European flag

Úradný vestník
Európskej únie

SK

Séria L


2026/2545

20.11.2026

VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE KOMISIE (EÚ) 2026/2545

z 13. novembra 2026,

ktorým sa mení vykonávacie rozhodnutie 2012/119/EÚ, pokiaľ ide o praktické opatrenia na výmenu informácií podľa článku 13 ods. 3 písm. c) a d) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ, o zber údajov a vypracovanie alebo preskúmanie referenčných dokumentov o BAT a o zabezpečenie ich kvality

[oznámené pod číslom C(2026) 7990]

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ o emisiách z priemyslu a chovu hospodárskych zvierat (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (1), a najmä na jej článok 13,

keďže:

(1)

Vo vykonávacom rozhodnutí Komisie 2012/119/EÚ (2) sa stanovujú pravidlá týkajúce sa usmernení k zberu údajov a vypracovaniu referenčných dokumentov o najlepších dostupných technikách (BAT) a k zabezpečeniu ich kvality podľa článku 13 ods. 3 písm. c) a d) smernice 2010/75/EÚ.

(2)

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1785 (3) sa zaviedli podstatné zmeny smernice 2010/75/EÚ. Týmito zmenami sa stanovujú najmä: nové environmentálne ciele, posilnené úlohy Komisie – najmä zriadením Inovačného centra pre priemyselnú transformáciu a emisie (INCITE), ako aj Európskej chemickej agentúry (ECHA), vymedzené trvanie výmeny informácií a cyklu preskúmania referenčných dokumentov o BAT, posilnené pravidlá zaobchádzania s dôvernými obchodnými informáciami a citlivými obchodnými informáciami a nové požiadavky na povolenia, ktoré členské štáty udeľujú prevádzkovateľom priemyselných zariadení.

(3)

Podľa článku 14 ods. 3 smernice 2010/75/EÚ musia závery o BAT uvedené v referenčných dokumentoch o BAT slúžiť ako referencia pri stanovovaní podmienok povolenia. S cieľom zabezpečiť súlad so zmenami smernice (EÚ) 2024/1785 a v súlade s článkom 13 ods. 1a smernice 2010/75/EÚ sa preto ustanovenia vykonávacieho rozhodnutia 2012/119/EÚ musia aktualizovať do 1. júla 2026.

(4)

V súlade s článkom 13 ods. 3 písm. c) smernice 2010/75/EÚ Komisia 2. marca 2026 získala stanovisko fóra k tomuto rozhodnutiu.

(5)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 75 uvedenej smernice,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Príloha k vykonávaciemu rozhodnutiu 2012/119/EÚ sa nahrádza prílohou k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Bruseli 13. novembra 2026

Za Komisiu

Jessika ROSWALL

členka Komisie


(1)   Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2010/75/oj.

(2)  Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2012/119/EÚ z 10. februára 2012, ktorým sa ustanovujú pravidlá o usmerneniach na zber údajov, vypracovanie referenčných dokumentov o BAT a zabezpečenie ich kvality podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách (Ú. v. EÚ L 63, 2.3.2012, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/dec_impl/2012/119/oj).

(3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1785 z 24. apríla 2024, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) a smernica Rady 1999/31/ES o skládkach odpadov (Ú. v. EÚ L, 2024/1785, 15.7.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2024/1785/oj).


PRÍLOHA

Usmernenia k praktickým opatreniam na výmenu informácií podľa článku 13 ods. 3 písm. c) a d) smernice 2010/75/EÚ, na zber údajov, vypracúvanie alebo prehodnocovanie referenčných dokumentov o BAT a na zabezpečovanie ich kvality

1.

KAPITOLA 1: POSTUP VYPRACÚVANIA A PREHODNOCOVANIA REFERENČNÝCH DOKUMENTOV O NAJLEPŠÍCH DOSTUPNÝCH TECHNIKÁCH (BAT) 7

1.1.

Kontext 7

1.1.1.

Legislatívny kontext 7

1.1.2.

Cieľ dokumentu BREF 9

1.1.3.

„Horizontálne“ a „vertikálne“ dokumenty BREF 9

1.2.

Postup vypracúvania a prehodnocovania dokumentov BREF 9

1.2.1.

Všeobecný postup vypracovania nového dokumentu BREF 9

1.2.2.

Všeobecný postup prehodnocovania dokumentu BREF 10

1.2.3.

Čiastočné prehodnotenie dokumentu BREF 10

1.2.4.

Cieľ prehodnotenia dokumentu BREF 11

1.2.5.

Typický tok činností pri vypracúvaní a prehodnocovaní dokumentov BREF 11

1.3.

Fórum zriadené podľa článku 13 revidovanej smernice o priemyselných emisiách 13

1.4.

Výbor zriadený podľa článku 75 ods. 1 revidovanej smernice o priemyselných emisiách 14

2.

KAPITOLA 2: OBSAH A ROZSAH PÔSOBNOSTI DOKUMENTU BREF 14

2.1.

Úvod 14

2.2.

Štruktúra dokumentu BREF 14

2.3.

Obsah dokumentu BREF 15

2.3.1.

Všeobecné informácie o obsahu dokumentu BREF 15

2.3.2.

Predslov 15

2.3.3.

Rozsah pôsobnosti 15

2.3.4.

Všeobecné informácie o dotknutom odvetví 16

2.3.5.

Uplatňované procesy a techniky 16

2.3.6.

Aktuálne úrovne znečisťovania a spotreby 17

2.3.7.

Techniky, ktoré sa posudzujú pri určovaní BAT a nových techník 17

2.3.7.1.

Všeobecné informácie o technikách, ktoré sa posudzujú pri určovaní BAT a nových techník 17

2.3.7.2.

Informácie poskytované o každej technike 19

2.3.7.2.1.

Opis 19

2.3.7.2.2.

Technický opis 19

2.3.7.2.3.

Dosiahnuté environmentálne prínosy (alebo očakávané environmentálne prínosy v prípade nových techník) 19

2.3.7.2.4.

Environmentálna výkonnosť a prevádzkové údaje 19

2.3.7.2.5.

Medzizložkové vplyvy 20

2.3.7.2.6.

Technické aspekty relevantné pre uplatniteľnosť 21

2.3.7.2.7.

Hospodárske vplyvy 21

2.3.7.2.8.

Hnacia sila vykonávania 22

2.3.7.2.9.

Vzorové zariadenia, prevádzky alebo procesy 22

2.3.7.2.10.

Použitá literatúra 22

2.3.7.2.11.

Úroveň technologickej vyspelosti nových techník 22

2.3.8.

Závery o najlepších dostupných technikách (BAT) 23

2.3.9.

Záverečné poznámky a odporúčania pre prácu v budúcnosti 23

2.3.10.

Odkazy 23

2.3.11.

Slovník pojmov a skratiek 23

2.3.12.

Prílohy 24

3.

KAPITOLA 3: ZÁVERY O BAT 24

3.1.

Úvod 24

3.2.

Prvky obsiahnuté v jednotlivých BAT alebo nových technikách 25

3.2.1.

Všeobecne 25

3.2.2.

Opis techník 25

3.2.3.

Informácie potrebné na posúdenie uplatniteľnosti techník 25

3.3.

Jednotlivé BAT so súvisiacimi úrovňami znečisťovania, súvisiacimi úrovňami environmentálnej výkonnosti alebo referenčnými hodnotami 25

3.3.1.

Všeobecne 25

3.3.2.

Jednotlivé BAT so súvisiacimi úrovňami znečisťovania 26

3.3.3.

Jednotlivé BAT so súvisiacimi úrovňami environmentálnej výkonnosti alebo s referenčnými hodnotami 27

3.4.

Systém environmentálneho manažérstva (EMS) 27

3.5.

Nové techniky 28

3.5.1.

Úrovne znečisťovania súvisiace s novými technikami (ET-AEL) alebo úrovne environmentálnej výkonnosti súvisiace s novými technikami (ET-AEPL) 28

3.6.

Hĺbková priemyselná transformácia 28

4.

KAPITOLA 4: VÝMENA INFORMÁCIÍ 28

4.1.

Úvod 28

4.2.

Úloha technických pracovných skupín (TPS) 28

4.2.1.

Zriadenie TPS 28

4.2.2.

Zodpovednosti a úlohy TPS 29

4.2.3.

Podskupiny TPS 30

4.2.4.

Úloha Európskej chemickej agentúry 30

4.2.5.

Úloha Európskej environmentálnej agentúry 30

4.2.6.

Návštevy na mieste 30

4.2.7.

Zapojenie poskytovateľov techník (napr. dodávateľov zariadení) do výmeny informácií 31

4.3.

Úloha úradu EU-BRITE 31

4.4.

Úloha inovačného centra pre priemyselnú transformáciu a emisie 32

4.5.

Prípravné činnosti pre výmenu informácií 32

4.5.1.

Počiatočná prípravná fáza 32

4.5.2.

Prípravná fáza 33

4.6.

Medzníky vo výmene informácií 34

4.6.1.

Zasadnutie TPS 34

4.6.1.1.

Všeobecne 34

4.6.1.2.

Úvodné zasadnutie 34

4.6.1.2.1.

Identifikácia kľúčových environmentálnych otázok 34

4.6.1.3.

Priebežné zasadnutia TPS 36

4.6.1.4.

Záverečné zasadnutie 36

4.6.1.4.1.

Všeobecne 36

4.6.1.4.2.

Protichodné názory 36

4.6.2.

Vypracovanie dotazníka na zber údajov 37

4.6.3.

Zber a analýza údajov a informácií 37

4.6.3.1.

Zber údajov a informácií 37

4.6.3.2.

Analýza údajov a informácií 38

4.6.3.3.

Workshopy zamerané na vyhodnocovanie údajov 38

4.6.3.4.

Identifikácia BAT a odvodenie BAT-AEL/BAT-AEPL 38

4.6.4.

Návrhy dokumentov BREF a pripomienky TPS 39

4.7.

Nástroje výmeny informácií 40

4.7.1.

Informačný systém pre BAT (BATIS) 40

4.8.

Bezpečnosť osobných údajov 40

5.

KAPITOLA 5: ZBER A PREDKLADANIE ÚDAJOV A INFORMÁCIÍ 41

5.1.

Úvod 41

5.2.

Všeobecné zásady zberu a predkladania údajov a informácií na vypracúvanie alebo prehodnocovanie dokumentov BREF 41

5.2.1.

Typ údajov/informácií 41

5.2.2.

Formát údajov 42

5.2.3.

Kvalita údajov 42

5.3.

Otázky dôvernosti 42

5.4.

Environmentálna výkonnosť a prevádzkové údaje potrebné pre kapitoly „Techniky, ktoré sa posudzujú pri určovaní BAT a nových techník“ a „Závery o najlepších dostupných technikách (BAT)“ 43

5.4.1.

Všeobecné informácie o environmentálnej výkonnosti a prevádzkových údajoch 43

5.4.2.

Efektívne využívanie zdrojov 43

5.4.2.1.

Všeobecné informácie o efektívnom využívaní zdrojov 43

5.4.2.2.

Spotreba surovín a prídavných materiálov 43

5.4.2.3.

Spotreba vody 44

5.4.2.4.

Spotreba energie 44

5.4.3.

Emisie do vody 45

5.4.4.

Emisie do ovzdušia 45

5.4.5.

Emisie do pôdy a podzemnej vody 46

5.4.6.

Zvyšky 46

5.4.7.

Ďalšie informácie 46

5.4.8.

Referenčné informácie, ktoré musia sprevádzať údaje o emisiách 47

5.4.8.1.

Všeobecne 47

5.4.8.2.

Monitorovanie 47

5.4.8.3.

Priemery, rozsahy a rozdelenie hodnôt emisií 47

5.5.

Špecifické otázky posudzované každou technickou pracovnou skupinou 48

6.

KAPITOLA 6: ZABEZPEČENIE KVALITY VYPRACÚVANIA A PREHODNOCOVANIA DOKUMENTOV BREF 49

1.   KAPITOLA 1: POSTUP VYPRACÚVANIA A PREHODNOCOVANIA REFERENČNÝCH DOKUMENTOV O NAJLEPŠÍCH DOSTUPNÝCH TECHNIKÁCH (BAT)

1.1.   Kontext

1.1.1.    Legislatívny kontext

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1785 (1) sa v roku 2024 zmenila smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ (2) (ďalej len „revidovaná smernica o priemyselných emisiách“), ktorou sa stanovujú pravidlá integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania pochádzajúceho z priemyselných činností. Stanovujú sa ňou aj pravidlá zamerané na prevenciu, alebo ak to nie je možné, na neustále znižovanie emisií do ovzdušia, vody a pôdy, predchádzanie vzniku odpadov, zlepšovanie efektívneho využívania zdrojov a podporu obehového hospodárstva a dekarbonizácie s cieľom dosiahnuť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí a životného prostredia ako celku (pozri článok 1 revidovanej smernice o priemyselných emisiách).

V článku 13 ods. 1 revidovanej smernice o priemyselných emisiách sa od Komisie vyžaduje, aby s cieľom vypracovať, prehodnotiť a v prípade potreby aktualizovať referenčné dokumenty o BAT (ďalej len „dokumenty BREF“) zorganizovala výmenu informácií medzi Komisiou, členskými štátmi, dotknutými odvetviami, mimovládnymi organizáciami presadzujúcimi ochranu zdravia ľudí alebo životného prostredia a Európskou chemickou agentúrou. Komisia by mala takisto zabezpečiť, aby sa Európska environmentálna agentúra zúčastňovala na výmene informácií, ak by odborné znalosti agentúry boli prospešné pri výmene informácií (3).

V článku 13 ods. 1 sa takisto stanovuje, že „cieľom uvedenej výmeny informácií je, aby sa dosiahlo prehodnotenie referenčných dokumentov o BAT v osemročnom cykle a prednosť dostali dokumenty s najvyšším potenciálom zlepšiť ochranu zdravia ľudí alebo životného prostredia. Výmena informácií […] nesmie trvať dlhšie ako štyri roky pre každý jednotlivý referenčný dokument o BAT.“

Výmena informácií sa týka fáz medzi úvodným zasadnutím a záverečným zasadnutím technickej pracovnej skupiny (TPS). Očakáva sa, že prípravné činnosti pre výmenu informácií (pozri oddiel 4.5) skrátia toto obdobie na menej ako štyri roky.

V článku 13 ods. 2 revidovanej smernice o priemyselných emisiách sa vyžaduje: „[v]ýmena informácií sa zameriava najmä na:

a)

výkon zariadení a techník z hľadiska emisií vyjadrený vo vhodných prípadoch ako krátkodobé a dlhodobé priemerné hodnoty a súvisiace referenčné podmienky, spotreba a charakter surovín, spotreba vody, využívanie energie a tvorba odpadu;

b)

používané techniky, súvisiace monitorovanie, medzizložkové vplyvy, hospodárska a technická únosnosť a ich vývoj;

c)

[...] najlepšie dostupné techniky a nové techniky určené po zohľadnení aspektov uvedených v písmenách a) a b).“

Dokument BREF, ktorý je výsledkom tejto výmeny informácií, je vymedzený v článku 3 bode 11 revidovanej smernice o priemyselných emisiách. Ide o dokument vypracovaný pre vymedzené činnosti, v ktorom sa opisujú najmä uplatňované procesy a techniky, súčasné úrovne znečisťovania a spotreby, techniky, ktoré je potrebné brať do úvahy pri určovaní BAT, ako aj závery o BAT a akékoľvek nové techniky, s osobitným prihliadnutím na kritériá uvedené v prílohe III k revidovanej smernici o priemyselných emisiách (4). Podľa definície je preto dokument BREF opisný dokument a nepredpisuje sa v ňom používanie žiadnej techniky či osobitnej technológie ani neslúži na výklad revidovanej smernice o priemyselných emisiách.

„Najlepšie dostupné techniky (BAT)“ sú v článku 3 bode 10 revidovanej smernice o priemyselných emisiách vymedzené ako najúčinnejšie a najpokrokovejšie štádium vývoja činností a metód prevádzkovania, ktoré naznačuje praktickú vhodnosť konkrétnych techník predstavovať základ pre emisné limity a iné podmienky povolenia navrhnuté s cieľom prevencie a v prípade, že to nie je možné, zníženia emisií a vplyvu na životné prostredie ako celok:

a)

„techniky“ zahŕňajú použitú technológiu aj spôsob, ktorým je zariadenie navrhnuté, postavené, udržiavané, prevádzkované a vyradené z prevádzky;

b)

„dostupné techniky“ sú techniky vyvinuté do takej miery, ktorá dovoľuje ich použitie v príslušnom odvetví za ekonomicky a technicky únosných podmienok, s ohľadom na náklady a prínosy, bez ohľadu na to, či sa tieto techniky používajú alebo vyrábajú v Únii, pokiaľ sú prevádzkovateľovi dostupné za primeraných podmienok;

c)

„najlepšie“ je najúčinnejšie na dosiahnutie všeobecne vysokého stupňa ochrany životného prostredia ako celku vrátane ochrany zdravia ľudí a klímy.

V článku 3 bode 12 revidovanej smernice o priemyselných emisiách sa takisto vymedzujú „závery o BAT“ ako dokument, ktorý obsahuje časti dokumentu BREF, ktorými sa stanovujú závery o BAT a o nových technikách, ich opis, informácie na hodnotenie ich uplatniteľnosti, úrovne znečisťovania súvisiace s týmito technikami, úrovne environmentálnej výkonnosti súvisiace s týmito technikami, obsah systému environmentálneho manažérstva vrátane referenčných hodnôt, súvisiace monitorovanie, súvisiace úrovne spotreby a prípadne relevantné opatrenia na sanáciu lokality. Závery o BAT sa majú prijímať postupom uvedeným v článku 75 ods. 2 revidovanej smernice o priemyselných emisiách. Slúžia ako referencia pri stanovovaní podmienok povolenia pre zariadenia, na ktoré sa vzťahuje kapitola II smernice o priemyselných emisiách (článok 14 ods. 3 revidovanej smernice o priemyselných emisiách). V záveroch o BAT by sa mali takisto uvádzať nové techniky a BAT, ktoré môžu prevádzkovatelia priemyselných zariadení zaviesť na transformáciu zariadení tak, aby boli v súlade s cieľom Únie, ktorým je udržateľné, čisté, obehové a klimaticky neutrálne hospodárstvo.

„Úrovne znečisťovania súvisiace s BAT“ sú v článku 3 bode 13 revidovanej smernice o priemyselných emisiách vymedzené ako škála úrovní znečisťovania dosiahnutých za obvyklých prevádzkových podmienok pri použití BAT alebo kombinácie BAT, ako sú opísané v záveroch o BAT, vyjadrená ako priemer za dané časové obdobie za špecifikovaných referenčných podmienok.

„Úrovne environmentálnej výkonnosti súvisiace s BAT“ sú v článku 3 bode 13a revidovanej smernice o priemyselných emisiách vymedzené ako škála úrovní environmentálnej výkonnosti dosahovanej za bežných prevádzkových podmienok pri použití BAT alebo kombinácie viacerých BAT, ako sa uvádza v záveroch o BAT.

„Environmentálna výkonnosť“ je v článku 3 bode 13aa revidovanej smernice o priemyselných emisiách vymedzená ako výkonnosť v súvislosti s úrovňami spotreby, zdrojovo efektívnym využívaním materiálov, vody a energie, opätovným používaním materiálov a vody a vznikom odpadov.

„Nová technika“ je v článku 3 bode 14 revidovanej smernice o priemyselných emisiách vymedzená ako novátorská technika pre priemyselnú činnosť, ktorá by v prípade vývoja na komerčné účely mohla poskytnúť buď vyššiu všeobecnú úroveň ochrany zdravia ľudí a životného prostredia alebo aspoň rovnakú úroveň ochrany zdravia ľudí a životného prostredia a vyššiu úsporu nákladov ako existujúce BAT.

„Úrovne znečisťovania súvisiace s novými technikami“ sú v článku 3 bode 48 revidovanej smernice o priemyselných emisiách vymedzené ako škála úrovní znečisťovania dosiahnutých za bežných prevádzkových podmienok pri použití novej techniky alebo kombinácie nových techník, ako sa uvádza v záveroch o BAT, vyjadrená ako priemer za dané časové obdobie za špecifikovaných referenčných podmienok.

„Úrovne environmentálnej výkonnosti súvisiace s novými technikami“ sú v článku 3 bode 49 revidovanej smernice o priemyselných emisiách vymedzené ako škála úrovní environmentálnej výkonnosti dosiahnutých za bežných prevádzkových podmienok pri použití novej techniky alebo kombinácie nových techník, ako sa uvádza v záveroch o BAT.

Referenčné hodnoty sú v článku 3 bode 13b revidovanej smernice o priemyselných emisiách vymedzené ako orientačná škála úrovní environmentálnej výkonnosti súvisiacich s BAT, ktoré sa používajú ako referencia v rámci systému environmentálneho manažérstva.

1.1.2.    Cieľ dokumentu BREF

Cieľom dokumentu BREF je určiť BAT a novú techniku, ako aj obmedziť nerovnováhu v rámci Únie, pokiaľ ide o úroveň emisií z priemyselných činností. Dokumenty BREF by mali príslušným orgánom členských štátov, priemyselným prevádzkovateľom, Komisii a širokej verejnosti poskytovať informácie o tom, čo znamená BAT a nová technika pre činnosti, na ktoré sa vzťahuje príloha I k revidovanej smernici o priemyselných emisiách. Proces určovania BAT a nových techník by mal byť transparentný a objektívny, založený na spoľahlivých technických a hospodárskych informáciách. Dokument BREF je hnacou silou zlepšovania ochrany životného prostredia a zdravia ľudí v celej Únii.

Aby sa naplnil hlavný cieľ dokumentu BREF a zabezpečila sa jeho ľahká použiteľnosť, jeho obsah by sa mal obmedziť na relevantné informácie, ktoré umožňujú stanovenie záverov o BAT, ako sa uvádza v kapitole 3 (5). Dokument BREF nie je plánovaný ako učebnica o technikách prevencie a kontroly znečisťovania. O tomto predmete existuje rozsiahla literatúra, na ktorú sa dokument BREF v prípade potreby odvoláva. Je však nevyhnutné, aby dokument BREF obsahoval informácie o hlavných technikách, ktoré technická pracovná skupina (TPS) zvažovala (pozri oddiel 4.2 (6)) na účely určenia BAT a nových techník, ako aj o dôvodoch záverov o BAT spolu s kľúčovými otvorenými otázkami alebo chýbajúcimi poznatkami, ktoré je potrebné preskúmať v rámci následného prehodnocovania dokumentu BREF.

1.1.3.    „Horizontálne“ a „vertikálne“ dokumenty BREF

Dokumenty BREF sa vo všeobecnosti obmedzujú na otázky súvisiace s konkrétnymi priemyselnými činnosťami („vertikálne“ dokumenty BREF). V niektorých prípadoch sa dokumenty BREF môžu zaoberať aj medziodvetvovými otázkami, ktoré sú spoločné pre všetky alebo mnohé činnosti, na ktoré sa vzťahuje smernica o priemyselných emisiách („horizontálne“ dokumenty BREF).

„Horizontálne“ a „vertikálne“ dokumenty BREF by sa mali vypracovať tak, aby sa navzájom dopĺňali na účely stanovenia podmienok povolení pre zariadenia, na ktoré sa vzťahuje revidovaná smernica o priemyselných emisiách.

„Vertikálne“ dokumenty BREF majú obsahovať informácie špecifické pre jednotlivé odvetvia. Z toho vyplýva, že závery o BAT uvedené v článku 21 ods. 3 revidovanej smernice o priemyselných emisiách, t. j. závery o BAT týkajúce sa hlavnej činnosti zariadenia, majú byť súčasťou výlučne „vertikálnych“ dokumentov BREF.

„Horizontálne“ dokumenty BREF majú zahŕňať informácie všeobecnej povahy, ktoré možno použiť pre rôzne činnosti, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti revidovanej smernice o priemyselných emisiách. Informácie by mali byť zahrnuté do „horizontálnych“ dokumentov BREF, ak dopĺňajú informácie uvedené vo „vertikálnych“ dokumentoch BREF v aspektoch, ktoré sa týkajú viacerých priemyselných odvetví.

Výsledkom by nemali byť protichodné závery „vertikálnych“ a „horizontálnych“ dokumentov BREF. Na uľahčenie používania „vertikálnych“ aj „horizontálnych“ dokumentov BREF navzájom doplňujúcim sa spôsobom treba v dokumente BREF uvádzať krížové odkazy na iné relevantné „vertikálne“ a „horizontálne“ dokumenty BREF.

1.2.   Postup vypracúvania a prehodnocovania dokumentov BREF

Komisia organizuje a koordinuje výmenu informácií a prípravné činnosti (počiatočná prípravná fáza). Zainteresované strany zapojené do výmeny informácií uvedenej v článku 13 ods. 1 revidovanej smernice o priemyselných emisiách (členské štáty, dotknuté odvetvia, MVO presadzujúce ochranu zdravia ľudí alebo životného prostredia, Európska chemická agentúra a Komisia) dohliadajú na tento proces prostredníctvom fóra zriadeného podľa článku 13 ods. 3 revidovanej smernice o priemyselných emisiách. Svojou účasťou v technických pracovných skupinách (TPS) prispievajú k vypracúvaniu a prehodnocovaniu dokumentov BREF. Ďalšie informácie o úlohe zainteresovaných strán a fungovaní fóra a TPS sú uvedené v oddieloch 1.3 a 4.2.

Rozhodnutie o vypracovaní dokumentu BREF alebo o začatí prehodnocovania dokumentu BREF prijíma Komisia, pričom zohľadňuje stanovisko fóra k pracovnému programu na výmenu informácií v súlade s článkom 13 ods. 3 písm. b) revidovanej smernice o priemyselných emisiách.

