania smerujúci proti žalovaným a nariadiť im zaviesť systém filtrovania schopný identifikovať elektronické súbory obsahujúce hudobné, kinematografické alebo audiovizuálne diela, o ktorých žalobkyňa tvrdila, že k nim má práva duševného vlastníctva, s cieľom blokovať sprístupnenie uvedených diel, ktoré porušovali autorské právo, verejnosti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0080"><NO.P>80.</NO.P><TXT>Hoci Súdny dvor najskôr zdôraznil dôležitosť práva duševného vlastníctva, jasne naznačil, že z článku 17 ods. 2 Charty ani z judikatúry nijako nevyplýva, že by toto právo <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0120" ID="QS0120"/>bolo nedotknuteľné, a teda že by podliehalo absolútnej ochrane<QUOT.END REF.START="QS0120" CODE="201C" ID="QE0120"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0055"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111124">24. novembra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Scarlet Extended</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑70/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:771">EU:C:2011:771</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0043">43</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120216">16. februára 2012</DATE>, <NAME.CASE>SABAM</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑360/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:85">EU:C:2012:85</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0041">41</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>. Súdny dvor naopak uviedol, že ochrana tohto práva <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0121" ID="QS0121"/>musí byť <HT TYPE="ITALIC">vyvážená</HT> s ochranou ďalších základných práv<QUOT.END REF.START="QS0121" CODE="201C" ID="QE0121"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0056"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111124">24. novembra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Scarlet Extended</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑70/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:771">EU:C:2011:771</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0044">44</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120216">16. februára 2012</DATE>, <NAME.CASE>SABAM</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑360/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:85">EU:C:2012:85</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>. Vyzval vnútroštátne orgány a súdy na zabezpečenie <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0122" ID="QS0122"/>náležitej rovnováhy<QUOT.END REF.START="QS0122" CODE="201C" ID="QE0122"/> medzi ochranou práva duševného vlastníctva, ktorá je priznaná nositeľom autorského práva, a ochranou slobody podnikania priznanou žalovaným na základe článku 16 Charty.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0057"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111124">24. novembra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Scarlet Extended</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑70/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:771">EU:C:2011:771</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0046">46</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120216">16. februára 2012</DATE>, <NAME.CASE>SABAM</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑360/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:85">EU:C:2012:85</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0043">43</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0044">44</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0058"><P>EVERSON, M., CORREIA GONÇALVES, R. In: PEERS, S., HERVEY, T., KENNER, J., WARD, A. (eds.): <HT TYPE="ITALIC">The EU Charter of Fundamental Rights – A Commentary</HT>. Oxford 2014, čl. 16, s. 455, bod 16.40, poukazujú na význam týchto rozsudkov z dôvodu, že vnútroštátnym súdom ukladajú povinnosť vyvážiť vlastnícke právo so slobodou podnikania, čo má za následok transformáciu slobody podnikania na záväzok súkromnoprávnej povahy alebo subjektívne právo.</P></NOTE> Súdny dvor dospel k záveru, že príkaz na zavedenie sporného systému filtrovania nerešpektuje požiadavku zabezpečenia takejto rovnováhy medzi základnými právami, pričom sa opieral o viacero tvrdení, ktoré možno interpretovať ako výkladové usmernenia pre vnútroštátne súdy. Súdny dvor konkrétne kritizoval účinky takéhoto systému filtrovania, pretože by mohol zasiahnuť do práva používateľov na ochranu ich osobných údajov, ako aj do ich slobody prijímať a rozširovať informácie, ktoré sú chránené v článkoch 8 a 11 Charty.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0059"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111124">24. novembra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Scarlet Extended</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑70/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:771">EU:C:2011:771</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0050">50</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120216">16. februára 2012</DATE>, <NAME.CASE>SABAM</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑360/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:85">EU:C:2012:85</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0048">48</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Okrem toho uviedol, že takýto súdny príkaz by predstavoval jednoznačné porušenie slobody podnikania žalovaných, pretože by im ukladal povinnosť na vlastné náklady zaviesť komplexný, finančne nákladný a časovo neobmedzený<?PAGE NO="22"?> systém informačných technológií.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0060"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111124">24. novembra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Scarlet Extended</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑70/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:771">EU:C:2011:771</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0048">48</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120216">16. februára 2012</DATE>, <NAME.CASE>SABAM</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑360/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:85">EU:C:2012:85</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0046">46</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Súdny dvor tak rozhodol, že právo Únie <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0123" ID="QS0123"/>vykladané vzhľadom na požiadavky vyplývajúce z ochrany… základných práv<QUOT.END REF.START="QS0123" CODE="201C" ID="QE0123"/> uplatniteľných v daných veciach sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vydaniu súdneho príkazu, ktorý by žalovaným ukladal povinnosť zaviesť systém filtrovania.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0061"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111124">24. novembra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Scarlet Extended</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑70/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:771">EU:C:2011:771</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0054">54</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120216">16. februára 2012</DATE>, <NAME.CASE>SABAM</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑360/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:85">EU:C:2012:85</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0052">52</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0081"><NO.P>81.</NO.P><TXT>Napokon treba spomenúť rozsudok vo veci McDonagh<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0062"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130131">31. januára 2013</DATE> (<NO.CASE>C‑12/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:43">EU:C:2013:43</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>, ktorý sa týkal rovnakej právnej oblasti ako prejednávaná vec a v ktorom Súdny dvor skúmal, či článok 5 ods. 1 písm. b) a článok 9 nariadenia č. 261/2004, ktoré ukladajú leteckému dopravcovi povinnosť poskytnúť starostlivosť cestujúcim, ktorých let bol zrušený, sú zlučiteľné s článkami 16 a 17 Charty, ktoré zaručujú slobodu podnikania a vlastnícke právo. Súdny dvor najskôr poznamenal, že sloboda podnikania a právo vlastniť majetok nie sú absolútnymi právami, ale musia sa posudzovať vzhľadom na ich funkciu v spoločnosti.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0063"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130131">31. januára 2013</DATE>, <NAME.CASE>McDonagh</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑12/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:43">EU:C:2013:43</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0060">60</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Ďalej uviedol, že článok 52 ods. 1 Charty pripúšťa, že za určitých podmienok môže byť výkon práv zakotvených v Charte obmedzený.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0064"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130131">31. januára 2013</DATE>, <NAME.CASE>McDonagh</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑12/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:43">EU:C:2013:43</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0061">61</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Pripomenul, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0124" ID="QS0124"/>ak dôjde k stretu viacerých práv chránených právnym poriadkom Únie, toto posúdenie sa musí uskutočniť tak, aby sa zachoval nevyhnutný súlad požiadaviek spojených s ochranou týchto rozličných práv a <HT TYPE="ITALIC">spravodlivej rovnováhy</HT> medzi nimi<QUOT.END REF.START="QS0124" CODE="201C" ID="QE0124"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0065"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130131">31. januára 2013</DATE>, <NAME.CASE>McDonagh</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑12/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:43">EU:C:2013:43</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0062">62</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>. Súdny dvor správne poznamenal, že články 16 a 17 Charty nie sú jediné základné práva, ktoré sa majú zohľadniť v rámci vyváženia, pričom konkrétne spomína článok 38 Charty, ktorý podobne ako článok 169 ZFEÚ má zabezpečiť v rámci politiky Únie vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov vrátane cestujúcich v leteckej doprave.