<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><CONCLUSION NNC="YES" xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.55-20141201.xd"><BIB.CONCLUSION><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>C‑577/10</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62010CC0577</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:477">EU:C:2012:477</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>14</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>14</PAGE.TOTAL></BIB.CONCLUSION><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P>NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA – P. CRUZ VILLALÓN – VEC C-577/10</P><P>KOMISIA/BELGICKO</P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Návrhy generálneho advokáta</HT></P><P><HT TYPE="UC">Pedro Cruz Villalón</HT></P><P>prednesené <DATE ISO="20120719">19. júla 2012</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk prednesu: francúzština.</P></NOTE></P></TI><STI><P><HT TYPE="BOLD">Vec C-577/10</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">Európska komisia</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">proti</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">Belgickému kráľovstvu</HT></P></STI></TITLE><INDEX><KEYWORD>Nesplnenie povinnosti členským štátom</KEYWORD><KEYWORD>Článok 56 ZFEÚ</KEYWORD><KEYWORD>Slobodné poskytovanie služieb</KEYWORD><KEYWORD>Vnútroštátna právna úprava ukladajúca poskytovateľom služieb usadeným v iných členských štátoch povinnosť predchádzajúceho vyhlásenia</KEYWORD><KEYWORD>Samostatne zárobkovo činné osoby</KEYWORD><KEYWORD>Diskriminácia</KEYWORD><KEYWORD>Objektívne odôvodnené rozlišovanie</KEYWORD><KEYWORD>Prekážka slobodného poskytovania služieb</KEYWORD><KEYWORD>Trestné sankcie</KEYWORD><KEYWORD>Odôvodnenia</KEYWORD><KEYWORD>Predchádzanie podvodom</KEYWORD><KEYWORD>Ochrana proti nekalej hospodárskej súťaži</KEYWORD><KEYWORD>Ochrana pracovníkov</KEYWORD><KEYWORD>Ekonomicky závislé samostatne zárobkovo činné osoby</KEYWORD><KEYWORD><QUOT.START CODE="201A" ID="QS0001" REF.END="QE0001"/>Nepravé samostatne zárobkovo činné osoby<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="2018" ID="QE0001"/></KEYWORD><KEYWORD>Proporcionalita</KEYWORD><KEYWORD>Zásada koherencie</KEYWORD></INDEX><CONTENTS.CONCLUSION><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>Európska komisia sa touto žalobou o určenie nesplnenia povinnosti domáha, aby Súdny dvor vyhlásil za nezlučiteľný so slobodným poskytovaním služieb v zmysle článku 56 ZFEÚ systém zavedený Belgickým kráľovstvom, v rámci ktorého majú poskytovatelia služieb usadení v inom členskom štáte povinnosť podať predchádzajúce vyhlásenie (systém nazvaný <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0002" REF.END="QE0002"/>Limosa<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/>)<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0002"><P>Skratka pochádzajúca z holandského názvu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0003" REF.END="QE0003"/>Landenoverschrijdend Informatiesysteem ten behoeve van Migratieonderzoek bij de Sociale Administratie<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/> (cezhraničný informačný výskumný systém v oblasti migrácie zriadený na sociálnom orgáne).</P></NOTE>. Komisia v prvom rade tvrdí, že uvedený systém predstavuje diskrimináciu, pre ktorú neexistuje žiadny dôvod založený na verejnom poriadku, verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia v zmysle článku 52 ZFEÚ. Subsidiárne však takisto skúmala, či môže byť odôvodnený cieľom všeobecného záujmu uvádzaným Belgickým kráľovstvom, ktorý sa týka potreby vykonávať nevyhnutné kontroly dodržiavania naliehavých požiadaviek všeobecného záujmu, a dospela k záveru, že v každom prípade nie je potrebný na dosiahnutie uvedených cieľov a je neproporcionálny.</TXT></NP><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Keďže systém Limosa je v zmysle judikatúry Súdneho dvora <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0004" REF.END="QE0004"/>špecificky uplatniteľný<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/>, nemôže byť len tak ľahko spochybnený a jadro problému spočíva v určení, či túto vec možno preskúmať z pohľadu podpornej analýzy predloženej Komisiou, ako to mohol Súdny dvor urobiť v prípade opatrení ovplyvňujúcich poskytovanie služieb vykonávaných formou sprostredkovania vysielania zamestnancov.</TXT></NP><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>Osobitnosť tejto veci totiž spočíva v okolnosti, že na rozdiel od blízkych alebo podobných vecí, ktoré riešil Súdny dvor doteraz, kde išlo o opatrenia ovplyvňujúce poskytovateľov služieb, ktorí poskytovali služby prostredníctvom vysielania svojich zamestnancov do iného členského štátu, ako je ich vlastný členský štát, kde sú usadení, systém Limosa Komisia spochybňuje preto, lebo ovplyvňuje samotných poskytovateľov služieb ako samostatne zárobkovo činné osoby.</TXT></NP><?PAGE NO="2"?><NP><NO.P>4.</NO.P><TXT>V týchto návrhoch navrhujem Súdnemu dvoru, aby riešil túto žalobu o určenie nesplnenia povinnosti, týkajúcu sa samostatne zárobkovo činných osôb, spôsobom, ktorý je porovnateľný s tým, podľa ktorého riešil veci týkajúce sa vysielaných zamestnancov, a nevenoval sa argumentu, podľa ktorého je systém Limosa diskriminačný a nie je odôvodnený jedným z dôvodov uvedených v článku 52 ZFEÚ, a aby zahrnul do svojej analýzy skúmanie naliehavých požiadaviek všeobecného záujmu uvádzaných Belgickým kráľovstvom. Konkrétnejšie ide o zohľadnenie skutočnosti, že reálna situácia samostatne zárobkovo činných osôb môže ako taká a za niektorých okolností, zakrývať situácie, ktoré si zaslúžia ochranu rovnako ako situácia zamestnancov, najmä ak ide o situáciu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0005" REF.END="QE0005"/>ekonomicky závislých samostatne zárobkovo činných osôb<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/>, niekedy považovaných za <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0006" REF.END="QE0006"/>ekonomicky podriadené samostatne zárobkovo činné osoby<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/> alebo za <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0007" REF.END="QE0007"/>kvázipodriadených pracovníkov<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0003"><P>Pokiaľ ide o týchto pracovníkov, pozri najmä zelenú knihu Komisie nazvanú <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0008" REF.END="QE0008"/>Modernizácia pracovného práva s cieľom splniť výzvy 21. storočia<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/> [KOM(2006) 708 v konečnom znení]; ANTONMATTEI, P.-H., SCIBERRAS, J.-C.: <HT TYPE="ITALIC">Le travail économiquement dépendant: quelle protection</HT>, správa pre ministra práce, sociálnych vecí, rodiny a solidarity, november 2008.</P></NOTE>, a takisto zohľadnenie oveľa atypickejších javov, akým je napríklad situácia <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0009" REF.END="QE0009"/>nepravých samostatne zárobkovo činných osôb<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/>. Keďže systém Limosa stanovuje všeobecnú povinnosť predchádzajúcu výkonu veľkého počtu druhov poskytovaných služieb, je potrebné osobitne prísne preskúmať jeho potrebu a proporcionalitu, napokon ako aj jeho koherenciu.</TXT></NP><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">I –</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Vnútroštátna právna úprava</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>5.</NO.P><TXT>Vnútroštátne ustanovenia spochybňované Komisiou v rámci žaloby o určenie nesplnenia povinnosti sú článok 137 bod 8, článok 138 tretia zarážka, článok 153 a článok 157 bod 3 rámcového zákona z <DATE ISO="20061227">27. decembra 2006</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0004"><P><HT TYPE="ITALIC">Moniteur belge</HT> z <DATE ISO="20061228">28. decembra 2006</DATE>, s. 75178, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0010" REF.END="QE0010"/>sporný rámcový zákon<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/>.</P></NOTE> v znení platnom od <DATE ISO="20070401">1. apríla 2007</DATE>, ktoré sú súčasťou kapitoly VIII upravujúcej predchádzajúce vyhlásenie v prípade vysielaných zamestnancov a samostatne zárobkovo činných osôb. Uvedené predchádzajúce vyhlásenie patrí do širšieho projektu, ktorého cieľom je zavedenie jednotného kontaktného miesta pre všetky úkony spojené s prácou v Belgicku, teda systému Limosa.</TXT></NP><NP><NO.P>6.</NO.P><TXT>Článok 137 sporného rámcového zákona stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0011" REF.END="QE0011"/>Na účely uplatňovania tejto kapitoly a jej vykonávacích predpisov, sa rozumie ako:</P><P>…</P><LIST TYPE="OTHER"><ITEM><NP><NO.P>7°</NO.P><TXT>samostatne zárobkovo činné osoby: všetky fyzické osoby, ktoré vykonávajú profesijnú činnosť z titulu ktorej nie sú viazané pracovnou zmluvou alebo služobným poriadkom;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>8°</NO.P><TXT>vysielané samostatne zárobkovo činné osoby:</TXT><P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>osoby uvedené v bode 7, ktoré dočasne alebo čiastočne vykonávajú jednu alebo viac nezávislých činností v Belgicku bez toho, aby tam mali trvalý pobyt, a ktoré obvykle pracujú na území jedného alebo viacerých krajín iných ako Belgicko,</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>osoby pochádzajúce z cudziny, ktoré prišli do Belgicka s cieľom vykonávať tam dočasne nezávislú profesijnú činnosť alebo sa tam dočasne usadiť ako samostatne zárobkovo činné osoby.