1.2.1.    Všeobecný postup vypracovania nového dokumentu BREF

Vzhľadom na to, že do prílohy I k revidovanej smernici o priemyselných emisiách boli zaradené nové činnosti, je potrebné vypracovať nové dokumenty BREF. Okrem toho sa môžu vypracovať aj nové dokumenty BREF pre činnosti, na ktoré sa doteraz nevzťahujú existujúce dokumenty BREF, alebo v nadväznosti na reorganizáciu existujúcich dokumentov BREF (napr. zlúčením existujúcich dokumentov BREF do jedného nového dokumentu BREF).

Tok činností pri vypracúvaní nového dokumentu BREF vykazuje mnoho podobností s tokom činností pri prehodnocovaní dokumentu BREF a je opísaný v oddiele 1.2.5. V prípade nového dokumentu BREF by sa však mala osobitná pozornosť venovať prípravným činnostiam opísaným v oddiele 4.5: v prípravnej fáze bude pravdepodobne potrebné zhromaždiť značné množstvo informácií, čo môže trvať o niečo dlhšie ako v prípade prehodnocovania dokumentu BREF.

1.2.2.    Všeobecný postup prehodnocovania dokumentu BREF

Z dôvodu dynamickej povahy BAT je prehodnocovanie dokumentu BREF nepretržitým procesom. Veda a technológie sa neustále vyvíjajú, môžu sa objavovať nové techniky, do priemyslu sa úspešne zavádzajú nové alebo vznikajúce procesy, môžu vzniknúť nové environmentálne obavy a môžu sa objaviť nové poznatky o vypustených látkach a ich nebezpečných vlastnostiach. Aby dokumenty BREF odzrkadľovali tieto zmeny a ich dôsledky pre BAT, musia sa pravidelne prehodnocovať a v prípade potreby primerane aktualizovať. Táto otázka sa výslovne rieši v článku 13 ods. 1 revidovanej smernice o priemyselných emisiách, v ktorom sa uvádza, že cieľom výmeny informácií je, aby sa dosiahlo prehodnocovanie dokumentov BREF v osemročnom cykle.

Pri rozhodovaní o prehodnotení dokumentu BREF by sa mali zohľadniť:

i)

informácie v oddiele dokumentu BREF „Záverečné poznámky a odporúčania pre prácu v budúcnosti“ (pozri oddiel 2.2) a

ii)

informácie pochádzajúce z Inovačného centra pre priemyselnú transformáciu a emisie (pozri oddiel 4.4) spolu s ďalšími faktormi, ako sú:

—

uvedenie toho, že by mohli byť k dispozícii nové techniky,

—

potreba rozšíriť rozsah pôsobnosti dokumentu BREF,

—

potreba zahrnúť výrobky/látky alebo procesy, na ktoré sa doteraz dokument nevzťahoval, alebo

—

potreba dôkladnejšie preskúmať niektoré aspekty.

1.2.3.    Čiastočné prehodnotenie dokumentu BREF

Ak sa existujúci dokument BREF prehodnocuje v rámci plánovaného cyklu prehodnocovania, je možné prehodnotiť len jeho časť, pričom sa pozornosť môže zamerať napríklad na konkrétny priemyselný proces alebo pododvetvie, na konkrétnu environmentálnu otázku alebo na nový proces, ktorý sa objavil od prijatia záverov o BAT.

Hoci tento prístup umožňuje rýchlejšie prehodnotenie, možné je to len v prípade, ak sú splnené ďalej uvedené podmienky.

—

Niektoré časti dokumentov BREF môžu zostať nezmenené, napríklad ak sa dané pododvetvie alebo výrobný proces v podstate nezmenili alebo ak sa účinnosť techník odlučovania danej znečisťujúcej látky, pozorovaná v praxi, výrazne nezlepšila.

—

Je zabezpečený integrovaný prístup podľa smernice o priemyselných emisiách. Ak sa napríklad čiastkové prehodnotenie zameriava na konkrétnu environmentálnu otázku (napr. konkrétnu znečisťujúcu látku), nemalo by sa obmedzovať len na BAT alebo súvisiace úrovne znečisťovania či výkonnosti týkajúce sa tejto otázky. Prehodnotenie by malo zahŕňať aj možné medzizložkové vplyvy (napr. potenciálny vplyv techník odlučovania používaných na zníženie tejto znečisťujúcej látky na spotrebu vody alebo energie, vznik odpadu alebo potenciálne emisie iných znečisťujúcich látok) a ďalšie environmentálne otázky vyplývajúce zo zmenšovania tohto konkrétneho environmentálneho problému alebo z predchádzania tomuto konkrétnemu environmentálnemu problému.

—

Celková konzistentnosť záverov o BAT zostáva zachovaná. Napríklad ak sa v rámci súboru existujúcich záverov o BAT vypracuje BAT pre nový proces, závery týkajúce sa tejto novej BAT musia zostať v súlade so závermi o BAT, ktoré nie sú súčasťou prehodnotenia (napr. ak je nová BAT všeobecnou BAT, je potrebné overiť, či je uplatniteľná na všetky procesy príslušného priemyselného odvetvia, a nie len na tento nový proces).

Účelom nie je vykonávať čiastočné prehodnotenie dokumentu BREF uverejneného pred rokom 2026, keďže TPS by musela zabezpečiť, aby aj tá časť, ktorá nie je predmetom čiastočného prehodnotenia, bola (prostredníctvom osobitného zberu údajov) v súlade s cieľmi a požiadavkami revidovanej smernice o priemyselných emisiách, najmä s kapitolou o záveroch o BAT.

Závery o tom, ktoré časti dokumentu BREF zostávajú nezmenené a ktoré časti je potrebné prehodnotiť, sa prijímajú na úvodnom zasadnutí TPS (pozri oddiel 4.6.1.2).

1.2.4.    Cieľ prehodnotenia dokumentu BREF

Cieľom prehodnotenia dokumentu BREF je posúdiť, do akej miery sú predtým prijaté závery o BAT naďalej vhodné na daný účel, a v prípade potreby tieto závery aktualizovať a identifikovať vývoj v oblasti BAT a nových techník. Dosahuje sa to predovšetkým preskúmaním tých častí dokumentu BREF, v ktorých sú uvedené závery o BAT, posúdením účinnosti ich vykonávania a preskúmaním alebo aktualizáciou týchto záverov v prípade, že sú dostupné nové informácie, ktoré to umožňujú.

Preto sa neočakáva, že prehodnotenie dokumentu BREF znamená úplné prepísanie alebo zmenu celého dokumentu BREF. Uznáva sa však, že v niektorých prípadoch by prvé prehodnocovania dokumentov BREF mohli zahŕňať podstatne viac zmien ako následné prehodnocovania.

Je jasné, že najdôležitejšie nové informácie, ktoré treba zistiť, zhromaždiť a predložiť v rámci výmeny informácií na prehodnotenia dokumentu BREF, sú tie, ktoré môžu viesť k zrevidovaným alebo aktualizovaným záverom o BAT. Na tento účel je zásadne dôležité, aby sa údaje a informácie zbierali na základe usmernenia stanoveného v kapitole 5.

Okrem toho by prehodnocovanie dokumentu BREF malo zahŕňať:

1.

 

zdokonaľovanie, aktualizáciu a dopĺňanie existujúcich informácií a záverov o BAT na základe najnovších údajov a informácií;

2.

 

odstránenie zastaraných a neaktuálnych informácií;

3.

 

opravu chýb a odstránenie všetkých nezrovnalostí s inými dokumentmi BREF.

Prehodnocovanie dokumentu BREF sa zameria hlavne na kapitoly dokumentu BREF „Techniky, ktoré sa posudzujú pri určovaní BAT a nových techník“, „Závery o najlepších dostupných technikách (BAT)“ a „Aktuálne úrovne znečisťovania a spotreby“ a do menšej miery na kapitoly „Uplatňované procesy a techniky“ (v prípade dôležitých zmien v tejto kapitole). Prehodnoteniu ostatných kapitol dokumentu BREF by sa mala udeliť nižšia priorita.

Celkovo je potrebné zabezpečiť, aby boli všetky informácie, ktoré zostávajú v dokumente BREF, čo možno najaktuálnejšie, najkonzistentnejšie a najpresnejšie.

1.2.5.    Typický tok činností pri vypracúvaní a prehodnocovaní dokumentov BREF

Typický tok činností pre vypracovanie a prehodnotenie dokumentov BREF zahŕňa ako hlavné míľniky úvodné zasadnutie, fázu zberu údajov a informácií, vypracovanie jedného návrhu dokumentu BREF a záverečné zasadnutie (pozri oddiel 4.6.1.4). Hlavné kroky vypracúvania a prehodnocovania dokumentov BREF sú podrobnejšie opísané v tabuľke 1.

Tieto kroky zohľadňujú:

—

cieľ stanovený v článku 13 ods. 1 revidovanej smernice o priemyselných emisiách, podľa ktorého sa dokument BREF má aktualizovať najneskôr osem rokov po uverejnení predchádzajúcej verzie,

—

cieľ stanovený v článku 13 ods. 1 revidovanej smernice o priemyselných emisiách, podľa ktorého „[v]ýmena informácií uvedená v prvom pododseku nesmie trvať dlhšie ako štyri roky pre každý jednotlivý referenčný dokument o BAT“.

Presné kroky a načasovanie práce závisia v prípade každého dokumentu BREF od množstva faktorov vrátane rozsahu pôsobnosti daného dokumentu BREF (a možného rozšírenia rozsahu pôsobnosti v prípade prehodnotenia dokumentu BREF), od počtu a zložitosti tém, ktoré treba riešiť, prostriedkov Európskeho úradu pre výskum v oblasti priemyselnej transformácie a emisií (European Bureau for Research on Industrial Transformation and Emissions – EU-BRITE) – keďže hrá ústrednú úlohu v procese výmeny informácií, a predovšetkým od úrovne aktívnej a efektívnej účasti TPS. Existujúca flexibilita prispôsobenia toku činností špecifikám konkrétneho dokumentu BREF sa uplatňuje bez toho, aby bol dotknutý celkový cieľ ukončiť prácu v rámci uvedených lehôt a zároveň zabezpečiť vysokú kvalitu vypracovaného dokumentu BREF.

Očakáva sa, že v priebehu prehodnocovania dokumentu BREF by sa mali uskutočniť v podstate dve plenárne zasadnutia TPS [úvodné a záverečné zasadnutie (pozri oddiel 4.6.1)]. V určitých prípadoch (napr. ak bolo poskytnutých veľa nových informácií alebo keď je určovanie BAT osobitne sporné) sa však môže konať priebežné zasadnutie TPS (pozri oddiel 4.6.1.3). Okrem týchto plenárnych zasadnutí TPS sa organizujú workshopy zamerané na vyhodnocovanie údajov (pozri oddiel 4.6.3.3) a na uľahčenie práce sa môžu organizovať zasadnutia podskupín (pozri oddiel 4.2.3).

Aby sa čo najefektívnejšie využili prostriedky všetkých subjektov zapojených do vypracúvania alebo prehodnocovania dokumentu BREF, treba jasne stanoviť lehotu na predloženie hromadných informácií, ktoré boli prisľúbené alebo identifikované v záveroch úvodného zasadnutia (pozri oddiel 4.6.1.2). Informácie predložené po tomto termíne sa môžu prijímať len za výnimočných okolností, po konzultácii s TPS, a úrad EU-BRITE ich môže zohľadniť iba vtedy, keď podstatne prispievajú k vyvodeniu alebo aktualizácii záverov o BAT, alebo k vyriešeniu sporných či technicky zložitých otázok.

EU-BRITE v prípade potreby požiada TPS o dodatočné informácie alebo vysvetlenia s cieľom zhromaždiť všetky dôležité chýbajúce informácie, ktoré považuje za potrebné najmä na vyvodenie záverov o BAT v súlade s usmernením stanoveným v kapitolách 3 a 5.

Krok číslo

Krok vypracovania/prehodnotenia dokumentu BREF

Opis

Prípravné činnosti pred výmenou informácií

0.1

Počiatočná prípravná fáza

Pozri oddiel 4.5.1.

0.2

Aktivácia/opätovná aktivácia TPS

Pracovná skupina (TPS) sa aktivuje/opätovne aktivuje, pričom sa overí a potvrdí členstvo a kontaktné údaje (pozri oddiel 4.2.1).

0.3

Prípravná fáza

Členovia TPS predkladajú počiatočné podnety (pozri oddiel 4.5.2).

Aktivity v oblasti výmeny informácií

1.1

Úvodné zasadnutie

Úvodné zasadnutie sa organizuje (pozri oddiel 4.6.1.2) na základe podkladového dokumentu, ktorý bol vopred poskytnutý TPS. Závery úvodného zasadnutia a správa z úvodného zasadnutia sa rozosielajú po úvodnom zasadnutí.

1.2

Zber a analýza informácií/údajov

TPS zhromažďuje a predkladá hromadné informácie uvedené v záveroch úvodného zasadnutia (pozri oddiel 4.6.3.1). Pod pojmom „hromadné informácie“ sa rozumejú všetky informácie, ktoré sa vymieňajú v rámci „sevillského procesu“, s výnimkou informácií získaných prostredníctvom dotazníkov.

Úrad EU-BRITE pripravil dotazník (pozri oddiel 4.6.2) na zber údajov špecifických pre jednotlivé zariadenia, prevádzky a procesy, finalizovaný v spolupráci s TPS (aj prostredníctvom workshopu zameraného na vypracovanie dotazníka a testovacej fázy). Dotazník sa zasiela zariadeniam alebo prevádzkam, ktoré sa podieľajú na zbere údajov/informácií (pozri aj oddiel 4.6.3.1).

Zhromažďujú sa údaje špecifické pre jednotlivé zariadenia, prevádzky a procesy (pozri oddiel 4.6.3.1).

Informácie a údaje sa analyzujú (pozri oddiel 4.6.3.2) a prerokúvajú v rámci TPS (aj prostredníctvom prvého workshopu zameraného na vyhodnotenie údajov).

1.3

Prvý návrh

Vypracuje sa prvý návrh (pozri oddiel 0) a predloží sa TPS na pripomienkovanie.

1.4

Analýza pripomienok a aktualizácia prvého návrhu

Pripomienky TPS sa analyzujú a prerokúvajú s TPS (aj prostredníctvom druhého workshopu zameraného na vyhodnotenie údajov).

Pri aktualizácii dokumentu BREF (alebo jeho príslušných kapitol) pre záverečné zasadnutie sa zohľadňujú pripomienky TPS. V prípade potreby sa môžu zorganizovať ďalšie workshopy zamerané na vyhodnotenie údajov.

1.5

Záverečné zasadnutie

Pre záverečné zasadnutie TPS sa vypracuje podkladový dokument. Aktualizovaná verzia príslušných kapitol dokumentu BREF sa rozosiela TPS (pozri oddiel 4.6.1.4).

Organizuje sa záverečné zasadnutie (pozri oddiel 4.6.1.4).

Závery záverečného zasadnutia sa rozosielajú po skončení záverečného zasadnutia.

Konečný návrh

2.

Konečný návrh

Na základe záverov záverečného zasadnutia sa vypracuje konečný návrh dokumentu BREF. Tento dokument sa predkladá na posúdenie fóru zriadenému podľa článku 13 (pozri oddiel 1.3).

S cieľom zvýšiť účinnosť prípravy práce EU-BRITE informuje fórum (pozri oddiel 1.3) v čo najväčšom možnom predstihu o dátumoch/lehotách očakávanej opätovnej aktivácie alebo vytvorenia TPS. Rovnakým spôsobom EU-BRITE v dostatočnom predstihu informuje členov TPS o ďalších krokoch a možných lehotách.

1.3.   Fórum zriadené podľa článku 13 revidovanej smernice o priemyselných emisiách

Fórum zriadené podľa článku 13 ods. 3 revidovanej smernice o priemyselných emisiách je expertná skupina, ktorú zvoláva a ktorej predsedá Komisia, a pozostáva zo zástupcov členských štátov, dotknutých odvetví a mimovládnych organizácií presadzujúcich ochranu zdravia ľudí alebo životného prostredia. Menovanie členov fóra prebieha v súlade s rozhodnutím Komisie 2011/C 146/03, ktorým sa fórum zriaďuje (7) a v ktorom sú zároveň stanovené úlohy fóra.

Úlohou fóra, ako sa uvádza v odôvodnení 14 a opisuje v článku 13 ods. 3 revidovanej smernice o priemyselných emisiách, je zabezpečiť účinnú, aktívnu a transparentnú výmenu informácií, ktorej výsledkom je vysoká kvalita dokumentov BREF, pomocou diskusie a predloženia svojho stanoviska k praktickým opatreniam na výmenu informácií.

Konkrétne má fórum v súlade s článkom 13 ods. 3 revidovanej smernice o priemyselných emisiách predložiť stanovisko k praktickým opatreniam na výmenu informácií, a to najmä k:

1.

rokovaciemu poriadku fóra;

2.

pracovnému programu na výmenu informácií;

3.

usmerneniam pre zber údajov;

4.

usmerneniam pre vypracovanie referenčných dokumentov o BAT a zabezpečenie ich kvality, ako aj ich vhodného obsahu a formátu.

Členovia fóra sú zodpovední za vymenovanie svojich zástupcov do TPS (pozri najmä oddiel 4.2.2, ktorý sa zaoberá úlohami a profilom členov TPS) a za udržiavanie kontaktu s nimi počas celého procesu navrhovania s cieľom zabezpečiť aktívnu a účinnú výmenu informácií.

Fórum vydáva stanovisko k pracovnému programu na výmenu informácií (t. j. pracovný program BREF) v ranom štádiu (napr. dva roky vopred), aby mali zainteresované strany dostatok času na vykonanie prípravných prác pred začatím procesu prehodnocovania/vypracúvania dokumentu BREF, najmä v rámci počiatočnej prípravnej fázy (pozri oddiel 4.5.1).

Fórum je taktiež miestom, kde sa diskutuje o všeobecných otázkach týkajúcich sa výmeny informácií. Prostredníctvom fóra môžu zainteresované strany vyjadriť svoje stanoviská k procesu výmeny informácií, vrátane skúseností získaných v rámci tohto procesu a aspektov zabezpečenia kvality. Fórum môže navrhnúť špecifické vylepšenia alebo aspekty, ktoré by sa mali riešiť počas vypracúvania alebo prehodnocovania dokumentu BREF, ak to považuje za potrebné.

Hlavnou úlohou fóra je vyhodnotiť výstup výmeny informácií v rámci TPS so zohľadnením tohto usmerňovacieho dokumentu a poskytnúť stanovisko k navrhovanému obsahu dokumentov BREF na základe práce vykonanej na technickej úrovni. Na tento účel bude po ukončení práce v rámci TPS aktualizovaný konečný návrh dokumentu BREF zaslaný fóru najneskôr osem týždňov pred zasadnutím fóra, na ktorom sa bude tento dokument prerokúvať (8). Členovia fóra by mali predložiť všetky svoje pripomienky k návrhu konečnej verzie dokumentu BREF písomne pred zasadnutím.

V súlade s článkom 13 ods. 4 revidovanej smernice o priemyselných emisiách „stanovisko fóra k navrhovanému obsahu referenčných dokumentov o BAT […] sa predloží do šiestich mesiacov od záverečného zasadnutia technickej pracovnej skupiny“ (pozri oddiel 4.6.1.4). Vzhľadom na uvedenú minimálnu lehotu ôsmich týždňov to znamená, že konečný návrh dokumentu BREF by mal byť zaslaný fóru najneskôr štyri mesiace po záverečnom zasadnutí.

Fórum sa okrem iného môže zaoberať:

1.

otázkami nastolenými v TPS, v prípade ktorých sa v konečnom návrhu textu presne neodzrkadľujú protichodné názory členov TPS (pozri oddiel 4.6.1.4.2);

2.

odôvodnenými návrhmi členov fóra na odstránenie alebo upravenie rozdielneho názoru vyjadreného jeho vlastným zástupcom v TPS;

3.

vyjasnením textu;

4.

textovými revíziami, ktoré presnejšie odzrkadľujú závery, ku ktorým dospela TPS;

5.

opravami tlačových chýb v konečnom návrhu;

6.

návrhmi na zaradenie dôležitých otázok, ktoré sú už uvedené v texte dokumentu BREF, do oddielu „Záverečné poznámky a odporúčania pre prácu v budúcnosti“ (pozri oddiel 2.3.9).

V súlade s článkom 13 ods. 4 revidovanej smernice o priemyselných emisiách Komisia zverejní stanovisko fóra k navrhovanému obsahu dokumentu BREF a zohľadní ho pri prijímaní rozhodnutí o záveroch o BAT a v konečnej verzii uverejneného dokumentu BREF.

1.4.   Výbor zriadený podľa článku 75 ods. 1 revidovanej smernice o priemyselných emisiách

V článku 75 ods. 1 revidovanej smernice o priemyselných emisiách sa v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (9) stanovuje zriadenie výboru, ktorý sa skladá zo zástupcov všetkých členských štátov a ktorý Komisii pomáha pri vykonávaní tejto smernice.

V súlade s článkom 13 ods. 3 revidovanej smernice o priemyselných emisiách sa výbor podieľa na diskusii a prijatí „usmernen[í] pre zber údajov“ a „usmernen[í] pre vypracovanie referenčných dokumentov o BAT a zabezpečenie ich kvality, ako aj ich vhodného obsahu a formátu“ (t. j. tohto dokumentu).

V článku 13 ods. 5 revidovanej smernice o priemyselných emisiách sa stanovuje, že rozhodnutia o záveroch o BAT sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania, ako sa ustanovuje v článku 75 ods. 2 revidovanej smernice o priemyselných emisiách. Výbor sa preto má podieľať na prijímaní rozhodnutí o záveroch o BAT, ktoré vyplývajú z výmeny informácií.

Po prijatí rozhodnutia o záveroch o BAT zmení EU-BRITE v prípade potreby BREF podľa prijatého rozhodnutia o záveroch o BAT a verejne sprístupní anglickú verziu konečného znenia dokumentu BREF. Rozhodnutie o záveroch o BAT sa uverejní v Úradnom vestníku v úradných jazykoch Únie.

V súlade s článkom 13 ods. 6 revidovanej smernice o priemyselných emisiách sa musia konečné znenie dokumentu BREF a rozhodnutia o záveroch o BAT čo najskôr sprístupniť verejnosti.

2.   KAPITOLA 2: OBSAH A ROZSAH PÔSOBNOSTI DOKUMENTU BREF

2.1.   Úvod

BREF je technický dokument, v ktorom sa prezentujú vecné technické a ekonomické informácie, ktorý obsahuje výsledky výmeny informácií podľa článku 13 revidovanej smernice o priemyselných emisiách a ktorý obsahuje potrebné prvky vedúce k záverom o BAT pre dotknuté činnosti.

Ak dokument BREF slúži špecifickému účelu, a to ako pomoc čitateľovi s vyhľadaním ďalších informácií o danej otázke, môžu sa v ňom uvádzať spoločnosti (t. j. zariadenia alebo dodávatelia), obchodné názvy, prispievatelia alebo členovia TPS, pokiaľ to nie je v rozpore s právom hospodárskej súťaže alebo s pravidlami ochrany údajov.

2.2.   Štruktúra dokumentu BREF

Podľa definície BREF v článku 3 bode 11 revidovanej smernice o priemyselných emisiách dokument BREF opisuje najmä uplatňované procesy a techniky, súčasné úrovne znečisťovania a spotreby, techniky, ktoré je potrebné brať do úvahy pri určovaní BAT, ako aj závery o BAT a akékoľvek nové techniky.

Vo všeobecnosti by dokument BREF mal obsahovať časti uvedené v tejto tabuľke:

Predslov

Rozsah pôsobnosti

Kapitola: Všeobecné informácie o dotknutom odvetví

Kapitola: Uplatňované procesy a techniky

Kapitola: Aktuálne úrovne znečisťovania a spotreby

Kapitola: Techniky, ktoré sa posudzujú pri určovaní BAT a nových techník

Kapitola: Závery o najlepších dostupných technikách (BAT)

Záverečné poznámky a odporúčania pre prácu v budúcnosti

Odkazy

Slovník pojmov a skratiek

Prílohy (v závislosti od relevantnosti pre odvetvie a dostupnosti informácií)

Štruktúra všetkých dokumentov BREF by mala dodržiavať všeobecné zásady vymedzené v tomto oddiele. Uvedené poradie kapitol je však orientačné a každý dokument BREF môže byť usporiadaný inak, ak je to pre predmet dokumentu BREF vhodnejšie. „Horizontálne“ dokumenty BREF (pozri oddiel 1.1.3) sa môžu podstatne líšiť od tohto návrhu a niektoré kapitoly nemusia byť vôbec relevantné. Avšak aj pri „horizontálnych“ dokumentoch BREF by sa TPS mala pokúsiť dohodnúť na záveroch o BAT, pokiaľ sú relevantné a možné.

Ak sa dokument BREF vzťahuje na rôzne pododvetvia alebo jednoznačne odlišné procesy/kroky procesov v rámci odvetvia, môže byť vhodnejšie, ak sa pre každé z týchto odvetví alebo procesov/krokov procesov použijú samostatné kapitoly a na každú z týchto kapitol sa uplatní uvedená štruktúra (od „Všeobecných informácií“ až po „Závery o BAT“).

2.3.   Obsah dokumentu BREF

2.3.1.    Všeobecné informácie o obsahu dokumentu BREF

Cieľom vypracovania a prehodnotenia dokumentov BREF by malo byť vydať stručné dokumenty zamerané na závery o BAT s čo najkratšími opisnými časťami. S cieľom minimalizovať opakovanie informácií možno uvádzať krížové odkazy na iné dokumenty BREF.