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0066"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130131">31. januára 2013</DATE>, <NAME.CASE>McDonagh</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑12/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:43">EU:C:2013:43</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0063">63</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Súdny dvor tak rozhodol, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0125" ID="QS0125"/>v prípade článku 5 ods. 1 písm. b) a článku 9 nariadenia č. 261/2004… platí, že sú v súlade s požiadavkou <HT TYPE="ITALIC">súladu rozličných uplatniteľných základných práv a zavedenia spravodlivej rovnováhy medzi nimi</HT><QUOT.END REF.START="QS0125" CODE="201C" ID="QE0125"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0067"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130131">31. januára 2013</DATE>, <NAME.CASE>McDonagh</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑12/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:43">EU:C:2013:43</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0064">64</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Kurzívou zvýraznil generálny advokát.</P></NOTE>. Súd dospel k záveru, že vyššie uvedené ustanovenia sú zlučiteľné s článkami 16 a 17 Charty.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">3)</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Zohľadnenie záverov vyplývajúcich z vyváženia záujmov pri výklade nariadenia č. 261/2004</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0082"><NO.P>82.</NO.P><TXT>Vzhľadom na vyššie uvedené sa domnievam, že výklad nariadenia č. 261/2004, ktorý sa má vykonať v prejednávanej veci, by mal dbať na zachovanie rovnováhy síl medzi sociálnymi partnermi. Konkrétne musí umožniť pracovníkom uskutočniť kolektívne akcie bez toho, aby sa od leteckého dopravcu vyžadovalo, aby znášal neprijateľné nevýhody, ktoré by mohli ohroziť existenciu podniku. Podľa mňa je zrejmé, že takýto výsledok by nebol v záujme nikoho. Na základe týchto všeobecných pripomienok ďalej uvediem niekoľko usmernení, ktoré pomôžu Súdnemu dvoru vykonať nevyhnutné zváženie, ktoré bude mať vplyv na výklad nariadenia č. 261/2004.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0083"><NO.P>83.</NO.P><TXT>Súhlasím s tvrdením niektorých dotknutých účastníkov konania v rámci prejednávanej veci, podľa ktorého treba pripustiť, že letecký dopravca sa môže odvolávať na <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0126" ID="QS0126"/>mimoriadnu okolnosť<QUOT.END REF.START="QS0126" CODE="201C" ID="QE0126"/> v prípade štrajku svojich vlastných zamestnancov, pokiaľ sa v rámci rokovaní snaží, tak ako zamestnanci, presadzovať svoje záujmy. V tejto súvislosti by som chcel pripomenúť, že cieľom nariadenia č. 261/2004 je chrániť spotrebiteľa, ako to vyplýva z jeho odôvodnenia 1. Prijatím nariadenia č. 261/2004 sa normotvorca Únie snažil dosiahnuť rovnováhu medzi záujmami cestujúcich v leteckej doprave a záujmami leteckých dopravcov.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0068"><P>Pozri rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20200611">11. júna 2020</DATE>, <NAME.CASE>Transportes Aéreos Portugueses</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑74/19</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:460">EU:C:2020:460</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0052">52</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20091119">19. novembra 2009</DATE>, <NAME.CASE>Sturgeon a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑402/07 a C‑432/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:716">EU:C:2009:716</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0067">67</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20121023">23. októbra 2012</DATE>, <NAME.CASE>Nelson a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑581/10 a C‑629/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:657">EU:C:2012:657</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0039">39</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Na druhej strane jeho cieľom nebolo chrániť právo pracujúcich uskutočniť v prípade konfliktu záujmov kolektívne akcie na ochranu svojich záujmov vrátane štrajku.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="23"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0084"><NO.P>84.</NO.P><TXT>Priznanie práva na náhradu cestujúcim v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letu, ak bolo takéto zrušenie alebo meškanie spôsobené v súvislosti so štrajkom zamestnancov, predstavuje riziko, že sa toto právo na náhradu bude <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0127" ID="QS0127"/>využívať<QUOT.END REF.START="QS0127" CODE="201C" ID="QE0127"/> na účely sociálnych protestov. Zamestnanci by totiž mohli privodiť situáciu, že množstvo cestujúcich si voči leteckému dopravcovi uplatní nárok na náhradu, a tak vyvíjať ďalší tlak na riadenie podniku a spôsobiť mu vážnu hospodársku škodu, keďže bez možnosti zbaviť sa zodpovednosti by bol tento podnik v zásade povinný platiť náhrady v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov. To by predstavovalo značné finančné zaťaženie pre leteckých dopravcov.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0069"><P>Pozri v tomto zmysle KUČKO, M: The decision in TUIfly: are the Ryanair Strikes to be seen as extraordinary circumstances? In: <HT TYPE="ITALIC">Air and Space Law</HT>. 06/2019, roč. 44, č. 3, s. 334, ktorý tvrdí, že hoci by takýto výsledok posilnil práva cestujúcich, nebol by pre letecké spoločnosti žiaduci, pretože by mohol priniesť nespravodlivú výhodu odborom. Perspektíva platenia náhrad cestujúcim popri tom, že budú musieť znášať straty nazhromaždené počas obdobia štrajku, by mohla nútiť letecké spoločnosti prijať akékoľvek (aj neprimerané) požiadavky odborov; FLÖTHMANN, M: Verbraucherschutz: Ausgleichszahlungen nach Flugausfall trotz wilden Streiks des Flugpersonals. In: <HT TYPE="ITALIC">Europäische Zeitschrift für Wirtschaftsrecht</HT>. 2018, s. 461, vidí riziko v tom, že to povzbudí zamestnancov viesť kolektívne akcie proti leteckým dopravcom s cieľom prinútiť dopravcov, aby vyhoveli ich požiadavkám.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0085"><NO.P>85.</NO.P><TXT>V tomto kontexte chcem upriamiť pozornosť na skutočnosť, že s leteckým dopravcom sa vo všeobecnosti zaobchádza menej výhodne ako s inými hospodárskymi subjektmi za podobných okolností. Ako na pojednávaní uviedli niektorí dotknutí účastníci konania, nariadenie č. 261/2004 mu ukladá takmer <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0128" ID="QS0128"/>automatickú<QUOT.END REF.START="QS0128" CODE="201C" ID="QE0128"/> povinnosť náhrady, zatiaľ čo iné hospodárske subjekty sa môžu v zásade odvolávať na ustanovenia a klauzuly o zbavení zodpovednosti stanovené v príslušných vnútroštátnych právnych predpisoch vo veciach náhrady škody a v samotných zmluvách s cieľom platne namietať proti nárokom na odškodnenie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0070"><P>Niektorí dotknutí účastníci konania pripomenuli, že vnútroštátne právo podmieňuje právo na náhradu škody splnením podmienky <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0129" ID="QS0129"/>zavinenia<QUOT.END REF.START="QS0129" CODE="201C" ID="QE0129"/> (<QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0130" ID="QS0130"/>úmysel<QUOT.END REF.START="QS0130" CODE="201C" ID="QE0130"/> alebo <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0131" ID="QS0131"/>nedbalosť<QUOT.END REF.START="QS0131" CODE="201C" ID="QE0131"/>) vo vzťahu k spôsobenej škode. Tiež tvrdili, že hospodársky subjekt sa v zásade môže dovolávať ustanovení o zbavení zodpovednosti obsiahnutých v zmluve alebo vec opätovne prerokovať so svojím obchodným partnerom na základe ich zmluvnej autonómie.</P></NOTE> Vzhľadom na to, že toto rozdielne zaobchádzanie sa zdá byť ťažko pochopiteľné, vzniká otázka, či nie je potrebné zvažovať <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0132" ID="QS0132"/>opravný<QUOT.END REF.START="QS0132" CODE="201C" ID="QE0132"/> výklad nariadenia č. 261/2004 s cieľom stanoviť možnosť oslobodenia pre leteckého dopravcu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0086"><NO.P>86.</NO.P><TXT>Podľa článku 13 nariadenia č. 261/2004, ak prevádzkujúci letecký dopravca platí náhradu alebo plní iné záväzky vyplývajúce z uvedeného nariadenia, nemôže sa žiadne ustanovenie tohto nariadenia vykladať tak, ako by obmedzovalo jeho právo na uplatňovanie nároku na náhradu škody od ktorejkoľvek osoby, vrátane tretích osôb, v súlade s platným právom. Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že taká náhrada môže zmierniť alebo dokonca vyrovnať finančnú záťaž, ktorú dopravca znáša.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0071"><P>Rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20170504">4. mája 2017</DATE>, <NAME.CASE>Pešková a Peška</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑315/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:342">EU:C:2017:342</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0036">36</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150917">17. septembra 2015</DATE>, <NAME.CASE>van der Lans</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑257/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:618">EU:C:2015:618</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0046">46</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20091119">19. novembra 2009</DATE>, <NAME.CASE>Sturgeon a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑402/07 a C‑432/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:716">EU:C:2009:716</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0068">68</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Pochybujem však, že finančné straty vzniknuté z prípadnej povinnosti platiť cestujúcim náhradu v prípade štrajku je možné kompenzovať hypotetickým právom leteckého dopravcu žiadať náhradu škody od tretích osôb na základe tohto ustanovenia.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0072"><P>Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bot vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Finnair</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑22/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:223">EU:C:2012:223</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0056">56</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), v ktorých navrhol toto riešenie. Treba však poznamenať, že po prvé sa uvedená vec odlišuje od prejednávanej veci z dôvodu, že sa týkala štrajku zamestnancov letiska (a nie zamestnancov leteckého dopravcu na podnet odborov), a po druhé generálny advokát iba uviedol, že takéto právo môže v zásade existovať v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom.</P></NOTE> S výnimkou toho, čo v danom prípade môže ustanoviť príslušné vnútroštátne právo, by sa takáto požiadavka na náhradu škody s najväčšou pravdepodobnosťou mala adresovať osobe – fyzickej alebo právnickej – považovanej za osobu, ktorá spôsobila škodu. Nemožno však vylúčiť, že takáto žiadosť sa ukáže ako neúspešná v prípade <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0133" ID="QS0133"/>zákonného<QUOT.END REF.START="QS0133" CODE="201C" ID="QE0133"/> štrajku, to znamená v súvislosti s kolektívnou akciou vedenou proti zamestnávateľovi v súlade s vnútroštátnym právom v sociálnej a pracovnej oblasti.