</TXT></NP></ITEM></LIST></P></NP></ITEM></LIST><P>…<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/></P></ALINEA></QUOT.S></P></NP><?PAGE NO="3"?><NP><NO.P>7.</NO.P><TXT>Článok 138 sporného rámcového zákona stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0012" REF.END="QE0012"/>Táto kapitola sa uplatňuje na:</P><P>…</P><P>vysielané samostatne zárobkovo činné osoby,</P><P>…<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/></P></ALINEA></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>8.</NO.P><TXT>Článok 153 sporného rámcového zákona stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0013" REF.END="QE0013"/>Predtým, ako vysielaná samostatne zárobkovo činná osoba začne vykonávať profesijnú činnosť na belgickom území, ona alebo jej zástupca musia na Národnom orgáne sociálneho zabezpečenia pre samostatne zárobkovo činné osoby podať elektronické vyhlásenie vyhotovené v súlade s článkom 154, podľa vykonávacích predpisov stanovených kráľom.</ALINEA><ALINEA>Vysielaná samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je praktikantom, pred začatím svojej praxe na belgickom území alebo inštitúcia, na ktorej študuje alebo sa odborne vzdeláva, musí na Národnom orgáne sociálneho zabezpečenia pre samostatne zárobkovo činné osoby podať elektronické vyhlásenie vyhotovené v súlade s článkom 154, podľa vykonávacích predpisov stanovených kráľom.</ALINEA><ALINEA>Ak vysielaná samostatne zárobkovo činná osoba alebo jej zástupca či vysielaná samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je praktikantom, alebo inštitúcia, na ktorej študuje alebo sa odborne vzdeláva, nemôžu podať toto vyhlásenie elektronicky, môžu ho zaslať faxom alebo poštou na Národný orgán sociálneho zabezpečenia pre samostatne zárobkovo činné osoby, podľa vykonávacích predpisov stanovených touto inštitúciou.</ALINEA><ALINEA>Keď sa podá vyhlásenie uvedené v predchádzajúcich odsekoch, osoba predkladajúca vyhlásenie dostane potvrdenie o doručení v súlade s článkom 3 už citovaného zákona z <DATE ISO="20030224">24. februára 2003</DATE>. Ak sa podá vyhlásenie faxom alebo poštou, Národný orgán sociálneho zabezpečenia pre samostatne zárobkovo činné osoby vydá potvrdenie o doručení faxom alebo poštou podľa modelu, ktorý stanoví.</ALINEA><ALINEA>Kráľ určí lehotu, v akej predchádzajúce vyhlásenie možno zrušiť.</ALINEA><ALINEA>Ak sa doba vyslania oproti pôvodne predpokladanej dobe predĺži, osoba predkladajúce vyhlásenie musí podať nové vyhlásenie pred skončením doby pôvodne predpokladaného vyslania.<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>9.</NO.P><TXT>Článok 157 sporného rámcového zákona znie takto:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0014" REF.END="QE0014"/>Bez toho, aby tým boli dotknuté články 269 až 274 Trestného zákonníka, potrestá sa trestom odňatia slobody na osem dní až jeden rok a pokutou 500 až <FT TYPE="NUMBER">2500</FT> eur alebo len jedným z týchto trestov:</P><P>…</P><LIST TYPE="OTHER"><ITEM><NP><NO.P>3°</NO.P><TXT>vysielaná samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá nekonala v súlade s ustanoveniami tejto kapitoly a jej vykonávajúcimi predpismi.<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/></TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></QUOT.S></P></NP></GR.SEQ><?PAGE NO="4"?><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">II –</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Konanie pred podaním žaloby</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>10.</NO.P><TXT>Listom z <DATE ISO="20070622">22. júna 2007</DATE> Komisia upozornila Belgické kráľovstvo na problémy, ktoré podľa nej prinášala vzhľadom na článok 49 ES (teraz článok 56 ZFEÚ) povinnosť uložená poskytovateľom služieb, ktorí sú samostatne zárobkovo činné osoby, a to zaregistrovať sa a podať predchádzajúce vyhlásenie týkajúce sa ich činností v rámci systému Limosa, a vyzvala ho, aby jej poskytlo všetky potrebné informácie na pochopenie uvedeného systému, ako aj dôvody, pre ktoré bol zriadený takýto všeobecný systém vyhlásení.</TXT></NP><NP><NO.P>11.</NO.P><TXT>Listom z <DATE ISO="20070712">12. júla 2007</DATE> Belgické kráľovstvo vysvetlilo kontext a filozofiu systému Limosa, pričom zdôraznilo, že tento systém sleduje viacero legitímnych cieľov, v predmetnom prípade administratívne zjednodušenie a vytvorenie spoľahlivých štatistických informácií, ako aj zlepšenie dozoru a kontroly nad činnosťami cudzincov v Belgicku.</TXT></NP><NP><NO.P>12.</NO.P><TXT>Listom z <DATE ISO="20090202">2. februára 2009</DATE> však Komisia zopakovala svoje obavy týkajúce sa systému Limosa a vyzvala Belgické kráľovstvo, aby predložilo svoje pripomienky v tejto súvislosti a odpovedalo na viacero otázok. Komisia tvrdila, že ustanovenia sporného rámcového zákona jednoznačne predstavovali prekážku slobodného poskytovania služieb, dokonca nepriamu diskrimináciu založenú na štátnej príslušnosti. Okrem toho sa domnievala, že odôvodnenia uvádzané Belgickým kráľovstvom nezodpovedajú žiadnej z troch požiadaviek uvedených v článku 46 ES, nepredstavujú naliehavé dôvody všeobecného záujmu a v každom prípade nespĺňajú test proporcionality.</TXT></NP><NP><NO.P>13.</NO.P><TXT>Listom z <DATE ISO="20090331">31. marca 2009</DATE> Belgické kráľovstvo odpovedalo na pripomienky Komisie uvedené vo výzve tak, že najprv konštatovalo, že sa týkali len poskytovateľov služieb, ktorí sú samostatne zárobkovo činné osoby, a nie prípadov, v ktorých sa uplatňuje smernica 96/71/ES Európskeho parlamentu a Rady zo <DATE ISO="19961216">16. decembra 1996</DATE> o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0005"><P><REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="018" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="1996">Ú. v. ES L 18, s. 1</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 05/002, s. 431.</P></NOTE>. Vyjadrilo sa, že všeobecným cieľom povinnosti vyhlásení v systéme Limosa je dozor a kontrola nad činnosťou cudzincov v Belgicku na účely sociálnej ochrany legitímnych záujmov všetkých dotknutých strán, zachovanie finančnej rovnováhy systémov sociálneho zabezpečenia a boj proti podvodom v sociálnej i daňovej oblasti a proti nekalej hospodárskej súťaži, ako aj vytvorenie spoľahlivých štatistických informácií a administratívne zjednodušenie. Systém Limosa umožňoval konkrétne bojovať proti javu nepravých samostatne zárobkovo činných osôb a presnejšie podvodnému obchádzaniu minimálnych noriem zakotvených v smernici 96/71 v oblasti sociálnej ochrany, ktoré spočívalo vo vydávaní vysielaných pracovníkov za samostatne zárobkovo činné osoby.</TXT></NP><NP><NO.P>14.</NO.P><TXT>Odôvodneným stanoviskom z <DATE ISO="20091008">8. októbra 2009</DATE>, adresovaným belgickým orgánom listom z <DATE ISO="20091009">9. októbra 2009</DATE>, Komisia potvrdila svoje výhrady týkajúce sa vyhlásenia Limosa, pričom upresnila, že ustanovenia článku 137 bodu 8, článku 138 tretej zarážky, článku 153 a článku 157 bodu 3 sporného rámcového zákona považuje za nezlučiteľné s článkom 56 ZFEÚ v rozsahu, v akom sa týkajú poskytovateľov služieb, ktorí sú samostatne zárobkovo činnými osobami, pričom si vyhradila právo neskôr prípadne skúmať situáciu vysielaných pracovníkov v zmysle smernice 96/71.</TXT></NP><NP><NO.P>15.</NO.P><TXT>V liste z <DATE ISO="20091211">11. decembra 2009</DATE>, ktorý bol odpoveďou na odôvodnené stanovisko, Belgické kráľovstvo v plnom rozsahu trvalo na svojom stanovisku. Naďalej popieralo, že by sa systém Limosa mohol považovať za prekážku slobodného poskytovania služieb samostatne zárobkovo činnými osobami, a opäť zdôraznilo, že táto prekážka bola v každom prípade odôvodnená najmä cieľmi sociálnej ochrany pracovníkov, zachovania finančnej rovnováhy sociálneho zabezpečenia a účinnej prevencie proti podvodom a predstavovala najmenej obmedzujúci prostriedok na dosiahnutie týchto cieľov.</TXT></NP></GR.SEQ><?PAGE NO="5"?><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">III –</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Konanie na Súdnom dvore</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>16.</NO.P><TXT>Za týchto okolností podala Komisia návrhom doručeným do kancelárie Súdneho dvora <DATE ISO="20101210">10. decembra 2010</DATE> túto žalobu.</TXT></NP><NP><NO.P>17.</NO.P><TXT>Uznesením predsedu Súdneho dvora z <DATE ISO="20110411">11. apríla 2011</DATE> bol povolený vstup Dánskeho kráľovstva do konania ako vedľajšieho účastníka na podporu tvrdení Belgického kráľovstva.</TXT></NP><NP><NO.P>18.</NO.P><TXT>Prednesy Belgického kráľovstva, Dánskeho kráľovstva, ako aj Komisie boli vypočuté na pojednávaní, ktoré sa konalo <DATE ISO="20120329">29. marca 2012</DATE>.</TXT></NP><NP><NO.P>19.</NO.P><TXT>Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:</TXT><P><LIST TYPE="DASH"><ITEM><P>konštatoval, že Belgické kráľovstvo si tým, že prijalo článok 137 bod 8, článok 138 tretiu zarážku, článok 153 a článok 157 bod 3 sporného rámcového zákona, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z ustanovení článku 56 ZFEÚ, a</P></ITEM><ITEM><P>zaviazal Belgické kráľovstvo na náhradu trov konania.</P></ITEM></LIST></P></NP><NP><NO.P>20.