Rozsudok z
Smernica Európskeho parlamentu a Rady z
všeobecným pravidlom, pokiaľ ide náhradu trov a iných výdavkov súvisiacich s konaním, je, že neúspešná strana musí nahradiť úspešnej strane trovy spojené s procesnými úkonmi, ktoré sú naopak v konaniach týkajúcich sa práv duševného vlastníctva je náhrada odmeny za účasť patentového zástupcu v
Rechtsanwaltsvergütungsgesetz (zákon o odmeňovaní advokátov) z
Prvostupňový súd a odvolací súd v tomto prípade konali v postavení súdov, ktoré majú právomoc rozhodovať o ochranných známkach Únie.
Zástupca univerzity uviedol, že patentová zástupkyňa sa skutočne zúčastnila na konaní a že každé podanie predložené na súde bolo dohodnuté s ňou. Patentová zástupkyňa sa podľa zástupcu univerzity tiež zúčastnila na rokovaniach o zmieri.
keďže ide o spor týkajúci sa ochranných známok a označení, § 140 ods. 3 MarkenG nedovoľuje objasniť, či bola účasť patentovej zástupkyne nevyhnutná na uplatnenie práva alebo či táto zástupkyňa poskytla § 140 ods. 3 MarkenG nemožno vyložiť v súlade s článkom 3 ods. 1 a článkom 14 smernice 2004/48 s cieľom overiť, či bola účasť patentovej zástupkyne na konaní potrebná, uvedený paragraf tiež nie je v rozpore so všeobecnou zásadou rovnosti stanovenou v článku 3 ods. 1 Grundgesetz (základný zákon, Nemecko).
Podľa vnútroštátneho súdu odvolací súd vyložil § 140 ods. 3 MarkenG podľa ustálenej judikatúry Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor) v súlade s názorom, ktorý prevláda v odbornej literatúre. V zmysle uvedenej judikatúry a odbornej literatúry sa výdavky, ktoré vznikli z dôvodu účasti patentového zástupcu na konaní týkajúcom sa označení, musia nahradiť bez ohľadu na to, či účasť patentového zástupcu bola potrebná na účelné uplatnenie práva alebo na obranu práv. Vnútroštátny súd však poznamenáva, že v prípade mimosúdneho uplatnenia práv, najmä čo sa týka účasti patentového zástupcu na výzve na zdržanie sa porušovania práv z ochrannej známky, Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor) rozhodol, že analogické uplatnenie § 140 ods. 3 MarkenG neprichádza do úvahy, a preto možno výdavky na účasť patentového zástupcu nahradiť iba v prípade, že táto účasť je potrebná.
v prvom rade náhrada výdavkov súvisiacich s činnosťou patentového zástupcu, ktorého účasť nie je potrebná na účelné uplatnenie práva, by mohla predstavovať nadmerné bremeno, čo by bolo v rozpore s článkom 3 ods. 1 smernice 2004/48, v druhom rade je možné, že náhrada takých výdavkov by nebola primeraná v zmysle článku 14 smernice 2004/48, ak by činnosť patentového zástupcu priamo a bezprostredne nesúvisela s návrhom, ktorého cieľom je zabezpečiť dodržiavanie práva z ochrannej známky, v treťom rade článok 14 smernice 2004/48 vyžaduje, aby súd, ktorý rozhoduje o trovách konania, zvážil špecifické charakteristiky daného prípadu (rozsudok United Video Properties, bod 23). Náhrada trov vzniknutých z dôvodu účasti patentového zástupcu bez ohľadu na to, či jeho účasť bola potrebná na účinné uplatnenie práva, by pritom dostatočne nezohľadňovala špecifické charakteristiky daného prípadu.
Z úvah vnútroštátneho súdu podľa všetkého vyplýva, že ich považuje za
Návrhy prednesené vo veci
V tom sa prejednávaná vec odlišuje od veci Koch Media (C‑559/20), v ktorej dnes tiež prednášam návrhy. V súvislosti s touto druhou vecou bude potrebné presnejšie odlíšiť pojmy
na rozdiel od Ktoré sú podľa bodu 10 rozhodnutia vnútroštátneho súdu stanovené v § 91 ZPO. Podľa rozhodnutia vnútroštátneho súdu sa ten istý postup použije v prípade mimosúdneho uplatnenia práv duševného vlastníctva. podľa výkladu vnútroštátneho práva, ktorý podáva vnútroštátny súd, je náhrada výdavkov vzniknutých z dôvodu účasti patentového zástupcu na konaní v dôsledku uvedených osobitných pravidiel takmer automatická: stačí len to, aby zástupca úspešnej strany uviedol, že patentový zástupca sa skutočne zúčastnil na konaní, Bod 2 rozhodnutia vnútroštátneho súdu. nie je teda potrebné, aby účasť patentového zástupcu predstavovala pridanú hodnotu v porovnaní so službou poskytnutou advokátom, ktorého si určila dotknutá strana.
Rozsudok z
Rozsudok United Video Properties, bod 24:
Tamže, bod 29:
Vec
Rozsudok United Video Properties, bod 25. Kurzívou zvýraznil generálny advokát.
Tamže, bod 39. Kurzívou zvýraznil generálny advokát.
V nemeckej verzii článku 14 smernice sa hovorí o
Rozsudok United Video Properties, bod 36.
Je ťažké vopred určiť, aké dôkazy budú podľa súdu potrebné. Vo všeobecnosti budú nadbytočné dôkazy týkajúce sa skutočností, ktoré už boli preukázané a ktoré nikto nespochybňuje. Ak však ide o spochybnenie tvrdení protistrany a napadnutie platnosti dôkazov, ktoré predložila protistrana, je prirodzené, že sa predloží viac dôkazov. V tomto prípade by skutočnosť, že súd napokon nebude považovať doplňujúce dôkazy za potrebné, lebo mu stačia pôvodné dôkazy, nemala viesť k strate práva na náhradu trov vynaložených v tejto súvislosti (na doplňujúce dôkazy).
Rozsudok United Video Properties, bod 31: výnimka z dôvodov spravodlivosti
Články 3 a 14 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z