EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli18. 12. 2025
COM(2025) 761 final
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE,
v ktorej sa hodnotia hlavné zistenia pilotných štúdií, vypracovaná podľa nariadenia (EÚ) 2016/792 o harmonizovaných indexoch spotrebiteľských cien a indexe cien nehnuteľností na bývanie
1.Súvislosti
Nariadením (EÚ) 2016/792 1 sa stanovuje spoločný rámec pre vývoj, tvorbu a zverejňovanie harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien (ďalej len „HICP“), harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien pri stálych sadzbách dane (ďalej len „HICP-CT“), indexu cien bývania vo vlastnom obydlí (ďalej len „OOHPI“) a indexu cien nehnuteľností na bývanie (ďalej len „HPI“). Tieto štyri indexy sa spoločne označujú ako tzv. harmonizované indexy.
Článok 8 nariadenia umožňuje Komisii začať realizovať pilotné štúdie, ktoré členské štáty vykonávajú dobrovoľne. Môže tak urobiť vždy, keď sú na zostavovanie harmonizovaných indexov potrebné kvalitnejšie základné informácie alebo ak sa zistí, že je potrebné, aby sa harmonizované indexy dali lepšie porovnávať.
Na financovanie takýchto pilotných štúdií sa v prípade potreby prispieva zo všeobecného rozpočtu Únie.
Týmito štúdiami sa musí posúdiť uskutočniteľnosť získavania kvalitnejších základných informácií alebo osvojovania si nových metodických prístupov.
Komisia (Eurostat) musí vyhodnotiť výsledky pilotných štúdií v úzkej spolupráci s členskými štátmi a hlavnými používateľmi harmonizovaných indexov. Pritom sa zohľadňujú prínosy kvalitnejších základných informácií alebo nových metodických prístupov vo vzťahu k dodatočným nákladom na tvorbu harmonizovaných indexov.
V súlade s článkom 8 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2016/792 Komisia musí každých päť rokov predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej sa zhodnotia, ak je to uplatniteľné, hlavné zistenia pilotných štúdií. Prvá správa bola predložená v decembri 2020. Toto je druhá správa, ktorá sa má predložiť do 31. decembra 2025.
V prvej správe 2 sa vyhodnotili hlavné zistenia pilotných štúdií za obdobie realizácie 2016 – 2017. Táto správa sa týka pilotných štúdií podporených z grantov zo všeobecného rozpočtu EÚ za roky 2018 – 2022. V posledných rokoch sa začali ďalšie kolá, ale príslušné štúdie ešte prebiehajú a nie je možné ich vyhodnotiť.
Celkový rozpočet vyčlenený na granty pre HICP v rokoch 2018 – 2022 bol 5 548 290 EUR. Približne 65 % tejto sumy bolo určených na pilotné štúdie. Rozpočet vyčlenený na granty pre HPI/OOHPI bol 2 640 861 EUR. Približne 20 % tejto sumy bolo určených na pilotné štúdie.
2.Pilotné štúdie o harmonizovaných indexoch spotrebiteľských cien
2.1.Prehľad
Pre pilotné štúdie o HICP boli stanovené dve všeobecné priority: kvalitnejšie metodiky a nové zdroje údajov pre HICP.
Do týchto priorít sa premieta pretrvávajúca potreba relevantnosti a metodickej správnosti HICP. Takisto je v reakcii na zmeny v modeloch spotreby, dostupnosti údajov a rozvíjajúcom sa digitálnom hospodárstve potrebné modernizovať zber údajov a zároveň zabezpečiť súlad s nariadením (EÚ) 2016/792.
Prvou prioritou nových metodík pre HICP je skvalitnenie štatistických nástrojov používaných na zostavenie tohto indexu. Cieľom je, aby HICP zostal teoreticky spoľahlivý, odolný voči meniacim sa modelom spotreby a v súlade s najlepšími medzinárodnými postupmi pri meraní cien. Štúdie financované v rámci tejto činnosti zahŕňali prácu na metódach zisťovania údajov o digitalizácii, metódach očisťovania kvality a metódach multilaterálnych indexov. Tieto témy sú zamerané na dlhodobé metodické otázky a nové výzvy vyplývajúce zo zložitejšej dynamiky spotreby. Cieľom je zabezpečiť, aby sa pomocou HICP merala inflácia s väčšou presnosťou a porovnateľnosťou medzi členskými štátmi, a zároveň sa pripraviť na budúce štatistické normy.