</NO.P><TXT>Belgické kráľovstvo navrhuje, aby Súdny dvor:</TXT><P><LIST TYPE="DASH"><ITEM><P>vyhlásil žalobu za nedôvodnú, keďže Komisia nepredložila dôkaz o údajnom nesplnení povinnosti,</P></ITEM><ITEM><P>konštatoval, pokiaľ by sa Súdny dvor domnieval, že žaloba Komisie je dostatočne podložená, že prinajmenšom prijatím článku 137 bodu 8, článku 138 tretej zarážky, článku 153 a článku 157 bodu 3 sporného rámcového zákona si Belgické kráľovstvo splnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z ustanovení článku 56 ZFEÚ, a</P></ITEM><ITEM><P>v dôsledku toho zamietol žalobu a zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.</P></ITEM></LIST></P></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">IV –</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Analýza</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>A –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Zhrnutie argumentácie účastníkov konania</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>21.</NO.P><TXT>Komisia v prvom rade tvrdí, že systém Limosa predstavuje diskriminačné obmedzenie slobodného poskytovania služieb v prípade samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré možno odôvodniť len dôvodmi vymenovanými v článku 52 ZFEÚ týkajúcimi sa verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia. Keďže Belgické kráľovstvo sa neodvoláva na žiadne z týchto odôvodnení, Komisia navrhla, aby Súdny dvor konštatoval, že si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 56 ZFEÚ. Komisia na pojednávaní potvrdila, že sa domáha, aby sa v prvom rade iba na tomto základe konštatovalo, že Belgické kráľovstvo si nesplnilo povinnosti.</TXT></NP><NP><NO.P>22.</NO.P><TXT>Komisia okrem toho trvá na tom, že jej žaloba sa týka len samostatne zárobkovo činných osôb, a nie vysielaných zamestnancov patriacich do pôsobnosti smernice 96/71, takže hoci judikatúra relevantná v uvedenej súvislosti, najmä rozsudok z <DATE ISO="20060119">19. januára 2006</DATE>, Komisia/Nemecko<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0006"><P><REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-244/04" PAGE.ECR="885" YEAR="2006">C-244/04, Zb. s. 885</REF.DOC.ECR>.</P></NOTE>, môže slúžiť na porovnanie a úvahy, nie je v tomto prípade relevantná, keďže špecifiká situácií týkajúcich sa poskytovateľov služieb (samostatne zárobkovo činných osôb) a vysielaných zamestnancov bránia akejkoľvek systematickej paralele.</TXT></NP><?PAGE NO="6"?><NP><NO.P>23.</NO.P><TXT>Komisia však v žalobe subsidiárne obsiahlejšie skúmala aj rôzne ciele všeobecného záujmu uvádzané Belgickým kráľovstvom na odôvodnenie systému Limosa, ako aj jeho nevyhnutnosť a proporcionalitu a dospela k záveru, že tento systém predstavoval v každom prípade neodôvodnené obmedzenie slobodného poskytovania služieb v prípade samostatne zárobkovo činných osôb.</TXT></NP><NP><NO.P>24.</NO.P><TXT>Belgické kráľovstvo, v podstatnej miere podporované Dánskym kráľovstvom, však tvrdí, že uvedený systém nemožno považovať za diskriminačný, keďže jednak sa uplatňuje na belgických štátnych príslušníkov usadených v iných členských štátoch a jednak v každom prípade situácia poskytovateľov služieb usadených v Belgicku nie je porovnateľná so situáciou poskytovateľov služieb usadených v iných členských štátoch. Okrem toho tvrdí, že systém Limosa predstavuje len minimálne obmedzenie slobodného poskytovania služieb, že jeho účinky na túto slobodu sú príliš nepriame a vedľajšie na to, aby bol zakázaný na základe článku 56 ZFEÚ, a že je v každom prípade odôvodnený naliehavými požiadavkami všeobecného záujmu a úplne v súlade so zásadou proporcionality.</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>B –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Úvodné pripomienky</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>25.</NO.P><TXT>Na úvod je potrebné zdôrazniť, že Súdny dvor mal príležitosť viackrát riešiť žaloby o nesplnení povinnosti alebo odpovedať na prejudiciálne otázky týkajúce sa rôznych aspektov uplatnenia smernice 96/71<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0007"><P>Rozsudky zo <DATE ISO="20050414">14. apríla 2005</DATE>, Komisia/Nemecko (<REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-341/02" PAGE.ECR="I-2733" YEAR="2005">C-341/02, Zb. s. I-2733</REF.DOC.ECR>); z <DATE ISO="20041012">12 október 2004</DATE>, Wolff &amp; Müller (<REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-60/03" PAGE.ECR="I-9553" YEAR="2004">C-60/03, Zb. s. I-9553</REF.DOC.ECR>); z <DATE ISO="20080403">3. apríla 2008</DATE>, Rüffert (<REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-346/06" PAGE.ECR="I-1989" YEAR="2008">C-346/06, Zb. s. I-1989</REF.DOC.ECR>), ako aj z <DATE ISO="20110210">10. februára 2011</DATE>, Vicoplus a i. (<REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-307/09+C-308/09+C-309/09" PAGE.ECR="I-453" YEAR="2011">C-307/09 až C-309/09, Zb. s. I-453</REF.DOC.ECR>). Pokiaľ ide o aspekty vysielania pracovníkov týkajúce sa sociálneho zabezpečenia, pozri rozsudok z <DATE ISO="20060126">26. januára 2006</DATE>, Herbosch Kiere (<REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-2/05" PAGE.ECR="I-1079" YEAR="2006">C-2/05, Zb. s. I-1079</REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> alebo článku 56 ZFEÚ<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0008"><P>Rozsudky z <DATE ISO="19991123">23. novembra 1999</DATE>, Arblade a i. (<REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-369/96+C-376/96" PAGE.ECR="I-8453" YEAR="1999">C-369/96 a C-376/96, Zb. s. I-8453</REF.DOC.ECR>); z <DATE ISO="20011025">25. októbra 2001</DATE>, Finalarte a i. (<REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-49/98+C-50/98+C-52/98+C-53/98+C-54/98+C-68/98+C-69/98+C-70/98+C-71/98" PAGE.ECR="I-7831" YEAR="2001">C-49/98, C-50/98, C-52/98 až C-54/98 a C-68/98 až C-71/98, Zb. s. I-7831</REF.DOC.ECR>); z <DATE ISO="20010315">15. marca 2001</DATE>, Mazzoleni a ISA (<REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-165/98" PAGE.ECR="I-2189" YEAR="2001">C-165/98, Zb. s. I-2189</REF.DOC.ECR>); z <DATE ISO="20020124">24. januára 2002</DATE>, Portugaia Construções (<REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-164/99" PAGE.ECR="I-787" YEAR="2002">C-164/99, Zb. s. I-787</REF.DOC.ECR>); z <DATE ISO="20070718">18. júla 2007</DATE>, Komisia/Nemecko (<REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-490/04" PAGE.ECR="I-6095" YEAR="2007">C-490/04, Zb. s. I-6095</REF.DOC.ECR>), ako aj zo <DATE ISO="20101007">7. októbra 2010</DATE>, dos Santos Palhota a i. (<REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-515/08" PAGE.ECR="I-9133" YEAR="2010">C-515/08, Zb. s. I-9133</REF.DOC.ECR>). Pokiaľ ide o osobitný prípad, keď podnik členského štátu vysiela zamestnancov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích štátov, do iného členského štátu, pozri rozsudky z <DATE ISO="20060119">19. januára 2006</DATE>, Komisia/Nemecko, už citovaný; z <DATE ISO="20060921">21. septembra 2006</DATE>, Komisia/Rakúsko (<REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-168/04" PAGE.ECR="I-9041" YEAR="2006">C-168/04, Zb. s. I-9041</REF.DOC.ECR>), a z <DATE ISO="20091001">1. októbra 2009</DATE>, Komisia/Belgicko (<REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-219/08" PAGE.ECR="I-9213" YEAR="2009">C-219/08, Zb. s. I-9213</REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>, a niekedy oboch súčasne, na vysielaných zamestnancov.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0009"><P>Rozsudky z <DATE ISO="20071218">18. decembra 2007</DATE>, Laval un Partneri (<REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-341/05" PAGE.ECR="I-11767" YEAR="2007">C-341/05, Zb. s. I-11767</REF.DOC.ECR>), a z <DATE ISO="20080619">19. júna 2008</DATE>, Komisia/Luxembursko (<REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-319/06" PAGE.ECR="I-4323" YEAR="2008">C-319/06, Zb. s. I-4323</REF.DOC.ECR>), ako aj uznesenie zo <DATE ISO="20100616">16. júna 2010</DATE>, RANI Slovakia (C-298/09).</P></NOTE> Na druhej strane je to prvýkrát, čo rieši spor takej istej povahy, ale tentoraz sa osobitne týkajúci poskytovateľov služieb ako samostatne zárobkovo činných osôb.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0010"><P>Súdny dvor však už riešil veci týkajúce sa samostatne zárobkovo činných osôb; pozri najmä, pokiaľ ide o turistických sprievodcov, rozsudok z <DATE ISO="19970605">5. júna 1997</DATE>, SETTG (<REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-398/95" PAGE.ECR="I-3091" YEAR="1997">C-398/95, Zb. s. I-3091</REF.DOC.ECR>); pokiaľ ide o advokátov, rozsudok z <DATE ISO="20020219">19. februára 2002</DATE>, Wouters a i. (<REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-309/99" PAGE.ECR="I-1577" YEAR="2002">C-309/99, Zb. s. I-1577</REF.DOC.ECR>), ako aj, pokiaľ ide o autoškoly, uznesenie z <DATE ISO="20080619">19. júna 2008</DATE>, Kurt (C-104/08).</P></NOTE></TXT></NP><NP><NO.P>26.</NO.P><TXT>Hoci je pravda, ako tvrdí Komisia, že judikatúra Súdneho dvora špecificky sa týkajúca smernice 96/71 nie je priamo relevantná v tom zmysle, že ju nemožno jednoducho preniesť do rámca tejto veci, nič to nemení na tom, že všetky tieto rozhodnutia predstavujú referenčný rámec judikatúry, z ktorého môže a musí vychádzať prinajmenšom časť odpovede poskytnutej na otázku položenú v tejto veci.</TXT></NP><NP><NO.P>27.