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0073"><P>Pozri v tomto zmysle WENDELING‑SCHRÖDER: Schadensersatz drittbetroffener Unternehmen bei Streiks? In: <HT TYPE="ITALIC">Arbeit und Recht</HT>. 03/2017, roč. 65, č. 3, s. 96; UNTERSCHUTZ, J.: Strike and Remedies for Unlawful Strikes in the Legal System of Poland, Hungary, and Slovakia. In: <HT TYPE="ITALIC">International Journal of Comparative Labour Law and Industrial Relations</HT>. 2014, roč. 30, č. 3, s. 335, ktorí vo vzťahu k nemeckému, poľskému, maďarskému a slovenskému právu vysvetľujú, že právo na náhradu škody existuje iba v dôsledku nezákonných štrajkov alebo protiprávnych činov v súvislosti so štrajkom.</P></NOTE> V dôsledku toho, keďže sa takáto možnosť nezdá realizovateľnou bez výnimiek, domnievam sa, že nemôže zmierniť škodu spôsobenú štrajkom, a teda naplniť záujmy leteckého dopravcu.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="24"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0087"><NO.P>87.</NO.P><TXT>Hoci je pravda, že právo na kolektívne akcie bolo koncipované ako pomoc zamestnancom pri presadzovaní ich záujmov voči zamestnávateľovi a že prípadné uznanie práva cestujúcich na náhradu v prípade štrajku zamestnancov leteckého dopravcu zo strany Súdneho dvora by prispelo k dosiahnutiu tohto cieľa, domnievam sa, že výklad nariadenia č. 261/2004 v tomto zmysle by išiel nad rámec toho, čo je nevyhnutné na ochranu zamestnancov. Veľmi pochybujem o tom, že by normotvorca Únie predpokladal výsledok opísaný v predchádzajúcich bodoch, konkrétne neprimeraný posun rovnováhy síl v prospech zamestnancov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0088"><NO.P>88.</NO.P><TXT>Ochrana priznaná článkom 16 Charty zahŕňa slobodu vykonávať hospodársku alebo obchodnú činnosť, zmluvnú slobodu a slobodnú hospodársku súťaž, ako vyplýva z vysvetliviek týkajúcich sa tohto článku, ktoré treba v súlade s článkom 6 ods. 1 tretím pododsekom ZEÚ a článkom 52 ods. 7 Charty pri jej výklade zohľadniť.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0074"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130122">22. januára 2013</DATE>, <NAME.CASE>Sky Österreich</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑283/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:28">EU:C:2013:28</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Letecký dopravca má ako zamestnávateľ právo brániť svoje záujmy a požadovať vyriešenie akéhokoľvek sporu so zamestnancami prostredníctvom rokovaní. Keďže znáša finančné riziko, má navyše právo prijať opatrenia súvisiace s riadením, ktoré považuje za vhodné na zabezpečenie prežitia podniku. Má tiež právo na ochranu pred akýmkoľvek narušením zo strany tretích osôb, vrátane možného zneužitia práva,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0075"><P>Pozri v tomto zmysle GERNIGON, B., ODERO, A., GUIDO, H.: <HT TYPE="ITALIC">ILO principles concerning the right to strike</HT>. Geneva, 2000, s. 42, ktorí uvádzajú, že právo na štrajk nie je absolútnym právom a jeho výkon by mal byť v súlade s ostatnými základnými právami občanov a zamestnávateľov. Vnútroštátne právne úpravy za takéto zneužitie vo všeobecnosti stanovujú sankcie, ktoré sa môžu líšiť v závislosti od závažnosti následkov vyplývajúcich z tohto zneužitia, a to od prepustenia až po rôzne druhy finančných alebo trestných sankcií.</P></NOTE> ktoré by mohlo ohroziť jeho existenciu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0076"><P>Pozri v tomto zmysle EVERSON, M., CORREIA GONÇALVES, R. In: PEERS, S., HERVEY, T., KENNER, J., WARD, A. (eds.): <HT TYPE="ITALIC">The EU Charter of Fundamental Rights – A Commentary</HT>. Oxford 2014, čl. 16, s. 459, bod 16.52, ktorí upozorňujú na skutočnosť, že sloboda podnikania úzko súvisí s právom vlastniť majetok, ako aj s právom na prácu, čo má za následok, že sa musí považovať za <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0134" ID="QS0134"/>existenčné právo<QUOT.END REF.START="QS0134" CODE="201C" ID="QE0134"/>.</P></NOTE> Výsledok opísaný v predchádzajúcich bodoch by však mal za následok, že zamestnávateľovi by bolo fakticky odopreté právo na účinnú ochranu jeho záujmov, pretože alternatívou k prijatiu požiadaviek zamestnancov by bolo akceptovanie rizika konkurzu podniku, čo sa mi zdá nezlučiteľné so zárukami základných práv zakotvených v Charte.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0089"><NO.P>89.</NO.P><TXT>Takisto sa mi nezdá nevyhnutné, aby na dosiahnutie legislatívneho cieľa nariadenia č. 261/2004 bolo potrebné uznať právo cestujúcich na náhradu vo všetkých prípadoch štrajku. Ochrana tohto záujmu je zabezpečená už tým, že cestujúci, ktorých sa týka zrušenie alebo veľké meškanie letu v dôsledku štrajku zamestnancov, majú naďalej právo na náhradu alebo presmerovanie podľa článku 8, ako aj na pomoc podľa článku 9 nariadenia č. 261/2004. To dokazuje, že existujú primerané prostriedky na ochranu spotrebiteľa pri súčasnom zohľadnení oprávneného záujmu zamestnancov a zamestnávateľov na vyjednávaní a uzatváraní kolektívnych zmlúv.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0090"><NO.P>90.</NO.P><TXT>Z uvedených okolností vyplýva, že štrajk zvolaný odborovou organizáciou za vyššie opísaných podmienok sa vymyká <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0135" ID="QS0135"/>kontrole<QUOT.END REF.START="QS0135" CODE="201C" ID="QE0135"/> leteckého dopravcu. Letecký dopravca má ako zamestnávateľ právo a zároveň zodpovednosť rokovať o dohode so zamestnancami v rámci tarifnej autonómie, ktorou disponujú sociálni partneri. Na druhej strane nemôže niesť výlučnú zodpovednosť za dôsledky vyplývajúce z kolektívnych akcií zamestnancov.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">c)</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Predbežný záver</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0091"><NO.P>91.</NO.P><TXT>Moje preskúmanie skutkových okolností ma privádza k záveru, že dve kritériá rozvinuté judikatúrou na účely kvalifikácie <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0136" ID="QS0136"/>mimoriadnej okolnosti<QUOT.END REF.START="QS0136" CODE="201C" ID="QE0136"/> v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004, ako sa vykladá so zreteľom na odôvodnenie 14 tohto nariadenia, sú v prejednávanej veci splnené.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="25"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0092"><NO.P>92.</NO.P><TXT>Ako <HT TYPE="ITALIC">predbežný záver</HT> je teda potrebné konštatovať, že štrajk organizovaný na základe výzvy odborov v rámci výkonu práva na štrajk zamestnancami leteckého dopravcu s cieľom vyjadriť požiadavky týkajúce sa zlepšenia pracovných podmienok – pokiaľ uvedený štrajk nebol reakciou na predchádzajúce rozhodnutie podniku, ale sa začal na základe požiadaviek zamestnancov – spadá pod pojem <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0137" ID="QS0137"/>mimoriadna okolnosť<QUOT.END REF.START="QS0137" CODE="201C" ID="QE0137"/> v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">d)</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O relevantnosti <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0138" ID="QS0138"/>zákonnosti<QUOT.END REF.START="QS0138" CODE="201C" ID="QE0138"/> štrajku a existencie jeho predchádzajúceho oznámenia na účel kvalifikovania okolnosti ako <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0139" ID="QS0139"/>mimoriadnej<QUOT.END REF.START="QS0139" CODE="201C" ID="QE0139"/></HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0093"><NO.P>93.</NO.P><TXT>Ako už bolo uvedené vyššie, skutočnosť, že štrajk je <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0140" ID="QS0140"/>zákonný<QUOT.END REF.START="QS0140" CODE="201C" ID="QE0140"/>, teda že odbory začali kolektívnu akciu v súlade s vnútroštátnymi pravidlami v oblasti pracovného práva, môže mať určitý vplyv na manévrovací priestor, ktorým disponuje zamestnávateľ nachádzajúci sa v takejto situácii.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0077"><P>Pozri body 64 a 86 vyššie.</P></NOTE> Týka sa to aj toho, či bol štrajk vyhlásený v nadväznosti na jeho <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0141" ID="QS0141"/>predchádzajúce oznámenie<QUOT.END REF.START="QS0141" CODE="201C" ID="QE0141"/>, pričom tento aspekt je navyše tiež upravený vnútroštátnym právom. Tieto dva aspekty spolu úzko súvisia, a preto ich treba preskúmať spoločne z hľadiska ich relevantnosti pri skúmaní otázky, či leteckí cestujúci majú právo na náhradu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0094"><NO.P>94.</NO.P><TXT>Na úvod by som chcel zdôrazniť, že na rozdiel od toho, čo naznačuje vnútroštátny súd svojou prejudiciálnou otázkou, sa mi nezdá z právneho hľadiska vhodné analyzovať tieto aspekty z hľadiska <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0142" ID="QS0142"/>účinnej kontroly<QUOT.END REF.START="QS0142" CODE="201C" ID="QE0142"/> nad určitou okolnosťou ako relevantného kritéria na jej kvalifikáciu ako <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0143" ID="QS0143"/>mimoriadnej<QUOT.END REF.START="QS0143" CODE="201C" ID="QE0143"/> v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004. Považujem za vhodnejšie preskúmať ich z hľadiska <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0144" ID="QS0144"/>primeraných opatrení<QUOT.END REF.START="QS0144" CODE="201C" ID="QE0144"/>, ktoré je dopravca povinný prijať na to, aby sa predišlo následkom zvyčajne spojeným s výskytom <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0145" ID="QS0145"/>mimoriadnej okolnosti<QUOT.END REF.START="QS0145" CODE="201C" ID="QE0145"/>, konkrétne zrušeniu alebo veľkému meškaniu letu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0078"><P>Pozri nižšie body 108 až 111 (pokiaľ ide o zákonnosť štrajku) a body 114 až 116 (pokiaľ ide o potrebu zohľadniť ohlásenie, ktoré predchádza štrajku).</P></NOTE> Viaceré dôvody, ktoré uvediem nižšie, svedčia v prospech toho, aby som uvedené aspekty preskúmal v tomto štádiu právnej analýzy.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0095"><NO.P>95.