2.3.2.    Predslov

Stručný štandardný oddiel dokumentu BREF „Predslov“ opisuje štruktúru dokumentu, obsahuje stručný odkaz na legislatívny kontext a spôsob použitý pri vypracovaní dokumentu (napr. spôsob zbierania a posudzovania informácií). Text musí byť prispôsobený tak, aby odzrkadľoval individuálnu štruktúru každého dokumentu BREF.

2.3.3.    Rozsah pôsobnosti

V spravidla stručnom oddiele dokumentu BREF „Rozsah pôsobnosti“ by sa mali čo najpresnejšie opísať činnosti, na ktoré sa dokument vzťahuje. Rozsah pôsobnosti musí byť vymedzený tak, aby sa predišlo nežiaducim medzerám medzi rozsahmi pôsobnosti iných dokumentov BREF alebo prekrývaniu s rozsahom pôsobnosti iných dokumentov BREF, najmä pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti vertikálnych dokumentov BREF.

Tento oddiel musí obsahovať aspoň odkaz na príslušné kategórie činností uvedené v prílohe I k revidovanej smernici o priemyselných emisiách. V príslušných prípadoch sa zahrnú ďalšie podrobnosti o výrobných procesoch a čiastkových procesoch, ktoré patria do týchto kategórií činností. Mali by sa tu uviesť aj hlavné „priamo súvisiace“ činnosti, na ktoré sa dokument vzťahuje, aj keď nejde o samotné činnosti uvedené v prílohe I.

V tomto oddiele by mali byť uvedené aj činnosti, výrobné procesy alebo čiastkové procesy, ktoré sú zámerne vylúčené z rozsahu pôsobnosti dokumentu BREF, pričom by mali byť uvedené dôvody takýchto vylúčení (napr. s cieľom predísť medzerám alebo zabrániť prekrývaniu s inými dokumentmi BREF, nariadeniami alebo právnymi predpismi, ktoré sa na tieto činnosti, procesy alebo čiastkové procesy už môžu vzťahovať).

Vymedzenie rozsahu pôsobnosti dokumentu BREF nepredstavuje právny výklad opisov činností uvedených v prílohe I k revidovanej smernici o priemyselných emisiách.

Rozsah pôsobnosti „horizontálnych“ a „vertikálnych“ dokumentov BREF by mal vychádzať zo zásad uvedených v oddiele 1.1.3. Pokiaľ ide o „horizontálne“ dokumenty BREF, mali by sa opísať otázky, na ktoré sa vzťahujú, ako aj ich prepojenie s „vertikálnymi“ dokumentmi BREF pre činnosti uvedené v prílohe I k revidovanej smernici o priemyselných emisiách. Ak sa to považuje za potrebné, mala by sa spomenúť relevantnosť iných dokumentov BREF krížovým odkazom na tieto relevantné dokumenty BREF.

Pri prehodnocovaní dokumentov BREF, v ktorých už boli prijaté závery o BAT, by rozsah pôsobnosti týchto záverov o BAT mal naďalej slúžiť ako základ pre rozsah pôsobnosti revidovaného dokumentu BREF. Úpravy rozsahu pôsobnosti by sa mali zameriavať predovšetkým na objasnenie vzájomných vzťahov s inými dokumentmi BREF (napr. s cieľom predísť medzerám alebo prekrývaniu) a na zosúladenie pôsobnosti s výrobnými procesmi a čiastkovými procesmi, ktoré sa v danom odvetví uplatňujú v čase prehodnocovania. To môže zahŕňať odstránenie zastaraných procesov alebo čiastkových procesov a zavedenie nových, ktoré vznikli od prijatia záverov o BAT.

2.3.4.    Všeobecné informácie o dotknutom odvetví

V stručnej úvodnej kapitole dokumentu BREF „Všeobecné informácie o dotknutom odvetví“ sú uvedené najnovšie všeobecné informácie o priemyselnom odvetví, ktorým sa dokument BREF zaoberá, napríklad z hľadiska počtu a veľkosti zariadení, geografického rozloženia, výrobnej kapacity a ekonomiky. Ak je to možné, ako podkladové informácie by sa v nej mali uviesť kľúčové problémy odvetvia v oblasti životného prostredia s niektorými údajmi o celkovom znečisťovaní a celkovej spotrebe, ako aj, ak je to možné, informáciami o pokroku v oblasti klimatickej neutrality a obehovosti.

2.3.5.    Uplatňované procesy a techniky

V kapitole dokumentu BREF „Uplatňované procesy a techniky“ sa stručne opisujú výrobné procesy, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú v danom priemyselnom (-ých) odvetví (-iach), na ktoré sa dokument BREF vzťahuje, spolu s uvedením techník používaných v odvetví.

K činnostiam, ktorých sa dokument týka, by mali patriť činnosti opísané v prílohe I k revidovanej smernici o priemyselných emisiách a priamo súvisiace činnosti, pričom treba spomenúť relevantnosť iných dokumentov BREF pre určité aspekty súvisiacich činností. Mali by sa uviesť opisy variantov procesov, vývojových trendov a alternatívnych procesov do tej miery, v akej sú relevantné pre určenie BAT a nových techník.

Táto kapitola by mala odzrkadľovať postupné kroky v typickom procese. Mala by obsahovať niektoré alebo všetky tieto otázky (prípadne upravené tak, aby odzrkadľovali osobitosť spracovateľských jednotiek), pretože môžu byť relevantné pri určovaní BAT a nových techník:

—

použité suroviny (vrátane druhotných/recyklovaných) a spotrebné materiály, pričom sa má osobitná pozornosť venovať kritickým surovinám,

—

spotreba energie a vody,

—

použité chemikálie, pomocné látky/materiály,

—

príprava surovín (vrátane skladovania a manipulácie),

—

spracovanie materiálov,

—

výroba výrobkov,

—

konečná úprava výrobkov,

—

uskladnenie medziproduktov a konečných výrobkov a manipulácia s nimi,

—

manipulácia so zvyškami a ich ďalšie využitie (vrátane vedľajších produktov).

Mali by sa opísať skutočné alebo možné vzťahy a prepojenia medzi rôznymi činnosťami/krokmi procesov, najmä ak môžu ovplyvniť celkovú environmentálnu výkonnosť [napr. ak zvyšky (vrátane vedľajších produktov) z jednej činnosti možno použiť ako východiskovú surovinu pre iné činnosti].

2.3.6.    Aktuálne úrovne znečisťovania a spotreby

V kapitole dokumentu BREF „Aktuálne úrovne znečisťovania a spotreby“ sa nahlási škála aktuálne pozorovaných úrovní znečisťovania a spotreby v prípade celkového procesu (alebo procesov) a jeho (ich) čiastkových procesov spolu s technikami použitými na prevenciu/zníženie emisií a zvýšenie efektívnosti využívania zdrojov. Na tento účel možno využiť informácie obsiahnuté v súboroch údajov uvedených v oddiele 5.2, ako aj informácie o emisiách z portálu priemyselných emisií. S cieľom poskytnúť predstavu o environmentálnej výkonnosti porovnateľných činností sú potrebné informácie týkajúce sa úrovní produktivity, konfigurácii procesov, aby bolo možné vyjadriť úrovne znečisťovania/spotreby na proces alebo výrobnú jednotku.

Údaje sú v čo najväčšej miere zoskupené podľa príslušných kontextových informácií, napr. podľa druhu zariadenia, prevádzky alebo procesu, druhu výrobku, suroviny (so zvláštnym zreteľom na kritické suroviny) a veľkosti zariadenia.

Informácie by mali zahŕňať aktuálne pozorované využívanie energie, vody, chemikálií a surovín. Údaje by mali zahŕňať emisie kľúčových látok znečisťujúcich ovzdušie a vodu, tvorbu zvyškov vznikajúcich z činností a v príslušných prípadoch aj informácie o emisiách skleníkových plynov a o emisiách hluku a zápachu. Pokiaľ sú dostupné príslušné informácie, mali by sa uviesť sa aj vstupy do čiastkových procesov a výstupy z čiastkových procesov, čím sa zdôraznia ekologicky významnejšie čiastkové procesy a riešia možnosti recyklácie odpadu a opakovaného používania materiálov v rámci celého procesu alebo nad rámec procesu. Informácie a údaje v tejto kapitole poskytujú základ pre posúdenie kľúčových medzizložkových vplyvov a vzájomných závislostí.

Údaje o znečisťovaní a spotrebe uvedené v tejto kapitole dokumentu BREF by mali byť v čo najväčšej miere spresnené podrobnosťami o type procesu alebo výrobku, použitých surovinách (so zvláštnym zreteľom na kritické suroviny), podiele recyklovaného odpadu alebo zhodnotených/opätovne použitých materiálov vo východiskových materiáloch (ak je to relevantné pre emisie alebo spotrebu), prevádzkových podmienkach (napr. percentuálny podiel celkovej kapacity, zaradenie alebo vylúčenie iných ako bežných prevádzkových podmienok, referenčné podmienky), metódach odberu vzoriek a analýzy. Na tento účel možno použiť štatistické prezentácie (napr. uvedenie priemerných, maximálnych a minimálnych hodnôt, škály hodnôt).

Údaje o znečisťovaní a spotrebe by sa mali prezentovať tak, aby bolo možné ich ľahko a efektívne vyhodnotiť (relevancia pre určité pododvetvia, činnosti, dotknuté procesy, prevádzkové podmienky atď.).

2.3.7.    Techniky, ktoré sa posudzujú pri určovaní BAT a nových techník

2.3.7.1.   Všeobecné informácie o technikách, ktoré sa posudzujú pri určovaní BAT a nových techník

Kapitola dokumentu BREF „Techniky, ktoré sa posudzujú pri určovaní BAT a nových techník“ je zásadná pre vypracovanie záverov o BAT. Poskytuje katalóg relevantných techník a súvisiaceho monitorovania používaných na:

—

prevenciu emisií do ovzdušia, vody (vrátane podzemnej vody) a pôdy alebo, ak to nie je možné, na zníženie emisií,

—

zvyšovanie efektívneho využívania zdrojov, napr. surovín, vody a energie,

—

podporu dekarbonizácie vrátane hĺbkovej priemyselnej transformácie,

—

prevenciu alebo zníženie tvorby odpadu,

—

podporu obehového hospodárstva, napr. prostredníctvom zlepšenia zhodnocovania odpadu alebo využívania druhotných surovín (s osobitným zreteľom na kritické suroviny),

—

prevenciu alebo zníženie používania nebezpečných látok,

—

prevenciu alebo zníženie vplyvu emisií na biodiverzitu.

Techniky opísané v tejto kapitole dokumentu BREF (s využitím štruktúry opísanej v oddiele 2.3.7.2) sa považujú za najdôležitejšie pre určenie BAT a nových techník pre dotknuté činnosti. Mali by zahŕňať používanú technológiu aj spôsob, akým sú zariadenia navrhnuté, postavené, udržiavané, prevádzkované a vyraďované z prevádzky. Pre väčšiu prehľadnosť by mali byť BAT a nové techniky opísané v samostatných oddieloch.

V súvislosti s vypracúvaním a prehodnocovaním dokumentov BREF, ak už boli pre konkrétne odvetvie, ktorého sa dokument BREF týka, prijaté závery o BAT, mali by techniky, ktoré sa už stanovili ako BAT, naďalej slúžiť ako základ pre vypracovanie tejto kapitoly. V takom prípade sa v oddiele „Techniky, ktoré sa posudzujú pri určovaní BAT a nových techník“ neočakáva žiadne ďalšie hodnotenie tých techník, ktoré sa už považujú za BAT. Proces vypracúvania alebo prehodnocovania by sa namiesto toho mal zameriavať výlučne na zmeny špecifické pre jednotlivé odvetvia, ako je napríklad odstránenie zastaraných techník alebo začlenenie nových techník, ktoré sa objavili od prijatia záverov o BAT.

Opísané techniky by mali zahŕňať aj opatrenia slúžiace na zabránenie alebo obmedzenie dôsledkov havárií a mimoriadnych udalostí pre životné prostredie a, ak je to vhodné, aj príslušné opatrenia na sanáciu lokality. Mali by zahŕňať aj opatrenia prijaté na prevenciu alebo zníženie znečistenia za iných ako bežných prevádzkových podmienok (ako sú nábeh a odstavovanie prevádzky, úniky, prevádzková porucha, dočasné prerušenie prevádzky a definitívne ukončenie prevádzky).

V oddiele dokumentu BREF „Techniky, ktoré sa posudzujú pri určovaní BAT a nových techník“ by sa mali identifikovať aj nové techniky.

Informácie o každej novej technike musia zahŕňať aspoň opis, možnú výkonnosť v porovnaní s existujúcimi BAT, prevádzkové údaje, možné medzizložkové vplyvy, predbežný odhad nákladov a prínosov, technické aspekty relevantné pre uplatniteľnosť a údaj o jej stupni vývoja vrátane časového rámca, kedy sa technika môže stať komerčne „dostupnou“.

Keďže dokumenty BREF nie sú plánované ako učebnice o technikách prevencie a kontroly znečisťovania, techniky v tejto kapitole by sa mali opísať stručne.

Ak je technika už primerane opísaná v inom dokumente BREF, možno uviesť krížový odkaz na tento dokument BREF. Ak existujú varianty špecifické pre konkrétne odvetvie, mali by sa v aktualizovanom dokumente BREF uviesť pod názvom „Technický opis“. Dokument BREF by mal takisto obsahovať informácie špecifické pre konkrétne odvetvie v súlade so štruktúrou opísanou v oddiele 2.3.7.2, t. j. v kapitolách „Environmentálna výkonnosť a prevádzkové údaje“, „Technické aspekty relevantné pre uplatniteľnosť“, „Hospodárske vplyvy“, „Medzizložkové vplyvy“ a „Vzorové zariadenia, prevádzky alebo procesy“.

Tento súbor možných techník by sa mal týkať opatrení na prevenciu a kontrolu vplyvu na životné prostredie s tým, že v každom možnom prípade sa uprednostňuje prevencia vplyvu na životné prostredie pred jeho znižovaním. Mali by sa rozoberať osvedčené prevádzkové postupy a pozornosť by sa mala venovať systémom (preventívnej) údržby, metódam kontroly procesov a núdzovým postupom. V príslušných prípadoch sa môžu zahrnúť techniky, ktoré sa v rámci odvetvia objavujú v praxi a v iných odvetviach predstavujú osvedčené techniky, ak je to podložené dostatočnými informáciami (pozri oddiel 4.4).

Cieľom tejto kapitoly dokumentu BREF by malo byť obsiahnuť toľko informácií, koľko je potrebné na posúdenie toho, či techniku (či už samostatne alebo v kombinácii s inými technikami) možno alebo nemožno považovať za BAT alebo novú techniku pre dotknuté odvetvie, ako aj na posúdenie jej uplatniteľnosti v rámci odvetvia. Pre toto posúdenie sú dôležité najmä informácie týkajúce sa prevádzkových údajov a environmentálnej výkonnosti, medzizložkových vplyvov, technických aspektov relevantných pre uplatniteľnosť, hospodárskych vplyvov a vzorových zariadení, prevádzok alebo procesov. V tejto kapitole by sa mala rozobrať každá technika bez ohľadu na to, či spĺňa všetky kritériá BAT alebo nových techník (pozri článok 3 body 10 a 14 revidovanej smernice o priemyselných emisiách a prílohu III k tejto smernici).

2.3.7.2.   Informácie poskytované o každej technike

Informácie o každej technike by mali v prvom rade zahŕňať všetky prvky uvedené v nasledujúcej tabuľke.

Opis

Technický opis

Dosiahnuté environmentálne prínosy (alebo očakávané environmentálne prínosy v prípade nových techník)

Environmentálna výkonnosť a prevádzkové údaje

Medzizložkové vplyvy

Technické aspekty relevantné pre uplatniteľnosť

Hospodárske vplyvy

Hnacia sila vykonávania

Vzorové zariadenia, prevádzky a procesy (v prípade nových techník ide o pilotné alebo skúšobné zariadenia, prevádzky a procesy)

Použitá literatúra

Úroveň technologickej vyspelosti (platí len pre nové techniky)

Všeobecné zásady pre zber údajov vrátane uvedených informácií sú stanovené v kapitole 5.

2.3.7.2.1.   Opis

Mal by sa uviesť stručný opis techniky s cieľom použiť ho v záveroch o BAT (pozri oddiel 3.2).

2.3.7.2.2.   Technický opis

Mal by sa uviesť podrobnejší, no stručný technický opis, v prípade potreby s použitím chemických alebo iných rovníc, obrázkov, grafov a vývojových diagramov.

2.3.7.2.3.   Dosiahnuté environmentálne prínosy (alebo očakávané environmentálne prínosy v prípade nových techník)

Mali by sa uviesť hlavné potenciálne environmentálne prínosy, ktoré možno dosiahnuť zavedením takejto techniky. Patrí sem napríklad zníženie spotreby energie a vody, zníženie emisií do vody, ovzdušia a pôdy, zníženie emisií skleníkových plynov, znížená spotreba surovín – najmä kritických surovín –, obmedzenie používania chemikálií alebo ich nahradenie bezpečnejšími chemickými látkami, resp. zvýšenie ich používania, minimalizácia vzniku odpadu, vyššia obehovosť.

V prípade nových techník by sa v rámci očakávaných environmentálnych prínosov malo takisto uviesť, aká je environmentálna výkonnosť tejto techniky v porovnaní s výkonnosťou BAT.

2.3.7.2.4.   Environmentálna výkonnosť a prevádzkové údaje

Mali by sa uviesť skutočné údaje o výkonnosti špecifické pre jednotlivé zariadenia, prevádzky a procesy (10) [vrátane úrovní znečisťovania (11), úrovne spotreby – surovín (najmä kritických surovín), vody, energie – a množstvá vzniknutých zvyškov/odpadov] zo zariadení, z prevádzok alebo procesov s dobrými výsledkami (pokiaľ ide o životné prostredie ako celok), ktoré uplatňujú túto techniku, spolu s príslušnými kontextovými informáciami uvedenými v oddiele 5.4.

V prípade nových techník nemusia byť informácie o environmentálnej výkonnosti a prevádzkových údajoch k dispozícii v rovnakom rozsahu ako v prípade techník posudzovaných pri určovaní BAT. V takýchto prípadoch môžu byť dostupné informácie, napríklad z pilotných, skúšobných alebo priekopníckych zariadení, prevádzok alebo procesov, doplnené úvahami o očakávaných environmentálnych prínosoch a environmentálnej výkonnosti (vrátane porovnania so súčasnými výsledkami BAT).

Mali by sa uviesť všetky ostatné užitočné informácie o týchto položkách:

—

ako sa navrhuje, prevádzkuje, udržiava, kontroluje a vyraďuje daná technika z prevádzky (pozri aj oddiel 5.4),

—

otázky monitorovania emisií v súvislosti s používaním techniky (pozri aj oddiel 5.4.8),

—

citlivosť a trvácnosť techniky,

—

otázky týkajúce sa prevencie ekologických havárií.

Mali by sa zdôrazniť prepojenia medzi vstupmi (napr. povaha a množstvo suroviny a paliva, energie, vody, chemikálií) a výstupmi (emisie, zvyšky, výrobky), najmä ak sú dôležité pre lepšie pochopenie rôznych vplyvov na životné prostredie a ich vzájomného pôsobenia, napr. ak boli uskutočnené určité výmeny medzi rôznymi výstupmi, keďže určité úrovne environmentálnej výkonnosti nemožno dosiahnuť súbežne.

Údaje o znečisťovaní a spotrebe by sa mali pokiaľ možno bližšie vymedziť podrobnými údajmi o relevantných prevádzkových podmienkach (napr. percentuálny podiel celkovej kapacity, zloženie paliva, vynechanie techniky, zaradenie alebo vylúčenie iných ako bežných prevádzkových podmienok, referenčné podmienky), o metódach odberu vzoriek a analýzy, ako aj štatistickými prezentáciami (napr. krátkodobými a dlhodobými priemermi, maximálnymi hodnotami, škálou hodnôt a rozdeleniami, pozri najmä oddiel 5.4.8).

V prípade údajov o emisiách do vody sú užitočné kontextové informácie o mieste/charakteristikách odberu vzoriek (napr. samostatný alebo kombinovaný/zmiešaný tok odpadových vôd, súvisiace predchádzajúce činnosti, miesto konečného vypúšťania).

Mali by sa uviesť informácie o podmienkach alebo okolnostiach, ktoré bránia používaniu techniky (vrátane odlučovacej techniky) pri plnej kapacite a ktoré si vyžadujú úplné alebo čiastočné vynechanie techniky, ako aj o prijatých opatreniach na obnovenie úplnej prevádzkovej efektívnosti.

Informácie uvedené v tejto časti dokumentu BREF sú kľúčové na odvodenie úrovní znečisťovania a úrovní environmentálnej výkonnosti súvisiacich s BAT a novými technikami.

2.3.7.2.5.   Medzizložkové vplyvy

Mali by sa uviesť relevantné negatívne účinky na životné prostredie spôsobené vykonávaním techniky alebo, v prípade novej techniky, očakávané medzizložkové vplyvy, ktoré umožnia porovnanie medzi technikami s cieľom posúdiť vplyv na životné prostredie ako celok. To môže zahŕňať otázky ako:

—

spotreba a povaha surovín (najmä kritických surovín) vrátane chemikálií,

—

spotreba vody,

—

spotreba energie,

—

príspevok ku zmene klímy,

—

potenciál stenčovania ozónovej vrstvy v stratosfére,

—

potenciál fotochemickej tvorby ozónu,

—

acidifikácia spôsobená emisiami do ovzdušia,

—

suspendované častice v okolitom ovzduší (vrátane mikročastíc a kovov),

—

eutrofizácia pôdy a vôd spôsobená emisiami do ovzdušia alebo vody,

—

potenciál spotrebúvania kyslíka vo vode,

—

perzistentné/toxické/bioakumulatívne zložky (vrátane kovov),

—

tvorba a druh zvyškov,

—

obmedzenie schopnosti opakovane používať, zhodnocovať zvyšky alebo recyklovať odpad,

—

tvorba hluku, vibrácií alebo zápachu,

—

vplyv na biodiverzitu,

—

vplyv na zdravie ľudí,

—

zvýšené riziko havárií.

V prípade výrazných medzizložkových vplyvov sa má zohľadniť referenčný dokument o hospodárskych vplyvoch a dosahu na viaceré zložky životného prostredia (Economics and Cross-Media Effects, ECM).

2.3.7.2.6.   Technické aspekty relevantné pre uplatniteľnosť

Ak nie je možné danú techniku uplatniť v celom priemyselnom odvetví, na ktoré sa dokument BREF vzťahuje (pozri oddiel 2.3.3), mali by sa uviesť hlavné všeobecné technické obmedzenia týkajúce sa používania tejto techniky v rámci daného odvetvia.

Hlavné obmedzenia špecifické pre dané odvetvie, ktorých citovanie sa očakáva, sú:

—

označenie druhu zariadení, prevádzok alebo procesov v rámci odvetvia, na ktoré nemožno techniku uplatniť,

—

prekážky uplatňovania techniky v určitých všeobecných prípadoch s prihliadnutím napr. na tieto skutočnosti:

—

či ide o nové alebo existujúce zariadenie, prevádzku alebo proces s prihliadnutím na faktory zahrnuté v dodatočnom vybavení (napr. dostupnosť priestoru) a vzájomné vplyvy s už nainštalovanými technikami,

—

veľkosť zariadenia, prevádzky alebo procesu, kapacita (veľká alebo malá) alebo faktor zaťaženia a prevádzkový režim,

—

množstvo, druh alebo kvalita vyrábaných výrobkov,

—

druh použitého paliva alebo suroviny (najmä kritické suroviny),

—

miestne podmienky, ako napríklad: dostupnosť surovín, prístup k elektrine z obnoviteľných zdrojov alebo k inej potrebnej infraštruktúre (napr. preprava a ukladanie CO2),

—

otázky bezpečnosti,

—

zdravie ľudí,

—

klimatické podmienky.

Tieto obmedzenia by sa mali uviesť spolu s ich odôvodnením.

Tieto obmedzenia nie sú myslené ako zoznam možných miestnych podmienok, ktoré môžu ovplyvniť uplatniteľnosť techniky pre individuálne zariadenie, prevádzku alebo proces.

2.3.7.2.7.   Hospodárske vplyvy

Mali by sa uviesť informácie o nákladoch na techniky (kapitálové/investičné, prevádzkové náklady a náklady na údržbu vrátane podrobných informácií o tom, ako boli tieto náklady vypočítané/odhadnuté) a o všetkých možných úsporách vyplývajúcich z ich uplatnenia (napr. zvýšená účinnosť využívania surovín alebo energie/vody, platieb za odpad, skrátený čas návratnosti v porovnaní s inými technikami), o výnosoch alebo iných prínosoch vrátane podrobných informácií o tom, ako boli vypočítané/odhadnuté. Okrem toho by sa mali uviesť kontextové informácie o parametroch, ktoré ovplyvňujú údaje o nákladoch, ako sú miestne podmienky (napr. ceny vody/energie).

V prípade nových techník by sa mali uviesť predbežné odhady nákladov – vrátane predpokladov a neistôt –, ak sú k dispozícii.

Údaje o nákladoch by sa pokiaľ možno mali uviesť v eurách. V prípade prepočtu z inej meny by sa mali uviesť údaje v pôvodnej mene a rok zberu údajov vzhľadom na premenlivosť výmenných kurzov. Cena zariadenia alebo služby alebo náklady na ne by sa mali doplniť rokom nákupu. Ak sa informácie o nákladoch na určitú techniku čerpajú zo zariadení, ktoré sa nachádzajú mimo Únie, mali by byť doplnené odhadom toho, aké by boli v priemere ekvivalentné náklady na zavedenie tejto techniky v rámci Únie.

Údaje o nákladoch by sa mali pokiaľ možno predkladať vo forme marginálnych nákladov s cieľom umožniť posúdenie zmeny celkových nákladov.