</NO.P><TXT>Hlavná myšlienka, ktorá vyplýva z tejto judikatúry, je, že Súdny dvor prijal opatrný a jemne odstupňovaný prístup pri posudzovaní vnútroštátnych opatrení obmedzujúcich slobodné poskytovanie služieb, ktoré možno odôvodniť potrebou zabezpečiť konkrétne kontrolu dodržiavania naliehavých požiadaviek všeobecného záujmu. Hoci takéto opatrenia sú z hľadiska svojej povahy špecificky uplatniteľné a mohli by byť hneď diskvalifikované ako diskriminačné, Súdny dvor sa zvyčajne zdrží toho, že by ich systematicky za také považoval a dáva si naopak záležať, aby rigorózne preskúmal dôvodnosť ich odôvodnení v rozsahu, v akom sú takéto odôvodnenia uvádzané, ako aj ich potrebu a proporcionalitu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0011"><P>Pozri v tejto súvislosti osobitne judikatúru týkajúcu sa vysielania pracovníkov citovanú v bode 25 týchto návrhov.</P></NOTE></TXT></NP><?PAGE NO="7"?><NP><NO.P>28.</NO.P><TXT>Tento prístup však nie je v konflikte s prístupom, ktorý je napokon ortodoxnejší a ktorý považuje za diskriminačné opatrenia tie opatrenia, ktoré nie sú nerozdielne uplatniteľné. Rozsudok vydaný Súdnym dvorom <DATE ISO="20070718">18. júla 2007</DATE> vo veci Komisia/Nemecko<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0012"><P>Už citovaný, body 83 až 88.</P></NOTE> je osobitným príkladom tejto duality a obozretnosti Súdneho dvora, pokiaľ ide o odôvodnenia uvádzané členskými štátmi, keď ide o uvedené požiadavky kontroly.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0013"><P>Súdny dvor totiž v tejto veci skúmal dva aspekty nemeckej právnej úpravy týkajúcej sa vysielania pracovníkov. Jednak sa domnieval, že opatrenie ukladajúce zamestnávateľovi povinnosť uchovávať niektoré dokumenty v nemčine, a teda ukladajúce zamestnávateľom neusadeným v germanofónnom členskom štáte povinnosť zabezpečenia prekladu, bolo odôvodnené potrebou umožniť účinnú kontrolu dodržiavania právnych povinností vyplývajúcich z uvedenej právnej úpravy. Jednak dospel k záveru, že opatrenie ukladajúce dočasným zamestnávateľským podnikom usadeným v iných členských štátoch povinnosť písomne oznámiť rôzne informácie o tom, že pracovník bol daný k dispozícii užívateľskému podniku v Nemecku, bolo špecificky uplatniteľné, nebolo odôvodnené dôvodmi týkajúcimi sa verejného poriadku, verejnej bezpečnosti a verejného zdravia uvedenými v článku 52 ZFEÚ, a teda bolo v rozpore s článkom 56 ZFEÚ.</P></NOTE></TXT></NP><NP><NO.P>29.</NO.P><TXT>Hoci je pravda, že všeobecný prístup Súdneho dvora v rôznych vyššie uvedených veciach, analogických s touto vecou, sa nezdá byť vždy v úplnom súlade so zvyškom judikatúry v oblasti slobodného poskytovania služieb ani s judikatúrou týkajúcou sa ostatných slobôd, treba uviesť, že sú to práve základné úvahy, ktoré vysvetľujú a odôvodňujú takýto prístup.</TXT></NP><NP><NO.P>30.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že Súdny dvor viackrát zdôraznil, že priznal členským štátom možnosť overiť dodržiavanie ustanovení vnútroštátneho práva a práva Únie v oblasti poskytovania služieb,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0014"><P>Rozsudky Komisia/Rakúsko, už citovaný (bod 43), a z <DATE ISO="20060119">19. januára 2006</DATE>, Komisia/Nemecko, už citovaný (bod 36).</P></NOTE> resp. pripustil dôvodnosť kontrolných opatrení potrebných na overenie dodržiavania požiadaviek, ktoré sú samotné odôvodnené požiadavkami všeobecného záujmu,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0015"><P>Rozsudky Arblade a i., už citovaný (bod 39); z <DATE ISO="20011025">25. októbra 2001</DATE>, Komisia/Nemecko (<REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-493/99" PAGE.ECR="I-8163" YEAR="2001">C-493/99, Zb. s. I-8163</REF.DOC.ECR>, bod 20), ako aj dos Santos Palhota a i., už citovaný (bod 48). Pozri najmä GARDENÉS SANTIAGO, M.: Le détachement transnational de travailleurs dans le cadre des prestations de services: un sujet spécialement difficile pour le marché intérieur. In: <HT TYPE="ITALIC">Mélanges en l’honneur du Professeur Joël Molinier</HT>. LGDJ, Lextenso éditions, 2012, s. 255, najmä s. 259.</P></NOTE> ale takisto spresnil, že tieto kontroly musia dodržiavať hranice stanovené právom Únie<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0016"><P>Rozsudok z <DATE ISO="19900327">27. marca 1990</DATE>, Rush Portuguesa (<REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-113/89" PAGE.ECR="I-1417" YEAR="1990">C-113/89, Zb. s. I-1417</REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> a v nijakom prípade nemôžu spôsobiť, že by sa sloboda poskytovania služieb stala len iluzórnou.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0017"><P>Pokiaľ ide o toto <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0015" REF.END="QE0015"/>kritérium<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/>, okrem rozsudku z <DATE ISO="20060119">19. januára 2006</DATE>, Komisia/Nemecko, už citovaného (bod 36), pozri aj bod 71 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Léger vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Komisia/Rakúsko, už citovaný, a bod 63 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Mengozzi vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z <DATE ISO="20100908">8. septembra 2010</DATE>, Carmen Media Group (<REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-46/08" PAGE.ECR="I-8149" YEAR="2010">C-46/08, Zb. s. I-8149</REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP><NP><NO.P>31.</NO.P><TXT>Súdny dvor konkrétne v rozsudku dos Santos Palhota a i.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0018"><P>Už citovaný (body 26 a 27).</P></NOTE> stanovil, že členské štáty môžu najmä voľne definovať, rešpektujúc Zmluvu o FUE a všeobecné právne zásady, doplnkové administratívne pravidlá určené na to, aby umožnili overiť dodržiavanie hmotnoprávnej vnútroštátnej právnej úpravy týkajúcej sa pracovných podmienok a podmienok zamestnávania vysielaných zamestnancov, koordinovaných smernicou 96/71<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0019"><P>Pozri tiež rozsudky z <DATE ISO="20070718">18. júla 2007</DATE>, Komisia/Nemecko, už citovaný (bod 19), a Laval un Partneri, už citovaný (bod 60).</P></NOTE>.</TXT></NP><NP><NO.P>32.</NO.P><TXT>V mierne odlišnom slede úvah Súdny dvor takisto pripustil, že členský štát, ktorý je adresátom, môže v určitých medziach a pri striktnom dodržaní práva Únie prijať ustanovenia určené na zabránenie tomu, aby sloboda garantovaná článkom 56 ZFEÚ nebola zbavená cieľa alebo využívaná poskytovateľom služieb na podvodné účely.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0020"><P>Pokiaľ ide o túto myšlienku, pozri rozsudky z <DATE ISO="19741203">3. decembra 1974</DATE>, van Binsbergen (<REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="33/74" PAGE.ECR="1299" YEAR="1974">33/74, Zb. s. 1299</REF.DOC.ECR>, bod 13); z <DATE ISO="19751126">26. novembra 1975</DATE>, Coenen a i. (<REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="39/75" PAGE.ECR="1547" YEAR="1975">39/75, Zb. s. 1547</REF.DOC.ECR>, bod 9); zo <DATE ISO="19861204">4. decembra 1986</DATE>, Komisia/Nemecko (<REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="205/84" PAGE.ECR="3755" YEAR="1986">205/84, Zb. s. 3755</REF.DOC.ECR>, bod 22); z <DATE ISO="19890927">27. septembra 1989</DATE>, van de Bijl (<REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="130/88" PAGE.ECR="3039" YEAR="1989">130/88, Zb. s. 3039</REF.DOC.ECR>, bod 26), ako aj zo <DATE ISO="19921216">16 decembra 1992</DATE>, Komisia/Belgicko (<REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-211/91" PAGE.ECR="I-6757" YEAR="1992">C-211/91, Zb. s. I-6757</REF.DOC.ECR>, bod 12).</P></NOTE></TXT></NP><NP><NO.P>33.</NO.P><TXT>Belgické kráľovstvo, ako aj Dánske kráľovstvo v podstate tvrdia, že diferenciácia medzi dvoma kategóriami poskytovateľov zavedená sporným rámcovým zákonom je objektívne odôvodnená ich rozdielnymi situáciami vzhľadom na kontroly, o ktorých sa domnievajú, že by mali byť schopné naďalej vykonávať, keďže neexistuje harmonizácia vnútroštátnych právnych úprav, najmä v oblasti<?PAGE NO="8"?> zamestnávania a práce,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0021"><P>Rozsudok Finalarte a i., už citovaný (bod 73).</P></NOTE> pričom samotné tieto kontroly sú nevyhnutné na ochranu naliehavých požiadaviek všeobecného záujmu, ktoré okrem iného uvádza Belgické kráľovstvo a ktoré sa týkajú boja proti podvodom vo všeobecnosti a konkrétne proti <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0016" REF.END="QE0016"/>nepravým samostatne zárobkovo činným osobám<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/>, predchádzaniu nekalej hospodárskej súťaži a sociálnemu dumpingu, ako aj ochrany pracovníkov.</TXT></NP><NP><NO.P>34.</NO.P><TXT>V dôsledku toho a podľa všeobecného usmernenia vyplývajúceho z judikatúry postupne preskúmam, či systém Limosa predstavuje prekážku slobodného poskytovania služieb (podnadpis 1), či prípadne môže byť odôvodnený naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu (podnadpis 2), a ak áno, či je úplne v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi zo zásady proporcionality (podnadpis 3).</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>C –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Skúmanie systému Limosa vzhľadom na slobodné poskytovanie služieb</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>Odrádzajúci systém predstavujúci prekážku slobodného poskytovania služieb</TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>35.</NO.P><TXT>Niet pochybnosti o tom, že systém Limosa predstavuje prekážku slobodného poskytovania služieb, a to tak z pohľadu dotknutých poskytovateľov služieb, ako aj adresátov, ktorým sú uvedené služby určené, usadených v Belgicku.