</NO.P><TXT>Po prvé je nesporné, že tieto aspekty spadajú výlučne do vnútroštátneho práva. Inými slovami, vnútroštátne právo stanovuje normatívne požiadavky, ktoré musia spĺňať, a napokon aj to, či štrajk je, alebo nie je <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0146" ID="QS0146"/>zákonný<QUOT.END REF.START="QS0146" CODE="201C" ID="QE0146"/>. Súhlasím s názorom Súdneho dvora, ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku Krüsemann, že ak by sa v rámci štrajkov rozlišovalo medzi tými, ktoré sú podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva zákonné, a tými, ktoré sú nezákonné, s cieľom určiť, či ich treba posúdiť ako <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0147" ID="QS0147"/>mimoriadne okolnosti<QUOT.END REF.START="QS0147" CODE="201C" ID="QE0147"/>, viedlo by to k tomu, že právo cestujúcich na náhradu by záviselo od právnych úprav jednotlivých členských štátov v sociálnej oblasti, čím by boli ohrozené ciele nariadenia č. 261/2004, uvedené v jeho odôvodneniach 1 a 4, a to zabezpečiť vysokú úroveň ochrany cestujúcich, ako aj to, aby leteckí dopravcovia pôsobili na území Únie za harmonizovaných podmienok.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0079"><P>Rozsudok Krüsemann, bod 47.</P></NOTE> Prípadná <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0148" ID="QS0148"/>zákonnosť<QUOT.END REF.START="QS0148" CODE="201C" ID="QE0148"/> štrajku by sa preto nemala považovať za rozhodujúce kritérium na určenie, či tento štrajk predstavuje <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0149" ID="QS0149"/>mimoriadnu okolnosť<QUOT.END REF.START="QS0149" CODE="201C" ID="QE0149"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0096"><NO.P>96.</NO.P><TXT>Po druhé rozlišovanie v závislosti od <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0150" ID="QS0150"/>zákonnosti<QUOT.END REF.START="QS0150" CODE="201C" ID="QE0150"/> štrajku by znamenalo spochybnenie úvah podporujúcich analýzu vykonanú v týchto návrhoch, z ktorej vyplýva, že štrajk, ako je opísaný v prvej prejudiciálnej otázke, sa vymyká <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0151" ID="QS0151"/>účinnej kontrole<QUOT.END REF.START="QS0151" CODE="201C" ID="QE0151"/> leteckého dopravcu z dôvodu, že jeho pôvod a následný vývoj nezávisia iba od vôle zamestnávateľa, ale aj od zámerov odborového zväzu zamestnancov, ktorý, ako som podrobne vysvetlil, predstavuje nezávislý subjekt, na ktorý zamestnávateľ nemá žiadny dosah.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0080"><P>Pozri body 40 a 64 vyššie.</P></NOTE> Práve z týchto dôvodov nemožno vylúčiť, že sa odbory rozhodnú zvolať štrajk bez ohľadu na to, či takýto prístup je, alebo nie je v súlade s vnútroštátnymi pravidlami v oblasti pracovného práva. Týka sa to najmä dodržania predchádzajúceho oznámenia. Chcem poznamenať, že v takom prípade by prípadná protiprávnosť kolektívnych akcií začatých odbormi<?PAGE NO="26"?> otvárala len možnosť zamestnávateľa domáhať sa na príslušných súdoch, aby nariadili ich ukončenie. Keďže však takýto postup vyžaduje čas, nemožno vylúčiť riziko, že súdne rozhodnutie bude prijaté až po tom, čo zamestnávateľ už utrpel značné ekonomické straty. Tieto úvahy podľa môjho názoru jasne ukazujú, že samotná <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0152" ID="QS0152"/>zákonnosť<QUOT.END REF.START="QS0152" CODE="201C" ID="QE0152"/> štrajku nepredstavuje vhodné kritérium na účely určenia <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0153" ID="QS0153"/>mimoriadnej<QUOT.END REF.START="QS0153" CODE="201C" ID="QE0153"/> povahy udalosti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0097"><NO.P>97.</NO.P><TXT>Po tretie sa domnievam, že odpoveď na otázku, či štrajk organizovaný na základe výzvy odborového zväzu zamestnancov treba považovať za <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0154" ID="QS0154"/>mimoriadnu okolnosť<QUOT.END REF.START="QS0154" CODE="201C" ID="QE0154"/>, je z hľadiska právnej istoty natoľko dôležitá, že by nemala byť ponechaná na náhodu. Presne k tomu by došlo, ak by bolo zakaždým povinné overiť, či boli splnené požiadavky vnútroštátneho práva týkajúce sa riadnej organizácie štrajku pracovníkov leteckej spoločnosti. Dôsledkom by bol mimoriadne kazuistický, či dokonca náhodný prístup, ktorý by sa vôbec nelíšil od súčasnej súdnej praxe. Z dôvodov spojených s predvídateľnosťou judikatúry a s cieľom poskytnúť vnútroštátnemu súdu jasné a jednoduché kritériá posúdenia navrhujem, aby Súdny dvor vo všeobecnosti uznal, že štrajk, ako je opísaný v prvej prejudiciálnej otázke, predstavuje <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0155" ID="QS0155"/>mimoriadnu okolnosť<QUOT.END REF.START="QS0155" CODE="201C" ID="QE0155"/> a že faktory charakterizujúce spor vo veci samej, ako je súlad s vnútroštátnymi pravidlami v oblasti pracovného práva, ktoré okrem iného vyžadujú dodržanie predchádzajúceho oznámenia, ktoré predchádza štrajku, môžu zohrávať úlohu len pri skúmaní otázky, či letecký dopravca prijal <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0156" ID="QS0156"/>primerané opatrenia<QUOT.END REF.START="QS0156" CODE="201C" ID="QE0156"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0098"><NO.P>98.</NO.P><TXT>Výhodou takéhoto prístupu v súvislosti s uplatňovaním nariadenia č. 261/2004 by bolo zjednodušenie analýzy a umožnenie vnútroštátnemu súdu posúdiť okolnosti konkrétneho prípadu. Okrem toho by neprinášal cestujúcim v leteckej doprave žiadne nevýhody, keďže nie všetky <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0157" ID="QS0157"/>mimoriadne okolnosti<QUOT.END REF.START="QS0157" CODE="201C" ID="QE0157"/> vylučujú zodpovednosť. Takáto kvalifikácia štrajku by totiž <HT TYPE="ITALIC">a priori</HT> nevylučovala právo dotknutých cestujúcich na náhradu, ale skôr by umožnila zohľadniť viacero relevantných aspektov, okrem iného zákonnosť štrajku a dodržanie jeho predchádzajúceho oznámenia, a tak dospieť k presnejšiemu záveru.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">3.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Kritériá na určenie <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0158" ID="QS0158"/>primeraných opatrení<QUOT.END REF.START="QS0158" CODE="201C" ID="QE0158"/>, ktoré musí prijať každý letecký dopravca</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">a)</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Pojem <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0159" ID="QS0159"/>primerané opatrenia<QUOT.END REF.START="QS0159" CODE="201C" ID="QE0159"/> podľa judikatúry</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0099"><NO.P>99.</NO.P><TXT>Na základe predchádzajúcich úvah treba ďalej určiť, aké sú tzv. <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0160" ID="QS0160"/>primerané<QUOT.END REF.START="QS0160" CODE="201C" ID="QE0160"/> opatrenia, ktoré musí letecký dopravca prijať na to, aby zabránil dôsledkom štrajku, o aký ide vo veci samej. Svojou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd pýta na relevantnosť určitých skutkových okolností, konkrétne na skutočnosť, že štrajk bol leteckému dopravcovi oznámený v súlade s lehotou na jeho predchádzajúce oznámenie stanovenou vnútroštátnym právom. Tieto skutočnosti je preto potrebné skúmať individuálne so zreteľom na kritériá rozvinuté v judikatúre Súdneho dvora.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0100"><NO.P>100.</NO.P><TXT>Ako som už uviedol v mojich úvodných poznámkach,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0081"><P>Pozri bod 35 vyššie.</P></NOTE> z tejto judikatúry vyplýva, že ak nastane <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0161" ID="QS0161"/>mimoriadna okolnosť<QUOT.END REF.START="QS0161" CODE="201C" ID="QE0161"/>, prevádzkujúci letecký dopravca sa oslobodí od svojej povinnosti platiť náhradu podľa článku 5 ods. 1 písm. c) a článku 7 ods. 1 nariadenia č. 261/2004 len vtedy, ak môže preukázať, že prijal opatrenia primerané situácii tým, že použil všetky prostriedky, či už ide o zamestnancov, alebo materiál, a finančné prostriedky, ktorými disponoval, s cieľom predísť tomu, aby uvedená okolnosť viedla k zrušeniu alebo veľkému meškaniu dotknutého letu, s výnimkou toho, aby sa od neho vyžadovali neprimerané straty vzhľadom na kapacity jeho podniku v rozhodnom čase.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0082"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20200611">11. júna 2020</DATE>, <NAME.CASE>Transportes Aéreos Portugueses</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑74/19</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:460">EU:C:2020:460</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0057">57</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="27"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0101"><NO.P>101.</NO.P><TXT>Súdny dvor tak prijal pružný a individualizovaný výklad pojmu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0162" ID="QS0162"/>primerané opatrenie<QUOT.END REF.START="QS0162" CODE="201C" ID="QE0162"/>, pričom vnútroštátnemu súdu prenechal posúdenie, či za okolností prejednávanej veci možno na leteckého dopravcu hľadieť tak, že prijal opatrenia primerané situácii,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0083"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190626">26. júna 2019</DATE>, <NAME.CASE>Moens</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑159/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:535">EU:C:2019:535</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0027">27</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20170504">4. mája 2017</DATE>, <NAME.CASE>Pešková a Peška</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑315/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:342">EU:C:2017:342</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0030">30</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> pričom uviedol, že je potrebné zohľadniť len tie opatrenia, ktoré mu môžu skutočne prináležať, s vylúčením tých, ktoré patria do právomoci tretích osôb.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0084"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190626">26. júna 2019</DATE>, <NAME.CASE>Moens</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑159/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:535">EU:C:2019:535</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0027">27</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20170504">4. mája 2017</DATE>, <NAME.CASE>Pešková a Peška</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑315/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:342">EU:C:2017:342</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0043">43</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0102"><NO.P>102.