Mali by sa uvádzať údaje o trhu pre dané odvetvie, ak sú dostupné, a to s cieľom uviesť náklady na techniky do kontextu.

Mali by sa uviesť dôležité informácie o nových aj existujúcich zariadeniach, prevádzkach alebo procesoch. Tie by mali v každom možnom prípade umožňovať posúdenie ekonomickej únosnosti techniky pre dotknuté odvetvie a možné ekonomické obmedzenia jej uplatniteľnosti.

V príslušných prípadoch by sa mali uviesť informácie o nákladovej efektívnosti techniky (napr. v eurách za hmotnosť odlúčenej znečisťujúcej látky) s cieľom umožniť posúdenie ekonomickej únosnosti v súlade s článkom 3 bodom 10 písm. b) a článkom 3 bodom 14 revidovanej smernice o priemyselných emisiách.

Pri posudzovaní nákladov na monitorovanie je možné zohľadniť referenčnú správu o monitorovaní emisií do ovzdušia a vôd zo zariadení, na ktoré sa vzťahuje smernica o priemyselných emisiách.

Ak by vznikli problémy súvisiace s dôvernosťou, mali by sa riešiť tak, ako sa uvádza v oddiele 5.3.

2.3.7.2.8.   Hnacia sila vykonávania

V príslušných prípadoch by sa mali zahrnúť osobitné miestne podmienky, požiadavky (napr. právne predpisy, bezpečnostné opatrenia), prísľuby a záväzky v oblasti udržateľnosti alebo spúšťacie mechanizmy nesúvisiace so životným prostredím (napr. zvýšené výnosy, zlepšená kvalita výrobkov, hospodárske stimuly – napr. dotácie, daňové úľavy alebo iné formy financovania), ktoré poháňajú alebo stimulujú vykonávanie techniky.

2.3.7.2.9.   Vzorové zariadenia, prevádzky alebo procesy

Mal by sa uviesť zoznam odkazov na zariadenia, prevádzky alebo procesy, v ktorých je technika zavedená a z ktorých boli zhromaždené informácie na vypracovanie oddielu BREF týkajúce sa danej techniky, vrátane uvedenia stupňa, v akom sa technika používa v Únii alebo vo svete.

V prípade nových techník by sa mal uviesť zoznam odkazov na pilotné, skúšobné alebo priekopnícke zariadenia, prevádzky alebo procesy. Môžu sa použiť aj informácie z Inovačného centra pre priemyselnú transformáciu a emisie (pozri oddiel 4.4).

2.3.7.2.10.   Použitá literatúra

Mala by sa zahrnúť literatúra alebo iný referenčný materiál (napr. knihy, správy, štúdie, webové lokality), ktoré boli použité pri písaní oddielu a ktoré obsahujú podrobnejšie informácie o technike. Ak referenčný materiál pozostáva z veľkého počtu strán, mali by sa uviesť odkazy na príslušné strany alebo oddiely.

Referenčná literatúra by mala byť v rámci možností sprístupnená prostredníctvom informačného systému BAT (pozri oddiel 4.7.1).

2.3.7.2.11.   Úroveň technologickej vyspelosti nových techník

Mali by sa uviesť informácie o vyspelosti nových techník, napríklad:

—

súčasná a očakávaná úroveň technologickej pripravenosti (TRL) po dokončení technologického vývoja,

—

obmedzenia a možnosti rozšírenia tejto techniky,

—

predpokladaný časový rámec pripravenosti trhu (napr. predpokladaný termín uvedenia do prevádzky v plnohodnotnom priemyselnom zariadení),

—

dostupnosť údajov o environmentálnej výkonnosti získaných z priemyselných terénnych skúšok a demonštračných pilotných prevádzok.

2.3.8.    Závery o najlepších dostupných technikách (BAT)

V kapitole dokumentu BREF „Závery o najlepších dostupných technikách (BAT)“ sa uvádzajú závery o tom, v čom spočíva BAT pre dané odvetvie, a to na základe výmeny informácií uvedenej v predchádzajúcich kapitolách a s prihliadnutím na vymedzenie pojmu „najlepšie dostupné techniky“ v článku 3 bode 10 revidovanej smernice o priemyselných emisiách spolu s kritériami uvedenými v prílohe III k tej istej smernici.

Závery o BAT obsahujú aj závery týkajúce sa nových techník pre toto odvetvie. Tieto závery vychádzajú z výmeny informácií, ktorá bola opísaná v predchádzajúcich kapitolách, a zohľadňujú vymedzenie pojmu „nové techniky“. Závery o BAT by mali jasne rozlišovať medzi BAT a novými technikami.

V osobitnom oddiele záverov o BAT sa takisto uvádzajú identifikované BAT a nové techniky, ktoré môžu umožniť dosiahnutie hĺbkovej priemyselnej transformácie, ako aj okolnosti, za ktorých môže byť takáto transformácia možná (pozri aj oddiel 3.6).

V procese zisťovania týchto záverov o BAT sa v súvislosti s priemyselným odvetvím, ktorého sa dokument BREF týka, posudzujú celkové kritériá pre environmentálnu výkonnosť techník vrátane medzizložkových vplyvov, uplatniteľnosti, ako aj nákladov na tieto techniky.

Treba poznamenať, že dôkazy (t. j. spoľahlivé technické a ekonomické informácie) podporujúce tvrdenie, že technika je BAT, môžu pochádzať z jedného alebo viacerých zariadení uplatňujúcich techniku kdekoľvek vo svete. V prípadoch, kde informácie o technike pochádzajú len z jedného zariadenia alebo len zo zariadení nachádzajúcich sa mimo Únie, by TPS mala vykonať dôkladné posúdenie uplatniteľnosti v rámci odvetvia.

Ďalšie informácie o záveroch o BAT a prvkoch, ktoré by mali obsahovať v súlade s článkom 3 bodom 12 revidovanej smernice o priemyselných emisiách, sú uvedené v kapitole 3.

2.3.9.    Záverečné poznámky a odporúčania pre prácu v budúcnosti

V krátkom oddiele dokumentu BREF „Záverečné poznámky a odporúčania pre prácu v budúcnosti“ sa uvádza deň, keď začal proces vypracúvania alebo prehodnocovania dokumentu BREF, a trvanie tohto procesu, ako aj kľúčové medzníky (napr. zasadnutia TPS, zverejnenie návrhu dokumentov).

Uvádzajú sa inštitúcie a organizácie zastúpené v TPS, ktoré aktívne prispeli k výmene informácií, a kľúčové zdroje informácií, z ktorých dokument BREF vychádza, so zdôraznením všetkých pozoruhodných správ alebo podaní, ktoré prispeli k dôveryhodnosti výsledkov.

Stupeň konsenzu dosiahnutý pri výmene informácií by sa mal uviesť predložením platných (12) protichodných názorov vyjadrených členmi TPS a stupňov ich podpory členmi TPS.

V tomto oddiele by sa mal uviesť odkaz na stanovisko fóra k navrhovanému obsahu dokumentu BREF a všetky otázky, ktoré bolo treba vyriešiť v priebehu postupu prijímania záverov o BAT.

Mali by sa identifikovať všetky kľúčové otvorené otázky alebo chýbajúce poznatky. Mali by sa zahrnúť odporúčania pre ďalší výskum alebo zhromažďovanie informácií so zreteľom na ďalšie prehodnotenie dokumentu.

2.3.10.    Odkazy

V oddiele BREF „Odkazy“ sa uvádza zoznam zdrojov informácií, ktoré úrad EU-BRITE použil pri vypracúvaní dokumentu, a najmä dokumentov poskytnutých členmi TPS pri výmene informácií. Tieto dokumenty by sa takisto mali sprístupniť členom TPS prostredníctvom BATIS (pozri oddiel 4.7.1), pokiaľ neobsahujú dôverné informácie (pozri oddiel 5.3) alebo ich ďalšia distribúcia nie je obmedzená z dôvodu autorských práv.

2.3.11.    Slovník pojmov a skratiek

V oddiele dokumentu BREF „Slovník pojmov a skratiek“ so štandardnou štruktúrou a úvodom sú zhrnuté a vymedzené špecifické technické pojmy, ako aj vymedzené všetky akronymy použité v dokumente.

2.3.12.    Prílohy

V závislosti od dôležitosti pre odvetvie a od dostupnosti informácií môže byť hlavná časť dokumentu BREF doplnená prílohami obsahujúcimi podporné informácie prevzaté z literatúry alebo prípadových štúdií.

BREF neobsahuje zhrnutia právnych predpisov.

3.   KAPITOLA 3: ZÁVERY O BAT

3.1.   Úvod

Ako sa uvádza v oddiele 1.1.1, „závery o BAT“ sú v článku 3 bode 12 revidovanej smernice o priemyselných emisiách vymedzené ako „dokument, ktorý obsahuje časti referenčného dokumentu o BAT, ktorými sa stanovujú závery o najlepších dostupných technikách a o nových technikách, ich opis, informácie na hodnotenie ich uplatniteľnosti, úrovne znečisťovania súvisiace s týmito technikami, úrovne environmentálnej výkonnosti súvisiace s týmito technikami, obsah systému environmentálneho manažérstva vrátane referenčných hodnôt, súvisiace monitorovanie, súvisiace úrovne spotreby a prípadne relevantné opatrenia na sanáciu lokality“.

Kapitola dokumentu BREF „Závery o najlepších dostupných technikách (BAT)“ musí byť preto vypracovaná tak, aby pokrývala všetky uvedené aspekty a aby bolo možné jej text priamo použiť na vypracovanie a prijatie rozhodnutia o záveroch o BAT v súlade s článkom 13 ods. 5 revidovanej smernice o priemyselných emisiách.

V záujme jasnosti musia byť činnosti, ktoré sú predmetom záverov o BAT, v dokumente jednoznačne vymedzené. Okrem toho by sa malo uviesť, že zoznam techník opísaných v záveroch o BAT nie je ani predpísaný ani vyčerpávajúci. Na zabezpečenie minimálne ekvivalentnej úrovne ochrany životného prostredia a zdravia ľudí možno použiť aj iné techniky. V prípade potreby sa môžu zahrnúť aj vymedzenia špecifické pre jednotlivé odvetvia.

Závery o BAT by mali pozostávať z viacerých individuálnych BAT alebo nových techník, pričom by sa malo uviesť, ktorá technika alebo kombinácia techník predstavujú BAT alebo novú techniku na dosiahnutie konkrétneho environmentálneho cieľa. Tieto techniky sú opísané v kapitole dokumentu BREF „Techniky, ktoré sa posudzujú pri určovaní BAT a nových techník“.

Každú jednotlivú BAT možno uvádzať so súvisiacimi úrovňami znečisťovania, súvisiacimi úrovňami environmentálnej výkonnosti alebo referenčnými hodnotami, alebo bez nich.

Ak sa to považuje za užitočné pre príslušné orgány a prevádzkovateľov, závery o BAT môžu obsahovať aj vyhlásenia, ktoré uvádzajú, kedy nie sú určité techniky najlepšími dostupnými technikami, a teda boli zámerne odstránené zo záverov o BAT z dôvodov ako slabá alebo nedôveryhodná environmentálna výkonnosť, nedostatočná dostupnosť, hospodárske vplyvy, technické alebo ekonomické hľadiská v súvislosti s rekonštrukciou, medzizložkové vplyvy alebo prevádzková spoľahlivosť.

Podľa článku 3 bodu 12 revidovanej smernice o priemyselných emisiách by sa závery o BAT mali zaoberať aj monitorovaním súvisiacim s BAT (frekvenciou a metódami monitorovania). V záveroch o BAT sa takisto spresňuje obsah systému environmentálneho manažérstva (pozri oddiel 3.4) a v prípade potreby aj príslušné opatrenia na sanáciu lokality.

V súlade s článkom 3 bodom 12 revidovanej smernice o priemyselných emisiách môžu závery o BAT obsahovať aj nové techniky, a to buď so súvisiacimi úrovňami znečisťovania, alebo bez nich, prípadne so súvisiacimi úrovňami environmentálnej výkonnosti, alebo bez nich. Ďalšie podrobnosti sa uvádzajú v oddiele 3.5.

V súlade s článkom 3 bodom 9a a článkom 27 revidovanej smernice o priemyselných emisiách sa v záveroch o BAT majú identifikovať BAT alebo nové techniky, ktoré umožňujú hĺbkovú priemyselnú transformáciu. Ďalšie podrobnosti sa uvádzajú v oddiele 3.6.

V záveroch o BAT by sa mali riešiť iné ako bežné prevádzkové podmienky (ako je nábeh a odstávka, úniky, chybná prevádzka, dočasné prerušenie a definitívne odstavenie prevádzok), ak sa považujú za dôležité z hľadiska ochrany životného prostredia alebo zdravia ľudí.

Závery o BAT sú zostavené takým spôsobom, aby bolo niekoľko jednotlivých BAT zoskupených podľa spoločných vlastností, napr. environmentálnych otázok, krokov výrobného procesu alebo konečných výrobkov, podľa toho, čo sa považuje za vhodné.

3.2.   Prvky obsiahnuté v jednotlivých BAT alebo nových technikách

3.2.1.    Všeobecne

Každá jednotlivá BAT alebo nová technika by sa mala predkladať s použitím štandardného formátu, ktorého štruktúra v podstate závisí od toho, či úroveň znečisťovania, environmentálna výkonnosť alebo referenčná hodnota súvisia alebo nesúvisia s BAT alebo novou technikou.

Každá jednotlivá BAT alebo nová technika by mala byť očíslovaná, aby sa uľahčilo uvádzanie odkazov, a mala by sa začínať uvedením sledovaných environmentálnych cieľov/prínosov (napr. zabránenie/zníženie prachových emisií, zabránenie/zníženie spotreby vody, zabránenie/zníženie tvorby odpadu) a pokračovať slovným spojením „BAT sa má používať“ alebo „nová technika sa má používať“ a technikou alebo kombináciou techník, ktorú možno použiť na dosiahnutie týchto cieľov.

Každá BAT alebo nová technika by mala obsahovať opis techník alebo kombinácie techník na splnenie uvedených environmentálnych cieľov/prínosov a mala by zahŕňať informácie na posúdenie jej uplatniteľnosti v príslušnom odvetví.

3.2.2.    Opis techník

Opis techník by mal byť stručný, no dostatočne informatívny na to, aby bol pre príslušné orgány a prevádzkovateľov užitočný. Treba sa vyhýbať nezadefinovaným akronymom a technickému žargónu. Stručné opisy techník zahrnuté v kapitole dokumentu BREF „Techniky, ktoré sa posudzujú pri určovaní BAT a nových techník“ (pozri oddiel 2.3.7) by mali poskytnúť základ pre opisy v záveroch o BAT.

V príslušných prípadoch by sa tento opis mal týkať aj aspektov uvedených vo vymedzení pojmu BAT (napr. údržby, návrhu, prevádzky, vyradenia z prevádzky).

3.2.3.    Informácie potrebné na posúdenie uplatniteľnosti techník

Pokiaľ nie je uvedené inak, techniky uvedené v záveroch o BAT sú všeobecne uplatniteľné na príslušnú činnosť. „Všeobecne uplatniteľné“ znamená, že tieto techniky sú vhodné na použitie za väčšiny podmienok a pre väčšinu zariadení v príslušnom priemyselnom odvetví, hoci môžu existovať konkrétne situácie alebo okolnosti, za ktorých by zavedenie týchto techník mohlo byť nerealizovateľné alebo nepraktické.

V prípade obmedzení uplatniteľnosti určitej techniky by sa tieto obmedzenia mali výslovne uviesť. Základom pre uvedenie záležitostí týkajúcich sa uplatniteľnosti v záveroch o BAT by mali byť informácie obsiahnuté v kapitole dokumentu BREF „Techniky, ktoré sa posudzujú pri určovaní BAT a nových techník“ (pozri oddiel 2.3.7, najmä informácie v častiach „Technické aspekty relevantné pre uplatniteľnosť“, „Hospodárske vplyvy“ a „Medzizložkové vplyvy“).

Informácie potrebné na posúdenie uplatniteľnosti techník by sa v príslušných prípadoch mali týkať najmä: „nových“ zariadení, prevádzok alebo procesov v porovnaní s „existujúcimi“ zariadeniami, prevádzkami alebo procesmi, veľkosti zariadenia alebo prevádzky, druhu používaného procesu, druhu používaného paliva alebo suroviny (s osobitným zreteľom na kritické suroviny), úrovní spotreby, faktora zaťaženia, počtu prevádzkových hodín, výnosov alebo produktivity, klimatických podmienok a priestorových požiadaviek. Nemali by sa spomínať žiadne medzizložkové vplyvy, pokiaľ z nich nevyplývajú obmedzenia uplatniteľnosti.

3.3.   Jednotlivé BAT so súvisiacimi úrovňami znečisťovania, súvisiacimi úrovňami environmentálnej výkonnosti alebo referenčnými hodnotami

3.3.1.    Všeobecne

Úroveň znečisťovania súvisiaca s BAT, úroveň environmentálnej výkonnosti súvisiaca s BAT alebo referenčná hodnota by sa mali uviesť vtedy, ak na to existuje spoľahlivý základ. Mala by sa uviesť na základe informácií, ktoré si vymieňa TPS, s ohľadom na kvantitu a kvalitu údajov špecifických pre jednotlivé zariadenia, prevádzky a procesy prijatých v priebehu výmeny informácií.

Úrovne environmentálnej výkonnosti súvisiace s BAT a referenčné hodnoty môžu zahŕňať:

—

úrovne efektívneho využívania zdrojov v oblasti materiálov, vody a energie,

—

úrovne opätovného využívania vody, úrovne opätovného využívania a zhodnocovania zvyškov alebo recyklácie odpadu,

—

úrovne vyprodukovaného odpadu a vypúšťaných odpadových vôd,

—

ostatné úrovne (napr. účinnosť odlučovania).

Tieto úrovne environmentálnej výkonnosti a referenčné hodnoty by mali byť uvedené spolu s príslušnými referenčnými podmienkami.

Úrovne znečisťovania/environmentálnej výkonnosti súvisiace s BAT a referenčné hodnoty by sa mali vyjadriť skôr ako škály hodnôt než ako jednotlivé hodnoty. Škála hodnôt môže odzrkadľovať rozdiely v rámci daného druhu procesu alebo zariadenia (napr. rozdiely v stupni/čistote a kvalite konečného výrobku, rozdiely v návrhu, rozdiely v používaných procesoch, konštrukcii, veľkosti a kapacite zariadenia), z ktorých vyplýva rôzna environmentálna výkonnosť dosiahnutá pri uplatňovaní BAT.

Vhodnejšie je používať skôr skutočnú škálu hodnôt než výraz typu „< X“, pretože ten poskytuje menej informácií.

EU-BRITE a TPS by mali posúdiť údaje zhromaždené v priebehu výmeny informácií (pozri kapitolu 5) s cieľom odvodiť najprísnejšiu aj najmenej prísnu koncovú hodnotu škály.

Na stanovenie úrovní environmentálnej výkonnosti súvisiacich s BAT možno použiť zaokrúhlené hodnoty s prihliadnutím na obmedzenia zberu údajov alebo technické otázky (napr. používanie rôznych metód monitorovania, neistota meraní, fluktuácia údajov za bežných prevádzkových podmienok).

3.3.2.    Jednotlivé BAT so súvisiacimi úrovňami znečisťovania

Jednotlivé BAT so súvisiacimi úrovňami znečisťovania (BAT-AEL) obsahujú numerickú škálu úrovní znečisťovania. Jednotky, referenčné podmienky (napr. úroveň kyslíka v spalinách, teplota, tlak) – ak sú uplatniteľné – a priemerné obdobie (napr. hodinový/denný/týždenný/mesačný/ročný priemer) musia byť jednoznačne vymedzené. V prípade potreby, a ak to umožňujú predložené údaje, môže byť škála BAT-AEL vyjadrená ako krátkodobý a dlhodobý priemer (pozri aj oddiel 5.4.8).

Na stanovenie najprísnejšej hranice škály BAT-AEL je potrebné vychádzať z výkonnosti zariadení, prevádzok alebo procesov, ktoré uplatňujú BAT a dosahujú najlepšiu celkovú environmentálnu výkonnosť za bežných prevádzkových podmienok, ako sa uvádza v rámci výmeny informácií (kapitola dokumentu BREF „Techniky, ktoré sa posudzujú pri určovaní BAT a nových techník“).

Najprísnejšia hranica škály BAT-AEL by mala byť presne vymedzená, pričom je potrebné venovať osobitnú pozornosť kvalite a spoľahlivosti podporných údajov. Mala by byť merateľná s dostatočnou presnosťou a v bežných prevádzkových podmienkach by mala byť v čo najväčšej miere konzistentne dosiahnuteľná pre reprezentatívnu vzorku porovnateľných zariadení, prevádzok alebo procesov, ktoré uplatňujú BAT.

Závery o BAT by mali v čo najväčšej miere obsahovať informácie o okolnostiach, za ktorých je možné dosiahnuť nižšie úrovne znečisťovania v rámci škály BAT-AEL pre kategórie zariadení s podobnými charakteristikami. Medzi okolnosti, ktoré treba zohľadniť, patria: povaha procesu, vlastnosti surovín, špecifikácie výrobkov, prevádzkové podmienky, použité techniky, prevádzkové obmedzenia, možné medzizložkové vplyvy.

Informácie o okolnostiach, za ktorých je možné dosiahnuť nižšie hodnoty v rámci škály BAT-AEL, majú za cieľ podporiť zavádzanie tejto škály hodnôt v povoleniach a všeobecne záväzných predpisoch. Nižšie úrovne, na ktoré sa za týchto okolností odkazuje, slúžia iba na informačné účely a nemenia škálu BAT-AEL.

Najmenej prísna hranica škály úrovní znečisťovania a škály úrovní environmentálnej výkonnosti súvisiacich s BAT sa odvodzuje posúdením škály výkonnosti súvisiacej s uplatňovaním BAT (13) za bežných prevádzkových podmienok.

Jednotku BAT-AEL možno vyjadriť jedným alebo viacerými spôsobmi v závislosti od informácií, ktoré sú dostupné, vrátane uvedených spôsobov:

—

ako koncentrácie (hmotnosť uvoľnených znečisťujúcich látok na objem). Toto je zvyčajne najbežnejší spôsob vyjadrovania úrovní znečisťovania, ale pre ich porovnanie sú zásadne dôležité referenčné podmienky a obdobia, za ktoré sa vypočítava priemer,

—

ako špecifické zaťaženia (hmotnosť uvoľnených znečisťujúcich látok na hmotnosť vyrobeného výrobku alebo hmotnosť použitej suroviny). V určitých prípadoch sú špecifické zaťaženia lepším ukazovateľom výsledkov ako koncentrácie, napr. ak sú koncentrácie znečisťujúcich látok zvýšené v dôsledku opatrení na zníženie objemov znečisťujúcich látok a na zachovanie energie, napr. uzatvorené vodné okruhy. Aj v tomto prípade sú pre porovnanie zásadne dôležité obdobia, za ktoré sa vypočítava priemer.

Pokiaľ nie je uvedené inak, BAT-AEL pre emisie do vody sa vzťahujú na priame aj nepriame vypúšťanie.

3.3.3.    Jednotlivé BAT so súvisiacimi úrovňami environmentálnej výkonnosti alebo s referenčnými hodnotami

BAT-AEPL a referenčné hodnoty môžu byť vyjadrené jedným alebo viacerými spôsobmi, v závislosti od dostupných informácií. Napríklad pokiaľ ide o úroveň spotreby (napr. surovín, energie, vody) a vznik odpadu, môžu byť BAT-AEPL a referenčné hodnoty vyjadrené napríklad na hmotnosť vyrobeného produktu alebo na hmotnosť suroviny (napr. v kg/t, MJ/t, m3/t).

Najmä v prípade BAT-AEPL a referenčných hodnôt by sa mali na úvodnom zasadnutí dohodnúť a čo najpresnejšie vymedziť hranice procesov a parametre ovplyvňujúce výkonnosť s cieľom maximalizovať porovnateľnosť medzi procesmi s podobnými charakteristikami.

Príklad jednotlivej BAT, ktorý obsahuje úrovne environmentálnej výkonnosti súvisiace s BAT, sa nachádza ďalej.

BAT YY. S cieľom zvýšiť celkovú energetickú efektívnosť je najlepšou dostupnou technikou použiť jednu techniku alebo kombináciu techník uvedených v tejto tabuľke.

 

Technika

Opis

Uplatniteľnosť

a

aa

[opis aa]

Všeobecne uplatniteľná technika.

b

bb

[opis bb]

Všeobecne uplatniteľná technika.

c

cc

[opis cc]

Platí iba pre nové zariadenia, prevádzky alebo procesy a pre rozsiahle modernizácie zariadení, prevádzok alebo procesov.


Tabuľka YY: Úrovne environmentálnej výkonnosti súvisiace s BAT (BAT-AEPL) týkajúce sa špecifickej čistej spotreby energie

Proces

BAT-AEPL

(ročný priemer)

Jednotka

Proces 1

X – Y

kWh/t vyrobeného výrobku

Proces 2

W – Z

3.4.   Systém environmentálneho manažérstva (EMS)

Prevádzkovatelia zariadení sú povinní zaviesť a vykonávať systém environmentálneho manažérstva (EMS) v súlade s revidovanou smernicou o priemyselných emisiách a príslušnými závermi o BAT. EMS umožňuje riešiť environmentálne otázky systematickým a preukázateľným spôsobom s cieľom neustáleho zlepšovania environmentálnej výkonnosti a bezpečnosti zariadenia. Medzi tieto zlepšenia môže patriť predchádzanie vzniku odpadu, optimalizácia využívania zdrojov a opätovné využívanie vody, ako aj predchádzanie rizikám spojeným s používaním nebezpečných látok alebo znižovanie týchto rizík.