</TXT></NP><NP><NO.P>36.</NO.P><TXT>Samotné jadro systému Limosa, dalo by sa povedať jeho inšpirácia, má v prvom rade odrádzajúcu povahu v prípade poskytovateľov služieb, ktorí by chceli vykonávať svoju činnosť v Belgicku, pretože im ukladá jednak povinnosť zaregistrovať sa tak, že si vytvoria účet, a jednak zvyčajne podať vyhlásenie pred každým poskytnutím služby a použiť údaje z uvedeného účtu, určitý počet podrobných informácií, medzi ktoré patrí najmä dátum a dĺžka trvania, povaha a miesto poskytovania služieb, ako aj identifikačné údaje zákazníka usadeného v Belgicku. Tieto kroky jasne predstavujú nezanedbateľnú administratívnu záťaž, najmä pre remeselníkov a malé podniky, ktoré nemajú vhodný personál na ich vykonanie, a platí to obzvlášť v prípade služieb veľmi krátkeho trvania vyžadujúcich si veľmi rýchly zásah.</TXT></NP><NP><NO.P>37.</NO.P><TXT>Okrem toho ,systém Limosa je takisto odradzujúci v prípade adresátov služieb, keďže im ukladá povinnosť nahlásiť poskytovateľov služieb, ktorí im nepredložia potvrdenie o doručení preukazujúce podanie vyhlásenia Limosa, a to pod hrozbou trestnoprávnej sankcie.</TXT></NP><NP><NO.P>38.</NO.P><TXT>Belgické kráľovstvo však tvrdí, že systém Limosa má veľmi zanedbateľný alebo príliš nepriamy a vedľajší účinok na slobodné poskytovanie služieb na to, aby ho bolo možné považovať za prekážku.</TXT></NP><NP><NO.P>39.</NO.P><TXT>Tieto dve tvrdenia treba zamietnuť. Okrem samotnej skutočnosti, že Súdny dvor v rámci slobodného poskytovania služieb nikdy nepripustil tvrdenia takejto povahy, je potrebné jednoducho konštatovať, že hoci význam alebo intenzita reštriktívneho účinku opatrenia na slobodné poskytovanie služieb, ako uvádza Komisia, môžu byť prípadne zohľadnené v rámci skúmania jeho proporcionality, nemôžu zabrániť tomu, aby toto opatrenie ako také bolo považované za reštriktívne.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0022"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudok z <DATE ISO="20060119">19. januára 2006</DATE>, Komisia/Nemecko, už citovaný (bod 33).</P></NOTE></TXT></NP><NP><NO.P>40.</NO.P><TXT>Systém Limosa preto možno pripustiť len v prípade, že sa dá odôvodniť naliehavými požiadavkami všeobecného záujmu, s výhradou, že chránený záujem nie je chránený právnou úpravou členského štátu usadenia, že úplne zodpovedá požiadavkám jasnosti, právnej istoty<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0023"><P>Rozsudok Komisia/Luxembursko, už citovaný (body 77 až 82).</P></NOTE> a koherencie a že je úplne proporcionálny, teda neprekračuje to, čo je na tento účel objektívne nevyhnutné, a že tento výsledok nemožno dosiahnuť pomocou menej obmedzujúcich pravidiel.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0024"><P>Rozsudky zo <DATE ISO="19861204">4. decembra 1986</DATE>, Komisia/Nemecko, už citovaný (body 27 a 29); z <DATE ISO="19910226">26. februára 1991</DATE>, Komisia/Taliansko (<REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-180/89" PAGE.ECR="I-709" YEAR="1991">C-180/89, Zb. s. I-709</REF.DOC.ECR>, body 17 a 18); z <DATE ISO="19920520">20. mája 1992</DATE>, Ramrath (<REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-106/91" PAGE.ECR="I-3351" YEAR="1992">C-106/91, Zb. s. I-3351</REF.DOC.ECR>, body 30 a 31), ako aj z <DATE ISO="20111027">27. októbra 2011</DATE>, Komisia/Portugalsko (<REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-255/09" PAGE.ECR="I-10547" YEAR="2011">C-255/09, Zb. s. I-10547</REF.DOC.ECR>, bod 72).</P></NOTE></TXT></NP></GR.SEQ><?PAGE NO="9"?><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Možné odôvodnenia</TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>41.</NO.P><TXT>Z hlavných argumentov uvádzaných Belgickým kráľovstvom, ako aj z odpovedí Komisie vyplýva, že prekážka slobodného poskytovania služieb, ktorú predstavuje systém Limosa, môže byť odôvodnená cieľmi všeobecného záujmu týkajúceho sa v prvom rade ochrany samostatne zárobkovo činných osôb, ale takisto zo širšieho hľadiska ochrany ekonomicky nezávislých samostatne zárobkovo činných osôb, ako aj ochrany zamestnancov prostredníctvom boja proti <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0017" REF.END="QE0017"/>nepravým samostatne zárobkovo činným osobám<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/>, čo budem analyzovať ďalej.</TXT></NP><NP><NO.P>42.</NO.P><TXT>Belgické kráľovstvo sa totiž odvolávalo na tri druhy odôvodnení, prvý sa týkal predchádzania nekalej hospodárskej súťaži, vnímanej v sociálnej dimenzii, ktorá zahŕňa boj proti sociálnemu dumpingu<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0025"><P>Belgické kráľovstvo odkazuje v tejto súvislosti na rozsudky Wolff &amp; Müller, už citovaný, a Laval un Partneri, už citovaný.</P></NOTE>, druhý sa týkal zachovania finančnej rovnováhy sociálneho zabezpečenia, ako aj potreby predchádzať podvodom, bojovať so zneužitiami a najmä bojovať proti nepravým samostatne zárobkovo činným osobám a tretí sa týkal potreby zabezpečiť ochranu samotných samostatne zárobkovo činných osôb, ich podmienok zamestnávania, pracovných podmienok a najmä podmienok ochrany ich zdravia a bezpečnosti v súvislosti s predpismi Európskej únie,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0026"><P>Pozri osobitne odporúčanie Rady 2003/134/ES z <DATE ISO="20030218">18. februára 2003</DATE> o zlepšení ochrany zdravia a bezpečnosti práce samostatne zárobkovo činných osôb [<HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="053" PAGE.FIRST="45" DATE.PUB="2003">Ú. v. EÚ L 53, s. 45</REF.DOC.OJ>); pozri tiež smernicu Rady 92/57/EHS z <DATE ISO="19920624">24. júna 1992</DATE> o zavedení minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadaviek na dočasných alebo lokalitne sa meniacich staveniskách (ôsma samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="245" PAGE.FIRST="6" DATE.PUB="1992">Ú. v. ES L 245, s. 6</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 05/002, s. 71).</P></NOTE> ako tvrdilo Dánske kráľovstvo.</TXT></NP><NP><NO.P>43.</NO.P><TXT>Komisia v tejto súvislosti tvrdí, že Belgické kráľovstvo sa len odvolalo na ciele boja proti podvodom a riziko obchádzania pravidiel upravujúcich voľný pohyb pracovníkov <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0018" REF.END="QE0018"/>nepravými samostatne zárobkovo činnými osobami<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/>, bez toho, aby uviedlo akúkoľvek konkrétnu skutočnosť umožňujúcu posúdiť potrebu a proporcionalitu prijatých opatrení. Takto, ako to zdôraznilo Belgické kráľovstvo, Komisia v zásade pripustila dôvodnosť potrebných kontrolných opatrení boja proti podvodom a zneužívaniu, pričom spochybnila, že by systém Limosa vzhľadom na svoju filozofiu a konkrétne vykonávacie predpisy mohol splniť kritériá nevyhnutnosti a proporcionality.</TXT></NP><NP><NO.P>44.</NO.P><TXT>Na úvod je potrebné zdôrazniť, že niet pochybnosti o tom, že potreba zabezpečiť ochranu zdravia, bezpečnosti a hygieny samostatne zárobkovo činných osôb, ba dokonca zo širšieho hľadiska ich podmienok zamestnávania a práce<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0027"><P>Veľmi všeobecne a bez toho, aby som sa tu venoval podrobnostiam, v predmetnom prípade ide o kontrolu dodržiavania základných pracovných noriem, či už vnútroštátnych, európskych alebo medzinárodných. V tejto súvislosti sa obmedzím na uvedenie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo <DATE ISO="20031104">4. novembra 2003</DATE> o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="299" PAGE.FIRST="9" DATE.PUB="2003">Ú. v. EÚ L 299, s. 9</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 05/004, s. 381), ktorá patrí do sociálnej politiky Únie a ktorej pôsobnosť z hľadiska <HT TYPE="ITALIC">ratione personae</HT> nie je definovaná v závislosti od vzťahu podriadenosti spájajúceho pracovníka so zamestnávateľom.</P></NOTE> predstavuje cieľ hodný ochrany, ktorý sa odlišuje od výnimiek zo slobodného poskytovania služieb založených na verejnom zdraví alebo verejnej bezpečnosti, uvedených v článku 46 ES, a že v prípade neexistencie harmonizácie právnych úprav v tejto súvislosti<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0028"><P>O rozdelení právomocí medzi členské štáty a Úniu v danej oblasti pozri stanovisko 2/91 z <DATE ISO="19930319">19. marca 1993</DATE> (Zb. s. I-1061, body 13 až 21) týkajúce sa dohovoru č. 170 Medzinárodnej organizácie práce o bezpečnosti používania chemických látok pri práci. Treba poznamenať, že Komisia vo vyššie uvedenej zelenej knihe, nazvanej <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0019" REF.END="QE0019"/>Modernizácia pracovného práva s cieľom splniť výzvy 21. storočia<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/>, zdôraznila, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0020" REF.END="QE0020"/>problém osôb, ktoré sa vydávajú za samostatne zárobkovo činné osoby, aby obišli vnútroštátnu právnu úpravu, musia riešiť v zásade členské štáty<QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="201C" ID="QE0020"/>.</P></NOTE> predstavuje naliehavú požiadavku všeobecného záujmu, ktorá môže odôvodniť obmedzenie slobodného poskytovania služieb.</TXT></NP><NP><NO.P>45.