</NO.P><TXT>Chcem poznamenať, že napriek pružnej a individualizovanej povahe tohto prístupu vyššie uvedená judikatúra stanovuje v záujme ochrany spotrebiteľov obzvlášť prísne podmienky oslobodenia, podľa ktorých je letecký dopravca povinný urobiť všetko, čo je objektívne možné s dostupnými prostriedkami na to, aby sa zabránilo zrušeniu alebo veľkému meškaniu letu. Okrem toho netreba zabúdať na to, že z povinnosti prepravy vyplýva, že cestujúci docestuje do svojho cieľového miesta čo najskôr, a nielen na miesto prestupu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0085"><P>Pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130226">26. februára 2013</DATE>, <NAME.CASE>Folkerts</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑11/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:106">EU:C:2013:106</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0035">35</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0047">47</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Letecký dopravca preto nemôže platne tvrdiť, že si túto povinnosť <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0163" ID="QS0163"/>čiastočne splnil<QUOT.END REF.START="QS0163" CODE="201C" ID="QE0163"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0103"><NO.P>103.</NO.P><TXT>Pri zohľadnení vyššie uvedených kritérií treba určiť, čo znamená požiadavka prijať všetky <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0164" ID="QS0164"/>primerané opatrenia<QUOT.END REF.START="QS0164" CODE="201C" ID="QE0164"/>, aby sa zabránilo zrušeniu letu v dôsledku štrajku zamestnancov leteckého dopravcu v kontexte, aký je skúmaný v prejednávanej veci.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">b)</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Poznámky týkajúce sa rozdelenia právomocí medzi vnútroštátnym súdom a súdom Únie</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0104"><NO.P>104.</NO.P><TXT>Skôr, než pristúpim k preskúmaniu týchto aspektov, chcem pripomenúť, že úloha Súdneho dvora v rámci konania upraveného v článku 267 ZFEÚ sa obmedzuje na objasnenie rozsahu pojmu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0165" ID="QS0165"/>primerané opatrenia<QUOT.END REF.START="QS0165" CODE="201C" ID="QE0165"/>. Súdnemu dvoru totiž prináleží poskytnúť vnútroštátnemu súdu výkladové prvky a usmernenia potrebné na to, aby tento súd mohol sám vykonať právne posúdenie skutkových okolností a uplatniť ustanovenia nariadenia č. 261/2004 v súlade so získaným výkladom. Dodržiavanie rozdelenia právomocí medzi vnútroštátnym súdom a súdom Únie je kľúčové na zabezpečenie riadneho fungovania súdneho systému zavedeného Zmluvami.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0086"><P>Pozri body 67 a 68 návrhov, ktoré som predniesol vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Transportes Aéreos Portugueses</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑74/19</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:135">EU:C:2020:135</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0105"><NO.P>105.</NO.P><TXT>Aby mohol Súdny dvor vykonať svoju právomoc, vnútroštátny súd by mal dôkladne zhromaždiť skutkové okolnosti, čím umožní Súdnemu dvoru pochopiť problematiku veci, ktorá je mu predložená. V tomto kontexte nemožno podceňovať zodpovednosť, ktorú musí vnútroštátny súd prevziať, pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu, keďže nemožno vylúčiť, že existujú dôležité aspekty, ktoré treba zohľadniť pri analýze tejto prejudiciálnej otázky, ktoré unikajú pozornosti Súdneho dvora z dôvodu nedostatku potrebných informácií, napríklad o logistických, technických a finančných prostriedkoch, ktoré má letecký dopravca k dispozícii. Miera presnosti usmernení, ktoré poskytne Súdny dvor vnútroštátnemu súdu, bude vo veľkej miere závisieť od zhromaždených informácií.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">c)</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Výkladové prvky, ktoré sa majú poskytnúť vnútroštátnemu súdu</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0106"><NO.P>106.</NO.P><TXT>Účelom nasledujúcich výkladových prvkov je poskytnúť vnútroštátnemu súdu usmernenia potrebné na to, aby mohol posúdiť skutkové okolnosti cieleným a účinným spôsobom.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="28"?><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">1)</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Primerané opatrenia musia zabrániť zrušeniu alebo veľkému meškaniu letu</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0107"><NO.P>107.</NO.P><TXT>Na úvod treba poznamenať, že primerané opatrenia leteckého dopravcu podľa článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 musia byť zamerané na to, aby nedošlo k nepriaznivým dôsledkom pre cestujúcich, ktoré sú typické, a teda predvídateľné pre <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0166" ID="QS0166"/>mimoriadnu okolnosť<QUOT.END REF.START="QS0166" CODE="201C" ID="QE0166"/>, konkrétne k zrušeniu alebo veľkému meškaniu predmetného letu. Vzhľadom na prijatý <HT TYPE="ITALIC">predbežný záver</HT>, podľa ktorého štrajk, ako je opísaný v prejudiciálnej otázke, treba považovať za <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0167" ID="QS0167"/>mimoriadnu okolnosť<QUOT.END REF.START="QS0167" CODE="201C" ID="QE0167"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0087"><P>Pozri bod 92 vyššie.</P></NOTE>, nie je vnútroštátny súd nevyhnutne povinný overiť, či mohol letecký dopravca zabrániť vzniku samotného štrajku. Takýto záver sa zdá byť logický, keďže pojem <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0168" ID="QS0168"/>mimoriadna okolnosť<QUOT.END REF.START="QS0168" CODE="201C" ID="QE0168"/> v konečnom dôsledku súvisí s tým, že ho dotknuté strany nemôžu predvídať.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">2)</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Letecký dopravca musí využiť všetky právne možnosti na obranu svojich záujmov a záujmov cestujúcich.</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0108"><NO.P>108.</NO.P><TXT>Podrobnejšie posúdenie je naopak odôvodnené, ak sa ukáže, že štrajk je <HT TYPE="ITALIC">protiprávny</HT>, pretože nerešpektuje požiadavky vnútroštátneho práva v sociálnej a pracovnej oblasti. Aspekt <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0169" ID="QS0169"/>zákonnosti<QUOT.END REF.START="QS0169" CODE="201C" ID="QE0169"/> štrajku, ktorý uviedol vnútroštátny súd, môže mať naozaj určitý význam, pokiaľ ide o určenie <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0170" ID="QS0170"/>primeraných opatrení<QUOT.END REF.START="QS0170" CODE="201C" ID="QE0170"/>, ktoré je letecký dopravca povinný prijať.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0088"><P>Pozri bod 94 vyššie.</P></NOTE> Domnievam sa, že zodpovednosť leteckého dopravcu by mala zahŕňať povinnosť využiť všetky zákonné možnosti na obranu svojich záujmov a nepriamo aj záujmov cestujúcich, vrátane predloženia veci súdom príslušným na riešenie sporov v oblasti pracovného práva. Cieľom takéhoto postupu by bola požiadavka, aby príslušné súdy konštatovali protiprávnosť kolektívnych akcií a prípadne nariadili ich ukončenie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0089"><P>Pozri v tomto zmysle JAREC, W.: Eindeutiges und Widersprüchliches im Urteil des EuGH in der Rs Krüsemann ua/TUIfly. In: <HT TYPE="ITALIC">Ecolex</HT>. 2019, č. 1, s. 102.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0109"><NO.P>109.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti chcem zdôrazniť, že článok 28 Charty chráni právo pracovníkov na kolektívne akcie len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0171" ID="QS0171"/>v súlade s právom Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou<QUOT.END REF.START="QS0171" CODE="201C" ID="QE0171"/>. Cieľom tohto spresnenia je vymedziť pôsobnosť základného práva. Samotný článok 28 Charty však nehovorí nič o zásadných aspektoch, ako sú podmienky, ktoré musí spĺňať zákonný štrajk, pričom ich špecifikáciu ponecháva na právo, na ktoré odkazuje.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0090"><P>Pozri KREBBER, S. In: CALLIESS, C., RUFFERT, M. (Hrsg.): <HT TYPE="ITALIC">EUV/AEUV. Das Verfassungsrecht der Europäischen Union mit Europäischer Grundrechtecharta. Kommentar</HT>. 4. vyd., čl. 28 GRCh, s. 2903, bod 3.</P></NOTE> Článok 52 ods. 6 Charty, podľa ktorého <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0172" ID="QS0172"/>vnútroštátne právne predpisy a prax sa musia zohľadniť v plnej miere tak, ako je to vymedzené v tejto [Ch]arte<QUOT.END REF.START="QS0172" CODE="201C" ID="QE0172"/>, treba vykladať v rovnakom zmysle.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0091"><P>Pozri v tomto zmysle BARNARD, C. In: PEERS, S., HERVEY, T., KENNER, J., WARD, A. (eds.): <HT TYPE="ITALIC">The EU Charter of Fundamental Rights – A Commentary</HT>. Oxford 2014, čl. 28, s. 792, bod 28.57.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0110"><NO.P>110.</NO.P><TXT>Treba poznamenať, že legislatívne právomoci Únie v oblastiach patriacich do uvedenej pôsobnosti sú veľmi obmedzené. Článok 153 ods. 1 písm. f) ZFEÚ totiž stanovuje, že Parlament a Rada môžu prijímať vo forme smerníc minimálne požiadavky na <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0173" ID="QS0173"/>zastupovanie a <HT TYPE="ITALIC">kolektívn[u] ochran[u] záujmov pracujúcich</HT> a zamestnávateľov<QUOT.END REF.START="QS0173" CODE="201C" ID="QE0173"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0092"><P>Kurzívou zvýraznil generálny advokát.</P></NOTE>. Z článku 153 ods. 5 ZFEÚ však vyplýva, že toto ustanovenie sa nevzťahuje <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0174" ID="QS0174"/>na odmenu, právo združovať sa, <HT TYPE="ITALIC">právo na štrajk</HT> alebo na výluku<QUOT.END REF.START="QS0174" CODE="201C" ID="QE0174"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0093"><P>Kurzívou zvýraznil generálny advokát.</P></NOTE>. Znamená to, že Únia nemá nijakú normotvornú právomoc, ktorá by jej umožňovala prijímať pravidlá týkajúce sa výkonu<?PAGE NO="29"?> práva na štrajk.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0094"><P>Pozri v tomto zmysle LEMBKE, U. In: von der GROEBEN, H., SCHWARZE, J., HATJE, A. (Hrsg.): <HT TYPE="ITALIC">Europäisches Unionsrecht Kommentar</HT>. 7. vyd., 2015, zväzok 1, čl.. 28 GRCh, s. 682, bod 15.</P></NOTE> To je navyše dôvod, prečo niektoré smernice, ktoré odkazujú na kolektívne vyjednávanie a kolektívne akcie, samy neupravujú tieto aspekty. Napriek tejto skutočnosti nemožno s určitosťou vylúčiť, že Súdny dvor v budúcnosti vymedzí prostredníctvom judikatúry podstatu tohto práva na základe ústavných tradícií spoločných pre členské štáty.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0095"><P>Pozri v tejto súvislosti KREBBER, S. In: CALLIESS, C., RUFFERT, M. (Hrsg.): <HT TYPE="ITALIC">EUV/AEUV. Das Verfassungsrecht der Europäischen Union mit Europäischer Grundrechtecharta. Kommentar</HT>. 4. vyd., čl. 28 GRCh, s. 2903, bod 8.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0111"><NO.P>111.