V súlade s článkom 3 bodom 12 revidovanej smernice o priemyselných emisiách sa v záveroch o BAT opisuje obsah EMS vrátane referenčných hodnôt. EMS, ktorý má prevádzkovateľ zaviesť a vykonávať, má obsahovať minimálne prvky uvedené v článku 14a ods. 2 revidovanej smernice o priemyselných emisiách a musí byť v súlade s príslušnými závermi o BAT, v ktorých sa stanovujú aspekty, na ktoré sa má EMS vzťahovať. EMS obsahuje najmä ukazovatele, ktoré zohľadňujú referenčné hodnoty stanovené v záveroch o BAT (pozri oddiel 3.3.3).

S cieľom podporiť prípravu a vykonávanie EMS sa v záveroch o BAT môžu určiť aspekty, na ktoré sa má EMS vzťahovať a ktoré sú špecifické pre príslušné odvetvie.

Ako sa uvádza v článku 14a ods. 3 revidovanej smernice o priemyselných emisiách, úroveň podrobnosti EMS by mala byť v súlade s povahou, veľkosťou a zložitosťou príslušných zariadení a rozsahom ich prípadných environmentálnych vplyvov.

V rámci výmeny informácií musia EU-BRITE a TPS zhromažďovať a vyhodnocovať údaje a informácie potrebné na stanovenie referenčných hodnôt v záveroch o BAT (pozri oddiel 3.3.3) a ďalších aspektov relevantných pre dané odvetvie.

3.5.   Nové techniky

Vo všeobecnosti platí, že to, čo je opísané v oddieloch 3.2 a 3.3 v súvislosti s jednotlivými BAT, sa vzťahuje aj na nové techniky, s výnimkou referenčných hodnôt, keďže tie sa týkajú iba BAT (článok 3 bod 13b revidovanej smernice o priemyselných emisiách).

Rozdiel medzi novými technikami a BAT spočíva v stupni ich rozvoja, keďže nové techniky ešte nie sú komerčne rozvinuté (pozri oddiel 2.3.7.1).

Je nevyhnutné, aby sa nové techniky v záveroch o BAT jasne označili ako také.

3.5.1.    Úrovne znečisťovania súvisiace s novými technikami (ET-AEL) alebo úrovne environmentálnej výkonnosti súvisiace s novými technikami (ET-AEPL)

Pojmy „nové techniky“, „súvisiace úrovne znečisťovania“ a „súvisiace úrovne environmentálnej výkonnosti“ sú vysvetlené v oddiele 1.1.1. Úrovne znečisťovania súvisiace s novými technikami (ET-AEL) alebo úrovne environmentálnej výkonnosti súvisiace s novými technikami (ET-AEPL) sa vo všeobecnosti vymedzujú pomocou podobného prístupu, aký sa používa v prípade BAT-AEL a BAT-AEPL (pozri oddiel 3.3), pričom zásadným rozdielom je obmedzenejšia dostupnosť údajov.

Podľa vymedzenia nie sú nové techniky komerčne rozvinuté, čo nevyhnutne výrazne obmedzuje dostupnosť údajov potrebných na určenie úrovní znečisťovania alebo úrovní environmentálnej výkonnosti. TPS musí posúdiť, či sú údaje dostatočne spoľahlivé, aj keby bolo k dispozícii len niekoľko údajov z demonštrácie prototypu v príslušnom prostredí (aspoň TRL 6 – 7). TPS by mala spoľahlivé ET-AEL a ET-AEPL odvodiť na základe zhromaždených údajov a informácií, prípadne s využitím odborného posudku.

Ak sú k dispozícii informácie z Inovačného centra pre priemyselnú transformáciu a emisie (pozri oddiel 4.4) o environmentálnej výkonnosti danej techniky, je potrebné ich zohľadniť.

3.6.   Hĺbková priemyselná transformácia

„Hĺbková priemyselná transformácia“ je v článku 3 bode 9a revidovanej smernice o priemyselných emisiách vymedzená ako „zavedenie nových techník alebo najlepších dostupných techník priemyselnými subjektmi, pri ktorých dochádza k významnej zmene riešenia alebo technológie celého zariadenia alebo jeho časti, alebo výmene existujúceho zariadenia za nové zariadenie, ktoré umožní mimoriadne významné zníženie emisií skleníkových plynov v súlade s cieľom klimatickej neutrality a optimalizuje súvisiace environmentálne prínosy, a to aspoň na úrovne, ktoré možno dosiahnuť technikami identifikovanými v uplatniteľných záveroch o BAT s ohľadom na medzizložkové vplyvy“.

Je preto nevyhnutné, aby závery o BAT obsahovali osobitný oddiel, v ktorom sa identifikujú tie BAT a nové techniky, ktoré môžu umožniť dosiahnutie hĺbkovej priemyselnej transformácie, ako aj okolnosti, za ktorých môže byť takáto transformácia možná.

4.   KAPITOLA 4: VÝMENA INFORMÁCIÍ

4.1.   Úvod

Jednotlivé kroky procesu výmeny informácií a prijímania záverov o BAT stanovené v článku 13 revidovanej smernice o priemyselných emisiách sú opísané v oddiele 1.2.5.

Tento proces výmeny informácií sa často označuje ako „sevillský proces“.

Úlohy hlavných účastníkov zapojených do tohto procesu sú opísané v oddieloch 4.2 a 4.3.

Dôležité míľniky procesu výmeny informácií, nástroje výmeny informácií a otázky bezpečnosti osobných údajov sú opísané v oddieloch 4.6, 4.7 a 4.8.

4.2.   Úloha technických pracovných skupín (TPS)

4.2.1.    Zriadenie TPS

Na vypracovanie alebo prehodnotenie dokumentu BREF Komisia zriadi (alebo opätovne aktivuje) TPS. Každá TPS sa skladá z technických expertov zastupujúcich členské štáty, príslušné odvetvia, mimovládne organizácie (MVO) presadzujúce ochranu zdravia ľudí alebo životného prostredia, z expertov z Európskej chemickej agentúry a z expertov z Komisie.

Členovia TPS sú menovaní s cieľom zúčastniť sa výmeny informácií predovšetkým na základe ich technickej, ekonomickej, environmentálnej alebo právnej expertízy (najmä na povoľovanie alebo inšpekciu priemyselných zariadení), ako aj ich schopnosti vniesť do procesu výmeny informácií perspektívu konečného používateľa dokumentu BREF.

Expertov pre každú TPS menujú zástupcovia vo fóre. Na tento účel členovia fóra zasielajú úradu EU-BRITE mená a kontaktné údaje svojich kandidátov do TPS.

S cieľom zefektívniť účasť priemyselných odvetví a MVO presadzujúcich ochranu zdravia ľudí alebo životného prostredia v TPS, môžu ich vymenovanie koordinovať príslušné európske združenia.

Na zasadnutiach TPS musí delegácie členských štátov viesť zamestnanec verejnej správy alebo štátny zamestnanec, ktorý je prítomný počas celého trvania zasadnutia.

4.2.2.    Zodpovednosti a úlohy TPS

TPS je hlavným zdrojom informácií pre vypracovanie a prehodnotenie dokumentu BREF. Preto je zásadne dôležité, aby boli členovia TPS pri výmene informácií aktívni. Vstupom do TPS sa členovia zaväzujú aktívne zbierať a poskytovať informácie do termínov, na ktorých sa TPS dohodne alebo ktoré navrhne EU-BRITE, a zároveň rešpektovať pravidlá hospodárskej súťaže.

Členovia TPS sú zodpovední za spätné informovanie zástupcu fóra, ktorý ich nominoval, najmä ak vzniknú problémy s výmenou informácií.

Hlavné úlohy člena TPS sú:

1.

spoznať a pochopiť usmernenie uvedené v tomto dokumente;

2.

identifikovať a zostaviť zoznam nových/aktualizovaných kľúčových údajov a otázok dôležitých pre vyvodenie alebo aktualizáciu záverov o BAT pre dané odvetvie;

3.

aktívne zbierať cielené technické a hospodárske informácie dôležité na vypracovanie/prehodnotenie dokumentu BREF, najmä vrátane nových/aktualizovaných údajov o úrovni znečisťovania a environmentálnej výkonnosti v zariadeniach, na ktoré sa vzťahuje BREF (za odvetvie/členský štát, ktoré/ktorý členovia TPS zastupujú), v súlade s procesom, na ktorom sa TPS dohodne na základe všeobecného usmernenia úradu EU-BRITE v súlade so zásadami uvedenými v kapitole 5 tohto dokumentu, okrem iného aj v záujme riešenia otázok, ako sú dôverné obchodné informácie, citlivé informácie podľa práva hospodárskej súťaže, konflikt záujmov a iné súvisiace záležitosti;

4.

kontrolovať kvalitu zhromaždených údajov a informácií pred ich predložením úradu EU-BRITE, najmä úplnosť a konzistentnosť údajov obsiahnutých vo vyplnených šablónach/dotazníkoch použitých na zber informácií špecifických pre jednotlivé zariadenia, prevádzky a procesy (pozri oddiely 5.4 a 5.5);

5.

podeliť sa o zhromaždené údaje s ďalšími členmi TPS a s úradom EU-BRITE odosielaním informácií priamo do BATIS (pozri oddiel 4.7.1), s možným vyňatím dôverných obchodných informácií alebo citlivých informácií podľa práva hospodárskej súťaže;

6.

v stanovených lehotách odpovedať na žiadosť úradu EU-BRITE o dodatočné informácie alebo vysvetlenia (pozri oddiel 1.2.5);

7.

v rámci stanovených lehôt predkladať pripomienky k návrhu dokumentov BREF a iných dokumentov, ktoré vypracuje EU-BRITE;

8.

aktívne sa zúčastňovať na zasadnutiach TPS;

9.

deliť sa o skúsenosti s úradom EU-BRITE a ďalšími členmi TPS (napr. počas návštev na mieste);

10.

identifikovať a vytvárať kontakty/siete s nečlenmi TPS (napr. so skupinami expertov, s príslušnými orgánmi, prevádzkovateľmi alebo so skupinami prevádzkovateľov, s vnútroštátnymi skupinami, poskytovateľmi techník) s cieľom získať viac skúseností, o ktoré sa môžu podeliť s ostatnými členmi TPS a úradom EU-BRITE; na tento účel môžu členovia TPS zriaďovať a koordinovať „tieňové skupiny“, t. j. skupiny expertov, ktorých úlohou je podporovať členov TPS pri zhromažďovaní informácií a príprave príspevkov na vypracovanie alebo prehodnotenie dokumentov BREF;

11.

viesť alebo spoluviesť konkrétne úlohy alebo podskupiny (pozri oddiel 4.2.3) a podávať správy TPS.

Možno očakávať, že väčšina práce členov TPS bude prebiehať mimo zasadnutí TPS a bude pozostávať z predkladania informácií a hodnotenia predbežných návrhov textov. Úspešné vypracovanie dokumentu BREF si vyžaduje, aby najmä TPS podrobne reagovala na podstatné návrhy dokumentov v rámci obmedzenej lehoty. Hoci sa v priebehu celej práce vyžaduje široký konsenzus TPS, nie je to základná požiadavka a úlohou úradu EU-BRITE je odzrkadliť dôležité dostupné informácie v dokumente BREF pri zohľadnení diskusií v rámci TPS.

4.2.3.    Podskupiny TPS

Na riešenie konkrétnych otázok v rámci celého objemu práce môže TPS zriadiť podskupiny na vykonávanie špecifických úloh, ako je zber, analýza, štruktúrovanie a prediskutovanie informácií a údajov, prediskutovanie pripomienok k predbežným návrhom textov alebo príprava a vypracovanie šablón či dokumentov. Fungovanie týchto podskupín transparentným spôsobom riadi EU-BRITE, ktorý zabezpečuje vypracovanie jasného mandátu podskupín a umožňuje všetkým členom TPS prístup k podskupinám a umožňuje im sledovať a pochopiť činnosti podskupín a ich výsledky (napr. programy a zápisnice zo zasadnutí a správy sa včas odosielajú do BATIS).

Zasadnutia podskupín TPS sa môžu konať v hybridnom formáte (osobne a online) alebo online. Diskusie a práca v podskupinách nesmú nahradiť zasadnutia TPS.

4.2.4.    Úloha Európskej chemickej agentúry

Európska chemická agentúra (ECHA) zohráva formálnu úlohu v činnosti TPS, pričom podporuje proces výmeny informácií počas prípravnej fázy a v nasledujúcich krokoch, a to okrem iného prostredníctvom:

1.

identifikácie chemikálií používaných v rôznych odvetviach alebo procesoch, napr. poskytnutím príslušných zoznamov z databázy ECHA (t. j. údajov podľa nariadení REACH (14), CLP (15) a BPR (16)), najmä v prípravnej fáze procesu vypracúvania alebo prehodnocovania dokumentov BREF, a stanovenia priorít týchto chemických látok na základe profilov nebezpečnosti/rizika (v súvislosti so životným prostredím a zdravím ľudí) a ďalších aspektov (napr. objemu/spôsobov použitia/úrovne znečisťovania) podľa potreby;

2.

poskytovania podnetov týkajúcich sa techník špecifických pre jednotlivé odvetvia a postupov v oblasti nakladania s chemikáliami a ich používania, ak je to relevantné, vrátane informácií o regulačnom štatúte chemikálií (napr. harmonizovaná klasifikácia, obmedzenia);

3.

poskytovania odborných znalostí a informácií o chemikáliách vrátane bezpečnejších alternatív (ak sú k dispozícii), v jednotlivých kapitolách dokumentu BREF.

4.2.5.    Úloha Európskej environmentálnej agentúry

V odôvodnení 21 smernice (EÚ) 2024/1785 sa vysvetľuje, že Komisia by mala zabezpečiť, aby sa Európska environmentálna agentúra (EEA) zúčastňovala na výmene informácií, ak by odborné znalosti EEA boli prospešné pri výmene informácií.

Účasť EEA je obzvlášť prospešná pri vypracúvaní alebo prehodnocovaní dokumentu BREF, keďže môže poskytnúť informácie o emisiách, objemoch výroby alebo iných ukazovateľoch environmentálnej výkonnosti (napr. o spotrebe vody, energie, surovín) súvisiacich s odvetviami, na ktoré sa dokument BREF vzťahuje a ktoré sa nahlasujú do portálu priemyselných emisií. Tieto informácie by mali slúžiť ako podklad pre diskusie na úvodnom zasadnutí, ako aj pre ďalšie diskusie v priebehu procesu prehodnocovania alebo vypracúvania dokumentu BREF, keďže nové informácie sa nahlasujú do portálu priemyselných emisií. Okrem odborných znalostí v oblasti údajov o priemyselných emisiách môže EEA prispievať k výmene informácií aj svojimi širšími vedomosťami.

4.2.6.    Návštevy na mieste

Návštevy na mieste môžu byť užitočné pre zber a potvrdzovanie informácií na vypracúvanie a prehodnocovanie dokumentov BREF. Návštevy na mieste môžu navrhnúť členovia TPS úradu EU-BRITE a ďalším členom TPS. Informácie o návštevách na mieste sa oznamujú celej TPS s dostatočným časovým predstihom, aby sa ich mohli zúčastniť zástupcovia miestnych príslušných orgánov a členovia TPS, ktorí sa o ne zaujímajú, v možnom rozsahu a za predpokladu, že nepredstavujú žiadny konflikt záujmov. Stručné správy o týchto návštevách na mieste vypracúva EU-BRITE a sprístupnia sa celej TPS cez BATIS (pozri oddiel 4.7.1).

4.2.7.    Zapojenie poskytovateľov techník (napr. dodávateľov zariadení) do výmeny informácií

„Poskytovatelia techník“ (napr. dodávatelia zariadení), ktorí môžu poskytnúť cenné technické a ekonomické údaje a informácie na vypracúvanie a prehodnocovanie dokumentov BREF, by mali byť vyzvaní, aby sa aktívne zúčastnili výmeny informácií buď priamo ako členovia TPS, alebo nepriamo ako experti poskytujúci informácie úradu EU-BRITE alebo ďalším členom TPS.

Pojem „poskytovatelia techník“ by sa mal chápať v pomerne širokom zmysle s cieľom rozšíriť hranice poznatkov v rámci výmeny informácií. Hlavným kritériom na ich zapojenie do procesu výmeny informácií je, že by mali mať príslušné technické a ekonomické znalosti/informácie, ktoré môžu byť prínosom pre výmenu informácií o BAT, nových technikách a súvisiacich úrovniach znečisťovania/environmentálnej výkonnosti, referenčných hodnotách a monitorovaní. Môžu to byť napríklad experti so špecializáciou na danú BAT alebo novú techniku. „Poskytovatelia techník“ by v podstate nemali zahŕňať komerčných sprostredkovateľov (veľkoobchodníkov), ktorí predávajú zariadenia alebo služby prevádzkovateľom/majiteľom zariadení za zisk bez toho, aby nevyhnutne mali potrebné technické znalosti o danej technike a poznatky o jej prevádzkovej výkonnosti.

Technické a ekonomické znalosti/informácie, ktoré majú „poskytovatelia techník“, sa môžu uplatňovať na širokú škálu činností, ako je koncipovanie, navrhovanie, vydávanie licencií, výroba/výstavba, dodávka, prevádzka, údržba, monitorovanie a vyradenie zariadenia/prevádzky alebo ich časti (napr. proces, systém, komponent) z prevádzky. Informácie by sa mali poskytovať neutrálnym spôsobom a nemali by propagovať konkrétne komerčné výrobky ani ochranné známky.

Zástupca spoločnosti „poskytovateľa techník“ nominovaný do TPS by mal de facto vystupovať ako zástupca „poskytovateľov techník“ vo všeobecnosti alebo pre konkrétne odvetvie (nielen ako zástupca spoločnosti, ktorej je zamestnancom) s cieľom zabezpečiť vhodné zastúpenie odvetvia.

Preto sa v každom možnom prípade odporúča zapojiť zástupcov združení poskytovateľov techník, prostredníctvom ktorých môžu informácie poskytovať jednotlivé spoločnosti.

4.3.   Úloha úradu EU-BRITE

Úlohou úradu EU-BRITE je koordinovať výmenu informácií a zabezpečiť, aby sa informácie zhromažďovali a spracúvali podľa usmernenia v tomto dokumente s cieľom vypracovať alebo prehodnotiť dokumenty BREF.

Pri každom dokumente BREF vedú prácu TPS zriadenej na tento účel vedeckí pracovníci úradu EU-BRITE.

EU-BRITE riadi prácu na určovaní BAT vymedzenej v revidovanej smernici o priemyselných emisiách, pričom sa riadi zásadami technickej expertízy, transparentnosti a neutrality. Jeho práca zahŕňa nezávislé overovanie a analýzu informácií zhromaždených s cieľom vyvodiť závery o BAT.

Ak členovia TPS poskytnú neúplné alebo nedostatočné informácie, EU-BRITE o tom informuje TPS a požiada o doplnenie. Dodatočne sa EU-BRITE pokúsi doplniť chýbajúce informácie aktívnym vyhľadávaním chýbajúcich alebo neúplných údajov (napr. v priebehu návštev na mieste – pozri oddiel 4.2.6 – alebo kontaktovaním osôb/inštitúcií, ktoré nie sú priamo zastúpené v TPS). Okrem toho môže EU-BRITE zorganizovať telekonferencie alebo videokonferencie, alebo online zasadnutia/workshopy expertov, ak je potrebné prerokovať určité otázky týkajúce sa vypracovania alebo prehodnotenia dokumentu BREF, najmä v prípade kontroverzných, nových alebo zložitých otázok.

Pri plnení tejto úlohy vykonáva EU-BRITE najmä tieto úlohy:

1.

aktívne sa zúčastňuje na zbere informácií a navrhovaní dokumentov BREF a podporuje tieto činnosti;

2.

kontroluje/overuje predkladané údaje/informácie a podľa potreby žiada poskytovateľa údajov/informácií o ich doplnenie/objasnenie;

3.

vedie odborné diskusie na zasadnutiach TPS, zasadnutiach podskupín a workshopoch zameraných na vyhodnocovanie údajov a predsedá týmto zasadnutiam (pozri aj oddiely 4.6.1 a 4.2.3);

4.

zabezpečuje celkové riadenie nástroja spolupráce BATIS (pozri oddiel 4.7.1) s cieľom zabezpečiť transparentnosť výmeny informácií;

5.

predkladá konečné návrhy dokumentov BREF na zasadnutiach fóra (pozri oddiel 1.3).

Ostatné úlohy, ktoré vykonáva EU-BRITE, sú uvedené v iných častiach tohto dokumentu, najmä v oddiele 4.5.

Očakáva sa, že pracovníci úradu EU-BRITE, ktorí vedú výmenu informácií o konkrétnom dokumente BREF, majú veľmi dobré znalosti technológie procesu, otázok životného prostredia, právnych predpisov o danom priemyselnom sektore, procesov povoľovania v oblasti životného prostredia, politiky Únie v oblasti životného prostredia, a najmä poznajú a chápu príslušné odvetvie priemyslu.

Potrebnými kľúčovými zručnosťami sú technické znalosti, organizačné zručnosti, komunikačné zručnosti, formulačné zručnosti, neutralita, čestnosť a schopnosť pracovať a písať technické dokumenty v angličtine.

4.4.   Úloha inovačného centra pre priemyselnú transformáciu a emisie

V súlade s článkom 27a ods. 2 revidovanej smernice o priemyselných emisiách Inovačné centrum pre priemyselnú transformáciu a emisie (ďalej len „centrum“) zhromažďuje a analyzuje informácie o inovačných technikách, ktoré prispievajú okrem iného k minimalizácii znečistenia, dekarbonizácii, efektívnemu využívaniu zdrojov a obehovému hospodárstvu prostredníctvom menšieho množstva alebo bezpečnejších chemikálií. Tieto informácie sa týkajú environmentálnej výkonnosti techník, ich stupňa vývoja a ďalších relevantných informácií, napríklad hospodárskych údajov, možných obmedzení uplatniteľnosti či medzizložkových hľadísk. Inovačné techniky zahŕňajú tie, ktoré sú už komerčne rozvinuté, ako aj tie, ktoré sa ešte nachádzajú vo fáze vývoja. Patria sem aj nové techniky, ktoré umožňujú hĺbkovú priemyselnú transformáciu.

Na tento účel bolo zriadené centrum, ktoré zodpovedá za prevádzku globálnej a verejne prístupnej informačnej platformy umožňujúcej zhromažďovanie nepretržitého toku informácií o inovačných technikách (17). Táto platforma takisto umožňuje zmapovať demonštračné a priekopnícke zariadenia, prevádzky alebo procesy.

Centrum priamo spolupracuje so všetkými kľúčovými zainteresovanými stranami uvedenými v článku 27a ods. 3 revidovanej smernice o priemyselných emisiách, aby podnietilo predkladanie informácií buď priamo v písomnej forme, alebo prostredníctvom informačnej platformy. Tieto zainteresované strany pomáhajú centru pri zbere údajov o inovačných technikách a patria k nim poskytovatelia techník, výskumné a technologické organizácie, priemyselné združenia, výskumné ústavy a zástupcovia členských štátov.

Úlohou centra je zhromažďovať všetky získané informácie, analyzovať ich a zverejňovať zistenia v pravidelných správach, ktoré by malo využívať napríklad fórum zriadené podľa článku 13 na vypracovanie stanoviska k pracovnému programu výmeny informácií v rámci procesu BREF.

Zistenia centra využíva TPS ako usmernenie pri posudzovaní inovačných techník, ktoré sa majú zohľadniť v rámci dokumentu BREF, a to na účely určenia BAT alebo nových techník a prípadných súvisiacich úrovní alebo referenčných hodnôt v dokumente BREF a v záveroch o BAT. V tomto posúdení sa zohľadňuje ich stupeň vývoja, prínosy pre životné prostredie a nákladová efektívnosť. V prípade vybraných inovačných techník sa má počas vypracúvania alebo prehodnocovania dokumentu BREF uskutočniť zber údajov s využitím príslušných priemyselných zariadení, vrátane priekopníckych zariadení. Informácie, ktoré má centrum k dispozícii v súvislosti s inými odvetviami spojenými s inovačnými technikami, môžu byť pre aktívnu TPS takisto užitočné.

V súlade s článkom 27a ods. 4 revidovanej smernice o priemyselných emisiách budú podrobné pracovné podmienky týkajúce sa centra stanovené vo vykonávacom akte Komisie.

4.5.   Prípravné činnosti pre výmenu informácií

4.5.1.    Počiatočná prípravná fáza

Počiatočná prípravná fáza sa začína vypracovaním pracovného programu BREF a končí sa aktiváciou alebo opätovnou aktiváciou TPS (pozri oddiel 4.5.2).

Hneď po vymedzení pracovného programu BREF budú členovia fóra zriadeného podľa článku 13 (pozri oddiel 1.3) vyzvaní, aby ešte pred začatím výmeny informácií poskytli informácie užitočné na vypracovanie/prehodnotenie všetkých dokumentov BREF zahrnutých v pracovnom programe. Členovia fóra budú tieto informácie zverejňovať v príslušných zložkách BATIS (pozri oddiel 4.7.1).

Tieto informácie môžu zahŕňať:

i)

rozsah pôsobnosti;

ii)

vykonávané procesy;

iii)

uplatňované techniky;

iv)

kľúčové environmentálne otázky (pozri oddiel 4.6.1.2.1);

v)

získané skúsenosti z vykonávania existujúcich záverov o BAT (ak je to relevantné);

vi)

informácie o emisiách, ktoré sú zverejnené podľa článku 24 ods. 3 písm. b) revidovanej smernice o priemyselných emisiách;

vii)

informácie z portálu priemyselných emisií a

viii)

akékoľvek otázky týkajúce sa príslušných odvetví.

Tým sa nevylučuje poskytnutie týchto informácií v systéme BATIS alebo centru (pozri oddiel 4.4) kedykoľvek inokedy nezávisle od prehodnocovania dokumentu BREF.