Druhou prioritou je začleniť do HICP údaje z alternatívnych zdrojov údajov. Cieľom je modernizovať zber údajov v súlade s digitalizáciou maloobchodných trhov v záujme zlepšenia pokrytia, účinnosti a aktuálnosti. Financované štúdie sa týkali údajov snímaných z čiarových kódov, údajov extrahovaných z webu a zahrnutia rôznych zdrojov. V tom sa premieta potreba prispôsobiť štatistiky spotrebiteľských cien prostrediu, v ktorom sa veľa informácií získava elektronicky. To si vyžaduje nielen novú IT infraštruktúru, ale aj revidované štatistické metódy na spoľahlivé začlenenie rôznych zdrojov.
Tieto dve priority sa do určitej miery koncepčne prekrývajú, aj keď sú uvedené samostatne. Niekoľko národných projektov nevyhnutne zahŕňalo obe priority, napríklad uplatňovanie metód multilaterálnych indexov na údaje o transakciách alebo údaje extrahované z webu. V správe je táto práca opísaná v rámci príslušnej metodickej témy a v prípade potreby sú uvedené krížové odkazy.
2.2.Dokončená práca
Pilotné štúdie o metódach zisťovania údajov o digitalizácii
V týchto pilotných štúdiách sa skúmalo, ako sa HICP môže prispôsobiť novým formám spotreby v digitálnom hospodárstve. Cieľom bolo určiť metódy a zdroje údajov na meranie cien služieb cez platformy a cezhraničných nákupov cez internet a zlepšiť návrh vzorky. Vykonala sa práca na overenie možnosti zisťovania údajov o službách hospodárstva spoločného využívania zdrojov a z administratívnych údajov sa vytvorili experimentálne indexy. Ďalšie štúdie sa týkali cezhraničných nákupov cez internet a vypracovali sa v nich metódy na kvantifikáciu podielov online výdavkov a ich začlenenie do indexov pre kategórie, ako je napríklad oblečenie a obuv. Z paralelných spracovaní vyplynuli merateľné účinky na ročné miery. Metodická práca sa týkala aj návrhu vzorky pre digitalizáciu a overovania optimalizovaných metód prideľovania založených na výdavkoch a cenových odchýlkach.
Pilotné štúdie o metódach očisťovania kvality
V týchto pilotných štúdiách sa skúmalo, ako možno v HICP lepšie vyjadriť zmeny kvality produktov v záujme zníženia skreslenia spôsobeného fluktuáciou údajov alebo opätovným uvedením na trh. Cieľom bolo overiť a zdokonaliť metódy a vyvinúť nástroje pre situácie, v ktorých nepostačujú tradičné metódy prekrývania. Zo štúdií vyplynulo, že hedonické modely časových radov odrážajú dynamiku cien očistených o vplyv kvalitatívnych zmien lepšie ako základné priemery, najmä v prípade tovarov s častými zmenami modelu. Iné práce sa zaoberali opätovným uvedením na trh v supermarketoch na základe kombinácie multilaterálnych indexov s hedonickými prístupmi, aby sa zachovala kontinuita. V rámci ďalších projektov boli vytvorené pomôcky pre štatistikov cien vrátane rozhodovacích stromov pre metódy očisťovania a rozšírených charakteristík produktov pre online údaje a údaje snímané z čiarových kódov.