</NO.P><TXT>V prípade neexistencie príslušných ustanovení na úrovni práva Únie sa uplatní vnútroštátne právo. Odkaz na <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0175" ID="QS0175"/>vnútroštátne právne predpisy a prax<QUOT.END REF.START="QS0175" CODE="201C" ID="QE0175"/> sa má vykladať ako podriadenie sa podmienke zákonnosti stanovenej vnútroštátnym právom. V dôsledku toho možno dospieť k záveru, že pracovníci sa nemôžu platne dovolávať práva zakotveného v článku 28 Charty, ak porušujú pravidlá upravujúce využívanie kolektívnych akcií. Nie sú pochybnosti o tom, že v prípade konfliktu by mala mať prednosť sloboda podnikania leteckého dopravcu chránená článkom 16 Charty. V súvislosti s tým leteckému dopravcovi prislúcha, aby si uplatňoval svoje práva použitím dostupných prostriedkov nápravy. Členské štáty musia stanoviť prostriedky nápravy potrebné na zabezpečenie účinnej súdnej ochrany sociálnych partnerov v prípade konfliktu, ako to vyžaduje článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ a článok 47 Charty.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">3)</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Letecký dopravca musí vyhradiť časovú rezervu na riešenie prípadných nepredvídateľných udalosti</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0112"><NO.P>112.</NO.P><TXT>Ďalej by sa mala zohľadniť skutočnosť, že čím dlhšie je obdobie medzi udalosťou, ktorá predstavuje <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0176" ID="QS0176"/>mimoriadnu okolnosť<QUOT.END REF.START="QS0176" CODE="201C" ID="QE0176"/>, a časom odletu alebo príletu letu, ktorý môže byť ovplyvnený udalosťou, tým väčší je manévrovací priestor leteckého dopravcu. Inými slovami, ak má letecký dopravca k dispozícii dostatok času, môže obvykle použiť viacero riešení, aby prepravil dotknutého cestujúceho do jeho konečného cieľového miesta. V prípade nedostatku času sú naopak tieto riešenia veľmi obmedzené, dokonca takmer neexistujúce.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0096"><P>Pozri v tejto súvislosti návrhy, ktoré som predniesol vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Transportes Aéreos Portugueses</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑74/19</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:135">EU:C:2020:135</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0072">72</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Z toho vyplýva, že letecký dopravca by mal vyhradiť dostatočnú časovú rezervu na riešenie prípadných nepredvídateľných udalosti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0113"><NO.P>113.</NO.P><TXT>Súdny dvor totiž v rozsudku vo veci Eglītis a Ratnieks<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0097"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110512">12. mája 2011</DATE> (<NO.CASE>C‑294/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:303">EU:C:2011:303</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0028">28</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> pripomenul, že rozumný letecký dopravca sa vyznačuje tým, že plánuje svoje prostriedky včas tak, aby mal časovú rezervu na to, aby mohol prijať ďalšie riešenia. Starostlivé a racionálne plánovanie trás leteckým dopravcom je preto rozhodujúce, aby sa predišlo ťažkostiam a nepríjemnostiam cestujúcim spôsobených zrušeniami alebo veľkými meškaniami letov, v súlade s cieľom uvedeným v odôvodnení 12 nariadenia č. 261/2004.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">4)</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Letecký dopravca musí zohľadniť oznámenie, ktoré predchádzalo štrajku zvolanému odbormi</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0114"><NO.P>114.</NO.P><TXT>Argumenty, ktoré som uviedol na podporu nevyhnutnosti vyhradiť primeranú časovú rezervu na riešenie prípadných nepredvídateľných udalostí, sú tiež relevantné v kontexte, o aký ide vo veci samej, keď odbory zvolali štrajk v súlade s lehotou na jeho predchádzajúce oznámenie stanovenou vnútroštátnym právom.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0098"><P>Pozri bod 93 vyššie.</P></NOTE> Vzhľadom na dôležitosť, ktorú Súdny dvor pripisuje plánovaniu časovej rezervy, sa mi zdá, že by bolo nezodpovedné, keby letecký dopravca nevyužil tento dodatočný čas na vyčerpanie všetkých možností s cieľom zmierniť dopad štrajku na jeho činnosti. Osobitne to platí pre situáciu, o akú ide vo veci samej, v ktorej združenia pilotov podali oznámenie <DATE ISO="20190402">2. apríla 2019</DATE>, pričom štrajk vyhlásili od <DATE ISO="20190426">26. apríla 2019</DATE>. SAS teda mala k dispozícii niekoľko týždňov – t. j. lehotu presahujúcu minimálnu lehotu (aspoň sedem pracovných dní) stanovenú švédskymi právnymi<?PAGE NO="30"?> predpismi – na vykonanie potrebných opatrení. V dôsledku toho treba vnútroštátnemu súdu odpovedať, že dopravca je povinný zohľadniť vo svojom plánovaní skutočnosť, že výkon práva na štrajk mu bol oznámený v súlade s lehotou na jeho predchádzajúce oznámenie stanovenou vnútroštátnym právom.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0115"><NO.P>115.</NO.P><TXT>Pre úplnosť treba poznamenať, že v určitých prípadoch môže vzniknúť otázka týkajúca sa uplatniteľnosti výnimiek stanovených v článku 5 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 261/2004. Z tohto ustanovenia vyplýva, že v prípade zrušenia letu majú dotknutí cestujúci právo na náhradu v súlade s článkom 7 uvedeného nariadenia, <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0177" ID="QS0177"/>pokiaľ… neboli informovaní o zrušení letu<QUOT.END REF.START="QS0177" CODE="201C" ID="QE0177"/> prostredníctvom predchádzajúceho oznámenia v časovom úseku od dvoch týždňov do siedmich dní pred plánovaným časom odletu. V závislosti od predmetnej situácie by táto požiadavka prípadne mohla viesť k prelínaniu pôsobnosti uvedených ustanovení, konkrétne v prípade, keď by vnútroštátna právna úprava stanovila, že k výzve na štrajk musí dôjsť pri dodržaní stanovenej lehoty na jeho predchádzajúce oznámenie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0116"><NO.P>116.</NO.P><TXT>Domnievam sa však, že táto možnosť nemôže sama osebe spochybniť uplatniteľnosť ustanovení, ktoré zakladajú právo na náhradu, konkrétne článku 5 ods. 1 písm. c) a článku 7 ods. 1 nariadenia č. 261/2004, ktoré sú predmetom tohto návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Okrem toho, keďže SAS netvrdí, že využije výnimky vymenované v článku 5 ods. 1 písm. c) uvedeného nariadenia, aby nemusela platiť cestujúcim náhradu, táto problematika sa mi zdá čisto hypotetická, a teda mimo rámca analýzy prejednávanej veci.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">5)</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Letecký dopravca musí organizovať svoje materiálne a ľudské zdroje s cieľom zabezpečiť kontinuitu jeho činností.</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0117"><NO.P>117.</NO.P><TXT>Vyššie už bolo vysvetlené,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0099"><P>Pozri bod 51 vyššie.</P></NOTE> že letecký dopravca sa pri zabezpečovaní fungovania podniku spolieha na materiálne a ľudské zdroje. Na základe analogického uplatnenia judikatúry týkajúcej sa práva na náhradu v prípade technickej poruchy lietadla navrhujem stanoviť zodpovednosť leteckého dopravcu za organizovanie svojho stavu zamestnancov a prideľovanie úloh tak, aby mohol zaručiť kontinuitu činností napriek výskytu rušivých udalostí. Tento prístup je v súlade s judikatúrou Súdneho dvora, ktorá výslovne vyžaduje, aby letecký dopravca <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0178" ID="QS0178"/>použil <HT TYPE="ITALIC">všetky prostriedky, či už ide o zamestnancov, alebo materiál, a finančné prostriedky, ktorými dispon[uje]</HT>, s cieľom predísť tomu, aby uvedená okolnosť viedla k zrušeniu alebo veľkému meškaniu dotknutého letu<QUOT.END REF.START="QS0178" CODE="201C" ID="QE0178"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0100"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190404">4. apríla 2019</DATE>, <NAME.CASE>Germanwings</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑501/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:288">EU:C:2019:288</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0019">19</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra). Kurzívou zvýraznil generálny advokát.</P></NOTE>. To si zjavne vyžaduje úsilie z hľadiska reorganizácie zamestnancov. Tak ako je letecký dopravca povinný zabezpečiť dostatok zamestnancov na náhradu absencií spojených s dovolenkou alebo práceneschopnosťou,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0101"><P>Pozri v tomto zmysle FLÖTHMANN, M.: Verbraucherschutz: Ausgleichszahlungen nach Flugausfall trotz wilden Streiks des Flugpersonals. In: <HT TYPE="ITALIC">Europäische Zeitschrift für Wirtschaftsrecht</HT>. 2018, s. 461, podľa ktorého možno od leteckého dopravcu očakávať, že má dostatok personálu na vykonávanie svojich činností.</P></NOTE> zdá sa mi logické vyžadovať, aby tiež v čo najväčšej miere disponoval vhodnými pracovníkmi, ktorí v prípade potreby prevezmú úlohy štrajkujúcich kolegov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0118"><NO.P>118.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti je dôležité poznamenať, že odkaz v prejudiciálnej otázke na skutočnosť, že štrajk sa týka <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0179" ID="QS0179"/>pilotov, ktorých zamestnáva letecký dopravca<QUOT.END REF.START="QS0179" CODE="201C" ID="QE0179"/>, a na okolnosť, že štrajk bol vyhlásený <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0180" ID="QS0180"/>v súlade so zákonom<QUOT.END REF.START="QS0180" CODE="201C" ID="QE0180"/>, poukazuje na dva aspekty, ktoré môžu značne obmedziť manévrovací priestor zamestnávateľa pri zavádzaní opatrení na reorganizáciu zamestnancov a ktoré bude musieť vnútroštátny súd zohľadniť pri posúdení skutkových okolností. Ide o obmedzenia vecnej a normatívnej povahy.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="31"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0119"><NO.P>119.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o <HT TYPE="ITALIC">vecné</HT> obmedzenia, treba poznamenať, že piloti lietadiel vykonávajú centrálnu funkciu v oblasti leteckej prepravy cestujúcich, keďže táto si vyžaduje vysoký zmysel pre zodpovednosť a dokonalé ovládanie technických aspektov spojených s riadením lietadiel. To je dôvod, pre ktorý piloti musia mať osobitné a dôkladné vzdelanie, po ktorom nasleduje pravidelný výcvik. Vnútroštátny súd sa teda správne domnieva, že sú <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0181" ID="QS0181"/>nevyhnutní na uskutočnenie letu<QUOT.END REF.START="QS0181" CODE="201C" ID="QE0181"/>. Vzhľadom na skutočnosť, že pilotov lietadiel nemožno účinne nahradiť inými členmi posádky vykonávajúcimi odlišné funkcie, považujem za primerané vyžadovať od leteckého dopravcu, aby v čo najväčšej možnej miere zabezpečil <HT TYPE="ITALIC">prevádzkovú kontinuitu</HT>. Vnútroštátnemu súdu preto prináleží posúdiť, či a v akom rozsahu bola v prejednávanej veci zabezpečená takáto prevádzková kontinuita.