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti postačuje pripomenúť, že primárne právo a konkrétne ustanovenia článku 3 ods. 3 ZEÚ, článku 9 ZFEÚ a článku 31 Charty základných práv Európskej únie garantujú už vysoký štandard sociálnej ochrany pracovníka, pričom však nerozlišujú zamestnancov a ostatných pracovníkov, a že tieto ustanovenia, ako som už mal príležitosť uviesť v mojich návrhoch vo veci dos Santos Palhota a i.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0029"><P>Body 51 až 53.</P></NOTE>, je potrebné zohľadniť pri výklade ustanovení primárneho práva definujúceho slobody.</TXT></NP><?PAGE NO="10"?><NP><NO.P>46.</NO.P><TXT>Na tomto mieste tiež treba spresniť, že vysoký štandard ochrany, ku ktorému má povinnosť smerovať Únia, sa musí vzťahovať na všetkých pracovníkov, zamestnancov, ako aj samostatne zárobkovo činné osoby, ale takisto na všetkých pracovníkov nachádzajúcich sa v prechodnej situácii, pričom osobitná pozornosť sa má venovať ekonomicky závislým samostatne zárobkovo činným osobám alebo im podobným osobám.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0030"><P>V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že definovanie samostatne zárobkovo činnej osoby prináleží do právomoci členských štátov, hoci Súdny dvor mal príležitosť upresniť, že formálna kvalifikácia samostatne zárobkovo činnej osoby vzhľadom na vnútroštátne právo nevylučuje, že osoba bude musieť byť kvalifikovaná ako pracovník v zmysle článku 141 ods. 1 ES keď jej nezávislosť je len fiktívna, skrývajúca takto pracovnoprávny vzťah v zmysle uvedeného článku; pozri rozsudok z <DATE ISO="20040113">13. januára 2004</DATE>, Allonby (<REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-256/01" PAGE.ECR="I-873" YEAR="2004">C-256/01, Zb. s. I-873</REF.DOC.ECR>, bod 71).</P></NOTE></TXT></NP><NP><NO.P>47.</NO.P><TXT>Súdny dvor okrem toho už pripustil ako naliehavú požiadavku všeobecného záujmu, ktorá môže odôvodniť obmedzenie slobodného poskytovania služieb, boj proti podvodom vo všeobecnosti, najmä v oblasti hazardných hier<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0031"><P>Pozri najmä rozsudky z <DATE ISO="20030911">11. septembra 2003</DATE>, Anomar a i. (<REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-6/01" PAGE.ECR="I-8621" YEAR="2003">C-6/01, Zb. s. I-8621</REF.DOC.ECR>, bod 75); zo <DATE ISO="20070306">6. marca 2007</DATE>, Placanica a i. (<REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-338/04+C-359/04+C-360/04" PAGE.ECR="I-1891" YEAR="2007">C-338/04, C-359/04 a C-360/04, Zb. s. I-1891</REF.DOC.ECR>, bod 46); z <DATE ISO="20090908">8. septembra 2009</DATE>, Liga Portuguesa de Futebol Profissional a Bwin International (<REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-42/07" PAGE.ECR="I-7633" YEAR="2009">C-42/07, Zb. s. I-7633</REF.DOC.ECR>, bod 56), ako aj z <DATE ISO="20100603">3. júna 2010</DATE>, Sporting Exchange (<REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-203/08" PAGE.ECR="I-4695" YEAR="2010">C-203/08, Zb. s. I-4695</REF.DOC.ECR>, bod 26).</P></NOTE> alebo osobitne proti daňovým podvodom<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0032"><P>Rozsudky z <DATE ISO="20071011">11. októbra 2007</DATE>, ELISA (<REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-451/05" PAGE.ECR="I-8251" YEAR="2007">C-451/05, Zb. s. I-8251</REF.DOC.ECR>, bod 81); z <DATE ISO="20090611">11. júna 2009</DATE>, X a Passenheim-van Schoot (<REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-155/08+C-157/08" PAGE.ECR="I-5093" YEAR="2009">C-155/08 a C-157/08, Zb. s. I-5093</REF.DOC.ECR>, bod 45), ako aj zo <DATE ISO="20091006">6. októbra 2009</DATE>, Komisia/Španielsko (<REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-153/08" PAGE.ECR="I-9735" YEAR="2009">C-153/08, Zb. s. I-9735</REF.DOC.ECR>, bod 36).</P></NOTE>, ale ešte nikdy nemal príležitosť skúmať takéto odôvodnenie v takom kontexte, o aký ide v tejto veci.</TXT></NP><NP><NO.P>48.</NO.P><TXT>Hoci sa nezdá, že by sa normotvorca Únie zatiaľ venoval <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0021" REF.END="QE0021"/>nepravým samostatne zárobkovo činným osobám<QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="201C" ID="QE0021"/> ako osobitnému problému,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0033"><P>Pozri však uznesenie Európskeho parlamentu o uplatňovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov (<REF.DOC.OJ COLL="C" NO.OJ="313E" PAGE.FIRST="452" DATE.PUB="2006">Ú. v. EÚ C 313E, 2006, s. 452</REF.DOC.OJ>), ktoré <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0022" REF.END="QE0022"/>žiada, aby sa podporovali výmeny medzi inšpektorátmi práce členských štátov s cieľom umožniť spoločnú kampaň proti predstieranej samostatnej zárobkovej činnosti, najmä prostredníctvom výmeny informácií<QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="201C" ID="QE0022"/> a uznesenie Európskeho parlamentu zo <DATE ISO="20090506">6. mája 2009</DATE> o obnovenej sociálnej agende (<REF.DOC.OJ COLL="C" NO.OJ="212E" PAGE.FIRST="11" DATE.PUB="2010">Ú. v. EÚ C 212E, 2010, s. 11</REF.DOC.OJ>), ktoré <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0023" REF.END="QE0023"/>vyzýva Komisiu, aby prijala iniciatívy, ktoré povedú k jasnému odlíšeniu zamestnávateľov, skutočne samostatne zárobkovo činných osôb a malých podnikateľov na jednej strane a zamestnancov na strane druhej<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="201C" ID="QE0023"/> (bod 33). Pozri najmä odpoveď Komisie na písomnú otázku č. E-5333/2009 pána De Rossa, týkajúcu sa iniciatívy EÚ za jasné rozlišovanie medzi samostatnou zárobkovou činnosťou a fiktívnou samostatnou zárobkovou činnosťou (<REF.DOC.OJ COLL="C" NO.OJ="010E" PAGE.FIRST="146" DATE.PUB="2011">Ú. v. EÚ C 10E, 2011, s. 146</REF.DOC.OJ>), ktorá poukazuje na prebiehajúce štúdie týkajúce sa všetkých týchto otázok a odkazuje na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamenta, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z <DATE ISO="20071024">24. októbra 2007</DATE>, nazvané <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0024" REF.END="QE0024"/>Výsledok verejných konzultácií o zelenej knihe Komisie <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0025" REF.END="QE0025"/>Modernizácia pracovného práva s cieľom splniť výzvy 21. storočia<QUOT.END REF.START="QS0025" CODE="2018" ID="QE0025"/><QUOT.END REF.START="QS0024" CODE="201C" ID="QE0024"/> [KOM(2007) 627 v konečnom znení, s. 7 a 8].</P></NOTE> ani že by sa niekedy snažil definovať, čo takýto jav môže zahŕňať,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0034"><P>Pozri však v tejto súvislosti smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z <DATE ISO="20061212">12. decembra 2006</DATE> o službách na vnútornom trhu (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="376" PAGE.FIRST="36" DATE.PUB="2006">Ú. v. EÚ L 376, s. 36</REF.DOC.OJ>), ktorá vo svojom odôvodnení 88 priznáva členským štátom právo rozlišovať medzi samostatne zárobkovo činnými osobami a zamestnancami, vrátane <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0026" REF.END="QE0026"/>nepravých samostatne zárobkovo činných osôb<QUOT.END REF.START="QS0026" CODE="201C" ID="QE0026"/>, pričom je potrebné upresniť, že za činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby sa musí považovať na účely článkov 43 ES (teraz článok 49 ZFEÚ) a 49 ES <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0027" REF.END="QE0027"/>akákoľvek činnosť, ktorú osoba vykonáva mimo vzťahu podriadenosti<QUOT.END REF.START="QS0027" CODE="201C" ID="QE0027"/>. Z toho možno vyvodiť, že nepravú samostatne zárobkovo činnú osobu predstavuje osoba, ktorá sa venuje činnosti v rámci vzťahu podriadenosti s treťou osobou, ale tvári sa alebo je prezentovaná ako samostatne zárobkovo činná osoba s cieľom obchádzať minimálne normy stanovené v článku 3 ods. 1 smernice 96/7l. Vzhľadom na to je jasné, že postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby obsahuje oproti postaveniu zamestnanca mnohé rozdiely zo sociálneho, z daňového a ekonomického hľadiska.</P></NOTE> nič to nemení na tom, že tento fenomén sa konštatoval vo viacerých dokumentoch<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0035"><P>Pozri okrem zelenej knihy, nazvanej <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0028" REF.END="QE0028"/>Modernizácia pracovného práva s cieľom splniť výzvy 21. storočia<QUOT.END REF.START="QS0028" CODE="201C" ID="QE0028"/>, a oznámenia Komisie, ktoré po nej nasledovalo (uvedené vyššie), rozsudok z <DATE ISO="20081222">22. decembra 2008</DATE>, Komisia/Rakúsko (<REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-161/07" PAGE.ECR="I-10671" YEAR="2008">C-161/07, Zb. s. I-10671</REF.DOC.ECR>); oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z <DATE ISO="20120418">18. apríla 2012</DATE>, nazvané <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0029" REF.END="QE0029"/>Smerom k oživeniu hospodárstva sprevádzanému tvorbou veľkého počtu pracovných miest<QUOT.END REF.START="QS0029" CODE="201C" ID="QE0029"/> [COM(2012) 173 final, bod 2.1.1]; bielu knihu Komisie z <DATE ISO="20110701">1. júla 2011</DATE>, nazvanú <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0030" REF.END="QE0030"/>Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravnému systému efektívne využívajúceho zdroje<QUOT.END REF.START="QS0030" CODE="201C" ID="QE0030"/> [KOM(2011) 144 v konečnom znení, bod 8]; stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0031" REF.END="QE0031"/>Nové tendencie v oblasti samostatnej zárobkovej činnosti: špecifický prípad ekonomicky závislej samostatnej zárobkovej činnosti<QUOT.END REF.START="QS0031" CODE="201C" ID="QE0031"/> (<REF.DOC.OJ COLL="C" NO.OJ="018" PAGE.FIRST="44" DATE.PUB="2011">Ú. v. EÚ C 18, 2011, s. 44</REF.DOC.OJ>), ktoré vylučuje nepravé zárobkovo činné osoby zo svojej pôsobnosti. Pozri tiež, pokiaľ ide o zdravie a bezpečnosť samostatne zárobkovo činných osôb v práci, stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k oznámeniu Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0032" REF.END="QE0032"/>Zlepšenie kvality a produktivity práce: stratégia Spoločenstva v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie rokov 2007 – 2012<QUOT.END REF.START="QS0032" CODE="201C" ID="QE0032"/>, KOM(2007) 62 v konečnom znení (<REF.DOC.OJ COLL="C" NO.OJ="224" PAGE.FIRST="88" DATE.PUB="2008">Ú. v. EÚ C 224, 2008, s. 88</REF.DOC.OJ>).