Pilotné štúdie o multilaterálnych metódach
V týchto pilotných štúdiách sa skúmalo, ako by sa metódy multilaterálnych indexov mohli použiť na vytvorenie radov HICP z rozsiahlych súborov údajov s vysokou fluktuáciou, ako sú napríklad údaje snímané z čiarových kódov a údaje extrahované z webu. Overovali sa v nich rôzne prístupy a hodnotila ich výkonnosť pri alternatívnych stratégiách spájania a reťazenia. Niekoľko štúdií bolo zameraných na skupiny produktov, ako sú potraviny, oblečenie, spotrebiče a elektronika, a vyplynulo z nich, akú majú tieto metódy výkonnosť na stabilných aj nestabilných trhoch. Výskum sa zaoberal aj výzvami, ako sú i) extrapolácia indexov v čase; ii) odvodzovanie stratifikácií v prípade obmedzených informácií o produktoch a iii) začlenenie validačných nástrojov do produkčných systémov. Celkovým výsledkom tejto práce boli spoľahlivé dôkazy o uskutočniteľnosti a návrhu multilaterálnych metód pre štatistiky spotrebiteľských cien.
Pilotné štúdie o údajoch snímaných z čiarových kódov
V rámci niekoľkých projektov sa skúmalo používanie údajov snímaných maloobchodníkmi z čiarových kódov na vytvorenie HICP. Zameriavali sa na komplexné procesy od získavania a čistenia údajov až po klasifikáciu údajov a zostavovanie indexov. Cieľom bolo vybudovať systémy na správu veľkých súborov údajov pomocou filtrov pre odľahlé hodnoty a návrhov pracovných postupov vhodných pre tovar dennej spotreby a rýchloobrátkový tovar (ako sú potraviny, nápoje, domáce spotrebiče a predmety osobnej starostlivosti). V niektorých pilotných projektoch sa overovalo aj strojové učenie na klasifikáciu produktov v záujme zníženia objemu manuálneho kódovania. Niektoré členské štáty preskúmali aj vhodné indexové vzorce a odskúšali bilaterálne indexy a stratégie reťazenia pre mesačné zostavovanie.
Pilotné štúdie o údajoch extrahovaných z webu
V týchto pilotných štúdiách sa overovala uskutočniteľnosť extrahovania údajov z webu na vytvorenie HICP pre oblasti, ako sú oblečenie, elektronika, dopravné služby a služby cestovného ruchu (napr. letenky a zájazdy). V rámci projektov boli vyvinuté automatizované nástroje na extrahovanie, niekedy v kombinácii so strojovým učením na klasifikáciu produktov. Skúmali sa aj štatistické modely na skvalitnenie zostavovania indexov. V niektorých prípadoch boli údaje extrahované z webu prepojené s tradičnými údajmi alebo údajmi snímanými z čiarových kódov, aby sa vytvorili experimentálne indexy (napr. v prípade notebookov, cien hotelov a spotrebnej elektroniky). Prevádzkové využitie je stále obmedzené, ale extrahovanie údajov z webu už nahradilo manuálny zber pre určité skupiny produktov, prípadne k nemu bolo pričlenené, a preukázalo jednoznačný potenciál širšieho využitia.
Pilotné štúdie o začlenení cien z rôznych zdrojov údajov
V týchto pilotných štúdiách sa skúmalo, ako by sa dali skombinovať rôzne toky údajov v záujme zlepšenia pokrytia, aktuálnosti a presnosti HICP. Zameriavali sa najmä na nájomné a ďalšie oblasti, v ktorých sú údaje z tradičných prieskumov nákladné alebo neúplné. Pracovalo sa na zahrnutí administratívnych údajov o súkromných prenájmoch od odvetvových združení. Tým sa podstatne zvýšil počet pozorovaní a dostupných geografických údajov. V iných štúdiách sa skúmalo využívanie údajov z online inzercie a súborov údajov o komerčných prenajímateľoch na účely indexov nájomného. Overovali sa metódy spárovaného modelu a hedonické metódy na začlenenie týchto údajov. V rámci všeobecnejších pilotných projektov boli vyvinuté pracovné postupy na kombinovanie údajov snímaných z čiarových kódov, extrahovaných z webu a terénnych prieskumov do integrovaných pracovných postupov na riešenie výziev v oblasti klasifikácie, imputácie a konzistentnosti medzi zdrojmi.
3.Pilotné štúdie o indexoch cien nehnuteľností
3.1.Prehľad
Pilotné štúdie o indexoch cien nehnuteľností sa zameriavali na tri hlavné priority: i) zlepšenie frekvencie a aktuálnosti HPI a OOHPI; ii) zlepšenie porovnateľnosti váh OOHPI a iii) riešenie osobitných metodických otázok pri zostavovaní OOHPI.