Tieto informácie pomôžu úradu EU-BRITE pri aktivácii alebo opätovnej aktivácii TPS a pri výzve na poskytnutie počiatočných podnetov. Tým sa optimalizuje prípravná fáza a skráti sa jej trvanie (pozri oddiel 4.5.2).

4.5.2.    Prípravná fáza

Pri vypracúvaní alebo prehodnocovaní dokumentu BREF, v čase aktivácie alebo opätovnej aktivácie TPS, budú členovia fóra požiadaní, aby vymenovali zástupcu (zástupcov) svojej TPS. Spolu s listom o aktivácii/opätovnej aktivácii alebo po jeho odoslaní pošle EU-BRITE žiadosť o „počiatočné podnety“ alebo „žiadosť o prípravnú fázu“ (napr. prieskum). Tieto informácie budú použité na organizáciu a štruktúrovanie diskusií na úvodnom zasadnutí (pozri oddiel 4.6.1.2).

„Výzva na predloženie počiatočných podnetov“ alebo „žiadosť o prípravnú fázu“ obsahuje návrhy a žiadosti o informácie týkajúce sa tém, o ktorých sa má diskutovať na úvodnom zasadnutí. Medzi tieto témy zvyčajne patria:

—

rozsah dokumentu BREF,

—

kľúčové environmentálne otázky pre príslušné priemyselné odvetvie (napr. pokiaľ ide o emisie do ovzdušia, vody a pôdy, využívanie vody a spotrebu energie, vznik odpadu, obehové hospodárstvo, dekarbonizáciu, používanie chemikálií), pozri oddiel 4.6.1.2.1, pri prehodnocovaní existujúceho dokumentu BREF by toto prehodnocovanie malo zahŕňať aspoň kľúčové environmentálne otázky, ktoré už boli identifikované v existujúcom dokumente BREF,

—

druh a formát údajov špecifických pre jednotlivé prevádzky alebo zariadenia, ktoré by sa mali zbierať,

—

postup zberu údajov a informácií,

—

štruktúra dokumentu BREF.

Pri prehodnocovaní dokumentu BREF sa žiadosť môže opierať aj o informácie uvedené v kapitole „Záverečné poznámky a odporúčania pre prácu v budúcnosti“, ktorá je súčasťou existujúceho dokumentu BREF.

Vo všeobecnosti by mal úrad EU-BRITE vypracovať jasné návrhy s príslušným odôvodnením v súvislosti s uvedenými témami. Ak existujú pochybnosti v súvislosti s niektorými otázkami, je potrebné položiť jasné otázky (žiadosti) s cieľom objasniť návrhy.

Okrem toho by „výzva na predloženie počiatočných podnetov“ alebo „žiadosť o prípravnú fázu“ mohla obsahovať žiadosti o poskytnutie informácií o týchto prvkoch:

—

všeobecné informácie o dotknutom odvetví, napr. počet a veľkosť príslušných zariadení,

—

prehľad hlavných/typických procesov používaných v tomto odvetví,

—

prehľad techník používaných na dosiahnutie vysokej úrovne ochrany zdravia ľudí a životného prostredia ako celku, takéto techniky by mohli byť zamerané na prevenciu a znižovanie emisií, na predchádzanie vzniku odpadu, na zefektívnenie využívania zdrojov a na podporu obehového hospodárstva a dekarbonizácie,

—

existujúce techniky a nové techniky, ktoré sa posudzujú pri určovaní BAT, ako aj nové techniky a procesy, ktorých vykonávanie by danému odvetviu prinieslo environmentálny alebo ekonomický prospech,

—

zdokonalenie existujúcich techník a procesov z hľadiska ochrany zdravia ľudí a životného prostredia alebo z hľadiska hospodárskych aspektov, ako je napríklad používanie bezpečnejších chemikálií, môžu sa uviesť aj informácie o zastaraných technikách.

4.6.   Medzníky vo výmene informácií

4.6.1.    Zasadnutie TPS

4.6.1.1.   Všeobecne

Zasadnutia TPS organizuje a predsedá im EU-BRITE a konajú sa prednostne v hybridnom formáte (osobne a online). Pracovným jazykom používaným na týchto zasadnutiach je angličtina. Úvodné a záverečné zasadnutia vychádzajú z podkladového dokumentu, ktorý vypracuje EU-BRITE a v ktorom sú stanovené otázky navrhnuté na prerokovanie a zaslané všetkým členom TPS pred zasadnutím (pozri oddiely 1.2.5, 4.6.1.2 a 4.6.1.4).

4.6.1.2.   Úvodné zasadnutie

Podkladový dokument by mal slúžiť ako základ pre organizáciu a štruktúrovanie diskusií na úvodnom zasadnutí. Mali by sa v ňom zohľadňovať informácie zhromaždené v počiatočnej prípravnej fáze (pozri oddiel 4.5.1) a v prípravnej fáze (pozri oddiel 4.5.2) a mal by sa zaslať TPS najmenej štyri týždne pred zasadnutím.

Úvodné zasadnutie by sa malo zaoberať najmä ďalej uvedenými otázkami a malo by sa na ňom dospieť k záverom, pokiaľ ide o tieto otázky.

1.

Rozsah a štruktúra dokumentu BREF.

2.

Kľúčové environmentálne otázky príslušného odvetvia (pozri oddiel 4.6.1.2.1).

3.

Charakter a rozsah informácií, ktoré treba zhromaždiť v priebehu vypracúvania alebo prehodnocovania dokumentu BREF.

4.

Postup TPS, ak treba v dokumente BREF identifikovať a vyjasniť:

i)

čo sa považuje za „bežné“ a „iné ako bežné“ prevádzkové podmienky činností v rámci rozsahu pôsobnosti dokumentu BREF;

ii)

aké opatrenia sa prijímajú na zamedzenie alebo (ak zamedzenie nie je praktické) na zníženie znečistenia za iných ako bežných prevádzkových podmienok (ako sú nábeh alebo odstávka prevádzok, chybná prevádzka, dočasné prerušenia prevádzky a definitívne odstavenie prevádzok; pozri aj oddiel 2.3.7).

5.

Všeobecný časový harmonogram práce na základe typického toku činností uvedeného v oddiele 1.2.5, najmä termín dodania väčšiny informácií po úvodnom zasadnutí.

6.

Osobitné úlohy, ktoré má vykonávať TPS vrátane akýchkoľvek jej prípadných podskupín (pozri oddiel 4.2.3), najmä s uvedením toho, ktorý člen TPS prisľúbil dodať ktorú informáciu.

7.

Úvodné zasadnutie by malo poskytnúť príležitosť informovať členov TPS aj o otázkach, s ktorými treba v dokumentoch BREF zaobchádzať jednotne, najmä pokiaľ ide o tieto otázky:

i)

Spôsoby zaobchádzania s potenciálne dôvernými obchodnými informáciami a citlivými informáciami podľa práva hospodárskej súťaže, s konfliktmi záujmov a súvisiacimi záležitosťami (pozri oddiel 5.3).

ii)

Vzájomné vzťahy s inými dokumentmi BREF.

iii)

Špecifické nástroje, ktoré TPS použije na zhromažďovanie, výmenu a analýzu informácií. Členom TPS sa bude prezentovať najmä systém BATIS (pozri oddiel 4.7.1), ako aj postupy predkladania informácií identifikovaných na úvodnom zasadnutí.

Závery úvodného zasadnutia a správa zo zasadnutia sa následne rozosielajú. Správa zo zasadnutia sa zverejní.

4.6.1.2.1.   Identifikácia kľúčových environmentálnych otázok

S cieľom zabezpečiť efektívny a účinný proces sa vypracovanie dokumentu BREF zameriava na kľúčové environmentálne otázky, ktoré treba zohľadniť pri výmene informácií a v záveroch o BAT. Kľúčové environmentálne otázky sa môžu týkať napríklad emisií danej znečisťujúcej látky, vzniku odpadu alebo efektívneho využívania zdrojov, ako je efektívne využívanie vody či energie.

Pod pojmom kľúčová environmentálna otázka sa rozumie environmentálna otázka, ktorá sa v kontexte konkrétneho dokumentu BREF považuje za dostatočne dôležitú na to, aby odôvodňovala zber informácií prostredníctvom dotazníkov špecifických pre jednotlivé zariadenia, prevádzky a procesy a v prípade potreby aj vo forme hromadných informácií. Cieľom zberu týchto informácií je odvodiť BAT a, ak je to možné a vhodné, aj BAT-AEL, BAT-AEPL alebo referenčné hodnoty na riešenie týchto otázok.

Cieľom dokumentu BREF je riešiť otázky, ktoré sú relevantné na európskej úrovni, a nemôže sa zaoberať všetkými miestnymi otázkami v celej Únii. Táto zásada by mala slúžiť aj ako usmernenie pre TPS pri identifikácii kľúčových environmentálnych otázok. V tejto súvislosti môže byť otázka, ktorá nebola identifikovaná ako kľúčová environmentálna otázka na účely vypracovania dokumentu BREF (a pre ktorú sa teda nestanovili žiadne BAT-AEL/BAT-AEPL/referenčné hodnoty), napriek tomu dôležitá na vnútroštátnej alebo miestnej úrovni alebo na úrovni zariadenia a môže si vyžadovať riešenie zo strany príslušných orgánov (18).

Identifikácia kľúčových environmentálnych otázok by sa mala uskutočniť v čo najskoršej fáze procesu výmeny informácií. Na úvodnom zasadnutí by sa mal dosiahnuť široký konsenzus v rámci TPS, pokiaľ ide o kľúčové environmentálne otázky, ktorý by mal slúžiť ako základ na vypracovanie podrobného dotazníka na zber údajov a kontextových informácií potrebných na stanovenie záverov o BAT. TPS môže do zberu údajov zahrnúť ďalšie environmentálne otázky a v neskôr posúdiť ich význam pre dané odvetvie. Zahrnutie takýchto dodatočných údajov by malo byť podložené presvedčivými argumentmi a malo by sa zabezpečiť, aby ich následné posúdenie nespôsobilo neprimerané pracovné zaťaženie pre TPS.

Pri identifikácii kľúčových environmentálnych otázok sa zohľadňujú kritériá a zdroje informácií, ako napríklad:

—

význam znečistenia spôsobeného danou činnosťou alebo procesom, ako aj ďalšie vplyvy, ktoré môžu mať na zdravie ľudí alebo na životné prostredie ako celok (napr. vplyvy na zdroje, vznik odpadu),

—

význam danej činnosti [počet zariadení, na ktoré má vplyv kľúčová environmentálna otázka, geografické rozloženie, podiel na celkových (priemyselných) emisiách v Únii],

—

možnosť identifikovať nové alebo ďalšie techniky, ktoré by ešte viac znížili znečistenie,

—

možnosť stanoviť BAT-AEL, BAT-AEPL alebo referenčné hodnoty, ktoré by v porovnaní so súčasnými úrovňami znečisťovania viedli k zlepšeniu úrovne ochrany životného prostredia,

—

informácie z environmentálnych povolení, výsledky monitorovania emisií uvedené v článku 24 ods. 3 písm. b) revidovanej smernice o priemyselných emisiách a informácie z portálu priemyselných emisií,

—

všeobecné súvisiace ciele/priority Únie.

Uvedené kritériá nemusia stačiť na identifikáciu nebezpečných chemikálií alebo nových znečisťujúcich látok, ktoré sa v danom odvetví používajú alebo vypúšťajú, a to napríklad z dôvodu obmedzenej dostupnosti údajov z monitorovania. V takýchto prípadoch by sa pri identifikácii kľúčových environmentálnych otázok mohli zohľadniť tieto aspekty:

—

systematická identifikácia chemikálií/nových znečisťujúcich látok, napr. zoznam hlavných chemikálií používaných vo výrobných procesoch v danom odvetví a informácie o súvisiacej trajektórii emisií a predpokladanom uvoľňovaní (19),

—

výsledok súvisiacej cielenej prípravnej fázy, na ktorej sa podieľali experti na chemikálie,

—

informácie poskytnuté agentúrou ECHA,

—

informácie poskytnuté centrom.

V prípadoch, keď sú k dispozícii len obmedzené údaje, môže TPS zvážiť zaradenie konkrétnych záverov o BAT týkajúcich sa monitorovania do dokumentu BREF, aby sa zabezpečila dostupnosť údajov pre budúce prehodnocovanie dokumentu BREF.

Pokiaľ ide o prehodnocovanie dokumentu BREF, všeobecne sa predpokladá, že kľúčové environmentálne otázky, ktoré boli predtým identifikované v existujúcich záveroch o BAT, zostanú relevantné. Vylúčenie existujúcej kľúčovej environmentálnej otázky alebo doplnenie novej počas prehodnocovania dokumentu BREF by malo byť podložené dôkladným odôvodnením.

4.6.1.3.   Priebežné zasadnutia TPS

V prípade potreby možno pred záverečným zasadnutím zorganizovať priebežné zasadnutia TPS, aby mohla táto skupina dospieť k záverom týkajúcim sa kľúčových prvkov pre vypracovanie dokumentu BREF, napríklad kľúčových environmentálnych otázok, rozsahu pôsobnosti alebo prvkov navrhovaných záverov o BAT, čím sa zjednoduší program záverečného zasadnutia. Vo všetkých prípadoch je potrebné ešte pred priebežnými zasadnutiami jasne stanoviť, aké závery sa majú prijať a akých tém sa majú týkať. Dokumenty k zasadnutiam sa distribuujú členom TPS najmenej tri týždne pred zasadnutím a závery, ku ktorým TPS na zasadnutiach dospeje, sa riadne zaznamenávajú (napr. v „záveroch zo zasadnutia“). Počas týchto zasadnutí môžu byť vyjadrené aj protichodné názory (pozri oddiel 4.6.1.4.2).

4.6.1.4.   Záverečné zasadnutie

4.6.1.4.1.   Všeobecne

Cieľom záverečného zasadnutia je vyriešiť zostávajúce otázky s cieľom uzavrieť technické diskusie v rámci TPS.

Malo by sa zaoberať najmä týmito položkami a snažiť sa dospieť o nich k záveru:

1.

obsah a štruktúra záverov o BAT (pozri kapitolu 3);

2.

všetky zmeny, ktoré treba uskutočniť v obsahu kapitol dokumentu BREF „Techniky, ktoré sa posudzujú pri určovaní BAT a nových techník“ (pozri oddiel 2.3.7);

3.

problémy, ktoré treba spomenúť v oddiele dokumentu BREF „Záverečné poznámky a odporúčania pre prácu v budúcnosti“ (pozri oddiel 2.3.9).

Hlavné otázky, ktoré sa majú prerokovať na záverečnom zasadnutí, a návrhy úradu EU-BRITE sa musia uviesť v podrobnom podkladovom dokumente.

Podkladový dokument by mal byť rozoslaný členom TPS najmenej šesť týždňov pred zasadnutím. Ak sa pred záverečným zasadnutím už konali priebežné zasadnutia a boli dohodnuté kľúčové prvky na vypracovanie dokumentu BREF, podkladový dokument by mal byť rozoslaný najmenej štyri týždne pred zasadnutím.

Podkladový dokument musí obsahovať aspoň posúdenie dôležitých prijatých pripomienok (pozri oddiel 0). EU-BRITE musí takisto TPS poskytnúť aspoň najnovšiu verziu kapitol dokumentu BREF „Techniky, ktoré sa posudzujú pri určovaní BAT a nových techník“ (pozri oddiel 2.3.7) a „Závery o najlepších dostupných technikách (BAT)“ (pozri oddiel 2.3.8), spolu so súborom grafov alebo nástrojom na vizualizáciu údajov na podporu diskusií počas záverečného zasadnutia.

Cieľom záverečného zasadnutia je dospieť k záverom prostredníctvom širokého konsenzu medzi prítomnými členmi TPS. Konsenzus však nie je nevyhnutnou podmienkou, a ak existujú protichodné názory, mali by sa zaznamenať tak, ako sa uvádza v oddiele 4.6.1.4.2.

4.6.1.4.2.   Protichodné názory

BAT, ako aj úrovne znečisťovania a environmentálnej výkonnosti (pozri oddiel 3.3) súvisiace s BAT by mal úrad EU-BRITE navrhnúť na základe informácií dostupných v čase distribuovania návrhu členom TPS na záverečné zasadnutie (pozri oddiel 4.6.1.4). Tieto informácie môžu zahŕňať akékoľvek osobitné návrhy na BAT alebo súvisiace úrovne znečisťovania, úrovne environmentálnej výkonnosti alebo referenčné hodnoty, ktoré úrad dostal od TPS.

Od členov TPS sa očakáva, že ak nesúhlasia s návrhom záverov o BAT, poskytnú spoľahlivé technické a ekonomické argumenty relevantné pre ich prípad. Tieto argumenty by sa mali predložiť na začiatku ako pripomienky k návrhu dokumentu BREF v rámci stanovenej konzultačnej lehoty (pozri oddiel 1.2.5).

Ak TPS nakoniec nedosiahne o danej otázke konsenzus, protichodné názory a ich odôvodnenie treba uviesť v oddiele dokumentu BREF „Záverečné poznámky a odporúčania pre prácu v budúcnosti“, len ak sú splnené obe tieto podmienky:

1.

protichodný názor vychádza z informácií, ktoré už mala TPS k dispozícii v čase navrhovania záverov o BAT pre dokument BREF alebo ktoré boli poskytnuté v rámci lehoty na predkladanie pripomienok zodpovedajúcej tomuto návrhu;

2.

príslušní členovia TPS poskytli platné odôvodnenie na podporu protichodného názoru, podložené príslušnými technickými alebo ekonomickými údajmi.

Protichodný názor je potrebné vyjadriť počas príslušnej diskusie na záverečnom zasadnutí alebo na iných zasadnutiach TPS, na ktorých sa prijímajú závery (pozri oddiel 4.6.1.3), a následne ho treba písomne potvrdiť spolu s odôvodnením.

V dokumente by sa mali jasne uviesť členské štáty, MVO presadzujúce ochranu zdravia ľudí alebo životného prostredia alebo priemyselné združenia, ktoré presadzujú alebo podporujú protichodný názor (pozri oddiel 2.3.9).

4.6.2.    Vypracovanie dotazníka na zber údajov

Údaje špecifické pre jednotlivé zariadenia, prevádzky a procesy, ako aj kontextové informácie sa zbierajú prostredníctvom dotazníka špecifického pre jednotlivé odvetvia, ktorý pripravil úrad EU-BRITE. Cieľom dotazníka je zozbierať informácie o výkonnosti techniky, aby sa mohli posúdiť pri určovaní BAT alebo nových techník. EU-BRITE sa snaží vypracovať dotazník čo najviac používateľsky ústretovým spôsobom, aby ho prevádzkovatelia mohli ľahko pochopiť.

Dotazník a proces zberu údajov by mali byť navrhnuté tak, aby sa minimalizovala administratívna záťaž, a to tým, že budú používateľsky ústretové, efektívne a vhodné na spoločné vyplňovanie v rámci podnikov. Tieto ciele by mali podporiť ďalšie zlepšenia prostredníctvom digitalizácie (napr. integrované postupy zabezpečovania/kontroly kvality, vopred vyplnené dátové polia a ďalšie digitálne funkcie). Dotazník by mal byť dostatočne flexibilný, aby umožňoval cielené aktualizácie doplňujúcich údajov.

EU-BRITE vypracuje prvý dotazník a poskytne ho TPS na prvé kolo pripomienkovania. Toto je možné urobiť na úvodnom zasadnutí, ak je prípravná fáza dostatočne pokročilá; v opačnom prípade by sa to malo uskutočniť až neskôr.

Na základe pripomienok TPS úrad EU-BRITE s pomocou TPS doladí dotazník. V závislosti od pripomienok a spätnej väzby TPS môže vzniknúť jeden alebo viacero predbežných návrhov. Konečné znenie dotazníka sa potom dohodne napríklad na špecializovanom workshope TPS.

Hneď ako sa TPS dohodne na obsahu a formáte dotazníka, môže byť niekoľko priemyselných subjektov, ktoré TPS určí, požiadaných o jeho otestovanie ešte pred oficiálnym začiatkom zberu údajov. Cieľom je zabezpečiť, aby bol dotazník prispôsobený špecifickým charakteristikám zariadení, prevádzok alebo procesov.

4.6.3.    Zber a analýza údajov a informácií

4.6.3.1.   Zber údajov a informácií

Zber údajov a informácií zahŕňa všeobecné („hromadné“) informácie o odvetví, ako aj údaje a kontextové informácie špecifické pre jednotlivé zariadenia, prevádzky a procesy.

Typické kroky pri zbere údajov a kontextových informácií špecifických pre jednotlivé zariadenia, prevádzky a procesy sú tieto:

—

Členovia TPS (spravidla členské štáty, prípadne s podporou odvetvia) vyberú niekoľko zariadení alebo prevádzok s dobrými výsledkami a rozošlú dotazník prevádzkovateľom. Cieľom zoznamu zariadení alebo prevádzok s dobrými výsledkami je maximalizovať reprezentatívnosť odvetvia a kvalitu/spoľahlivosť údajov. Zariadenia alebo prevádzky s dobrými prevádzkovými výsledkami nemusia nevyhnutne dosahovať rovnako dobré výsledky vo všetkých zložkách životného prostredia.

—

Prevádzkovatelia vyplnia dotazníky (prípadne s podporou zástupcov členských štátov alebo odvetvia).

—

Zástupcovia členských štátov a príslušné orgány skontrolujú vyplnené dotazníky z hľadiska úplnosti a konzistentnosti. EU-BRITE môže poskytnúť kontrolné zoznamy na uľahčenie tohto postupu.

—

Príslušné orgány členských štátov zasielajú vyplnené dotazníky späť.

—

V prípade dôverných informácií pozri oddiel 5.3.

Pokiaľ ide o „hromadné“ informácie, ktoré boli sľúbené alebo identifikované v záveroch úvodného zasadnutia, TPS ich zverejňuje priamo v systéme BATIS.

4.6.3.2.   Analýza údajov a informácií

Zostavené údaje a informácie sa zobrazujú a analyzujú pomocou platformy pre business intelligence a vizuálnu analýzu, ktorá slúži na vyhľadávanie údajov.

Prostredníctvom nástroja na vizualizáciu údajov sa TPS sprístupní súbor príslušných vizualizácií (napr. grafy, tabuľky, zoznamy, mapy, vypočítané hodnoty, kontextové informácie), nazývaný „prehľad“. Jednotlivé prehľady sú zoskupené v príslušnej aplikácii. Po vytvorení sa aplikácia sprístupní celej TPS a okrem iných relevantných dokumentov zdieľaných v systéme BATIS (pozri oddiel 4.7.1) ju možno využiť na analýzu údajov a informácií. V prípade, že ide o dôverné informácie, zástupcovia členských štátov v TPS k nim získajú prístup po podpísaní dohody o nezverejňovaní informácií (pozri oddiel 5.3).

4.6.3.3.   Workshopy zamerané na vyhodnocovanie údajov

Počas procesu vypracúvania/prehodnocovania dokumentu BREF by sa mali uskutočniť aspoň dva workshopy zamerané na posúdenie údajov: jeden predtým, ako bude prvý návrh dokumentu BREF zverejnený na pripomienkovanie, a druhý pred záverečným zasadnutím. Na riešenie konkrétnych problémov je možné zorganizovať ďalšie workshopy.

Hlavným cieľom workshopu zameraného na posúdenie údajov, ktorý sa koná pred vypracovaním prvého návrhu, je prehodnotiť a skontrolovať zozbierané údaje a kontextové informácie. To zahŕňa posúdenie úplnosti, správnosti a konzistentnosti údajov, ako aj pochopenie environmentálneho významu zariadení, ktoré sa podieľajú na zbere údajov. V diskusiách v rámci workshopu by sa mali zohľadňovať údaje spolu s kontextovými informáciami, ako sú použité techniky a environmentálna výkonnosť. Cieľom týchto diskusií by malo byť aj objasnenie otázok, ktoré zostali nevyriešené na úvodnom zasadnutí, napríklad v súvislosti s kľúčovými environmentálnymi otázkami, a mali by umožniť vyvodiť z týchto otvorených otázok primerané závery na nasledujúcich zasadnutiach. V prípade potreby by sa v rámci workshopu mala TPS poskytnúť aj príležitosť na diskusiu o metodickom prístupe k analýze, zoskupovaniu a interpretácii zozbieraných údajov vrátane stanovenia súvislosti medzi technikami, prevádzkovými podmienkami a environmentálnou výkonnosťou, a to v rámci prípravy na určenie BAT, BAT-AEL a BAT-AEPL. Na workshope by sa malo takisto prerokovať, či je potrebné niektoré dotazníky aktualizovať a ako ich zohľadniť pri vyhodnocovaní údajov.

Analýza údajov alebo diskusie v rámci workshopu môžu takisto vyvolať žiadosti o dodatočné údaje alebo informácie.

Počas workshopu zameraného na vyhodnocovanie údajov, ktorý sa uskutoční pred záverečným zasadnutím, môže TPS prerokovať dôležité otázky vyplývajúce z pripomienok k prvému návrhu. V prípade potreby sa pred záverečným zasadnutím môžu zorganizovať ďalšie workshopy zamerané na vyhodnocovanie údajov, napríklad ak dokument BREF zahŕňa mnoho rôznych procesov alebo ak je potrebné vysvetliť významné zmeny v prvom návrhu vyplývajúce z analýzy údajov.

Treba poznamenať, že počas týchto workshopov zameraných na údaje sa nedospelo k žiadnym záverom týkajúcim sa škál BAT-AEL/BAT-AEPL ani referenčných hodnôt.