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0120"><NO.P>120.</NO.P><TXT>Z <HT TYPE="ITALIC">normatívneho</HT> hľadiska je potrebné uviesť, že pre analýzu sa môže ukázať ako relevantná aj okolnosť, že vnútroštátna právna úprava zakazuje podniku prijímať zamestnancov s cieľom nahradiť štrajkujúcich. Chcem pripomenúť, že judikatúra nepovažuje za <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0182" ID="QS0182"/>primerané<QUOT.END REF.START="QS0182" CODE="201C" ID="QE0182"/> tie opatrenia, ktoré môžu predstavovať <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0183" ID="QS0183"/>neprimeranú stratu vzhľadom na kapacity podniku<QUOT.END REF.START="QS0183" CODE="201C" ID="QE0183"/>, ale skôr odkazuje na opatrenia, ktoré sú z personálneho, technického a hospodárskeho hľadiska znesiteľné. Hoci sa Súdny dvor ešte výslovne nevyjadril k otázke, či tento pojem zahŕňa aj právne prípustné opatrenia, nepochybujem o tom, že treba na ňu odpovedať kladne. Právo Únie nemôže od dopravcu vyžadovať, aby úmyselne porušoval vnútroštátne právo, a to tým skôr, že článok 28 Charty, ako som už uviedol, zaručuje zamestnancom právo uskutočniť kolektívne akcie <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0184" ID="QS0184"/>v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou<QUOT.END REF.START="QS0184" CODE="201C" ID="QE0184"/>. Pokiaľ teda toto ustanovenie odkazuje na vnútroštátne právo, ktoré špecifikuje <HT TYPE="ITALIC">rozsah práva na štrajk</HT><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0102"><P>Pozri bod 111 vyššie.</P></NOTE> tým, že <HT TYPE="ITALIC">stanovuje obmedzenia právomocí zamestnávateľa</HT>, je tento zamestnávateľ povinný ich dodržiavať.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0121"><NO.P>121.</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že okolnosť, že vnútroštátne právo prípadne zakazuje prijímať zamestnancov s cieľom nahradiť štrajkujúcich, predstavuje okolnosť, ktorá má osobitný význam, a preto sa musí zohľadniť pri hodnotení <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0185" ID="QS0185"/>primeraných opatrení<QUOT.END REF.START="QS0185" CODE="201C" ID="QE0185"/>, ktoré mal letecký dopravca prípadne prijať.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">6)</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Dopravca musí uľahčiť prístup k letom iných spoločností, ktoré nie sú dotknuté štrajkom</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0122"><NO.P>122.</NO.P><TXT>Ak dôjde k štrajku, zodpovednosť leteckého dopravcu voči cestujúcim nezaniká. Je naopak povinný uľahčiť im prístup k letom iných spoločností, ktoré nie sú štrajkom dotknuté, čo je téma, ku ktorej poskytol cenné indície rozsudok vo veci Transportes Aéreos Portugueses<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0103"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20200611">11. júna 2020</DATE> (<NO.CASE>C‑74/19</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:460">EU:C:2020:460</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>. Chcem pripomenúť, že Súdny dvor uviedol, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0186" ID="QS0186"/>v prípade, že nastane mimoriadna okolnosť, letecký dopravca, ktorý sa chce oslobodiť od svojej povinnosti poskytnúť náhradu cestujúcim… <HT TYPE="ITALIC">sa v zásade nemôže obmedziť len na to, že ponúkne dotknutým cestujúcim presmerovanie na ich konečné cieľové miesto nasledujúcim letom, ktorý sám prevádzkuje</HT> a ktorý priletí do cieľového miesta nasledujúci deň po pôvodne plánovanom dni príletu<QUOT.END REF.START="QS0186" CODE="201C" ID="QE0186"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0104"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20200611">11. júna 2020</DATE>, <NAME.CASE>Transportes Aéreos Portugueses</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑74/19</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:460">EU:C:2020:460</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0058">58</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Kurzívou zvýraznil generálny advokát.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0123"><NO.P>123.</NO.P><TXT>Súdny dvor v uvedenom rozsudku konštatoval, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0187" ID="QS0187"/>náležitá starostlivosť, ktorá sa od tohto leteckého dopravcu vyžaduje na účely oslobodenia od povinnosti poskytnúť náhradu,… predpokladá, že použije všetky prostriedky, ktoré má k dispozícii, na zabezpečenie primeraného a uspokojivého presmerovania pri najbližšej príležitosti, medzi ktoré patrí aj <HT TYPE="ITALIC">hľadanie ďalších priamych alebo nepriamych letov prevádzkovaných prípadne aj inými leteckými dopravcami patriacimi alebo nepatriacimi do tej istej aliancie leteckých spoločností</HT>, ktoré by mali pri prílete menšie meškanie než nasledujúci let dotknutého leteckého dopravcu<QUOT.END REF.START="QS0187" CODE="201C" ID="QE0187"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0105"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20200611">11. júna 2020</DATE>, <NAME.CASE>Transportes Aéreos Portugueses</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑74/19</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:460">EU:C:2020:460</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0059">59</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Kurzívou zvýraznil generálny advokát.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="32"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0124"><NO.P>124.</NO.P><TXT>Podľa Súdneho dvora <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0188" ID="QS0188"/>preto len v prípade, ak neexistuje nijaké voľné miesto na inom priamom alebo nepriamom lete, ktorý by danému cestujúcemu umožnil dosiahnuť konečné cieľové miesto s menším meškaním než nasledujúci let dotknutého leteckého dopravcu, alebo ak vykonanie takéhoto presmerovania predstavuje pre tohto leteckého dopravcu neprimeranú stratu vzhľadom na kapacity jeho podniku v rozhodnom čase, treba sa domnievať, že uvedený letecký dopravca použil všetky prostriedky, ktorými disponoval, keď dotknutého cestujúceho presmeroval na nasledujúci let, ktorý sám prevádzkuje<QUOT.END REF.START="QS0188" CODE="201C" ID="QE0188"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0106"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20200611">11. júna 2020</DATE>, <NAME.CASE>Transportes Aéreos Portugueses</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑74/19</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:460">EU:C:2020:460</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0060">60</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0125"><NO.P>125.</NO.P><TXT>Z uvedeného rozsudku vyplýva, že dopravca je v zásade povinný rátať aj s možnosťou, že zabezpečí presmerovanie na priame alebo nepriame lety prevádzkované prípadne inými leteckými dopravcami, pokiaľ vykonanie takéhoto presmerovania nepredstavuje pre tohto leteckého dopravcu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0189" ID="QS0189"/>neprimeranú stratu<QUOT.END REF.START="QS0189" CODE="201C" ID="QE0189"/> vzhľadom na kapacity jeho podniku, čo prináleží posúdiť vnútroštátnemu súdu.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">4.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Odpoveď na prvú prejudiciálnu otázku</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0126"><NO.P>126.</NO.P><TXT>Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti treba na prvú otázku odpovedať tak, že štrajk pilotov lietadiel, ktorých zamestnáva letecký dopravca a ktorí sú nevyhnutní na uskutočnenie letu, takého rozsahu, o aký ide vo veci samej,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0107"><P>Pozri bod 54 vyššie.</P></NOTE> sa má považovať za <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0190" ID="QS0190"/>mimoriadnu okolnosť<QUOT.END REF.START="QS0190" CODE="201C" ID="QE0190"/> v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004, pokiaľ bol vopred oznámený a v súlade so zákonom ho vyhlásili zamestnanecké organizácie ako kolektívnu akciu, ktorou chceli uvedeného leteckého dopravcu prinútiť zvýšiť im mzdy, poskytnúť výhody alebo zmeniť podmienky zamestnania, a tým splniť ich požiadavky.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0127"><NO.P>127.</NO.P><TXT>Za takých podmienok, o aké ide vo veci samej, je letecký dopravca povinný prijať primerané opatrenia na to, aby sa zabránilo zrušeniu alebo veľkému meškaniu letu. Konkrétne musí využiť všetky zákonné možnosti na obranu svojich záujmov a záujmov cestujúcich, vyhradiť dostatočnú časovú rezervu na riešenie prípadných nepredvídateľných udalostí, zohľadniť predchádzajúce oznámenie, ktoré predchádzalo štrajku zvolanému odbormi, organizovať svoje materiálne a ľudské zdroje s cieľom zabezpečiť kontinuitu činností a uľahčiť prístup k letom iných spoločností, ktoré nie sú dotknuté štrajkom.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">C.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">O druhej prejudiciálnej otázke</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0128"><NO.P>128.</NO.P><TXT>Svojou druhou prejudiciálnou otázkou vnútroštátny súd žiada Súdny dvor, aby na účely posúdenia toho, či štrajk predstavuje <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0191" ID="QS0191"/>mimoriadnu okolnosť<QUOT.END REF.START="QS0191" CODE="201C" ID="QE0191"/> v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004, spresnil, aký význam treba v prípade potreby priznať tomu, že požiadavky zamestnaneckých organizácií sú primerané, a najmä skutočnosti, že požadovaný nárast miezd je výrazne vyšší než zvýšenie miezd, ktoré sa vo všeobecnosti uplatňuje na dotknutom vnútroštátnom trhu práce.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0129"><NO.P>129.</NO.P><TXT>Vzhľadom na mnou navrhovanú odpoveď na prvú prejudiciálnu otázku sa domnievam, že už nie je potrebné preskúmať druhú prejudiciálnu otázku. Nasledujúce pripomienky preto uvádzam len pre úplnosť a jasnosť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0130"><NO.P>130.</NO.P><TXT>Hneď na úvod by som chcel poukázať na to, že plne súhlasím s názorom účastníkov konania vo veci samej, podľa ktorého Súdnemu dvoru neprináleží skúmať vecnú stránku toho, či určitá požiadavka je, alebo nie je <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0192" ID="QS0192"/>primeraná<QUOT.END REF.START="QS0192" CODE="201C" ID="QE0192"/>. Možno sa obávať, že ak by mal Súdny dvor alebo vnútroštátny súd rozhodujúci v spore, ktorý sa týka uplatnenia nariadenia č. 261/2004, posudzovať príslušné postoje sociálnych partnerov, hrozilo by, že bude zasahovať do ich rokovaní, čo by viedlo k spochybneniu zásady tarifnej autonómie. Ako však bolo vysvetlené vyššie, z tejto autonómie vyplýva, že sociálnym<?PAGE NO="33"?