Cieľom prvého súboru projektov bolo preskúmať, či by bolo možné vypracovať mesačné alebo rýchle indexy nad rámec štvrťročnej frekvencie a 85-dňovej lehoty, ktoré sa v súčasnosti vyžadujú v nariadení (EÚ) 2016/792. Zvýšila by sa tým relevantnosť týchto indexov pre používateľov a prispelo by to k potenciálnemu začleneniu indexu OOHPI do HICP. Druhá skupina projektov bola určená na zosúladenie váh OOHPI s nariadením (EÚ) 2023/1470 3 s cieľom vytvoriť harmonizované a aktualizované časové rady. A napokon sa pracovalo na otázkach merania v záujme skvalitnenia spracovania zložiek pozemkov a stavieb a spresnenia čiastkových indexov (ako sú svojpomocne stavané obydlia, rekonštrukcie a veľké opravy).
Cieľom všetkých týchto činností bolo posilniť metodické základy HPI a OOHPI, zlepšiť porovnateľnosť medzi členskými štátmi a pripraviť sa na budúcu integráciu so štatistikami spotrebiteľských cien.
3.2.Dokončená práca
Pilotné štúdie o vypracovaní HPI a/alebo OOHPI v mesačných intervaloch a v kratších lehotách
V nariadení (EÚ) 2016/792 sa vyžaduje, aby sa HPI a OOHPI zostavovali v štvrťročných intervaloch a 85 kalendárnych dní po skončení referenčného štvrťroka. V rámci týchto projektov sa analyzovalo, či je možné indexy zostavovať v mesačných intervaloch a v kratších lehotách. Zvýšila by sa tým ich relevantnosť pre používateľov a napokon by to prispelo k začleneniu indexu OOHPI do HICP. Tieto projekty zahŕňali výskum zdrojov údajov (napr. extrahovanie údajov z webu) a techniky odhadu alebo extrapolácie. V prípadoch, keď sa mesačné zdroje údajov líšili od zdrojov údajov, ktoré sa v súčasnosti používajú pre štvrťročné indexy, bolo potrebné preskúmať metódy kombinácie týchto zdrojov.
V pilotných štúdiách v troch členských štátoch sa skúmala možnosť včasnejšieho a častejšieho vypracúvania indexov cien nehnuteľností na bývanie. Prvým cieľom bolo zmeniť proces zberu údajov alebo preskúmať iné zdroje údajov. Druhý cieľ sa dosiahol určením metód odhadu, ktoré umožňujú vypočítať spoľahlivý index na základe malého (alebo menšieho) množstva dostupných údajov. Určili sa aj presnejšie súbory údajov, čo viedlo k spoľahlivým indexom s vyššou frekvenciou. Štúdie čerpali z nových zdrojov údajov, ako sú ceny stavebných prác, informácie získané extrahovaním z webu a kvalitnejšie súbory administratívnych údajov. Vyplynul z nich pritom potenciál zvýšenia frekvencie a aktuálnosti cenových indexov, ako aj obmedzenia.
Pilotné štúdie o zlepšení váh OOHPI
Členské štáty musia Eurostatu predložiť váhy OOHPI podľa členenia uvedeného v článku 22 nariadenia (EÚ) 2020/1148 4 . V tomto právnom predpise však nie sú stanovené zdroje údajov ani metódy na zabezpečenie porovnateľnosti, preto Eurostat začal pracovať na vykonávacom akte, v ktorom by sa stanovili spoločné normy kvality. Tento proces viedol k prijatiu nariadenia (EÚ) 2023/1470, v ktorom sa stanovujú podrobné špecifikácie týchto váh.
V tejto súvislosti dva členské štáty, ktoré sa zúčastnili na pilotných projektoch, revidovali a aktualizovali svoje váhy a indexy. Takisto dostali príležitosť realizovať projekty v tejto oblasti. Očakávalo sa, že tieto projekty prinesú váhy v súlade s nariadením. Potom by sa mohli zostaviť aktualizované časové rady váh od roku 2010 a výsledné údaje zaslať Eurostatu.