4.6.3.4.   Identifikácia BAT a odvodenie BAT-AEL/BAT-AEPL

Identifikácia BAT a odvodenie súvisiacich BAT-AEL sa uskutočňujú na základe kooperatívneho a iteratívneho prístupu, ktorý sa používa pri vypracúvaní a prehodnocovaní všetkých dokumentov BREF. Prístup zahŕňa tieto kroky:

1.

identifikáciu kľúčových environmentálnych otázok v danom odvetví;

2.

posúdenie techník, ktoré sú pre riešenie týchto otázok najrelevantnejšie;

3.

identifikáciu súvisiacich úrovní znečisťovania na základe dostupných údajov a informácií v Únii a vo svete s využitím integrovaného prístupu;

4.

posúdenie podmienok, za ktorých boli tieto úrovne znečisťovania dosiahnuté, napr. náklady, medzizložkové vplyvy, environmentálne prínosy;

5.

výber BAT a súvisiacich úrovní znečisťovania.

TPS sa podieľa na každom z týchto krokov. EU-BRITE predkladá TPS návrhy BAT a BAT-AEL v rôznych fázach procesu (napr. v prvom návrhu dokumentu BREF a v aktualizovaných návrhoch vychádzajúcich z pripomienok TPS k revidovanému návrhu záverov o BAT pred záverečným zasadnutím). Návrhy sa následne prerokujú a rozhodne o nich celá TPS na záverečnom zasadnutí.

TPS odvodí spoľahlivé BAT-AEL na základe zhromaždených údajov a informácií, prípadne s využitím odborného posudku. Odvodenie BAT-AEL nemôže vychádzať iba zo štatistického vyhodnotenia nahlásených hodnôt emisií. Medzi kľúčové prvky, ktoré sa používajú na odvodenie BAT-AEL, patria:

—

dostupnosť spoľahlivých údajov s ohľadom napríklad na metódu monitorovania, čas odberu vzoriek a miesto monitorovania,

—

určenie pôvodu/zdrojov a faktorov, ktoré ovplyvňujú úrovne znečisťovania predmetnou znečisťujúcou látkou,

—

existencia techník vhodných na prevenciu/zníženie predmetnej znečisťujúcej látky,

—

to, či sú tieto techniky správne navrhnuté, udržiavané a prevádzkované,

—

podmienky, za ktorých sa tieto techniky uplatňujú, pričom sa zohľadňujú aj ekonomické hľadiská,

—

používanie monitorovacích noriem EN alebo ISO a s tým súvisiaca neistota,

—

frekvencia monitorovania nahlasovaných údajov,

—

obdobia, za ktoré sa vypočítava priemer nahlasovaných údajov,

—

výskyt špičiek v nahlásených údajoch a kolísanie údajov za bežných prevádzkových podmienok (napr. pri diskontinuálnych procesoch),

—

akékoľvek súvisiace medzizložkové vplyvy.

Nahlásené údaje o emisiách alebo údaje o environmentálnej výkonnosti by sa nemali brať do úvahy, ak:

—

nesúvisia s technikami ani s kombináciou techník,

—

nespĺňajú emisné limity ani výkonnostné limity stanovené v povolení.

Ak existujú obmedzenia týkajúce sa uplatniteľnosti danej techniky, mali by byť opísané čo najpodrobnejšie.

Odborné posúdenie je obzvlášť dôležité v prípadoch, keď sú dostupné údaje obmedzené, napríklad v súvislosti s technikami, ktoré umožňujú hĺbkovú priemyselnú transformáciu, nebezpečnými chemikáliami alebo novými znečisťujúcimi látkami.

BAT-AEPL sa určujú pre jednotlivé procesy, ktoré majú podobné charakteristiky, ako sú nosiče energie, suroviny (najmä kritické suroviny), výrobné jednotky a konečné výrobky, a vyznačujú sa vysokou mierou homogénnosti v rámci Únie, ak sú údaje sprístupnené v rámci výmeny informácií na podporu určenia BAT dostatočne spoľahlivé. Závery o BAT môžu obsahovať aj orientačné referenčné hodnoty, ktoré majú prevádzkovatelia zahrnúť do svojich EMS, ak je environmentálna výkonnosť vo veľkej miere závislá od konkrétnych okolností daných procesov.

4.6.4.    Návrhy dokumentov BREF a pripomienky TPS

Každý návrh revidovaného dokumentu BREF by mal mať formu konsolidovanej verzie, v ktorej sa zdôraznia nové informácie a uskutočnené zmeny v porovnaní s:

1.

predtým uverejnenou verziou dokumentu BREF;

2.

informáciami uvedenými v predchádzajúcich návrhoch vypracovaných v priebehu procesu prehodnocovania.

Návrhy distribuuje EU-BRITE členom TPS na partnerské preskúmanie a zber chýbajúcich informácií. Pripomienky treba predložiť úradu EU-BRITE v rámci stanovenej lehoty (pozri oddiel 1.2.5) pomocou osobitných formátov.

Po distribúcii každého návrhu dokumentu BREF by mala nasledovať aspoň osemtýždňová lehota na predkladanie pripomienok, aby mohli členovia TPS poskytnúť svoje pripomienky a odporúčania k dokumentu (pozri oddiel 1.2.5).

Hlavným cieľom konzultácie je vyzvať členov TPS k partnerskému preskúmaniu a potvrdeniu informácií zahrnutých do dokumentu, ako aj zaplniť medzery v informáciách predložením dodatočných údajov. Vo výnimočných a odôvodnených prípadoch, keď treba zhromaždiť podrobnejšie informácie na podporu predložených pripomienok, by táto skutočnosť mala byť jasne vyznačená pri pripomienkach a tieto informácie by sa mali predložiť najneskôr jeden mesiac po uplynutí lehoty na predkladanie pripomienok.

S cieľom zamerať a urýchliť prehodnotenie dokumentu BREF by sa pripomienky predložené k návrhom mali rozdeliť do dvoch skupín:

1.

prvá skupina by mala zahŕňať pripomienky považované členmi TPS za „dôležité“ (t. j. pripomienky, ktoré sa týkajú záverov o BAT, rozsahu dokumentu BREF, štruktúry dokumentu BREF);

2.

druhá skupina by mala zahŕňať „menej dôležité“ pripomienky (napr. preklepy, pripomienky, ktoré nemajú vplyv na závery o BAT).

Členovia TPS by mali zabezpečiť, aby bola každá ich pripomienka zaradená do jednej z týchto dvoch skupín skôr, ako svoje pripomienky odošlú úradu EU-BRITE. Na základe tohto rozlíšenia by mal EU-BRITE zostaviť a zaslať štatistické údaje s cieľom poskytnúť približný údaj o súvisiacom pracovnom zaťažení a pomôcť identifikovať dôležité otázky v ranom štádiu procesu.

Pripomienky, ktoré sa považujú za „dôležité“, by mal EU-BRITE riešiť prioritne.

V podkladovom dokumente pre záverečné zasadnutie (pozri oddiel 4.6.1) EU-BRITE poskytne TPS podrobnú spätnú väzbu o tom, ako boli zohľadnené ich dôležité pripomienky. Skôr, ako predloží dokument BREF fóru, EU-BRITE poskytne TPS spätnú väzbu o tom, ako boli zohľadnené všetky pripomienky (pozri oddiel 1.3).

4.7.   Nástroje výmeny informácií

4.7.1.    Informačný systém pre BAT (BATIS)

BATIS je webová softvérová aplikácia vytvorená na uľahčenie výmeny informácií o BAT, ako aj interného procesu uskutočňovaného v rámci úradu EU-BRITE s cieľom vypracovať alebo prehodnotiť dokumenty BREF. Okrem pracovníkov úradu EU-BRITE majú prístup k BATIS len určení členovia fóra a TPS. V BATIS sú k dispozícii kontaktné údaje členov TPS na uľahčenie výmeny informácií v rámci každej TPS.

Kľúčovým cieľom systému je pomôcť úradu EU-BRITE pri organizovaní a riadení informácií súvisiacich s dokumentmi BREF s cieľom zabezpečiť transparentnosť a vypracovať kvalitné dokumenty BREF.

BATIS pomáha zachovať v procese vypracúvania a prehodnocovania dokumentu BREF. Na tento účel sú v BATIS dostupné všetky informácie zhromaždené v rámci vypracúvania alebo prehodnocovania dokumentu BREF s výnimkou dôverných alebo citlivých informácií (pozri oddiel 5.3).

EU-BRITE zodpovedá za celkovú správu informácií v rámci systému BATIS. EU-BRITE usporiada informácie/dokumenty v systéme BATIS (napríklad premiestnením dokumentov odoslaných priamo členmi TPS) tak, aby ich najmä členovia TPS a fóra mohli ľahko nájsť.

EU-BRITE zodpovedá za to, že sa v systéme BATIS sprístupnia najmä tie informácie, ktoré sa týkajú zasadnutí TPS a zasadnutí podskupín (napr. podkladové dokumenty, zápisnice zo zasadnutí, diapozitívy zo zasadnutí), ako aj pripomienok TPS prijatých k návrhu dokumentov BREF a spätnej väzby úradu EU-BRITE k týmto pripomienkam (pozri oddiel 0), ak nie sú priamo zverejnené v systéme BATIS.

Členovia TPS sú zodpovední za odoslanie svojich individuálnych príspevkov do systému BATIS. Online používateľská príručka je k dispozícii v systéme BATIS.

Systém BATIS disponuje funkciou, ktorá umožňuje členom TPS automaticky (t. j. každý deň) zistiť, či boli nahrané nové informácie.

4.8.   Bezpečnosť osobných údajov

Osobné údaje členov TPS a fóra, ktoré pozostávajú z mena a kontaktných údajov každého člena, zhromažďuje úrad EU-BRITE po ich vymenovaní za člena TPS alebo fóra s jediným cieľom, a to umožniť úradu EU-BRITE spravovať účasť členov TPS a fóra na vypracúvaní/prehodnocovaní dokumentu BREF a povoliť členom TPS a fóra prístup k nástrojom riadenia pri úprave a prehodnocovaní dokumentov BREF a iných dokumentov.

Komisiu viaže súkromie používateľov. Politika ochrany osobných údajov týkajúca sa ochrany jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov vychádza z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (20). Pokiaľ ide o ďalšie informácie, na webovom sídle úradu EU-BRITE je pre členov TPS a fóra dostupné vyhlásenie o ochrane osobných údajov.

Členovia TPS a fóra môžu kedykoľvek využiť svoje právo prístupu a zmeniť svoje údaje tak, že sa obrátia na úrad EU-BRITE.

5.   KAPITOLA 5: ZBER A PREDKLADANIE ÚDAJOV A INFORMÁCIÍ

5.1.   Úvod

V tejto kapitole sa uvádzajú usmernenia týkajúce sa zberu údajov a hromadných informácií na účely výmeny informácií podľa článku 13 ods. 3 písm. c) revidovanej smernice o priemyselných emisiách.

5.2.   Všeobecné zásady zberu a predkladania údajov a informácií na vypracúvanie alebo prehodnocovanie dokumentov BREF

Údaje a informácie, ktoré sa majú zbierať a predkladať úradu EU-BRITE a ktoré sa týkajú environmentálnej výkonnosti zariadení, prevádzok, procesov a uplatňovaných techník, ako aj ich technickej a ekonomickej uskutočniteľnosti, by mali umožniť vypracovanie, prehodnotenie a v prípade potreby aktualizáciu dokumentov BREF a záverov o BAT, ktoré sú v nich uvedené, ako je opísané v kapitole 3.

Všeobecné zásady, ktoré by mali členovia TPS dodržiavať pri zbere a predkladaní údajov, sú vymedzené ďalej v texte.

1.

Na určovanie BAT a nových techník sú potrebné súbory údajov na úrovni jednotlivých zariadení, prevádzok a procesov s uvedením dosiahnutej environmentálnej výkonnosti, ako aj techník použitých na jej dosiahnutie.

2.

Preto je zásadne dôležité, aby členovia TPS dodávali úplné súbory údajov aspoň na úrovni zariadenia, prevádzky alebo procesu, ako je podrobne uvedené v oddiele 5.4. Údaje zozbierané z viacerých prevádzok/zariadení zvyčajne nestačia na vyvodenie záverov týkajúcich sa BAT, nových techník, BAT-AEL a BAT-AEPL (pozri oddiely 3.3.2, 3.3.3 a 3.5.1).

3.

Mali by sa uviesť a zdokumentovať techniky využívané v zariadení, prevádzke alebo procese v priebehu aj na konci procesov s cieľom minimalizovať vplyv na životné prostredie a zdravie ľudí. V príslušných prípadoch by sa mal predložiť úplný opis techník (spolu so súbormi údajov) v štruktúre opísanej v oddiele 2.3.7.2.

4.

Pri predkladaných údajoch by sa malo jasne uviesť, či sa vzťahujú na bežné alebo iné ako bežné prevádzkové podmienky (ako sú nábeh a odstávka prevádzok, úniky, chybná prevádzka, dočasné prerušenia prevádzky a definitívne odstavenie prevádzok), pozri oddiel 4.6.1.2.

5.2.1.    Typ údajov/informácií

Hlavné údaje/informácie by sa mali zberať aspoň po úroveň zariadenia, prevádzky alebo procesu, alebo ešte podrobnejšiu úroveň (napr. výrobná linka, jednotka, proces, pec), s uvedením jasného odkazu na uplatňované techniky a ďalšie kontextové údaje alebo údaje súvisiace s procesom (napr. spotreba energie, vody, surovín).

V prípade nových techník je možné zbierať údaje z demonštračného prototypu v príslušnom prostredí, t. j. testovať prototyp v inžinierskom meradle alebo systémový prototyp v podmienkach, ktoré čo najvernejšie napodobňujú jeho zamýšľané konečné prevádzkové prostredie (aspoň TRL 6 – 7). Mali by sa zohľadniť informácie z inovačného centra pre priemyselnú transformáciu a emisie (pozri oddiel 4.4) týkajúce sa environmentálnej výkonnosti nových techník.

Informácie poskytujúce globálny prehľad o odvetví – ktoré môžu zahŕňať kapacitu odvetvia, úrovne výroby, trhové informácie, ceny a iné potenciálne citlivé informácie – možno poskytnúť v súhrnnej forme, ale mali by sa použiť hlavne na vypracovanie alebo aktualizáciu kapitol dokumentu BREF „Všeobecné informácie“ a „Aktuálne úrovne znečisťovania a spotreby“ (pozri oddiely 2.3.4 a 2.3.6).

Predkladané informácie o technikách by sa mali zaoberať pokiaľ možno všetkými aspektmi uvedenými v oddiele 5.4, aby umožňovali vypracovanie kapitoly dokumentu BREF „Techniky, ktoré sa posudzujú pri určovaní BAT a nových techník“ (pozri oddiel 2.3.7). Výsledky techník by mali byť podané v kontexte a podporené najmä príslušnými prevádzkovými a ekonomickými údajmi (pozri oddiel 5.4).

Mali by sa poskytovať informácie zo zariadení, ktorých výsledky sa považujú za najlepšie (so zreteľom na ochranu zdravia ľudí a životného prostredia ako celku). Pri týchto zariadeniach by mali informácie uvedené v oddiele 5.4 zahŕňať dostatočné podrobnosti, aby pomohli pochopiť, ako dosahujú pozorovanú vysokú úroveň environmentálnej výkonnosti a ochrany zdravia ľudí. To neznamená, že by sa mali zbierať a predkladať len informácie o zariadeniach, prevádzkach a procesoch dosahujúcich najlepšie výsledky. Aktualizácia kapitoly 3 dokumentu BREF „Aktuálne úrovne znečisťovania a spotreby“ (pozri oddiel 2.3.6) si vyžaduje, aby sa predkladali informácie o celej škále súčasných úrovní a súčasnej spotreby emisií pre celkový proces a jeho čiastkové procesy. V týchto informáciách by sa mali zohľadňovať okrem iného rozdiely v uplatňovaných procesoch, ako aj veľkosť a vek zariadení.

5.2.2.    Formát údajov

Informácie na úrovni zariadenia, prevádzky alebo procesu by sa mali spravidla predkladať úradu EU-BRITE prostredníctvom jednotnej šablóny, a to aj prostredníctvom špecializovaných online nástrojov, pričom ich obsah sa prerokuje a odsúhlasí s TPS. Tým sa nevylučuje predloženie ďalších podporných dokumentov inými spôsobmi, ak sa to považuje za užitočné (napr. vývojové diagramy procesov). S cieľom minimalizovať prácu spojenú so zberom údajov sa TPS odporúča, aby zohľadnila požiadavky na pravidelné podávanie správ (napr. v rámci portálu priemyselných emisií) a dostupnosť údajov. Šablóny sú osobitne užitočné pre zber veľkého objemu informácií s cieľom umožniť porovnanie údajov, ako aj zistiť chýbajúce informácie a anomálie. Nevylučujú použitie doplnkových údajov (napr. prípadových štúdií, technických a nákladových údajov týkajúcich sa špecifických techník), ak sa na vyvodenie záverov o BAT považujú za zásadne dôležité.

Základné údaje/informácie, ktoré by mala obsahovať šablóna na zber súborov údajov na úrovni zariadenia, prevádzky a procesu (alebo na ešte podrobnejšej úrovni), sú uvedené v oddiele 5.4 (ktorý sa podrobne zaoberá potrebnými údajmi o environmentálnej výkonnosti a prevádzkovými údajmi).

5.2.3.    Kvalita údajov

Zhromaždené informácie by mali byť dostatočne podrobné, aby umožňovali hodnotenie a porovnanie s inými údajmi, a aby ich nakoniec bolo možné použiť na vyvodenie záverov o BAT a novej technike (pozri kapitolu 3).

Poskytované údaje (najmä údaje o znečisťovaní a spotrebe) by mali pochádzať z posledných rokov.

Všetky predkladané čísla by sa mali uvádzať v jednotkách SI alebo v jednotkách bežne používaných v rámci odvetvia a dohodnutých v TPS, pokiaľ možno na úvodnom zasadnutí.

Všetky údaje by sa mali pred predložením úradu EU-BRITE starostlivo skontrolovať, aby sa zaručila presnosť, úplnosť a zistili a opravili sa chyby a nezrovnalosti.

Ak sa dotazník považuje za nedostatočne kvalitný na účely vyhodnotenia údajov (napríklad pre neúplné údaje alebo chýbajúce informácie v porovnaní s inými dotazníkmi), členovia TPS zodpovední za dotazník budú požiadaní, aby ho doplnili alebo aktualizovali.

Predložené údaje, ktoré sa považujú do značnej miery za neúplné alebo obsahujúce priveľa chýb, by sa nemali brať do úvahy.

5.3.   Otázky dôvernosti

Môže sa stať, že pre úrad EU-BRITE budú pri posudzovaní potrebné/užitočné dôverné obchodné informácie a citlivé informácie podľa práva hospodárskej súťaže (napr. náklady, objem výroby). V súlade s článkom 13 ods. 2 revidovanej smernice o priemyselných emisiách sa výmena informácií považovaných za dôverné obchodné informácie alebo citlivé obchodné informácie musí prísne obmedziť na to, čo je z technického hľadiska potrebné na vypracovanie, prehodnotenie a v prípade potreby aktualizáciu dokumentov BREF, a takéto dôverné obchodné informácie alebo citlivé obchodné informácie sa nesmú použiť na žiadne iné účely. Medzi dôverné obchodné informácie a citlivé informácie nepatria údaje o emisiách, keďže sú verejne dostupné.

Ak sa akékoľvek informácie predložené úradu EU-BRITE považujú za dôverné obchodné informácie alebo citlivé informácie podľa práva hospodárskej súťaže, a preto by nemali byť uvedené v dokumente BREF, malo by sa to jasne uviesť pri zasielaní informácií spolu s dôvodom/odôvodnením dôvernosti/citlivosti. Bez toho, aby bolo dotknuté právo Únie v oblasti hospodárskej súťaže, sa informácie považované za dôverné obchodné informácie alebo citlivé obchodné informácie majú poskytovať len Komisii a po podpise dohody o mlčanlivosti a nezverejňovaní informácií so zamestnancami verejnej správy a inými štátnymi zamestnancami, ktorí zastupujú členské štáty alebo agentúry Únie. Pri výmene s ďalšími členmi TPS sa informácie musia anonymizovať tak, aby sa nevzťahovali na konkrétneho prevádzkovateľa ani zariadenie. Neanonymizované informácie sa môžu vymieňať iba v prípade, ak by ich anonymizácia bránila účinnej výmene informácií o BAT s MVO podporujúcimi zdravie ľudí alebo ochranu životného prostredia a s príslušnými odvetviami, podľa potreby, a za predpokladu, že zástupcovia týchto organizácií a združení podpísali dohodu o mlčanlivosti a nezverejňovaní informácií.

V dokumente BREF sa nesmú uvádzať dôverné obchodné informácie ani citlivé informácie podľa práva hospodárskej súťaže, pokiaľ tieto informácie nepredstavujú dôležitý základ pre závery o BAT. V takýchto prípadoch musí poskytovateľ informácií overiť súlad s právom hospodárskej súťaže a výslovne poveriť úrad EU-BRITE, aby tieto informácie uviedol v dokumente BREF.

Existuje niekoľko spôsobov zaobchádzania s dôvernými/citlivými údajmi v dokumentoch BREF, ako napr. zhrnutie alebo anonymizácia údajov. Tieto kroky môže uskutočniť EU-BRITE, v prípade potreby s pomocou osôb, ktoré tieto informácie poskytli.

Obdobie na vypracovanie šablóny dotazníka (pozri oddiely 4.6.1.2 a 5.4) je obdobie na podrobné prerokovanie toho, ktoré informácie sú potrebné, stupňa dôvernosti požadovaných údajov (ak existuje) a praktických otázok zaobchádzania s potenciálne dôvernými obchodnými informáciami, s citlivými informáciami podľa práva hospodárskej súťaže, s konfliktami záujmov a so súvisiacimi otázkami, a to na základe postupu prerokovaného na úvodnom zasadnutí.

5.4.   Environmentálna výkonnosť a prevádzkové údaje potrebné pre kapitoly „Techniky, ktoré sa posudzujú pri určovaní BAT a nových techník“ a „Závery o najlepších dostupných technikách (BAT)“

5.4.1.    Všeobecné informácie o environmentálnej výkonnosti a prevádzkových údajoch

Tento oddiel sa zaoberá environmentálnou výkonnosťou a prevádzkovými údajmi. Na vypracovanie, prehodnotenie a v prípade potreby na aktualizáciu záverov o BAT však treba v dokumente BREF uviesť všetky techniky, ktoré sa posudzujú pri určovaní BAT a nových techník v súlade so štandardnou štruktúrou uvedenou v oddiele 2.3.7, kde sú uvedené iné údaje potrebné na vyvodenie záverov o BAT (najmä na posúdenie z hľadiska hospodárskych vplyvov, medzizložkových vplyvov a z technického hľadiska relevantného pre uplatniteľnosť).

TPS by mala – najlepšie už na úvodnom zasadnutí – dohodnúť formát a obsah dotazníka pre príslušné odvetvie (pozri oddiely 4.6.1.2 a 5.5).

Hlavné druhy environmentálnej výkonnosti a prevádzkových údajov, ktoré by mala šablóna pre zber údajov špecifických pre jednotlivé zariadenia, prevádzky a procesy obsahovať, sú uvedené v ďalších oddieloch.

5.4.2.    Efektívne využívanie zdrojov

5.4.2.1.   Všeobecné informácie o efektívnom využívaní zdrojov

Predkladané informácie by mali obsahovať údaje o využití surovín a pomocných materiálov/chemikálií, vody a energií v príslušných procesoch. Údaje o efektívnom využívaní zdrojov obsahujú informácie o úrovni podrobnosti a o zohľadnených hraniciach systému.

5.4.2.2.   Spotreba surovín a prídavných materiálov

Pokiaľ je to relevantné pre príslušné činnosti, informácie by mali na úrovni zariadenia, prevádzky alebo procesu obsahovať tieto údaje:

1.

druh a množstvo použitých surovín a prídavných materiálov (vrátane sekundárnych materiálov, chemikálií a recyklovaného odpadu);

2.

údaje o technikách, ktoré sa používajú na maximalizáciu efektívneho využívania zdrojov a na prevenciu/minimalizáciu používania nebezpečných látok alebo látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy; informácie o technikách môžu zahŕňať použitú technológiu, ako aj spôsob, ktorým je zariadenie navrhnuté, postavené, udržiavané, prevádzkované a vyraďované z prevádzky.

5.4.2.3.   Spotreba vody

Predkladané informácie by mali rozlišovať medzi druhmi použitej vody, ako je chladiaca voda a voda používaná v procese, a uviesť, či sa voda používa opakovane, a ak áno, koľkokrát. V prípade relevantnosti pre dotknuté činnosti by údaje/informácie mali zahŕňať tieto položky.

1.

Informácie o pôvode používanej vody a o prijímačoch vody (napr. názov, druh – dažďová voda, povrchová voda, t. j. jazerná, riečna, potočná, morská, alebo podzemná voda; v príslušných prípadoch aj teplota, prietok a kvalita).

2.

Informácie o hraniciach systému (t. j. častiach/procesoch zariadenia, ktoré využívajú vodu, pre ktorú sa údaje vykazujú), podľa možnosti doplnené vývojovým diagramom.

3.

Údaj, či sa dodávané vody upravujú na mieste a údaj o druhu vykonávanej úpravy (napr. odsoľovanie, filtrácia).

4.

Údaje o technikách (vrátane použitej technológie a spôsobu návrhu, výstavby, údržby, prevádzky zariadení a ich vyradenia z prevádzky) používaných na zníženie spotreby vody. Ak úsilie znížiť spotrebu vody vedie ku koncentrovanejším odpadovým vodám, treba túto skutočnosť uviesť, ako aj opatrenia prijaté na minimalizáciu vplyvu koncentrovanejších odpadových vôd na životné prostredie.

5.4.2.4.   Spotreba energie

Zozbierané informácie by v prípade relevantnosti pre dotknuté činnosti mali zahŕňať tieto prvky:

1.