</P></NOTE> a že možno nájsť zmienky svedčiace o jeho význame,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0036"><P>Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Práca a chudoba: nevyhnutnosť globálneho prístupu (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (<REF.DOC.OJ COLL="C" NO.OJ="318" PAGE.FIRST="52" DATE.PUB="2009">Ú. v. EÚ C 318, 2009, s. 52</REF.DOC.OJ>), ktoré uvádza medzi faktormi aktívnej chudoby neisté postavenie pracovníka, ktorého výrazným prejavom je jav nepravých samostatne zárobkovo činných osôb, kde je dotknutých približne 29 miliónov osôb, najmä v sektore stavebníctva a verejných prác. Komisia však vo svojich písomných podaniach zdôrazňuje, že údaje v tejto súvislosti sú zriedkavé, tak ako to preukazuje správa, ktorú vypracoval pán JORENS, Y.: <HT TYPE="ITALIC">Travail indépendant et faux travail indépendant dans le secteur de la construction, Fédération européenne des travailleurs du bâtiment et du bois</HT> (www.efbww.org). Pozri tiež GRIGNON, F.: <HT TYPE="ITALIC">Le BTP français face à l’élargissement de l’Europe, rapport d’information n<HT TYPE="SUP">o</HT> 28</HT> (2006 – 2007), Sénat, 18. október 2006 (www.senat.fr).</P></NOTE> čo predstavuje dostatočný základ na uznanie odôvodnenia uvádzaného Belgickým kráľovstvom.</TXT></NP><?PAGE NO="11"?><NP><NO.P>49.</NO.P><TXT>V predmetnom prípade sa musí pripustiť, že potreba boja proti fenoménu nepravých samostatne zárobkovo činných osôb a vykonávania kontrol nevyhnutných na tieto účely predstavuje naliehavú požiadavku všeobecného záujmu, ktorá môže odôvodniť obmedzenie slobodného poskytovania služieb. Táto požiadavka, ktorá umožňuje osobitne zabezpečiť dodržiavanie minimálnych noriem smernice 96/71, je spojená s ochranou pracovníkov, ktorú Súdny dvor už dávno kvalifikoval ako naliehavú požiadavku všeobecného záujmu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0037"><P>Pozri najmä rozsudky Mazzoleni a ISA, už citovaný (bod 27); Portugaia Construções, už citovaný (bod 20), ako aj Wolff &amp; Müller, už citovaný (bod 35).</P></NOTE></TXT></NP><NP><NO.P>50.</NO.P><TXT>Cieľ boja proti nepravým samostatne zárobkovo činným osobám by mohol byť takisto spojený s cieľom prechádzať nekalej hospodárskej súťaži, ktorý Súdny dvor považoval za naliehavú požiadavku všeobecného záujmu<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0038"><P>Pozri rozsudok Wolff &amp; Müller, už citovaný (bod 41); Súdny dvor rozhodol, že predchádzanie nekalej hospodárskej súťaži zo strany podnikov odmeňujúcich svojich pracovníkov na nižšej úrovni, ako je úroveň zodpovedajúca minimálnej mzde, môže predstavovať naliehavú požiadavku všeobecného záujmu.</P></NOTE> a zo širšieho hľadiska s cieľom predchádzať sociálnemu dumpingu uvádzaným Belgickým kráľovstvom,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0039"><P>Pozri stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0033" REF.END="QE0033"/>Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Na ceste k lepšie fungujúcemu jednotnému trhu služieb vychádzajúc z výsledkov procesu vzájomného hodnotenia ustanoveného v smernici o službách<QUOT.END REF.START="QS0033" CODE="201C" ID="QE0033"/> KOM(2011) 20 v konečnom znení (<REF.DOC.OJ COLL="C" NO.OJ="318" PAGE.FIRST="109" DATE.PUB="2011">Ú. v. EÚ C 318, 2011, s. 109</REF.DOC.OJ>, body 4.4 a 4.11). V oblasti dopravy pozri stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0034" REF.END="QE0034"/>Cestná doprava – pracovný čas samostatne zárobkovo činných vodičov<QUOT.END REF.START="QS0034" CODE="201C" ID="QE0034"/> (<REF.DOC.OJ COLL="C" NO.OJ="027" PAGE.FIRST="49" DATE.PUB="2009">Ú. v. EÚ C 27, 2009, s. 49</REF.DOC.OJ>, body 1.4, 3.3, 4.8 a 4.14); stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0035" REF.END="QE0035"/>Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/15/ES o organizácii pracovnej doby osôb vykonávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave<QUOT.END REF.START="QS0035" CODE="201C" ID="QE0035"/> (<REF.DOC.OJ COLL="C" NO.OJ="228" PAGE.FIRST="78" DATE.PUB="2009">Ú. v. EÚ C 228, 2009, s. 78</REF.DOC.OJ>).</P></NOTE> pretože, ako zdôraznila Komisia vo svojich písomnostiach, vedie k realizácii cieľa sociálnej ochrany skutočných zamestnancov, ktorými vlastne sú nepravé samostatne zárobkovo činné osoby.</TXT></NP><NP><NO.P>51.</NO.P><TXT>Hoci možno pripustiť, že systém Limosa zodpovedá naliehavým dôvodom všeobecného záujmu, akými sú ochrana bezpečnosti a zdravia samostatne zárobkovo činných osôb a boj proti nepravým samostatne zárobkovo činným osobám, obmedzenia slobodného poskytovania služieb, ktoré obsahuje, však možno tolerovať len v rozsahu, v akom je úplne proporcionálny, teda vhodný na zabezpečenie dosiahnutia cieľov, ktoré sleduje, a v akom nepresahuje to, čo je nevyhnutné na ich dosiahnutie.</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>Neproporcionálne požiadavky oproti sledovaným cieľom</TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>52.</NO.P><TXT>Komisia tvrdí, že systém Limosa v každom prípade a okrem toho, že je diskriminačný, svojou filozofiou, pôsobnosťou a vykonávacími predpismi zďaleka prekračuje to, čo môže tolerovať právo Únie.</TXT></NP><NP><NO.P>53.</NO.P><TXT>Najprv zdôrazňuje, že systém Limosa predstavuje inverziu zásady, teda slobodného poskytovania služieb, a výnimiek z nej a že vzhľadom na jeho extrémne široký a transverzálny rozsah a preventívnu povahu zriaďuje všeobecnú domnienku podvodu, ktorá sa nezakladá na žiadnom štatistickom údaji. Ďalej spochybňuje koherenciu systému Limosa a to, že tento systém by bol takej povahy, ktorá umožňuje dosiahnuť ciele stanovené Belgickým kráľovstvom, keďže akákoľvek možnosť neohlásenej kontroly na mieste je vylúčená v prípadoch, v ktorých poskytovatelia služieb sú buď oslobodení od povinnosti podať vyhlásenie, alebo podliehajú len zjednodušenému vyhláseniu. Napokon sa domnieva, že vzhľadom na povinnosti administratívnej spolupráce, ktoré majú členské štáty a najmä tie, ktoré boli zavedené smernicou 2006/123, systém Limosa nie je nevyhnutný na dosiahnutie cieľa boja proti podvodom vo všeobecnosti a osobitne proti nepravým samostatne zárobkovo činným osobám.</TXT></NP><NP><NO.P>54.</NO.P><TXT>Najprv je potrebné poznamenať, že jednak lehota na prebratie smernice 2006/123 uplynula <DATE ISO="20091228">28. decembra 2009</DATE>, teda až po dátume odôvodneného stanoviska, a jednak, ako zdôraznilo Belgické kráľovstvo, mechanizmus, ktorý zavádza, začal byť naozaj funkčný až od nadobudnutia platnosti praktických opatrení na jeho vykonanie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0040"><P>Rozhodnutie Komisie 2009/739/ES z <DATE ISO="20091002">2. októbra 2009</DATE>, ktorým sa ustanovujú praktické opatrenia na výmenu informácií medzi členskými štátmi elektronickými prostriedkami podľa kapitoly VI smernice 2006/123 (<REF.DOC.OJ COLL="C" NO.OJ="263" PAGE.FIRST="32" DATE.PUB="2009">Ú. v. EÚ C 263, s. 32</REF.DOC.OJ>).</P></NOTE> Táto smernica preto nemôže byť zohľadnená pri<?PAGE NO="12"?> posudzovaní tejto žaloby o určenie nesplnenia povinnosti. Proporcionalita systému Limosa sa má skúmať v zásade vzhľadom na náuku vyplývajúcu z judikatúry Súdneho dvora, pričom treba zdôrazniť, že hoci mechanizmus spolupráce zavedený smernicou 2006/123 môže prípadne predstavovať referenčný bod,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0041"><P>Takisto ako napokon práce v rámci revízie legislatívneho rámca týkajúceho sa vysielania pracovníkov; pozri návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady z <DATE ISO="20120321">21. marca 2012</DATE> o presadzovaní smernice 96/71 [COM(2012) 131 final], ako aj Commission staff working document Impact assessment – Revision of the legislative framework on the posting of workers in the context of provision of services [SWD(2012) 63 final].</P></NOTE> svedčí predovšetkým o potrebe zaviesť nástroje umožňujúce členským štátom vykonávať svoje kontrolné právomoci a pritom striktne dodržiavať najmä zásady slobodného poskytovania služieb a proporcionality.</TXT></NP><NP><NO.P>55.</NO.P><TXT>Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že Komisia uvádza, že práve samotný systém Limosa, teda jeho filozofiu a jeho fungovanie, treba považovať za nie nevyhnutný alebo za neproporcionálny, a nie iba niektoré jeho aspekty, akými sú sankcie, s ktorými je spojený, alebo povinnosť poskytovateľa služieb predložiť potvrdenie o doručení preukazujúce splnenie formalít predchádzajúceho vyhlásenia.</TXT></NP><NP><NO.P>56.