V pilotných štúdiách v dvoch členských štátoch sa posudzovali zdroje váh a ich súlad s návrhom vykonávacieho aktu pre OOHPI a HPI. Skúmané otázky zahŕňali aktualizáciu váh na posledný štvrťrok predchádzajúceho roka, ako sa to vyžaduje v nariadení. Zvažovala sa aj relevantnosť a uskutočniteľnosť výpočtu váhy pre „existujúce obydlia, ktoré sú nové v sektore domácností“ (čo je aj čiastkový index OOHPI).
4.Hodnotenie pilotných štúdií
Komisia hodnotí a schvaľuje záverečné správy o pilotných štúdiách. Výsledky sa poskytujú národným štatistickým úradom, krajinám EZVO a Európskej centrálnej banke. Projekty sa prezentovali na výročných seminároch a záverečné správy boli zverejnené na online platforme, takže k zisteniam mali prístup štatistici a mohli o nich diskutovať. Táto výmena prispieva k odhaľovaniu najlepších postupov a vytvára rovnaké chápanie metodických možností, čím sa následne zlepšuje porovnateľnosť HICP.
Pilotné štúdie o metodickej práci priniesli nové nástroje a prístupy pre HICP. Metódy multilaterálnych indexov sa podrobili rozsiahlemu overovaniu a ukázalo sa, že sú spoľahlivé pre mnohé skupiny produktov. To presvedčivo dokazuje, že dokážu zlepšiť kontinuitu a porovnateľnosť. Práca v oblasti očisťovania kvality takisto potvrdila, že hedonické techniky skvalitňujú spracovanie opätovného uvedenia produktu trh a rýchlych zmien jeho kvality.
Projekty zamerané na digitalizáciu sa zaoberali novými spotrebiteľskými kanálmi a prepracovaním vzoriek HICP s prihliadnutím na dostupnosť online údajov. Experimentálne indexy pre ubytovacie a dopravné služby boli vypočítané z administratívnych údajov o platformách na zdieľanie. Prieskumy sa použili aj na zisťovanie cezhraničných výdavkov na internetové nákupy. Zo štúdií o návrhu vzorky vyplynulo, že efektívnosť možno zvýšiť prerozdelením zdrojov podľa váh výdavkov a cenových odchýlok. Tieto prístupy priniesli životaschopné metódy riešenia digitalizácie v rámci HICP.
V rámci pilotných projektov sa takisto overovalo a rozšírilo používanie nových zdrojov údajov. V projektoch zameraných na údaje snímané z čiarových kódov a údaje extrahované z webu na webe sa rozšírilo spektrum alternatívnych zdrojov. Práca na údajoch snímaných z čiarových kódov pokročila od analýzy uskutočniteľnosti k vývoju produkčných systémov. Niektoré členské štáty už používajú produkčné systémy na vybrané skupiny produktov a iné sa na ich používanie pripravujú. V rámci projektov boli vytvorené rutiny na spracovanie údajov, vyvinuté nástroje strojového učenia na klasifikáciu a odskúšané metódy na spracovanie chýbajúcich atribútov. Údaje snímané z čiarových kódov sa ukázali ako účinné pri rozširovaní pokrytia a zvyšovaní frekvencie pozorovania, ale zároveň aj pri znižovaní nákladov na zber údajov.
Projekty extrahovania údajov z webu preukázali potenciál automatizovaného zberu údajov v spotrebiteľských oblastiach. Získali sa skúsenosti s technikami extrahovania, klasifikáciou a prepojením s existujúcimi štruktúrami HICP. V niekoľkých pilotných projektoch sa overovalo aj zapojenie viacerých zdrojov. Vyplynulo z neho, že kombinácia údajov snímaných z čiarových kódov, údajov extrahovaných z webu a administratívnych údajov je uskutočniteľná a zlepšuje pokrytie.
V štúdiách sa potvrdilo, že metodické inovácie a nové zdroje údajov sú úzko prepojené. Mnohé štúdie sa týkali oboch priorít tým, že na údaje snímané z čiarových kódov alebo údaje extrahované z webu sa uplatňovali multilaterálne metódy. Objasnili sa v nich aj podmienky, za ktorých je možné úspešne zaviesť nové techniky. Niektoré štúdie neviedli k okamžitému použitiu, ale napriek tomu z nich vyplynuli overené prístupy, ktoré prispievajú k postupnej modernizácii HICP a HPI a vytvárajú základ pre presnejšie a aktuálnejšie štatistiky v budúcnosti.