Vstupy:

i)

Druh a množstvo použitého paliva/energie [napr. vykurovací olej, skvapalnený ropný plyn, zemný plyn, para, elektrina (vrátane zdroja elektriny), odpad, bioplyn, biopalivo alebo biomasa používaná ako palivo] vrátane chladiacich a technických plynov (napr. N2, O2). V prípade použitia pary by sa mala uviesť teplota a tlak pary.

ii)

Spotreba paliva/energie (podľa jednotlivých druhov) s rozlíšením medzi tepelnou a elektrickou energiou.

2.

Výstupy:

i)

Údaj, či sa energia vyrába (napr. výroba elektriny), a ak áno, v akom množstve. V prípade výroby pary by sa mala uviesť teplota a tlak pary.

ii)

Údaj, či sa energia predáva, alebo sa vykurovacia energia používa na mieste alebo mimo neho (napr. diaľkové kúrenie).

3.

Iné údaje:

i)

Údaj, či sa energia obnovuje, a ak áno, v ktorej časti zariadenia, v akej forme a v akom množstve.

ii)

Údaj, či dochádza k exotermickým reakciám, a ak áno, v ktorej časti zariadenia a v akom množstve.

iii)

Údaj, či dochádza k strate tepla, a ak áno, v ktorej časti zariadenia a v akom množstve.

4.

Pri uvádzaní hodnôt spotreby energie/energetickej efektívnosti by sa mali uviesť hranice systému (časti/procesy zariadenia alebo prevádzky, ktoré spotrebúvajú energiu, o ktorej sa nahlasujú údaje), metodika monitorovania a referenčné podmienky.

5.

Techniky používané na zníženie spotreby energie a na zvýšenie energetickej efektívnosti; informácie o technikách môžu zahŕňať použitú technológiu, ako aj spôsob, ktorým je zariadenie navrhnuté, postavené, udržiavané, prevádzkované a vyraďované z prevádzky.

Energetické údaje by mali byť vyjadrené v kWh alebo MJ na hmotnosť výrobku (alebo na hmotnosť suroviny) s uvedením, či sa na ich určenie použili čisté alebo hrubé kalorické hodnoty.

5.4.3.    Emisie do vody

Predkladané informácie by mali rozlišovať medzi jednotlivými druhmi odpadových vôd, ako je chladiaca voda a odpadové vody v procese, a uviesť, či sa voda používa opakovane, a ak áno, koľkokrát. V prípade relevantnosti pre dotknuté činnosti by mali údaje zahŕňať tieto položky:

1.

Množstvo a prietok vypúšťaných procesných odpadových vôd, ako aj údaje, či sú zahrnuté mimoriadne vypúšťania.

2.

Informácie o zdrojoch (napr. jednotkových procesoch) vody vypúšťanej z procesov alebo iných prúdov odpadových vôd pre každý referenčný bod/bod odberu vzoriek. Na uľahčenie posúdenia možných prípadov zmiešavania znečistených prúdov odpadových vôd s menej znečistenými alebo neznečistenými prúdmi by bol užitočný vývojový diagram toku odpadových vôd. Pre každú znečisťujúcu látku je takisto vhodné zbierať informácie o hmotnostných prietokoch alebo špecifických zaťaženiach príslušných emisií, aby bolo možné zohľadniť akýkoľvek potenciálny efekt zriedenia.

3.

Množstvo, prietok a teplota vypúšťanej vody, ktorá nie je súčasťou procesu (napr. chladiacej vody).

4.

Údaj, či sa v zariadení zbiera a upravuje dažďová voda a ako.

5.

Údaj, či sa odpadové vody prichádzajúce z iných zariadení alebo prevádzok (vrátane obecných odpadových vôd) upravujú v zariadení a ako.

6.

Úrovne znečisťovania (ako sú koncentrácie alebo zaťaženia – vrátane špecifických zaťažení – ak je to relevantné (21); pozri oddiel 3.3.2] vypúšťaných znečisťujúcich látok pre každý posudzovaný prúd odpadovej vody, a či sa odpadová voda vypúšťa priamo alebo nepriamo do recipientu vody. Informácie by mali ďalej uvádzať, či sú alebo nie sú zahrnuté iné ako bežné prevádzkové podmienky (ako sú nábeh a odstávka prevádzky, úniky, chybná prevádzka, dočasné prerušenia prevádzky a definitívne odstavenie prevádzky). Tieto informácie by sa mali predkladať spolu s relevantnými referenčnými informáciami uvedenými v oddiele 5.4.8.

7.

Údaje o tom, či sa znečistené vody upravujú v čistiarni odpadových vôd na mieste, alebo mimo zariadenia (napr. v obecnej alebo centrálnej čistiarni pre celý priemyselný park).

8.

Údaje o technikách (vrátane použitej technológie a spôsobu návrhu, výstavby, údržby, prevádzky zariadení a ich vyradenia z prevádzky) používaných na prevenciu a, ak to nie je možné, na znižovanie emisií do vody. V súvislosti s technikami odlučovania by sa mali uviesť príslušné znečisťujúce látky.

9.

Informácie o účinnosti odlučovania znečisťujúcich látok alebo o množstve znečisťujúcich látok pred a po uplatnení techník s cieľom určiť účinnosť odlučovania.

10.

Mali by sa uviesť informácie o podmienkach alebo okolnostiach, ktoré bránia používaniu techniky (vrátane odlučovacej techniky) pri plnej kapacite a ktoré si vyžadujú úplné alebo čiastočné vynechanie techniky, ako aj o prijatých opatreniach na obnovenie úplnej prevádzkovej efektívnosti.

5.4.4.    Emisie do ovzdušia

V prípade relevantnosti pre dotknuté odvetvie by mali predkladané údaje/informácie zahŕňať tieto položky:

1.

Úrovne znečisťovania (ako sú koncentrácie alebo zaťaženia – vrátane špecifických zaťažení – ak je to relevantné22; pozri oddiel 3.3.2) vypustených znečisťujúcich látok s rozlíšením medzi usmerňovanými (napr. komínom) emisiami a neusmerňovanými (napr. rozptýlenými/prchavými) emisiami, s uvedením toho, či sú zahrnuté emisie uvoľňované za iných ako bežných prevádzkových podmienok (ako sú nábeh a odstávka prevádzok, úniky, chybná prevádzka, dočasné prerušenia prevádzky a definitívne odstavenie prevádzok). Pre údaje o špecifickom zaťažení by sa mal jasne vymedziť výrobok, na ktorý odkazujú. Tieto informácie by sa mali predkladať spolu s relevantnými referenčnými informáciami uvedenými v oddiele 5.4.8.

2.

Údaje o tom, či sa odpadový plyn čistí v centrálnom systéme čistenia odpadových plynov nachádzajúcom sa na mieste, alebo mimo neho.

3.

Údaje o zdrojoch (napr. jednotkové procesy) rozptýlených/prchavých aj komínových emisií.

4.

Rýchlosť prúdenia dymových plynov, v prípade potreby prepočítané na štandardné podmienky (suchý plyn pri teplote 273,15 K a tlaku 1 013 hPa).

5.

Referenčné podmienky (napr. údaje o koncentrácii by sa mali vzťahovať na suché odpadové plyny pri teplote 273,15 K a tlaku 1 013 hPa – ak nie, táto skutočnosť by sa mala uviesť – a prípadne by sa mal uviesť referenčný obsah kyslíka). Najmä v prípade spaľovacích procesov by referenčné podmienky mali zahŕňať skutočný obsah O2 v nezriedenom odpadovom plyne, teploty v odberových miestach (teplota plameňa, teplota komory, teplota odpadového plynu) a druh ohrevu (priamy, nepriamy).

6.

Údaje o technikách (vrátane použitej technológie a spôsobu návrhu, výstavby, údržby, prevádzky zariadení a ich vyradenia z prevádzky) používaných na prevenciu a, ak to nie je možné, na znižovanie emisií do ovzdušia. V prípade techník odlučovania sa uvedú príslušné znečisťujúce látky.

7.

Množstvo znečisťujúcich látok pred použitím a po použití techník s cieľom určiť účinnosť odlučovania.

8.

Mali by sa uviesť informácie o podmienkach alebo okolnostiach, ktoré bránia používaniu techniky (vrátane odlučovacej techniky) pri plnej kapacite a ktoré si vyžadujú úplné alebo čiastočné vynechanie techniky, ako aj o prijatých opatreniach na obnovenie úplnej kapacity prevádzkovej efektívnosti.

5.4.5.    Emisie do pôdy a podzemnej vody

Predkladané informácie by v prípade relevantnosti pre dotknuté odvetvie mali zahŕňať tieto položky:

1.

Potenciálne zdroje (procesy, materiály, látky), ktoré môžu spôsobiť kontamináciu pôdy alebo podzemnej vody.

2.

Informácie o technikách používaných na prevenciu, alebo ak to nie je možné, na zníženie emisií do pôdy a podzemnej vody.

5.4.6.    Zvyšky

Predložené informácie by mali obsahovať, ak je to pre príslušné odvetvie relevantné, na úrovni zariadenia, prevádzky alebo procesu, ďalej uvedené položky:

1.

Druhy a množstvá zvyškov (napr. kalu) vytvárané činnosťou vrátane príslušných kódov odpadu EÚ, ak sú k dispozícii a ak je to relevantné.

2.

(Fyzikálne/chemické) vlastnosti zvyškov vzniknutých/vytvorených pri činnosti (napr. obsah kovov, priemerný obsah sušiny).

3.

Špecifická hmotnosť zlikvidovaného organického a anorganického odpadu a špecifická hmotnosť odpadu, ktorý sa recykluje, alebo hmotnosť zvyškov, ktoré sa opätovne využívajú alebo zhodnocujú, bez ohľadu na to, či k tomu dochádza v rámci zariadenia, prevádzky alebo procesu, alebo mimo nich.

4.

Údaje o technikách (vrátane použitej technológie a spôsobu návrhu, výstavby, údržby, prevádzky zariadení a ich vyradenia z prevádzky) používaných na prevenciu tvorby zvyškov alebo, ak to nie je možné, na opätovné použitie a zhodnotenie vytvorených zvyškov, alebo na recykláciu odpadu na úrovni zariadenia, prevádzky alebo procesu.

5.4.7.    Ďalšie informácie

Uvedenú environmentálnu výkonnosť a prevádzkové údaje by mali sprevádzať všetky relevantné všeobecné informácie, ako sú v príslušných prípadoch:

1.

rok, v ktorom boli zariadenie alebo prevádzka postavené a uvedené do prevádzky, a údaje o povahe a dátumoch väčších rekonštrukcií;

2.

druh používaných výrobných procesov, katalyzátorov, technického vybavenia použitého v danom procese (napr. mlyn, výmenník tepla a pec);

3.

hlavné prevádzkové podmienky procesu (napr. kontinuálny alebo diskontinuálny proces, opakujúce sa kroky, ako je odkoksovanie pece, regenerácia katalyzátorov, výrobné zaťaženie, teplota procesu);

4.

rôzne druhy vyrábaných výrobkov a ako môže ich kvalita/zloženie ovplyvniť spotrebu/emisie;

5.

merania vykonávané na prevenciu alebo (ak prevencia nie je možná) na zníženie znečistenia za iných ako bežných prevádzkových podmienok (ako sú nábeh a odstávka prevádzok, úniky, chybná prevádzka, dočasné prerušenia prevádzky a definitívne odstavenie prevádzok);

6.

merania vykonávané na zníženie pravdepodobnosti (frekvencie) alebo vplyvov mimoriadnych udalostí/havárií na životné prostredie.

5.4.8.    Referenčné informácie, ktoré musia sprevádzať údaje o emisiách

5.4.8.1.   Všeobecne

Pri údajoch o emisiách by v príslušných prípadoch mali predkladané informácie zahŕňať okrem hodnoty a jednotky monitorovaného parametra aj:

1.

zdroj emisií (napr. reaktor, pec);

2.

údaje o druhu štruktúry emisií (napr. minimálne/maximálne hodnoty, percentily alebo grafické znázornenie, pozri oddiel 5.4.8.3).

5.4.8.2.   Monitorovanie

Pri údajoch o monitorovaní emisií by predkladané informácie mali v príslušných prípadoch zahŕňať tieto položky:

1.

Frekvencia meraní/odberu vzoriek/monitorovania.

2.

Priemerované obdobie používané na oznamovanie údajov (podrobné informácie pozri ďalej v texte).

3.

Druh používanej metódy monitorovania (napr. priame meranie, nepriame meranie, hmotnostné/tepelné bilancie, emisné faktory) a údaje o normách EN/ISO (alebo iných normách) používaných na monitorovanie vrátane metódy odberu vzoriek a predprípravy vzoriek, ako aj informácie o tom, či a ako sa zohľadnili neistoty merania. Ak sú dostupné, v prípade monitorovaného parametra by sa mali uviesť limit detekcie (LOD) a limit kvantifikácie (LOQ). V prípadoch, kde používaná norma pre monitorovanie nie je normou EN/ISO, mal by sa uviesť opis tejto normy.

4.

Údaje o neistotách merania/odberu vzoriek/monitorovania.

5.

Podrobné údaje o zdroji údajov, napr. kto údaje zhromaždil, analyzoval a predložil.

6.

Údaje o tom, či boli merania vykonané za bežnej prevádzky alebo za iných ako bežných prevádzkových podmienok (ako sú nábeh a odstávka prevádzok, úniky, chybná prevádzka, dočasné prerušenia prevádzky a definitívne odstavenie prevádzok).

Pokiaľ ide o vyjadrenie výsledkov monitorovania a spôsob zaobchádzania s neistotami, priamymi meraniami a požiadavkami na monitorovanie, mala by sa zohľadniť referenčná správa o monitorovaní emisií do ovzdušia a vôd zo zariadení, na ktoré sa vzťahuje smernica o priemyselných emisiách.

5.4.8.3.   Priemery, rozsahy a rozdelenie hodnôt emisií

Pri poskytovaní informácií o monitorovaní emisií by sa malo jednoznačne uviesť obdobie, za ktoré boli hodnoty zhromaždené a spriemerované. Informácie zhromaždené za iných ako bežných prevádzkových podmienok by sa mali uvádzať samostatne.

Výmena informácií by sa mala zaoberať výsledkami zariadení, prevádzok alebo procesov a techník z hľadiska emisií, ktoré sa v prípade potreby vyjadria ako krátkodobé aj dlhodobé priemery (pozri oddiel 1.1.1). Dostupnosť oboch druhov informácií a relevantnosť, ako aj uskutočniteľnosť ich zhromažďovania a následnej analýzy, by sa mala prerokovať na úvodnom zasadnutí (pozri oddiel 4.6.1.2).

Súbor údajov obsahujúci krátkodobé priemery (napr. polhodinové, hodinové, denné priemery), ktoré sa vzťahujú na dlhšie obdobie (napr. jeden rok alebo niekoľko rokov) umožňuje následné výpočty krátkodobých a dlhodobých priemerov a percentilov. Na identifikáciu štruktúry emisií a možných maximálnych emisií, ktoré sa môžu vyskytnúť, sú potrebné najmä rozpätie odchýlok a distribučné funkcie (napr. maximálna, priemerná, štandardná odchýlka od periodických meraní) denných alebo hodinových priemerov zhromaždených za dlhšie obdobie (napr. jeden rok alebo viac rokov).

Ročné priemery zvyčajne dávajú dobrú predstavu o environmentálnej výkonnosti súvisiacej s procesom/technikou nezávisle od lokálnych porúch alebo krátkodobých variácií, pretože zahŕňajú emisie na úrovniach zariadení zo všetkých zdrojov a za všetkých podmienok v priebehu celého roka, t. j. v relatívne vyváženej situácii. Ročné priemery sú zaujímavé aj v kontexte posudzovania kandidátskych techník. Pri ročných priemeroch je dôležité uviesť, ako boli odvodené alebo vypočítané (napr. z kontinuálnych alebo periodických meraní a v prípade periodických meraní, z koľkých) a či boli zahrnuté emisie za iných ako bežných prevádzkových podmienok.

5.5.   Špecifické otázky posudzované každou technickou pracovnou skupinou

TPS zriadené na vypracúvanie alebo prehodnocovanie dokumentov BREF by mali dodržiavať všeobecné zásady uvedené v oddiele 5.4. Na účel výmeny informácií, ako je vymedzená v článku 13 ods. 1 a ods. 2 revidovanej smernice o priemyselných emisiách, by preto členovia TPS mali poskytovať informácie (najmä údaje o spotrebe a emisiách) aspoň po úroveň činnosti, zariadenia, prevádzky alebo procesu. TPS by mala určiť, či treba alebo netreba ísť na podrobnejšiu úroveň (napr. na úroveň reaktora, pece, jednotkovej operácie, procesu). Súhrnné údaje z viacerých zariadení, prevádzok alebo procesov však možno použiť na vypracovanie návrhu kapitoly 3 dokumentu BREF „Aktuálne úrovne emisií a spotreby“.

Členovia TPS by mali počas prípravnej fázy navrhnúť druh a formát údajov špecifických pre jednotlivé odvetvia, ktoré by sa mali zhromaždiť na účely vypracúvania/prehodnocovania predmetného dokumentu BREF. Podkladový dokument, ktorý vypracuje EU-BRITE na úvodné zasadnutie, by mal obsahovať návrhy TPS a uvádzať konkrétne návrhy na šablónu dotazníka na zber údajov špecifických pre jednotlivé odvetvia a na diskusie týkajúce sa druhu a formátu údajov, ktoré sa majú zbierať a predkladať.

TPS by mala na úvodnom zasadnutí prediskutovať, či na účely predmetného dokumentu BREF netreba všeobecné zásady uvedené v tomto usmerňovacom dokumente o zbere údajov doplniť aspektmi špecifickými pre jednotlivé odvetvia.

TPS by mala prerokovať a vypracovať šablóny dotazníkov špecifické pre jednotlivé odvetvia na zber a predkladanie informácií úradu EU-BRITE na základe všeobecných zásad uvedených v oddiele 5.2. TPS by mala určiť najmä použité/predkladané druhy údajov, priemery, škály hodnôt, rozdelenie, jednotky, referenčné podmienky, a to so zreteľom na dostupné údaje, jednotky a referenčné podmienky používané výrobcami. Dohoda o týchto otázkach by preto mala byť jedným z cieľov úvodného zasadnutia a mal by sa na ňu vyčleniť dostatok času.

Dôležité: šablóna dotazníka by sa mala vytvoriť vo formáte, ktorý umožňuje jednoduché zostavenie a analýzu údajov, ako sú Excel, XML alebo iné štatistické nástroje. Možno využiť aj online nástroje. Prednosť by mali dostať otázky s možnosťou výberu odpovede. Používanie otázok, ktoré umožňujú otvorené odpovede, by sa malo čo najviac obmedziť, pretože z dôvodu nejednotnosti používanej terminológie nevyhnutne vedie k potrebe vysvetlení. Jednou z možností, ako uľahčiť validáciu údajov, je vychádzať zo šablón. Šablóna by sa mala počas návštev na mieste testovať z hľadiska ďalších zlepšení.

TPS by mala na úvodnom zasadnutí vymedziť časový harmonogram zberu a predkladania údajov a informácií úradu EU-BRITE (v súlade s typickým tokom činností pre vypracúvanie a prehodnocovanie dokumentov BREF stanoveným v oddiele 1.2.5). Mala by sa vyhýbať poskytovaniu údajov/informácií na poslednú chvíľu, pretože pre celú TPS by bolo ťažké ich partnersky preskúmať. Je možné, že údaje/informácie predložené po stanovených termínoch sa nevezmú do úvahy (pozri aj oddiel 1.2.5).

Pri údajoch o emisiách by TPS mala na základe zhromaždených údajov o koncentrácii a údajov o (špecifickom) zaťažení rozhodnúť (ak sú dostupné oba údaje, mali by sa predložiť oba), či by jeden druh alebo oba druhy údajov prispeli k vyvodeniu užitočných záverov o BAT.

Špecifické zaťaženia (napr. hmotnosť uvoľnených znečisťujúcich látok na hmotnosť vyrobeného výrobku) umožňujú porovnať environmentálnu výkonnosť zariadení bez ohľadu na ich rôzne objemy výroby a nie sú ovplyvnené miešaním alebo riedením.

Koncentrácie (sprevádzané referenčnými podmienkami a priemerovanými obdobiami) poskytujú vo všeobecnosti viac informácií o krátkodobých výsledkoch jednotlivých procesov alebo jednotkových operácií, a teda môžu odhaliť výkyvy a maximálne emisie. Určujú aj environmentálnu výkonnosť v každom danom momente. Ich skombinovanie s údajmi o rýchlosti uvoľňovania umožňuje určiť zaťaženie znečisťujúcimi látkami v každom danom momente. Ak sa používajú kontinuálne merania, koncentrácie možno použiť na poskytnutie informácií o výsledkoch za dlhšie časové obdobie (napr. za rok).

6.   KAPITOLA 6: ZABEZPEČENIE KVALITY VYPRACÚVANIA A PREHODNOCOVANIA DOKUMENTOV BREF

Zabezpečenie kvality procesu vypracúvania a prehodnocovania dokumentov BREF vo veľkej miere spočíva v dodržiavaní usmernení obsiahnutých v tomto dokumente, najmä pokiaľ ide o obsah a hranice dokumentov BREF a zber údajov na vyvodenie BAT a nových techník.

Kvalita dokumentu BREF závisí od účastníkov zapojených do procesu (vyžaduje sa vysoká úroveň technickej expertízy a angažovanosti), ako aj od kvality samotného „sevillského procesu“. Aby sa táto kvalita zaručila, od každého členského štátu, dotknutého odvetvia, mimovládnej organizácie presadzujúcej zdravie ľudí alebo ochranu životného prostredia, Európskej chemickej agentúry aj od Komisie sa očakáva, že bude mať zavedený systém kvality, ktorý zahŕňa:

1.

jasné vymedzenie zodpovedností a pridelenie úloh;

2.

metódy a postupy;

3.

pridelenie dostatočných prostriedkov (najmä pracovníkov);

4.

systém vnútornej kontroly vedúci k neustálemu zlepšovaniu.

Zabezpečovanie dobrej kvality dokumentu BREF je každodenná činnosť, ktorá vychádza z osobného záväzku všetkých zainteresovaných na výmene informácií. Vo všeobecnosti má od začiatku zberu informácií každý jednotlivý člen TPS ako prvostupňový kontrolór osobitnú úlohu pri zaručení kvality jeho príspevkov.

Druhostupňovými kontrolórmi kvality predkladaných informácií sú pracovníci úradu EU-BRITE, ktorí vypracúvajú dokumenty BREF na základe príspevkov TPS.

Proces zabezpečenia kvality by sa mal neustále prehodnocovať a fórum bude požiadané, aby sa na ňom podieľalo.


(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1785 z 24. apríla 2024, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) a smernica Rady 1999/31/ES o skládkach odpadov (Ú. v. EÚ L, 2024/1785, 15.7.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2024/1785/oj).

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o emisiách z priemyslu a chovu hospodárskych zvierat (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2010/75/2024-08-04).

(3)  Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 21 smernice (EÚ) 2024/1785.

(4)  Príloha III bola v rámci revízie smernice o priemyselných emisiách zmenená a obsahuje nové kritériá, ako je dekarbonizácia, vplyv emisií na biodiverzitu a používanie menej nebezpečných látok vrátane menšieho používania látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy.

(5)  Pokiaľ nie je uvedené inak, výraz „kapitola“ sa vzťahuje na kapitoly tejto prílohy.

(6)  Pokiaľ nie je uvedené inak, výraz „oddiel“ sa vzťahuje na oddiely tejto prílohy.

(7)  Rozhodnutie Komisie zo 16. mája 2011, ktorým sa zriaďuje fórum na výmenu informácií podľa článku 13 smernice 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách (Ú. v. EÚ C 146, 17.5.2011, s. 3).

(8)  Rokovací poriadok fóra zriadeného podľa článku 13.

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2011/182/oj).

(10)  Podliehajú podmienkam stanoveným právom hospodárskej súťaže a pravidlami ochrany dôverných obchodných informácií; pozri oddiel 5.3.

(11)  Údaje o koncentrácii znečisťujúcich látok a špecifickom zaťažení znečisťujúcimi látkami (ak sú dostupné) alebo údaje potrebné na vyvodenie týchto informácií vrátane používaných metód monitorovania a referenčných podmienok. Pre údaje o špecifickom zaťažení by sa mal jasne vymedziť výrobok, na ktorý odkazujú.

(12)  Pojem „platný“ sa vzťahuje na prístup uvedený v oddiele 4.6.1.4.2.

(13)  Vrátane použitej technológie aj spôsobu, akým sú zariadenie, prevádzka alebo proces navrhnuté, postavené, udržiavané, prevádzkované a vyraďované z prevádzky.

(14)  Nariadenie (ES) č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií.

(15)  Nariadenie ES č. 1272/2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí.

(16)  Nariadenie (EÚ) č. 528/2012 o biocídnych výrobkoch.

(17)   Informačná platforma centra na predkladanie informácií o inovačných technikách.

(18)  Pozri článok 14 ods. 1 písm. a) smernice o priemyselných emisiách a vec C-626/22, bod 122.

(19)  Ďalšie informácie nájdete v správe „HAZBREF“ [ Hazardous industrial chemicals in the IED BREFs - Interreg Baltic Sea Region (Nebezpečné priemyselné chemikálie v dokumentoch BREF podľa smernice o priemyselných emisiách – Interreg, región Baltského mora)].

(20)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39 – 98, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2018/1725/oj).

(21)  Informácie o zaťaženiach (napr. hmotnosť znečisťujúcich látok vypustených za rok) môžu pomôcť identifikovať priority znižovania znečistenia.


ELI: http://data.europa.eu/eli/dec_impl/2026/2545/oj

ISSN 1977-0790 (electronic edition)