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti sa musí pripomenúť, že Súdny dvor už mal príležitosť v oblasti vysielania zamestnancov viackrát konštatovať, že požiadavka jednoduchého predchádzajúceho vyhlásenia môže predstavovať nevyhnutný a vhodný prostriedok umožňujúci členskému štátu, na ktorého území sa vykonáva poskytnutie služby, kontrolovať, aby sa sloboda poskytovania služieb nepoužívala s iným cieľom ako na vykonanie predmetného poskytnutia služby alebo aby boli dotknutí pracovníci v situácii, ktorá je v súlade so zákonom, najmä vzhľadom na podmienky pobytu, pracovného povolenia a sociálneho zabezpečenia v členskom štáte, v ktorom je poskytovateľ usadený.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0042"><P>Pozri rozsudky z <DATE ISO="20041021">21. októbra 2004</DATE>, Komisia/Luxembursko (<REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-445/03" PAGE.ECR="I-10191" YEAR="2004">C-445/03, Zb. s. I-10191</REF.DOC.ECR>, bod 46); z <DATE ISO="20060119">19. januára 2006</DATE>, Komisia/Nemecko, už citovaný (bod 41), a z <DATE ISO="20091001">1. októbra 2009</DATE>, Komisia/Belgicko, už citovaný (bod 16).</P></NOTE></TXT></NP><NP><NO.P>57.</NO.P><TXT>V predmetnom prípade možno v zásade pripustiť, že povinnosť predchádzajúceho vyhlásenia týkajúca sa dátumu a miesta poskytnutia služby, ako aj mena adresáta uvedeného poskytnutia, ktorú systém Limosa ukladá poskytovateľom služieb usadeným v inom členskom štáte ako Belgické kráľovstvo, je potrebná na dosiahnutie nevyhnutných kontrol na zabezpečenie tak dodržiavania minimálnych noriem smernice 96/71 v oblasti sociálnej ochrany (boj proti nepravým samostatne zárobkovo činným osobám), ako aj ochrany pracovných podmienok a podmienok zamestnávania samostatne zárobkovo činných osôb (ochrana skutočných samostatne zárobkovo činných osôb). Treba totiž konštatovať, že v prípade neexistencie takýchto informácií je prakticky nemožné, aby členský štát určenia vykonával neohlásené kontroly na mieste. Okrem toho v prípade neexistencie mechanizmov administratívnej spolupráce medzi členskými štátmi a na rozdiel od toho, čo platí vo vzťahu k samostatne zárobkovo činným osobám usadeným na území členského štátu, je v praxi nemožné, aby členský štát určenia urýchlene vyhľadával a zbieral informácie nevyhnutné na realizáciu takýchto kontrol.</TXT></NP><NP><NO.P>58.</NO.P><TXT>Okolnosť, že mechanizmus predchádzajúceho vyhlásenia, akým je systém Limosa, treba na nevyhnutné kontroly na zabezpečenie dodržiavania naliehavých požiadaviek všeobecného záujmu, nepostačuje na konštatovanie, že je úplne v súlade so zásadou slobodného poskytovania služieb. Takýto systém musí byť v prvom rade vhodný na zabezpečenie úplného dosiahnutia sledovaných cieľov<?PAGE NO="13"?> a povinnosti, ktoré stanovuje, nesmú predstavovať nadmerné bremeno pre dotknuté hospodárske subjekty vzhľadom na uvedené ciele, pričom musí okrem toho byť nemožné dosiahnuť uvedené ciele menej obmedzujúcimi pravidlami. Takisto musí zodpovedať požiadavkám jasnosti a právnej istoty<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0043"><P>Rozsudok z <DATE ISO="20080619">19. júna 2008</DATE>, Komisia/Luxembursko, už citovaný (body 77 až 82).</P></NOTE> a byť v súlade so zásadou koherencie<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0044"><P>Ako už Súdny dvor viackrát rozhodol, právna úprava je vhodná na zabezpečenie realizácie uvádzaného cieľa, iba ak naozaj zodpovedá snahe dosiahnuť ho koherentným a systematickým spôsobom; pozri rozsudky z <DATE ISO="20090310">10. marca 2009</DATE>, Hartlauer (<REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-169/07" PAGE.ECR="I-1721" YEAR="2009">C-169/07, Zb. s. I-1721</REF.DOC.ECR>, bod 55); z <DATE ISO="20100112">12. januára 2010</DATE>, Petersen (<REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-341/08" PAGE.ECR="I-47" YEAR="2010">C-341/08, Zb. s. I-47</REF.DOC.ECR>, bod 53), ako aj z <DATE ISO="20110721">21. júla 2011</DATE>, Fuchs a Köhler (<REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-159/10+C-160/10" PAGE.ECR="I-6919" YEAR="2011">C-159/10 a C-160/10, Zb. s. I-6919</REF.DOC.ECR>, bod 85). Pokiaľ ide o judikatúru týkajúcu sa hier, pozri bod 38 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát La Pergola vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z <DATE ISO="19990921">21. septembra 1999</DATE>, Läärä a i. (<REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-124/97" PAGE.ECR="I-6067" YEAR="1999">C-124/97, Zb. s. I-6067</REF.DOC.ECR>), ako aj najmä rozsudky z <DATE ISO="19991021">21. októbra 1999</DATE>, Zenatti (<REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-67/98" PAGE.ECR="I-7289" YEAR="1999">C-67/98, Zb. s. I-7289</REF.DOC.ECR>, body 35 a 36); zo <DATE ISO="20031106">6. novembra 2003</DATE>, Gambelli a i. (<REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-243/01" PAGE.ECR="I-13031" YEAR="2003">C-243/01, Zb. s. I-13031</REF.DOC.ECR>, body 62 a 67), a Placanica a i., už citovaný (bod 53). V iných kontextoch pozri rozsudky zo <DATE ISO="20080717">17. júla 2008</DATE>, Corporación Dermoestética (<REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-500/06" PAGE.ECR="I-5785" YEAR="2008">C-500/06, Zb. s. I-5785</REF.DOC.ECR>, body 39 a 40); z <DATE ISO="20090519">19. mája 2009</DATE>, Apothekerkammer des Saarlandes a i. (<REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-171/07+C-172/07" PAGE.ECR="I-4171" YEAR="2009">C-171/07 a C-172/07, Zb. s. I-4171</REF.DOC.ECR>, bod 42); z <DATE ISO="20111221">21. decembra 2011</DATE>, Komisia/Rakúsko (<REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-28/09" PAGE.ECR="I-13525" YEAR="2011">C-28/09, Zb. s. I-13525</REF.DOC.ECR>, bod 126), ako aj z <DATE ISO="20120510">10. mája 2012</DATE>, Duomo Gpa a i. (C-357/10 až C-359/10, bod 47). Pokiaľ ide o tento bod, pozri MATHISEN, G.: <HT TYPE="ITALIC">Consistency and coherence as conditions for justification of Member States measures restricting free movement</HT>, CMLR, 2010, s. 1021.</P></NOTE>, čo treba preskúmať prioritne.</TXT></NP><NP><NO.P>59.</NO.P><TXT>Po prvé povinnosť predchádzajúceho vyhlásenia v systéme Limosa je sprevádzaná značným množstvom výnimiek bez toho, aby dôvody týchto výnimiek alebo kritériá, ktorými sa riadi ich definícia, boli jasné a Belgické kráľovstvo okrem toho ani neposkytlo vzhľadom na sledované ciele žiadne vysvetlenie dôvodov ich existencie.</TXT></NP><NP><NO.P>60.</NO.P><TXT>Preto, hoci potreba zabezpečiť podmienky, ktoré umožňujú vykonať neohlásené kontroly na mieste sa ukladá v záujme ochrany pracovníkov, táto požiadavka by v zásade mala platiť pre všetkých poskytovateľov služieb, pokiaľ sa jasne nestanoví diferenciácia založená na objektívnom rozdiele týkajúcom sa napríklad povahy plnení.</TXT></NP><NP><NO.P>61.</NO.P><TXT>Keďže Belgické kráľovstvo neposkytlo žiadne vysvetlenie v tejto súvislosti, treba konštatovať, že takto vykonaná voľba prostriedkov nie je v súlade s uvedenými cieľmi, že systém Limosa neumožňuje v plnom rozsahu dosiahnuť uvedené ciele a že obmedzenia slobodného poskytovania služieb, ktoré obsahuje, nie sú v dôsledku toho v súlade so zásadami nevyhnutnosti a proporcionality.</TXT></NP><NP><NO.P>62.</NO.P><TXT>Okrem toho a po druhé požiadavky systému Limosa sú v niektorých prípadoch značne zľahčené, keďže poskytovatelia služieb – samostatne zárobkovo činné osoby vykonávajúce podstatnú časť svojej činnosti v Belgicku – podliehajú podľa vysvetlení Belgického kráľovstva iba zjednodušenému vyhláseniu, platnému dvanásť mesiacov, v rámci ktorého nie sú potrebné predchádzajúce vyhlásenia pri každom poskytnutí služby, pričom táto možnosť je vylúčená v odvetví stavebníctva.</TXT></NP><NP><NO.P>63.</NO.P><TXT>Keďže sa z tohto hľadiska takisto zdá, že systém Limosa nie je úplne v súlade so sledovanými cieľmi, je o to viac potrebné konštatovať, že existencia zjednodušeného vyhlásenia vrhá tieň pochybnosti, či v prípade <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0036" REF.END="QE0036"/>normálneho<QUOT.END REF.START="QS0036" CODE="201C" ID="QE0036"/> vyhlásenia ide o striktnú proporcionalitu, ba dokonca nevyhnutnosť.</TXT></NP><NP><NO.P>64.</NO.P><TXT>Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy sa domnievam, že systém Limosa, aký bol zakotvený sporným rámcovým zákonom, pokiaľ ide o samostatne zárobkovo činné osoby, nie je zlučiteľný s článkom 56 ZFEÚ, a preto sa musí vyhovieť žalobe Komisie o určenie nesplnenia povinnosti.</TXT></NP><NP><NO.P>65.</NO.P><TXT>V dôsledku toho je takisto potrebné zaviazať Belgické kráľovstvo na náhradu trov konania v súlade s článkom 69 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.</TXT></NP></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ><?PAGE NO="14"?><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">V –</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Návrh</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>66.</NO.P><TXT>Navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto:</TXT><P><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>Belgické kráľovstvo si tým, že prijalo článok 137 bod 8, článok 138 tretiu zarážku, článok 153 a článok 157 bod 3 rámcového zákona z <DATE ISO="20061227">27. decembra 2006</DATE> v znení platnom od <DATE ISO="20070401">1. apríla 2007</DATE>, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 56 ZFEÚ.</TXT></NP></P><P><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Belgické kráľovstvo je povinné nahradiť trovy konania.</TXT></NP></P></NP></GR.SEQ></CONTENTS.CONCLUSION></CONCLUSION>