Pilotné štúdie o indexoch cien nehnuteľností na bývanie prispeli k pokroku vo viacerých oblastiach, ktoré sú kľúčové pre budúci vývoj HPI a OOHPI. Práca v oblasti zlepšovania aktuálnosti a frekvencie viedla k záveru, že mesačné zostavovanie je technicky možné. To platí najmä v prípade, keď sa používajú administratívne záznamy, stavebné údaje alebo zdroje extrahované z webu. V týchto štúdiách sa takisto poukázalo na praktické ťažkosti pri zabezpečovaní dostatočného pokrytia, stability prístupu k údajom a konzistentnosti medzi mesačnými a štvrťročnými indexmi. Výsledky však predstavujú základ na posúdenie toho, ako by sa k existujúcemu štvrťročnému rámcu mohli prípadne pridať rýchle alebo mesačné indexy, a tým sa mohla zvýšiť relevantnosť štatistík na politické využitie.
Ďalšie projekty sa zaoberali kvalitou a porovnateľnosťou váh OOHPI a riešením koncepčných otázok. Práca na váhach umožnila členským štátom zistiť, ako by sa národné zdroje mohli prispôsobiť nariadeniu (EÚ) 2023/1470 s cieľom zlepšiť konzistentnosť historických radov a umožniť pravidelnejšiu aktualizáciu. Tieto pilotné projekty mali prieskumný charakter a nie všetky výsledky sú pripravené na prevádzkové použitie. Poskytli však cenné dôkazy, objasnili sa v nich metodické výzvy a prispeli k vytvoreniu spoločnej vedomostnej základne potrebnej na skvalitnenie indexov cien nehnuteľností na bývanie v členských štátoch.
5.Záver
Pilotné štúdie financované v rokoch 2018 – 2022 významne prispeli k skvalitneniu cenových štatistík EÚ. Posilnili metodickú a údajovú základňu HICP a prispeli k pokroku v oblasti indexov cien nehnuteľností na bývanie. Členským štátom tak umožnia prispôsobiť sa digitalizácii, novým zdrojom údajov a vyvíjajúcim sa štatistickým normám. Okrem bezprostredných výsledkov projekty priniesli i) rozšírenie súboru spoločných poznatkov; ii) zlepšenie porovnateľnosti medzi členskými štátmi a iii) spôsoby uplatnenia inovácií v praxi. Komisia považuje pilotné štúdie za základný nástroj pokračujúcej modernizácie cenových štatistík a bude ich naďalej podporovať. Zároveň vyzýva členské štáty, aby aktívne využívali možnosti financovania, ktoré ponúka na pilotné štúdie.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/792 z 11. mája 2016 o harmonizovaných indexoch spotrebiteľských cien a indexe cien nehnuteľností na bývanie a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 2494/95 (Ú. v. EÚ L 135, 24.5.2016, s. 11, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2016/792/oj ).
Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade, v ktorej sa hodnotia hlavné zistenia pilotných štúdií, vypracovaná podľa nariadenia (EÚ) 2016/792 o harmonizovaných indexoch spotrebiteľských cien a indexe cien nehnuteľností na bývanie [COM(2020) 810 final zo 14. decembra 2020], eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:52020DC0810&qid=1763626037139 .
Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2023/1470 zo 17. júla 2023, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/792 stanovujú metodické a technické špecifikácie, pokiaľ ide o index cien nehnuteľností na bývanie a index cien bývania vo vlastnom obydlí, a ktorým sa mení nariadenie Komisie (EÚ) 2020/1148 (Ú. v. EÚ L 181, 18.7.2023, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2023/1470/oj ).
Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/1148 z 31. júla 2020, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/792 stanovujú metodické a technické špecifikácie, pokiaľ ide o harmonizované indexy spotrebiteľských cien a index cien nehnuteľností na bývanie (Ú. v. EÚ L 252, 4.8.2020, s. 12, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2020/1148/oj ).