> partnerom prináleží slobodne vyjednávať a určovať mzdy a pracovné podmienky bez zásahu štátu alebo inštitúcií. Pre úplnosť by som chcel upriamiť pozornosť na skutočnosť, že Súdny dvor v každom prípade nemá k dispozícii dostatok informácií na to, aby sa k tejto otázke mohol so znalosťou veci vyjadriť.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0108"><P>Pozri bod 68 vyššie.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0131"><NO.P>131.</NO.P><TXT>V dôsledku toho navrhujem, aby Súdny dvor na túto prejudiciálnu otázku neodpovedal. Súdny dvor sa tak vyhne zaujatiu stanoviska v prospech jednej alebo druhej strany z dôvodu, že by mohlo dôjsť k spochybneniu autonómie sociálnych partnerov v oblasti kolektívneho vyjednávania.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">D.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">O tretej prejudiciálnej otázke</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0132"><NO.P>132.</NO.P><TXT>Cieľom tretej prejudiciálnej otázky je na účely posúdenia pojmu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0193" ID="QS0193"/>mimoriadna okolnosť<QUOT.END REF.START="QS0193" CODE="201C" ID="QE0193"/> v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 určiť význam, ktorý treba v prípade potreby priznať tomu, že letecký dopravca s cieľom zabrániť štrajku prijme návrh na urovnanie od vnútroštátneho orgánu zodpovedného za mediáciu v oblasti pracovnoprávnych sporov, zatiaľ čo zamestnanecké organizácie ho neprijmú.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0133"><NO.P>133.</NO.P><TXT>Vzhľadom na navrhovanú odpoveď na prvú prejudiciálnu otázku nevidím potrebu preskúmať tretiu prejudiciálnu otázku. Budem sa jej však venovať v rámci mojej analýzy v záujme úplnosti a jasnosti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0134"><NO.P>134.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti treba najskôr poznamenať, že užitočnosť rôznych mechanizmov riešenia sporov, vrátane mediácie, nemožno preceňovať. Tieto mechanizmy predstavujú primerané prostriedky umožňujúce sociálnym partnerom dospieť k dohode, ktorá zohľadní ich záujmy.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0109"><P>GARCIA, A., ROMERO PENDER, E., MEDINA, F., EUWEMA, M.: Mediation in Collective Labor Conflicts. In: <HT TYPE="ITALIC">Industrial Relations &amp; Conflict Management</HT>. 2019, s. 5 a 10, vysvetľujú, že kolektívne pracovné spory sú nevyhnutne súčasťou života v spoločnosti. Napätie medzi záujmami a právami zamestnancov, vedenia a vlastníkov ako akcionárov alebo štátnych úradníkov môže ľahko dosiahnuť deštruktívnu úroveň. Z tohto dôvodu spoločnosti rozvíjajú právne rámce riešenia týchto konfliktov. Jedným z prostriedkov riešenia sporov je mediácia, ktorú možno vymedziť ako akúkoľvek pomoc tretích osôb zmluvným stranám, vďaka ktorej môžu predísť eskalácii konfliktu, ukončiť ho a nájsť spoločné riešenia.</P></NOTE> Podľa môjho názoru nie sú pochybnosti o tom, že využitie mediácie treba v prvom rade chápať ako prejav dobrej vôle, ktorý poukazuje na skutočné odhodlanie dospieť k trvalej dohode.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0135"><NO.P>135.</NO.P><TXT>Vzhľadom na uvedené sa domnievam, že v rozsahu, v akom právny poriadok Únie výslovne uznáva právo sociálnych partnerov slobodne riešiť svoje spory prostredníctvom rokovaní a za rovnakých podmienok,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0110"><P>Pozri bod 71 vyššie.</P></NOTE> by bolo nekonzistentné vyžadovať, aby využili konkrétny mechanizmus riešenia sporov. Je skôr vecou ich autonómie zvoliť si vhodný spôsob dosiahnutia dohody a prijať (alebo odmietnuť) návrh na urovnanie v závislosti od ich príslušných záujmov. Preto im nemožno vytýkať, že presadzujú tieto záujmy spôsobom, ktorý im najlepšie vyhovuje.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0136"><NO.P>136.</NO.P><TXT>Práve tento široký manévrovací priestor okrem iných faktorov vysvetľuje, prečo sa štrajk stáva udalosťou, ktorá sa vymyká <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0194" ID="QS0194"/>účinnej kontrole<QUOT.END REF.START="QS0194" CODE="201C" ID="QE0194"/> sociálnych partnerov z pohľadu každého z nich, ako už bolo vysvetlené v rámci preskúmania kritérií týkajúcich sa pojmu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0195" ID="QS0195"/>mimoriadna okolnosť<QUOT.END REF.START="QS0195" CODE="201C" ID="QE0195"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0111"><P>Pozri bod 90 vyššie.</P></NOTE>. Keďže je na rozhodnutí každého sociálneho partnera, či odmietne návrh dohody (a prípadne predloží protinávrh), nemožno rozumne tvrdiť, že štrajk ako výraz existencie zásadného nesúhlasu predstavuje pre leteckého dopravcu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0196" ID="QS0196"/>ovplyvniteľnú<QUOT.END REF.START="QS0196" CODE="201C" ID="QE0196"/> udalosť.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="34"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0137"><NO.P>137.</NO.P><TXT>Okrem toho chcem v tomto kontexte poukázať na určitú podobnosť s predmetom druhej prejudiciálnej otázky, keďže predmetná otázka zjavne smeruje k tomu, aby sa Súdny dvor v podstate vyjadril k <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0197" ID="QS0197"/>primeranosti<QUOT.END REF.START="QS0197" CODE="201C" ID="QE0197"/> vyjednávacej pozície strán. Z dôvodov, ktoré som už uviedol v rámci preskúmania druhej prejudiciálnej otázky, by sa však Súdny dvor mal vyhnúť zaujatiu stanoviska v prospech jednej alebo druhej strany.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0138"><NO.P>138.</NO.P><TXT>Ak by sa však Súdny dvor rozhodol odpovedať na túto prejudiciálnu otázku, rád by som vyjadril svoje výhrady k prípadnému prístupu, ktorý by vyzýval vnútroštátny súd k uplatneniu <HT TYPE="ITALIC">kritérií spojených s postojom alebo správaním sociálnych partnerov pred a počas štrajku</HT>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0112"><P>Kritériá, ako je <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0198" ID="QS0198"/>konštruktívna povaha a otvorenosť dialógu<QUOT.END REF.START="QS0198" CODE="201C" ID="QE0198"/> sociálnych partnerov alebo <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0199" ID="QS0199"/>súhlas s riešením sporu prostredníctvom mediátora<QUOT.END REF.START="QS0199" CODE="201C" ID="QE0199"/>.</P></NOTE> Domnievam sa, že tento typ kritérií sa môže skôr stať <HT TYPE="ITALIC">ďalším faktorom neistoty</HT> pre súdnu prax, keďže tieto kritériá by otvorili cestu ku kauzistickému prístupu, ktorého vývoj je ťažké predvídať. Keďže sa totiž postoj alebo správanie sociálnych partnerov môže v jednotlivých veciach značne líšiť v závislosti od dotknutých aspektov, možno sa obávať, že výsledok daného sporu bude nepredvídateľný.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0139"><NO.P>139.</NO.P><TXT>V prípade, že by Súdny dvor považoval tieto kritériá za relevantné, obávam sa, že občianskoprávny súd, ktorý má rozhodnúť o spore, akým je ten v prejednávanej veci, bude nevyhnutne čeliť <HT TYPE="ITALIC">citlivým otázkam v oblasti pracovného práva</HT>, ktoré nepatria do jeho právomoci. Ak by mal byť teda spor predložený vnútroštátnemu súdu, ktorý sa špecializuje na pracovné právo, existuje riziko, že tento súd bude posudzovať okolnosti prípadu inak ako občianskoprávny súd. To všetko by však bolo v rozpore s cieľom, ktorý by mal Súdny dvor sledovať, konkrétne so <HT TYPE="ITALIC">stanovením objektívnych kritérií</HT> spôsobilých presadzovať právnu istotu a predchádzaním rôznorodým súdnym rozhodnutiam.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0113"><P>Pozri bod 32 vyššie.</P></NOTE> Keďže sa prejednávaná vec týka iba výkladu nariadenia č. 261/2004, odporúčam vyhnúť sa zavedeniu úvah, ktoré patria do odlišnej oblasti práva, konkrétne pracovného práva.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0140"><NO.P>140.</NO.P><TXT>Predchádzajúce pripomienky sú o to dôležitejšie, že nariadenie č. 261/2004 ako akt Únie vyžaduje <HT TYPE="ITALIC">autonómny výklad</HT> s cieľom zabezpečiť jeho <HT TYPE="ITALIC">jednotné uplatňovanie</HT> vo všetkých členských štátoch. Vzhľadom na to, že po prvé viaceré aspekty súvisiace s pracovným právom a vznesené v kontexte prejednávanej veci patria do právomoci vnútroštátneho zákonodarcu,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0114"><P>Pozri bod 93 vyššie.</P></NOTE> v dôsledku čoho sa môžu medzi členskými štátmi výrazne líšiť, a po druhé, že príslušné ustanovenia tohto nariadenia neobsahujú nijaký odkaz na vnútroštátne právo, nevidím dôvod, prečo by sa tieto aspekty mali použiť ako kritériá na účel výkladu pojmu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0200" ID="QS0200"/>mimoriadna okolnosť<QUOT.END REF.START="QS0200" CODE="201C" ID="QE0200"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0141"><NO.P>141.</NO.P><TXT>Z vyššie uvedených dôvodov navrhujem, aby Súdny dvor na tretiu prejudiciálnu otázku neodpovedal.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">VI.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Návrh</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0142"><NO.P>142.</NO.P><TXT>Vzhľadom na už vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položil Attunda tingsrätt (Súd prvého stupňa Attunda, Švédsko), takto:</TXT><P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>Štrajk pilotov lietadiel, ktorých zamestnáva letecký dopravca a ktorí sú nevyhnutní na uskutočnenie letu, takého rozsahu, o aký ide vo veci samej, sa má považovať za <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0201" ID="QS0201"/>mimoriadnu okolnosť<QUOT.END REF.START="QS0201" CODE="201C" ID="QE0201"/> v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z <DATE ISO="20040211">11. februára 2004</DATE>, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91, pokiaľ bol vopred oznámený a v súlade so zákonom ho vyhlásili zamestnanecké organizácie ako kolektívnu akciu, ktorou chceli uvedeného leteckého dopravcu prinútiť zvýšiť im mzdy, poskytnúť výhody alebo zmeniť podmienky zamestnania, a tým splniť ich požiadavky.</P></ITEM><?PAGE NO="35"?><ITEM><P>Za takých podmienok, o aké ide vo veci samej, je letecký dopravca povinný prijať primerané opatrenia na to, aby sa zabránilo zrušeniu alebo veľkému meškaniu letu. Konkrétne musí využiť všetky zákonné možnosti na obranu svojich záujmov a záujmov cestujúcich, vyhradiť dostatočnú časovú rezervu na riešenie prípadných nepredvídateľných udalostí, zohľadniť predchádzajúce oznámenie, ktoré predchádzalo štrajku zvolanému odbormi, organizovať svoje materiálne a ľudské zdroje s cieľom zabezpečiť kontinuitu činností a uľahčiť prístup k letom iných spoločností, ktoré nie sú dotknuté štrajkom.</P></ITEM></LIST></P></NP.ECR></GR.SEQ></CONTENTS.CONCLUSION></CONCLUSION>